Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720201292
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8720201292.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu A. B. C., nar.

XX.X.XXXX, bytom D. XXX, zastúpený JUDr. Luciou Borákovou, advokátkou so sídlom Žilina, M. R.
Štefánika 820/7, IČO: 53 213 726, proti žalovaným v 1/ rade E. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B., G.
XXX/XX, v 2/ rade B. E. F., H. D., nar. X.X.XXXX, bytom B., G. XXX/XX a v 3/ rade A. I. D., H. J.,
nar. X.X.XXXX, bytom J. K., L. D. XX, žalovaní v 1/ až 3/ rade zastúpení Mgr. Luciou Lorenčíkovou,
advokátkou so sídlom Poprad, Mnoheľova 86/1, IČO: 50 053 167, v spore o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.1.2019 uzavretá
medzi žalovanou v 3/ rade ako predávajúcim a žalovanými v 1/ a 2/ rade ako kupujúcimi, evidovaná
na katastri nehnuteľností Okresného úradu Poprad - katastrálny odbor pod č. V-434/2019, ktorou došlo
k prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu predávajúceho o veľkosti 1/2 k celku na
nehnuteľnostiach: a) pozemok parcely registra C parcelné číslo XXXX/X, o výmere 923 m2, zastavané

plochyanádvoria,b)stavbasúp.č.XXXpostavenánapozemkuparc.č.XXXX/X,rodinnýdom,zapísané
na LV č. XXXX evidovaným Okresným úradom Poprad – Katastrálny odbor, obec a k.ú. B., v prospech
kupujúcich do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je neplatná.
Súčasne sa domáhal určenia, že žalovaná v 3/ rade je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu 1/2 k
celku na nehnuteľnostiach a) pozemok parcely registra C parcelné číslo XXXX/X, o výmere 923 m2,
zastavané plochy a nádvoria, b) stavba súp. č. XXX postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, rodinný
dom, zapísaných na LV č. XXXX evidovaným Okresným úradom Poprad – Katastrálny odbor, obec a k.ú.

B..
Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaní v 1/ a 2/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Poprad pre obec a k.ú.
B. na LVV č. XXXX s tým, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi s podielom 1 k celku a žalobca je
podielovým spoluvlastníkom s podielom 1 k celku (1/6 a 2/6).
Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k celku na uvedených nehnuteľnostiach na
základe uznesenia Okresného súdu Malacky o dedičstve sp. zn. 12D/258/2016, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 4.5.2017 a podiel o veľkosti 2/6 k celku nadobudol žalobca darovacou zmluvou zo
dňa 15.4.2020 od svojej bývalej partnerky.
Žalovaná v 3/ rade bola vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k celku na základe
osvedčenia o dedičstve sp. zn. D/1231/94.Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 19.2.2019 došlo k prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu
podielu žalovanej v 3/ rade do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v 1/ a 2/ rade ako manželov.
Poukázal na ust. § 140 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z citovaného zákonného ustanovenia

vyplýva, že pokiaľ je nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, je zaťažená
predkupnýmprávom.Akprevodcaneumožníspoluvlastníkovirealizáciusvojhopredkupnéhozákonného
práva, vzniká dôvod na dovolanie sa neplatnosti takéhoto právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho
zákonníka. V danom prípade nárok uplatniť predkupné právo, a teda dovolať sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu nastal dňom, kedy bola uzavretá kúpna zmluva, ktorou bolo porušené predkupné právo

žalobcu.
Žalobca neplatnosť kúpnej zmluvy odôvodnil tým, že ho žalovaná v 3/ rade nevyzvala pred uzavretím
kúpnej zmluvy na uzavretie kúpnej zmluvy a neponúkla svoj spoluvlastnícky podiel ostatným podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností (v rozhodnom čase šlo o žalobcu a jeho bývalú partnerku M. N. O.) na
odkúpenie. Žalobcovi rovnako nie je známa ani skutočnosť, že by žalovaní v 1/ a 2/ rade boli blízkymi
osobami žalovanej v 3/ rade, čím by predkupné právo ostatných spoluvlastníkov nebolo porušené.

Uviedol, že v prípade, že by bol oslovený žalovanou v 3/ rade na uplatnenie svojho predkupného práva,
mal by a naďalej má záujem nadobudnúť spoluvlastnícky podiel žalovanej v 3/ rade, nakoľko má záujem
nehnuteľnosti užívať a zveľadiť. Má záujem nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
scudzených žalovanou v 3/ rade kúpnou zmluvou v prospech žalovaných v l/ a 2/ rade, a to za rovnakých
podmienok.

Poukázal na konanie vedené Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 20C/17/2019, v ktorom žalovaní v 1/
a 2/ rade v postavení žalobcov požadujú proti žalobcovi a jeho bývalej partnerke M. N. O. v postavení
žalovaných, zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. V
rámci príloh k uvedenej žalobe boli doložené listy adresované žalobcovi a jeho bývalej partnerke M.
N. O. ako podielovým spoluvlastníkom, označené ako „Ponuka na uplatnenie predkupného práva".

Podľa žalobcu adresátom tieto listy neboli nikdy doručené, žalobca a ani jeho bývalá partnerka M.
N. O. neboli nikdy oslovení ohľadom ponuky na uplatnenie predkupného práva k spoluvlastníckemu
podielu žalovanej v 3/ rade na spoločných nehnuteľnostiach napriek tomu, že v žalobe tvrdia žalobcovia
opak. List s ponukou na uplatnenie predkupného práva žalobca priložil k žalobe len z toho dôvodu, aby
ozrejmil, že takáto ponuka nespĺňa náležitosti ponuky na uplatnenie predkupného práva v súlade so

zákonom. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7M/Cdo/1/2013 s tým,
že ponuka neobsahovala potrebné náležitosti a nebola podpísaná žalovanou v 3/ rade ale zástupcom
bez predloženia splnomocnenia s osvedčením podpisu.

2. Žalovaní v 1/ až 3/ rade sa k podanej žalobe písomne vyjadrili. Popreli skutkové tvrdenia žalobcu

a uviedli, že žalobca svoju žalobu opiera výlučne o dve skutkové a právne tvrdenia, uvedené v bode
III. žaloby.
Prvým argumentom je, že nebolo dodržané predkupné právo žalobcu (a ďalšieho podielového
spoluvlastníka, ktorý nie je stranou v konaní), a to v tom kontexte, že ponuky na uplatnenie predkupného
práva neboli žalobcovi a jeho bývalej partnerke M. N. O. nikdy doručené, títo neboli nikdy oslovení

ohľadom ponuky na uplatnenie predkupného práva. Poukázali na žalobcove tvrdenia o konaní vedenom
Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 20C/17/2019, v ktorom žalovaní v 1/ a 2/ rade navrhujú zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Prílohou tejto žaloby podľa tvrdenia žalobcu neboli ani
podacie lístky ani potvrdenia o úhrade poštovného, ani potvrdenia o vrátení zásielky, teda nie je
preukázané, že do šlo k ponukovému konaniu v rozhodnom čase.

Druhým dôvodom, ktorý má podľa žalobcu zakladať pochybnosti týkajúce sa prevodu spolu vlastníckeho
podieluknehnuteľnostijeprávna„nedostatočnosť“ponuky,jejobsahaforma(konaniesplnomocnenca).
Žalovaní v 1/ až 3/ rade skutkové tvrdenia žalobcu popreli v celkom rozsahu, pričom tvrdenie žalobcu že
nikdy nebol on ani jeho bývalá partnerka oslovení v ponukovom konaní týkajúcom sa ich predkupného
práva, žalovaní označili nepravdivé a zavádzajúce. Podielovej spoluvlastníčke M. N. O. bol v rámci

ponukového konania doručovaný sprievodný list, ponuka na uplatnenie predkupného práva zo dňa
15.10.2018 a splnomocnenie s úradne osvedčeným podpisom a M. N. O. si zásielku prevzala dňa
26.10.2018, čo vyplýva z doručenky.
Rovnaké listiny boli doručované aj žalobcovi, z adresy, ktorú mal s bývalou partnerkou spoločnú, t.j.
D. XXX sa zásielka vrátila s označením „neprevzal v odbernej lehote“. Túto adresu má pritom žalobca

evidovanú aj na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností (LV č. XXXX, k.ú. B.), rovnako
za účelom istoty a potvrdenia , že je adresa aktuálna a nebola menená žalovaná v 3/ rade požiadala
o oznámenie aktuálneho miesta pobytu aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom
Oddelenia správy registrov SVS v Banskej Bystrici (REGOB). Vzhľadom na uvedené majú žalovaní zato, že ponuka na uplatnenie predkupného práva žalovanej v 3/ rade ostatným vtedajším podielovým
spoluvlastníkom všetky zákonné atribúty spĺňala. V bode I. a II. je uvedený tak predmet predkupného
práva, ako aj záväzná cena, ďalšie podmienky uplatnenia predkupného práva sú podrobne uvedené

v bode III. ponukového listu.
Žalobca ani jeho bývalá partnerka si v prekluzívnej dvojmesačnej lehote (ktorá bola v ponuke explicitne
uvedená) predkupné právo neuplatnili, podiel žalovanej v 3/ rade nevyplatili, žalovaná v 3/ rade preto
predmet kúpy previedla za tú istú kúpnu cenu žalovaným v 1/ a 2/ rade.
Skutočnosť, že si žalobca neprevzal zásielku od žalovanej v 3/ rade v odbernej lehote (teda nemal

neznámy pobyt a na adrese mal miesto pobytu aj podľa REGOB) nemôže byť na ťarchu žalovaných,
žalovaná v 3/ rade vykonala všetky kroky k tomu, aby sa zásielka žalobcovi riadne doručila, nemôže
však objektívne ovplyvniť jej neprevzatie žalobcom.
Poukázali na ust. § 22 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý plne rešpektujúc zásadu dispozitívnej
voľnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov deklarovanú aj v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR umožňuje
každému dať sa pri akomkoľvek svojom právnom úkone zastúpiť inou fyzickou osobou, právne úkony

súvisiace s prevodom spoluvlastníckeho podielu a teda aj ponukového konania v rámci predkupného
právanevynímajúc.Plnomocenstvoudelenéžalovanouv3/radeprežalovanéhov1/radebolosúčasťou
ponukového listu, je v ňom aj výslovne uvedené. Navrhli žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho

zistil tento skutkový stav:

4.Zvýsluchužalobcusúdzistil,žerodinnýdomsúp.č.XXXvPopradevlastníjehorodinadlhédesaťročia
a sám žalobca v dome žije. Dňa 1.3.2019 okolo 14.00 hod. prišla do rodinného domu pani P. B. spolu
so svojou sestrou O. J.. O. J. je matkou I. D.. Pani P. B. mu osobne oznámila, že I. D. predala polovicu

domu s pozemkom, že polovicu pozemku predala a polovicu darovala s tým, že 1.3.2019 o 16.00
hod. príde nový majiteľ polovice pozemku a polovice domu. Nového majiteľa neoznačili. Uviedol, že
spoluvlastníčka I. D. ho nikdy nekontaktovala a neinformovala o zámere podiel predať a neponúkla mu
podiel na odkúpenie. Namietol, že splnomocnenie I. D. predložené ako príloha žaloby v konaní vedenom
Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 20C/17/2019 neobsahuje dátum narodenia splnomocnenca ani

rodné číslo. Poprel, že by M. O. bola ponuka na odpredaj podielu doručená. Spochybnil záväznosť
ponuky na odkúpenie podielu, nakoľko neobsahuje nikde zmienku o splnomocnení. Navrhol výsluch
pôvodnej podielovej spoluvlastníčky a tiež znalecké dokazovanie na preukázanie pravosti podpisov.
Uviedol, že matrika Mesta Vysoké Tatry konštatovala, že s občianskym preukazom jeho tety Q. J.
neznáma osoba zmenila v evidencii jej pobyt.

Čo sa týka podielov, 1/6 zdedil po neb. otcovi a 2/6 mu darovala jeho bývalá partnerka M. N. O..
V Poprade sa žalobca zdržiava od roku 2016, pracuje ako obchodný zástupca a veľa cestuje. So
žalovanou v 3/ rade nekomunikuje.

5. Z ponuky na uplatnenie predkupného práva zo dňa 15.10.2018 súd zistil, že menom žalovanej v 3/

rade splnomocnený zástupca žalobcovi ponúkol na predaj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku
na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako pozemok parcela registra
C parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 923 m2 a stavba súp. č. XXX postavená na
pozemku parc. č. XXXX/X, rodinný dom, to všetko za kúpnu cenu 51.000,- eur. Súčasne žiadala v lehote
dvoch mesiacov od doručenia výzvy o záväzné vyjadrenie, či si žalobca predkupné právo uplatňuje

a v prípade kladnej odpovede o úhradu kúpnej ceny.

6. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. B. súd zistil, že na ňom je evidovaná
parcela registra C parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 923 m2 a stavba súp. č.
XXX postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, rodinný dom. Podielovými spoluvlastníkmi uvedených

nehnuteľnostísúžalovanív1/a2/radespodielom1kcelkuvbezpodielovomspoluvlastníctvemanželov,
žalobca s podielom 2/6 k celku a 1/6 k celku.

7. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odboru registrov, matrík
a hlásenia pobytu, oddelenia správy registrov zo dňa 21.11.2018, č. SVS-ORMP2-2018/1-4334, súd

zistil, že žalobca mal od 12.8.1983 evidovaný trvalý pobyt na adrese D. XXX, O. E.. Potvrdenie bolo
vydané na žiadosť žalovaného v 1/ rade.8. Zo žiadosti o oznámenie miesta pobytu zo dňa 16.11.2018 súd zistil, že žalovaný v 1/ rade
žiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, oddelenie správy registrov SVS o oznámenie miesta
pobytu žalobcu, a to v súvislosti s doručením ponuky na uplatnenie predkupného práva podielového

spoluvlastníka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. B. v zmysle ust. § 140 Občianskeho
zákonníka, nakoľko sa mu zásielku nepodarilo doručiť na adresu uvedenú vo výpise z LV a táto sa
vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Prílohou žiadosti bolo splnomocnenie a potvrdenie o úhrade
správneho poplatku.

9.Zozásielkyč.O.súdzistil,žebolaadresovanážalobcovinaadresujehotrvaléhopobytu,odoslanádňa
15.10.2018 a uloženie zásielky pošta adresátovi (žalobcovi) oznámila dňa 17.10.2018. Dňa 7.11.2018
bolas zásielka vrátená odosielateľovi s poznámkou: zásielka neprevzatá v odbernej lehote.

10. Z plnomocenstva zo dňa 10.10.2018 súd zistil, že žalovaná v 3/ rade splnomocnila žalovaného v 1/
rade aby ju zastupoval pri akýchkoľvek právnych a iných úkonoch súvisiacich s:

(a) vypracovaním ponuky na využitie predkupného práva, k spoluvlastníckym podielom k:
pozemku parc. č. KN C 1824/2, o výmere 923 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a
rodinnému domu súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX/X, nachádzajúceho sa v okrese B., obci
B., k. ú. B., evidovaného Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, pričom
spoluvlastnícke podiely splnomocniteľa k nehnuteľnostiam predstavujú 1/2 v pomere k celku, zapísaný

na príslušnom LV pod por. č. 1; jej odoslaním všetkým ostatným spoluvlastníkom nehnuteľnosti, prijatia
všetkých listín v uvedenej veci osobne, elektronicky, poštou;
(b) využitím predkupného práva spoluvlastníka Pozemkov;
V súvislosti s vyššie uvedeným je splnomocnenec oprávnený zastupovať splnomocniteľa najmä v
nasledovnýchúkonoch:uzavrieť,podpísaťaprijaťdohody,rozhodnutia,listinyainédokumenty;podávať

návrhy, žiadosti, vyjadrenia; konať voči akýmkoľvek fyzickým a právnických osobám, orgánom štátnej
správy a samosprávy: a akékoľvek iné úkony s vyššie uvedeným súvisiace.
Podpis splnomocniteľa – žalovanej v 3/ rade bol osvedčený matrikou Mesta Vysoké Tatry dňa
10.10.2018.

11. Zo sprievodného listu zo dňa 15.10.2018 súd zistil, že žalovaný v 1/ rade v menej žalovanej v 3/
rade žalobcovi v prílohe na základe splnomocnenia zaslal ponuku na uplatnenie predkupného práva k
nehnuteľnostiam: pozemok parc. č. KN C 1824/2, o výmere 923 m2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie a rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parc. č. XXXX/X, nachádzajúce sa v okrese
B., obci B., k. ú. B., evidovaného Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom na LV č. XXXX,

zapísaný pod B1 v podiele 12.
Zároveň žalobcu ako záujemca o kúpu jeho spoluvlastníckeho podielu k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam oslovil s ponukou na jeho odkúpenie.
Prílohou listu bola ponuka na uplatnenie predkupného práva a splnomocnenie.

12. Z ponuky na uplatnenie predkupného práva zo dňa 15.10.2018 súd zistil, že žalovaná v 3/ rade
žalobcuoslovilaakopodielovýspoluvlastníknehnuteľností:pozemokparc.č.KNC1824/2,ovýmere923
m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parc. č.
XXXX/X, nachádzajúce sa v okrese Poprad, obcí B., k. ú. B., evidovaného Okresným úradom Poprad,
katastrálnym odborom na LV č. XXXX. zapísaný pod B1 v podiele 1/2, z dôvodu zamýšľaného predaja

svojich spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam a v tejto súvislosti žalobcovi predložila v súlade
s ustanovením § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
záväznú ponuku na odkúpenie Spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, pričom uviedla, že:
Predávajúci má záujem na základe kúpnej zmluvy previesť svoje Spoluvlastnícke podiely k
nehnuteľnostiam špecifikované nižšie na kupujúceho. Kupujúci sa stane vlastníkom Spoluvlastníckych

podielov k nehnuteľnostiam dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Poprad,
katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva kupujúceho do katastra nehnuteľností.
Predmetom prevodu sú spoluvlastnícke podiely predávajúceho k nehnuteľnostiam: pozemok parc. č.
KN C XXXX/X, o výmere 923 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súpisné
číslo XXX postavený na parc. č. XXXX/X, nachádzajúce sa v okrese B., obci B., k.ú. B., evidovaného

Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, zapísaný pod Bl v podiele 1.
Kúpna cena za prevádzané Spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam je vo výške 51.000,00 eur.
V kontexte predloženej ponuky Vás žiadam v lehote dvoch mesiacov od jej doručenia o poskytnutie
záväzného vyjadrenia, či si predkupné právo k Spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiamuplatňujete alebo nie, resp. oznámenie o spôsobe výkonu Vášho zákonného predkupného práva
v súčinnosti s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnostiam. Zároveň Vás v uvedenej
dvojmesačnej lehote na uplatnenie predkupného práva žiadam aj o úhradu Kúpnej ceny za prevádzané

Spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiam v plnom rozsahu, a to na bankový účet Predávajúceho
IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, s uvedením poznámky platby: ,,Poprad LV XXXX".
Pokiaľ nemáte záujem uplatniť svoje predkupné právo k ponúkaným Spoluvlastníckym podielom
k nehnuteľnostiam, prosím Vás o zaslanie oznámenia o neuplatnení Vášho predkupného práva,
bez zbytočného odkladu po doručení tejto záväznej ponuky. V prípade, ak v stanovenej lehote

záväzné vyjadrenie o uplatnení predkupného práva k Spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam
neposkytnete a/alebo neuhradíte riadne Kúpnu cenu v plnom rozsahu, mám za to, že Vaše zákonné
predkupné právo nevyužívate. Nevyužitím predkupného práva Vaše predkupné právo k ponúkaným
Spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam zaniká.
Totožná výzva bola doručená M. N. O., pôvodnej podielovej spoluvlastníčke podielu vo výške 2/6 k celku
dňa 26.10.2018, o čom svedčí pripojená doručenka.

13. Z vyjadrenia Pošty Sološnica zo dňa 22.3.2022 súd zistil, že žalovaný nemá zabezpečené
doposielanie doručovaných zásielok, niekedy si vyžiada jednorazové doposlanie, vždy na inú adresu.
Záznamy z roku 2018 sú skartované a nie je možné prípadné nedostatky v doručovaní preveriť.

14. Z rozhodnutia Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru zo dňa 19.2.2019, č. V-434/2019,
súd zistil, že povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a to na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 31.1.2019, uzavretej medzi žalovanými v 1/ a 2/ rade a žalovanou v 3/ rade. Kúpna cena podielu
žalovanej v 3/ rade bola 51.000,- eur. Prílohou rozhodnutia je kúpna zmluva a kópia dokladu totožnosti
predávajúcej žalovanej v 3/ rade.

15. Z rozhodnutia Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru zo dňa 15.4.2020, č. V-1249/2020,
súdzistil,žepovolilvkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľností,atonazákladedarovacejzmluvy
uzavretej medzi obdarovaným žalobcom a darkyňou M. N. O. dňa 13.3.2020.

16. Zo správ o vybavení reklamácií Slovenskej pošty, a.s. súd zistil, že nesúvisia s prejednávanou vecou,
jedná sa o reklamáciu nedodržania služieb elektronického oznamovania zásielok za rok 2019 a 2020.
Službu elektronického oznamovania zásielok si žalobca zriadil dňa 21.8.2019.

17. Z vyjadrenia Mesta Vysoké Tatry zo dňa 4.4.2019 súd zistil, že pracovníčka ohlasovne na podnet

žalobcuMinisterstvuvnútraSlovenskejrepubliky,sekciuverejnejsprávyžiadalaovýmaztrvaléhopobytu
Q. J. z adresy J. K., L. D. XX na pôvodnú adresu B., D. A. XXX/XX, nakoľko zmena bola vykonaná O. J.
s dokladom totožnosti Q. J. jej švagrinou a zamestnankyňa ohlasovne bola uvedená do omylu tvrdením,
že Q. J. je nevládna.

18. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

19. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene

nerovnovážne postavenie strán sporu.

20. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

21. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

22. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

23. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

24. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.25. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

26. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

27. Podľa § 603 ods. 1 Občianskeho zákonníka predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil

vec ponúknuť na predaj.

28. Podľa § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo,
ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa
nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva
mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.

29. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.

30. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť,
musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po
ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých
podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

31. Podľa § 606 Občianskeho zákonníka kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú
niekym iným, ak nie je dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky
ponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.

32. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,

prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia
ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj
so zásadou rovnosti účastníkov konania.
Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho

rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom
kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom

konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde
svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,
ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných
ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne

dôkazy.
V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán

sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.
Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového

konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

33. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochranyporušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a

rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

34. V ustanovení § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku je zakotvená právna domnienka, podľa
ktorej platí, že skutkové tvrdenia strany sa považujú za nesporné, ak ich protistrana výslovne nepoprela,

t. j. ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila, resp. ak ju síce poprela, avšak neúčinne. Z uvedeného
je zrejmé, že skôr ako súd pristúpi k vykonaniu dôkazov musí identifikovať, ktoré skutkové tvrdenia
strán sú nesporné a ktoré sporné. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, súd na základe vykonaných
(stranami označených) dôkazov vyhodnotí ich pravdivosť, ak ale ide o skutkové tvrdenia strán nesporné,
súd si ich osvojí ako zistený skutkový stav a považuje danú skutočnosť za preukázanú tak, ako bola
tvrdená. Ide tu o prejav samej podstaty sporového konania, že sporným je to, čo protistrana (a nie

súd) takým urobí, lebo súd v sporovom konaní nevystupuje ako „vyšetrovateľ“, ktorého úlohou by bolo
aktívne vyhľadávať objektívnu realitu, ale ako „rozhodca“ majúci za úlohu zistiť skutkový stav zo stranami
dodaných podkladov (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/22/2019).

35. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto

skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu v spore, ktorá existenciu
týchto skutočností tvrdí. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obo/52/2010,
podľa ktorého dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že
za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej
v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých

prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo
nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o
pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

36. V konaní nebolo sporné, že žalovaná v 3/ rade bola pôvodnou podielovou spoluvlastníčkou

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. B.. Rovnako nebolo sporné, že kúpnou zmluvou previedla
svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaných v 1/ a 2/ rade. Spornou ostala skutočnosť, či došlo k splneniu
ponukovej povinnosti v súvislosti so zákonným predkupným právom, a či žalovaní v 1/ a 2/ rade sú
riadnymi podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností.

37. Vlastniť majetok je ústavou zaručené právo. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký
zákonný obsah a ochranu (článok 20 ústavy, článok 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
ústavný zákon č. 23/1991 Zb., § 124 Občianskeho zákonníka). Pri podielovom spoluvlastníctve podiel
vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na spoločnej veci. So svojím spoluvlastníckym podielom môže
každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník so svojou vecou.

Právo spoluvlastníka nakladať s predmetom spoluvlastníctva v prípade prevodov, či už odplatných alebo
bezodplatných, je obmedzené ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného
ustanovenia zmluvná voľnosť spoluvlastníka je obmedzená v tom, že svoj spoluvlastnícky podiel môže
bez ďalšieho previesť iba na blízke osoby uvedené v ustanovení § 116, § 117 Občianskeho zákonníka.
Ak však spoluvlastník mieni svoj podiel previesť na iné než blízke osoby, prípadne aj na jedného zo

spoluvlastníkov, svoj podiel musí najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Toto zákonné predkupné
právomápovahuvecnéhopráva.Vprípade,akpovinnýspoluvlastníknerešpektovalzákonnépredkupné
právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným
spoluvlastníkom, právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, je
neplatný, ale len v prípade, ak sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú (§ 40a Občianskeho

zákonníka).

38. Občiansky zákonník neobsahuje ďalšiu úpravu vecného predkupného práva a ani priamo
neodkazuje, že na toto právo z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aplikovať ustanovenia o
zmluvnom predkupnom práve, to však nebráni tomu, aby sa podľa analógie legis na tieto vzťahy použila

všeobecná úprava o predkupnom práve.
Práva a povinnosti z právneho vzťahu z predkupného práva vznikajú okamihom, keď jeden zo
spoluvlastníkov (povinná osoba) chce svoj podiel scudziť a previesť ho na inú než blízku osobu.Tento spoluvlastník je povinný ponúknuť svoj podiel na veci na kúpu ostatným spoluvlastníkom ako
oprávneným osobám. V ponuke, ktorá pri prevode nehnuteľnosti musí byť písomná, by prevodca mal
oprávnenému navrhnúť uzavretie zmluvy za určitých podmienok, s uvedením ceny spoluvlastníckeho

podielu a času, do ktorej má byť návrh prijatý. Prijatím návrhu oprávnený prejaví svoju vôľu zmluvu
uzavrieť, čo sa, samozrejme, musí týkať aj kúpnej ceny spoluvlastníckeho podielu, ktorou by mala byť
všeobecná cena, t.j. cena, za ktorú by sa spoluvlastnícky podiel mohol predať bez toho, aby bol kupujúci
alebo predávajúci k tomu nútený. K účinnému prijatiu ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnosti dochádza až zaplatením kúpnej ceny za ponúknutý spoluvlastnícky podiel v dvojmesačnej

dobe od doručenia ponuky, pokiaľ nebola dohodnutá iná doba jej zaplatenia. (R 49/2010)
Ak oprávnená osoba podmienkam ponuky nevyhovie, jej predkupné právo zanikne. Predkupné právo sa
realizuje len raz, v lehote dva mesiace pri nehnuteľných veciach. Po uplynutí lehoty už spoluvlastnícky
podiel možno previesť na inú osobu a spoluvlastníkovi tým zároveň vzniká predkupné právo voči
nadobúdateľovi podielu ako novému spoluvlastníkovi.

39. Z uvedeného vyplýva, že ponuka je jednostranný právny úkon adresovaný oprávnenému a okrem
všeobecných náležitostí vyžadovaných zákonom pre právne úkony a pre návrh na uzavretie zmluvy
musí obsahovať oznámenie všetkých podmienok, za ktorých povinný ponúka svoju vec na kúpu, t. j.
vedľa podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, ako je predmet kúpy a cena veci, i ďalšie podmienky, či
požiadavky, za ktorých má vec predať, a musí byť dodržaná písomná forma (pri nehnuteľnosti). Teda

obsahom riadnej ponuky musia byť tie podmienky, za ktorých má dôjsť k predaju medzi povinným a
oprávneným z predkupného práva a ktorých splnením môže oprávnený svoje predkupné právo vykonať,
pričom označenie konkrétnej osoby, ktorá prejavila záujem prípadne vec kúpiť, nie je podmienkou
ponuky vedľa ceny. Zákon tiež nezakladá také obmedzenie zmluvnej slobody predávajúceho, aby po
nevyužití zákonného predkupného práva bol viazaný k predaju tomu záujemcovi, ktorý mu predtým

určitú kúpnu cenu ponúkol. Ustanovenie § 605 a nasl. Občianskeho zákonníka teda neupravuje postup
realizácie predkupného práva v tom zmysle, že ten, kto chce predať svoju vec, ku ktorej ho viaže
predkupné právo iného, by pred ponukou oprávnenému musel mať dohodnutú kúpnu cenu s inou
osobou. Z hľadiska výkonu predkupného práva je rozhodujúce, či ten, kto je oprávnený vec kúpiť, zaplatil
v lehote cenu, za ktorú mu bola vec ponúknutá na kúpu predávajúcim spoluvlastníkom. Je teda viazaný

len cenou uvedenou v ponuke predávajúceho, lebo zaplatením práve tej ceny môže svoje predkupné
právo vykonať. V prípade, ak by ponuka nebola riadna (neobsahovala by potrebné náležitosti), znamená
to, že takáto ponuka nemôže vyvolať zákonom predpokladané účinky. V tom prípade - i keby oprávnený
ponuku prijal, a to aj včasným zaplatením kúpnej ceny uvedenej v ponuke - jeho predkupné právo by
nebolo vykonané.

40. Z konštatovaných skutočností teda vyplýva, že predmetná - písomná - ponuka by mala
obsahovať označenie povinných spoluvlastníkov realizujúcich svoju ponukovú povinnosť z predkupného
práva, označenie oprávnených z predkupného práva, ktorým bola ponuka adresovaná, špecifikáciu
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve s uvedením veľkosti spoluvlastníckych podielov

pripadajúcich na každého z povinných z predkupného práva, konkrétnu výšku kúpnej ceny s určením
doby na vyplatenie kúpnej ceny, spôsob, ako musia oprávnení spoluvlastníci na ponuku reagovať a
dobu, v ktorej môžu svoje predkupné právo v prednostnej kúpe vykonať.
Určitosť ponuky možno skúmať z hľadiska splnenia povinnosti zodpovedajúcej zneniu zákona tak, aby
sa rozširovaním vymedzenia obsahových náležitostí ponuky, neukladali ďalšie povinnosti presahujúce

zákonný rámec alebo naopak nad zákonný rámec zakladali ďalšie oprávnenia. Medze ochrany práv
jednotlivých spoluvlastníkov nemôžu byť totiž vykladané extenzívne tak, aby v záujme ochrany záujmov
jedného spoluvlastníka boli porušované záujmy iného spoluvlastníka. Medzi povinnosťami a právami
vyplývajúcimi z predkupného práva musí existovať vyvážený pomer ochrany všetkých spoluvlastníkov.

41. Ponuka žalovanej v 3/ rade zo dňa 15.10.2018 je, podľa názoru súdu, z hľadiska určenia veľkosti
na kúpu ponúkaných spoluvlastníckych podielov, tak výšky požadovanej kúpnej ceny, stanovenia doby
na jej zaplatenie a tým aj spôsobu vykonania prednostného práva jasná, určitá a zrozumiteľná. Z toho
možno vyvodiť jednoznačný záver, že ponuka bola ponukou riadnou, obsahujúcou podstatné náležitosti,
ktorá vyvolala zákonom predpokladané účinky. Občiansky zákonník totiž obsahuje jednoznačnú právnu

úpravu nároku oprávnených spoluvlastníkov na vykúpenie ponúkaných podielov a je len na ich slobodnej
vôli ako sa na vykúpení podielov dohodnú. Povinný spoluvlastník má povinnosť ponúknuť celý podiel,
ktorý zamýšľa predať a je na rozhodnutí oprávnených spoluvlastníkov, či a v akom rozsahu ponuku
prijmú.42. Žalobca namietal relatívnu neplatnosť uzavretej kúpnej zmluvy s tým, že ho žalovaná v 3/ rade
nevyzvala pred uzavretím kúpnej zmluvy na uzavretie kúpnej zmluvy a neponúkla svoj spoluvlastnícky

podiel ostatným podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností (v rozhodnom čase šlo o žalobcu a jeho
bývalú partnerku M. N. O.) na odkúpenie, a že ponuka neobsahovala riadne plnomocenstvo ani
podstatné náležitosti.
Čo sa týka žaloby v časti o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.1.2019 uzavretej
medzi žalovanou v 3/ rade ako predávajúcou a žalovanými v 1/ a 2/ rade ako kupujúcimi, v tomto

smere súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka obsahuje taxatívny
výpočet prípadov, v ktorých sa možno dovolať tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Relatívna
neplatnosť právneho úkonu znamená (ako vyplýva z cit. zákonného ustanovenia), že napriek porušeniu
podmienok v zákone vymenovaných prípadoch sa takýto (vadný) právny úkon považuje za platný,
pokiaľ osoba, ktorá je takýmto právnym úkonom dotknutá, voči nemu nenamieta, nedovolá sa
jeho neplatnosti. Relatívna neplatnosť právneho úkonu môže pominúť tzv. ratihabíciou (dodatočným

schválením právneho úkonu osobou dotknutou relatívnou neplatnosťou), obdobne v iných prípadoch
dodatočného odpadnutia dôvodu relatívnej neplatnosti, alebo tzv. konvalidáciou (ak sa dotknutá
oprávnená osoba neplatnosti nedovoláva). Naopak dôjdením dovolania sa neplatnosti právneho úkonu
na to oprávnenou dotknutou osobou v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka nastávajú právne účinky
ako v prípadoch absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu nastáva spätne,

tzv. ex tunc, teda od momentu, keď bol dotknutý právny úkon urobený. V tomto smere súd odkazuje
na závery uvedené v rozhodnutí publikovanom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR
pod č. R 50/1985.
Jedným z prípadov, v ktorých zákon v citovanom ustanovení umožňuje dotknutej osobe dovolať sa
neplatnosti právneho úkonu, je i právny úkon, ktorým boli porušené podmienky zákonného predkupného

práva spoluvlastníka spoločnej veci pri prevode spoluvlastníckeho podielu iným spoluvlastníkom podľa
ust. § 140 Občianskeho zákonníka.

43. Existencia ponuky nie je sporná, totožná výzva bola doručená pôvodnej podielovej spoluvlastníčke
M. O.. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca si v rozhodnej dobe nepreberal doručované zásielky na

adrese trvalého pobytu, nezaregistroval si prechodný pobyt (k tomuto kroku pristúpil až 13.1.2020) ani
si nezabezpečil elektronické doručovanie oznámení o zásielkach (o službu požiadal až od 21.8.2019),
má súd za to, že žalobe vyhovieť nemožno.

44. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a všeobecných právnych východísk súd konštatuje, že

možno dať za pravdu žalovaným, že v čase doručenia ponuky (a neprevzatím doručovaných poštových
zásielok) na známu adresu žalobcu (potvrdenú aj oficiálnou evidenciou Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky), resp. v ďalšom prípade potvrdeným prevzatím zásielky pôvodnej podielovej spoluvlastníčky
M. O.), žalovaná v 3/ rade ako povinný spoluvlastník (§ 140 Občianskeho zákonníka) urobila všetko,
čo ako od povinného spoluvlastníka možno od nej žiadať pri predkladaní ponuky oprávnenému

spoluvlastníkovi, pretože ak by súd zaujal iný názor, znamenalo by to, že oprávnený spoluvlastník
by opakovaným nepreberaním či odmietaním preberania zásielok od povinného spoluvlastníka bez
preukázanej existencie vážneho dôvodu (ani v prejednávanej veci takýto dôvod na strane žalobcu
súdom zistený nebol) v podstate mohol úplne znemožniť povinnému spoluvlastníkovi realizáciu jeho
práva nakladať s predmetom svojho vlastníctva. Takýto výklad dotknutých ustanovení pri výkone práv a

povinností spoluvlastníkov z titulu predkupného práva preto súd považuje za neprípustný, nenapĺňajúci
účel predmetnej právnej úpravy a takémuto konaniu oprávneného spoluvlastníka, ako odporujúcemu i
dobrým mravom pri výkone práv (§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka) by preto ani neprislúchala právna
ochrana.

45. Súd má za to, že žalovaná v 3/ rade ako povinný spoluvlastník svoju ponukovú povinnosť voči
žalobcovi ako oprávnenému spoluvlastníkovi z titulu jeho zákonného predkupného práva podľa § 140
Občianskeho zákonníka riadne splnila. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena
stranou sporu je jej neúspech v spore.
Bolo na žalobcovi preukázať objektívne dôvody nemožnosti doručenia ponuky, avšak k tomuto nedošlo.

Pokiaľ žalobca uvádzal, že mu mohla žalovaná v 3/ rade zavolať, prípadné ústne predkladanie ponuky,
keďže ide o nehnuteľnosť, by už len z hľadiska nedodržania zákonom predpísanej písomnej formy za
riadnu ponuku nebolo možné považovať.46. Čo sa týka doplnenia dokazovania výsluchmi navrhovanými žalobcom, podľa § 197 C.s.p. bolo
povinnosťou žalobcu zabezpečiť prítomnosť svedkyne M. O. na pojednávaní. Uvedenú povinnosť si
žalobca nesplnil, súd preto predmetný výsluch nevykonal. Navyše má súd za to, že vzhľadom na obsah

predložených listinných dôkazov dostatočne osvedčil postup žalovanej v 3/ rade pri plnení ponukovej
povinnostiavýsluchsvedkynesatakjavíbyťnadbytočným.Rovnakovýsluchžalovanýchsúdnevykonal,
nakoľko povinnosť vypovedať pravdivo pri výpovedi účastníka a jej nesplnenie nie je sankcionovaná, je
dôsledkom úvahy zákonodarcu, že účastníci sú na výsledku rozhodovania osobne zainteresovaní, takže
sú vo svojej veci osobne zaujatí. Obsah listinných a iných dôkazov je pritom preskúmateľná objektívne.

47. S ohľadom na vykonané dokazovanie a konštatované skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu
zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými
v 1/ až 3/ rade a tým ani dôvod pre učenie, že podielovým spoluvlastníkom sporného podielu má byť
žalovaná v 3/ rade.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., v konaní úspešným žalovaným priznal
náhradutrovkonaniavrozsahu100%,oktorýchsúdrozhodnevzmysle§262ods.2C.s.p.samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom

súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustné ďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.