Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200100
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200100.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a A. B. B., C., v právnej
veci žalobcu: GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, zastúpený:
Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom: Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369
a BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., so sídlom Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, IČO: 47 876 034, proti
žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797
903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15380-9000/2019 zo dňa 28.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351 (ďalej len „Kontrolovaný“) vyhlásil dňa
07.06.2019 zverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskej
únie pod č. 2019/S 109-265560, ako aj dňa 10.06.2019 zverejnením oznámenia o vyhlásení verejného

obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania vedeného Úradom pre verejné obstarávanie (ďalej
len „UVO“ alebo „žalovaný“) č. 114/2019 pod zn. 14212-MSS verejnú súťaž na predmet zákazky pod
názvom „Stravné a nápojové poukážky “ rozdelenú na „ČASŤ č. 1 - stravné lístky a nápojové poukážky"
a „ČASŤ č. 2 - elektronické stravné karty (EKS)‘‘ (ďalej len „Verejné obstarávanie“). Predpokladaná
hodnota Verejného obstarávania bola stanovená na sumu X.XXX.XXX,- Eur a výsledkom Verejného
obstarávania mala byť rámcová dohoda uzatvorená s víťazným uchádzačom.

2. Žalobca v súlade so súťažnými podkladmi k Verejnému obstarávaniu zverejnenými dňa 06.06.2019
podal ponuku do Verejného obstarávania v lehote určenej na predkladanie ponúk. Dňa 09.08.2019
bolo žalobcovi doručené oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk zo dňa 07.08.2019 (ďalej len
„Oznámenie“), v zmysle ktorého Kontrolovaný neprijal ponuku žalobcu, pričom víťazným uchádzačom
sa stala spoločnosť DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., IČO: 36 391 000, Kalov 356, 010 01 Žilina (ďalej
len „DOXX“).

3. Žalobca ešte v priebehu Verejného obstarávania listom z 03.07.2019 upozornil Kontrolovaného na
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S/273/2017 zo dňa 21.11.2018 (ďalej len „Rozsudok
KS BA“), ktorým Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) jednohlasne zamietol žalobu žalobcov
(účastníkov dohody obmedzujúcej súťaž uvedeným v bode 4 tohto rozsudku nižšie), ktorou sa domáhalipreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej
len „PMU“) č. 31/2017/ODK-2017/KH/R/2/025 zo dňa 11.09.2017 (ďalej len „Rozhodnutie PMU“).

4. V zmysle Rozhodnutia PMU bol podnikateľom (1) DOXX, (2) Edenred Slovakia, s.r.o., IČO: 31 328
695, (3) LE CHEQUE DEJEUNER s.r.o., IČO: 31 396 674 (od 29.12.2017 podnikajúca pod obchodným
menom Up Slovensko, s. r. o.), (4) SODEXO PASS SR, s.r.o., IČO: 35 741 350, (5) VAŠA Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 683 813 (spoločnosť zaniknutá ku dňu 03.01.2018 v dôsledku zlúčenia do Edenred
Slovakia, s.r.o., IČO: 31 328 695), uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov

od právoplatnosti konečného rozhodnutia podľa § 38h ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane
hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o
organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov v znení účinnom do 31.05.2021 (ďalej len „Zákon o ochrane HS").

5. Kontrolovaný zaslané informácie vyhodnotil v zmysle Oznámenia tým spôsobom, že: (a) komisia

Kontrolovaného skontrolovala aktuálny náhľad záznamu z registra osôb so zákazom vedený UVO
a víťazný uchádzač v ňom nefiguruje; (b) požiadala DOXX o vyjadrenie sa k podnetu; (c) podľa
vyjadrenia víťazného uchádzača zo dňa 27.07.2019, bola proti Rozsudku KS BA podaná kasačná
sťažnosť, a preto sa zákaz účasti vo verejnom obstarávaní nestal účinným napriek vydanému Rozsudku
KS BA. Kontrolovaný v Oznámení uviedol, že „zákaz účasti vo verejnom obstarávaní začína plynúť

podľa § 38h ods. 4 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže („ZOHS") od momentu
vydania konečného rozhodnutia Úradu. Týmto konečným rozhodnutím sa podľa ZOHS rozumie až
právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba. V prípade, že je podaná kasačná
sťažnosť, rozhodnutie KS BA nemôže byť ani nie je podľa ZOHS konečné a ani zo strany Úradu nie je
považované za konečné rozhodnutie podľa § 38 ods. 4 ZOHS.“.

6. Žalobca podal proti vyhodnoteniu ponúk podaných do Verejného obstarávania námietky listom
doručeným UVO dňa 19.08.2019 (ďalej len „Námietky“). Žalobca ako odvolateľ namietal najmä
nesprávne právne posúdenie Kontrolovaného vo vzťahu k účinkom Rozsudku KS BA. UVO neuznal
argumentáciu žalobcu a Námietky svojím rozhodnutím č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX zo dňa 25.10.2019

(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol podľa § 175 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov znení účinnom do
30.11.2019 (ďalej len „Zákon o VO“).

7. Žalobca nesúhlasil so závermi UVO uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí, ktorý sa stotožnil s

právnym názorom Kontrolovaného, a preto v zmysle § 177 Zákona o VO podal v zákonom stanovenej
lehote proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Podstatnou odvolacou námietkou bol nesúhlas
s nevylúčením subjektu označeného ako víťazný uchádzač, napriek uloženému zákazu účasti vo
verejnom obstarávaní. Žalobca poukázal na § 38h ods. 4 písm. b) Zákona o ochrane HS a § 32
ods. 6 písm. c) Zákona o VO, z ktorých vyvodzuje, že Rozsudok KS BA vo veci zákazu účasti, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2019, predstavuje konečné rozhodnutie a tak dotknuté subjekty,
vrátane spoločnosti DOXX, nemôžu spĺňať podmienku osobného postavenia podľa § 32 ods. 1 Zákona
o VO.

8. Žalobca tiež v odvolaní poukázal na § 446 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“),
upravujúceho odkladný účinok kasačnej sťažnosti, a absenciu vplyvu prípadného odkladného účinku
kasačnej sťažnosti na platnosť a právoplatnosť Rozsudku KS BA, čím je tento rozsudok podľa žalobcu
napriek podaniu kasačnej sťažnosti konečným rozhodnutím. Odkladný účinok sa vzťahuje len na
vykonateľnosť a nie na právoplatnosť Rozhodnutia PMU.

II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

9.Rozhodnutímžalovanéhoč.15380-9000/2019zodňa28.11.2019(ďalejlen„napadnutérozhodnutie“),

ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 18.12.2019, žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie; v plnom rozsahu sa stotožnil so závermi uvedenými v prvostupňovom
rozhodnutí.10. Vo vzťahu k rozhodujúcej spornej otázke, či je Rozsudok KS BA konečným rozhodnutím, alebo či
týmto konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o kasačnej
sťažnosti (pozn. správneho súdu - od 01.01.2021 rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny

súd Slovenskej republiky), žalovaný predkladá viacero druhov výkladu predmetných ustanovení.
Vychádzajúc z gramatického výkladu § 32 ods. 6 písm. c) Zákona o VO by bolo možné dospieť k záveru,
ktorý vyvodzuje aj žalobca, že Rozsudok KS BA, ktorým bola zamietnutá žaloba účastníkov dohody
obmedzujúcej súťaž, vrátane uchádzača DOXX, proti Rozhodnutiu PMU, je konečným rozhodnutím.

11. Žalovaný zároveň súhlasí, že podanie kasačnej sťažnosti proti predmetnému Rozsudku KS BA nemá
na právoplatnosť tohto rozhodnutia vplyv, nakoľko kasačná sťažnosť je za súčasnej právnej úpravy
mimoriadnym opravným prostriedkom. V rámci právneho posúdenia je však podľa žalovaného potrebné
vziať do úvahy aj ďalšie metódy výkladu právnych noriem. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že hoci
gramatický výklad je legitímnym spôsobom aplikácie práva, pri jeho použití je nevyhnutné dbať práve
na to, aby sa nestratil účel právnych inštitútov nielen priamo upravených, ale aj dotknutých spornou

normou. Uvedený záver pritom vychádza z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej len "Ústavný súd“), napr. nález Ústavného súdu sp. zn.. III. ÚS 833/2016-44 zo dňa 19.04.2017,
podľa ktorého „Ústavný súd už aj v minulosti skonštatoval, že k výkladu právnych predpisov aj inštitútov
nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako
jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (nález ústavného súdu č. k. IV. ÚS

71/2013-36 z 23. mája 2013).“ Obdobne taktiež Ústavný súd uvádza, že „všeobecný súd nie je absolútne
viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona,
história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a
aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v
slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale aj základných princípoch právneho štátu“ (nález

sp. zn.. I. ÚS 155/2017). Tieto závery už Rada UVO konštatovala tiež vo svojich rozhodnutiach č.
12078-9000/2019 zo dňa 07.11.2019 a č. 13089-9000/2019 zo dňa 30.10.2019.

12. Vezmúc preto do úvahy historický výklad, ktorý vychádza z objasňovania právnej normy z hľadiska
jej vzniku a tvorby práva, aj so zreteľom na dôvod, vonkajší podnet prípravy a prijatie právnej normy,

prípadne účel, cieľ právnej normy, je podľa žalovaného potrebné poukázať na celkový kontext, v ktorom
boli predmetné ustanovenia Zákona o VO prijaté. Predmetná zákonná definícia konečného rozhodnutia
(dnešný § 32 ods. 6 Zákona o VO) bola do predchádzajúceho zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom
obstarávaní začlenená novelou č. 232/2008 Z. z., a to vo vzťahu k preukázaniu závažného porušenia
odborných povinností, ktorým sa okrem iného rozumela najmä účasť na dohode obmedzujúcej súťaž,

ktorú bolo možné preukázať konečným rozhodnutím. Žalovaný cituje dôvodovú správu k tejto novele
a uvádza, že podmienka účasti osobného postavenia v znení „nemá právoplatne uložený zákaz účasti
vo verejnom obstarávaní“ bola prijatá do zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní novelou
č. 28/2013 Z. z., a to v súvislosti so zavedením sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. V
Zákone o VO účinnom od 18.04.2016 je stanovená podmienka účasti v znení „nemal uložený zákaz

účasti vo verejnom obstarávaní potvrdený konečným rozhodnutím v Slovenskej republike alebo v štáte
sídla, miesta podnikania alebo obvyklého pobytu“ spolu s predmetnou zákonnou definíciou konečného
rozhodnutia.

13. V nadväznosti na uvedené žalovaný poukazuje na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.07.2016 bol

zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
súdny poriadok“) zrušený a bol nahradený novými zákonmi, okrem iného aj SSP. V rámci správneho
súdnictva sa týmto dovtedajší apelačný systém založený na možnosti podať odvolanie (ako riadny
opravný prostriedok) nahradil kasačným systémom, založeným na možnosti podať kasačnú sťažnosť
zo zákonom ustanovených dôvodov (ako mimoriadneho opravného prostriedku). Konanie v správnom

súdnictve sa tak s účinnosťou od 01.07.2016 stalo jednostupňovým konaním. Pred touto zásadnou
zmenou v správnom súdnictve by teda Rozhodnutie PMU, potvrdené Rozsudkom KS BA, proti ktorému
by bolo podané odvolanie, nevyvolávalo právne účinky, nakoľko by nebolo právoplatné. Po tejto zmene
je Rozhodnutie PMU, potvrdené Rozsudkom KS BA, proti ktorému bola podaná kasačná sťažnosť, síce
právoplatné, ale rovnako nevyvoláva právne účinky, a to z titulu ex lege odkladného účinku kasačnej

sťažnosti. Na základe uvedeného je podľa žalovaného možné dospieť k záveru, že v čase prijímania
predmetných ustanovení Zákona o VO nebolo úmyslom zákonodarcu viazať konečné rozhodnutie (o
uložení zákazu účasti vo verejnom obstarávaní) na také rozhodnutie súdu, ktoré vyvoláva právne účinky.14. Úmysel zákonodarcu, ako aj samotný účel predmetných ustanovení Zákona o VO, je pritom
smerodajný aj pri teleologickom výklade týchto ustanovení. Pokiaľ ide o účel predmetných ustanovení,
žalovaný opätovne poukazuje na znenie § 32 ods. 1 písm. f) Zákona o VO, podľa ktorého sa verejného

obstarávania môže zúčastniť len ten, kto nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní potvrdený
konečným rozhodnutím v Slovenskej republike. Rada UVO sa preto zaoberala posúdením, či je možné
na základe Rozsudku KS BA, ktoré je síce právoplatné, no o ktorom ešte rozhodne kasačný súd, vylúčiť
uchádzača DOXX z Verejného obstarávania, resp. či mohol žalovaný na predmetnom Rozsudku KS BA
založiť svoje rozhodnutie.

15. Podľa žalovaného je v takom prípade nutné skúmať aj to, či je toto rozhodnutie spôsobilé navodiť
nastúpenie právnych účinkov uvádzaných v jeho výroku a či neexistuje právna prekážka na použitie
tohto rozhodnutia inými orgánmi verejnej moci ako podkladu pre vlastné rozhodovanie. Dôsledkom
podania kasačnej sťažnosti a odkladného účinku, ktorý v tomto prípade nastáva priamo zo zákona,
totiž podľa žalovaného je, že predmetný Rozsudok KS BA, a teda ani Rozhodnutie PMU, nevyvolávajú

právne účinky, ktoré Zákon o VO spája s uložením zákazu účasti vo verejnom obstarávaní potvrdeným
konečným rozhodnutím v Slovenskej republike, a to až do rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej
sťažnosti, ktorým sťažnosť odmietne, zamietne alebo konanie zastaví.

16. Predmetné ustanovenia SSP výslovne a jednoznačne určujú, že nastúpením odkladného účinku sa

do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého
rozsudku a takéto rozhodnutie súdu nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí
alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Žalobca síce argumentuje tým, že Zákon o VO ako lex
specialis má v tomto prípade prednosť pred SSP ako normou všeobecnou, ktorá sa uplatní len tam,
kde osobitný zákon vec sám neupravuje, s tým sa však podľa žalovaného nie je možné jednoznačne

stotožniť. Zaiste má Zákon o VO postavenie lex specialis, pokiaľ ide o verejné obstarávanie. Zákon
o VO však neupravuje otázky súvisiace s momentom nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti
rozhodnutí súdov v správnom súdnictve, a teda ani otázku, či rozhodnutie krajského súdu v správnom
súdnictve vyvoláva právne účinky alebo nie. Tieto otázky upravuje práve SSP. Preto by mal mať práve
SSP postavenie lex speciális v súvislosti s odkladom vykonateľnosti Rozsudku KS BA, a s tým spojeným

odkladom nástupu účinkov takéhoto rozhodnutia.

17. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru, že právoplatný
Rozsudok KS BA, ktorý v dôsledku podania kasačnej sťažnosti nevie vyvolávať právne účinky,
nemôže byť podkladom pre vylúčenie uchádzača z Verejného obstarávania. Žalovaný poukazuje aj na

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) sp. zn. 3Sžf/31/2011 zo dňa
17.01.2012, ktorý sa síce týka odlišnej právnej úpravy, ale ktorý naznačuje, že Najvyšší súd vníma
problematiku právnych účinkov právoplatných rozhodnutí v širšom kontexte: „Najvyšší súd sa stotožnil
s Krajským súdom, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, keď vyložil skutočnosť, že právoplatné
rozhodnutie Rady PMU č. 2006/KH/116 je konečným rozhodnutím na účely výkladu preukazovania

osobného postavenia v zmysle § 26 ods. 1 písm. h) zák. č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom ku dňu
vydania rozhodnutia napadnutého žalobou. Napriek tomu, že toto rozhodnutie v rámci správneho
konania bolo právoplatné, nie je možné pokladať ho za konečné a záväzné, keďže už v čase vydania
napadnutého rozhodnutia žalovaného prebiehalo konanie o preskúmanie jeho zákonnosti. (...) Najvyšší
súd konštatuje, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného dňa 02.05.2007 bolo už

na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S 430/2006 začaté konanie o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí Protimonopolného úradu SR, z ktorých žalovaný vychádzal. Žalovaný námietky zamietol
predčasne.“

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

18. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu zo dňa 17.01.2020, ktorou sa domáhal
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci podľa § 191

ods. 1 písm. c) SSP a taktiež namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok
dôvodovpodľa§191ods.1písm.d)SSP.Podľažalobcunemajúzáveryžalovanéhooporuvovšeobecne
záväzných právnych predpisoch a nerešpektujú zistený stav veci.19. Žalobca zotrváva na svojom právnom názore, že Rozsudok KS BA predstavuje na účely Zákona o
VO a Zákona o ochrane HS konečné rozhodnutie vzhľadom na to, že (i) je nevyhnutné rozlišovať medzi
právoplatnosťou a vykonateľnosťou Rozsudku KS BA, pričom z pohľadu konečnej povahy rozhodnutia

zákon v tom smere neuvádza žiadnu výnimku, (ii) krajský súd týmto rozsudkom zamietol žalobu
účastníkov kartelu, (iii) rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť 28.03.2019. Z legálnej definície
konečného rozhodnutia je zrejmé, že za takéto rozhodnutie sa nepovažuje len rozhodnutie o zastavení
konania, ale aj právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá. V posudzovanom
prípade takéto rozhodnutie bezpochybne existuje. Žalobca tak v súlade so svojimi predchádzajúcimi

podaniamivrámciadministratívnehokonaniatvrdí,žesubjektydotknutéRozsudkomKSBAvspojitostis
RozhodnutímPMU,vrátanespoločnostiDOXX,takvsúčasnejdobenemôžunaúčelyúčastivoverejnom
obstarávaní preukázať splnenie podmienky osobného postavenia v zmysle § 32 ods. 1 Zákona o VO, a
teda mali by nastať všetky s tým súvisiace konzekvencie v zmysle Zákona o VO a ostatných právnych
predpisov. Ani prípadný odkladný účinok kasačnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu súdu nemôže mať
vplyv na platnosť a právoplatnosť Rozsudku KS BA z pohľadu ustanovení Zákona o ochrane HS a

Zákona o VO.

20. Žalobca zdôrazňuje, že SSP, upravujúci inštitút kasačnej sťažnosti, napriek jeho účinnosti od
01.07.2016 vstúpil do platnosti už 21.05.2015. V súčasnosti platný a účinný Zákon o VO vstúpil
do platnosti, resp. aj nadobudol účinnosť jeho vyhlásením dňa 18.11.2015. Zákonodarca tak bol

oboznámený s inštitútom kasačnej sťažnosti ešte v priebehu prípravy znenia Zákona o VO. Preto, ak
zákonodarca chcel viazať „konečné rozhodnutie“ na vykonateľnosť rozhodnutia (nie jeho právoplatnosť),
bezpochyby by to uviedol v príslušných ustanoveniach Zákona o ochrane HS a Zákona o VO.

21. Žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu, podľa ktorej nejasné a neurčité právne normy

nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, účastníka správneho konania, ale
vždy na ťarchu tvorcu právnej normy. Aplikujúc tieto závery na posudzovaný prípad, nemôže byť cieľom
racionálneho zákonodarcu, aby boli § 32 ods. 6 Zákona o VO a § 38 ods. 4 Zákona o ochrane HS
vykladané takým spôsobom, že konečným rozhodnutím sa rozumie vykonateľné rozhodnutie, aj keď
v predmetných ustanoveniach zákon výslovne uvádza právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu.

Dôvodová správa k jednotlivým predpisom ako interpretačný prostriedok obdobne nerozlišuje legálnu
definíciu pojmu konečné rozhodnutie.

22. Orgány verejnej moci, vrátane UVO, nie sú oprávnené svojou úvahou dospieť k takému výkladu
právnych noriem, ktorý by ukladal subjektom povinnosti nad rámec zákona. Takýto výklad by bol

nespravodlivý a v rozpore s čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), podľa
ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo
zákonneukladá.Podľaustálenejjudikatúrysúdnychautorítsprávnaúvaha,resp.voľnáúvahasprávneho
orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach
zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti

veci.

23. Podľa žalobcu, kontrolovaný vo verejnom obstarávaní pochybil, keď nie len, že akceptoval ponuku
uchádzača DOXX, ale ponuku tohto podnikateľa vyhodnotil ako víťaznú, keďže prvostupňový orgán
a žalovaný sa stotožňuje s argumentáciou Kontrolovaného, a teda si nesprávne vyložili § 32 ods. 6

Zákona o VO a § 38 ods. 4 Zákona o ochrane HS, napadnuté rozhodnutie v spojitosti s prvostupňovým
rozhodnutím trpia neodstrániteľnou vadou nezákonnosti, na základe čoho existujú zrejmé dôvody na
zrušenie oboch napadnutých rozhodnutí a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

24. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalobca uvádza, že nie je úplne zrejmé,

aké úvahy viedli žalovaného pri vyhodnotení argumentov obsiahnutých v odvolaní; žalovaný vo veľkej
časti napadnutého rozhodnutia len opakuje argumenty prvostupňového orgánu. V záujme zabezpečenia
zákonnosti Verejného obstarávania a na to nadväzujúceho administratívneho konania pred žalovaným,
povinnosti žalovaného vyhodnotiť, resp. prihliadať na všetko, čo vyjde najavo a za účelom ochrany práv
a právom chránených záujmov žalobcu, bol orgán verejnej správy povinný sa vysporiadať so všetkými

predloženými argumentmi a skutočnosťami a svojej úvahy náležite zdôvodniť. Žalovaný sa žiadnym
spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu v odvolaní. Skoro celé napadnuté rozhodnutie
predstavuje len citáciu prvostupňového rozhodnutia bez vlastnej úvahy žalovaného. Takéto rozhodnutiežalovaného je svojvoľné, arbitrárne a nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov. Akákoľvek argumentácia
a hlbšia úvaha žalovaného v napadnutom rozhodnutí absentuje.

IV.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

25. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 31.03.2020 a uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou

žalobcu. Tá je podľa žalovaného založená na doslovnom gramatickom výklade § 32 ods. 6 písm. c)
Zákona o VO. S poukazom na rozhodovaciu prax Ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že viazanosť
štátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť
doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení, má žalovaný za to, že čl. 2 ods.
2 Ústavy SR neznamená iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (III.
ÚS 341/07). Žalovaný poukazuje v podstatnej časti vyjadrenia na rovnakú argumentáciu, aká je uvedená

v napadnutom rozhodnutá (II. časť tohto rozsudku). Nad rámec poukazuje na nasledovné rozhodnutia
súdnych autorít.

26. Cituje uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžfk/24/2017 zo dňa 13.08.2018, podľa ktorého
„odkladný účinok predstavuje mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého

výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným
spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho
subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (pozri rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn. 62Af
42/2011 zo dňa 3. 8. 2011).“. V predmetnom prípade by okamžitým výkonom právoplatného Rozsudku
KS BA bola zamedzená účasť DOXX v predmetnom postupe zadávania zákazky, čím by de facto DOXX

nemohol ani uzavrieť zmluvu s Kontrolovaným, a to napriek tomu, že voči Rozsudku KS BA bola podaná
kasačná sťažnosť, ktorou boli paralyzované účinky právoplatného rozhodnutia krajského súdu.

27. Ústavný súd sa už vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril, že pod právnymi účinkami rozhodnutí
rozumieme platnosť (viazanosť súdu rozhodnutím po jeho vyhlásení, vyhotovení alebo doručení),

právoplatnosť a (predbežnú) vykonateľnosť, ktoré nastávajú vždy, ak nedôjde k odloženiu týchto účinkov
(II. ÚS 264/04 zo dňa 30. 11. 2005).

28. Dáva tiež do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 6Asan/1/2017 zo dňa 21.02.2018:
„Ako je už vyššie uvedené, „jedným z účinkov právoplatného skončenia konania vydaním meritórneho

alebo konečného rozhodnutia krajského súdu je aj zánik trvania odkladného účinku správnej žaloby.
Z toho potom vyplýva, že nastúpením odkladného účinku kasačnej sťažnosti, či už ex lege alebo na
základe jeho priznania rozhodnutím kasačného súdu, dochádza súčasne aj k pozastaveniu tohto účinku.
To následne znamená, že v dôsledku odkladného účinku kasačnej sťažnosti dochádza k „obživnutiu“
odkladného účinku správnej žaloby, a to bez ohľadu, či tento v konaní pred krajským súdom nastúpil zo

zákona alebo na základe rozhodnutia o jeho priznaní. Inak povedané, ak žalobcu v konaní pred krajským
súdom „chránil“ odkladný účinok správnej žaloby vo vzťahu k právnym účinkom administratívneho
rozhodnutiaaleboopatrenia,budehovtakomtorozsahu„chrániť“ajodkladnýúčinokkasačnejsťažnosti.
Na základe uvedeného možno skonštatovať, že právne následky odkladného účinku kasačnej sťažnosti
vychádzajú z axiómy priority odkladného účinku spojeného s konaním pred krajským súdom.“

29. Dôsledkom podania kasačnej sťažnosti a jej odkladného účinku, ktorý v tomto prípade nastáva ex
lege, podľa žalovaného je, že Rozsudok KS BA a ani Rozhodnutie PMU nevyvolávajú právne účinky,
ktoré Zákon o VO spája s uloženým zákazom účasti vo verejnom obstarávaní potvrdeným konečným
rozhodnutím v Slovenskej republiky, a to až do rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti.

30. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného replikou zo dňa 25.06.2020, v ktorej vo vzťahu
k odkazu na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 341/07 uvádza, že správna úvaha nesmie
v žiadnom prípade znamenať ľubovôľu orgánu verejnej správy. Výklad a aplikácia určitého zákonného
ustanovenia na skutkový stav musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo a musí rešpektovať

pravidlá logického myslenia. Žalovaný nie je oprávnený zamieňať a vykladať pojmy právoplatnosť
a vykonateľnosť nad rámec toho, čo mu právne predpisy (Zákon o ochrane HO a Zákon o VO) umožňujú,
a pritom tvrdiť, že v danom prípade je potrebné ignorovať nielen gramatický výklad zákona, ale aj
naznačený zásadný rozdiel medzi inštitútom právoplatnosti a vykonateľnosti. Žalobca s odkazom narozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 833/2016, sp. zn. IV. ÚS 71/2013 a sp. zn. I. ÚS 155/2017
súhlasí s tým, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí a od
neho dochýliť, ak to vyžaduje účel zákona, no poukazuje na časovú následnosť prijatia vykladaných

predpisov, t. j. že SSP vstúpil do platnosti už 21.05.2015 a Zákon o VO vstúpil do platnosti až
18.11.2015. Zákonodarca tak bol oboznámený s inštitútom kasačnej sťažnosti ešte v priebehu prípravy
znenia súčasného Zákona o VO a ak by chcel, mohol viazať „konečné rozhodnutie“ na vykonateľnosť
rozhodnutiaaniejehoprávoplatnosť,akotvrdížalovaný.Prípadnýrozporvýkladovýchmetódjepotrebné
riešiť tzv. pravidlami prednosti, v zmysle ktorých je podľa žalobcu potrebné prima facie rešpektovať

prednosť jazykového výkladu a tiež neprípustnosť argumentu legislatívnej chyby – k čomu vedie
výklad žalovaného, keď tvrdí, že Zákon o VO nereflektuje dokonca skôr prijatý SSP. Zároveň ide
výklad žalovaného proti účelu zmeny apelačného na kasačný systém prieskumu správnych rozhodnutí,
ktorého cieľom bolo práve zefektívniť súdny prieskum v rámci správneho súdnictva, keďže právoplatné
rozhodnutie existuje už pred podaním kasačnej sťažnosti a nie je tak potrebné čakať na rozhodnutie
o opravnom prostriedku.

31. Žalobca tiež poukazuje na, podľa neho, absurdné dôsledky, ktoré by mohol mať výklad žalovaného,
akbykasačnýsúdkasačnúsťažnosťzamietol.VtakomprípadebypôvodnéRozhodnutiePMUzostávalo
bez zmeny, čo by vytvorilo nejasnosť posúdenia, od ktorého momentu by sa potom predmetná trojročná
doba zákazu účasti mala posudzovať. Podľa žalobcu buď od právoplatnosti Rozhodnutia PMU, čo

by znamenalo popretie účinkov Rozhodnutia PMU, narušenie právnej istotu verejných obstarávateľov
a ostatných účastníkov, keďže od právoplatnosti by už uplynuli 3 roky. Alebo by doba zákazu účasti
plynula až od právoplatnosti rozhodnutia kasačného súdu, čo by popieralo účel sankcie uloženej PMU
vzhľadom na odstup rokov od uloženia tohto zákazu. Súd by sa mal vyhnúť takému výkladu, ktorý je
pochybný, najmä s ohľadom na absurdné či problematické dôsledky, ku ktorým vedie (odkazuje na

rozhodnutia D. E. F. G. sp. zn. I. ÚS 436/05, sp. zn. I. ÚS 331/98 a sp. zn. II. 2221/08).
32. V duplike žalovaného zo dňa 19.07.2024 žalovaný opakovane sumarizuje doterajšiu argumentáciu.
Rovnako tak aj ďalšie vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.08.2024 len sumarizuje tvrdenia a judikatúru
uvádzanú žalobcom v predchádzajúcich vyjadreniach a v žalobe. Na toto vyjadrenie žalobcu reagoval
žalovaný svojim ďalším vyjadrením zo dňa 25.10.2024 s opakovane uvádzanou argumentáciu. Ďalšie

písomné vyjadrenia zo strany účastníkov konania neboli súdu doručené.

V.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

33. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa

predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/18/2020.

34. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal

o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie
procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Termín verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.01.2025 (§ 137 ods.
4 SSP).

35. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, preskúmal v medziach žalobného
návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase
právoplatnosti opatrenia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je

dôvodná.36. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

37. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov

verejnej správy.

38. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej.

39. Podľa § 446 ods. 1 SSP, kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 446 ods. 2 písm. c) SSP, kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti
rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho
trestania,.

41. Podľa § 447 ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o
kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu a takéto rozhodnutie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej
moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt

podľa § 187 ods. 1 a 3.

42. Podľa § 38h ods. 1 Zákona o ochrane HS, ak tento zákon neustanovuje inak, úrad uloží podnikateľovi
zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov, ak tomuto podnikateľovi uložil pokutu
za porušenie zákazu dohody obmedzujúcej súťaž, ktorá spočívala v koordinácii podnikateľov vo

verejnom obstarávaní, v obchodnej verejnej súťaži alebo inej obdobnej súťaži, v súvislosti s verejným
obstarávaním, obchodnou verejnou súťažou alebo inou obdobnou súťažou.

43. Podľa § 38h ods. 4 Zákona o ochrane HS, doba podľa odseku 1 a 3 začína plynúť právoplatnosťou
konečného rozhodnutia; za konečné rozhodnutie sa na účely určenia začiatku plynutia lehoty považuje:

a) právoplatné rozhodnutie úradu alebo rady, ktorým bol uložený zákaz podľa odseku 1 alebo 3 a proti
ktorému nie je možné podať žalobu alebo proti ktorému nebola podaná žaloba,
b) právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba alebo zastavené konanie vo veci
preskúmania rozhodnutia úradu alebo rady, ktorým bol uložený zákaz podľa odseku 1 alebo 3.

44. Podľa § 38h ods. 5 Zákona o ochrane HS, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky bezodkladne
doručí Úradu pre verejné obstarávanie konečné rozhodnutie podľa odseku 4.

45. Podľa § 32 ods. 1 písm. f) Zákona o VO, verejného obstarávania sa môže zúčastniť len ten, kto spĺňa
tieto podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia:

f) nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní potvrdený konečným rozhodnutím v Slovenskej
republike alebo v štáte sídla, miesta podnikania alebo obvyklého pobytu.

46. Podľa § 32 ods. 6 Zákona o VO, konečným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci na účely
tohto zákona sa rozumie:

a) právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, proti ktorému nie je možné podať žalobu,
b) právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, proti ktorému nebola podaná žaloba,
c) právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba proti rozhodnutiu alebo postupu správneho orgánu
zamietnutá alebo konanie zastavené alebo
d) iný právoplatný rozsudok súdu.

47. Podľa § 158 ods. 1 písm. d) Zákona o VO, Úrad vyčiarkne zo zoznamu hospodárskych subjektov
d) hospodársky subjekt, ktorému bol uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní potvrdený konečným
rozhodnutím.48. Podľa § 182 ods. 9 Zákona o VO, doba zákazu účasti vo verejnom obstarávaní podľa odseku 3 písm.
a) až c) začína plynúť právoplatnosťou konečného rozhodnutia.

VI.
Právne posúdenie správnym súdom

49. Úlohou správneho súdu bolo na podklade uplatnených žalobných bodov preskúmať, či žalovaný (na

oboch stupňoch rozhodovania) postupoval v súlade so Zákonom o VO, ak zamietol Námietky žalobcu
proti vyhodnoteniu ponúk podaných do Verejného obstarávania. Správny súd po preskúmaní žaloby
vyhodnotil, že podstatnou skutočnosťou na účely správneho súdneho prieskumu je posúdenie otázky,
či bol daný zákonný podklad na nevylúčenie účastníka DOXX z Verejného obstarávania, ktorý sa tak
stal víťazným účastníkom v predmetnom Verejnom obstarávaní, v ktorom bol žalobca neúspešným
uchádzačom.

50. Podstatnou žalobnou námietkou bolo nesprávne právne posúdenie otázky existencie „konečného
rozhodnutia“ vo veci zákazu účasti uchádzača DOXX vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov
od právoplatnosti konečného rozhodnutia. Žalobca poukazuje na definíciu konečného rozhodnutia
upravenú v § 38h ods. 4 písm. b) Zákona o ochrane HS a § 32 ods. 6 písm. c) Zákona o VO,

ktoré zhodne označujú za konečné rozhodnutie právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola zamietnutá
žaloba alebo zastavené konanie vo veci preskúmania rozhodnutia, ktorým bol uložený zákaz účasti vo
verejnom obstarávaní. Keďže Rozsudok KS BA je právoplatným rozhodnutím súdu vo veci preskúmania
zákonnosti Rozhodnutia PMU, žalobca sa dožaduje, aby bolo zmenené vyhodnotenie ponúk vo
Verejnom obstarávaní tak, že DOXX, resp. jeho ponuka, bude vylúčená a nestane sa tak úspešným

uchádzačom vo Verejnom obstarávaní. Žalobca sa opiera hlavne o gramatický výklad predmetných
definícií v spojení s vymedzením podmienky osobného postavenia podľa § 32 ods. 1 písm. f) Zákona
oVO,podľaktoréhosamôževerejnéhoobstarávaniazúčastniťlenten,ktonemákonečnýmrozhodnutím
uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní.

51.Žalovanýargumentujetým,ženadrámecdefiníciekonečnéhorozhodnutiapodľaustanoveníZákona
o ochrane HS a Zákona o VO je potrebné vziať do úvahy aj odkladný účinok, ktorý sa zo zákona aplikuje
na Rozsudok KS BA od momentu podania kasačnej sťažnosti (§ 446 ods. 2 písm. b/ SSP). Nastúpením
odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej
sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu (Rozsudku KS BA) a takéto

rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných
orgánov verejnej moci (§ 447 ods. 2 SSP). Rozsudok KS BA tak nemôže byť konečným rozhodnutím,
ktoré by malo znamenať aplikáciu zákazu účasti na DOXX.

52. Úvodom správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je napadnuté rozhodnutie

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože z jeho obsahu je zrejmé, ako zistený skutkový
stav veci žalovaný (konajúci v oboch stupňoch) právne posúdil, sú jasné právne úvahy vo vzťahu
k aplikácii ustanovení Správneho súdneho poriadku týkajúcich sa odkladného účinku kasačnej sťažnosti
voči Rozsudku KS BA, k výkladu ustanovení Zákona o VO vo vzťahu ku existencii konečného
rozhodnutia vo veci zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, k aplikácii jednotlivých výkladových

metód, ktorými žalovaný dospel k záveru o nemožnosti vylúčiť DOXX z dôvodu Rozhodnutia PMU.
Konštatovanie nepreskúmateľnosti je vyhradené prípadom, kedy odôvodnenie rozhodnutia orgánu
verejnej správy bráni správnemu súdu rozhodnutie preskúmať. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov je v zásade vyhradená absolútnemu nedostatku odôvodnenia alebo absencii skutočností, ktoré
viedli orgán k rozhodnutiu. Nedostatok dôvodov je postavený na nedostatku dôvodov skutkových, nie

na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia (H., A., I., J., K., M., I., L. a kol. Správny súdny
poriadok.Komentár.C.:M.N.H.,2018,s.944).Vposudzovanomprípadesprávnysúdtakétonedostatky
neidentifikoval v rozsahu, ktorý by odôvodňoval jeho zrušenie. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je
zrejmé, akým spôsobom o veci žalovaný rozhodol, odôvodnenie je súladné s výrokom rozhodnutia,
úvahy sú dostatočne jasné a zrozumiteľné. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti napadnutého

rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je tak nedôvodná.

53. Keďže je napadnuté rozhodnutie preskúmateľné, mohol správny súd v ďalšom kroku pristúpiť
k vyhodnoteniu námietky nesprávneho právneho posúdenia. Právnym posúdením veci je činnosť orgánuverejnej moci, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide v zásade vtedy, ak (i) správny

orgán použil nesprávny právny predpis alebo (ii) ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho však interpretoval alebo (iii) ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery,
teda nesprávne aplikoval správnu právnu normu (Správny súdny poriadok. Komentár. 2018, s. 946).

54. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z

ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.
Môže, ba dokonca musí sa od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel
zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). Samozrejme, že sa v takýchto
prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na
racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho

predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o
ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným
gramatickým (jazykovým) výkladom (rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS274/2007 z 11.10.2007
a sp. zn. III. ÚS 341/2007 z 01.07.2008).

55. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska samotného
textu zákona (i keby sa javil ako jednoznačný a určitý), ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu
zákona. Jazykový výklad môže totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy,
ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti, či nesprávnosti výkladu
alebo na jeho doplnenie, či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na

roveň gramatickému výkladu, napríklad logický, systematický, historický a teleologický výklad, ktoré
sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu
a zmyslu aplikovanej právnej normy (napr. nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 05.10.2011).

56.Ztextu§32ods.1písm.f)ZákonoVOvspojenís§32ods.6písm.c)ZákonaoVOvyplýva,žezákaz

účasti má byť viazaný na právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba voči rozhodnutiu
PMU, ktorým bol uložený zákaz účasti, alebo ktorým súd konanie o preskúmanie rozhodnutia PMU
zastavil. Na základe administratívneho spisu možno konštatovať, že v posudzovanom prípade existuje aj
Rozhodnutie PMU a zároveň existuje aj právoplatný Rozsudok KS BA, ktorým bola správna žaloba voči
Rozhodnutiu PMU zamietnutá. Rozsudok KS BA tak spĺňa legálnu definíciu „konečného rozhodnutia“

podľa § 32 ods. 6 písm. c) Zákona o VO, čo by podľa gramatického výkladu malo byť dôvodom na
nesplnenie podmienok osobného postavenia podľa § 32 ods. 1 písm. f) Zákona o VO. Ako však vyplýva
aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu, text zákona je prvotným zdrojom poznania právnej normy,
no nie je dostatočným. K textu (a jeho gramatickému výkladu) musí pristúpiť zohľadnenie účelu právnej
normy, logického vzťahu jednotlivých časti právnej normy, systematickej súvislosti s ostatnými právnymi

normami i historického vývoja danej normy. Len tak je možné identifikovať právnu normu, ktorá bude
následne aplikovaná na zistený skutkový stav.

57. Podľa správneho súdu je potrebné právny text § 32 ods. 1 písm. f) Zákona o VO vykladať v logickej
a systematickej súvislosti s ďalšou relevantnou právnou normou (textom zákona), na ktorú poukazuje aj

žalovaný. Konkrétne je potrebné posúdiť podmienku osobného postavenia (spočívajúcu v neexistencii
konečného rozhodnutia, ktorým by bol uchádzačovi uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní)
v logickej súvislosti s pozastavením účinkov Rozsudku KS BA vyplývajúcom z SSP. Žalovaný odkazuje
na § 446 ods. 2 písm. c) v spojení s § 447 ods. 2 SSP, podľa ktorých nastúpením odkladného
účinku kasačnej sťažnosti proti Rozsudku KS BA zo zákona (t. j. podaním kasačnej sťažnosti) sa do

právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky Rozsudku KS BA
a takéto rozhodnutie súdu nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo
opatrení iných orgánov verejnej moci. Týmto iným orgánom verejnej moci je aj žalovaný ako ústredný
orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie (§ 140 os. 1 Zákona o VO) rozhodujúci v prvom stupni
(a prostredníctvom Rady žalovaného aj v druhom stupni) o Námietkach žalobcu voči vyhodnoteniu

ponúk vo Verejnom obstarávaní. Aby mohol žalovaný zohľadniť závery právoplatného Rozsudku KS BA
v rámci vyhodnocovania Námietok a posudzovania splnenia podmienky osobného postavenia, musel
by ignorovať následky odkladného účinku kasačnej sťažnosti tak, ako sú vymedzené v § 447 ods. 2
SSP. Podľa osobitnej časti dôvodovej správy k SSP predstavuje odkladný účinok správnej žaloby, resp.kasačnej sťažnosti, širší inštitút ako bol odklad vykonateľnosti podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Priznaním odkladného účinku alebo jeho nastúpením zo zákona sa totiž pozastavujú všetky účinky
napadnutého rozhodnutia, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani

podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení; odkladným účinkom „sa negujú
všetky účinky a následky preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia“.

58. Obdobne aj odborná literatúra uvádza nasledovné:
„Pod pozastavením účinkov rozhodnutia krajského súdu je potrebné rozumieť stav, keď rozhodnutie

navonok existuje, ale nevyvoláva s ním spojené právne účinky. Odkladný účinok teda na jednej strane
nemá vplyv na platnosť a právoplatnosť rozhodnutia krajského súdu, ktoré sa v jeho dôsledku nezrušuje
a ním skončená vec sa naďalej považuje za rozhodnutú či ukončenú v zmysle nastúpenia prekážky res
iudicata [napr. § 98 ods. 1 písm. a) SSP]. Uvedené teda bráni pokračovaniu v tom istom správnom
súdnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie krajského súdu, resp. začatiu nového
takéhoto konania pri nezmenenom skutkovom a právnom stave. Na strane druhej skutočnosť, že

dochádza k pozastaveniu účinkov rozhodnutia krajského súdu, znamená, že na jeho základe nemožno
voči jeho adresátovi viesť výkon rozhodnutia (napr. exekúciu na podklade peňažnej alebo sankčnej
moderácie), a súčasne ani osoba oprávnená z tohto rozhodnutia krajského súdu nemôže na jeho
podklade realizovať svoje právo (napr. úspešný žalobca pri žalobe podľa § 313 ods. 1 SSP). Ak je
s účinkami rozhodnutia krajského súdu spojená nejaká lehota počítaná na dni, mesiace či roky (napr.

sankcia zákazu činnosti pri sankčnej moderácii), nastúpením odkladného účinku dochádza k prerušeniu
plynutia tejto lehoty a táto spočíva až do jeho zániku (§ 446 ods. 2, § 186 ods. 2, § 189).
[...]
Pokiaľ zákon znemožňuje, aby rozhodnutie krajského súdu s nastúpeným odkladným účinkom bolo
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej moci, je potrebné

tento právny následok vykladať extenzívne. Táto potreba je daná nakoniec aj tým, že zákon § 447
ods. 2 nehovorí len o následnom rozhodovaní orgánov verejnej správy, ale vzťahuje tento následok
širšie na orgány verejnej moci. Týmito môže byť exekútor, orgány činné v trestnom konaní, ale i napr.
iný súd. Ak je odkladný účinok kasačnej sťažnosti spojený aj s pozastavením účinkov rozhodnutia,
opatrenia alebo iného zásahu orgánu verejnej správy, potom jeho nastúpením musí dôjsť aj k prerušeniu

administratívneho konania z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, resp. prerušenia iného
zásahu.“ (Správny súdny poriadok. Komentár. 2018, s. 1654 - 1655).

59. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že žalobca nesprávne redukuje výklad obsahu pojmu „konečné
rozhodnutie“ len na rozdiel medzi významom a obsahom pojmu „právoplatnosť“ a „vykonateľnosť“.

„Odkladný účinok“ je totiž širší pojem, ako „odklad vykonateľnosti“. Odkladný účinok pozastavuje/neguje
všetky účinky Rozsudku KS BA; neodkladá sa „len“ vykonateľnosť, resp. možnosť výkonu rozhodnutia.
Z textu právnej normy upravenej v § 447 ods. 2 SSP teda vyplýva, že Rozsudok KS BA nie je po podaní
kasačnej sťažnosti spôsobilý navodiť nastúpenie právnych účinkov uvádzaných v jeho výroku a existuje
právna prekážka na použitie tohto rozsudku inými orgánmi verejnej moci ako podkladu pre vlastné

rozhodovanie. Dôsledkom podania kasačnej sťažnosti a odkladného účinku, ktorý v tomto prípade
nastáva priamo zo Správneho súdneho poriadku je, že Rozsudok KS BA, a ani Rozhodnutie PMU,
nevyvolávajú právne účinky, ktoré Zákon o VO spája s uložením zákazu účasti vo verejnom obstarávaní
potvrdeným konečným rozhodnutím v Slovenskej republike, a to až do rozhodnutia kasačného súdu o
kasačnej sťažnosti. Tento právny záver, vyplývajúci z právnej normy § 447 ods. 2 SSP, nemôže vylúčiť

ani text Zákona o VO, ktorý definuje „konečné rozhodnutie“ ako právoplatné rozhodnutie súdu.

60. Vyššie uvedený záver podporuje aj historický výklad § 32 ods. 6 Zákona o VO predložený
žalovaným (body 12 a 13 tohto rozsudku), ktorý jasne poukazuje na dôvody zavedenia pojmu „konečné
rozhodnutie“. Jednoduchý poukaz žalobcu na časovú následnosť niekoľkých mesiacov roku 2015 od

prijatia/platnosti SSP do prijatia/platnosti Zákona o VO (bod 20 tohto rozsudku) podľa názoru správneho
súdu neobstojí v porovnaní s historickým exkurzom žalovaného. V prípade žalobcovej argumentácie
časovou následnosťou totiž nejde o historický výklad textu právnej normy z pohľadu jej vývoja/zmien
oproti pôvodnej/predchádzajúcej právnej úprave.

61. Práve s ohľadom na zohľadnenie komplexnej úpravy obsiahnutej v SSP, ktorej súčasťou je
aj záujem zákonodarcu priznať zo zákona automaticky odkladný účinok kasačnej sťažnosti voči
rozhodnutiam v oblasti správneho trestania (akým je aj Rozhodnutie PMU preskúmavané v súdnom
konaní predchádzajúcom Rozsudku KS BA, ako aj samotnému predmetnému kasačnému konaniu),nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že výklad žalovaného ide proti účelu zmeny prieskumu správnych
rozhodnutí z apelačného na kasačný systém. Cieľom tejto zmeny síce je zefektívniť súdny prieskum
v rámci správneho súdnictva, no tento cieľ nemôže nijako negovať cieľ zákonodarcu odstrániť negatívne

dôsledky účinkov rozhodnutia v oblasti správneho trestania v čase, kedy o preskúmaní súvisiaceho
súdneho rozhodnutia rozhoduje ešte kasačný súd.

62. Správny súd tiež uvádza, že určiť autoritatívne vzťah špeciality či generality medzi Zákonom
o VO o Správnym súdnym poriadkom nie je potrebné v prípade posúdenia otázky aplikácie zákazu

účasti na konkrétnu spoločnosť v konkrétnom Verejnom obstarávaní za stavu zákonného odkladného
účinku kasačnej sťažnosti. S určitosťou možno konštatovať, že SSP je všeobecným procesným
predpisom upravujúcim súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorý je zároveň
konkrétnym vyjadrením požiadavky vylúčenia právnych dopadov určitého okruhu súdnych rozhodnutí,
proti ktorým bola podaná kasačná sťažnosť. Zákon o VO ako špeciálny predpis v oblasti verejného
obstarávania neupravuje tieto otázky vôbec, a preto nemôže táto absencia úpravy otázky odkladných

účinkov správnej žaloby, resp. kasačnej sťažnosti, znamenať, že ide o špeciálnu „vylučujúcu“ úpravu
týchto otázok.

63.Napodkladevyššieuvedenýchskutočnostítaksprávnysúddospelkzáveru,žežalovanýnepochybil,
ak vyhodnotil, že žalobca sa nemôže dovolávať vylúčenia spoločnosti DOXX z Verejného obstarávania

s odkazom na zákaz účasti uložený Rozhodnutím PMU potvrdeným Rozsudkom KS BA, ktorý môže
byť hodnotený ako „konečné rozhodnutie“ výlučne s ohľadom na text Zákona o VO. Bolo povinnosťou
Kontrolovaného a následne aj žalovaného zohľadniť odkladný účinok kasačnej sťažnosti podanej proti
Rozsudku KS BA a nepristúpiť k aplikácii predmetného zákazu účasti výlučne na podklade textu Zákona
o VO.

64. Pre úplnosť správny súd uvádza, že preskúmavané rozhodnutia nie sú rozhodnutiami v oblasti
správneho trestania. Napadnuté rozhodnutia neuložili zákaz účasti vo verejnom obstarávaní ani žiadnu
inú sankciu. Žalobca sa domáha zrušenia rozhodnutí, ktorými boli zamietnuté jeho Námietky voči
Oznámeniu, ktorým boli vyhodnotené ponuky uchádzačov v konkrétnom Verejnom obstarávaní. Z toho

dôvodu súd posudzoval napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie
výlučne v rozsahu žalobných bodov a neaplikoval § 195 SSP, t. j. neskúmal napadnuté rozhodnutie nad
rozsah uplatnených žalobných bodov.

65. Keďže po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré

predchádzalo jeho vydaniu, súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti, súd
dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP. Žalovaný ako orgán
verejnej správy postupoval v súlade so Zákonom o VO a svoje závery dostatočne, zrejme a logicky
odôvodnil a žalobcovi boli v napadnutých rozhodnutiach poskytnuté dostatočné argumenty právneho
posúdenia aplikovaného žalovaným.

66. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu
v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

67. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. b/ SSP). Zmeškanie
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).