Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/147/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124309427
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6124309427.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna
48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX
XX B., o zaplatenie 174,60 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 54,70 eur a
úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1,50 eur od 11.07.2021 do zaplatenia
úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 25,80 eur od 11.07.2021 do zaplatenia
úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 25,90 eur od 11.08.2021 do zaplatenia

úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1,50 eur od 11.08.2021 do zaplatenia
a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.05.2024 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy istiny vo výške 54,70 eur a úrokmi z omeškania a zmluvnú pokutu vo výške

119,90 eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa ust. § 44
z.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou
DIGI SLOVAKIA, s.r.o. (ďalej aj ako „právny predchodca žalobcu“) a žalovaným, právny predchodca
žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby, ako aj prenechal
do nájmu žalovanému ním vybrané zariadenia, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu

za poskytované služby a cenu nájmu. Právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil verejné
elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas, ako aj prenechal do nájmu žalovaným
vybrané zariadenia. Na cenu dodaných služieb a cenu nájmu zariadení v zmysle zmluvných dojednaní
zmluvy o poskytovaní verejných služieb vystavil a doručil žalovanému faktúry. Ďalej uviedol, že poplatky
a pokuta za porušenie záväzku viazanosti účtované žalovanému nie sú predmetom žaloby. Žalobca
si v tomto spore voči žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z titulu nevrátenia
zariadení prenechaných žalovanému do nájmu, vyúčtovaný vo faktúre s dátumom splatnosti dňa

10.10.2021 na sumu 119,90 eur ku dňu postúpenia pohľadávky. Napriek tomu, že právny predchodca
žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil,
ako aj prenechal žalovanému do nájmu ním vybrané zariadenia, žalovaný mu v rozpore so zmluvnými
dojednaniamizmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebdohodnutúcenuzaposkytnutéslužby,cenunájmua pokuty vyúčtované za nevrátené zariadenia neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s jej
zaplatením. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou DIGI SLOVAKIA,
s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom bola pohľadávka voči

žalovanému z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté verejné služby, z titulu nezaplatenej ceny nájmu
zariadení a z titulu nezaplatených pokút za nevrátené zariadenia v celosti postúpená žalobcovi
ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení
pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný napriek výzve právneho
zástupcu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy pohľadávku žalobcu do dnešného dňa nezaplatil. Žalobca

si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku titulom nezaplatenej ceny
za riadne a včas poskytnuté verejné služby, titulom nezaplatenej ceny nájmu zariadení a titulom
nezaplatených pokút za nevrátené zariadenia vo výške 174,60 eur spolu s príslušenstvom, ktorú
žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 03.06.2024, pod sp. zn.

37Up/1098/2024, platobný rozkaz podľa návrhu žalobcu, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému, preto
bol ex offo zrušený a vec po súhlase žalobcu postúpená tunajšiemu súdu.

4. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 05.11.2024, napriek výzve súdu
písomne nevyjadril.

5. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000 eur.

6. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 174,60 eur, išlo o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu
v súlade s § 297 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne
vyhlásil dňa 17.12.2024.

8. Súd sa oboznámil sa so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, súhlasom so spracovaním osobných
údajov, cenníkom pre poskytovanie verejných služieb, jednotlivými faktúrami, odstúpením od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, oznámením o postúpení

pohľadávky, výzvou na zaplatenie pohľadávky, podacím hárkom, ako ďalším obsahom spisu a zistil
nasledujúci skutkový stav:

9. Právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o., a žalovaný uzavreli
dňa 12.03.2019 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa ust. § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o

elektronických komunikáciách. Právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné
elektronické komunikačné služby, ako aj prenechal do nájmu žalovanému ním vybrané zariadenia, za
čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby a cenu nájmu.

10. Právny predchodca žalobcu faktúrou č. 2202193859 vystavil a doručil žalovanému

- faktúru č. 2106204374 s dátumom splatnosti dňa 10.07.2021 vo výške 27,30 €
- faktúru č. 2107173822 s dátumom splatnosti dňa 10.08.2021 vo výške 27,40 €

11. Z Vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 16.07.2021 súd zistil, že na základe žiadosť
žalovaného ukončil zmluvný vzťah k 31.08.2021.

12. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok vrátane jej prílohy č. 1 vyplýva, že dňa 01.03.2022 spoločnosť
DIGI SLOVAKIA ako postupca na jednej strane uzavrela so žalobcom ako postupníkom na strane druhej
zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej súčasťou bola aj pohľadávka voči žalovanému vo výške istiny54,70 eur a poplatkov v sume 119,90 eur. Právny predchodca žalobcu listom oznámil žalovanému
postúpenie pohľadávky.

13. Zmluva o poskytovaní verejných služieb nie je typom zmluvy upraveným v Obchodnom, ani
Občianskom zákonníku. Tento typ zmluvy upravuje osobitný zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov. Súd pri posúdení nárokov žalobcu vychádzal z ustanovení
tohto osobitného zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a
subsidiárne aj zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa,

keďže má za to, že zmluvou o poskytovaní verejných služieb v danej veci bol medzi zmluvnými stranami
založený spotrebiteľský vzťah.

14. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa
podnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebnépripojeniekverejnejsietialeboposkytovaťpríslušnéslužby.

Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej

forme.

15. Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb
musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,

b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich
používania v súlade s osobitnými predpismi,39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné

ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace

so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich

s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo

v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

16. Podľa § 44 ods. 3, 4, 5, 6 zákona o elektronických komunikáciách, podrobnosti o požiadavkách
týkajúcich sa obsahu, formy a spôsobu podania a monitorovania informácií podľa osobitného predpisu
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad. Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť

uvedenévktorejkoľveksúčastizmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebvrátanevšeobecnýchpodmienok
alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku
1 písomná:a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,

f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
Ustanovenia odsekov 2 a 4 sa nevzťahujú na zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie verejnej
služby prenosu obsahovej služby39b) uzatvorené medzi podnikom a účastníkom, ktorým je poskytovateľ
obsahovej služby.
Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého
minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej

služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť
zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu
na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť,
aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa
služieb.

17. Podľa § 44 ods. 11 zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov,20) alebo používa
také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

18. Podľa § 44 ods. 15 zákona o elektronických komunikáciách, odstúpením od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť
od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno
účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

19. Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo:
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.

20. Podľa § 43 ods. 12, 13 zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so
splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik

povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla
postúpená pohľadávka.

21. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

22. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.23. Podľa § 682 Občianskeho zákonníka, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne

nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

24. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení. (§ 526 ods.2 Občianskeho zákonníka).

25. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

26. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania

alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,

s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,

u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,

w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré
v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky
tretej osobe.

29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

30. Podľa § 54 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej
podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje
právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom

32. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy o poskytovaní verejných služieb, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

33. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

35. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššiaako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

36. Predmetný právny vzťah zo zmluvy medzi stranami súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle § 52 a nasl. OZ, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný
ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok, bol daný žalobcom bez
možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané,
že predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ako aj to,

že žalovanému boli poskytované príslušné služby. Na základe uzavretej zmluvy bol žalovanému
poskytovaný a aktivovaný dohodnutý program služieb, za ktoré bol žalovaný povinný platiť dohodnuté
ceny služieb v zmysle vystavených vyššie uvedených faktúr. K žalobe ako takej sa žalovaný nevyjadril.

37. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom

dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na strane sporu.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou
povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených
a vykonaných dôkazov.

38. Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu bola postúpená na súčasného žalobcu, ktorý sa tak stal
aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznamované, pričom
toto postúpenie žalovaný nerozporoval.

39. Z predložených dôkazov žalobcu má súd za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca poskytol žalovanému
služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za
dodané služby vo výške 51,80 eur vyhovel. Žalovaný dodanie uvedených služieb nerozporoval.

40. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov, zaviazal ho súd v
súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ zároveň aj na úhradu zákonného úroku z omeškania vo výške 5
% ročne z jednotlivých vyššie uvedených súm faktúr nasledujúcim dňom po ich splatnosti do zaplatenia.

41. Výška úroku z omeškania je určená podľa dňa vzniku predmetného záväzkového vzťahu (po

01.02.2013) a podľa prvého dňa omeškania, t.j. deň nasledujúci po dni splatnosti tej ktorej faktúry.

42. Žalobca si v konaní ďalej uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 119,90 eur z faktúry č. 2109198319
vyhotovenej dňa 22.09.202 splatnej dňa 10.10.2021, a to pokuty za nevrátenie zariadení: „Pokuta
za stratu, nevrátenie alebo poškodenie WIFI“ (počet 1) - 10 eur, „Pokuta -nevrátenie Koncového

zariadenia“ (počet 1) - 50,- eur, „Pokuta - nevrátenie Smart karty“ (počet 1) - 19,90 eur.

43. Podľa ustanovenia § 544 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak si strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú

pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob
jej určenia.

44. Podľa ustanovenia § 545 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute
nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou

pokutou, aj po jej zaplatení.

45. Podľa ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

46. Čo sa týka vyúčtovaných zmluvných pokút, súd považoval žalobu v tejto časti, celkovo vo výške
119,90 eur s príslušenstvom, za nedôvodnú. Vyúčtovanie zmluvných pokút za nevrátenie jednotlivých
zariadení má mať svoj základ v zmluvných dojednaniach obsiahnutých v bode 2) zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ktorý uvádza pokuty nasledovne:Za stratu, nevrátenie alebo poškodenie každého z nasledujúcich zariadení zo strany účastníka, pokiaľ
bolo niektoré z týchto zariadení účastníkovi na základe tejto Zmluvy poskytnuté, vzniká podniku voči
účastníkovi nárok na zaplatenie pokuty v nasledujúcej výške: (i) 50,- eur za každé koncové zariadenie

(HD STB alebo CA modul) alebo 100,- eur za každé koncové zariadenie PVR, (ii) 50,- eur za WIFI
router, (iii) 19,90 eur za každú Smart Kartu, (iv) 10,- eur za každý zdrojový kábel, resp. adaptér, (v) 10,-
eur za každý diaľkový ovládač, (vi) 3,- eur za každý Scart/HDMI kábel. Za nedodržanie doby splatnosti
uvedenej na faktúre vzniká podniku voči účastníkovi nárok na zaplatenie pokuty vo výške 3,- eur.

47. Predmetné pokuty sú dojednané pre prípad straty, nevrátenia alebo poškodenia každého zariadenia
- koncového zariadenia (HD STB alebo CA modul) alebo koncového zariadenia PVR, Smart Karty,
zdrojovéhokábla,resp.adaptéraadiaľkovéhoovládača,Scart/HDMIkáblazostranyúčastníka.Zfaktúry
č. 2109198319 vyplýva, že predmetné zmluvné pokuty boli účtované z dôvodu nevrátenia jednotlivých
zariadení.

48. Zmluvná pokuta predstavuje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ
dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj v prípade, ak
porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva
v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne a včas. Úlohou
zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť

pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, prípadne
ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o zmluvnej pokute je
akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za predpokladu, že
ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického.

49. Za nepochybné súd považuje, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544
ods. 1 Občianskeho zákonníka a od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská
republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty

Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).

50. Podľa názoru súdu v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú
zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Z neplatnej
zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Pre
posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej
neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.

51. Súd zmluvnú pokutu za nevrátenie koncových zariadení považuje za neprijateľnú, a tým aj za
neplatnú, pretože žalovaný síce má povinnosť vrátiť predmet nájmu (koncové zariadenia) a pre prípade,
že ich nevráti bol povinný uhradiť zmluvnú pokutu, a to v stanovenej výške, avšak sa tak deje bez
verifikovania ceny a bez ohľadu na dĺžku doby ich používania (viď tiež rozsudok Krajského súdu

v Prešove, sp.zn. 13CoCsp/19/2022, zo dňa 22.11.2022). Súd poukazuje na to, že vlastník veci má
dostatočné právne prostriedky na dosiahnutie svojej ochrany garantované v ustanovení § 126 ods.
1, § 682 Občianskeho zákonníka. Vlastník je oprávnený domáhať sa vrátenia prenajatej veci v stave
zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol,
v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Dokonca sa vlastníckemu právu

poskytuje ochrana v prípade naplnení znakov skutkových podstát trestných činov aj Trestným zákonom.

52. Žalobca ani netvrdil, že by prioritnú formu ochrany vlastníckeho práva postupujúc podľa § 126 OZ
využil. Ak teda prednostne už vopred volí dojednanie o zmluvnej pokute postihujúcej zákazníka, to inénemôže navodzovať, len to, že jeho skutočným záujmom nebolo opätovne ako vlastník aj vec držať a
nakladať s ňou, ale že automaticky bez ohľadu na hodnotu veci má záujem získať náhradu za takúto vec
prostredníctvom inštitútu zmluvnej pokuty. Takýto spôsob naoktrojovania zmluvnej pokuty je v rozpore

s dobrými mravmi, pretože na spotrebiteľa prenáša úhradu celej ceny zariadenia, ktorá nie je riadnym
spôsobom verifikovaná

53. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen

podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj
podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola
dojednaná(napr.úrokyzomeškanianadlimitpodľanariadeniavládySRč.87/1995Z.z.).Zaneprijateľnú
považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré
mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (viď tiež rozsudok
Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 18Co/109/2011, zo dňa 21.11.2012).

54. Právny predchodca žalobcu ako vlastník veci sa teda môže domáhať ochrany svojho vlastníctva
- vrátenia veci podľa § 126 ods. 1 a § 682 Občianskeho zákonníka. Dojednanie zmluvných pokút pre
prípad nevrátenia zariadení síce je prípustným nástrojom pre posilnenie práv vlastníka prenajímanej
veci, avšak vzhľadom na zachovanie práva vlastníka k prenajímaným veciam, ktorých hodnota by

mala byť nanajvýš vo výške zmluvných pokút, súd považoval predmetné zmluvné dojednanie o
zmluvných pokutách za nevrátenie zariadení za nesúladné s dobrými mravmi a spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Zmluvné pokuty v stanovených výškach súd považoval za neprimerané, nakoľko nie je možné
verifikovať ich adekvátnosť k hodnote prenajímaných zariadení, a to predovšetkým s ohľadom na

hodnotu prenajímaných zariadení po uplynutí určitej doby ich používania. V danom prípade dojednanie
predmetných zmluvných pokút za nevrátenie zariadení skôr navodzuje dojem, že skutočným záujmom
právneho predchodcu žalobcu nie je opätovne získať držbu nad prenajímanými vecami, ale instantne
získať náhradu za prenajímanú vec cestou zmluvnej pokuty, pričom je však potrebné opätovne
zdôrazniť, že vyúčtovaním zmluvnej pokuty sa na spotrebiteľa neprenáša vlastníctvo k prenajímanej

veci. Právny predchodca žalobcu, resp. žalobca sa tak napriek vyúčtovaniu zmluvných pokút mohli/
môžu ďalej domáhať aj vrátenia vecí, keďže žalovaný sa nestal vlastníkom predmetných zariadení.
Vo svetle uvedených záverov súd považoval zmluvné dojednania o zmluvných pokutách za nevrátenie
jednotlivých zariadení s poukazom na § 53 ods. 5 OZ za neplatné zmluvné dojednanie.

55. V predmetnej veci súd považuje za neprijateľný samotný spôsob dojednania zmluvnej pokuty,
kedy dodávateľovi umožňuje domáhať sa zmluvnej pokuty v prípade nevrátenia zariadenia, ktoré je
vo vlastníctve dodávateľa, bez toho, aby bolo verifikované, či táto cena - zmluvná pokuta skutočne
zodpovedá cene predmetného zariadenia a jeho následnému opotrebeniu a v konečnom dôsledku nejde
ani o predaj, keďže z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že by žalovaný mal nadobudnúť vlastnícke

právo k týmto zariadeniam. Takúto konštrukciu zmluvnej pokuty, ktorá je nepochybne v rozpore s
dobrými mravmi nemožno akceptovať. Je potrebné uviesť, že žalovaný sa nestal vlastníkom koncových
zariadení, a teda vlastník má právo kedykoľvek žiadať o vrátenie týchto zariadení, a aj z tohto dôvodu
súd má za to, že by zaplatenie pokút za nevrátenie jednotlivých zariadení spolu v sume 92,90 eur
a súčasne ponechanie možnosti žalobcu, príp. jeho právneho predchodcu kedykoľvek žiadať o ich

vrátenie, bolo neprimerané a nespravodlivé. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
ako ich predpokladá ust.§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím sa zároveň prieči dobrým mravom
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd v tejto súvislosti odkazuje aj na interpretačné pravidlo
citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obdo/45/2012 zo dňa 24.06.2013,

podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa,
je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“. Aj vzhľadom na uvedené
súd zamietol žalobu žalobcu v časti, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty vo
výške 92,90 eur s príslušenstvom. Na podporu rozhodnutia súd odkazuje aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove (rozsudok sp.zn. 1Co/24/2015 zo dňa 23.02.2015).

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.57. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

59. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, 2 CSP, spojení s § 262 ods. 1 CSP
tak, že žalovanému ako úspešnejšiemu v konaní, keďže žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie sumy
54,70 eur a zamietnutá bola v časti o zaplatenie 119,90 eur, nárok na náhradu trov konania nepriznal,
keďže si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil a ani mu zo spisu tieto nevyplývajú. V zmysle platnej
právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tomto prípade však súd považuje za potrebné poukázať na

článok 17 CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu a tiež článok 4 CSP a princíp analógie iuris. Žalovanému
by ako úspešnému v spore teda patril nárok na náhradu trov konania, avšak náhradu trov konania si
neuplatnil ani zo spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, preto v súlade s uvedenými princípmi
súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje

a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,
aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).