Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124201542
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124201542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo
veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. E. XXX, právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom
Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640 a otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F..
G. XXX/X, H., právne zastúpeného: Mgr. Lukáš Kysucký, advokát so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1,
Žilina, o úpravu práv a povinností k maloletej, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina

č.k. 30P/19/2024 – 166 zo dňa 13. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/19/2024 – 166 zo dňa 13. novembra 2024 vo výrokoch II.,
III., V. a VI. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním matky napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: Súd zveruje maloletú A. do
osobnej starostlivosti matky (výrok I.). Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. výživným vo

výške 270,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od
01.02.2024 (výrok II.). Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.02.2024 do 30.11.2024 vo výške 1
080,- eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 45,- eur k rukám matky spolu s bežným
výživným, pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku (výrok III.). Súd neupravuje styk otca s maloletou A. (výrok IV.). Vo zvyšnej časti súd návrh
matky zamieta (výrok V.). Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).

2. V odôvodnení okresný súd poukázal na návrh, ktorým sa matka domáhala, aby súd upravil práva a
povinnosti k maloletej A., keďže s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a na úprave práv a
povinností k maloletej sa nedokážu dohodnúť. Navrhla, aby súd zveril maloletú A. do jej starostlivosti,
otca zaviazal platiť výživné vo výške 1150,- eur mesačne k rukám matky od 01.11.2023 a na úspory
maloletej20,-eurmesačne.Svojnávrhodôvodnilatým,žeod08.10.2023bývasmaloletousamostatnev
A.I.C..Otecuhrádzadobrovoľnevýživnévovýške165,-eur,pričomposlednýmesiacuhradilsumu180,-
eur. Otec sa o A. nezaujíma, pravidelne sa s ňou nestretáva, celú starostlivosť ponecháva na matke. Od

otca žiadala, aby platil výživné aspoň vo výške 250,- eur mesačne, a to vzhľadom k zvýšeným nákladom
na zdravotný stav maloletej. Otec odmietol platiť vyššie výživné. Maloletá A. má od novembra 2021
vážne zdravotné ťažkosti, ktorých liečba vyžaduje zvýšené náklady, od toho času pravidelne chodia do
G., NÚDCH, neurologické oddelenie každé 4 týždne. Zistili jej raritný zápal mozgu, ktorý diagnostikovaliaž v J. v motolskej nemocnici. Sprievodným javom je aj epilepsia, ktorú zápal spustil. Raz do mesiaca
chodia na týždňové terapie, kde cvičí pod dohľadom 3 hodiny. Takýto pobyt stojí od 700 do 900,-
eur. V neposlednom rade sa musí zdravo stravovať. Kvôli dcére si matka urobila kurz prvej pomoci a

opatrovateľský kurz, vodičský preukaz, aby mohla kúpiť auto a všade ju voziť, pretože cestovať verejnou
dopravou je pre ňu náročné. Výdavky na domácnosť mesačne sú nájom 360,- eur, domácnosť 21,73
eur, strava 400,- eur, hygienické a čistiace prostriedky 123,61 eur, spolu 905,36 eur. Náklady matky
sú podiel z nákladov domácnosti 452,67 eur, telefón 28,- eur, kozmetika 45,06 eur, oblečenie, obuv
110,- eur, spolu 635,73 eur, náklady maloletej A. predstavuje podiel z nákladov domácnosti 452,67 eur,

cestovné do nemocnice 47,- eur, Voyo 6,- eur, základná umelecká škola, spev, klavír 7,- eur, fyzioterapie
850,- eur, cestovné na fyzioterapie 35,- eur, telefón 8,- eur, oblečenie, obuv 230,- eur, kozmetika 5,- eur,
strava matky počas hospitalizácie maloletej 90,- eur. Jednorazové výdavky - posteľ a matrac v hodnote
580,- eur, kúpa občianskeho združenia a poplatky 880,- eur, paplón, vankúš a lavica 113,27 eur, eliptický
trenažér 540,- eur, školské potreby 80,- eur, v roku 2024 kúpele v lete 2024 - 4 000,- eur, doplatok na
auto 3 478,- eur, zimné pneumatiky 265,- eur, prezutie pneumatík 49,- eur. Príjem matky predstavuje

opatrovateľský príspevok 669,- eur. Matka uviedla, že jej nie je známa skutočnosť, kde otec pracuje
a aká je výška jeho príjmu. Vzhľadom na preukázané potreby maloletej A. je matka názoru, že je v
možnostiach a schopnostiach otca prispievať na A. výživným vo výške 1150,- eur mesačne a rovnako
platiť na tvorbu úspor 20,- eur mesačne.

3. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že o maloletú prejavuje záujem, každý
deň s ňou udržiava telefonický kontakt a v rámci svojich možností maloletú navštevuje, pričom tento
fakt je ovplyvnený samotnou maloletou. Návrh na určenie výživného 1150,- eur mesačne považuje za
neprijateľný z dôvodu, že výška výživného v uvedenej sume je nielen zjavne neprimeraná potrebám
maloletej, ale aj zo strany matky nepreukázaná a zjavne neprimeraná možnostiam, schopnostiam a

majetkovým pomerom otca. Otec uviedol, že je zamestnaný a v zamestnaní dosahuje zárobok vo výške
minimálnej mzdy v priemere 600,- eur v čistom mesačne. Otec býva u svojich rodičov, ktorým prispieva
nanákladysúvisiacesbývaním100,-eurmesačne,nastravuvynakladá100,-eurmesačne,napohonné
hmoty do práce 100,- eur mesačne, ďalej má náklady na hygienické potreby, mobil, TV, internet, cca
85,- eur mesačne. V súčasnej dobe otec platí výživné 180,- eur mesačne. Vzhľadom na uvedené, nie

je schopný platiť na úspory dieťaťa 20,- eur mesačne ako navrhuje matka.

4. Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že je potrebné upraviť práva
a povinnosti k maloletej A. vzhľadom k tomu, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a sami sa
na úprave práv a povinností k maloletej nedokázali dohodnúť. Rodičia sa zúčastnili informatívneho

stretnutia na tunajšom súde, medzi rodičmi však nedošlo k dohode ohľadne výšky výživného, keďže
matka navrhovala určiť výživné aspoň vo výške 500,- eur mesačne a otec s touto výškou nesúhlasil.
Na tomto stretnutí otec uviedol, že s pomocou rodiny je schopný platiť výživné 250,- eur mesačne.
Súd mal preukázané, že v starostlivosti o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Otec súhlasil so
zverením maloletej do starostlivosti matky a rodičia uviedli, že nežiadajú, aby súd upravil styk otca

s maloletou, keďže na tomto sa sami dokážu dohodnúť. Vzhľadom k tomu súd maloletú A. zveril do
osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletou neupravil v súlade s ustanovením § 25 ods. 2 Zákona
o rodine. Rodičia sa nedokázali dohodnúť na výške výživného.

5. Pri rozhodovaní o výške výživného okresný súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery

u oboch rodičov a prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej. Matka býva s dcérou v 1-izbovom
prenajatombyte,výdavkyzabývaniesú360,-eurmesačne,zaTVainternet6,-eurmesačne,matkaplatí
mobil 28,- eur mesačne a životné poistenie 59,- eur mesačne. Matka poberá opatrovateľský príspevok
vo výške 669,- eur mesačne. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej
hodnoty. Maloletá A. v čase podania návrhu navštevovala 4. ročník základnej školy, má bežné mesačné

výdavky so stravou, ošatením, hygienou, na stravu 200 eur, na ošatenie, obuv 30 eur, na hygienu 10 eur,
výdavky so školou 20 eur mesačne, na začiatku roka sa platil poplatok ZRPŠ, nákup pomôcok v hodnote
25,- eur, navštevuje základnú umeleckú školu, hru na klavír, na pol roka je poplatok 35,- eur, v súčasnej
dobe sa zvýšil na sumu 100,- eur na celý školský rok. Lieky, ktoré musí užívať, kupuje matka pre maloletú
v hodnote 15,- eur na 3 týždne, na vitamíny vynaloží okolo 30,- eur mesačne, na kredit pre maloletú

vynaloží 8,- eur mesačne. Raz do mesiaca chodia s maloletou do Bratislavy do nemocnice, ako uvádzala
matka v písomnom návrhu, kde chodievajú sanitkou a naspäť autom, na benzín vynaloží okolo 50,- eur.
Maloletá absolvuje fyzioterapie, bola v kúpeľoch, kde matka doplácala 400,- eur. Otec je zamestnaný,
jeho priemerný mesačný čistý príjem predstavuje 873,- eur. Otec býva v rodinnom dome, ktorý je vovlastníctve jeho otca, kde býva spolu s otcom, ktorý je na dôchodku. Na bývanie prispieva mesačne
100,- eur, mobil platí 30 - 40,- eur mesačne, internet okolo 37,- eur mesačne. Na pohonné hmoty do
práce vynaloží 100,- eur mesačne. Ďalej má bežné výdavky so stravou, ošatením a hygienou. Otec nie

je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, je vlastníkom osobného motorového vozidla, ktoré kupoval asi
6 rokov dozadu.

6. Okresný súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 270,- eur mesačne
s účinnosťou od 01.02.2024, čo zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej vzhľadom k možnostiam

a schopnostiam otca. Súd určil výživné od podania návrhu, keďže matka nepreukázala dôvod hodný
osobitného zreteľa, aby súd určil výživné od 01.11.2023. Matka vo svojom návrhu uviedla, že žiadala
otca, aby platil vyššie výživné od novembra 2024. Otec vyššie výživné nezačal zasielať, avšak matka
podala návrh na súd až 01.02.2024. Neuviedla teda žiadne dôvody hodné osobitého zreteľa na priznanie
spätného výživného. Treba uviesť, že matka pred podaním návrhu žiadala otca, aby prispieval na
výživu maloletej sumou 250 eur, v návrhu žiadala výživné od otca vo výške 1150 eur a 20 eur na

tvorbu úspor a na informatívnom stretnutí rodičov na tunajšom súde dňa 30.04.2024 žiadala sumu 500
eur. V konaní mal súd preukázané, že maloletá má vážne zdravotné problémy a z toho dôvodu má
zvýšené výdavky, pričom bežné výdavky maloletej, ktoré súd zistil okolo 380 eur, otec nespochybňoval,
rovnako je oboznámený so zdravotným stavom svojej dcéry. Čo sa týka mimoriadnych výdavkov
na fyzioterapie, ktoré maloletá absolvuje, otec poukazoval na skutočnosť, že matka môže s dcérou

absolvovať fyzioterapie aj v štátnych zariadeniach, pričom matka navštevuje s dcérou len súkromné
zariadenia. Pokiaľ navštevuje súkromné zariadenia, kde sú vysoké poplatky, tieto môže uhrádzať z
prostriedkov, ktoré získa od rôznych nadácií a od fyzických osôb. Matka potvrdila, že za roky 2022
až 2024 získala prostriedky z nadácií a od fyzických osôb, spolu tieto príspevky boli vo výške 6590,-
eur, ktoré použila na mimoriadne výdavky maloletej. Uviedla, že odkúpila občianske združenie, ktoré

má na účte finančné prostriedky vo výške 8000,- eur a z týchto prostriedkov uhrádza v súčasnej dobe
výdavky maloletej v súvislosti s jej zhoršeným zdravotným stavom. Povinná osoba má povinnosť plniť si
vyživovaciu povinnosť podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Otec má základné
vzdelanie, čo sa týka jeho zhoršeného zdravotného stavu, tieto skutočnosti otec nepreukázal a pokiaľ
otecukončilpracovnýpomerupredchádzajúcehozamestnávateľapreproblémyschrbticou,akouviedol,

u tohto zamestnávateľa dosahoval nižší príjem ako u súčasného. S poukazom na zhoršený zdravotný
stav maloletej a s tým spojené zvýšené výdavky, s prihliadnutím na to, že matka poberá opatrovateľský
príspevok, keďže zabezpečuje starostlivosť o maloletú, sú potrebné pravidelné hospitalizácie maloletej v
nemocnici, s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca, jeho príjem, určil okresný súd výšku výživného
od otca 270,- eur mesačne. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti

a uspokojovaním bytových potrieb maloletej, otec teda musí prispievať na potreby maloletej vo vyššej
sume ako matka. Súd prihliadol aj na to, že časť potrieb maloletej sa uspokojuje z rodinného prídavku,
ktorý je k rukám matky vyplácaný vo výške 60 eur mesačne, a na to, že časť výdavkov maloletej
súvisiacich s jej zhoršeným zdravotným stavom matka uhrádza z príspevkov nadácií a fyzických osôb. V
zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené

potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Majetkové pomery otca neumožňujú platiť na tvorbu
úspor maloletej, ako žiadala matka v návrhu. Maloletá má v súvislosti so zhoršeným stavom zvýšené
výdavky, a preto je potrebné, aby boli najskôr uspokojené nevyhnutné potreby maloletej podľa možností
a schopností rodičov.

7. Rodičia zhodne uviedli, že otec platil v rozhodnom období výživné vo výške 180,- eur. Naposledy
toto výživné uhradil v októbri 2024. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.02.2024 do 30.11.2024
vo výške 1080,- eur (9 mesiacov krát 90 eur - rozdiel medzi výživným, ktoré otec platil, a určeným
výživným = 810 eur plus 270 eur za mesiac november 2024) súd povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 45,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok

počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. V súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP
súd predĺžil otcovi lehotu na zaplatenie nedoplatku a v tejto lehote povolil otcovi nedoplatok splácať v
mesačných splátkach, pričom prihliadol na výšku nedoplatku, na skutočnosť, že nedoplatok na výživnom
na maloleté dieťa je potrebné uhradiť čo najskôr, a na možnosti otca. Vo zvyšnej časti súd návrh matky, v
ktorom žiadala určiť výživné na maloletú vo výške 1150,- eur mesačne od 01.11.2023 a na tvorbu úspor

maloletej 20 eur mesačne, zamietol.
8. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka, a to proti výrokom, ktorými súd určil výšku výživného
a povolil otcovi splácať zameškané výživné po 45,- € mesačne. Okresný súd nezohľadnil mimoriadne
ťažký zdravotný stav dieťaťa a s ním spojené mimoriadne výdavky a nezohľadnil podstatné výdavkyspojené s bývaním, napr. platenie nájomného a poplatkov za správu bytu. Nesúhlasila s tým, že výška
výživnéhojelimitovanápríjmomotcaiba873,-€.Okresnýsúdsanezaoberalpotencionalitoupríjmuotca,
ktorý by mohol dosiahnuť, ak by opustil sféru svojej pohodlnosti a snažil sa za účelom zabezpečenia

zdravotnej starostlivosti o dieťa vykonávať prácu, v ktorej je príjem vyšší. Priemerná mzda v národnom
hospodárstve v roku 2024 predstavuje 1520,- eur. Otec zarába cca polovicu. Otec nepreukázal, že nie
je spôsobilý zabezpečiť si vyšší príjem. Okresný súd nezohľadnil, že iba matka sa celodenne o dieťa
stará, že je na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti odkázaná sama. Okresný súd uviedol, že niektoré
náklady spojené so starostlivosťou o dieťa hradila zo zbierok a nadácií. Za obdobie rokov 2022 až

2024 to bolo spolu 6590,- €, avšak opomenul, že mimoriadne výdavky za toto obdobie predstavovali
spolu 17719,92 €, na čo otec žiadnym spôsobom neprispel. O to, ako zabezpečuje náklady spojené
so starostlivosťou o dieťa, sa otec nezaujíma. Návšteva špecializovaných zdravotníckych zariadení je
pre zdravotný stav dieťaťa nevyhnutná, pričom navštevuje tie zariadenia, v ktorých pobyt zdravotnému
stavu dieťaťa prospieva. Nestotožňuje sa ani so záverom, že by nepreukázala dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré žiada priznať výživné spätne od 1.11.2023. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú dané

predovšetkým jej celodennou starostlivosťou o zdravotne znevýhodnené dieťa. Pokiaľ nepodala návrh
hneď dňa 1.11.2023, tak odstup času bol spôsobený tým, že očakávala ústretový prístup otca. Keď
zistila, že záujem zvýšiť svoju účasť na starostlivosti nemá, obrátila sa na súd. Rovnako sa nestotožnila
s odkladom omeškaných splátok po 45,- € mesačne. Dieťa sa na splátky živiť nedá. Hradiť mimoriadne
výdavky sa tiež na splátky nedá. Preto mal súd zaviazať otca zameškané výživné zaplatiť v kratšej

lehote, napr. do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súčasne s poukazom na ustanovenie § 55
CMP žiadala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko vzhľadom na okolnosti tohto
prípadu je to spravodlivé. Matka tak žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a uložiť otcovi povinnosť platiť
výživné vo výške 500,- € mesačne počnúc dňom 1.11.2023, nedoplatok na výživnom zaplatiť do 15 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania pred súdom prvej inštancie a pred súdom

druhej inštancie v rozsahu 100%.

9. Otec sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie

podal oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení
s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) rozsudok okresného
súdu potvrdil, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil
ho podľa správnych zákonných ustanovení, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami

prejednávanéhoprípaduasjehozávermisaodvolacísúdcezúpravuvust.§387ods.1,2CSPstotožnil.

11. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi
uvedenými v jeho písomnom vyhotovení, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení

s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005 nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné,
aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia
okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a
odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce

len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté
v napadnutom rozhodnutí okresného súdu.
12. Odvolací súd vo vzťahu k podanému odvolaniu predovšetkým uvádza, že matka sa odvolala proti
výrokom o určení výšky výživného a o povolení splácať výživné mesačnou splátkou 45,- eur a žiadala
výživné zvýšiť na 500,- eur mesačne. Z uvedeného tak plynie, že odvolanie matky smerovalo nielen proti

výrokom II. a III. rozsudku, ale aj proti výroku V., ktorým bol návrh matky vo zvyšku zamietnutý.

13.Zaaplikácie§380ods.2CSPvspojitostis§67CMPodvolacísúdzúradnejpovinnostipredovšetkým
posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/
týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu,
odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia
podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.14. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
matky nemožno vyhodnotiť ako dôvodné. Matka v odvolaní namietala, že okresný súd dospel na základe
vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamavecnesprávneprávneposúdil.Kuvedenému

odvolacísúdprízvukuje,žehodnoteniedôkazovjevzmysle§191CSPčinnosťsúdu,priktorejposudzuje
vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení
dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-
ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu
pritomaleniejesvojvoľnáasúdmusívychádzaťzovšetkého,čovyšlovkonanínajavo.Tietoskutočnosti

musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť
splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie,
s ktorým sa odvolací súd stotožnil. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako
výsledok hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia
dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola

výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorému dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu
odôvodnenia rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé
a vyhovujúce najmä základnej požiadavke jeho preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej
inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval
naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané matkou

v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s prezentovanou
úvahou súdu prvej inštancie.
15. V odvolacom konaní odznela tiež námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd
vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností okresný súd pri

rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil, keď
návrhu matky čiastočne vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol.
16. K otázke určenia výživného považuje odvolací súd vo všeobecnosti za potrebné uviesť, že platná
právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona
o rodine). Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75
ods.1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú
závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu

a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky jeho
eventuálnych vlastných príjmov a pod.

17. Matka v odvolaní namietala, že okresný súd nezohľadnil zdravotný stav dieťaťa, nezohľadnil všetky
ňou tvrdené výdavky, keďže v ods. 14 odôvodnenia neuviedol náklady na bývanie, a že nezohľadnil

ani potencionalitu príjmu otca. Vo vzťahu k tejto odvolacej argumentácii považuje odvolací súd za
potrebné poukázať na závery súdu prvej inštancie. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku
je zrejmé, že okresný súd sa dôsledne zaoberal skúmaním príjmových pomerov tak na strane otca
ako aj na strane matky a tiež vyhodnotením výšky a opodstatnenosti nákladov vynakladaných matkou.
Náklady na bývanie okresný súd síce neuviedol v ods. 14 odôvodnenia, ale ich v celosti uviedol

v ods. 13 odôvodnenia. K námietke nezohľadnenia zdravotného stavu mal. A. poukazuje odvolací
súd na ods. 16 odôvodnenia, kde okresný súd výslovne uviedol, že výšku výživného určil okrem
iného s prihliadnutím na jej zdravotný stav. Pri určovaní výšky výživného, ktoré je otec povinný
platiť, je však nevyhnutné zohľadniť všeobecné zákonné princípy, v zmysle ktorých je rodič povinný
prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Schopnosti

predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti
je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnostisa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia
na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované
zárobky v danom povolaní. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť

aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Medzi týmito dvoma kritériami, t. j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami
a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou,
že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia.

18. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie vychádzal čo do
určenia príjmu otca z potvrdenia o jeho aktuálnej výške, bol jeho postup vecne správny. V priebehu
konania nevyplynuli okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie inštitútu potencionality príjmu otca. Tento
inštitút umožňuje vychádzať pri určovaní výšky výživného nie zo skutočne dosahovaného príjmu, ale
z príjmu, ktorý by povinná osoba mohla pri štandardne očakávateľnom prístupe k plneniu si zákonnej

vyživovacej povinnosti a s ohľadom na svoje danosti – vek, vzdelanie, prax a zdravotný stav, dosiahnuť.
V prejednávanom prípade je nutné uviesť, že otec, ktorý má základné vzdelanie, je zamestnaný, pričom
v priebehu konania zamestnanie zmenil tak, že sa ním dosahovaná výška čistého mesačného príjmu
zvýšila zo sumy cca 700 eur (potvrdenie o príjme zo dňa 19.03.2024 – č.l. 68 spisu) na sumu 873 eur
(potvrdenie o príjme zo dňa 09.09.2024 – č.l. 127 spisu). Z vykonaného dokazovania a ani z obsahu

podaného odvolania neplynú závery, že by otec mohol dosahovať príjem vyšší. V odvolaní nie sú
uvedené tvrdenia o tom, akú konkrétnu prácu by otec s ohľadom na svoje vzdelanie mohol vykonávať,
aby dosiahol vyšší príjem. Na takýto záver predsa nemôže postačovať len všeobecné tvrdenie o výške
priemernej mzdy.
19. Ako už bolo odvolacím súdom konštatované, neobstojí odvolacia argumentácia, že okresný súd

nezohľadnil odôvodnené potreby mal. A., keďže okresný súd sa odôvodnenými potrebami maloletej
zaoberal, tieto uviedol a vyhodnotil. Ako však už bolo konštatované vyššie, pri určovaní výšky výživného
je okrem zohľadnenia odôvodnených potrieb oprávnenej osoby nevyhnutné zohľadniť aj možnosti a
schopnosti povinného, teda v tomto prípade otca. Je pritom namieste v zhode s okresným súdom
poukázať na meniaci sa postoj matky, ktorá pred začatím konania žiadala výživné vo výške 250 eur,

v návrhu na začatie konania žiadala sumu 1150 eur a 20 eur na tvorbu úspor a v priebehu konania,
rovnako ako v podanom odvolaní, žiadala sumu 500 eur. Ohľadom sumy 1150 pritom v návrhu na začatie
konania matka tvrdila, že je v možnostiach otca výživné v takejto výške platiť, a to napriek tomu, že
v návrhu zároveň sama uviedla, že jej nie je známa výška príjmu otca. Vychádzajúc zo záveru o vecne
správnom ustálení výšky príjmu otca nie je možné, aby výživné bolo určené v sume vyššej ako určenej

okresným súdom. Je potrebné v tomto smere opätovne uviesť, že výška výživného je v prejednávanom
prípade limitovaná ustálenou výškou príjmu otca ako povinnej osoby. Schopnosti a možnosti povinnej
osoby v danom prípade neumožňujú určenie vyššieho výživného. Je nutné zvýrazniť, že dieťa má
právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Dieťa sa teda podieľa na životnej úrovni svojich
rodičov, a preto sa životná úroveň mal. A. nevyhnutne odvíja aj od životnej úrovne jej otca. Nakoniec

odvolací súd dodáva, že určená výška výživného 270 eur mesačne predstavuje cca 31% z príjmu otca,
a teda presahuje bežne určované výživné na dieťa vo veku mal. A.. V určenej výške výživného, ktorú
otec akceptoval, keďže sa voči rozsudku neodvolal, sú zohľadnené aj zvýšené výdavky matky spojené
so starostlivosťou o zdravotne postihnuté dieťa. Pokiaľ je matka schopná maloletej zabezpečiť krytie
ďalších výdavkov z príspevkov nadácií a fyzických osôb, je namieste túto činnosť matky hodnotiť vysoko

pozitívne, keďže tým zvyšuje životný štandard maloletej. Táto skutočnosť však nemôže mať dopad na
výšku vyživovacej povinnosti otca.

20. V odvolaní matka tiež namietala, že okresný súd výživné nepriznal spätne od 01.11.2023. Za dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žiada priznať výživné spätne, označila jej celodennú starostlivosť

o zdravotne znevýhodnené dieťa. Priznanie výživného spätne predstavuje výnimku zo zákonného
pravidla, podľa ktorého možno výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania (§ 77 ods. 1
Zákona o rodine). Platí pritom, že je to navrhovateľ, kto musí súdu preukázať existenciu dôvodov pre
priznanievýživnéhospätne.Medzitakétodôvodymožnozaradiťokolnosti,ktoríbyobjektívneznemožnili
podať návrh proti povinnému, napr. skutočnosť, že nebolo známe miesto pobytu povinného, zdravotný

stav oprávneného, ktorý mu znemožňoval podanie návrhu, či iné objektívne okolnosti, ktoré by bránili
uplatneniu nároku na súde. Starostlivosť o zdravotne postihnuté dieťa, či tvrdenie o nepodaní návrhu
pre predpokladaný ústretový prístup otca, nie sú okolnosťami, ktoré by matke bránili podať návrh na
určenie výživného, a preto ich za takéto dôvody považovať nemožno.21. Ako dôvodnú odvolací súd nevyhodnotil ani námietku matky voči povoleniu splácať zameškané
výživné mesačnou splátkou 45 eur. Okresný súd vecne správne prihliadol na výšku nedoplatku a

na skutočnosť, že nedoplatok na výživnom na maloleté dieťa je potrebné uhradiť čo najskôr, pričom
zohľadnil aj možnosti otca. Otec bude spolu s bežným výživným povinný spolu platiť mesačne 315 eur.
Určenie vyššej mesačnej splátky, či uloženie povinnosti zaplatiť celé zameškané výživné jednorazovo,
by vzhľadom k mesačnému príjmu otca viedlo k jeho neprimeranej finančnej záťaži. V konkrétnostiach
súdenej veci je potom rozsah splátok primeraný tak výške príjmu otca, ako aj obdobiu, za ktoré bude

nedoplatok výživného vyrovnaný.
22. Matka v podanom odvolaní napadla aj výrok o trovách konania a žiadala, aby jej bola priznaná
náhrada trov s odôvodnením, že vzhľadom na okolnosti prípadu je to spravodlivé. K otázke náhrady
trov mimosporového konania odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že v mimosporových konaniach
upravených CMP platí v zmysle ustanovení § 52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si sám znáša svoje trovy, ktoré

v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúcu náhradu trov konania
priznať,akjetospravodlivésohľadomnaokolnostiprípadu.Použitietejtovýnimkyvšakmusíbyťnáležite
odôvodnené. Je pritom namieste zvýrazniť, že v podanom odvolaní žiadne dôvody pre jej použitie neboli
uvedené a žiadne takéto dôvody preskúmaním veci nezistil ani odvolací súd. S poukazom na uvedené
súdprvejinštancierozhodolsprávneonárokunanáhradutrovkonaniavzmysle§52CMPtak,žežiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvody na priznanie trov niektorému
z účastníkov. Aj v tejto časti tak bolo podané odvolanie vyhodnotené ako nedôvodné.
23. Ďalšie odvolacie argumenty matky už odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať. Podľa konštantnej judikatúry tak národných
ako aj nadnárodných súdov nemusí súd dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp.zn. ÚS SR II. ÚS 251/04, sp.zn.

III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do
detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.
24. Krajský súd preto pristúpil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie
s tým, že v podrobnostiach odkazuje na vecne správne závery okresného súdu.

25. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.