Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521201391
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2521201391.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
narodenýXX.XX.XXXX,vosobnejstarostlivostimatky,vkonanízastúpenékolíznymopatrovníkom:Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Krajinská cesta 5053/13, Piešťany, dieťa matky: B.
C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F. a otca: B. A. B., narodený XX.XX.XXXX,

trvale bytom G. XXXX/XX, F., o návrhu starých rodičov: 1/ B. H. B., narodená XX.XX.XXXX a 2/ I. B.
B., narodený XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom J. XXXX/XX, K., na úpravu styku s maloletým dieťaťom,
o odvolaní starých rodičov proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. PN-13P/85/2021 – 486 zo dňa
04.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom návrh zamietol (I.
výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(II. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine (ďalej aj ,,ZoR“), čl. 24

Charty základných práv Európskej únie, čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 217 ods. 1 veta prvá
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). S poukazom na ust. § 25 ods. 5 ZoR konštatoval, že ani
jedna z podmienok v citovanom ustanovení splnená nebola. Blízke osoby nemajú zákonné právo na styk
s maloletým dieťaťom na rozdiel od rodičov maloletého dieťaťa, súd však môže vziať do úvahy záujem
dieťaťa a konkrétne pomery v rodine a upraviť styk aj s blízkymi osobami, vždy však pôjde o výnimočné
prípady ak nie je možné upraviť styk dohodou. Uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné a

súdu je z jeho činnosti známe, že medzi matkou a otcom je konfliktný vzťah vysokej intenzity, pričom
konfliktný vzťah je aj medzi matkou a navrhovateľmi. S poukazom na rodinný konflikt vysokej intenzity, si
pomery v rodine nevyžadujú autoritatívnu úpravu styku maloletého so starými rodičmi v zmysle § 25 ods.
5 ZoR. Takáto starými rodičmi maloletého požadovaná autoritatívna úprava styku by za daného stavu
mohla narušiť stabilitu výchovného prostredia a narušiť duševný a citový vývoj maloletého, a mohla by
viesť k eskalácii dlhodobo napätého vzťahu medzi starými rodičmi a matkou maloletého so zásadným a

nepriaznivým dopadom práve na maloletého. Je nepochybne v záujme maloletého mať styk aj so starými
rodičmi zo strany jeho otca, ale pomery v rodine v súčasnosti neodôvodňujú úpravu tohto styku súdnym
rozhodnutím. Nepovažoval za súladné s najlepším záujmom maloletého vyhovieť návrhu navrhovateľov
pri aktuálnom nastavení a úrovni vzájomných vzťahov účastníkov konania. Vzťah maloletého dieťaťa
a starých rodičov v minulosti, výchovné pôsobenie starých rodičov na otca maloletého, vhodnosť
podmienky na strane starých rodičov, ako aj názor starých rodičov o nezákonnosti uznesenia Krajského

súdu v Trnave č. k. 11CoP/72/2020 – 154 zo dňa 25.02.2021, považoval bez akéhokoľvek významu pre
rozhodnutie vo veci. Prioritou v otázkach týkajúcich sa maloletého je úprava vzťahov v primárnej rodinea až následne v rodine širšej. Snaha starých rodičov o úpravu styku s maloletým vnukom je ľudsky
pochopiteľná, keď budovanie medzigeneračných väzieb je pre maloleté dieťa dôležité, avšak v kontexte
skutkových okolností je táto úprava nežiadúca. Úlohou starého rodiča nie je dieťa vychovávať, učiť sa s

ním a ani obracať sa na školu s otázkami týkajúcimi sa prospievania dieťaťa (čo je úlohou rodičov). Za
dôvodnú nepovažoval ani argumentáciu navrhovateľov o potrebe udržiavania súrodeneckých vzťahov
prostredníctvom úpravy styku maloletého so starými rodičmi, keď tieto vzťahy by sa primárne mali
udržiavať v rámci práva otca na styk s maloletým A., ktoré je predmetom prebiehajúceho konania. Preto
návrh starých rodičov na úpravu styku s maloletým dieťaťom zamietol. Ďalšie argumenty účastníkov

konania považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne
vysporiadavať.

3. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“)
a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom nezistil naplnenie žiadnej z

výnimiek upravených v § 53 a nasl. CMP.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie v zákonnej lehote starí rodičia a žiadali, aby
odvolacísúdvyhovelichodvolaniuaupravilimprimeranýstyksmaloletým,každýdruhývíkendvmesiaci
v sobotu od 9,00 hod. do nedele do 16,30 hod. a každý rok v čase od 27.12. od 9,00 hod. do 30.12. do

19,00 hod. s tým, že sú oprávnení v uvedené dni a hodiny prevziať maloletého na adrese F., G. X pred
ich bytom a v určenom čase maloletého odovzdať taktiež pred ich bytom s tým, že matka je povinná
maloletého na styk pripraviť a styk im umožniť.

5. Poukázali na konštatovanie prvoinštančného súdu, že je nepochybne v záujme maloletého mať styk

aj s nimi, preto v danej časti súd prvej inštancie vychádza z protichodného a nesprávneho právneho
posúdenia veci, keďže posúdenie záujmu maloletého je otázkou právnou. K existujúcemu konfliktu,
ktorý je známy súdu z jeho činnosti medzi matkou a otcom maloletého a zároveň má byť konfliktný
vzťah medzi matkou ako aj nimi uviedli, že aktuálne prebiehajú trestné konania na podklade obžalôb
podaných prokurátorom Okresnej prokuratúry Piešťany, ktorý sa rozhodol postaviť matku pred súd pre

podozrenie zo spáchania viacerých úmyselných trestných činov, pričom otec sa len obrátil na orgány
činné v trestnom konaní. Matkine vyjadrenia o neslušnom správaní sa otca boli vyvrátené zisteniami
orgánov činných v trestnom konaní a ide o preukázanú objektívnu pravdu. Súd si teda mylne vysvetľuje
danú situáciu ako rodičovský konflikt, kde zároveň popisovali označenie daného výrazu, kde otec
za vzniknutý problém nemôže a všetku zodpovednosť za negatívne dianie nesie matka, preto nejde

o konflikt v klasickom zmysle. V rodinnej situácii chýbajú protichodné záujmy na oboch stranách, pričom
konflikt vzniká, keď majú obe strany rozdielne ciele alebo záujmy. Pomery v rodine sú také, že ide
o jednostrannú iniciatívu matky, konflikt však predpokladá určitú interakciu, kde obidve strany prispievajú
k napätiu, preto ak otec nezodpovedá za útoky matky, nejde o klasický konflikt, ale skôr o toxickú
dynamiku, kde jedna strana zneužíva svoju moc a druhá je obeťou. Pomery v rodine je napokon

možné zadefinovať tak, že v tomto prípade môže byť prítomná asymetria moci, kde matka má vplyv
na dieťa a využíva túto moc proti otcovi, pričom konflikty sa často odohrávajú medzi rovnocennými
stranami, avšak v danej situácii je otec v pozícii, kde má obmedzené možnosti reagovať alebo konať,
preto nejde o konflikt, ale skôr o emocionálnu manipuláciu alebo toxické rodičovstvo, kde jedna strana
svojvoľne spôsobuje problémy a druhá sa ocitá v pozícii obete bez skutočnej možnosti ovplyvniť situáciu.

V rovnakej situácii ako otec sú aj oni, keďže nemajú možnosť situáciu ovplyvniť, všetko má v rukách
matka a postačí, ak sa zmení jej nenávistný postoj voči ich rodine a začne maloletého psychicky
pripravovať na stretnutia s nimi, ako aj s otcom tak, aby maloletý dobrovoľne s nimi trávil čas tak, ako
ho trávil prvých 5,5 roka svojho života. Je žiadúca autoritatívna úprava styku maloletého s nimi, pretože
otec nemá dosah na maloletého pre účely zabezpečenia ich styku s ním, zamestnanci CDR Myjava

neodporúčajú, aby otec vodil na stretnutia s maloletým iné osoby, dokonca ani jeho druhého syna L. B.,
v dôsledku čoho sú konaním matky úplne eliminovaní zo stretávania sa s maloletým, keďže ako uviedol
súd prvej inštancie v bode 13 odôvodnenia svojho rozsudku, je nepochybne v záujme maloletého mať
s nimi styk, a je potrebné aby bol súdom autoritatívne určený. Nemajú žiadny záujem byť v konflikte
s matkou, v ktorom ani nie sú, pretože sú obeťou tak, ako aj otec. Poukázali na množstvo nástrojov na

sanáciu vzťahov a pomerov v rodine zo strany kolízneho opatrovníka od roku 2020, ktoré nevyužil, čo
zapríčinilo hlbokú patologizáciu.6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu starých rodičov sa pridržiaval vyjadrenia na súdnom
pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 04.09.2024.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu starých rodičov navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť, pretože sa s ním plne stotožnila. Poukázala na právnu úpravu § 25 ods. 5 ZoR. Starí
rodičia ich neustále prenasledujú, sú jej synom posadnutí, a to napriek vedomosti, že ich maloletý
odmieta, sa dožadujú stretávania neuvedomujúc si, že to nie je dieťa, ktoré budú mať ako hračku,
ale ide o osobnosť vyjadrujúcu svoj názor a postoj. Vynucovaním si styku cez súdne autority by bol

styk kontraproduktívny a prehlbujúci odpor voči nim, pričom danú situáciu si sami privodili nevhodným
správaním voči nej pred maloletým, ako aj voči maloletému, čo osvedčovala v konaniach, či už pred
súdom prvej inštancie, alebo pred Krajským súdom v Trnave. Napriek mnohým konfliktom, ktoré
v minulosti starí rodičia vytvorili, bola ochotná s nimi komunikovať a zabezpečovať styk maloletého
snimi,avšaknemôžusiuzurpovaťprávorodiča,keďžetonebolaochotnáakceptovať,začaliarogantným
a konfliktným spôsobom správania zasahovať do ich súkromného života. Poukázala na vyjadrenie starej

matkyohľadnejejvôlesasmaloletýmstretávať,keďnadruhejstranenapojednávanípočasjejvýpovede
sa vyjadrila na maloletého, že je „retardovaný chlapec“, a to len z dôvodu, že ju ako matku pri styku
s otcom drží okolo pása. Nesúhlasila so stretávaním maloletého so starými rodičmi, čo aj maloletý
odmieta a žiada, aby bol jeho názor akceptovaný.

8. Starí rodičia vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka poukázali na jeho zlyhanie, keďže
počas celého obdobia neurobil žiaden zásadný krok smerujúci k zlepšeniu komunikácie a nesnažil sa
o naplnenie zodpovedajúcich rozhodnutí súdu, a to najmä vo vzťahu k matke, nevynaložil ani minimálnu
snahu a vo svojich vyjadreniach sa obmedzil na všeobecné konštatácie, ktoré často korešpondovali
skonanímmatky,čovyvolávapochybnostioobjektiviteichprístupuvočimatkeakurčitémunadržiavaniu

jednej strane. V rámci možného politického zasahovania konkrétneho politického zoskupenia poukázali
v rámci trestného oznámenia, ktoré boli nútení podať. Na základe uvedeného zároveň vzniesli námietku
zaujatosti voči ÚPSVaR v Piešťanoch a žiadali ho nahradiť orgánom z iného okresu, napr. z Topoľčian.

9. Starí rodičia vo vyjadrení k vyjadreniu matky poukázali na jej predpojatosť a nenávisť vyplývajúcu z jej

podaní, keď neustále poukazuje na skutočnosti, ktoré neboli ničím preukázané a napriek tomu sa zdá,
že im mnohé orgány, žiaľ aj súdnej moci, často aj bez verifikácie uveria. Za všetky jej fabulácie stačí
uviezť jej tvrdenie o možnom únose maloletého mimo územia SR. Aj pokus či príprava trestného činu
je rovnako trestná ako jeho dokonanie, pričom nie je im známe, že by bolo čo i len začaté preverovanie
takéhoto skutku a rovnako fabulácie matky o prenasledovaní jej osoby či členov jej rodiny je v rovine

len jej predstáv. Maloletého milujú a nikdy sa nevzdajú možnosti stretávania sa s ním. Doteraz všetko
nasvedčuje tomu, že maloletý stojí na strane matky, ktorá ho manipuluje a on ju vo všetkom akceptuje,
na čo však poukázala znalkyňa v znaleckom posudku. Ich stretávanie, ako aj s ich početnou rodinou,
bude na prospech maloletého, ktorý sa do 5,5 roka zúčastňoval každej rodinnej oslavy a veľmi sa tešil
na stretnutie s ich rodinou. V súvislosti s poukazom matky na vyjadrenie starej matky na pojednávaní

ohľadne výrazu ,,retardovaný chlapec“ sa vyjadrila len v zmysle, že maloletý sa jej drží ako retardovaný
chlapec, čo predstavuje zásadný rozdiel. Poukázali na nedodržiavanie rozhodnutia súdu pokiaľ ide
o prítomnosť matky pri stretnutí sa maloletého so svojim otcom vo CPRaM v Novom Meste nad Váhom,
čo svedčí o tom, že rozhodnutie súdu je iba zdrapom papiera.

10. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami
§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie náležitosti riadneho rozhodnutia nespĺňa.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.13. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Aj podľa základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky má strana právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Včlenením formulácie o práve na spravodlivý
súdny proces do textu zákona sa požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia neliberalizovali, ale naopak,
sprísnili (IV. ÚS 314/2020, ZNaU 69/2020). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp.
zn. III. ÚS 60/04). Podľa Ústavného súdu SR „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami
alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto
rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru“ (I. ÚS 243/07).
Požiadavku na kvalitu súdneho rozhodnutia zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské
práva (,,ESĽP“), ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na

odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument
sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto
vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,
Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9.
decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie

musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie jeho prieskumu v rámci odvolacieho konania. Ak
však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro
Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj

povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska proti Španielsku z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06, I.
ÚS 736/2016). Uvedené však napadnuté rozhodnutie nespĺňa.

15. Okrem práva účastníka sa domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu)

patrí aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.

16. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym

procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania (sporovej strane podľa CSP),
aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na
spravodlivý proces, ale zakladá aj procesnú vadu konania.

17. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú relevantné dôvody a závery súdu vyplývajúce

z vykonaného dokazovania, preto je dané rozhodnutie nepreskúmateľné.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je možné zistiť len to, že pokiaľ ide o rodičov a úpravu
výkonu ich rodičovských práv a povinností táto bola predmetom viacerých súdnych konaní, pričom
od roku 2020 je v tejto veci na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. PN-9/151/2020 vedené konanie,

ktoré nie je právoplatne skončené, aktuálne sa vykonáva v poradí druhé znalecké dokazovanie,
zainteresovaný bol aj referát poradensko-psychologických služieb za účelom obnovenia narušeného
vzťahu medzi maloletým a otcom. Uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/151/2020-82 zo dňa
30.11.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/72/2020-154 zo dňa 02.02.2021,v spojení s uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/11/2022-140 zo dňa 17.02.2022, v spojení
s uznesením Krajského súd v Trnave č.k. 26CoP/27/2022-220 zo dňa 09.05.2022 bolo nariadené
neodkladné opatrenie, na základe ktorého je otec oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny

pondelok v mesiaci v čase od 15.30 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti poverených zamestnancov Centra
pre deti a rodiny Myjava, pracovisko Nové Mesto nad Váhom, Klčové 107/32, na verejne prístupnom
mieste určenom poverenými zamestnancami Centra pre deti a rodiny Myjava, pracovisko Nové Mesto
nad Váhom. Styk otca s maloletým prebieha problematicky. Pod sp. zn. PN-13Em/12/2020 je vedené
konanie o výkon vyššie uvedeného neodkladného opatrenia. Maloletý na stretnutia s otcom prichádza

psychicky nepripravený, z ktorého dôvodu sa styk realizuje len v rozsahu 5 až 10 minút. V súvislosti
s rodičovským konfliktom boli a sú na Okresnom súde Trnava vedené aj trestné konania na základe
trestných oznámení podaných samotnými rodičmi maloletého. Pod sp. zn. PN-8T/73/2022 je vedené
trestné konanie proti obžalovanej matke pre trestný čin krivej výpovede a pod sp. zn. 10T/17/2024 je
proti obžalovanej matke vedené trestné konanie pre trestný čin marenia úradného rozhodnutia.

19. Pokiaľ ide o argumenty účastníkov konania, vysporiadanie sa s nimi súdom prvej inštancie,
aké dôkazy boli vykonané, ako boli posúdené, predmetné nebolo možné z napadnutého rozsudku
vôbec zistiť. Za popísanej situácie možno uzavrieť, že v súdenej veci súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože rozsudok súdu prvej inštancie

nespĺňa náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto konštatuje, že odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku nie je dostatočne vyčerpávajúce a nezodpovedá kritériám uvedeným
v citovanom ustanovení, nakoľko v ňom absentujú skutkové závery a dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil, je výrazne nepreskúmateľné a vôbec nezodpovedá náležitostiam kladeným na
kvalitu súdneho rozhodnutia a to ani v minimálnom rozsahu. Právo pre správnosť a objektívnu

argumentačnú presvedčivosť súdom prvej inštancie z dôvodov, ktoré len chabo a maximálne stručne
uviedol v bode 13 odôvodnenia rozsudku nepostačovalo pre preverenie a posúdenie správnosti týchto
minimálnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie zo strany odvolacieho súdu. Súdne rozhodnutie
nezodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí
odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne nezakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť a všeobecnú

interpretačnú presvedčivosť.

20. Odvolací súd poukazuje tiež na zásadu voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúca z čl. 15 Základných
princípov CSP v spojení s § 191 CSP, pričom hodnotenie dôkazov úvahou súdu však neznamená
ľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať

zo zisteného skutkového stavu veci a vykazovať funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania.
Výsledky hodnotenia dôkazov sú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd stručne, jasne a
výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a pod.

21. V napadnutom rozhodnutí však táto hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie chýba, nie je zrejmé
z akých dôkazov vychádzal, ako ich posúdil nielen jednotlivo, ale aj vzájomne a aké skutkové a právne
závery vyvodil. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností mu známych z jeho činnosti, mal
v napadnutom rozsudku tieto zistenia uviesť.

22. Napriek vytknutej vade nepreskúmateľnosti predmetného rozsudku odvolací súd v súvislosti
s právnou stránkou prejednávaného prípadu poukazuje na ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine, podľa
ktorého, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane. Podľa
§ 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné

osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu,
ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Podľa citovaného ustanovenia
sú blízkymi osobami vždy zo zákona príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel. Pri rozhodovaní
o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný
stav, vzťah k danej blízkej osobe, ktorá ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku,

denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov, starých rodičov a pod. ako ich vzájomný vzťah, ich
časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a príbuzného a
podobne. Pojem záujem dieťaťa pritom nemožno chápať zužujúco len ako záujem zdravia dieťaťa, ale
čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky,porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju
jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu
rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.

23. Je nepochybne v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky i s príbuznými a aby nebolo
odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah
ku každému z rodičov, ale i starých rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho
tlaku zo strany rodiča, ale v záujme dieťaťa je hlavne to, aby sa mohlo stýkať s blízkymi osobami,

ku ktorým prechováva najmä citový vzťah a vzhľadom na pomery v rodine sa starým rodičom (iným
blízkym osobám) styk s dieťaťom neumožňuje, resp. priamo zabraňuje. Maloleté deti majú teda právo
nielen na zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných
zväzkovvsúladesozákonom(článok8ods.1Dohovoruoprávachdieťaťa).ZároveňDohovoroprávach
dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho
usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (článok 5 Dohovoru o právach dieťaťa). Súd

teda ,,môže“ upraviť stretávanie blízkych osôb dieťaťa s dieťaťom pri splnení dvoch podmienok: je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa a vyžadujú si to pomery v rodine.

24. Ako bolo uvedené, právna úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami plne rešpektuje ako
prvoradé hľadisko záujem dieťaťa, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojím starým rodičom alebo iným

príbuzným silné citové väzby, keď tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je
na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia,
jeho duševný a citový rozvoj. Súd zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa §
30 ods. 1 ZoR majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v
zhode s vlastným presvedčením (náboženským, filozofickým). Záujem dieťaťa však pri úprave styku s

blízkymi osobami nie je jediným kritériom, keď druhou podstatnou podmienkou je, že tento styk vyžadujú
pomery v rodine, pričom je potrebné zohľadňovať individuálne okolnosti konkrétnej rodiny. Pokiaľ sa
blízke osoby dieťaťa s rodičom, resp. rodičmi dohodnú na stretávaní s dieťaťom, nepodlieha táto dohoda
schváleniu súdu. Súd je oprávnený o otázke stretávania sa dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať len
vtedy, ak nie je možné upraviť túto problematiku dohodou. Čas, ktorý súd vymedzí blízkym osobám na

stretávanie sa s dieťaťom, nemá zasahovať výlučne do času jedného z rodičov. Svojím rozhodnutím
by mal súd rovnako odčleniť z času starostlivosti každého rodiča tak, aby pre žiadneho z rodičov
nepredstavovalo stretávanie dieťaťa s blízkymi osobami zásadné obmedzenie jeho práv. Podľa článku
3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine inštitút styku
medzi maloletým dieťaťom a jeho rodičmi a medzi maloletými deťmi a inými blízkymi osobami nie je

rovnaký.Zozákonnéhoustanoveniajednoznačnevyplýva,ženastyksblízkymiosobamisaustanovenia
o styku dieťaťa s rodičmi použijú len primerane.

25. Podľa odvolacieho súdu je namieste poukázať aj na to, že článok 3 odsek 1 Dohovoru o právach
dieťaťa (ďalej aj „Dohovor“) zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho najlepších záujmov a ich prvoradé

zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako
aj v súkromnej sfére. Toto právo vyjadruje jednu zo základných hodnôt Dohovoru. Výbor pre práva
dieťaťa (ďalej len „Výbor“) označil článok 3 ods. 1 za jednu zo štyroch základných zásad Dohovoru
pre interpretáciu vykonávania všetkých práv dieťaťa a aplikuje ju ako dynamickú koncepciu, ktorá si
vyžaduje posúdenie primerané konkrétnemu kontextu.

26. Odvolací súd poukazuje aj na závery vyjadrené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v uznesení z 30.06.2021 sp. zn. 2Cdo/98/2021, v ktorom na otázku, či pri rozhodovaní o úprave styku
blízkej osoby s maloletými dieťaťom je alebo nie je rozhodujúce, či má toto dieťa s touto blízkou
osobou vytvorené citové väzby a či absencia styku s touto osobou predstavovala pre dieťa ujmu

vysvetlil, že vyhodnotenie ne/existencie vzťahu, citovej väzby medzi dieťaťom a blízkou osobou, ako
aj posúdenie, či absencia styku medzi takýmito osobami môže predstavovať ujmu dieťaťa, je vždy
výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej
veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach (aj rozhodnutie najvyššieho
súdu sp. zn. 5Cdo/87/2017, sp. zn.3CdoR/6/2024).

27.Vdanejvecibudepodstatnéposúdenieaajuvedeniekonkrétnychskutkovýchokolnostítýkajúcichsa
posúdenia vzťahov a väzieb medzi blízkymi osobami a vyhodnotenie, či styk starých rodičov s maloletým
vyžadujú pomery v rodine a či je to potrebné v záujme dieťaťa pri zohľadnení individuálnychokolností konkrétnej rodiny sa týka hodnotenia skutkových zistení v procese dokazovania. Vyhodnotenie
podmienky pre styk blízkej osoby s maloletým dieťaťom, že si to vyžadujú pomery v rodine, je vždy
výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej

veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach.

28. K poznámke starých rodičov uvedenej vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka, kde v závere
vyjadrenia vzniesli námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi, odvolací súd dodáva, že táto
nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti podľa ust. § 52 a nasl. CSP.

29. Vzhľadom na dôvody uvedené v tomto uznesení odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

30. V ďalšom konaní súd prvej inštancie po riadnom dokazovaní, zistení skutočného stavu veci, za
ktorým účelom je potrebné sa oboznámiť a aj pripojiť spisy majúcimi relevanciu pre danú vec, odstráni

vyššie uvedené pochybenie, tak ako ich naznačil odvolací súd. Vo veci opätovne rozhodne a nové
rozhodnutie o návrhu na úpravu styku starých rodičov s maloletým odôvodní tak, aby zodpovedalo ust. §
220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v súlade s citovaným ustanovením uvedie stručný a jasný výklad o
tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil, riadne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok

posudzovaných vo vzťahu k predmetu konania, uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil.

31. V novom rozhodnutí o veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania a
v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

32. Odvolací súd dodáva, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP).

33. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd dodáva, že prihliadal na podania účastníkov konania

a obsah spisu ku rozhodovania odvolacieho súdu, t. j. ku dňu 05.03.2025.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol :o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).