Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-8S/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200252
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200252.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a z členov

senátu : JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu : A. B., nar.: :
XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. – F. proti žalovannej : Obec Matiašovce, IČO : 00326399, sídlo Obecného
úradu Hlavná 74/43, Matiašovce právne zastúpená : Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO :
44 250 029, Námestie sv. Egídia 40/93, Poprad v konaní o preskúmanie opatrenia žalovanej číslo :
78/2023 označeného ako Odvolanie proti rozhodnutiu č. 78/2023-002 zo dňa 13.03.2023 takto

r o z h o d o l :

I.ZrušujeopatreniežalovanejObceMatiašovceč.:78/2023označenéakoOdvolanieprotirozhodnutiu
– odpoveď zo dňa 13.03.2023 a vec vracia žalovanej Obci Matiašovce na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žiadosťou zo dňa 16.02.2023 doručenou správnemu orgánu prvého stupňa – Obci Matiašovce dňa
16.02.2023požiadalžalobcaoposkytnutieinformáciepodľazákonaoslobodnomprístupekinformáciám
a to konkrétne :
- „ výsledkov štátneho stavebného dohľadu v zmysle vašej odpovede číslo 484/2022-004 písm. c) ;

- informácií o stavebnom konaní resp. ohlásení drobnej stavby oplotenia na pozemku registra C KN
s parcelným číslom 982/2 v katastrálnom území Matiašovce;
- rozhodnutie o povolení stavby oplotenia na parcele C KN 982/2 resp. oznámenie obce, že nemá
námietky voči uskutočneniu drobnej stavby oplotenia na parcele C KN 982/2;
- všetkej dokumentácie spojenej s konaním, resp. dodatočným povolením stavby oplotenia;
- potvrdenia o zaplatení všetkých poplatkov spojených s realizáciou stavby oplotenia na parcele C KN
982/2 a rozhodnutí o sankčných poplatkoch za stavbu bez povolenia, ktoré obec uložila v rámci štátneho

stavebného dohľadu;
- vyjadrenia všetkých dotknutých orgánov k dodatočnému povoleniu stavby oplotenia na parcele C KN
982/2.“
Informácie žiadal zaslať na mailovú adresu uvedenú v žiadosti.

2. Prvostupňový správny orgán – Obec Matiašovce na základe tejto jeho žiadosti zaslala žalobcovi
dňa 27.02.2023 na ním požadovanú mailovú adresu písomnosť označenú ako Žiadosť o dokumentáciu

týkajúcu sa stavebného konania, ohlásenia drobnej stavby, resp. dodatočného povolenia stavby –
odpoveďzodňa23.02.2023podčíslom78/2023-002spolustýmitodokumentmi: VyjadrenieOkresného
úradu Kežmarok, odboru starostlivosti o životné prostredie k PD stavby „Oplotenia zo dňa 09.11.2022;
Oznámenie Obce Matiašovce číslo : SÚ 5230-prer/2022-PB zo dňa 13.02.2022 o prerušení konaniao dodatočnom povolení stavby spojenom s kolaudačným konaním, výzva na odstránenie nedostatkov;
Oznámenie Obce Matiašovce číslo SÚ: 5230-ODP/2022-PB zo dňa 29.11.2022 o začatí konania
o dodatočnom povolení stavby spojenou s kolaudačným konaním; Žiadosť o vydanie stanoviska

k existencii a priebehu plynárenských zariadení zo dňa 25.04.2019 spolu s vyjadrením SPP, a.s.
k žiadosti o stanovisko k existencii plynárenských zariadení zo dňa 02.05.2019; vyjadrenie Slovak
Telecom, a.s. k existencii telekomunikačných vedení a rádiových zariadení zo dňa 02.11.2022; Zápis
SPP, a.s. z vytyčovania plynárenských zariadení zo dňa 11.10.2022; Zápisnica z miestneho šetrenia
dodatočného povolenia stavby spojeného s kolaudáciou zo dňa 09.01.2023; Žiadosť o vydanie

dodatočného povolenia a kolaudácie zo dňa 02.11.2022. Všetky tieto dokumenty majú anonymizované
údaje týkajúce sa miesta stavby, mena a priezviska stavebného inžiniera a zhotoviteľa stavby ,
účastníkov konania , parcelného čísla na ktorom mala byť dodatočne povolená stavba oplotenia,
telefónnych čísel a mailových adries účastníkov konania, podpisu osoby konajúce za SPP, a.s. ako aj
podpis starostu Obce Matiašovce, mena a priezviska osoby projektanta.

3. Proti odpovedi Obce Matiašovce označenej ako Žiadosť o dokumentáciu týkajúcu sa stavebného
konania, ohlásenia drobnej stavby, resp. dodatočného povolenia stavby – odpoveď zo dňa 23.02.2023
pod číslom 78/2023-002 podal žalobca odvolanie označené ako Odvolanie proti rozhodnutiu č. 78/2023
s dátumom dňa 02.03.2023, v ktorom požiadal obec o opätovné splnenie si povinnosti v zmysle zákona
č. 211/2000 Z. z. . Odvolanie podal podľa § 19 ods.1 – 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám

a opätovne žiadal o poskytnutie informácií, ktoré mu budú poskytnuté bez prekrytia informácií, ktoré
podľa žalobcu nie sú utajovanými skutočnosťami, utajovanými údajmi, osobnými údajmi, ktoré sú
určiteľné pre určitú fyzickú osobu ale sú podľa žalobcu identifikačnými prvkami, ktoré preukazujú,
že stanoviská a iné prílohy priložené k odpovedi sú prílohami určenými na konanie o dodatočnom
povolení stavby a na skolaudovanie stavby. Namieta, že obec si nesplnila svoje povinnosti podľa zákona

o slobodnom prístupe k informáciám a došlo k porušeniu jeho ústavného práva na informácie. Poukázal
na to, že ustanovenie § 16 zákona o slobodnom prístupe k informáciám počíta so sprístupňovaním kópií
predlôh s požadovanými informáciami alebo kópií zo spisov a z dokumentácie. Má za to, že tu boli
porušení viaceré ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám a taktiež došlo k obchádzaniu
zákonných ustanovení právnych predpisov. Poukázal aj na ustanovenie § 21a ods. 1 písmeno c) zákona

o slobodnom prístupe k informáciám. Informácie žiadal poskytnúť na ním určenú mailovú adresu.

4. Žalovaná prostredníctvom starostu obce odpovedala žalobcovi na jeho odvolanie písomnosťou dňa
13.03.2023 ( táto písomnosť bola doručená žalobcovi prostredníctvom emailu dňa 13.03.2023 ) v ktorom
uviedla, že odvolanie žalobcu je irelevantné z dôvodu, že Obec Matiašovce ako povinná osoba podľa

zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyhovela žiadosti žalobcu avšak nevydala rozhodnutie,
ktorým by nevyhovela žiadosti žalobcu a ku ktorému by bolo možné podať odvolanie. Informácie ktoré
boli poskytnuté žalobcovi boli zaslané vo forme a v rozsahu podľa usmernenia Ministerstva dopravy
a výstavby SR, sekcie štátnej stavebnej správy zo dňa 30.01.2017, ktoré bolo ako príloha tejto odpovede
zaslané žalobcovi . Na základe uvedeného žalovaná konštatovala, že nedošlo k porušeniu žiadnych

ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám a všetka obcou zaslaná dokumentácia zo dňa
27.02.2023 sa týka iba konania ku ktorému požadoval žalobca informácie.

5. Na uvedenú odpoveď reagoval žalobca písomnou námietkou zo dňa 10.04.2023 v ktorej uviedol,
že má za to, že starosta Obce Matiašovce porušil ustanovenia § 13 ods.3, § 19 ods.2, § 22 ods.1

zákona o slobodnom prístupe k informáciám ako aj základné zásady správneho konania upravené
v ustanovení § 1 ods.1, § 1 ods.2, § 14 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Žalobca má
za to, že bolo porušené aj ustanovenie § 46 zákona o správnom konaní, keď starosta obce je povinný
vydať rozhodnutie s náležitosťami, ktoré predstavujú rozhodovací proces a zaisťujú vymožiteľnosť
práva účastníka konania. Odpoveď žalovaného na odvolanie vo veci 78/2023 je podľa žalovaného

obyčajným listom a nie rozhodnutím., z čoho jasne vyplýva porušenie povinnosti orgánu verejnej správy
pri rozhodovaní o jeho právach. Uviedol, že má za to, že správne orgány porušili ustanovenie § 3 ods.5
Správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány dbajú, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Požiadal o vydanie rozhodnutia vo veci
jeho žiadosti číslo 78/2023 nakoľko povinná osoba nesprístupnila informáciu žiadateľovi, keď doručené

listiny boli anonymizované v takom rozsahu, keď nie je možné preukázať, že sú skutočne listinami
týkajúcimi sa konania k parcele C katastra nehnuteľností číslo 982/2, čím arbitrárne porušila jeho práva
na prístup k informáciám.6. Žalovaný k tejto písomnej námietke podal svoje vyjadrenie v písomnosti zo dňa 10.04.2023 kde
popísal skutkový stav od podanej žiadosti až k tomuto vyjadreniu. K tvrdeniu ohľadom porušenia
základných zásad správneho konania uviedol, že nie je možné sa k tomuto vyjadriť, nakoľko sú

vymedzenélenvšeobecnýmodkazomnaparagrafovéznenie.Ktomu,žestarostareagovalnaodvolanie
prostredníctvom odpovede uviedol, že má za to, že nedošlo k porušeniu všeobecných právnych
predpisov ani základných zásad správneho konania, keďže v danom prípade nebolo podanie odvolania
vôbec prípustné a preto o ňom nebolo potrebné rozhodnúť podľa § 53 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb.
zákona o správnom konaní. Opätovne poukázal na usmernenie Ministerstva dopravy a výstavby SR,

sekcieštátnejstavebnejsprávyzodňa30.01.2017vzmyslektoréhoposkytlaObecMatiašovcežalobcovi
ním požadované informácie. K tvrdeniu žalobcu o tom, že už mu boli v minulosti poskytnuté informácie
bez anonymizácie opätovne zopakoval, že išlo o poskytnutie informácií dotýkajúcich sa poľovníckeho
združenia GOJNICA Matiašovce, ktoré je právnickou osobou a pri ktorej sú prípustné určité zásahy
do súkromia nakoľko niektoré informácie ohľadom právnických osôb sú verejne dostupné priamo zo
zákona. Záverom poukázal na to, že Obec Matiašovce postupovala v súlade s platnými právnymi

predpismi a uvedeným usmernením Ministerstva dopravy a výstavby SR.

II.
Správna žaloba

7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca na Krajskom súde v Prešove správnu žalobu zo
dňa 09.05.2023, v ktorej žiada o zrušenie odpovede Obce Matiašovce zo dňa 23.02.2023 zo dňa
78/2023-002 a odpovede Obce Matiašovce na odvolanie proti rozhodnutiu č.78/2023 zo dňa 13.03.2023
tvrdiac, že boli porušené jeho práva na poskytnutie informácií. Namieta nesprávne právne posúdenie

veci, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a porušenie ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy. Zároveň žiadal o konštatovanie, že žalovaný nezákonným postupom
porušil ustanovenie § 21a ods.1 písmeno a) zákona č. 211/2000 Z.z..

8. V námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uvádza, že žalovaný nesprávne posúdil otázky,

či posudzované informácie sú osobnými údajmi a ak sú, tak potom žalovaný nesprávne právne posúdil
či tieto informácie môžu byť poskytnuté bez súhlasu dotknutých osôb v zmysle usmernenia, ktoré
použil. Ak žalovaný dospel k záveru, že tieto informácie nemožno sprístupniť bol povinný to dôsledne
odôvodniť s poukazom na konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré mu sprístupnenie požadovaných
informácií neumožňuje. V danom prípade žalovaný ani prvostupňový správny orgán neargumentovali

tým, že by sprístupneniu informácií bránilo niektoré z ustanovení § 8 až § 11 zákona o slobodnom
prístupe k informáciám z dôvodu ktorých poskytnuté informácie anonymizovala v rozsahu, ktorý úplne
obmedzil ich rozpoznateľnosť a čitateľnosť.

9. V námietke nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov žalobca uviedol, že

žalovaný neodôvodnil to, prečo nesprístupnil informácie a poukázal na inú vec v ktorej mu ním
požadované informácie sprístupnil.

10. V námietke porušenia ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohli mať za
následok porušenie jeho práv uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nepostupovali

v súlade s ustanoveniami zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, zákonom
o správnom konaní číslo 71/1967 Zb. ako ani s Ústavou SR, so zákonom o ochrane osobných údajov.
Má za to, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým síce sprístupnil informáciu avšak
vo forme, ktorá nie je bežnými zmyslami rozpoznateľná, čím znemožnil nielen poskytnuté informácie
vyhodnotiť ale v prvom rade priradiť k parcele ku ktorej žalobca žiadal poskytnutie informácie tákajúce

sa stavebného alebo iného obdobného konania. Aj napriek odvolaniu v ktorom bol starosta ako
druhostupňový správny orgán povinný vyhodnotiť poskytnutie informácie, rozsah a formu poskytnutia,
nerozhodol o porušení zákona o slobode informácií, naopak potvrdil formu a rozsah poskytnutia
anonymizovaných informácií na základe usmernenia Ministerstva dopravy a výstavby SR bez riadneho
odôvodnenia.

III.
Vyjadrenie žalovaného11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 22.11.2023 uviedol :
- že správny orgán žiadosti žalobcu doručenej žalovanej dňa 16.02.2023 vyhovel a povinná osoba
sprístupnila žalobcovi požadované informácie podľa § 2 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom

prístupe k informáciám a zaslala žalobcovi dňa 27.02.2023 všetku dokumentáciu týkajúcu sa žalobcom
požadovaných informácií;
- že žalobcom podané odvolanie bolo podané bez právneho základu a opodstatnenie by malo jedine ak
by bolo vydané rozhodnutie podľa § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktoré by bolo
spôsobilým právnym podkladom pre podanie odvolania;

- pokiaľ ide o poskytnutie informácií žalobcovi tieto boli poskytnuté v súlade s ustanovením § 2 zákona
o slobodnom prístupe k informáciám ako aj v súlade s usmernením Ministerstva dopravy a informatizácií
zo dňa 30.01.2017 z ktorých vyplýva, že ak žiadateľ o poskytnutie informácie nie je účastníkom konania
tak sa mu poskytnutie informácie vykoná spôsobom anonymizovania osobných údajov fyzických osôb,
ktoré sa nachádzajú v listinách a takýto postup je zároveň v súlade s ustanoveniami upravujúcimi
obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 8 zákona o slobode informácii ;

- ak by žalovaný poskytol informácie tak by došlo k zásahu do osobnosti resp. osobných údajov fyzických
osôb uvedených v listinách;
- k tvrdeniu že v minulosti boli žalobcovi poskytnuté informácie bez anonymizácie žalovaný uviedol, že
sa jednalo o poskytnutie informácii vo vzťahu k poľovníckemu združeniu GOJNICA Matiašovce, pričom
poľovnícke združenie je právnická osoba a niektoré informácie ohľadom právnických osôb sú prístupné

priamo zo zákona a v prípade terajšej žiadosti žalobcu ide o fyzickú osobu, pri ktorej musí byť dodržané
jej právo na súkromie;
-záveromuviedol,žepostupžalovanéhobolvsúladesplatnouprávnouúpravou,bolriadneodôvodnený
a nešlo o žiadnu svojvôľu bez zákonného podkladu .

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

12. Žalobca v replike zo dňa 11.01.2024 zotrval na skutočnostiach a tvrdeniach uvedených v správnej
žalobe. Ktvrdeniamžalovanéhouviedol,ževlastníkapozemkuparc.č.982/2jemožnézistiťzverejného

portálu a ide o G. H. I., ktorý je verejne činnou osobou v obci, zástupcom starostu a poslancom
obecného zastupiteľstva, členom komisie a ako verejný činiteľ si musí byť vedomý toho, že je vystavený
pozornosti verejnosti a bude musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti
minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonáva na verejnosti
resp. v styku s verejnosťou. To súvisí s princípom transparentnosti činnosti verejnej moci. Poukázal

na to, že na úradnej tabuli obce sú verejnou vyhláškou doručované stavebné povolenia fyzických
osôb bez akejkoľvek anonymizácie stavebníka, parcelného čísla, katastrálneho územia a iných údajov,
ktoré boli v prípade poskytnutia informácie k parcele č. 982/2 plne anonymizované. Zároveň aj uviedol
internetový odkaz po rozkliknutí ktorého je možné nájsť tieto rozhodnutia Obce Matiašovce. A pokiaľ
ide o usmernenie na ktoré poukazuje žalovaný, usmernenia či stanoviská ministerstva nie je možné

považovať za záväzný výklad zákona, či iných právnych predpisov a z toho dôvodu nie sú záväzné
pre iné orgány verejnej moci, právnické alebo fyzické osoby. Preto je zavádzajúce označenie postupu
žalovaného za správne , keď postupuje v rovnakých veciach odlišným spôsobom, keď na úradnej tabuli
sú zverejnené neanonymizované stavebné povolenia, týkajúce sa fyzických osôb , ktoré nie sú líniovými
stavbami resp. stavbami s väčším počtom účastníkov konania a listiny týkajúce sa verejného činiteľa

sú anonymizované v celom rozsahu. K replike priložil aj tie stavebné povolenia v plnom znení na ktoré
poukázal v tejto replike a ktoré boli zverejnené bez anonymizovania na úradnej tabuli obce.

13. Žalovaný v duplike zo dňa 21.02.2024 poukázal na ustanovenie § 9 ods.3 zákona o slobodnom
prístupe k informáciám, ktoré hovorí o tom, ktoré osobné údaje fyzickej osoby je možné sprístupniť.

Má za to, že pojem osobné údaje nezahŕňa informácie o výkone verejne funkcie alebo úradnej činnosti
fyzickou osobou a teda tieto informácie nemožno považovať za osobné údaj ani za informácie týkajúce
sa súkromia resp. súkromnej sféry dotknutej fyzickej osoby. Logickým výkladom možno dospieť k tomu,
že o verejne činných osobách možno zverejniť informácie v rozsahu § 9 ods.3 zákona o slobodnom
prístupe k informáciám ktoré sa týkajú výkonu verejnej funkcie alebo úradnej činnosti. V danom prípade

žalobca žiadal o sprístupnenie osobných údajov, ktoré sa žiadnym spôsobom netýkali výkonu verejnej
funkcie alebo úradnej činnosti a predmetné údaje sa týkali výslovne súkromnej sféry dotknutej osoby,
ktorá je chránený ustanoveniami § 9 zákona o slobode informácií. Poukázal na to, že v prebiehajúcom
konaní nie je možné G. I. považovať za verejného funkcionára, nakoľko požadované informácie satýkali obdobia, kedy G. I. nebol verejným funkcionárom – infožiadosť podal žalobca dňa 26.09.2022
a žalovanému bola doručená dňa 28.09.2022 a G. I. zložil sľub dňa 04.11.2022. K rozhodnutiam
zverejneným bez anonymizácie sa žalovaný vyjadril len krátko keď poukázal na ustanovenie § 26 ods.1

zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktoré mu umožňuje doručovať v zákonom stanovených
prípadoch verejnou vyhláškou. Pokiaľ ide o usmernenie podľa ktorého správne orgány v konaní
postupovali k tomuto žalovaný uviedol, že usmernenia majú svoj význam v tom, že majú slúžiť ostatným
orgánom ako aplikačná pomôcka, resp. určitý návod ako postupovať v zákonom stanovených prípadoch
Opätovne tak, ako vo svojom vyjadrení uviedol, že postup žalovaného nebol svojvoľný bez zákonného

podkladu. V odôvodnení rozhodnutia Obce Matiašovce zo dňa 27.02.2023 je uvedený odkaz na
usmernenie Ministerstva dopravy a výstavby SR, sekcie štátnej stavebnej správy zo dňa 30.01.2017
ako aj na ustanovenie § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

V.
Vyjadrenie žalobcu k duplike žalovaného

14. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 03.06.2024 k duplike žalovaného uviedol, že informácie
poskytnuté žalovaným sú irelevantné, nakoľko informácie, ktoré požadoval sa týkali procesu stavebného
konania na parcele č. 982/2 a nie osobných údajov stavebníka z dôvodu, že v právne obdobnom
prípade sa nepodarilo dosiahnuť povolenie výstavby oplotenia na parcele umiestnenej rovnako mimo

zastavaného územia ako v prípade parcely č. 982/2 ktoré je naviac umiestnené na plynovode
a jeho ochrannom pásme a požadované informácie žalobca požadoval z dôvodu upresnenia postupu
povoľovaniastaviebmimozastavenéhoúzemiavochrannýchpásmachainýchobmedzeniach.Parcelné
číslo je identifikačný znak pozemku a nie osoby. Záverom zotrval na podanej žalobe.

VI.
Konanie na správnom súde

15. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou

zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove
na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov.

16. Keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal o nariadenie pojednávania súd vo veci rozsudok podľa

§ 107 ods.2 SSP verejne vyhlásil a to dňa 14.01.2025 za splnenia podmienok upravených v ustanovení
§ 137 ods. 4 SSP.
VII.
Relevantná právna úprava

17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

19. Podľa § 4 ods. 3 zákona o slobode informácií, zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže

každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom
hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s
možnosťouvoľnéhoprístupu,alebosprístupnenápomocouzariadeniaumožňujúcehohromadnýprístup,
alebo umiestnená vo verejnej knižnici.

20. Podľa § 7 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už
boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania
žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a
získanie zverejnenej informácie. Podľa ods. 2 označeného zákonného ustanovenia, ak žiadateľ trvá nasprístupnení zverejnených informácií, povinná osoba mu ich sprístupní. V takom prípade začína lehota
na sprístupnenie plynúť dňom, keď žiadateľ oznámil, že trvá na priamom sprístupnení informácie.

21. Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia
fyzickejosoby,písomnostiosobnejpovahy,podobizne,obrazovésnímkyaobrazovéazvukovézáznamy
týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to
ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá
osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie

sú dotknuté.

22. Podľa § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú
spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní
len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej
osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný

zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí
sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane
medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa

sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti
druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku,
ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené
záujmy.

24. Podľa § 12 ods.1 zákona o slobode informácií všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva
povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení
tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba
dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

25. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba
vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo
odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa
sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon
neustanovuje inak.

26. Podľa § 18 ods.2 zákona o slobode informácií ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti,
vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá, ak žiadosť bola
odložená ( § 14 ods.3 ) .

27. Podľa § 19 ods.1 zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo
márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,
ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

28. Podľa § 19 ods.2 zákona o slobode informácií o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí
žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní
rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať
rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

29. Podľa § 22 ods.1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú
sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

30. Podľa § 59 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní Odvolací orgán preskúma napadnuté

rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady
odstráni.31. Podľa § 59 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ak sú pre to dôvody, odvolací orgán
rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

32. Podľa § 59 ods.3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní Odvolací orgán rozhodnutie zruší a
vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie
najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu
viazaný.

33. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

VIII.

Právny názor správneho súdu

34. Predmetom súdneho prieskumu bola písomná odpoveď žalovanej, ktorá konala prostredníctvom
starosti obce a ktorá je označená ako Odvolanie proti rozhodnutiu č. 78/2023 zo dňa 13.03.2023.
Predmetnú odpoveď správny súd po právnej stránke posúdil ako opatrenia podľa § 3 ods.1 písmeno c)

zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ( ďalej len SSP ), podľa ktorého na účely tohto zákona
opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo
právnickej osoby priamo dotknuté. Žalobca sa domáhal aj preskúmania písomnosti Obce Matiašovce
ako prvostupňového správneho orgánu číslo 78/2023-002 zo dňa 23.03.2023 označeného ako Žiadosť

o dokumentáciu týkajúcu sa stavebného konania, ohlásenia drobnej stavby, resp. dodatočného
povolenia stavby – odpoveď, ktorú písomnosť správny súd taktiež posúdil po právnej stránek ako
opatrenia podľa § 3 ods.1 písmeno c) SSP.

35. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

36.Popreskúmanímalsúdzato,žežalobažalobcujedôvodnáajenamiestevyhovieťnámietkežalobcu
o porušení ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy ( žalobný dôvod upravený v ustanovení
§ 191 ods.1 písmeno e) SSP ).

37. Správny súd ešte predtým ako pristúpi k vyporiadaniu sa so žalobnými námietkami považuje za

potrebné uviesť, že v administratívnom spise správneho orgánu prvého stupňa – obce Matiašovce pod
číslom OcÚ 78/2023 sa po žiadosti žalobcu zo dňa 16.02.2023 nachádza aj odpoveď na poskytnutie
informácie označená ako Žiadosť o dokumentáciu týkajúcu sa stavebného konania, ohlásenia drobnej
stavby, resp. dodatočného povolenia stavby – odpoveď zo dňa 23.02.2023 pod číslom 78/2023-002 ako
aj Rozhodnutie Obce Matiašovce pod číslom : OcÚ 78/2023-002 s dátumom zo dňa 27.02.2023.

38. Pokiaľ ide o Žiadosť o dokumentáciu týkajúcu sa stavebného konania, ohlásenia drobnej stavby,
resp. dodatočného povolenia stavby – odpoveď číslo 78/2023-002 zo dňa 23.02.2023, predmetné
opatrenie ako to vyplýva z administratívneho spisu Obce Matiašovce číslo OcÚ 78/2023 bol zaslaný
žalobcovi mailom na ním požadovanú mailovú adresu spolu s listinami tak, ako sú uvedené pod bodom

2. odôvodnenia tohto rozsudku.

39. Pokiaľ ide o rozhodnutie Obce Matiašovce pod číslom OcÚ 78/2023-002 zo dňa 27.02.2023,
takéto rozhodnutie ako to vyplýva z administratívneho spisu Obce Matiašovce pod číslom OcÚ 78/2023žalobcovi ako žiadateľovi o poskytnutie informácie nebolo zaslané. Z jeho obsahu vyplýva, že Obec
Matiašovce, ako povinná osoba podľa § 2 ods.1, § 3 ods.1 a § 16 a § 18 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z.
o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyhovuje žiadateľovi na

poskytnutie informácií pričom správny orgán prvého stupňa presne citoval o ktoré informácie žalobca
požiadal tak, ako to súd uviedol vyššie v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku, pričom tieto informácie
sprístupní na žalobcom požadovanú mailovú adresu. V odôvodnení tohto rozhodnutia správny orgán
prvého stupňa popísal čoho sa žalobca domáhal svojou žiadosťou zo dňa 16.02.2023 . Zároveň uviedol,
že pri poskytnutí žiadosti postupoval v súlade s usmernením Ministerstva dopravy a výstavby SR, sekcie

štátnej stavebnej správy zo dňa 30.01.2017 a keď žalobca nebol účastníkom konania, ktorého sa týka
jeho žiadosť o poskytnutie informácie, boli v poskytnutej dokumentácii anonymizované osobné údaje
fyzických osôb, ktoré sa v nich nachádzajú. Uvedený postup je v súlade s ustanovením § 9 zákona č.
211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. V poučení je uvedené, že proti tomuto rozhodnutiu
nemožno podať opravný prostriedok.

40. Ako je teda zrejmé zo žalobcovej žiadosti o poskytnutie informácie, tento sa domáhal poskytnutia
informácie vo forme dokumentov. V zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám je informáciou
jednoznačne aj dokument . Význam pojmu informácia vo forme dokumentu nie je výslovne v zákone
o slobodnom prístupe k informáciám definovaná osobitnou definíciou ale táto skutočnosť vyplýva
z viacerých ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám, napríklad ustanovenie § 5

zákona o slobode informácií výslovne stanovuje, že povinne zverejňovanými „informáciami“ sú aj celé
dokumenty alebo ustanovenie § 16 zákona o slobode informácií zasa výslovne počíta s tým, že na
základe zákona je možné občanom sprístupniť informácie vo forme kópií „predlôh s požadovanými
informáciami” (§ 16 ods. 1) alebo kópií „zo spisov a z dokumentácie” (§ 16 ods. 9) - t. j. celých
dokumentov. Súd poukazuje na to, že výklad pojmu informácia musí byť ústavne konformný a v súlade

s Ústavou SR ako aj s komunitárnym právom. K tomuto súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 7 S 33/2009 zo dňa 30. septembra 2009 v zmysle ktorého : „Aj keď zákon
o slobodnom prístupe k informáciám výslovnú definíciu pojmu „informácia“ neobsahuje, jeho význam
vyplýva z kontextu ustanovení zákona a z iných právnych dokumentov. Podľa princípov uplatňovania
práva Európskej únie je pojem informácia potrebné vykladať v súlade so smernicami tak, aby bol

dosiahnutý cieľ smerníc. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je realizáciou čl. 17 ods. 5 Listiny
základných práv a slobôd, preto výklad pojmu informácia nesmie fakticky zužovať rozsah ústavou
zaručených práv. V súlade s ústavou a komunitárnym právom je taký výklad pojmu informácia, podľa
ktorého za informáciu je potrebné považovať akýkoľvek textový (prípadne grafický) obsah listín, takže
vyhotovenie kópie listín je v podstate jediným racionálnym prostriedkom sprístupnenia požadovaných

informácií ich žiadateľovi.“

41. Ako je ďalej zrejmé z administratívneho spisu žalobcovi boli správnym orgánom prvého stupňa –
Obcou Matiašovce poskytnuté dokumenty v rozsahu tak ako to je popísané v bode 2. odôvodnenia tohto
rozsudku. Išlo teda o poskytnutie informácie iba čiastočnej a to po vylúčení tých informácií, ktoré podľa

názoru správneho orgánu prvého stupňa, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný bolo potrebné vylúčiť zo
sprístupnenia v zmysle ustanovenia § 9 zákona o slobode informácií, pretože išlo o osobné údaje a ich
zverejnením bez súhlasu dotknutej osoby by došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti tých osôb,
ktorých osobné údaje sa nachádzajú v týchto dokumentoch.

42. Keďže teda správny orgán prvého stupňa pristúpil k poskytnutiu len čiastkových informácií
v dokumentoch a to k sprístupneniu tých, ku ktorým podľa jeho názoru nie je vylúčený zo zákona
prístup, bol podľa názoru správneho súdu povinný postupovať podľa ustanovenia § 18 ods.2 zákona
o slobodnom prístupe a vydať o tom písomné rozhodnutie so všetkými náležitosťami – teda aj
s poučením o možnosti podať proti takémuto rozhodnutiu opravný prostriedok ( výklad a contrario

ustanovenia § 18 ods.1 a 2 zákona o slobode informácií ) v ktorom by odôvodnil poskytnutie
len čiastkových informácií. Správny orgán však takto v konaní nepostupoval, čím porušil predmetné
ustanovenie § 18 ods.2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Na túto skutočnosť mal žalovaný
– starosta Obce Matiašovce, ktorý je v zmysle ustanovenia § 19 ods.2 zákona o slobode informácií
orgánom príslušným na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu Obce ako povinnej osoby na

poskytnutie informácie reagovať postupom podľa § 59 ods.1 zákona o správnom konaní preskúmať
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a pri zistení tejto vady – porušenia ustanovenia § 18 ods.2
zákona o slobode informácií ( žalobca v odvolaní namietal porušenie ustanovení zákona o slobode
informácií ) buď rozhodnutie podľa § 59 ods.2 zákona o správnom konaní zrušiť alebo podľa § 59 ods.3zákona o správnom konaní zrušiť a vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie. Žalovaný
však takto v konaní nepostupoval.

43. Keďže žalovaný nepostupoval tak ako to správny súd uviedol v ustanovení bodu 42 odôvodnenia
tohto rozsudku, porušil ustanovenia o konaní pred orgánmi verejnej správy konkrétne ustanovenia
§ 59 zákona o správnom konaní. Zároveň porušil aj ustanovenie § 46 zákona o správnom konaní,
keď nevydal o odvolaní žalobcu rozhodnutie, v ktorom sa mal vysporiadať s nesprávnym postupom
správneho orgánu prvého stupňa pri poskytnutí informácii a s porušením ustanovenia § 18 ods.2 zákona

o slobode informácií.

44. Vzhľadom k týmto skutočnostiam správnemu súdu neostávalo nič iné, len prisvedčiť tvrdeniu žalobcu
o tom, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom o slobode informácií ako aj zákonom o správnom
konaní v rozsahu tak ako to popísal súd v bode 42 a 44 odôvodnenia tohto rozsudku a týmto svojim
postupom tak porušil ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie

nezákonného opatrenia a tým aj porušenie práva žalobcu na riadne prejednanie veci ako aj práva
na prístup k informáciám. Správny súd preto vzhliadol dôvodnú žalobnú námietku podľa § 191 ods.1
písmeno e) SSP ( porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok
vydanie nezákonného opatrenia ) a preto pristúpil k zrušeniu opatrenia žalovaného Obce Matiašovce
označeného ako Odvolanie proti rozhodnutiu č. 78/2023 – odpoveď zo dňa 13.03.2023 a vrátil vec

žalovanému na nové konanie

45. Správny súd na tomto mieste poukazuje na to, že nie je povinný reagovať na každú dielčiu žalobnú
argumentáciu a to obsiahlo odôvodniť. Aj keď správny súd pristúpil k zrušeniu opatrenia žalovaného
považuje za potrebné uviesť svoju právnu úvahu aj k žalobnej námietke nepreskúmateľnosti opatrenia

žalovaného a k námietke nesprávneho právneho posúdenia.

46. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti opatrenia žalovaného k tejto správny súd v krátkosti
uvádza, že predmetné opatrenie samo osebe v porovnaní so vznesenými odvolacími námietkami nebolo
nepreskúmateľné. Žalobca v odvolaní uviedol, že odvolanie podal podľa § 19 ods.1 až 3 zákona

o slobode informácií, k čomu žalovaný v predmetnom opatrení uviedol svoju argumentáciu. K odvolacej
námietke ohľadom poskytnutia informácií v plnom rozsahu sa taktiež žalovaný v predmetnom opatrení
vyjadril, keď uviedol na základe čoho pristúpil k anonymizovaniu údajov v poskytnutých dokumentoch
a pokiaľ ide o námietku porušenia ustanovení zákona o slobode informácií k tejto zaujal stanovisko
v zmysle neporušenia týchto ustanovení správnym orgánom prvého stupňa.

47. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia k tejto správny súd považuje za potrebné
uviesť, že z ustanovenia § 12 ods.1 zákona o slobode informácií vyplýva, že ak sú medzi požadovanými
informáciami aj informácie, ktoré sú podľa § 8 až § 11 zákona o slobode informácií vylúčené zo
sprístupnenia, povinná osoba nemôže zamietnuť sprístupnenie všetkých požadovaných informácií

(napr. celého dokumentu obsahujúceho osobné údaje alebo utajované skutočnosti). Musí takéto
informácie vylúčiť (napr. znečitateľniť prekrytím a oxeroxovaním alebo začierniť) a ostatné informácie
musí sprístupniť. Ak teda požadované dokumenty obsahujú čo len niektoré čiastkové informácie, ku
ktorým nie je podľa zákona vylúčený prístup, povinná osoba je tieto informácie povinná sprístupniť.
Nie je možné zamietnuť prístup ku všetkým informáciám nachádzajúcim sa v dokumente z dôvodu, že

iba niektoré informácie podliehajú ochrane. Nesprístupnením celého dokumentu, ktoré by obsahovali
informácie, ktoré nie je potrebné v zmysle ústavy chrániť by bolo v rozpore s ústavnou požiadavkou
proporcionality (primeranosti) pri obmedzovaní základných práv a s požiadavkou minimalizácie zásahu
do ústavného práva na informácie. Na podporu tejto právnej úvahy súd poukazuje na právny názor
najvyšších súdnych autorít obsiahnutý napríklad v týchto rozhodnutiach : Rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 5 Sži 2/2009 zo dňa 22. septembra 2009 : „Senát Najvyššieho súdu SR dospel k záveru,
že dôvody rozhodnutia obsiahnuté v napadnutom rozsudku sú vecne správne, odvolací súd sa v plnom
rozsahu s nimi stotožnil a na zdôraznenie uvádza, že v tomto prípade nepovažuje za zákonný dôvod na
odmietnutie poskytnutia informácií obranu žalovaného, že predmetná zápisnica zo zasadnutia mestskej
rady nie je úplným zápisom, ale ide len o rámcový záznam o priebehu zasadnutia. Takýmto dôvodom nie

je ani skutočnosť tvrdená žalovaným, že dôvodom na nesprístupnenie žalobcom požadovanej zápisnice
zo zasadnutia mestskej rady zo dňa 19.6.2008 je, že predmetná zápisnica obsahuje údaje o fyzických
osobách, ktorých zverejnenie by mohlo znamenať porušenie zákona č. 428/2002 Z.z. Podľa názoru
senátu Najvyššieho súdu SR ak zápisnica z rokovania mestskej rady zo dňa 19.6.2008 obsahovalaúdaje o fyzických osobách, ktoré by podľa názoru žalovaného mohli znamenať porušenie zákona č.
428/2002 Z.z., mal žalovaný postupovať v súlade s § 9 ods. 2 citovaného zákona... Z dôvodu, že
žalovaný v tomto prípade takýmto spôsobom nepostupoval, keď neposkytol žalobcovi celú zápisnicu

z rokovania mestskej rady, porušil zákon č. 211/2000 Z.z., keďže podľa názoru odvolacieho súdu
mal postupovať tak, že žalobcovi mal poskytnúť požadovanú informáciu, teda zápisnicu z rokovania
mestskej rady zo dňa 19.6.2008 a to bez osobných údajov dotknutých osôb, resp. bez takých údajov, na
ktoré sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám upravené v §§ 8, 9, 11, 12 zákona č. 211/2000
Z.z., predovšetkým podľa ust. § 12 citovaného zákona, podľa ktorého povinná osoba všetky obmedzenia

práva na informácie vykonáva tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií
po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon.“ Rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Českej republiky sp. zn. 7 A 3/2002 zo dňa 14. januára 2004 : „Pokud jde o rozsah, v jakém lze
odmítnout poskytnutí osobních údajů, Nejvyšší správní soud má za to, že osobním údajům je poskytnuta
dostatečnáochranajižjejichznečitelněnímvautentickémtextuaprotonelzeodmítnoutposkytnoutcelou
ucelenou část textu tyto údaje obsahující.“

48. Podľa § 191 ods.6 SSP Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v

zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

49. Povinnosťou žalovaného bude v ďalšom konaní v zmysle ustanovenia § 191 ods.6 SSP riadiť sa
právnym názorom správneho súdu uvedeným v odôvodnení tohto rozsudku, dôsledne posúdiť odvolanie
žalobcu a rozhodnúť o ňom tak, aby predmetné rozhodnutie bolo súladné s ustanoveniami zákona

o slobode informácií ako aj zákona o správnom konaní. V rámci odvolacieho konania žalovaný zároveň
posúdi v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru správneho súdu podporeného právnym názorom
najvyšších súdnych autorít, či bol postup správneho orgánu prvého stupňa správny, či požadované
dokumenty obsahujú údaje, ktoré podliehajú ústavnej ochrane osobných údajov, posúdi, či aj údaj
o parcele je takým údajom, ktorého zverejnením dôjde k zásahu do práv fyzickej osoby ktorej sa

dokumenty požadované žalobcom dotýkajú a to v kontexte zverejňovania údajov o parcelách na
internetovom portály Úradu geodézie, kartografie a katastra. Správny súd z dôvodu procesného
pochybenia žalovaného pristúpil len k zrušeniu opatrenia žalovaného, ktorého povinnosťou bude
v intenciách tohto rozsudku , po posúdení skutočností tak ako to uviedol správny súd zvoliť následne
správny procesný postup podľa § 59 zákona o správnom konaní.

50. Potrebným sa správnemu súdu javí na tomto mieste vyjadriť sa k doručovaniu písomnosti bez
ich anonymizovania formou verejnej vyhlášky, nakoľko žalobca vo svojich vyjadreniach poukazoval
na túto skutočnosť . Inštitút doručovania má nezastupiteľné miesto v správnom konaní, nakoľko bez
riadneho doručenia právnymi predpismi vymedzených písomností v správnom konaní, nie je možné

toto konanie začať, v už začatom správnom konaní postupovať ako ani správne konanie ukončiť.
Písomnosti v správnom konaní správny orgán účastníkom správneho konania zasiela v plnom znení,
bez úprav, nakoľko od obsahu týchto písomností sa odvíja aj samotný priebeh správneho konania
a účastník správneho konania má zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) priznané rôzne práva a povinnosti,

ktoré sa viažu na skutočnosti zistené v správnom konaní a vo väčšine prípadov obsiahnuté v
týchto písomnostiach (napr. právo vyjadrovať sa k podkladom potrebným pre vydanie rozhodnutia,
navrhovaniedôkazov,právopodaťodvolanie,žalobuapod.).Zásahomsprávnehoorgánudopísomností
oznámených účastníkovi správneho konania (napr. prostredníctvom anonymizácie osobných údajov
ďalších účastníkov správneho konania v rozhodnutí), by mohlo dôjsť k zmareniu účelu jednotlivých

práv účastníka správneho konania (napr. účastník správneho konania by nemohol spochybniť niektoré
skutočnosti a pod.). Písomnosti (vrátane rozhodnutia), ktoré sú obsahom administratívneho spisu v
konkrétnom správnom konaní a ktoré sa doručujú účastníkom dotknutého správneho konania, ku
ktorým má tento účastník konania podľa správneho poriadku vždy právo vyjadriť sa, sa teda doručujú
bez zásahu zo strany správneho orgánu do týchto písomností, t. z. v neanonymizovanej podobe.

Doručovanie verejnou vyhláškou je popri doručovaní do vlastných rúk ďalším spôsobom doručovania
písomností v správnom konaní. Správny poriadok ustanovuje konkrétne podmienky, kedy sa doručenie
verejnou vyhláškou použije. Podľa § 26 správneho poriadku sa použije takáto forma doručovania a) keď
účastníci správneho konania nie sú známi, b) keď pobyt účastníkov správneho konania nie je známyalebo c) pokiaľ tak ustanoví osobitný predpis [napr. zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov]. Dotknuté ustanovenie upravuje
aj ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bola písomnosť takýmto spôsobom riadne doručená.

Ak by tomu tak nebolo tak, by to nepripúšťal samotný zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov
a doručovanie s vylúčením osobných údajov prípadne iných údajov by upravovali aj zákon o správnom
konaní,prípadneďalšiešpeciálnezákony.Zákonoochraneosobnýchúdajovprávenaopakvustanovení
§ 13 ods.2 uvádza : „ Právny základ na spracúvanie osobných údajov podľa odseku 1 písm. c) a e) musí
byť ustanovený v tomto zákone, osobitnom predpise alebo v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská

republika viazaná; osobitný zákon musí ustanovovať účel spracúvania osobných údajov, kategóriu
dotknutých osôb a zoznam spracúvaných osobných údajov alebo rozsah spracúvaných osobných
údajov. Spracúvané osobné údaje na základe osobitného zákona možno z informačného systému
poskytnúť, preniesť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania alebo
účel zverejňovania, zoznam spracúvaných osobných údajov alebo rozsah spracúvaných osobných
údajov, ktoré možno poskytnúť alebo zverejniť, prípadne príjemcov, ktorým sa osobné údaje poskytnú.“ .

Z dikcie tohto ustanovenia tak možno vyvodiť, že ak by sa nemali pri doručovaní dokumentov formou
napr. : verejnej vyhlášky uvádzať osobné údaje, musela by to právna úprava určiť a to formou rozsahu
osobných údajov, ktoré možno zverejniť. Naproti tomu nakoľko účelom poskytovania informácii podľa
zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií je realizácia ústavného práva na prístup k informáciám
a zároveň tomu zodpovedajúca povinnosť orgánov verejnej správy poskytovať informácie, s cieľom

kontroly orgánov verejnej moci pri výkone tejto verejnej moci, poskytovanie informácii z ich činnosti musí
podliehaťvrámciústavnéhoprincípuproporcionalityochraneprávzapodmienokstanovenýchzákonom,
doktorýchbysamohlozasiahnuťposkytovanímtýchtoinformácii.Keďžetuideoposkytovanieinformácii
subjektom , ktoré neboli účastníkmi toho ktorého rozhodovacieho procesu alebo správneho postupu
a cieľom je len získanie informácie a nie uplatnenie práv v rámci toho ktorého konania alebo postupu

z ktorého sú žiadané informácie je len logické, že za takejto situácie musí byť zákonom dané pravidlo
ako dosiahnuť ochranu práv, ktoré by pri poskytovaní informácii mohli byť porušené.

51. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti

úspech.

52. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo
na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

53. O výške náhrady týchto trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa
doručeniarozsudkunaSprávnysúdvKošiciach.Akbolovydanéopravnéuznesenie,lehotaplynieznovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej
sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila
závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.