Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/138/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223011051
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2223011051.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr. Kristíny

Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B. C., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 18.03.2024, č. k. 4T/87/2023-202, na verejnom zasadnutí konanom dňa
20.02.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný B. A. C., nar. XX.XX.XXXX v D. E.
trvale bytom: F. G. XXX

o d s u d z u j e :

Podľa § 158 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, § 36 písmeno l) Trestného zákona účinného
do 05.08.2024, § 38 odsek 3 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 k trestu odňatia slobody vo

výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného do 05.08.2024 sa obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona účinného do
05.08.2024 sa mu určuje skúšobná doba na 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 18.03.2024, č. k. 4T/87/2023-202 uznal
obžalovaného A. B. C. za vinného, že
dňa 20. februára 2023 v čase okolo 19.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia
s evidenčným číslom D. XXXXX po Jahodovej ulici v meste Veľký Meder smerom ku križovatke s

hlavnou cestou li/561, kedy v trojramennej križovatke nerešpektoval dopravné značenie "Daj prednosť
v jazde" a vošiel vozidlom do jazdnej dráhy jemu zľava, po hlavnej ceste prichádzajúcemu osobnému
motorovému vozidlu značky Peugeot 307 evidenčného čísla D. XXXXX, ktoré viedla vodička H. A., čím
porušil ustanovenú v § 20 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov v
dôsledku čoho došlo k zrážke medzi vozidlami pri ktorej B. E., sediaci na zadnom sedadle za obvineným
v osobnom motorovom vozidle značky Škoda Fabia utrpel zlomeninu jarmovej kosti a hornej čeľuste a
poranenie trojklaného nervu s priemernou dobou liečby 10 týždňov, v dôsledku čoho bol obmedzený

pri prijímaní stravy, a B. D. sediaca vedľa vodičky osobného motorového vozidla značky Peugeot 307
utrpela zlomeninu pravej kľúčnej kosti s dislokáciou a kontúziu hlavy s priemernou dobou liečby 6-8
týždňov, v dôsledku čoho bola obmedzená fixáciou ramien osmičkovým obväzom po dobu 6 týždňov abola odkázaná na pomoc inej osoby pri bežných denných úkonoch ako obliekanie, osobná hygiena a
stravovanie po dobu jedného mesiaca,
teda inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Za to obžalovanému prvostupňový súd uložil podľa § 158 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného
zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, ktorého
výkon mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50
odsek 1 Trestného zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok. Podľa § 61 odsek

1, odsek 2 Trestného zákona obžalovanému zároveň uložil trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku
poškodenú Dôvera zdravotná poisťovňa a. s. Cintorínska 5, Nitra, IČO: 35942436 so svojim nárokom
na náhradu škody odkázal na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho obhajcu, podaním zo dňa 28.03.2024, v zákonom
stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, a to voči výroku o treste a konaniu, ktoré rozsudku

predchádzalo.
3. Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, podaním zo dňa
22.05.2024, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene):
3.1. Namieta, že prvostupňový súd v súvislosti s výrokom o treste vykonal len jeden listinný dôkaz - odpis
registra trestov obžalovaného a následne udelil slovo k záverečným rečiam. Zo zápisnice z hlavného

pojednávania rovnako vyplýva, že súd prvého stupňa po vykonaní tohto listinného dôkazu nepostupoval
v súlade s § 271 ods. 1 Trestného poriadku, keďže sa neopýtal obžalovaného, či sa k nemu chce vyjadriť.
Ďalej namieta, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku opakovane konštatuje, že z výpisu z
ústrednejevidenciepriestupkovzistil,žeobžalovanýboldňa23.09.2022riešenýprepriestupoknaúseku
cestnejpremávkyabolamuuloženápokutavovýške50Eur,hocinahlavnompojednávanítakýtolistinný

dôkaz vykonaný nebol. Keďže výpis nebol na hlavnom pojednávaní prečítaný zákonným spôsobom (§
269 Trestného poriadku), súd prvého stupňa tak zároveň neumožnil obžalovanému, aby sa k nemu
vyjadril.
3.2. Trest uložený obžalovanému (v maximálnej výške po znížení hornej hranice) považuje, vzhľadom
na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, za trest neprimeraný. Poukazuje na to, že obžalovaný

od začiatku trestného konania priznával spáchanie trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Obžalovaný prostredníctvom svojich rodičov hneď krátko po nehode kontaktoval poškodených, ktorým
sa prostredníctvom svojich rodičov ospravedlnil a zároveň svojím aktívnym zásahom prispel k
odstráneniuškodlivýchnásledkov(nehodunahlásilpoisťovniapoškodenýmvtomtosmereposkytolplnú
súčinnosť). Je názoru, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, keďže nebol v

minulosti trestaný, riadne a zodpovedne sa pripravoval na svoje budúce povolanie návštevou Spojenej
školy, námestie sv. Štefana 1533/3, Dunajská Streda, org. zl.: Stredná odborná škola rozvoja vidieka s
V.J.M, pričom na základe dohody o poskytovaní individuálnych služieb vykonáva v rakúskej spoločnosti
Solo-Select Magoschitz Ges. M.b.H. & Co KG práce, ktoré sú súčasťou hlavných študijných predmetov
v rámci jeho študijného smeru agrárne hospodárstvo, zameranie na poľnohospodárstvo. Poukazuje na

to, že obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých (v čase spáchania skutku mal
18 rokov a 3 mesiace).
3.3. Má za to, že po vyhodnotení všetkých týchto relevantných okolností prípadu, a vzhľadom aj na
nízku mieru narušenia obžalovaného, bolo namieste dospieť k záveru, že na obžalovaného je v rámci
tak individuálnej, ako i generálnej prevencie trestu, nutné pôsobiť trestom odňatia slobody, ktorý by sa

nachádzal na dolnej hranici do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby, resp. v tomto prípade by bolo
možné uvažovať aj o upustení od potrestania podľa § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, keďže
obžalovaný priznal spáchania prečinu, jeho spáchanie opakovane oľutoval a prejavil spolu s rodičmi
účinnú snahu po náprave. Doterajší spôsob života obžalovaného dostatočne odôvodňuje prognózu jeho
pozitívneho vývoja a toho, že sa napraví aj bez uloženia trestu, keďže viedol riadny život pred spáchaním

prečinu, ako i po ňom [od spáchania skutku (20.02.2023) do rozhodnutia súdu (18.03.2024) nebol na
obžalovaného zaznamenaný žiadny priestupok, či iný protiprávny delikt].
3.4. V súvislosti s uloženým trestom zákazu činnosti obžalovaný poukazuje na posudok od rakúskej
spoločnosti Solo-Select Magoschitz Ges. M.b.H. & Co KG, ktorý priložil k odvolaniu. Z uvedeného
pracovného posudku vyplýva, že obžalovaný i napriek pomerne mladému veku je veľmi pozitívne

hodnotený, má kladný vzťah k poľnohospodárstvu a svoje pracovné povinnosti si plní vždy svedomito.
Keďže obžalovaný pri týchto prácach musí každý deň obsluhovať rôzne poľnohospodárske stroje a
mechanizmy,vprípadeuloženiatrestuzákazučinnostiviesťmotorovévozidlaakéhokoľvekdruhu,bytak
musel svoju doterajšiu pracovnú činnosť ukončiť a taktiež by mu nebolo umožnené, aby sa po ukončeníštúdia zamestnal v menovanej spoločnosti ako pracovník v poľnohospodárstve. V prípade prijatia do
zamestnania v menovanej rakúskej spoločnosti by obžalovaný musel cestovať do práce autom, čo
by v prípade uloženia trestu zákazu činnosti nebolo možné. To, že obžalovaný má pozitívny vzťah k

poľnohospodárstvu potvrdzuje aj jeho aktívna činnosť (záľuba) v oblasti včelárstva na území Žitného
ostrova. Je nepochybné, že aj pri tomto druhu činnosti je potrebné obsluhovať poľnohospodárske stroje
(traktory), najmä na transport prívesov na prepravu Úľov.
3.5. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok (v časti výroku o treste) zrušil pre podstatné
chyby konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzali a z dôvodu, že uložený trest obžalovanému

je neprimeraný, a vo veci sám rozsudkom rozhodol tak, že po doplnení skutkového stavu dôkazmi
vykonanými pred odvolacím súdom: alt. 1/ podľa § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona upustí od
potrestania obžalovaného, alt. 2/ rozhodne o uložení primeraného trestu odňatia slobody v dolnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom, s určením skúšobnej doby na 1
(jeden) rok. Zároveň navrhuje, aby odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti prípadu a osobu
obžalovaného, neuložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu.

4. Dňa 13.02.2025 doručil obhajca obžalovaného odvolaciemu súdu potvrdenie spoločnosti
PROSOROFF´SCHE GUTSVERWAKLTUNG KG o aktuálnom pracovnom pomere obžalovaného,
ktorého uvedená spoločnosť zamestnáva od 10.06.2024 ako traktoristu. Z potvrdenia vyplýva, že
vodičský preukaz je pre výkon jeho činnosti veľmi podstatný.
5. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo

v prítomnosti obhajcu obžalovaného JUDr. Ludevíta Rabaya a prokurátora. Verejného zasadnutia
sa nezúčastnil obžalovaný, ktorý mal doručenie upovedomenia vykázané, lehota bola zachovaná
a prostredníctvom obhajcu sa ospravedlnil z neúčasti na verejnom zasadnutí pre pracovné povinnosti.
Podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku boli splnené podmienky na vykonanie verejného zasadnutia
v jeho neprítomnosti.

6. Odvolací súd vzhľadom na to, že bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie pre rozhodnutie
o odvolaní obžalovaného, na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie tým, že podľa § 269 Trestného
poriadku oboznámil nasledovné listinné dôkazy: preklad potvrdenia zo dňa 30.1.2025, preklad posudok
študenta č.l. 214, odpis RT obžalovaného, centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov
obžalovaného. Obhajca k oboznámeným listinným dôkazom uviedol, že obžalovaný chcel od malička

pracovať v poľnohospodárstve, zameral na to aj svoje štúdium, vykonáva prácu traktoristu v Rakúsku,
áno, dopustil sa dvoch priestupkov, avšak k priestupku, ktorý sa týkal obsluhy mobilného telefónu mu
uviedol, že telefón mal v ruke a počúval hudbu v traktore.
7. V rámci konečných návrhov prokurátor uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny, zákonný
a najmä napadnutý obhajobou výrok o treste za spravodlivý a zákonný. Podané odvolanie preto navrhol

podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť. Obhajca navrhol zmierniť uložený trest, najmä čo sa týka
zrušenia zákazu činnosti.
8. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené

s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
9. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu
a z dôvodov vymedzených odvolateľom, dospel odvolací súd k nasledovným záverom.
10. Odvolací súd (vzhľadom na odvolanie obžalovaného čo do výroku o treste a aj vzhľadom na
vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa) meritórne zaoberal
len preskúmaním napadnutého výroku o treste.

11. Prvostupňový súd správne zistil a priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l)
Trestného zákona), pričom správne vyhodnotil neexistenciu priťažujúcej okolnosti. Prevažujúci pomer
poľahčujúcich okolností správne vyjadril prvostupňový súd vo výroku o treste poukazom na § 38 ods.
3 Trestného zákona, a taktiež správne znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (0 –
1 rok) o jednu tretinu, teda na 0 – 8 mesiacov.

12. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s druhom trestu, ktorý prvostupňový súd obžalovanému ako
prvopáchateľovi nedbanlivostného trestného činu (prečinu) v doprave uložil, teda trest odňatia slobody
s jeho podmienečným odkladom.
13. Pokiaľ však ide o prvostupňovým súdom vymeraný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov
(na samej hornej hranici zníženej trestnej sadzby), tento považuje odvolací súd za neprimerane prísny.

V tomto smere odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného za dôvodné.
14. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery
trestu musí súd v súlade s § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
15. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

16. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. Primeranosť trestu je nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu,
keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu
zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za

predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.
17. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že odvolací
súd nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bolo potrebné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody
v maximálne možnej výmere.
18. V prejednávanej veci prichádza do úvahy uloženie miernejšieho trestu. Tento záver založil odvolací

súd, po komplexnom vyhodnotení všetkých na vec sa vzťahujúcich dôkazov, na okolnostiach daného
prípadu (spáchanie nedbanlivostného prečinu, absencia prítomnosti alkoholu či inej návykovej látky
v čase spáchania skutku), ako aj s prihliadnutím na osobu obžalovaného (ktorý doposiaľ nebol súdne
trestaný a ide v jeho prípade o prvé trestnoprávne vybočenie z medzí zákona, k spáchaniu skutku sapriznal, svoje konanie oľutoval, poškodeným sa ospravedlnil, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie
o vine, vedie usporiadaný život, je zamestnaný). Skutočnosť, že sa obžalovaný dopustil jedného
priestupku (do vyhlásenia napadnutého rozsudku) nemôže sama o sebe odôvodniť uloženie trestu

odňatia slobody na jeho hornej hranici, navyše uvedená skutočnosť sa premietla do nepriznania
poľahčujúcej okolnosti vedenia riadneho života podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Je potrebné
poukázaťnato,žeobžalovanýnikdyneviedolmotorovévozidlopodvplyvomalkoholuanaúsekucestnej
premávky sa nedopustil žiadneho obzvlášť závažného konania, ktoré by vyvolalo vážne pochybnosti
o spoľahlivosti obžalovaného na vedenie motorového vozidla. Uvedené skutočnosti vo svojom súhrne

odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestnej sankcie.
19. Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti, prvostupňový súd taktiež pochybil, keď obžalovanému uložil tento
druhtrestu,hociobžalovanýspáchalsúdenýtrestnýčinprávevsúvislostisvedenímmotorovéhovozidla,
teda spáchal trestný čin v doprave. V tomto smere sa stotožnil s odvolacími námietkami obžalovaného.
20. Odvolací súd pripomína, že rozhodnutie súdu o uložení trestu zákazu činnosti má fakultatívnu
povahu, teda nie je nevyhnutné zakaždým ukladať páchateľovi trest zákazu činnosti vedenia motorových

vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, pretože takýto postup by mohol byť v rozpore so
zásadami a hľadiskami rozhodnými pre ukladanie trestu. Aj pri trestných činoch v doprave je potrebné pri
ukladaní trestu zohľadňovať konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu. Druh a intenzita trestu musia byť
súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného
prípadu. Rozhodnutie uložiť tento druh trestu je teda výlučne na zvážení súdu.

21. Uvedené je prejavom sudcovskej individualizácie trestu, kedy môže súd v plnej miere vyhodnotiť
okolnosti spáchania trestného činu, ako aj osobu páchateľa a rozhodnúť, či je potrebné takýto trest
uložiť. Tak ako pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu
vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností
prípadu individuálne aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho

individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni
mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste.
22. Podmienkou pre uloženie trestu zákazu činnosti podľa § 61 Trestného zákona je, aby sa páchateľ
práve v súvislosti s touto činnosťou dopustil trestného činu. Účel trestu zákazu činnosti spočíva v
zabránení páchateľovi vykonávať len takú činnosť (zamestnanie, povolanie alebo funkciu), ktorá mu

dáva príležitosť na páchanie trestných činov určitého druhu.
23. Hoci niet pochýb o tom, že protiprávne konanie obžalovaného malo závažný následok (vzniknutá
ujma na zdraví poškodených), napriek tomu odvolací súd dospel k záveru, že u obžalovaného účel trestu
bude naplnený i bez uloženia tohto druhu trestu.
24. Zdôrazniť treba najmä to, že obžalovaný spáchanie trestnej činnosti úprimne oľutoval, k trestnému

činu sa priznal a nebol trestne stíhaný. Tieto skutočnosti spolu s povahou spáchaného trestného činu
(nedbanlivostný trestný čin) a osobnou situáciou obžalovaného, ktorý potrebuje vozidlo pri výkone
svojho zamestnania (podľa predloženého potvrdenia od súčasného zamestnávateľa obžalovaného)
vo vzájomnej súvislosti odôvodňuje neuloženie trestu zákazu činnosti. O obžalovanom nie je možné
hovoriť ako o nedisciplinovanom vodičovi, o ktorého spôsobilosti viesť motorové vozidlo má súd

pochybnosť, nejde teda o vodiča, ktorý opakovane a závažným spôsobom porušuje a nerešpektuje
pravidlá cestnej premávky a na ktorého je potrebné pôsobiť trestom zákazu činnosti. Obžalovaný sa do
rozporu s právnym poriadok dostal vôbec po prvý krát, teda spáchanie posudzovaného trestného činu
bol u obžalovaného ojedinelý exces, z inak riadneho vedenia života
25. Za daného stavu veci podľa názoru odvolacieho súdu nie je namieste obžalovanému ukladať trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v zmysle § 61 Trestného
zákona, čo i len na samej dolnej hranici jedného roka. Išlo by pre obžalovaného o trest neprimerane
prísny, najmä s poukazom na jeho osobu a pomery.
26. Na druhej strane sa odvolací súd nestotožnil s návrhom obžalovaného na jeho upustenie
od potrestania podľa § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. V prípade obžalovaného neboli

dôsledne splnené všetky zákonom stanovené podmienky, preto prvostupňový súd správne nepristúpil
k aplikovaniu uvedeného inštitútu. Aj napriek tomu, že sa obžalovaný priznal ku skutku, jeho spáchanie
oľutoval a nebol doposiaľ súdne trestaný, vzhľadom na doterajší život obžalovaného nemožno vysloviť
záver, že len samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu. Obžalovaný bol doposiaľ
podľa lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov postihnutý v súvislosti s vedením

motorového vozidla dvakrát, a to za predbiehanie v mieste, kde to je zakázané (dňa 23.09.2022)
a za obsluhovanie mobilného telefónu počas vedenia vozidla (dňa 27.05.2024). Z uvedené vyplýva,
že nejde o úplne vzorného vodiča, a preto je potrebné na obžalovaného pôsobiť trestom, aby bol účel
trestu, najmä s ohľadom na generálnu prevenciu, naplnený. Aj povaha skutku znemožňuje aplikovanieupustenia od potrestania, pretože aj napriek tomu, že išlo o prečin spáchaný z nedbanlivosti, je potrebné
prihliadnuť na povahu trestného činu v tom smere, že išlo o trestný čin proti životu a zdraviu, ktorým
bola spôsobená ujma na zdraví viacerých osôb, pričom odvolací súd nepovažuje zapríčinenie dopravnej

nehody a nerešpektovanie dopravných predpisov za menej závažný trestný čin, resp. nízkej závažnosti
vzhľadom na možnosť vzniku závažných následkov.
27. V tomto smere sa odvolací súd nestotožňuje ani s námietkou o potrebe zohľadnenia skutočnosti,
že obžalovaný sa skutku dopustil vo veku blízkom veku mladistvého (18 rokov a 3 mesiace). Pravidlá
cestnej premávky je povinný bezpodmienečne dodržiavať každý účastník cestnej premávky, bez

ohľadu na jeho postavenie, vek či zamestnanie. Odvolací súd je zároveň názoru, že nadobudnutím
vodičského oprávnenia obžalovaný preukázal, že disponuje schopnosťou bezpečne viesť motorové
vozidlá a zároveň má dostatočné vedomosti na, aby sa stal aktívnym účastníkom cestnej premávky
vedením príslušných motorových vozidiel. Preto je irelevantné, v koľkých rokoch sa obžalovaný dopustil
skutku, keďže má (by mal mať, keďže má vodičské oprávnenie) zákonné predpoklady na riadne vedenie
motorového vozidla.

28. Procesné pochybenia prvostupňového súdu, keď pri meritórnom rozhodnutí vychádzal aj z dôkazov,
ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané a opomenul obžalovanému umožniť vyjadriť sa
k vykonanému dôkazu, nepovažoval odvolací súd za tak závažné, aby to malo za následok zrušenie
napadnutéhorozsudkuvovýrokuotresteavrátenieveciprvostupňovémusúdu,apretotentonedostatok
sám odstránil vykonaním dokazovania na verejnom zasadnutí.

29. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňovým súdom obžalovanému
uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na 1 rok,
ako i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov, považuje
za neprimerane prísny (§ 321 ods.1 písm. e) Trestného poriadku), preto rozhodol o treste obžalovaného
postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku, keď mal za to, že takýto čiastočne zmiernený trest (a to tak vo vzťahu k trestu
odňatia slobody ako i neuloženiu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá) zodpovedá všetkým
kritériám rozhodujúcim pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Trestného zákona a je možné ho považovať
po komplexnom vyhodnotení všetkých relevantných skutočností za trest primeraný, spravodlivý a
dostatočne napĺňajúci kritériá tak individuálnej, ako i generálnej prevencie.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.