Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-4Sa/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200632
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200632.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X/X, C., štátny občan SR, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, odbor bezpečnosti
cestnej premávky a dopravných evidencií, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a evidencie vozidiel,
so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-P-228/
BA-KDI21-2013 zo dňa 04.04.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a rozhodnutie žalovanej

1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V, Okresný dopravný inšpektorát - Oddelenie
bezpečnosti cestnej premávky (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. p. ORP-P-1445/BAV-
OBCP-2013 zo dňa 06.12.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodlo, že obvinený (žalobca)
dňa 09.10.2013 v čase cca o 10:37 h viedol motorové vozidlo zn. PEUGEOT, EČ: C. v obci Horné Saliby,

pričom nemal pri sebe platné doklady predpísané zákonom a ako vodič motorového vozidla prekročil
najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy v obci určenú zákonom 50 km/h o 13 km/h, a týmto svojim konaním
porušil § 4 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 4 zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej aj „zákon
o cestnej premávke“) v znení neskorších predpisov platných a účinných v čase spáchania priestupku,
za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa
§ 22 ods. 1 písm. k) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj „zákon
o priestupkoch“) v znení neskorších predpisov platných a účinných v čase spáchania priestupku. Za

spáchanie uvedeného priestupku prvostupňový orgán podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov platných a účinných v
čase spáchania skutku obvinenému žalobcovi uložil pokutu vo výške 50 eur. Ďalej prvostupňový orgán
uložil obvinenému žalobcovi povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur. Prvostupňový orgán
predmetným prvostupňovým rozhodnutím rozhodol aj o tom, že nebolo preukázané, že by obvinený
žalobcadňa09.10.2013ccao10:37hviedolmotorovévozidlozn.PEUGEOT,EČ:C.vobciHornéSaliby
počas zadržania vodičského preukazu, čím by porušil ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 8/2009

Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov platných a účinných v čase spáchania priestupku,
čo by zakladalo jeho zodpovednosť za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov platných a účinných v čase
spáchania priestupku, a preto (v tejto druhej časti týkajúcej sa vedenia motorového vozidla žalobcompočas zadržania vodičského preukazu) konanie zastavil v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. c) zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, z akých dôkazov vychádzal

pri rozhodnutí o priestupku (správa o výsledku objasňovania priestupku, záznam hliadky PZ, výpis
z evidencie vodičov, certifikát o overení, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sžo/30/2016) – vychádzal aj z relevantných listinných dôkazov, ktorými sú fotosnímky nameranej
rýchlosti vozidla, ktorá preukazuje prekričenie povolenej rýchlosti jazdy, výpisu z evidenčnej karty;
prihliadal aj na výpoveď obvineného žalobcu počas ústneho pojednávania, jeho vodičskú prax a aj

na skutočnosť, že podľa výpisu z evidenčnej karty obdobný skutok už v minulosti spáchal. Poukázal
taktiež na predchádzajúce konanie v danej veci vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
6S/22/2014, ako aj na nasledujúce konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktoré skončilo
vydaním rozsudku sp. zn. 4Sžo/30/2016 zo dňa 04.04.2017, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/22/2014-53 zo dňa 11.03.2016 zmenil tak, že rozhodnutie
žalovaného č. KRPZ-P-228/BA-KDI21-2013 zo dňa 21.01.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie. Konštatoval, že podľa výpisu evidenčnej karty bolo preukázané, že rozhodnutie o zadržaní
vodičského preukazu vydané pod č. p.: ORP-P-43/II-OBCP-2011-M zo dňa 01.08.2013 nadobudlo
právoplatnosť, po predošlom odvolaní, až dňa 14.10.2013, a teda v čase spáchania priestupku, t. j.
dňa 09.10.2013 ešte predmetné rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Ďalej uviedol, že vychádzal
z vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/30/2016 zo dňa

04.04.2017, ktorým bolo zrušené konanie o priestupku obvineného - žalobcu, a vec bola vrátená na
ďalšie konanie. Konštatoval, že v predmetnom rozsudku sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal
odovzdaním vodičského preukazu, pričom vyslovil tu právny názor, že: odovzdanie - potvrdenie o
odovzdaní zo dňa 17.05.2013 právnu kvalifikáciu odobratia vodičského preukazu nespĺňa a ani nie je
zákonne odôvodnené, pričom vedenie motorového vozidla v čase odovzdaného vodičského preukazu

zákon neupravuje - potvrdenie o odovzdaní vodičského preukazu zo dňa 17.05.2013 nemôže spĺňať
túto podmienku aj z dôvodu, že toto potvrdenie nie je podpísané príjemcom (žalobcom) v neodkladnom
čase - dňom 17.05.2013 sa nič nemení na skutočnosti, že orgány žalovaného mali neodkladne vydať
potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu a taktiež potvrdenie, ktoré by nahradzovalo vodičský
preukaz a umožňovalo riadiť motorové vozidlá a tým aj užívať majetok k svojmu prospechu a úžitku

žalobcovi, do času nadobudnutia účinnosti právoplatnosti rozhodnutí, prípadne do nových rozhodnutí
- v predmetnom rozsudku je poukázané aj na skutočnosť, že rozhodnutím pod č. p.: ORP-P-43/II-
OBCP-2011-M zo dňa 06.05.2013 bol predmetný vodičský preukaz zadržaný, a toto rozhodnutie bolo
následne zrušené - opakovaným vydaním rozhodnutia pod č. p.: ORP-P-43/II-OBCP-2011-M zo dňa
01.08.2013 nebolo znovu rozhodnuté o zadržaní vodičského preukazu, ale rozhodnuté bolo o tom, že

zadržaný vodičský preukaz nebude obvinenému vrátený pred konečným výkonom rozhodnutia.
3. Ďalej prvostupňový orgán uviedol, že sa zaoberal aj potvrdením o odovzdaní vodičského preukazu zo
dňa17.05.2013,ktorénespĺňalopredpísanénáležitosti,pričomtotonebolopredpísanétlačivoozadržaní
- odovzdaní vodičského preukazu - potvrdenie bolo správnym orgánom vystavené, napísané voľne.
Ďalej konštatoval, že skúmal dôvodnosť vydania rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu pod č.

p.: ORP-P-43/II-OBCP-2011-M zo dňa 06.05.2013 a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky
podľa ust. § 71 ods. 5 a 6 zákona o cestnej premávke, pričom nebola splnená lehota na vydanie
predmetného rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie o priestupku pod č. p.: ORP-P-43/II-OBCP-2011-M
zo dňa 20.04.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2011 - taktiež potvrdenie vydané na základe
odovzdaného vodičského preukazu zo dňa 17.05.2013 nespĺňalo predpísané náležitosti. Vzhľadom

na uvedené dospel k záveru, že počas konania vznikli dôvodné nedostatky a rozpory, čo bolo v
tomto prípade v prospech obvineného (žalobcu) - nebolo teda preukázané obvinenému (žalobcovi),
že dňa 09.10.2013 porušil ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke, čo by zakladalo jeho
zodpovednosť za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch - vzhľadom na tieto
skutočnosti, konanie vedené voči obvinenému (žalobcovi) v predmetnej časti zastavil v zmysle ust. §

76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch. Následne však poukázal na to, že spomínaným konaním
obvinený (žalobca) porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) a § 16 ods. 4 zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke, za čo ho uznal vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch platného a účinného
v čase spáchania priestupku.

4. Prvostupňový orgán taktiež uviedol, že pri určovaní druhu sankcie a jej výmery prihliadol na závažnosť
priestupku,spôsobspáchania,jehonásledky,naokolnostizaktorýchbolspáchanýanaosobupáchateľa
- určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy, pričom prihliadal najmä na
skutočnosť, že podľa výpisu evidenčnej karty obvinený (žalobca) v období posledných 24 mesiacovuž spáchal obdobný priestupok v súvislosti s premávkou na pozemných komunikáciách - vzhľadom k
uvedenému rozhodol o uložení sankcie, ktorú pre obvineného (žalobcu) považoval za primeranú.
5. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote

odvolanie. V odvolaní žalobca tvrdil, že pod označením č. p.: ORP-P-1445/BAV-OBCP-2013 zo dňa
17.12.2013 nebolo vo veci prekročenia rýchlosti konané, aj keď všetky podklady a jeho výpovede
nebránili v tejto veci konať – konštatoval, že len pochybením policajných orgánov došlo k tomu,
že protizákonné konanie policajných zložiek musel obhájiť na Najvyššom súde Slovenskej republiky.
Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/30/2016 zo dňa

04.04.2017 a na v ňom vytknuté pochybenia policajných orgánov. Ďalej uviedol, že ak by doslova malo
byť rešpektované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/30/2016 zo dňa
04.04.2017, tak by musel znovu absolvovať jazdu v obci Horné Saliby a príslušníci Policajného zboru v
Galante by museli postupovať podľa zákona o cestnej premávke a vykonať úkony tak, ako to vyžaduje
zákon o cestnej premávke a doplniť spis o materiál, ktorý absentoval. Mal za to, že ďalšie konanie v
súčasnej dobe nedovoľuje naprávať pochybenia príslušníkov Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Galante a preto nie je možné sankcionovať ani jeho osobu. Uviedol, že skutok priznal, sú v spise
záznamy o prekročení rýchlosti v obci - mal však za to, že nemôže byť sankcionovaný už aj z dôvodu,
že mu nebolo umožnené zaplatiť sankciu za priestupok na mieste v blokovom konaní a ani žiadnym
iným spôsobom mu policajné orgány spadajúce pod Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Galante
neposkytli možnosť uhradiť sankciu za priestupok v zákonom stanovenej podobe a lehote. Prvostupňové

rozhodnutie žiadal zrušiť v časti o udelení pokuty vo výške 50 eur a zaplatení poplatku za konanie vo
výške 16 eur.
6. Napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-P-228/BA-KDI21-2013 zo dňa 04.04.2018 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) žalovaný rozhodol tak, že odvolaniu žalobcu čiastočne vyhovel a prvostupňové
rozhodnutie zmenil tak, že ho potvrdil iba v časti uznania viny, ako i uloženia pokuty a trov konania za

priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch spáchaný vedením vozidla bez platných
dokladov a v časti zastavenia konania vo veci priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c) v zmysle § 76 ods.
1 písm. c) zákona o priestupkoch. Zároveň žalovaný v napadnutom rozhodnutí podľa § 76 ods. 1 písm.
f) zákona o priestupkoch zastavil konanie vo veci priestupku spáchaného dňa 09.10.2013 prekročením
najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy v obci a porušením § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch,

nakoľko zanikla zodpovednosť za priestupok uplynutím prekluzívnej lehoty podľa § 20 ods. 1 zákona
o priestupkoch.
7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zhrnul dovtedajší priebeh administratívneho
konania a obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Uviedol taktiež nasledovné:
„Odvolací orgán preskúmal podklady a výsledky obsiahnuté v spise ORP-P-1445/BAV- OBCP-2013.

Preskúmal námietky obvineného uvedené v odvolaní a zistil, že správny orgán I. stupňa vo veci
priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, postupoval v zmysle zásady zákonnosti
len čiastočne. V rámci dokazovania síce správne vyhodnotil zdokumentované dôkazy a skúmal ich
vzájomnú súvislosť, avšak opomenul uplynutie prekluzívnej lehoty dvoch rokov.
Odvolací orgán pri posudzovaní či sa obvinený dopustil protiprávneho konania vychádzal z prvotného

spisového materiálu, ktorý spracovali policajti Oddelenia výkonu služby Okresného dopravného
inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante pod č. p.: ORPZ-GA-ODI1-130/2013-
P-R. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že obvinený dňa 09.10.2013 v čase o 10.37 h viedol
motorové vozidlo tov. zn. Peugoet, EČ C. v obci Horné Saliby, pričom na výjazde v smere na Tomášikovo
prekročil zákonom stanovenú rýchlosť jazdy v obci na 50 km/h o 16 km/h.Po zákonnom zastavení

bol vodič vyzvaný, aby predložil všetky platné doklady potrebné na vedenie vozidla, pričom vodičský
preukaz nepredložil. Následne bola vykonaná lustrácia cez Operačné stredisko Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Galante. V tom čase bolo lustráciou zistené, že obvinený mal zadržaný vodičský
preukaz.
Na mieste bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, ktorú odmietol podpísať a taktiež

odmietolpodaťvyjadreniekspáchanémupriestupkuvzmysle§60ods.2zákonaopriestupkoch.Hliadka
Policajného zboru spísala úradný záznam, ktorý potvrdzuje priebeh spáchania priestupku tak, ako je
opísaný v správe o výsledku objasňovania priestupku.
Skutočnosť, že obvinený viedol motorové vozidlo bez vodičského preukazu preukazuje potvrdenie
Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V zo dňa

17.05.2013, ktoré bolo vydané obvinenému z dôvodu, že vodičský preukaz č. B. XXXXXX odovzdal po
opakovanej výzve pre nezaplatenú pokutu zo dňa 12.07.2010.
Pokuta mu bola uložená za to, že v Bratislave na Šamorínskej ulici s motorovým vozidlom tov. zn.
Peugeot, EČ: C., nerešpektoval zvislé dopravné značenie B3 „Zákaz vjazdu všetkých motorovýchvozidiel“ s dodatkovou tabuľkou „Okrem vozidiel PD A SAD“. Bol kontrolovaný hliadkou mestskej
polície a po kontrole dokladov bol stotožnený. Dňa 20.04.2011 bola obvinenému za tento skutok
rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v Bratislave II pod č. p.: ORP-P-43/II-OBCP-2011-M uložená sankcia pokuta vo výške 60 € a
povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 €. Proti uvedenému rozhodnutiu sa obvinený odvolal.
Odvolací správny orgán Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v
Bratislave svojim rozhodnutím o odvolaní zo dňa 03.06.2011 vydaným pod č. p.: KRP-P-DI-BCP-
84/2011 rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a stalo sa

vykonateľným dňa 16.06.2011. Obvinený rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave napadol na súde. Krajský súd Bratislava svojim rozhodnutím
vydaným pod č. p.: 1S/119/2011, po odvolaní aj Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozhodnutím
vydaným pod č. p.: 10Sžd/18/2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.01.2013 rozhodnutie
Krajského dopravného inšpektorátu Bratislava potvrdili.
Až po tomto konaní sa účastník konania v Galante dňa 09.10.2013 mal dopustiť priestupkov, za ktoré

mu bola Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V
rozhodnutím o priestupku vydaným dňa 17.12.2013 pod č. p.: ORP-P-1445/BAV-OBCP-2013 uložená
pokuta vo výške 300 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov,
ktorý začal plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Obvinený bol uznaný vinným na tom
skutkovom základe, že dňa 09.10.2013 v čase o 10.37 h viedol motorové vozidlo tov. zn. Peugeot, EČ

C. v obci Horné Saliby, kde na výjazde v smere na Tomášikovo prekročil zákonom stanovenú rýchlosť a
motorové vozidlo mal viesť počas zadržania vodičského preukazu. Konanie obvineného správny orgán
I. stupňa kvalifikoval ako porušenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) a § 16 ods. 4 zákona o cestnej
premávke.
Účastník konania podal proti rozhodnutiu o priestupku priamo do zápisnice z ústneho pojednávania

odvolanie, v ktorom uvádzal, že priznáva, že pravdepodobne prekročil rýchlosť jazdy v obci. Vodičský
preukaz nemohol predložiť z dôvodu nesprávneho postupu ODI BA II. Je si vedomý priestupku ohľadne
rýchlosti, ale nie nepredloženia vodičského preukazu, nakoľko toto nie je z jeho viny.
Obranu obvineného, že vodičský preukaz nemal pri sebe nie z vlastnej viny, ale z dôvodu nesprávneho
úradného postupu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v

Bratislave V, odvolací správny orgán v uvedenom odvolacom konaní neakceptoval.
Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave odvolanie A. B.
rozhodnutím o odvolaní vydaným pod č. p.: KRPZ-P-228/BA-KDI21-2013 dňa 21.01.2014 zamietol a
rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave
V o priestupku vydané pod č. p.: ORP-P-1445/BAV-OBCP-2013 potvrdil.

Následne sa účastník konania domáhal, žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave, preskúmania
zákonnosti uvedeného právoplatného rozhodnutia o odvolaní. Krajský súd v Bratislave dňa 11.03.2016
zamietol žalobu účastníka konania rozsudkom vydaným pod č. p.: 6S 22/2014-53, kde okrem iného
uvádza, že prejednal vec na nariadenom pojednávaní v rozsahu námietok uvedených v žalobe a
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Predmetom súdneho

prieskumu, podľa zaužívanej súdnej praxe, môžu byť len tie námietky, ktoré sú konkretizované v podanej
žalobe.
Účastník konania, ako žalobca namietal v žalobe iba nesprávny úradný postup pri zadržaní jeho
vodičského preukazu a úkony, ktoré následne vyplynuli zo vzniknutého stavu. Nespochybňoval
priestupok, ktorého sa dopustil prekročením rýchlosti jazdy v obci ani jazdu bez vodičského preukazu.

Namietal, že o zadržaní jeho vodičského preukazu nebolo v čase skutku právoplatne rozhodnuté a teda,
že jeho vodičský preukaz mu nebol platne zadržaný, preto nie z jeho viny nemohol vodičský preukaz
predložiť.
konania následne využil možnosť podať opravný prostriedok a proti uvedenému rozsudku Krajského
súdu v Bratislave sa odvolal na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom vydaným dňa

04.04.2017 pod č. p.: 4Sžo/30/2016 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, že rozhodnutie
Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Tak ako Krajský súd v Bratislave aj Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmaval okolnosti týkajúce za
zadržania vodičského preukazu, resp. jazdy počas jeho zadržania. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky je v prejednávanej veci jednoznačne preukázané, že žalobca sa dopustil priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keď prekročil zákonom stanovenú rýchlosť jazdy v obci o 16
km/h. K uvedenému skutku sa žalobca aj sám priznal, o čom svedčí zápisnica z ústneho pojednávania
zo dňa 17.12.2013. Spornou zostala otázka zadržania vodičského preukazu. V prejednávanej vecibola kľúčovou práve otázka zadržania vodičského preukazu žalobcu a preto bolo nevyhnutné, aby boli
súdnemu prieskumu podrobené všetky dôkazy, listiny či rozhodnutia, ktoré s predmetným zadržaním
súviseli. Práve rozhodnutím zo dňa 06.05.2013 bol vodičský preukaz zadržaný a toto rozhodnutie bolo

následne zrušené.
Odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Okresného dopravného
inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, sú nepreskúmateľné, nakoľko
sa dostatočne nevysporiadali so všetkými námietkami žalobcu, predovšetkým s námietkami, ktoré
vyvolávali rozpor v skutkovom stave. Taktiež sa nevysporiadali s predchádzajúcimi rozhodnutiami

policajných orgánov, ktoré priamo súvisia so zadržaním vodičského preukazu. Rozsudok odvolacieho
súdu nadobudol právoplatnosť dňa 22.05.2017.
Následne Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave na
základe uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil rozhodnutím vydaným dňa
28.06.2017 pod č. p.: KRPZ-P-228/BA-KDI21-2013 prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného
inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V o priestupku vydané dňa

17.12.2013 pod č. p.: ORP-P-1445/BAV-OBCP-2013. Vec vrátil orgánu, ktorý rozhodnutie vydal na nové
prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa
25.07.2017.
Prvostupňovému správnemu orgánu sa podarilo vo veci rozhodnúť až dňa 06.12.2017, pričom pri
skúmanom konaní nebral do úvahy prekluzívnu lehotu dvoch rokov, ktorá vo veci prekročenia rýchlosti

zo dňa 09.10.2013 uplynula dňom 09.10.2015. Predmetom súdneho skúmania boli rozhodnutia oboch
dotknutých správnych orgánov v časti zadržania vodičského preukazu, pričom sa súdy nezaoberali
preukázaným priestupkom spáchaným prekročením rýchlosti jazdy v obci. Tento priestupok bolo možné
samostatne prejednať v správnom konaní počas uvedenej doby.
Odvolací správny orgán sa stotožnil s konštatovaním orgánu I. stupňa vo veci vedenia vozidla bez

platných dokladov predpísaných zákonom. V danom prípade ide o vodičský preukaz, ktorý účastník
konania nemal pri sebe počas jazdy, ktorú vykonával dňa 09.10.2013 cca o 10.37 h v obci Horné Saliby.
V prebehnutých konaniach nebolo preukázané, že by účastník konania viedol vozidlo počas
právoplatného zadržania vodičského preukazu a preto prvostupňový správny orgán v tejto veci zastavil
konanie o priestupku.

Avšak napriek dôvodom pre ktoré účastník konania nemal pri sebe počas jazdy vodičský preukaz, je
možné konštatovať, že sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch platného
a účinného v čase spáchania priestupku. Celkovo vedenie vozidla bez vodičského preukazu bolo v
danom prípade predmetom súdnych konaní a preto v danej veci prekluzívna lehota ešte neuplynula.
Počas obdobia od podania žaloby na Krajsky súd v Bratislave dňa 07.02.2014 do právoplatnosti

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 22.05.2017 prekluzívna lehota podľa § 20 ods. 1
zákona o priestupkoch neplynula.
Za uvedený priestupok možno uložiť podľa § 22 ods. 2 písm. e) zákona o priestupkoch platného a
účinného v čase spáchania priestupku pokutu do 100 €. Vzhľadom na celé už prebehnuté neštandardné
konanie a netypickú situáciu, do ktorej sa účastník konania dostal aj vlastným pričinením, považuje

odvolací správny orgán sankciu, ktorá bola účastníkovi konania udelená prvostupňovým správnym
orgánom za primeranú.
Odvolací orgán dospel k záveru, že správny orgán I. stupňa v danom prípade nepostupoval dôsledne
v zmysle zákona o priestupkoch a správneho poriadku a pri ich aplikácii nedostatočne vychádzal zo
základných zásad konania. Síce presne zistil skutočný stav veci, pričom aj podľa odvolacieho orgánu

tento zodpovedá reálnej skutočnosti, avšak sa dopustil procesnej chyby, ktorá má vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Túto vadu konania odstránil až odvolací orgán v tomto konaní. V predmetnom
priestupkovom konaní, ktoré je špecifickým druhom správneho konania, správny orgán objektívne
zistil, že došlo k spáchaniu priestupku a že ho spáchal obvinený. Odvolací orgán po oboznámení sa
s administratívnym spisom nezistil žiadne dôvodné pochybnosti o preukázanom spáchanom skutku,

ktoré by sa mali vykladať v prospech obvineného. Odvolací orgán, na základe predloženého spisového
materiálu má za to, že správny orgán I. stupňa riadne a spoľahlivo zistil a ustálil všetky jeho typové
znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka.
Odvolací orgán po zhodnotení všetkých skutočností svedčiacich v prospech ako aj v neprospech
obvineného dospel k záveru, že obvinený spáchal dva skutky, pričom pri jednom z nich zanikla

zodpovednosť za priestupok a pri druhom došlo k prekvalifikovaniu jeho skutkovej podstaty. Správny
orgán I. stupňa zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie do takej miery, aby boli jeho spoľahlivým
základom iba pri vedení vozidla bez platných dokladov. Ak účastník konania nemal vodičský preukaz,
lebo ho odovzdal (či už dobrovoľne, alebo nedobrovoľne) a nemal ani žiadny iný platný doklad, ktorý bynahrádzal, nemal viesť vozidlo. Resp. ak ho viedol, musel byť uzrozumený s tým, že ide o protiprávny
stav (bez ohľadu na to, kto ho spôsobil), z ktorého môže vyplynúť (vedomé či nevedomé) porušenie
predpisov o cestnej premávke.

Pri rozhodovaní vo veci odvolania obvineného vychádzal odvolací správny orgán z vlastného spisového
materiálu pod č. p.: KRPZ-P-228/BA-KDI21-2013 a predloženého spisového materiálu pod č. p.:
ORP-P-1445/BAV-OBCP-2013, ktorý obsahuje správu o výsledku objasňovania priestupku zo dňa
09.10.2013, záznam hliadky Okresného dopravného inšpektorátu Galanta zo dňa 09.10.2013, výpisy
z evidencie vodičov zo dňa 11.10.2013, 13.11.2013, fotosnímky nameranej rýchlosti vozidla, certifikát

o overení cestného laserového rýchlomeru zo dňa 28.11.2012, rozhodnutie o zadržaní vodičského
preukazu zo dňa 01.08.2013, rozhodnutie o odvolaní zo dňa 08.10.2013, rozhodnutie o priestupku
zo dňa 17.12.2013, rozhodnutie o odvolaní zo dňa 21.01.2014, návrh na preskúmanie rozhodnutia o
odvolaní zo dňa 07.02.2014, vyjadrenie odvolacieho orgánu k žalobe na Krajský súd v Bratislave zo dňa
14.04.2014, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.03.2016, odvolanie účastníka konania voči
rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.04.2016, vyjadrenie odvolacieho orgánu k odvolaniu na

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo dňa 25.04.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 04.04.2017, rozhodnutie o odvolaní zo dňa 28.06.2017 a rozhodnutie o priestupku zo dňa
06.12.2017. Odvolací správny orgán vychádzal aj z odvolania účastníka konania zo dňa 29.01.2018
a predkladacej správy prvostupňového správneho orgánu. Konanie bolo druhostupňovým orgánom
doplnené len o výpis z evidenčnej karty vodiča zo dňa 27.03.2018.

Nakoľko na predchádzajúci nezákonne uložený zákaz činnosti nadväzujú ďalšie zákazy činnosti za
prečiny Marenia výkonu úradného rozhodnutia uložené rozsudkami Okresného súdu v Dunajskej Strede
dňa 15.06.2015 a Okresného súdu v Bratislave V dňa 04.09.2015, nebolo by na mieste zrušenie
rozhodnutia o priestupku a vrátenie veci prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a
rozhodnutie. Odvolacím správnym orgánom zvolený postup je vhodnejší z dôvodov rýchlosti ďalšieho

konania. Ak by bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec vrátená na nové konanie, predlžoval by sa
tým súčasný nezákonný stav.“

II.
Žaloba

8. Žalobca v správnej žalobe (v spojení s podaním zo dňa 22.11.2024) uviedol, že žiada napadnuté
rozhodnutie zrušiť v časti zmeny prvostupňového rozhodnutia bez vrátenia veci žalovanému na ďalšie
konanie. Považoval za pochybenie žalovaného, keď zmenil prvostupňové rozhodnutie, keď žalovaný sa
spáchaním priestupku (vedenia vozidla bez platných dokladov ani nezaoberal). Tvrdil, že nikdy neriadil

motorové vozidlá počas zadržania vodičského preukazu, pričom vodičský preukaz mu nikdy policajné
orgány nezadržali zákonným spôsobom, zodpovedajúcim ustanoveniam zákona o cestnej premávke.
Konštatoval, že k odovzdaniu jeho vodičského preukazu (nie odobratiu), došlo dňa 17.05.2013, k čomu
bolo vydané potvrdenie - toto potvrdenie malo podľa jeho názoru nahradzovať odovzdaný vodičský
preukaz dňa 17.05.2013 - rozhodnutie policajných orgánov o odobratí vodičského preukazu zo dňa

06.05.2013 bolo zrušené rozhodnutím zo dňa 01.07.2013 - právoplatné dňa 08.07.2013. Ďalej uviedol,
že po tejto dobe sa domáhal navrátenia vodičského preukazu namiesto náhrady - potvrdenia vo formáte
A4 v listinnej podobe a nebolo mu vyhovené - tvrdil, že preto sa aj príslušníkom Policajného zboru z
Galanty v obci Horné Saliby preukazoval dňa 09.10.2013 potvrdením o odovzdaní vodičského preukazu
policajným orgánom dňa 17.05.2013. Konštatoval, že keďže spomínaní príslušníci Policajného zboru z

Galanty toto potvrdenie o odovzdaní vodičského preukazu nepovažovali za relevantný doklad, neriešili
prekročenie rýchlosti v obci Horné Saliby, nevyhodnotili priestupok ani ako jazdu bez vodičského
oprávnenia, ale po lustrácii mal mať znefunkčnený a neplatný vodičský preukaz. Tvrdil, že príslušní
policajti v danej veci riešili riadenie vozidla v čase zákazu vedenia motorových vozidiel – nesúhlasil
s prekvalifikáciou skutku v novom konaní na jazdu bez vodičského preukazu, keď o tomto žiadny

správny orgán ani súd predtým nerozhodoval. Ďalej uviedol, že na strane 3 napadnutého rozhodnutia
žalovaný uviedol dátum priestupku 03.03.2013 a nie 09.10.2013. Považoval za pochybenie žalovaného,
že si rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/30/2016 zo dňa 04.04.2017 riadne
neprehliadol a rozhodol menením právnej podstaty a vytvoril novú vec a skutok, o ktorom žiadny orgán
predtým nerozhodoval. Ďalej uviedol, že v žiadnom prípade sa nemôže stotožniť s tvrdením žalovaného,

že mal zadržaný vodičský preukaz. Tvrdil, že ak aj mal, tak len na základe pochybenia policajných
orgánov. Konštatoval, že sa preukazoval vždy potvrdením o odovzdaní vodičského preukazu zo dňa
17.05.2013, čo podľa jeho názoru znamená, že ho nemohol doma zabudnúť, nebol ukradnutý a nebola
nahlásená strata. Tvrdil, že potvrdenie o odovzdaní vodičského preukazu zo dňa 17.05.2013 preukazujeskutočnosť, že na základe zrušenia konaní a predchádzajúcich výziev dňa 01.07.2013 mal nezákonne,
neoprávnene a bezdôvodne zadržiavaný vodičský preukaz, ktorý bol odovzdaný a nie zadržaný –
konštatoval, že sa vždy preukazoval potvrdením o odovzdaní vodičského preukazu zo dňa 17.05.2013,

ktorý policajné orgány odmietali vydať aj napriek rozhodnutiu o zrušení zo dňa 01.07.2013. Ďalej tvrdil,
že žalovaný nechce brať zreteľ na to, že sa preukazoval potvrdením o odovzdaní vodičského preukazu
zo dňa 17.05.2013 vo formáte A4, a teda nemôže niesť zodpovednosť za policajné orgány, ktoré
takéto potvrdenie vydali a nevydali potvrdenie stanovené zákonom vo formáte A6 s povolením jazdy do
právoplatnosti rozhodnutí. Mal za to, že sa žiadneho priestupku ohľadne prekvalifikovania nedopustil,

pričom podľa jeho názoru predmetom súdnych konaní bol prieskum rozhodnutí správneho orgánu o
uloženej sankcii 300 eur a zákazu vedenia motorových vozidiel po dobu 1 roka. Tvrdil, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno aj tým, že nedodal do spisu originály listinných dôkazov. Konštatoval, že
všetky rozhodnutia policajných zložiek ohľadne zadržiavania vodičského preukazu boli vyhodnotené ako
nedôvodné, pričom príčinou boli nesprávne rozhodnutia, ktoré mali za následok zmätočné vyhodnotenia
a nepreskúmateľnosť vo všetkých prípadoch. Tvrdil, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný

chce previesť sankciu za prekročenie rýchlosti na sankciu za jazdu bez príslušných dokladov – s takýmto
postupom žalovaného nesúhlasil. Nariadenie pojednávania nepožadoval.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.05.2019 uviedol, že je nesporné, že žalobca dňa 09.10.2013
v čase o 10.37 h viedol motorové vozidlo tov. zn. Peugeot ev. čísla C. v obci Horné Saliby, kde
ako vodič uvedeného vozidla prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy v obci určenú zákonom o
cestnej premávke platného a účinného v čase spáchania skutku (50 km/h) o 13 km/h, čo preukazujú

fotosnímky z cestného laserového rýchlomeru. Ďalej považoval za jednoznačne nesporné aj to, že
žalobca dňa 09.10.2013 v čase o 10.37 h pri vedení motorového vozidla tov. zn. Peugeot ev. čísla C.
v obci Horné Saliby nemal pri sebe platné doklady predpísané zákonom o cestnej premávke platným
a účinným v čase spáchania skutku, a to vodičský preukaz. Mal za to, že podstatnou a rozhodujúcou
skutočnosťou v preskúmavanej veci bolo, či žalobca dňa 09.10.2013 v čase o 10.37 h pri vedení

motorového vozidla tov. zn. Peugeot ev. čísla C. v obci Horné Saliby, okrem iného, nemal pri sebe
platné doklady predpísané zákonom o cestnej premávke platným a účinným v čase spáchania skutku,
alebo či žalobca dňa 09.10.2013 v čase o 10.37 h pri vedení motorového vozidla tov. zn. Peugeot
ev. čísla C. v obci Horné Saliby, okrem iného, viedol predmetné motorové vozidlo počas zadržania
vodičského preukazu, teda či žalobca svojím konaním porušil povinnosť stanovenú § 4 ods. 1 písm. b),

resp. § 4 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke platného a účinného v čase spáchania skutku.
Vo väzbe na vyššie uvedené považoval za potrebné poukázať na rozhodnutie Okresného dopravného
inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II (ďalej len „ODI BA II“) o priestupku
č. ORP-P-43/II-OBCP-2011-M zo dňa 20.04.2011, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 60
eur a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur - proti uvedenému rozhodnutiu o priestupku

sa žalobca odvolal - žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím o odvolaní č. KRP-P-DI-BCP-84/2001
zo dňa 03.06.2011 rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol
- po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní sa predmetné rozhodnutie o priestupku stalo
vykonateľným dňom 16.06.2011. Konštatoval, že v predmetnom rozhodnutí o priestupku bol žalobca
upozornený na to, že v prípade, ak pokuta nebude zaplatená v určenej lehote, orgán Policajného zboru

s poukazom na § 71 ods. 6 zákona o cestnej premávke zadrží žalobcovi vodičský preukaz a tento mu
bude vrátený až po výkone rozhodnutia - rozhodnutie o odvolaní č. KRP-P-DI-BCP-84/2001 zo dňa
03.06.2011 žalobca napadol žalobou na súde - Krajský súd v Bratislave svojím rozsudkom vydaným
pod sp. zn. 1S/119/2011-20 zo dňa 22.03.2012 a po odvolaní aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom vydaným pod sp. zn. 10Sžd/18/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 16.01.2013,

rozhodnutie žalovaného o odvolaní č. KRP-P-DI-BCP-84/2001 zo dňa 03.06.2011 potvrdili. V súvislosti
s vyššie uvedeným a na základe skutočnosti, že žalobca sankciu a trovy správneho konania uložené
rozhodnutím ODI BA II o priestupku č. ORP-P-43/II-OBCP- 2011-M zo dňa 20.04.2011 (potvrdeného
rozsudkomNajvyššiesúduSlovenskejrepublikysp.zn.10Sžd/18/2012)do15dníododňanadobudnutia
právoplatnosti neuhradil, tak ďalej považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca bol

listom zo dňa 11.04.2013 správnym orgánom ODI BA II vyzvaný, aby sa dostavil do budovy Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II za účelom predloženia vodičského preukazu - žalobca si
predmetnú výzvu prevzal dňa 17.04.2013 - žalobca podaním zo dňa 22.04.2013 správny orgán ODI BA
II informoval o prebiehajúcom exekučnom konaní, o zablokovaní bankových účtov a uviedol, že výzvenemôže vyhovieť z dôvodu finančnej insolventnosti. Ďalej tvrdil, že vo veci rozhodovania o zadržaní
vodičského preukazu z dôvodu, že žalobca neuhradil predmetnú uloženú sankciu ani trovy správneho
konania, bolo dňa 06.05.2013 zistené a preukázané, že žalobca predmetnú pokutu neuhradil, a preto

ODI BA II ako príslušný správny orgán prvého stupňa vydal dňa 06.05.2013 pod č. ORP-P-43/II-
OBCP-2011-M rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu žalobcu č. B. vydaného dňa 19.11.1999
- v odôvodnení predmetného rozhodnutia správny orgán uviedol, že žalobca nesplnil svoju povinnosť
vyplývajúcu mu z právoplatného rozhodnutia, nezaplatil uloženú pokutu ani vzniknuté trovy konania,
pričom v rozhodnutí o priestupku č. ORP-P-43/II-OBCP-2011-M zo dňa 20.04.2011 bol upozornený na

skutočnosť, že ak pokuta nebude v prípade právoplatnosti rozhodnutia v lehote 15 dní zaplatená, bude
mu zadržaný vodičský preukaz - žalobca bol upozornený aj na skutočnosť, že je povinný zadržaný
vodičský preukaz odovzdať do siedmych dní na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Ďalej uviedol, že
žalobca podal proti rozhodnutiu ODI BA II o zadržaní vodičského preukazu č. ORP- P-43/II-OBCP-2011-
M zo dňa 06.05.2013 odvolanie, pričom v na vec vzťahujúcom sa spisovom materiáli nachádzal doklad
označený ako „Odovzdanie vodičského preukaz - potvrdenie“ zo dňa 17.05.2013, v zmysle ktorého

sa žalobca v tento deň o 10.30 h dostavil na Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave V (ďalej aj „ODI BA V“), kde odovzdal vodičský preukaz B. - na uvedenom
doklade sa nachádza aj záznam, že žalobca odmietol podpísať prevzatie potvrdenia - následne
on (žalovaný) ako odvolací orgán rozhodnutím o odvolaní č. KRPZ-P-101/BA-KDI21-2013 zo dňa
01.07.2013 zrušil rozhodnutie ODI BA II o zadržaní vodičského preukazu č. ORP-P-43/II-OBCP-2011-

M zo dňa 06.05.2013, nakoľko dospel k záveru že predmetné rozhodnutie o zadržaní vodičského
preukazu bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože nemalo byť vydané vôbec z dôvodu, že naň
nemožno aplikovať fikciu zadržania vodičského preukazu. Ďalej konštatoval, že dňa 01.08.2013 ODI BA
II ako príslušný správny orgán prvého stupňa vydal nové rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu
žalobcu č. ORP-P-43/II-OBCP-2011-M, ktorým s poukazom na ustanovenie § 71 ods. 6 zákona o cestnej

premávke platného a účinného v čase rozhodovania o zadržaní vodičského preukazu žalobcu rozhodol,
že zadržaný vodičský preukaz žalobcu nebude vrátený pred konečným výkonom rozhodnutia z dôvodu,
že žalobca právoplatne uloženú pokutu nezaplatil v určenej lehote, pričom sa v na vec vzťahujúcom
spisovom materiáli nachádzali doklady preukazujúce skutočnosť, že žalobca uloženú sankciu spolu s
trovami správneho konania do dňa vydania rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu žalobcu, t. j. do

dňa 01.08.2013 neuhradil - proti rozhodnutiu ODI BA II o zadržaní vodičského preukazu č. ORP-P-43/II-
OBCP-2011-M zo dňa 01.08.2013 podal žalobca odvolanie, ktoré on ako odvolací orgán rozhodnutím o
odvolaní č. KRPZ-P-101/BA- KDI21-2013 zo dňa 08.10.2013 zamietol a rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa potvrdil – predmetné rozhodnutie o odvolaní č. KRPZ-P-101/BA-KDI21-2013 zo dňa
08.10.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2013 - rozhodnutie o odvolaní č. KRPZ-P-101/BA-

KDI21-2013 zo dňa 08.10.2013 žalobca napadol žalobou na súde - Krajský súd v Bratislave svojím
rozsudkom vydaným pod sp. zn. 6S/264/2013-33 zo dňa 12.06.2015 a po odvolaní aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudkom vydaným pod sp. zn. 3Sžo/303/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňom 03.07.2017, jeho rozhodnutie o odvolaní č. KRPZ-P-101 /BA-KDI21 -2013 zo dňa 08.10.2013
potvrdili. V kontexte vyššie uvedených skutočností bol toho názoru, že pokiaľ žalobca dňa 17.05.2013

odovzdal vodičský preukaz č. B. vydaný dňa 19.11.1999, o čom svedčí „Odovzdanie vodičského preukaz
- potvrdenie“ opatrené záznamom, že žalobca odmietol podpísať prevzatie potvrdenia a rozhodnutie
ODI BA II o zadržaní vodičského preukazu č. ORP-P-43/II-OBCP-2011-M zo dňa 01.08.2013 nadobudlo
právoplatnosť až dňa 14.10.2013, t. j. nadobudnutím právoplatnosti jeho rozhodnutia o odvolaní č.
KRPZ-P-101/BA-KDI21-2013zodňa08.10.2013(potvrdenéhorozsudkomNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky sp. zn. 3Sžo/303/2015), tak svojím konaním, t. j. vedením motorového vozidla tov. zn. Peugeot
ev. čísla C. dňa 09.10.2013 v čase o 10.37 h a následným nepredložením vodičského preukazu hliadke
polície porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke platného a
účinného v čase spáchania skutku, t. j. že žalobca ako vodič nemal pri sebe platné doklady predpísané
zákonom o cestnej premávke platným a účinným v čase spáchania skutku. Z dôvodu vyššie uvedených

skutočnostírozhodolvnapadnutomrozhodnutítakakorozhodol.Ďalejmalzato,žeporušeniepovinnosti
vyplývajúcej z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke platného a účinného v čase
spáchania skutku ako aj porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 16 ods. 4 zákona o cestnej
premávke platného a účinného v čase spáchania skutku, ktorých sa žalobca dopustil dňa 09.10.2013 v
čase o 10.37 h vedením motorového vozidla tov. zn. Peugeot Peugeot ev. čísla C. v obci Horné Saliby

nemožno od seba oddeliť ako dva samostatné skutky. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že predmetom
súdneho skúmania (v konaniach pod sp. zn. 6S/22/2014 a sp. zn. 4Sžo/30/2016) boli rozhodnutia
oboch dotknutých správnych orgánov len v časti zadržania vodičského preukazu, pričom sa súdy
nezaoberali preukázaným priestupkom spáchaným prekročením najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy vobci s poukazom na skutočnosť, že predmetnom súdneho prieskumu, podľa zaužívanej súdnej praxe,
môžu byť len tie námietky, ktoré sú konkretizované v podanej žalobe – bol toho názoru, že k uvedeným
porušeniam oboch povinností vyplývajúcich zo zákona o cestnej premávke platného a účinného v čase

spáchania skutku došlo jedným konaním, t. j. vedením motorového vozidla na konkrétnom mieste a
v konkrétnom čase, a preto ich nemožno od seba oddeľovať, a to aj napriek následnému súdnemu
prieskumu viažucemu sa len k námietkam žalobcu uvedených v návrhu na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-P-228/BA-KDI21- 2013 zo dňa 21.01.2014. Ďalej mal za to, že aj
napriek tomu, že žalobca konkretizoval svoje žalobné námietky, pričom spáchanie časti skutku si aj

sám priznáva, tak prerušenie prekluzívnej lehoty vzťahujúcej sa na priestupky (§ 20 ods. 1 zákona o
priestupkoch v znení neskorších predpisov) podľa § 246d zákona č. 99/1963 Zb. občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), resp. podľa § 71 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) sa vzťahuje na
skutok ako celok, nie len na jeho časť. V predmetnej súvislosti dal do pozornosti skutočnosť, že dňa
07.02.2014 bol Krajskému súdu v Bratislave doručený návrh žalobcu na preskúmanie jeho rozhodnutia

o odvolaní č. KRPZ-P-228/BA-KDI21-2013 zo dňa 21.01.2014, ktorým bolo rozhodnutie ODI BA V o
priestupku č. ORP-P-1445/BAV-OBCP-2013 zo dňa 17.12.2013 potvrdené a odvolanie žalobcu bolo
zamietnuté - Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 6S/22/2014-53 zo dňa 11.03.2016 žalobu
žalobcu o preskúmanie jeho rozhodnutia o odvolaní č. KRPZ-P-228/BA-KDI21-2013 zo dňa 21.01.2014
zamietol - dňa 05.04.2016 žalobca podal voči predmetného rozsudku Krajského súdu v Bratislave

odvolanie - Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 4Sžo/30/2016 zo dňa 04.04.2017
zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/22/2015-53 zo dňa 11.03.2016 tak, že zrušil
jeho rozhodnutie č. KRPZ-P-228/BA-KDI21-2013 zo dňa 21.01.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie
- rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/30/2016 zo dňa 04.04.2017 nadobudol
právoplatnosť dňom 22.05.2017. Konštatoval, že dňa 25.04.2018 bol Krajskému súdu v Bratislave

doručený návrh žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o odvolaní č. KRPZ-P-228/
BA-KDI21-2013 zo dňa 04.04.2018 v časti zmeny rozhodnutia ODI BA V o priestupku č. ORP-P-1445/
BAV- OBCP-2013 o priestupku zo dňa 06.12.2017, ktoré je aktuálne predmetom súdneho prieskumu.
Na základe vyššie uvedeného bol toho názoru, že lehota upravujúca zánik zodpovednosti za priestupok,
t. j. prekluzívna lehota v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení neskorších

predpisov vo vzťahu ku skutku spáchaného žalobcom dňa 09.10.2013 v čase o 10.37 h pri vedení
motorového vozidla tov. zn. Peugeot ev. čísla C. v obci Horné Saliby plynula odo dňa 09.10.2013 do dňa
06.02.2014 (vrátane), pričom jej plynutie pokračovalo odo dňa 23.05.2017 do dňa 24.04.2018 (vrátane),
nakoľko konaním na súde je potrebné rozumieť časový úsek odo dňa podania žaloby na súd do dňa
právoplatnosti rozhodnutia v preskúmavanej veci, čo znamená, že z prekluzívnej lehoty dvoch rokov

uplynulo 12 mesiacov a 28 dní. Vo väzbe na všetky uvedené skutočnosti mal za to, že napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom o priestupkoch (v časti týkajúcej sa konania žalobcu
vo veci priestupku spáchaného dňa 09.10.2013 prekročením najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy v obci
– podľa jeho názoru by mal byť žalobca uznaný vinným aj z tohto priestupku), a preto navrhol, aby
správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nariadenie pojednávania

nepožadoval.

10. Žalobca v replike opätovne zopakoval všetky skutočnosti a námietky, ktoré vzniesol už v podanej
žalobe. Mal za to, že svojim konaním neporušil zákon o cestnej premávke, pretože predložil v čase
priestupku príslušníkom Policajného zboru v Galante v obci Horné Saliby dňa 09.10.2013 potvrdenie

oodovzdanívodičskéhopreukazuzodňa17.05.2013,čoalepríslušnípolicajtiignorovalianepostupovali
v súlade so zákonom o cestnej premávke. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že by mal správny súd
napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu, že v napadnutom rozhodnutí bolo nesprávne vyhodnotené
plynutie prekluzívnej lehoty vo veci priestupku spáchaného dňa 09.10.2013 prekročením najvyššej
dovolenej rýchlosti jazdy v obci - žalobca teda nesúhlasil s tým, aby napadnuté rozhodnutie v časti

konania vo veci priestupku spáchaného dňa 09.10.2013 prekročením najvyššej dovolenej rýchlosti
jazdy v obci, ktoré bolo v predmetnej časti zastavené, bolo teraz zrušené, a aby ho žalovaný aj
z uvedeného skutku (priestupok prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy v obci – 09.10.2013)
v novom rozhodnutí uznal vinným.

11. Žalovaný dupliku nepodal.

IV.
Relevantné právne predpisy12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo
veciach správneho trestania.

16. Podľa § 71 ods. 1 SSP, ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne

delikty (ďalej len „správny delikt“) určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia,
tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo
veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie,
verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov.

17. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

18. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach

správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

19. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci

alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,

c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu

verejnej správy.

20. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke (v znení účinnom v čase spáchania priestupku
– 09.10.2013), vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným
predpisom.

21. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke (v znení účinnom v čase spáchania priestupku)
vodič nesmie viesť motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia
alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole,
podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu podľa § 70 ods. 4 a §

71 ods. 2.22. Podľa § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke (v znení účinnom v čase spáchania priestupku) vodič
smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste
v obci, najviac 90 km.h-1.

23. Podľa § 70 ods. 1 zákona o cestnej premávke (v znení účinnom v čase spáchania priestupku) policajt
je oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného
štátu, ak
a) možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla,

b) má vodič súdom uložené ochranné liečenie alebo súdom alebo iným príslušným orgánom uložený
zákaz viesť motorové vozidlo,
c) orgán Policajného zboru rozhodol o preskúšaní odbornej spôsobilosti, preskúmaní zdravotnej
spôsobilosti na vedenie motorového vozidla (ďalej len „zdravotná spôsobilosť“) alebo o preskúmaní
psychickej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla (ďalej len „psychická spôsobilosť“),
d) je vodičský preukaz neplatný,

e) vodič vedie motorové vozidlo, na ktorého vedenie je jeho vodičský preukaz neplatný podľa § 100a
alebo § 106a.

24. Podľa § 70 ods. 5 zákona o cestnej premávke (v znení účinnom v čase spáchania priestupku)
policajt je oprávnený postupovať podľa odseku 1 písm. a) aj vtedy, ak vodič nepredložil policajtovi ku

kontrole vodičský preukaz, o čom mu bezodkladne vydá potvrdenie o jeho zadržaní. Vydaním potvrdenia
sa považuje vodičský preukaz za zadržaný, aj keď tento nebol policajtovi na mieste predložený.
Ustanovenia odsekov 2 až 4 a 6 až 8 sa použijú primerane.

25. Podľa § 71 ods. 6 zákona o cestnej premávke (v znení účinnom v čase spáchania priestupku) orgán

Policajného zboru zadrží vodičský preukaz a vydá rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu aj vtedy,
ak páchateľ priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil ako vodič
motorového vozidla, nezaplatil uloženú pokutu v lehote určenej v rozhodnutí o priestupku; o zadržaní
vodičského preukazu sa vydá potvrdenie. Ustanovenia odsekov 3 až 5 sa použijú primerane.

26. Podľa § 94 ods. 2 zákona o cestnej premávke (v znení účinnom v čase spáchania priestupku),
vodičský preukaz je verejnou listinou, ktorou jej držiteľ preukazuje oprávnenie viesť motorové vozidlá
v rozsahu v ňom uvedenom. Držiteľ vodičského preukazu je povinný mať platný vodičský preukaz pri
vedení motorového vozidla pri sebe a na výzvu policajta ho predložiť na kontrolu; to platí aj pre osobu
spolujazdca podľa § 74 ods. 2.

27. Podľa § 137 ods. 1 zákona o cestnej premávke (v znení účinnom v čase spáchania priestupku)
porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných
právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

28. Podľa § 137 ods. 2 písm. p) zákona o cestnej premávke (v znení účinnom v čase spáchania
priestupku) porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je vedenie motorového vozidla
bezpríslušnéhovodičskéhooprávnenia,bezosobyspolujazdcapodľa§74ods.2alebopočaszadržania
vodičského preukazu; to neplatí, ak sa osoba učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa
skúške z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu podľa § 70 ods. 4 a § 71 ods. 2.

29. Podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania
uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak
sa na priestupok vzťahuje amnestia.

30. Podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch (v znení účinnom v čase spáchania priestupku)
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto vedie motorové vozidlo
bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca alebo počas zadržania vodičského
preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia
motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu.

31. Podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch (v znení účinnom v čase spáchania priestupku)
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sauvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky.

32. Podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch (v znení účinnom v čase spáchania priestupku) za
priestupok podľa odseku 1
a) písm. a/ až c/ sa uloží pokuta od 300,- € do 1 300,- € a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov,
b) písm. d/ a f/ možno uložiť pokutu od 200,- € do 1 000,- € a zákaz činnosti do piatich rokov,
c) písm. e/, g/ až i/ možno uložiť pokutu od 150,- € do 800,- € a zákaz činnosti do troch rokov,

d) písm. j/ možno uložiť pokutu od 60,- € do 300,- €a zákaz činnosti do dvoch rokov,
e) písm. k/ možno uložiť pokutu do 100,- €.

V.
Posúdenie veci správnym súdom

Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa
okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch
uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak

§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná práv
omoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu
v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené
správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc

správnych súdov.

33. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave
pod pridelenou spisovou značkou 4Sa/41/2018. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný
Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená najprv samosudkyni do oddelenia

14Saanásledne(zdôvodu,žesamosudkyňazoddelenia14Saodišlanamaterskúdovolenku)opätovne
náhodným výberom bola pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou
spisovou značkou s predponou BA-4Sa/41/2018.

34. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd

preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane jeho postupu v administratívnom
konaní, a to v rozsahu žalobných bodov, ako aj z hľadísk uvedených v ust. § 195 písm. a) až e) SSP,
keďže žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (ust. § 194 a nasl. SSP) a dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli
splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.

35. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-
P-228/BA-KDI21-2013 zo dňa 04.04.2018, ktorým žalovaný rozhodol tak, že odvolaniu žalobcu
čiastočne vyhovel a prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že ho potvrdil iba v časti uznania viny, ako
iuloženiapokutyatrovkonaniazapriestupokpodľa§22ods.1písm.k)zákonaopriestupkochspáchaný

vedením vozidla bez platných dokladov a v časti zastavenia konania vo veci priestupku podľa § 22
ods. 1 písm. c) v zmysle § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch. Zároveň žalovaný v napadnutom
rozhodnutí podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch zastavil konanie vo veci priestupku
spáchaného dňa 09.10.2013 prekročením najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy v obci a porušením §
22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, nakoľko zanikla zodpovednosť za priestupok uplynutím

prekluzívnej lehoty podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch - (prvostupňový orgán prvostupňovým
rozhodnutím rozhodol tak, že žalobca dňa 09.10.2013 v čase cca o 10:37 h viedol motorové vozidlo
zn. PEUGEOT, EČ: C. v obci Horné Saliby, pričom nemal pri sebe platné doklady predpísané zákonom
a ako vodič motorového vozidla prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy v obci určenú zákonom 50
km/h o 13 km/h, a týmto svojim konaním porušil § 4 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 4 zákona o cestnej

premávke v znení neskorších predpisov platných a účinných v čase spáchania priestupku, za čo bol
uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.
1 písm. k) zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov platných a účinných v čase spáchania
priestupku; za spáchanie uvedeného priestupku prvostupňový orgán podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákonao priestupkoch v znení neskorších predpisov platných a účinných v čase spáchania skutku žalobcovi
uložil pokutu vo výške 50 eur. Ďalej prvostupňový orgán uložil žalobcovi povinnosť uhradiť trovy konania
vo výške 16 eur. Prvostupňový orgán predmetným prvostupňovým rozhodnutím rozhodol aj o tom, že

nebolo preukázané, že by žalobca dňa 09.10.2013 cca o 10:37 h viedol motorové vozidlo zn. PEUGEOT,
EČ: C. v obci Horné Saliby počas zadržania vodičského preukazu, čím by porušil ust. § 4 ods. 2 písm.
a) zákona o cestnej premávke v znení neskorších predpisov platných a účinných v čase spáchania
priestupku, čo by zakladalo jeho zodpovednosť za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o
priestupkoch v znení neskorších predpisov platných a účinných v čase spáchania priestupku, a preto,

v tejto druhej časti týkajúcej sa vedenia motorového vozidla žalobcom počas zadržania vodičského
preukazu, konanie zastavil v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch v znení
neskorších predpisov).

36. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania v tomto prípade bolo to, či žalobca v čase
spáchania skutku (09.10.2013 o 10:37 h.) viedol motorové vozidlo tov. zn. Peugeot, EČ: C. v obci Horné

Saliby bez toho, aby mal pri sebe platné doklady predpísané zákonom, ako aj to, či voči žalobcovi bolo
konanie vo veci priestupku spáchaného 09.10.2013 prekročením najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy
v obci správne zastavené z dôvodu, že zanikla zodpovednosť za priestupok uplynutím prekluzívnej
lehoty podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch. Správny súd sa preto zameral na prieskum týchto
(sporných) skutočností.

37. Správny súd z administratívneho spisu, ako aj z napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný pri
rozhodovaní vo veci vychádzal z vlastného spisového materiálu pod č. p.: KRPZ-P-228/BA-KDI21-2013
a predloženého spisového materiálu pod č. p.: ORP-P-1445/BAV-OBCP-2013, ktorý obsahuje správu
o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 09.10.2013, záznam hliadky Okresného dopravného

inšpektorátu Galanta zo dňa 09.10.2013, výpisov z evidencie vodičov zo dňa 11.10.2013, 13.11.2013,
fotosnímok nameranej rýchlosti vozidla, certifikátu o overení cestného laserového rýchlomeru zo dňa
28.11.2012, rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu zo dňa 01.08.2013, rozhodnutia o odvolaní zo
dňa08.10.2013,rozhodnutiaopriestupkuzodňa17.12.2013,rozhodnutiaoodvolanízodňa21.01.2014,
návrhu na preskúmanie rozhodnutia o odvolaní zo dňa 07.02.2014, vyjadrenia odvolacieho orgánu k

žalobe na Krajský súd v Bratislave zo dňa 14.04.2014, rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
11.03.2016, odvolania účastníka konania voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.04.2016,
vyjadrenia odvolacieho orgánu k odvolaniu na Najvyšší súd Slovenskej republiky zo dňa 25.04.2016,
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.04.2017, rozhodnutia o odvolaní zo dňa
28.06.2017 a rozhodnutia o priestupku zo dňa 06.12.2017, ako aj z odvolania účastníka konania zo dňa

29.01.2018, predkladacej správy prvostupňového orgánu a z výpisu z evidenčnej karty vodiča zo dňa
27.03.2018.

38. Správny súd z administratívneho spisu taktiež zistil, že rozhodnutím ODI BA II o priestupku č. ORP-
P-43/II-OBCP-2011-M zo dňa 20.04.2011 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 60 eur a povinnosť

uhradiť trovy konania vo výške 16 eur - proti uvedenému rozhodnutiu o priestupku sa žalobca odvolal
- žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím o odvolaní č. KRP-P-DI-BCP-84/2001 zo dňa 03.06.2011
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol - po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní sa predmetné rozhodnutie o priestupku stalo vykonateľným dňom
16.06.2011 - v predmetnom rozhodnutí o priestupku bol žalobca upozornený na to, že v prípade, ak

pokuta nebude zaplatená v určenej lehote, orgán Policajného zboru s poukazom na § 71 ods. 6 zákona o
cestnejpremávkezadržížalobcovivodičskýpreukazatentomubudevrátenýažpovýkonerozhodnutia-
rozhodnutie o odvolaní č. KRP-P-DI-BCP-84/2001 zo dňa 03.06.2011 žalobca napadol žalobou na súde
- Krajský súd v Bratislave svojím rozsudkom vydaným pod sp. zn. 1S/119/2011-20 zo dňa 22.03.2012
a po odvolaní aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom vydaným pod sp. zn. 10Sžd/18/2012,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 16.01.2013, rozhodnutie žalovaného o odvolaní č. KRP-P-DI-
BCP-84/2001 zo dňa 03.06.2011 potvrdili.

39. Správny súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že žalobca sankciu a trovy správneho konania
uložené rozhodnutím ODI BA II o priestupku č. ORP-P-43/II-OBCP- 2011-M zo dňa 20.04.2011

(potvrdeného rozsudkom Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/18/2012) do 15 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti neuhradil; následne bol žalobca listom zo dňa 11.04.2013 správnym
orgánom ODI BA II vyzvaný, aby sa dostavil do budovy Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Bratislava II za účelom predloženia vodičského preukazu - žalobca si predmetnú výzvu prevzal dňa17.04.2013 - žalobca podaním zo dňa 22.04.2013 správny orgán ODI BA II informoval o prebiehajúcom
exekučnom konaní, o zablokovaní bankových účtov a uviedol, že výzve nemôže vyhovieť z dôvodu
finančnej insolventnosti.

40. Správny súd z administratívneho spisu zistil aj to, že ODI BA II ako príslušný správny orgán prvého
stupňa vydal dňa 06.05.2013 pod č. ORP-P-43/II-OBCP-2011-M rozhodnutie o zadržaní vodičského
preukazu žalobcu č. B. vydaného dňa 19.11.1999 - v odôvodnení predmetného rozhodnutia správny
orgán uviedol, že žalobca nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného rozhodnutia,

nezaplatil uloženú pokutu ani vzniknuté trovy konania, pričom v rozhodnutí o priestupku č. ORP-P-43/
II-OBCP-2011-M zo dňa 20.04.2011 bol upozornený na skutočnosť, že ak pokuta nebude v prípade
právoplatnosti rozhodnutia v lehote 15 dní zaplatená, bude mu zadržaný vodičský preukaz - žalobca bol
upozornený aj na skutočnosť, že je povinný zadržaný vodičský preukaz odovzdať do siedmych dní na
príslušnom dopravnom inšpektoráte. Žalobca podal proti rozhodnutiu ODI BA II o zadržaní vodičského
preukazu č. ORP- P-43/II-OBCP-2011-M zo dňa 06.05.2013 odvolanie, pričom v na vec vzťahujúcom sa

spisovom materiáli sa nachádzal doklad označený ako „Odovzdanie vodičského preukaz - potvrdenie“
zo dňa 17.05.2013, v zmysle ktorého sa žalobca v tento deň o 10.30 h dostavil na ODI BA V, kde
odovzdal vodičský preukaz B. - na uvedenom doklade sa nachádza aj záznam, že žalobca odmietol
podpísať prevzatie potvrdenia - následne žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím o odvolaní č. KRPZ-
P-101/BA-KDI21-2013 zo dňa 01.07.2013 zrušil rozhodnutie ODI BA II o zadržaní vodičského preukazu

č. ORP-P-43/II-OBCP-2011-M zo dňa 06.05.2013, nakoľko dospel k záveru že predmetné rozhodnutie
o zadržaní vodičského preukazu bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože nemalo byť vydané vôbec
z dôvodu, že naň nemožno aplikovať fikciu zadržania vodičského preukazu.

41. Správny súd z administratívneho spisu zistil ďalej to, že dňa 01.08.2013 ODI BA II ako príslušný

správny orgán prvého stupňa vydal nové rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu žalobcu č. ORP-
P-43/II-OBCP-2011-M, ktorým s poukazom na ustanovenie § 71 ods. 6 zákona o cestnej premávke
platného a účinného v čase rozhodovania o zadržaní vodičského preukazu žalobcu rozhodol, že
zadržaný vodičský preukaz žalobcu nebude vrátený pred konečným výkonom rozhodnutia z dôvodu,
že žalobca právoplatne uloženú pokutu nezaplatil v určenej lehote (v na vec sa vzťahujúcom spisovom

materiáli sa nachádzali doklady preukazujúce skutočnosť, že žalobca uloženú sankciu spolu s trovami
správneho konania do dňa vydania rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu žalobcu, t. j. do
dňa 01.08.2013 neuhradil) - proti rozhodnutiu ODI BA II o zadržaní vodičského preukazu č. ORP-
P-43/II-OBCP-2011-M zo dňa 01.08.2013 podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný ako odvolací orgán
rozhodnutím o odvolaní č. KRPZ-P-101/BA- KDI21-2013 zo dňa 08.10.2013 zamietol a rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa potvrdil – predmetné rozhodnutie o odvolaní č. KRPZ-P-101/BA-
KDI21-2013 zo dňa 08.10.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2013 - rozhodnutie o odvolaní č.
KRPZ-P-101/BA-KDI21-2013 zo dňa 08.10.2013 žalobca napadol žalobou na súde - Krajský súd v
Bratislave svojím rozsudkom vydaným pod sp. zn. 6S/264/2013-33 zo dňa 12.06.2015 a po odvolaní
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom vydaným pod sp. zn. 3Sžo/303/2015, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňom 03.07.2017, rozhodnutie žalovaného o odvolaní č. KRPZ-P-101 /BA-KDI21 -2013
zo dňa 08.10.2013 potvrdili.

42. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má správny súd za to, že žalobca spáchal
dva skutky, pričom pri jednom z nich žalovaný rozhodol, že zanikla zodpovednosť za priestupok (vo

veci priestupku spáchaného dňa 09.10.2013 prekročením najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy v obci
a porušenia § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch) a pri druhom došlo k prekvalifikovaniu jeho
skutkovej podstaty (na priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch spáchaný vedením
vozidla bez platných dokladov). V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné skonštatovať, že
žalovaný žiadnym spôsobom neporušil zákon, keď pristúpil k prekvalifikovaniu spomínaného druhého

skutku, nakoľko k takémuto prekvalifikovaniu skutku počas konaní môže dôjsť aj viackrát – skutočnosť,
že v predošlom konaní bol predmetný skutok žalovaným inak kvalifikovaný je irelevantná - spomínané
predošlé rozhodnutia boli navyše aj neskôr zrušené.

43. Čo sa týka skutku (vedenie vozidla žalobcom bez platných dokladov – 09.10.2013), tak správny súd

má za to, že žalovaný vykonal v tomto smere dostatočné dokazovanie a teda dostatočne zistil skutkový
stav, ktorý aj následne správne vyhodnotil – zo všetkých vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že
žalobca dňa 09.10.2013 (v čase spáchania skutku) nemal pri sebe platný doklad - vodičský preukaz,
lebo ho odovzdal (o čom svedčí aj doklad označený ako „Odovzdanie vodičského preukaz - potvrdenie“zo dňa 17.05.2013; je nepodstatné či dobrovoľne alebo nedobrovoľne) a nemal pri sebe ani žiadny
iný platný doklad v zmysle zákona, ktorý by ho nahrádzal (predmetné potvrdenie zo dňa 17.05.2013
v zmysle zákona nenahrádzalo žalobcovi vodičský preukaz), a preto v čase spáchania spomínaného

skutku (09.10.2013) žalobca nemal viesť predmetné vozidlo – keďže ho však žalobca viedol, tak musel
byť uzrozumený s tým, že ide o protiprávny stav (bez ohľadu na to, kto ho spôsobil), z ktorého môže
vyplynúť (vedomé či nevedomé) porušenie predpisov o cestnej premávke. V dôsledku uvedeného je
správny súd teda toho názoru, že pokiaľ žalobca dňa 17.05.2013 odovzdal svoj vodičský preukaz č. B.
vydaný dňa 19.11.1999, tak svojím konaním – vedením motorového vozidla zn. Peugeot s EČ: C. dňa

09.10.2013 v čase o 10:37 h a následným nepredložením vodičského preukazu (ani iného náhradného
dokladu v zmysle zákona) hliadke polície porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 1 písm. b) zákona
o cestnej premávke platného a účinného v čase spáchania skutku - žalobca ako vodič teda v daný
čas nemal pri sebe platné doklady predpísané zákonom o cestnej premávke, a preto žalovaný v tejto
časti týkajúcej sa skutku (vedenie vozidla žalobcom bez platných dokladov – 09.10.2013) rozhodol
správne a zákonne. Správny súd je taktiež toho názoru, že žalovaný postupoval správne a zákonne

pri určovaní druhu sankcie a jej výmery, keď prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania,
jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa (prihliadol na skutočnosti
svedčiace v prospech aj v neprospech žalobcu, na pochybenia policajných orgánov vo veci, ako aj na
skutočnosť,žepodľavýpisuevidenčnejkartyžalobcavobdobíposledných24mesiacovpredspáchaním
skutku už spáchal obdobný priestupok v súvislostis premávkou na pozemných komunikáciách). Správny

súd taktiež konštatuje, že žalovaným uloženú výšku pokuty (50 eur) považuje za primeranú (uložená
pokuta a jej výška nevybočili ani z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy).

44. Čo sa týka skutku (prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy v obci žalobcom – 09.10.2013),
tak správny súd je toho názoru, že v tejto časti je žaloba podaná neoprávnenou osobou (žalobcom),

nakoľko predmetným výrokom uvedeným v napadnutom rozhodnutí „podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona
opriestupkochzastavujekonanievovecipriestupkuspáchanéhodňa09.10.2013prekročenímnajvyššej
dovolenej rýchlosti jazdy v obci a porušením § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, nakoľko zanikla
zodpovednosť za priestupok uplynutím prekluzívnej lehoty podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch“
nebolo absolútne žiadnym spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu. Navyše predmetný

výrok bol taktiež vydaný v prospech žalobcu (žalobca sa preto logicky nemôže žalobou v predmetnej
časti domáhať vydania rozhodnutia v jeho neprospech). Správny súd v tejto súvislosti taktiež považuje
za potrebné skonštatovať, že to, že si žalovaný až v priebehu konania na súde uvedomil, že plynutie
prekluzívnej lehoty k danému skutku (prekročeniu najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy v obci žalobcom –
09.10.2013) vypočítal v napadnutom rozhodnutí nesprávne, nemôže byť žalobcovi na ujmu (konanie vo

veci priestupku žalobcu spáchaného dňa 09.10.2013 prekročením najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy
v obci bolo žalovaným v napadnutom rozhodnutí právoplatne zastavené – v tejto súvislosti správny súd
poukazuje aj na základnú zásadu trestného konania, a to zásadu zákazu reformatio in peius, a teda
zásadu zákazu zmeny k horšiemu).

45. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia správny súd
dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu v časti týkajúcej sa vedenia vozidla bez platných dokladov
nie je dôvodná a v časti týkajúcej sa prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy v obci bola podaná
neoprávnenou osobou, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol.

46. V tomto konaní bol úspešným žalovaný a žalobcovi v nadväznosti na to správny súd podľa § 167
ods. 1 SSP náhradu trov konania nepriznal. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému,
a to s poukazom na § 168 SSP z dôvodu nesplnenia podmienky výnimočnosti situácie odôvodňujúcej
aplikáciu tohto zákonného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a
podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o

dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnutérozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).