Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 25C/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117219898
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7117219898.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnom spore žalobcu: A. B. C., nar.

XX.X.XXXX, bytom D. E. F. XX, XXX XX C., zastúpený JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou,
Advokátska kancelária Moyzesova 46, 040 01 Košice, IČO: 41 109094, proti žalovanému: Slovenská
republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073,
v konaní o náhradu škody podľa zák. 514/2000 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 19.186,67 EUR s 5 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 2.186,67 EUR od 24.7.2017 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcich častiach žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 24.7.2017 sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 102.289,97
EUR titulom náhrady škody s 5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby do zaplatenia,
požadoval aj náhradu trov konania.
Na pojednávaní dňa 13.2.2020 právna zástupkyňa žalobcu upresnila petit žaloby v časti príslušenstva,

keď 5 % ročný úrok z omeškania žalobca požadoval zo sumy 2.289,97 EUR od podania žaloby
do zaplatenia, t. j. príslušenstvo pohľadávky požadoval z vyčíslenej výšky trov právneho zastúpenia
v trestnom konaní.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že uznesením vyšetrovateľa Úradu boja proti organizovanej
kriminalite, odbor Východ zo dňa 21.2.2012 pod č. ČVS:PPZ-53/BOK-VY-2012 voči jeho osobe ako
advokátovi bolo vznesené obvinenie za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b), ods.

2 písm. d) Trestného zákona.
Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sám, ako aj prostredníctvom obhajcu sťažnosť, ktorá bola
zamietnutáuznesenímOkresnejprokuratúryvTrenčíne,sp.zn.1Pv160/2012zodňa23.2.2012vzmysle
ust.§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku.Nezákonnosťuzneseniaovzneseníobvineniaauznesenia
o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o obvinení namietal aj Podnetom na zrušenie právoplatného
rozhodnutia v prípravnom konaní zo dňa 5.3.2012, ktorý bol rozhodnutím GP SR odložený.

3. Nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia napádal z niekoľkých dôvodov. V čase vznesenia
obvinenia dňa 21.2.2012 nebola zákonne založená vecná príslušnosť PPZ Úradu boja proti
organizovanej kriminalite Východ, ktorý uznesenie o vznesení obvinenia vydal. Zo zápisnice o jeho
výsluchu vyplývalo, že súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj Opatrenie prezidenta PZ o určení výberovejpríslušnosti ÚBOK zo dňa 15.2.2012 doručené Okresnej prokuratúre v Trenčíne dňa 22.2.2012.
Predmetné opatrenie nebolo súčasťou spisu, šlo len o jeho kópiu, doručenú Okresnej prokuratúre
v Trenčíne faxovým podaním. Žalobcom od počiatku namietaný nedostatok vecnej príslušnosti PPZ

ÚBOK Východ v čase vznesenia obvinenia, zakladal nulitnosť takto vzneseného obvinenia, ako aj
všetkých procesných úkonov následne realizovaných policajným orgánom a súdom.
Žalobca namietal aj skutočnosť, že z popisu skutku vo výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia
nevyplývalo,žeskutkusamaldopustiťakoosobavsúvislostisvýkonomsvojhopostaveniaakoadvokáta
a teda, že ako advokát maril dôkaz trestného konania. Skutok, ktorý bol popísaný vo výrokovej časti

uznesenia o vznesení obvinenia nenapĺňal znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 344 ods. 2
písm. d) Trestného zákona.

4. Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. OTp18/2012 zo dňa
24.2.2012 bol vzatý do väzby ako obvinený pre zločin marenia spravodlivosti z dôvodov uvedených v §
71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Väzba začala plynúť 21.2.2012 o 17:17 hod. a podľa uvedeného

uznesenia sa mala vykonávať v Ústave na výkon väzby Ilava.
Z väzby bol prepustený na základe uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2Tpo9/2012 zo dňa
5.3.2012, ktorý jednoznačne a nespochybniteľne uviedol pri skúmaní dôvodnosti jemu vzneseného
obvinenia ako elementu samotnej existencie materiálnej stránky väzby, že skutok uvedený, resp.
opísaný v uznesení vyšetrovateľa PPZ ÚBOK, nie je trestným činom. Už týmto uznesením bola

jednoznačne spochybnená dôvodnosť vzneseného obvinenia ako základného predpokladu väzobného
stíhania.
Väzbu vykonával v ÚVV Ilava od 21.2.2012 do 2.3.2012 a v nemocnici pre obvinených a odsúdených
v Trenčíne od 2.3.2012 do 5.3.2012, t. j. 13 dní, z toho 2 dní v CPZ na KRPZ Košice. Na protest a na
podporu argumentov nezákonného, nedôvodného, bezprecedentného a účelového trestného stíhania

žalobca od samého počiatku odmietal prijímať potravu a 13 dní držal hladovku.
Vyšetrovateľ napriek jednoznačnému postoju Krajského súdu v Trenčíne o zjavnej nedôvodnosti
trestnéhostíhania,úmyselneaúčelovopokračovalvtrestnomstíhaníeštedvarokyanakoniecspracoval
podnet na podanie obžaloby. Po dvoch rokoch trestného stíhania dňa 18.3.2013 bola na osobu žalobcu
podaná na Okresný súd v Trenčíne obžaloba sp. zn. 1Pv160/2012 za skutok právne kvalifikovaný

ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona.
Uznesením Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 6T140/2013 zo dňa 27.10.2014 bolo trestné konanie za
uvedený skutok zastavené, pretože skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Proti
uvedenému uzneseniu podal prokurátor sťažnosť, ktorá bola uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 4.3.2015 zamietnutá.

5. Škoda žalobcovi bola spôsobená nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia proti jeho osobe
za skutky, ktoré nespáchal, ako aj nezákonným rozhodnutím o väzbe. Škoda mu bola spôsobená aj
svojvoľným, nedôvodným, dlhoročným a účelovým vyšetrovaním jeho osoby v tzv. banálnej veci, ktorú
mali orgány činné v trestnom konaní skončiť do štyroch mesiacov od vznesenia obvinenia.

Škoda, ktorú žiadal nahradiť mu bola spôsobená oboma zásahmi, ktoré sú bezprostredne prepojené
a nadväzujú na seba vzhľadom k tomu, že vznesenie obvinenia bola základnou materiálnou podmienkou
jeho väzobného stíhania. V danom prípade štát nesie objektívnu zodpovednosť za postup svojich
orgánov, ktoré zasiahli do jeho základných práv a slobôd, ak bolo trestné stíhanie zastavené.
S poukazom na ust. § 17 ods. 1 a 2, ust. § 18 ods. 1 a 3 zák. č. 514/2003 Z. z. žalobca požadoval škodu,

ktorá predstavuje trovy právneho zastúpenia v zmysle predloženého vyúčtovania a dokladu o úhrade vo
výške 2.289,97 EUR, pričom všetky obhajcom realizované úkony právnej pomoci boli realizované účelne
v dôsledku nezákonného rozhodnutia o väzbe bezprostredne nadväzujúceho na nezákonné uznesenie
o vznesení obvinenia. Žalobca mal za to, že majetková škoda, ktorá pozostáva s vynaložených trov
právneho zastúpenia mu vznikla v dôsledku nezákonného postupu orgánov činných v trestnom konaní

proti jeho osobe, počnúc vydaním nezákonne vydaného uznesenia o vznesení obvinenia a následne
nezákonného rozhodnutia o väzbe. Právo na obhajobu je v súlade s Ústavou SR a Trestným poriadkom,
ktoré využil. K tomu, že mu škoda vznikla nezákonným uznesením o vznesení obvinenia a nezákonným
rozhodnutím o väzbe, je daná existencia priamej príčinnej súvislosti.

6. Nemajetkovú ujmu požadoval vo výške 100.000,- EUR keď uviedol dôvody vyčíslenia tejto ujmy,
ktorá mu vznikla tak v osobnom, ako aj profesionálnom živote, a to z dôvodov, že ako bezúhonný
človek musel strpieť obmedzenie osobnej slobody v CPZ v katastrofických podmienkach, obmedzenie
osobnej slobody v trvaní 11 dní v ÚVV Ilava, rovnako v katastrofických podmienkach, keď jeho väzobnácela sa nepochopiteľne nachádzala v oddelení maximálneho stupňa stráženia, od ktorej sa pár metrov
nachádzali cely na doživotne odsúdených najťažších zločincov – G., F. a pod. Ako bezúhonný človek
musel strpieť obmedzujúce úkony počnúc ponižujúcou osobnou prehliadkou, odňatím osobných vecí,

obmedzením styku s manželkou a dcérou, podľa neho amatérskym, zaujatým a neodborným prístupom
vyšetrovateľa a prokurátora bolo flagrantne zasiahnuté do jeho osobnostných práv, pričom ako súčasť
spisu boli do vyšetrovacieho spisu z jeho mobilného telefónu vytiahnuté fotografie maloletej dcéry, iné
súkromné údaje, ako aj údaje podliehajúce advokátskemu tajomstvu, ako bezúhonný človek bol po
dobu viac ako troch rokov nezákonne obvinený a následne obžalovaný, pričom svoju nevinu musel

preukazovať sťažnosťami, podnetmi, návrhmi a pod. Výkonom väzby prišiel o možnosť byť pri prvých
krokoch maloletej dcéry, zúčastniť sa pohrebu najlepšieho priateľa, výkonom väzby, ako aj nezákonným
trestnýmstíhanímstratilmnožstvopotencionálnychklientov,nemoholzabezpečiťpríjemdorodinyvčase
rodičovskej dovolenky jeho manželky, po prepustení z výkonu väzby mal po dlhý čas vážne zdravotné
problémy, musel vyhľadať odbornú psychiatrickú pomoc, práceneschopný bol od 10.4.2012 do 3.4.2012
(pravdepodobne chybný rok). Na zjavne nezákonnú väzbu sa snažil poukázať hladovkou počas trvania

celej väzby, aj táto vynútená skutočnosť mala vplyv na následné rapídne zhoršenie zdravotného stavu,
so zdravotnými problémami po výkone väzby bola spojená nemožnosť vykonávať prácu advokáta
a zabezpečiť príjem, dlhoročné trestné stíhanie sa nezmazateľne podpísalo na zdravotnom stave, keď
v čase trestného stíhania prekonal masívnu pľúcnu embóliu, rozsiahla medializácia trestnej veci ho
pripravila o množstvo klientov, ktorí sa rozhodli nevyužiť jeho služby advokáta, resp. mu vypovedali

plnomocenstvá na zastupovanie v jednotlivých veciach. Rozsiahla medializácia zasiahla aj do rodinných
vzťahov žalobcu, došlo k výraznému narušeniu a zhoršeniu vzťahov s manželkou, v najbližšej rodine,
odvrátilo a ukončilo s ním komunikáciu množstvo členov rodiny a priateľov, nezákonné trestné stíhanie
a výkon väzby značne poznačili jeho profesionálnu kariéru, odvrátilo sa množstvo kolegov z radov
advokátov, sudcov a prokurátorov, nezákonným trestným stíhaním, obmedzením osobnej slobody bola

pošliapaná jeho dôstojnosť a nezmazateľne pošpinená aj profesionálna a ľudská česť.
Každé trestné stíhanie negatívne ovplyvní osobný život trestne stíhaného, na ktorého až do meritórneho
rozhodnutia je potrebné pozerať ako na nevinného, avšak samotný fakt trestného konania je záťažou pre
každéhoobvineného.Samotnétrestnéstíhanievýraznezasiahlonielendojehosúkromnéhoaosobného
života, do jeho cti a dobrej povesti, ale výrazne ovplyvnilo jeho kariéru advokáta. Trestné stíhanie

trvalo tri roky, čo je v demokratickom a právnom štáte neprípustné, po celú dobu bol vystavený
negatívnym dôsledkom s trestným stíhaním spojeným, stresu, úzkosti, frustrácii a je povinnosťou štátu
repatrovať škodu, ktorá mu vznikla. Pocit bezmocnosti, svojvôle, krivdy a bezprávia sa nezmazateľne
a neblaho podpísali na jeho zdravotnom stave, na zhoršení rodinných a pracovných vzťahov. Následky
súvisiace s trestným stíhaním zosilnila medializácia celej veci, pričom je nespochybniteľný fakt, že

najzávažnejšie sú práve tie zásahy do osobnostných práv, ku ktorým dôjde cez médiá. Z uvedených
dôvodov len samotné konštatovanie porušenia práva nemôže byť pre jeho osobu dostatočným
zadosťučinením. Medzi nezákonným zásahom štátu a následkami, ktoré mu v dôsledku zásahu štátu
vznikli, existuje priama príčinná súvislosť, požadovanú výšky nemajetkovej ujmy žalobca považoval za
primeranú doteraz pretrvávajúcim negatívnym dôsledkom zásahu štátu do jeho práv.

7. V súlade s ustanovením § 15 a § 16 zák. č. 514/2003 Z. z. bol nárok žalobcu na náhradu
škody prerokovaný na základe jeho písomnej žiadosti Ministerstvom spravodlivosti SR ako príslušným
orgánom v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Dňa 10.5.2017 mu bolo prostredníctvom
právneho zástupcu doručené oznámenie, že jeho žiadosť príslušný orgán posúdil ako bezdôvodnú.

8. Žalovaný vo veci podal písomné vyjadrenie, v ktorom úvode poukázal na nedostatok žaloby
spočívajúci v jej nezrozumiteľnosti. V civilnom sporovom konaní žalobcu zaťažuje povinnosť tvrdenia,
ktorá v konaní o náhradu škody zahŕňa jednoznačné označenie príčiny vzniku škody a požiadavku
na jej náhradu v peniazoch. Podľa jeho tvrdenia požiadavka žalobcu na náhradu majetkovej, ako aj

nemajetkovejujmyuvedenýmnárokomnezodpovedá.ŽalobcauznesenievyšetrovateľaÚradubojaproti
organizovanej kriminalite, odbor Východ, ČVS:PPZ-53/BOK-VY-2012 zo dňa 21.2.2012 považuje za
nezákonné rozhodnutie podľa § 5 zák. č. 514/2003 Z. z. a uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn.
OTp18/2012 zo dňa 24.2.2012 za rozhodnutie o väzbe podľa § 8 ods. 5 cit. zák., s ktorými zákon vo
všeobecnosti a pri splnení ďalších podmienok spája vznik zodpovednosti štátu za škodu. Pri opísaní

a odôvodnení uplatňovaných nárokov v časti žaloby označenej Uplatňované nároky zo zodpovednosti
štátu ale nešpecifikuje, s ktorým z označených zásahov uplatňuje ktorý nárok, resp. akú jeho časť.
S poukazom na ust. § 3 ods. 1, v spojení s § 5 a 6, ust. § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. žalovaný mal
za to, že žalobca označil viac do úvahy prichádzajúcich titulov, resp. zásahov orgánov štátu, v súvislostis ktorými vo všeobecnosti vzniká zodpovednosť štátu za škodu, neuviedol ale, ktorý z označených
zásahov mal byť príčinou vzniku škody a nemajetkovej ujmy uplatnených v tomto konaní. Z uvedených
dôvodov táto skutočnosť bráni tomu, aby o uplatnenom nároku na náhradu majetkovej škody a o nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch prebehlo civilné sporové konanie. Neoznačenie titulu
uplatnených čiastkových nárokov, teda neunesenie bremena tvrdenia zo strany žalobcu, predstavuje
nedostatok žaloby spočívajúci v jej nezrozumiteľnosti, ktorý navyše znemožňuje, aby o nich prebehlo
civilnésúdnekonanie.Uvedenýnedostatokžalobysaprejavilajprispornomurčenímiestnejpríslušnosti,
keď uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané v obvode Okresného súdu Košice I a uznesenie o vzatí

do väzby Okresného súdu Trenčín. Do úvahy teda prichádzala príslušnosť oboch súdov. V súvislosti
s označenou nezrozumiteľnosťou žaloby, žalovaný navrhol postup podľa § 129 CSP, spočívajúci vo
výzve žalobcu, aby nezrozumiteľné podanie doplnil, keďže je nevyhnutné, aby žalobca jednoznačne
označil titul, v súvislosti s ktorým si uplatňuje jednotlivé čiastkové nároky, a to práve v prípade, ak
ako tituly prichádzajú do úvahy tak uznesenie o vznesení obvinenia ako nezákonné rozhodnutie, ako
i rozhodnutie o väzbe. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.4.2007 sp. zn.

25Cdo/915/2005.

9. Žalovaný sa napriek týmto tvrdeniam vyjadril aj k uplatneným nárokom žalobcu. Pokiaľ ide o náhradu
majetkovej škody spočívajúcej v trovách obhajoby v trestnom konaní v sume 2.289,97 EUR žalovaný
rozporoval,namietal,žežalobcovmajetoksaouvedenúsumuvsúvislostisobhajobouvtrestnomkonaní

nezmenšil. Rovnako rozporoval skutočnosť, že k účtovným úkonom došlo, že sa ich obhajca žalobcu
zúčastnil a že trvali tvrdený čas. Náhrada škody podľa § 18 zák. č. 514/2003 Z. z. vo všeobecnosti
zahŕňa i náhradu trov právneho zastúpenia, ale nie bez ďalšieho. Vždy ide o náhradu škody, ktorej
priznanie predpokladá existenciu priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s namietaným zásahom
orgánu štátu. Táto podmienka podľa žalovaného je pri škode spočívajúcej v trovách obhajoby splnená

len pri trovách povinnej obhajoby. V tomto prípade však ale podmienka povinnej obhajoby pri všetkých
účtovaných úkonoch právnej služby splnená nebola, preto trovy nevznikli ako priamy a bezprostredný
dôsledok rozhodnutí a postupov orgánov štátu. V tomto smere poukázal na rozhodovaciu činnosť súdu,
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo53/1993.

10. Aj v prípade povinnej obhajoby z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spočívajúcu v uhradených
trovách obhajoby je potrebné dôsledne diferencovať, ako jednotlivé rozhodnutia orgánov činných
v trestnom konaní podmienili úkony obhajoby a určiť rozsah tých úkonov, ktoré boli vyvolané
nezákonnými rozhodnutiami. Žalovaný mal za to, že žalobcovi v súvislosti s trovami obhajoby v trestnom
konaní škoda nevznikla, resp. nevznikla v uplatnenej výške.

11. Pri náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch, s poukazom na § 17 vyššie citovaného zákona
žalovaný mal za to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky, žalobca nepreukázal vznik
nemajetkovej ujmy, resp. nepreukázal ju v takom rozsahu, že konštatovanie práva nie je dostatočným
zadosťučinením, resp. že ujmu nie je možné uspokojiť inak. Žalobca v žalobe neoznačil relevantné

skutočnosti, ktoré by v konaní mohli byť predmetom dokazovania, a ktoré by viedli k záveru o vzniku
nemajetkovej ujmy pre konkrétny prípad. Žalovaný rozporoval skutočnosti uvádzané žalobcom, keď
poukázal na fakt obmedzenia osobnej slobody, následne na podmienky, v ktorých sa väzba vykonávala,
že ju vykonával v oddelení maximálneho stupňa stráženia. Tieto skutočnosti podľa žalovaného nemôžu
byť prijaté ako skutočnosti odôvodňujúce vznik nemajetkovej ujmy, resp. ako kritériá na určenie

výšky primeranej náhrady. Osoba v princípe nie je vzatá do väzby s tým, že táto bude vykonaná
v katastrofických podmienkach. Ani namietaný amatérsky, zaujatý a neodborný prístup vyšetrovateľa
a prokurátora podľa jeho tvrdení nemôžu byť vzaté do úvahy na účely posúdenia vzniku a závažnosti
nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným stíhaním, resp. väzbou. Tieto skutočnosti po ich preukázaní
môžu zakladať osobitný nárok, ktorého príčinou by mohol byť nesprávny úradný postup vyšetrovateľa,

prokurátora. Rovnako tvrdenia o nemožnosti byť pri prvých krokoch dcéry, resp. o nemožnosti zúčastniť
sa pohrebu priateľa, nie sú na účely vzniku a výšky nemajetkovej ujmy relevantné. Žalobca bol vo väzbe
len 11 dní, to, že na tieto dni pripadli prvé kroky dcéry a pohreb priateľa nie je priamym a bezprostredným
dôsledkom väzby. Tvrdenie o strate potenciálnych klientov a strate možnosti zabezpečiť príjem rodiny,
tieto okolnosti po ich preukázaní a vyčíslení môžu zakladať len nárok na náhradu majetkovej škody.

Ani prípadné poškodenie zdravia nie je skutočnosť, ktorá by mohla byť relevantná pri priznávaní náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Škoda na zdraví totiž predstavuje osobitný nárok, ktorý sa posudzuje,
preukazuje a uplatňuje spôsobom ustanoveným osobitným zákonom (zák. č. 437/2004 Z. z. ). Navyše
sám žalobca uvádza, že sa rozhodol na protest vo väzbe držať hladovku a práve táto hladovka mohlaspôsobiť údajné rapídne zhoršenie jeho zdravotného stavu. Za slobodné rozhodnutie žalobcu poškodiť
si zdravotný stav držaním niekoľkodňovej hladovky nemôže niesť zodpovednosť žalovaný.

12. Rovnako štát nemôže niesť zodpovednosť za medializáciu prípadu s výnimkou, ak došlo
k informovaniu verejnosti a zástupcov médií v rozpore s ust. § 6 zák. č. 301/2005 Z. z., Trestný zákon
v znení neskorších predpisov. V danom prípade k tomu nedošlo.

13. Žalovaný mal preto za to, že v konaní nie je možné uskutočniť záver o vzniku nemajetkovej

ujmy na strane žalobcu, a to ani po vykonaní dokazovania. V tomto smere poukázal na skutočnosť,
že žalobca nenavrhol žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Pri výške žiadanej
náhrady za nemajetkovú ujmu poukázal aj na § 17 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z., preto mal za to,
že požadovaná výška nemajetkovej ujmy je maximálne premrštená. V tomto smere poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/171/2005 zo dňa 27.4.2006.
Uviedol aj to, že žalobca dňa 1.2.2016 podal na súd takmer totožnú žalobu, zaevidovanú pod sp.

zn. 17C/28/2016, v ktorej rovnako ako v tomto prípade od štátu požadoval na základe totožných
dvoch zákonných titulov náhradu skutočnej škody vo výške 2.289,97 EUR, trovy právneho zastúpenia
a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.360,- EUR. Pred prvým pojednávaním vzal žalobu späť.

14. Žalovaný sa vyjadril aj k príslušenstvu pohľadávky, t. j. k úrokom z omeškania.

15. Na podanie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 20.12.2017, keď zásadne nesúhlasil
s argumentáciou žalovaného o nesplnení podmienok na úspešné uplatnenie jeho nároku na náhradu
škody. V žalobnom návrhu dostatočne a zrozumiteľne popísal, na základe akých zásahov orgánov
štátnej moci došlo k vzniku škody, predložil a navrhol dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Námietka žalovaného, že neoznačenie titulu, ktorý je príčinou vzniku škody a nemajetkovej ujmy je
nedostatkom žaloby, je právne irelevantná. Uzneseniu o vzatí do väzby ako rozhodnutiu o väzbe podľa §
3 ods. 1 písm. c) zák. č. 514/2003 Z. z. preukázateľne predchádzalo uznesenie o vznesení obvinenia ako
nezákonné rozhodnutie podľa § 3 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Uznesenie o vznesení obvinenia
bolo základnou materiálnou podmienkou podania návrhu na vzatie do väzby a rozhodnutie o vzatí

žalobcu do väzby je potrebné s poukazom na uznesenie Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 27.10.2014,
ktorým bolo trestné konanie za skutok právne kvalifikovaný ako zločin marenia spravodlivosti zastavené,
posudzovať ako rozhodnutie vydané nesprávne a nezákonné. V odôvodnení zastavujúceho uznesenia
Okresný súd Trenčín konštatuje, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,
je teda zrejmé, že uznesenie o vznesení obvinenia nemalo svoj zákonný podklad už v čase svojho

vydania. Voči nezákonnosti a nedôvodnosti vzneseného obvinenia sa žalobca bránil kvalifikovanými
prostriedkami prostredníctvom obhajcu od začiatku trestného konania, nakoľko bol presvedčený o tom,
že uznesenie o vznesení obvinenia nemá svoj zákonný podklad už v čase jeho vydania. Žalobca
podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, ktorá bola prokurátorom zamietnutá, nezákonnosť
vydanéhouzneseniaovzneseníobvinenianamietalajpodnetomnazrušenieprávoplatnéhorozhodnutia

v prípravnom konaní zo dňa 5.3.2012, ktorý bol rozhodnutím Generálneho prokurátora SR odložený.
Napriek nezákonnosti rozhodnutia o vznesení obvinenia bolo sudcom pre prípravné konanie Okresného
súdu Trenčín vydané nezákonné rozhodnutie o vzatí žalobcu do väzby.

16. Podľa žalobcu právna úprava zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

nevylučuje, že ku vzniku škody môže dôjsť na základe viacerých zásahov orgánov štátnej moci.
Žalobca bol presvedčený, že oboma týmito zásahmi, ktoré sú bezprostredne prepojené a ktoré na seba
bezprostredne nadväzujú mu bola spôsobená škoda, náhradu ktorej v tomto konaní uplatňuje. V danom
prípade existencia príčinnej súvislosti medzi jedným zákonným titulom a škodou nevylučuje existenciu
príčinnejsúvislostimedziinýmzákonnýmtitulomaškodou.Každémunezákonnémurozhodnutiuoväzbe

logicky predchádza rozhodnutie o vznesení obvinenia, bez existencie zásahu spočívajúceho vo vydaní
nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia by nikdy nedošlo k existencii druhého zásahu, t. j. k
vzatiu žalobcu do väzby.

17. Pokiaľ žalovaný namietal uplatnený nárok žalobcu, trovy obhajoby v trestnom konaní v sume

2.289,97 EUR k tomu žalobca uviedol, že k účtovaným úkonom trestného konania došlo, čo je zrejmé
z pripojeného trestného spisu, rovnako z jeho obsahu je zrejmé, aké úkony boli v trestnom konaní
vedenom proti žalobcovi realizované, či sa ich obhajca zúčastnil, resp. boli realizované obhajcom a zo
zápisníc z jednotlivých úkonov je zrejmé, aký čas tieto úkony trvali. Preto bol toho názoru, že trovytrestného konania mu vznikli v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s nezákonnými zásahmi
štátu voči nemu. Rovnako nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že právne zastúpenie a vznik s tým
súvisiacich nákladov bolo dôsledkom rozhodnutia žalobcu a že podmienka náhrady vynaložených

trov trestného konania je splnená iba pri trovách povinnej obhajoby. Všetky obhajcom realizované
úkony právnej služby boli realizované v dôsledku nezákonného rozhodnutia o väzbe bezprostredne
nadväzujúceho na nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia. Preto mal za to, že majetková škoda,
ktorá pozostáva z vynaložených trov právneho zastúpenia, tá žalobcovi vznikla v dôsledku nezákonného
postupu orgánov činných v trestnom konaní voči jeho osobe počnúc vydaním nezákonného uznesenia

o vznesení obvinenia a následne nezákonného rozhodnutia o väzbe. Rovnako je právne irelevantná
argumentácia žalovaného o neexistencii príčinnej súvislosti vo vzťahu k úkonom obhajcu realizovaným
po prepustení žalobcu z väzby, keďže aj úkony právnej služby poskytnuté žalobcovi po jeho prepustení
z väzby sú v bezprostrednej príčinnej súvislosti s nezákonnými zásahmi štátu.

18. Pokiaľ žalovaný argumentoval skutočnosťou, že nemôže niesť zodpovednosť za medializáciu

prípadu žalobcu, za škodu na jeho zdraví, v tomto prípade však opomenul prihliadnuť na zásadnú
skutočnosť, že ku všetkým týmto zásahom do osobnostných a ľudských práv žalobcu došlo v dôsledku
primárneho nezákonného zásahu štátnej moci. Bez týchto nezákonných zásahov štátu v podobe
nezákonne vzneseného obvinenia a nezákonného väzobného stíhania by nedošlo ani k negatívnej
medializácii jeho osoby, ani k zhoršeniu zdravotného stavu. Preto výšku náhrady nemajetkovej ujmy

žalobca považoval za primeranú.

19. Žalobca v čase vedenia nezákonného trestného stíhania vykonával činnosť advokáta, pričom túto
činnosť vykonával úspešne niekoľko rokov pred nezákonným vznesením obvinenia a túto naďalej
aj vykonáva. V profesijnom advokátskom prostredí bol vnímaný ako úspešný advokát, ktorý aktívne

vykonával advokátsku činnosť v rôznych oblastiach práva, najmä v oblasti obhajoby klientov v trestnom
konaní. Pri zohľadnení výšky nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadniť skutočnosť, že žalobca bol
ako obvinený zadržaný priamo pri výkone svojho povolania, v čase výkonu obhajoby v trestnej veci,
kde zastupoval klientov, a to bezprostredne po opustení budovy súdu, pričom zadržanie žalobcu
vnímali a videli všetky prítomné osoby, a to nielen kolegovia, ale aj profesijne a verejne prítomné

osoby na hlavnom pojednávaní, vrátane prítomných novinárov. Zadržanie osoby žalobcu bolo vykonané
„teatrálnym“ a neobvyklým spôsobom a väzbu vykonával v jednom z najprísnejších strážených ústavov
na výkon väzby na Slovensku, niekoľko stoviek kilometrov od rodiny. V dôsledku nezákonného trestného
stíhania musel absolvovať konanie pred Predsedníctvom Slovenskej advokátskej komory z dôvodu
hrozby možného pozastavenia výkonu advokácie a následne čeliť mnohým nepríjemným otázkam

a poznámkam svojich klientov a kolegov v súvislosti s jeho osobou a trestným stíhaním. Uplatnenie
nemajetkovej ujmy je v danom prípade na mieste, pričom je potrebné prihliadnuť na to, že žalobca
mal v čase nezákonného trestného stíhania osoby výrazne rozvinuté nielen profesné, ale sociálne
väzby. V roku 2012 sa na žalobcu ako na advokáta obracalo obrovské množstvo klientov so záujmom
o obhajobu v trestných konaniach na území celej SR. Celé jeho profesijné smerovanie sa v dôsledku

nezákonného rozhodnutia dramaticky zmenilo a zostalo významne poškvrnené. Závažnosť dopadu
trestného stíhania na žalobcu je najpodstatnejším spôsobom ovplyvnená samotnou profesiou žalobcu,
na čo je pri výške náhrady nemajetkovej ujmy potrebné prihliadnuť.

20. Žalobca nesúhlasil ani s námietkou žalovaného, že výška náhrady nemajetkovej ujmy nemôže

byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa
osobitného predpisu. V tomto smere poukázal na ust. § 17 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z., ktorý
predstavuje hmotnoprávny, nie procesnoprávny predpis. Základným kritériom pre rozlíšenie adekvátnej
právnej úpravy, ktorú je potrebné aplikovať vo veci zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, je okamih vydania nezákonného rozhodnutia. Uvedené nesporne vyplýva z prechodného

ustanovenia § 27 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého sa posudzovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t. j. od
1.7.2004 majú riadiť týmto zákonom. Zákon č. 412/2012 Z. z., ktorý novelizoval zákon 514/2003 Z.
z. a v ust. § 17 ods. 4 stanovil maximálnu výšku náhrady za nemajetkovú ujmu, nadobudol účinnosť
1.1.2013. Do účinnosti tejto novely zákon neurčil, resp. neobmedzoval pre výšku náhrady nemajetkovej

ujmy žiaden limit. Keďže vo vzťahu k novele zákona č. 412/2012 Z. z. absentujú prechodné ustanovenia
a teda neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by určovalo povinnosť použiť ust. § 17 ods. 4 zavedené
citovanou novelou, na prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutiami vydanými pred
účinnosťou tohto zákona, platí princíp nepravej retroaktivity, kedy vznik právnych vzťahov existujúcichpred nadobudnutím účinnosti tejto novej právnej normy a právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli,
sa riadia predchádzajúcou právnou normou. Keďže nezákonné rozhodnutie o väzbe bolo vydané
24.2.2012, t. j. v čase účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z., v znení pred jeho novelizáciou zákonom č.

412/2012 Z.z., je výška žalobcom požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v súlade so zákonom
a neprekračuje zákonom stanovený limit.

21. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

22. Z obsahu trestného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/140/2013, ktorého súčasťou je aj
vyšetrovací spis č.: ČVS:PPZ-82/NKA-PZ-VY-2012 súd zistil, že uznesením Prezídia policajného zboru,
Úradu bola proti organizovanej kriminalite, odbor Východ, sp. zn. ČVS: PPZ-53/BOK-VY-2012 zo dňa
15.2.2012 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b)
Trestného zákona, lebo zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že doposiaľ presne nezistený páchateľ
dňa 3.10.2011 a 16.12.2011 v priestoroch Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava, maril dôkaz

trestného konania tým, že kontaktoval odsúdeného H. F., ktorý bol v procesnom postavení svedka
v konaní vedenom na Špecializovanom trestnom súde Pezinok pod sp. zn. PK1T/26/11 a inštruoval
ho, aby ako svedok na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.12.2011 poprel to, že má vedomosť
o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie, ktoré mu boli známe.

23. Uznesením Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ –
oddelenievyšetrovaniazodňa21.12.2012,sp.zn.ČVS:PPZ-53/BOK-VY-2012bolovznesenéobvinenie
voči žalobcovi, A. B. C. za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm.
d) Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že
menovaný dňa 3.10.2011 a 16.12.2011 v priestoroch Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava maril

dôkaz trestného konania tým, že kontaktoval odsúdeného H. F., nar. X.XX.XXXX, ktorý bol v procesnom
postavenísvedkavkonanívedenomnaŠpecializovanomtrestnomsúdePezinokpodsp.zn.PK1T/26/11
a inštruoval ho, aby ako svedok na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.12.2011 poprel to, že má
vedomosť o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie, ktoré mu boli známe a o ktorých mal vypovedať,
teda aby poprel to, že počul ako sa obvinení v trestnej veci vedenej pod sp. zn. PK1T/26/11 v priestoroch

Ústavu na výkon väzby Ilava medzi sebou cez okná rozprávali.
Uvedené uznesenie žalobca, ako aj jeho právny zástupca prevzal 21.2.2012.

24.UznesenímOkresnejprokuratúryTrenčínsp.zn.1Pv160/12-11zodňa23.2.2012prokurátorzamietol
sťažnosťobvinenéhoJUDr.KrižiakapodanúprotiuzneseniuPrezídiapolicajnéhozboru,Úradubojaproti

organizovanej kriminalite, odbor Východ – oddelenie vyšetrovania zo dňa 21.2.2012, nakoľko nebola
dôvodná.

25. Zo zápisnice o zadržaní obvineného zo dňa 21.2.2012 sp. zn. ČVS:PPZ-53/BOK-VY-2012 je zrejmé,
že obvinený JUDr. Križiak, ktorý bol stíhaný uznesením vyšetrovateľa zo dňa 21.2.2012 za zločin

marenia spravodlivosti bol zadržaný, lebo z doposiaľ zistených skutočností vyplynula dôvodná obava,
že bude pokračovať v trestnej činnosti. Osobná sloboda obvineného bola obmedzená o 17:17 hod. dňa
21.2.2012. Obvinený bol zadržaný v Pezinku, následne eskortovaný do Košíc, kde s ním bola spísaná
zápisnica o zadržaní dňa 21.2.2012 v čase o 22:00 hod. Súčasne bola vykonaná osobná prehliadka
obvineného.

26. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.2.2012 v konaní č.k. 0Tp/18/2012 uvedený súd
obvineného A. C. zobral do väzby, pričom väzba obvineného začala dňom 21.2.2012 o 17:17 hod. a túto
mal vykonávať v Ústave na výkon väzby Ilava. O prijatí do väzby svedčí aj príkaz na prijatie do väzby
zo dňa 24.2.2012.

27.KrajskýsúdvTrenčíneuznesenímzodňa5.3.2012vkonanísp.zn.2Tpo/9/2012-71zrušilnapadnuté
uznesenie zo dňa 24.2.2012 v celom rozsahu a podľa § 72 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku bol
obvinený A. C. prepustený z väzby ihneď na slobodu.
V odôvodnení uvedeného uznesenia Krajský súd v Trenčíne uviedol, že zo znenia skutku tak, ako je

uvedený vo vznesení obvinenia nijakým spôsobom nevyplýva dôvodnosť kvalifikácie skutku v zmysle
kvalifikovanej skutkovej podstaty § 344 ods. 2, písm. d) Trestného zákona, teda skutočnosť, že obvinený
mal čin spáchať ako verejný činiteľ alebo iná osoba, v súvislosti s výkonom svojho zamestnania,
povolania, postavenia alebo funkcie, čo napokon správne namietal aj sám obvinený. Krajský súddospel k záveru, že nie je splnená materiálna podmienka pre väzbu v podobe dôvodnosti trestného
stíhania, z ktorého dôvodu sa už nezaoberal existenciou niektorého z dôvodov väzby, pretože materiálne
podmienky pre vzatie do väzby musia byť splnené súčasne.

28. Dňa 19.12.2013 Okresná prokuratúra Trenčín podala na žalobcu obžalobu pre uvedený skutok,
Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 27.10.2014 č. k. 6T/140/2013-274 zastavil trestné konanie
proti obvinenému JUDr. Križiakovi pre skutok uvedený v obžalobe, pretože skutok nebol trestným činom
a nebol dôvod na postúpenie veci. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4.3.2015 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 4.3.2015, ktorý sťažnosť prokurátora, ktorú podal proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.10.2014 zamietol, pretože nebola dôvodná.

29. Žalobca zaslal žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku poškodeného na náhradu
škody spôsobenú nezákonným vznesením obvinenia a nezákonným rozhodnutím o väzbe podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. podaním zo dňa 28.10.2016, v ktorej uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúcej

z trov právneho zastúpenia vo výške 2.289,97 EUR a nemajetkovej ujmy vo výške 16.360,- EUR, ktorý
nárok bol predbežne prerokovaný Ministerstvom spravodlivosti SR. Z dôvodov podrobne uvádzaných
v žiadosti žiadal prerokovať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- EUR z dôvodu,
že nezákonným postupom štátu voči jeho osobe počnúc vydaním uznesenia o vznesení obvinenia
a následne nezákonnou väzbou mu vznikla nevyčíslená ujma tak v osobnom, ako aj profesionálnom

živote z dôvodov, ktoré v tomto podaní uviedol.

30. Žalovaný oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa
4.5.2017 oznámil právnej zástupkyni žalobcu, že žiadosť žalobcu bola predbežne prerokovaná v zmysle
§ 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., pričom žiadosti nebolo vyhovené a táto bola vyhodnotená ako

nedôvodná.

31. Súčasťou žalobného návrhu je vyúčtovanie trov právneho zastúpenia zo dňa 25.3.2015, obsahujúce
úkony právnej služby, vrátane náhrady za stratu času a cestovného. Žalobca predložil aj príjmový
pokladničný doklad zo dňa 25.3.2015 preukazujúci úhradu trov obhajoby JUDr. Petrovskej Homzovej

vo výške 2.289,97 EUR.

32. Predložil aj listinné doklady preukazujúce jeho zdravotný stav, výmenný list od MUDr. Ondirovej
– psychiatra zo dňa 12.3.2012, z obsahu ktorého je zrejmé, že uvedený psychiater vyšetroval
žalobcu a doporučil liečbu – Citalopram, Xanax, Zolpidem s tým, že doporučuje pokračovanie

v práceneschopnosti do kontroly. Predložil aj správu z psychologickej ambulancie MUDr. Jakubovovej
zo dňa 8.3.2012, v ktorej ambulancii žalobca absolvoval prvé vyšetrenie, keď uviedol, že v jeho živote
boli predchádzajúce týždne veľmi rušné, bez varovania bol zadržaný a umiestnený vo väzbe v Ilave, čo
psychicky zle znášal. Počas zadržania sa rozhodol na protest držať hladovku, schudol 12 kíl, zoslabol,
telesný aj psychický stav bol stále dekompenzovaný. Pre žalobcu to bol obrovský šok, z ktorého sa

len ťažko spamätával, bol smutný, cítil veľký pocit krivdy, hlavu mal plnú obavných myšlienok, cítil sa
zmätený, zneistený, v noci nespal, budil sa, bol vyčerpaný, slabý. Podľa záverov uvedenej ambulancie
psychológ doporučil psychiatrické vyšetrenie.
Súčasťou žalobného návrhu je aj prepúšťacia správa VÚSCH, a.s. Košice, potvrdzujúca hospitalizáciu
žalobcu v dňoch od 30.7.2013 do 5.8.2013 so záverom akútna pľúcna embólia so stredným rizikom,

trombolytická liečba.

33. Na pojednávaní dňa 5.9.2019 právna zástupkyňa žalobcu požadovala majetkovú ujmu z titulu
nezákonného rozhodnutia, uznesenia o vznesení obvinenia vo výške 70.000,- EUR a 30.000,- EUR
titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o väzbe žalobcu.

34. Generálnej prokuratúre SR bol doručený rovnopis žaloby ako zástupkyni Slovenskej republiky, ktorá
vo veci dňa 10.10.2019 podala vyjadrenie, keď uviedla, že nie je oprávnená v danom prípade konať
v mene SR, a to s prihliadnutím na ust. § 4 ods. 1 písm. m) zák. 514/2003 Z. z., podľa ktorého vo veci
náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu orgán

príslušný podľa písm. a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15),
ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci;
ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako
prvý. V danom prípade žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy jednakz titulu nezákonného rozhodnutia vyšetrovateľa policajného zboru o vznesení obvinenia a jednak titulom
nezákonného rozhodnutia o väzbe Okresného súdu Trenčín z čoho vyplýva, že v danom prípade ku
škode malo dôjsť v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov, t. j. prokuratúry

aj súdu. Z uvedeného dôvodu je subjekt konajúci v mene štátu určený vyššie citovaným ustanovením
§ 4 ods. 1 písm. m) zák. 514/2003 Z. z., podľa ktorého má v takomto prípade konať v mene štátu ten
príslušný orgán, u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15.
Keďže žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na Ministerstvo spravodlivosti SR, je
tento subjekt príslušným orgánom na konanie v mene štátu. S poukazom na uznesenie Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.5.2018 č. k. 17Co/278/2017 bol toho názoru, že jediným subjektom
oprávneným zastupovať Slovenskú republiku podľa názoru GP SR má byť Ministerstvo spravodlivosti
SR, nakoľko v zmysle vyššie uvedeného je určenie duplicitného zástupcu štátu v rozpore s § 4 ods. 1
písm. m) citovaného zákona.

35. Žalobca zaujal stanovisko aj k tomuto vyjadreniu, keď uviedol, že zákonnú povinnosť predbežne

prerokovaťnároknanáhraduškodysplnilžiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhradyškody
na MS SR, ktoré ak bolo toho názoru, že nie je príslušné na prerokovanie celého žalobcom uplatneného
nároku, malo žiadosť v zmysle § 15 ods. 2 zák. 514/2003 Z. z. postúpiť na príslušný orgán zastupujúci
štát, v danom prípade Generálnu prokuratúru SR a upovedomiť o tom žalobcu.

36. Na pojednávaní 13.2.2020 súd oboznámil strany sporu so záznamom zo seminára Krajského
súdu v Košiciach, na ktorom boli riešené otázky so zástupcami Najvyššieho súdu SR, kde okrem
iného Najvyšší súd SR zodpovedal aj otázku, ktorý štátny orgán koná v mene štátu, ak je žalobou
uplatňovaných niekoľko nárokov. Podľa Najvyššieho súdu SR za štát koná ten, kto začal konať ako prvý,
pričom zo žaloby musí vyplývať, že bol podaný návrh na predbežné prejednanie, na ktorom orgáne

a ako sa tento orgán vyjadril, resp. bol nečinný. Orgán, ktorý sa prvý vyjadril, ten začal konať a ten
koná v mene štátu. Obdobné stanovisko zaujal Krajský súd v Košiciach v rozsudku zo dňa 28.4.2017,
sp. zn. 6Co/385/2015, podľa ktorého ust. § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. rieši prípad vzniku škody v oblasti
verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci. V takomto prípade pre určenie
príslušného orgánu konajúceho v mene štátu bolo do 31.12.2012 skutočne rozhodujúce, na ktorom

z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; ak žiadosť bola podaná
na troch uvedených orgánoch, bol príslušný ten z nich, ktorý vo veci začal konať prvý.

37. Na základe takto vysloveného právneho názoru súd konštatoval, že žalovaným je Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, keďže žiadosť na prejednanie nároku podal

žalobca práve tomuto orgánu dňa 28.10.2016.

38. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že advokátsku činnosť vykonáva od roku 2003, od 1.3.2007
je samostatným advokátom, sídlo advokátskej kancelárie má na H. XX, B. C.. Väčšinu svojej činnosti
orientuje na obhajobu v trestných veciach, klientov zastupuje na doporučenie, sú to aj medializované

kauzy. Žalobca sa považoval za úspešného advokáta, obhajoval I., G., J., F..
Trestné stíhanie súviselo s obhajobou Sýkorovcov, ktorých obhajoval od júla 2010. Šlo o skupinovú
trestnú vec, veľmi zložitú, 15 obvinených. Konanie prebiehalo na Špecializovanom trestnom súde
v Pezinku. Dňa 21.2.2020 sa na pojednávaní vykonávali záverečné reči. Po jeho záverečnej reči
a ukončení pojednávania pred pojednávacou miestnosťou ho zadržali príslušníci z ÚBOK – Východ,

terajšia NAKA, ktorí mu doručili uznesenie o vznesení obvinenia. Argumentoval tým, že na pôde súdu
zadržanie nie je prípustné, nakoniec sa rozhodnutiu dobrovoľne podriadil a služobným vozidlom ho
odviezli do Košíc. Od začiatku tvrdil, že nerozumie vzneseniu obvinenia, pretože konanie, ktoré bolo v
ňom popísané, nebolo trestným činom. Chápal, že príslušníci mali iné príkazy, bol prekvapený tým, že
danú vec vyšetrovala polícia z Košíc, nakoniec pochopil, že ide o výlučnú príslušnosť.

Voči jeho osobe bolo vznesené obvinenie na tom základe, že pri obhajobe Sýkorovcov v priestoroch
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Ilave mali dôkaz, že kontaktoval odsúdeného H. F., ktorý bol
v procesnom postavení svedka. Bol obvinený preto, že mal mariť spravodlivosť a inštruovať F. k tomu,
aby nevypovedal pred Špecializovaným trestným súdom v Pezinku na pojednávaní, že počul rozhovory
v Ústave na výkon väzby Ilava medzi Sýkorovcami. Obvinenie bolo vznesené len na základe listu F.,

ktorý bol adresovaný Úradu špeciálnej prokuratúry bez toho, aby vo veci mohol vypovedať, situáciu
objasniť, či sa skutočnosti zakladajú na pravde.
Vo večerných hodinách bol dovezený na Rampovú ulicu v Košiciach, kde bol vypočúvaný. Predpokladal,
že výpoveďou a objasnením všetko skončí, s väzbou nerátal. Mal doma rodinu, manželku, malé dieťa.Bol umiestnený v CPZ, kde mu vyšetrovateľ odňal bez rozhodnutia mobilný telefón. Keďže médiá
sledovali kauzu na súde v Pezinku, manželka sa o zadržaní dozvedela z médií. Nestačil prísť do Košíc
a už o tomto skutku vedelo celé Slovensko.

Dňa 24.2.2012, čo bol piatok, bol vypočúvaný sudkyňou ako obvinený, ktorá rozhodovala o väzbe. Po
4 hodinách vypočúvania rozhodla, že ho do väzby berie. S takým rozhodnutím nerátal, keďže trestný
proces pozná. Bol umiestnený v ÚVV Ilava na oddelení doživotných trestov, jeho susedmi boli osoby,
ktoré boli odsúdené na dlhoročné tresty, mnohých zastupoval, F. mal na 10 metrov cez chodbu a dôvod
väzby bol ten, aby nemohol páchať trestnú činnosť. Úkony, ktoré nasledovali po príchode do Ilavy boli

preňho ponižujúce – bola to kontrola, človek sa musel vyzliecť donaha, pridelili mu väzenský úbor, fotili,
brali odtlačky, celý proces naňho pôsobil ubíjajúco. Bol to piatok pred víkendom, kedy sa na rodinu tešil.
Žalobca sa považoval za tvrdšieho človeka a pokiaľ obhajoval zločincov chcel pomôcť aj sebe.
Nenapadlo ho nič iné, len na podporu toho, čo sa stalo držať hladovku, ktorú považoval za jediný
prostriedok, ktorým chcel dať najavo nesúhlas s procesom. Hladovku držal od začiatku, pre príslušníkov
ústavu to bola mimoriadna situácia, dostali pokyn, aby ho každú hodinu budili, svietili do očí. Dňa

2.3.2012 ho premiestnili do nemocnice pre odsúdených v Trenčíne. Vedel, že 5.3.2012 sa má uskutočniť
neverejné zasadnutie o sťažnosti týkajúcej sa väzby a podľa toho mienil postup korigovať.

39. Žalobca predložil súdu Úradný záznam z osobnej návštevy na Slovenskej advokátskej komore
z 23.8.2010, ktorý v nej umiestnil preventívne. Z obsahu uvedeného úradného záznamu (č. l. 482 spisu)

je zrejmé, že žalobca dňa 23.8.2010 sa dostavil do sídla Slovenskej advokátskej komory a oboznámil
predsedu komory so skutočnosťou, že 4.8.2010 prevzal právne zastúpenie H. K. v trestnej veci PPZ,
ÚBOK, odbor Bratislava, ČVS: PPZ-25/BOK-B1-2010. Pri druhej návšteve ÚVV Ilava dňa 13.8. mu klient
oznámil, že asi 6.8.2010 prišli za ním do Ilavy pracovníci ÚBOK – Západ s tým, že mu oznámili, že im
pripravil riadne dusno, keď si A. C. zvolil ako obhajcu v trestnom konaní. Tlačili naňho, aby pomohol

usvedčiť zločineckú skupinu, sľubovali mu rôzne výhody a žiadali, resp. mu navrhli aby po tom, čo mu
zabezpečia do ÚVV Ilava mikrofón s nahrávacím zariadením, nahrával hovory v ÚVV Ilava so svojim
obhajcom, teda JUDr. Križiakom. Tiež mu oznámili, mysliac si, že je „ich človek“, že JUDr. Križiaka
nejakým spôsobom dostanú z jeho obhajoby, či už drogou v aute alebo iným spôsobom. Tiež naňho
tlačili, aby vypovedal plnomocenstvo na zastupovanie A. C., pričom klient si vypýtal čas na rozmyslenie

a rozhodnutie.
Žalobca ozrejmil, že uvedený záznam umiestnil v Slovenskej advokátskej komore pre prípad, keby sa
stalo niečo také, čo sa aj o niekoľko mesiacov stalo. Záznam mal slúžiť ako poistka v prípade, ak by
k niečomu obdobnému došlo.
Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť, ktorá bola zamietnutá. Rovnako podal sťažnosť

proti uzneseniu o vzatí do väzby.
VrovnakomobdobízastupovalOkoličániovcov,šlooveľképrípady,ktorémalimediálnyrozsah,vktorých
konaniach bol aktívny. Dňa 5.3.2012 bol premiestnený z nemocnice na Krajský súd Trenčíne, ktorý
rozhodoval o jeho opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o väzbe. Keďže šlo o veľkú kauzu, bolo to
za prítomnosti veľkého počtu médií. V tomto smere predložil fotodokumentáciu, keď bol vo väzenskom

oblečení z nemocnie premiestňovaný na Krajský súd v Trenčíne. Uvedeného dňa krajský súd zrušil
rozhodnutie Okresného súdu Trenčín a z väzby ho ihneď prepustili na slobodu (fotodokumentácia č. l.
483 spisu).
Počas väzby na jeho osobu boli tlaky, aby hladovku ukončil, ak tak neurobí pôjde na psychiatrické
oddelenie. Tým, že bol na samotke, vylúčil vonkajší vplyv. Už len samotná skutočnosť, že H. F. bol

na chodbe oproti jeho cele a vo vedľajších celách ďalší väzni, ktorých poznal, pôsobila ako zámer. Do
väzby bol vzatý, aby neovplyvňoval F., na druhej strane bol blízko neho. Náhradu nemajetkovej ujmy
za väzbu požadoval z dôvodu, že orgány, ktoré o tom rozhodovali, porušili zákon v tom, že väzba bola
absolútne nedôvodná a nezákonná a pokiaľ Krajský súd v Trenčíne pri prepustení z väzby rozhodnutie
odôvodnil neexistenciou materiálnej stránky väzby, neexistoval dôvod na trestné stíhanie jeho osoby.

Týmto rozhodnutím orgánom, ktoré ho riešili, malo bliknúť výstražné svetlo, že sa zmýlili, na základe
tohtorozhodnutiamaliprípadposúdiťtak,žetrestnéstíhaniemalobyť zastavené.Žalobcauviedolďalšie
argumenty nemajetkovej ujmy za väzbu, keď ozrejmil, že nestihol prvé kroky dcéry, ktorá v tom čase
mala 13 – 14 mesiacov, nestihol pohreb priateľa L. L., ktorý zomrel XX.X.XXXX a pohreb bol v piatok.
Bol to dlhoročný kolega, kamarát, ktorý zomrel náhle. Za ponižujúce bral zaobchádzanie, ktorému bol

podrobený v ÚVV Ilava, alebo v nemocnici ÚVV Trenčín. Šlo síce o zákonné kroky, ale pre človeka, ktorý
sa cíti nevinný a človeka, ktorý spravodlivosti zasvätil celé roky kariéry, takéto správanie považoval za
ponižujúce a dehonestujúce. Keďže s postupom nesúhlasil, držal hladovku, jej následky sa mu neskôr
prejavili na zdraví. Dostal pľúcnu embóliu a aj keď lekári nevedeli uviesť jej presnú príčinu, mohlo tosúvisieť s hladovkou a stresom. Váha počas väzby mu klesla o 12 kíl, po tom, čo ho z väzby prepustili,
manželka trvala na tom, aby sa podrobil vyšetreniu psychiatra a psychológa. Predtým ako bol vzatý do
väzby sa považoval za vitálneho človeka, ktorý športoval, nepripúšťal žiadne depresie, po prepustení

z väzby sa uzavrel, mesiac, dva nevychádzal z domu, to všetko doľahlo na jeho psychiku. Poznačil ho
pobyt na samotke, čas plynul veľmi pomaly, jedna minúta trvala ako jeden deň, bol bez akéhokoľvek
kontaktu s ľuďmi. Kontakt s rodinou odmietal, a to len preto, aby ich chránil, aby ho nevideli v situácii
v akej bol. Väzba dopadla aj na jeho rodinný život, mnohí sa od neho odvrátili, nielen priatelia a známi,
výčitky nasledovali aj od manželky „či mu to bolo treba, čo z toho ako rodina majú, keď odmenou za

jeho prácu je trestné stíhanie“. S odstupom času žalobca priznal, že manželku chápal, pretože chránila
rodinu. Vo svojej práci nič zlé nevidel, len ju vykonával a robil tak, ako vedel.

40. K uzneseniu o vznesení obvinenia ozrejmil, že vyšetrovanie tejto banálnej kauzy trvalo takmer tri
roky, napriek tomu, že 5.3.2012 mali orgány činné v trestnom konaní napísané, že neexistuje dôvodnosť
trestného stíhania, lebo skutok, ktorý sa mu kládol za vinu nebol trestným činom. Napriek tomu ho polícia

vyšetrovala, robila bezdôvodné úkony, priberala znalcov, vyextrahovala obsah súkromného telefónu,
ktorý nesúvisel s popisovaným skutkom, do spisu sa dostali fotografie dcéry, ďalšie osobné údaje
súkromného charakteru a celé stíhanie sa umelo naťahovalo. Jeho návrhy na zastavenie trestného
stíhania boli odmietané, nakoniec začiatkom roku 2014 došlo k nepochopiteľnému kroku, a to k podaniu
obžaloby námestníkom Okresnej prokuratúry Trenčín pre skutok, v ktorom Krajský súd v Trenčíne

vyhlásil, že nie je trestným činom. Ani to orgánom činným v trestnom konaní nestačilo a po tom, ako
sudca Okresného súdu Trenčín od stola zastavil trestné stíhanie, prokuratúra podávala sťažnosť voči
rozhodnutiu, až v polovici roku 2015 bola sťažnosť prokurátora ako nedôvodná zamietnutá. Podľa
žalobcušlooúčelovékroky,ktoréhomaličonajdlhšiudobudržaťvpozíciiobvineného.Prejehoväzobné
atrestnéstíhanie,viaceroľudí,niektorínaurčitéobdobie,inínatrvalosaodnehoodvrátilo,preniektorých

klientov, ktorí pôsobili vo sfére štátnych zakázok a ktorým poskytoval právnu pomoc, sa stal neprijateľný.
V pracovnej oblasti, kde zastupoval firmy pri verejných obstarávaniach, pri obchodných rokovaniach,
došlo k ukončeniu právneho zastúpenia, k ukončeniu síce došlo neformálnym, ale taktickým spôsobom,
nedvíhali telefón, nereagovali. S niektorými sa s odstupom času rozprával, tí ako dôvod ukončenia
spolupráce uviedli trestné stíhanie jeho osoby, negatívnu reputáciu jeho osoby v médiách. V rozhodnom

období situáciu nezvládol, pripustil, že bolo obdobie, keď požíval alkohol vo väčšej miere, dokonca
šoféroval pod vplyvom alkoholu, za čo bol Okresným súdom v Rožňave odsúdený na 5-ročný trest
zákazu činnosti, k tejto udalosti došlo koncom roku 2015. Celé trestné stíhanie, ktoré trvalo tri roky,
ho deprimovalo viac ako si pripúšťal. Najviac ho štvalo, že nikto neniesol zodpovednosť za nezákonné
postupy, policajti stíhaní neboli, dokonca boli odmenení, nikto neniesol žiadnu zodpovednosť za to, že

voči jednotlivcovi, ktorý vedie bezúhonný život môžu byť použité mechanizmy, ktoré ho majú udupať.
Vtedysazamyslelnadtým,žekeďštátneorgánysitakýtopostupdovoliavočijehoosobeakoadvokátovi,
čo si dovolia voči obyčajným ľuďom bez znalosti práva. Najviac deprimujúci z celej situácie považoval
postoj štátu, ktorý sa vyhýba zodpovednosti nahradiť škodu, ktorá mu evidentne vznikla. Sám sa do
väzbynepýtal,nechcelbyťobvinený,nechcel,abytrestnéstíhanietrvalotriroky,chcelvidieťsvojudcéru,

chcelviesťzdravýrodinnýživot,orgánySRmuvtomúčelovozabránilia umelýmnaťahovanímtrestného
stíhania jeho osoby vytvorili podmienky, ktoré mali neblahý vplyv na jeho zdravie a rodinný život. Po
určitom čase sa k advokátskej činnosti vrátil, orientuje sa však aj na inú oblasť, keďže musí uživiť
rodinu. Navyše čelí ďalšiemu trestnému stíhaniu v kauze Šátorovcov, opätovne bola podaná obžaloba
pre marenie výkonu úradného rozhodnutia, ktoré konanie nie je skončené. Medzičasom sa mu narodila

druhá dcéra s hendikepom, v tomto smere musí riešiť ďalšie problémy. Má dvoch súrodencov, tí pracujú
v inej bradži, nevedia posúdiť právnu stránku a dosah trestného stíhania. Aj keď to bolo voči jeho osobe
zastavené, nedočkal sa zmeny prístupu z ich strany. Ako advokát poznal veľa sudcov, prokurátorov,
advokátov, po začatí trestného stíhania cítil, že pri kontakte s jeho osobou by mohli mať problémy, mal
postavenie stíhanej, závadovej osoby.

Vzhľadom na krátkosť väzby advokátska komora mu advokátsku činnosť nezastavila, čo znamená, že
mohol v nej pokračovať. Je možné, že k tomu nedošlo aj vzhľadom na úradný záznam z augusta 2010,
ktorý v kancelárii uložil. Slovenská advokátska komora prihliada na všetky okolnosti prípadu, ako aj
obsah odôvodnenia rozhodnutia súdu, samozrejme komoru informoval o priebehu trestného stíhania,
všetky dôkazy mali k dispozícii. Jeho zadržanie bolo medializované, na internete, v Novom čase, Plus

7 dní, Pluska, v médiách, na TA3, Markíza, JOJ. Za roky vrcholu kariéry žalobca považoval roky 2009
– 2011, teraz sa doslova pretĺka.41. Na návrh žalobcu bola vypočutá svedkyňa C. C., manželka žalobcu, v manželstve žijú 15 rokov.
Manžel spočiatku pracoval ako koncipient u JUDr. Homzu, orientoval sa na trestné právo, po zložení
skúšok sa stal advokátom, osamostatnil sa, mal vlastnú kanceláriu.

To, čo sa stalo 21.2.2012 na to nikdy nezabudne. Manžel odišiel do Pezinka za účelom obhajoby
v trestnom konaní, obhajoval Sýkorovcov. V tom čase mali 15 mesačnú dcéru. V uvedený deň popoludní
bola s ňou na prechádzke. Telefón manželovi nestihla zdvihnúť, keď mu volala ona, už nedvíhal. Až
do večerných správ danej okolnosti nepripisovala žiaden význam. V televízii, TV Markíza ako prvá
správa bola o tom, že advokát C. po skončení pojednávania bol zadržaný, celý proces zadržania

bol medializovaný, keďže sa na pojednávaní zúčastnilo množstvo médií. Táto informácia bola veľkým
šokom, z ktorej sa niekoľko dní nevedela spamätať, päť dní takmer nič nejedla, nebola schopná sa
postarať o dcéru a nič riešiť. Situáciu nezvládali ani jej rodičia, hlavne otec, ktorí žijú a bývajú v malej
dedine pri Vranove nad Topľou. Mama bola nútená volať sanitku, aby otcovi pomohli. Manželov otec
v tom čase nežil, mama bola vyššieho veku, mala zdravotné problémy, jej situáciu ozrejmil manželov
brat tak, aby to zvládla. Ďalším šokom bola pre ňu väzba, s ktorou nerátali. Nevedela posúdiť, ako dlho

väzba potrvá, či to bude pár dní, týždňov, mesiacov, bála sa o manžela, ako to zvládne. Navyše v byte
žila sama s dieťaťom, bol to stav neistoty a stresu. Manžel odmietal akýkoľvek kontakt, a to len preto,
aby ich ochránil, nechcel im spôsobiť starosti a nechcel, aby videla ako to znáša. Vo väzbe bol takmer
dva týždne, o tom, že držal hladovku sa dozvedela od jeho právnej zástupkyne, aj z médií. Žalobca je typ
človeka, ktorý neznáša nespravodlivosť a keďže vedel, že nič neurobil, napriek tomu bol zadržaný a vo

väzbe,boltojehoobrannýkrok.Bolsivedomýnásledkovtýchtoprocesovpokiaľšloorodinnýapracovný
život, aj toho, čo tieto zadržania a väzba v živote nielen advokáta, ale každého človeka znamenajú.
Po návrate sa zmenil. Bol typom človeka, ktorého čokoľvek nezlomí, nesťažoval sa, bol spoločenský,
optimisticky naladený. Po návrate z väzby sa uzavrel do seba, nekomunikoval, chcel byť sám. Bolo to
obdobie, kedy navštívil odborných lekárov, psychológa, psychiatra, z celej situácie bol smutný a skleslý.

Vzniknutá situácia ho priviedla k myšlienke, či to stálo za to, aj keď robil len svoju prácu najlepšie ako
vedel a výsledkom bolo trestné stíhanie a väzba, aby ohrozil život rodiny a aj svoj. Celý čas pri manželovi
stála, snažila sa mu byť oporou a pomôcť. Samozrejme, že práve zo vzniknutej situácie vznikali nezhody
a hádky, aj keď manžel namietal, že nič zlého nespravil, sama tvrdila, že predsa k daným udalostiam
došlo. Udalosť zasiahla nielen ich rodinu, ale aj známych, kamarátov, ich rodiny, mnohí sa od nich

dištancovali, alebo prerušili kontakty, mnohí klienti na základe tejto udalosti ukončili spoluprácu po
právnej stránke. Svedkyňa uviedla udalosť, keď kamarát, ktorého dlhé roky pozná, ju pri stretnutí úplne
ignoroval. Situáciu ťažko znášal jej otec, keďže žije v oblasti, kde každá informácia má veľký dopad,
nechcel, aby ich navštevovali, obával sa rečí okolia.
Ďalšie tri roky prebiehalo trestné stíhanie, boli v neistote ako to skončí. V roku 2015 bolo trestné stíhanie

na Okresnom súde Trenčín zastavené, pretože skutok nebol trestným činom, ktoré rozhodnutie bolo
potvrdené aj odvolacím súdom. Samozrejme, že zastavenie trestného stíhania bolo úľavou pre rodinu
aj okolie, boli však známi, s ktorými k obnoveniu kontaktov nedošlo. Voči manželovi je vedené ďalšie
trestnéstíhanie,bolstíhanýzavedeniemotorovéhovozidlapodvplyvomalkoholu,čobolovjesenivroku
2015, rovnako pre marenie spravodlivosti, ktoré nie je skončené.

42. Svedkyňa potvrdila obavu, keď jej manžel telefón nedvihne a je na pracovnej ceste, nikdy nevie čo
sa stane, v hlave má akýsi blok zo situácie, ku ktorej došlo. Medzičasom sa im narodila druhá dcéra.
V období, keď bol manžel vo väzbe sa stali udalosti, ku ktorým predtým nikdy nedošlo. Pri prechádzke
s dcérou v parku sa z ničoho nič pred ňu postavil muž s fotoaparátom, začal dcéru fotiť, strhla kočiar tak,

aby k tomu nedošlo, pri ďalšej prechádzke v prítomnosti mamy celý čas šiel za nimi muž, považovala
to za nátlak, zastrašovanie. Obdobný prípad sa jej stal u lekárky, keď nejaký chlap si sadol oproti
nej, celý čas na ňu pozeral, nereagoval na výzvu sestričky, keď odišla ona, odišiel aj on. Aj tento prípad
považovala za zastrašovanie.
U manžela v súvislosti s trestným stíhaním nastali psychické problémy, navštevoval lekárov, psychiatrov,

psychológov, bola zistená pľúcna embólia, ktorú našťastie prežil. Po všetkých vyšetreniach lekári
nevedeli zistiť príčinu, nakoniec to uzavreli s tým, že to mohol byť následok stresu. Má vysoký tlak,
doposiaľ berie lieky, v súvislosti s psychiatrickou a psychologickou liečbou užíva lieky na spanie
a ukľudnenie.
Svedkyňa potvrdila, že vrcholom kariéry u manžela bolo obdobie rokov 2009 – 2011, trestným stíhaním

stratil mnohých klientov, čo sa prejavilo aj na príjme, ktorým zabezpečoval rodinu. Manžel situáciu
nezvládol, čo chcel vyvážiť väčším požívaním alkoholu, k týmto okolnostiam sa pridružili problémy
s mladšou dcérkou.43. Svedok C. žalobcu poznal z pracovnej oblasti. Je konateľom a spoločníkom viacerých spoločností,
právne služby žalobcu využíval od roku 2006 do roku 2011, resp. 2012, bolo to v oblasti
verejného obstarávania, obchodného práva, právne služby poskytoval pri uzatváraní zmlúv v súvislosti

s katastrálnym konaním, pracovným právom. Bližšie vzťahy však nenadviazali.
Spolupráca v pracovnej oblasti bola ukončená práve v súvislosti s jeho zadržaním, väzbou a trestným
stíhaním. O uvedených skutočnostiach sa dozvedel z médií. To, že bol zadržaný, vzatý do väzby,
že mal byť členom zločineckej skupiny, tieto skutočnosti mali podstatný vplyv na spoluprácu s jeho
spoločnosťami. Ako konateľ nemohol dovoliť, aby žalobca po všetkých medializovaných kauzách ho

zastupoval na stretnutiach, podpisoval dokumenty, keďže práve zo strany obchodných partnerov bol na
tieto skutočnosti a na jeho osobu dotazovaný.
Po prepustení z väzby sa so žalobcom skontaktoval, žiadal o stretnutie, na ktorom mu oznámil, že
napriek tomu, že si jeho dlhoročnú prácu váži, za ktorú je mu vďačný a bol s ňou spokojný, v dôsledku
všetkých udalostí, ku ktorým došlo v súvislosti s jeho osobou si nemôže dovoliť, aby ich spolupráca
pokračovala. Žalobca zareagoval normálne, bol si vedomý udalostí, ku ktorým došlo, dokonca sa mu

ospravedlnil, sám mal pochybnosti o pokračovaní v práci. Bolo to ich posledné stretnutie, ďalšie právne
služby žalobcu jeho spoločnosti nevyužívajú a je tomu tak doposiaľ. Je pravdou, že sa párkrát náhodne
stretli, cca pred dvomi rokmi mu žalobca zavolal a poprosil, či by bol ochotný v danej veci vypovedať.
Výpoveď považoval z morálneho hľadiska za zadosťučinenie voči jeho osobe. Nakoniec potvrdil, že
žalobcovi za poskytované právne služby v období, ktoré uviedol poskytol ročne cca 10.000,- EUR.

44. Žalobca predložil súdu uznesenie Okresného súdu Trenčín v trestnej veci 4T114/2017 zo dňa
3.2.2022 (iné trestné konanie žalobcu), ktorým bola trestná vec žalobcu postúpená na priestupok SAK
z dôvodu, že žalovaný skutok nie je trestným činom, ako aj oznámenie SAK o odložení veci zo dňa
25.10.2022 (č. l. 642, 643 spisu).

45. Na návrh žalobcu boli vypočutí ďalší svedkovia, svedok A. D., žalobcu pozná od roku 2008-2009,
kedy začínal ako advokát, advokátsku kanceláriu má v Šali. Stretávali sa na súdoch, hlavne v Galante,
kdemalžalobcasvojuklientelu,ajnasúdevNitre,Trnave,naŠpecializovanomtrestnomsúdevPezinku.
Práve na súde v Galante ho začal vnímať ako kolegu, stretávali sa pri obhajobách v rôznych veciach,

ich vzťahy boli vždy len kolegiálne. Spoločne zastupovali aj vo veľkých mediálnych trestných kauzách,
Okoličányovci, Sýkorovci, ich konzultácie sa týkali procesných úkonov, súdnych rozhodnutí, právnych
posúdení. Aj keď mali vedomosti o rodinných veciach, ich rodiny sa nikdy nestretli, bližšie vzťahy
neudržiavali. O tom, čo sa stalo vo februári 2012, sa svedok dozvedel cestou z pojednávania, volala
mu manželka, že žalobcu zadržali, v rádiu to bolo takmer na všetkých staniciach. Po jeho zadržaní mu

volali viacerí kolegovia, advokáti, klienti, dotazovali sa na informácie ohľadom postupu voči jeho osobe.
Následne sa z médií dozvedel, že šlo o marenie spravodlivosti a celý postup bol realizovaný na základe
výpovede F. v konaní, kde žalobca obhajoval Sýkorovcov. Nielen jeho advokátska kancelária, ale aj
ďalší kolegovia sa snažili danú vec po právnej stránke konzultovať, nechápali a nerozumeli tomu, že
za takýto skutok bolo voči žalobcovi začaté trestné konanie, keďže skutok nepovažovali za trestný čin.

Všetky informácie získavali len z médií. Práve takýmto spôsobom sa dozvedel aj o tom, že žalobca
bol rozhodnutím súdu v Trenčíne vzatý do väzby a aj to, že držal hladovku až do jeho prepustenia.
O sťažnosti žalobcu rozhodoval sťažnostný súd, ktorý ho z väzby prepustil. Už v tomto rozhodnutí
Krajský súd v Trenčíne konštatoval, že skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný a vzatý do väzby nebol
trestným činom. Z odborného hľadiska všetci advokáti toto rozhodnutie považovali za kľúčové a verili,

že sa konanie voči žalobcovi čo najrýchlejšie ukončí. O danej skutočnosti mala vedomosť aj Slovenská
advokátska komora, ktorá žalobcovi advokátsku činnosť nepozastavila, ani ho žiadnym spôsobom
disciplinárne nepostihla. Aj keď svedok nepoznal celý vyšetrovací proces v jeho veci, prekvapila ho
obžaloba, čo považoval za niečo zvláštne. O to zvláštnejšie bolo, že Okresný súd Trenčín veľmi rýchlo,
bez akéhokoľvek nariadenia pojednávania trestné stíhanie od stola zastavil, a to práve z dôvodov, ktoré

boli konštatované v rozhodnutí sťažnostného súdu. S takýmto postupom sa svedok za celú prax stretol
len v dvoch prípadoch, preto konanie voči žalobcovi považoval za nezvyčajné. Celý postup nazval
šikanóznym, účelovým, aby bol žalobca odstavený z obhajoby v danej trestnej veci. Bolo to obdobie,
kedy mnohí advokáti aj v trestných veciach, zmenili svoj postoj voči terajšej NAKE, vzhľadom na postup
voči žalobcovi, ktorý v mnohých vyvolal strach, rešpekt.

V celom procese svedka zarážalo niekoľko vecí, v prvom rade spôsob zadržania žalobcu, čo sa
udialo na pojednávaní, hneď pred budovou súdu v Pezinku, kde bolo množstvo médií, nakoniec to
boli príslušníci NAKY z Východu, napriek tomu, že to mohli realizovať kolegovia zo Západnej časti
Slovenska. Celé konanie nielen svedok, ale aj advokátska komunita považovali za šikanózne. U žalobcupozastavenítrestnéhostíhania,ajpoprepustenízväzbypostreholurčitézmeny,keďuviedol,žežalobca
ťažko znášal skutočnosť, že bol obmedzený na osobnej slobode, zle znášal aj to, že celá kauza bola
neskutočne medializovaná, čo malo dopad na jeho rodinný život. Zmeny nastali aj v procesnej oblasti,

keď žalobca vedel, že trestné stíhanie vzhľadom na rozhodnutie sťažnostného súdu bude voči jeho
osobe zastavené, napriek tomu musel čeliť v ďalšom období procesným úkonom, podaniu obžaloby.
Mnohí klienti dotazovali ich advokátsku kanceláriu dotazmi, „či môže naďalej robiť prácu, ktorú doposiaľ
vykonával, či mu môžu veriť, či si ho policajti nekúpili“ z čoho vyplýva, že aj klientela mala obavy o jeho
ďalšom pôsobení. U žalobcu nastal šok, keď trestné stíhanie voči jeho osobe pokračovalo, kedy mal

dojem, že žalobca rezignoval, prácu nerobil s takým elánom a zapálením ako to bolo dovtedy. Stretávajú
sa a komunikujú aj v súčasnosti, rozoberajú právne otázky, má však pocit, že vo vzťahu ku klientele je
zdržanlivý, veci rieši s obavami, v práci nie je tak zapálený. Žalobca má klientelu zastupovanú hlavne
v obchodných a trestných veciach. Snažil sa mu pomôcť, priviesť ho k športu, hokeju, ktorý predtým
amatérsky realizoval, nestalo sa tak. Postup voči osobe žalobcu bol pilotným prípadom, v roku 2014 bol
sám trestne stíhaný za skutky súvisiace s advokátskou činnosťou, jeho obvinenie však bolo zrušené cez

novelizovaný Trestný poriadok. Aj jeho zadržali pred rovnakým súdom, za účasti médií na parkovisku.
Potvrdil aj to, že obdobný postup NAKA použila voči ďalším štyrom advokátom, voči všetkým bolo
trestné stíhanie zastavené.

46. Svedok C. podniká od roku 1998, mal obchod textilu, neskôr obchodnú činnosť rozšíril na celé

Slovensko, rozšíril aj podnikateľskú oblasť s nehnuteľnosťami, reality, leasing. Zamestnával cca 1500
zamestnancov, v rozhodnom období mal desať spoločností. Podnikal aj mimo územia Slovenska –
Maďarsko, Rumunsko, Ukrajina, Česká republika.
So žalobcom sa spoznal na spoločenskej akcii v roku 2008-2009, bol mu predstavený ako advokát
z Košíc. Spolupráca začala po tom, keď si ho oťukal ako človeka aj ako advokáta, ich spolupráca sa

prehĺbila, žalobca sa zúčastňoval obchodných stretnutí, radil mu aj v iných oblastiach.
To, čo sa stalo v roku 2012 voči osobe žalobcu sa dozvedel z televízie, bolo to vo všetkých médiách,
vedel aj akým spôsobom bol zadržaný. Samozrejme, že o danej udalosti sa dozvedeli jeho obchodní
partneri, čo malo vplyv na spoluprácu so žalobcom.
Keďže podnikal v rozsiahlom objeme, mal prevádzky po celej republike, od obchodných partnerov

- Samsung, Peugeot, Citroen, tí mu vyslovene pri stretnutiach medzi štyrmi očami naznačili, aby
prehodnotil vzťahy so žalobcom, keďže to malo zlý dopad na ich meno, na meno ich spoločností. Bola to
citlivá téma, naznačili mu prerušenie vzťahov s týmto advokátom. Po prepustení z väzby sa so žalobcom
stretol, bolo mu nepríjemné sa na danú tému baviť, keďže bol s jeho právnymi radami a pomocou
spokojný. Žalobca situáciu ním ozrejmenú prijal, pochopil, vtedy mal iné starosti. Na základe týchto

udalostí právnu spoluprácu so žalobcom prerušil a zabezpečil právne služby od iných advokátskych
kancelárií.
Napriek tomu, čo všetko žalobca prežil, v jeho očiach ostal profesionál, príležitostne sa stretol aj s jeho
manželkou,malipriateľskývzťah.Následnesaodpriateľovdozvedel,žežalobcasituáciuneznášalveľmi
dobre.

47. Svedok C. je kamarátom žalobcu. Aj on je podnikateľom, má niekoľko spoločností. Žalobcu vyhľadal
z dôvodov poskytnutia právnych služieb, ktoré chcel pri podnikaní využiť, keďže v roku 2007 žalobca
začínal a finančne bol prijateľnejší ako ostatné renomované advokátske kancelárie.
To, čo sa stalo vo februári 2012, sa dozvedel z televízie, i to, že žalobca bol zadržaný a vzatý do väzby.

Kontaktoval kamarátov, aby si informácie overil, bolo to aj z dôvodu, že určité veci mali rozbehnuté
a žalobca ich nevedel ukončiť.
Po prepustení z väzby sa s ním komunikovalo ťažšie, snažil sa mu pomôcť, takmer dva mesiace mu
nedvíhal telefón. Následne sa stretli a aj keď svedok chcel, aby ho žalobca v jeho veciach naďalej
zastupoval, vzhľadom na medializované informácie týkajúce sa osoby žalobcu sa obával, aby táto

skutočnosť neohrozila meno jeho obchodných spoločností, kontrakty, obchodných partnerov, z ktorého
dôvodu ho poprosil o vrátenie dokladov vo veciach, ktoré mal u žalobcu rozbehnuté. Následne využil iné
advokátske kancelárie. Žalobca sa na ukončenie spolupráce nehneval, bol zlomený všetkým tým, čím
prešiel. Od uvedeného okamihu ich spolupráca nepokračovala, jeho právne služby nevyužíval. Svedok
uviedol finančný obnos, ktorý poskytol žalobcovi, čo bolo v desaťtisícoch korún ročne, s ktorou cenou,

aj poskytovaním právnych služieb bol spokojný.

48. Svedok M. N. je lekárom a zamestnancom Univerzitnej nemocnice, Košice, má aj kardiologickú
ambulanciu. V roku 2013 bol kolegom požiadaný o vyšetrenie žalobcu, ktorý bol na urgentnom príjmes podozrením na pľúcnu embóliu. Aj keď sa so žalobcom poznajú dlhé roky, bol to prvý kontakt medzi
ním ako lekárom a pacientom. Po prijatí na urgentný príjem žalobcu previezli na interné oddelenie.
Následne mu volal, že je nespokojný s lekárskou starostlivosťou, medzitým odpadol, preto sa rozhodol,

že ho vyšetrí. Keď žalobcu uvidel, vedel, že je zle, okamžite začal konať, bral defibrilátor, zabezpečil
CT vyšetrenie a zistil, že má masívnu rozsiahlu pľúcnu embóliu. Bol to vážny stav, kedy žalobca mohol
prísť o život, z ktorého dôvodu osobne zabezpečil jeho prevoz do VÚSCH, kde mu bola okamžite
podaná liečba. Keby sa tak nestalo do pár minút, žalobca by zomrel. Odvtedy je pod lekárskou kontrolou,
doživotne berie lieky, najmä na riedenie krvi. Svedok nevedel potvrdiť ani vylúčiť, čo bolo príčinou tak

rozsiahlej pľúcnej embólie. Pri strese, ktorý žalobca prežíval, mal vedomosť o tom, že držal hladovku,
mohol byť dehydrovaný, mohlo dôjsť k zvýšeniu hustoty krvi, čo mohlo byť podnetom pre vznik krvnej
zrazeniny. Kým v roku 2013 mu šlo o život, za 11 rokov ho v podstate lekári chránia tým, aby nenastala
recidíva. Nie je to však výhra, pretože pri akejkoľvek zlomovej situácii v živote môže dôjsť k prasknutiu
cievy a zaliatiu mozgu. Preto musí brať lieky.

49. Svedok M. O. obhajoval žalobcu v trestnom konaní, v rokoch 2004-2006 pôsobil v jeho advokátskej
kancelárii ako koncipient, od roku 2008 je samostatným advokátom s vlastnou klientelou. Majú aj
spoločné miesto podnikania, takže kancelárie majú v jednom dvore.
Jedného dňa mu volala manželka žalobcu, že je zatvorený, ktorá skutočnosť bola následne zverejnená
vo všetkých televíziách. Bol zadržaný na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku a dôvodom jeho

zadržania bolo marenie spravodlivosti.
Svedok daný prípad považoval za atypický z niekoľkých dôvodov, v prvom rade nebolo nutné vykonať
zadržanie žalobcu priamo v budove špecializovaného trestného súdu, pretože takéto zadržania sa
vykonávajú a realizujú pri obzvlášť závažných trestných činoch, resp. pri trestných činoch s vysokou
trestnou sadzbou. Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že príslušníci NAKY s Košíc cestovali do Pezinka,

aby žalobcu zadržali za asistencie všetkých médií – JOJ, Markíza, RTVS, pričom nebol problém ho
zadržať po príchode do Košíc.
Žalobca obhajoval v trestných veciach Sýkorovcov, pričom k tomuto zadržaniu malo dôjsť na základe
listu F.. V danom prípade nebol dôvod, aby príslušnosť bola určená pre košickú NAKU vzhľadom k tomu,
že k skutku malo dôjsť v Ilave.

Po oboznámení sa s prípadom prevzal právne zastúpenie žalobcu, od začiatku bol toho názoru, že
čin, za ktorý bol obvinený, nie je trestným činom. Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola
zamietnutá, následne bolo vydané rozhodnutie o väzbe, aj proti tomuto rozhodnutiu podali sťažnosť.
Väzba žalobcu bola v Ilave, kde ho kontaktoval. Žalobca neveril tomu, že za takéto niečo je možné
vzniesť obvinenie a rozhodnúť o väzbe. Komunikácia so žalobcom nebola možná, nakoľko od začiatku

počas celej doby držal hladovku. Bol umiestnený v cele, kde v spoločných priestoroch bol F., I..
Jeho stav po psychickej aj fyzickej stránke sa zhoršil, žalobca popieral, aby k akémukoľvek trestnému
činu došlo, Krajský súd v Trenčíne nakoniec sťažnosti proti väzbe vyhovel, na základe ktorého
rozhodnutia bol z väzby prepustený.
Aj tento svedok poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, podľa ktorého v danej veci chýbala

materiálna podmienka, čo je dôvodnosť obvinenia a chýbali aj dôvody väzby, t. j., že by bola dôvodná
obava, že by mal v trestnej činnosti pokračovať. V mene žalobcu upovedomil jeho klientov, že ich
zastupovať nebude, čo bolo dôvodom prečo žalobca nesúhlasil s jeho postupom. Po rozhodnutí súdu
v Trenčíne jeho obsah chápal tak, že obvinenie nie je dôvodné a následne dôjde k zastaveniu trestného
stíhania. K tomu hneď nedošlo, došlo k podaniu obžaloby, takže dva, tri roky trestné stíhanie žalobcu

pokračovalo. Na základe uvedených skutočností vypovedal právne zastúpenie žalobcu, ten si zvolil
iného právneho zástupcu.
Zastavenie trestného stíhania znamenalo potvrdenie, že nebolo dôvodné od začiatku a nebol dôvod
ani na väzbu. Táto skutočnosť mala dopad aj voči Slovenskej advokátskej komore, ktorá kedykoľvek
v priebehu trestného stíhania mohla zastaviť činnosť žalobcu ako advokáta. Klienti žalobcu sa svedka

dotazovali na skutočnosť, či vôbec bude môcť pokračovať v advokátskej činnosti. V tomto smere ich
ubezpečil, že sa tak určite stane, mnohí prišli aj s myšlienkou ako ich môže zastupovať advokát, keď
má problém sám so sebou.

50. Ďalší problém v súvislosti s trestným stíhaním žalobcu bol v rodinnej oblasti, keďže nastal odliv

príjmov, manželka bola na materskej dovolenke, narodilo sa im ďalšie dieťa. Celková reputácia žalobcu
po danom incidente bola znížená a jeho povesť spochybnená. Žalobca sa nevedel s danou situáciou
vyrovnať, bolo na ňom vidno, že požíval alkohol vo väčšej miere. Pred kolegami sa ho snažil obhajovať.
Akokoncipientahovzalpreto,lebosamuzdalodbornezdatný,čosamuvpriebehukoncipientskejpraxepotvrdilo aj tým, že zložil advokátske skúšky. Ako advokátovi sa mu celkom darilo, väčšinu prípadov
zastupovalvtrestnýchavobchodnýchveciach.Nakoniecuviedolskutočnosti,ževtedajšíÚBOK,terajšia
NAKA používala totožné metódy práce, nezákonné metódy, v dôsledku ktorých došlo k pochybeniu

a k justičným omylom u viacerých advokátov.

51. Súčasťou žalobného návrhu sú listinné doklady preukazujúce medializáciu skutku žalobcu – č. l. 61
– 67 spisu – články s názvom Advokát drží hladovku, F. signály, Pripravuje si mafiánsky bos cestu na
slobodu?, článok Dnes pohoda, Advokát hladovkár, Za dva týždne v base zhodil 12 kíl, M. C.: Byť za

mrežamiajdveminútyjepeklo,článokAdvokátzhodilzamrežami12kílsvyobrazenímjehopodobizne–
KošickýadvokátDr.Križiakzastupujetzv.J.,tvrdížedveminútyvbasejeveľa,článokKomorasazastala
stíhaných advokátov, obvinili ďalšieho obhajcu podsvetia, článok s názvom Advokát „Sýkoriek“ je na
slobode, v ktorých článkoch je žalobca uvedený celým menom a priezviskom, a jeho osoba vyobrazená,
ako aj článok Košický advokát vyhlásil v cele hladovku.

52. Podľa ust. § 27 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

53. Podľa ust. § 1 cit.zákona tento zákon upravuje
a)zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

54. Podľa ust. § 3 ods.1, 2, cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci
a)nezákonným rozhodnutím,
b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d)nesprávnym úradným postupom.

55. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

56. Podľa ust. § 5 ods.1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

57. Podľa ust. § 6 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

58. Podľa ust. § 15 ods.1,2 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

59. Podľa ust. § 16 ods.4 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne

oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.60. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci – uznesenia vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti
organizovanej kriminalite o vznesení obvinenia zo dňa 21.2.2012č. ČVS: PPZ-53/BOK-VY-2012, ako

aj uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.2.2012, na základe ktorého bol obvinený M. C. vzatý
do väzby č. k. OTp/18/12, ktorá väzba podľa príkazu na prijatie do väzby zo dňa 24.2.2012 u žalobcu
začala 21.12. o 17:17 hod.. Keďže uvedené rozhodnutia boli vydané po účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (1.7.2004), vychádzajúc z prechodného
ustanovenia § 27 ods. 1 citovaného zákona, súd posúdil predmetnú vec podľa tohto zákona.

61. Základnými predpokladmi existencie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci v prípade nezákonného rozhodnutia sú existencia nezákonného rozhodnutia vydaného orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a vznikom škody.

62. V prípade, že sa jedná o nezákonné rozhodnutie sa požaduje, aby bolo rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, neskôr zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom,
pričom zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti
nezákonnému rozhodnutiu.

63. Škodou podľa zák.č.514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je škoda skutočná a ušlý zisk.
Poškodený má právo tak na náhradu majetkovej škody, ako aj na peňažnú náhradu nemajetkovej
ujmy a to v prípade, že by konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na spôsobenú ujmu. Nemajetkovou ujmou je určitá náhrada za protiprávny stav, ktorý spôsobil
nenapraviteľnú ujmu vo sfére fyzickej osoby. Je dôležité prihliadať na to, v akom rozsahu bola znížená

česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby.

64. V predmetnej veci je nepochybné a preukázané, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia PZ, Úradu
boja proti organizovanej kriminalite zo dňa 21.2.2012 č. ČVS: PPZ-53/BOK-VY-2012 bolo vznesené

obvinenie voči žalobcovi za skutok v tomto uznesení špecifikovaný, ako aj to, že uznesením Okresného
súdu Trenčín zo dňa 24.2.2012 č. k. OTp/18/2012 bol žalobca vzatý do väzby, ktorá väzba trvala od
21.2.2012 o 17:17 hod. do 5.3.2012 kedy rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 5.3.2012
v konaní sp. zn. 2Tpo/9/2012-71, ktorý podľa ust. § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil
napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.2.2012 v celom rozsahu a obvineného M.

C. prepustil z väzby ihneď na slobodu. Preukázané a nesporné bolo aj to, že na žalobcu bola podaná
obžaloba dňa 19.12.2013 i to, že Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 27.10.2014 zastavil trestné
konanie proti obvinenému M. C. pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b), ods.
2 písm. d) Trestného zákona z dôvodu, že konanie, ktoré bolo obvinenému kladené za vinu v zmysle
obžaloby, z hľadiska objektívneho konania nenapĺňalo znaky objektívnej stránky trestného činu marenia

spravodlivosti podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, neboli splnené podmienky na to, aby
bolo možné konanie obvineného kvalifikovať ako iný trestný čin, pričom zároveň nebol dôvod na to,
aby bola vec postúpená inému orgánu na prejednanie disciplinárneho previnia. Uvedené uznesenie
Okresného súdu Trenčín nadobudlo právoplatnosť 4.3.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 4.3.2015 sp. zn. 23To/162/2014-291, ktorý sťažnosť prokurátora proti uzneseniu

Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.10.2014 zamietol, pretože nebola dôvodná.

65. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Podľa rozhodnutí NS SR sp.zn. 4MCdo/15/2009
z 18.8.2010, aj 4 Cdo/183/2009 z 30.11.2009 je pre posúdenie zákonnosti začatia (vedenia) trestného

stíhania rozhodný neskorší výsledok trestného konania.

66. Podľa § 17 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

67. Podľa § 17 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.68. Podľa § 17 ods.3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na

a)osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b)závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c)závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d)závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

69. V zmysle platnej súdnej judikatúry platí, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu
zodpovedá, aby každá nemajetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu voči
občanovi(fyzickejosobe)bolaodčinená.Náhradanemajetkovejujmyvpeniazochpatrípoškodenémuza
splnenia jediného predpokladu a to, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom,ktorúpretonemožnouspokojiťinak(§17ods.2).Kritéria,podľaktorýchsastanovujejejvýška,

určuje zákon príkladom (§17 ods.3). Tieto sa využijú aj pre posúdenie, či v danom prípade iba samotné
konštatovanie porušenia práva je, alebo nie je dostatočným zadosťučinením pre poškodeného; to sa
odvíja v kontexte okolností prípadu najmä od intenzity utrpenej nemajetkovej ujmy (napr. okolností, za
ktorých k vzniku nemajetkovej ujmy došlo a pod.). Peňažná satisfakcia je slovenským zákonodarcom
vnímaná ako satisfakcia subsidiárna, ktorá nastupuje až v prípade, že iba samotné konštatovanie

porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím. Hoci výšku nemajetkovej náhrady súd určuje voľnou úvahou, nemôže ísť o úvahu
nepreskúmateľnú, resp. o úvahu svojvoľnú. Určenie výšky nemajetkovej ujmy má byť (vzhľadom na
okolnosti konkrétneho prípadu) v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Súd musí mať preukázanú najmä
skutočnosť, pre ktorú dospel k záveru, že zadosťučinenie podľa prvého odseku ust. § 17 citovaného

zákona nie je postačujúce predovšetkým z hľadiska intenzity trvania a rozsahu nepriaznivých následkov,
vzniknutých žalobcovi vzhľadom na jeho postavenie v rodine, spoločnosti a podobne.

70. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej než majetkovej sféry poškodeného a popri
nepriaznivých dôsledkoch, vyvolaných neprimeranou dĺžkou súdneho konania zahŕňa aj iné dopady,

nezákonnéhorozhodnutia,najmädoosobnostnejintegritypoškodeného.Ľudskádôstojnosťpredstavuje
najvyššiu hodnotu v základoch celého právneho systému a možno ju považovať za konečný účel
právneho poriadku. Ide o ústavnú kategóriu, ktorá pôsobí vo vzťahu k ostatným základným právam ako
nadradená hodnota a akýkoľvek zásah do týchto práv, či zníženie ľudskej dôstojnosti je potrebné vnímať
ako závažný a ťažko reparovateľný. Funkciou náhrady nemajetkovej ujmy je satisfakčná funkcia a to s

ohľadom na okolnosti prípadu, optimálne a účinné zmiernenie nepriaznivého následku neoprávneného
zásahu. Ako bolo konštatované, kritéria, na ktoré má súd prihliadnuť sú ustanovené v § 17 ods.3
zákona, v zmysle ktorého má s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti individuálneho prípadu
vymedziť okolnosti významné pre určenie výšky náhrady škody a to dopad nezákonného rozhodnutia
do osobnostnej sféry, vplyv na povesť poškodeného, doterajší spôsob života.

71. Pokiaľ ide o určovanie výšky náhrady nemajetkovej ujmy za trestné stíhanie, ktoré skončilo inak,
než právoplatným rozhodnutím, v tomto smere Česká súdna prax pomerne podrobne definovala kritéria
určenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy - rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho súdu ČR, sp.zn.
30 Cdo/2813/2011 zo dňa 27.6.2012, v ktorom rozhodnutí sa konštatuje, že súdy pri stanovení formy,

či výšky zadosťučinenia majú vychádzať predovšetkým z povahy trestnej veci, tiež z dĺžky trestného
stíhania a predovšetkým z dopadov trestného stíhania do osobnostnej sféry poškodenej osoby. Forma
a prípadná výška zadosťučinenia pritom nesmie byť v rozpore so všeobecne zdieľanou predstavou
spravodlivosti.

72. Uvedené kritéria boli podrobnejšie vysvetlené a to:
a)povahou trestnej veci, ktorá je daná závažnosťou trestného činu kladeného osobe za vinu; čím
závažnejší trestný čin, tým negatívnejšie prežíva obvinený trestné stíhanie, pretože sa obvykle spája aj
s hrozbou prísnejšieho trestu a vyššieho spoločenského odsúdenia,
b)dĺžkou trestného stíhania - ohraničuje v čase trvania zásahu do osobnosti, ktorý s

postupujúcim časom spravidla rastie. Neprimeraná dĺžka stíhania spôsobuje udržiavanie osoby v
stave neistoty. Je však potrebné oddelene posudzovať náhradu
nemajetkovej ujmy za trestné stíhanie, za väzbu počas neho a za neprimeranú dĺžku trestného stíhania.c)ďalším kritériom sú následky v osobnostnej sfére poškodeného, ktoré sú vyjadrením narušenia
konkrétnych zložiek osobnosti, ktoré môže zvyšovať, alebo znižovať intenzitu naplnenia prvých dvoch
kritérií - profesijná, súkromná, rodinná, či iná sféra života.

d)sú to okolnosti, za ktorých k nemajetkovej ujme došlo, to sú najmä okolnosti vydania uznesenia o
vznesení obvinenia, resp. okolnosti pred vznesením obvinenia
e)aj súlad so všeobecne zdieľanou predstavou spravodlivosti, kde sa vyžaduje posúdiť z hľadiska
všeobecnej slušnosti, akej satisfakcie by sa malo poškodenému skutočne dostať.

73. Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy za väzbu ustálená judikatúra najmä v ČR (rozsudok
NS ČR sp.zn. 30Cdo/2357/2010 z 11.1.2012) pri stanovení peňažnej náhrady za nemateriálnu ujmu
spôsobenú nezákonným obmedzením osobnej slobody zo strany štátu považuje za základné okolnosti
povahu trestnej veci, celkovú dĺžku obmedzenia osobnej slobody i následky v osobnej sfére poškodenej
osoby.

74. Povaha trestnej veci je typová závažnosť trestného činu, pre ktorý bola osoba väzobne držaná.
Časové okolnosti väzby, čiže jej trvania sú objektívne vyjadriteľným kritériom. Pokiaľ ide o hodnotenie
následkov v osobnostnej sfére, je potrebné vychádzať z toho, že samotné držanie vo väzbe má z povahy
veci negatívne dopady na slobodu pohybu i právo na súkromie, a že v tomto ohľade výkon väzby sám
osebe spôsobí ujmu na základných právach a slobodách, spôsobí stres, neistotu a úzkosť. Pritom je

nutné prihliadať aj k ďalším okolnostiam ako sú napríklad podmienky vo väznici, možnosť kontaktu s
príbuznými a okolím a s tým súvisiace porušenie práva na rodinný život. Prípadne je potrebné vziať
do úvahy aj dopad uvalenia väzby na profesijný život osoby, na jej spoločenskú česť a povesť, pričom
relevantné môže byť aj to, že informácie o zatknutí a väzbe boli a za akých okolností šírené.

75. Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy za neprimeranú dĺžku trestného stíhania, táto musí
byť posudzovaná odo dňa vznesenia obvinenia, až do právoplatnosti konečného rozhodnutia vo veci.

76. Poukazujúc na zistené skutkové okolnosti súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Výsledkom
trestného stíhania voči žalobcovi bolo zrušenie nezákonných rozhodnutí, a to uznesenia o vznesení

obvinenia, ako aj uznesenia sudcu o jeho vzatí do väzby, trestné stíhanie voči žalobcovi bolo
zastavené, keďže súd dospel k záveru, že konanie, ktoré bolo obvinenému kladené za vinu v zmysle
obžaloby z hľadiska objektívneho konania nenapĺňalo znaky objektívnej stránky trestného činu marenia
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) až d) Trestného zákona, neboli splnené podmienky na to, aby
bolo možné konanie obvineného kvalifikovať ako iný trestný čin, pričom nebol dôvod ani na to, aby bola

vec postúpená inému orgánu na prejednanie disciplinárneho previnenia. K zastaveniu konania došlo
teda preto, že skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci, ktoré rozhodnutie bolo
odvolacím súdom potvrdené, resp. sťažnosť prokurátora zamietnutá, pretože nebola dôvodná.
V tomto smere súd dodáva, že pokiaľ štát má byť považovaný za materiálny právny štát musí
niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktoré priamo zasiahli do základných práv

jednotlivca. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať
trestnú činnosť, na druhej strane sa však štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup takých orgánov,
ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodujúce
ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie
v trestnom konaní potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného

stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa
zák.č. 514/2003 Z.z., účinného od 1.7.2004. Súdna judikatúra systematickým a logickým extenzívnym
výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania, alebo k oslobodeniu spod
obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin
nespáchal, a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Tak ako bolo konštatované, nárok

na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím a rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti zákonnosti začatia
(resp. vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.

77. Žalobca písomným podaním zo dňa 28.10.2016 podal na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť

o predbežné prerokovanie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenú nezákonným vznesením
obvineniaanezákonnýmrozhodnutímoväzbepodľazákonač.514/2003Z.z.,ktoroupožadovalnáhradu
škody pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia vo výške 2.289,97 EUR, ako aj náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 16.360,- EUR a ďalšiu náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,-EUR z dôvodu, že nezákonným postupom štátu voči jeho osobe počnúc vydaním uznesenia o vznesení
obvinenia a následne nezákonnou väzbou žalobcovi vznikla nevyčísliteľná ujma tak v osobnom, ako aj
profesionálnom živote.

78. Ministerstvo spravodlivosti SR oznámilo žalobcovi písomne listom zo dňa 4.5.2017 výsledok
predbežného prerokovania jeho nároku na náhradu škody, keď po meritórnom preskúmaní mu oznámilo,
že žiadosť bola predbežne prerokovaná v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 514/2000 Z. z., pričom jej
nebolo vyhovené a túto ministerstvo posúdilo ako nedôvodnú s odôvodnením, že pre možnosť postupu

vzmysleuvádzanéhozákonajepotrebnékumulatívnenaplnenieviacerýchpredpokladov,atoexistencia
zákonného titulu podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, vznik škody a príčinná súvislosť medzi zákonným
titulom a vzniknutou škodou. Podľa žalovaného v danom prípade nebolo preukázané kumulatívne
naplnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci.

79. Podľa článku 16 ods. 1 Ústavy SR, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená
môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

80. Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena.

81. Účelom práva na súkromie podľa vyšších článkov ústavy je chrániť jednotlivca, ľudské individum
pred nadmerným formovaním zo strany štátu, ba verejnej moci vôbec. Ústavný súd definoval súkromie
ako sféru života človeka, do ktorej nemožno zasahovať bez jeho súhlasu. Právom na súkromie sa
zaručuje osobe možnosť rozhodovať samostatne o tých záležitostiach, ktoré sa uznávajú za súkromné.

Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia môže byť obmedzená v prípadoch obmedzených zákonom.

82.Vústavnomprávemožnouvažovaťorozlíšeníochranypriznanejčl.19ods.1ústavynaštyriosobitné
práva:naľudskúdôstojnosť,oďalšomprávenačesť,potomoprávenadobrúpovesťaoinomosobitnom
práve na ochranu mena. Účel ochrany ľudskej dôstojnosti sa v súčasnom slovenskom práve vymedzuje

ako ochrana pred zaobchádzaním, ktoré ponižuje dôstojnosť človeka ako ľudskej bytosti.

83. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca v dôsledku trestného stíhania,
ako aj v dôsledku väzby utrpel ujmu v rodinnom, osobnom a hlavne pracovnom živote. Žalobca bol
stíhaný a obvinený za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm d)

Trestného zákona tým, že dňa 3.10.2011 a dňa 16.12.2011 v priestoroch Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Ilava maril dôkaz trestného konania uvedený v uznesení Prezídia policajného zboru, Úradu
boja proti organizovanej kriminalite zo dňa 21.2.2012. Súd pri rozhodovaní o nemajetkovej ujme vzal
do úvahy okolnosti, za ktorých k ujme došlo, ako aj okolností, za akých došlo k zatknutiu žalobcu.
Z výpovede samotného žalobcu, ako aj svedkov bolo nepochybne preukázané, že dňa 21.2.2012 na

Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, na ktorom prebiehalo trestné konanie, v ktorom žalobca
obhajoval Sýkorovcov, a na ktorom sa vykonávali záverečné reči, po ukončení pojednávania, pred
pojednávacou miestnosťou žalobcu zadržali príslušníci ÚBOK – Východ, ktorí mu doručili uznesenie
o vznesení obvinenia. Zadržanie žalobcu sa uskutočnilo za prítomnosti veľkého počtu médií. Z Pezinka
bol prevezený do Košíc, kde bol vypočúvaný. Žalobca predpokladal, že jeho výpoveďou a objasnením

sa všetko skončí, s väzbou nerátal. Bol to deň pred víkendom, kedy sa na rodinu a dcéru tešil. Po
niekoľkých hodinách vypočúvania súd rozhodol o tom, že ho do väzby berie. Bol umiestnený v ÚVV
Ilava na oddelení doživotných trestov, v susedstve osôb, ktoré boli odsúdené na dlhoročné tresty,
z ktorých mnohých zastupoval. Na žalobcu ubíjajúco pôsobil celý proces súvisiaci s väzbou, ktoré úkony
pociťoval ako ponižujúce. Keďže nesúhlasil so vznesením obvinenia, ani s väzbou, nenapadlo ho nič

iné len na podporu toho, čo sa stalo držať hladovku, čo považoval za jediný prostriedok, ktorým by dal
najavo skutočnosť, že s daným procesom nesúhlasil. Hladovku držal od začiatku počas celej väzby.
Pre príslušníkov ústavu to bola mimoriadna situácia, podľa pokynov ho každú hodinu budili, svietili
do očí, neskôr ho premiestnili do nemocnice pre odsúdených. Žalobca využil všetky prostriedky, ktoré
mu zákon umožňoval, keď proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ako aj proti uzneseniu o vzatí do

väzby podal sťažnosti, ktoré boli zamietnuté. Dňa 5.3.2012 Krajský súd v Trenčíne rozhodoval o jeho
opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o väzbe, o ktorej skutočnosti predložil súdu fotodokumentáciu
s vyobrazením jeho osoby, ktorý deň súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu Trenčín a z väzby bol na
sloboduprepustený.VzmyslerozhodnutiaKrajskéhosúduvTrenčínepochopil,ženeexistujemateriálnastránkaväzby,rovnakoneexistovaldôvodnatrestnéstíhaniejehoosoby,zktoréhodôvodupredpokladal,
že dôjde k zastaveniu trestného stíhania. Dôsledky väzby sa prejavili neskôr, schudol 12 kíl, prejavili sa
na zdraví, dostal pľúcnu embóliu a aj keď lekári nevedeli uviesť jej príčinu, mohlo to súvisieť s hladovkou

a stresom, ktorý prežíval. Po prepustení z väzby takmer dva mesiace nevychádzal z domu, uzavrel sa
do seba, mal psychické problémy, z ktorého dôvodu navštívil psychológa, psychiatra. V tomto smere
jeho manželka ozrejmila, že to bolo obdobie neistoty, keďže nevedeli ako dlho bude väzba trvať, bála
sa o manžela ako to zvládne. Manžel odmietal akýkoľvek kontakt len preto, aby rodinu chránil a nechcel
im spôsobovať starosti, nechcel, aby ho videla ako situáciu zvláda. Po návrate z väzby sa uzavrel do

seba, nekomunikoval, chcel byť sám, musel navštíviť odborných lekárov, z celej situácie bol smutný
a skleslý. Keďže žalobca vedel, že nič neurobil, napriek tomu bol zadržaný a vo väzbe, držanie hladovky
bolo jeho obranným krokom, ktorý mal vplyv na jeho zdravie. Ako manželka sa mu snažila byť oporou,
pomôcť, napriek tomu medzi nimi vznikali nezhody a hádky, padla aj otázka, či si je vedomý a či stojí
za to, aby ohrozil rodinu. Žalobca trval na tom, že nič zlého nespravil. Obaja v konaní potvrdili, že
vzniknutá situácia zle vplývala a bola veľkým šokom aj pre ich rodiny, manželkini rodičia žalobcu žijú

a bývajú v malej dedine, z ktorého dôvodu na ich prianie obmedzili akékoľvek kontakty a návštevy. Mnohí
kamaráti a známi v dôsledku danej udalosti prerušili s nimi kontakty, dištancovali sa, pričom svedkyňa
uviedla situácie, keď kamarát, ktorého dlhé roky poznala ju úplne ignoroval, ozrejmila udalosť, keď pri
prechádzke s dcérkou v parku ju z ničoho nič neznámy muž fotil s fotoaparátom, aj situáciu u lekárky,
keď ju neznámy chlap sledoval, čo považovala za nátlak a zastrašovanie.

Pokiaľ ide o trestné stíhanie, ktoré trvalo od vydania uznesenia o vznesení obvinenia, t. j. od 21.2.2012
do 5.3.2015, kedy bolo trestné stíhanie voči žalobcovi zastavené a ktoré trvalo takmer tri roky, podľa
žalobcu napriek tomu, že orgány činné v trestnom konaní už v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 5.3.2012 mali napísané, že neexistuje dôvodnosť trestného stíhania jeho osoby, ktorá sa žalobcovi
kládla za vinu, keďže nie je trestným činom, napriek tejto skutočnosti polícia ho naďalej vyšetrovala,

podala obžalobu, vykonávala ďalšie úkony, priberala znalcov, vyextrahovala obsah jeho súkromného
telefónu, ktorý nesúvisel s daným skutkom, z ktorého dôvodu sa do spisu dostali fotografie dcéry,
osobné údaje súkromného charakteru. Návrhy žalobcu na zastavenie trestného stíhania boli odmietané.
Ani to orgánom činným v trestnom konaní nestačilo a po tom, čo sudca Okresného súdu Trenčín od
stola trestné stíhanie zastavil, okresná prokuratúra podala sťažnosť, ktorá bola až v marci 2015 ako

nedôvodnáodmietnutá.Podľažalobcušlooúčelovékroky,ktoréhomaličonajdlhšiudobudržaťvpozícii
obvineného. V rozhodnom období priznal, že situáciu nezvládol, bolo obdobie, keď požíval alkohol vo
väčšej miere, dokonca šoféroval pod vplyvom alkoholu, za čo bol odsúdený. Celé trestné konanie ho
deprimovalo viac, ako sám pripúšťal. Hneval sa, že nikto neniesol zodpovednosť za nezákonné postupy,
nevedel pochopiť, že voči jednotlivcovi, ktorý vedie bezúhonný život môžu byť použité také mechanizmy

ako to bolo v jeho prípade, deprimoval ho postoj štátu, ktorý sa vyhýba zodpovednosti nahradiť škodu,
ktorá mu evidentne vznikla, pretože sám sa do väzby nepýtal, nechcel, aby trestné stíhanie trvalo
niekoľko rokov a naťahovaním trestného stíhania jeho osoby štátne orgány vytvorili podmienky, ktoré
mali neblahý vplyv na jeho zdravie a rodinný život.
Žalobca uviedol dopad trestného stíhania a väzby na profesnú oblasť, uvažoval o tom, či v práci

pokračovať. Musel však uživiť rodinu. V čase väzobného stíhania mal viacero klientov, ktorí sa buď
na určité obdobie alebo natrvalo odmlčali, pre niektorých sa stal neprijateľný, v mnohých prípadoch
došlo k ukončeniu právneho zastúpenia. Ukončenie spolupráce bolo dôsledkom negatívnej reputácie
jeho osoby v médiách. Manželka žalobcu potvrdila, že v súvislosti s trestným stíhaním prišli o príjem,
keďže stratil klientov. Dopad väzby a trestného stíhania v pracovnej oblasti potvrdil aj svedok C.,

ktorý využíval právnu pomoc žalobcu v oblasti obchodného práva, pri uzatváraní zmlúv, a práve väzba
a jeho trestné stíhanie boli dôvodom ukončenia spolupráce s jeho spoločnosťami. Ako konateľ nemohol
dovoliť, aby žalobca po medializácii jeho osoby ho zastupoval na stretnutiach, podpisoval dokumenty,
keďže zo strany obchodných partnerov bol na uvedené skutočnosti a jeho osobu dotazovaný. Rovnako
svedok D. ako advokát a kolega žalobcu konzultoval s kolegami postup štátnych orgánov po právnej

stránke, nechápali a nerozumeli tomu, že za taký skutok bolo voči žalobcovi začaté konanie, keďže ho
nepovažovali za trestný čin. Na základe rozhodnutia sťažnostného súdu očakávali zastavenie trestného
stíhania voči žalobcovi, preto bola prekvapujúca obžaloba podaná na jeho osobu, čo považoval za
niečo zvláštne, kolegovia celý postup za účelový, šikanózny, sledujúci jediný účel, aby bol odstavený
z obhajoby v danej trestnej veci. Zarážajúci bol aj spôsob zadržania žalobcu, čo ťažko znášal, hlavne to,

že bol obmedzený na osobnej slobode, že celá kauza bola neskutočne medializovaná, čo malo dopad na
jeho rodinný život. Okresný súd Trenčín veľmi rýchlo bez akéhokoľvek nariadenia pojednávania trestné
stíhanie zastavil od stola, a to práve z dôvodov, ktoré boli už uvedené a prezentované v rozhodnutí
sťažnostného súdu.Dopady väzby a trestného stíhania potvrdil aj svedok P. C., ktorý využíval právne služby žalobcu. Jeho
zadržanie vysielali všetky médiá, takže o tejto udalosti sa dozvedeli aj jeho obchodní partneri, čo malo
vplyv na ďalšiu spoluprácu. Práve zo strany obchodných partnerov mu bolo naznačené, aby prehodnotil

právne vzťahy so žalobcom, keďže to malo negatívny dopad na meno ich spoločností, naznačili mu
prerušenie vzťahov s týmto advokátom, čo následne urobil.
Aj svedok C. využíval právne služby žalobcu pri podnikaní a aj on v dôsledku jeho zadržania,
väzby a následne trestného stíhania ukončil spoluprácu so žalobcom z dôvodu, aby daná skutočnosť
neohrozila meno jeho obchodných spoločností a partnerov.

Nakoniec svedok O. sa vyjadril k dôsledkom väzby a trestného stíhania v pracovnej oblasti, keď žalobca
bol v jeho advokátskej kancelárii koncipientom, neskôr sa osamostatnil, stal sa advokátom s vlastnou
klientelou. Bol tým, ktorý zastupoval žalobcu v počiatkoch jeho zadržania a aj on považoval prípad
žalobcu za atypický už z hľadiska jeho zadržania priamo v budove Špecializovaného trestného súdu,
keďže takéto zadržania sa realizujú pri obzvlášť závažných trestných činoch, resp. trestných činoch
svysokoutrestnousadzbou.NavyšepríslušníciNAKYzKošíccestovalidoPezinka,abyzadržaližalobcu

za asistencie všetkých médií, pritom nebol problém ho zadržať po príchode do Košíc. Ako jeho právny
zástupca od začiatku bol toho názoru, že čin, za ktorý bol žalobca obvinený, nie je trestným činom,
z ktorého dôvodu podával proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ako aj rozhodnutiu o väzbe sťažnosti,
ktoré boli odmietnuté. Komunikácia so žalobcom vo väzbe nebola možná, pretože od začiatku držal
hladovku, bol umiestnený v spoločných priestoroch s najťažšími odsúdenými – F., I.. Stav žalobcu tak

po psychickej ako aj fyzickej stránke sa zhoršil, vyjadroval sa k postupu orgánov činných v trestnom
konaní, keď trestné stíhanie voči žalobcovi malo byť zastavené už na základe rozhodnutia Krajského
súdu v Trenčíne, podľa ktorého v danej veci chýbala materiálna podmienka, čo je dôvodnosť obvinenia
a následne chýbali dôvody väzby. Trestné stíhanie voči žalobcovi malo dopad na jeho klientov, ktorých
zastupoval, pretože mnohí z nich mali o jeho osobe ako advokáta obraz z médií, s mnohými klientmi

žalobcu komunikoval, situáciu ozrejmoval a ubezpečoval o pokračovaní ďalšej spolupráce.
H. N. sa vyjadril k zdravotnému stavu žalobcu po prepustení z väzby, ktorý pri vyšetrení zistil masívnu
rozsiahlu pľúcnu embóliu a ktorý mu doslova zachránil život, keď mu operatívne zabezpečil a poskytol
lekársku pomoc. Žalobca musí byť doživotne pod lekárskou kontrolou, brať lieky, najmä na riedenie krvi
a aj keď nevedel uviesť príčinu pľúcnej embólie, pri strese, ktorý žalobca prežíval, v dôsledku hladovky

mohol byť dehydrovaný, mohlo dôjsť k zvýšeniu hustoty krvi, čo mohlo byť podnetom pre vznik krvnej
zrazeniny.

84. Vykonaným dokazovaním žalobca preukázal aj skutočnosť, že tak samotné väzobné stíhanie, ako aj
trestné konanie sa negatívne podpísalo na jeho zdraví, o čom svedčia nielen výpovede svedkov, hlavne

manželky, ale aj predložené lekárske správy MUDr. Jakubovovej a psychiatra H. Q..
Preukázaná bola aj okolnosť, ktorá výrazne ovplyvnila následky súvisiace s trestným stíhaním, a to
medializácia celého prípadu, keď trestná vec týkajúca sa osoby žalobcu bola najmä v čase väzobného
stíhania opakovane medializovaná tak v novinách, ako aj v televízii – viď výpovede svedkov, ako aj
predložené články – bod 51 rozsudku.

85. Súd vyhodnotil zistené následky trestného stíhania žalobcu i väzby a dospel k záveru, že prežité
útrapy, narušenie pracovných, rodinných, priateľských väzieb sú nepochybne závažnejším zásahom
do integrity žalobcu, keď iba konštatovanie porušenia práva, nie je spôsobilé takýto závažný zásah
vyvážiť. S poukazom na vyššie uvedené mal za to, že predmetným trestným stíhaním a väzbou

došlo výrazným spôsobom k zníženiu jeho ľudskej dôstojnosti, ktorá odôvodňuje priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy žalobcu vzniknutej v
dôsledku nezákonných rozhodnutí postupoval podľa ustanovenia § 17 zák. č. 514/2003 Z.z.

86. V prípadoch rozhodovania o výške nemajetkovej ujmy je podľa názoru Ústavného súdu SR

(sp. zn. III. ÚS 754/2016) potrebné zohľadniť jednak povahu trestnej veci, dĺžku trestného stíhania
a predovšetkým dopady trestného stíhania do osobnostnej sféry poškodenej osoby (následky v
osobnostnej sfére poškodeného), ako aj okolnosti , za ktorých k nemajetkovej ujme došlo. Za pomoci
týchto kritérií ustálená výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch musí však súčasne najmä
zodpovedať všeobecne zdieľanej predstave spravodlivosti a slušnosti.

87. V rozhodnutí zo 7.8.2018 sp. zn. 3Cdo/7/2017 Najvyšší súd SR pri riešení predmetnej otázky
poukázal na judikatúru ESĽP, podľa ktorej náhrada nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch musí byť
rozumne primeraná, utrpenej ujme na povesti (napr. Tolstoy Miloslavsky v Spojené kráľovstvo).88. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/171/2005 konštatoval, že aj keď je výška zadosťučinenia v
peniazoch predmetom úvahy súdu, jeho úvaha sa musí opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné

hľadiská. Uplatnenie voľnej úvahy sa tak nesmie stať nepreskúmateľnou ľubovôľou súdu, vymykajúc
sa akejkoľvek kontrole. Nemožno priznávať neprimerané, či dokonca tak premrštené sumy, ktorý by
vo svojich dôsledkoch viedli (dokonca) k bezdôvodnému obohacovaniu sa. Nemajetková ujma má
byť určitou náhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu v nemajetkovej sfére
dotknutej osoby, pričom výšku určuje súd a prihliadnutím na závažnosť spôsobenej ujmy. Primárnou

funkciounáhradynemajetkovejujmyjefunkciasatisfakčná,čoznamenáprimerané,sohľadomnavšetky
okolnosti konkrétneho prípadu optimálne a tým účinné vyváženie a zmiernenie nepriaznivého následku
neoprávneného zásahu. Vzhľadom na to, že nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práv
savovšeobecnom zmysleslovaaninedáodškodniťajejrozsahniejemožnéaniexaktnekvantifikovaťa
vyčísliť, namiesto nej je možné len poskytnutie zadosťučinenia. Pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou bola
zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie,

ktorý zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom, či inom prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba zisťovať
dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie.

89. Súd prihliadol pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy na vyššie uvedené. Pri určení výšky priznanej
náhrady nemajetkovej ujmy vzal v úvahu dĺžku trestného konania (takmer tri roky) z toho bol žalobca

väzobne stíhaný od 21.2.2015 do 5.2.2012, teda 13 dní, počas tohto obdobia žil v neistote i povahou
trestnej veci (spôsob zadržania žalobcu, medializácia skutku), na citované následky väzby a trestného
stíhania v osobnom, najmä pracovnom, rodinnom živote, ako aj na skutočnosť, že nemajetková ujma,
ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku väzby a trestného stíhania, netrvala len „po dobu od vznesenia
obvinenia do zastavenia trestného stíhania“, ale vo svojej podstate pretrvávala a pretrváva naďalej, nie

je možné odstrániť inak ako priznaním zadosťučinenia vo forme finančnej náhrady.

90. Súd výšku nemajetkovej ujmy určil po starostlivom uvážení všetkých skutočností, ktoré zistil na
základe vykonaného dokazovania. Trestné stíhanie , ako aj samotná väzba je nepochybne samo o
sebe vážnym zásahom do života človeka v celom jeho spektre a má samo o sebe negatívny dopad na

život človeka, čo môže objektívne privodiť ujmu na právach dotknutej osoby. Pri určení výšky náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch je dôležitým aspektom to, aby výška odrážala všeobecné zdieľané
predstavy o spravodlivosti.

91. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť súdov – rozsudok

Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2022 sp. zn. 5Cdo/192/2021, ktorý dovolanie zamietol, pričom
prvostupňový súd priznal nemajetkovú ujmu za 4 mesiace väzby, 125 dní, odškodnenie vo výške 4.000,-
EUR,zatrestnéstíhanie,ktorétrvalo104mesiacovpriznalnemajetkovúujmuzakaždýmesiactrestného
stíhania 300,- EUR, celkovo teda bola priznaná nemajetková ujma 35.000,- EUR, ktoré rozhodnutie bolo
odvolacím súdom potvrdené. Ďalšie rozhodnutie – uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/257/2019, ktorým

dovolanie zamietol sa týka rozhodnutia Okresného súdu Svidník, ktorý rozsudkom priznal žalobcovi
náhradu nemajetkovej ujmy za 285 dní väzby v roku 2010 a 2011 vo výške 7.083,42 EUR, ktorý rozsudok
bol odvolacím súdom potvrdený.

92. Zhrnúc uvedené súd priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 17.000,- EUR, ktorú

považoval za dôvodnú, primeranú a zodpovedajúcu všeobecnej podstate spravodlivosti, s prihliadnutím
na výšku priznanej nemajetkovej ujmy v obdobných veciach v zmysle aktuálnej rozhodovacej činnosti
súdov, z toho 15.000,- EUR priznal žalobcovi ako náhradu nemajetkovej ujmy za trestné stíhanie
a 2.000,- EUR za väzbu. V prevyšujúcej časti žalobu o priznanie nemajetkovej ujmy ako nedôvodnú
zamietol.

93. Žalobca v konaní uplatnil aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.289,97 EUR
v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v platnom znení.

94. Súd sa oboznámil s obsahom trestného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/140/2013, vrátane
vyšetrovacieho spisu č. ČVS:PPZ-82/NKA-PZ-VY-212. Z obsahu vyšetrovacieho spisu zistil, že dňa
21.2.2012 žalobca udelil plnomocenstvo na zastupovanie v trestnom konaní Dr. Jaroslavovi Homzovi
(č.l. 36 vyš. spisu), ktorého splnomocnil na obhajovanie, resp. na všetky právne úkony podľa Trestnéhoporiadku, ako aj Občianskeho súdneho poriadku, najmä ho splnomocnil na obhajobu v danej trestnej
veci.
Z pripojeného trestného a vyšetrovacieho spisu mal za preukázané jednotlivé úkony právnej pomoci,

ktoré predložila právna zástupkyňa žalobcu v zmysle jej vyúčtovania (č. l. 45-47 spisu). Po
prekontrolovaní jednotlivých úkonov v súlade s trestným spisom a s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.
z. žalobca má nárok na priznanie nasledovných úkonov právnych služieb:
1. Príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 24.2.2012 ..... 103,- EUR (§ 14
ods. 1a vyhlášky č. 655/2004 Z.z., vrátane režijného paušálu v roku 2012 – 7,63 EUR ( 1 úkon právnej

pomoci v roku 2012 predstavoval 95,37 EUR),
2. Účasť na rozhodovaní o väzbe na OS Trenčín dňa 24.2.2012 .... 103,- EUR (95,37 EUR + 7,63 EUR
režijný paušál),
3. Ďalšia porada s klientom v ÚVV Ilava dňa 28.2.2012, o čom svedčí potvrdenie o predvedení klienta
v ústave Ilava – (č. l. 564 spisu 25C/26/2017 ) ..... 68,60 EUR (ust. § 14 ods. 2a vyhlášky 655/2004 Z.z.),
4. Porada s klientom v sídle AK dňa 6.3.2012 v trvaní 60 minút, o čom svedčí záznam o vykonanej

porade (z č. l. 565 spisu) .... 68,60 EUR,
5. Písomné podanie – žiadosť o preskúmanie postupu policajta zo dňa 20.6.2012 (č. l. 237
vyšetrovacieho spisu) .... 103,- EUR (95,37 EUR + 7,63 EUR režijný paušál),
6. Ďalšia porada s klientom v sídle AK dňa 16.5.2012 v trvaní 60 minút ..... 68,60 EUR (č.l 565 spisu),
7. Porada s klientom v sídle AK dňa 26.10.2012 v trvaní 60 minút ..... 68,60 EUR (č. l. 565 spisu).

8. Písomné podanie – sťažnosť proti uzneseniu o pribratí znalca z odboru elektrotechnika zo dňa
29.10.2012 .... 103,- EUR (95,37 EUR úkon právnej pomoci + 7,63 režijný paušál),
9. Porada s klientom v sídle AK dňa 8.3.2013 v trvaní 60 minút .... 70,28 EUR (1 úkon právnej pomoci
+ 7,81 EUR režijný paušál - § 14 ods. 2a Vyhlášky 655/2004 Z.z.) – č.l. 565 spisu,
10. Písomné podanie – sťažnosť proti uzneseniu o pribratí znalca z odboru kriminalistika zo dňa

11.3.2013 .... 105,42 EUR (97,62 EUR + 7,80 EUR režijný paušál),
11. Porada s klientom v sídle AK dňa 16.5.2013 v trvaní 60 minút .... 70,28 EUR (ust. § 14 ods. 2a
Vyhlášky 655/2004 Z.z.) – č.l. 565 spisu,
12. Účasť na oboznámení s výsledkami vyšetrovania .... 105,43 EUR (97,62 EUR + 7,81 EUR režijný
paušál),

13.PoradasklientomvsídleAKdňa5.1.2014vtrvaní60minút....72,36EUR(ust.§14ods.2aVyhlášky
655/2004 Z.z., režijný paušál v uvedenom roku činil 8,04 EUR)- č.l. 565 spisu,
14. Písomné podanie – návrh na zastavenie trestného stíhania po podaní obžaloby zo dňa 7.1.2014 ....
108,54 EUR (1 úkon právnej pomoci vo výške 100,50 EUR + 8,04 EUR režijný paušál),
15. Porada s klientom v sídle AK 13.11.2014 v trvaní 60 minút .... 72,36 EUR (ust. § 14 ods. 2a Vyhlášky

655/2004 Z.z.) – č.l. 565 spisu,
16. Písomné podanie – vyjadrenie k sťažnosti Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 21.11.2014 ....
108,54 EUR (úkon 100,50 EUR + 8,04 EUR režijný paušál).

95. Žalobca má nárok aj na cestovné náhrady v súvislosti s trestným konaním v zmysle vyúčtovania

právnej zástupkyne žalobcu (č.l. 47 spisu):
1. za cestu Košice – Trenčín – Košice dňa 24.2.2012 – 680 km,
2. Košice – Ilava – Košice, dňa 28.2.2012 – 640 km pri použití osobného motorového vozidla Škoda
Octavia C. XXX R. s priemernou spotrebou uvedenou v tomto vyúčtovaní, cestovné pri cene pohonných
hmôt nafty v mesiaci február 2012 podľa ŠÚ SR predstavuje 1,439 EUR/l, pričom priemerná spotreba

podľa TP činí 5,3 l/100 km, čo pri vyúčtovaní prvej cesty, t.j. 680 km predstavuje 176,30 EUR a pri
vyúčtovaní druhej cesty, t.j. 640 km predstavuje 165,93 EUR, ktoré vyúčtovanie súd posúdil ako správne,
v celkovej výške 342,23 EUR.

96. Rovnako má žalobca nárok na náhradu za stratu času pri prvej ceste 18 polhodín, pričom 1 polhodina

predstavuje 12,71 EUR (1/60 výpočtového základu) a pri 18 polhodinách náhrada za stratu času činí
228,78 EUR, pri druhej ceste Košice – Ilava – Košice dňa 28.2.2012 predstavuje 17 polhodín, t. j. 216,07
EUR. Celková náhrada za stratu času tak predstavuje 444,85 EUR a celkové trovy právneho zastúpenia
sumu 2.186,67 EUR (úkony právnej služby vo výške 1.399,59 EUR za 16 úkonov právnej služby + suma
342,23 EUR predstavuje cestovné a náhrada za stratu času 444,85 EUR).

97. Súd nepriznal žalobcovi právny úkon, písomné podanie – žiadosť o preskúmanie postupu policajta
zo dňa 10.6.2013, nakoľko takýto právny úkon z obsahu vyšetrovacieho spisu nevyplýva, rovnako
nevyplýva písomné podanie – žiadosť o preskúmanie postupu policajta zo dňa 16.3.2012, v danomprípade súd priznal pri tomto úkone – žiadosť o preskúmanie postupu policajta zo dňa 20.6.2012 (č.l.
237 vyš. spisu).

98. Žalobca predložil súdu listinný doklad – príjmový pokladničný doklad zo dňa 25.3.2015, preukazujúci
úhradu trov obhajoby žalobcom právnej zástupkyni vo výške 2.289,97 EUR (uvedený listinný doklad je
na č.l. 49 spisu).
Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v trestnom konaní
v celkovej výške 2.186,67 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

99. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

100. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

101. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky súd poukazuje na judikatúru, podľa ktorej došlo k
ustáleniu, že právnu otázku vo vzťahu k nároku na úroky z omeškania z náhrady nemajetkovej ujmy
možno považovať za vyriešenú uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/48/2010, 2Cdo/155/2011,
7Cdo /253/2013, uznesením Najvyššieho súdu 7Cdo/339/2021 i predloženým rozhodnutím právnym
zástupcom žalobcu sp. zn. 8Cdo/191/2020 so závermi, že štát je povinný nahradiť škodu najneskôr do

6 mesiacov odo dňa, kedy poškodený nárok riadne uplatnil podľa §16 zák. č. 514/2003 Z. z. a márnym
uplynutím tejto lehoty sa štát ako dlžník zo zodpovednostného právneho vzťahu dostáva do omeškania,
a tak najskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí 6 mesačnej lehoty ho postihuje povinnosť zaplatiť
poškodenému veriteľovi tiež úroky z omeškania. Rovnako Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn.
8Cdo/191/2020 konštatoval, že k vzniku omeškania s plnením nemajetkovej ujmy nedochádza márnym

uplynutímlehotyustanovenejvrozhodnutísúdu,aleužmárnymuplynutím6mesačnej lehotynaplnenie
podľa §16 ods. 1 zák. 514/2003 Z. z., pričom uvedený právny záver prijal dovolací súd aj v rozhodnutiach
sp. zn. 4Cdo/48/2017 a 7Cdo/234/2019.

102. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Nakoľko žalobca upresnil príslušenstvo pohľadávky, keď úrok z omeškania
požadoval len zo sumy 2.289,97 EUR, t.j. zo sumy predstavujúcej trovy právneho zastúpenia, a to od
podaniažaloby,súdpriznalúrokzomeškaniavovýške5%ročneztejtosumy,nakoľkozákladnáúroková

sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, t. j.
k podaniu žaloby 24.7.2017 predstavovala 0,00 %, t.j. zákonná výška úrokov z omeškania predstavovala
5 % (0,00 % zvýšených o 5 percentuálnych bodov).
Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5 % z priznanej sumy 2.186,67
EUR od 24.7.2017 do zaplatenia.

103. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

104. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

105. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Napriek tomu, že žalobe
nevyhovel v celom rozsahu, konštatuje, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu
a to vzhľadom na povahu sporu, kedy výška priznanej nemajetkovej ujmy závisí od úvahy súdu, po
posúdení jednotlivých okolností prípadu. Pri určovaní výšky náhrady trov konania súd bude následne

vychádzať z výšky priznanej sumy.103. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015
Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.