Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sfk/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200775
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200775.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra
Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Jozef Lopuch - Club Hotel OLYMPIA, IČO: 14 285
410, miesto podnikania: Partizánska 684/80, Poprad, právne zastúpený: JUDr. Marek Radačovský,
advokát, so sídlom Žriedlová 3, Košice, IČO: 35 553 961, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo: 101555075/2020 zo dňa 8. októbra 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-1S/90/2020-305 zo dňa 23. januára

2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad (ďalej aj ako „správca dane“, prípadne „prvostupňový orgán“)
vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2016 až december 2016, o ktorej

výsledku vyhotovil protokol č. 102121215/2018 zo dňa 25. októbra 2018. Na základe výsledkov
vykonanej daňovej kontroly, protokolu a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č.
100333930/2019 zo dňa 30. januára 2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“)
vyrubil žalobcovi rozdiel dane vo výške 2 319,52 eura na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj
„DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2016.

2. Proti rozhodnutiu správu dane č. 100333930/2019 zo dňa 30. januára 2019 podal žalobca odvolanie,
o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101253115/2019 zo dňa 24. mája
2019 tak, že toto rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne
zisteného skutkového stavu.

3. Správca dane po vrátení veci na ďalšie konanie vo vyrubovacom konaní dokazovanie doplnil, pričom

vypočul zamestnancov žalobcu, ktorí používali evidenciu tržieb v ERP v kontrolovanom zdaňovacom
období,vypočulzástupcudodávateľasystému„ASSECOBLUEGASTRO“avykonalústnepojednávanie
s o zamestnancami Colného úradu Bratislava, pričom na všetkých pojednávaniach sa zúčastnil
splnomocnený zástupca žalobcu. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100339817/2020 zodňa 4. februára 2020 („prvostupňové rozhodnutie“, prípadne „rozhodnutie správcu dane“), ktorým
správca dane vyrubil rozdiel dane v sume 2 319,52 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie február 2016. Toto rozhodnutie bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím žalovaného

č. 101555075/2020 zo dňa 8. októbra 2020.

4. Žalovaný sa po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia stotožnil so závermi správcu dane, v zmysle
ktorých žalobca porušil § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako
„zákon o DPH“) v znení neskorších predpisov tým, že nepriznal daň z pridanej hodnoty z dokladov

evidovaných elektronickou registračnou pokladnicou (ďalej aj ako „ERP“), ktoré sa do prevádzkovej
ani fiskálnej tlačiarne nezaznamenávali, boli tlačené na pripojenej nefiskálnej tlačiarni cez typ platby
„Hotovosť*“. Tieto doklady neboli zahrnuté v kontrolných záznamoch a neboli z nich priznané tržby ani
daň z pridanej hodnoty.

II. Konanie pred správnym súdom

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v
Prešove, ktorou sa domáhal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým
rozhodnutím správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal priznania
odkladného účinku správnej žalobe a priznania práva na úplnú náhradu trov konania.

6. Na základe § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v
Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od
1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v

súlade s rozvrhom práce Správneho súdu v Košiciach náhodným výberom pridelená senátu Správneho
súdu v Košiciach
pod sp. zn. PO-1S/90/2020.

7. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom

sp. zn. PO-1S/90/2020-305 zo dňa 23. januára 2024, rozhodol tak, že žalobu v zmysle § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú.

8. Správny súd v súlade s ustanovením § 140 SSP poukázal na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku
Správneho súdu Košiciach sp. zn. PO-1S/100/2020 zo dňa 5. októbra 2023, vo veci toho istého žalobcu,

totožného predmetu konania, v ktorom išlo o vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za
zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 3 194,56 eura.

9. Správny súd vo vzťahu k námietke žalobcu o tom, že ani jeden zo svedkov sa jednoznačne nevyjadril,
že nepoužíval funkciu „Hotovosť*“, uviedol, že zo zápisníc o výsluchoch bývalých zamestnancov žalobcu

je zrejmé, že títo na otázku, či používali funkciu „Hotovosť*“ odpovedali: „nepamätám si“. Okrem toho
uviedol výpoveď svedkyne E. H., ktorá výslovne uviedla, že používala aj funkciu „Hotovosť*“, tak ako
aj bývalý zamestnanec žalobcu L. E., ktorý uviedol, že používal obe funkcie „Hotovosť“ a „Hotovosť*“.
Používanie tejto funkcie potvrdila aj Z. F. do zápisnice o miestnom zisťovaní.

10. Pokiaľ žalobca namietal konštatovanie žalovaného v zrušujúcom rozhodnutí žalovaného, že
vyjadrenie Z. F. nie je pre rozhodnutie vo veci a pre zistenie skutkového stavu postačujúce pre
konštatovanie porušenia ustanovení § 24 ods. 3 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku, správny súd k tomuto
uviedol,žesprávcadaneprivydaníprvéhorozhodnutiavychádzallenzexpertízyazuvedenejvýpovede,
pričomnevykonalnávrhyžalobcunavykonaniedokazovania.Toneznamená,žetýmtožalovanývyslovil,

že jej výpoveď nemožno vyhodnotiť v rámci dokazovania.

11. Používanie funkcie „Hotovosť*“ potvrdila aj technická expertíza zaistenej pokladnice z prevádzky
žalobcu, ktorá to uvádza v prehľade používateľské kontá podľa jednotlivých zamestnancov a súm
vystavených pokladničných dokladov typom „Hotovosť*“ od 1. januára 2009 do 23. októbra 2017, čo

potvrdzuje tlač falošných pokladničných dokladov cez funkciu „Hotovosť*“ cez nefiskálnu tlačiareň.
Správny súd s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako aj na ustanovenie §
17a ods. 2 zákona č. 289/2009 Z. z. a § 10 písm. c) zákona č. 652/2004 Z. z. považoval výsledkytechnickej expertízy za dôkazy získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, o ktorých
dôveryhodnosti nie je namieste pochybovať.

12. To, že po použití funkcie „Hotovosť*“ dochádzalo k tlači pokladničných dokladov mimo fiskálnej
tlačiarnevyplývanepochybnezvýsledkovtechnickejexpertízyERP,nakoľkovprogrameBLUEGASTRO
sauložilikópiedokladov,pričomtentoprogramneumožňovalgenerovaťdokladbezjehotlače.Vzhľadom
na uvedené je logickým a právne udržateľným záver, že v prevádzke žalobcu existovala aj nefiskálna
tlačiareň, na ktorej sa takéto pokladničné doklady tlačili, keďže preukázateľne neboli tlačené na fiskálnej

tlačiarni (čo tiež vyplynulo z vykonanej technickej expertízy). Túto skutočnosť napokon potvrdilo aj
miestnezisťovanie,priktorombolizaistenédvetlačiarne(fiskálnaanefiskálna),pricˇomobebolifunkčne
spojené s ERP, čo bolo aj riadne zdokumentované.

13. Doklady vytlačené cez funkciu „Hotovosť*“ nemali podľa správneho súdu v celej konštrukcii ERP
daňového subjektu žiadny iný význam, ako pre účely evidencie nepriznanej tržby (nemali vplyv na pohyb

zásob), rátali sa však do tržby internej dennej uzávierky tak, ako keby bola tržba aj reálne prijatá,
pričom do fiskálnej dennej uzávierky sa nezaznamenávali. Samotná konštrukcia týchto dokladov, ktoré
obsahovali všetky náležitosti pokladničného dokladu a to aj vrátane ochranného znaku MF svedčí o
tom, že ak by tieto doklady nikdy neboli tlačené tak, ako to tvrdí žalobca, potom by neobsahovali všetky
náležitosti, rozpis DPH, ako aj samotný ochranný znak a boli by tlačené cez inú tlačiareň. Doklady

obsahovali reálne položky a ich kombinácia na dokladoch spolu s identifikovaným poradím ich tlače,
časom ich tlače, jednoznačne preukazuje, že tieto doklady boli reálne vystavované a odovzdávané
zákazníkom.

14. Správny súd vo vzťahu k námietke týkajúcej sa neuvedenia adresy sídla správcu dane uviedol, že z

obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že správne konanie vo veci žalobcu
bolo vedené pobočkou Daňového úradu Prešov, konkrétne pobočkou Poprad, ktorá v zmysle § 5 ods. 1
zákona cˇ. 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2019, patrila do územnej pôsobnosti Daňového
úradu Prešov a bola organizačnou zložkou tohto správcu dane prezidentom finančnej správy. Nešlo však
podľa jeho názoru o taký nedostatok, ktorý by akýmkoľvek spôsobom poškodil žalobcu na jeho právach,

resp. ktorý by mu znemožnil jeho práva realizovať.

15. Podľa správneho súdu nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu o tom, že pokiaľ ide o výsluchy
zamestnancov Colného úradu, ktorý vykonal technickú expertízu, išlo o nezákonné výsluchy ak boli
vykonávané spolu a vypočúvané osoby boli prítomné v jednej miestnosti pri výsluchu, čo je neprípustný

spôsob vedenia výsluchu. V prípade zamestnancov Colného úradu Bratislava, ktorí vykonali technickú
expertízu, t. j. A.. Š. a L.. R. nemožno povedať, že išlo o svedkov, nakoľko títo nevypovedali o tom,
čo vnímali vlastnými zmyslami, ale vypovedali o tom, akým spôsobom získali príručky k elektronickej
registračnej pokladnici a taktiež k tomu, aby objasnili skutočnosti obsiahnuté v expertíze, a teda
možno uvažovať o tom, že podali do zápisnice odborné vyjadrenie ako osoby v postavení znalca. Súd

konštatuje, že nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o tom, že pri ich výsluchu postupoval nezákonným
spôsobom, keď im dal možnosť vyjadriť sa k technickej expertíze za ich vzájomnej prítomnosti, a
námietka žalobcu vznesená pri ich výsluchu bola len účelová s cieľom zvrátiť výsledok, ktorý bol
premietnutý do rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

16. Z obsahu námietok vznesených proti zamestnancom, ktorí sa zúčastnili ústneho pojednávania dňa
9. októbra 2019, podľa správneho súdu vyplýva, že tieto sa týkali iba procesného postupu namietaných
zamestnancov v rámci ústneho pojednávania konaného dňa 26. septembra 2019. O týchto námietkach
ako to vyplýva z administratívneho spisu, ako aj z vyjadrenia žalobcu bolo rozhodnuté rozhodnutiami
č. 102342111/2019 zo dňa

10. októbra 2019, č. 102342148/2019 zo dňa 9. októbra 2019 a č. 102342198/2019 zo dňa 9.
októbra 2019. Správny súd zároveň poukázal na to, že žalobca správnosť uvedených záverov o
nevylúčení zamestnancov žalobcu v správnej žalobe nerozporoval a taktiež nerozporoval zákonnosť
týchto procesných úkonov, keďže vykonanie výsluchu zamestnancov Colného úradu Bratislava sám
navrhoval v daňových konaniach.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov17. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g), h), f)
SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie
konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi voči žalovanému právo na náhradu

trov kasačného konania.

18. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti namietal porušenie práva na spravodlivý proces, z dôvodu,
že správny súd nedostatočne odôvodnil napadnutý rozsudok, nedal sťažovateľovi odpovede na otázky
súvisiace so žalobnými dôvodmi a námietkami. Rovnako namietal, že správny súd nesprávne posúdil

žalobnú námietku týkajúcu sa nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy,
a to najmä nevysporiadaním sa s dôkazmi, ktoré vyvracajú tvrdenia žalovaného. Správny súd podľa
sťažovateľa zovšeobecnil obsah vykonaných dôkazov v podobe zápisníc o výsluchoch svedkov ničím
nepreukázaným tvrdením o neobjektívnosti svedkov.

19. Správny súd podľa sťažovateľa prevzal závery žalovaného bez vyhodnotenia svedeckých výpovedí,

podľa ktorých svedkovia: F., R., Z., F. a R. vyvrátili zistenia ohľadom používania funkcie „Hotovosť*“.
Naproti tomu sťažovateľ namieta vyjadrenie svedka Z. F., keď žalovaný vo svojom zrušujúcom
rozhodnutí sám uviedol, že takéto vyjadrenie zamestnanca sťažovateľa nie je pre rozhodnutie a zistenie
skutkového stavu postačujúce pre porušenie § 24 ods. 3 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku. Rovnako
namietal, že v predmetnej veci sa nekoná o nároku sťažovateľa na vrátenie odpočtu dane, kde by znášal

dôkazné bremeno sťažovateľ, ale naopak, v tomto konaní znáša dôkazné bremeno žalovaný.

20. Ďalej namietal vyhodnotenie výpovedí svedkov: E., O. a H.S., ktoré boli podľa jeho názoru
vyhodnotené selektívne a vzhľadom na časovú diskontinuitu nemajú vplyv na skutočnosti, ktoré sa udiali
v danom zdaniteľnom období. Podľa sťažovateľa svedkovia vyvrátili tvrdenia správcu dane o existencií

nefiskálnej tlačiarne, nevšimli si, že by na niektorom z dokladov bolo uvedené „Hotovosť*“ a zároveň
popreli, že by takéto doklady vyšli z tlačiarne. Tvrdenia ohľadom funkcie „Hotovosť*“ mali svedkovia
predniesť po ovplyvnení obrázkom, ktorý správca dane vytiahol z „kopy papierov A4“, ktoré mal správca
dane na stole počas pojednávania. Zároveň podľa sťažovateľa správca dane neuviedol výpovede iných
svedkov (F., R., Š. J. C. Š.). Sťažovateľ ďalej poukázal na zápisnice správcu dane a 13 svedeckých

výpovedí, z obsahu ktorých má byť vyvrátená existencia nefiskálnej tlačiarne, čo podľa sťažovateľa
vyvracia záver o tlačení dokladov s údajom „Hotovosť*“. To, že existencia nefiskálnej tlačiarne bola
zistená na miestnom zisťovaní v októbri 2017 nemá podľa sťažovateľa relevanciu vo vzťahu k danej veci.

21. Správnemu súdu sťažovateľ vytýkal aj to, že tento sa nevenoval ani tomu, že ani jeden zo svedkov

nepotvrdil rozdiel medzi reálne prijatou tržbou a uzávierkou vytlačenou z elektronickej registračnej
pokladnice. Je preto podľa sťažovateľa vylúčené, aby existovala akákoľvek tržba, ktorú žalovaný a
správca dane označujú ako nepriznaná.

22. Správny súd podľa sťažovateľa dôkazy o existencii týchto príjmov nesprávne vyhodnotil, keďže

samotná technická expertíza vypracovaná inou zložkou žalovaného nie je podľa právneho názoru
samotného žalovaného dostatočným dôkazom na preukázanie existencie „ďalších“ tržieb, ktoré neboli
uvedené v daňovom priznaní. Žalovaný na preukázanie tvrdení ohľadom údajného prijímania tržieb
podľa sťažovateľa neuvádza jediný dôkaz.

23. V tejto súvislosti poukázal na § 19 ods. 1 zákona o DPH. Má za to, že správca dane, ako ani žalovaný
nepreukázali, že by u sťažovateľa v spornom zdaňovacom období vznikol zdaniteľný príjem vo výške
určenej napadnutými rozhodnutiami, keď zároveň nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovarov alebo
služieb, za ktoré by tieto plnenia prijal.

24. Ďalej namietal, že správca dane len svojvoľne skonštatoval, že technická expertíza je pre neho
dostatočným podkladom na určenie rozdielu dane, bez toho aby kriticky zhodnotil obsah expertízy,
pričom samotní zamestnanci FR SR vylúčili, že technická expertíza je dôkazom o existencii prijatia tržby
za dotknuté zdaňovacie obdobie. V priebehu daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní pritom podľa
sťažovateľa nebolo preukázané prijatie tržieb na základe dokladov, ktoré správca dane označuje ako

„falošné doklady“.

25. V závere namietal, že správny súd vedome prehliadol nedostatky procesných postupov správcu
dane pri vykonávaní úkonov v rámci ústnych pojednávaní a tiež prehliadol formálne nedostatky protokoluz daňovej kontroly, a to napriek tomu, že ich sám identifikoval. Zdôraznil, že samotní zamestnanci FR
SR ako vypočúvané osoby v závere zápisnice z ústneho pojednávania museli podať námietky proti jej
obsahu.

26. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti argumentoval v súlade so svojou predchádzajúcou
argumentáciou uvedenou vo vyjadrení k žalobe a rozhodnutí žalovaného. Zároveň sa stotožnil s
právnym posúdením správneho súdu a navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako
nedôvodnú.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný
súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a
príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.

28. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

29. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná
sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.

30. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

31. Kľúčovou právnou otázkou, ktorou sa kasačný súd zaoberal v predmetnom konaní bolo, či je
dostatočne preukázateľne odôvodnený záver, ktorého správnosť potvrdil aj správny súd, o porušení § 19

ods. 2 zákona o DPH sťažovateľom, tým že sťažovateľ nepriznal DPH z tržieb evidovaných v ERP, ktoré
sa do prevádzkovej ani inej fiskálnej pamäte nezaznamenávali, keďže boli tlačené pomocou nefiskálnej
tlačiarne s použitím špeciálneho typu platby „Hotovosť*“.

32. Podstatná časť sťažovateľom vytýkaných vád sa týka práve nedostatočného odôvodnenia

napadnutého rozsudku a nedostatočne zisteného skutkového stavu správnym orgánom, pričom úvodná
argumentácia obsiahnutá v kasačnej sťažnosti je značne všeobecná. V tomto kontexte kasačný súd
poukazuje na podstatu kasačného konania, ktorého účelom nie je reagovať na každé jednotlivé tvrdenie,
resp. námietku sťažovateľa, a to najmä v prípade, ak táto nebola dostatočne konkrétne vznesená,
prípadne ak ide o námietku, na ktorú už reagoval správny súd a jeho závery sťažovateľ kvalifikovane

nenapáda. Úlohou kasačného súdu je primárne preskúmať zákonnosť postupu a rozsudku správneho
súdu, nie v druhom stupni súdnictva preskúmavať postup a rozhodnutia správnych orgánov. Bolo preto
úlohou sťažovateľa adresne a čo najpresnejšie pomenúvať nedostatky v konaní a v právnych úvahách
správneho súdu.

33. Pokiaľ ide o rozsudok, v ktorom správny súd odkázal v zmysle § 140 SSP na iný rozsudok
toho istého správneho súdu v obdobnej veci, a to vo veci sp. zn. PO-1S/100/2020, postupu
takéhoto odkazovania sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nič nevytkol. Kasačný súd preto skúmal kvalitu
odôvodnenia napadnutého rozsudku aj v kontexte odkazovaného rozsudku, keďže časť odôvodnenia
v tejto veci obsahuje uvedený rozsudok. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu zameral kasačný

súd svoj prieskum predovšetkým vo vzťahu ku konkrétne formulovaným námietkam sťažovateľa.

34. Sťažovateľ opakovane namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a jeho následné selektívne
vyhodnotenie daňovými orgánmi. Otázke selektívneho prístupu sa venoval správny súd v bodoch 59. až
70. odôvodnenia rozsudku sp. zn. PO- 1S/100/2020 ako aj v bode 66. napadnutého rozsudku správneho

súdu. Úlohou správneho súdu vo vzťahu k dokazovaniu je predovšetkým skúmať a testovať zákonnosť
dokazovania realizovaného správnymi orgánmi a ich hodnotenie v rozsahu riadne vznesených námietok
a následne môže toto hodnotenie správneho súdu preskúmať kasačný súd. Z hodnotenia svedeckých
výpovedísprávcomdaneažalovanýmjepritomzrejmé,žejednotlivévýpovedeneprinášajúkonzistentnúodpoveď pre zodpovedanie otázok, ktoré súvisia aj s námietkami obsiahnutými v kasačnej sťažnosti,
pričom žalovaný jednotlivé dôkazy posudzoval vo vzájomnej súvislosti, rešpektujúc zásadu voľného
hodnotenia dôkazov prijal záver, ktorý je dostatočne odôvodnený. Obdobný záver je možné prijať aj k

námietke, že na niektoré závery svedeckých výpovedí správne orgány neprihliadali. Kasačný súd pritom
žiadny excesívny, nelogický prvok v napadnutých rozhodnutiach neidentifikoval.

35. Sťažovateľ v tomto kontexte poukázal na obsah svedeckých výpovedí (svedkyňa F., svedkyňa
R., svedkyňa Z., svedkyňa F. a svedkyňa R.), ktoré mali výslovne vyvrátiť údajné zistenia a tvrdenia

žalovaného o používaní funkcie „Hotovosť*“. V prvom rade je potrebné uviesť, že výpovede svedkýň F.,
R., Z. C. F. pre účely rozhodovania zo strany správcu dane v prejednávanom zdaňovacom období neboli
použité (pozn. súdu: uvedené je zrejmé zo strany 69 prvostupňového rozhodnutia), pričom je potrebné
podotknúť, že títo svedkovia neboli zamestnancami sťažovateľa v zdaňovacom období február 2016.

36. Kasačný súd preto zameral svoju pozornosť skúmanie výpovede svedkyne R., ktorá počas výsluchu

dňa 22. augusta 2019 najskôr uviedla, že funkciu „Hotovosť*“ nepoužívala, avšak v rámci ďalšej časti
výsluchu pri konfrontácii s dokladom, ktorý bol vystavený v rámci kontrolného nákupu na miestnom
zisťovaní dňa 23. októbra 2017 pod menom „B.“ a v režime „Hotovosť*“ uviedla, že v ten deň doklady
vydávala pod menom „B.“, čím fakticky poprela, že by predmetnú funkcionalitu nepoužívala. Doplnila
síce, že niekto mohol doklad vystaviť pod jej menom, avšak nevedela špecifikovať, kto to mohol

byť. Uvedené podľa názoru kasačného súdu nie je možné vnímať ako priamy dôkaz, ktorý vyvracia
používanie funkcie „Hotovosť*“ v prevádzke sťažovateľa. Kasačný súd sa preto nestotožnil s tvrdením
sťažovateľa, že predmetné svedecké výpovede priamo vyvracajú používanie funkcie „Hotovosť*“.

37. Kasačný pritom upriamuje pozornosť na výsluch svedkyne H., ktorá počas svojho výsluchu dňa 26.

septembra 2019 uviedla, že pri účtovaní používala položku „Hotovosť“ aj „Hotovosť*“, resp. že tak robili
aj jej kolegovia. Nemožno potom sa stotožniť s argumentáciou sťažovateľa, že zo svedeckých výpovedí,
ktoré špecifikoval v kasačnej sťažnosti mali vyplynúť priame dôkazy o tom, že funkcia „Hotovosť*“ u
sťažovateľa používaná nebola. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že výpovede vyššie uvedených svedkov sú
irelevantné pre ich časovú diskontinuitu, je potrebné uviesť, že kasačný súd zistil, že svedkyňa H. bola

zamestnancom sťažovateľa v zdaňovacom období február 2016. Je však pravdou, že svedkovia E. a
O. neboli ešte zamestnancami sťažovateľa v danom zdaňovacom období. Uvedené však kasačný súd
nevníma ako skutočnosť spôsobilú spochybniť skutkový stav veci, pretože svedecké výpovede neboli
výlučným dôkazom správcu dane, pričom s týmto sa vysporiadal dostatočne správny súd v napadnutom
rozsudku (bod 65 a nasl.), ako aj správny súd vo veci sp. zn. PO-1S/100/2020 (body 57, 59 a 60). Z

odôvodnenia týchto rozhodnutí je dostatočne zrejmé prečo aj parciálne závery abstrahované z týchto
výpovedí boli postačujúce pre skutkové závery správnych orgánov vo veci, a to osobitným poukázaním
na význam obstaranej technickej expertízy. Kasačný súd sa preto nestotožnil s námietkou sťažovateľa
ohľadom selektívneho hodnotenia dôkazov.

38. V tomto smere je potrebné uviesť, že kasačný súd nevníma ako sugestívny prístup vedenia
výsluchu to, že správca dane poskytol svedkom k nahliadnutiu vo vytlačenej podobe vyobrazenie ERP
sťažovateľa. Naopak, tento krok sa javí ako dôvodný nielen vzhľadom na časový úsek odstupu od
okolností, o ktorých mali svedkovia vypovedať, ale kasačný súd ho považoval za relevantný, napr.
aj z dôvodu, že samotný rozdiel medzi položkou „Hotovosť“ a „Hotovosť*“ je v jednom symbole (*),

keď svedkom po príslušnom časovom odstupe takýto minimálny rozdiel v rámci ERP ani nemusel byť
pri bežnej pamäťovej stope jednotlivca zrejmý. Pritom vecná správnosť vizualizácie ERP, ktorá bola
svedkom poskytnutá nebola zo strany sťažovateľa spochybnená. Svedkom bola skôr, ako sa vyjadrili
k samotnej vecnej otázke, daná možnosť vyjadriť sa k tomu, či predložená vizualizácia zodpovedá
elektronickej registračnej pokladnici sťažovateľa, na ktorej pracovali a túto skutočnosť potvrdili.

39. Vo vzťahu k použiteľnosti vysvetlenia Z. F. na miestnom zisťovaní zo dňa 23. októbra 2017, kasačný
súd uvádza, že na túto námietku správny súd reagoval v napadnutom rozsudku v bode 64, a rovnako
v rozsudku sp. zn. PO-1S/100/2020 v bode 61. Ak totiž žalovaný v skoršom odvolacom konaní vo veci
vyslovil názor, že samotná výpoveď Z. F. z miestneho zisťovania je pre riadne zistenie skutkového

stavu nepostačujúca, neznamená to, že táto jej výpoveď, spolu s ďalšími (doplnenými) dôkazmi nie je
relevantná
a že sa na ňu nemohlo prihliadať v rámci ďalšieho konania vo veci.40. Dôvodom pre zrušenie skoršieho rozhodnutia správcu dane vo veci bola práve primárne potreba
doplnenia dokazovania ku skutkovej stránke veci, resp. odstránenie pochybení, ktorých sa správca dane
pôvodne dopustil (napr. aj telefonická komunikácia s colníkmi vo veci technickej expertízy namiesto

nariadenia ústneho pojednávania a pod.).Toto bolo reparované práve tým, že sa tento podklad doplnil o
ďalší, a to o svedeckú výpoveď Z. F., keď na jej výsluchu ako svedkyne jej sťažovateľ mohol klásť otázky.
Závery z miestneho zisťovania zo dňa 23. októbra 2017 sú však naďalej relevantné. Z predmetného
vyjadrenia je navyše zrejmé, že svedkyňa potvrdila aj používanie funkcie „Hotovosť*“. Kasačný súd preto
dospel k záveru, že orgány verejnej správy nepochybili, ak z vyjadrenia Z. F. vychádzali.

41. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd mal údajne nesprávne právne vyhodnotiť to, že v rámci
prevádzky sťažovateľa existovala tzv. nefiskálna tlačiareň. Vo vzťahu k sťažovateľovej argumentácií
kasačný súd nerozporuje, že niektorí svedkovia uviedli, že sťažovateľ mal disponovať jednou tlačiarňou.
Nie však všetky sťažovateľom uvedené výpovede boli v tejto veci použité vo vzťahu k zdaňovaciemu
obdobiu február 2016 a podľa kasačného súdu je tento záver sťažovateľa naviac nesprávny, keď

takto prezentovaný (jednoznačný) záver o neexistencií druhej nefiskálnej tlačiarne z ním označených
svedeckých výpovedí ani nevyplýva. S uvedenou námietkou sa pritom dostatočne vysporiadal správny
súd
vo veci sp. zn. PO-1S/100/2020 - bod 60. rozsudku.

42. V súlade s touto argumentáciou kasačný súd odkazuje v zmysle § 464 ods. 1 SSP na svoj skôr
vydaný rozsudok vo veci rovnakých účastníkov konania, obdobného skutkového stavu v zdaňovacom
období august 2015 - rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR
sp. zn. 4Sfk/25/2024 zo dňa 23. októbra 2024:
„124. Technickou expertízou bolo zistené, že doklady v režime Hotovosť* boli cez ERP generované

minimálne od r. 2008 (30.06.2008) do 23.10.2017 (miestne zisťovanie u sťažovateľa). Identifikovaný
spôsob činnosti sťažovateľa bol vymedzený tak, že pri tlači dokladov cez BLUEGASTRO bol pravý
pokladničný doklad vytlačený z fiskálnej tlačiarne a bol započítaný do obratov evidovaných vo fiskálnej
tlačiarni. Pri tlači falošného pokladničného dokladu bol tento vytlačený cez nefiskálnu tlačiareň a nebol
započítaný do obratov evidovaných vo fiskálnej tlačiarni. Z technickej expertízy tiež vyplynulo, že

všetky falošné pokladničné doklady sa tlačili práce cez nefiskálnu tlačiareň (predmet č. 2). Systém
BLUEGASTRO vytvára a tlačí interné uzávierky (cez fiskálnu tlačiareň), pričom na týchto uzávierkach
sú presne definované typy platby - vrátane tých, ktoré označujú falošné doklady. Systém BLUEGASTRO
ďalej presne zaznamenáva, aké doklady sa vytlačili, pričom pri týchto dokladoch ukladá príznak, či ide
o pravý alebo falošný pokladničný doklad, keď pri tlači falošných pokladničných dokladov zasiela do

nefiskálnej tlačiarne celý obsah dokladu - vrátane príkazu na tlač falošnej ochrannej známky MF SR s
cieľom, aby obsahoval všetky znaky pokladničného dokladu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z.
125. Z technickej expertízy tiež vyplýva, že systém BLUEGASTRO využíva relačnú databázu ORACLE,
ktoráobsahujearchívvykonanýchtransakcií.Údajedatabázybolipreúčelydaňovejkontrolysťažovateľa
vyexportované a na ich základe bola následne určená výška krátenej tržby [...], keď v uvedenom

vyexportovanom súbore sú takto uvádzané údaje za časový úsek od 30.6.2008 do 23.10.2017.
Dôležitým v tejto súvislosti je záver formulovaný A.. R. (dodávateľom systému ERP pre sťažovateľa) v
rámci jeho výsluchu, podľa ktorého, ak falošný doklad nie je vytlačený, do databázy sa uloží len údaj
o ňom, kým - na strane druhej - ak je falošný doklad vytlačený, do databázy sa uloží celé vyobrazenie
dokladu. V databáze pritom boli identifikované tisíce kompletných vyobrazení falošných pokladničných

dokladov, čo - berúc do úvahy výsledky technickej expertízy - znamená, že tieto museli byť vytlačené.“
43. Kasačný súd je preto názoru, že ak z technickej expertízy vyplýva, že falošný doklad musel
byť vytlačený, keďže sa v systéme uložil celý, nielen údaje o ňom, potom svedecké výpovede s
odstupom niekoľkých rokov, keď tieto výpovede ani nie sú jednoznačným dôkazom toho, že v prevádzke
sťažovateľa bola len jedna (fiskálna) tlačiareň, tieto nevyvracajú záver prijatý žalovaným, že falošné

pokladničné doklady boli vytlačené na nefiskálnom zariadení.

44. Podstatným dôkazom toho, že sa falošné pokladničné doklady prostredníctvom ERP systému
sťažovateľa tlačili pritom nie je samotná nefiskálna tlačiareň, ale ERP systém, ktorý bol podrobený
technickej expertíze, z ktorej vyplýva, že tieto falošné doklady museli byť vytlačené. Pre účely daňového

konania je preto podstatné mať dostatočne preukázanú najmä samotnú činnosť (tlač falošných
pokladničných dokladov), nie nástroj, na ktorom sa tak dialo (nefiskálna tlačiareň), pričom toto je v
podmienkach súdenej veci dostatočne preukázané. Za všetkých vyššie uvedených okolností potom aj
uvedenú námietku vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú.45. Ďalej sťažovateľ namietal záver správnych orgánov a správneho súdu, že zo strany sťažovateľa
došlo k poskytnutiu zdaniteľných plnení, za ktoré mal získať tržby ustálené orgánmi verejnej správy

ako tržby na základe falošných pokladničných dokladov. Vo vzťahu k uvedenej námietke kasačný
súd rovnako v súlade s § 464 ods.1 SSP odkazuje na svoj skôr vydaný rozsudok vo veci rovnakých
účastníkov konania, obdobného skutkového stavu v zdaňovacom období august 2015 - rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR
sp. zn. 4Sfk/25/2024 zo dňa 23. októbra 2024:

132. Kasačný súd - stotožniac sa s orgánmi verejnej správy a správnym súdom - dospel k záveru, že pri
vzájomnom hodnotení dôkazov je nesporné, že tlač nefiskálnych dokladov bola zo strany sťažovateľa
uskutočňovaná za účelom prijímania tržieb, ktoré sa však následne neobjavili vo fiskálnom režime
elektronickej registračnej pokladnice, t. j. predstavujú nepriznané tržby. Na miestnom zisťovaní dňa
23.10.2017 bol zistený spôsob, ako sa takéto úkony v rámci prevádzky sťažovateľa realizovali, keď
počas kontrolných nákupov realizovaných colníkmi, týmto boli vydané falošné pokladničné doklady

(Hotovosť*), na základe ktorých následne sťažovateľ prijal od colníkov peňažné plnenie. Toto peňažné
plnenie nebolo zachytené vo fiskálnej pamäti ERP systému.
133. Aj podľa názoru kasačného súdu nie je z právneho hľadiska nevyhnutné, aby orgán verejnej
správy dokazoval daňovému subjektu poskytnutie zdaniteľného plnenia a prijatie odplaty za takéto
plnenie vo vzťahu ku každému jednému falošnému pokladničnému dokladu (Hotovosť*) - cca 147 tisíc

pokladničných dokladov za všetky zdaňovacia obdobia (vrátane zdaňovacieho obdobia relevantného
pre toto konanie). Toto by sa nepochybne priečilo účelu zákona a ochrane verejných záujmov, ktoré
orgány verejnej správy aj v týchto konania sledujú. Takýto dôkazný štandard naviac od správneho
orgánu nevyžaduje ani zákon. Súbor dôkazov a ich vzájomné hodnotenie (osobitne s prihliadnutím na
zachytený modus operandi sťažovateľa preukázaný dňa 23.10.2017) - podľa názoru kasačného súdu -

dostatočne odôvodňujú závery správnych orgánov o tom, že predmetné plnenia (na základe falošných
pokladničnýchdokladov)sťažovateľajreálneprijal.Vtomtozmyslepotompodľakasačnéhosúduorgány
verejnej správy aj uniesli súvisiace dôkazné bremeno.
134. Sťažovateľovi správca dane svoje pochybnosti týkajúce sa jeho daňového priznania, resp.
súvisiacich podkladov odkomunikoval ešte v priebehu daňovej kontroly (pozn.: čo sťažovateľ ani

nespochybňoval a meritórne sa proti týmto záverom bránil). Správca dane sťažovateľa oboznámil
s dôkazmi a zisteniami, ktoré spochybňujú správnosť, pravdivosť, resp. úplnosť ním predložených
dokladov pre účely určenia daňovej povinnosti, resp. nadväzujúcej daňovej kontroly. Správca dane na
základe vykonaných dôkazov prezentoval, že sťažovateľ mal aj iné príjmy - nezahrnuté do daňového
priznania za sledované zdaňovacie obdobie. V konaní orgány verejnej správy preukázali, že sťažovateľ

mal technicky uspôsobené zariadenie na vydávanie nefiskálnych pokladničných dokladov (Hotovosť*),
ako aj to, že tieto reálne tlačil (čo vyplýva napr. aj technickej expertízy). Najmä z kontrolných nákupov
colníkov (ale aj z ďalších dôkazov - k tomu pozri toto odôvodnenie ďalej) pritom vyplynulo, že predmetné
doklady zároveň tvorili základ pre prijatie peňažného plnenia od zákazníka, a to bez toho, aby sa
následne toto peňažné plnenie objavilo v priznaných tržbách sťažovateľa (fiskálna pamäť). Takto

dôkazmi podopreté pochybnosti správcu dane pritom sťažovateľ následne kvalifikovane nevyvrátil. V
tejtosúvislostinaviackasačnýsúdpodpornepoukazujenaustanovenie§69ods.4zákonaoDPH,podľa
ktorého „Každá osoba, ktorá, uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť
túto daň.“. Ak teda vo falošných pokladničných dokladoch (ako dokladoch o predaji) sťažovateľ DPH
uviedol,čopreukázanéje,potommuvzniklapovinnosťtútodaňajzaplatiť,atopriamozozákona.Priamo

zo zákonného ustanovenia potom vyplýva prezumpcia poskytnutia služby (zdaniteľného plnenia), ak bol
vystavený doklad a na ňom bol uvedený údaj o DPH, čo následne ex lege vedie aj k povinnosti túto
daň zaplatiť.
135. V kontexte predmetnej námietky nie je tiež možné opomenúť, že všetci svedkovia za rôzne
zdaňovacie obdobia [...] bez výnimky potvrdili, že doklady z ERP vždy odovzdávali zákazníkom a

inkasovali následne na základe nich súvisiace tržby, čo nepochybne znamená, že to bolo aj za doklady
vystavené v režime Hotovosť*, ktorých vydávanie vyplýva nielen zo svedeckých výpovedí, ale najmä
z technickej expertízy, keďže táto dokazuje, že každý falošný doklad, ktorý sa uložil do systému v
celom vyobrazení, musel byť vytlačený. V tejto súvislosti kasačný súd podporne poukazuje na § 8 ods.
1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (v rozhodnom čase), podnikateľ je povinný
po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici
odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačenív elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici [...]. Uvedené potom
predpokladá,žedokladoplatbe(pokladničnýdoklad)jezákazníkovivydanýpoprijatípeňažnéhoplnenia
alebo bezprostredne pri prijatí peňažného plnenia od neho, keď tento doklad je zároveň potvrdením o

kúpe tovarov a služieb, t. j. zároveň je dôkazom o poskytnutí predmetného plnenia zo strany daňového
subjektu.
136. Uvedené parciálne závery potom znamenajú, že ak je preukázaná tlač falošných dokladov - o. i.
- technickou expertízou a samotné používanie funkcie Hotovosť* výslovne potvrdili viacerí svedkovia,
príp. ich použitie nevylúčili, keď zároveň svedkovia potvrdili, že doklady vždy odovzdávali zákazníkom

a vždy na základe nich inkasovali tržby, potom tieto doklady nepochybne zahŕňali doklady v režime
Hotovosť, ale aj v režime Hotovosť*.
137. Naviac, tak, ako na to poukázali aj orgány verejnej správy, kontrolné nákupy realizované dňa
23.10.2017 predstavujú určitý - orgánmi verejnej moci zachytený - spôsob realizácie tejto činnosti
sťažovateľom a i keď samé osebe by tieto nákupy a závery z miestneho zisťovania nemohli byť priamym
dôkazom o tejto činnosti aj spätne (vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu tvoriaceho predmet tohto

konania), vo svetle vykonaných dôkazov má kasačný súd za to, že skutkové závery orgánov verejnej
správy a potvrdené správny súdom, sú súladné so zákonnými požiadavkami a sú vecne správne.
138. Ak sťažovateľ v ďalšom namietal, že v rámci hodnotenia dôkazov bolo opomenuté, že zamestnanci
neidentifikovali rozdiely v závierkach, resp. v tržbách [...], tu je potrebné poukázať na to, že tak, ako
bol ERP systém uspôsobený, umožňoval vytlačiť dve kategórie závierok (tzv. internú) - „Denný predaj,

transakcie“, ktorá - ako to vyplýva z vykonaných dôkazov, zahŕňala aj tržby viažuce sa k tzv. falošným
pokladničným dokladom (k tomu pozri zápisnicu z miestneho zisťovania, resp. technickú expertízu). Táto
závierka však nie je totožná s riadnou fiskálnou (druhá kategória závierky), v ktorej sa tržby za falošné
doklady nenachádzali. Z toho vyplýva, že medzi tzv. internou uzávierkou a hotovosťou odovzdávanou
sťažovateľovi jeho zamestnancami nebol, resp. nemusel byť žiadny rozdiel, keď práve táto interná

(nefiskálna) závierka zahŕňala prijaté platby v režime Hotovosť aj Hotovosť*. Bez ohľadu na uvedené
je však v súvislosti s kasačnou námietkou sťažovateľa potrebné doplniť, že vypočutí svedkovia, ktorí u
sťažovateľapracovali[...],uviedli,žetržbyodovzdávaliniepodľadennejuzávierky,alepodľastavusvojho
používateľského konta, na ktorom boli zaevidované tržby pri použití Hotovosť aj Hotovosť*. [...]Svedkyňa
H. v súvislosti so závierkou uviedla, že si nepamätá, či jej tržba zvykla so závierkou sedieť a rovnako

si nepamätala, či bola vytlačená jedna alebo dve závierky. Svedkyňa R. uviedla, že závierky nerobila.
Ani tieto závery svedeckých výpovedí potom neindikujú to, čo z nich malo vyplývať podľa kasačnej
sťažnosti (ako dôkazy v prospech sťažovateľa). Svedkovia si totiž nepamätali, aké závierky robili (keď
jeden typ závierky - nefiskálna - dokonca zahŕňal okrem platieb Hotovosť, aj platby Hotovosť*), koľko ich
bolo, dokonca uviedli, že peniaze neodovzdávali podľa dennej závierky, ale podľa stavu ich konta, na

ktorom boli evidovaná aj kategória Hotovosť*), pričom ak odkazujúc na uvedené následne sťažovateľ
argumentuje, že rozdiel v závierkach a tržbách zistený nebol, potom fakticky potvrdzuje, že platby boli
od zákazníkov prijímané aj za Hotovosť*.

46. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyššie uvedenou argumentáciou. Správca dane a

žalovaný na základe zisteného skutkového stavu veci dostatočne odôvodnili prijatý záver, že falošné
pokladničné doklady nachádzajúce sa v internej pamäti systému boli reálne vytlačené a že na základe
nich prijímal sťažovateľ peňažné plnenia.

47. Pokiaľ sťažovateľ namietal procesné pochybenia správcu dane, že protokol o daňovej kontrole

neobsahuje sídlo správcu dane, avšak správny súd vyhodnotil, že nejde o taký nedostatok, ktorý by
poškodil sťažovateľa na jeho právach, kasačný súd hodnotí vysporiadanie sa s uvedenou námietkou ako
plne dostačujúce a primerane odkazuje na bod 72 a 73 rozsudku sp. zn. PO-1S/100/2020. Sťažovateľ
pritom ani v kasačnej sťažnosti túto argumentáciu správneho súdu relevantne nenapadol a nepreukázal,
prečo by malo neuvedenie sídla správcu dane v protokole dopad na subjektívne práva sťažovateľa. Túto

námietku preto rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú.

48. Vo vzťahu k argumentácií sťažovateľa, že aj samotní zamestnanci colného úradu (ako osoby, ktoré
vypracovali technickú expertízu) museli namietať svoj výsluch, kasačný súd uvádza, že vypočúvaní
colníci nenamietali svoj výsluch, ale v rámci vznesených námietok špecifikovali, ktorý z nich odpovedal

na ktorú z dvoch (dovtedy) položených otázok, ktoré im boli správcom dane položené. Táto námietka
colníkov pritom nie je námietkou, ktorá by dopadala na subjektívne práva sťažovateľa, keďže odpovede
na tieto otázky v rámci rozhodovania správnych orgánov použité neboli. Napokon je potrebné dodať, že
následne bol výsluch colníkov realizovaný osobitne.49. V nadväznosti na to, že o námietke zaujatosti sťažovateľa proti zamestnancom správcu dane
nebolo v čase, keď už títo realizovali výsluch colníkov - technických expertov, rozhodnuté, kasačný súd

poukazuje aj na to, že zo zápisnice č. 102328013/2019 zo dňa 9. októbra 2019
(výsluch: L.. J.. E. R.) a zápisnice č. 102328092/2019 zo dňa 9. októbra 2019 (A.. X.. H.
Š.) vyplýva, že týmto otázky kládol výlučne zástupca sťažovateľa, nie zamestnanci správcu dane, ktorí
teda do ich vypočúvania aktívne nevstupovali, čo opäť vylučuje, aby ich výsluch mohol byť vnímaný ako
postup porušujúci subjektívne práva sťažovateľa.

50. Zamestnanci správcu dane, vzhľadom na to že uvedené vyhodnotili ako neodkladný úkon, pričom
v rámci výsluchu uvedených expertov fakticky len zapisovali otázky položené zástupcom sťažovateľa
a nadväzujúce odpovede vypočúvaných colníkov. S námietkami sťažovateľa ohľadom nezaujatosti
zamestnancov správneho orgánu a súvisiacim dopadom na subjektívne práva sťažovateľa sa navyše
správny súd vysporiadal v bodoch 66 a nasl. rozsudku sp. zn. PO-1S/100/2020 a na tieto ich závery

kasačný súd primerane odkazuje.

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

51. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a

preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

52. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1
a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania

ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný
súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej
vety SSP priznané.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0

(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.