Uznesenie – Odmietnutie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. august 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121481172
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6121481172.1

Uznesenie

Krajsky´ su´d v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a
cˇlenov senátu JUDr. Valérie Kleinovej, ml. a Mgr. Mariána Degmu, v pra´vnej veci zˇalobcu: STL
CZ s.r.o., so sídlom Mezírka 775/1, Veveří, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 276 97 339, právne
zastúpený: JUDr. Ján Pekár, advokát, so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica, proti žalovanému:
TRM Logistics, s.r.o., so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 50 008 579, právne zastúpený:

JUDr. Jozef Dobrovič, LL.M., advokát, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 1.980,-
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dnˇa 27.
februára 2023, cˇ.k. 30Cb/113/2021-111, takto

r o z h o d o l :

Krajský su´d v Bratislave odvolanie žalovaného odmieta.
Zˇalobcovi súd priznáva na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnej vy´sˇke.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 1.980,- eur s príslušenstvom titulom
bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu duplicitnej úhrady faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa
31.03.2017 na sumu 850,- eur a faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2017 na sumu 1.130,- eur.

2. Su´d prvej insˇtancie napadnuty´m rozsudkom vydaným podľa § 274 CSP pre zmesˇkanie vyhovel
žalobe a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.980,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 850,- eur od 01.06.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 1.130,- eur od
25.08.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 110,64 eur, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a rozhodol, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd konsˇtatoval, zˇe predvolal žalovaného na
pojednávanie nariadené na termín 19.01.2023. Žalovanému bolo uvedené predvolanie na pojednávanie
doručené do vlastných rúk s fikciou doručenia v zmysle § 111 ods. 3 CSP dňa 30.12.2022 (č. l. 88). Dňa
18.01.2023 požiadal žalovaný o odročenie pojednávania z vážnych rodinných dôvodov - nepriaznivého
zdravotného stavu člena rodiny a potreby jeho opatrovania. Súd žiadosť o odročenie pojednávania

akceptoval, hoci žalovaný nepredložil súdu o vzniknutej prekážke žiaden dôkaz. Ďalšie pojednávanie
súd prvej inštancie vytýčil na termín 27.02.2023 o 13.30 hod., na ktorý súd obe strany sporu predvolal
dňa 19.01.2023, pričom v predvolaní na pojednávanie boli riadne poučené o následku nedostavenia
sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovanému bolo uvedené predvolanie na
pojednávanie doručené do vlastných rúk s fikciou doručenia v zmysle § 111 ods. 3 CSP dňa 04.02.2023
(č. l. 93). Dňa 24.02.2023 (piatok) v popoludňajších hodinách bola súdu doručená žiadosť JUDr. Jozefa

Dobroviča, LL.M., advokáta, ktorý dňa 23.02.2023 prevzal právne zastupovanie žalovaného v konaní,
o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s dedičským konaním. Právnemu zástupcovi žalovanéhobolo dňa 27.02.2023 o 9.20 hod. e-mailom oznámené, že súd jeho žiadosť o odročenie pojednávania
neakceptuje z dôvodu, že predvolanie na nariadené pojednávanie bolo žalovanému doručené už
04.02.2023, a tiež z dôvodu, že predchádzajúce pojednávanie bolo odročené na žiadosť žalovaného

ako aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/19/2014 z
29.07.2015 (R 24/2016). Na uvedený oznam súdu právny zástupca žalovaného v predpoludňajších
hodinách 27.02.2023 nereagoval. Na nariadené pojednávanie, ktoré sa konalo 27.02.2023, sa žalovaný
nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.

4. Ďalej sa v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že dňa 27.02.2023 až o 12.25 hod. bol do
e-mailovej schránky asistentky oddelenia 30Cb doručený oznam JUDr. Dobroviča v znení: „rozhodnutie
súdu beriem na vedomie a teda súhlasíme s konaním v našej neprítomnosti pričom sa plne pridržiavame
našich písomných podaní v celom rozsahu“. S obsahom predmetnej e-mailovej správy sa asistentka
oddelenia 30Cb oboznámila až o 14.30 hod., teda po pojednávaní v predmetnej veci, keďže v uvedený
deň boli pojednávania nariadené na 12.30 hod. i 13.30 hod., asistentka odd. 30Cb bola od 12.20 hod

do skončenia pojednávaní v pojednávacej miestnosti.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku zhrnul, že so zreteľom na vyššie uvedené považoval
za splnené všetky kumulatívne zákonné podmienky na vyhovenie žalobe a rozhodnutie sporu formou
rozsudku pre zmeškanie ako následku procesnej pasivity žalovaného v konaní.

II. Odvolanie

6. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný v za´konnej lehote odvolanie z do^vodu, zˇe podľa

jeho názoru su´d prvej insˇtancie vec nespra´vne pra´vne posu´dil a navrhol napadnutý rozsudok zrusˇitˇ
a vec vra´titˇ su´du prvej insˇtancie na dˇalsˇie konanie.

7. Žalovaný namietal, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre
zmeškanie podlˇa § 274 CSP.

8. Poukázal na to, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal súd o odročenie
pojednávania, nakoľko sa nemohol dostaviť. V tejto žiadosti advokát ospravedlnil svoju neúčasť ako aj
neúčasť svojho klienta. Súd nemusí považovať kolíziu s dedičským konaní ako dostatočný dôvod na
odročenie pojednávania, no jedná sa minimálne o dostatočné ospravedlnenie neprítomnosti.

9. K tvrdenej nemožnosti súdu oboznámiť sa s mailovou odpoveďou, v ktorej žalovaný vyjadril súhlas s
konanímpojednávaniavjehoneprítomnosti,žalovanýuviedol,žezozápisnicezpojednávaniakonaného
dňa 27.02.2023 vyplýva, že pojednávanie bolo prerušené v čase o 13:44 hod. na 10 min. V tomto čase
mala podľa žalovaného sudkyňa možnosť poslať asistentku skontrolovať, či žalovaný zaslal odpoveď,

nakoľko to bolo možné predpokladať.

10. Podľa názoru žalovaného bolo konanie súdu prvej inštancie nedôvodné a prísne formalistické. Počas
celého konania bol žalovaný aktívny, riadne a včas podal odpor ako aj vyjadrenia k danej veci a taktiež
ospravedlnil svoju neúčasť na oboch pojednávaniach, ktoré sa v danej veci konali. Právny zástupca

žalovaného okrem toho, že dal súhlas na konanie v jeho neprítomnosti, do spisu doručil písomné
vyjadrenie. Žalovaný v odvolaní vyjadril domnienku, že okresný súd „zvolil jednoduché riešenie, aby
nemusel písať odôvodnenie rozsudku“.

11. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trnave, sp. zn.

21Cob/87/2020 zo dňa 30.04.2021, z ktorého vyplýva, že: „je nutné upozorniť na zásady aplikácie
inštitútu rozsudku pre zmeškanie, ako vyplývajú i z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
04. júna 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019-22, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd
vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre
zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci

sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd
na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na
vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok posudzovať vždy aj podľa
okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickomvýklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie
práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by
bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej). Podľa

názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na vydanie kontumačného rozsudku v neprospech
žalovanej, pretože žalovaná v konaní nebola pasívna (k veci samej sa viackrát relevantne písomne
vyjadrila) a svoju neúčasť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnila s tým, že súhlasila, aby súd
pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti. Za takýchto okolností prípadu sa vydanie kontumačného
rozsudku zásadne míňa jeho účelu.“

12. Pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní vyjadril názor, že boli splnené podmienky na
vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného a na žiadosť o odročenie žalobcu by sa nemalo prihliadať,
nakoľko bolo podpísané koncipientkou zvoleného advokáta a nie stranou sporu, žalovaný uviedol, že
ospravedlnenie neúčasti, či žiadosť o odročenie nie je úkonom právnej služby, na ktorý by bolo potrebné
osobitné poverenie udelené advokátom advokátskemu koncipientovi. Poverenie na zaslanie žiadosti

predstavuje už samotný mandátny certifikát na udelenie prístupu do elektronickej schránky advokáta.

13. S poukazom na žalovaným namietané premlčanie nároku uplatňovaného žalobou uvedené vo
vyjadrení k žalobe zo dňa 24.02.2023, žalovaný poukázal na článok uverejnený dňa 09.03.2020 v
BulletinSAK1-2/2020(I.V.),vktoromsauvádza,že„súdnesmievydaťzjavnenespravodlivýrozsudok,a

tobezohľadunato,žemuzákonnatakýtopostupdávamandát,resp.hoktomuvlastneažnúti.Súčasná
formalistická dikcia CSP umožňuje vydať rozsudok a priznať tak právo žalobcovi aj v prípade, ak mu
zjavne nepatrí, resp. o tom žalobca nie je schopný doložiť konajúcemu súdu žiaden dôkaz. Samotné
tvrdenie žalobcu sa tak stáva de facto kruciálnym dôkazom a súd je ním plne viazaný (zviazaný)“.

14. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na právny názor vyjadrený v náleze Ústavného súdu SR sp.
zn. I ÚS 117/07 zo dňa 04.02.2009, podľa ktorého „Obsahom základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj podľa čl. 36 ods. 1 listiny) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania, procesnej strany v konaní alebo právo
inej zainteresovanej osoby na rozhodnutie, ktorého dôvody vydania sú zjavné a zreteľné, pretože

práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny. Ústavný sú
pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov veci (mutatis mutandis I ÚS 241/07).“

III. Vyjadrenie k odvolaniu

15. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril podaním doručeným súdu elektronickými prostriedkami dňa
17.04.2023, odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné a žiadal, aby krajský súd odvolaním

napadnutý rozsudok prvej inštancie potvrdil.

16. Vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že v podaní zo dňa 24.02.2023 označenom ako „Žiadosť
o odročenie“ autor daného podania žiada len o odročenie pojednávania. Autor daného podania nie
je ani právny zástupca ani žalovaný, k dokumentu je pripojený elektronický podpis E. F., pričom E.

F. nebola splnomocnená k vyhotoveniu takého podania. Toto podanie neospravedlňuje neprítomnosť
ani právneho zástupcu ani žalovaného. Žalobca akceptoval, že súdna prax pripúšťa, aby podanie
vypracované advokátom bolo odoslané na súd zamestnancom advokáta, avšak v tomto prípade súdu
nebolo doručené žiadne podanie vyhotovené k tomu oprávneniu osobou, t. j. advokátom alebo ním
splnomocnenou alebo poverenou osobou.

17. Žalobca argumentoval, že návrh na odročenia pojednávania z dôvodu kolízie je úplná a môže reálne
viesť k odročeniu pojednávania bez prejednania veci iba vtedy, ak advokát v návrhu uvedie: a) kedy
sa o kolízii dozvedel, b) čo bráni alternatívnemu riešeniu (substitúcia, vrátane koncipientov), c) aké
efektívne opatrenia prijal na zabezpečenie prejednania veci na tomto pojednávaní ), d) prečo navrhuje

odročenie práve tohto pojednávania, a nie pojednávania, ktoré koliduje a pod. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo/100/2011). Popri dôležitom dôvode na odročenie termín pojednávania na návrhu
zástupcu musí byť kumulatívne splnený aj predpoklad, že od strany, nemožno spravodlivo žiadať, aby sadala na pojednávaní zastúpiť iným advokátom s výnimkou existencie dôvodov, ktoré nastali krátko pred
pojednávaním a advokát súdu preukáže, že strana odôvodnene trvá na zastúpení týmto advokátom.

18. Podľa žalobcu musia byť tvrdenia v žiadosti o odročenie pojednávania v čase rozhodovania súdu
preukázané. K tomuto tvrdeniu pripojil právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR zo 7.
apríla 2016, sp. zn. 3 Cdo 1/2016: „Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom
vtedy, ak právny zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé
jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná takáto

žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej skutočnosti. Pokiaľ táto skutočnosť
nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť
účastníka konania a v nej uvádzaný dôležitý dôvod iba v rovine nepodložených tvrdení.“. Žalobca
namietal, že k žiadosti o odročenie pojednávania neboli pripojené žiadne dôkazy preukazujúce tvrdenia
uvedené v danej žiadosti. Údaje uvedené v Žiadosti o odročenie pojednávania tak zostali iba v rovine
nepodložených tvrdení.

19. K argumentácii žalovaný v odvolaní apelujúcej na spravodlivosť a neprípustnosť formalistického
výkladu v súvislosti s namietaným premlčaním žalobou uplatňovaného nároku, žalobca oponoval, že
v prejednávanej veci by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi a hrubo nespravodlivé, ak by súd
prihliadol na prípadnú námietku premlčania, keďže žalovaný bol žalobcom opakovane upozornený na

duplicitnú platbu, žalovaný následne prestal komunikovať a platbu vedome nevrátil späť. Prihliadnutie
na prípadnú námietku premlčania by predstavovalo jednoznačne formalistickú aplikáciu práva a
porušenie práva na spravodlivý proces. Námietka premlčania môže byť v rozpore s dobrými mravmi
v takom prípade, ak by druhému účastníkovi takýto výkon práva spôsobil neprimeranú tvrdosť, a to s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ako aj sociálne postavenie účastníkov (z rozsudku NS ČR

sp. zn.: 25 Cdo 1839/2000, 32 odo 466/2004). Vo všeobecnosti platí, že právna úprava premlčania je
kogentná rovnako je však kogentná právna úprava vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak by súdy začali
právne predpisy aplikovať aj podľa iných kritérií, než v právnom predpise uvedených, takýto postup by
mal za následok nepochybne vysokú mieru neistoty a nepredvídateľnosti súdnych rozhodnutí.

IV. Relevantné právne predpisy

20. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

21. Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

22. Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

23. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

24. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

25. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

26. Podľa § 274 CSP Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie,
ktorým žalobe vyhovie, aka) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a

b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

27. Podlˇa ust. § 356 pi´sm. b) CSP odvolanie nie je pri´pustne´ proti rozsudku pre zmesˇkanie okrem pri
´padov odvolania podane´ho z do^vodu, zˇe neboli splnene´ podmienky na vydanie take´ho rozhodnutia.

V. Posúdenie veci odvolacím súdom

28. Odvolaci´ su´d viazany´ rozsahom a do^vodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.) presku´mal
napadnuty´ rozsudok a konanie, ktore´ jeho vydaniu predcha´dzalo a prejednal odvolanie bez nariadenia
pojedna´vania.

29. Predmetom odvolacieho konania bolo posu´denie vecnej a pra´vnej spra´vnosti rozsudku su´du prvej
insˇtancie, Okresného súdu Bratislava I, č.k. 7Cob 16/2023-111 zo dnˇa 27. februára 2023, ktory´m podľa
§ 274 CSP (rozsudok pre zmesˇkanie) vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
1.980,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 850,- eur od 01.06.2017 do zaplatenia,

vo výške 5 % ročne zo sumy 1.130,- eur od 25.08.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 110,64 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a rozhodol, že
žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

30. Odvolanie proti rozsudku pre zmesˇkanie je pri´pustne´ jedine z do^vodu, zˇe neboli splnene´

podmienky na vydanie take´ho rozhodnutia. Z odvolania žalovaného opísaného v ods. 6 až 15 vyplýva,
že bol o podané z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie
podľa § 274 CSP. Odvolací súd teda ustálil, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo
prípustné pristu´pil k presku´maniu, cˇi boli tvrdenia žalovaného uvedené v jeho odvolaní dôvodné.

31. Na prejednanie veci samej pred súdom prvej inštancie sa v zásade nariaďuje pojednávanie.
Ustanovenie § 177 ods. 2 CSP upravuje prípady, kedy pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, pričom
ide o vyjadrenie fakultatívnosti nariadenia pojednávania, kedy je na rozhodnutí súdu, či aj v prípade, ak
je naplnený niektorý z predpokladaných dôvodov pre nenariadenie pojednávania, pojednávanie nariadi.

32. Na pojednávaní môže žalobca navrhnúť súdu, aby vydal kontumačný rozsudok, ktorým sa žalobe
vyhovie. Prvou podmienkou takéhoto návrhu je skutočnosť, že sa žalovaný nedostavil na pojednávanie
vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný. Druhou podmienkou je, že bol žalovaný v predvolaní na
pojednávanie poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie.
Treťou podmienkou je, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnymi

okolnosťami.

33. V prípade zistenia, že vyššie uvedené tri podmienky boli splnené, vzniká obligatórna povinnosť súdu
(na rozdiel od rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania podľa § 273 CSP)
vyhovieť návrhu na vydanie kontumačného rozsudku predneseného žalobcom na pojednávaní..

34. Rozsudok pre zmesˇkanie je osobitny´m typom su´dneho rozhodnutia, ktory´ predstavuje na´sledok
procesnej pasivity stra´n v sporovom konani´, nakolˇko v kontradikto´rnom procese maju´ bytˇ nositelˇom
procesnej iniciati´vy subjekty konania. Žalovaný, pokiaľ ma´ v spore procesne obsta´tˇ, musi´ vyvi´jatˇ
aktivitu vo forme svojej procesnej obrany.

35. Medzi účastníkmi súdneho konania nebolo sporné, že sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo
veci konanom dňa 27.02.2023. Taktiež nebolo sporné, že bol žalovaný v predvolaní na pojednávanie
poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Na
pojednávaní dňa 27.02.2023 žalobca navrhol súdu vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa

§ 274 CSP.36. Ako vyplýva zo súdneho spisu, okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na termín 27.02.2023 o
13.30 hod. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené do vlastných rúk s fikciou doručenia
v zmysle § 111 ods. 3 CSP dňa 04.02.2023.

37. Dňa 24.02.2023 bolo súdu prvej inštancie doručené elektronické podanie, z ktorého (predloženého
plnomocenstva) vyplýva, že žalovaný si na svoje zastupovanie v súdnom konaní zvolil splnomocneného
zástupcu z radov advokátov, ktorý zastupovanie prevzal dňa 23.02.2023. Žalovaný prostredníctvom
svojho právneho zástupcu samostatnou (elektronicky doručenou) listinou požiadal o odročenie

pojednávania „z dôvodu kolízie s dedičským konaním, vedeným na Notárskom úrade v Seredi notárky
JUDr. Zuzany Vrtíkovej, ktoré mám vytýčené už niekoľko mesiacov a moja mandantka trvá na mojej
osobnej prítomnosti.“ V žiadosti o odročenie ďalej právny zástupca žalovaného uvádza, že advokátska
koncipientka, ktorá mala „na predmetné dedičské konanie“ ísť, musí v danom čase podstúpiť zdravotné
vyšetrenie a nepodarilo sa nájsť inú náhradu.

38. Odvolací súd je rovnako ako žalovaný toho názoru, že súd musí nielen rešpektovať právo,
ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu tiež prislúcha, aby sa
zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu
chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto
interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

39. Vychádzajúc z početnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu
Slovenskej republiky je vhodné pripomenúť, že pri výklade právnej normy treba vychádzať z
toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach
demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl.

ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v
súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález
ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno všeobecným
súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo
neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je

zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09).

40. Súd pripomína, že v zmysle čl. 3 ods. 1 CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

41. Vychádzajúc aj zo skutočnosti, že nariadenie pojednávania súdom nie je samoúčelným úkonom,
ale ide o úkon súdu smerujúci k rozhodnutiu vo veci, ergo k prisúdeniu práva a odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania ale aj zo skutočnosti, že rozhodnutie predmetného sporu spočívalo
predovšetkým na vyhodnotení listinných dôkazov, je ustanovenie § 274 písm. b) CSP uvádzajúce
ako jeden z predpokladov pre vydanie kontumačného rozsudku, že žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť vážnymi okolnosťami, potrebné vykladať tak, že, pokiaľ ide o dôvody ospravedlnenia,
nemá ísť o akékoľvek tvrdenia o ľubovoľných prípadne banálnych dôvodoch osobnej neúčasti na

súdom nariadenom pojednávaní, ale má ísť o ospravedlnenie z dôvodu reálne brániacemu účasti na
pojednávaní účastníkovi na strane žalovaného alebo (za určitých už vyššie vymedzených okolností) jeho
právneho zástupcu. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nemôže byť považované za prostriedok
obštrukcie, pokiaľ nie je zároveň dôvodom na odročenie pojednávania.

42. Neurčitosť použitých výrazových prostriedkov vytvára v oblasti aplikácie práva priestor pre
sudcovskú tvorbu práva a kladie zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí byť
ekvivalentné povinnosti výkladu právnej normy ústavne konformným spôsobom ako jedného z
predpokladov práva na spravodlivé súdne konanie.

43. Podanie žalovaného doručené súdu prvej inštancie dňa 24.02.2023 opísané v ods. 35 odôvodnenia
tohto rozhodnutia bolo koncipované v kontexte § 183 ods. 2 CSP a právny zástupca žalovaného v ňom
uvádza dôvody, ktoré u neho nastali a ktoré mu bránia v účasti na súdom vytýčenom pojednávaní. I keďsa predmetné podanie týka odročenia pojednávania a nie ospravedlnenia neúčasti, z obsahu žiadosti o
odročenie logicky vyplýva aj ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní.

44. Žalovaný svoju neúčasť na nariadenom pojedna´vani´ ospravedlnil z do^vodu kolízie. Mimo to do
spisu doručil svoje vyjadrenie k žalobe, v ktorej sporoval oprávnenosť uplatneného nároku žalobcu z
dôvodu jeho premlčania. Preto jeho postoj žalovaného primárne (vo všeobecnosti) nemožno klasifikovať
ako procesnú pasivitu.

45. Na druhej strane odvolací súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba,
ktorá v konaní prišla s určitým tvrdením. Ak táto osoba nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným
spôsobom, súd nie je povinný domýšľať dôvody, ktoré potvrdzujú účastníkom tvrdené avšak na základe
dôkazov nepreukázané skutočnosti.

46. Pokiaľ žalovaný v podaní zo dňa 24.02.2023 tvrdil, že sa nemôže pojednávania dňa 27.02.2023

zúčastniť z dôvodu kolízie, bližšie (konkrétne) kolíziu nešpecifikoval, iba uviedol že sa týka
dedičského konania vedeného na Notárskom úrade v Seredi pred notárkou JUDr. Zuzanou Vrtíkovou.
Žalovaný nepredložil o svojich tvrdeniach žiadne dôkazy. Takýmto dôkazom by bola napríklad listina
potvrdzujúca konanie pojednávania pred notárom ako súdnym komisárom alebo pred súdom (§
191 CMP), dôkaz o snahe zabezpečiť substitučné plnomocenstvo alebo dôkaz o prekážke na strane

advokátskeho koncipienta zúčastniť sa spomínaného úkonu. Keďže žalovaný súdu takéto alebo
obdobné dôkazy nepredložil, pričom navyše svoje tvrdenia uvedené v podaní zo dňa 24.02.2023
ani nijako bližšie nekonkretizoval, neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Súd z týchto dôvodov
tvrdenia žalovaného nemohol považovať za opodstatnené a nemohol akceptovať ani ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní.

47. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v
rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (č. 6
ods. 1 CSP). Povaha prejednávanej veci nevyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať
prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

48. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že dňa 27.02.2023 (o 12.25 hod.) doručil asistentke súdneho
oddelenia 30Cb do e-mailovej schránky oznam, súd akceptuje, že súhlas s konaním v neprítomnosti
nie je úkonom vo veci samej, a preto je prípustné urobiť ho aj v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu a bez potreby jeho doplnenia v zmysle § 125 ods. 2 CSP. Právny zástupca

žalovaného, advokát, poznajúc systém práce na súdoch a skutočnosť, že v pojednávací deň trávi
asistentka samosudcu v pojednávacej miestnosti, má rozumne predpokladať, že sa v ten deň so
zaslanou e-mailovou správou asistentka nemusí oboznámiť. Tým, že nepodnikol adekvátne kroky, sám
zavinil, že sa uvedená správa nedostala k samosudcovi včas.

49. Uvedená skutočnosť však nemení nič na tom, že sa žalovaný nedostavil na pojednávanie bez
ospravedlnenia vážnymi okolnosťami a pokiaľ ide o samotný e-mail doručený súdu dňa 27.02.2023 o
12.25 hod., tento nemôže byť považovaný ani za podaný včas.

50. K ďalšej v odvolaní uvedenej argumentácii týkajúcej sa neoprávnenosti žalobou uplatneného nároku

z dôvodu jeho premlčania a neprípustnosti vydania zjavne nespravodlivého rozhodnutia (opísanej v ods.
13 a 14 odôvodnenia rozhodnutia) súd uvádza, že otázka premlčania nie je otázkou zjavnou, ale je
predmetomdokazovania.Zároveňodvolacísúdpovažovalzapotrebnédoplniť,žezarozpornésdobrými
mravmi by sa javilo uplatňovanie nároku z neexistujúceho záväzku, nie zo záväzku premlčaného. Preto
v tomto kontexte súd neprisvedčil žalovanému a tvrdenie o tom, že nespravodlivé je priznanie nároku z

premlčanej pohľadávky, považoval (bez ďalšieho) za polemické a nepresvedčivé.

51. Súd prvej inštancie pri posúdení veci nevybočil z medzí spravodlivého súdneho procesu. Odvolací
súd procesné práva žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie nepovažoval za porušené, pričom
konštatoval, že žalovaný tým, že nedôsledne uplatňoval svoje procesné práva, sám zapríčinil svoj

neúspech v konaní v podobe kontumačnej straty sporu. Súd zdôrazňuje, že benevolencia k procesným
povinnostiam žalovaného by mu priznávala viac práv, ako by mu vzhľadom na okolnosti prípadu patrilo
a zároveň by viedla k porušeniu rovnosti účastníkov konania v neprospech žalobcu v rozpore so
základným princípom formulovaným v čl. 6 CSP.52. Na základe vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k za´veru, zˇe odvolanie zˇalovaného
nebolo do^vodne´ a su´d prvej insˇtancie napadnuty´m rozsudkom rozhodol spra´vne, nakolˇko boli

splnene´ vsˇetky za´konne´ podmienky na vydanie napadnute´ho kontumacˇne´ho rozsudku.

53. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

54. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

55. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia CSP odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol,
pretože žalovaný podal odvolanie, v ktorom nepreukázal, že neboli splnené podmienky na vydanie
napadnutého rozhodnutia (rozsudku pre zmeškanie).

56. O trova´ch odvolacieho konania rozhodol odvolaci´ su´d podlˇa § 396 ods. 1 CSP v spojeni´ s § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. tak, zˇe zˇalobcovi u´spesˇne´mu v odvolacom konani´ priznal na´rok
na na´hradu trov konania v plnej vy´sˇke s ty´m, zˇe v súlade s § 262 ods. 2 CSP o vy´sˇke tejto na
´hrady rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti tohto rozhodnutia samostatny´m uzneseni´m,

ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k.

57. Toto rozhodnutie bolo prijate´ sena´tom Krajske´ho su´du v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 veta druha´ CSP v spojeni´ s § 3 ods. 9 za´kona cˇ. 757/2004 Z. z. o su´doch a o zmene a doplneni
´ niektory´ch za´konov v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho su´du je pri´pustne´ dovolanie, ak to za´kon pripu´sˇtˇa.
Dovolanie je pri´pustne´ proti kazˇde´mu rozhodnutiu odvolacieho su´du vo veci samej alebo ktory´m
sa konanie koncˇi´, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktora´ nepatri´ do pra´vomoci su´dov,

b) ten, kto v konani´ vystupoval ako strana, nemal procesnu´ subjektivitu,
c) strana nemala spo^sobilostˇ samostatne konatˇ pred su´dom v plnom rozsahu a nekonal za nˇu za
´konny´ za´stupca alebo procesny´ opatrovni´k,
d) v tej istej veci sa uzˇ prv pra´voplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uzˇ prv zacˇalo konanie,
e) rozhodoval vylu´cˇeny´ sudca alebo nespra´vne obsadeny´ su´d, alebo

f)su´dnespra´vnymprocesny´mpostupomznemozˇnilstrane,abyuskutocˇnˇovalajejpatriaceprocesne
´ pra´va v takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces.

Dovolanie je pri´pustne´ proti rozhodnutiu odvolacieho su´du, ktory´m sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie su´du prvej insˇtancie, ak rozhodnutie odvolacieho su´du za´viselo od vyriesˇenia pra´vnej

ota´zky,
a) pri ktorej riesˇeni´ sa odvolaci´ su´d odklonil od usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du,
b) ktora´ v rozhodovacej praxi dovolacieho su´du esˇte nebola vyriesˇena´ alebo c) je dovolaci´m su´dom
rozhodovana´ rozdielne.

Dovolanie v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 nie je pri´pustne´, ak odvolaci´ su´d rozhodol o odvolani
´ proti uzneseniu podlˇa § 357 pi´sm. a) azˇ n).

Dovolanie podlˇa § 421 ods. 1 nie je pri´pustne´, ak
a) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ neprevysˇuje desatˇna´sobok minima´lnej

mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada,
b) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ v sporoch s ochranou slabsˇej strany
neprevysˇuje dvojna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len pri´slusˇenstvo pohlˇada´vky a vy´sˇka pri´slusˇenstva v cˇase
zacˇatia dovolacieho konania neprevysˇuje sumu podlˇa pi´smen a) a b).Na urcˇenie vy´sˇky minima´lnej mzdy v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 je rozhoduju´ci denˇ podania
zˇaloby na su´de prvej insˇtancie.

Dovolanie len proti do^vodom rozhodnutia nie je pri´pustne´.

Dovolanie sa poda´va v lehote dvoch mesiacov od dorucˇenia rozhodnutia odvolacieho su´du opra
´vnene´mu subjektu na su´de, ktory´ rozhodoval v prvej insˇtancii. Ak bolo vydane´ opravne´ uznesenie,
lehota plynie znovu od dorucˇenia opravne´ho uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podane´ vcˇas aj vtedy, ak bolo v lehote podane´ na pri´slusˇnom odvolacom alebo
dovolacom su´de.

V dovolani´ sa popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania uvedie, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za nespra

´vne (dovolacie do^vody) a cˇoho sa dovolatelˇ doma´ha (dovolaci´ na´vrh).

Dovolatelˇmusi´bytˇvdovolacomkonani´zastu´peny´advoka´tom.Dovolanieaine´podaniadovolatelˇa
musia bytˇ spi´sane´ advoka´tom.

Povinnostˇ podlˇa odseku 1 neplati´, ak je
a) dovolatelˇom fyzicka´ osoba, ktora´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa,
b)dovolatelˇompra´vnicka´osobaajejzamestnanecalebocˇlen,ktory´zanˇukona´ma´vysokosˇkolske
´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, c) dovolatelˇ v sporoch s ochranou slabsˇej strany podlˇa
druhej hlavy tretej cˇasti tohto za´kona zastu´peny´ osobou zalozˇenou alebo zriadenou na ochranu

spotrebitelˇa, osobou opra´vnenou na zastupovanie podlˇa predpisov o rovnakom zaobcha´dzani´ a o
ochrane pred diskrimina´ciou alebo odborovou organiza´ciou a ak ich zamestnanec alebo cˇlen, ktory´
za ne kona´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa.

Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 420 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe v konani´ dosˇlo k vade uvedenej

v tomto ustanoveni´.

Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie, v cˇom spocˇi´va ta´to vada.

Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 421 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe rozhodnutie spocˇi´va v nespra

´vnom pra´vnom posu´deni´ veci.

Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie pra´vne posu´denie veci, ktore´ poklada´ za
nespra´vne, a uvedie, v cˇom spocˇi´va nespra´vnostˇ tohto pra´vneho posu´denia.

Dovolaci´ do^vod nemozˇno vymedzitˇ tak, zˇe dovolatelˇ pouka´zˇe na svoje podania pred su´dom prvej
insˇtancie alebo pred odvolaci´m su´dom.

Dovolacie do^vody mozˇno menitˇ a dopl´nˇatˇ len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolani´ nemozˇno uplatnˇovatˇ nove´ prostriedky procesne´ho u´toku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutocˇnosti´ a do^kazov na preuka´zanie pri´pustnosti a vcˇasnosti podane´ho dovolania.