Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123011223
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123011223.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Andreja Matušovica a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M., na neverejnom zasadnutí dňa 19. marca
2025 v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2
písm. c) Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 26.09.2024, sp. zn. 1T/78/2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu a vec obžalovaného
A. B., trestne stíhaného pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák na tom
skutkovom základe, že

v dobe od 8.10.2019 do 29.10.2019 na internetovom portáli C. a na sociálnej sieti D., ako aj na
ďalších internetových portáloch a sociálnych sieťach zverejnil verejne dostupné videá a iné príspevky,

obsahujúce nepravdivé a urážlivé výroky o E. A. F., bytom D. E. G. XX, H., I. J. a o advokátskej kancelárii
K., G., G. G. B. XX, L. L., a to nasledovne:
dňa 8.10.2019 zverejnil na internetovom portáli C. video s názvom „I.: M. N. a A. F. – podivní advokáti
na A. F.“, v ktorom
Ř v čase 00:26:50 uvádza nepravdivé informácie o E. A. F. a to konkrétne „F. E. špeciálny prípad, ale

tiež podvodného advokáta a kľudne nech mu zničím celú licenciu, nech ma žaluje na sto krát...ktorý
dnes oživil štvorročnú žalobu, ktorá už podľa mňa nemala existovať. A nedá si povedať ten A. F. ... no,
tak poďme sa pozrieť“,
Ř ďalej v čase 00:50:00 pri prezeraní dodatku k zmluve medzi K., G. K. A. B. K. O. G. P. v centrálnom
registri zmlúv uvádza nepravdivé a skresľujúce informácie o E. A. F. a advokátskej kancelárii K., G., G.
G. B. XX, L. L., J. sa snaží navodiť dojem o páchaní trestnej činnosti uvedenými subjektmi a to konkrétne

„takto sa tu kradne, takto sa tu rabuje na G. N. F., preto sa vám dobre O. I. vážený toto papkáte peknú
večeru, krabíky, krevetky, kaviáre, šampanské, toto, toto ... poďme sa pozrieť ďalej na pána F. a to ešte
nezastavili sme sa a nezastavíme sa ...“,
Ř ďalej v čase 00:55:10 pri prezeraní zmluvy uvádza nepravdivé a skresľujúce informácie o E. A. F.,
ktorými sa snaží navodiť dojem o páchaní trestnej činnosti a to konkrétne: „Podpis A. F., A. Q.. Noo
podvodníci šecko. Tak ruky im poodtíname. No jasné, tunelujú eurofondy, tunelujú eurofondy. Špiny.“,

v čase 00:56:15 uvádza: „Odporné. A tento si žije O. I., H. na G. R. a tam zdaní minimum. Toľké roky to
prehliadajú“, v čase 00:57:50 uvádza: „Ale tu sa treba pozrieť, kde tečú tie milióny, pán F.. Kde, kto ich
má? Načo? Však vy by ste nevedeli jednu právnu vec na súde možno zastúpiť. Ale čistiť viete.“, v čase
o 00:58:40 uvádza: „42 miliónov aj dačo. Jeden taký smiešny advokát P. L. L.. S pár ľuďmi v kancelárii.
To neni nejaká nadnárodná veľká kancelária. Pár ľudí tu čistí tento štát. Nad tým sa treba zamyslieť.
Jedna advokátska kancelária tu čistí tento štát. Pán F., nehanbíte sa? Nehanbíte sa, lebo pre vás je to

zábava užívať si luxusný život a čistiť peniaze tu ťažko zarábajúcich ľudí. “
dňa 10.10.2019 zverejnil na internetovom portáli C. O. s názvom „I.. A. F., film P. N. a novinky“, v ktorom
Ř v čase 00:10:25 uvádza nepravdivé a skresľujúce informácie o E. A. F., ktorými sa snaží navodiť
dojem o páchaní trestnej činnosti a to konkrétne: „...usadený O. I.. H. jasné, že sa ľahko usadzuje O. I.,
keď tuneluje tie peniaze na G.. H. začali mi chodiť všelijaké správy, že okamžite všetko zmazať, lebo
zle skončím, skončím v kanáli, skončím vo väznici, že využije všetky svoje kontakty v justícii a tak

ďalej, cez rôzne osoby, že oni si už niečo vymyslia a že už aj majú niečo, že to iba teraz rozdúchajú,rozdúchajú peklo, aby B. G. v base a rozdúchajú peklo aby, že majú tam svojich sudcov...zatiaľ nebudem
menovať osoby pán A. F., ale pokiaľ sa rýchlo nespamätáte, tak aby ste tam neskončili vy. “, v čase
00:15:40 uvádza: „A. F., spamätaj sa. Už delegácia ide do I....I....N. delegácia a ideme sa pýtať. Máte

vedomosť, alebo mali ste vedomosť, keď ste zapisovali toho advokáta, že bol vyšetrovaný, v súvislosti
s podozreniami s praním špinavých peňazí na G.? To len na takého advokáta ste tu roky čakali zo G.
N.? Jaaj to bude bomba. “
pričom tieto zverejnené videá a príspevky boli verejne dostupné a svojím obsahom boli spôsobilé
značnou mierou ohroziť vážnosť dotknutých strán a teda E. A. F., bytom D. E. G. XX, H., I. J. K. K. J.

K., G., G. G. B. XX, L. L. S. spoluobčanov, poškodiť ich v podnikaní, prípadne spôsobiť im inú vážnu
ujmu, pričom po ich zverejnení boli E. A. F., ako aj konateľka spoločnosti K., G., G. G. B. XX, L. L.
E. A. D. T. konfrontovaní zo strany klientov, iných kolegov advokátov, rodinných príslušníkov, ako aj
známych a to najmä s jeho výrokmi týkajúcimi sa ním tvrdeného prania špinavých peňazí a vyjadreniami
sa o podvodnom konaní, taktiež po zverejnení uvedených príspevkov bol E. A. F. v priebehu roku
2020 dotazovaný zo strany príslušných orgánov I. J. O. G. s jeho spoločnosťou, ktorá je dohľadom

nad finančným trhom I. J. licencovaným správcom majetku a v súvislosti s pravidelným interným
a externým auditom spoločnosti, v rámci ktorého sú vyhodnocované riziká spojené s mediálnym profilom
spoločnosti, ako aj jej predstaviteľov, taktiež po zverejnení uvedených príspevkov bol E. A. F. s týmito
konfrontovaný pri otvorení bežného účtu v banke O. I.,

podľa § 280 ods. 2 Tr. por. p o s t u p u j e T. U. L., T. všeobecnej správy, ktorý by mal žalovaný
skutok prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu samosudca uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu

ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v dobe od 8.10.2019 do 29.10.2019 na internetovom portáli C. K. na sociálnej sieti D., ako aj na
ďalších internetových portáloch a sociálnych sieťach zverejnil verejne dostupné videá a iné príspevky,
obsahujúce nepravdivé a urážlivé výroky o E. A. F., bytom D. E. G. XX, H., I. J. a o advokátskej kancelárii
K., G., G. G. B. XX, L. L., K. to nasledovne:

dňa 8.10.2019 zverejnil na internetovom portáli C. O. s názvom „I.: M. N. a A. F. – podivní advokáti na
muške F.“, v ktorom
Ř v čase 00:26:50 uvádza nepravdivé informácie o E. A. F. a to konkrétne „F. E. špeciálny prípad, ale
tiež podvodného advokáta a kľudne nech mu zničím celú licenciu, nech ma žaluje na sto krát...ktorý
dnes oživil štvorročnú žalobu, ktorá už podľa mňa nemala existovať. A nedá si povedať ten A. F. ... R.,

tak poďme sa pozrieť“,
Ř ďalej v čase 00:50:00 pri prezeraní dodatku k zmluve medzi K., G. K. A. B. K. O. G. P. v centrálnom
registri zmlúv uvádza nepravdivé a skresľujúce informácie o E. A. F. a advokátskej kancelárii K., G.,
G. G. B. XX, L. L., J. sa snaží navodiť dojem o páchaní trestnej činnosti uvedenými subjektmi a to
konkrétne „takto sa tu kradne, takto sa tu rabuje na G. N. F., N. sa vám dobre O. I. O. toto papkáte peknú

večeru, krabíky, krevetky, kaviáre, šampanské, toto, toto ... poďme sa pozrieť ďalej na pána F. a to ešte
nezastavili sme sa a nezastavíme sa ...“,
Ř ďalej v čase 00:55:10 pri prezeraní zmluvy uvádza nepravdivé a skresľujúce informácie o E. A. F.,
ktorými sa snaží navodiť dojem o páchaní trestnej činnosti a to konkrétne: „Podpis A. F., A. Q.. Noo
podvodníci šecko. Tak ruky im poodtíname. No jasné, tunelujú eurofondy, tunelujú eurofondy. Špiny.“,

v čase 00:56:15 uvádza: „Odporné. A tento si žije O. I., tu na G. nacucá a tam zdaní minimum. Toľké roky
to prehliadajú“, v čase 00:57:50 uvádza: „Ale tu sa treba pozrieť, kde tečú tie milióny, pán F.. Kde, kto ich
má? Načo? Však vy by ste nevedeli jednu právnu vec na súde možno zastúpiť. Ale čistiť viete.“, v čase
o 00:58:40 uvádza: „42 miliónov aj dačo. Jeden taký smiešny advokát P. L. L.. G. N. ľuďmi v kancelárii.
To neni nejaká nadnárodná veľká kancelária. Pár ľudí tu čistí tento štát. Nad tým sa treba zamyslieť.

Jedna advokátska kancelária tu čistí tento štát. Pán F., nehanbíte sa? Nehanbíte sa, lebo pre vás je to
zábava užívať si luxusný život a čistiť peniaze tu ťažko zarábajúcich ľudí. “
dňa 10.10.2019 zverejnil na internetovom portáli C. O. s názvom „I.. A. F., film P. N. a novinky“, v ktorom
Ř v čase 00:10:25 uvádza nepravdivé a skresľujúce informácie o E. A. F., ktorými sa snaží navodiť
dojem o páchaní trestnej činnosti a to konkrétne: „...usadený O. I.. H. jasné, že sa ľahko usadzuje O. I.,

J. tuneluje tie peniaze na G.. Tak začali mi chodiť všelijaké správy, že okamžite všetko zmazať, lebozle skončím, skončím v kanáli, skončím vo väznici, že využije všetky svoje kontakty v justícii a tak
ďalej, cez rôzne osoby, že oni si už niečo vymyslia a že už aj majú niečo, že to iba teraz rozdúchajú,
rozdúchajú peklo, aby B. G. v base a rozdúchajú peklo aby, že majú tam svojich sudcov...zatiaľ nebudem

menovať osoby pán A. F., ale pokiaľ sa rýchlo nespamätáte, tak aby ste tam neskončili vy. “, v čase
00:15:40 uvádza: „A. F., spamätaj sa. Už delegácia ide do I....I....N. delegácia a ideme sa pýtať. Máte
vedomosť, alebo mali ste vedomosť, keď ste zapisovali toho advokáta, že bol vyšetrovaný, v súvislosti
s podozreniami s praním špinavých peňazí na G.? To len na takého advokáta ste tu roky čakali zo G.
N.? Jaaj to bude bomba. “

pričom tieto zverejnené videá a príspevky boli verejne dostupné a svojím obsahom boli spôsobilé
značnou mierou ohroziť vážnosť dotknutých strán a teda E. A. F., bytom D. E. G. XX, H., I. J. K. K.
J. K., G., G. G. B. XX, L. L. u spoluobčanov, poškodiť ich v podnikaní, prípadne spôsobiť im inú
vážnu ujmu, pričom po ich zverejnení boli E. A. F., ako aj konateľka spoločnosti K., G., G. G. B.
XX, L. L. E. A. D. opakovane konfrontovaní zo strany klientov, iných kolegov advokátov, rodinných
príslušníkov, ako aj známych a to najmä s jeho výrokmi týkajúcimi sa ním tvrdeného prania špinavých

peňazí a vyjadreniami sa o podvodnom konaní, taktiež po zverejnení uvedených príspevkov bol E. A. F.
v priebehu roku 2020 dotazovaný zo strany príslušných orgánov I. J. v súvislosti s jeho spoločnosťou,
ktorájedohľadomnadfinančnýmtrhomI.J.licencovanýmsprávcommajetkuavsúvislostispravidelným
internýmaexternýmauditomspoločnosti,vrámciktoréhosúvyhodnocovanérizikáspojenésmediálnym
profilom spoločnosti, ako aj jej predstaviteľov, taktiež po zverejnení uvedených príspevkov bol E. A. F.

s týmito konfrontovaný pri otvorení bežného účtu v banke O. I..

Za to bol obžalovanému A. B. podľa § 373 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3,
ods. 8 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák., uložený peňažný trest vo výške 1.000,- (tisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd
obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal priamo do zápisnice
odvolanie obžalovaný.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolania podal obžalovaný ako oprávnená

osoba, a to v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal
v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov o vine a o treste,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a mal
za to, že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd dospel k záveru, že
prvostupňový súd sa dopustil chýb v napadnutých výrokoch rozsudku, keďže mal vec postúpiť podľa
§ 280 ods. 2 Tr. por. inému orgánu s tým, že nešlo o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal tento
prejednať ako priestupok.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Krajský súd úvodom konštatuje, že okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy výlučne v neprospech
obžalovaného, zároveň sa nedostatočne vysporiadal s jeho obhajobou, z tohto dôvodu dospel

k nesprávnym právnym záverom, a preto v konečnom dôsledku aj nesprávne vo veci rozhodol.
Na jednej strane, z hľadiska priebehu skutkového deja možno konštatovať, že tento bol ustálený
prvostupňovým súdom v rozhodujúcich okolnostiach správne, keďže ho preukazoval súhrn vykonaných
dôkazov, vrátane dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného, ktoré naviac preukázali,
že obžalovaný zverejnil videá a príspevky na internetovom portáli C. obsahujúce urážlivé výroky

o poškodenom, pričom tieto boli verejne dostupné a boli spôsobilé ohroziť vážnosť poškodeného
u spoluobčanov, v zamestnaní, v podnikaní a narušiť jeho rodinné vzťahy a zverejnil ich napriek
tomu, že predbežným opatrením – uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.05.2015,
č. k. 20C/226/2015-69 (právoplatným dňa 14.11.2015) bolo obžalovanému nariadené, zdržať saneoprávnených zásahov do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti E. A. D., E. A. F. K. do dobrej povesti
K. G.. L. L..
Na druhej strane, po komplexnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností a okolností daného

prípadu, dospel krajský súd k záveru, že došlo k naplneniu podmienok vyplývajúcich z ust. § 10 ods.
2 Tr. zák., a to tzv. materiálneho korektívu, preto pri žalovanom skutku nešlo o trestný čin, ale iný orgán
by ho mal prejednať ako priestupok.

V predmetnej trestnej veci zo spôsobu sprostredkovania obžalovaným zverejneného údaja,

mimochodom v rámci ktorého iné médiá zaujali výrazne rezervovaný postoj – nakoľko ho absolútne
neprevzali a nešírili, možno spolu s tým, ako bola inkriminovaná informácia podaná samotným
obžalovaným, vyvodzovať záver o miere jeho spôsobilosti poškodiť osoby dotknuté zverejneným
údajom. Vždy je v takýchto prípadoch potrebné posudzovať celkový kontext a spôsob, ako bola
informácia prezentovaná zo strany samotnej obvinenej osoby, prípadne aj iné okolnosti, za akých
k zverejneniu došlo. Pre uvedený záver je pritom potrebné vychádzať nie zo subjektívneho vnímania

samotnej dotknutej osoby, alebo inej konkrétnej osoby, ale je potrebné stanoviť kritérium, z ktorého
možno objektívne vychádzať, t. j. takého, ktorý možnosť v značnej miere poškodiť dotknuté osoby
objektivizuje. Takýmto kritérium pri difamačných vyjadreniach (rovnakých alebo obdobných, ako je tomu
v tomto prípade) bude priemerne rozumne uvažujúci jednotlivec.

Vychádzajúc z tohto kritéria je potrebné poukázať na to, že obžalovaný ako novinár na internetovom
portáli C. O. rámci spontánnej časti jeho vystúpenia primárne kriticky a z veľkej časti ironicky reaguje
na aktivity poškodeného a jeho advokátskej kancelárii vo veciach verejného záujmu a snaží sa navodiť
dojem o páchaní trestnej činnosti nehospodárnym nakladaním s verejnými zdrojmi, pričom priamo
spája tieto záležitosti s osobou poškodeného. Ťažisko informovania vychádza z jeho hodnotiaceho

úsudku. Z povahy takto zverejnenej informácie, možno nepochybne dospieť k záveru, že z hľadiska
priemerne rozumne uvažujúceho jednotlivca nemôže byť uvedený údaj spôsobilý v značnej miere
poškodiť dotknuté osoby spôsobom upraveným v skutkovej podstate prečinu ohovárania podľa § 373
Tr. zák.

Z českej judikatúry plynie pre naše právne podmienky právne akceptovateľný záver, že za nepravdivé
údaje v zmysle § 373 Tr. zák. nemožno považovať také tvrdenia, ktoré majú hodnotiacu povahu
a sú prezentované ako subjektívne úsudky ich autorov, teda nie sú prezentované ako faktický údaj
(Uznesenie R. G. Q. N. G. P. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 01.09.2004). Taktiež V. G. N. W. N. (X. I. „V.“) O. Y.
B. Z. K. F. N. L., v roku 1997 zdôraznil nevyhnutnosť rozlišovať medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami

s tým, že existenciu faktov možno dokázať, zatiaľ čo pravdivosť hodnotiaceho úsudku nemožno dokázať
(rozsudok I. N. Y. P. X.XXXX XXXX). V. M. v nastolenej problematike ešte ďalej, keďže skonštatoval, že
„ochrana slobody prejavu sa vzťahuje nielen na informácie a myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo,
alebo ktoré sa považujú za neškodné alebo za indiferentné, ale aj na také, ktoré urážajú, šokujú
alebo znepokojujú. Takto si to vyžaduje pluralizmus, tolerancia a veľkorysosť, bez ktorých neexistuje

demokratická spoločnosť.“ Za prípustné V. B. považuje preháňanie či dokonca provokáciu.

Samosudca okresného súdu záverom okrem iného poukázal na to, že závažnosť konania obžalovaného
mala gradujúci charakter, preto nebolo možné uvažovať že išlo zo strany obžalovaného o čin
závažnosťou nepatrný.

Uplatňovanie princípu „ultima ratio“ pri trestnom čine ohovárania podľa § 373 Tr. zák. má nepochybne
význam aj vo svetle judikatúry V. G. N. W. N.. Krajský súd poukazuje na to, [. V. T. zdôraznil, že čl. 10
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) nezaručuje
úplne neobmedzenú slobodu prejavu, a to dokonca ani vtedy, keď ide o spracovanie otázok vážneho

verejného záujmu (L. Z. K. T. N. R., \. N. R., O. K. R. N. B.). V. dokonca nevylúčil, aby príslušné orgány
štátu riešili zneužitie slobody prejavu aj opatreniami trestnej povahy (Y. proti ].). Možnosť uplatnenia
trestnoprávnych prostriedkov je však potrebné vykladať reštriktívne.

Posudzovanie proporcionality zásahu s chránenými právami totiž v mnohých prípadoch závisí od toho,

či sa orgány štátu mohli uchýliť aj k iným prostriedkom, než sú trestné sankcie, a to k takým, ako
sú občianskoprávne a disciplinárne prostriedky nápravy (U. and L. proti D.). P. rozhodovacej Q. V.
H. vyplýva, že aj v prípade, ak dôvody vnútroštátnych súdov na ospravedlnenie odsúdenia možno
považovať za relevantné, musia byť tieto dôvody dostatočné (na to, aby sa použili trestnoprávneprostriedky) a musia korešpondovať tlaku spoločenskej potreby (Y.ço O. a Z. - Z. L. de Y.çăo S. A. proti
N.).

V inom svojom rozhodnutí ESĽP vyjadril názor, že ak by aj sťažovateľka bola vinná, prostriedky dostupné
podľa občianskeho práva boli dostatočné na urovnanie veci (G. proti F.). Podľa ESĽP dominantná
pozícia, akú má vláda, jej prikazuje prejavovať zdržanlivosť pri používaní trestných sankcií, najmä ak
existujú iné prostriedky ako odpovedať na neoprávnené útoky a kritiku protivníkov. Príslušné orgány
štátusamozrejmemôžuprijaťajtrestnéopatreniaurčenékprimeranejaneprehnanejreakciinapodobné

výroky. Pôjde však v zásade o také prípady, kde inkriminované výroky podnecujú k použitiu násilia proti
jednotlivcovi, predstaviteľovi štátu alebo časti obyvateľstva, kde majú vnútroštátne orgány širší priestor
k posúdeniu nevyhnutnosti zasahovania do výkonu slobody prejavu (L. K. T. N. H.).

Z vyššie uvedených príkladov je evidentné, že použitie prostriedkov trestného práva je prípustné
iba vtedy, ak zneužitie slobody prejavu je natoľko závažné a spoločensky nebezpečné, že ho treba

sankcionovať trestom ustanoveným v Trestnom zákone. Inak povedané, konkrétny zásah do práva na
slobodu prejavu musí zodpovedať naliehavej spoločenskej potrebe, musí byť primeraný sledovanému
cieľu a musí byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.

Pre poskytnutie ochrany právam poškodených garantovaným článkom 8 Dohovoru ani za predpokladu

naplnenia objektívnej stránky prečinu ohovárania podľa § 373 Tr. zák. pri existencii požadovanej formy
zavinenia by vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti nebolo nevyhnutné. V tomto konkrétnom
prípade je namieste konštatovanie, že poškodený vystupoval vo veciach verejného záujmu a teda
hranice akceptovateľnosti šírenia informácií sú v takýchto prípadoch nastavené oveľa širšie.

ESĽP definuje osoby verejného záujmu značne široko, pričom okrem politikov sa za určitých okolností
do tejto kategórie osôb zaraďujú aj osoby, ktoré politicky nie sú činné, ale s politicky činnou osobu sú v
bližšomvzťahu.Pretotedainformácietýkajúcesatakejtoosobysamôžupovažovaťzavecoprávneného
verejného záujmu vtedy, pokiaľ je zverejňovanie týchto skutočností v priamej súvislosti s činnosťou
uvedených osôb vo verejnom živote. Takéto zverejnenie teda musí mať nevyhnutne väzbu na verejnú

činnosť, ktorú tzv. osoby verejného záujmu vyvíjajú navonok.

Uzatvárajúc vyššie uvedené odvolací súd dáva do pozornosti potrebu rešpektovania princípu „ultima
ratio“, z ktorého vyplýva okrem už spomenutého i to, že represívne a donucovacie prostriedky trestného
práva by mali byť využívané až ako posledná, krajná možnosť, keď aplikácia iných zákonných

prostriedkov by na zabezpečenie ochrany spoločnosti nebola dostatočná. Miera ohrozenia dotknutej
osobymusíbyťznačná.Uvedenienepravdivéhoúdajumusíbyťschopnéohroziťpoškodenéhovznačnej
miere. Nepostačuje akékoľvek ohrozenie (nízkej či obvyklej intenzity), ale musí ísť skutočne o ohrozenie
zásadnejšieho charakteru a to aj z pohľadu, že ide o ohrozovací trestný čin, čo však v tomto konkrétnom
prípade zistené nebolo. V tomto smere krajský súd poukazuje, že určitá náprava voči poškodenému

bola zabezpečená už aj v civilnom konaní tak ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 18.02.2022, sp. zn. 14C/264/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
31.07.2024, sp. zn. 4Co/68/2023, právoplatným toho istého dňa.

Keďže závažnosť konania obžalovaného nebola vyššia ako nepatrná, vychádzajúc z kritérií uvedených

v § 10 ods. 2 Tr. zák., skutok, pre ktorý bol obžalovaný trestne stíhaný, nemohol byť z tohto dôvodu
právne kvalifikovaný ako žiadny z trestných činov. Na druhej strane, jeho konanie bolo protiprávne
a neakceptovateľné, pričom iný orgán by ho eventuálne mohol posúdiť ako priestupok. V konečnom
dôsledku o tom, či niekto svojím konaním naplnil znaky priestupku, nerozhoduje súd, ale príslušný
správny orgán, ak je však tomuto trestná vec súdom postúpená podľa § 280 ods. 2 Tr. por., je povinný

takýto správny orgán postúpenú vec ako priestupok aspoň prejednať. V danom prípade, ak bude
v správnom konaní vykonaným dokazovaním preukázaný a ustálený skutok, tak ako v súdnom konaní,
mohol obžalovaný prípadne naplniť znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnení, keďže mohol inému
ublížiť na cti tým, že ho urazil a vydal na posmech.

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec postúpi, ak tak mal
urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo ods. 2 Tr. por.S poukazom na uvedené skutočnosti preto krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil
v celom rozsahu a vec obžalovaného postúpil okresnému úradu, ktorý by mal žalovaný skutok prejednať
ako priestupok.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.