Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/129/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200699
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200699.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov
senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: KAMAR s.r.o., so
sídlom Sokoľany 7, 044 57, IČO: 44 666 560, právne zast. JUDr. Ivetou Kohanovou, advokátkou,
so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanej: Slovenská inšpekcia životného prostredia –
ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej

č. 3397002522/9129-34636/2022/Ros zo dňa 14. októbra 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia – ústredia č.
3397002522/9129-34636/2022/Ros zo dňa 14. októbra 2022 a rozhodnutie Slovenskej inšpekcie
životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice, odboru inšpekcie ochrany prírody a
krajiny č. 3397501722/83/55/2022-22235/2022 zo dňa 27. júna 2022 a v r a c i a vec orgánu verejnej
správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice, odbor
inšpekcie ochrany prírody a krajiny (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č.

3397501722/83/55/2022-22235/2022 zo dňa 27. júna 2022 (ďalej aj „rozhodnutie prvého stupňa“) podľa
§ 64 ods. 1 písm. b) a § 66 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom a
účinnom znení (ďalej aj „zákon č. 543/2002 Z.z.“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 1800 eur za to, že
vykonaným orezom v dňoch 18. decembra 2020 a 27. marca 2021 poškodil 22 ks drevín v druhovom
zložení: 10 ks drevín druhu Populus nigra „Italica“ (topoľ čierny stĺpovitý), s obvodmi kmeňa: 313, 195,
267, 202, 351, 177, 198, 142, 116, 121 cm, meranými vo výške 130 cm nad zemou a 12 ks drevín druhu
Populus x canadensis (topoľ kanadský) s obvodmi kmeňa: 159, 155, 143 /mpr. 105/, 133 /mpr. 110/, 125,

146, 137, 135, 181 /mpr. 102/, 133, 109, 243 cm meranými vo výške 130 cm nad zemou, resp. meranými
pod rozkonárením dreviny (mpr), rastúcich na parcele KN-C 209/3 (druh pozemku - zastavaná plocha
a nádvorie) v k. ú. A. B., kde platí 1. stupeň ochrany, čím vykonal činnosť zakázanú podľa § 47 ods. 1
zákona č. 543/2002 Z.z., teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že v rozpore s § 47 ods. 1
zákona č. 543/2002 Z.z. poškodil drevinu, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa
§ 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. Žalobca bol zároveň zaviazaný na úhradu trov konania

spojených s prerokovaním iného správneho deliktu vo výške paušálnej sumy 33,19 eur.2. Orgán prvého stupňa na základe podnetu vykonal dňa 05. mája 2021 miestne šetrenie v areáli
spoločnosti DEKRA Slovensko s.r.o., na základe ktorého zaznamenal neodborný radikálny orez 24 ks
drevín druhu topoľ (Populus sp.) (18 ks drevín rastúcich v rade pri oplotení, súbežnom s hlavnou cestou,

6 ks drevín rastúcich v rade pri oplotení pri vedľajšej ceste, pri vchode do areálu) na parcele KN-C
č. 209/3 v k. ú. A. B. vo vlastníctve právnickej osoby: DEKRA Slovensko s.r.o., so sídlom Panónska
cesta 47, 851 04 Bratislava - Petržalka. U 24 ks drevín druhu topoľ orgán prvého stupňa zaznamenal
radikálny orez so zásahom do kostrových konárov (čím vznikli tzv. „pahýle“), spojený s odstránením
časti asimilačnej plochy korún v rôznej miere (u niektorých drevín až cca 90%), zároveň zaznamenal

orez 2 ks drevín druhu lipa (Tilia sp.), pričom uvedený orez bol podľa orgánu prvého stupňa primeraný,
s ponechaním väčšej časti koruny (asimilačnej plochy).

3. V rámci miestneho šetrenia bolo zistené, že orez vykonal žalobca na základe objednávky spoločnosti
DEKRA Slovensko s.r.o. Orgán prvého stupňa listom č. 6390/55/2021-15378/2021 zo dňa 05. mája
2021 žiadal žalobcu o podanie vysvetlenia, ktoré žalobca predložil dňa 26. mája 2021 listom zo dňa

24. mája 2021. Vo svojom vyjadrení uviedol, že orezávanie stromov bolo vykonané z dôvodu hroziacej
a už existujúcej škody na majetku viacerých subjektov a z dôvodu neustáleho ohrozenia života a
zdravia ľudí pohybujúcich sa v dotknutej lokalite na základe opakovaných podnetov, nakoľko orezaniu
stromov predchádzali viaceré škodové udalosti, kedy na odstavené autá spoločnosti, ktorá má výjazd z
areálu priamo pod stromami na severovýchodnom rohu areálu v dotknutom území, ako aj na chodcov

pohybujúcich sa po chodníku umiestnenom priamo pod stromami padali suché konáre a poškodzovali
majetok alebo spôsobili zranenia. Žalobca zároveň poukázal na § 47 ods. 4 písm. d) zákona č. 543/2002
Z.z.,vzmyslektoréhosasúhlasnavýrubdrevinynevyžadujepribezprostrednomohrozenízdraviaalebo
života človeka alebo vždy pri bezprostrednej hrozbe vzniku značnej škody na majetku. Zároveň žalobca
zdôraznil, že šetrením na mieste samom nie je možné objektívne posúdiť, v akom štádiu poškodenia

sa napadnuté stromy nachádzali v korune stromu a preto bolo potrebné urobiť hlbší zásah ich orezu
tak, aby sa zachovala aj ich životnosť, ale aj bezpečie života a majetku ľudí v danej lokalite. Na otázku
orgánu prvého stupňa, kedy presne boli vykonané orezy drevín žalobca uviedol, že orez bol vykonaný
v dvoch etapách, prvý dňa 18. decembra 2020 v počte 18 kusov, druhý dňa 27. marca 2021 v počte 6
kusov, obe etapy boli vykonané mimo vegetačného obdobia stromov. Na otázku za akým účelom, resp.

z akého dôvodu bol vykonaný zaznamenaný radikálny orez, s odstránením časti kostrových konárov
žalobca uviedol, že radikálny orez bolo nutné urobiť z dôvodu záchrany stromov, pretože bol napadnutý
parazitom „imelo biele“, čo spôsobovalo dlhé roky ich vysychanie, pre radikálny rez sa žalobca rozhodol
na mieste samom po zistení zdravotného stavu stromov v samotnej výške po započatí rezania. Na
otázku, či bolo po reze vykonané ošetrenie rezných plôch žalobca uviedol, že bezprostredne po zistení

skutkového stavu informoval profesné združenie arboristov ISA Slovensko, s ktorým orez konzultoval a
ktoré doporučilo stromy neošetriť. Žalobca zároveň doručil fotodokumentáciu priebehu orezov a listom
zo dňa 22. júna 2021 ďalšie listiny, ktoré majú preukazovať dôvodnosť orezov.

4. Orgán prvého stupňa vykonal dňa 25. júna 2021 miestnu ohliadku v areáli spoločnosti DEKRA

Slovensko s.r.o., ktorej sa zúčastnil arborista prizvaný orgánom prvého stupňa na plnenie úlohy v rámci
výkonu štátneho dozoru C. B. D. E., Tatranská 20, 080 01 Prešov. Následne arborista C. B. D. VELES
(ďalej aj „arborista“) doručil dňa 12. augusta 2021 Odborné stanovisko (ďalej aj „Odborné stanovisko“)
na zhodnotenie orezu 26 ks stromov v areáli spoločnosti DEKRA Slovensko s.r.o. vypracované dňa
27. júla 2021, z ktorého vyplýva, že došlo k výraznému poškodeniu (miera poškodenia od 70% do

90%) 11 ks drevín druhu Populus x canadensis (topoľ kanadský), s obvodom kmeňa od 109 cm do 243
cm, meranými vo výške 130 cm nad zemou, resp. meranými pod rozkonárením dreviny, k poškodeniu
(miera poškodenia od 40% do 60%) 11 ks drevín, v druhovom zložení: 10 ks drevín druhu Populus nigra
„Italica“ (topoľ čierny stĺpovitý) s obvodom kmeňa od 116 cm do 351 cm, a 1 ks dreviny druhu Populus x
canadensis (topoľ kanadský) s obvodom kmeňa 159 cm, meranými vo výške 130 cm nad zemou, resp.

meranými pod rozkonárením dreviny a nedošlo k poškodeniu 4 ks drevín: 2 ks dreviny druhu Populus
nigra „Italica“ (topoľ čierny stĺpovitý) /20% poškodene resp. redukcia/, s obvodmi kmeňa 118 mpr./40
cm, 166/mpr. 20 cm a 2 ks dreviny druhu Tilia cordata (lipa malolistá) /15% poškodenie, resp. redukcia/,
s obvodmi kmeňa 112 a 129 mpr. 80, meranými vo výške 130 cm nad zemou, resp. meranými pod
rozkonárením dreviny. Zároveň arborista C. B. D. E. v odbornom stanovisku odporúčal dreviny druhu

topoľ kanadský (populus x canadensis) rastúce vo frekventovaných priestoroch vyrúbať, z dôvodu ich
krátkej životnosti a zlých materiálových vlastností dreva.5. O vykonanej kontrole bol vyhotovený protokol č. j. 6390/55/2021-30401/2021 zo dňa 17. augusta
2021. Žalobca bol o výsledkoch kontroly oboznámený listom č. 6390/55/2021-30405/2021 zo dňa 20.
augusta 2021, doručeným dňa 30. augusta 2021. Žalobca následne požiadal o predĺženie lehoty na

vyjadrenie, žiadosti orgán prvého stupňa vyhovel a žalobca sa ku kontrolným zisteniam vyjadril listom
zo dňa 16. septembra 2021 doručeným dňa 17. septembra 2021.

6. Orgán prvého stupňa listom č. 6390/55/2021-36070/2021 zo dňa 18. októbra 2021 ukončil štátny
dozor a listom č. 83/55/2022-158/2022 zo dňa 12. januára 2022 prevzatým dňa 29. januára 2022

oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie ustanovení zákona
č. 543/2022 Z.z. Orgán prvého stupňa pre potreby spoľahlivého zistenia stavu veci rozhodnutím o
ustanoveníznalcač.83/55/2022-159/2022zodňa12.januára2022doručenýmúčastníkomkonaniadňa
19. januára 2022 ustanovil znalca C. B. F., E. XX, XXX XX G., zapísaného v registri znalcov Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky pod evidenčným číslom 912039 v odbore 250000 - ochrana životného
prostredia, v odvetví 250802 - ochrana prírody a krajiny (ďalej aj „znalec“), ktorý doručil dňa 09. februára

2022 orgánu prvého stupňa Znalecký posudok č. 5/2022 (ďalej aj „Znalecký posudok“).

7. Vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 07. februára 2022, ktorého sa žalobca
nezúčastnil, ani svoju neprítomnosť vopred neospravedlnil. Nakoľko však orgán prvého stupňa
neoznámil začatie správneho konania právnej zástupkyni žalobcu, ktorá ho zastupovala na základe

generálneho plnomocenstva, orgán prvého stupňa listom č. 83/55/2022-5278/2022 zo dňa 17. februára
2022 doručeným dňa 21. februára 2022 opätovne predvolal žalobcu na prejednanie veci na deň 11.
marca 2022, predvolanie bolo zaslané aj na vedomie právnej zástupkyni žalobcu. Na základe žiadosti
právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 21. februára 2022 bol stanovený nový termín ústneho pojednávania
na deň 18. marca 2022. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 18. marca 2022 po predbežnom

posúdení veci právna zástupkyňa žalobcu požiadala o odročenie pojednávania za účelom miestnej
ohliadky posúdenia zdravotného stavu orezaných drevín počas vegetácie (koncom mája) za účasti
znalca.Zároveňžalobcatýmtospôsobomžiadalvyužiťsvojeprávoklásťznalcoviotázkykpredloženému
znaleckému posudku. Ústne pojednávanie tak bolo uskutočnené dňa 31. mája 2022 na určenej lokalite,
za účasti znalca a právnej zástupkyne žalobcu. V rámci ústneho pojednávania orgán prvého stupňa

spočítal všetky orezané dreviny, v celkovom počte 26 ks (z toho 4 ks drevín nie sú predmetom konania
o uložení pokuty), zároveň uviedol, že dreviny mali olistenie, 1 drevina bola zničená (vyschnutá, bez
olistenia) a väčšina drevín nemala prirodzený habitus.

8. K vyjadreniu právnej zástupkyne žalobcu, že drevinám orez pomohol a ich stav je lepší orgán

prvého stupňa uviedol, že napriek tomu, že dotknuté orezané dreviny žijú (okrem 1 ks dreviny) a
došlo k zahusteniu ich koruny, vykonaným orezom došlo k ich poškodeniu a podstatnému zníženiu
ich ekologickej ako aj estetickej funkcie. Orezom došlo k vytvoreniu sekundárnych konárov, pri ktorých
nastáva zvýšené riziko ich vylamovania vetrom, spôsob orezu môže tiež poškodiť stabilitu dreviny.
K tvrdeniu právnej zástupkyne žalobcu, že došlo k zámene drevín druhu topoľ a lipa orgán prvého

stupňa uviedol, že v rámci kontroly bolo posudzovaných 26 ks drevín, u 4 ks nedošlo k poškodeniu resp.
k poškodeniu do 20%, preto neboli predmetom osudzovania znalcom. K tvrdeniu právnej zástupkyne
žalobcu, že v danom prípade je dôkazná núdza orgán prvého stupňa uviedol, že znalecký posudok
považuje za jasný a zrozumiteľný, dostatočne preukazujúci poškodenie drevín. K námietke právnej
zástupkyne žalobcu, že znalec posudzoval orez drevín iba zo zeme orgán prvého stupňa uviedol, že

neošetrenie rezných plôch nebolo pri kontrole posúdené ako porušenie zákona č. 543/2002 Z.z., preto je
bezpredmetné poukazovať na to, že znalec nebol v korune dotknutých drevín a nezistil, ako bola koruna
vo výške ošetrená, a to aj z dôvodu, že žalobca v rámci kontroly uviedol, že rezné rany týchto drevín
neošetril. K námietke právnej zástupkyne žalobcu, že znalec nepoužil kalibrované meradlá orgán prvého
stupňa uviedol, že sa opiera o odbornú spôsobilosť znalca. K námietke právnej zástupkyne žalobcu, že

znalec nepoznal stav posudzovaných drevín pred ich orezom orgán prvého stupňa uviedol, že žalobca
v rámci kontroly ani počas správneho konania nepredložil žiadnu fotodokumentáciu orezaných drevín
pred orezom, ktoré by znalec mohol vziať do úvahy a zohľadniť pri posudzovaní predmetného orezu.

9. Na základe zistených skutočností orgán prvého stupňa konštatoval, že konanie žalobcu bolo

protiprávne, pretože v dňoch 18. decembra 2020 a 27. marca 2021 poškodil 22 kusov drevín v druhovom
zložení ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Pri určovaní výšky pokuty orgán prvého stupňa prihliadal
na závažnosť protiprávneho konania, okolnosti jeho spáchania, vzal do úvahy skutočnosť, že žalobca
sa protiprávneho konania na úseku ochrany prírody a krajiny dopustil prvýkrát, na území s najnižším,prvým stupňom ochrany. Zároveň vzal orgán prvého stupňa do úvahy aj skutočnosť, že žalobca vykonal
orez drevín, s krátkou životnosťou, na konci ich životnosti, dôvodom na vykonanie orezu drevín boli
opakované sťažnosti vlastníkov nehnuteľností susediacich s areálom spoločnosti DEKRA Slovensko

s.r.o. a urobil tak v dobrej viere, že ich zachráni pred výrubom.

10. Voči rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie zo dňa 21. júla 2022, v ktorom
namietal, že sa tento dostatočným a výstižným spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu a
vychádzal iba z dvoch ním vykonaných dôkazov a to odborného stanoviska arboristu a znaleckého

posudku znalca.

11. Vo vzťahu k Odbornému stanovisku namietal, že orgán prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal s
oprávnenosťou vydania takéhoto dôkazu, aby mohol byť zákonným podkladom na vydanie rozhodnutia.
Žalobca zároveň namietal, že arborista v čase vydania Odborného stanoviska dňa 27. júla 2021 nemal
oprávnenie vydávať akékoľvek odborné stanoviská ani žiadne dokumenty starostlivosti o dreviny a nebol

ani certifikovaným arboristom, nakoľko jeho oprávnenie pod č. E-77/2009 pre vyhotovenie dokumentácie
ochrany prírody pre vybrané druhy dokumentácie ochrany prírody a krajiny podľa § 55 ods. 2 zákona č.
543/2002 Z.z. stratilo platnosť dňa 24. júna 2019 a oprávnenie certifikovaného arboristu ETW (European
Tree Worker) ID: 005431 dňa 31. decembra 2018.

12. Žalobca ďalej namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť Odborného stanoviska z dôvodu, že
nie je zrejmé, akým spôsobom dospel arborista k rozmerom - obvodom posudzovaných drevín, ktoré
uvádza v tabuľke, nakoľko Odborné stanovisko neobsahuje identifikáciu použitého určeného meradla,
ktoré mal podľa názoru žalobcu použiť v zmysle § 2 písm. j) zákona č. 157/2018 Z.z. o metrológii a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o metrológii“).

Odborné stanovisko považuje žalobca za nepreskúmateľné aj z dôvodu, že arborista najprv len
odhaduje percentuálne poškodenie drevín s poukazom na pôvodný stav podľa google streetview (avšak
snímky pôvodného stavu nie sú súčasťou Odborného stanoviska) a následne v tabuľke už uvádza
presné poškodenie konkrétnych drevín v percentách. Zároveň žalobca považuje za nedostatočné len
vizuálne zhodnotenie zdravotného stavu drevín, pričom mal arborista zabezpečiť odobratie vzoriek a ich

odoslanie na posúdenie akreditovanému laboratóriu.

13. Pokiaľ tiež arborista v Odbornom stanovisku uviedol, že na základe dohľadateľných podkladov
koruny stromov neboli v stave hrozby statického zlyhania, uvedené považuje žalobca za
nepreskúmateľné, nakoľko arborista neuviedol ani jeden dohľadateľný podklad, z ktorého by uvedený

záver bolo možné vyvodiť. Rovnako konštatovanie o neexistencii imela na topoľoch stĺpovitých považuje
žalobca za nepreskúmateľné, nakoľko arborista neuviedol žiaden zdroj, z ktorého uvedené tvrdenie
čerpal.

14. Podľa názoru žalobcu je nepreskúmateľný aj záver orgánu prvého stupňa konštatovaný v protokole,

že žalobca orezom u 22 ks drevín značne zredukoval ich koruny, čím značne odstránil asimilačný aparát
drevín, zároveň odstránil niektoré kostrové konáre, pričom nepostupoval v súlade s STN 83 7010,
pretože nebola dodržaná technika vedenia rezov, nakoľko orgán prvého stupňa poškodenie nepreukázal
žiadnym relevantným dôkazom a navyše sa nevysporiadal s námietkou žalobcu o právnej nezáväznosti
STN 83 7010.

15. Vo vzťahu k znaleckému posudku žalobca namietal jeho nezákonnosť z dôvodu, že neobsahuje
zákonné náležitosti v zmysle § 17 ods. 4 písm. e) a f) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon
o znalcoch“) a to znaleckú doložku a prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého

posudku, napríklad fotodokumentáciu. Zároveň poukázal na to, že znalecký posudok vychádza z údajov
uvedených v Odbornom stanovisku, ktorý žalobca považuje za nezákonný dôkaz a ani znalec neuviedol
identifikáciu určeného meradla, ktorým mal zmerať rozmery drevín. Znalecký posudok je podľa názoru
žalobcu tiež nepreskúmateľný, nakoľko z neho nie je zrejmé, v čom malo spočívať ťažké poškodenie
drevín,navyšeznalecvykonalposúdenielenzozemeapoviacakorokupooreze.Podľanázoružalobcu

je pritom úlohou orgánu verejnej správy predložiť dôkaz o vine účastníka konania, teda že stromy sú
ťažko poškodené.16. V ďalšom žalobca namietal, že zápisnica z ústneho pojednávania č. XX/XX/XXXX-XXXXX/XX/XXXX
zo dňa 22. júna 2022 neobsahuje poučenie účastníka konania, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpel v konaní ujmu, čím orgán verejnej správy porušil § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní (správny poriadok) v platnom a účinnom znení (ďalej aj „správny poriadok“).

17. Žalobca tiež namietal odôvodnenie výšky pokuty, nakoľko ho považuje za všeobecné a z uvedeného
dôvodu nedostačujúce. Z rozhodnutia orgánu prvého stupňa nevyplýva závažnosť protiprávneho stavu,
spôsob spáchania iného správneho deliktu, následky protiprávneho stavu, okolnosti, za ktorých bol

spáchaný a aká bola miera zavinenia účastníka konania. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo/253/2010 zo dňa 03. mája 2011 a Nález
Ústavného súdu slovenskej republiky č. III. ÚS 2/2009 zo dňa 17. marca 2009.

18. V závere žalobca namietal, že z rozhodnutia orgánu prvého stupňa nevyplýva, prečo tento zamietol
všetky právne argumenty žalobcu, rozhodnutie neobsahuje relevantné dôvody ani úvahy, ktoré viedli

orgán prvého stupňa k vydaniu tohto rozhodnutia, ani nedáva odpoveď na otázku, z akého dôvodu
namietané nezákonnosti neboli zo strany orgánu prvého stupňa dostatočne preverené a odstránené.

19.Oodvolanírozhodlažalovanározhodnutímč.3397002522/9129-34636/2022/Roszodňa14.októbra
2022(ďalejaj„napadnutérozhodnutie“),ktorýmodvolaniežalobcuzamietlaarozhodnutieorgánuprvého

stupňa potvrdila.

20. Žalovaná v úvode popísala priebeh administratívneho konania. K námietke žalobcu o nezákonnosti
Odborného stanoviska z dôvodu, že oprávnenia arboristu v čase vydania Odborného stanoviska neboli
platné žalovaná uviedla, že sa s danou námietkou stotožňuje a arborista údaje o oprávneniach nemal

uviesť, avšak úlohou arboristu nebolo vypracovanie dokumentácie v zmysle § 54 ods. 2 písm. a) až
e) v spojení s § 55 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. H. bol prizvaný v súlade s § 71 ods. 3 zákona č.
543/2002 Z.z. za účelom spracovania odborného stanoviska, či zaznamenaným orezom drevín došlo k
ich poškodeniu, k posúdeniu orezu drevín s uvedením popisu a rozsahu zásahu, vrátane vyhodnotenia
miery závažnosti, resp. miery intenzity zníženia ekologických a estetických funkcií drevín. Žalovaná

ďalej poukázala na to, že arboristovi bol dňa 20. júla 2013 udelený titul bez časového obmedzenia
„Akreditovaný arborista ISA Slovensko“ občianskym združením ISA Slovensko, ktoré síce nie je štátnou
inštitúciou, ale poskytuje vzdelávanie v oblasti arboristiky.

21. K námietke žalobcu, že arborista v Odbornom stanovisku, ako aj znalec v Znaleckom posudku

neuvádza určené meradlo, ktorým určil obvod drevín (a na použitie ktorého bol povinný) žalovaná
uviedla, že ako vyplýva z Odborného stanoviska, obvod kmeňa bol odmeraný pásmom v súlade s §
36 ods. 2 a 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2023 Z.z. (ďalej aj
„vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z.z.“), t.j. klasickým zvinovacím kovovým metrom alebo pásmom v súlade
s Arboristickým štadardom „Hodnotenie stavu stromov“ schváleným Slovenskou poľnohospodárskou

univerzitou v Nitre. Z ustanovení § 2 písm. j), § 11 ods. 1 písm. d) a § 16 ods. 2 písm. a) zákona
o metrológii v spojení s prílohou č. 1 a č. 3 vyhlášky Úradu pre normalizáciu č. 161/1019 Z.z.
pritom vyplýva, že oceľové meračské pásmo sa zaraďuje do skupiny určených meradiel. Podľa názoru
žalovanej však meračské pásmo nebolo použité vo veci spôsobom, z ktorého by vznikol konfliktný
záujem na výsledku merania, alebo kde by nesprávny výsledok merania poškodil účastníka konania, ale

slúžilo len na identifikáciu posudzovaných drevín a nemalo vplyv na stanovenie rozsahu ich poškodenia.
Uvedené by malo vplyv na vecnú stránku v prípade posudzovania oprávnenosti výrubu drevín, avšak
toto nebolo predmetom tohto konania.

22. K námietke žalobcu, že arborista, ako aj znalec určili mieru percentuálneho poškodenia drevín

odhadom, vizuálne zo zeme, žalovaná poukázala na prílohu č. 35 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z.,
ktorá presne stanovuje mieru poškodenia. Ďalej poukázala na znenie § 17 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003
Z.z., ktorá v § 17 ods. 4 obsahuje odkaz na STN 83 7010 Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej
vegetácie. V ďalšom žalovaná poukázala na vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky č. 170/2021 Z.z. účinnú od 01. júla 2021, ktorá do § 22 ods. 2 prevzala definíciu poškodenia

drevín podľa § 17 ods. 2 vyhlášky MŽP SR 24/2003 Z.z. Orgán verejnej správy prizval v súlade s § 71
ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. arboristu, ktorý posúdil vykonaný rez drevín a následne, nakoľko žalobca
namietal závery Odborného stanoviska, pre potreby spoľahlivého zistenia stavu veci orgán verejnej
správy v súlade s § 36 správneho poriadku ustanovil znalca na vypracovanie znaleckého posudku, ktorýkvantifikovalmierupoškodeniakorúnakmeňovorezanímpercentuálnymvyjadrenímzpredpokladaného
pôvodného stavu.

23. Námietku žalobcu týkajúcu sa znaleckej doložky žalovaná posúdila ako nedôvodnú, nakoľko
znalecká doložka v súlade s § 17 ods. 4 písm. f), ods. 6 zákona o znalcoch je súčasťou
znaleckého posudku. K námietke žalobcu, že znalecký posudok neobsahuje prílohy potrebné na
zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku žalovaná poukázala na zoznam podkladov
uvedených v znaleckom posudku, z ktorých znalec vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku.

Žalovaná zároveň poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sž/81/98,
sp. zn. 6Sžo/150/2009 a 6Sžp/6/2011, z ktorých je zrejmé, že za účelom spoľahlivého zistenia veci
môže orgán verejnej správy zabezpečiť znalecký posudok, ktorý je jedným z dôkazov v správnom
konaní. Orgán verejnej správy nie je oprávnený posudzovať správnosť znaleckého posudku, ale hodnotí
iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov
vykonaných orgánom verejnej správy. Žalovaná taktiež poukázala na fotodokumentáciu obsiahnutú v

administratívnom spise.

24. K námietke žalobcu o nezáväznosti normy STN 83 7010 žalovaná uviedla, že uvedené predstavuje
normu špecifikujúcu spôsob, akým má byť rez drevín realizovaný, pričom rez drevín, ktorého technika
nie je v súlade s touto normou predstavuje porušenie § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. iba v prípade,

ak dôjde k preukázanému poškodeniu drevín. Orezanie drevín vykonané v dňoch 18. decembra 2020
a 27. marca 2021 nebolo zrealizované v súlade s vyhláškou MŽP SR č. 24/2003 Z.z. ani STN 83 7010,
zároveň došlo k podstatnému zníženiu ekologických a estetických funkcií drevín, teda k ich poškodeniu,
čo nie je konaním v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z.

25. Žalovaná v ďalšom uviedla, že žalobca pravdepodobne v dobrej viere orezal dreviny za účelom
ochrany zdravia a majetku, avšak zároveň upozornila, že takýto orez je nevyhnutné realizovať
spôsobom, aby nedochádzalo k poškodzovaniu drevín.

26. K námietke žalobcu týkajúcej sa absencie poučenia v zápisnici z ústneho pojednávania č. XX/XX/

XXXX-XXXXX/XX/XXXX žalovaná uviedla, že vychádzajúc z § 22 ods. 1 až 3 správneho poriadku je
zrejmé, že do zápisnice sa zaznamenáva priebeh ústneho pojednávania, ale neukladajú sa povinnosti
týkajúce sa poučenia účastníka konania. Zároveň žalovaná poukázala na to, že orgán prvého stupňa v
liste č. 83/55/2022-158/2022 zo dňa 12. januára 2022, ktorým začal správne konanie a predvolal žalobcu
na pojednávanie, poučil žalobcu o jeho právach a povinnostiach podľa ustanovení § 3 ods. 2, § 17 ods.

2, § 21 ods. 2, § 23 ods. 1 a § 33 správneho poriadku a § 82 ods. 4 a § 84 ods. 4 zákona č. 543/2022
Z.z. Zároveň na prvej strane zápisnice z ústneho pojednávania je uvedená informácia, v zmysle ktorej
žalobca bol o svojich právach a povinnostiach poučený vo vyššie uvedenom rozsahu. Vychádzajúc z
uvedeného žalovaná konštatovala, že orgán prvého stupňa žalobcu riadne poučil.

27. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia orgánom prvého stupňa žalovaná uviedla, že
orgán prvého stupňa miestnym šetrením zistil, že na 22 stromoch bol vykonaný radikálny orez, svoje
zistenie podporil odborným stanoviskom a vzhľadom na námietky žalobcu zabezpečil vypracovanie
znaleckého posudku, na základe ktorého rovnako dospel k záveru, že žalobca dreviny ich neodborným
rezom poškodil. Žalovaná je toho názoru, že orgán prvého stupňa sa zaoberal návrhmi a námietkami

žalobcu, adekvátne na ne odpovedal, odôvodnenie rozhodnutia je jasné a zrozumiteľné a dáva
odpovede na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom veci. K zodpovednosti žalovaná uviedla,
žeakideozodpovednosťprávnickejosobyzasprávnydelikt,ideoobjektívnuzodpovednosťzavýsledok
bez ohľadu na zavinenie, pričom je rozhodujúca len existencia protiprávneho stavu. Žalovaná po
preskúmanívšetkýchpodkladovýchmateriálovarozhodnutiaorgánuprvéhostupňapretoskonštatovala,

že žalobca sa dopustil protiprávneho konania tým, že poškodil 22 stromov, čím konal v rozpore s
ustanovením§47ods.1zákonač.543/2002Z.z.,anaplniltakznakyskutkovejpodstatyinéhosprávneho
deliktu podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z.

28. Vo vzťahu k výške pokuty žalovaná uviedla, že orgán prvého stupňa túto určil vo výške 7,7%

zákonom stanovenej hornej sadzby sankcie, pričom prihliadal aj na žiadosti a upozornenia osôb v okolí
areálu spoločnosti DEKRA Slovensko s.r.o. Žalovaná ďalej poukázala na to, že orgán prvého stupňa v
odôvodnení výšky pokuty poukazoval predovšetkým na poľahčujúce okolnosti v rámci svojej správnejúvahy, pretože uložil pokutu na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Žalovaná považuje uloženú
pokutu za primeranú vzhľadom na závažnosť, rozsah a okolnosti protiprávneho konania žalobcu.

II.
Konanie pred správnym súdom

29. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej podal žalobca správnu žalobu v zmysle § 177 a nasl.
zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“) zo

dňa 21. novembra 2022 doručenú na Krajský súd v Košiciach ako v tom čase vecne a miestne príslušný
správnysúd,vktorejnavrhoval,abysprávnysúdzrušilnapadnutérozhodnutieakoajrozhodnutieorgánu
prvého stupňa, vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznal žalobcovi právo na náhradu
trov konania.

30. Žalobca v prvom rade poukázal na to, že v čase podania žaloby nebolo napadnuté rozhodnutie

riadne doručené jeho právnej zástupkyni, ktorá ho v konaní zastupovala na základe generálneho
plnomocenstva.

31. V úvode zároveň vo všeobecnosti namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie
skutkového stavu veci orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a zároveň
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

32. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť Odborného stanoviska arboristu z nasledovných dôvodov:
- Odborné stanovisko bolo vydané neoprávnenou osobou, pretože oprávnenia arboristu v čase
vypracovania Odborného stanoviska neboli platné.
- Odôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k námietke týkajúcej sa absencie
oprávnení arboristu vypracovať Odborné stanovisko je zmätočné, ak táto na jednej strane priznala

pochybenie arboristu uvádzaním údajov o neplatných oprávneniach v Odbornom stanovisku, vzápätí
konštatovala, že odborné stanovisko nie je zaradené medzi dokumentáciu ochrany prírody a krajiny
v zmysle § 54 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., avšak zároveň neuviedla, podľa ktorého právneho
predpisu bol arborista oprávnený odborné stanovisko vyhotoviť. Odborné stanovisko arboristu je tak čo
do právneho dôvodu a zákonných náležitostí nepreskúmateľné. Žalobca tiež dodal, že ak má prizvaná

osoba (§ 71 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z.) oprávnenia zamestnanca žalovanej, tieto sa vzťahujú len na
vstup na pozemky alebo do stavieb, alebo zariadení používaných na podnikanie alebo inú hospodársku
činnosť a nie na vydávanie odborných stanovísk (§ 71 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z.).
- Absencia snímok pôvodného stavu, pričom podľa názoru žalobcu by arborista na preukázanie svojich
tvrdení mal zabezpečiť relevantný dôkaz, ktorým je jasná fotodokumentácia v korune stromov, odobratie

vzoriek a ich posúdenie akreditovaným laboratóriom.
- Percentuálne vyčíslenie poškodenia drevín je nepreskúmateľné, pričom nie je zrejmé, z akých
prvotných čísel arborista vychádzal a len odvolanie sa na vyhlášku MŽP SR považuje žalobca za
nedostatočné.
- Hodnotenie stromov bolo spracované iba vizuálne zo zeme, pričom žalovaná sa s uvedenou námietkou

v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala. Arborista navyše sám spochybňuje svoje hodnotenie, ak na
jednej strane uvádza, že „Hodnotenie stromu je spracované iba vizuálne zo zeme...“ a v nasledujúcej
vete uvádza, že „Vizuálnym posúdením nie je možné odhaliť skryté defekty, a tak isto nie je možné
odhaliť poškodenia a defekty na koreňoch bez viditeľných príznakov na povrchu pôdy.“
- Nepreskúmateľné je tiež tvrdenie arboristu, že z dohľadateľných podkladov koruny stromov neboli v

stave hrozby statického zlyhania, avšak nie je zrejmé, z akých dohľadateľných podkladov vychádzal.

33. Vo vzťahu k Znaleckému posudku znalca žalobca namietal nasledovné:
- Znalecký posudok je nejasný a nepresný.
- Vychádza z Odborného stanoviska, ktoré žalobca považuje za nezákonné.

- Absentuje v ňom špecifikácia určeného meradla.
- Odôvodnenie záveru o trvalom znížení ekologickej a estetickej funkcie drevín je nedostatočné, v
rozpore s realitou, keď v čase vykonania miestnej obhliadky dňa 31. mája 2022 na stromoch nebolo
vidno žiaden zásah majúci vplyv na ich estetickú a ekologickú funkciu, mali husté olistenie, na pohľadneboli zrejmé žiadne defekty kmeňa, konárov, defekty listov stromov, boli zdravšie a v korunách bolo
počuť hniezdenia vtákov.
- Zo znaleckého posudku vôbec nevyplýva, v čom malo spočívať ťažké poškodenie drevín.

- Znalec neuviedol, či má prednosť ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľstva alebo orez stromov a
k uvedenému sa nevyjadrila ani žalovaná.

34. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne odôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí týkajúce
sa nepoužitia určeného meradla arboristom. Ak arborista v odbornom stanovisku uviedol obvod kmeňov

bez toho, aby ich meral určeným meradlom, tieto rozmery považuje žalobca za nepreskúmateľné. Podľa
jeho názoru akékoľvek merania, ktoré sú použité v právnom spore musia byť merané meradlom, ktorého
náležitosti a použitie stanovuje zákon o metrológii. Podľa názoru žalobcu je v tejto veci rozhodujúci aj
obvod kmeňov, pretože pod výrubom stromov podľa § 47 ods. 4 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. je
možné chápať aj akýkoľvek orez stromov, lebo je jedno či strom je v danom prípade (do priemeru 40
centimetrov) vyrúbaný alebo orezaný.

35. Žalovaná sa tiež dostatočne nevysporiadala s námietkou žalobcu týkajúcou sa nezáväznosti normy
STN 83 7010, platnosť normy pritom ešte neznamená jej právnu záväznosť.

36. Pokiaľ ide o odôvodnenie námietky žalobcu týkajúcej sa výšky pokuty, toto považuje žalobca za

nedostatočné, nakoľko žalovaná neposúdila ani nevysvetlila, ako vlastne mali byť stromy orezané.
Napadnutérozhodnutietaktiežneobsahuje,čohosasignatáripetíciedomáhali,načopoukazovali,prečo
žiadaliorezstromovaakájedlhá„krátkaživotnosť“drevín.Žalobcajepretotohonázoru,žeodôvodnenie
výšky pokuty žalovanou je všeobecné a nepostačujúce, nie je z neho možné zistiť, v čom mala spočívať
závažnosť protiprávneho stavu, spôsob spáchania iného správneho deliktu, aké následky vyplynuli z

protiprávneho stavu, okolnosti, za ktorých bol spáchaný a aká by bola miera zavinenia žalobcu.

37. Žalobca tiež nesúhlasí s odôvodnením námietky týkajúcej sa poučenia žalobcu ako účastníka
konania o jeho právach a povinnostiach spôsobom, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní vyplýva, že
o týchto právach a povinnostiach bol poučený, nakoľko z tejto zápisnice nie je absolútne zrejmé, aby

toto poučenie podpísal, dokonca z nej ani nevyplýva, že sa ústneho konania žalobca sám zúčastnil.

38. Žalobca nežiadal nariadiť vo veci pojednávanie.

39. K žalobe sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 06. marca 2023, v ktorom uviedla, že arborista

nebol orgánom prvého stupňa prizvaný, aby v rámci štátneho dozoru spracoval dokumentáciu ochrany
prírody a krajiny podľa ustanovenia § 55 zákona č. 543/2002 Z.z., ale z dôvodu vypracovania
odborného stanoviska k orezaniu stromov. Arborista navyše mal udelený titul „Akreditovaný arborista
ISA Slovensko“ zo dňa 20. júla 2013, ktorý je platný bez časového obmedzenia a vydanie certifikátu nie
je podmienkou na vykonávanie arboristickej činnosti. Žalovaná je preto toho názoru, že na vypracovanie

a obsah Odborného stanoviska nemal vplyv fakt, že arborista nebol v čase jeho vypracovania zapísaný
v zozname odborne spôsobilých osôb a táto skutočnosť ani nie je podmienkou na vypracovanie
Odborného stanoviska. Navyše nesprávna informácia o jeho zápise v Odbornom stanovisku nemá za
následok jeho nezákonnosť alebo nesprávnosť.

40. V ďalšom žalovaná poukázala na rozsiahlu fotodokumentáciu, ktorá bola podkladom rozhodnutí
vrátane fotodokumentácie predloženej žalobcom zo dňa 23. júla 2021, z ktorej vyplýva, že sa vytvorili
nové zdravšie koruny na všetkých orezaných stromoch, avšak sekundárne výhonky vznikli vďaka
silnej zmladzovacie schopnosti topoľa, pričom sú náchylnejšie na olamovanie a padanie v prípade
nepriaznivého počasia. Žalovaná preto konštatovala, že takto rezané dreviny nemajú svoj prirodzený

habitus.

41. K námietke žalobcu týkajúcej sa absencie špecifikácie určeného meradla zopakovala žalovaná
argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí, pričom zdôraznila, že meranie obvodov slúžilo len
na identifikáciu posudzovaných drevín a nemalo vplyv na stanovenie rozsahu poškodenia drevín a v

prípade určenia poškodenia drevín podľa ustanovenia § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. je obvod
kmeňa irelevantný.42. Žalovaná tiež zopakovala argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí aj vo vzťahu k námietke
žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti určenia rozsahu a miery poškodenia drevín zistenej arboristom
a znalcom, posúdenia záväznosti normy STN 83 7010, odôvodnenia výšky pokuty, k uvedeným

žalobným námietkam nové skutočnosti neuviedla.

43. K námietke o absencii poučenia o právach a povinnostiach žalobcu žalovaná poukázala na to, že
žalobca bol poučený o svojich právach a povinnosti už v rámci Oznámenia o začatí správneho konania.

44. Žalovaná nariadenie pojednávania nežiadala.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

45. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 543/2022 Z.z., zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny.

46. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 543/2022 Z.z., vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa
nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte
nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi
pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.

47. Podľa § 47 ods. 13 zákona č. 543/2022 Z.z., podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín, o
podmienkach vydávania súhlasu na výrub drevín, o náležitostiach oznámenia podľa odseku 7 a spôsob
vyznačovania výrubu drevín ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

48. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 543/2022 Z.z., štátny dozor je
a) zisťovanie, či fyzické osoby alebo právnické osoby dodržiavajú tento zákon a všeobecne záväzné
právne predpisy vydané na jeho vykonanie, ako aj rozhodnutia orgánov ochrany prírody vydané na ich
základe,
b)objasňovaniespočívajúcevprešetrovanípodozreníalebopodnetovpoukazujúcichnaporušenietohto

zákona, ktorého účelom je obstaranie podkladov potrebných na zistenie, či sa stal skutok, ktorý môže
byť priestupkom alebo iným správnym deliktom podľa tohto zákona, ako aj to, kto takýto skutok spáchal.

49. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 543/2022 Z.z., na plnenie úloh v rámci výkonu štátneho dozoru
môže orgán ochrany prírody prizvať ďalšie osoby. Účasť zamestnancov na výkone štátneho dozoru

sa považuje za úkon vo všeobecnom záujme podľa osobitných predpisov.104) Prizvané osoby majú
nárok na cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.100) Prizvané osoby sa môžu zúčastniť výkonu
štátneho dozoru iba pod vedením zamestnanca vykonávajúceho štátny dozor a majú oprávnenia podľa
odseku 2 písm. a) a povinnosti podľa odseku 5 písm. d).
104) § 136 a 138 Zákonníka práce.

§ 149 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 1 ods. 5 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe.
100) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

50. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 543/2022 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné

predpisy o správnom konaní,112) ak tento zákon neustanovuje inak.
112) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z.

51. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ochrana drevín je činnosť zameraná na udržanie
ich ekologických a estetických funkcií v prírode a krajine a v urbánnom priestore a na predchádzanie

ich neodôvodnenému výrubu.

52. Podľa § 17 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., poškodzovanie drevín je každé konanie alebo
opomenutie konania, ktoré môže bezprostredne alebo následne podstatne a trvalo znížiť ekologické
a estetické funkcie drevín alebo zapríčiniť ich odumretie. Za poškodzovanie dreviny sa nepovažuje

akékoľvek konanie alebo opomenutie konania, ak ide o drevinu, na ktorú sa nevyžaduje súhlas na výrub
podľa § 47 ods. 4 zákona alebo na ktorú bol vydaný súhlas na výrub podľa § 47 ods. 3 zákona.53. Podľa § 17 ods. 3 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ošetrovanie drevín je činnosť zameraná na
udržanie alebo zlepšenie ich zdravotného stavu alebo na odstránenie následkov ich poškodenia.

54. Podľa § 17 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., udržiavaním drevín sa zabezpečujú podmienky
na ich optimálny rozvoj. Optimálny rozvoj drevín sa zabezpečuje najmä
a) zabezpečením priaznivých podmienok pri výsadbe drevín vhodnou prípravou stanovišťa na výsadbu,
b) kyprením, prihnojovaním, odburiňovaním a zalievaním pôdy,
c) starostlivosťou o koreňovú misu s cieľom zabezpečiť priepustnosť pôdneho povrchu,

d) vytváraním vhodného vývojového priestoru pre dreviny,
e) odborne realizovaným a cieleným rezom dreviny,8a)
f) odstraňovaním odumretých častí drevín, ktoré ohrozujú stabilitu stromu a okolie,
g) vykonávaním nevyhnutných mechanických a biologických opatrení proti škodcom,
h) včasným ošetrením prípadného poranenia dreviny,
i) odborným inštalovaním stabilizačných nedeštruktívnych väzieb a viazaní koruny drevín, prednostne

z nekovových materiálov.

55. Podľa § 17 ods. 5 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., rez živých konárov listnatých drevín s priemerom
viac ako 5 cm sa vykonáva vo vegetačnom období od 1. apríla do 30. septembra, najmä v jeho prvej
polovici, s výnimkou obdobia tvorby nových listov. V inom ako vegetačnom období možno taký rez

vykonávať len v prípadoch rezov produkčných ovocných drevín alebo v prípadoch bezprostredného
ohrozenia zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody na majetku.

56. Podľa § 17 ods. 6 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ošetrovanie a udržiavanie drevín sa vykonáva
s ohľadom na druhovú ochranu chránených živočíchov, najmä hniezdiacich vtákov.

57. Podľa § 17 ods. 7 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., pod bezprostredným ohrozením zdravia alebo
života človeka alebo pod bezprostrednou hrozbou vzniku značnej škody na majetku sa rozumie taký
stav, ktorý je vyvolaný najmä nepredvídateľnou alebo neodvrátiteľnou udalosťou nezávislou od ľudskej
vôle, s ktorou sa spájajú následky týkajúce sa ohrozenia zdravia alebo života človeka alebo hrozby

vzniku značnej škody na majetku. Ide najmä o úder blesku, povodeň, zemetrasenie, smršť, zosuv pôdy
a eróziu, ako aj o suché a odumreté stromy nachádzajúce sa na miestach, kde môžu ohroziť zdravie
alebo život človeka alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

58. Podľa § 17 ods. 4 zákona o znalcoch, písomné vyhotovenie znaleckého posudku obsahuje

a) titulnú stranu,
b) úvod,
c) posudok,
d) záver,
e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku,

f) znaleckú doložku.

59. Podľa § 17 ods. 4 zákona o znalcoch, titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné
údaje znalca a zadávateľa, číslo spisu alebo objednávky, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo
znaleckého posudku, stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania, počet strán a vyhotovení

znaleckého posudku. Úvod obsahuje úlohu, účel a predmet znaleckého skúmania a výpočet podkladov,
z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal. V časti „posudok“ znalec uvedie opis
predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie
postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu
ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede.

Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť
postupov. Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť
prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu; v
takom prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný. Rozsiahle podklady možno
uložiť na prenosný nosič dát, ktorý je súčasťou znaleckého posudku; to neplatí pre znalecký posudok

podaný v elektronickej podobe.

60. Podľa § 2 písm. h) zákona o metrológii, určeným meradlom meradlo určené na povinnú metrologickú
kontrolu alebo na posúdenie zhody.1)1) § 22 zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

61. Podľa § 2 písm. j) zákona o metrológii, používateľom určeného meradla orgán verejnej moci,
podnikateľ alebo iná osoba,3) ktorá používa určené meradlo alebo hodnotu indikovanú určeným
meradlom pri meraní, ktoré súvisí s platbami, pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku alebo životného
prostredia, pri príprave spotrebiteľského balenia, v inej oblasti verejného života, kde môže vzniknúť
konfliktný záujem na výsledku merania alebo kde nesprávny výsledok merania môže poškodiť záujem

fyzickej osoby, právnickej osoby alebo verejnosti alebo ak tak ustanovujú osobitné predpisy.4)
3) Napríklad § 2 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, § 16 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa
ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia v znení vyhlášky

č. 398/2013 Z. z.
4) Napríklad § 8b ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
zákona č. 106/2018 Z. z.

62. Podľa § 2 písm. k) zákona o metrológii, používaním určeného meradla meranie určeným meradlom

používateľom určeného meradla.

63. Podľa § 2 písm. l) zákona o metrológii, opomenutím používania určeného meradla nepoužívanie
určeného meradla používateľom určeného meradla, ak potreba jeho používania vyplýva z charakteru
činnosti vykonávanej používateľom určeného meradla.

64. Podľa § 11 ods. 1 zákona o metrológii, o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje
účel jeho použitia a používanie
a) pri meraní, ktoré súvisí s platbami, pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku alebo životného
prostredia,

b) pri príprave spotrebiteľského balenia,
c) v inej oblasti verejného života, kde môžu vzniknúť konfliktné záujmy na výsledku merania alebo kde
nesprávny výsledok merania môže poškodiť záujmy fyzickej osoby, právnickej osoby alebo verejnosti,
alebo
d) pri meraniach, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.4)

4) Napríklad § 8b ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
zákona č. 106/2018 Z. z.

65. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní
zhodyaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,zhodasoslovenskoutechnickounormoujedobrovoľná.

66. Podľa § 3 ods. 11 zákona č. 60/2018 Z.z. o technickej normalizácii, dodržiavanie slovenskej
technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie je dobrovoľné.

67. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

68. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

69. Podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná predčasne
a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom70. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v
správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a
Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená
na Krajskom súde v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 8S/129/2022. Od 01. júna 2023 je na konanie
v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je
vedená pod sp. zn. KE-8S/129/2022.

71. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal
napadnutérozhodnutiežalovanejvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe(§134ods.1SSP)adospel
k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho s poukazom na § 191 ods. 1 písm.
d) SSP zrušil z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov, ako aj s poukazom na § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu, že skutkový stav, ktorý

vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise.

72. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok
vyhlásil dňa 13. marca 2025 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa
05. marca 2025).

73. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie č. 3397002522/9129-34636/2022/Ros
zo dňa 14. októbra 2022, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu orgánu prvého
stupňa č. 3397501722/83/55/2022-22235/2022 zo dňa 27. júna 2022 o uložení pokuty žalobcovi vo
výške 1800 eur za to, že vykonaným orezom v dňoch 18. decembra 2020 a 27. marca 2021 poškodil

22 ks drevín v druhovom zložení: 10 ks drevín druhu Populus nigra „Italica“ (topoľ čierny stĺpovitý), s
obvodmi kmeňa: 313, 195, 267, 202, 351, 177, 198, 142, 116, 121 cm, meranými vo výške 130 cm
nad zemou a 12 ks drevín druhu Populus x canadensis (topoľ kanadský) s obvodmi kmeňa: 159, 155,
143 /mpr. 105/, 133 /mpr. 110/, 125, 146, 137, 135, 181 /mpr. 102/, 133, 109, 243 cm meranými vo
výške 130 cm nad zemou, resp. meranými pod rozkonárením dreviny (mpr), rastúcich na parcele KN-

C 209/3 (druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie) v k. ú. A. B., kde platí 1. stupeň ochrany, čím
vykonal činnosť zakázanú podľa § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., teda za protiprávne konanie,
ktorého sa dopustil tým, že v rozpore s § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. poškodil drevinu, čím naplnil
skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. Žalobca
bol zároveň zaviazaný na úhradu trov konania spojených s prerokovaním iného správneho deliktu vo

výške paušálnej sumy 33,19 eur.

74. Správny súd úvodom konštatuje, že napriek skutočnosti, že v čase podania žaloby dňa 08. decembra
2022 napadnuté rozhodnutie nebolo doručené riadne, t.j. splnomocnenej právnej zástupkyni žalobcu
a teda správna žaloba sa javila ako podaná predčasne, posúdiac obsah administratívneho spisu dospel

k záveru, že nie sú splnené podmienky na postup podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP (správny súd
uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania
správnehosúdueštenezačalaplynúť)aodmietnutiežaloby,pretoženapadnutérozhodnutieboloprávnej
zástupkyni žalobcu doručené dňa 03. februára 2023 a teda lehota na podanie správnej žaloby v čase
rozhodovania správneho súdu počnúc momentom tohto doručenia plynúť začala. Z uvedeného dôvodu

skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nebolo v čase podania žaloby doručené právnej zástupkyni
žalobcu nemá vplyv na konanie a rozhodnutie správneho súdu.

75. Podstata námietok žalobcu spočívala v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia čo do
odôvodnenia jednotlivých odvolacích námietok. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že

nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo jeho časti predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu
napadnuté rozhodnutie alebo túto jeho časť preskúmať, pričom správny súd nie je oprávnený nahrádzať
alebo dopĺňať odôvodnenie trpiace vadou nepreskúmateľnosti, nakoľko by v takom prípade nahrádzal
činnosť orgánu verejnej správy.

76. Ako dôvodnú správny súd posúdil námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia čo do odôvodnenia právneho základu Odborného posudku arboristu. Správny súd sa
stotožnil s názorom žalobcu, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé „podľa ktorého právneho
predpisu arborista vyhotovil Odborné stanovisko a potom je nepreskúmateľný právny dôvod a zákonnénáležitosti takéhoto Odborného stanoviska“, nakoľko žalovaná v napadnutom rozhodnutí reagujúc na
totožnú odvolaciu námietku žalobcu neobjasnila, o aký dôkazný prostriedok sa v prípade Odborného
posudku jedná (či už s poukazom na konkrétne ustanovenie zákona č. 543/2002 Z.z. alebo správneho

poriadku, ktorý sa na konanie podľa tohto zákona subsidiárne použije v zmysle § 81 ods. 1 zákona
č. 543/2002 Z.z.), a z čoho vyplýva oprávnenie orgánu verejnej správy takýto dôkazný prostriedok
v administratívnom konaní zabezpečiť a následne použiť. Žalovaná v tejto súvislosti len poukázala na
to, že Odborný posudok nie je dokumentáciou ochrany prírody a krajiny podľa ustanovenia § 54 ods.
2 písm. a) až e) v spojení s § 55 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., ale arborista bol prizvaný v súlade

s § 71 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. ako tretia osoba na plnenie úloh štátneho dozoru a teda ani
neplatnosť jeho oprávnenia č. E-77/2009 pre vyhotovenie dokumentácie ochrany prírody pre vybrané
druhy dokumentácie ochrany prírody a krajiny podľa § 55 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. a oprávnenia
certifikovaného arboristu ETW (European Tree Worker) ID: 005431 nemá vplyv na zákonnosť takéhoto
Odborného stanoviska. Uvedené odôvodnenie je však podľa názoru správneho súdu nedostatočné
a reaguje len na časť odvolacej námietky žalobcu a to vo vzťahu k dôsledkom neplatnosti uvedených

oprávnení arboristu na Odborné stanovisko, avšak nedáva odpoveď na právny základ takéhoto
dôkazného prostriedku. Len samotné poukázanie na ustanovenie § 71 ods. 3 zákona č. 543/20023
Z.z. v súvislosti s postavením arboristu a ním vypracovaným Odborným posudkom v tu posudzovanom
administratívnom konaní sa správnemu súdu javí ako nepostačujúce, lebo ako namieta aj žalobca,
z uvedeného ustanovenia priamo nevyplýva oprávnenie tretích osôb vydávať v rámci štátneho dozoru

odborné stanoviská. Je preto na mieste, aby orgán verejnej správy dôslednejšie odôvodnil správnu
úvahu, z akého zákonného ustanovenia vyplýva jeho oprávnenie takýto druh dôkazného prostriedku
zabezpečiť a následne, z čoho vyplýva možnosť poveriť jeho vypracovaním arboristu.

77. Z dôvodu nepreskúmateľnosti právneho základu Odborného posudku správny súd považuje

zaoberanie sa ďalšími námietkami smerujúcimi len voči Odbornému posudku za predčasné, nakoľko
nie je aktuálne v možnostiach správneho súdu posúdiť zákonnú prípustnosť takéhoto dôkazu.
Preto sa správny súd niektorými námietkami ako neplatnosť oprávnení arboristu, zmätočnosť resp.
nedostatočnosť odôvodnenia, vady v postupe arboristu nezaoberal.

78. V ďalšom sa správny súd zaoberal námietkami žalobcu smerujúcimi proti Znaleckému posudku a aj
v tejto súvislosti dospel k záveru, že sú dôvodné. Je pravdou, že tak, ako uvádza žalovaná poukazom na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/150/2009 zo dňa 18. mája 2010, resp. na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Sžp/6/2011 zo dňa 28. marca 2012, orgán verejnej
správy nie je oprávnený posudzovať správnosť znaleckého posudku (jeho závery), tento označiť za

nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Uvedené je však potrebné
odlíšiť od preskúmateľnosti znaleckého posudku, teda od objektívnej možnosti overenia podkladov
a z nich logicky vyplývajúcich záverov s takým stupňom zrozumiteľnosti, aby závery znaleckého posudku
boli overiteľné nielen zadávateľom ale aj tretími osobami. Znalecký posudok vypracovaný v tu súdenej
veci sa síce na prvý pohľad javí, že odpovedá na všetky orgánom prvého stupňa zadané otázky, avšak

podľa názoru správneho súdu niektoré odpovede resp. posúdenia vyvolávajú pochybnosti a ďalšie
otázky. Správny súd sa však nestotožňuje s námietkou žalobcu, že zo znaleckého posudku nie je zrejmé,
v čom spočívalo ťažké poškodenie drevín, nakoľko znalec jasne uvádza, že „posudzované dreviny
boli poškodené nevhodným až nezákonným orezaním korún. Orezaním boli odstránené podstatné
časti korún, neprimerane skrátené, redukované kostrové konáre, v niektorých prípadoch došlo aj ku

skráteniu kmeňa.“, čo bude viesť k postupnému zhoršovaniu zdravotného stavu orezaných drevín, a
v neskorších štádiách vývinu k uhynutiu a vyschnutiu drevín. Pozornosti správneho súdu však neušlo,
že Znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu 06. februára 2022, pričom podaním zo dňa 23. júla 2021
žalobca doručil fotografie aktuálneho stavu orezaných drevín s výrazným olistením. Závery Znaleckého
posudku pritom na uvedené žiadnym spôsobom nereflektujú, ani nijako bližšie nevysvetľujú, v čom

spočíva znalcom tvrdené zníženie ekologických a estetických funkcií orezaných drevín. Navyše je podľa
správneho súdu nepreskúmateľný aj počiatočný stav drevín, ktorý vzal znalec za základ pre vyvodenie
záverov uvádzaných v Znaleckom posudku a to predovšetkým vo vzťahu k určeniu rozsahu poškodenia
orezaných drevín, nakoľko žiadna tomu zodpovedajúca dokumentácia nie je ani prílohou Znaleckého
posudku, ani administratívneho spisu žalovanej (ktorý v zmysle Znaleckého posudku podkladom jeho

vypracovania). V zmysle § 17 ods. 4 písm. e) zákona o znalcoch, písomné vyhotovenie znaleckého
posudku obsahuje prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, podklady,
z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, však nemusia byť prílohou znaleckého
posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu, čo však nie je tento prípad.Správny súd tiež v tejto súvislosti nepovažuje za dostačujúci len jednoduchý odkaz na verejne dostupné
údaje Mapového klienta ZBGIS – https://zbfis.skgeodesy.sk.

79.Knámietkežalobcu,žeZnaleckýposudokjenezákonný,nakoľkovychádzaznezákonnéhopodkladu
– Odborného posudku správny súd uvádza, že uvedenú námietku neposudzoval, nakoľko záver
o (ne)zákonnosti Odborného posudku je predčasný vzhľadom na nepreskúmateľnosť odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia v tejto časti ako je uvedené v bode 76. tohto rozsudku.

80. Správny súd taktiež vzhliadol ako predčasné posúdenie správnosti záveru žalovanej o použití
určeného meradla, nakoľko tak Odborný posudok (čo do právneho základu) ako aj Znalecký posudok
(čo do obsahu) posúdil ako nepreskúmateľné, považuje však za potrebné dodať, že pre určenie, či je
daná povinnosť použitia určeného meradla je rozhodujúce, či výsledok merania je pre rozhodnutie vo
veci smerodajnou, esenciálnou informáciou majúcou vplyv na záver o porušení povinnosti podľa zákona
č. 543/2002 Z.z. a teda môže vzniknúť konfliktný záujem na výsledku merania alebo nesprávny výsledok

merania môže poškodiť záujem žalobcu (§ 2 písm. k) resp. § 11 ods. 1 zákona o metrológii), alebo jeho
výsledky majú len podpornú, informatívnu funkciu.

81. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že v Znaleckom posudku sa mal znalec vyjadriť,
či má prednosť ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľstva alebo orez drevín, nakoľko podľa názoru

správneho súdu uvedené posúdenie nie je predmetom znaleckej činnosti znalca v tu súdenej veci
a ani mu takéto posúdenie nebolo orgánom verejnej správy zadané. Nakoľko takúto námietku žalobca
nevzniesol vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu orgánu prvého stupňa, správny súd neposúdil ani
skutočnosť, že sa k uvedenému nevyjadrila žalovaná v napadnutom rozhodnutí, ako vadu napadnutého
rozhodnutia.

82. K posúdeniu záväznosti normy STN 83 7010 správny súd uvádza, že táto bola vydaná dňa 01.
apríla 2005, teda ak žalobca v žalobe poukazoval na § 9 ods. 1 zákona č. 142/1991 Z.z. o slovenských
technických normách, uvedené nemá vplyv na STN 83 7010 (ustanovenia štátnych noriem schválených
pred účinnosťou tohto zákona sa považujú do 31. decembra 1994 za záväzné, pokiaľ Úrad pre

normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky do tejto doby nezverejní zmenu ich
záväznosti alebo pokiaľ z ich obsahu nevyplýva, že ide o ustanovenia odporúčané. Po tomto dátume
sú tieto štátne normy nezáväzné, pokiaľ zákon neustanovuje inak.). Pre posúdenie záväznosti STN 83
7010 je však potrebné vychádzať z § 7 ods. 1 zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na
výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov a s účinnosťou od 01. apríla

2018 z § 3 ods. 11 zákona č. 60/2018 Z.z. o technickej normalizácii, v zmysle ktorých postup podľa
slovenskej technickej normy je dobrovoľný.

83. Žalobca v ďalšom namietal odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa poučenia žalobcu
na ústnom pojednávaní dňa 22. júna 2022 o jeho procesných právach a povinnostiach. K uvedenému

správny súd uvádza, že zo znenia námietky tak, ako je formulovaná v žalobe, nie je zrejmé, ako
uvedeným postupom malo dôjsť k porušeniu konkrétnych práv alebo právom chránených záujmov
žalobcu alebo tieto mali byť uvedeným postupom priamo dotknuté (ako to pre poskytnutie právnej
ochrany v správnom súdnictve predpokladá § 2 ods. 2 SSP). Navyše, ako uvádza sám žalobca v žalobe,
tento bol aj na predmetnom ústnom pojednávaní zastúpený advokátom. Nad rámec žalobnej námietky

správny súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca ako účastník administratívneho konania bol
o svojich právach a povinnostiach riadne poučený v Oznámení o začatí konania vo veci porušenia
ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
a predvolanie na prejednanie veci zo dňa 12. januára 2022, v administratívnom konaní bol zastúpený
advokátom, ktorého úlohou bolo kvalifikovane a odborne uplatňovať a chrániť práva žalobcu, preto

nejednoznačnosť poučenia na ústnom pojednávaní konanom dňa 22. júna 22 nepredstavuje vadu
konania, majúcu za následok vydanie nezákonného rozhodnutia v tu súdenej veci.

84. Z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodujúcej – skutkovej časti napadnutého rozhodnutia týkajúcej
sa Odborného posudku ako aj Znaleckého posudku správny súd námietku nepreskúmateľnosti

odôvodnenia určenia výšky pokuty ako predčasnú neposudzoval.

85. Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia
preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, pričomtú rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
Podľa názoru správneho súdu argumenty a závery orgánu verejnej správy nesmú vzbudiť pochybnosti o
jehonezávislostiaodbornosti,zodôvodneniamusíplynúťvzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahami,

ktoré orgán verejnej správy viedol pri hodnotení dôkazov na jednej strane a jeho právnymi závermi
na strane druhej. Zároveň následne jasným a zrozumiteľným spôsobom orgán verejnej správy svojím
odôvodnením dáva odpovede na tie skutkové závery, ktoré boli pre rozhodnutie rozhodujúce pri
zachovaní primeranej miery logiky zrozumiteľnej nielen pre orgán verejnej správy, ale aj pre adresáta
rozhodnutia. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné, pretože

nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. Nakoľko správny súd z dôvodov
uvedených vyššie dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa
nebolo vydané v súlade so zákonom, tak ho s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP
zrušil. Zároveň správny súd dospel k záveru, že pokiaľ orgány verejnej správy svoje závery vyvodzovali
z dôkazu, ktorý je nepreskúmateľný (Znalecký posudok), takto zistený skutkový stav, nemá oporu
v administratívnom spise

86. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu prvého stupňa posúdiť dôkazy vykonané v tu súdenej veci
a prípadne zvážiť doplnenie dokazovania, ktorého cieľom bude zabezpečiť dôkazy spĺňajúce podmienky
zákonnosti a preskúmateľnosti a následne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade
so závermi vyslovenými správnym súdom v tomto rozsudku, ktoré sú pre orgán verejnej správy záväzné

(§ 191 ods. 6 SSP).

87. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči neúspešnej žalovanej. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

88. Senát správneho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde

v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení
s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní

porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré

pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak

je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).