Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. február 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Csp/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201495
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8224201495.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,
a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne
zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36
715 352, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, o zaplatenie 1 052,53 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 648 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 648 eur od 21.10.2022 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach vo výške 25
eur, splatných k 25. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou 25. dňa v mesiaci, nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že v prípade omeškania s plnením čo
i len jednej splátky nastáva splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,14 %, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.05.2024 sa žalobca, domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu 1052,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.10.2021
do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že Žalobca a Žalovaný uzatvorili spolu dňa 27.09.2020 zmluvu o pôžičke

č. 21633763 / 99812395 (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol
Žalobca Žalovanému pôžičku vo výške 928 Eur („Cena na splátky“ alebo „Pôžička – finančné plnenie“)
na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (nábytok). Kúpna cena tovaru bola 928
Eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 0 Eur a na zvyšok kúpnej ceny Žalobca
poskytol Žalovanému pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. Účelom Zmluvy bolo poskytnutie
pôžičky na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu Žalovaného. Cena na splátky znamená

viazaný spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej Žalovanému Žalobcom, a to vo výške kúpnej ceny
konkrétneho tovaru zníženej o zaplatenú akontáciu. Akontácia je časťou kúpnej ceny tovaru, ktorú
žalovaný zaplatil pred dodaním tovaru. Obsahu uvedených pojmov vyplýva nielen zo Zmluvy samotnej
- ich výklad je obsiahnutý aj v Podmienkach k Zmluve o pôžičke (resp. Všeobecných obchodných
podmienkach), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. S podmienkami zmluvy a ich obsahom sa
Žalovaný oboznámil, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Podľa zmluvy o pôžičke mal Žalovaný splácať

pôžičku v pravidelných 29 mesačných splátkach v sume 56,8 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo
výške 1647,2 Eur (pozn. uvedené bez akontácie). Do dnešného dňa uhradil Žalovaný z vyššie uvedenejzmluvy sumu (bez akontácie) 113,6 Eur. Vzhľadom na to, že Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať
poskytnutúpôžičkuresp.jednotlivépovinnésplátkyriadneavčast.j.vsúladesozmluvouapodmienkami
k zmluve, Žalobca listom z dňa 26.08.2021 – Predžalobná upomienka, vyzval Žalovaného k úhrade

dlžných splátok, na čo poskytol Žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne
Žalobca Žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, Žalobca
bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil.
Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.10.2021 úver zosplatnil, o
čom bol Žalovaný informovaný listom z dňa 24.10.2021 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti

úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty
na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v
Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia
premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa Žalovaný dostal
do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne Žalobcovi vzniklo v zmysle §53 ods. 9 ObčZ
oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza

automatickypriamozozákona,vzmyslezákonnejúpravymuselŽalobcapočkaťnavznikpotrebnejdĺžky
omeškania dlžníka. Do dnešného dňa Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti upravuje článok 10.2 zmluvných podmienok.. Celkový dlh Žalovaného ku dňu
podania návrhu predstavuje sumu 1052,53 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z
omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko

oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní.
Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 156,9 Eur,
si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal Žalovaný uhradiť sumu
1166,13 Eur /označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“/. Uvedenú sumu (ďalej ako
„istina“) tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení,

pričom výsledná suma zahŕňa aj akontáciu: Počet splátok Výška splátky Suma splátok (počet*výška)
Suma po zosplatnení akontácia Spolu Istina (Eur) 6 56,8 340,8 825,33 0 = 1166,13 Ku dňu podania
žalobného návrhu Žalovaný uhradil sumu 113,6 Eur. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad
evidovaná v stĺpci „Úhrada“, pričom zahŕňa akontáciu vo výške 0 Eur a celkovú sumu vykonaných úhrad
vo výške 113,6 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Istina - Úhrady =

Žalovaná suma 1166,13 Eur - 113,6 Eur = 1052,53 Eur Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade
splátok a úhrad /stĺpec „Zostatok“/ zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 156,9 Eur /stĺpec „Pokuta“/, ktorú
si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0099812395

zodňa27.09.2020sďalšouzmluvnoudokumentáciou,predžalobnúupomienkuzodňa26.08.2021spolu
s fotokópiou nedoručenej zásielky, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 24.10.2021 a
prehľad splátok a úhrad.

4. Žalobca dňa 28.08.2024 predložil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v prejednávanom prípade

bola skúmaná bonita nasledovným spôsobom: ÚDAJE K VÝPOČTU BONITY Klient Meno a priezvisko
A. B. D. číslo XXXXXXXXXX Počet nezaopatrených detí 0 Údaje o úvere Typ žiadosti Quatro Číslo
žiadosti 0099812395 Číslo zmluvy 21633763 Schválená výška úveru 928.00 Splátka schváleného úveru
56.80 Príjem Akceptovaný príjem 400.00 Doklad preukazujúci príjem Dopyt do Sociálnej poisťovne
Životné minimum žiadateľa 214.83 Životné minimum všetky nezaopatrené deti 0.00 Mesačné splátky

existujúcich úverov (splátky z registra alebo klientom uvedené ak sú vyššie) 0.00 Doklad preukazujúci
existujúce splátky Dopyt do registra Príjmy – Výdavky Finančná rezerva ( Príjem - výdavky) 185.17
Porovnanie Finančná rezerva vs. Splátka schváleného. Úveru 128.37 Keďže výsledkom porovnania
Príjmov a Výdavkov je suma vyššia ako je výška schválenej splátky, žiadosť bola schválená. V
prejednávanom prípade bol zo strany umožnený odklad splátok (viď príloha č. 1 – odklad splátok), na

základe ktorého začala doba odkladu plynúť od 20.10.2020 a to na obdobie 6 kalendárnych mesiacov.
Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou,
nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol
žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. K otázke
zosplatnenia však uvádzame, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením

podanej žaloby. Žalobca uvádza, že predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne
nastanúmomentomoboznámeniasažalovanéhosjejobsahom.Žalobcapoukazujenato,žežalovanýje
v spore pasívny a doposiaľ nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by žalobcov
nároknazaplateniežalovanejsumyspochybňovali.Nazákladeuvedenýchskutočnostížalobcanavrhujekonajúcemu súdu, aby vyhovel podanej žalobe v zmysle žalobného petitu a priznal žalobcovi právo na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. K vyjadreniu žalobca priložil vyjadrenie k žiadosti o povolenie
splátok, splátkový kalendár, výsledok lustrácie v SRBI a výsledok dopytu do Sociálnej poisťovne.

5. Uznesením zo dňa 13.01.2025 súd zamietol návrh Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv
a spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 na jeho pribratie do
konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného.

6. Žalovanej bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 18.11.2024, pričom žalovaná sa k žalobe
doposiaľ nijako nevyjadrila a nevyužila žiadne prostriedky procesnej obrany.

7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 17.02.2025. Právny zástupca žalobcu
ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní, o jeho odročenie nežiadal. Pojednávania
sa zúčastnila žalovaná. Preto súd podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“) rozhodol o tom, že pojednávanie uskutoční v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vykonal vo veci dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 0099812395 zo dňa 27.09.2020 vrátane ďalšej zmluvnej dokumentácie,

predžalobnej upomienky zo dňa 26.08.2021 spolu s kópiou doručenky, oznámením o vyhlásení
okamžitej splatnosti zo dňa 24.10.2021, prehľadom splátok a úhrad, doplňujúcim vyjadrením žalobcu
a jeho prílohami a zistil tento skutkový stav:

9. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že poskytnutý úver neplatila. Poberá len dávku v hmotnej núdzi a

keby mala prácu, tak by úver splácala. Uchádzala sa o aktivačné práce, ale nezobrali ju. Od 01.03.2025
si začnem odpracovávať dávku v hmotnej núdzi. Má štyri maloleté školopovinné deti a jej muž nepracuje.
Príjem rodiny pozostáva zo sumy 500 eur titulom prídavkov a dávky v hmotnej núdzi. Bývajú v drevenej
chalupe, ktorú im dala svokra. Ich bežné výdavky pozostávajú z platby za elektrinu vo výške 40 eur
mesačne. Na potraviny vynaloží približne 200 eur mesačne. Pokiaľ im peniaze nevychádzajú, prispieva

im finančne svokra. Deťom do školy musí vždy niečo zabaliť a aj to niečo stojí. Ďalej vynakladá 5 eur
mesačne na internet. Nie každý mesiac sú ich výdavky rovnaké a peniaze vynakladajú podľa potreby.
Žiada, aby jej súd umožnil splácať dlh v mesačných splátkach vo výške 25 eur.

10. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 0099812395 uzavretej medzi žalovanou a žalobcom

dňa 27.09.2020 bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 928 eur. Žalovaná mala žalobcovi
uhradiť celkom sumu 1 160 eur v 29 mesačných splátkach vo výške 40 eur. V zmluve bola dohodnutá
výška úrokovej sadzby 20,91 %, RPMN 20,91 %, splatnosť mesačnej splátky v 20. deň v mesiaci a
splatnosť prvej mesačnej splátky ku dňu 20.10.2020.

11.Listomzodňa29.10.2020žalobcavyhovelžiadostižalovanejopovolenieodkladusplátoknaobdobie
6 kalendárnych mesiacov s tým, že prvá splátka sa po odklade stane splatnou dňa 20.04.2021.

12. Žalovaná žalobcovi pred podaním žaloby uhradila sumu 113,60 eur. Dňa 24.10.2021 žalobca vyhlásil
po výzve zo dňa 26.08.2021 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh žalovanej mal stať splatným v

celom rozsahu.

13. Žalovaná v zmysle vykonanej lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne aktuálne nie je zamestnaná
a nepoberá od Sociálnej poisťovne žiadne dávky.

14. Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 14.02.2025 uviedol, že považuje svoj
nárok za odôvodnený v celom rozsahu, tak ako je uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu.
Žalobca sa pridržiava špecifikácie pohľadávky uvádzanej v bode 4 a 5 podaného žalobného návrhu
ako aj skutočností v ňom uvádzaných. Žalobca taktiež súdu oznámil, že po podaní žalobného návrhu
nedošlo k žiadnej zmene skutkových alebo právnych okolností, pričom žalovaný po podaní návrhu na

žalovanej pohľadávke nevykonal žiadnu čiastkovú úhradu.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy(„ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby
alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver

podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b)
a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

16. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).

17. Podľa § 2 písm. a, b), d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená
názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

19. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako
u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno,
priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné
číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku
a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo

služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide
o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o
zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet

tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne
poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie
a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkovna platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade
omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti

podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného
orgánu dohľadu podľa § 23.

20. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie

viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky
plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g)
ročnápercentuálnamieranákladovspotrebiteľskéhoúveruprekračujenajvyššiuprípustnúvýškuodplaty

stanovenej podľa osobitných predpisov.

21. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

22. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

23. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané.

24. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčanéhopráva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

25. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27. Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva

sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

28. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

30. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

31. Predložená zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je zmluvou typovou. Nakoľko dlžník
nepoužil predmet plnenia na podnikanie, žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa
a dlžník v postavení spotrebiteľa. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a na

žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah je potrebné aplikovať
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Táto zmluva medzi stranami bola uzavretá ako formulárová zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ
ovplyvniť nemohol. Právny vzťah medzi stranami sporu je založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je

regulovaná osobitnou právnou úpravou, a to ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ZoSÚ.

32. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy hrubým
spôsobom porušil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, uloženú mu v § 7 ZoSÚ.

33. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej

databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

34. Podľa bodu 26. preambuly vyššie citovanej Smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia
na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný

charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili

potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.

35. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho
parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií,veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel
by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej
zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli

veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať
svoje zmluvné povinnosti.

36. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol

stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa.

37. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou
veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku

na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne
odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais,
C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).

38. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétne

príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

39. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať úver nie sú informácie

získanévýlučneodspotrebiteľa.Odbornástarostlivosťpredpokladápotrebuúdaje,ktorédlžníkveriteľovi
uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka zdroj jeho
príjmu (v danom prípade žalobca v konaní nepredložil ani len tvrdenie o takejto skutočnosti). Kľúčová je
i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje
o životnom a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so

známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch
(pozri Rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. 33 Cdo 2178/ 2018).

40. Žalobca súdu nepreukázal, že pri poskytovaní úveru žalovanej postupoval dôsledne v súlade s § 7
ZoSÚ a náležite preveril schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver.

41. Z predloženej úverovej zmluvy vyplýva, že žalobca pri jej uzatváraní zistil od žalovanej výlučne
údaje, ktoré sa týkali jej rodinného stavu, dosiahnutého vzdelania, či spôsobu bývania. Ohľadom príjmu
žalovanej je v zmluve uvedené, že je zamestnaná na dobu neurčitú, poberá priemerný mesačný čistý
príjem vo výške 400 eur. Zo zmluvy nevyplýva, že by žalobca zisťoval akékoľvek konkrétne bežné

výdavky žalovanej, pričom z nej naopak vyplýva, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy nepredložila žiadne
dokladyohľadomjejsociálnychamajetkovýchpomerov.Vkonaníbolopreukázané,žežalobcanahliadol
do registra SRBI, v ktorom nemala žalovaná žiadny existujúci záznam.

42. Podľa predloženého výsledku dopytu do Sociálnej poisťovne zo dňa 27.09.2020 žalovaná bola v

tom čase zamestnaná u zamestnávateľa s prideleným IČO 47 720 263. Podľa výsledku tohto dopytu
jeho priemerný vymeriavací základ za posledné 3 mesiace u zamestnávateľa bol aspoň 428 eur. Z
výsledku dopytu do sociálnej poisťovne, na ktorý žalobca v súvislosti s overovaním čistého mesačného
príjmu žalovanej poukazoval, teda síce vyplýva, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy o úvere bol
minimálne 3 mesiace zamestnaný, avšak nevyplýva z neho výška jej skutočného čistého mesačného

príjmu tvrdeného žalobcom. Žalobca nepredložil súdu žiadny dôkaz, z ktorého by táto výška čistého
mesačného príjmu žalovanej za posledné 3 mesiace mala vyplývať. Predložený prehľad odpovedí
sociálnej poisťovne na verifikačné otázky ako externý zdroj potvrdzuje iba výšku tzv. vymeriavacích
základov u žalovanej, čo nemožno stotožňovať so skutočnou výškou jej mesačných príjmov zo závislejčinnosti. Súdu predložený výsledok dopytu do sociálnej poisťovne však neobsahuje z hľadiska výšky
skutočného príjmu žalovanej relevantné údaje. Za danej dôkaznej situácie súd preto zastáva názor,
že žalobca hodnoverne nepreukázal, že by pre účely skúmania bonity žalovanej mal k dispozícii od

žalovanej údaje o jej čistom mesačnom príjme alebo že by mal čistý mesačný príjem žalovanej riadne
zistený a overený niektorým z interných alebo externých zdrojov. Žalobca tak hodnoverne nepreukázal,
že banka pre účely posúdenia bonity žalovanej mala k dispozícii základnú položku vyžadovanú ust. § 7
ods. 20 písm. a) ZoSÚ, a to skutočný čistý mesačný príjem žalovanej.

43. Žalobca podľa názoru súdu podcenil aj skúmanie výdavkov žalovanej, ak nezisťoval bežné výdavky
žalovanej.

44. Žalobca nezisťoval priemerné mesačné výdavky žalovanej na živobytie (SIPO, strava, doprava do
práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.) a súdu je zároveň známe, že toto zisťovanie v divíziách
Consumer Finance Holding a Quatro bez ďalšieho nahrádza údajom o životnom minime. Uvedené

svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových produktov na finančnom trhu. Z ust.
§ 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s
ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto
zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio zákona a tento postup

nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny.

45. Tento postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý nekriticky akceptuje zjavne nevierohodné údaje
poskytnutéspotrebiteľomanahrádzaichpaušálnymúdajomvpodobesumyživotnéhominima,nakoniec
neplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017. Z ust. § 2 ods. 5 plynie cit. „Výška nákladov na zabezpečenie

základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje
najmenej vo výške sumy životného minima2) spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má
spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na
inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím
súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto

osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu
spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu,
voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak

rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.“. Z
uvedeného nepochybne neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky
(resp. výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú
rovnať sume životného minima.

46. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať
úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/2178/2018-77 z
25.07.2018 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého
před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek,
neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a

osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední
řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti
o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto
zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při
posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,

že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s
odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně
nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech.
Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým
výkladem § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny

informace získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl,
ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. E., F. G. H., J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitelevyužívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a
existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných
výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo

od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně
dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož
závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího
soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,
výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele

ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“.

47. Žalobca teda predloženými dôkazmi nepreukázal, že by konal s vynaložením odbornej starostlivosti
pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver. V tomto smere súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie cit.: „Je však potrebné zdôrazniť, že dodržiavanie tejto zásady by
bolo porušené, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a 8 smernice

2008/48 zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali
preukázať, že veriteľ mu jednak neposkytol informácie podľa článku 5 tejto smernice a jednak neoveril
jeho úverovú bonitu. Naopak účinné vykonanie práv priznaných smernicou 2008/48 zabezpečuje
vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je veriteľ v zásade povinný preukázať pred súdom správny
výkon týchto predzmluvných povinností. Cieľom takéhoto pravidla je zaistiť, ako uvádza bod 21 tohto

rozsudku, ochranu spotrebiteľa, bez neprimeraného poškodenia práva veriteľa na spravodlivý proces.
Ako totiž uvádza v bode 35 svojich návrhov generálny advokát, obozretný veriteľ si musí byť vedomý
nevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinnosti
poskytnúť vysvetlenia.“ (bod 27 a 28 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-449/13).

48. Z uvedeného má súd za to, že žalobca výšku príjmov a výdavkov spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy
nepreveroval s vynaložením odbornej starostlivosti.

49. Postup veriteľa s odbornou starostlivosťou pritom znamená nielen formálne zistenie predpísaných
údajov, aby sa tieto stali obsahom zmluvy, ale ich náležité posúdenie v rámci svojich odborných kapacít,

ktoré sa u veriteľa ako osoby ktorá koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, predpokladajú. Vzhľadom
na uvedené možno skonštatovať, že žalobca v konaní neuniesol tak bremeno tvrdenia ako aj dôkazné
bremeno ohľadom jeho postupu s odbornou starostlivosťou pristupovať ku skúmaniu schopnosti
žalovanej splácať spotrebiteľský úver, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 7
ZoSÚ, a to podstatným spôsobom.

50. Nedôsledné skúmanie bonity žalovanej, ktoré súd v predmetnej veci považoval za hrubé porušenie
zákonnej povinnosti banky, spôsobilo tu okrem bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru aj ďalší dôsledok
vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety prvej ZoSÚ, a to ten, že nie je možné úver predčasne zosplatniť.
Právny úkon veriteľa o zosplatnení je preto v rozpore s týmto ustanovením, a preto podľa § 39

Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný. Súd len pre úplnosť dodáva, že žalobca síce predložil
súdu upozornenie - „predžalobnú upomienku“ zo dňa 26.08.2021, ku ktorému predložil aj doklad o
doručovaní, ale nie je zrejmé čoho sa tento týkal, doručenie čoho (akej listiny) má preukazovať pričom
ako adresát je označená žalovaná. Žalobca predložil tiež oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru zo dňa 24.10.2021, no nepredložil žiaden dôkaz o tom, že toto oznámenie žalovanej skutočne

odoslal, resp. doručil do sféry jej dispozície. Žalobca teda nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by bolo
preukázané,žebyskutočnedoručilžalovanejoznámenie,ževyhlásilpredčasnúsplatnosťúveruavyzval
ju k úhrade zosplatnenej sumy úveru a kedy sa tak malo stať. Uvedené bolo potrebné preto, lebo bez
preukázaného doručenia takéhoto oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a výzvy k úhrade
zostatku úveru žalovanej, žalovaná nemohla o ňom vedieť.

51. Z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ vyplýva, že pre účinné zosplatnenie sa vyžaduje: 1/ existencia
omeškania dlžníka so splácaním úveru dlhšia ako 3 mesiace, 2/ upozornenie dlžníka veriteľom na
možnosť zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, 3/ doručenie oznámenia
o zosplatnení úveru dlžníkovi, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Žalobca

nepreukázal, že by žalovanej doručil predložené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo
dňa 24.10.2021, pričom účinky tohto úkonu nastávajú až doručením (§ 45 ods. 1 OZ). Podporne viď
napr. rozsudok Okresného súdu Levice sp.zn. 7Csp/140/2020 alebo Okresného súdu Banská Bystrica
sp.zn. 13Csp/7/2020.52. Ďalším dôvodom prečo nemohlo ísť o platné predčasné zosplatnenie úveru je dôvod, na ktorý
poukázal opakovane už v minulosti aj Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 28.06.2018 sp.zn.

6Co/26/2017 kde vo vzťahu k náležitostiam zosplatnenia dlhu uviedol, že „taký právny úkon, akým je
zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj, a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky,
pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti
tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa § 103 OZ. Preto možno celkom opodstatnene
konštatovať nad rámec potreby pre rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil

celý dlh je na úkor určitosti nejasný, vyvoláva otázniky, a preto neplatný pre jeho neurčitosť (§ 37 ods.
1 OZ)“. Uvedený názor bol potvrdený aj v ďalších rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove (viď napr.
rozsudok zo dňa 29.10.2019 sp.zn. 20Co/90/2019, bod 17 jeho odôvodnenia).

53. Právnym následkom posudzovania schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver bez
akýchkoľvek preukázaných údajov o príjmoch, či výdavkoch spotrebiteľa, či bez prihliadnutia na údaje

z príslušnej databázy alebo registra, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade, je to, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, keďže takýto postup sa považuje za hrubé porušenie povinností veriteľa
preveriť tzv. bonitu spotrebiteľa (§ 11 ods. 2 ZoSÚ).

54. Zosplatnenie tvrdené žalobcom súd nemal za platné, a preto naň neprihliadol. Nedôsledné skúmanie

bonity dlžníka popísané vyššie tu totiž spôsobilo aj dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety prvej ZoSÚ, a
to ten, že nie je možné úver predčasne zosplatniť. Právny úkon žalobcu o zosplatnení je preto v rozpore
s týmto ustanovením, a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný.

55. Vzhľadom na záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti celého úveru a na konštatovanú

nemožnosť okamžitého zosplatnenia úveru v prejednávanej veci žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
len nevrátenú časť splatnej istiny úveru, ohľadom ktorej nedošlo k jej premlčaniu (§ 54a Občianskeho
zákonníka).Súdmalžalobcompredloženýmilistinamizapreukázané,žežalovanáčerpalaúvervovýške
928 eur, pričom na úver zaplatila 113,60 eur. Zároveň mal súd za preukázané, že úver mala žalovaná
splácať predpísanými splátkami vo výške 40 eur. Na základe takto zisteného skutkového stavu má súd

za to, že žalovaná má poskytnutý úver v rozsahu nepremlčaných splátok úveru splácať mesačnými
splátkami vo výške 40 eur, čo pri splatnosti prvej splátky dňa 20.10.2020 znamená konečnú splatnosť
úveru po úhrade 24 splátok úveru (23x40 eur + 1x8 eur), teda dňa 20.10.2022. Žalobca podal žalobu na
tunajšom súde dňa 29.05.2024, teda sa úspešne mohol domáhať plnenia titulom úhrady splátok úveru
splatných počnúc dňom 20.06.2021 (§ 54a, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka), čo pri konečnej

splatnosti úveru dňa 20.10.2022 predstavuje 17 splátok úveru (16x40 eur a 1x 8 eur). Ku dňu vyhlásenia
tohto rozhodnutia tak neboli žalovanou uhradené splatné a nepremlčané splátky úveru v súhrnnej výške
648 eur, na ktorých úhradu súd zaviazal žalovanú a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol ako
nedôvodnú.

56. Žalobca ďalej žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 052,53 od 30.10.2021
do zaplatenia.

57. Keďže súd mal za to, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je neplatné, k tomuto dňu ako
žalobca žiadal nemohla byť žalovaná v omeškaní s úhradou celej dlžnej sumy. Žalobca žiadal priznať

úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1052,53 eur od 30.10.2021 do zaplatenia. Žalobca
nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti, ale žiadal
úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni keď v zmysle jeho názoru vznikla žalovanému
povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorazovo, čo súd vzhľadom na dispozičný princíp nemohol
prekročiť, preto aj súd úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po dni keď sa celý dlh

žalovanej stal splatným. Priznanie sankčných úrokov z jednotlivých splátok by totiž bolo v rozpore s
dispozičnou zásadou upravenou v § 216 ods. 2 CSP.

58. Vzhľadom k tomu, že súd úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná mala na tento
úver zaplatiť veriteľovi len sumu nezaplateného splatného a nepremlčaného zostatku poskytnutej istiny

vo výške 648 eur v rozsahu splátok splatných počnúc dňom 20.06.2021 končiac dňom 20.10.2022.
Sadzbou úroku z omeškania určenou podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je tu sadzba 5 % ročne. Preto vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaná odo dňa 21.10.2022 preukázateľne bola v omeškaní so zaplatením nevrátenej úverovej istinyúveru vo výške 648 eur a jej omeškanie trvá, uložil jej súd spolu so sumou 648 eur zaplatiť žalobcovi aj
úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 648 eur od 21.10.2022 do zaplatenia. Nakoľko
súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok nevznikol,

s ich zaplatením sa žalovaná nemohla dostať ani do omeškania, preto v časti úroku z omeškania
požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej úverovej istiny súd žalobu zamietol a z dôvodov
už uvedených zamietol ju aj v časti úroku z omeškania požadovaného nad rámec v akom bol žalobcovi
tento nárok priznaný.

59. Súd zároveň na žiadosť žalovanej po prehodnotení jej osobných, majetkových a zárobkových
pomerov ako ich popísala súdu vo svojej výpovedi a ako vyplynuli z vykonanej lustrácie v evidencii
Sociálnej poisťovne jej povolil uhradiť dlh v primeraných mesačných splátkach, ktoré určil v sume 25 eur
mesačne, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok.

60. Súd poukazuje, že toto povolenie splátok je v súlade s jej majetkovou situáciou, tak ako je to

vyššie uvedené, aby nedošlo k ohrozeniu existencie a životného minima potrebného na zabezpečenie
základných životných potrieb žalovanej a členov jej domácnosti.

61.Súddospelkzáveruomožnostipovoliťžalovanejsplácaťpriznanúpohľadávkuvurčenýchsplátkach,
ktoré určil na sumu 25 eur mesačne po zohľadnení jej sociálnych a majetkových pomerov, tak ako ich

súdu popísala vo svojej výpovedi a ako je to vyššie uvedené s prihliadnutím na to, že svoje majetkové
pomery detailne súdu nepreukázala.

62. Výnimka zo zásady ustanovenej v § 232 ods. 3 CSP, ktorým je určené prioritné pravidlo, že v prípade
povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku je

založená na úvahe súdu, pričom ani určenie povinnosti plniť v splátkach fakticky nepredstavuje nič iné
ako len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty, s čím zákon počíta ustanovením § 232 ods. 4 CSP.

63. Súd však môže dlhšiu lehotu určiť len výnimočne a v odôvodnených prípadoch t. j. na základe zistení
potrebných skutočností vyplývajúcich z okolností toho ktorého konkrétneho prípadu. Súd mal za to že

tieto u žalovanej naplnené boli. Výška splátky ktorú určil 25 eur je primeraná dlžnej sume (648 eur) a
zodpovedá aj rozumnému času v akom by mal byť tento dlh veriteľovi uhradený, aby neboli porušené
jeho práva ako veriteľa.

64. Súd poukazuje na to, že v prípade ak by žalovaná splátky nedodržala, a to čo i len jednu z nich,

stáva sa celý dlh splatný.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

67. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

68. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu procesného úspechu nemal priznať. O nároku na náhradu trov konania
preto súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca sa v

predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 1 052,53 eur, pričom úspech mal v časti o zaplatenie 648
eur, t.j. v rozsahu 61,57 % a neúspech v rozsahu 38,43 % (404,53 eur). V zmysle § 255 ods. 2 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP súd priznal procesne úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanej nárok na pomernú
náhradutrovkonaniavrozsahu23,14%(61,57%-38,43%).Osamotnejvýšketýchtotrovkonaniabude
v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.