Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/68/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121204984
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1121204984.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov

senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: D. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytomG.XXXX,XXXXXN.V.N.V.,H.T.,právnezast.:Nosko&Partnerss.r.o.,sosídlomPodjavorinskej
2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom
Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 868 856, právne zast.: AG LEGAL s.r.o., so sídlom
Plynárenská7/A,82109Bratislava,IČO:50326511,ourčeniepopretejpohľadávkyaoodvolanížalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cbi/17/2021-194 zo dňa 21.03.2023, pomerom hlasov
3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava I č.k. 37Cbi/17/2021-194 zo dňa
21.03.2023 potvrdzuje.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 124 ods. 1 - ods. 7 zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), výrokom I. zamietol žalobu žalobcu a výrokom II. priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že jeho pohľadávka v celkovej výške 1.032.820,75 Eur prihlásená
prihláškou do reštrukturalizácie vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4R/1/2021, je
nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a do zabezpečenia zabezpečovacím právom,

ktorým je zabezpečenie v prvom rade zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k akciám v počte
7.213.114 kusov - rastových investičných akcií A., vydávaných k podfondu NOVA Green Energy -
podfond 1, fondu Nova Green Energy, SICAV, a.s., so sídlom V celnici 1031/4, Nové Město, 110 00
Praha 1, IČO: 087 89 622, ISIN: CZ 000 804 48 15, vydaných v zaknihovanej podobe na základe zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva uzatvorenej dňa 19.06.2020.

3. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril dňa 19.06.2020 zmluvu o

pôžičke, v zmysle ktorej poskytol žalovanému pôžičku v sume 25.000.000,- Kč a žalovaný sa zaviazal
túto pôžičku žalobcovi vrátiť spolu s dohodnutým pevným úrokom 2.000.000,- Kč. Žalobca ďalej uviedol,
že medzi ním a obchodnou spoločnosťou Arca Investments, a.s. existoval právny vzťah založený
rámcovou zmluvou o investičnej spolupráci a vystavení blankozmeniek, na základe ktorej žalobca dňa03.03.2020 poskytol obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s. plnenie vo výške 10.000.000,- Kč a
obchodná spoločnosť Arca Investments, a.s. vystavila zmenku na rad žalobcu vo výške 10.149.589,-
Kč so splatnosťou 02.06.2020. Žalobca zároveň dňa 11.03.2020 poskytol obchodnej spoločnosti Arca

Investments, a.s. plnenie vo výške 11.000.000,- Kč a obchodná spoločnosť Arca Investments, a.s.
vystavila zmenku na rad žalobcu vo výške 11.164.548,- Kč so splatnosťou dňa 10.06.2020. Následne
dňa 04.06.2020 poskytol na účet obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s. plnenie vo výške
4.000.000,- Kč ako pôžičku. Na základe predmetných úkonov bola medzi žalobcom a žalovaným
uzatvorenádňa19.06.2020zmluvaopôžičke.Podľažalobcuprehláseniažalovanéhouvedenévbodoch

1.3., 2.1. a 4.1. spĺňajú podmienky uznania dlhu podľa § 2053 zákona č. 89/2012 Sb., t.j. českého
Občianskeho zákonníka (ďalej len „český OZ“), a teda žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi čo do
dôvodu i výšky. Žalovaný výslovne prehlásil, že žalobca mu skutočne poskytol pôžičku v celkovej
sume 25.000.000,- Kč na bankový účet vedený na meno spoločnosti Arca Investments, a.s., ktorý bol
žalovaným označený ako platobné miesto pre prijatie pôžičky. Žalobca uviedol, že pôžička vo výške
25.000.000,- Kč bola poskytnutá ešte pred jej samotným podpisom, a to dňa 03.03.2020 v sume

10.000.000,- Kč, dňa 11.03.2020 v sume 11.000.000,- Kč a dňa 04.06.2020 v sume 4.000.000,- Kč.
K poskytnutiu pôžičky dôjde nielen samotným odovzdaním finančných prostriedkov, ale aj prevodom
finančných prostriedkov na účet označený žalovaným ako platobné miesto pôžičky, a to bez ohľadu
na to, na koho meno je tento účet vedený. Nie je povinnosťou žalobcu ako veriteľa pôžičky skúmať,
či žalovaný ako dlžník je majiteľom účtu ním označeného ako platobné miesto pôžičky, či má k nemu

dispozičné oprávnenie a z akého titulu požaduje vyplatenie peňazí na cudzí účet. Žalobca má za to, že
zmluva o pôžičke je platná v celom rozsahu a reálne poskytol žalovanému pôžičku v zmysle podmienok
potvrdených zmluvou o pôžičke. V zmysle platnej zmluvy o pôžičke má žalobca voči žalovanému nárok
na vrátenie pôžičky spolu s dohodnutým úrokom tak, ako je uvedené v zmluve o pôžičke. Zmluva o
zabezpečovacom prevode práva zabezpečuje existujúci platný záväzok žalovaného voči žalobcovi, a

preto je aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva rovnako platným právnym úkonom. Žalobca si
preto svoju pohľadávku prihlásil v reštrukturalizácii vedenej voči žalovanému, kde mu jeho pohľadávka
bola popretá reštrukturalizačným správcom.

4. Žalovaný v konaní súhlasil s dôvodmi aj rozsahom popretia zo strany reštrukturalizačného

správcu. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, ktorý sa považuje za uzatvorený v momente reálneho
poskytnutia peňažných prostriedkov veriteľom dlžníkovi. Žalobca žalovanému neposkytol žiadne
peňažné prostriedky, ktoré by mohli byť považované za pôžičku. Poskytnutie pôžičky žalobcom
žalovanému spôsobom poskytnutia finančných investícii žalobcom inej obchodnej spoločnosti Arca
Investments, a.s. pred uzatvorením zmluvy o pôžičke, predstavuje nemožné plnenie. Keďže žalobcovi

na základe zmluvy o pôžičke nevznikla žiadna pohľadávka voči žalovanému, zmluva o zabezpečovacom
prevode práva zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku žalobcu, a preto nevyvoláva žiadne právne účinky.
Žalovaný neprevzal žiadny dlh obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s. voči žalobcovi, ktorý
by vyplýval z rámcových zmlúv, resp. zo zmeniek, a preto predmetné ničím nepreukázané tvrdenie
žalobcu nemôže obstáť. Na prevzatie záväzku obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s. voči

žalobcovi žalovaným by musela byť uzatvorená písomná zmluva, k uzatvoreniu ktorej však nedošlo.
Obchodná spoločnosť Arca Investments, a.s. nie je zmluvnou stranou zmluvy o pôžičke, a preto
nemohlo jej uzatvorením dôjsť ani k nahradeniu záväzku obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s.
voči žalobcovi. Skutočným právnym dôvodom poskytnutia finančných investícii obchodnej spoločnosti
Arca Investments, a.s. žalobcom boli rámcové zmluvy, ktorých zmluvnými stranami boli obchodná

spoločnosť Arca Investments, a.s. a žalobca. Právnym dôvodom poskytnutia finančných investícii
žalobcom obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s. v žiadnom prípade nebola zmluva o pôžičke
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že v zmluve o
pôžičke uznal svoj dlh voči žalobcovi, keďže podľa jeho názoru žiadne ustanovenie zmluvy o pôžičke
nepredstavuje uznanie dlhu žalovaného vrátiť pôžičku žalobcovi. Ustanovenia zmluvy o pôžičke nie je

možné dodatočne modifikovať prostredníctvom interpretácie domnelej vôle zmluvných strán a taktiež
nie je možné interpretovať ustanovenia zmluvy o pôžičke spôsobom, ktorý je v priamom rozpore s
ich jazykovým vyjadrením. Žalovaný neprijal od žalobcu žiadne peňažné plnenie, a preto nemá ani
záväzok voči žalobcovi na vrátenie peňažného plnenia, ktoré by zodpovedalo prihlásenej pohľadávke
žalobcu. Skutočnosť, že Ing. Rastislav Velič je predsedom predstavenstva žalovaného a tiež predsedom

predstavenstva obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s., ešte neznamená, že by Ing. Rastislav
Velič pri vykonávaní úkonov a podpisovaní zmlúv konal automaticky v mene obidvoch obchodných
spoločností.5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že popretie prihlásenej
pohľadávky je dôvodné a je vylúčené, aby pohľadávka žalobcu bola uspokojená v reštrukturalizácii
žalovaného tak, ako bola prihlásená. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zmluva o pôžičke predstavuje

- na rozdiel od zmluvy o úvere, ktorá je konsenzuálnym kontraktom, reálny kontrakt, ktorý vzniká
v okamihu odovzdania finančných prostriedkov (či už v hotovosti, alebo bezhotovostným prevodom)
veriteľom dlžníkovi. Predmetný záver vyplýva z normatívneho vymedzenia zmluvy o pôžičke v
ustanovení § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ktorý je obsiahnutý v
slovnomspojení„zmluvouopôžičkeveriteľprenechádlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze“.

Ak zmluvné strany uzatvoria, hoc v písomnej forme, zmluvu, ktorú označia ako zmluva o pôžičke, ešte
k samotnému vzniku záväzku (k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke) nedochádza, ale pre vznik záväzku je
nevyhnutné reálne poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi. Ak zmluvná strana, ktorá o
sebe tvrdí, že je veriteľom, nepreukáže poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi, nemožno hovoriť
o existencii zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom. Súd v tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/325/2009 a sp. zn. 5Cdo/55/1998, ako aj na rozhodnutia

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/695/2003 a sp. zn. 21Cdo/2217/2003, pričom závery vzťahujúce sa
na ustanovenie § 657 OZ sú podľa súdu prvej inštancie plne aplikovateľné aj na zmluvné vzťahy podľa
ustanovení § 2390 a nasl. nového českého OZ, ktorými sa má spravovať právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným, keď pre vznik zmluvy o pôžičke podľa § 2390 a nasl. českého OZ zákonníka je nevyhnutné
prenechanie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi. Ak k prenechaniu finančných prostriedkov

nedôjde, nedôjde ani k vzniku zmluvy o pôžičke medzi veriteľom a dlžníkom. Súd prvej inštancie preto
prijal záver, že v prejednávanej veci zmluva o pôžičke zo dňa 19.06.2020 bez ďalšieho nepreukazuje,
že by medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku záväzkového vzťahu a k vzniku pôžičky.

6. Súd prvej inštancie prijal záver, že žalobca v prihláške pohľadávky do reštrukturalizácie (a ani v

súdnom konaní) nepreukázal poskytnutie akýchkoľvek finančných prostriedkov žalovanému, ktorými by
mohlo dôjsť k vzniku zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným a k vzniku záväzku žalovaného
vrátiť žalobcovi pôžičku vo výške 25.000.000,- Kč spolu s úrokom vo výške 2.000.000,- Kč. Naopak,
z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca poskytol finančné prostriedky
tretej osobe, obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s., na základe vlastného (investičného)

právneho vzťahu medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Arca Investments, a.s. Navyše aj
plnenie, ktoré žalobca reálne poskytol obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s., do značnej
miery nebolo poskytnuté spôsobom prezentovaným žalobcom v konaní, v prihláške pohľadávky a
dokonca ani v „zmluve o pôžičke“. Žalobca uhradil obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s.
sumu 10.000.000,- Kč dňa 03.12.2019 (a nie dňa 03.03.2020), k 03.03.2020 mohlo dôjsť nanajvýš

k započítaniu nového záväzku žalobcu z dohody o investičnej spolupráci voči záväzku obchodnej
spoločnosti Arca Investments, a.s. zo zmenky splatnej k 02.03.2020 (v sume 10.147.945,- Kč). Sumu
11.000.000,- Kč uhradil žalobca obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s. dňa 10.12.2018 (a nie
dňa 11.03.2020) a k 11.03.2020 mohlo dôjsť k započítaniu nového záväzku žalobcu z dohody o
investičnej spolupráci voči záväzku obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s. zo zmenky splatnej

k 10.03.2020 (v sume 11.162.740,- Kč). Jedine sumu 4.000.000,- Kč žalobca poskytol obchodnej
spoločnosti Arca Investments, a.s. v dátume prezentovanom žalobcom, t.j. dňa 04.06.2020. Podľa súdu
prvej inštancie platby žalobcu realizované v prospech obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s.
nie je možné považovať za peňažnú pôžičku poskytnutú žalobcom žalovanému, a to bez ohľadu na
znenie bodu 1.3. zmluvy o pôžičke z 19. júna 2020. Z predložených listinných dôkazov je zjavné, že

sumu 25.000.000,- Kč poskytol žalobca obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s. spolu s vedomím,
na základe akého právneho vzťahu predmetné finančné prostriedky ich poskytuje. Pokiaľ ide o sumy
10.000.000,- Kč a 11.000.000,- Kč, tieto žalobca poskytol obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s.
nazákladerámcovýchzmlúvoinvestičnejspolupráciaovystaveníblankozmeniekstým,žeposplatnosti
jednotlivých zmeniek bol výnos žalobcovi uhradený a pôvodne investovaná suma (10.000.000,- Kč a

11.000.000,- Kč) bola použitá na uspokojenie nového záväzku žalobcu z rámcovej zmluvy o investičnej
spolupráci a o vystavení blankozmeniek, a to až do okamihu vystavenia vlastných zmeniek obchodnou
spoločnosťou Arca Investments, a.s. z 03.03.2020 na sumu 10.149.589,- Kč a z 11.03.2020 na sumu
11.164.548,- Kč. Predmetné finančné prostriedky poskytnuté zo strany žalobcu mali vlastný právny
dôvod pre ich poskytnutie dlžníkovi, ktorým bola obchodná spoločnosť Arca Investments, a.s. a nie

žalovaný, pričom tento právny dôvod bol odlišný od poskytnutia pôžičky zmluvnému partnerovi žalobcu
(obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s.) ako subjektu odlišnému od žalovaného.7. Vo vzťahu k poskytnutiu finančných prostriedkov vo výške 4.000.000,- Kč žalobcom dňa 04.06. 2020
súd uviedol, že predmetnú sumu možno považovať za pôžičku, avšak za pôžičku poskytnutú žalobcom
obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s. a nie žalovanému. Finančné prostriedky poskytol žalobca

na bankový účet obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s., pričom z predchádzajúcej obchodnej
(investičnej) spolupráce (z opakovane uzatváraných rámcových zmlúv o investičnej spolupráci a o
vystavení blankozmeniek, vrátane opakovane uzatváraných protokolov o odovzdaní vlastnej zmenky a
dohôd o započítaní pohľadávok) vedel a musel vedieť, že majiteľom účtu č. 000000-7813534001/5500
je obchodná spoločnosť Arca Investments, a.s., a nie žalovaný. Preto nemôže obstáť účelové tvrdenie

žalobcu, že nebolo jeho povinnosťou skúmať, kto je majiteľom účtu, na ktorý poslal finančné prostriedky,
a to bez ohľadu na to, že Rastislav Velič bol štatutárnym zástupcom žalovaného a aj štatutárnym
zástupcom obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s., keďže jeho konanie v mene jednej zo
spoločností nezaväzovalo automaticky aj druhú spoločnosť. Určitú právnu relevanciu by mohlo mať
tvrdenie žalobcu o skúmaní, komu patrí účet, jedine v situácii, kedy by došlo k uzatvoreniu zmluvy o
pôžičke medzi žalobcom a žalovaným a v jej texte by ako číslo účtu - na ktoré mal následne žalobca

poslať finančné prostriedky - bolo uvedené číslo účtu obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s..
V posudzovanej veci však o takýto prípad nešlo, keďže najprv dňa 04.06.2020 poskytol žalobca v
prospech účtu patriacemu obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s. sumu 4.000.000,- Kč a až o
pol mesiaca neskôr (dňa 19.06.2020) došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Už
predmetná skutková okolnosť vylučuje tvrdenie žalobcu o tom, že mal pôžičku poskytnúť žalovanému

na účet patriaci obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s.. Medzi platbou žalobcu a uzatvorením
zmluvy o pôžičke nie je žiadna časová a ani vecná súvislosť. Navyše súd poukázal na tvrdenie žalobcu, v
zmyslektoréhoprišlaobchodnáspoločnosťArcaInvestments,a.s.sponukou,žeakjejžalobcaposkytne
pôžičku vo výške 4.000.000,- Kč, stane sa dlžníkom pohľadávok žalovaný. Z predmetného tvrdenia
žalobcu je tak viac než zjavné, že žalobca už ku dňu 04.06.2020, t.j. ku dňu realizácie bezhotovostného

prevodu vedel, že sumu 4.000.000,- Kč poskytuje ako peňažnú pôžičku obchodnej spoločnosti Arca
Investments, a.s. a nie žalovanému. Preto samotný žalobca poprel svoje v žalobe uvedené (nepravdivé)
tvrdenie o poskytnutí pôžičky vo výške 4.000.000,- Kč žalovanému.

8. V neposlednom rade súd prvej inštancie uviedol, že zo strany žalovaného nedošlo k prevzatiu dlhu

spoločnosti Arca Investments, a.s. žalovaným. Zmluvu o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným nie je
možné považovať za ručiteľské vyhlásenie žalovaného za prevzatie dlhu, ani za pristúpenie k záväzku.
Odkaz žalobcu na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo/209/2005 je nepoužiteľný, nakoľko v okolnostiach
rozhodovaného sporu žalovaný nemal voči žalobcovi žiadny záväzok, ktorý by bolo možné nahradiť
uzatvorením zmluvy o pôžičke. Napokon súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade

nedošlo ani k uznaniu dlhu cez čl. 1.3, 2.1 a 4.1 zmluvy o pôžičke, ktoré neobsahujú prehlásenie
žalovaného, že by uznal dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky. Navyše uznať možno len existujúci
dlh, čo nie je tento prípad. Pokiaľ ide o popretie poradia s ohľadom na zabezpečovacie právo, súd prijal
záver, že zabezpečiť možno len existujúcu pohľadávku a v danom prípade pohľadávka zo zmluvy o
pôžičke neexistuje. Popretie reštrukturalizačným správcom tak bolo dôvodné v celom rozsahu.

9. Súd prvej inštancie nevykonal výsluchy T. M. a T. K., ktoré vyhodnotil ako nadbytočné, keďže okolnosti
uzatvorenia zmluvy o pôžičke (ktoré sa ich výsluchmi mali zistiť), boli vzhľadom na prijaté závery súdu
prvej inštancie irelevantné, keď samotným podpisom zmluva o pôžičke nevzniká, ale je nevyhnutné
poukázanie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi. Rovnako súd nevyhovel požiadavke žalobcu

posúdiť uplatnený nárok zo širšieho hľadiska, nakoľko obsahom incidenčného sporu je preskúmanie
popieracieho prejavu v nadväznosti na prihlášku pohľadávky. Nakoľko žalobu v celom rozsahu zamietol,
nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému ako plne úspešnému v konaní.

10. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca v celom rozsahu, a to z dôvodov

nesprávneho právneho posúdenia, nesprávneho skutkového zistenia, nevykonania navrhnutých
dôkazov a pre inú vadu konania. Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu, že v incidenčnom konaní sa
preskúmava iba prihláška pohľadávky a popierací prejav správcu a že konanie má užší charakter
ako konanie o zaplatenie pohľadávky. Takýto postup je v rozpore s právom žalobcu na spravodlivý
proces a súd mal skúmať skutočnú existenciu pohľadávky. Už samotná reštrukturalizácia je pre veriteľa

poškodzujúca a je nepochopiteľné, aby ešte aj právna úprava sťažovala postavenie veriteľa príliš
formálnym prístupom a kládla neprimerané požiadavky na uplatnenie práv veriteľa. Napokon prísna
formalizácia je aj v slovenskom právnom poriadku neprípustná. Podľa žalobcu správca nepostupoval
správne, ak nevyzval veriteľa na doplnenie prihlášky, keď v Českej republike správca na jej doplnenievyzýva a takáto úprava je oveľa priliehavejšia potrebe ochrany insolvenciou poškodených veriteľov.
Nakoľko sa súd prvej inštancie nezaoberal skutočnou existenciou pohľadávky, nevykonal navrhnuté
dôkazyadospeltakkneúplnýmskutkovýmzisteniamazároveňvecnesprávneprávneposúdil.Rovnako

sa súd nevysporiadal riadne s popieracím prejavom správcu, ktorý je založený len na tvrdení správcu,
že ide o nemožné plnenie. Takéto popretie je nedôvodné, nakoľko zmluva o pôžičke predstavuje plnenie
možné, reálne a správca nevysvetlil, prečo by nemalo byť možné. Súd v súvislosti s otázkou vzniku
pôžičky použil neaktuálne rozhodnutia, keďže ani jedno nie je aplikovateľné na § 2390 českého OZ.
Pokiaľ ide o samotné poskytnuté plnenie, je podľa žalobcu irelevantné, na aké miesto a kedy boli

prostriedky poskytnuté. V prípade uznania dlhu má žalobca za to, že vyhlásenie v zmluve o pôžičke
predstavuje uznanie podľa § 2053 českého OZ, ktorým dlžník uznal, že žalobca poskytol pôžičku na
účet spoločnosti Arca Investments, a.s., čo súd nesprávne vyhodnotil ako neprípustné rozširovanie
prihlášky a ani nevysvetlil, prečo dané vyhlásenie nespôsobuje účinky uznania dlhu. Podľa žalobcu
sa nejedná o rozširovanie prihlášky, ale o uvedenie argumentu, ktorý potvrdzuje existenciu záväzku.
Žalobca nesúhlasí ani so záverom súdu, že domnienka o existencii dlhu je vyvrátiteľnou domnienkou a

v tomto smere považuje napadnutý rozsudok za arbitrárny. Za nesprávny postup súdu považuje žalobca
tiež nevykonanie navrhnutých výsluchov, ktoré boli pre rozhodnutie dôležité z dôvodu, že žalovaný
nevysvetlil úmysel pri uzatváraní zmluvy o pôžičke. Súd sa nezaoberal zmyslom uzatvorenia zmluvy
o pôžičke, pričom žalobca konal v dobrej viere a predpokladal, že aj žalovaný uzatvára zmluvu s
tým, že jej obsah je platný. Ak by platila argumentácia žalovaného, potom žalovaný uzatvoril vedome

neplatnú zmluvu. Žalovaný v priebehu konania neposkytol žiadne vysvetlenie a sám seba usvedčuje
z uzatvorenia neplatnej zmluvy a takémuto konaniu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Žalovaný
priviedol tisíce veriteľov k nútenej zmene (zníženiu pohľadávky), čo predstavuje nekalý rozmer jeho
konania. Žalobca naďalej trvá tom, že zmluvy o pôžičke je platná a je daná tak existencia pohľadávky
ako aj jej zabezpečenie. Vzhľadom k uvedenému preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil
a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril (č.l. 205) a uviedol, že sa nestotožňuje so závermi žalobcu
v odvolaní a toto považuje za nedôvodné v celom rozsahu. Žalovaný sa stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozsudku a považuje ho za vecne správne, jasne a zrozumiteľne odpovedajúce na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu v súvislosti s prieskumom
pohľadávky v celej jej šírke. Incidenčné konanie nie je konaním o uplatnení pohľadávky, predmetom
ktorého by mal byť celý právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, teda súd postupoval správne,
ak predmetom prieskumu bol popierací prejav. S rozsahom prieskumu potom súvisí aj nemožnosť

rozširovania a dopĺňania prihlášky. Pre okolnosti existencie pohľadávky je podstatný obsah prihlášky
pohľadávky s dokladmi k nej pripojenými. Prieskum prihlášok je prísne formalizovaný postup správcu
a tento je plne v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít. Skutočnosti
uvádzané žalobcom nad rámec prihlášky sú preto neprípustné. Takýmto neprípustným doplnením sú
skutočnosti, že zmluvou o pôžičke došlo k nahradeniu záväzku spoločnosti Arca Investments, a.s., ako

aj skutočnosti ohľadne uznania dlhu. Takúto argumentáciu je potrebné v konaní odmietnuť. Aj podľa
žalovaného je nesporné, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, avšak žalovaný naďalej trvá na tom,
že žalobca neposkytol žalovanému žiadne peňažné prostriedky, ktoré by mohli byť pôžičkou. Finančné
investície poskytnuté inému subjektu na základe rámcových zmlúv, resp. bez právneho dôvodu, pred
uzatvorením zmluvy o pôžičke tak predstavujú nemožné plnenie a zmluva je preto absolútne neplatná.

Záver súdu o tom, že pohľadávka na základe zmluvy o pôžičke nevznikla, je preto správny. Tvrdenia
žalobcu v súvislosti s uznaním dlhu sú účelové a nesprávne, pretože ustanovenia zmluvy nie je možné
dodatočne modifikovať a interpretovať ich spôsobom, ktorý je v rozpore s jazykovým vyjadrením.
Žalovaný súhlasí so záverom súdu, že platí vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania
existoval, a teda platne možno uznať len existujúci dlh. Existencia akéhokoľvek dlhu žalovaného

voči žalobcovi však preukázaná nebola. Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazov - žalobcom navrhnuté
výsluchy, žalovaný uvádza, že tieto by neprispeli k objasneniu skutkového stavu a okolnosti uzatvorenia
zmluvy sú irelevantné. Postup súdu, kedy nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, nezakladá prípustnosť
odvolania. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca si túto pohľadávku prihlásil aj do
reštrukturalizačného konania vedeného voči spoločnosti Arca Investments, a.s., kde jej existenciu

odvodzuje od rámcových zmlúv, na základe ktorých spoločnosti Arca Investments, a.s. poskytol finančné
investície. Je tak zrejmé, že ani žalobca nie je presvedčený o zániku rámcových zmlúv a o platnosti
zmluvy o pôžičke a zabezpečovacom prevode práva. Žalovaný má za to, že zabezpečiť je možné len
existujúcu pohľadávku a keďže pohľadávka zo zmluvy o pôžičke neexistuje, túto nebolo možné platnezabezpečiť na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k akciám. Žalobca tak v podanom
odvolaní nespochybnil závery súdu prvej inštancie, a preto žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby
napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril (č.l. 216), pričom zotrval na svojich odvolacích dôvodoch
s tým, že argumentáciu žalovaného považuje za neprípustnú a nedôvodnú, a to najmä v otázke
rozsahuincidenčnéhokonania,dopĺňaniadôkazovaargumentácie,uznaniadlhu,čiskúmaniaexistencie
pohľadávky. Žalovaný podľa žalobcu nepreukázal, že by sa v danom prípade jednalo o nemožné

plnenie. Pokiaľ ide o inú vadu konania, táto spočíva v nedostatočnom odôvodnení rozsudku. Na rozdiel
od žalovaného tak má žalobca za to, že je daná existencia pohľadávky ako aj jej zabezpečenie. Na
rovnakých záveroch zotrval žalobca aj v ďalšom svojom vyjadrení (č.l. 240 spisu).

13. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril (č.l. 226), zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení a
opätovne zdôraznil, že v incidenčnom konaní nie je možné meniť alebo dopĺňať vymedzenie právneho

dôvodu vzniku a nadobudnutia prihlásenej pohľadávky nad rámec alebo dokonca v rozpore s prihláškou
pohľadávky. Žalobca bol v súdnom konaní povinný preukázať, že pohľadávka tak ako bola prihlásená,
nie je vylúčená z uspokojenia v reštrukturalizácii. Ak žalobca v prihláške vymedzil svoju pohľadávku
nejakým spôsobom, nie je potom možné domáhať sa niečoho iného ako je v prihláške uvedené. Súdny
prieskum je potom možný len z tých dôvodov, pre ktoré bola prihlásená pohľadávka popretá. V ostatných

podrobnostiach žalovaný zotrval na svojom vyjadrení aj v ďalšom svojom vyjadrení (č.l. 260 spisu).

14. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací v zmysle § 196a ZoKR, po preskúmaní obsahu spisu
a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a § 380
CSP) a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako
vecne správny.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP <., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel
k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku
zákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia
prvoinštančného súdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné.

18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že reštrukturalizácia žalovaného bola povolená uznesením
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4R/1/2021 zo dňa 06.04.2021, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 68/2021 dňa 12.04.2021. Účinky povolenia reštrukturalizácie tak nastali dňa 13.04.2021.
Nasledujúci deň začala plynúť lehota na prihlasovanie pohľadávok. Žalobca ako veriteľ si svoju

pohľadávku prihlásil prihláškou zo dňa 10.05.2021 (č.l. 53 spisu). Pohľadávku vo výške 956.315,51
Eur s úrokmi vo výške 76.505,24 Eur, si žalobca prihlásil ako nárok zo zmluvy o pôžičke zo dňa
19.06.2020, ktorú uzatvorili veriteľ a dlžník a na základe ktorej bola poskytnutá pôžička vo výške
25.000.000,- Kč v troch platbách (03.03.2020. 11.03.2020, 04.06.2020). Predmetom dohody bol aj úrok
vo výške 2.000.000,- Kč. Dlžník bol podľa prihlášky povinný pôžičku s úrokom vrátiť najneskôr dňa

10.06.2021. Nakoľko ku dňu podania prihlášky nedošlo ani len k čiastočnej úhrade, žalobca si prihlásil
do reštrukturalizácie celú pohľadávku vrátane dohodnutého úroku. Pohľadávku si žalobca prihlásil ako
zabezpečenú pohľadávku, a to v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k akciám zo dňa
19.06.2020, na základe ktorej bolo na žalobcu dočasne prevedené vlastnícke právo k akciám vydaných
k podfondu NOVA Green Energy v počte 7.213.114 kusov.

19. Z oznámenia o popretí (č.l. 47 spisu) je o.i. nepochybné, že správca preskúmal podnet samotného
dlžníkanapopretiepohľadávkyakonštatovaljejspornosťčodovýšky,právnehodôvodu,vymáhateľnosti
a zabezpečenia zabezpečovacím právom, ako aj poradia zabezpečovacieho práva. Správca sa stotožnils podnetom dlžníka, že za pôžičku poskytnutú dlžníkovi sa nemôžu považovať finančné investície a
peňažné plnenie veriteľa, ktoré boli poskytnuté dávno pred samotným uzatvorením zmluvy o pôžičke
inému subjektu, konkrétne obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s.. Podľa správcu je z prihlášky

zrejmé, že žalobca neposkytol dlžníkovi žiadne finančné prostriedky, a to ani pred, a ani po uzatvorení
zmluvy o pôžičke. Správca sa stotožnil aj s tým, že dlžník nebol zmluvnou stranou zmluvného vzťahu
žalobcu a spoločnosti Arca Investments, a.s., v ktorom žalobca poskytol tejto spoločnosti finančné
prostriedky ako investíciu vo výške 25.000.000,- Kč a zároveň spoločnosť Arca Investments, a.s. nebola
zmluvnou stranou zmluvy o pôžičke. Podľa ustanovení českého OZ nie je možné zmluvou o pôžičke

nahradiť zmluvný vzťah medzi žalobcom a Arca Investments, a.s., teda nemôže ísť o nahradeniu tohto
záväzku. Plnenie podľa zmluvy o pôžičke je tak podľa správcu nemožné a za poskytnutie pôžičky
nemožnopovažovaťinvestíciuposkytnutúinejspoločnosti.Správcajetohonázoru,žezmluvaopôžičke,
z ktorej odvodzuje žalobca svoje právo, je absolútne neplatná v zmysle § 580 ods. 2 českého OZ.
Nakoľko nedošlo k vzniku pôžičky, nie je daný dôvod na jej vrátenie a preto nemohlo dôjsť ani k platnému
uzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom prevode, ktorú správca rovnako vyhodnotil ako neplatnú. Z

obsahu oznámenia o popretí v neposlednom rade vyplýva, že správcovi bol doručený podnet aj iného
veriteľa, ktorý o.i. namietal, že nebolo preukázané reálne plnenie zo zmluvy o pôžičke a prihlásená suma
nevznikla zmluvou o pôžičke.

20. Podľa § 124 ods. 1 ZoRK, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou

preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka;
správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať
za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne
zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom
rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu,

vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva
sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade
konaniapodľaodseku4úspešný.Dôvodompopretiaprihlásenejpohľadávkynemôžebyťlenskutočnosť,
že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých
záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich

právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

21. Podľa § 124 ods. 2 ZoRK, prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia
lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky
spolusdôvodomarozsahomjejpopretiazapíšedozoznamupohľadávok;aksprávcapopriepohľadávku

čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty
na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za
zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje
za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.

22. Podľa § 124 ods. 3 ZoRK, dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať
správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou
starostlivosťou vyhodnotiť. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do
zoznamu pohľadávok.

23. Podľa § 124 ods. 4 ZoRK, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty
na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,
vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva
popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

24. Podľa § 124 ods. 5 ZoRK, ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie
popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú
pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia
reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.

25. Podľa § 124 ods. 6 ZoRK, rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému.
Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom
súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.26. Podľa § 124 ods. 7 ZoRK, kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo
kým súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči
jej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za

zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, môže dlžník uznať popretú pohľadávku len
so súhlasom tohto veriteľa.

27. Prihlásenú pohľadávku môže v reštrukturalizácii účinne poprieť len správca - nikto iný. V prípade,
že pohľadávka veriteľa bola popretá, ten má právo domáhať sa na súde tzv. incidenčnou žalobou

v incidenčnom konaní určenia popretej pohľadávky. Uvedené incidenčné konanie je bežné sporové
konanie vyvolané reštrukturalizáciou, ktoré začína doručením incidenčnej žaloby na príslušný súd.
Incidenčnú žalobu podáva popretý veriteľ, a to voči dlžníkovi, nie voči správcovi. Incidenčné konanie
je svojou povahou určovacie konanie, v ktorom sa popretý veriteľ pozitívne domáha určenia svojej
prihlásenej popretej pohľadávky. Veriteľ sa môže domáhať určenia iba popretej časti pohľadávky
Naliehavý právny záujem sa nezisťuje, keďže ide o určovacie konanie predpokladané zákonom.

Vecne a miestne príslušným súdom na prejednanie incidenčnej žaloby je všeobecný súd, ktorý povolil
reštrukturalizáciu. Lehota na podanie incidenčnej žaloby je 30 kalendárnych dní, pričom začína plynúť
odo dňa uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Incidečná žaloba musí byť v lehote doručená na
príslušný súd, nepostačuje žalobu v tejto lehote odoslať na poštovú prepravu. V incidenčnej žalobe sa
popretý veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške, tým sa jeho nárok limituje. Znamená

to, že súd nemôže v incidenčnom konaní priznať veriteľovi vyššiu sumu, lepšie poradie, väčší rozsah
zabezpečovacieho práva, prípadne lepšie poradie zabezpečovacieho práva, ako uviedol v prihláške.
Platí základné pravidlo, že právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia,
ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

28. Zo záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014 o.i. vyplýva,
že: Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobca) uplatňoval svoju pohľadávku
proti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý
právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. Účelom incidenčného konania je v podstate
len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v

popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze
tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Uvedené závery k
účelu incidenčného konania, aj keď prijaté k neskoršej právnej úprave, sú aplikovateľné aj na právnu
úpravu obsiahnutú v ZKV. S uvedeným súvisí aj požiadavka kladená na žalobcu opísať rozhodujúce
skutočnosti v žalobe a označiť a priložiť k žalobe dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Pokiaľ by správkyňa

konkurznej podstaty mohla neobmedzene rozširovať dôvody popretia prihlásenej pohľadávky v priebehu
incidenčného konania, uvedenú povinnosť by si žalobca nevedel splniť.

29. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/53/2020 zo dňa 24.02.2021 platí, že: Súd v
incidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca

uviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej
lehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty
popretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia.

30. Z uznesenia Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 145/2022 zo dňa 23.03.2022 je o.i. zrejmé, že:
Z § 124 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že správca môže poprieť pohľadávku len
v rozsahu, v akom sa na pohľadávku uplatnenú prihláškou v reštrukturalizácii dlžníka prihliada - s
tým koreluje oprávnenie veriteľa napadnúť incidenčnou žalobou popierací prejav v rozsahu popretia
pohľadávky. Logickým vyústením tejto premisy je skutočnosť, že v konaní o určenie popretej pohľadávky

sa nemožno domáhať určenia pohľadávky nad rámec toho, čo bolo popreté a na čo sa v konkurze
neprihliada. Tomuto záveru nasvedčuje aj legislatívna textácia „žaloba na určenie popretej pohľadávky“,
čo indikuje záver, že žaloba smeruje k určeniu pohľadávky v rozsahu jej popretia. Konkurzný súd nie
je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v
popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Z tohto dôvodu sa v incidenčnom spore

nemohlo riešiť zabezpečenie pohľadávky, keďže nebolo predmetom popretia, ale rozhodol o ňom súd
už skôr uznesením podľa § 122 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.31. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia a rozhodnutia odvolací súd vyhodnotil odvolacie
námietky žalobcu súvisiace s požiadavkou prieskumu existencie pohľadávky ako takej za
nedôvodné. Súd prvej inštancie správne vychádzal iba z rozsahu prieskumu popieracieho prejavu

reštrukturalizačného správcu. Rozšírenie predmetu incidenčného konania mimo popierací prejav by
bolo nezákonným postupom súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd uvádza, že sa v tomto prípade
nejedná ani o prílišný formalizmus ako sa domnieva žalobca, keďže takýto postup je logickou ochranou
práva popretého veriteľa, ktorý sa môže incidenčnou žalobou brániť len voči popieraciemu prejavu,
ktorého obsah je v danej chvíli zrejmý a definitívny. Rovnaký princíp potom platí aj pre popieranie

správcu, ktoré môže smerovať iba voči skutočnostiam známym z prihlášky pohľadávky. Napriek
tomu, že prax súdov sa postupne odkláňa od prílišného formalizmu, účel a zmysel konkurzného,
resp. reštrukturalizačného konania podľa ZoKR a v ňom upravených inštitútov vyžadujú určitý stupeň
formalizmu, a to z dôvodu umožnenia realizácie práv a povinností správcu, veriteľov a dlžníka.

32. S ohľadom na uvedené tak súd prvej inštancie nebol oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku

z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v popieracom prejave. Postup súdu, ktorý odmietol
požiadavku žalobcu preskúmať existenciu pohľadávky ako takej, je plne v súlade s ustanoveniami
ZoKR ako aj s ustálenou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít. Žalobca sa vo svojich
vyjadreniach ako aj v odvolaní bránil tým, že rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 409/2013 zo
dňa 11.09.2014 nie je možné aplikovať s ohľadom na skutočnosť, že od jeho vydania došlo k zmene

právnej úpravy a predmetné rozhodnutie je takmer spred desiatich rokov. Odvolací súd nesúhlasí s touto
námietkou žalobcu, keď k zmene účelu a zmyslu ZoKR nedošlo. Zároveň nedošlo ani k zásadnej zmene
ustanovení týkajúcich sa inštitútu prihlasovania pohľadávok a ich popierania, či už v reštrukturalizácií,
alebo v konkurze. Sám žalobca ani bližšie nešpecifikuje, z akého konkrétneho dôvodu už nie je toto
rozhodnutie možné aplikovať a rovnako tak nešpecifikoval ani ustanovenia zákona, ktoré by sa od

vydania predmetného rozhodnutia tak zmenili, že by v dôsledku takejto zmeny nebolo možné dané
rozhodnutie aplikovať na prejednávanú vec. Predmetná odvolacia námietka žalobcu tak zostala iba vo
všeobecnej rovine a odvolací súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú.

33. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd ďalej námietku žalobcu, ktorý považoval postup správcu,

ktorý ho nevyzval na doplnenie prihlášky, za nesprávny. Žalobca pritom poukazoval na prax v Českej
republike, kde správca na doplnenie prihlášky veriteľa vyzýva. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že
reštrukturalizácia majetku žalovaného prebieha podľa slovenského právneho poriadku a v nadväznosti
na to aj incidenčné konania vyvolané a súvisiace s touto reštrukturalizáciou sú vedené výlučne v režime
slovenského právneho poriadku. Žiadne z ustanovení ZoKR neukladá správcovi povinnosť vyzvať

veriteľa na doplnenie prihlášky a je bez právneho významu, ak takúto povinnosť, či možnosť správca
má v inom štáte, resp. podľa iného právneho poriadku. Navyše v danom prípade je potrebné uviesť,
že z obsahu prihlášky žalobcu je absolútne zrejmé, z akého dôvodu si uplatnil svoj nárok a akými
skutočnosťami tento svoj nárok odôvodňuje. Za danej situácie niet pochýb, že žalobca si svoj nárok
uplatnil ako nárok na vrátenie pôžičky poskytnutej žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa

19.06.2020,pričomkposkytnutiupôžičky(finančnýchprostriedkov)malodôjsťtak,žetietoboliuhradené
inej spoločnosti ešte pred uzatvorením zmluvy o pôžičke, a to konkrétne spoločnosti, s ktorou mal
žalobca uzatvorenú inú rámcovú zmluvu/ zmluvy o investičnej spolupráci a o vystavení zmeniek za
účelom investície do danej spoločnosti.

34. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že popierací prejav správcu je založený iba
na tvrdení o nemožnom plnení. Z obsahu oznámenia o popretí (č.l. 47 spisu) je jednoznačné, že
správca pohľadávku veriteľa poprel tiež z dôvodu, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19.06.2020
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k reálnemu poskytnutiu finančných prostriedkov
žalovanému. Správca za poskytnutie pôžičky nepovažoval finančné prostriedky investované v minulosti

do inej obchodnej spoločnosti (Arca Investments, a.s.). Zmluvu o pôžičke preto považoval na absolútne
neplatnú. Pokiaľ ide o spoločnosť Arca Investments, a.s., správca uviedol, že táto nebola účastníkom
zmluvy o pôžičke zo dňa 19.06.2020 a naopak, žalovaný ako dlžník nebol účastník zmluvného vzťahu
medzi žalobcom a Arca Investments, a.s.. Preto podľa správcu nebolo možné zmluvou o pôžičke, ktorú
uzatvorili žalobca a žalovaný, nahradiť zmluvný vzťah medzi žalobcom a Arca Investments, a.s. Nakoľko

vyhodnotil správca, že nedošlo k vzniku pôžičky, nebol podľa neho daný dôvod ani na jej vrátenie,
a teda nemohlo dôjsť ani k platnému uzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom prevode, ktorú správca
poprel tiež ako neplatnú. Z obsahu oznámenia o popretí je zrejmé, že správca pri popretí vychádzal aj
z podnetov dlžníka a iného veriteľa. Súd prvej inštancie sa preto správne zaoberal otázkou platnostizmluvy o pôžičke zo dňa 19.06.2020 a reálnosťou poskytnutia pôžičky. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt, ktorého vznik
je viazaný na odovzdanie finančných prostriedkov. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

vyplýva, že súd prvej inštancie takýto záver prijal jednak s ohľadom na českú právnu úpravu (§ 2390 a
nasl. českého OZ), ako aj s ohľadom na slovenskú právnu úpravu (čl. 657 OZ). Zmluva o pôžičke zo
dňa 19.06.2020 (č.l. 42-46 spisu) upravovala dohodu zmluvných strán o použití práva Českej republiky
s výnimkou kolíznych noriem (článok 7, bod 7.1 zmluvy). Vzhľadom na uvedené bolo preto potrebné
vychádzať z českej právnej úpravy, najmä z českého OZ. Posúdenie charakteru zmluvy o pôžičke aj

podľa predpisov slovenského práva však nie je pochybením, ktoré by malo za následok nesprávnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

35. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutia, ktoré nie sú
aplikovateľné na ustanovenie § 2390 českého OZ, s uvedenou námietkou odvolací súd nesúhlasí.
Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/325/2009 a sp. zn. 5Cdo/55/1998 a rozhodnutia

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/695/2003 a sp. zn. 21Cdo/2217/2003 všetky charakterizujú zmluvu
opôžičkeakoreálnykontrakt,kedyokremdohodystránjenevyhnutnéajskutočnéodovzdaniepredmetu
pôžičky. Súd prvej inštancie tak v odôvodnení napadnutého rozsudku na ne poukázal absolútne
opodstatnene.

36. Žalobca v podanom odvolaní namietal tiež nevykonanie dôkazov - žalobcom navrhnuté výsluchy
T. M. a T. K.. Cieľom ich výsluchu malo byť objasnenie úmyslu pri uzatváraní zmluvy o pôžičke
a súd podľa žalobcu pochybil, ak sa nezaoberal okolnosťami uzatvorenia predmetnej zmluvy. Súd
prvej inštancie správne považoval okolnosti uzatvorenia zmluvy pre rozhodnutie za irelevantné,
keďže len samotným podpisom zmluvy nevzniká zmluva o pôžičke, ale je nevyhnutné skutočné

poukázaniefinančnýchprostriedkov.Vprejednávanomsporenebolopreukázanéposkytnutiefinančných
prostriedkov žalovanému, keďže všetky prevody, na ktoré žalobca poukazuje, realizoval žalobca v
prospech spoločnosti Arca Investments, a.s. Ani tvrdenie žalobcu o nekalom konaní žalovaného nebolo
dôvodom na zisťovanie úmyslu strán pri uzatváraní zmluvy prostredníctvom navrhovaných výsluchov.
A ak aj žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v dobrej viere, nemení to nič na skutočnosti, že reálne

odovzdanie finančných prostriedkov v konaní nepreukázal. Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej
inštancie nepovažuje investíciu do inej spoločnosti ani za „platobné miesto“ pôžičky, ktorá mala byť
poskytnutá žalovanému, keďže medzi žalobcom a Arca Investments, a.s. existoval iný zmluvný vzťah
za účelom investovania do obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s.. Z vyjadrenia žalovaného k
odvolaniu zároveň vyplýva, že žalobca si pohľadávku prihlásil aj v reštrukturalizácii vedenej na majetok

spoločnosti Arca Investments, a.s. práve na základe rámcových zmlúv. Z Registra úpadcov odvolací súd
zistil, že žalobca je skutočne vedený v zozname veriteľov v prebiehajúcej reštrukturalizácii na spoločnosť
Arca Investments, a.s.. Napokon aj sám žalobca potvrdil, že si predmetnú pohľadávku prihlásil tiež
v reštrukturalizácii na majetok Arca Investments, a.s. (č.l. 218 spisu) z dôvodu opatrnosti, resp. z
dôvodu popretia pohľadávky v reštrukturalizácii žalovaného. Za daných okolností je preto zrejmé, že

aj sám žalobca následne pristupoval k pohľadávke ako k dlhu, ktorý mala Arca Investments, a.s. voči
žalobcovi, teda nedošlo k zániku tohto vzťahu a k jeho nahradeniu zmluvou o pôžičke uzatvorenou medzi
žalobcom a žalovaným. Zmluva o pôžičke preto nemôže predstavovať ani zmenu v obsahu záväzkov (z
investičnej zmluvy), keďže len strany zmluvy môžu meniť jej obsah a rovnako sa nejedná ani o zmenu
v osobe dlžníka, nakoľko zo zmluvy o pôžičke nevyplýva, že by žalovaný prevzal dlh za spoločnosť

Arca Investments, a.s.. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne uviedol, že prípadný nárok žalobcu
voči žalovanému z iného dôvodu než je tvrdená pôžička, je pre rozhodnutie súdu v incidenčnom spore
nepodstatný. Uvedené opätovne vyplýva z charakteru incidenčného konania, predmetom ktorého môže
byť iba popierací prejav správcu vo vzťahu k prihláške pohľadávky. Pohľadávka žalobcu bola prihlásená
ako nárok zo zmluvy o pôžičke a iba v tomto smere mohol správca realizovať popretie. Akýkoľvek iný

právny dôvod vzniku pohľadávky je tak irelevantný.

37.Záveromodvolacísúduvádza,ženakoľkonebolovkonanípreukázané,žedošloreálnekpôžičke,za
ktorej uhradenie by zodpovedal žalovaný, bol rovnako správny aj záver súdu prvej inštancie o správnosti
popretiazabezpečovaciehoprávaajehoporadia,keďžeibaexistujúcupohľadávkujemožnézabezpečiť.

Na rozdiel od konkurzu, kde je možné prihlásiť si pohľadávku aj voči inej osobe ako osobe úpadcu, ak
je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa na majetok úpadcu, v reštrukturalizácii takýto
postup nie je možný. Bez existencie pohľadávky voči žalovanému (ako reštrukturalizačnému dlžníkovi)
tak nie je možné prihlásiť ani samostatné zabezpečovacie právo na majetku dlžníka.38. V danom prípade tak dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a
vylučujú pohľadávku žalobcu z uspokojenia v reštrukturalizácii žalovaného tak, ako bola prihlásená. Súd

prvej inštancie preto žalobu žalobcu správne zamietol a svoje závery odôvodnil dostatočne zrozumiteľne
a presvedčivo. Preto sa odvolací súd nestotožnil ani s námietkou žalobcu o arbitrárnosti odvolaním
napadnutého rozsudku.

39. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný

súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS
119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

40. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací
súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecnesprávneaztohodôvoduodvolacísúdviazanýodvolacímidôvodmivzmysle§380CSPnapadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu
v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).