Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sfk/66/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200185
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:3022200185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD., a členov senátu Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca) a JUDr. Juraja Vališa, LL.M.,
v právnej veci žalobcu: Bidfood Slovakia s. r. o., so sídlom: Piešťanská 2321/71, 915 01 Nové Mesto
nad Váhom, IČO: 34 152 199, právne zastúpený: Blanář & Partners s. r. o., advokátska kancelária, so
sídlom: Gunduličova 4, 811 05 Bratislava, IČO: 36 866 784, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100733158/2022 z 5. apríla 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne č. k.: 11S/54/2022-115, z 13. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na prerušenie konania zamieta.
II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k.
11S/54/2022-115 zo dňa 13. apríla 2023 mení tak, že rozhodnutie žalovaného, č. 100733158/2022 zo
dňa 5. apríla 2022 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
III.Žalobcovi sapriznáva právonaúplnúnáhradutrovkasačnéhokonaniaakoajkonaniapredsprávnym
súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1.DaňovýúradTrenčín(ďalej„správcadane“)vykonalužalobcuakodaňovéhosubjektudaňovúkontrolu

dane z pridanej hodnoty (ďalej „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobia január až december 2012
a január až máj 2013.
2. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly vydal rozhodnutie zo dňa 19.06.2019, ktorým
žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 111.523,10 eura za zdaňovacie obdobie jún 2012. Rozhodnutie
správcu dane bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 16.12.2019. Správca dane ďalším
rozhodnutím zo dňa 26.08.2020, opätovne žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 111.523,10 eura za
zdaňovacie obdobie jún 2012. Rozhodnutie bolo zrušené v odvolacom konaní rozhodnutím žalovaného

zo dňa 19.02.2021 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Správca dane v poradí tretím rozhodnutím
č. 481170/2021 zo dňa 14.10.2021 (ďalej „rozhodnutie správcu dane“) podľa § 68 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej „daňový poriadok“), vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 106.137,50 eura
na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012.
3. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 100733158/2022 zo dňa 05.04.2022, (ďalej len
„rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 daňového

poriadku ako vecne správne potvrdil.

II. Konanie na správnom súde4. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj
prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). V

správnejžalobenamietalprocesnoprávneakoajhmotnoprávnepochybeniasprávcudaneažalovaného.
Napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné, vychádzajúce z nedostatočne
zisteného skutkového stavu, ktorý nemá oporu v administratívnom spise a tiež z nesprávneho právneho
posúdenia veci žalovaným.
5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 11S/54/2022-115 z 13.

apríla 2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.
6. V odôvodnení rozsudku uviedol, že správca dane žalobcovi nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie
dane z faktúr za nákup tovaru od dodávateľských spoločností Anton Škoda ACES, BOLITEX, s. r. o.,
M-I, s. r.o. a Ro.Li. s. r. o., pretože bolo preukázané, že žalobca nekonal s odbornou spôsobilosťou a
neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenia, ktoré prijal

od uvedených dodávateľov, nebudú viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti DPH, pričom z
dokazovania vyplynulo, že žalobca vedel, resp. mal vedieť, že sa zúčastňuje podvodného konania.
7. Medzi účastníkmi nebola sporná existencia tovaru, nadobudnutie žalobcom, ani preprava, sporným
sa stalo podvodné konanie v reťazi transakcií a vedomosť žalobcu o takomto konaní, prijatie
dostatočnýchopatrenízaúčelomzamedzeniajehoúčastinaobchodovaní,konaniesnáležitouodbornou

starostlivosťou.
8. Správca dane podľa správneho súdu vyrubil daň z dôvodu preukázania podvodného reťazca
zainteresovaných daňových subjektov, vrátane zahraničných, obchodujúcich s hydinovým mäsom z
Brazílie za účelom znižovania daňovej povinnosti. Žalobca je obchodníkom s mrazeným kuracím
mäsom, prevádzkujúcim sklad v Novom Meste nad Váhom a v Prešove, ktorý dodával tovar

podnikateľským subjektom. Žalobca vedel, že nakupované kuracie mäso pochádza z Brazílie a
výhradným distribútorom tovaru boli spoločnosti v Holandsku, napr. FERDINANDS ZANDBERGEN
BV, od ktorej nakupoval tovar cez materskú spoločnosť Bidfood Czech Republic s. r. o. V rámci
preukazovania oprávnenosti nároku na odpočet dane sa obmedzil iba na preukázanie splnenia
formálnych podmienok možnosti obchodovania so slovenskými dodávateľmi, ako je overenie či za

predmetnú spoločnosť koná oprávnená osoba, preverenie platnosti IČ DPH na portáli VIES. Žalobca
prijímal daňové doklady od dodávateľov, o ktorých mohol vedieť, že ide o subjekty, ktoré s ohľadom
na ich podnikateľskú minulosť nepochybne nemôžu dosiahnuť zisk z takto realizovaných obchodných
transakcií bez toho, aby boli poznačené podvodom na DPH.
9. Správca dane na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že viaceré indície, ako nízka

cena dodávaných výrobkov, znalosť žalobcu ako skúseného obchodníka o cenách výrobkov, absencia
skúseností dodávateľov z pohľadu ich histórie a obchodovaním s uvedenou komoditou, nedostatočné
personálne, technické a materiálne vybavenie dodávateľov, mali viesť k zvýšenej obozretnosti u žalobcu,
ktorý si nedostatočne preveril svojich obchodných partnerov a neprijal potrebné opatrenia na zabránenie
účasti na podvodnom konaní. I keď sa navonok javí splnenie podmienok podľa § 49 ods. 1 a ods. 2

písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon
o DPH“), mal za zrejmé, že transakcie v reťazci, na ktorých sa podieľal žalobca nemali ekonomické
opodstatnenie, v reťazci dodaní došlo k daňovému úniku, pričom žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje
plnení, ktoré sú súčasťou podvodu.
10.Žalovanývnapadnutomrozhodnutískonštatoval,žezvykonanéhodokazovaniavyplývajúneobvyklé

okolnosti obchodných transakcií, ktoré v nadväznosti na skutočnosti zistené v súvislosti s dodávateľmi
zakladajú dôvodné pochybnosti, že dodávatelia a žalobca deklarovali vzájomné obchodné transakcie
len pre daňové účely, pričom deklarovaní tuzemskí dodávatelia boli do fakturačného reťazca vložení
účelovo, bez ekonomického opodstatnenia s cieľom zneužiť systém neutrality DPH. Žalobca tak získal
daňovú výhodu v podobe odpočítania dane, ktorú by inak nedosiahol. Úlohou tuzemských dodávateľov

Anton Škoda ACES, BOLITEX, s. r. o., a Ro.Li. s. r. o. a M-I, s. r. o. bolo faktúry vystaviť a vykázať v
daňovom priznaní, s cieľom navodiť dojem reálneho obchodovania a zachovania neutrality dane, avšak
s chýbajúcou daňou, ktorú do štátneho rozpočtu uvedení dodávatelia reálne neodviedli, pretože si daň
na výstupe fakturovanú platiteľovi znížili prostredníctvom nepreukázaných odpočítaní dane od ďalších
pochybných subdodávateľov.

11. Postup žalobcu, ktorý si preveril dodávateľov len formálne, sa podľa správneho súdu preukázal
ako nedostatočný, a z dokazovania a predložených dôkazov nevyplynulo, aké opatrenia v záujme
obozretnosti vyvinul a prijal. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca mohol vedieť opodvode na DPH, s ktorým bol spojená a ku ktorému došlo pri ním deklarovaných obchodoch s tovarom,
keby konal s náležitou starostlivosťou.
12. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, že došlo k podvodnému konaniu za účasti žalobcu, ktorý o svojej účasti v ňom mohol, resp.
mal vedieť, pričom bolo preukázané, že nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia,
ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenia, ktoré prijal od dodávateľov Anton
Škoda ACES, BOLITEX, s. r. o. a Ro.Li, s. r. o. a M-I, s. r. o. nebudú viesť k jeho účasti na daňovom
podvode v oblasti DPH je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdu a judikatúrou Súdneho dvora

EÚ.
13. Keďže správny súd opakovane preskúmaval rozhodnutia daňových orgánov, týkajúce sa totožných
účastníkov konania, kedy bol žalobcovi vyrubený rozdiel na DPH za príslušné zdaňovacie obdobie, na
základe rovnakej kontroly a uplatneného odpočtu, za dodanie rovnakého tovaru (mäsa); išlo teda o
rovnakého žalobcu a totožný predmet konania, správny súd v zmysle § 140 SSP poukázal na rozsudky
správneho súdu, sp. zn. 11S/51/2022 a sp. zn. 11S/52/2020, zo dňa 28. marca 2023.

14. Správny súd v odôvodnení rozsudku konkrétne citoval body 51. až 70. rozsudku, sp. zn.
11S/51/2022, s právnymi závermi, v zmysle ktorých bolo riadne preukázané, že sa žalobca zúčastnil na
daňovom podvode, o ktorom mohol, resp. mal vedieť, keby konal s náležitou starostlivosťou, s cieľom
získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Považoval za jasne a zreteľne naplnené všetky znaky
daňovéhopodvodu.Správcomdanebolopreukázanévytvoreniepodvodnéhoreťazcazainteresovaných

subjektov, vrátane zahraničných, obchodujúcich s hydinovým mäsom z Brazílie, za účelom znižovania
daňovej povinnosti. Možno prijať záver, že k daňovému úniku došlo u dodávateľov žalobcu - spoločnosti
BOLITEX, s. r. o. a M-I, s. r. o., ktorí si kompenzovali daň, uvedenú na sporných faktúrach vystavených
pre žalobcu, deklarovaním nepreukázaných odpočítaní dane na vstupe a faktúrami za fiktívne plnenia,
pričom žalobca je s podvodom spojený prostredníctvom priamej reťaze dodaní. Žalobca si odpočítaním

dane zo sporných dodávateľských faktúr výrazne znížil vlastnú daňovú povinnosť, ktorú by mal, ak by
tovar nakupoval priamo od zahraničných dodávateľov z EÚ. Nízka cena tovaru mala podľa správneho
súdu u žalobcu vzbudiť podozrenie, že sa môže jednať o tovar prefakturovaný po nadobudnutí z
členských krajín EÚ cez reťazec subjektov, kde nepriznanie dane zabezpečí zníženie ceny. Žalobca
prinajmenšom od materskej spoločnosti Bidfood Czech Republic, s. r. o., ktorej dodávala napr. kuracie

mäso z Brazílie holandská spoločnosť Ferdinand Zandbergen BV vedel, aké sú štandardné ceny tejto
komodity.
15. Podľa názoru správneho súdu bolo preukázané, že vykonanými kontrolami správcu dane bolo
zistené, že dodávateľ žalobcu - spoločnosť BOLITEX, s. r. o. deklarovala nákup mäsa od subjektov
(PJ GASTRO, s. r. o., LAUBERHAUS SK s. r. o., SALIM SK, s. r. o., Slovak-Market, s. r. o.), ktoré

nepreukázali dodanie tovaru od predmetného dodávateľa (BOLITEX s. r. o.), vyhotovila žalobcovi
daňové doklady, na ktorých uviedla daň, avšak túto v daňovom priznaní nezaplatila, pretože ju znížila
dodávateľskými faktúrami za fiktívne plnenia, od uvedených dodávateľov. Žalobca sa zúčastňoval na
podvodnom konaní tak, že tovar živočíšneho pôvodu nakupoval od tzv. nárazníka a nezvestného
obchodníka, spoločnosti BOLITEX, s. r. o. Žalobca si uplatňovaním odpočítania dane z dodaní od

spoločnosti BOLITEX, s. r. o. v konečnom dôsledku výrazne znížil vlastnú daňovú povinnosť, ktorú by
inak mal, ak by tovar nakupoval od zahraničných dodávateľov z EÚ.
16. Vedomosť o účasti na podvodnom konaní vo vzťahu k spoločnosti BOLITEX, s. r. o. správca dane
podľa správneho súdu riadne preukázal, a tento záver vyplynul z nasledovných skutočností:

- z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že obchodná spolupráca s dodávateľom BOLITEX, s. r.
o., začala uzatvorením Rámcovej kúpnej zmluvy so zástupcom spoločnosti BOLITEX, s. r. o. M. Topiča
formálnym overením obchodného partnera;
- konateľka spoločnosti BOLITEX, s. r. o. bez potrebného personálneho, materiálneho zázemia mala
zabezpečiť dodávky pre žalobcu, pričom spoločnosť nebola známym a etablovaným dodávateľom

kuracieho mäsa na slovenskom trhu, ktorá skutočnosť mala žalobcu upozorniť na potrebu
dôslednejšieho preverenia dodávateľa, čo sa však nestalo;
- jednotlivé dodávky tovaru na základe rámcovej zmluvy boli realizované v období roka 2012 a 2013,
pričom žalobca v uvedenom období vedel z verejne dostupných zdrojov, že dodávateľ BOLITEX, s. r.
o. je spoločnosť bez histórie a skúseností;

- podľa d odpovede RPVS Bratislava bola vykonaná registrácia dodávateľa BOLITEX, s. r. o. na základe
žiadosti podľa § 40 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti (ďalej len „zákon č. 39/2007
Z. z.“) ako „sprostredkovateľ - podnikateľ špecializovaný pre obchod s potravinami“, pričom uvedená
spoločnosť hlásila príchod zásielok živočíšneho pôvodu v mieste určenia : Nové Mesto nad Váhom, ulicaPiešťanská, NOWACO Slovakia s. r. o., v počte 2 zásielky, a to hydinové mäso (kuracie) v množstve
20.952,- kg, pôvod zásielky: Česká republika, zápisom dňa 11.01.2012, išlo teda o jedinú nahlásenú
zásielku, pričom nahlásené množstvo nebolo totožné s údajmi na faktúre vystavenej dňa 11.01.2012

pre žalobcu.

17. Správny súd ďalej poukázal na skutočnosť, že dokazovaním správcu dane bolo preukázané, že na
základe podvodného konania došlo k daňovému úniku aj u dodávateľa žalobcu - spoločnosti M - I, s.
r. o. Žalobca sa na podvodnom konaní zúčastňoval tak, nakupoval tovar živočíšneho pôvodu od tzv.

nárazníka a neskôr nezvestného obchodníka, spoločnosti M-I, s. r. o. a ďalej ho predával tuzemským
odberateľom. Žalobca si uplatňovaním odpočítania dane z dodaní od spoločnosti M-I, s.r.o. v konečnom
dôsledku výrazne znížil vlastnú daňovú povinnosť, ktorú by mal, aby tovar nakupoval od zahraničných
dodávateľov z EÚ.
18. Vedomosť o účasti na podvodnom konaní vo vzťahu k spoločnosti M-I, s. r. o. správca dane podľa
správneho súdu riadne preukázal, a tento záver vyplynul z nasledovných skutočností:

- z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že obchodná spoločnosť s dodávateľom M - I, s.r.o. začala
uzatvorením Rámcovej zmluvy so zástupcom spoločnosti BOLITEX, s. r. o. a formálnym overením
obchodného partnera;
- spoločnosť M-I, s. r. o. nebola známym a etablovaným dodávateľom kuracieho mäsa na slovenskom

trhu. Táto skutočnosť mala žalobcu upozorniť na potrebu dôslednejšieho preverenia dodávateľa, čo sa
nestalo;
- jednotlivé dodávky na základe rámcovej zmluvy boli realizované v období roka 2012 a 2013, pričom
žalobca z verejne dostupných zdrojov vedel, že spoločnosť M-I, s. r. o. je spoločnosť bez histórie a
skúseností;

- podľa doručených odpovedí RPVS spoločnosť M-I, s. r.o. nie je vedená v registri prevádzkovateľov
potravinárskych podnikov a nie je evidovaná ako príjemca v mieste určenia.

19. Žalobca si svojho dodávateľa vybral sám a mal prijať všetky rozumné opatrenia a odbornú
starostlivosť, vyplývajúce z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu svojej

hospodárskej činnosti, keďže išlo o nákup tovaru vysokej hodnoty, podliehajúci veterinárnym kontrolám
a pochádzajúci z krajín EÚ. Mohol urobiť vhodné opatrenia, aby sa uistil, že obchodné transakcie, ktoré
uskutočnínebudúpoznačenépodvodom.Správnysúdtakskonštatovalnedôvodnosťnámietokohľadom
neunesenia dôkazného bremena daňových orgánov, týkajúceho sa preukazovania podvodného
konania, ako aj jeho účasti na podvodnom reťazci spoločností, spojenom s únikom DPH.

20. Správny súd skonštatoval, že na základe správcom zistených dôkazov možno prijať záver o
neobozretnom konaní žalobcu, ktorý za zistených okolností vstúpil do obchodných transakcií, s ktorými
bol spojený daňový únik. Nízka cena dodávaných tovarov mala vzbudiť podozrenie, že sa môže jednať o
tovar prefakturovaný po nadobudnutí z členských krajín EÚ cez reťazec subjektov, kde nepriznanie dane
z faktúr za fiktívne plnenia u stratených obchodníkov zabezpečí zníženie ceny. Žalobca mohol urobiť

opatrenia, aby sa uistil, že obchodné transakcie, ktoré uskutoční nebudú poznačené podvodom. Žalobca
prinajmenšom od materskej spoločnosti Bidfood Czech Republic s.r.o., ktorej vo významnej miere
dodávala, napr. kuracie mäso z Brazílie holandská spoločnosť Ferdinand Zandbergen BV (obchodovali
spolu od roku 2008) vedel, aké sú štandardné predajné ceny komodity. Žalobca sa orientoval v trhových
cenách komodít a tieto vedel posúdiť, ktoré skutočnosti súvisiace s deklarovanými dodávateľmi žalobcu,

ktoré žalobcovi v čase realizácie transakcií museli byť známe, boli neštandardné a neobvyklé.
21. Zmyslom overenia nového obchodného partnera po stránke finančnej, právnej, daňovej (due
diligence) je vylúčiť možnosť podvodu v obchodnoprávnych vzťahoch s novým obchodným partnerom.
Žalobca si pri výbere partnera vybral spoločnosť BOLITEX, s. r. o. a M-I, s. r. o. iba na základe ceny
tovaru, iné kritériá nezohľadňoval. Cena ako hlavné výberové kritérium pri obozretnom podnikateľovi

nestačí. Z dokazovania správcu dane ani dôkazov predložených žalobcom nevyplynulo, aké opatrenia
(okrem vyššie uvedených formálnych) v záujme obozretnosti a opatrnosti vyvinul. Možno preto súhlasiť
so záverom daňových orgánov, že žalobca mohol vedieť o podvode na DPH, s ktorým bol spojený a ku
ktorému došlo pri deklarovaných obchodoch s tovarom, keby konal s náležitou starostlivosťou.
22. V prípade mäsa ide o tovar, na ktorý sa vzťahuje Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č.

931 /2011 zo dňa 19.09.2011 o požiadavkách na vysledovateľnosť stanovených nariadením Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 v súvislosti s potravinami živočíšneho pôvodu (ďalej len „nariadenie
o vysledovateľnosti potravín“ ), v zmysle ktorého prevádzkovateľ potravinárskeho podniku (ďalej len
„PPP“) musí mať k dispozícii informácie o názve a adrese PPP, odkiaľ sa potravina odoslala a adresupredávajúceho PPP, ak sa líši od miesta odoslania. Subjekt obchodujúci s potravinami musí byť na
túto činnosť registrovaný v zmysle platných veterinárnych predpisov - zákona č. 39/2007. Žalobca ako
subjekt povinný riadne si plniť svoje povinnosti obchodníka s potravinami živočíšneho pôvodu musel mať

zodpovedajúce vedomosti o transakcii ako aj o subjektoch do nej zapojených. Zároveň mal mať žalobca
vedomosť, odkiaľ sa potravina odoslala a kým bola odoslaná. Túto skutočnosť si mal žalobca overiť a
vyžiadať si príslušné doklady. Správny súd v tejto súvislosti poukázal na neskúsenosť preverovaných
dodávateľov v obchodovaní s potravinami živočíšneho pôvodu, keďže neboli registrovaní v zmysle
platných veterinárnych predpisov (M-I, s. r. o.) alebo boli registrovaní len krátko (dodávateľ BOLITEX,

s. r. o.). Je v záujme žalobcu ako poctivého obchodníka, aby pri uzatváraní obchodných kontraktov
postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a obozretnosťou, čo sa v tomto prípade jednoznačne
nestalo a daňové orgány správne prijali záver, že žalobca mohol vedieť o podvode na DPH, s ktorým bol
spojený, keby bol konal s náležitou starostlivosťou. Na základe uvedeného skonštatoval nedôvodnosť
námietok, že žalobca splnil všetky povinnosti pri vysledovateľnosti tovaru a neobchodoval s potravinami
neznámeho pôvodu.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného
23. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov
podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) SSP. Navrhol, aby kasačný súd podľa § 462 ods.
1 SSP zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vráti

žalovanému na ďalšie konanie. Alternatívne kasačnému súdu navrhol, aby rozsudok správneho súdu
zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
24. Sťažovateľ v rámci nesprávneho procesného postupu, ktorý mu znemožnil uskutočniť jemu patriace
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP]
namietal (i) nevysporiadanie sa so zásadnými žalobnými námietkami (ii) spájanie aktívnej a pasívnej

účasti na podvode s DPH (iii) nesprávnu aplikáciu tzv. Axel Kittel testu (iv) nevyhodnotenie dôkazov a
(v) nedodržanie právne záväzného názoru žalovaného správcom dane.
25. Napokon v rámci kasačného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci [(§ 440 ods. 1 písm.
g) SSP)] sťažovateľ spochybnil (i) hodnotenie neutrality preverovaných zdaniteľných plnení, (ii) údajné
nekonanie s odbornou starostlivosťou, a v rámci toho a) údajne nízke ceny dodávateľov a koordináciu

s materskou spoločnosťou, a b) vysledovateľnosť potravín a preverovanie registrácie dodávateľov na
RVPS, c) preverovanie si obchodných partnerov.
26. Sťažovateľ namietal nedostatočné odôvodnenia napadnutého rozsudku, pretože správny súd sa
nevysporiadal (i) s jej námietkou neprípustnosti spájania jeho aktívnej a pasívnej účasti na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom zo strany príslušných správnych orgánov, (ii) s namietanou

nesprávnou aplikáciou Axel Kittel testu správnymi orgánmi (správne orgány vykonali trojkrokový test,
namiesto štvorkrokového testu, keď žalovaný a správca dane si položili otázku, či bol identifikovaný
podvod a nezodpovedali si otázku, či daňový únik vznikol v posudzovaných obchodoch - teda na
strane obchodu žalobcu a jeho obchodných partnerov a či bol podvodného charakteru, keďže žalobca
z neho nečerpal daňovú výhodu), (iii) s namietaným nevyhodnotením predložených dôkazov (výpisy

z bankových účtov, e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a obchodnými partnermi, protokoly z
vykonaných veterinárnych kontrol v rokoch 2012 a 2013 bez zistení voči sťažovateľovi) a ani s
namietaným nerešpektovaním právne záväzného názoru žalovaného správcom dane, čo žalovaný jeho
ostatným rozhodnutím aproboval.
27. Správny súd sa podľa sťažovateľa tiež odklonil od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného

súdu, reprezentovanej rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej „najvyšší súd“)
sp. zn. 4Sžfk/14/2010 zo dňa 21. apríla 2011, sp. zn. 5Sžf/23/2016 zo dňa 16. januára 2017, sp.
zn. 3Sžfk/27/2018 zo dňa 23. januára 2019 a rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky (ďalej „najvyšší správny súd“) sp. zn. 1Sžfk/10/2022 z 24. februára 2022.
28. Z rozhodovacej činnosti sťažovateľ vyvodzuje, že vyrubovacie konanie nemôže byť nástrojom

predlžovania daňovej kontroly. Rozsah dokazovania vo vyrubovacom konaní je podľa názoru
sťažovateľa limitovaný a determinovaný návrhmi daňového subjektu (§ 68 ods. 3 Daňového poriadku).
Opačný výklad by smeroval k negovaniu významu daňovej kontroly. V predmetnej veci žalovaný a
správca dane tieto princípy porušili, keď pôvodne v daňovej kontrole pomenovaný dôvod neuznania
uplatnených daňových oprávnení (nepreukázanie materiálnych podmienok) zmenili vo vyrubovacom

konaní na základe dodatočne vykonaného dokazovania až na údajnú aktívnu, resp. pasívnu účasť
sťažovateľa na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Sťažovateľ neinicioval žiadne
dokazovanie, ktoré by vo vyrubovacom konaní malo viesť k takýmto záverom.29. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom namietal sťažovateľ v súvislosti s viacerými
závermi správneho súdu.
30. V prvom rade sťažovateľ namietal, že obchodné vzťahy boli realizované v súlade so zásadou

neutrality daňových plnení. Pokiaľ sa sťažovateľ rozhodol nakúpiť tovar od vnútroštátnych obchodných
partnerovnamiestointrakomunitárnehododania(odinýchobchodnýchpartnerov),týmtonezískalžiadnu
daňovú výhodu. K tomuto záveru okrem vlastnej argumentácie predložil aj znalecký posudok č. 5/2022
zo dňa 2. novembra 2022. V predmetnej veci preto nebolo preukázané, že by sťažovateľ čerpal
akúkoľvek daňovú výhodu.

31. Rovnako sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie vedomostnej stránky účasti na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, osobitne v časti tvrdeného konania v rozpore s
odbornou starostlivosťou.
32. Správnemu súdu vytkol, že neobchodoval s tovarom za príliš nízke ceny, išlo o ceny tovarov v rozpätí
spadajúcom do ceny obvyklej v danom čase a na danom mieste. Toto žalobca preukázal, okrem iného,
ponukou konkurencie (leták „METRO“). Žalovaný a správca dane nepreukázali, že by išlo o zjavne nízke

ceny, nepredložili žiadne cenové analýzy, analýzy ziskovosti a pod. V súlade s rozhodovacou činnosťou
Súdneho dvora EU (rozhodnutie C-103/09 vo veci Weald Leasing) by bola ako relevantná pochybnosť
len preukázaná výrazná odchýlka v jednotkových cenách medzi nákupnými cenami. Dôkaz o výraznom
rozdiele oproti trhovým cenám nebol v predmetnej veci žalovaným a správcom dane produkovaný.
33. Pokiaľ správca dane a žalovaný zohľadňovali ceny dodávateľa KOVÁŘ plus s.r.o., neuviedli, prečo

má ísť o referenčné ceny. Sťažovateľ namietal, že porovnateľná v tomto smere bola spoločnosť METRO
Cash & Carry SR s.r.o., konkurent sťažovateľa. K tomuto predložil aj cenové letáky „METRO“. Pokiaľ
správny súd argumentoval, že z týchto nevyplýva nákupná cena tovarov, ale len ich predajná cena,
takéto tvrdenie neobstojí. Ak totiž predmetná spoločnosť, ako priamy konkurent sťažovateľa, bola
schopná vykonávať predaj tovaru za podobnú cenu, za ktorú vykonával sťažovateľ nákup, pričom pri

tejto cene vykazovala ziskovosť, jej nákupné ceny museli byť podstatne nižšie. Inak by predmetná
spoločnosť vykazovala stratu, čo je v rozpore s podstatou a zmyslom podnikania (predávanie tovarov
pod cenu). Správca dane a žalovaný, rovnako ako správny súd, nevykonali žiadnu analýzu nákupných
cien s porovnateľnými subjektami ako sťažovateľ na slovenskom trhu a ani s označenou konkurenciou
a takéto dôkazy odmietli vykonať.

34. K spoločnosti KOVÁŘ plus s.r.o. uviedol, že ide o zahraničný subjekt (českého obchodníka),
ktorý nemôže byť použitý ako cenový referent vo vzťahu k sťažovateľovi. Opakovane zdôrazňoval, že
nepoznal nákupné ceny zahraničných dodávateľov počas kontrolovaného obdobia.
35. Pokiaľ správca dane, žalovaný a správny súd akcentovali agrárne informácie (správy
Pôdohospodárskej platobnej agentúry) tak sťažovateľ zdôraznil, že ide o odbytové ceny a ceny, ktoré

sa týkajú len slovenských prvovýrobcov, nie obchodníkov s potravinami. Sťažovateľ však nenakupoval
tovary od slovenských spracovateľov a prvovýrobcov hydiny, ale od obchodníkov špecializujúcich
sa na nákup a predaj takéhoto tovaru. Predmetné informácie nie sú použiteľné na priemerné ceny
prvovýrobcov zo zahraničia, nie sú preto použiteľné vo vzťahu k cenám tovaru dovážaného zo
zahraničia. Tieto informatívne údaje uvedené v správach nereflektujú ani spôsob balenia, vplyv

obchodného vyjednávania, veľkoobjemových objednávok a pod., ktoré majú výrazný vplyv na konečnú
nákupnú cenu tovaru. Výrobné náklady slovenských chovateľov sú vyššie ako pri zahraničných. Pri
mäse z Brazílie či z Poľska je jednotková cena nižšia o ďalších cca 10 % ako v prípade slovenských
spracovateľov.
36. K tvrdenej koordinácii cien s materskou spoločnosťou (ČR) sťažovateľ namietal, že v správnom

konaní (ako to uviedol výslovne v rozhodnutí a vo vyjadrení k správnej žalobe aj žalovaný) nebolo
sporné, že koordinácia nákupných cien medzi žalobcom a materskou spoločnosťou z Českej republiky
neprebiehala. Skutočnosti týkajúce sa bydliska konateľa sťažovateľa žiadnym spôsobom nedokazujú
akúkoľvek spojitosť či koordináciu cien medzi materskou spoločnosťou (ČR) a sťažovateľom. Sťažovateľ
opakovane v konaní poukazoval na skutočnosť, že má vlastný obchodný model nákupu potravín, ktorý

sa riadi obchodným oddelením v Slovenskej republike, skladové systémy sťažovateľa a materskej
spoločnosti nie sú žiadnym spôsobom prepojené.
37. K pochybnostiam ohľadom vysledovateľnosti potravín a preverenia registrácie sťažovateľ
akcentoval, že správny súd opomenul vysporiadať sa s rozhodnutím Súdneho dvora EU C-329/18
vo veci Altic SIA, podľa ktorého takéto okolnosti pri preukazovaní daňového podvodu a účasti na

obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom nie sú relevantné. Sťažovateľ tiež namieta, že
podľa príslušnej európskej legislatívy je povinný vedieť, od koho tovar nadobudol a komu ho dodal. Nie
je však povinný identifikovať ostatných dodávateľov v obchodnom reťazci. Navyše všetky informácie,
ktoré má sťažovateľ mať k dispozícii, sú uvedené na obchodných dokumentoch dodaných k príslušnýmdodávkam (faktúry, dodacie listy, príjemky, nákladné listy a pod.), na príslušnom obale (etikete) potravín
a v internom skladovacom systéme Inventa. Osobu odosielateľa potravín sa žalobca mohol dozvedieť
až z CMR dokladov po dodaní do skladu. V rámci vykonaných kontrol neboli pritom zo strany príslušných

orgánov zistené žiadne vážnejšie nedostatky na úseku vysledovateľnosti potravín. Sťažovateľ tiež
zdôrazňuje, že v rokoch 2012 a 2013 neboli zoznamy registrovaných subjektov obchodujúcich s
potravinami verejne dostupné a nemohol si overovať túto registráciu.
38. Z hľadiska opatrení sťažovateľ uvádza, že si svojich obchodných partnerov vždy riadne preveril.
Takéto preverenie považuje sťažovateľ za dostatočné aj s odkazom na Zbierku z Fóra Generálneho

riaditeľstva EÚ 2016 (túto správny súd nevyhodnotil). Pre účely obchodovania nemuseli mať deklarovaní
dodávatelia žiadne osobitné materiálne, či technické podmienky. Navyše podľa rozhodovacej činnosti
Súdneho dvora EÚ (C-277/14 vo veci Stehcemp) či kasačného súdu (rozhodnutie najvyššieho
správneho súdu, sp. zn. 3Sžfk/15/2020) takáto absencia podmienok nemôže byť podozrivou indíciou,
ktorá by mala indikovať vedomosť sťažovateľa o podvodnom konaní. Obdobne poukázal aj na
rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. IV. ÚS

86/2022 zo dňa 15. februára 2022.
39. Sťažovateľ navrhol kasačnému súdu, aby predložil prejudiciálnu otázku „či sa má článok 18 ods.
2 a ods. 3 Nariadenia o vysledovateľnosti (č. 178/2002) vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba
zúčastňujúca sa na potravinovom reťazci si overila svojho priameho dodávateľa a svojho priameho
odberateľa podľa zásady jeden krok vzad a jeden krok vpred, pričom ale táto zásada nie je relevantná

na účely určenia toho, či zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii
zahŕňajúcej podvod na DPH.“
40. Žalovaný sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti tak, že odkázal na svoju doterajšiu argumentáciu vo
svojom rozhodnutí a v jeho vyjadreniu k správnej žalobe. Navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú
zamietnuť.

41. Sťažovateľ v replike zdôraznil, že žalovaný s výnimkou všeobecného tvrdenia nevyužil žiadne
prostriedky procesnej obrany a nepredniesol žiadnu argumentáciu, ktorou by podporil vlastné tvrdenia.
Nebol schopný uniesť vlastné dôkazné bremeno. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že viaceré
tvrdenia v správnej žalobe zostali pre toto konanie nesporné a správny súd si ich mal s odkazom na §
151 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)

osvojiť a v súlade s nimi rozhodnúť.

IV. Posúdenie veci kasačným súdom
42. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. b) SSP v znení účinnom do 30. júna

2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý
rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že
kasačná sťažnosť je dôvodná.
43. Kľúčovými právnymi otázkami v predmetnej veci boli otázky, (i) či vo vyrubovacom konaní možno
zmeniť v protokole z daňovej kontroly identifikovaný dôvod pre neuznanie uplatnených daňových

oprávnení, (ii) či žalovaný a správca dane riadne odôvodnili a identifikovali všetky podmienky tzv. Axel-
Kittel testu a (iii) či bola riadne preukázaná vedomosť sťažovateľa o tom, že môže participovať na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Sťažovateľ tiež namietal nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku.
44. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou kasačný súd v prvom rade konštatuje, že napadnutý

rozsudok považuje za dostatočne odôvodnený, poskytujúci odpovede na všetky relevantné námietky
sťažovateľa. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že sťažovateľovi nebolo
preukázané úmyselné zapojenie do podvodného reťazca (aktívna účasť), ale to, že ak by prijal všetky
potrebné opatrenia v rámci potrebnej obozretnosti mal a mohol vedieť, že sa svojím plnením môže
zúčastniťnaobchodnomreťazcipoznačenomdaňovýmpodvodom.Rovnakosasprávnysúdvysporiadal

aj s otázkou vykonania Axel-Kittel testu, keď tento považoval za správne vykonaný zo strany orgánov
finančnej správy. Z napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ktoré vykonané dôkazy považoval správny súd
za rozhodujúce a z akých dôvodov. Kasačná sťažnosť sťažovateľa preto v tejto časti nebola dôvodná.
45. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu a obsahu kasačnej sťažnosti najvyšší správny súd zistil,
že predmetom konania pred kasačným súdom boli už skutkovo aj právne obdobné veci identických

účastníkov konania, identickej daňovej kontroly s tým, že jediným rozdielom medzi danými konaniami
sú rozličné zdaňovacie obdobia, pričom mal kasačný súd preukázanú relevantnú skutočnosť, a to, že
vo všetkých prípadoch boli deklarovanými dodávateľmi sťažovateľa obdobné subjekty. Ide o rozsudky
kasačného súdu sp. zn. 4Sfk/84/2023 a sp. zn. 4Sfk/78/2023 z 23.10.2024, a rozsudok sp. zn.8Sfk/18/2023 z 30. júla 2023. Kasačný súd preto v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie
skôr vydaného rozsudku, sp. zn. 8Sfk/18/2023 z 30. júla 2024, s ktorým sa stotožňuje, konkrétne na
body 59 až 114, v ktorých kasačný súd skonštatoval nasledovné závery:

„59. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že správny súd sa nevysporiadal s námietkou, že žalovaný v
napadnutom rozhodnutí nerešpektoval právne záväzné názory žalovaného z jeho predchádzajúcich
zrušujúcich rozhodnutí, kasačný súd mu musí dať z časti za pravdu. Správny súd skutočne túto námietku
opomenul, resp. sa k nej explicitne nevyjadril. Na druhej strane však kasačný súd konštatuje, že vo
svojej rozhodovacej činnosti už uviedol (rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3 Sfk 77/2022

zo dňa 30. januára 2024, body 35 a 36; obdobne tiež rozhodnutie najvyššieho správneho súdu, sp. zn.
3 Sfk 63/2022 zo dňa 30. januára 2024, body 36 až 39):
„35. Kasačný súd nespochybňuje, že v súlade s § 74 ods. 4 Daňového poriadku sú právne
závery vyjadrené v rozhodnutí odvolacieho orgánu záväzné pre prvostupňový orgán. Ide o prejav
inštitucionálnej nadradenosti odvolacieho orgánu vo vzťahu k prvostupňovému orgánu, ktorý je
vynútiteľný kompetenciou odvolacieho orgánu zrušiť rozhodnutie, ktoré nerešpektovalo jeho právny

názor.
36. Na druhej strane je však potrebné konštatovať, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva
viazanosť odvolacieho orgánu jeho predchádzajúcim právnym názorom, vyjadreným v zrušujúcom
rozhodnutí a už vôbec viazanosť správneho či kasačného súdu takýmto názorom. Inými slovami úlohou
správnych súdov v zásade nie je vynucovať dodržiavanie pokynov odvolacieho orgánu zo strany

prvostupňového orgánu, a to už vôbec v prípade, ak tento názor zmenil samotný odvolací orgán.
Úlohou a poslaním správnych súdov je posúdiť, či výsledné (konečné) rozhodnutie, ako výsledok celého
administratívneho konania, nezasahuje do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy v rozpore so zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Prípadné procesné pochybenia
sa stávajú predmetom záujmu správneho súdu až v tom prípade, ak mohli viesť k vydaniu nezákonného

konečného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). Nerešpektovanie v zrušujúcom rozhodnutí
vyjadreného právneho názoru odvolacieho orgánu prvostupňovým orgánom, pokiaľ bolo v ďalšom
konaní opätovne aprobované odvolacím orgánom (došlo k zmene pôvodného názoru), za predpokladu,
že nové názory sú riadne odôvodnené, nepredstavuje takú procesnú vadu, ktorá by mala potenciál
vplyvu na zákonnosť konečného rozhodnutia (neoberá účastníka konania napr. o možnosť vyjadriť sa,

navrhovať dôkazy, podať odvolanie a dostať odpoveď na svoje námietky). Námietky sťažovateľa v tomto
smere sú preto zjavne bezdôvodné.“
60. Predmetná námietka sťažovateľa bola preto v tejto veci zjavne nedôvodná, bez vplyvu na zákonnosť
rozhodnutia žalovaného a nemala preto charakter takej (pre vec zásadnej) námietky, ktorá by si
vyžadovala osobitnú odpoveď správneho súdu. Keďže kasačný súd považoval napadnutý rozsudok

za preskúmateľne odôvodnený, pristúpil ku kasačnému prieskumu dôvodnosti ďalších meritórnych
sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom.

IV.1.
K zmene dôvodu pre neuznanie uplatnených daňových oprávnení vo vyrubovacom konaní

61. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namieta nesprávne práve posúdenie správneho súdu a
odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti vo vzťahu k posúdeniu otázky či správca dane a žalovaný
môžu vo vyrubovacom konaní zmeniť dôvod neuznania uplatnených daňových oprávnení v porovnaní
s dôvodom uvedeným v protokole z daňovej kontroly.
62. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou dáva kasačný súd do pozornosti, že daňová kontrola

predstavuje proces, v rámci ktorého sa zisťujú a preverujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). Pokiaľ počas daňovej kontroly vzniknú pochybnosti o dokladoch
predloženýchdaňovýmsubjektom,tietopochybnostisprávcadaneoznámidaňovémusubjektuaumožní
mu vyjadriť sa k nim (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku). Svoje pochybnosti pritom správca dane musí
formulovať tak na skutkovom ako aj právnom základe. Postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku

pritom dochádza k presunu dôkazného bremena v rámci daňovej kontroly na daňový subjekt, ktorý
má priestor na vyjadrenie alebo vysvetlenie zistených pochybností (rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 zo dňa 24. februára 2022, publikované ako judikát
18/2022 ZNSS). Výsledkom daňovej kontroly je dôkaz - protokol, ktorý obsahuje výsledky daňovej
kontroly ako aj vyhodnotenie dôkazov (§ 46 ods. 8 Daňového poriadku). Jeho obsahom musia byť tak

preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, ako aj stanoviská a vyjadrenia kontrolovaného
subjektu (§ 47 písm. g), h) a i) Daňového poriadku). Protokol z daňovej kontroly tak musí obsahovať
zhrnutie a vyhodnotenie vykonaných dôkazov, zhrnutie skutkových zistení a ich právneho posúdenia v
kontextezáverovsprávcudanesmerujúcichk(ne)uznaniuspornýchdaňovýchoprávnení.Povyhotoveníprotokolu z daňovej kontroly ako dôkazu, správca dane zasiela tento dôkaz na vyjadrenie daňovému
subjektu spolu s výzvou, ktorá daňovému subjektu umožňuje vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v
protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

63. Kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už zdôraznil, že účel daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania je v zásade odlišný (rozhodnutie najvyššieho správneho súdu, sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 zo dňa
24. februára 2022, bod 31, publikované ako judikát č. 18/2022 ZNSS). Napriek tomu však ustálená
rozhodovacia činnosť kasačného súdu pripúšťa vykonávanie dokazovania v daňovom konaní, aj nad
rámec návrhov daňového subjektu, či už v snahe odstrániť niektoré procesné nedostatky či doplniť

niektoré skutkové zistenia , v nadväznosti na argumentáciu daňového subjektu alebo v nadväznosti na
pokyn odvolacieho orgánu či správneho súdu (rozhodnutia najvyššieho správneho súdu, sp. zn. 4 Sfk
11/2022 zo dňa 25. apríla 2024, sp. zn. 4 Sfk 126/2022 zo dňa 17. októbra 2023, sp. zn. 3 Sfk 129/2022
zo dňa 21. novembra 2023 a iné). Limitom pre takéto doplňujúce vykonávanie dokazovania iniciovaného
správcom dane v daňovom konaní však je, že nemôže byť vykonané v takom rozsahu/v takej miere,
aby de facto nahrádzalo výkon samotnej daňovej kontroly (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sfk 11/2022 zo dňa 25. apríla 2024, bod 43, ale aj judikát 18/2022 ZNSS,
bod 31).
64. Navyše, z aktuálnej právnej úpravy daňového konania nemožno vyvodiť viazanosť správcu dane
alebožalovanéhoprávnymdôvodomneuznaniauplatnenýchdaňovýchoprávneníuvedenýmvprotokole
z daňovej kontroly. K takejto zmene právneho náhľadu môže dôjsť tak z dôvodu odôvodnenej zmeny

právneho názoru správcu dane, pod vplyvom dodatočne vykonaného dokazovania vo vyrubovacom
konaní alebo pod vplyvom rozhodnutia odvolacieho orgánu - žalovaného (§ 74 ods. 2 Daňového
poriadku) či správneho súdu (§ 191 ods. 5 a 6 SSP). Právna úprava pritom v § 74 ods. 2 Daňového
poriadku výslovne predpokladá, že odvolací orgán - žalovaný môže odstraňovať chyby konania alebo
ich odstránenie/doplnenie uložiť správcovi dane.

65. Pokiaľ príslušné orgány v priebehu vyrubovacieho konania alebo prípadne nadväzujúceho
odvolacieho konania zmenia dôvod pre neuznanie uplatnených daňových oprávnení v porovnaní s
protokolom z daňovej kontroly, musí sa tak spravidla diať (i) primárne na podklade skutkových zistení
vyplývajúcich zo samotného protokolu, prípadne primerane doplnených dokazovaním vykonaným v
daňovom konaní v miere a rozsahu nenahrádzajúcom daňovú kontrolu a (ii) daňovému subjektu musí

byť umožnené sa k zmenenému právnemu posúdeniu dôvodu neuznania daňového oprávnenia v
daňovom konaní vyjadriť a navrhnúť nové dôkazy (tento predpoklad vyplýva zo zásady úzkej súčinnosti
správcu dane s daňovým subjektom podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku a zásady zachovávania práv
daňovýchsubjektovpodľa§3ods.1Daňovéhoporiadku,akoajzozákazuneočakávaných/prekvapivých
rozhodnutí vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - mutatis mutandis rozhodnutie

ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 52/2019 zo dňa 1. apríla 2020, publikované v ZNaUÚS ako judikát č.
12/2020).
66. Po zohľadnení vyššie uvedenej argumentácie kasačný súd konštatuje, že v tu posudzovanom
prípade v protokole z daňovej kontroly správca dane vyjadril v konečnom dôsledku záver, že v sporných
obchodoch žalobcu neboli preukázané materiálne podmienky pre uplatnenie uplatneného práva na

odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH“), resp.
bola spochybnená identita deklarovaných dodávateľov. V prvostupňovom rozhodnutí a v žalovanom
rozhodnutí z vyrubovacieho konania však už bola ako dôvod pre neuznanie daňových oprávnení
uvedená účasť sťažovateľa na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom v súlade s § 3
ods. 6 Daňového poriadku. Kasačný súd už konštatoval, že ide o dva rozdielne dôvody pre neuznanie

daňových oprávnení, ktoré majú aj odlišné východiská (napr. rozhodnutie najvyššieho správneho súdu
sp. zn. 3 Sfk 25/2023 zo dňa 28. marca 2024, bod 54). V predmetnej veci preto došlo k zmene právneho
dôvoduneuznaniadaňovýchoprávnenímedziprotokolomakončenýmirozhodnutiamiorgánovfinančnej
správy.
67. Kasačný súd vychádzajúc z administratívneho spisu konštatuje, že sťažovateľ po doručení protokolu

z daňovej kontroly podala rozsiahle vyjadrenie (75 strán), v ktorom vzniesol viacero námietok proti
záverom správcu dane a navrhla vykonanie viacerých dôkazov (písomné vyjadrenie k protokolu
zo dňa 19. mája 2017). V nadväznosti na vyjadrenie a návrhy sťažovateľa správca dane vykonal
dokazovanie opakovaným pokusom o vypočutie obchodných partnerov a ich právnych nástupcov a o
získanie účtovných dokumentov týchto obchodných partnerov, ako aj doplnenie dokazovania v časti

spochybnenej prepravy tovaru či otázky nahlasovania zásielok kuracieho mäsa regionálnej veterinárnej
a potravinovej správe. O tomto doplnenom dokazovaní a jeho výsledkoch správca dane oboznámil
sťažovateľku listom zo dňa 6. februára 2019. V tomto liste zároveň sťažovateľke oznámil, že „správca
dane zistil, že aj keď k dodávkam došlo, právo na odpočítanie dane je neuplatniteľné z dôvodupreukázania účasti kontrolovaného daňového subjektu na podvode s daňou z pridanej hodnoty, pričom
bolo preukázané, že kontrolovaný daňový subjekt o tejto skutočnosti vedieť mal, ak by bol konal s
náležitou odbornou starostlivosťou.“ Správca dane teda informoval sťažovateľku o zmene dôvodu pre

nepriznanie uplatnených daňových oprávnení. K tomuto oboznámeniu sa žalobkyňa vyjadrila listom zo
dňa 7. júna 2019 a jej pripomienky boli ústne prerokované na pojednávaní dňa 11. júna 2019.
[...]
69. Po zrušujúcich rozhodnutiach žalovaného správca dane vykonal miestne zisťovanie s cieľom
získaniadokladovodsťažovateľky(dňa13.mája2021-sozameranímnadodávkymäsaodobchodných

partnerov žalobkyne zo zahraničia), nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly žalobkyne za zdaňovacie
obdobia január až jún 2014 s vyňatím žiadosti a odpovede na MVI (dňa 18. mája 2021), získanie
informácie z verejne dostupných zdrojov - Správa o trhu s jatočnými zvieratami a mäsom 1-25/2012,
1-11/2013 (dňa 13. septembra 2021), pričom o výsledkoch dokazovania vykonaného vo vyrubovacom
konaní a so zmenou dôvodu pre neuznanie daňových oprávnení oboznámil sťažovateľom listom zo dňa
14. septembra 2021. Tieto doplňujúce zistenia a zmeny v právnom náhľade so sťažovateľkou prerokoval

na ústnom pojednávaní dňa 4. októbra 2021, táto sa k nim vyjadrila a aj navrhla ďalšie dôkazy. Následne
vydal správca dane prvostupňové rozhodnutie, ktoré žalovaný svojím rozhodnutím potvrdil.
70. Z vyššie uvedeného skutkového priebehu je zrejmé, že po vyhotovení protokolu v nadväznosti na
vyjadrenie sťažovateľa k protokolu a dôkazom, ktoré v ňom navrhol vykonať, správca dane upustil od
pôvodne identifikovaného dôvodu pre neuznanie uplatnených daňových oprávnení, keďže sťažovateľ

materiálne a formálne podmienky v ďalšom procesnom postupe preukázal, avšak identifikoval iný dôvod
preichneuznanie,účasťsťažovateľanaobchodnomreťazcipoznačenomdaňovýmpodvodom.Kasačný
súd poukazuje na skutočnosť, že takto správcom dane vo vyrubovacom konaní pozmenený dôvod
neuznania uplatnených daňových oprávnení má svoj podklad už v skutočnostiach zistených počas
daňovejkontrolyazhrnutýchvprotokole.Totižužvprotokolesprávcadanepopisujejednotlivéobchodné

reťazce dodávok pre sťažovateľa, úniky na DPH, ich podvodný charakter (spočívajúci v postavení,
charaktere, zániku a obchodných podmienkach partnerov sťažovateľky), obchodnú účasť sťažovateľa
na takomto obchodnom reťazci a komunikuje aj indície týkajúce sa jej potenciálnej vedomosti o tomto
obchodnom reťazci (v intenciách nedodržania primeranej obozretnosti). V tomto smere kasačný súd
poukazuje osobitne najmä na strany 63 až 66 protokolu. Ďalšie dokazovanie vo vyrubovacom konaní

bolo teda zamerané len na doplnenie zistení a vyvrátenie argumentácie sťažovateľa vo vzťahu k jeho
potenciálnej vedomosti o tom, že svojimi plneniami participoval na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom.
71. Na základe doteraz uvedeného kasačný súd, stotožňujúc sa so správnym súdom, konštatuje, že
v predmetnej veci došlo k zmene dôvodu neuznania daňových oprávnení vo vyrubovacom konaní v

nadväznosti na argumentáciu sťažovateľa a dokazovania ňou alebo jej argumentáciou podnieteného.
Zmenený dôvod neuznania daňových oprávnení mal pritom svoj podstatný skutkový základ už v
zisteniach z daňovej kontroly zhrnutých v protokole, ktoré boli čiastočne doplnené zisteniami z
vyrubovacieho konania. Toto doplnené dokazovanie však ani podľa názoru kasačného súdu nebolo
vykonané v neprimeranom rozsahu negujúcom význam a zmysel daňovej kontroly. Sťažovateľka navyše

v kasačnej sťažnosti ani neuvádza, vykonanie ktorých doplňujúcich dôkazov by v tomto smere už malo
byť neprimerané. Ostatne kasačný súd tiež konštatuje, že sťažovateľka bola o zmene dôvodu neuznania
daňových oprávnení opakovane v daňovom konaní informovaný samotným správcom dane ako aj
zrušujúcimi rozhodnutiami žalovaného, pričom správca dane umožnil sťažovateľovi sa k zmene dôvodu
neuznania daňových oprávnení vyjadriť, tieto namietať a navrhovať ďalšie dokazovanie, čo sťažovateľ

využila.
72. Argumentácia sťažovateľa týkajúca sa neprípustnosti zmeny dôvodu pre neuznanie daňových
oprávnení vo vyrubovacom konaní či vykonania dokazovania vo vyrubovacom konaní v neprimeranom
rozsahu tak nie je dôvodná.

IV.2.
K dôkaznému bremenu v daňovom konaní a otázke preukázania vedomej účasti daňového subjektu na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom
73. V súvislosti s námietkami sťažovateľa týkajúcimi sa dôkazného bremena v daňovom konaní
a preukazovania vedomej účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým

podvodom dáva do pozornosti, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou
na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, (ii) formálnych
podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím práva na odpočítanie dane z dôvodudaňového podvodu, resp. účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom a (iv) odopretím práva na odpočítanie dane z dôvodu zneužitia práva.
[...]

75. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH sa aplikuje takzvaný
Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel, C-439/04 zo dňa 6. júla 2006. Odborná literatúra
(napr. RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C.
H. Beck, 2021, str. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom

dane vykonaného dokazovania kumulatívne zodpovedané kladne:
· Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
· Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
· Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
· Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol

a mal vedieť daňový subjekt?
76. Kasačný súd zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych
podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo
účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo

dňa 9. decembra 2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto
právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade
preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový
orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok

(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,
bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). Rovnako platí, že pri
preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie
od dane) dobrá viera daňového subjektu v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27. júna 2018), v

prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva zo strany daňových orgánov je tomu
naopak.
60. Z hľadiska požiadavky preukázania vynaloženia primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu
je potrebné uviesť, že toto je v súlade s právom Európskej únie. Daňový subjekt je povinný prijať
všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré

uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a
C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od
daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie

Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012,
bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de
facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa
a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo

veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft,
C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie
a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať
rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre
dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že

sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).
78. V nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti sú relevantné najmä dva
aspekty. Prvým aspektom je skúmanie vykonania úkonov, ktoré možno od priemerného zodpovedného
podnikateľa očakávať pred uskutočnením zdaniteľného obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré z

týchto úkonov v relevantnom čase vyplývali. Druhým aspektom je vedomosť daňového subjektu o
konkrétnych okolnostiach a podmienkach obchodu či obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať
podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom(mutatis mutandis rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3 Sfk 131/2022 zo dňa 21. novembra
2023, body 58 a 59, sp. zn. 3 Sfk 5/2023 zo dňa 28. apríla 2024, bod 54).
79. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom

je pritom potrebné brať do úvahy aj prípadné preukázané, osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie,
ktoré daňový subjekt prijal, aby predchádzal jeho zapojeniu do podvodného obchodného reťazca
(rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3 Sfk 5/2023 zo dňa 28. apríla 2024, bod 55).
80. Z vyššie uvedených všeobecných východísk vyplýva, že rozlišovanie medzi dôvodmi pre neuznanie
odpočítania dane nie je samoúčelné, ale má svoj hlbší zmysel. V prípade preukazovania relevantných

podmienok práva na odpočítanie dane totiž dôkazné bremeno ťaží daňový subjekt uplatňujúci si daňové
oprávnenie. V dôsledku tejto skutočnosti jeho neunesenie znamená nepriznanie daňového oprávnenia.
V prípade daňového podvodu, vedomej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom
či zneužití práva však dôkazné bremeno na preukázaní rozhodných skutočností pre neuznanie
daňového oprávnenia neťaží daňový subjekt, ale ťaží správcu dane.
81. V súvislosti s námietkami vznesenými sťažovateľom dáva kasačný súd do pozornosti, že z hľadiska

súdneho prieskumu je v zásade irelevantné, či správca dane a žalovaný vykonajú 3 alebo 4-krokový
tzv. Axel Kittel test. Axel Kittel test predstavuje formálnu metodickú pomôcku, ktorá rámcuje podstatné
skutočnosti, ktoré je potrebné skúmať. Z pohľadu súdneho prieskumu tak nie je podstatné či a aký
test správca dane a žalovaný vykonali, ale či ich argumentácia poskytuje zrozumiteľné odpovede na
to, (i) či došlo k daňovému úniku, (ii) ktorý je podvodného charakteru, (iii) je prepojiteľný/spojiteľný aj s

obchodmi daňového subjektu a (iv) či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o tom, že posudzované
plnenia sú spojené s podvodným konaním. Na všetky tieto otázky pritom správca dane a žalovaný vo
svojichrozhodnutiachposkytliodpovede.Kasačnýsúdsapretovzávereonedôvodnostitýchtonámietok
sťažovateľa stotožňuje so správnym súdom.
82. Rovnako v zhode so správnym súdom, správcom dane a žalovaným kasačný súd konštatuje,

že v obchodných reťazcoch, v ktorých bol sťažovateľke dodávaný tovar došlo k daňovému úniku.
Správca dane a žalovaný ako aj správny súd daňový únik identifikovali na strane viacerých
subdodávateľov sťažovateľa. Hoci dodávatelia sťažovateľa formálne priznali daňovú povinnosť, túto
si ponížili cez uplatnené odpočítania dane z fiktívnych faktúr od zmiznutých subdodávateľov, ktorí im
nedodali žiadne plnenia a daňovú povinnosť si nesplnili. Tým došlo k situácii, že daň zo vzájomne

prepojiteľných obchodov nebola nikdy do štátneho rozpočtu odvedená. Podľa názoru správcu dane,
žalovaného a správneho súdu ide o daňové úniky podvodného charakteru, čo dokladuje charakter
predmetnýchspoločností(bezmateriálnehoapersonálnehosubstrátunavýkonpodnikateľskejčinnosti),
nedostupnosť ich účtovníctva a zánik v krátkej dobe po uskutočnení zdaniteľných obchodov so
sťažovateľom. Kasačný súd sa s týmito závermi príslušných orgánov stotožňuje a konštatuje v zhode

so správnym súdom, že tieto preukázali (i) existenciu daňového úniku a (ii) jeho podvodný charakter.
83. Rovnako musí kasačný súd konštatovať, že vyššie uvedené skutočnosti v zásade nerozporuje ani
sťažovateľ. Namieta však, že jej obchodné plnenia s jej dodávateľmi boli daňovo neutrálne, ona si totiž
svoju daňovú povinnosť splnila. Argumentuje tiež, že to, že sa rozhodla pre dodanie od vnútroštátnych
obchodníkov a nie pre intrakomunitárne dodanie, nepredstavuje v zásade žiadnu neoprávnenú výhodu.

84. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa kasačný súd uznáva, že „princíp neutrality DPH
premietajúci sa do mechanizmov DPH (priznávania, platenia, odvádzania a odpočítavania dane) v
zásade garantuje, že ak si všetky daňové subjekty splnia svoje daňové povinnosti spojené s priznaním
a zaplatením dane zo súvisiaceho obchodu, tento bude voči zapojeným obchodným subjektom daňovo
neutrálny. Daňová záťaž bude teda na záver uplatnená voči konečnému/poslednému odberateľovi, ktorý

prijaté tovary a služby nepoužije na podnikateľské účely (najčastejšie pôjde o konečného spotrebiteľa), a
teda subjektu bez oprávnenia odpočítať si zaplatenú daň. Sťažovateľ správne argumentuje, že pre tento
mechanizmus DPH a princíp neutrality DPH je v zásade irelevantné, či sťažovateľ nakúpi tovar priamo
od dodávateľa v inom členskom štáte Európskej únie (intrakomunitárne dodanie) alebo sprostredkovane
cez ďalšieho dodávateľa v rámci Slovenskej republiky“ (rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn.

3 Sfk 25/2023 zo dňa 28. marca 2024, body 54 až 56). Skutočnosť, že sa sťažovateľ rozhodol nakúpiť
tovar od vnútroštátnych obchodníkov tak nie je bez ďalšieho dôkazom o daňovom úniku podvodného
charakteru a ani o zneužití práva v daňovej oblasti.
85. Ako však už kasačný súd uviedol, orgány finančnej správny neidentifikovali daňový únik z dôvodu,
že sťažovateľka nevyužila intrakomunitárne dodanie, ale že jej obchodní partneri, resp. ich dodávatelia

si nesplnili svoju daňovú povinnosť - neodviedli daň do štátneho rozpočtu, napriek tomu, že bola ďalej
v reťazci sťažovateľom odpočítaná.
86. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že si splnil svoju daňovú povinnosť zaplatením ceny tovaru, v ktorej
bola zahrnutá DPH, kasačný súd sa s takouto námietkou nemôže stotožniť. V prípade účasti naobchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom dochádza k narušeniu princípu neutrality dane v
širšom kontexte, spravidla na iných častiach obchodného reťazca neodvedením dane (v tomto prípade
na strane subdodávateľov sťažovateľa). Pokiaľ daň v určitom obchodnom reťazci, prepojiteľnom so

sťažovateľkom,niejeodvedená(dôjdekúnikunadani),pričomsťažovateľkasiuplatníodpočítaniedane,
dochádza k narušeniu princípu neutrality DPH. Deklarovaná - formálna neutralita na ďalších parciálnych
úsekoch obchodného reťazca je v tomto celkovom kontexte a s ohľadom na povahu DPH irelevantná
(obdobne rozhodnutie najvyššieho správneho súdu, sp. zn. 3 Sfk 5/2023 zo dňa 28. marca 2024, bod
66). Nie je pritom povinnosťou finančných orgánov preukazovať, že je to práve sťažovateľ, kto (a aký)

získal neoprávnený benefit z daňového podvodu (rozhodnutie najvyššieho správneho súdu, sp. zn. 3
Sfk 5/2023 zo dňa 28. marca 2024, bod 65).
[...]
88. Pokiaľ sťažovateľ v tomto smere namietala, že správca dane a žalovaný zmiešavali otázku jeho
aktívnej, resp. pasívnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, kasačný súd
už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, „........Diferencovanie medzi tým, či sťažovateľka vedela

alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom
tak z vyššie uvedených dôvodov nemá žiadny praktický vplyv na výsledok daňového konania -
uznanie alebo neuznanie uplatneného daňového oprávnenia. Nedôsledné diferencovanie (zo strany
daňových orgánov) medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, v prípade riadneho preukázania skutkových

okolností preukazujúcich aspoň jednu z už uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom
podvode v daňovom konaní, tak podľa kasačného súdu nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutí
žalovaného a správcu dane“ (rozhodnutie ajvyššieho správneho súdu, sp. zn. 3 Sfk 131/2022 zo dňa
21. 11. 2023, bod 52).
89. Navyše kasačný súd sa zhoduje so správnym súdom v tom, že v predmetnej veci nebola

sťažovateľovi preukázaná a preukazovaná úmyselná účasť na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom, ale to, že mal a mohol o svojej účasti na takomto obchodnom reťazci vedieť, ak
by vykonal všetky opatrenia, ktoré sa od obozretného obchodníka vyžadujú.
90. Kasačný súd konštatuje, že správca dane, žalovaný a správny súd založili svoj úsudok, že sťažovateľ
mohol a mal vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom na tom, že:

· sťažovateľ je dlhoročný a stabilný obchodník s mäsom na území Slovenskej republiky,
· obchodoval s obchodnými partnermi bez referencií v oblasti predaja a kúpy mäsa,
· obchodoval s obchodnými partnermi, ktorí neboli registrovaní na príslušných orgánoch regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy ako obchodníci s mäsom, pričom takúto registráciu si ani neoveril,
· nakupoval tovar za neprimerané nízke ceny (neprimeranosť ceny mohol zistiť (i) komunikáciou

s materskou spoločnosťou, (ii) porovnaním cien jej iných vybraných obchodných partnerov, (iii)
porovnaním s priemernými cenami na trhu podľa verejne dostupnej správy Pôdohospodárskej platobnej
agentúry (ďalej len „PPA“)).
92. Pokiaľ orgány finančnej správy a správny súd argumentujú, že sťažovateľ je dlhoročným a stabilným
obchodníkom s mäsom, a preto podozrenie o jej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým

podvodom mala nadobudnúť z toho titulu, že sa rozhodol obchodovať s novými obchodnými partnermi
na trhu a bez významnejších referencií, táto argumentácia neobstojí. Kasačný súd už vo svojej
rozhodovacej činnosti uviedol, že vo všeobecnosti nedostatok referencií a skúseností obchodného
partnera (bez ďalšieho) nevyvoláva podozrenie o tom, že daňový subjekt sa plnením s takýmto
obchodným partnerom zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom (mutatis

mutandis rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 1 Sžfk 33/2019 zo dňa 30. júna 2020, bod 25, obdobne
tiež rozhodnutie, sp. zn. 3 Sfk 11/2022 zo dňa 30. mája 2024).
93. Ak orgány finančnej správy a správny súd vyčítali sťažovateľovi, že obchodoval s obchodnými
partnermi, ktorí neboli registrovaní na príslušných orgánoch regionálnej a potravinovej správy a okolnosť
registrácie si ani neoveril, kasačný súd sa ani s touto argumentáciou nemôže stotožniť. S odkazom na

rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EU je potrebné konštatovať, že z práva Európskej únie nemožno
vyvodiť povinnosť sťažovateľa ako odberateľa potravinových výrobkov overovať registráciu dodávateľov
potravín podľa osobitných právnych predpisov a takúto povinnosť nemožno vyžadovať ani v rámci
prevenčnej povinnosti v oblasti DPH (rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci „Altic“ SIA, C-329/18 z 3.
októbra 2019, body 44 až 47). Súdny dvor výslovne uviedol, že skutočnosť, či daňový subjekt (ne)overil

registráciu svojich dodávateľov potravín podľa osobitných právnych predpisov, nie je relevantné na
účely určenia, či zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej
podvod na DPH.94. Čo sa týka ceny dodávaných produktov, kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti
uviedol, že „extrémne a nedôvodné nadhodnotenie či podhodnotenie ceny plnenia v porovnaní s
trhovými cenami môže byť okolnosťou, ktorá má vzbudiť podozrenie u priemerného zodpovedného

podnikateľa“ (rozhodnutie najvyššieho správneho súdu, sp. zn. 3 Sfk 11/2022 z 30. 05,. 2024, bod 63).
Obdobne tiež Súdny dvor EU už konštatoval, že neobvyklé zmluvné podmienky spočívajúce napríklad
v neobvykle nízkej cene plnenia, ktorá nezodpovedá hospodárskej realite, môžu indikovať podozrenie
zo zneužitia práva či daňového podvodu v daňovej oblasti (rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci
Weald Leasing Ltd, C-103/09 z 22. 12. 2010, body 39 a 45). Kasačný súd však v súvislosti s vyššie

uvedeným dáva do pozornosti požiadavku neobvyklosti či neprimeranosti. Nepostačuje teda preukázať,
že ceny plnenia boli v prípade deklarovaných obchodov nižšie ako trhové, ale aj to, že zistená odchýlka
je výrazná, neobvyklá či neprimeraná v kontexte s trhovou realitou.
95. Kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že dôkazné bremeno v daňovom konaní,
pri preukazovaní vedomej účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom, je na daňových orgánoch. Pokiaľ preto chcú príslušné orgány v kontexte preukazovania

vedomostnejstránkyúčastinadaňovompodvodeuplatniťargumentneobvyklejcenyplneniavporovnaní
s trhovými cenami, musia preukázať nielen cenu zdaniteľného plnenia, ale aj existenciu a výšku
priemerných trhových cien, ako aj významnejšiu mieru odchýlky cien zdaniteľných plnení v porovnaní
s trhovými cenami (rozh. najvyššieho správneho súdu,sp. zn. 3 Sfk 11/2022 z 30. 05. 2024, bod 64),
prípadnemusiainýmidôkaznýmiprostriedkamipreukázať,žesťažovateľsivýraznejodchýlkyvcenáchv

porovnaní s trhovými cenami bol vedomý (napr. rozhodnutie sp. zn. 3 Sfk 5/2023 z 28. 03 2024, bod 58).
[...]
103. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že sťažovateľ v daňovom konaní predložila ako dôkaz aj
akciové letáky METRO (spoločnosti METRO Cash & Carry SR, s.r.o.) za september 2012, október a
november 2012, február a marec 2013 v ktorých je uvedená cena kuracích prsných rezňov solených z

Brazílie 3,05 €/kg s DPH, resp. 3,15 €/kg s DPH, cena bravčovej krkovičky bez kosti 3,39 €/kg s DPH,
cena bravčového karé bez kosti 4,29 €/kg s DPH. Predmetné dôkazy ani podľa názoru kasačného súdu
nemožno odmietnuť iba s argumentom, že nejde o nákupné, ale predajné ceny relevantnej konkurencie
sťažovateľky. Z logiky obchodných vzťahov a povahy podnikania (ktorého cieľom je zisk) spravidla
vyplýva, že ak je predajná cena v určitej výške, tak nákupná cena musí byť, logicky, nižšia, aby mohol

podnikateľ vytvoriť zisk. Rovnako je zrejmé, že pokiaľ sú ceny na letákoch uvedené s DPH, tieto ceny
budú po odpočítaní DPH poznateľne nižšie. Na druhej strane však dáva kasačný súd do pozornosti, že
ide o akciové letáky, v ktorých sa môže ponúkať mäso za diskontnú cenu aj z dôvodu končiacej spotreby
a pod. Vyhodnocujúc všetky vyššie uvedené aspekty však kasačný súd uzatvára, že ide o dôkaz,
ktorý umožňuje si vytvoriť relevantný obraz o trhových cenách mäsa, pochádzajúci od relevantného

a legitímneho (významného) subjektu na trhu s potravinami, dokonca od konkurenta sťažovateľa.
Tento dôkaz nasvedčuje tomu, že nákupné ceny sťažovateľa sa výrazne nevymykajú trhovým cenám
s predmetnými komoditami. Správca dane a žalovaný pritom neprodukovali žiadne dôkazy, ktorými by
argument sťažovateľa relevantnou konkurenciou vyvrátili.
104. Čo sa týka porovnávania nákupných cien sťažovateľa s nákupnými cenami materskej spoločnosti

v Českej republike, kasačný súd už vyššie uviedol, že z týchto podkladov nemožno vyvodiť záver o príliš
(značne) nízkej cene plnení dodávaných deklarovanými dodávateľmi sťažovateľovi. Kasačný súd sa
okrem toho stotožňuje so sťažovateľom v tom, že nebola preukázaná ani jeho vedomosť o nákupných
cenách materskej spoločnosti (ČR). Vychádzajúc z rozhodnutia žalovaného kasačný súd konštatuje,
že žalovaný z vykonaného dokazovania (z výsledkov MVI) uzavrel, že nebola preukázaná koordinácia

nákupných cien medzi sťažovateľom a jeho materskou spoločnosťou, ani prepojenosť skladovacích
systémov. Pokiaľ správny súd poukázal na skutočnosť, že konateľ sťažovateľa býva len 30 km od sídla
jej materskej spoločnosti v Českej republike, z tohto nemožno bez ďalšieho vyvodiť (bez dôkazu o tom,
že sa konateľ častejšie či opakovane zdržiaval v sídle materskej spoločnosti a s akým účelom), že
medzi sťažovateľom a materskou spoločnosťou prebiehala koordinácia nákupných cien. Argumentáciu

správneho súdu vníma kasačný súd v tomto smere ako ničím nepodloženú.
105. V snahe preukázať neprimeranosť nákupných cien s priemernými trhovými cenami správca dane,
žalovaný a správny súd poukázali tiež na agrárne trhové informácie Slovenska PPA obsiahnuté v
správach o trhu za jednotlivé týždne v rokoch 2012 a 2013 (dostupné na https://www.apa.sk/atis).
Príslušné orgány poukazovali na to, že v 40. až 44. týždni roku 2012 (október 2012) sa priemerné ceny

kuracieho mrazeného (rezne) bez DPH podľa predložených správ pohybovali v rozpätí 4,12 až 4,54 €/
kg. V prípade cien bravčového stehna bez kosti boli tieto ceny bez DPH v rozpätí 3,41 až 3,57 €/kg.
Správca dane a žalovaný pritom nepoukázali na ďalšie komodity, avšak v predmetných správach sú tiežceny bravčového karé s kosťou v rozpätí 3,49 až 3,60 €/kg, bravčovej krkovičky s kosťou v rozpätí 2,84
až 2,90 €/kg či kuracích stehien mrazených v rozpätí od 1,85 do 2,17 €/kg bez DPH.
106. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že cena kuracích stehien v spochybnenej dodávke fakturovanej

sťažovateľke spoločnosťou BOLITEX, s.r.o dňa 29. októbra 2012 (dodanie kuracích stehien za cenu
1,88 €/kg bez DPH) sa pohybovala v rozpätí priemerných cien podľa akcentovaných správ, rovnako
tak ceny dodávok bravčového zo strany spoločnosti SISA Slovakia, s.r.o. - bravčové karé nakupovala
sťažovateľka za sumu 3,54 €/kg bez DPH (čo je v rozpätí identifikovanom v predmetných správach) a
bravčovú krkovičku za cenu 3,20 €/kg bez DPH (čo je dokonca cena vyššia ako je rozpätie identifikované

v predmetných správach). Kasačný súd dáva do pozornosti, že priemerné ceny bravčového stena bez
kosti nemožno aplikovať na typovo iné druhy bravčového mäsa, ktoré môžu mať či už vyššie alebo nižšie
ceny. V tejto časti preto kasačný súd nezistil ani s prihliadnutím na správy Pôdohospodárskej platobnej
agentúry vychýlenie cien v porovnaní s trhovými cenami- príliš nízke nákupné ceny.
107. Čo sa týka kuracích rezňov mrazených, kasačný súd nespochybňuje, že priemerné ceny uvádzané
v predmetných správach v rozhodujúcom období sa pohybovali v rozpätí 4,12 až 4,54 €/kg bez DPH,

pričom sťažovateľka od svojich dodávateľov nakupovala mrazené kuracie prsia za sumu 2,70 až 2,78
€/kg bez DPH. Kasačný súd však na druhej strane musí poukázať na skutočnosť, že správcom dane,
žalovaným a správnym súdom akcentované ceny uvedené v správach Pôdohospodárskej platobnej
agentúry sú značne vyššie nielen od nákupných cien sťažovateľky od jej spochybnených dodávateľov,
ale aj od nákupných cien sťažovateľa od jej nespochybnených dodávateľov, s ktorými správca dane

vykonal porovnanie - spoločnosť KOVÁŘ plus, s.r.o., od nespochybnených nákupných cien materskej
spoločnosti sťažovateľa od zahraničných dodávateľov) ako aj od cien konkurencie sťažovateľa.
108. Prihliadajúc na vyššie uvedenú skutočnosť musí kasačný súd dať za pravdu výhradám sťažovateľa
k tomu, aby správy PPA v časti priemerných cien kuracích rezňov mrazených boli považované za
priemerné trhové ceny kuracích pŕs solených dovážaných z Brazílie. Kasačný súd dáva sťažovateľovi

za pravdu v tom, že ceny uvedené v predmetných správach, ako vyplýva z názvov, sú (i) odbytové/
predajnéceny,(ii)ibaslovenskýchspracovateľovhydiny(prvovýrobcov),(iii)majúinformatívnycharakter
(ako je uvedené priamo na webovom sídle PPA). Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že ani z
administratívneho spisu a ani z webového sídla PPA nie je zrejmá metodika určovania predmetných
cien, či ide o ceny maloobchodné alebo veľkoobchodné, v nadväznosti na aké balenie či spracovanie

kuracieho mäsa a pod. Predmetné správy preto nemožno bez ďalšieho vysvetlenia/doplnenia považovať
za dôkazy priemerných trhových cien mrazeného kuracieho mäsa dodávaného zo zahraničia. V
predmetnej veci pritom samotný žalovaný, správca dane ako aj správny súd akcentujú, že ide o mäso
z dovozu, ktorého pôvod je Brazília.
109. Pokiaľ žalovaný, správca dane a správny súd akcentujú, že je všeobecne známou skutočnosťou,

že väčšina kuracieho mäsa dodávaného z Brazílie (80%) je dodávaná cez holandských obchodníkov
a sťažovateľ ako skúsený obchodník s mäsom si mal byť tejto skutočnosti vedomý, rovnako si mala
byť vedomý priemerných trhových cien holandských obchodníkov a toho, že nakupuje kuracie mäso z
Brazílie pod trhovú cenu holandských obchodníkov, kasačný súd túto výhradu považuje za nepodloženú.
Z vykonaného dokazovania totiž nevyplýva, (i) že by mäso nakupované žalobcom skutočne pochádzalo

pôvodne od holandských obchodníkov (dôkazy v tomto smere správca dane, žalovaný a správny súd ani
nepomenúvajú) a (ii) žalovaný a správca dane ani žiadnym dôkazným prostriedkom nestanovili trhové
ceny holandských obchodníkov s jednotlivými mäsovými výrobkami z Brazílie. Nie je tak zrejmé, aké v
danom období boli trhové ceny holandských obchodníkov s jednotlivými mäsovými výrobkami z Brazílie
a či vôbec išlo v prípade sporných obchodov o mäso z Brazílie, ktoré sa skutočne do Európskej únie

dostalo cez holandských alebo iných zahraničných obchodníkov.
110. Správca dane, žalovaný a správny súd sa opakovane dovolávali toho, že materská spoločnosť
sťažovateľa (ČR) už nakupovala brazílske kuracie mäso (nie však mäso bravčové, ktorého dodávky
sú rovnako v predmetnej veci sporné) od holandskej spoločnosti FERDINAND ZANBERGEN BV
(Holandsko) avšak za vyššie ceny, ako sťažovateľ nakupoval brazílske kuracie mäso od deklarovaných

obchodných partnerov. Kasačný súd už v tomto smere konštatoval, že pokiaľ daňový subjekt
(i) nakupuje prostredníctvom sprostredkovateľských obchodníkov tovary, (ii) ktoré pochádzajú od
iných predchádzajúcich obchodných partnerov daňového subjektu, (iii) avšak za cenu či platobných
podmienok výhodnejších ako v priamom obchodnom styku, (iv) za predpokladu, že daňový subjekt vie o
tom, že prvotným pôvodcom nakupovaného tovaru je iný, predchádzajúci obchodný partner daňového

subjektu, ide o skutočnosti, ktoré môžu odôvodňovať (bez relevantného vysvetlenia daňového subjektu)
zanedbanie potrebnej obozretnosti podnikateľa a potenciálnu vedomosť daňového subjektu o účasti
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (rozhodnutie nss, sp. zn. 3 Sfk 5/2023, z 28.
marca 2024, bod 61). Tieto závery však nie sú na predmetný prípad aplikovateľné, keďže správcadane a žalovaný netvrdili a ani nepreukázali, že deklarovanými dodávateľmi dodávané tovary pôvodom
pochádzali od spoločnosti FERDINAND ZANBERGEN BV (Holandsko).
111. S ohľadom na vyššie uvedené, kasačný súd konštatuje, že správcovi dane a žalovanému sa

nepodarilo preukázať:
· že by ceny dodávaných tovarov - kuracích stehien a bravčového mäsa boli nižšie, ako ceny za ktoré
nakupoval sťažovateľ tieto tovary od nespochybnených obchodných partnerov či za ktoré tieto tovary
nakupovala materská spoločnosť sťažovateľky,
· že by sa ceny dodávaných tovarov - kuracích stehien a bravčového mäsa vymykali spod rozsahu

priemeru trhových cien identifikovaných správcom dane a žalovaným podľa správ PPA,
· že by sa ceny dodávaných tovarov - kuracích pŕs výraznejšie (neprimerane, excesívne) líšili od cien,
za ktoré tieto tovary dodávali sťažovateľovi iní dodávatelia, alebo materskej spoločnosti dodávali iní
dodávatelia alebo by sa líšili od cien konkurencie na trhu,
· že by sťažovateľ vôbec so svojou materskou spoločnosťou zdieľal alebo koordinoval nákupné ceny,
· že by ceny dodávaných tovarov - brazílskych kuracích pŕs bolo možné porovnávať s priemernými

cenami kuracích pŕs slovenských spracovateľov mäsa podľa informatívnych správ PPA,
· že by dodávané tovary od deklarovaných dodávateľov pochádzali pôvodom od iných obchodných
partnerov sťažovateľky, boli dodávané za výhodnejšie ceny ako v priamom obchodnom styku a že by
o tom sťažovateľa mala alebo mohol vedieť,
112. Vyhodnotiac argumentáciu sťažovateľa ako aj argumentáciu správcu dane, žalovaného a

správnehosúdutakkasačnýsúdmusíuzavrieť,žepríslušnýmorgánomsanateraznepodarilopreukázať
vedomosť sťažovateľa o tom, že participoval na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
Kasačná sťažnosť je preto v tejto časti dôvodná.
113. Kasačný súd považuje za potrebné dodať, že jeho doterajšie závery automaticky neznamenajú,
že sťažovateľovi má byť (nevyhnutne) priznané právo na odpočítanie dane z obchodných prípadov s

obchodnými partnermi Anton Škoda ACES, MARKLAND, s.r.o., BOLITEX, s.r.o. a Anton Škoda ACES,
BOLITEX, s. r. o., M-I, s. r.o. a Ro.Li. s. r. o.. v dotknutom zdaňovacom období. Je na žalovanom a
správcovi dane, aby riadne vyargumentovali a preukázali dôvod pre neuznanie daňových oprávnení.
Kasačný súd považuje za vhodné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že dôkazná situácia v prípade
všetkých spochybnených obchodov nie je rovnaká, a to tak naprieč jednotlivými spoločnosťami ako aj

naprieč jednotlivými spochybnenými dodávkami tovarov. Výpovede konateľov jednotlivých obchodných
partnerov sú rôzne, od absencie relevantných informácií o uskutočnenom obchode (v prípade Antona
Škodu ACES) až po podrobnejší popis jednotlivých obchodov. Iný dôkazný stav môže v prípade
jednotlivých obchodný partnerov odôvodňovať aj uplatnenie odlišných dôvodov pre neuznanie daňových
oprávnení, čo však musia vyhodnotiť príslušné orgány. Pokiaľ sa správca dane a žalovaný ako dôvod

neuznania uplatnených práv na odpočítanie dane rozhodnú zvoliť daňový podvod a účasť sťažovateľa
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, bude potrebné, aby inak, ako len v rovine
špekulácií, preukázali to, že vedel, resp. pri dodržaní primeranej obozretnosti mal a mohol vedieť, že
sa svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Svoju pozornosť
by pritom správca dane a žalovaný nemali zamerať len na cenu dodávaných tovarov, ich pôvod, ale

napr. aj na priebehy rokovaní medzi obchodnými partnermi, rokovanie s osobami oprávnenými konať za
obchodnýchpartnerovčineštandardnéobchodnédojednaniaapodmienky,ktorébyprípadnerelevantne
mali a mohli vzbudzovať obozretnosť sťažovateľa.
114. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že nevyhovel návrhu sťažovateľa na iniciovanie
prejudiciálneho konania, pretože pochybnosti správcu dane týkajúce sa vysledovateľnosti

obchodovanýchtovarovpovažovalzanerelevantnézpohľaduDPH.Vtomtosmereboliotázkynastolené
sťažovateľom už vyriešené relevantnou rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora EU.“
V. Záver
46. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý rozsudok
správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP),

rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§
191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom
podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu
tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Kasačný súd zrušil
len rozhodnutie žalovaného, pričom je na jeho úvahe, či vzhľadom na právny názor kasačného súdu

vyhodnotí ako potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie, pričom môže správcu dane inštruovať
konkrétnymi pokynmi.47. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie a
vyvaruje sa pochybení zistených kasačným súdom v tejto veci. Žalovaný je pritom viazaný vyjadreným
právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).

48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.
1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania,
ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.