Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 15Cb/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119450733
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križanová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:6119450733.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Annou Križanovou v právnej veci žalobcu: DENDRA

SLOVAKIA s.r.o., Rebarborová 1 C, 821 07 Bratislava-mestská časť Vrakuňa, IČO: 35 848 600, právne
zastúpeného: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s.r.o., Námestie Martina Benku 26, 811 07
Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 865 192, proti žalovanému: CONFIDENCE PARTNER
s.r.o., Hlavná 25, 040 01 Košice-mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 557 510, právne zastúpenému:
JUDr.IrenaSopková,s.r.o.,Dvořákovonábrežie7529/4E,81102Bratislava–mestskáčasťStaréMesto,
IČO: 48 301 728, o zaplatenie 140.413,68 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu z a m i e t a .

II.Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.11.2019 domáhal voči
žalovanému, v upomínacom konaní, zaplatenia 140.413,68 EUR s 8,05 % ročnými úrokmi z omeškania
zo sumy 68.431,68 EUR od 16.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 71.982,- EUR od 16.12.2015 do
zaplatenia a to z dôvodu celkovej úhrady faktúr č. 1020150050 a 1020150049, ktorými jeho právny
predchodca (PIEDMONT, spol. s r.o., Bencíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 46 254 510) vyúčtoval
žalovanému poskytovanie poradensko-konzultačných služieb pri projektoch PROTECH a STRUO.

Zároveň sa domáhal aj zaplatenia 40,- EUR titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky.

2/ Súdny poplatok vo výške 4.212,- EUR žalobca zložil na účet Slovenskej pošty, a.s. dňa 12.12.2019.

3/ V uvedenej právnej veci vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz sp. zn. 4Up/1805/2019
zo dňa 30.12.2019.

3.1/ Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol,
že žalobca svoj nárok odvíja od dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou PIEDMONT, spol.
s r.o. Skutočnosti uvádzané žalobcom v návrhu sa podľa žalovaného nezakladajú na pravde. Podľa
žalovaného žalobca nemal vedomosť o všetkých okolnostiach, ktoré sa týkali predmetnej veci a pri
uplatnení nároku vychádzal len z ním predložených faktúr. Uviedol, že so spoločnosťou PIEDMONT,
spol. s r.o. v minulosti nikdy neuzavrel zmluvu, na ktorú poukazuje v návrhu na vydanie platobného

rozkazu žalobca a ktorú uviedla spoločnosť PIEDMONT, spol. s r.o. vo faktúre č. 1020150049 a č.
1020150050, teda zmluvu o spolupráci a poskytnutí kompletného poradenstva zo dňa 22.01.2013.
Faktúra č. 1020150049 bola vystavená spoločnosťou PIEDMONT, spol. s r.o. na základe Zmluvy
o poskytovaní konzultačných služieb uzatvorenej medzi spoločnosťou PIEDMONT, spol. s r.o. ažalovanýmdňa22.01.2013.Kpredmetnejzmluveuzatvorilizmluvnéstranydňa23.09.2014dodatokč.1.
Uzavretím dodatku k zmluve, okrem iného, došlo k rozdeleniu splatnosti dohodnutej odmeny a zmluvné
strany sa dohodli, že 50 % dohodnutej odmeny bude splatných do 15 dní od podpisu preberacieho

protokolu na rozšírený predmet zmluvy. Na základe uvedeného dodatku spoločnosť PIEDMONT, spol.
s r.o. vystavila dňa 06.06.2014 faktúru č. 1020140030 na sumu 71.982,- EUR, ktorá bola splatná
dňa 20.06.2014 a ktorej predmetom bolo zaplatenie dohodnutej odmeny za činnosti dohodnuté v
zmluve o poskytovaní konzultačných služieb uzatvorenej dňa 22.01.2013. Faktúra č. 1020150049 bola
spoločnosťou PIEDMONT, spol. s r.o. vystavená až na základe dodatku č. 1 zo dňa 23.09.2014, ktorým

došlo k rozšíreniu dohodnutého rozsahu plnenia. Uvedenú faktúru žalovaný neuhradil a povinnosť jej
úhrady namieta aj v súčasnosti.

3.2/ Faktúra č. 1020150050 bola vystavená spoločnosťou PIEDMONT, spol. s r.o. na základe zmluvy
o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 19.02.2013. K predmetnej zmluve uzavreli zmluvné strany
dňa 10.03.2014 dodatok č. 1, ktorým došlo k rozšíreniu predmetu zmluvy. V uvedenom dodatku, bolo

okrem iného dohodnuté, že 50 % dohodnutej odmeny bude splatných do 15 dní od podpisu preberacieho
protokolu na rozšírený predmet zmluvy. Na základe zmluvy zo dňa 19.02.2013 v znení jej dodatku č. 1 zo
dňa 10.03.2014 spoločnosť PIEDMONT, spol. s r.o. vystavila dňa 31.01.2014 faktúru č. 1020140009 na
sumu 68.431,72 EUR, ktorá bola splatná dňa 14.02.2014 a predmetom ktorej bolo zaplatenie dohodnutej
odmeny za činnosti dohodnuté v zmluve. Uvedenú faktúru žalovaný v plnej výške uhradil. Faktúra

č. 1020150050 bola spoločnosťou PIEDMONT, spol. s r.o. vystavená až na základe dodatku č. 1 zo
dňa 10.03.2014, ktorým došlo k rozšíreniu dohodnutého rozsahu plnenia. Uvedenú faktúru žalovaný
neuhradil a povinnosť jej úhrady namieta aj v súčasnosti.

3.3/ Žalovaný v odpore ďalej uviedol, že na základe dodatkov uzavretých k uvedeným zmluvám došlo

k rozšíreniu dohodnutého rozsahu plnenia, avšak spoločnosť PIEDMONT, spol. s r.o. tieto služby
žalovanému neposkytovala a nevykonávala pre neho dohodnuté činnosti riadne a včas. Na uvedené
skutočnosti žalovaný spoločnosť PIEDMONT, spol. s r.o. viac krát upozornil, upozornil ho na vady
plnení poskytnutých z jeho strany a tiež ho vyzval na odstránenie vzniknutých vád plnení. Uskutočnilo
sa viacero osobných stretnutí so štatutárnym zástupcom spoločnosti PIEDMONT, spol. s r.o. a dňa

28.08.2017 žalovaný zaslal aj písomnú reklamáciu, týkajúcu sa rozsahu a kvality poskytovaných plnení.
K náprave vzniknutého stavu nedošlo a ani spoločnosť PIEDMONT, spol. s r.o. a ani žalobca, ako
jej právny nástupca, nereagovali na uvedenú písomnú reklamáciu. Z dôvodu pochybení spoločnosti
PIEDMONT spol. s r.o. a jej neplnenia záväzkov, ktoré jej vyplývali z uvedených zmlúv žalovaný odmietol
uhradiťdovtedyneuhradenépohľadávkytejtospoločnostimedziktorépatriliajfaktúry,ktorýchzaplatenie

je predmetom tejto žaloby.

3.4/ Žalobou uplatnený nárok žalobca nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 15.10.2017. Žalovaný namietal, že mu nikdy nebolo doručené žiadne oznámenie o postúpení
pohľadávok a túto skutočnosť sa žalovaný prvý krát dozvedel až z dokumentov, ktoré mu boli doručené

spolu s platobným rozkazom. Žalovaný v odpore namietal, že nebol nikdy formálne vyzvaný na úhradu
predmetných pohľadávok. Poukázal na ust. § 529 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej namietal
výšku odplaty, ktorú žalobca uhradil postupcovi v súvislosti s postúpenými pohľadávkami. Rovnako
označil za neobvyklý postup zlúčenia spoločnosti PIEDMONT, spol. s r.o. so spoločnosťou GRIFT, spol.
s r.o. (IČO: 35 949 571). Žalobu žiadal v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

4/ Listom zo dňa 24.01.2020 Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15 dní od
jeho doručenia vyjadril k podanému odporu a aby v rovnakej lehote navrhol pokračovanie v konaní na
súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP.

4.1/ K odporu žalovaného sa podaním zo dňa 21.02.2020 vyjadril žalobca a navrhol pokračovať v
konaní na príslušnom súde na prejednanie veci podľa CSP. Ku skutočnostiam tvrdeným žalovaným
v podanom odpore uviedol, že pri zmluve zo dňa 22.01.2013 v znení dodatku č. 1 (žiadateľ STRUO,
s.r.o.) sa zmluvné strany dohodli, že odmena predstavuje sumu vo výške 15 % nenávratných finančných
prostriedkov. Na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, číslo zmluvy KaHR-

SP-1201/0212/61 bolo spoločnosti STRUO, s.r.o. poskytnutý nenávratný finančný príspevok vo výške
799.862,43 EUR. Z uvedeného je zrejmé, že postupca si voči žalovanému svoj záväzok splnil a
dohodnutá odmena 15 % z tejto sumy predstavuje 119.979,36 EUR. 50 % zo sumy 119,979,36 EUR
predstavuje sumu 59.989,68 EUR, ktorá po zaokrúhlení a pripočítaní DPH predstavuje sumu uvedenúvo faktúre č. 1020140030 (ktorú žalovaný uhradil) a faktúre č. 1020150049 (ktorú žalovaný neuhradil).
Je teda zrejmé, že obidve faktúry boli vystavené na základe Zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb
zo dňa 22.01.2013.

4.2/ Pri zmluve zo dňa 19.02.2013 v znení dodatku č. 1 (žiadateľ ProTech Service s.r.o.) sa
zmluvné strany dohodli, že odmena predstavuje sumu vo výške 15 % nenávratných finančných
prostriedkov. Na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, číslo zmluvy
KaHR-111SP-1201/0701/99 bolo spoločnosti ProTech Service s.r.o. poskytnutý nenávratný finančný

príspevok vo výške 760.352,50 EUR. Z uvedeného je zrejmé, že postupca si voči žalovanému svoj
záväzok splnil a dohodnutá odmena 15 % z tejto sumy predstavuje 114.052,88 EUR. 50 % zo sumy
114.052,88 EUR predstavuje sumu 57.026,43 EUR, ktorá po zaokrúhlení a pripočítaní DPH predstavuje
sumu uvedenú vo faktúre č. 1020140009 (ktorú žalovaný uhradil) a faktúre č. 1020150050 (ktorú
žalovaný neuhradil). Je teda zrejmé, že obidve faktúry boli vystavené na základe Zmluvy o poskytovaní
konzultačných služieb zo dňa 19.02.2013.

4.3/ Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že na základe obidvoch uvedených zmlúv bol jeho právny
predchodca povinný poskytnúť žalovanému len poradenské a konzultačné služby pri vypracovaní
žiadosti o nenávratný finančný príspevok a nie samotnú žiadosť, ktorú vypracovával žalovaný, nakoľko
spoločnosti STRUO s.r.o. a ProTech Service s.r.o. boli poskytnuté nenávratné finančné prostriedky

v zmysle už uvedených zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku. Je teda zrejmé,
že právny predchodca žalobcu poskytoval konzultačné a poradenské služby riadne, v súlade so
zmluvou. Druhá časť odmeny na základe uvedených zmlúv bola naviazaná na podpis preberacieho
protokolu, pričom ako vyplýva z dôkazu založeného do spisu žalovaným a označeným ako „Reklamácia
- neposkytnutie služieb v zmysle uzatvorených zmlúv o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa

28.08.2018“, táto podmienka bola splnená. Žalovaný v reklamácii uviedol „Nadobudli sme však dojem,
že po podpise preberacích protokolov z našej strany, na základe ktorých Vám bolo umožnené fakturovať
nám2.časťzazmluvnenejodmenyprijednotlivýchzákazkáchstestratilizáujempomáhaťnámpririešení
problémov jednotlivých klientov, ktoré vznikli v čase po podpise predmetných preberacích protokolov“. Z
uvedeného je zrejmé, že táto zmluvná podmienka bola splnená (uvedené tvrdenie sa považuje v zmysle

§151ods.1CSPzanesporné)atedabolprávnypredchodcažalobcuoprávnenývystaviťfaktúry,ktorých
zaplatenia sa žalobca domáha a žalovaný ich bol povinný uhradiť. K reklamácii žalovaného zo dňa
28.08.2017 žalobca uviedol, že táto reklamácia a ani žiadna iná nebola jeho právnemu predchodcovi
doručená. Žalovaný k uvedenej reklamácii nepredložil žiaden dôkaz o jej reálnom doručení, čím
neuniesoldôkaznébremeno.Odhliadnucoduvedenejskutočnostižalobcauviedol,žeúdajnáreklamácia

poskytovaných služieb, ktorú označil za neurčitú, mala byť oznámená právnemu predchodcovi žalobcu
až listom zo dňa 28.08.2017 t.j. takmer dva roky po dodaní služieb.

4.4/ K námietke žalovaného v súvislosti s postúpením pohľadávky na žalobcu žalobca uviedol, že
vzhľadom na odstup času v kontexte zániku postupcu v dôsledku zlúčenia nevie preukázať doručenie

oznámenia o postúpení pohľadávok žalovanému, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobca predložil
do konania zmluvu o postúpení pohľadávky je dôkazné bremeno ohľadom postúpenia pohľadávky
preukázané. Predložením zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v konaní. Ďalšie námietky žalovaného v súvislosti s postúpením pohľadávok a výškou odplaty
označil za námietky bez právnej relevancie, ktoré nemajú oporu v zákone. Vzhľadom na skutočnosť, že

žalobca navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde, bol dňa 28.02.2020 návrh prijatý na tunajší
súd.

5/ Tunajší súd uznesením sp. zn. 15Cb/25/2020-207 z 05.03.2020 vyzval žalovaného (§ 167 ods. 4
CSP), aby sa v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 21.02.2020,

uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

5.1/Elektronickýmpodanímdoručenýmtunajšiemusúdudňa17.04.2020sakvyjadreniužalobcuvyjadril
žalovaný a uviedol, že od 23.11.2016 (čl.212) zmenil adresu sídla spoločnosti na Hlavná 25, 040 01
Košice-mestská časť Staré Mesto a v zmysle § 41 CSP namietal miestnu príslušnosť tunajšieho súdu

na prejednanie veci. V súvislosti s právnym titulom od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok žalovaný
uviedol, že so spoločnosťou PIEDMONT, spol. s r. o. zmluvu, na ktorú poukazuje žalobca (Zmluva
o spolupráci a poskytnutí kompletného poradenstva uzavretá dňa 22.01.2013) nikdy neuzavrel, čo
potvrdil aj samotný žalobca vo svojom vyjadrení. Uviedol, že žalovaný nepopiera, že k vystaveniu faktúryspoločnosti PIEDMONT, spol. s r.o. č. 1020150049 splatnej dňa 15.12.2015 došlo na základe Zmluvy
o poskytnutí konzultačných služieb zo dňa 22.01.2013. Rovnako nepoprel, že k vystaveniu faktúry
spoločnosti PIEDMONT, spol. s r.o. č. 1020150050 splatnej dňa 15.12.2015 došlo na základe Zmluvy

o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 19.02.2013. Žalovaný popieral tvrdenie žalobcu, podľa
ktorého si jeho právny predchodca splnil svoj záväzok voči žalovanému, nakoľko spoločnosti STRUO,
s.r.o. bol poskytnutý nenávratný finančný príspevok vo výške 799.862,43 EUR. Žalovaný ďalej popieral
tvrdenie žalobcu, že vyššie uvedené poskytnutie nenávratných finančných príspevkov preukazuje
skutočnosť, že právny predchodca žalobcu poskytol konzultačné a poradenské služby riadne, v

súlade s uzatvorenými zmluvami. Ďalej poukazoval na skutočnosť, že žalobca nepredložil preberacie
protokoly zo strany žalovaného, ktoré by oprávňovali jeho právneho predchodcu na vystavenie faktúr,
ktorých zaplatenia sa domáha touto žalobou. Spolupráca právneho predchodcu žalobcu so žalovaným
nebola obmedzená len na poskytovanie poradenskej a konzultačnej činnosti pri spracovaní žiadosti
o nenávratný finančný príspevok, ale v zmysle uvedených dodatkov č. 1 ku zmluvám o poskytovaní
konzultačných služieb aj na ďalšie fázy realizácie projektov klientov žalovaného. Práve z dôvodu, aby

klientom žalovaného bola poskytnutá odborná pomoc počas celej doby realizácie projektov, až do
uplynutia doby udržateľnosti projektov, došlo k rozšíreniu dohodnutého rozsahu plnenia medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným. Právny predchodca žalobcu však svoje služby neposkytol a
nevykonávalprežalovanéhodohodnutéčinnostiriadneavčas.Žalovanýmázato,ženiektorépovinnosti
vyplývali právnemu predchodcovi žalobcu už zo samotných zmlúv o poskytovaní konzultačných služieb

uzatvorených so žalovaným. Poukázal na článok IV. body 1, 3 a 6 Zmluvy o poskytovaní konzultačných
služieb zo dňa 19.02.2013. Opakovane poukázal na písomnú reklamáciu, ktorú adresoval právnemu
predchodcovi žalobcu listom zo dňa 28.08.2017. Rovnako opakovane namietal tvrdenie žalobcu, že mu
jeho právny predchodca doručil oznámenie o postúpení pohľadávok. Zdôraznil, že v odpore nenamietal
zákonnosť postúpenia pohľadávok ako sa to snaží naznačiť žalobca. Súčasťou jeho vyjadrenia bol aj

popis iných záväzkových vzťahov ktoré mal s právnym predchodcom žalobcu. Vo svojom vyjadrení tvrdil,
že mal voči spoločnosti PIEDMONT, spol. s r.o. pohľadávku, vyplývajúcu z neoprávnene poskytnutého
plnenia v sume 154.518,- EUR, ktorú si v rámci tohto vyjadrenia, v zmysle § 529 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, započítava s pohľadávkou žalobcu, ktorú si uplatňuje v tomto konaní a to vo výške, ktorá
zodpovedá pohľadávke, ktorú súd prípadne prizná v tomto konaní. Žalobu žiadal v celom rozsahu

zamietnuť.

6/ Súd zistil skutkový stav dokazovaním, ktoré vykonal výsluchom strán sporu, oznámením obsahu
priložených listín a to najmä: faktúry č. 1020150050, 1020150049 (čl. 9 - 10), Zmluva o postúpení
pohľadávkyzodňa15.10.2017(čl.11-12),oznámenieopostúpenípohľadávkyadresovanéžalovanému

listom zo dňa 15.10.2017 (čl. 13), platobný rozkaz OS Banská Bystrica sp. zn. 4Up/1805/2019 z
30.12.2019 (čl. 31 - 33), odpor žalovaného (čl. 39 - 44), notárska zápisnica N970/2017 Nz32146/2017
NCRls32853/2017 zo dňa 19.09.2017 (čl. 48 - 53), oprava notárskej zápisnice zo dňa 26.09.2017 (čl.
58 - 60), zmluva o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 22.01.2013 (čl. 61 - 66), reklamácia
žalovaného zo dňa 28.08.2017 (čl. 67 - 68), faktúry č. 1020140030, 1020140009 (čl. 71 - 72), dodatok

č. 1 k zmluve o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 23.09.2014 (čl. 73 - 74), dodatok č. 1 k
zmluve o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 10.03.2014 (čl. 75 - 76), vyjadrenie žalobcu zo dňa
21.02.2020 k odporu žalovaného (čl. 92 -98), zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
č. KaHR-31SP-1201/0212/61 vrátane Všeobecných zmluvných podmienok a ďalších príloh (čl. 99 -
131), zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-111SP-1201/0701/99 vrátane

Všeobecných zmluvných podmienok a ďalších príloh (čl. 132 - 190), uznesenie tunajšieho súdu sp. zn.
15Cb/25/2020-207 z 05.03.2020, vyjadrenie žalovaného zo dňa 17.04.2020 (čl. 209 - 219), zmluva o
poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 28.09.2012 (čl. 220 - 225), zmluva o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. KaHR-13SP-1201/0098/34 zo dňa 16.12.2013 vrátane príloh (čl. 226 - 248),
záznam z administratívnej kontroly Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry zo dňa 22.09.2014 (čl.

249 - 253), výpisy z účtu č. 6222215003 zo dňa 28.02.2014, 30.06.2014 a 30.09.2014 (čl. 254 - 255,
257), výpis z účtu PROJEKTSERVIS, s.r.o. (čl. 256), správa o zistenej nezrovnalosti zo dňa 06.07.2015
č. N21501292/S01 kód projektu: 25110120747 (čl. 258 - 275), zaslanie dodatku č. 1 zo dňa 01.07.2014
k zmluve o poskytnutí NFP č. KaHR-13SP-1201/0098/34 (čl. 276), zoznam prijatých faktúr žalovaným
ku dňu 31.12.2015 (čl. 508), časové rozlíšenie pohľadávok a záväzkov žalovaného ku dňu 31.12.2015

(čl. 508), zoznam prijatých faktúr žalovaným ku dňu 31.12.2016 (čl. 509), saldokonto žalovaného podľa
Zdroj/Doklad nespárované zápisy od 01.01.2016 do 31.12.2016 (čl. 509 - 510), zoznam prijatých faktúr
žalovaným ku dňu 31.12.2017 (čl. 511), saldokonto žalovaného podľa Zdroj/Doklad nespárované zápisy
od 01.01.2017 do 31.12.2017 (čl. 511 - 512), zoznam prijatých faktúr žalovaným ku dňu 31.12.2018(čl. 513), časové rozlíšenie pohľadávok a záväzkov žalovaného ku dňu 31.12.2018 (čl. 513), zoznam
prijatých faktúr žalovaným ku dňu 31.12.2019 (čl. 514), saldokonto žalovaného podľa Zdroj/Doklad
nespárované zápisy od 01.01.2019 do 31.12.2019 (čl. 514), výpis z OR strán sporu, prehľad ZÚS ECB

ako aj ďalších listín pripojených v spise.

7/ Na základe zisteného skutkového stavu, akceptujúc stav právny, súd rozhodol rozsudkom
Sp.zn.:15Cb/25/2020 – 524 zo dňa 14.04.2022 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
140.413,68 EUR s 8,05 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 68.431,68 EUR od 16.12.2015 do

zaplatenia, zo sumy 71.982 EUR od 16.12.2015 do zaplatenia a 40,- EUR titulom paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

8/ Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v dôsledku ktorej
skutočnosti Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením Sp. zn.: 7Cob/117/2023-631 zo dňa

31.07.2024napadnutýrozsudoksúduprvejinštancieč.k.15Cb/25/2020-524zodňa14.04.202218zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd (okrem iných skutočností konštatoval:

8.1/ Medzi účastníkmi konania s poukazom na § 151 ods. 1 CSP nebolo sporné, že žalovaný ako
objednávateľ a obchodná spoločnosť PIEDMONT, spol. s r. o. ako poskytovateľ uzavreli dve zmluvy o

poskytovaní konzultačných služieb (§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka). Prvá zmluva uzavretá dňa
22.01.2013 spolu s dodatkom zo dňa 23.09.2014 sa týkala dodania konzultačných služieb žalovanému,
ktorý mal uzavretú zmluvu s obchodnou spoločnosťou STRUO, s. r. o., Dr. Clementisa 1214/4, 977
01 Brezno, IČO: 44 693 222, predmetom ktorej malo byť vypracovanie žiadosti o nenávratný finančný
príspevok. Druhá zmluva uzavretá dňa 19.02.2013 spolu s dodatkom zo dňa 10.03.2014 sa týkala

dodania konzultačných služieb žalovanému, ktorý mal uzavretú zmluvu s obchodnou spoločnosťou
ProTechService,s.r.o.,kuSurdoku35,08001Prešov,IČO:36477770,rovnakožiadateľaonenávratný
finančný príspevok. PIEDMONT, spol. s r. o. vystavila žalovanému postupne štyri faktúry.

8.2/ V súvislosti s prvou zmluvou vystavila PIEDMONT, spol. s r. o. faktúru č. 1020140030 zo dňa

06.06.2014, ktorou vyúčtovala žalovanému odmenu za vykonanú prácu v rámci projektu STRUO, s. r. o.
vo výške 71.982,- eur vrátane DPH, pričom faktúru žalovaný uhradil. Druhou faktúrou č. 1020150049 zo
dňa 30.11.2015 (splatná dňa 15.12.2015) vyúčtovala PIEDMONT, spol. s r. o. žalovanému poskytnuté
kompletné poradenstvo za činnosti - projekt STRUO, s. r. o. vo výške 71.982,- eur vrátane DPH, pričom
žalovaný faktúru nezaplatil. Nebolo sporné, že fakturovanú sumu žalovaný neuhradil ani žalobcovi.

8.3/ V súvislosti s druhou zmluvou vystavila PIEDMONT, spol. s r. o. faktúru 1020140009 zo dňa
31.01.2014, ktorou vyúčtovala žalovanému odmenu za vykonanú prácu v rámci projektu ProTech
Service, s. r. o. vo výške 68.431,72 eur vrátane DPH, pričom faktúru žalovaný uhradil. Druhou faktúrou
č. 1020150050 zo dňa 30.11.2015 (splatná dňa 15.12.2015) vyúčtovala PIEDMONT, spol. s r. o.

žalovanému poskytnuté kompletné poradenstvo za činnosti - projekt STRUO, s. r. o. vo výške 68.431,72
eur vrátane DPH, pričom žalovaný faktúru nezaplatil. Nebolo sporné, že fakturovanú sumu žalovaný
neuhradil ani žalobcovi.

8.4/ Ďalej z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštanie vyplynulo, že dňa 15.10.2017 uzavrel

PIEDMONT, spol. s r. o. ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky
podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V článku I. zmluvy boli špecifikované pohľadávky z vyššie
opísaných faktúr (faktúra č. 1020150049 na sumu 71.982,- eur a faktúra č. 1020150050 na sumu
68.431,68 EUR).

8.5/ Okrajom odvolací súd poukazuje na to, že v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku (v
odseku 6.3) súd prvej inštancie opisuje zmluvu o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie v tomto
odseku konštatuje, že „postupca oznámil žalovanému presnú špecifikáciu postúpenej pohľadávky“.
Zároveň v protirečení s týmto tvrdením súd prvej inštancie uvádza, že „o doručení resp. doručovaní
predmetnej listiny žalovanému žalobca nepredložil žiaden doklad. Rovnako nepreukázal, že by sa

predmetnálistina,predpodanímžaloby,dostalaaspoňdodispozičnejsféryžalovaného.“Jenevyhnutné,
aby bol súd prvej inštancie pozornejší pri formulovaní myšlienok do odôvodenia svojich rozhodnutí a
vyholsanepresnostiamzneisťujúcimvýznamjehoúvahaprávnychzáverovNaznačenýrozporsúdprvej
inštancie nevysvetlil, pričom zrejme išlo len o nepozornosť a chybu v písaní. Podobných pochybení bysa v budúcnosti mal súd prvej inštancie vyvarovať, pretože zrozumiteľnosť jeho rozhodnutí je dôležitým
atribútom vnímania a autority predstaviteľa súdnej moci, ktorý sa napĺňa práve prostredníctvom súdnych
rozhodnutí.

8.6/ Ďalším nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý však už odvolací súd nepovažoval
len za nepozornosť ale za pochybenie súdu prvej inštancie, sa týkal nosnej námietky vyslovenej
žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorá bola zároveň i odvolacou námietkou, a tou bolo
spochybnenie vecnej legitimácie žalobcu spočívajúce v popretí vzniku nároku postupcu na zaplatenie

odmeny za poskytnuté služby zo zmlúv o poskytovaní konzultačných služieb opísaných napríklad v časti
I. odôvodnenia tohto rozhodnutia alebo v ods. 66 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

8.7/ Vecná legitimácia v občianskom súdnom konaní znamená oprávnenie účastníkov (strán sporu)
vyplývajúce z hmotného práva. Účastník má vecnú legitimáciu za predpokladu, že mu svedčí stav z
hmotného práva, teda je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom

subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v
konaní pred súdom má rozhodnúť. Existencia vecnej legitimácie je nevyhnutnou podmienkou úspechu
v súdnom konaní. Pokiaľ totiž žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva, v konaní pred súdom na
základe ním iniciovanej žaloby nemôže byť úspešný. Napríklad v prípade žalôb na plnenie, pokiaľ by
žaobcovi neprináležalo konkrétne právo vymáhať určitú sumu od žalovaného, ním podanú žalobu z

dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie súd zamietne.

8.8/ Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku uviedol, že z dokazovania nevyplynulo, že by
postúpenie pohľadávky zmluvou zo dňa 15.10.2017 bolo žalovanému postupcom (pôvodným veriteľom)
oznamované,pričomnáslednesúdprvejinštanciedeklaroval,žedospelkzáveru,žezmluvaopostúpení

pohľadávky je dostatočne určitá, keď z nej vyplývajú strany zmluvy, predmet pohľadávky je špecifikovaný
a ide o pohľadávky voči žalovanému, ktoré vznikli titulom nezaplatených faktúr. Ďalej súd prvej inštancie
uviedol, že v zmluve o postúpení pohľadávok sú jednotlivé postupované pohľadávky špecifikované tak,
že pri každej je uvedený dodávateľ, VS (totožný s číslom postúpených faktúr), dátum vystavenia a
splatnosti faktúr, odberateľ, zákazka, celková fakturovaná suma, celková dlžná suma a počet dní po

splatnosti jednotlivých faktúr. V zmluve o postúpení pohľadávok je rovnako uvedená konkrétna povinná
osoba - žalovaný. Z uvedených dôvodov potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva je
dostatočne určitá a v konaní jej neplatnosť preukázaná nebola, preto ohľadom žalobou uplatnených
pohľadávok má súd prvej inštancie za to, že žalobca je aktívne legitimovaný.

8.9/ Nemožno uprieť súdu prvej inštancie, že sa vecou svedomito zaoberal a z odôvodnenia jeho
(odvolaním napadnutého) rozhodnutia je táto skutočnosť i zrejmá, pričom v mnohých úvahách sa s
jeho názorom odvolací súd aj stotožnil. Počiatočná chyba v úsudku však viedla súd prvej inštancie k
nasmerovaniu jeho úvah nesprávnym smerom a viedla k záverom, ktoré odvolací súd nemohol hodnotiť
ako vecne správne po právnej stránke správne právne posúdené.

8.10/ Hoci súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, ako ho odvolací súd
opisuje v ods. 15 odôvodnenia tohto rozhodnutia, sám uvádza citujúc uznesenie NS SR sp. zn.
5Obo/102/2008, že obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o
postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka a nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky vždy

je,žemusíísťopohľadávkuurčitú(identifikovateľnú)aexistujúcu,právnymnázoromvyslovenýmvtomto
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sa pri posudzovaní predmetnej veci a formulovaní svojich úvah do
rozsudku súd prvej inštancie vôbec neriadil. Súd prvej inštancie prehliadol, že pre konštatovanie aktívnej
vecnej legitimácie nepostačuje dospieť k záveru, že je platná len zmluva o postúpení pohľadávky. Za
situácie, že si žalobca žalobou uplatňoval na súde pohľadávku, ktorú nadobudol od postupcu, bolo z

logiky veci, rovnako to formuloval Najvyšší súd SR vo vyššie spomenutom rozhodnutí, potrebné posúdiť
aj existenciu postupovanej pohľadávky. Žalobca, keďže bol právnym nástupcom postupcu, bol povinný
miesto postupcu preukázať, že nárok ním uplatnený z (postúpenej) pohľadávky naozaj vznikol a práve
postupcovi, pokiaľ by pohľadávku nepostúpil, vyplývalo z hmotnoprávnych predpisov oprávnenie na
úhradu peňažného dlhu uplatneného v predmetnej žalobe. Existenciu pohľadávky nemožno prezumovať

jej postúpením a povinnosť žalobcu preukázať existenciu pohľadávky je rovnako nevyhnutná, ako by
sám bol pôvodným veriteľom a nezbaví sa ho len tvrdením, že nebol účastníkom pôvodného právneho
vzťahu a pohľadávku len nadobudol.8.11/ Je potrebné uviesť tiež na pravú mieru, že súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku (opísanom v ods. 15 odôvodnenia tohto rozhodnutia) hodnotiac oprávnenie
žalobcu podať žalobu užíva pojem aktívna legitimácia, pričom však bolo namieste v danom prípade

používať úplný právny pojem aktívna vecná legitimácia. Iba ten, komu svedčí hmotné právo, môže byť v
konaní pred súdom úspešný. Práve otázka (aktívnej) vecnej legitimácie žalobcu bola ťažiskom sporu a
v jej vyriešení spočívalo posúdenie dôvodnosti žaloby. Pre pripomenutie, pod pojmom vecná legitimácia
sa rozumie oprávnenie účastníkov právnych vzťahov (strán sporu) vyplývajúce z hmotného práva. Pre
akceptovanie vecnej legitimácie žalobcu (aktívnej vecnej legitimácie) - teda stavu, kedy úspešne iniciuje

súdne konanie všeobecnou žalobou proti žalovanému vyplývajúceho z hmotnoprávnych predpisov, nie
je bez významu, ak žalovaný oprávnenosť pôvodnej pohľadávky sporuje. Žalovaný má právo rovnako
ako proti postupcovi uplatniť námietky proti pohľadávke aj proti žalobcovi ako postupníkovi (§ 529 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Zároveň môže byť žaloba úspešná len v prípade, ak žalobca preukáže
svoju vecnú legitimáciu, teda, že mu právo svedčí z hmotnoprávnych predpisov. Samotné postúpenie
pohľadávky, hoci nie je právne irelevantné, je podstatné len do tej miery, kto je oprávnený pohľadávku

vymáhať, avšak fundamentálnou podmienkou aj v takomto prípade je reálnosť (existencia) pohľadávky.

8.12/Preúplnosťodvolacísúduvádza,ženemožnosúhlasiťsožalobcompokiaľtvrdil,že„vpredmetnom
konaní postupník svoj nárok jednoznačne a nepochybne preukázal, a to okrem iného zmluvou o
postúpení pohľadávky (o ktorej platnosti nie je dôvod pochybovať.“ Zmluvou o postúpení možno

preukázať len prechod práv pohľadávky z postupcu na postupníka. Zmluva o postúpení pohľadávky
nedokazuje legitimitu samotnej pohľadávky ani existenciu základného právneho vzťahu, z ktorého
tvrdená pohľadávka pochádza. Súd prvej inštancie preto nemohol bez ďalšieho vecnú legitimáciu
žalobcu akceptovať len z ním predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky a pri svojom rozhodovaní z
nej vychádzať bez toho, aby skúmal právny titul postúpenej pohľadávky, jej reálnu existenciu, legálny

priebeh a výšku.

8.12/ Odvolací súd sa nestotožnil s konštatáciou uvedenou v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku,žepokiaľideouplatnenýtitul,spornouvkonaníbolalenskutočnosťči,kedyaakýmspôsobom
žalovaný fakturované služby reklamoval a existencia dohody medzi ním a právnym predchodcom

žalobcu o tom, že predmetné faktúry žalovaný nemusí uhradiť. Z tvrdení žalovaného v konaní pred
súdom prvej inštancie (opísaných napr. v časti I. odôvodnenia tohto rozhodnutia) vyplýva, že sporoval
dodanie tovaru.

8.13/ Pri posudzovaní jednotlivých tvrdení strán sporu súd prvej inštancie nemôže opomínať, že

strany sporu majú rovné postavenie. Pokiaľ súd prvej inštancie prijal argumentáciu žalobcu tvrdiacu
oprávnenosť žalobou uplatneného nároku na jednej strane a ku tvrdeniam žalovaného uzavrel, že nie je
možné akceptovať žalovaného tvrdenie popierajúce nárok na zaplatenie žalobou uplatneného nároku,
bolopovinnosťousúduprvejinštancievysvetliť,prečopristupovalnerovnakokstranámsporuapredtým,
ako hodnotil obranu žalovaného nežiadal od žalobcu k jeho skutkovým tvrdeniam o právnom základe

sporu - existencie pohľadávky, ktorá bola predmetom postúpenia, a tieto podoprieť takými listinnými
dôkazmi, ktoré by nárok žalobcu osvedčili. Za nedostatočné považoval odvolací súd konštatovanie
dôvodnosti uplatneného nároku (len) z dôvodu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o
reklamovaní vyfakturovaných služieb.

8.14/ V odvolacom konaní je prvostupňové súdne rozhodnutie posudzované z hľadiska adekvátnosti
jeho argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení
všetkých dôkazov súd prvej inštancie vydal meritórne rozhodnutie. Je nad rámec povinností odvolacieho
súdu hľadať resp. domýšľať spojitosť zo súdneho spisu vyplývajúceho skutkového stavu so závermi
súdu prvej inštancie uvedenými v jeho rozhodnutí. Posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov

odvolaním napadnutého rozsudku možno len v prípade jeho náležitého zrozumiteľného odôvodnenia.
Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou nahrádzať rolu prvostupňového súdu a tiež zdôrazňuje,
žesazákonnéaspravodlivérozhodnutiemožnonadvšetkypochybnostipovažovaťlentakérozhodnutie,
ktoré obsahuje dostatok dôvodov vysvetľujúcich právne závery (prisúdené právo) uvedené vo výroku
rozhodnutia.

8.15/ Vyriešenie otázky vzniku nároku na zaplatenie žalovanej sumy si súd prvej inštancie značne
zjednodušil. Z úvah uvedených v odvolaním napadnutom rozsudku, pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca
nemánároknazaplatenienímuplatnenéhonároku,bolojehopovinnosťouposkytnúťsúdutakéskutkovétvrdenie a tieto podoprieť takými listinnými dôkazmi, ktoré by nárok žalobcu vylučovali. Súd prvej
inštancie za nedostatočné popretie skutkových tvrdení žalobcu považoval to, že „žalovaný v rámci
podaného odporu, ale ani počas celého konania na tunajšom súde relevantným spôsobom a bez

akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že služby (ktorých zaplatenie je predmetom tejto žaloby) u
právneho predchodcu žalobcu riadne a včas reklamoval“.

8.16/ Len za situácie, že sú skutkové tvrdenia strán nesporné, súd o nich ďalej nevykonáva dokazovanie
- nesporné skutočnosti sa v procese, v ktorom sa uplatňuje princíp formálnej pravdy, nedokazujú.

Nespornéskutkovétvrdeniasisúdosvojujeakozistenýskutkovýstavaďalejznichprisvojomrozhodnutí
vychádza. V danom prípade však nebolo nesporné, že postupca bol legitímnym veriteľom žalovaného
a nebola nesporná ani výška pohľadávky postupcu. Súd prvej inštancie nemohol preto ako z nespornej
vychádzať z informácie o pohľadávke a právne uzavrieť, že dôvodnosť žaloby je daná platnosťou zmluvy
o postúpení pohľadávky.

8.17/ Súd prvej inštancie pochybil, keď nepovažoval za potrebné žiadať od žalobcu preukázanie
dodania služby a vzniku ním tvrdenej pohľadávky, ale naopak požadoval od žalovaného preukázanie,
že služby neboli dodané žalovanému riadne a včas. Súd pri posudzovaní skutkového stavu vychádza
z predpokladu, že ak nedôjde k riadnemu popretiu skutkových tvrdení, tieto sa považujú za nesporné a
neexistuje žiaden relevantný dôvod vykonávať na ich preukázanie akékoľvek dokazovanie.

8.18/ Zákonodarca dáva do významovej rovnosti pojem „nesporné tvrdenia“ uvedený v § 151 CSP s
pojmom „zhodné tvrdenia“ použitý v § 186 ods. 2 CSP. Z uvedeného je odvoditeľný logický záver, že súd
pri kreovaní svojich skutkových záverov vychádza z nesporných tvrdení a pri sporných skutočnostiach
je jeho povinnosťou vyhodnotiť pravdivosť tvrdení strán sporu na základe vykonaných dôkazov.

8.19/ Popretie skutkových tvrdení protistrany sa posudzuje podľa obsahu, má byť však výslovné.
Procesnou obranou v zmysle § 151 ods. 2 CSP nie je len priame vyhlásenie, že konkrétne skutkové
tvrdenie protistrany nie je pravdivé a predloženie dôkazov o tom. Za výslovné popretie možno považovať
aj predloženie iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach.

8.20/ Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle koncepcie materiálneho civilného procesu - zásady
spravodlivej a účinnej ochrany práv (čl. 2 CSP) a zásady zákazu zneužitia práva (čl. 5 CSP), je súd
oprávnenývyzvaťnadoplnenienedostatočnéhopopretiarovnako,akojeoprávnenývyzvaťnadoplnenie
skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP).

8.21/ Nie je vecou žalovaného, že na strane žalobcu nie je postupca ale osoba, ktorej tvrdenú
pohľadávku postúpil. Žalobcu táto skutočnosť nezbavuje povinnosti preukázať existenciu postúpenej
pohľadávky. Žalovaný môže rovnako ako proti postupcovi namietať existenciu pohľadávky aj proti
žalobcovi (postupníkovi), pričom pre zistenie reálnosti uplatneného nároku spočíva dôkazné bremeno

na žalobcovi, hoci aj nebol priamym účastníkom právneho vzťahu zo zmlúv o poskytovaní konzultačných
služieb. Vo vzťahu k súdenej veci odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno preukázania vzniku
pohľadávky a jej výšky bolo na žalobcovi a nemalo skončiť len pri preukázaní existencie zmluvy o
postúpeníafaktúr,naktorétátozmluvapoukazuje.Povinnosťoužalobcubolopredsúdomprvejinštancie
preukázať existenciu zmluvou mu postúpenej pohľadávky, pričom bez splnenia tejto bezpodmienečnej

povinnosti ďalej nebolo možné dospieť k záveru o oprávnenosti žalobou uplatneného nároku.

8.22/ Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že existencia faktúry ani zmluvy o postúpení pohľadávky nie
je dôkazom reálnosti tvrdenej peňažnej pohľadávky voči žalovanému. Samotná existencia faktúr
nezakladá právo na jej úhradu bez právneho podkladu, ktorým je splnenie záväzku dohodnutého medzi

účastníkmizmluvy.Faktúraniejeprávnymtitulom,alejelenúčtovnýmdokladomazároveňprostriedkom
(výzvou) na zaplatenie. Existencia faktúr a ich doručenie žalovanému nemohol bez ďalšieho byť
dôkazom o vzniku jeho povinnosti uhradiť peňažný záväzok. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby je právne
bezvýznamuajtáskutočnosť,čižalovanýpredmetnéfaktúry(č.1020150049a1020150050)evidovalvo
svojom účtovníctve. Možno teda zhrnúť, že faktúry predložené žalobcom neboli postačujúcim dôkazom

preukazujúcim skutočné dodanie služby. Postačujúcim nebolo ani predloženie zmluvy o postúpení
pohľadávky, ktorá na predmetné faktúry odkazuje.8.23/ Je rozumné sa domnievať, že činnosť podnikateľa konajúceho s očakávanou (bežnou)
obchodníckou opatrnosťou a odbornou starostlivosťou, pokiaľ je hodnota obchodu relatívne vysoká (nie
bagateľná), čo bolo deklarované aj v posudzovanom prípade, v sebe zahŕňa potrebu (častej alebo aspoň

nejakej) komunikácie medzi zmluvnými stranami, bude zaznamenaná (archivovaná) a zanechá jasnú
hmatateľnú stopu buď v podobe elektronickej alebo písomnej komunikácie alebo v podobe rôznych
relevantných podkladov o procese obstarania, ďalšieho spracovania alebo využitia, skrátka o samotnom
predmete jednotlivých dodávok. Takouto stopou by boli podklady napríklad informujúce o koordinácii
jednotlivých úkonov medzi účastníkmi zmluvného vzťahu - medzi postupcom a žalovaným alebo medzi

žalovaným a jeho odberateľmi. Uvedený výpočet je z hľadiska možných ďalších dôkazov len minimálny
a predpokladá sa, že podnikateľ pri svojej bežnej činnosti disponuje množstvom aj iných dôkazov, ktoré
získal v priebehu realizovania svojich obchodov. Takéto dôkazy obozretný podnikateľ uchováva po celú
dobu, kedy by mohli byť jeho obchodné transakcie preverované, pretože je povinnosťou daňového
subjektu pri realizácii zdaniteľného obchodu správať sa s dostatočnou opatrnosťou, a to tak, aby aj
do budúcnosti vedel preukázať materiálnu existenciu ním uskutočneného obchodu. Pokiaľ podnikateľ

nepristupuje k realizácii obchodu s dostatočnou opatrnosťou, vystavuje sa riziku, že sa v prípade sporu
svojej pohľadávky nedomôže.

8.24/ Otázka týkajúca sa pôvodného (základného) plnenia postupcom žalovanému riadne a včas, teda
v rozsahu a termíne podľa v predmetných zmluvách dohodnutých podmienok, bola otázkou rozhodnou

pre konštatovanie vzniku samotného práva na peňažné plnenie (odmenu) pre postupcu. Len riadne a
včas poskytnuté plnenie vyvoláva právny účinok vzniku záväzku dlžníka ako zmluvnej strany poskytnúť
protihodnotu. Samotné predloženie faktúry žalobcom bez ďalšieho nemohlo postačovať, aby súd prvej
inštancie konštatoval dôvodnosť žaloby a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy.
Súd, pokiaľ má rozhodnúť spravodlivo a prisúdiť právo na to oprávnenej osobe, musí vychádzať z takých

dôkazov, ktoré bez pochybností osvedčujú tvrdenie strany sporu.

8.25/ Pokiaľ meritórne ide o žalobu, ktorou je uplatnené právo na plnenie, pred súdom prvej inštancie
mala byť ako prvá vyriešená otázka (medzi stranami sporná), či vznikol nárok na zaplatenie žalovaného
plnenia, pričom pohľadávka postupcu mohla vzniknúť len po tom, ako z jeho strany bol splnený záväzok

zakladajúci právo na odmenu podľa zmlúv o poskytovaní konzultačných služieb. Preto predmetom
dokazovania pred súdom malo byť zisťovanie, či služby ako titul pre uplatnenie odmeny vôbec
boli dodané riadne a včas v súlade so zmluvne dohodnutým záväzkom postupcu a či postupcovi
vznikol nárok na odmenu v rozsahu zodpovedajúcom žalobou uplatnenej sumy. Až následným mohlo
byť posudzovanie tvrdení žalovaného týkajúce sa nedostatkov poskytnutých služieb. Z odôvodnenia

odvolaním napadnutého rozsudku nevyplýva, z akého dôvodu súd prvej inštancie nepovažoval za
potrebné podrobiť testu legality a legitimity tvrdenie o existencii pohľadávky aj napriek tomu, že primárne
dôkazné bremeno tvrdenia bolo na žalobcovi.

8.27/ Odvolací súd pripúšťa logickú pochybnosť o reálnosti pohľadávky namietanú pred súdom

prvej inštancie, ktorá v odvolaním napadnutom rozsudku zostala bez adekvátnej odpovede. Uvedená
pochybnosť bola podporená skutočnosťou, že postupca v priebehu rokov od splatnosti pohľadávky a
ani po postúpení pohľadávky nevyvinul žiadnu aktivitu na vymoženie pohľadávky.

8.28/ Medzi postupcom a žalovaným neprebehla (nebola súdu predložená) žiadna komunikácia o

vymáhaní. Je tiež hodným zreteľa, že žalobca súdu nepredložil žiadne listiny či iné relevantné podklady
zadovážené od postupcu, ktorými by postupca pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky
preukázal žalobcovi, že jeho pohľadávka vyplýva z reálne uskutočneného obchodu a že z týchto
obchodov aj reálne vznikol nárok oprávňujúci vymáhať peňažnú pohľadávku od žalovaného. Uvedené
platí zvlášť aj z dôvodu, že faktúry, na ktoré odkazuje zmluva o postúpení pohľadávok, boli vystavené

na vcelku vysoké finančné čiastky.

8.29/ Súd prvej inštancie, hoci z rozsahu tvrdení strán sporu bola táto požiadavka zrejmá, sa dopustil
pochybenia, keď vôbec neposúdil spojitosť (príčinnú súvislosť) medzi službami poskytnutými postupcom
podľa zmlúv o poskytovaní konzultačných služieb žalovanému a uzavretím zmlúv o poskytnutí NFP

uzavretejmedziMinisterstvomhospodárstvaSRaklientamižalovanéhoatýmzodpovedaťotázkuvzniku
práva na odmenu za služby, ktorých výsledkom bolo poskytnutie NFP klientom žalovaného.8.30/ Z odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie existenciu pohľadávky
konštatoval po tom, čo sa sústredil na otázku doručovania reklamácie, hoci primárnou otázkou bola
reálnosť dodanej služby.

8.31/ Žalovaný tvrdil, že u postupcu reklamoval nedodanie služby, hoci doručenie reklamácie postupcovi
nepreukázal. Okrem reklamácie nebola súdu predložená žiadna iná komunikácia medzi postupcom a
žalovaným ohľadom urgencie úhrady z dôvodu omeškania. Žalovaný tiež tvrdil, že služby pre uvedených
klientov uskutočňoval od roku 2016 (do roku 2021) sám bez súčinnosti a akejkoľvek pomoci postupcu.

Uvedené konštatovania vo vzťahu k otázke, či bol žalovaný nútený komunikovať s postupcom ohľadom
úhrady predmetnej pohľadávky pripúšťa (nepreukazuje) aj takú interpretáciu, že žalovaný mohol
považovať pohľadávku za spornú resp. neopodstatnenú. Za takýchto okolností malo byť vyjasnenie
týchtospornýchotázokpredmetomdokazovania,kedypredovšetkýmžalobcamalsúdupredložiťdôkazy
týkajúce sa okolností priebehu plnenia medzi postupcom a žalovaným - rozsahom, miestom a časom
plnení poskytnutých postupcom žalovanému na základe zmlúv o poskytovaní konzultačných služieb.

8.32/ Okrem vystavenia faktúr súdu nie je známy žiaden úkon, ktorým by sa postupca voči žalovanému
domáhal zaplatenia faktúr. Je však rozumné predpokladať, že žalobca by mal disponovať potrebnými
informáciami o priebehu obchodu medzi postupcom a žalovaným. Odvolací súd k takémuto záveru
dospel logickou úvahou, že žalobca ako podnikateľ, pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky,

vyžiadal si od postupcu listiny či iné hmotné dôkazy preukazujúce existenciu pohľadávky. Je nanajvýš
nepravdepodobné,žepostupníkpristúpikuzavretiuzmluvyopostúpenípohľadávky,pokiaľmupostupca
nepredloží dostatočné dôkazy, ktoré postupníka ubezpečia o oprávnenosti postupovanej pohľadávky.
Pokiaľ teda žalobca, u ktorého sa predpokladá bežná podnikateľská opatrnosť, uzavrel zmluvu o
postúpenípohľadávky,malbydisponovaťdôkazmioexistenciipostupovanejpohľadávkyatietopredložiť

súdu ako dôkaz o oprávnenosti ním uplatnenej žaloby. Ako už odvolací súd vysvetlil vyššie len zmluva
o postúpení pohľadávky je dôkazom nepostačujúcim.

8.33/ Napokon odvolací súd poukázal na to, že hoci súd prvej inštancie neakceptoval pre konanie
podstatnú existenciu reklamácií, resp. neuznal, že žalovaný ich doručil postupcovi, predsa sa však v

odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku súd prvej inštancie odvoláva na ich obsah, keď uvádza:
Z obsahu predmetnej reklamácie všeobecne vyplýva, že žalovaný podpísal preberacie protokoly, čo
umožnilo právnemu predchodcovi žalobcu fakturovať 2. časť zazmluvnenej odmeny pri jednotlivých
zákazkách.“ Predovšetkým je potrebné uviesť, že v súdnom spise sa preberacie protokoly potvrdzujúce
dodanie služieb následne fakturovaných nenachádza. V druhom rade, pokiaľ súd akceptoval tvrdenia

v reklamáciách mal akceptovať celý ich obsah, teda mal sa vysporiadať so všetkými tvrdeniami v nich
uvedenými. Pokiaľ však súd prvej inštancie naopak nezobral reklamácie poskytnutých služieb do úvahy,
odvolací súd nemôže súhlasiť s tým, že eklekticky vyčlenil z textu reklamácií jedinú vetu bez ďalšieho
kontextu s tvrdeniami podstatnými pre posúdenie legitimity žalobou uplatnenej pohľadávky.

8.34/ Ďalšie žalovaným vznesené odvolacie námietky odvolací súd nepovažoval za dôvodné, resp. k
nim zaujať stanovisko by bolo predčasné vzhľadom na skutočnosť, že nebola vyriešená základná otázka
právne významná pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorú v stručnosti možno pomenovať ako existencia
pohľadávky.

8.35/ Pokiaľ ide o žalovaným namietané premlčanie, odvolací súd poukazuje na to, že za predpokladu,
že pohľadávka jestvovala, nejavila sa súdu z jednotlivých pred súdom prvej inštancie preukázaných
skutočností premlčaná. V zhode s názorom vysloveným v odvolaním napadnutom rozsudku je aj
odvolací súd toho názoru, že pokiaľ sa s úhradou žalovaných faktúr žalovaný dostal do omeškania
nasledujúci deň po ich splatnosti, t. j. dňom 16.12.2015, štvorročná premlčacia doba by uplynula dňa

16.12.2019. Keďže si žalobca ako právny nástupca postupcu uplatnil nárok na súde dňa 28.11.2019,
námietka premlčania nebola vznesená dôvodne.

8.36/ Odvolací súd nedal za pravdu žalovanému v jeho tvrdení, že zmluva o postúpení pohľadávky
nebola podpísaná v dátume, ktorý je na nej uvedený. Aby k takémuto záveru bolo možné dospieť,

musel by žalovaný predložiť o tom dôkaz a svoju domnienku osvedčiť. Z dôkaznej situácie jeho tvrdenie
nevyplýva.8.37/ Odvolací súd súhlasil so žalovaným ohľadom jeho tvrdenia, že bol oprávnený namietať neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky a bolo povinnosťou súdu vykonať dokazovanie týkajúce sa preukázania
tejto skutočnosti. Avšak na druhej strane súd nemá suplovať účastníkov a domýšľať za nich stranám

patriace tvrdenia (povinnosť tvrdiť) a vyhľadávať za strany sporu dôkazy (povinnosť preukázať). Žalobca
súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávky. Pokiaľ ide o vecný titul, na uvedenú zmluvu bol povinný
súd prvej inštancie prihliadať ako na právne relevantný dôkaz existencie právneho úkonu, na základe
ktorého žalobca legitímne vnímal svoju osobu ako sukcesora do právneho vzťahu (odhliadnuc od jeho
spochybnenia žalovaným) medzi postupcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vyplývajúcu z

vyššie opísaných zmlúv. Rovnako ako pri predchádzajúcom odseku, aj v danej otázke platí, že žalovaný
mal predložiť o svojom tvrdení dôkaz.

8.38/ Záverom odvolací súd uviedol, že dospel k presvedčeniu, že úvahy súdu prvej inštancie, ako sú
uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, hoci sú racionálne, odvíjali sa od nesprávnej premisy,
že dodanie služieb zakladajúcich právo na odmenu postupcu bolo preukázané na základe nedostatočnej

procesnej obrany žalovaného. Je zrejmé, že z tohto omylu pramenilo nevykonanie ďalších dôkazov,
ktoré sa logicky žiadajú vykonať, aby skutkový stav, predovšetkým okolnosti dodania a prevzatia diela
na predmetnej stavbe, boli zistené úplne a spoľahlivo, a mohol tak súd dospieť k vecne správnemu a
spravodlivému rozhodnutiu.

8.39/ Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na
čo je poukázané vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky. Nález ÚS SR
sp. zn. I. ÚS 110/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd SR uviedol: „Otázka, či
súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť zodpovedaná
iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza:

„Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej,
ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06)“ (napr. III. ÚS 107/07).
Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a

zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre
jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS

115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).

8.40/ Právna bezchybnosť rozhodnutia súdu spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, v
súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci,
obsahuje náležitosti určené právnou úpravou súdneho konania. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí

všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu
konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov súdneho konania. Medzi výrokom a
odôvodnením musí byť logická zhoda.

8.41/ Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá

ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý
argument účastníka súdneho konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide
o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi súd v dôvodoch
rozhodnutia vysporiadať.

8.42/ Osoby dotknuté rozhodnutím súdu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých súd ako orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného
základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia)

dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých
mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosťrozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím (účastníkovi súdneho konania) je tým odňatá
možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.

8.43/ Z odvolacieho súdu vyplýva záver, že súd v napadnutom rozhodnutí opomenul riadne a
preskúmateľne vyjadriť sa k viacerým právne relevantným skutočnostiam, čo robí jeho rozhodnutie
nepreskúmateľným, a to spôsobom porušujúcim právo účastníkov na spravodlivý proces, pričom tento
nedostatok celkom zjavne nemožno zhojiť v konaní pred odvolacím súdom.

8.44/ Odvolaci´ su´d uložil súdu prvej inštancie povinnostˇ opa¨tovne posu´ditˇ do^vodnostˇ na
´roku zˇalobcu, predovšetkým dôslednejšie posúdiť sporné otázky zhrnuté v predchádzajúcom texte
odôvodnenia tohto rozhodnutia. V prípade, že doposiaľ zistený skutkový stav nebude súdu prvej
inštancie postačovať na právne posúdenie a tiež riadne odôvodnenie právnych záverov, nič nebráni
súdu doplniť potrebné dokazovanie tak, aby vo veci bolo možné zákonne a spravodlivo rozhodnúť a
rozhodnutie dostatocˇne presvedcˇivo a logicky odo^vodnitˇ v su´lade s pozˇiadavkami vyply´vaju´cimi z

§ 220 ods. 2 CSP. Je správne, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie opísané v ods. 7 odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak vymenované dôkazy neposkytli dostatočný a spoľahlivý obraz
o záveroch, ktoré na základe nich súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku deklaroval. K záveru
týkajúceho sa existencie pohľadávky a splnenia zmluvných povinností postupcom, ktoré by mu zakladali
právo na zaplatenie odmeny, bolo potrebné vykonať ďalšie dôkazy. Odvolací súd opakovane poukázal

na to, že dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba, ktorá v konaní prišla s určitým tvrdením. Ak
táto osoba nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom, súd nie je povinný domýšľať dôvody,
ktoré potvrdzujú účastníkom tvrdené avšak na základe dôkazov nepreukázané skutočnosti. Za prvoradé
sa javí pripomenúť, že primárne žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázania splnenia zmluvných
povinnostípostupcomatýmexistenciepohľadávkyspočívajúcejvnárokunavyplatenieodmenyvsúlade

so zmluvami o poskytovaní konzultačných služieb. Jeho dôkazná povinnosť nemala skončiť len pri
preukázaní existencie zmluvy o postúpení pohľadávky a faktúr, na ktoré táto zmluva odkazuje. Súd,
pokiaľ má rozhodnúť spravodlivo a prisúdiť právo na to oprávnenej osobe, musí vychádzať z takých
dôkazov, ktoré bez pochybností osvedčujú tvrdenie strany sporu. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať
oprávnenosť pôvodného nároku. Ako už odvolací súd uviedol, v predmetnej veci je zrejmá požiadavka

posúdil spojitosť medzi službami poskytnutými postupcom podľa zmlúv o poskytovaní konzultačných
služieb žalovanému a uzavretím zmlúv o poskytnutí NFP uzavretej medzi Ministerstvom hospodárstva
SR a klientami žalovaného a zodpovedať otázku vzniku práva na odmenu za služby, ktorých výsledkom
bolo poskytnutie NFP klientom žalovaného. Postupca nezanikol bez nástupcu (zlúčil sa s GRIFT, spol. s
r.o.,ktorýsanáslednezlúčilsCOMETAR,s.r.o.,tohočasuvlikvidácii).Javísavhodnýmoveriťexistenciu

dodaní a prípadne doručenie reklamácie či iných písomností týkajúcej sa predmetných obchodov
medzi postucom a žalovaným u nástupcu postupcu alebo u osôb, ktoré boli v tejto záležitosti činné.
Nemožnovšakopomínať,žecivilnésporovékonaniejeovládanéprejednacouzásadouavýsledoksporu
závisí od úspechu strán uniesť dôkazné bremeno, resp. ustáť procesnú obranu. Iný výsledok sporu
neznamená bez ďalšieho porušenie princípu právnej istoty, uvedené je potrebné hodnotiť z obsahu

spisu, vznesených námietok a celkového priebehu tvrdení a ich účinných popretí. Odvolací súd uložil
súdu prvej inštancie aj povinnosť rozhodnúťo na´hrade trov cele´ho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

9/ Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

10/ Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 15.01.2025, ktorý bol na žiadosť zástupcu žalovaného
odročený. Na pojednávaní dňa 29.01.2025 súd vec prejednal za účasti sporových strán. Žalobca
na pojednávaní nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, žalovaný opakovane predložil
list označený „ Reklamácia – neposkytovanie služieb v zmysle uzatvorených zmlúv o poskytovaní

konzultačných služieb“ zo dňa 28.08.2017, adresovaný právnemu predchodcovi žalobcu(č-l-671),
zápisnicu z porady vedenia spoločnosti žalovaného zo dňa 21.08.2017 (č.l.672), zápisnicu z porady
vedenia spoločnosti žalovaného zo dňa 04.09.2017 (č.l.673), čestné vyhlásenie A. B. C. a D. E. F. G. zo
dňa 10.01.2025 (č.l.674), evidenciu nesplatených záväzkov k 31.12.2021 (č.l.675), výpis z hlavnej knihy
analytickej evidencie od 01.01.2021 do 31.12.2021 (č.l.676), zoznam prijatých faktúr ku dňu 31.12.2015

(č.l.677), časové rozlíšenie pohľadávok a záväzkov ku dňu 31.12.215 (č.l.677), zoznam prijatých faktúr
ku dňu 31.12.2016 (č.l.678), saldokonto od 01.01.2016 do 31.12.2016 (č.l.678-679), zoznam prijatých
faktúr ku dňu 31.12.2017 (č.l.680), saldokonto od 01.01.2017 do 31.12.2017 (č.l.680-681), žalovaný
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal.11/ Súd opätovne zistil skutkový stav dokazovaním, ktoré vykonal výsluchom strán sporu, oznámením
obsahu súdu predložených listín (ktorých rovnopisy mali sporové strany k dispozícii, ich obsah

im bol známy a nespochybnili ho), a to najmä: faktúry č. 1020150050, 1020150049 (čl. 9 - 10),
Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2017 (čl. 11 - 12), oznámenie o postúpení pohľadávky
adresované žalovanému listom zo dňa 15.10.2017 (čl. 13), platobný rozkaz OS Banská Bystrica sp. zn.
4Up/1805/2019 z 30.12.2019 (čl. 31 - 33), odpor žalovaného (čl. 39 - 44), notárska zápisnica N970/2017
Nz32146/2017 NCRls32853/2017 zo dňa 19.09.2017 (čl. 48 - 53), oprava notárskej zápisnice zo dňa

26.09.2017 (čl. 58 - 60), zmluva o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 22.01.2013 (čl. 61 - 66),
reklamácia žalovaného zo dňa 28.08.2017 (čl. 67 - 68), faktúry č. 1020140030, 1020140009 (čl. 71 - 72),
dodatok č. 1 k zmluve o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 23.09.2014 (čl. 73 - 74), dodatok č. 1
k zmluve o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 10.03.2014 (čl. 75 - 76), vyjadrenie žalobcu zo dňa
21.02.2020 k odporu žalovaného (čl. 92 -98), zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
č. KaHR-31SP-1201/0212/61 vrátane Všeobecných zmluvných podmienok a ďalších príloh (čl. 99 -

131), zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-111SP-1201/0701/99 vrátane
Všeobecných zmluvných podmienok a ďalších príloh (čl. 132 - 190), uznesenie tunajšieho súdu sp. zn.
15Cb/25/2020-207 z 05.03.2020, vyjadrenie žalovaného zo dňa 17.04.2020 (čl. 209 - 219), zmluva o
poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 28.09.2012 (čl. 220 - 225), zmluva o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. KaHR-13SP-1201/0098/34 zo dňa 16.12.2013 vrátane príloh (čl. 226 - 248),

záznam z administratívnej kontroly Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry zo dňa 22.09.2014 (čl.
249 - 253), výpisy z účtu č. 6222215003 zo dňa 28.02.2014, 30.06.2014 a 30.09.2014 (čl. 254 - 255,
257), výpis z účtu PROJEKTSERVIS, s.r.o. (čl. 256), správa o zistenej nezrovnalosti zo dňa 06.07.2015
č. N21501292/S01 kód projektu: 25110120747 (čl. 258 - 275), zaslanie dodatku č. 1 zo dňa 01.07.2014
k zmluve o poskytnutí NFP č. KaHR-13SP-1201/0098/34 (čl. 276), zoznam prijatých faktúr žalovaným

ku dňu 31.12.2015 (čl. 508), časové rozlíšenie pohľadávok a záväzkov žalovaného ku dňu 31.12.2015
(čl. 508), zoznam prijatých faktúr žalovaným ku dňu 31.12.2016 (čl. 509), saldokonto žalovaného podľa
Zdroj/Doklad nespárované zápisy od 01.01.2016 do 31.12.2016 (čl. 509 - 510), zoznam prijatých faktúr
žalovaným ku dňu 31.12.2017 (čl. 511), saldokonto žalovaného podľa Zdroj/Doklad nespárované zápisy
od 01.01.2017 do 31.12.2017 (čl. 511 - 512), zoznam prijatých faktúr žalovaným ku dňu 31.12.2018

(čl. 513), časové rozlíšenie pohľadávok a záväzkov žalovaného ku dňu 31.12.2018 (čl. 513), zoznam
prijatých faktúr žalovaným ku dňu 31.12.2019 (čl. 514), saldokonto žalovaného podľa Zdroj/Doklad
nespárované zápisy od 01.01.2019 do 31.12.2019 (čl. 514), výpis z OR strán sporu, prehľad ZÚS ECB
ako aj ďalšie listiny pripojené v spise a zistil tento skutkový stav:

11.1/ Dňa 22.01.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu (PIEDMONT, s. r. o., IČO: 46 254 510)
ako poskytovateľ so žalovaným (ktorého obchodné meno bolo v tom čase PROJEKTSERVIS, s. r. o.)
ako objednávateľom zmluvu o poskytovaní konzultačných služieb podľa § 269 a nasl. Obchodného
zákonníka. Objednávateľ mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou STRUO, s. r. o., Dr. Clementisa
1214/4, 977 01 Brezno, IČO: 44 693 222, predmetom ktorej bolo vypracovanie žiadosti o nenávratný

finančný príspevok, podľa článku I. odsek 1 tejto zmluvy. Podľa článku I. odsek 1 predmetnej zmluvy
bol predmetom zmluvy záväzok poskytovateľa poskytnúť odbornú poradenskú a konzultačnú činnosť
pre objednávateľa pri spracovaní žiadosti o nenávratný finančný príspevok v rámci nasledovnej výzvy
na predkladanie žiadostí o NFP v programovom období 2007 - 2013: Operačný program Konkurencie
schopnosť a hospodársky rast, Prioritná os 3 - Cestovný ruch, Opatrenie 3.1 Podpora podnikateľský

aktivít v cestovnom ruchu, Kód výzvy KaHR-31SP-1201 s dátumom vyhlásenia 31.12.2012. Podľa bodu
2 toho istého článku sa objednávateľ zaviazal zaplatiť poskytovateľovi za splnenie predmetu zmluvy
odmenu podľa článku II. zmluvy. Podľa článku II. bod 1 sa zmluvné strany dohodli, že za splnenie
predmetu zmluvy a úspešnosti Žiadosti o NFP žiadateľa prináleží poskytovateľovi dohodnutá odmena,
ktorábudepozostávaťzpohyblivejodmenyavypočítasapodľazásaduvedenýchvtomtočlánkuzmluvy.

Podľa článku 1.1 bola celková odmena plnenia určená vo výške 15 % z výšky schváleného NFP bez
DPH v rámci projektu schváleného v prospech žiadateľa. Poskytovateľ mal nárok na odmenu len ak
dôjde k schváleniu žiadosti o NFP a podpísanie zmluvy o NFP medzi prijímateľom a poskytovateľom
NFP. Podľa bodu 1.1.1 bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že 50 % z celkovej odmeny je splatných do
15 dní odo dňa podpísania zmluvy o poskytnutí NFP medzi žiadateľom a agentúrou. Podľa bodu 1.1.2,

že 50 % celkovej odmeny je splatných do 15 dní odo dňa schválenia verejného obstarávania agentúrou
a to na základe jednotlivých faktúr vystavených poskytovateľom. Článok III. upravoval termín a miesto
plnenia, článok IV. upravoval povinnosti objednávateľa a zhotoviteľa, článok V. upravoval autorské právaa duševné vlastníctvo, článok VI. upravoval sankcie, článok VII. upravoval zánik zmluvy a článok VIII.
upravoval záverečné ustanovenia.

11.1.1/ K predmetnej zmluve uzavreli dňa 23.09.2014 zmluvné strany dodatok č. 1, predmetom
ktorého bol záväzok poskytovateľa zabezpečiť odbornú poradenskú a konzultačnú činnosť pre
objednávateľa pri spracovaní žiadosti o NFP v rámci výzvy na predkladanie žiadosti o NFP v
programovom období v roku 2007 - 2013: Operačný program Konkurencie schopnosť a hospodársky
rast, Prioritná os 3 - Cestovný ruch, Opatrenie 3.1 - Podpora podnikateľských aktivít v cestovnom

ruchu, Kód výzvy KaHR-31SP-1201, s dátumom vyhlásenia 21.12.2012. Podľa bodu 2 toho istého
článku sa poskytovateľ ďalej zaviazal zabezpečiť pre objednávateľa poradenstvo pri zmenách projektu
smerujúce k vypracovaniu návrhu zmeny zmluvných podmienok, poradenstvo pri finančnom riadení
projektu (kontrola súladu účtovnej dokumentácie s príslušnými usmerneniami vydanými RO/SORO) a
poradenstvo v oblasti infomanagmentu. Poskytovateľ sa ďalej zaviazal zabezpečiť pre objednávateľa aj
ďalšie prípadné poradenstvá a to podľa potreby objednávateľa súvisiace s úspešnou realizáciou celého

projektu. Podľa bodu 3 toho istého článku sa objednávateľ zaviazal zaplatiť poskytovateľovi za splnenie
predmetu zmluvy odmenu podľa čl. II. tejto zmluvy. Podľa čl. II. predmetnej zmluvy bolo dohodnuté, že
50 % z celkovej odmeny je splatných do 15 dní odo dňa podpisu preberacieho protokolu na predmet
zmluvy uvedený v článku I. tejto zmluvy (1.1.2). Ostatné, v dodatku neuvedené ustanovenia zmluvy o
poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 22.01.2013, zostali nezmenené.

11.1.2/ Podľa zmluvy o poskytnutí NFP uzavretej medzi Ministerstvom hospodárstva SR ako
poskytovateľom zastúpeným Slovenskou Inovačnou a energetickou agentúrou a obchodnou
spoločnosťou STRUO, s. r. o. IČO: 44 693 222 ako prijímateľom mal byť uvedenej obchodnej spoločnosti
poskytnutý nenávratný finančný príspevok celkom 1.599 724,85 EUR.

11.1.3/ Faktúrou č. 1020140030 zo dňa 06.06.2014 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému
odmenu za vykonanú prácu v rámci projektu STRUO, s. r. o. vo výške 71.982,- EUR vrátane DPH.
Uvedená faktúra bola splatná 20.06.2014. V konaní nebolo sporné, že predmetnú faktúru žalovaný
uhradil.

11.1.4/ Faktúrou č. 1020150049 zo dňa 30.11.2015 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému,
na základe zmluvy o spolupráci a poskytnutí kompletného poradenstva zo dňa 22.01.2013,nasledovné
činnosti- projekt STRUO – poradenstvo pri zmenách projektu smerujúce k vypracovaniu návrhu
zmeny zmluvných podmienok, poradenstvo pri finančnom riadení projektu (kontrola súladu

účtovnej dokumentácie s príslušnými usmerneniami vydanými RO/SORO), poradenstvo v oblasti
infomanagmentu, poradenstvo vo výške 71.982,- EUR vrátane DPH. Predmetná faktúra bola splatná
dňa 15.12.2015. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ju v lehote splatnosti a ani následne nezaplatil.

11.2/ Právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ uzavrel so žalovaným (ktorého obchodné meno

bolo v čase uzavretia zmluvy PROJEKTSERVIS, s. r. o.) ako objednávateľom dňa 19.02.2013 Zmluvu
o poskytovaní konzultačných služieb, ktorá sa týkala žiadateľa o nenávratný finančný príspevok
spoločnosti ProTech Service, s. r. o., ku SurdoKu 35, 080 01 Prešov, IČO: 36 477 770. K predmetnej
zmluve uzavreli dňa 10.03.2014 zmluvné strany dodatok č. 1, predmetom ktorého bol záväzok
poskytovateľa zabezpečiť odbornú poradenskú a konzultačnú činnosť pre objednávateľa pri spracovaní

žiadosti o NFP v rámci výzvy na predkladanie žiadosti o NFP v programovom období v roku 2007
- 2013: Operačný program Konkurencie schopnosť a hospodársky rast, Prioritná os 1 - Inovácie a
rast konkurencie schopnosti, Opatrenie 1.1 - Inovácie a technologické transfery, Podopatrenie 1.1.1 -
Podpora zavádzania inovácií a technologických transferov, Kód výzvy KaHR-111SP-1301, s dátumom
vyhlásenia 21.12.2012. Podľa bodu 2 toho istého článku sa poskytovateľ ďalej zaviazal zabezpečiť pre

objednávateľa poradenstvo pri zmenách projektu smerujúce k vypracovaniu návrhu zmeny zmluvných
podmienok, poradenstvo pri finančnom riadení projektu (kontrola súladu účtovnej dokumentácie s
príslušnými usmerneniami vydanými RO/SORO) a poradenstvo v oblasti infomanagmentu. Poskytovateľ
sa ďalej zaviazal zabezpečiť pre objednávateľa aj ďalšie prípadné poradenstvá a to podľa potreby
objednávateľa súvisiace s úspešnou realizáciou celého projektu. Podľa bodu 3 toho istého článku sa

objednávateľ zaviazal zaplatiť poskytovateľovi za splnenie predmetu zmluvy odmenu podľa čl. II. tejto
zmluvy. Podľa čl. II. predmetnej zmluvy bolo dohodnuté, že 50 % z celkovej odmeny je splatných do
15 dní odo dňa podpisu preberacieho protokolu na predmet zmluvy uvedený v článku I. tejto zmluvy(1.1.2). Ostatné, v dodatku neuvedené ustanovenia zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa
19.02.2013, zostali nezmenené.

11.2.1/ Podľa zmluvy o poskytnutí NFP uzavretej medzi Ministerstvom hospodárstva SR ako
poskytovateľom zastúpeným Slovenskou Inovačnou a energetickou agentúrou a obchodnou
spoločnosťou ProTech Service, s. r. o. IČO: 36 477 770 ako prijímateľom mal byť uvedenej obchodnej
spoločnosti poskytnutý nenávratný finančný príspevok celkom 1.520.705,- EUR.

11.2.2/ Faktúrou č. 1020140009 zo dňa 31.01.2014 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému
odmenu na základe Zmluvy zo dňa 19.02.2013 odmenu za služby súvisiace so spoločnosťou ProTech
Service, s. r. o. vo výške 68.431,72 EUR vrátane DPH. Uvedená faktúra bola splatná 14.02.2014. V
konaní nebolo sporné, že predmetnú faktúru žalovaný uhradil.

11.2.3/ Faktúrou č. 1020150050 zo dňa 30.11.2015 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému,

nazákladezmluvyoposkytnutíkompletnéhoporadenstvazodňa22.1.2013nasledovnéčinnosti-projekt
PROTECH – poradenstvo pri zmenách projektu smerujúce k vypracovaniu návrhu zmeny zmluvných
podmienok, poradenstvo pri finančnom riadení projektu (kontrola súladu účtovnej dokumentácie
spríslušnýmiusmerneniamivydanýmiRO/SORO),poradenstvovoblastiinfomanagmentu, poradenstvo
vovýške68.431,68EURvrátaneDPH.Predmetnáfaktúrabolasplatnádňa15.12.2015.Vkonanínebolo

sporné, že žalovaný ju v lehote splatnosti a ani následne nezaplatil.

11.3/ Podľa zápisnice č. 99 zo dňa 21.08.2017 z porady vedenia spoločnosti žalovaného bola témou
č. 2 porady nespokojnosť s poskytovanými službami spoločnosti PIEDMONT. Konatelia sa dohodli,
že dodávateľovi PIEDMONT bude zaslaná reklamácia poskytovaných služieb s oznámením, že mu

nie sú ochotní uhradiť otvorené položky pohľadávok, ktoré evidujú v ich vzájomných saldách. D. H.
navrhne jedinému konateľovi spoločnosti PIEDMONT I. J. tak písomne, ako aj pri osobnom rokovaní,
že si vzájomné vzťahy vyvedú spoločnosti z účtovníctva legálnym spôsobom a to PIEDMONT si uplatní
oprávnenépoložkykpohľadávkamvnákladochažalovanýdodaníneuhradenézáväzky.Lenzatakýchto
podmienok je žalovaný ochotný neuplatňovať si náhradu škody, ktorú jemu a jeho klientom spôsobila

spoločnosť PIEDMONT svojou nečinnosťou a chybami. Služby infomanagementu nevykonávali a všetky
práce musela uskutočniť spoločnosť žalovaného.

11.4/ Listom označeným „ Reklamácia – neposkytovanie služieb v zmysle uzatvorených zmlúv
o poskytovaní konzultačných služieb“ zo dňa 28.08.2017, adresovaným právnemu predchodcovi

žalobcu, žalovaný konštatoval, že ho na základe viacerých osobných rokovaní v uplynulom období
žiadal o pomoc pri riešení problémov, ktoré vznikli pri realizácii projektov niektorých klientov žalovaného.
Žalovaný uviedol, že po podpise protokolov z jeho strany, na základe ktorých bolo umožnené právnemu
predchodcovi žalobcu fakturovať žalovanému 2. časť zazmluvnenej odmeny pri jednotlivých zákazkách,
právny predchodca žalobcu stratil záujem pomáhať žalovanému pri riešení problémov jednotlivých

klientov, ktorí vznikli v čase po podpise predmetných preberacích protokolov. Žalovaný ďalej konštatoval,
že ani v jednom prípade jemu a ani jeho klientom neposkytol, po dátume podpisu preberacích
protokolov, právny predchodca žalobcu žiadnu pomoc, a to nie len fyzicky s vypracovaním nejakých
dokumentov, ale ani metodickú, ani konzultačnú. Uviedol, že sa to týka tak projektov klientov, ktorým boli
krátené nenávratne finančné príspevky kvôli chybám zisteným v dokumentoch, ktoré boli predložené

poskytovateľovi podpory ako aj iných projektov, pri ktorých sa právny predchodca žalobcu zaviazal
na základe dodatkov k zmluvám poskytovať aj služby infomanagmentu. Žalovaný tiež uviedol, že sa
jeho viacerí klienti dostali do situácie, že im boli z dôvodu chýb v predložených dokumentoch krátené
nenávratné finančné príspevky pri následných kontrolách zo strany rôznych kontrolných orgánov.
Uviedol, že právneho predchodcu žalobcu opakovane žiadal o pomoc, avšak bezvýsledne, preto si

v niektorých prípadoch musel žalovaný objednať služby právnickej kancelárie. Krátenie nenávratných
finančných príspevkov sa pohybovalo v státisícoch EUR, čo spôsobovalo klientom žalovaného veľké
problémy a pre žalovaného tieto pochybenia ( zo strany právneho predchodcu žalobcu) znamenali
značné dodatočné výdavky. Žalovaný v reklamácii ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu
sa pri projektoch zaviazal poskytovať aj služby infomanagementu, pričom po dátume podpisu

preberacích protokolov, t. j. po 30.11.2015 museli urobiť sami všetku prácu, prípadne opätovne za
pomoci iných externých spolupracovníkov. Ani fyzickým ukončením realizácie projektu však nie je
ukončená realizácia projektu z pohľadu infomanagementu. Všetci príjemcovia nenávratných finančných
prostriedkov sú povinní v rámci infomanagementu predkladať poskytovateľovi podpory v pravidelnýchintervaloch následné monitorovacie správy, kde prijímatelia uvádzajú informácie o pokroku v dosahovaní
ukazovateľov dopadu, ku ktorým sa zaviazali pri predkladaní žiadostí o poskytnutie nenávratného
finančného príspevku. V prípade klientov žalovaného, pri ktorých u právneho predchodcu žalobcu

reklamoval poskytovanie jeho služieb, konečné termíny pre predkladanie uvedených následných
monitorovacích správ spadajú až do obdobia rokov 2020-2021. Až po schválení poslednej následnej
monitorovacej správy zanikajú klientom záväzky zo zmluvy a preto žalovaný oprávnene očakával pomoc
právneho predchodcu žalovaného v oblasti infomanagementu až do tejto doby. Žalovaný v reklamácii
ďalej uviedol, že na základe uvedených pochybení zo strany právneho predchodcu žalobcu mu

oznamuje, že mu nie je ochotný uhradiť otvorené položky pohľadávok, ktoré eviduje v vzájomných
saldách k uvedenému dňu. Navrhol mu, aby uvedené zostatky vzájomných pohľadávok, resp. záväzkov
vyviedli z účtovníctva tak, že právny predchodca žalobcu si uplatní v účtovníctve daňové opravné
položky k pohľadávkam a na druhej strane žalovaný dodaní neuhradené záväzky vo svojich daňových
priznaniach tak, ako to prikazuje zákon o dani z príjmov. Na základe uvedeného bude považovať ich
vzájomné vzťahy za vysporiadané a nebude si uplatňovať náhradu škody, ktoré klientom žalovaného

svojimi chybami a nekonaním spôsobil. Reklamácia bola opatrená pečiatkou žalovaného a podpisom
konateľky D. K. H.. Právny predchodca žalobcu prevzatie reklamácie potvrdil pečiatkou a podpisom.

11.5/Podľazápisniceč.100zodňa04.09.2017zporadyvedeniaspoločnostižalovanéhobolotémouč.2
to, že D. H. informovala o stretnutí s konateľom PIEDMONT I. J. a o tom, že s ním bolo ústne dohodnuté,

že vzhľadom na reklamáciu služieb, resp. neposkytnutie služieb zo strany PIEDMONT, nebude žalovaný
uhrádzať neuhradené faktúry a je potrebné ich podľa ústnej dohody považovať za irelevantné. Konateľka
žalovaného sa s I. J. dohodli tiež na tom, že si obe firmy zúčtujú v účtovníctve tieto neuhradené
pohľadávky/záväzky zákonným spôsobom tak, aby u PIEDMONT boli daňovo uznateľné opravné
položky v nákladoch. I. J. ako ekonóm a účtovník pochopil, že v prípade, ak by boli tieto pohľadávky

oficiálne spochybnené zo strany žalovaného, nemala by jeho spoločnosť nárok na daňovú tvorbu
opravných položiek. Kvôli uvedenému Nádasi neposielal žiadne upomienky písomne lebo písomné
odmietnutie žalovaného by znamenalo spochybnenie oprávnenosti pohľadávok a tak by si ich odpis
nemohol v účtovníctve uplatniť daňovo. Toto súhlasné stanovisko I. J. ako jediného konateľa a jediného
zamestnanca spoločnosti PIEDMONT vychádzalo aj z toho, že medzi spoločnosťami, ani ich konateľmi,

ani ich zamestnancami neprebiehala žiadna mailová komunikácia o tom, že by zo strany PIEDMONT
boli poskytované služby infomanagementu. V dokumentácii spoločnosti žalovaného sa nenachádzajú
žiadne listiny, žiadne záznamy zo stretnutí s I. J., alebo s nejakými osobami, ktoré by poveril výkonom
činností, neexistujú žiadne podpísané dokumenty, ktoré by preukazovali, že by boli tieto služby zo strany
PIEDMONT poskytnuté. Služby infomanagementu PIEDMONT nevykonával a všetky práce musela

uskutočniť spoločnosť žalovaného. Z uvedenej internej zápisnice vyplynula povinnosť pre konateľku
Sebenskú poskytnúť pokyny účtovníčkam, aby podľa dohody konateľov postupovali a z účtovníctva
žalovaného postupne vyviedli došlé faktúry od PIEDMONT.

11.6/ Dňa 15.10.2017 uzavrel PIEDMONT, spol. s r. o. ako postupca so žalobcom ako postupníkom

zmluvu o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V článku I. zmluvy boli
špecifikované pohľadávky z vyššie opísaných faktúr (faktúra č. 1020150049 na sumu 71.982,- EUR a
faktúra č. 1020150050 na sumu 68.431,68 EUR).

11.7/ Podľa čestného vyhlásenie účtovníčky A. B. a D. E. F. G. zo dňa 10.01.2025 menované čestne

vyhlásili, že na základe pokynov konateľky spoločnosti D. H. postupne, počas troch rokov, v zmysle
zákona o dani z príjmov dodaňovali zostatok neuhradených záväzkov voči spoločnosti PIEDMONT,
spol. s r. o., z nižšie uvedených faktúr DF15342(V.s.: 1020150050) a DF15343 (V.s.: 1020150049).
Pri dodaňovaní boli dodržané zákonné požiadavky a neuhradené záväzky boli dodaňované podľa
ustanovených zákonných, časových a percentuálnych kategórií (ktoré boli v čestnom prehlásení

špecifikované). Ďalej čestne vyhlásili, že po dodaní v plnej výške boli uvedené došlé faktúry vyradené
z účtovníctva spoločnosti. Uvedené záväzky v účtovníctve spoločnosti evidovali výhradne spoločnosti
PIEDMONT, spol. s r.o., nakoľko im do spoločnosti žalovaného neboli nikdy doručené dokumenty o tom,
že by boli uvedené pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu postúpené na in spoločnosť.
Tiež prehlásili, že za spoločnosť žalovaného preberali poštové aj ostatné zásielky.

11.8/ Zástupca žalobcu, okrem iných skutočností vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na podanej
žalobe a žiadal jej v celom rozsahu vyhovieť. Podľa jeho vyjadrenia rozhodnutie odvolacieho súdu
nie je prekážkou, aby súd prvého stupňa rozhodol rovnako. Poukázal na skutočnosť, že postúpeniepohľadávky znamená singulárnu sukcesiu a neznamená zmenu zmluvy ako celku. Mal za to, že nie je
spravodlivé aby postupník, v danom prípade žalobca, preukazoval po takom dlhom časovom úseku,
a najmä po tom, čo predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, to, či jeho právny predchodca poskytol

fakturované plnenie žalovanému. Uviedol, že v danom prípade už zrejme uplynula aj archivačná doba,
resp. v krátkom časovom úseku uplynie a uvedené doklady už nie sú k dispozícii. Tvrdil, že odvolací súd
z predložených listín žalobcu a z jeho vyjadrení nepochopiteľne neakceptoval aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu. Opakovane zdôrazňoval, že pokiaľ ide o zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou nadobudol
pohľadávku voči žalovanému, túto žalobca považuje za stále platnú.

11.8.1/ Ďalej uviedol, že nemá k dispozícii doklady o poskytnutom plnení žalovanému, ktorého
zaplatenie je predmetom tejto žaloby. Žalobca sa nebráni sa dokazovaniu na preukázanie uvedených
skutočností, pričom v rozpore s týmto tvrdením jednoznačne uviedol, že nemá ďalšie návrhy na
doplneniedokazovania.Postúpenímpohľadávkyostávaobsahpôvodnéhozáväzkunezmenený.Trvalaj
na tom vyjadrení, že preukazovať plnenie jeho právnym predchodcom žalovanému je v danom prípade

vzhľadom na značný časový odstup absurdné. Žalobca nemá k dispozícii žiadne doklady ohľadom
uvádzaných skutočností a nemá ani ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

11.8.2/ Poukázal na skutočnosť, že v samotných dodatkoch, ktoré boli podpísané k zmluvám neboli
definované služby, ktoré mali byť žalovanému poskytované jasne a zreteľne. Je nesporné, že žalovaný

podpísal preberací protokol, resp. preberacie protokoly, preto má žalobca za to, že podpísaním týchto
protokolov vzniklo jeho právnemu predchodcovi oprávnenie uvedené služby fakturovať. Podľa žalobcu
podpis protokolu žalovaným zakladal dôvod na fakturácie právnym predchodcom žalobcu.

11.8.3/ Doklady, ktoré predložil žalovaný na pojednávaní nie sú novými dokladmi. Čestné vyhlásenie,

ktoré žalovaný doložil do spisu je irelevantným dokladom a nepreukazuje skutočnosť, že by pohľadávky,
ktoré si žalobca uplatňuje, nemusel žalovaný uhrádzať. Rovnako predložené zápisnice z rokovaní
spoločnosti žalovaného sú pre posúdenie veci irelevantné a skonštatovanie sľubu konateľa právneho
predchodcužalobcunezbavuježalovanéhopovinnostiuhrádzaťzáväzky,ktorévočižalobcovimá.Pokiaľ
ide o predloženú reklamáciu zo dňa 28.08.2017, ide o kópiu dokladu, z ktorej nie je možné zistiť, že

by konateľ právneho predchodcu žalobcu alebo oprávnená osoba reklamáciu prevzal. Absentuje na nej
konštatovanie, napr. o tom, že ju preberá, prípadne iná slovná formulácia. To, či ide o podpis konateľa
právneho predchodcu žalobcu žalovaný nevie preveriť, pretože je nebohý. Samotná reklamáciu označil
za príliš všeobecnú a neurčitú. Uviedol, že k reklamácii zo strany žalovaného nedošlo bez zbytočného
odkladu po tom, čo mu služby nemali byť poskytnuté. Poukázal, že žalovaný namieta, resp. reklamuje

služby, ktoré mu majú byť poskytované až do roku 2020-2021 už v roku 2017. Žalobca tvrdil, že ak nebol
žalovaný spokojný s poskytovanými službami, mohol od zmluvy odstúpiť. Navyše nie je vylúčené, že
tieto služby mal poskytovať žalovanému právny predchodca žalobcu, pretože tento žalobcovi postúpil
len faktúry, ktorých zaplatenie je predmetom tejto žaloby a ktoré boli splatné ešte v roku 2015. Má za
to, že v danom prípade urobil chybu dlžník, teda žalovaný, ak si nevynútil služby, ktoré mu mali byť

poskytované do roku 2020-2021 právnym predchodcom žalobcu.

11.8.4/ Pokiaľ ide o doklady, ktorými má žalobca preukázať kedy, akým spôsobom a za akých
okolností poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému fakturované služby, tieto nevie predložiť.
Predpokladá, že niekde sú, ale nevie kde a nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich

po tak dlhom časovom úseku predložil. Opakovane zdôrazňoval, že postúpením pohľadávky žalobca
nadobudol aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie pohľadávok od žalovaného.

11.8.5/ Námietku žalovaného o tom, že v reklamácii spomína iné protokoly, resp. viacej protokolov,
označil za irelevantnú, pretože predmetnou žalobou žaloba vymáha pohľadávky na základe dvoch

protokolov a v danom prípade ide o pohľadávky STRUO a PROTECH, teda množné číslo vo vyjadrení
žalovaného je aj v prípade týchto dvoch protokolov na mieste. Pokiaľ ide o prístup konateľa právneho
predchodcu žalobcu nebohého I. J. v súvislosti, že žalovaný nemusí uhrádzať svoje záväzky, žalovaným
táto skutočnosť preukázaná nebola a jeho tvrdenie žalobca označil za irelevantné.

11.8.6/ Žalobca súhlasil s tým, že v prípade poskytnutia finančných prostriedkov ide o zložitú
problematiku. Skutočnosť, že niektoré služby žalovaný zabezpečoval sám nevylučuje skutočnosť, že
neboli realizované aj právnym predchodcom žalobcu. Poskytovateľ sa nezaviazal ani v zmluvách, ani
v ich prílohách vyhotovovať záznamy alebo iné písomné výstupy z úkonov poskytovania služieb aporadenstva. Konzultačné služby mohli byť žalovanému poskytované aj ústne. V tejto súvislosti uviedol,
že aj žalovaný mal pri uzatváraní zmlúv konať s odbornou starostlivosťou rovnako ako pri uzatváraní
dodatkov a mal trvať na tom, aby špecifikácia jednotlivých služieb, ktoré mu mali byť poskytované bola

v zmluvách a ich dodatkoch uvedená.

11.8.7/ Žalobca trval na tom, že čiastočným plnením zo strany žalovaného došlo k uznaniu zvyšku dlhu
a v tejto súvislosti poukázal na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka a žiadal, aby súd na túto
skutočnosť prihliadal.

11.8.8/ Právny predchodca žalobcu určitým percentom prispel k tomu, že klienti žalovaného získali
finančné prostriedky a keďže v zmluve a ani dodatkoch nebola určená veľkosť podielu právneho
predchodcu žalobcu, má žalobca za to, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi predmetné
faktúry. Má za to, že nemôže existovať nerovnováha medzi požiadavkami žalovaného, ktoré kladie na
žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu a medzi povinnosťami žalovaného.

11.8.9/ Námietku žalovaného ohľadom výšky odplaty za postúpené pohľadávky zástupcu žalobcu
označil za irelevantnú.

11.9/ Zástupca žalovaného, okrem iných skutočností vo svojej výpovedi uviedol, že že žalobca v
danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal oprávnenosť svojho nároku. Skutočnosť, že
odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nie je v súlade s predstavami žalobcu, nemá v ničom právny
základ. Poukázal na postoj zástupcu žalobcu, ktorý na opakované výzvy súdu uviedol, že žiadne nové
dôkazy nemá a nevie ich predložiť.

11.9.1/ Zástupca žalovaného poukázal najmä na Článok III ods. 2 zmluvy o postúpení pohľadávok
(uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom) podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli,
že postupca neručí za vymoženosť pohľadávky v čase uzavretia tejto zmluvy do výšky poskytnutej
odplaty za postúpenie pohľadávky.

11.9.2/Zástupcažalovanéhopoukázal naobsahfaktúr,ktorýchzaplateniasažalobcadomáha,zktorých
je zrejmé, čo jeho právny predchodca žalovanému fakturuje. Zdôraznil, že ak sa právny predchodca
žalobcu zaviazal na poskytnutie toho, čo je fakturované, musia predložiť doklady o tom, že to bolo
právnym predchodcom žalobcu realizované, teda že to bolo žalovanému poskytnuté a že faktúry boli

vystavené oprávnene. Nič takéto žalobca nepredložil a žalovaný tvrdí, že ani predložiť nemôže, pretože
žiadne služby, ktoré sú uvedenými faktúrami žalovanému fakturované, mu nikdy neboli poskytnuté.
Predmetom fakturácie boli výmenné, monitorovacie a finančné služby. Išlo o závažné služby, ktoré boli
poskytované v súvislosti s odbornou službou, ktorú mal poskytovať právny predchodca žalobcu a tak je
nemysliteľné, aby o tom neexistovali žiadne záznamy. V neposlednom rade ako už bolo povedané, tieto

skutočnosti mal žalobca preukázať, čo nesplnil a opakovane udáva, že neuniesol dôkazné bremeno.

11.9.3/ Žalovaný namietal, že by akýkoľvek protokol v tejto súvislosti právnemu predchodcovi žalobcu
podpísal. Ak to žalobca tvrdí, nech ho predloží. Právny predchodca žalobcu poskytoval služby aj
iným partnerom a to, že tieto služby neboli poskytované kvalitne a v dôsledku toho si ich právny

predchodca žalobcu nevymáhal od týchto subjektov, si žalovaný zisťoval prostredníctvom dotazov
na jednotlivé súdy. Žalobou si uplatnil postúpené pohľadávky žalobca len voči žalovanému, pričom
žalovaný zotrváva na tom, že tento návrh žalobcu nie je oprávnený. K samotnému podpísanému
protokolu ešte žalovaný uviedol, že v reklamácii spomínal len protokoly, pričom mal na mysli protokoly k
ostatným poskytnutým službám, ktoré právnemu predchodcovi žalobcu riadne zaplatil. Jedinou chybou

žalovaného bolo v danom prípade to, že si nedal právnym predchodcom žalobcu podpísať, že mu žiadne
služby neposkytol a že ich nebude od žalovaného vymáhať. Žalobca nevie preukázať ako vymáhal
pohľadávky od žalovaného po postúpení pohľadávok pretože ich nevymáhal ich nijako. Žalovanému
nedoručil mail, jednu výzvu alebo správu o tom, že má pohľadávku zaplatiť a ani iným spôsobom sa
so žalovaným nekontaktoval za účelom ich úhrady. Aj táto skutočnosť podľa žalovaného potvrdzuje

dohodu žalovaného s konateľom právneho predchodcu žalobcu o tom, že právny predchodca žalobcu
predmetné pohľadávky od žalovaného nebude vymáhať. Poukázal tiež na skutočnosť, že v zmluve
o postúpení pohľadávok boli postúpené pohľadávky po splatnosti v celkovej výške 553.291,12 EURza sumu 8,- EUR, pričom aj táto skutočnosť, podľa žalovaného, nepochybne svedčí o tom, že boli
postupované nevymáhateľné pohľadávky, resp. pohľadávky, ktoré boli ťažko vymožiteľné.

11.9.4/ Predstupuje zástupkyňa žalovaného, ktorá udáva, že vyjadrenie zástupcu žalobcu je založené na
domnienkach a ničím nepodložených úvahách. Poukazuje na ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

11.9.5/ Odvolací súd, podľa vyjadrenia žalovaného, v odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne

povedal, že žalobca má preukázať protokoly o prevzatí služieb žalovaným a doklady, z obsahu ktorých
bude zrejmé, že služby boli žalovanému poskytnuté kvalitne a včas. Žiaden takýto doklad žalobca
nepredložil a sám potvrdil, že ním nedisponuje. Len v prípade, ak by takéto hodnoverné doklady žalobca
predložil, musel by sa súd s nimi vysporiadať a riešiť oprávnenosť uplatneného nároku.

11.9.6/ Pokiaľ ide o reklamáciu, ktorú žalovaný adresoval právnemu predchodcovi žalobcu v roku 2017

trvá na tom, že sa týkala všetkých vzťahov, ktoré medzi stranami boli a nie len týchto dvoch, ktorých
zaplatenie je predmetom žaloby. Poukázal na fakt, že ak sa právny predchodca žalobcu zaviazal
poskytovaťslužby,žalovanýpredpokladal,žeichbudeposkytovaťodborneakvalifikovane.Niejepredsa
mysliteľné, aby za sumu 100.000,- EUR, ktorú dostal ako odmenu, poskytol žalovanému ústnu službu,
prípadne službu, o ktorej neexistuje žiadny záznam. Trvá na tom, že žiadne poradenstvo žalovanému

nebolo poskytované, prípade ak bolo poskytnuté, tak bolo nekvalifikované.

11.9.7/ K tvrdeniu zástupcu žalobcu o tom, že žalovaný uznal svoj záväzok tým, že čiastočne plnil,
poukázal na úplné znenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí o tom, že takéto plnenie
možno považovať za uznanie záväzku len v prípade, ak ten kto plnil uznáva aj jeho zvyšok, čo určite

nie je prípad žalovaného.

11.9.8/ Podľa žalovaného celé vyjadrenie žalobcu a jeho úvahy spočívajú v tom, že žalobca prenáša
svojupovinnosťpreukázaťoprávnenosťuplatnenéhonárokunažalovaného,čojeneprípustné.Žalovaný
tvrdil, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil žiaden dôkaz tak, ako to

uviedol odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia a žalovaný má za to, že súd v takomto prípade
musí žalobu zamietnuť. Žalobca predsa nemôže požadovať od žalovaného len plnenie bez toho, aby si
on sám splnil povinnosti, ktoré mu vyplývali alebo vyplývajú z už citovaného § 524 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

12/ Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie

je uzavretá.

Podľa§407ods.3Obchodnéhozákonníka,akdlžníkplníčiastočnesvojzáväzok,mátotoplnenieúčinky
uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 524 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 529 ods.1 Občianskeho zákonníka, námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v

čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

Podľa § 526 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.13/ Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov

konania nenamieta (rozsudok NS SR z 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

13.1/ V konaní nebolo sporné, že žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 15.10.2017. Uvedeným súd považoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za
preukázanú. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu (ako dodávateľ) vystavil

žalovanému (ako odberateľovi) faktúry, ktorých zaplatenie je predmetom žaloby. Faktúry boli vystavené
na základe vyššie špecifikovaných zmlúv a ich dodatkov a preto aj pasívnu vecnú legitimáciu považoval
súd prvej inštancie za nespornú.

13.2/ V súvislosti s námietkou oznamovania / neoznamovania postúpenia pohľadávky dlžníkovi súd
prvej inštancie poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, III. ÚS 340/2022 zo dňa

02.06.2022,podľaktoréhooznámenie(neoznámenie)opostúpenípohľadávkydlžníkovi(sťažovateľom)
nemá vplyv na samotnú platnosť tohto postúpenia. Postupník a oprávnený preto na základe účinného
postúpenia pohľadávky bol legitimovaný na vymáhanie postúpenej pohľadávky.

14/ V konaní súd prvej inštancie, v zmysle záverov odvolacieho súdu, posudzoval existenciu

postupovanej pohľadávky, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému v tomto konaní. Súd prvej inštancie
zisťoval, či právny predchodca žalobcu splnil svoj záväzok podľa vyššie uvedených zmlúv a ich
dodatkov v dôsledku čoho by mu vzniklo oprávnenie fakturovať žalovanému odmenu za uvedené
služby. Žalobca, ako právny nástupca postupcu, ktorý mal povinnosť miesto postupcu preukázať,
že nárok ním uplatnený z (postúpenej) pohľadávky naozaj vznikol a práve postupcovi, pokiaľ by

pohľadávku nepostúpil, vyplývalo z hmotnoprávnych predpisov oprávnenie na úhradu peňažného dlhu
uplatnenéhovpredmetnejžalobe,vuvedenejsúvislostinepredložilžiadendôkaz.Vzmysleodôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu existenciu pohľadávky nemožno prezumovať jej postúpením a povinnosť
žalobcu preukázať existenciu pohľadávky je rovnako nevyhnutná, ako by sám bol pôvodným veriteľom
a nezbaví sa ho len tvrdením, že nebol účastníkom pôvodného právneho vzťahu a pohľadávku len

nadobudol. Zmluva o postúpení pohľadávky nedokazuje legitimitu samotnej pohľadávky ani existenciu
základného právneho vzťahu, z ktorého tvrdená pohľadávka pochádza. Súd prvej inštancie, vzhľadom
na konštatované skutočnosti v konaní skúmal právny titul postúpenej pohľadávky, jej reálnu existenciu,
či a akým spôsobom boli fakturované služby poskytované, ako aj výšku uplatnenej pohľadávky.

15/ V prejednávanej veci súd prvej inštancie, z jednoznačného vyjadrenia žalobcu zistil, že žalobca má
v súvislosti s uplatneným nárokom k dispozícii len tie doklady, ktoré pripojil k žalobe. Súd ďalej zistil, že
žalobca nemá k dispozícii žiadne ďalšie doklady o poskytnutom plnení žalovanému, ktorého zaplatenie
je predmetom tejto žaloby. V konaní nebolo sporné, že žalobca nedisponuje žiadnymi relevantnými
dokladmi, ktorými by preukázal dodanie fakturovaných služieb žalovanému. Žalobca, v rámci svojej

obrany, v konaní tvrdil, že považuje za nespravodlivé, aby ako postupník preukazoval, či jeho právny
predchodca poskytol fakturované plnenie žalovanému. Trval na vyjadrení, že preukazovať plnenie jeho
právnym predchodcom žalovanému je v danom prípade, vzhľadom na značný časový odstup absurdné.
Žalobca v konaní opakovane potvrdil, že nemá k dispozícii žiadne doklady ohľadom uvádzaných
skutočností a pochybuje, že by takéto doklady existovali.

16/ Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať

skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019

z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.
20/2020, zdroj: ustavnysud.sk).17/ Najvyšší súd SR, 2Cdo/110/2022, 11. 10. 2023 vo svojom rozhodnutí konštatoval, že CSP v
prípade bremena tvrdenia a bremena dôkazu ponecháva na účastníkovi, ako bude v konaní postupovať.
Pokiaľ účastník konania nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažujú, z

hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Procesná nečinnosť strany sporu v tomto smere
má (pre neho) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom
dôsledku prejaví vo vydaní (pre neho) nepriaznivého rozhodnutia.

18/ Dôkazná povinnosť týkajúca sa uplatneného nároku postihuje žalobcu a nie žalovaného. Civilný

sporový poriadok v prípade bremena tvrdenia a bremena dôkazu ponecháva na účastníkovi, ako
bude v konaní postupovať. Pokiaľ účastník konania nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné
bremeno, ktoré ho zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Procesná nečinnosť
strany sporu v tomto smere má (pre neho) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného
dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre neho) nepriaznivého rozhodnutia.
Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto

právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu
skutkovú a dôkaznú situáciu konania. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého
účastníkatrebarešpektovaťtzv.negatívnudôkaznúteóriu,t.j.pravidlo,ženeexistencia(niečoho)majúca
trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal
reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (nie je možné preukázať, že niečo sa nestalo).

19/ Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených
skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno
spočívajúcevpreukázanískutočností,ktorévylučujúexistenciuuplatňovanéhopráva,akjehoexistenciu
žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia Sp.zn. 2 Cdo 256/2012 a 6 Cdo 95/2011). Preto správne

odvolací súd konštatoval, že v prípade dôkaznej núdze na strane žalobcov nemôže byť rozhodnuté v ich
prospech.

20/ Dôkazné bremeno zásadne zaťažuje vždy toho, kto niečo tvrdí (actori incumbit probatio), tak ako
v danom prípade stíha najskôr žalobcu, kým sa mu nepodarí ponúknutými dôkazmi preukázať tvrdený

nárok. Ak sa mu ho podarí preukázať, tak až potom stíha dôkazné bremeno žalovaného (MACUR,
J.: Dokazování a procesní odpovědnost v občanském soudním řízení. Brno : Universita J. E. Purkyně,
1984, s. 60-61).

21/ Ako už odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, len zmluva o postúpení

pohľadávky je nepostačujúcim dôkazom na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku. Ak žalobca
uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, mal by disponovať dôkazmi o existencii postupovanej
pohľadávky a tieto predložiť súdu ako dôkaz o oprávnenosti ním uplatneného nároku, čo
v prejednávanom prípade neurobil s odôvodnením, že takýmito dôkazmi nedisponuje. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v prejednávanej veci

neuniesol dôkazné bremeno a oprávnenosť žalobou uplatneného nároku nepreukázal.

22/ Súd akceptoval obranu žalovaného, ktorý popieral tvrdenie žalobcu, že by si právny predchodca
žalobcu splnil svoj záväzok voči žalovanému, keďže žalobca nepredložil žiadne doklady (napr.
preberacie protokoly , zápisnice, príp. iné doklady) , ktoré by oprávňovali jeho právneho predchodcu na

vystavenie faktúr, ktorých zaplatenia sa domáha touto žalobou. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný potvrdil
podpísanie protokolov, ktoré oprávňovali jeho predchodcu fakturovať predmetné služby žalovanému,
v písomnej reklamácii žalovaného zo dňa 28.08.2017, súd nemohol akceptovať. Zo samotného obsahu
uvedenej reklamácie totiž nemožno takýto vyvodiť záver a nevyplýva z nej ani skutočnosť, že by
žalovaný podpísal preberacie protokoly týkajúce sa spoločností STRUO s.r.o. a ProTech Service s.r.o.

23/ Súd neakceptoval tvrdenie žalobcu, že čiastočné plnenie záväzku žalovaným má účinky uznania
zvyšku dlhu. Plnenie, ktoré žalovaný poskytol právnemu predchodcovi žalobcu súviselo so službami
poskytnutými postupcom podľa zmlúv o poskytovaní konzultačných služieb žalovanému a uzavretím
zmlúv o poskytnutí NFP uzavretej medzi Ministerstvom hospodárstva SR a klientami žalovaného.

Odmenu za tieto poskytnuté služby žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu uhradil (faktúra č.
1020140030 zo dňa 06.06.2014 a faktúra č. 1020140009 zo dňa 31.01.2014) , keďže túto fakturáciu za
spornú nepovažoval. Žalovaný v danom prípade neuhradil ani časť žalobou uplatneného nároku, preto
podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno konštatovať, že by žalovaný zvyšok dlhu uznával.24/ Vzhľadom na množstvo uvádzaných informácií a produkovaných dôkazov v prejednávanej veci
súd zdôrazňuje, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na

spravodlivý proces neznamená povinnosť súdu dať odpovede na všetky argumenty strán sporu, ale len
na argumenty zásadného významu, teda argumenty pre vec rozhodujúce.

25/ Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a vyhodnotení dôkazov jednotlivo aj vo
vzájomných súvislostiach, dospel súd k záveru, že žalobca v prejednávanej veci neuniesol dôkazné

bremeno, t.j. bremeno procesnej zodpovednosti. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

26/ Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26.1/Žalovanýmalvkonanívoveciplnýúspech.Súdrozhodolojehonárokupodľa§255ods.1CSPtak,
že mu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa
§ 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom
počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať
ďalší rovnopis.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.