Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 15, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cb/66/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123403225
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:6123403225.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: DomSTAV, spol.s r.o, so

sídlom Bystrická cesta 64, 034 01 Ružomberok, IČO: 31 623 531, zastúpený: Advokátska kancelária
KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., advokátka kancelária so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, Trenčín 911 01,
IČO: 47 256 907, proti žalovanému: IHT NY, s.r.o., so sídlom Mateja Bela 962/3, 972 71 Nováky, IČO:
45 490 953, zastúpený JUDr. Martin Benický, advokát so sídlom , 029 47 Oravská Polhora 1236, IČO:
50 432 265, o zaplatenie 46.256,53 s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 46.256,53 Eur a úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy
4.482,83 Eur od 07.07.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 3.703,55 Eur od

01.08.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 4.445,69 Eur od 01.08.2020 do
zaplatenia, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 3.968,69 Eur od 01.08.2020 do zaplatenia, úrok z
omeškania 8,00 % ročne zo sumy 4.606,14 Eur od 08.09.2020 do zaplatenia úrok, z omeškania 8,00
% ročne zo sumy 3.408,49 Eur od 08.09.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy
10.940,54 Eur od 10.10.2020 do 11.4.2022, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 3.391,73 Eur od
12.04.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 6.112,43 Eur od 03.11.2020 do
10.12.2020, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 4.902,83 Eur od 11.12.2020 do zaplatenia, úrok z

omeškania 8,00 % ročne zo sumy 10.408,04 Eur od 08.12.2020 do 28.02.2022, úrok z omeškania 8,00
% ročne zo sumy 3.987,76 Eur od 01.03.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy
9.358,82 Eur od 08.12.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 400,00 Eur.

II. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 46.256,53 Eur a úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 4.482,83 Eur od 07.07.2020
do zaplatenia, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 3 703,55 Eur od 01.08.2020 do zaplatenia, úrok

z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 4.445,69 Eur od 01.08.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,00
% ročne zo sumy 3.968,69 Eur od 01.08.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy
4.606,14 Eur od 08.09.2020 do zaplatenia úrok, z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 3.408,49 Eur od
08.09.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 10.940,54 Eur od 10.10.2020 do
11.04.2022, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 3.391,73 Eur od 12.04.2022 do zaplatenia, úrok
z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 6.112,43 Eur od 03.11.2020 do 10.12.2020, úrok z omeškania 8,00
% ročne zo sumy 4.902,83 Eur od 11.12.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy

10.408,04 Eur od 08.12.2020 do 28.02.2022, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 3.987,76 Eur
od 01.03.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 9.358,82 Eur od 08.12.2020 do
zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 400,00 Eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že
v zmysle obchodnoprávneho vzťahu si žalovaný objednal od žalobcu tovar ktorý žalobca žalovanémudodal a vystavil nasledovné faktúry: č. 11200460 zo dňa 05.05.2020 vo výške 4.482,83 Eur, splatná dňa
06.07.2020,č.11200604zodňa01.06.2020vovýške3.703,55Eur,splatnádňa31.07.2020,č.11200630
zo dňa 01.06.2020 vo výške 4.445,69 Eur, splatná dňa 31.07.2020, č. 11200631 zo dňa 01.06.2020 vo

výške 3.968,69 Eur, splatná dňa 31.07.2020, č. 11200776 zo dňa 08.07.2020 vo výške 4.606,14 Eur,
splatná dňa 07.09.2020, č. 11200784 zo dňa 09.07.2020 vo výške 3.408,49 Eur, splatná dňa 07.09.2020,
č. 11200950 zo dňa 10.08.2020 vo výške 10.940,54 Eur, splatná dňa 09.10.2020, č. 11201045 zo dňa
01.9.2020 vo výške 6.112,43 Eur, splatná dňa 02.11.2020, č. 11201261 zo dňa 08.10.2020 vo výške
10.408,04 Eur, splatná dňa 07.12.2020, č. 11201262 zo dňa 08.10.2020 vo výške 9.358,82 Eur, splatná

dňa07.12.2020.Žalovanývyššiešpecifikovanéfaktúryneuhradilvstanovenýchlehotáchsplatnosti.Dňa
10.12.2020 žalovaný uhradil faktúru č. 11201045 v časti 1.209,60 Eur, dňa 28.02.2022 uhradil faktúru
č. 11201261 v časti 6.420,28 Eur, a dňa 11.04.2022 uhradil faktúru č. 11200950 v časti 7.548,81 Eur.
Záväzok žalovaného voči žalobcovi tak predstavuje sumu vo výške 46.256,53 Eur s príslušenstvom.
Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy predžalobnou výzvou zo dňa 11.09.2023 a
upozornil ho, že ak nesplní svoj záväzok, uplatní svoj nárok cestou príslušného súdu. Vzhľadom na

skutočnosť, že žalovaný žalobcovi ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu dlžnú sumu
neuhradil, žalobca sa rozhodol riešiť vec v súdnom konaní a žiada súd, aby vec prejednal a rozhodol
tak, že vydá platobný rozkaz v zmysle žalobného petitu.
2. V spore bol vydaný dňa 02.10.2023 platobný rozkaz. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor,
ktorý odôvodnil tým, že žalovaný v plnom rozsahu popiera nárok žalobcu a rozporuje ho. Žalobca v rámci

podaného návrhu uvádza, že v zmysle „obchodnoprávneho vzťahu“ (nie je zrejmé akého) si žalovaný
objednal od žalobcu tovar, ktorý žalobca žalovanému dodal s tým , že následne vystavil predmetné
faktúry. Poukazuje na to, že žalovaný namieta to, že by si niekedy od žalobcu predmetný tovar objednal.
V tejto súvislosti poukazuje, že v strohom návrhu na vydanie platobného rozkazu nijakým spôsobom
dané nepreukazuje a teda: kedy sa žalobca dohodol so žalobcom na údajnom obchodnoprávnom

vzťahu, kto konal za žalobcu a kto za žalovaného, ako bola dohodnutá cena, konateľ žalovaného si
nie je vedomý toho, že by so žalobcom uzatváral akékoľvek právne vzťahy. Rovnako nie je zrejmé,
kedy a kde žalobca doručil a dodal žalovanému predmetný tovar, ktorý je uvedený v daných faktúrach.
Žalovaný namieta to, že mu žalobca dodal predmetný tovar tak ako to uvádza žalobca. Poukazuje
na to, že žalobca nepreukázal v žalobnom návrhu to, že by skutočne doručil žalovanému predmetný

tovar. Navrhuje preto, aby žalobca do konania predložil dodacie protokoly. Za týmto účelom taktiež
navrhuje vypočuť konateľov žalobcu, ktorým podľa výpisu z obchodného registra sú: A. B. C. a D. Del
Castillo Baquerizo , MSc. Vyššie uvedení svedkovia by sa mali vyjadriť k tomu kedy a kde došlo k
uzatvoreniu údajných obchodnoprávnych vzťahov Rovnako navrhuje vypočuť v konaní aj zamestnanca
žalobcu a to pána E. D.. Žiada, aby si súd vyžiadal od žalobca jeho údaje potrebné pre predvolanie,

nakoľko predmetného svedka nevie zabezpečiť sám. To isté platí o konateľoch žalobcu. Rovnako v
konaní navrhuje vypočuť aj štatutára žalovaného a to pána E. C., ktorého účasť zabezpečí. Žalovaný
poukazuje na to, že žalobca rôznymi pokútnymi spôsobmi začal od žalovaného vymáhať plnenia za
údajné tovary, ktoré žalovanému nikdy neboli dodané (kto vie komu ich žalobca reálne dodal) a ktoré
si ani nikdy žalobca neobjednal od žalovaného. V tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný listom

z 24.08.2023 reklamoval žalobcovi viacero faktúr za nedodané a fiktívne tovary, ktoré si žalovaný
u žalobcu nikdy neobjednal. Žalobca v priebehu roku 2023 začal na žalovaného skúšať pomocou
rôznych zvláštnych agentúr vymáhanie neexistujúceho dlhu cez nejakú spoločnosť PATRIOT GROUP,
s.r.o.. Následne komunikovali s právnou zástupkyňou žalobcu, ktorá však predžalobnú výzvu aj keď
disponovala splnomocnením na zastupovanie zaslala žalovanému. Vzhľadom k vyššie uvedenému

navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní nárok žalobcu zamietol ako nedôvodný a po vykonanom
dokazovaní zaviazal žalobcu k úhrade trov konania. Podstatou celého návrhu je, že žalobca vymáha od
žalovaného sumu za plnenie, ktoré si nikdy žalovaný od žalobcu neobjednal, nebol dohodnutý na cene
a kde žalobca ani nepreukázal, že by mu predmetný tovar skutočne dodal.
3. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním v rámci ktorého uviedol, že Žalobca týmto navrhuje

pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku
a zároveň sa k podanému odporu nasledovne vyjadruje: Žalovaný má voči žalobcovi preukázateľný
záväzok, vyplývajúci z neuhradených faktúr, vystavených z titulu ústnych kúpnych zmlúv. Žalovaný
pravidelne odoberal od žalobcu tovar – stavebný materiál, a to priamo v prevádzkových priestoroch
žalobcu, prípadne bol objednaný tovar dovezený priamo na miesto, určené žalovaným. Strany sporu

ako obchodní partneri spolupracovali na pravidelnej báze, preto žalobca považuje argumentáciu
žalovaného, spočívajúcu v spochybňovaní obchodnoprávneho vzťahu strán sporu za účelovú a
zarážajúcu. Obchodnoprávny vzťah medzi stranami sporu existoval s poukazom na ústne kúpne zmluvy,
predmetom ktorých bol tovar zo sortimentu žalobcu, pričom žalobca nemal najmenší záujem dodávaťtovar subjektom, ktorí si tento neobjednali a nedôvodne vystavovať faktúry, ako tvrdí žalovaný. Z dôvodu
právnej istoty však žalobca zodpovie otázky, ktoré žalovaný kladie v podanom odpore, a to: nie je
zrejmé, kedy konkrétne sa žalobca so žalovaným dohodli na obchodnoprávnom vzťahu, avšak tento

dátum sa bude približne zhodovať s dátumom, kedy žalobca so žalovaným uzatvorili prvú ústnu kúpnu
zmluvu, na základe ktorej žalobca poprvýkrát dodal žalovanému objednaný tovar, - za žalobcu konali
ním poverené osoby – v predajni žalobcu na adrese F. XX, G. so žalovaným jednal vedúci predajne,
p. E. D., pričom za žalovaného konal štatutárny orgán – p. E. C., - cenu jednotlivých položiek žalobca
žalovanému oznámil pri uzatváraní objednávky priamo v predajni, pričom žalovaný túto cenu akceptoval

a s kúpou tovaru súhlasil, - žalobca má za to, že nenesie zodpovednosť za vedomosť konateľa
žalovaného o tom, či svojím konaním vstupuje do právneho vzťahu alebo nie. Žalobca poukazuje na
dodacie listy, ktoré predložil konajúcemu súdu spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, a ktoré
preukazujú dodanie každej položky, ktorá bola žalovanému fakturovaná priloženými faktúrami. Návrh
žalovaného na predloženie dodacích protokolov preto žalobca považuje za bezpredmetný. Pokiaľ ide o
návrh žalovaného na vypočutie konateľov žalobcu, p. D. a konateľa žalovaného, žalobca s uvedeným

nesúhlasí s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, nakoľko má za to, že z predložených dôkazov
je zrejmé, že žalobca žalovanému dodal tovar, za ktorý žalovaný neuhradil kúpnu cenu v celom rozsahu,
a teda mu voči žalobcovi vznikol záväzok zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom. Uvedené preukazuje
taktiež skutočnosť, že žalovaný svoj záväzok, vyplývajúci z predmetných faktúr, z časti splnil. Pre prípad,
ak by konajúci súd považoval za potrebné vyhovieť návrhu žalovaného na vypočutie konateľov žalobcu,

žalobca zabezpečí prítomnosť konateľov a p. D. na vytýčenom pojednávaní, avšak v tejto súvislosti
žalobca uvádza, že mu nie je zrejmé, na základe akých skutočností disponuje žalovaný vedomosťou o
tom, že p. D. je zamestnancom žalobcu, a to s poukazom na tvrdenie žalovaného o tom, že so žalobcom
nie je v obchodnoprávnom vzťahu.
K pokútnym spôsobom vymáhania svojej pohľadávky žalobca uvádza, že plnomocenstvom zo dňa

09.02.2023 splnomocnil spoločnosť PATRIOT GROUP, s. r. o., Kpt. Jaroša 29, 911 01 Trenčín, IČO:
45 407 657 (ďalej len „splnomocnenec“). Konateľ žalovaného pri osobnom stretnutí so zamestnancami
splnomocnenca vyjadril vedomosť o záväzku žalovaného, pričom vyjadril svoj záujem o stretnutie so
žalobcom a následné plnenie predmetného záväzku. Ako už žalobca uviedol, tvrdenia žalovaného
o neobjednaní tovaru a vymáhania neexistujúceho dlhu prostredníctvom zvláštnych agentúr preto

považuje za účelové, rovnako ako skutočnosť, že žalovaný vystavené faktúry reklamoval až dňa
24.08.2023, a teda tri roky po dodaní tovaru a ich vystavení žalobcom. Nad rámec žalobca uvádza,
že právny zástupca predžalobnú výzvu zaslal na adresu sídla žalovaného, uvedenú v príslušnom
registri, nakoľko plnomocenstvom právneho zástupcu žalovaného na jeho zastupovanie v uvedenej
veci nedisponoval, avšak v nadväznosti na mail právneho zástupcu žalovaného mu túto zaslal mailom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhuje pokračovanie v konaní na súde príslušnom na
prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku a žiada súd, aby po prevedenom dokazovaní
zaviazal žalovaného na plnenie podľa žalobného petitu a priznal žalobcovi náhradu trov konania a
náhradu trov právneho zastúpenia proti žalovanému v celom rozsahu.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 07.12.2023 v rámci ktorého uviedol, že
pre účely splnenia povinnosti uviesť vlastné skutkové tvrdenia o popretých skutkových okolnostiach
žalovaný na tomto mieste poukazuje na to, že žalobca a žalovaný spolu nikdy neuzavreli dohodu ani
zmluvu (o predmete plnenia a cene za jeho poskytnutie), ktorá by žalobcu oprávňovala na zaplatenie
odplaty v zmysle predmetných faktúr (resp. fakturačných položiek na týchto faktúrach), žalobca

nikdy neposkytol žalovanému plnenia a služby zodpovedajúce fakturačným položkám uvedeným na
predmetnýchfaktúrach,žalobcovinevznikolnároknazaplatenieodplatypodľapredmetnýchfaktúr(resp.
odplaty podľa jednotlivých a všetkých fakturačných položiek na predmetných faktúrach) a fakturácia
žalobcu je v celom rozsahu neoprávnená. Čo sa týka vyjadrení žalobcu uvádzame, že sú nepravdivé
a klamlivé. Štatutár žalovaného nikdy nebol v prevádzke žalobcu a nedohodol sa s ním na daných

kúpnych zmluvách. Ako sme už uviedli aj v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, žalobca nijako
nepreukázal: uzatvorenie daných kúpnych zmlúv, dohodu o cene a reálne dodanie tovaru. Má preto za
to, že v plnom rozsahu žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v podstate sa ani nie je k čomu relevantne
vyjadriť. Trvá na vypočutí svedkov, ktorých navrhli (štatutár žalobcu, štatutár žalovaného a taktiež pán
E. D.). Tohto svedka navrhuje z dôvodu, že v rámci predsúdnej komunikácie medzi právnym zástupcom

žalobcu a právnym zástupcom žalovaného zaslal právny zástupca žalobcu údajne faktúry, kde bolo
uvedené, že dané faktúry vyhotovil E. D.. Z tohto dôvodu ho preto žiada v konaní vypočuť, nakoľko
je to osoba, ktorá je uvedená ako osoba, ktorá mala vyhotoviť predmetné faktúry. V nadväznosti navyššie uvedené preto navrhuje, aby po vykonanom dokazovaní OS Trenčín danú žalobu zamietol ako
nedôvodnú a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
5. Na rozhodnutie sporu súd nariadil termín pojednávania, ktoré uskutočnil za prítomnosti strán sporu.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom strán sporu a výsluchom
svedka E. D..
6.1 Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením.
Ďalej uviedol, že žalovaný z zmysle ústnych kúpnych zmlúv od žalobcu odoberal v jeho predajni tovar,
v nadväznosti na čo mu vznikla povinnosť zaplatiť za prevzatý tovar kúpnu cenu v zmysle vystavených

faktúr, pričom žalovaný až do začatia vymáhania dlžnej sumy túto skutočnosť žiadnym spôsobom
nerozporoval. Žalovaný od žalobcu po prvý krát kúpil tovar v období mesiaca november 2019 a tovar
odoberal po dobu 1 roka. Následne žalobca odmietol žalovanému predať ďalší tovar skôr ako splní svoj
záväzok vyplývajúci z neuhradených faktúr. S celkovo 30 vystavených faktúr, žalovaný žalobcovi 20
z nich uhradil v celom rozsahu 3 faktúry uhradil z časti a 7 faktúr ani z časti. Uvedené skutočnosti podľa
názoru žalobcu preukazujú riadne odoberanie tovaru žalovaným a tiež účelovosť tvrdení žalovaného

a účelovosť reklamovaných faktúr zo dňa 24.08.2023. Žalobca predkladá prehľad faktúr, ktoré boli
vystavené žalovanému a tiež výpisy z bankového účtu ktoré preukazujú posledné úhrady vykonané
žalovaným na účet neuhradených faktúr. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného spočívajúcu v tom, že
ústne kúpne zmluvy so žalobcom neuzatváral konateľ žalovaného, žalobca poukazuje na ustanovenie
podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého za právnickú osobu môžu robil právne

úkony aj iný jej pracovníci alebo členovia pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby
alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie
vznikajúprávaapovinnostiprávnickejosobelenpokiaľsaprávnyúkontýkapredmetučinnostiprávnickej
osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. Pokiaľ sa osoba
odoberajúca tovar v predajni žalobcu predstavila ako poverená osoba konajúca za žalovaného žalobca

nemal dôvod skúmať, či je tomu naozaj tak bolo obzvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že obchodný
vzťah zo začiatku prebiehal bez komplikácii. Pokiaľ ide o žalovaným namietané vyjadrenie žalobcu
k podanému odporu uvádza, že zo strany právneho zástupcu došlo k chybe kde uviedol, že tovar
odoberal štatutár žalovaného p. C., avšak v skutočnosti sa jednalo o osobu spoločníka žalovaného p. F..
V súvislosti s uvedeným namieta vykonanie dokazovania znaleckým posudkom z dôvodu hospodárnosti

nakoľko je zrejmé, že podpisy na dodacích listoch k faktúram ktoré žalobca predložil spolu s návrhom na
vydanie platobného rozkazu patria p. F.. V nadväznosti na uvedené a tiež v nadväznosti na vyjadrenie
PZ žalovaného dáva do pozornosti, práve druhú vetu v zmysle § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Trvá
na výsluchu strán sporu a svedka p. D.. Pokiaľ osoba preberá na predajni tovar ku ktorému je vystavená
faktúra ako dodací list ktorý si skontroluje a podpíše, tak súhlasí ako s kúpnou cenou tak aj s reálnym

prevzatím tovaru.

6.2Právnyzástupcažalobcuďalejuviedol,žemázato,žesdokazovaniavyplýva,žežalobcaažalovaný
boli v obchodno právnom vzťahu. Pán svedok uviedol, že v rámci tohto vzťahu komunikoval s konateľom
spoločnosti žalovaného, rovnako tak úhrada väčšiny faktúr podľa názoru žalobcu preukazuje vedomosť

poverených osôb o skutočnom odobraní tovaru a ostatnom celom rozsahu poukazuje na vyjadrenie
konateľa žalobcu, ktorý ozrejmil akým spôsobom dochádza k reálnemu obchodovaniu, odoberaniu
tovaru a následným fakturáciám a dohodám o cene v rámci stavebníckeho priemyslu. Vzhľadom na
doposiaľ uvedené a preukázané skutočnosti má za to, že žalovaný nárok je v celom rozsahu dôvodný.
S opatrnosti navrhujem vykonať dokazovanie vyžiadaním kontrolných výkazov z finančného riaditeľstva

SR v rozhodnom období.
6.3 Práva záverečného návrhu sa právny zástupca žalobcu vzdal.
7.1 Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol že, žalobu považuje za pokútnu a nedôvodnú.
Pridržiava sa všetkých svojich vyjadrení. Ide o obchodno právny vzťah, ale pani kolegyňa nepreukázala
to, že by medzi stranami bol uzatvorený zmluvný vzťah nakoľko vystavené faktúry tento vzťah sám

o sebe nepredstavuje. Poukazuje na rozpory medzi vyjadreniami žalovaného a žalobcu. Žalovaný
vo svojom odpore uvádza, že zmluvný vzťah medzi stranami vznikol tak, že konateľ žalovaného E.
C., ktorý v skutočnosti nikdy v danej predajni nebol ani nikoho z firmy DomSTAV spol s r.o. reálne
nepozná, mal uzavrieť zmluvný vzťah so žalobcom. Podľa vyjadrení žalobcu cenu jednotlivých položiek
žalobca žalovanému oznámil pri uzatváraní objednávky priamo v predajni pričom žalovaný túto cenu

vraj akceptoval a s kúpou tovaru nesúhlasil. Výsluchom žalovaného by chcel preukázať, že žalovaný sa
nikdy o ničom s p. D. nedohodol. Teda žalobca nepreukázal dohodu o cene a údajne dodaných tovarov.
Zároveň nie je zrejmé komu predmetný tovar dodal. Žalovaný rozporuje, že by na predmetných dodacích
listoch bol podpis žalovaného ako jediného štatutára žalovaného. Preto žiada v nadväznosti na tvrdeniežalobcu, že tieto tovary preberal vraj p. C. o návrh na prípadné znalecké dokazovanie pravosti jeho
podpisu. Je zrejmé, že v dnešnom vyjadrení od pani kolegyne, tieto tvrdenia žalobca korigoval a uvádza,
ževmeneprávnickejosobymôžekonaťajináosobaokremštatutáraakmánatonejakésplnomocnenie,

že táto funkcia jej vyplýva priamo so zákona (napr. riaditeľ firmy). V danom smere uvádza, že ak žalobca
dodávalniekomutovar,právnickejosobe,malsioveriťtotožnosťosobysvýpisomnaobchodnomregistri,
teda mal postupovať s odbornou starostlivosťou. Vo výpise z obchodného registra žalovaného nevyplýva
iná osoba oprávnená konať v mene žalovaného. Taktiež spoločnosť žalovaného nedala žiadnej inej
osobe oprávnenie na to, aby dohadovala obchody so spoločnosťou žalobcu. Má vážne podozrenie, to čo

žalobca napáda je podľa jeho skúsenosti nič iné ako simulované vyprázdňovanie skladov, toto konanie
za neho by súd mal skúmať, to či bola dohodnutá cena a či bol dodaný tovar. Kolegyňa upozorňuje na
údajne 30 faktúr, podotýkam, že ide o 30 zmlúv. Vzťahov ktoré nenadväzujú na seba a každý vzťah
a faktúry, dodanie treba preukázať. Preto žalobca do dnešného konania nepreukázal bremeno svojich
tvrdení, preto žalobu žiada zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Vlastne znamená to čo p. kolegyňa
uviedla, že na predmetných dodacích listoch na základe ktorých odôvodňujú svoj žalobný návrh nie je

podpis jedinej osoby ktorá môže konať za spoločnosť žalovaného. Ďalej uvádza, že podľa podpisov na
dodacích listoch to podpisoval podľa priezviska nejaký p. H.. Uvádza, že na niektorých dodacích listoch
podpis chýba. V danom smere, že ak sám žalobca uviedol, že nemá podpísané dodacie listy zo strany
žalovaného trvá na znaleckom posudku k tvrdeniam, o údajnej chybe uvádza, že sú to účelové tvrdenia.
Podľa p. kolegyne, by teda mohol žalovaný teraz na účet žalobcu ísť do akýchkoľvek stavebnín a zobrať

tovar, zaviazať žalobcu k plneniu bez toho, aby o tom vedel a dal na to súhlas.

7.2 Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich tvrdení
uvedených v konaní. Má zato, že návrh žalobcu je nepreukázaný s poukazom na predbežný záver súdu
uvádza,žežalobcanepreukázalexistenciudanejkauzymedzižalobcomažalovaným.Tedanepreukázal

dohodu o cene. Nepreukázal, že tovar bol žalovanému skutočne dodaný a zároveň nepreukázal, že by
vôbec žalobca ohľadne údajne dodané tovaru jednal so štatutárom žalovaného p. C. ktorý ako jediný
v mene spoločnosti vystupovať a konať. Žalobca nepreukázal opak. Navrhuje žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a zaviazať žalobcu na úhradu trov konania.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka E. D. a oboznámením sa s listinnými

dôkazmi.
9. Žalobca na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že je jediný vlastník aj konateľ spoločnosti. Toho
časujesícekonateľkouajjehodcéra,ktorájeaktuálnenamaterskejdovolenke.Spoločnosťzaložilvroku
1995 a toto je prvý prípad aký mali. Situácia bola u nich taká, že vo firme došlo k zmene. Predchádzajúci
vedúci predajne uspel vo voľbách čo prinieslo zmeny. Bol nútený si zabezpečiť nového vedúceho, a tým

sa stal p. Antol s ktorým prišli do firmy aj noví zákazníci ktorých nepoznal. I. D. pracuje u nich asi 5
rokov. I. C. nepoznal ani p. F.. I. F. je spoločníkom v spoločnosti IHT NY s.r.o.. Poznali sa z Liptovského
Mikuláša nakoľko p. D. žije v Liptovskom Mikuláši a p. F. je v nájme v Liptovskom Mikuláši a z tadiaľ sa
poznali. Na základe toho že sa poznali sa dohodli na odber stavebného materiálu a tovar sa odoberal.
Faktúry sa platili, ale tu chce uviesť, že boli platené vždy 30 dní po splatnosti plus mínus čo si sledoval.

Kým faktúry boli platené aj keď boli po splatnosti obchod toleroval. Následne nastali problémy, faktúry
zrazu prestali sa platiť, preto to začal riešiť. I. F. stretol raz v kancelárii p. D.. Podal si s ním ruku,
zdvorilostne komunikovali a viac ho už nevidel. Následne keď nastali problémy v súvislosti s neplatením
faktúr p. F. telefonoval. Vždy keď mu volal hneval sa čo ho otravuje, že je niekde vycestovaný. Vždy
mu povedal, že platby budú. Sľúbil mu platby po 6.000,- Eur, následne mu nejaké platby v tejto výške

aj prišli. Následne uhradil 3x a dosť a zvyšok zostal dlh. Čo sa týka fungovania právneho vzťahu,
uzatvárania zmlúv, dodávok tovaru k tomu chce uviesť, že komunikácia bola medzi p. D. a F. s tým,
že fungovalo to tak, že vždy po ukončení mesiaca a začiatkom ďalšieho mesiaca osobne prišiel p. F.
zobrať dodacie listy. Niektoré boli podpísanie, niektoré nie, Potriedil si ich na jednotlivé stavby, s tým že
tu chce uviesť, že tovar bol dodávaný či už na stavbu, či už odoberaný zo skladu, bol odovzdávaný aj

fyzicky zamestnancom spoločnosti ktorí si prišli zobrať rukavice ktoré im boli vydané, čo sa následne
potom premietlo do dodacieho listu faktúry. Žalovaný využíval aj rómskych spoluobčanov, čo bolo takto
využívané. Faktúra bola vždy vytlačená pred p. F.. I. F. si ju osobne prevzal, skontroloval a podpísal
a v 20 prípadoch aj zaplatil. Tu chce uviesť, že toto je stavebninársky biznis ktorý možno funguje inak ako
iný typ obchodov. I. F. ako manažér nemohol byť všade pri každom dodaní a podpisovať vždy dodacie

listy. Preto on ako manažér prišiel všetko si skontroloval čo bolo uvedené na faktúrach a podpísal. Na
každej faktúre je uvedené, že predstavuje aj dodací list. Napríklad tu chce uviesť, že faktúra č. 11200604,
kde je uvedené dátum splatnosti 31.07.2020, dátum dodania 06.05.2020, dátum vystavenia 01.06.2020
to znamená, že 01.06.2020 bol p. F. vo firme, vystavila sa mu faktúra, dodací list bol podpísanýchnejakým zamestnancom s tým, že na uvedenej faktúre sa uvádza zľava 40,47 % a uvádza sa cena
tak ako bola dohodnutá. Vždy sa dohadovali zľavy a tie sa premietli do faktúry. K dodaciemu listu
obsahuje rôzny sortiment ktorý bol vydaný zo skladu. Fungovalo to tak, že ich zamestnanec prišiel do

skladu, tam sa mu dalo čo potreboval, doska, mriežka (myslí si, že vtedy stavali dáky rodinný dom)
všetko sa mu vydalo a následne prišiel p. F. a všetko sa mu vydalo. V ich druhu obchodov dodávky sa
vezú niekedy aj priamo na stavbu, tovar sa naskladní a odvezie sa tam kde sa dohodne. Dodací list
podpíše niekto pričom on ani nevie kto ho podpisuje, ale keďže sú dohodnutí, že takto to funguje, tak
takto sa tovar a dodacie listy vystavujú. Takto to fungovalo, 20 x zaplatili, už ten vzťah sa zmenil, išlo

o priateľský vzťah, strany tohto vzťahu sa poznali. Potom po dodaní tovaru ktorý už je preč na stavbe,
sa vystaví až následne faktúra. On nemá čas a nemá postavený svoj život na nejakých volovinách.
Má úspešnú firmu, zamestnáva 22 ľudí a z tohto čo sa tu udialo je mu do plaču. V návrhu na platobný
rozkaz ktorý išiel do Banskej Bystrice upozorňoval PZ, že tam bola chyba v časti zástupcu žalovaného
kde nemalo byť uvedené p. C. ktorého on v živote nevidel a nikdy sa s ním nestretol. To čo vymyslel
právny zástupca mohli dať rovno na súd. I. F. ho kontaktoval, že sa chcel dohodnúť a zaplatiť. Nikdy

sa nevyjadril k nedostatkom v cene. Nepamätá si presne kedy, dohodli sa cez telefonický hovor, že
sa mali stretnúť v Žiline. On býva v Žiline, p. F. prechádza cez Žilinu. Tesne zavolal, že sa stretnú
inokedy. Nikdy nenamietal, že neodoberal tovar. Zároveň mu uviedol, že má riešenie ako to zaplatí, ale
už sa to nedohodlo, lebo keďže stretnutie nevyšlo. Jeho začal tlačiť čas nakoľko nechcel, aby uplynula
premlčacia doba a nakoľko má takú spoločnosť ktorá rieši takéto problémy PATRIOT, obrátil sa na nich

a všetky doklady odovzdal. S dodávateľmi nemá žiaden fakturačný vzťah, nič im nevystavuje, nič im
nedáva. Už bol 6x vypovedať na základe toho kto vystavil falošné bločky na stavebné sporenie alebo
do nákladov na ich IČO. Vždy to bol podvod, to bol na polícii nie na súde. Dodanie tovaru nedohodol
pán C.. Čo sa týka pána F. pozreli si na obchodnom registri, že p. F. je spoločníkom. Samotný obchod
sprostredkoval p. D., ktorý poznal. I. F. nakoľko obaja žili v Liptovskom Mikuláši kde p. F. pracoval ako

stavebník, pôsobila tam jeho stavebná firma. Tento obchod fungoval opakovane nemal preto dôvod
nejak bližšie skúmať a preverovať p. F.. Rozdiel medzi spoločníkom a konateľom pozná, ale nemusí,
nevie či dividendy dostáva spoločník alebo konateľ. On ako riaditeľ nesedí na pulte a nepredáva tovar,
ale prax je už taká, že keď sa objednáva tovar ako v tomto prípade objednával p. F. zároveň predstavil
ich zamestnancom ľudí ktorí po tovar môžu prísť. Keď sa vytvorí ako už uviedol väzba, priateľský vzťah

už o sebe vzájomne vedia. Zamestnanci už vedia, že ten a ten je od hentej firmy a navzájom sa poznajú.
Tovar sa tak vydáva, chodí k nim okolo 140 ľudí denne.
10. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že je konateľom spoločnosti IHT NY s.r.o., tu p. konateľa
DomSTAVu spol. s r.o. rovnako nikdy nevidel a musí uviesť, že rovnako ho mrzí a je mu do plaču
z toho, že ho žaluje za niečo čo mu však dodané nebolo. I. F. je spoločníkom ich spoločnosti, nie je

však manažérom, nikdy mu nedal oprávnenie na dohadovanie obchodu, nevie či mal nejakú dohodu
s p. D. a však od neho nemal nič. Nemal žiadne splnomocnenie konať za neho, nič nemal od neho na
dohodovanie obchodov s firmou DomSTAV spol s r.o.. Úhrady vystavených faktúr vykonával on, ale má
k úhradám prístup aj pán F.. Faktúry neboli vrátené lebo bolo vtedy veľa práce, bolo veľa úhrad, nemal
na to dosť času.

11. Svedok E. D. pri svojom výsluchu uviedol, že nastúpil do spoločnosti DomSTAV spol s r.o. v roku
2019. Poznal sa s jeho predchodcom, zoznámil sa s majiteľom, stretol sa s konateľom a nastúpil tam.
Spoločnosti A. J. K. spoznal cez p. F.. V hoteli v Liptovskom Mikuláši ich zoznámil p. H. ktorý ich dal
dokopy. Následne mu sprostredkovával prácu a odoberal od nich materiál. V rámci faktúr odobratý
materiál vždy na konci mesiaca prišiel prevziať osobne p. F.. Vždy prišiel, prezrel faktúry, prevzal ich.

Nikdy mu faktúry neposielali poštou, vždy prišiel osobne. I. F. nedával peniaze na to, aby uhradil faktúry,
ktoré vystavil na žalovaného. Telefonicky si objednával tovar alebo telefonicky nám zavolali, že si niekto
príde tovar zobrať alebo chodili jeho chlapi a na základe toho boli vystavené faktúry na žalovaného. Pán
F. sa mu nepreukázal ničím, nepreukázal sa mu. Klamal by keby povedal či bol konateľ alebo spoločník,
nepreukázal sa mu. Faktúra č. 11200460, na tejto faktúre je podpis p. F.. Dodací list č. 53674, toto

podpis p. F. nie je. Na cenách sa nedohadovali. Pán F. kontroloval faktúru, bol informovaný kam to išlo,
ale či kontroloval dodacie listy nevie. On kontroloval iba faktúry, dodacie listy predo ním nerozdeľoval.
Spoločnosť IHT NY s.r.o. zadelená do skupiny odberateľov tak, že im bola prideľovaná automatická
zľava. Čo sa týka cien, majú takú politiku, že ak má niekto cenu so zľavou, tak ak aj tá zľava nie je
uvedená v cenníku, tak sa tá zľava natvrdo vytvorí. Opravuje sa cena. Napríklad ak niečo stojí 7,-

Eur, klient má mať zľavu, vie sa to opraviť na 4,- Eur. Pán F. nenamietal cenu, ktorú videl fakturovanú
za jednotlivé položky. Pán C. osobne nepozná. Asi 2-3 krát spolu telefonovali, osobne sa nestretli.
Telefonický kontakt s pánom C. sa asi týkal nejakej veci, položku telefonicky naceňovali, nepamätá si
to, ale presne. Telefonický rozhovor sa týkal tohto obchodno právneho vzťahu.12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: odsúhlasenie zostatkov; faktúra č. 11200460;
dodací list č. 53674; dodací list č.53242; dodací list č. 53483; dodací list č. 54002; dodací list č. 53658;
dodací list č. 53977; faktúra č. 11200604; dodací list č. 06052020; faktúra č. 11200630; dodací list č.

54790; dodací list č. 54815; dodací list č. 54986; dodací list č. 55356; dodací list č. 55448; dodací list
č. 55681; dodací list č. 55772; dodací list č. 55956; faktúra č. 11200631; dodací list č. 54980; dodací
list č. 56327; dodací list č. 55446; dodací list č.56315; dodací list 56316; dodací list č. 56601; faktúra
č. 11200776; dodací list č. 56431; dodací list č. 56710; dodací list č.56864; dodací list č. 57061; dodací
list č. 57421; faktúra č. 11200784; dodací list č. 57059; dodací list č. 57337; dodací list č. 57360;

dodací list č. 5751; faktúra č. 11200950; dodací list č. 59481; výdajka č. 1099/20/106; dodací list č.
2002451121; dodací list č. 59178; dodací list č. 59225; faktúra č. 11201045; dodací list č. 61358; dodací
list č. 60889; dodací list č. 62422; faktúra č.11201261; dodací list č. 63567; dodací list č. 63815; dodací
list č. 63433; dodací list č. 63911; dodací list č. 64235; dodací list č. 64477; dodací list č. 64569; dodací
list č. 64633; faktúra č. 11201262; dodací list č. 63765; dodací list č. 63061; dodací list č.63100; dodací
list č. 64751; predžalobná výzva zo dňa 11.09.2023; e-potvrdenka; výzva zo dňa 16.02.2023; e-mailová

komunikácia z 20.07.2023; reklamácia faktúr; reklamácia faktúr; podací lístok zo dňa 24.08.2023; e-
mailová komunikácia z 02.10.2023; e-mailová komunikácia z 21.07.2023, výpis z obchodného registra
na žalobcu; výpis z obchodného registra na žalovaného; prehľad faktúr vystavených na žalovaného; L.
F. výpis z účtu 1/2022; L. F. výpis 2/2022; L. F. výpis 4/2022.
13.1 Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca je právnická

osoba, ktorá podniká v segmente predaja stavebnín a žalovaný je právnická osoba má v predmete
činnosti aj uskutočňovanie stavieb a ich zmien. Štatutárny orgánom žalovaného je konateľ E. C., ktorý
koná za spoločnosť samostatne. Spoločníkmi spoločnosti žalovaného sú A. I. F. a E. C.. Žalobca
opakovane celkom 30 krát uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu, na základe ktorej vystavil žalovanému
faktúry. Žalobca vystavil žalovanému 30 faktúr za dodaný tovar, z toho mu 20 faktúr bolo riadne

uhradené. Žalobca vystavil nasledovné žalovanému faktúry, z ktorých fakturovaná suma je predmetom
tohto sporu a to: č. 11200460 zo dňa 05.05.2020 vo výške 4.482,83 Eur, splatná dňa 06.07.2020, č.
11200604 zo dňa 01.06.2020 vo výške 3.703,55 Eur, splatná dňa 31.07.2020, č. 11200630 zo dňa
01.06.2020 vo výške 4.445,69 Eur, splatná dňa 31.07.2020, č. 11200631 zo dňa 01.06 2020 vo výške
3.968,69 Eur, splatná dňa 31.07.2020, č. 11200776 zo dňa 08.07.2020 vo výške 4.606,14 Eur, splatná

dňa 07.09.2020, č. 11200784 zo dňa 09.07.2020 vo výške 3.408,49 Eur, splatná dňa 07.09.2020, č.
11200950 zo dňa 10.08.2020 vo výške 10.940,54 Eur, splatná dňa 9. 10. 2020, č. 11201045 zo dňa
01.09.2020 vo výške 6.112,43 Eur, splatná dňa 02.11.2020, č. 11201261 zo dňa 08.10.2020 vo výške
10.408,04 Eur, splatná dňa 07.12.2020, č. 11201262 zo dňa 08.10.2020 vo výške 9.358,82 Eur, splatná
dňa 07.12.2020. Žalovaný vyššie špecifikované faktúry neuhradil v stanovených lehotách splatnosti.

Dňa 10. 12. 2020 žalovaný uhradil faktúru č. 11201045 v časti 1.209,60 Eur, dňa 28.02.2022 uhradil
faktúru č. 11201261 v časti 6.420,28 Eur, a dňa 11.04.2022 uhradil faktúru č. 11200950 v časti 7.548,81
Eur. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy predžalobnou výzvou zo dňa 11.09.2023 a
upozornil ho, že ak nesplní svoj záväzok, uplatní svoj nárok cestou príslušného súdu.
13.2 Obchodná spolupráca medzi žalobcom a žalovaným prebiehala opakovane, počas obdobia

jedného roka, tým spôsobom, že žalovaný cez osobu A. I. F. si telefonicky, ústne objednával tovar,
tento tovar bol odovzdaný osobe alebo na miesto, ako uviedol A. F. a A. F. vždy po skončení mesiaca,
začiatkomďalšiehomesiacasaosobnedostavildosídlaspoločnostižalobcu,kdeskontrolovalvystavené
faktúry, tieto podpísal. Každá z vystavených faktúr bola podpísaná A. F. a každá faktúra obsahuje aj
údaj o tom, že uvedená faktúra nahrádza dodací list. Rovnakým spôsobom bola opakovane medzi

stranami uzatvorená kúpna zmluva a tak bolo uzatvorených celkom 30 kúpnych zmlúv, na základe
ktorých bol dodaný žalobcom žalovanému tovar v hodnote 133.873,49 Eur, z čoho žalovaný uhradil
celkom 87.616,96 Eur, zvyšok ceny za dodaný tovar 46.256,53 Eur je predmetom sporu. Cena bola
súčasťou faktúry. Cena tovaru žalobcu je známa z cenníka žalobcu, žalovaný cenu nikdy nerozporoval.
Žalobcažalovanémuakostálemuzákazníkoviposkytovalnanímuvedenépredajnécenynadštandardné

zľavy.
13.3 Úhrada faktúr za spoločnosť žalovaného bola uskutočňovaná zo strany konateľa žalovaného.
Prístup k úhrade faktúr mal aj A. F..
13.4 Vystavené faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania boli zo strany žalovaného vrátené žalobcovi
listovou zásielkou podanou na pošte dňa 24.08.2023.

14.1 Súd na rozhodnutie o uplatnenom nároku použil nasledovné právne predpisy: Podľa § 1 odsek 1
Obchodného zákonníka, zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodného
zákonníka“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré
iné vzťahy súvisiace s podnikaním.14.2 Podľa § 2 odsek 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

14.3 Podľa § 15 odsek 1 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

14.4 Podľa § 15 odsek 2 Obchodného zákonníka ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia
podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu
poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

14.5 Podľa § 269 odsek 1 táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi ak pri ich

vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
14.6 Podľa § 409 odsek 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
14.7 Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať

doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v
súlade so zmluvou a týmto zákonom.
14.8 Podľa § 448 odsek 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
14.9 Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo

požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.
14.10 Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá,
dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky
nariadením.

14.11 Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 zákona je 40 Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania
14.12 Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ (ods. 2).
14.13 Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky z 23. januára 2013, č. 21/2013 Z. z., ktorým sa
vykonávajúniektoréustanoveniaObchodnéhozákonníka.Výškapaušálnejnáhradynákladovspojených

s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.
14.14 Podľa § 150 odsek 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
14.15 Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné.
14.16 Podľa § 153 odsek 1 CSP Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

14.17 Podľa § 20 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“) právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú
na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne
orgány).

14.18 Podľa § 20 odsek 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní
jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to
vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú právaa povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len
vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

15. Na základe vyššie uvedených právnych predpisov súd na základe vyššie uvedených skutkových
okolností vec právne posúdil takto: Súd v prvom rade považuje za potrebné vymedziť rozdiel medzi
spoločníkom a konateľom spoločnosti.
16. Čo sa týka spoločníka spoločnosti je jeho existencia spojená s jeho obchodným podielom
v spoločnosti, s ktorým je zároveň aj spojená účasť spoločníka v spoločnosti, jeho práva a povinnosti.

Zo zákona ako aj zo spoločenskej zmluvy (zakladateľskej listiny) vyplývajú pre spoločníka určité
práva a povinnosti a tomu zodpovedajúce práva a povinnosti spoločnosti. Práva spoločníka je možné
rozdeliť na nemajetkové práva, medzi ktoré patrí napr. právo podieľať sa na riadení spoločnosti a jej
kontrole, právo na kontrolu činnosti spoločnosti a právo byť informovaný o záležitostiach spoločnosti,
právo spoločníka uplatňovať nároky v mene spoločnosti voči konateľom a voči spoločníkom (§ 122
ods. 3), právo spoločníka byť zapísaný v zozname spoločníkov (§ 118), právo spoločníka nahliadať

do zoznamu spoločníkov a právo žiadať výpis zo zoznamu spoločníkov (§ 118), právo zúčastňovať
sa na valnom zhromaždení, hlasovať na valnom zhromaždení a pod. a potom na majetkové práva,
medzi ktoré patrí právo na podiel na zisku (§ 123), právo na vyrovnací podiel (§ 150), právo na
podiel na likvidačnom zostatku (§ 153 ods. 2), právo disponovať so svojim obchodným podielom (§
115, 117), právo prevziať záväzok na nový vklad pri zvyšovaní základného imania (§ 143). Okrem

práv priznaných spoločníkovi patria mu aj povinnosti vyplývajúce zo zákona a spoločenskej zmluvy.
Ďalšou nemajetkovou povinnosťou môže byť povinnosť osobného podieľania sa na činnosti spoločnosti,
resp. na konkrétnych činnostiach alebo úkonoch podľa úpravy spoločenskej zmluvy, pokiaľ je táto
povinnosť v nej obsiahnutá. Medzi nemajetkové práva spoločníka patrí jeho právo podieľať sa na
riadení spoločnosti a jej kontrole. Tieto práva realizujú spoločníci hlasovaním na valnom zhromaždení.

Spoločník sa spravidla na riadení spoločnosti nepodieľa priamo, ale len nepriamo prostredníctvom
rozhodovania valného zhromaždenia. Spoločník nemá právo konať v mene spoločnosti a do jeho
právomoci nepatrí ani obchodné vedenie spoločnosti, ktoré právomoci sú zverené do pôsobnosti
konateľa spoločnosti. Na riadení a kontrole spoločnosti sa spoločníci podieľajú svojou účasťou na
valnom zhromaždení, na ktorom hlasujú o návrhoch týkajúcich sa riadenia spoločnosti, predkladajú

návrhy týkajúce sa riadenia spoločnosti a rozhodujú o osobách konateľov, ich odmeňovaní ako aj
spôsobe konania v mene spoločnosti. Spoločníka konaním na valnom zhromaždení určujú obchodnú
politiku spoločnosti, smerovanie spoločnosti, zameranie do budúcna, rast spoločnosti ale napríklad aj
vstup do určitého obchodu s určitou spoločnosťou v rámci obchodnej politiky teda určujú smerovanie
spoločnosti. Spoločník spoločnosti však môže vykonávať určité činnosti v spoločnosti, môže byť

poverený výkonom určitých činností a tým aj ako osoba oprávnená na výkon určitých činností aj konať
za spoločnosť.
17. Naproti tomu konateľ spoločnosti je priamo štatutárnym zástupcom spoločnosti, teda koná
neobmedzene vo vzťahu k tretím osobám a jeho konanie je konaním spoločnosti. Podľa § 20 ods.
1 OZ právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia štatutárne orgány. Citovaná úprava

podľa Občianskeho zákonníka je všeobecnou úpravou vzťahujúcou sa na všetky druhy právnických
osôb (obchodné spoločnosti, právnické osoby založené na základe zákona, resp. iné právnické osoby).
Táto zákonná úprava priznáva štatutárnym orgánom vykonávanie právnych úkonov právnickej osoby
vo všetkých veciach. Na túto všeobecnú úpravu Občianskeho zákonníka týkajúcu sa všetkých druhov
právnických osôb nadväzuje ustanovenie § 13 ods. 1, ktoré upravuje konanie podnikateľa ako právnickej

osoby. V zmysle tohto ustanovenia právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná
zástupca. Konanie štatutárneho orgánu je preto priamo konaním právnickej osoby a štatutárny orgán
nie je zástupcom spoločnosti pri jej konaní navonok vo vzťahu k tretím osobám. Štatutárnym orgánom
spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť jeden konateľ ako individuálny štatutárny orgán alebo
viac konateľov ako kolektívny štatutárny orgán. Jediný konateľ ako individuálny štatutárny orgán tento

koná v mene spoločnosti vo všetkých veciach v neobmedzenom rozsahu vo vzťahu k tretím osobám.

18. Spoločník spoločnosti v mnohých prípadoch je zároveň konateľom spoločnosti (výkonom väčšinou
tejto istej fyzickej osoby), čo je aj uvedený prípad v osobe E. C., ktorý je spoločníkom a zároveň
konateľom žalovaného. V mnohých prípadoch spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným je tzv.

„manažérom“ spoločnosti alebo „riaditeľom spoločnosti“, čím získava oprávnenie konať za spoločnosť
titulom výkonu svojej funkcie v zmysle § 15 Obchodného zákonníka. Prostredníctvom ustanovenia § 15
sa môže aj alternovať oprávnenie konať v mene podnikateľa predovšetkým pri právnických osobách.
Spoločný spôsob konania (kolektívny štatutárny orgán v zmysle Občianskeho zákonníka) štatutárnychorgánov (jeho členov), ktorý má význam pri najvýznamnejších transakciách veľkých spoločností
s rozsiahlym podnikom a má chrániť spoločnosť (právnickú osobu), sa môže zjednodušiť samostatným
oprávnením konať pre generálneho riaditeľa, ktorý takýmto spôsobom môže predstavovať personálne

prepojenie medzi riadiacim a výkonným orgánom spoločnosti. Interné pravidlá pre rozsah oprávnenia
konať ako zákonný zástupca spoločnosti by mali byť stanovené aj v takomto prípade. Navonok by
boli účinné len v rámci posúdenia kritéria „obvyklosti“. Poverenie určitou činnosťou pri prevádzkovaní
podniku nemusí byť formalizované (písomná forma sa nevyžaduje). Poverenie určitej osoby konať za
spoločnosť musí byť odvoditeľné od vôle podnikateľa, pričom účelom práve § 15 Obchodného zákonníka

je právna ochrana tretích osôb, pri konaní inými osobami za podnikateľa ako samotným štatutárnym
orgánom. Na tomto mieste súd aj zdôrazňuje, že zákon výslovne predpokladá situácie, že za právnickú
osobu bude konať aj iný subjekt ako len výlučne jeho štatutárny zástupca. Pri prekročení oprávnenia
konať v zmysle § 15 odsek 2 Obchodného zákonníka, toto konanie osobu podnikateľa zaväzuje iba
v prípade, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu ani nemohla vedieť.

19. Rovnako súd poukazuje na znenie § 20 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého oprávnenie
robiť právne úkony za právnickú osobu majú aj iní jej zamestnanci alebo členovia (t.j. iné subjekty
ako priamo štatutárne orgány) za predpokladu, že toto ich oprávnenie vyplýva z vnútorných predpisov
právnickej osoby, alebo je to vzhľadom na pracovné zaradenie týchto osôb obvyklé (§ 20 ods. 2).

Rozdiel medzi štatutárnym orgánom a ostatnými zamestnancami, resp. členmi právnickej osoby vyplýva
z rozsahu oprávnenia konať. Rozsah oprávnenia konať v mene právnickej osoby je pri iných než
štatutárnych orgánoch obmedzený, pretože nie sú oprávnené na všetky právne úkony. Medze ich
oprávnenísúdanéichpracovnýmiúlohami,ktorésúvyjadrenévovnútornýchorganizačnýchpredpisoch,
alebo sú obvyklé vzhľadom na funkciu zamestnanca, resp. člena. Zákon chráni právnickú osobu pred

následkami tzv. excesu, t.j. prekročenia medzí oprávnenia zamestnancov alebo členov pri právnych
úkonoch za právnickú osobu (§ 20 ods. 2 druhá veta). Exces prichádza spravidla do úvahy najmä pri
právnych úkonoch iných ako štatutárnych orgánov. V záujme ochrany dobromyseľnosti tretích osôb
však Občiansky zákonník ustanovuje dve podmienky, pri splnení ktorých možno aj exces považovať za
právny úkon právnickej osoby, z ktorého jej vznikajú práva a povinnosti. Prvou z týchto podmienok je,

že právny úkon, pri ktorom došlo k excesu, sa musí týkať predmetu činnosti právnickej osoby. Druhou
podmienkou je, že účastník, s ktorým sa právny úkon uzaviera, nemohol vedieť, že orgán právnickej
osoby pri právnom úkone prekračuje medze svojich oprávnení. Skutočnosť, či účastník mohol, alebo
nemohol vedieť, že ide o prekročenie oprávnenia, treba posúdiť objektívne s prihliadnutím na všetky
okolnosti konkrétneho prípadu. Nepôjde teda o právny úkon právnickej osoby, ak druhý účastník o

prekročení vedel alebo musel vedieť, aj keby išlo o úkon týkajúci sa predmetu činnosti právnickej osoby.

20. Osobitná právna úprava v rámci Obchodného zákonníka, § 15, obsahuje viazanosť podnikateľa
konaním právnickej osoby pri tzv. excese iba na podmienku, že tretia osoba o prekročení rozsahu
oprávnenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

21. V uvedenom prípade z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca opakovane
uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovaným, pričom obchodná spolupráca medzi stranami prebiehala počas
obdobia jedného roka a vždy pri uzatvorení kúpnej zmluvy konal za stranu žalovaného spoločník
žalovaného, Ing. Pavel Bolješik, nie jeho štatutárny orgán, konateľ E. C.. Žalovaný na pojednávaní

pri svojom výsluchu poprel akékoľvek poverenie vystavené konateľom spoločníkovi žalovaného pánovi
F. na uzatváranie akýchkoľvek zmlúv za spoločnosť žalovaného, ktorých plnenia sa žalobca domáha.
Jeho právny zástupca poukázal na to, že hoci bolo medzi stranami uzatvorených viacerých zmlúv,
vždy ide o samostatnú zmluvu, ktorej podmienky musia byť samostatne dohodnuté. Tu práve medzi
stranami vznikol problém. Na základe výsluchu žalobcu mal súd za preukázané v spojení s výsluchu

svedka pána E. D., že medzi stranami fungovala dlhodobá, ročná obchodná spolupráca, počas ktorej
bolo postupne uzatvorený 30 kúpnych zmlúv, ktoré boli uzatvárané vždy za stranu žalovaného pánom
F., spoločníkom žalovaného, ktorý vždy ku začiatku mesiaca skontroloval odobraný tovar kontrolou
na faktúrach a vystavenú faktúru za žalovaného aj podpísal, pričom z vystavenej faktúry výslovne
vyplýva, že táto slúžia aj ako dodací list. Na základe dlhodobej v podstate bezproblémovej spolupráce

so žalovaným, za ktorého v uvedenom prípade konal A. F., žalobca uzatváral s ním kúpne zmluvy. Tovar,
bol odovzdaný priamo na stavbu, ale iným osobám, ktoré si žalobca a pán A. F. dohodli ako osoby
oprávnené preberať tovar, ale vždy bolo dodanie tovaru odsúhlasené podpisom faktúry, ktorá slúžila
pre strany okrem čiastkových dodacích listov za tzv. generálny dodací list. Žalobca pri svojom výsluchuuviedol, že takto funguje v podstate obchodovanie so stavebným materiálom. Ak spoločnosť potrebuje
materiál napríklad na stavbu, tak ho tam žalobca dovezie a odovzdá a nikdy ho nepreberá konateľ, ale
nejaký zamestnanec, robotník, ktorý na stavbe pracuje. Rovnako majú zaužívanú obchodnú prax, že

ak v prípade veľkých stavieb a zrejme aj už známych obchodných partnerov, že po tovar k žalobcovi
prichádzajú rôzny zamestnanci firiem. Dopredu si dohodnú, kto bude po tovar chodiť a následne sa
už poznajú a nejaké preukazovanie oprávnenia sa v takýchto prípadoch už neuskutočňuje. Súdu sa
javí výsluch žalobcu ako vierohodný a jeho vysvetlenie postupu logické a rovnako má za to, že ak
by mal napríklad pri nejakej stavbe domu, diaľnice „chodiť“ po materiál výlučne iba konateľ, tento by

nerobil zrejme nič iné. Na argumentáciu žalovaného, že takto by mohol zobrať materiál na účet žalobcu
z akýchkoľvek stavebnín súd uvádza, že tento spôsob vychádzajúc aj z výsluchu žalobcu, prebieha
po určitej obchodnej spolupráci, keď vzťahy medzi obchodnými partnermi sa opakovaním obchodných
operácií dostávajú na „inú“ úroveň ako v prípade, ak ide o jednorázový nákup.

22. Preto za situácie že žalobca opakovane dodal žalovanému tovar, ktorý za žalovaného prevzal A. F.,

aj keď podľa vyjadrenia žalovaného, na uvedenú činnosť nebol oprávnený ani na uzatvorenie akejkoľvek
zmluvy zo žalovaným a za tento tovar bolo žalobcovi zo strany žalovaného opakovane zaplatené, súd
musí konštatovať, že za uvedenej situácie, žalobca konal v rámci určitej zvyklosti, ktorú jeho segment
podnikania má vytvorenú a ktorú si vytvoril aj v rámci obchodnej spolupráce so žalovaným. Ak žalovaný
uhradil 20 vystavených faktúr, bez toho, aby namietal čo i len jednu z nich, napriek tomu, že k obchodno

záväzkovémuvzťahu,nazákladektorýchbolifaktúryvystavenédošloúplnerovnakýmspôsobom,potom
nemôže ísť na ťarchu žalobcu, že tento konal s A. F. aj naďalej a od určitého obdobia si nezačal
od neho žiadať oprávnenie na konanie za žalovaného. Ani sám žalovaný nespochybnil opakované
dodávky tovarov a ich úhrady, okrem dodávok, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalobca predložil do
spisu výpis z faktúr týkajúci sa žalovaného, pričom z uvedeného výpisu vyplýva, že žalobca vystavil na

žalovaného celkom 30 faktúr, v celkovej sume 133.873,49 Eur, z čoho bolo uhradených 87.616,96 Eur.
K úhradám faktúr sa žalovaný vyjadril tak, že ich pre spoločnosť žalobcu uhrádzal aj sám aj A. F. bol
oprávnený na úhrady faktúr. Aj z uvedeného prehľadu faktúr je zrejmé, že spolupráca medzi stranami
evidentne prebiehala najprv od nižších objemov dodávok (faktúry z konca roku 2019 na sumu 118,80
Eur a 201,43 Eur), pričom zrejme po overení spolupráce a úhradách začali byť objemy dodávok tovaru

vyššie,pričomnajvyššiafaktúrabola09.07.2020nasumu 10.940,54Eur,ktorábolavsume6.420,28Eur
uhradená. Z predložených výpisov z účtu žalobcu vyplýva, že z účtu žalovaného (označeného IHT NY)
čo nespochybnila ani strana žalovaného, bola dňa 31.01.2022 uskutočnená úhrada faktúry č. 11200950
v sume 6.000,- Eur, 22.02.2022 úhrada faktúry č. 11201261 v sume 6.000,- Eur a dňa 11.04.2022 úhrada
faktúry č. 11200951 v sume 5.000,- Eur.

23.Žalobcasiuplatnilpodanoužalobounároknazaplateniekúpnejcenyzadodanýtovar.Preúspešnosť
v spore, tak ako súd stranám aj uviedol pri predbežnom právnom posúdení, musel žalobca preukázať,
že zo strany žalobcu došlo k dodaniu tovaru, jeho prevzatiu žalovaným a zo strany žalovaného
k neuhradeniu kúpnej ceny. Čo sa týka dodávok tovaru, na základe vyššie uvedeného, súd má za to,

že žalobca svoju dôkaznú povinnosť splnil a to predložením listinných dôkazov, výsluchom svedka
a výsluchom strán sporu. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že za žalobcu
opakovane 30 x pri uzatvorení kúpnej zmluvy konal A. F., pričom 20 x došlo k naplnenie predmetného
právneho vzťahu a splneniu práv a povinností z oboch zmluvných strán. Za uvedenej situácie, žalobca
bol presvedčený o tom, že osoba A. F. je oprávnenou konať za žalobcu, inak by k takému objemu

obchodov medzi nimi nebolo došlo. Ide o objem cca 87.000,- Eur. Svedok E. D. sám uviedol, že pri
začiatku spolupráce od A. F. nežiadal o predloženie poverenia a žalobca uviedol, že len si ho overili
v obchodnom registri, že ide o osobu spoločníka. Súd však berie do úvahy určitú zvyklosť, ktorá medzi
stranami sa vytvorila, objem obchodov uskutočnených A. F., ktoré neboli tzv. problémové a za ktoré boli
uskutočnenéúhrady.AkA.F.organizovalprácuanazákladeuvedenéhodohadovalopakovaneobchody

so žalobcom a tieto boli bezproblémovo realizované, žalobca ho ustálil ako oprávnenú osobu titulom
svojej funkcie manažéra, ktorý uvedených typ obchodov uzatvárať môže. Ak preto A. F. skontroloval
vždy vystavené faktúry, podpísal ich, pričom faktúra podľa výslovného uvedenia na nej slúžila aj ako
dodací list, svojím podpisom odobril dodanie tovaru zo strany žalobcu a prevzatie tovaru za stranu
žalovaného. Dodanie tovaru preto súd považoval uvedeným podpisom faktúr, za preukázané. Žalobca

predložil k faktúram aj jednotlivé dodacie listy, ktoré niektoré sú podpísané pri prebraní tovaru, iné nie,
ale každá jedna faktúra, ktorá má slúžiť ako dodací list podpísaná je. Žalovaný namietal cenu tovaru,
nakoľko mal za to, že žalobca nepreukázal, dohodu o cene. K cene sa žalobca vyjadril tým spôsobom,
že každá jedna položka žalobcu je nacenená a žalobcovi boli ako stálemu zákazníkovi poskytované ažnadštandardné ceny, s ktorými opäť p. F. súhlasil a nikdy ceny nerozporoval. Zároveň súd poukazuje aj
na skutočnosť, že žalobcom boli vystavené faktúry, ktoré boli vnesené do účtovníctva žalovaného v čase
ichvystaveniat.zn.vroku2020.Žalovanývystavenéfaktúrynerozprovalaniichnevrátilžalobcovivčase

ich vystavenia. Na otázku, prečo došlo k ich vráteniu až v roku 2023 žalovaný uviedol, že ich nevrátil
lebo bolo vtedy veľa práce a bolo veľa úhrad a nemal na to čas. Súd síce nevykonal dôkaz vyžiadaním
si kontrolného výpisu DPH, ktorý navrhol žalobca, z dôvodu jeho nehospodárnosti a možnosti označiť
ho skôr, ale z konania žalovaného má súd jednoznačne za to, že tento dlhodobo evidoval v svojej
spoločnosti faktúry, zrejme aj v účtovníctve a vrátil ich až po troch rokoch od vystavenia a to reklamáciou

faktúru z 24.08.2023, čo je neskutočne dlhý čas, preto aj uvedené indikuje, že žalobca skutočne nemohol
vedieť, že niečo v súvislosti s uzatvorením zmlúv a dodávok tovaru nie je v poriadku, tak ako to teraz
tvrdí žalovaný. A to najmä za situácie, čo súd opakovane zdôrazňuje, že k predchádzajúcim platbám
za dodaný tovar riadne dochádzalo.

24. Z vykonaného dokazovanie mal súd za preukázané, ako fungovala obchodná spolupráca medzi

žalobcom a žalovaným. Súd posudzoval komplexne spoluprácu strán sporu, za účelom vytvorenia
komplexného obrazu a dôvodom, pre ktoré sa strany, predovšetkým žalobca správal spôsobom ako
to bolo v uvedenom prípade. Obchodná spolupráca medzi stranami fungovala na princípe vzájomnej
dôvery, ktorú si stranu objemnou spoluprácou a úhradou faktúr vytvorili. Medzi stranami bola zavedená
určitá „zvyklosť“ v rámci ktorej sa strany správali. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal žiadne

pochybnosti o tom, že p. F. koná za žalovaného aj keď si rozsah jeho konania a oprávnenie nijak
neoveroval. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že pán F. bol manažér a vždy na začiatku mesiaca
skontroloval faktúry a ich prevzatie aj prevzatie tovaru riadne podpísal. Čo bolo však pre žalobcu
rozhodné a čo viedlo aj k trvaniu spolupráce bolo, že za faktúry bola uskutočnená úhrada, pričom
k samotným úhradám sa vyjadril aj žalovaný cez svojho riadneho konateľa, ktorý uviedol, že úhrady

faktúr vystavených žalobcom uskutočňoval on sám. Aj keď mal zmocnenie na úhrady faktúr aj spoločník
žalovaného, p. F.. Ak však bola väčšina faktúr žalobcovi riadne uhradená a to aj zo strany žalovaného,
a to priamo konateľom žalovaného, ak spoločník žalovaného A. F., ktorý v zmysle zákonnej úpravy čisto
bez ďalšej funkcie iba ako spoločník sa na riadení spoločnosti priamo nemá ako z titulu spoločníka
podieľaťmáprávonaúhradufaktúr,čojekompetenciouvýlučnezverenouvzmyslezákonaštatutárnemu

zástupcovi, v uvedenom prípade konateľovi žalovaného, potom sa súdu javí nanajvýš pravdepodobné
z vykonaného dokazovania, že nárok žalobcu je dôvodný a spoločník žalovaného konal za žalovaného
titulom výkonu činnosti na ktorú bol v spoločnosti žalovaného poverený (pričom môže ísť aj ústne
poverenie) aj keď samozrejme žalovaný to poprel (čo vyplýva z jeho procesného postavenia) a snahe
privodiť si pre seba úspech v spore. Ak ale spoločník môže disponovať účtom spoločnosti, ktoré

jednoznačne oprávnenie patrí konateľovi spoločnosti, potom môže uhrádzať vystavené a došlé faktúry
spoločnosti, v jeho prípade faktúry za spoločnosť aj preberal, potom musel byť na nejakú činnosť za
spoločnosť oprávnený. Nešlo v uvedenom prípade „len“ o spoločníka, ktorý vykonáva svoje pôsobenie
na spoločnosť iba výlučne cez rozhodnutia valného zhromaždenia. Preto súd považoval úkony A. F. za
konanie v mene spoločnosti osobou na to oprávnenou ako v zmysle § 20 Občianskeho zákonníka tak

v zmysle § 15 Obchodného zákonníka. Aj by aj uvedená osoba prekročila rozsah svojich právomocí, t.
zn. mohla by len robiť úhrady faktúr bez oprávnenia uzatvárať zmluvy a preberať tovar, súd má za to,
že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu žalobca o uvedenom excese nevedel a vzhľadom k dlhodobej
bezproblémovej spolupráci ani nemohol vedieť. Preto ide o konanie, ktoré žalovaného zaväzuje a to
preto súd aj žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Súd len na úplnosť uvádza, že A. F. konal aj v rámci

obchodnej činnosti žalovaného, nakoľko jednou z činností žalovaného je aj uskutočňovanie stavieb a ich
zmien (§ 20 Občianskeho zákonníka).

25. Predmetom dokazovania v civilnom sporovom konaní sú rozhodné znaky skutkovej podstaty právnej
normy, na ktorej žalobca a žalovaný zakladajú svoj nárok alebo obranu. Otázka, či tieto skutočnosti

treba považovať za dokázané, je výsledkom voľného hodnotenia dôkazov. Podľa § 191 ods. 1 C. s.
p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa judikatúry zásada
voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti
tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného

sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu
veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z
nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon
nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnoteniejednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov
je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu
o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom,

ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav.
Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá
logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť
určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu
pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s

poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie
vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona
dôkaz vykonáva. Tak napr. pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť
výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je
jeho rozumová a duševná úroveň, a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie
určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi

a pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná
s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto
poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia
dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o
tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie

dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie
k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť
preukázaná (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 6 MCdo 1/2010).

26. V zmysle aj vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov, súd po vykonaní dokazovania hodnotil dôkazy

komplexne v ich vzájomných súvislostiach. V prvom rade súd ustálil o aký právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným ide, pričom na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že ide o vzťah
obchodnoprávny. Žalobca je v uvedenom prípade právnickou osobou – s.r.o. a žalovaný je rovnako
právnickou osobou, s.r.o.. Uvedené dve právnické osoby opakovane uzatvorili platne kúpnu zmluvu,
pričom k uzatvoreniu zmluvy došlo ústne a ústne si strany dohodli všetky podstatné náležitosti zmluvy

a zmluvu riadne platne uzatvorili a správali sa podľa nej. Žalobca sa zmluvou zaviazal dodať žalovanému
tovaru a žalovaný sa zaviazal tovar prevziať a zaplatiť žalovanému cenu za tovar teda kúpnu cenu.
V uvedenom prípade si strany medzi sebou vytvorili pri uzatváraní zmlúv určitú obchodnú zvyklosť
v rámci obchodného styku, na základe ktorej sa v rámci celého obchodného vzťahu (t. zn. počas
uzatvárania všetkých zmlúv) správali. Žalovaný popieral konanie konateľom žalobcu. V tomto smere

však musí dať súd za pravdu žalobcovi, že ak žalobca a žalovaný v zastúpení osoby spoločníka
žalovaného, manažéra pána F. uzatvoril so žalobcom opakovane kúpnu zmluvu a na jej základe mu
bol dodávaný zo strany žalobcu tovar, ktorý žalovaný z 30 prípadov 20 x uhradil v celej kúpnej cene,
žalobca nemal dôvod pochybovať o tom, že koná za stranu žalovaného na to oprávnená osoba. Ako už
bolo uvedené vyššie súd dospel k záveru, že žalovaný prevzal na základe konania osoby oprávnenej

konať za žalovaného tovar faktickým schválením dodania tovaru na základe dohody medzi žalobcom a
žalovaným, žalobca za tovar vystavil faktúry, na základe dohody o cene v zmysle poskytovaných zliav
a tieto žalovaný žalobcovi neuhradil v plnej výške (niektoré boli uhradené čiastočne) preto bolo žaloba
podaná v celom rozsahu dôvodne. Obranu žalovaného, v rámci ktorej namietal riadne uzatvorenie
zmluvy, dodanie tovaru práve z dôvodu nekonania za žalovaného výlučne jeho štatutárnym zástupcom

súd nepovažoval vzhľadom na všetko vyššie uvedené za dôvodnú.
27. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so svojím plnením, súd žalobcovi priznal aj úroky
z omeškania a to v zmysle § 369 odsek 2 Obchodného zákonníka v spojení s nariadením vlády č.
21/2013 Z. z. v súlade s návrhom žalobcu vo výške 8 % ročne (tak ako si ich uplatnil žalobou žalobca)
od splatnosti jednotlivých vystavených faktúr so zohľadnením čiastočnej úhrady nároku žalovaného

v časti faktúry č. 11200950, faktúry č. 11201045, faktúry č. 11206261 a teda žalobcovi priznal nárok
na úrok z omeškania v nasledovnom rozsahu: úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 4.482,83 Eur
od 07.07.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 3.703,55 Eur od 01.08.2020 do
zaplatenia, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 4.445,69 Eur od 01.08.2020 do zaplatenia, úrok z
omeškania 8,00 % ročne zo sumy 3.968,69 Eur od 01.08.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,00

% ročne zo sumy 4.606,14 Eur od 08.09.2020 do zaplatenia úrok, z omeškania 8,00 % ročne zo sumy
3.408,49 Eur od 08.09.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 10.940,54 Eur od
10.10.2020 do 11.04.2022, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 3.391,73 Eur od 12.04.2022 do
zaplatenia, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 6.112,43 Eur od 03.11.2020 do 10.12.2020, úrok zomeškania 8,00 % ročne zo sumy 4.902,83 Eur od 11.12.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,00 %
ročne zo sumy 10.408,04 Eur od 08.12.2020 do 28.02.2022, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy
3.987,76 Eur od 01.03.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 9.358,82 Eur od

08.12.2020 do zaplatenia
28. Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na paušálnej náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky.VtejtosúvislostisúdpoukazujenarozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.zn.2Obdo/59/2021
z 30.11.2022 v zmysle ktorého minimálna paušálna suma vo výške 40,- Eur, ako náhrada nákladov
na vymáhanie je splatná veriteľovi, ktorý si splnil svoje povinnosti v súvislosti s každou platbou, ktorá

nebola uskutočnená po termíne splatnosti odplaty za obchodnú transakciu uvedenú na faktúre alebo
rovnocennej výzve na zaplatenie, okrem prípadu, že dlžník nie je zodpovedný za vzniknuté omeškanie.
Preto v prípade podania jedinej žaloby na vymáhanie platby týkajúcej sa viacerých nezaplatených
obchodných transakcií po termíne splatnosti, náležite uvedených vo faktúrach alebo v rovnocenných
výzvach na zaplatenie, nemôže mať za následok zníženie minimálnej paušálnej sumy splatnej, ako
náhrada nákladov na vymáhanie za každú oneskorenú platbu. Vzhľadom na uvedené súd priznal

žalobcovizaomeškanie10faktúr10xpaušálnunáhradunákladovtedanárokvcelkovejvýške400,-Eur.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu.
Žalobca bol úspešný v spore v rozsahu 100% preto súd nárok na náhradu trov konania v zmysle §
255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi proti žalovanému v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanie.Odvolaniejemožnépodaťdo15dníododňadoručenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Banskej Bystrici v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalobca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený žalobca môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.