Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/1675/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110219970
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Benčová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6110219970.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom E. XX, F. F., proti povinnému: B. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. H. XX, F.,
na vymoženie uloženej povinnosti zameškaného a bežného výživného a trov exekúcie, vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad Mičinská cesta 35, 974 01 Banská
Bystrica, pod sp. zn. I. XXX/XXXX, o žiadosti súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal dňa 16. 09. 2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému, na vymoženie uloženej povinnosti zameškaného aj bežného výživného a trov exekúcie, na

základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XX/X/
XXXX J. K. XX. XX. XXXX.

2. Poverením č. XXXX XXXXXX* J. K. XX. XX. XXXX Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora pôvodne JUDr. Juraja Kašinského, ktorého nástupcom sa stal JUDr. Peter
Kohút, súdny exekútor.

3. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 04. 09. 2024 podanie podľa obsahu žiadosť na
zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V podaní
doručenom dňa 02. 10. 2024 si súdny exekútor trovy exekúcie neuplatnil.

4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len

"Exekučný poriadok") exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

7. Súd požiadal oprávneného o vyjadrenie sa k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie.
Napriek prevzatiu menovaný na žiadosť nereagoval.

8. Za účelom posúdenia žiadosti na zastavenie exekúcie si súd vyžiadal od povereného exekútora jeho
spis sp. zn. I. XXX/XXXX. Z neho bolo zreteľne preukázané, že u povinného bola vykonaná lustráciamajetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, pričom
z nej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Taktiež neboli zistené žiadne príjmy
povinného, ktoré by podliehali exekúcii. Povinný nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového

vozidla. Taktiež nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Doposiaľ sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani len
čiastočne.Vdôsledkuuvedenýchskutočnostíniejemožnéaplikovaťanijedenzospôsobovvykonávania
exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného.
Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.

9. Z citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vyplýva, že pre rozhodnutie súdu
o (ne)zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Vo
všeobecnosti súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti
domnelé, alebo tie, ktoré sa s určitou mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť (muselo
by ísť o pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, čo v danej veci splnené nebolo). Toto ust. § 57
ods. 1 písm. h) EP neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že

povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že
majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do
úvahy hypotetickú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná
vždy. Tomuto nasvedčujú výsledky šetrení - lustrácií ohľadom zisťovania majetku povinného. Ide o
stav pretrvávajúci, pričom z týchto lustrácií majetku jednoznačne vyplýva rovnaký záver o nedostatku

majetku povinného, vyplývajúci z dlhodobo nepriaznivej majetkovej a zárobkovej situácie povinného.
Súdy nerozhodujú na základe teoretických eventualít, ale na základe preukázaných skutočností, pričom
pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd pritom vychádza zásadne zo zistení
súdneho exekútora, ako aj z rozhodovacej činnosti krajských súdov v obdobných veciach (uznesenia
Krajského súd v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/109/2019, sp. zn. 43CoE/195/2019-46 zo dňa 22. 08.

2019, sp. zn. 1CoE/61/2019-50 zo dňa 10. 09. 2019, sp. zn. 41CoE/155/2019-53 zo dňa 16. 07.
2019, sp. zn. 41CoE/197/2019-63 zo dňa 14. 08. 2019, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
11CoE/83/2019, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoE/6/2020...).

10. Skutočnosť, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, je právne irelevantná. Významná

je len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie. Exekučný
poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného súhlas oprávneného. Postup v
exekúcii je podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, ktorý by umožňoval realizovať
niektorý (ďalší) zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. Nakoľko nie je z čoho uspokojiť
pohľadávku oprávneného, ani len trovy exekúcie a ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného

by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná
nádej, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Nemajetnosť povinného je
zákonným dôvodom pre zastavenie exekúcie, na ktorý súd musí prihliadať z úradnej moci, pretože
pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Z týchto
dôvodov súd rozhodol prvým výrokom tohto uznesenia tak, že exekúciu ex offo zastavil podľa § 57 ods.

1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013). Účelom citovaného ustanovenia je
zastaviť len neperspektívnu exekúciu, a nie umožniť povinnému vyhnúť sa jeho povinnosti (vyplývajúcej
z exekučného titulu), keďže v konkrétnej veci nie je daný reálny predpoklad vymoženia pohľadávky v
prospech oprávneného.

11. Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

12. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) trovami
exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní
exekúcie (§ 196).

13. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), ak sa exekúcia zastaví

z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.14. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodol druhým výrokom tohto uznesenia aj o trovách exekúcie
v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) tak, že súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko si tieto neuplatnil.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Vodvolanímusíbyťuvedenáspisováznačkaamusíbyťpodpísané.Odvolanietrebapredložiť
v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do

súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu [a) - h)], ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.