Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/168/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724203355
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1724203355.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
Mgr. Andrea Hadnagyová a JUDr. Janka Benkovičová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, dieťa rodičov: matka – C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XX, E., zastúpená: JUDr. Petra Kolesárová Oravcová, advokátka so sídlom Maróthyho 6, Bratislava, a

otec – F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, H., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného
súdu Pezinok č. k. 53P/15/2024-89 zo dňa 22. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého

je otec oprávnený stretávať sa s maloletým A. každý párny týždeň v piatok od 17.00 hod. do nedele do
17.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že
otecsimaloletéhoprevezmeaodovzdáhovmiestebydliskamatky.VýrokomII.rozhodol,ženeodkladné
opatrenie bude trvať do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde
Pezinok pod sp. zn. 53P/15/2024.

2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 2 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), §
329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný
sporový poriadok“), čl. 5, § 25 ods. 3 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a čl. 3
ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Vecne tým, že po dôkladnom posúdení návrhu matky, vyjadrenia
kolízneho opatrovníka spolu s priloženými správami ÚPSVaR Malacky a OO PZ Pezinok dospel k záveru

o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Bezodkladnosť potreby úpravy pomerov
je daná správaním otca maloletého, aktuálnym stavom rodičovského konfliktu, neschopnosťou rodičov
dosiahnuť dohodu o úprave rodičovských práv a povinností, zabezpečením predchádzania konfliktných
situácií rodičov v prítomnosti maloletého a potrebou okamžitej stabilizácie výchovného prostredia
maloletého. Autoritatívne rozhodnutie súdu, ktorým sa zadefinuje základný rámec styku rodičov s
maloletým, a ktorým sa budú rodičia spravovať (minimálne do dosiahnutia vzájomnej dohody), je v

tomto prípade nevyhnutné. Správanie otca, ktorý sa kedykoľvek domáha styku s maloletým, ktorý je vo
veku 2 rokov, a to aj v nočných alebo skorých ranných hodinách, pričom nerešpektuje ani denný režim
maloletého, je v priamom rozpore so záujmom maloletého na bezpečí a stabilite prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava. V prípade sledovania matky a maloletého v zaparkovanom aute pred bydliskom
matky po dobu 2,5 hodiny, čo otec uviedol vo svojom výsluchu pred ÚPSVaR Malacky, ide o absolútne
nežiadúce správanie, ktoré nenapomáha k odstráneniu rodičovského konfliktu a je v rozpore s ochranou

súkromia a dôstojnosti maloletého i matky. Súd prvej inštancie sa taktiež plne stotožnil s názorom
kolízneho opatrovníka, podľa ktorého nie je možné vyhovieť požiadavke otca, aby mu bol kedykoľvekna požiadanie umožnený styk s maloletým osobne alebo telefonicky. Podľa súdu prvej inštancie kontakt
otcasmaloletýmponariadeníneodkladnéhoopatreniazostávazachovanývdostatočnejmierenatvorbu
vzťahových väzieb medzi maloletým a jeho otcom. Nariadením neodkladného opatrenia dochádza iba k

dočasnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorou sa má zabezpečiť stabilizácia vzťahov v
rodine, pred tým ako súd rozhodne o dlhodobej úprave výkonu rodičovských práv a povinností v konaní
vo veci samej a po riadnom vykonaní dokazovania.

3. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 58

Civilného mimosporového poriadku nerozhodoval, pretože v konaní sa rozhoduje aj vo veci samej,
pričom súdne konanie predstavuje jeden celok a o všetkých trovách konania bude súd rozhodovať až
v rámci rozhodnutia vo veci samej.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného

mimosporového poriadku.

5. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie hrubým spôsobom jednostranne zasiahlo do jeho
rodičovských práv, pričom neodkladné opatrenie bude mať negatívny dosah na jeho vzťah s
maloletým. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil záujem maloletého a rozhodol len na

základe subjektívnych tvrdení matky. Matka dňa 01.08.2024 opustila spoločné bydlisko. Spočiatku mu
umožňovala stretávanie s maloletým, vrátane videohovorov. Pre prípad, že by nedošlo k obnoveniu
spolužitia s matkou, predložil matke návrh rodičovskej dohody. Matku informoval o tom, že preferuje
striedavú osobnú starostlivosť. Rovnako to uviedol aj v rámci pohovoru so sociálnou pracovníčkou dňa
11.10.2024. O maloletého sa dokáže riadne postarať, čo ani matka nenamieta. Správa z prešetrenia

pomerov potvrdila, že maloletý má v jeho domácnosti vytvorené podmienky. Otec nesúhlasil
s „prisvojením“ si maloletého matkou a obmedzením jeho styku s ním. V súvislosti s dožadovaním sa
styku matka v návrhu opísala situácie, ktoré sama zapríčinila a ktoré boli ňou subjektívne a tendenčne
vyhodnotené.Nemôžebyťvjehoneprospech,žesaomaloletéhozaujímaachcesaonehostarať.Matka
by preto nemala negatívne vnímať, že keď ide okolo jej bydliska, tak sa zastaví, aby videl maloletého.

V najlepšom záujme maloletého je čo najširší styk s otcom. S maloletým sú totiž na seba veľmi citovo
naviazaní. Okrem úzkeho rozsahu styku súd prvej inštancie vôbec neupravil styk počas vianočných
sviatkov. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručil súdu prvej inštancie dňa 15.10.2024
vyjadrenie, ktoré však súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vôbec neuvádza, nie je preto zrejmé,
ako sa s ním vysporiadal.

6. Záverom odvolania otec navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil
tak, že nariadi neodkladné opatrenie, podľa ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý
párny týždeň v pondelok a v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod, v piatok od 17.00 hod. do nedele do
19.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod, v sobotu od 10.00

hod do 14.00 hod. a dňa 24.12.2024 od 10.00 hod. do 15.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme
a odovzdá ho v mieste bydliska matky. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 53P/15/2024.

7. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník maloletého, ktorý označil odvolanie otca za

neopodstatnené. Poukázal na to, že vzhľadom na protinávrh otca a jeho tlak na matku nie je možné
dosiahnuť medzi rodičmi konštruktívnu komunikáciu a úpravu styku s maloletým. Otec sa dožaduje styku
s maloletým pravidelne každý víkend. Neupravený styk chápe ako oprávnenie kedykoľvek sa dožadovať
styku s maloletým dieťaťom a žiada, aby mu bol kedykoľvek na požiadanie umožnený styk s maloletým
osobne alebo telefonicky. Uvedenej požiadavke nie je možné vo faktickom živote vyhovieť a styk otca

s maloletým je nevyhnutné realizovať po dohode rodičov a dohodnutý rozsah styku zo strany otca
dodržiavať. Styk otca s maloletým nie je možné realizovať kedykoľvek na požiadanie otca a pod hrozbou
a tlakom zo strany otca v prípade nesúhlasu matky. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti a s
ohľadom na najlepší záujem maloletého je nevyhnutná potreba autoritatívneho rozhodnutia súdu v danej
veci. Podľa kolízneho opatrovníka sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko

rodičovský konflikt ohľadom styku otca s maloletým podľa vyjadrení matky pravidelne končí privolaním
policajnej hliadky a vyhotovovaním videozáznamov zo strany otca.8. K odvolaniu podala vyjadrenie i matka maloletého prostredníctvom právnej zástupkyne. Podľa matky
je nariadený rozsah styku otca s maloletým dostačujúci pre zachovanie jeho kontaktu s maloletým.
Otec svoje správanie nezmenil, denne ju elektronicky kontaktuje a sleduje. Zároveň sa dožaduje

videohovorov s maloletým, ktoré sú mu umožnené aj nad rozsah neodkladného opatrenia. Otec
vyžaduje, aby maloletý prespával výlučne v mieste jej trvalého bydliska a zakazuje jej navštevovať
a prespávať s maloletým u jej otca. Nad bežný rozsah informačnej povinnosti sa dožaduje informácii
omaloletom.Priodovzdávaníapreberanímaloletéhootecvyvolávakonflikt.Akmuneumožnítelefonický
kontakt s maloletým, otec privolá policajnú hliadku. Otec videohovory s maloletým vo veku 2 rokov

zneužíva na jej monitorovanie. V konaní sp. zn. 53P/15/2024 sa dňa 06.12.2024 na Okresnom súde
Pezinok uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov, na ktorom sa zúčastnila aj psychologička Krajského
súdu v Trnave (správne malo byť uvedené „Krajského súdu v Bratislave“ – pozn. odvolacieho súdu)
C. H. I. H., ktorá neodporučila aktuálne rozšírenie styku. Vzhľadom na rodičovský konflikt odporučila
pred rozšírením styku individuálnu prácu s rodičmi u psychologičky ÚPSVaR alebo CDR. Vzhľadom
na správanie sa otca dala koordinátorka na informatívnom stretnutí na zváženie vstup prokurátora do

konania. Matka ďalej nesúhlasila s návrhom otca ohľadom jeho styku s maloletým dňa 24.12.2024,
nakoľko v záujme maloletého je stráviť Vianoce v stabilnom a bezpečnom prostredí. Podľa úpravy
bežného styku v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia je styk otca s maloletým zabezpečený od
27.12.2024 do 29.12.2024, dňa 31.12.2024 a 02.01.2025. Na informatívnom stretnutí rodičov navyše
ponúkla otcovi styk s maloletým dňa 25.12.2024 od 12:30 hod, s čím však otec nesúhlasil. Matka vo

vyjadrení opísala správanie sa otca od 29.11.2024 a mala za to, že rozšírenie styku otca s maloletým
pred absolvovaním individuálneho psychologického poradenstva nie je v záujme maloletého.

9. Podaním zo dňa 16.12.2024, 20.12.2024 a 03.01.2025 podal otec vyjadrenie na USB nosiči vo forme
prezentácie spolu s prílohami.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou
osobou, účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného

sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmaluzneseniesúduprvejinštanciebezviazanostirozsahom(§65
Civilnéhomimosporovéhoporiadku)adôvodmiodvolania(§66Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a

dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu otca,
ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne,
keď dočasne upravil styk otca s maloletým v rozsahu každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do

nedele do 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 17.00 hod.
do 19.00 hod.

12. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do
doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho

porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého účastník konania žiada. Neodkladné opatrenie
má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžaduje
okamžitý zásah súdu. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákonným
predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností

potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej
úpravy pomerov, by bolo právo účastníka konania ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia
pritom vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní

nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dokazovanie má v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na
základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričomnemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti
následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.

13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých

orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

15. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytvárania a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie

posudzuje v súlade s vyššie citovanými článkami vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý
je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa,
okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového
vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia

dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

17. Z doposiaľ osvedčených skutočností vyplýva, že rodičia maloletého nie sú manželmi a nežijú
v spoločnej domácnosti od 01.08.2024, kedy sa matka aj s maloletým zo spoločnej domácnosti
odsťahovali.Maloletýjevstarostlivostimatky.Rodičiadoposiaľnemajúupravenývýkonichrodičovských

práv a povinností k maloletému, preto matka iniciovala konanie vo veci samej, v rámci ktorého žiada
zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude zaviazaný prispievať na výživu
maloletého, pričom sa upraví aj jeho styk s maloletým. Matka sa zároveň v rámci konania vo veci
samej domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by sa dočasne upravil styk otca s maloletým.
Poukazuje na to, že otec vyžaduje, aby mu bol styk s maloletým kedykoľvek umožnený. Matka uvádza,

že rodičia sa nevedia ohľadom styku dohodnúť, čo vedie ku konfliktným situáciám, ktoré končia
privolaním policajnej hliadky a vyhotovovaním videozáznamov zo strany otca. Otec poukazujúc na
záujem maloletého považuje súdom prvej inštancie určený rozsah styku s maloletým za nedostatočný
a smerujúci k pretrhnutiu väzieb medzi ním a maloletým. Zdôrazňuje, že s maloletým sú na seba citovo
naviazaní a o maloletého sa dokáže riadne postarať.

18. Odvolací súd sa po oboznámení sa s obsahom spisu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým upravil
styk otca s maloletým v rozsahu ním stanoveným, pretože rodičia spolu nedokážu konštruktívne
komunikovať a vznikajú medzi nimi konflikty ohľadom úpravy styku otca s maloletým, ktoré eskalujú.

Otec zároveň nedokáže rešpektovať režim maloletého, keďže sa styku s maloletým domáha kedykoľvek.
Je nepochybné, že v danom prípade nie je možné ponechať styk otca s maloletým na dohode rodičov.
Doposiaľneexistuježiadnerozhodnutieoúpravestykuotcasmaloletýmasúčasneneexistujeanižiadna
rodičovská dohoda, ktorá by túto otázku riešila. Odvolací súd konštatuje, že kým nerozhodne súd prvej
inštancie vo veci samej, je daná potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov formou neodkladného

opatrenia, najmä s ohľadom na záujem maloletého.

19. Odvolací súd považuje rozsah úpravy styku súdom prvej inštancie za primeraný potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov predovšetkým vzhľadom na nutnosť zachovania a rozvíjania vzťahovmaloletého s otcom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec má
záujem stretávať sa s maloletým, starať sa o neho a utužovať tak vzájomné väzby, avšak neodkladné
opatrenie slúži iba na neodkladnú úpravu pomerov, keď v prípade ak sú splnené podmienky pre jeho

nariadenie, súd upraví pomery účastníkov, avšak iba v nevyhnutnom rozsahu, keď po riadne vykonanom
dokazovaní a zohľadnení všetkých relevantných skutočností súd vyhodnotí vhodnosť úpravy práv
a povinností k maloletému dieťaťu vo veci samej. Podľa názoru odvolacieho súdu maloletý pri takto
upravenom styku bude mať možnosť rozvíjať si s otcom citový osobný vzťah a vytvárať zdravú vzťahovú
väzbu tak, aby nedochádzalo k príliš dlhému intervalu bez kontaktu s otcom. Zároveň takáto úprava

pomerov zabezpečuje legitímny cieľ, a to ochranu zdravého vývoja dieťaťa. Je taktiež zárukou, že
do skončenia konania vo veci samej nebude narušené puto dieťaťa so žiadnym z rodičov. Takéto
zastabilizovanie pomerov súčasne zabráni eskalovaniu konfliktov medzi rodičmi dovtedy, kým súd po
riadnom a úplnom dokazovaní vo veci samej nerozhodne.

20. Hoci je nepochybné, že otec má záujem stretávať sa s maloletým v čo najširšej miere, je potrebné

konštatovať, že v prípadoch, kedy sú vzťahy medzi rodičmi tak vážne narušené, že sa nevedia dohodnúť
na výkone práv a povinností k maloletému dieťaťu a sú nútení podávať návrhy na súd, vo všeobecnosti
platí, že neodkladnými opatreniami sa rodičom priznávajú práva a povinnosti len v najnevyhnutnejšom
rozsahu. Je to tak preto, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je súd limitovaný krátkou lehotou a
nemá priestor na vykonávanie dokazovania. Úprava styku prostredníctvom neodkladného opatrenia tak

nemusí zodpovedať úprave, ktorá by bola výsledkom dokazovania a predmetom rozhodnutia súdu vo
veci samej. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že nariadené neodkladné opatrenie o úprave styku
predstavuje len dočasnú úpravu styku otca s maloletým v nevyhnutnom rozsahu, pričom o konečnej
úprave tohto styku bude možné rozhodnúť až po vykonaní náležitého dokazovania v konaní vo veci
samej.

21. Na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie nemá vplyv ani odvolacia námietka otca týkajúca
sa toho, že sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal jeho vyjadrením k návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu naviac vyplýva, že súd prvej inštancie na predmetné podanie,
ktoré bolo súdu doručené elektronicky bez autorizácie podľa osobitného predpisu, v zmysle ustanovenia

§ 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku neprihliadal (úradný záznam zo dňa 22.10.2024).
K vyjadreniam a prílohám, ktoré otec doložil vo forme videonahrávky a obrazovej prezentácie odvolací
súd poukazuje na ust. § 125 ods. 1 CSP, a to, že podanie možno urobiť písomne a to v listinnej podobe
alebo v elektronickej podobe. Treba však uviesť, že na predmetné nahrávky odvolací súd neprihliadol,
nakoľko nie je zrejmé či boli učinené so súhlasom matky maloletého a z obsahu spisu mal odvolací súd

osvedčené skutočnosti potrebné pre rozhodnutie.

22. Pokiaľ otec v odvolaní navrhoval špecificky upraviť jeho styk s maloletým aj počas dňa 24.12.2024,
v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu už tento návrh nie
je aktuálny, preto vzhľadom na hospodárnosť konania nepovažuje odvolací súd za dôvodné sa týmto

návrhom zaoberať. Navyše z obsahu spisu vyplýva, že matka počas informatívneho stretnutia rodičov
konanom dňa 06.12.2024 na Okresnom súde Pezinok v rámci konania vo veci samej ponúkla otcovi styk
smaloletýmdňa25.12.2024(t.j.mimosúdomprvejinštancieurčenejúpravystykuvzmyslenariadeného
neodkladného opatrenia), s čím však otec nesúhlasil.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia §
387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o prípadnej náhrade trov tohto
odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§

52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania

dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).