Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/224/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201409
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201409.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, F., právne zastúpeného Mgr. Alešom Zollerom, advokátom so sídlom
Považská 4, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so
sídlom Pribinova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-
PO-PK-33/2019 zo dňa 14. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe písomnej žiadosti priameho nadriadeného žalobcu - veliteľa mobilnej jednotky Policajného
zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície v Prešove (ďalej len „RHCP Prešov“) bolo dňa 29.
apríla 2014 vykonané psychologické vyšetrenie žalobcu služobným psychológom vnútorného odboru
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove E. E. G. z dôvodu vykazovania patologických javov

v jeho správaní počas služby v Policajnom zbore (ďalej len „PZ“). Patologické javy v správaní žalobcu
počas služby podrobne rozpísal priamy nadriadený v podanej žiadosti (č. PPZ-HCP-PO5-152/2014
zo dňa 16. apríla 2014) na základe vykonaných pohovorov s podriadenými policajtmi a informácií
od civilných zamestnancov a policajtov iných služieb PZ, ktorí u žalobcu spozorovali nevhodné a
podozrivé správanie. Žalobca sa uvedeného psychologického vyšetrenia zúčastnil dňa 29. apríla 2014,
pričom menovaná služobná psychologička vo svojom stanovisku zo dňa 06. mája 2014 uviedla,
že vykonaním štruktúrovaného rozhovoru a použitím štandardných metód určených na posúdenie

psychickej spôsobilosti uchádzačov na výkon štátnej služby v PZ odporúča kontrolné psychologické
vyšetrenie žalobcu u klinického psychológa Nemocnice svätého Michala, a. s. v Bratislave.

2. Následne riaditeľ RHCP Prešov v zmysle čl. 9 nariadenia ministra vnútra SR č. 103/2005
o psychodiagnostickom a psychologickom vyšetrení (ďalej len „nariadenie ministra č. 103/2005“)
požiadal dňa 14. mája 2014 služobného klinického psychológa G. H. I., G. - primárku psychologického
oddelenia Nemocnice svätého Michala, a. s. v Bratislave o stanovenie termínu vykonania kontrolného

psychologického vyšetrenia žalobcu. Žalobca sa v dňoch 30. júla 2014 a 05. septembra 2014 zúčastnil
predmetného psychologického vyšetrenia. Dňa 16. septembra 2014 boli nadriadenému doručené
predbežné výsledky kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu z Nemocnice svätého Michala, a.
s. v Bratislave, v ktorom určili opakovaný termín kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu nadeň 08. decembra 2014 o 09.00 hod. Zopakovanie kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu
na uvedený deň odporučili z dôvodu, že u žalobcu zistili vysokú intrapsychickú tenziu a zvýraznenú
úzkosť, ktoré zasahujú do celkovej mentálnej výkonnosti. Po vykonaní opakovaného kontrolného

psychologického vyšetrenia žalobcu bol dňa 16. decembra 2014 nadriadenému doručený odborný
posudok č. 544/14 z kontrolného psychologického vyšetrenia z Nemocnice svätého Michala, a. s.
v Bratislave - primárky psychologického oddelenia G. H. I., G.. Záverom odborného posudku je, že
podľa vtedy účinného čl. 11 ods. 2 písm. b/ nariadenia ministra č. 103/2005 žalobca nie je duševne
spôsobilý na výkon štátnej služby. Skutočnosti, ktoré zakladajú tento záver, sú uvedené v náleze č.

544/14 a v posudku sa neuvádzajú, pretože podľa § 3 zákona č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti
a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 199/1994 Z. z.“)
podliehajú povinnosti mlčanlivosti.

3. Na základe záveru horeuvedeného odborného posudku veliteľ mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov
dňa 18. decembra 2014 vypracoval pod č. PPZ-HCP-PO5-309-001/2014 návrh na prepustenie žalobcu
zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998
Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon č. 73/1998 Z.z.“). Žalobca bol s návrhom a súvisiacim spisovým materiálom riadne oboznámený
dňa 18. decembra 2014 o 11.50 hod. a zároveň mu bola určená primeraná lehota na vyjadrenie. Vo
svojom stanovisku zo dňa 18. decembra 2014 vyjadril nesúhlas s návrhom na prepustenie, nakoľko
ho považoval za predčasný a nepodložený. Následne žalobca dňa 16. januára 2015 predložil ako
dôkaz potvrdenie z psychiatrického vyšetrenia vykonaného dňa 16. januára 2015 E. J. K. - psychiater,

MONESA s. r. o., neštátna psychiatrická ambulancia, Poliklinika KVP, v Košiciach, ktorá uviedla, že
na základe jednorazového psychiatrického vyšetrenia nezistila u žalobcu prejavy duševnej poruchy v
zmysle psychózy. Žalobca bol opätovne dňa 21. januára 2015 nadriadeným oboznámený s kompletným
spisovým materiálom a zároveň bol poučený podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. s poukazom na
§ 238 ods. 3 cit. zákona o práve nazerať do predloženého spisového materiálu a robiť si z neho výpisy.

Zároveň bol poučený o možnosti predložiť svoje písomné vyjadrenie v lehote do dňa 22. januára 2015
do 13.15 hod. veliteľovi mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov. Žalobca na základe uvedeného požiadal
nadriadeného o vyhotovenie fotokópií na jeho náklady a uviedol, že po ich doručení sa následne vyjadrí.
Zároveň žiadal o vypočutie klinickej psychologičky G. L. E. vo Vojenskej nemocnici v Košiciach, u ktorej
bol vyšetrený, a ktorá mala uviesť, že je spôsobilý výkonu služby. Taktiež žiadal o vypočutie psychiatričky

E. J. K..

4. Dňa 09. februára 2015 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie – Personálny rozkaz viceprezidenta
Policajného zboru SR č. 4, ktorým rozhodol, že žalobca je podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998
Z.z. prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ. Dôvodom prepustenia žalobcu

zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ bola skutočnosť, že nie je duševne spôsobilý na
výkon štátnej služby a skutočnosťou, ktorá uvedený dôvod zakladala, bol záver odborného posudku z
kontrolnéhopsychologickéhovyšetreniapríslušníkaPZvštátnejslužbeč.p.544/14zodňa11.decembra
2014 vydaného klinickým psychológom Nemocnice sv. Michala, a.s. v Bratislave G. H. I., G..

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
KM-OLVS-22/2015/OPK zo dňa 28. apríla 2015 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/231/2015-52 zo dňa 08. novembra
2016 rozhodol tak, že rozhodnutie č. KM-OLVS-22/2015/OPK zo dňa 28. apríla 2015 zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom dôvodom na takýto postup bola podľa Krajského súdu v

Bratislave skutočnosť, že v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru boli porušené jeho
práva ustanovené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, keďže tento nebol prítomný pri vykonaní niektorých
výsluchov osôb. Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalovaný kasačnú
sťažnosť, ktorou sa domáhal zmeny rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/231/2015-52 zo
dňa 08. novembra tak, že žaloba sa zamieta. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojho rozsudku sp.

zn. 10Sžk/16/2017 zo dňa 19. júna 2018 o predmetnej kasačnej sťažnosti rozhodol tak, že rozsudok
č.k. 5S/231/2015-52 zo dňa 08. novembra 2016 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na
ďalšie konanie. Podľa Najvyššieho súdu SR boli obsahom rozsudku Krajského súdu v Bratislave zjavne
protirečivé závery, pričom chýbala aj právna úvaha vo vzťahu k tomu, či išlo o podstatné pochybenie,ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Najvyšší súd SR tiež doplnil, že sa
nestotožňuje s názorom, že ustanovenia zákona neumožňujú závery psychológa vyslovené v posudku
preskúmavať, ani prípadne nariadiť vykonanie nového kontrolného psychologického vyšetrenia, pretože

takýto odborný posudok predstavuje dôkaz podliehajúci hodnotiacemu procesu zo strany správneho
orgánu. Ďalší dôvod pre zrušenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/231/2015- 52 zo dňa 08.
novembra 2016 videl Najvyšší súd SR v tom, že v administratívnom spise absentovali lekárske správy
a znalecký posudok, teda tento spis bol súdu predložený ako neúplný, a preto Krajský súd v Bratislave
dospel k nesprávnemu záveru bez toho, aby úplnosť či neúplnosť administratívneho spisu skúmal.

Následne Krajský súd v Bratislave dňa 13. novembra 2018 vydal rozsudok č.k. 5S/154/2018-122,
ktorým rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-22/2015-OPK zo dňa 28. apríla 2015 zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutý personálny rozkaz pritom rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave zrušený nebol. Dôvodom zrušenia druhostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na nové
konanie bola skutočnosť, že administratívny spis predložený na súdny prieskum nebol kompletný,
nakoľko v ňom chýbali odvolanie, doplnenie odvolania a znalecký posudok G. H. D.. Krajský súd v

Bratislave odkázal pri dôvodoch zrušenia správneho rozhodnutia aj na závery Najvyššieho súdu SR
ohľadom povinnosti presne a úplne zistiť skutočný stav veci a s tým súvisiacu potrebu doplnenia
dokazovania za účelom dosiahnutia objektívneho zistenia a odstránenia rozporov.

6. Následne žalovaný vydal žalobou napadnuté rozhodnutie č. SPOU-PO-PK-33/2019 zo dňa 14.

augusta 2019, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení
rozhodnutia žalovaný uviedol, že súvisiaci administratívny spisový materiál bol doplnený o originál
odvolania a doplnenia odvolania proti napadnutému rozhodnutiu, originál žalobcom predloženého
znaleckého posudku G. H. D. č. 21/2015, písomnú odpoveď G. H. I., G. zo dňa 09. februára 2015,
usmernenie sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu (ďalej len „SPSČaOÚ“)

Ministerstva vnútra SR č. SPC-CVP3-2011/001289-001 zo dňa 18. októbra 2011, stanovisko Centra
vzdelávania a psychológie SPSČaOÚ Ministerstva vnútra SR č. SPC-CVP2-2015/000303-002 zo dňa
26. januára 2015, originál potvrdenia G. L. E. zo dňa 11. februára 2015, originál písomnosti č. PPZ-
HCP-VO-2015/003883-006 zo dňa 13. marca 2015 a písomnosti č. PPZ-HCP-PO1-161- 001/2015 zo
dňa 10. marca 2015.

7. Po doplnení spisového materiálu o vyššie uvedené podklady bol žalobca prostredníctvom záznamu
č. SPOV-PO6-2019/002919-003 zo dňa 07. júna 2019 o tejto skutočnosti upovedomený s tým, že mu
bola poskytnutá možnosť v súlade s § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. sa s doplneným materiálom
oboznámiťvsídleMinisterstvavnútraSR.Vodpovedinapredmetnéupovedomeniežalobcaokreminého

zdôraznil svoj záujem o oboznámenie sa so spisovým materiálom, avšak požiadal o zaslanie spisového
materiálu na Obvodné oddelenie PZ Lipany alebo zaslanie fotokópie doplneného spisového materiálu
na jeho adresu. V súvislosti so žiadosťou žalobcu bol zo strany žalovaného akceptovaný žalobcom
navrhnutý spôsob oboznámenia sa s doplnenými podkladmi a dňa 29. júna 2019 bol žalobca hliadkou
PZ vyrozumený, že kompletný spisový materiál mu bude k dispozícii k nahliadnutiu dňa 01. júla 2019

na Obvodnom oddelení PZ Lipany, s čím žalobca súhlasil. Dňa 01. júla 2019 sa člen poradnej komisie
ministra vnútra SR osobne dostavil na Obvodné oddelenie PZ Lipany a umožnil žalobcovi oboznámiť sa
s celým spisovým materiálom súvisiacim s odvolacím konaním vo veci jeho prepustenia zo služobného
pomeru. Žalobcovi boli zároveň na jeho žiadosť nad rámec zákonom ustanovených výpisov vyhotovené
fotokópie ním zvolených záznamov a opätovne mu bola poskytnutá možnosť v stanovenej lehote doplniť

pôvodne podané odvolanie. V stanovenej lehote dňa 11. júla 2019 žalobca doručil svoje vyjadrenie.

8. Ďalej žalovaný konštatoval, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru za dôkaz
môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade
správnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.). Súčasne je však potrebné zdôrazniť,

že na prepustenie policajta v zmysle § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. zákonodarca
podstatne zúžil rozsah dôkazov, ktoré majú vo vzťahu k inštitútu prepustenia policajta podľa uvedeného
ustanovenia právnu relevanciu, a to tak, že podklady pre takéto personálne opatrenie musia vykazovať
určité kvalitatívne znaky čo do formy týchto podkladov, ako aj do okruhu subjektov, ktoré sú oprávnené
takýto dôkaz poskytnúť. Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. dôkazom sú najmä výpovede,

vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a
potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Je však nesporné, že ustanovenie § 192 ods.
1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. je vo vzťahu k všeobecnej úprave dokazovania v konaní vo veciach
služobného pomeru špeciálnou právnou úpravou, pretože dôkazy pre uplatnenie inštitútu prepusteniapolicajta oproti § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. zužuje a podrobne špecifikuje druh, formu a pôvodcu
dôkazu, ktorý je spôsobilý vyvolať konanie o prepustení policajta, a o ktorý je ako jediný zákonný
podklad možné oprieť záver o prepustení policajta zo služobného pomeru. Zákonodarca takýto podklad

jednoznačne špecifikoval, keď pri danom druhu skončenia služobného pomeru výslovne obmedzil okruh
dôkazov, ktorý je spôsobilý byť relevantným podkladom pre takéto personálne opatrenie, iba na posudok
služobného psychológa. Taktiež je potrebné doplniť, že rozhodnutie o prepustení policajta podľa § 192
ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. má osobitnú povahu, keďže sa zo zákona v náležitostiach odlišuje
od iných rozhodnutí vo veciach služobného pomeru. Výnimka z ustanovenia § 241 zákona č. 73/1998

Z.z. je v prípade takéhoto rozhodnutia totiž vyjadrená v špeciálnom ustanovení § 194 ods. 1 zákona č.
73/1998 Z.z., ktoré obmedzuje odôvodnenie takéhoto rozhodnutia iba na závery posudku služobného
psychológa, čo je nepochybne vyjadrením povinnosti mlčanlivosti v zmysle § 3 zákona č. 199/1994 Z. z.

9. Rovnako tak v súvislosti s vysloveným právnym názorom súdov SR v predmetnej veci ohľadom
povinnosti odstrániť pochybnosti v dokazovaní vyvolané žalobcom predloženými potvrdeniami a

znaleckým posudkom bolo v rámci nového odvolacieho konania zabezpečené taktiež doplnenie
odborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ v štátnej službe č. 544/14
zo dňa 11. decembra 2014. Uvedené doplnenie posudku vypracovala komisia zriadená v zmysle čl.
11 ods. 4 nariadenia ministra č. 103/2005 v spojení s opatrením generálneho riaditeľa SPSČaOU MV
SR č. 9 zo dňa 20. septembra 2018 o zriadení komisie posudzujúcej posudok a záver kontrolného

psychologickéhovyšetrenia,pričomjejčlenmiboliklinickypsychológ-primárpsychologickéhooddelenia
Nemocnice svätého Michala, a.s., ďalší klinický psychológ Nemocnice svätého Michala, a.s. a klinický
psychológ Hasičského a záchranného zboru Bratislava. Komisia konštatovala, že uvedený posudok je
opodstatnený. Zároveň predmetná komisia bez toho, aby porušila povinnosť mlčanlivosti v zmysle §
3 zákona č. 199/1994 Z. z., taxatívne uviedla všetky kontraindikácie psychickej spôsobilosti na výkon

štátnej služby vyplývajúce z posudku, ktoré sa vzťahujú k žalobcovi, a ktoré ustanovuje II. časť prílohy
k nariadeniu ministra č. 103/2005, pričom z 18 taxatívne ustanovených kontraindikácií bolo u žalobcu
identifikovaných celkovo 9 z nich. Zároveň vo vzťahu k lekárskej správe klinickej psychologičky G. L.
E. a k znaleckému posudku G. H. D. komisia zložená zo služobných klinických psychológov uviedla,
že v oboch týchto dôkazoch sú prítomné konštatovania, ktoré kontraindikujú psychickú spôsobilosť

žalobcu na výkon štátnej služby príslušníka PZ tak, ako sú tieto kontraindikácie vyjadrené v prílohe č.
3 k nariadeniu ministra č. 103/2005. Navyše komisia zdôraznila skutočnosť, ktorú deklaruje aj samotná
znalkyňa, že pri vypracovávaní uvedených výstupov sa vychádzalo výlučne zo subjektívnych informácií,
ktoré poskytol žalobca. Rovnako ako už bolo uvedené vyššie, aj odborná komisia služobných klinických
psychológov poukázala na skutočnosť, že pri psychologickom hodnotení duševného stavu policajta sa

v žiadnom prípade neposudzujú iba duševné poruchy v zmysle psychózy, a preto nie je potvrdenie
psychiatričky E. K. spôsobilé spochybniť odborný posudok č. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014.

10. Žalovaný súčasne zdôraznil, že na rozdiel od všeobecného odborného posúdenia duševného stavu
jednotlivca sú tak duševnú spôsobilosť občanov pri prijatí do služobného pomeru, ako aj policajtov vo

výkone štátnej služby oprávnení posudzovať výlučne služobní klinickí psychológovia, a to s ohľadom
na osobitosti požiadaviek na duševnú spôsobilosť pri výkone štátnej služby príslušníkov PZ. Nariadenie
ministra č. 103/2005 následne takéto kompetencie v oblasti kontrolného posudzovania duševného stavu
zverilo výlučne istému okruhu služobných psychológov, ktorí v danej oblasti pôsobia, majú skúsenosti
so špecifikami posudzovania jednotlivcov v nadväznosti na jednotlivé aspekty služobného pomeru

policajtov a v neposlednom rade sú podrobne oboznámení so všetkými právnymi a internými predpismi
v danej oblasti.

11. Vo vzťahu k potvrdeniu psychiatričky E. J. K. zo dňa 16. januára 2015, pokladal za potrebné
zdôrazniť, že jediným záverom tohto vyšetrenia bolo konštatovanie, že žalobca k danému dňu netrpel

prejavmi duševnej poruchy v zmysle psychózy. Avšak týmto potvrdením nemožno v žiadnom prípade
spochybniť závery odborného posudku č. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014 G. H. I., G., pretože
dôvodom prepustenia žalobcu nebola skutočnosť, že trpí ochorením, ktoré mu bráni v riadnom výkone
štátnej služby, ale záver oprávneného subjektu o duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby.
Posudzovanie duševnej spôsobilosti policajta na výkon štátnej služby podľa nariadenia ministra č.

103/2005 je zásadne odlišným druhom odbornej činnosti klinického psychológa Ministerstva vnútra SR,
ako by to bolo v prípade posudzovania spôsobilosti vykonávať štátnu službu zo zdravotných dôvodov
pre duševnú poruchu. Nepochybne totiž môže byť ako duševne nespôsobilý na výkon štátnej služby
vyhodnotený a následne podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobnéhopomeru aj policajt, ktorý netrpí žiadnou duševnou poruchou v zmysle psychózy. Predložený dôkaz vo
forme potvrdenia psychiatricky E. J. K. preto nemá vo vzťahu k prerokúvanej veci žiadnu relevanciu.

12. Ako neopodstatnený tiež vyhodnotil návrh žalobcu na vykonanie konfrontácií s jednotlivými
svedkami. Odhliadnuc od skutočnosti, že zákon č. 73/1998 Z. z. vo svojich procesných ustanoveniach
takýto inštitút nepozná, a preto by bolo vykonanie konfrontácie svedkov a účastníka konania zo strany
nadriadenéhonezákonnéanevynútiteľné,opätovnezdôraznildôvodprepusteniažalobcuzoslužobného
pomeru príslušníka PZ, ktorým je existencia posudku služobného klinického psychológa so záverom o

jeho duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby. Preto by vypočutí svedkovia nijakým spôsobom
nemohli z odborného pohľadu potvrdiť alebo vyvrátiť závery služobného klinického psychológa o
duševnej nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby.

13. Ako neopodstatnenú vyhodnotil žalovaný aj odvolaciu námietku, ktorou žalobca vyčítal, že podklady
k odbornému posudku č. 544/14 nie sú vôbec súčasťou spisového materiálu, týkajúceho sa jeho

prepustenia zo služobného pomeru, že nie je možné preskúmať posudok č. 544/14 a zistiť, čo viedlo
klinického psychológa k vydaniu podľa žalobcu nesprávneho záveru, zároveň navrhujúc znalecké
dokazovanie k jeho osobe. Žalovaný poukázal najmä na skutočnosť, že podľa § 3 zákona č. 199/1994
Z. z. podklady k odbornému posudku podliehajú povinnosti mlčanlivosti. Z cit. ustanovenia vyplýva,
že všetky metódy a formy použité pri psychologickom vyšetrení žalobcu, ktoré viedli klinického

psychológa k záveru odborného posudku, sú uvedené v náleze a podliehajú mlčanlivosti. Odborný
posudok služobného klinického psychológa je administratívno-správnym aktom, ktorý nepodlieha
z dôvodu jeho odbornosti obsahovému preskúmaniu iným orgánom, teda ani nadriadeným. Pre
priameho nadriadeného s personálnou právomocou je záver odborného posudku klinického psychológa
Ministerstva vnútra SR o jeho duševnej nespôsobilosti záväzný. Doručením tohto posudku nadriadený

obligatórne predloží návrh na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 73/1998 Z.z.

14. Žalovaný relevanciu nepriznal ani odvolacej námietke, ktorou žalobca namietal, že nebol prítomný
pri výsluchoch jednotlivých príslušníkov PZ a služobnej klinickej psychologičky G. H. I., G., títo neboli

poučení o trestnoprávnej zodpovednosti za krivú výpoveď, a že zákon vôbec neupravuje vykonávanie
výpovedí účastníkov konania, svedkov a znalcov, navrhujúc tiež konfrontáciu s vypočutými príslušníkmi
PZ. Uviedol, že žalobca v prvostupňovom konaní nežiadal byť prítomný pri výsluchoch svedkov. Navyše
G.H.I.,G.,nebolavypočutáakoosoba,ktorávnímalaurčitúudalosťvonkajšiehosvetasvojimizmyslami,
alepoodbornejstránkepodávalakotázkamnadriadenéhovysvetleniakjednotlivýmnámietkamžalobcu.

Uvedený procesný úkon bol naviac vykonaný už v čase, keď nadriadený disponoval výstupom uvedenej
služobnej klinickej psychologičky, ktorý bol pre neho záväzný, a na ktorom sa uvedeným vypočutím G.
H. I. PhD. už nemohlo nič zmeniť. Preto konštatoval, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade
s § 241 ods. 1, 3 zákona č. 73/1998 Z.z. a výsluch uvedených osôb bez prítomnosti žalobcu, ktorý
výslovne svoju účasť na výsluchoch nepožadoval, nie je takou skutočnosťou, ktorá by mohla mať vplyv

na zákonnosť postupu v konaní, ako ani na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

15. Záverom zhrnul, že v odvolaní uplatnené námietky žalobcu nie je možné akceptovať a k týmto
námietkam, ako aj k celému konaniu o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ,
je potrebné uviesť, že oprávnený služobný orgán v konaní o prepustení postupoval a rozhodol v

súlade so zákonom a vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci. Úplne a spoľahlivo zistil
skutkové okolnosti, ustálil skutkový stav a vo vzťahu k duševnej spôsobilosti žalobcu na výkon
štátnej služby preukázal existenciu posudku služobného klinického psychológa so záverom o jeho
duševnej nespôsobilosti na výkon služby, ako aj zákonnosť postupu vedúceho k jeho vydaniu, čo
nepochybne zakladá dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru. Všetky dôkazy obsiahnuté v

zadováženom administratívnom spise, ktoré považoval za postačujúce pre vydanie napadnutého
rozhodnutia oprávnený orgán zhromaždil a vykonal v súlade so zákonom, zhodnotil ich jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu
a dospel k záveru, že zakladajú relevantné dôvody zodpovedajúce skutkovej podstate prepustenia
podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. Dodal, že tak v prvostupňovom,

ako aj v odvolacom konaní boli rovnako dôsledne hodnotené aj dôkazy predložené žalobcom, ktorých
vyhodnotenie viedlo k záveru, že tieto neboli spôsobilé spochybniť riadne zistenie skutočného stavu veci
tak, ako je tento vyjadrený v napadnutom rozhodnutí.II.
Žaloba

16. Správnou žalobou zo dňa 15. októbra 2019 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SPOU-PO-PK-32/2019 zo dňa 14. augusta 2019, ako aj rozhodnutia právneho orgánu
prvého stupňa č. 4 zo dňa 09. februára 2015, ich zrušenia a vrátenia veci správnemu orgánu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

17. V podanej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj
preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a porušenie jeho práv, a to z dôvodov,
že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, ako aj, že došlo

k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.

18. Žalovanému v prvom rade vyčítal, že v prejednávanej veci postupoval v rozpore s §
191 ods. 6 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
aj ako „SSP“), keď sa neriadil právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č.k. 5S/154/2018-122 zo dňa 13. novembra 2018, ako aj rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 10Sžk/16/2017 zo dňa 19. júna 2018. Tvrdil, že namiesto postupu naznačeného vo vyslovenom
záväznom právnom názore žalovaný vyfabrikoval nový dôkaz, a to stanovisko Nemocnice sv. Michala,
a.s. zo dňa 31. mája 2019, ktorý žalobca spochybňuje, nakoľko je ďalším prejavom arbitrárneho konania
žalovaného. Ďalej namietal, že zriadením tejto dodatočnej komisie žalovaný obišiel zákon č. 73/1998

Z. z., keďže táto komisia žalobcu vôbec nevyšetrovala, čo podľa názoru žalobcu je nevyhnutné na to,
aby sa mohol niekto objektívne vyjadriť k tomu, či žalobca je alebo nie je duševne spôsobilý na výkon
činnosti príslušníka PZ.

19. Namietal, že v danom prípade bolo potrebné nariadiť vykonanie znaleckého dokazovania znalcom

na osobu žalobcu z odboru psychológia, klinická psychológia a psychiatria. Zdôraznil, že ustanovenie
§ 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. nijako neobmedzuje ustanovenie § 238 ods. 2 cit.
zákona, v zmysle ktorého ako dôkaz môžu slúžiť okrem iného aj správy a znalecký posudok, ktorými sú
lekárska správa z psychologického vyšetrenia žalobcu v Leteckej vojenskej nemocnici, a. s., u klinickej
psychologičky G. L. E. zo dňa 11. februára 2015, lekárska správa psychiatričky E. J. K. zo dňa 16.

januára 2015, ako aj znalecký posudok č. 21/2015 G. H. D., súdnej znalkyne v odbore psychológia,
klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia, v zmysle ktorého
znalkyňa vyslovila okrem iného jednoznačný záver, že po osobnostnej, výkonovej a emočnej stránke je
žalobca spôsobilý na výkon práce v jeho zaradení.

20. Taktiež uviedol, že dôvodom prepustenia žalobcu nebola skutočnosť, že trpí ochorením, ktoré
bráni riadnemu výkonu štátnej služby, pričom aj sama G. H. I., G. skonštatovala u žalobcu absenciu
evidentných známok duševného ochorenia. Dodal, že z lekárskeho nálezu psychiatričky E. J. K. zo
dňa 16. januára 2015, ktorá prevzala záver z psychologického vyšetrenia od G. L. E., vyplýva, že u
žalobcu nezistila prejavy duševnej poruchy v zmysle psychózy. Súčasne akcentoval, že zo znaleckého

posudku č. 21/2015 G. H. D., súdnej znalkyne v odbore psychológia, klinická psychológia detí, klinická
psychológia dospelých a poradenská psychológia, vyplynul záver na otázku, či žalobca je duševne
spôsobilý na výkon štátnej služby príslušníka PZ, s ktorým sa žalovaný už nijako nevysporiadal.
Nesúhlasil tiež s argumentáciou, že odborný posudok služobného klinického psychológa je za každých
okolností správny a objektívny.

21. Na to poukázal na skutočnosť, že v konaní pred správnym orgánom nemohol byť prítomný pri
výsluchoch jednak jednotlivých príslušníkov PZ a jednak samotnej klinickej psychologičky G. H. I., G..
Za zvláštny označil záver žalovaného, že žalobca v prvostupňovom konaní nežiadal byť prítomný pri
výsluchoch svedkov, pričom zdôraznil, že ani nebol upovedomený o tom, že nejaký ich výsluch bude

vykonaný. Dal do pozornosti, že navrhoval v odvolaní konfrontáciu s jednotlivými príslušníkmi PZ, s
ktorými boli vykonané výsluchy, avšak ani tomuto jeho návrhu nebolo vyhovené.22. Súčasne namietal, že G. H. I., G. nie je služobným klinickým psychológom ako požaduje ustanovenie
§ 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z., keďže je zamestnancom Nemocnice sv. Michala, a. s.
v Bratislave.

23. Žalovanému tiež vyčítal, že nariadenie ministra č. 103/2005, na základe ktorého mala postupovať
vo vzťahu k žalobcovi G. H. I., G. a komisia, nemá vôbec oporu v zákone č. 73/1998 Z. z.

24. V závere žaloby uviedol, že dôvodnosť vykonania vyššie uvedených navrhnutých dôkazov (znalecké

dokazovanie a vypočutie vyššie uvedených osôb) potvrdzuje aj skutočnosť, že sám prvostupňový orgán
pri rozhodovaní o žalobcovom prepustení zo služobného pomeru a odvolací orgán pri rozhodovaní o
odvolaní, nemali prístup k psychologickému vyšetreniu vykonanému G. H. I., G. na osobu žalobcu, a ani
k celému jej odbornému posudku, tak ako ho nemá ani žalobca.

III.

Vyjadrenie žalovaného

25. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30. decembra 2019 navrhol žalobu zamietnuť.
Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a zároveň dal do pozornosti, že správny orgán nie je
oprávnený preskúmavať pravdivosť odborného posudku č. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014 G. H. I., G.

apovyhotovenítakéhotoposudkunemáinúmožnosťakopostupovaťpodľa§192ods.1písm.c/zákona
č. 73/1998 Z. z. Zdôraznil, že nie je daná iná možnosť súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia,
než oboznámiť sa s podkladmi pre takéto rozhodnutie. V zmysle konštantnej judikatúry posudok ako
výsledok posudkovej činnosti je len jedným z podkladov pre rozhodnutie správneho orgánu, ale nie je
rozhodnutím, ktoré by mohlo byť samostatne predmetom súdneho preskúmania. Súd ho môže hodnotiť

ako jeden z dôkazov v konaní o preskúmanie rozhodnutia. Odbornú stránku posudkov však súd nemôže
preskúmavať.

26. Ďalej uviedol, že ustanovená komisia poznajúc obsah posudku G. H. I., G. č. 544/14 zo dňa 11.
decembra 2014 po odbornej stránke opätovne posúdila východiská a závery predmetného posudku,

vyhodnotila ho ako opodstatnený a vo vzťahu k znaleckému posudku G. H. D. potvrdila samou
znalkyňou konštatované zohľadnenie výlučne subjektívneho hľadiska, zdôraznila skutočnosť, že táto
znalkyňa nedisponovala zoznamom kritérií a kontraindikácii pre psychickú spôsobilosť príslušníkov PZ
a upozornila, že žalobcom predložený posudok nie je v zjavnom rozpore so zisteniami G. H. I., G. v
posudku č. 544/14, nakoľko sa aj v znaleckom posudku G. H. D. vyskytujú hodnotenia psychického

stavu žalobcu, ktoré sú v zmysle nariadenia ministra č. 103/2005 kontraindikované k požiadavkám na
psychickú spôsobilosť každého príslušníka PZ.

27. Zároveň uviedol, že na rozdiel od všeobecného odborného posúdenia duševného stavu jednotlivca
sú tak duševnú spôsobilosť občanov pri prijatí do služobného pomeru, ako aj policajtov vo výkone

štátnej služby oprávnení posudzovať výlučne služobní klinickí psychológovia, a to s ohľadom na
osobitosti požiadaviek na duševnú spôsobilosť pri výkone štátnej služby príslušníkov PZ. Nariadenie
ministra č. 103/2005 následne takéto kompetencie v oblasti kontrolného posudzovania duševného
stavu zverilo výlučne istému okruhu služobných psychológov, ktorí v danej oblasti pôsobia, majú
skúsenosti so špecifikami posudzovania jednotlivcov v nadväznosti na jednotlivé aspekty služobného

pomeru policajtov a v neposlednom rade sú podrobne oboznámení so všetkými právnymi a internými
predpismi v danej oblasti. Preto posúdenie odborného posudku služobného klinického psychológa
subjektom, ktorý by nebol psychológom, nemal by špecializáciu v odbore klinická psychológia alebo by
nespĺňal podmienku, že ide o služobného psychológa, by predstavovalo nezákonný dôkaz. V súlade
s uvedeným bol vypracovaný aj posudok č. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014, keď G. H. I., G. mala

v čase jeho spracovania síce postavenie súdneho znalca v odbore klinická psychológia dospelých,
avšak na účely spracovania odborného posudku v zmysle nariadenia ministra č. 103/2005 v tomto
postavení nevystupovala, ale konala ako služobný klinický psychológ Nemocnice svätého Michala,
a.s. Napokon pre priameho nadriadeného s personálnou právomocou je záver odborného posudku
klinického psychológa Ministerstva vnútra SR o jeho duševnej nespôsobilosti záväzný. Doručením tohto

posudku nadriadený obligatórne predloží návrh na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods.
1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z.

IV.Replika žalobcu

28. Žalobca v podanej replike zo dňa 28. januára 2020 uviedol, že zotrváva na podanej žalobe.

Opätovne zdôraznil, že v napadnutom rozhodnutí nebol rešpektovaný právny názor správneho súdu a
kasačného súdu, pričom žalovaný navyše nepripustil možnosť objektívne preveriť správnosť postupu
služobného klinického psychológa pri preverovaní duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby
svojich podriadených, v tomto prípade žalobcu, keďže nadraďuje jeho posúdenie nad akýkoľvek iný
dôkaz, resp. nad zákonný dôkaz, akým je znalecké dokazovanie na preverenie správnosti postupu

služobného klinického psychológa. Zároveň dodal, že ustanovená komisia nie je oprávnená na
posúdenie znaleckého posudku G. H. D. č. 21/2015 a ani záverov klinickej psychologičky G. L. E. a
psychiatricky E. J. K., a nie je ním ani žalovaný, ktorý si svojvoľne bez vykonania zákonného dôkazu
(znaleckého dokazovania) dovolil posudzovať a spochybňovať odborné závery tejto znalkyne, klinickej
psychologičky a psychiatričky. Napokon doplnil, že voči nemu nikdy nebola podaná žiadna sťažnosť na
jeho správanie a nepodal ju ani jeden z príslušníkov PZ, ktorí vypovedali a odpovedali na kapciózne a

sugestívne otázky nadriadeného G. G. E. M. a to bez náležitého ich trestnoprávneho poučenia.

29. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

V.

Konanie na správnom súde

30. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu

v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave
je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/224/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.

VI.
Pojednávanie

31. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo

vecipodľa§10,§13ods.1SSProzhodolnapojednávanídňa23.januára2025rozsudkom,ktorýverejne
vyhlásil v prítomnosti povereného zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie
riadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania.
Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

VII.
Relevantné právne predpisy

32. Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajtom môže byť štátny občan Slovenskej

republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a je zdravotne, telesne a duševne
spôsobilý na výkon služby.

33. Podľa § 48 ods. 3 písm. s/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný podrobiť sa lekárskej
prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej

spôsobilosti na výkon štátnej služby.

34. Podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak
podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.

35. Podľa § 193 ods. 1 zákona návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva
spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne
služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení
policajta zo služobného pomeru.36. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne
a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné;

pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o
prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického
psychológa.

37. Podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192

ods. 1 písm. c/ až g/, možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.

38. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie

toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa
v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

39. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
Správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil

dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

40. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo

všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

41. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti. V tejto súvislosti sú na činnosť PZ kladené vyššie
nároky a príslušníci PZ majú väčšiu zodpovednosť za svoje konanie. Okrem toho zákon č. 73/1998
Z.z. ustanovuje podmienky zotrvania policajta v štátnej službe príslušníka PZ, pričom jednou z týchto
podmienok je, že policajtom môže byť len osoba zdravotne, telesne a duševne spôsobilá na výkon
služby.

42. Pre potreby overenia duševnej spôsobilosti sú policajti pravidelne alebo podľa potreby povinní
podrobiť sa psychologickému vyšetreniu. Pokyn na vykonanie psychologického vyšetrenia a vydanie
psychologického posudku policajta môže dať v prípadoch upravených interným predpisom žalovaného
aj nadriadený s touto právomocou. Vyšetrenie psychického stavu policajta a vypracovanie právne

relevantnéhopsychologickéhoposudku,akotovyplývatozdikcie zákonač.73/1998Z.z.,môževykonať
jedine služobný klinický psychológ.

43. Pokiaľ ide o dôvody a spôsob vykonania psychologického vyšetrenia žalobcu, ako boli súdom
opísané v ods. 1 až 3 odôvodnenia rozsudku, tu mohol správny súd len konštatovať, že posúdenie

duševnej spôsobilosti prebehlo v súlade s v spomenutých odsekoch rozsudku uvedenými internými
právnymi predpismi žalovaného a nepriečili sa ani dotknutým ustanoveniam § zákona č. 73/1998 Z.z.
Ďalej z opisu priebehu úkonov predchádzajúcich samotnému administratívnemu konaniu vyplýva, že
posúdenie duševného stavu žalobcu bolo vykonané na to oprávnenou osobou, služobným klinickýmpsychológom a duševná spôsobilosť žalobcu bola hodnotená v súlade so zákonom vymedzených
hľadísk a aj z formálneho hľadiska predpísaným spôsobom, ktorý nebol v rozpore s prípustným a
zákonom č. 73/1998 Z.z. predpokladaným účelom takéhoto posúdenia.

44. Žalobca bol s odborným posudkom, ako aj so samotným návrhom iniciujúcim personálne konanie
o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, ktorý bol podkladom pre začatie personálneho konania,
riadne oboznámený dňa 18. decembra 2014 a využil aj právo sa k nemu vyjadriť, pričom uviedol, že s
návrhom na prepustenie nesúhlasí, rozhodnutie je predčasné a právne nepodložené.

45. Vzhľadom na uvedené nemohol správny súd prisvedčiť správnosti žalobnej námietky, ktorou
žalobca žalovanému vyčítal, že v prejednávanej veci postupoval v rozpore s § 191 ods. 6 SSP,
keď sa neriadil právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č.k. 5S/154/2018-122 zo dňa 13. novembra 2018, ako aj rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10Sžk/16/2017 zo dňa 19. júna 2018. Správny súd uvádza, že žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo

skutočnosti, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru je existencia posudku služobného
klinického psychológa o jeho duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby č. 544/14 zo dňa 11.
decembra 2014, vydaného klinickým psychológom Nemocnice sv. Michala, a.s. v Bratislave G. H. I., G..
Rovnako tak v súvislosti s vyššie uvedeným vysloveným právnym názorom súdov SR v predmetnej veci
ohľadom povinnosti odstrániť pochybnosti v dokazovaní, žalovaný v rámci nového odvolacieho konania

zabezpečil doplnenie odborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ,
ktoré vypracovala komisia zriadená v zmysle čl. 11 ods. 4 nariadenia ministra č. 103/2005 v spojení s
opatrením generálneho riaditeľa SPSČaOU MV SR č. 9 zo dňa 20. septembra 2018 o zriadení komisie
posudzujúcej posudok a záver kontrolného psychologického vyšetrenia, pričom jej členmi boli klinický
psychológ-primárpsychologickéhooddeleniaNemocnicesvätéhoMichala,a.s.–G.N.O.,ďalšíklinický

psychológ Nemocnice svätého E., A. - G. E. P. a klinický psychológ Hasičského a záchranného zboru
Bratislava - E. F. Q.. Komisia konštatovala, že uvedený posudok je opodstatnený, pričom vo svojom
stanovisku uviedla všetky kontraindikácie psychickej spôsobilosti na výkon štátnej služby vyplývajúce
z posudku, ktoré sa vzťahujú k žalobcovi, a ktoré ustanovuje II. časť prílohy k nariadeniu ministra č.
103/2005, pričom z 18 taxatívne ustanovených kontraindikácií bolo u žalobcu identifikovaných celkovo

9 z nich. Uvedený postup bol tak plne v súlade s vysloveným záväzným právnym názorom Krajského
súdu v Bratislave v rozsudku č.k. 5S/154/2018-122 zo dňa 13. novembra 2018, ktorý bol pre žalovaného
v danom prípade určujúcim. Správny súd tiež dodáva, že žalovaný doplnil súvisiaci administratívny
spisový materiál o všetky písomnosti, ktorých absencia bola žalovanému vytýkaná.

46. Nadväzujúc na uvedené nemohol správny súd vyhodnotiť ako opodstatnenú ani ďalšiu žalobnú
námietku, ktorou žalobca žiadal o nariadenie znaleckého dokazovania znalcom na osobu žalobcu z
odborupsychológia,klinickápsychológiaapsychiatria.Správnysúdsastotožnilsozáveromžalovaného,
ktorý v konaní konštatoval, že na rozdiel od všeobecného odborného posúdenia duševného stavu
jednotlivca sú tak duševnú spôsobilosť občanov pri prijatí do služobného pomeru, ako aj policajtov vo

výkone štátnej služby oprávnení posudzovať výlučne služobní klinickí psychológovia, a to s ohľadom na
osobitosti požiadaviek na duševnú spôsobilosť pri výkone štátnej služby príslušníkov PZ.

47. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že uvedené konštatovanie sa zhoduje
aj so závermi vyslovenými v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/2024 zo dňa 15. februára

2024, ktorý uviedol „21. Vzhľadom na špecifický režim, ktorému príslušník Policajného zboru podlieha,
je obmedzené jeho právo (nemá právo) na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a služieb
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ak mu poskytovateľa určil služobný orgán alebo
služobný úrad (§ 11 ods. 7 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov).“ Ďalej uviedol „27. V tomto kontexte je mylné presvedčenie sťažovateľa, že v uvedenom type
konania mal na výber, či predloží súkromný znalecký posudok alebo či sa bude dožadovať toho, aby
orgán verejnej správy nariadil znalecké dokazovanie znalcom v odbore klinickej psychológie dospelých,
pričom, pokiaľ sa sťažovateľ rozhodol pre druhú možnosť, bolo povinnosťou orgánu verejnej správy
v zmysle zásady materiálnej pravdy nariadiť znalecké dokazovanie na účel zistenia skutočného stavu

veci, ktorému mal zodpovedať aj čas rozhodovania nadriadeného sťažovateľa (bod 9). 28. Ak sťažovateľ
nevyvrátil hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánom verejnej
správy, za takýchto skutkových okolností nebol dôvod, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté
rozhodnutie orgánu verejnej správy. 29. Na tom nemohlo nič zmeniť ani psychologické vyšetreniesťažovateľa psychologičkou PhDr. K. P. prevádzkujúcou súkromnú psychologickú ambulanciu (až) 15.
marca2021,sozáveromuvedenýmvjejodbornomvyjadreníz25.marca2021,podľaktoréhosťažovateľ
„je spôsobilý na výkon štátnej služby príslušníka PZ“ (bod 10), pretože ho nevypracovala ako služobná

psychologička, ktorej by boli známe kritériá duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby príslušníka
Policajného zboru.“

48. Súhlasiť nemohol správny súd ani so žalobnou námietkou, že G. H. I., G. nie je služobným
klinickým psychológom ako požaduje ustanovenie § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z.,

keďže je zamestnancom Nemocnice sv. Michala, a. s. v Bratislave. V spojitosti s uvedeným zdôrazňuje,
že posúdenie odborného posudku služobného klinického psychológa subjektom, ktorý by nebol
psychológom, nemal by špecializáciu v odbore klinická psychológia alebo by nespĺňal podmienku, že ide
o služobného psychológa, by predstavovalo nezákonný dôkaz. V súlade s uvedeným bol vypracovaný
aj posudok č. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014, keď G. H. I., G. mala v čase jeho spracovania
síce postavenie súdneho znalca v odbore klinická psychológia dospelých, avšak na účely spracovania

odborného posudku v zmysle nariadenia ministra č. 103/2005 v tomto postavení nevystupovala,
ale konala ako služobný klinický psychológ Nemocnice svätého Michala, a.s. Na správnosť záverov
žalovaného preto nemá vplyv skutočnosť, či G. H. I., G. je zamestnancom Nemocnice sv. Michala, a.
s. v Bratislave.

49. S ohľadom na vyššie uvedené nie sú podklady predložené žalobcom, a to znalecký posudok G.
H. D. č. 21/2015 zo dňa 02. marca 2015, či potvrdenie psychiatričky E. J. K. zo dňa 16. januára 2015
a lekárska správa klinickej psychologičky G. L. E. zo dňa 11. februára 2015, spôsobilé spochybniť
odborný posudok č. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014. Napriek uvedenému im žalovaný
venoval pozornosť do tej miery, že v odôvodení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že vo vzťahu

k lekárskej správe klinickej psychologičky G. L. E. a k znaleckému posudku G. H. D. komisia zložená
zo služobných klinických psychológov uviedla, že v oboch týchto dôkazoch sú prítomné konštatovania,
ktoré kontraindikujú psychickú spôsobilosť žalobcu na výkon štátnej služby príslušníka PZ tak, ako sú
tieto kontraindikácie vyjadrené v prílohe č. 3 k nariadeniu ministra č. 103/2005. Žalovaný tiež ohľadom
potvrdenia psychiatričky E. K. konštatoval, že pri psychologickom hodnotení duševného stavu policajta

savžiadnomprípadeneposudzujúibaduševnéporuchyvzmyslepsychózy.Správnysúdsasuvedeným
stotožnil. Taktiež súhlasil aj so záverom žalovaného, že pri vypracovaní posudku o duševnej spôsobilosti
na výkon štátnej služby, je to práve klinický služobný psychológ, ktorý má dostatočný prehľad o právnej
úprave vzťahujúcej sa k služobnému pomeru a k požiadavkám na duševné zdravie každého príslušníka
PZ, teda vychádza zo špecifickej činnosti a potrieb PZ. Napokon psychologickým vyšetrením žalobcu u

klinického psychológa Ministerstva vnútra SR nebolo skúmané jeho duševné zdravie, resp. ochorenie,
ale jeho duševná spôsobilosť na výkon štátnej služby v PZ.

50. Rovnako tak správny súd nemohol priznať relevanciu ani žalobnej námietke, spočívajúcej v tvrdení,
že v konaní pred správnym orgánom žalobca nemohol byť prítomný pri výsluchoch jednak jednotlivých

príslušníkov PZ a jednak samotnej klinickej psychologičky G. H. I., G.. Zákon č. 73/1998 Z.z. totiž
vo svojich ustanoveniach, zakotvujúcich úpravu konania vo veciach služobného pomeru, takéto právo
účastníkovi konania nepriznáva. Táto osobitná právna úprava má prednosť pred všeobecnou právnou
úpravou zakotvenou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov, keďže všeobecný predpis o správnom konaní sa (okrem výkonu rozhodnutia) na konanie vo

veciach služobného pomeru nevzťahuje.

51. Na podporu týchto záverov správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 7Ssk/134/2023 zo dňa 31. júla 2023, v ktorom konštatoval „Konanie vo veciach služobného
pomeru, podľa ktorého sa postupuje aj pri rozhodovaní o prepustení policajta podľa § 192 zákona č.

73/1998 Z. z., upravuje uvedený zákon v § 231 a nasl. Podľa § 237 ods. 2 cit. zák. má účastník konania
právo nahliadať do spisov a robiť si z nich výpisy. Podľa § 238 cit. zák. sú dôkazmi všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutkový stav veci, najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov
konania. Citované ustanovenia tak všeobecne nedávajú policajtovi, proti ktorému sa vedie konanie
o prepustenie, právo byť prítomný pri výpovediach a vyjadreniach osôb, ktoré ani nie sú svedeckými

výpoveďami (porov. napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 4 Asan 15/2020). Len osobitné ustanovenie §
193 ods. 2 cit. zák. mu dáva právo vyjadriť sa k návrhu na prepustenie, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
Žalobcovi počas konania bola daná táto možnosť v dostatočnej miere, k návrhu na prepustenie sa však
nevyjadril a v podanom odvolaní len veľmi všeobecne v jednom odseku uviedol, že vyjadrenie G. E. jepochybné pre rozpor vo výpovediach a tiež kvôli tomu, že bola pod vplyvom alkoholu. Nijako však bližšie
neuviedol, v akých výpovediach mali existovať rozpory, ani nenavrhol jej (nota bene kontradiktórny!)
výsluch. Z ustanovení § 238 ani iných zákona č. 73/1998 Z. z. potom nevyplýva, že by policajt – účastník

konania mal právo byť prítomný pri výpovediach a vyjadreniach jednotlivých osôb (porov. rovnako cit.
rozsudok sp. zn. 4 Asan 15/2020). O to menej potom možno takéto oprávnenie vyvodzovať pre samotné
správne súdne konanie.“

52. Tieto závery sú taktiež dôvodom neopodstatnenosti aj ďalšej žalobnej námietky, podľa ktorej žalobca

žiadal o realizáciu konfrontácie s jednotlivými príslušníkmi PZ, s ktorými boli vykonané výsluchy. Ani
inštitút konfrontácie totiž zákon č. 73/1998 Z.z. pri úprave konania vo veciach služobného pomeru
neustanovuje.

53. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správne orgány nemali prístup k psychologickému vyšetreniu
vykonanému G. H. I., G. na osobu žalobcu, a ani k celému jej odbornému posudku, tak ako ho nemá ani

žalobca, správny súd uvádza, že z ustanovenia § 3 zákona č. 199/1994 Z. z. vyplýva, že skutočnosti,
ktoré zakladajú záver, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, sa uvádzajú v náleze
č. 544/14 a v posudku sa neuvádzajú, nakoľko tieto podliehajú povinnosti mlčanlivosti.

54. Správny súd sa nemohol stotožniť ani so žalobnou námietkou, spočívajúcou v tvrdení, že nariadenie

ministra č. 103/2005, na základe ktorého mala postupovať vo vzťahu k žalobcovi G. H. I., G. a komisia,
nemá vôbec oporu v zákone č. 73/1998 Z. z. V nadväznosti na uvedené dodáva, že z dikcie ustanovenia
§ 247 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že podrobnosti o konaní vo veciach služobného pomeru ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Do tejto kategórie všeobecne záväzných
právnychpredpisovpatriaajtie,ktorébližšieupravujúkritériátelesnej,zdravotnejaduševnejspôsobilosti

navýkonštátnejslužbyzisťovanejprevierkoufyzickejzdatnosti,lekárskymvyšetrenímapsychologickým
vyšetrením (§ 14a v spojení s § 222 zákona č. 73/1998 Z. z.), a to vrátane nariadenia o psychologickom
vyšetrení.

55. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že z dôkazov zadovážených v

administratívnom konaní bolo pre žalovaného dostatočne preukázané, že na základe záveru posudku
služobného klinického psychológa žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, teda
nespĺňa podmienku uvedenú v § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. Tým bol naplnený predpoklad
na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z.

56. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že postup pri vydaní
napadnutého rozhodnutia bol v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom
rozhodovaní žalovaný nevybočil z rámcov právnej úvahy tak, ako bola vymedzená vyššie. Súd na
základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného alebo správneho orgánu prvostupňového, a preto žalobu podľa

§ 190 SSP ako nedôvodnú v tejto časti zamietol.

57. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu
požadovať ich náhradu. Okrem toho, žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia a disponuje

zamestnancami s právnickým vzdelaním, ktorí za neho na súde môžu konať.

58. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcichskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho

na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).