Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117249424
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6117249424.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: MARIBAN s. r. o., Alšavská 2874/11, 040
01 Košice – mestská časť Vyšné Opátske, IČO: 45 474 346, právne zastúpeného: JUDr. Marián
Rušin, PhD., advokát, Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 42 329 230, proti žalovanému: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpenému: Bellás legal s. r. o., Štefánikova 40,
040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 087 872, o zaplatenie 920 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 36Cb/109/2018-284 zo 4. septembra
2023 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č. k. K2-36Cb/109/2018-284 zo 4. septembra
2023 v napadnutom I. a III. výroku.

II.Odmieta odvolaniežalovanéhoprotirozsudkuMestskéhosúduKošiceč.k.K2-36Cb/109/2018-284
zo 4. septembra 2023 v napadnutom II. výroku.

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) rozhodol takto:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 920 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 920 eur od 15.11.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd

prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 920,00 eur s príslušenstvom.
2.1. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky ako zhotoviteľ vykonal pre žalovaného
ako objednávateľa dielo (stavebné práce), ktoré žalobca vyúčtoval faktúrou č. 20170905 na sumu 920
eur, splatnou dňa 10.10.2017, ktorú žalovaný neuhradil ani sčasti.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietol pasívnu vecnú legitimáciu žalobcu a dôvodil,
že žalovaný nemal so žalobcom žiaden právny vzťah, pretože žalobca zrejme vykonával práce na stavbe

žalovaného pre inú spoločnosť. Poukázal na to, že so žalobcom neuzatváral žiadnu zmluvu, neexistuje
akákoľvek objednávka a ani predmetná faktúra, ktorou žalobca vyúčtoval stavebné práce mu nikdy
doručená nebola. Zdôraznil, že stavbu svojho domu a všetky s tým súvisiace objednávky realizoval
žalovaný výhradne ako súkromná osoba, nepodnikateľ, nie ako fyzická osoba podnikateľ.4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného poukázal na to, že žalovaný nepoprel, že žalobca
vykonal tvrdené stavebné práce na stavbe vo vlastníctve žalovaného v žalovanej hodnote, keďže len

poprel, že tieto práce u žalobcu si objednal žalovaný. Žalobca uviedol, že bol žalovaným oslovený
telefonicky na výkon stavebných prác a tieto riadne vykonal. Žalobca konštatoval, že na predmetné
stavebné práce nemal zmluvný vzťah s inou spoločnosťou a hoci sa na uvedenej stavbe nachádzala
osoba vykonávajúca funkciu stavebného majstra, táto osoba vždy vystupovala v mene žalovaného a
v mene žalovaného koordinovala jednotlivé partie rôznych podnikateľov, ktorí vykonávali na stavbe

žalovaného jednotlivé stavebné profesie. Žalobca zároveň poukázal na to, že v prípade, ak by si aj
žalobcu na výkon stavebných prác na dome vo vlastníctve žalovaného nikto neobjednal, aj v tomto
prípade to nezakladá nedôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, keďže vykonaním
uvedených stavebných prác došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Žalobca zároveň zdôraznil
obchodnoprávny charakter žalovaného nároku, keď uviedol, že žalobca vykonával stavebné práce
v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti pre žalovaného, ktorý pred žalobcom vystupoval ako

profesionálny fotograf, ktorý má mať v predmetnom dome štúdio/ateliér, z čoho má vyplývať, že daný
vzťah spĺňa podmienku stanovenú § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.

5. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom z 9. marca 2022 žalobu zamietol, pretože dospel
k záveru, že žalovaný nemôže byť nositeľom povinností z neexistujúcej zmluvy, keď uzavretie zmluvy

o dielo medzi stranami sporu nebolo v konaní preukázané a preto pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimáciežalovanéhožalobu zamietolakonedôvodnú.Zároveňsúdprvejinštanciezamietolžalobuajz
titulu bezdôvodného obohatenia, keď žalobca nepreukázal tvrdenia o vzniku bezdôvodného obohatenia
žalovaného, pretože žalobca nepreukázal, či a v akom rozsahu práce vykonal, na akej ploche a s
použitím akých materiálov, tak aby bolo možné žalobcovi priznať prípadnú hodnotu bezdôvodného

obohatenia.

6. Odvolacísúduznesenímsp.zn.4Cob/102/2022zodňa7.februára2023zrušilvporadíprvýrozsudok
súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Konštatoval, že
súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a následne vec nesprávne právne posúdil, keď

napriek nepreukázaniu tvrdení žalovaného o skutočnom objednávateľovi diela (D. E.), žalobu zamietol
pre nepreukázanie bezdôvodného obohatenia žalovaného zo strany žalobcu. V tomto smere odvolací
súd dodal, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca v spore nepreukázal písomné,
alebo ústne uzavretie zmluvy o dielo so žalovaným, no zároveň v prejednávanom spore bol preukázaný
rozsah prác realizovaný zo strany žalobcu na novostavbe žalovaného v hodnote 920,00 eur. Odvolací

súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdiť nárok žalobcu v rozsahu namietaných
a rozporovaných tvrdení strán sporu, pričom konštatoval, že žalobca nepreukázal uzavretie zmluvy o
dielo so žalovaným, avšak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca vykonal v novostavbe
žalovaného práce v hodnote 920,00 eur. Odvolací súd poukázal na to, že žalovaný je povinný preukázať
svoje tvrdenie o tom, že D. E. bol skutočným objednávateľom prác vykonaných zo strany žalobcu

a z uvedeného dôvodu D. E. bol aj povinný zaplatiť žalobcovi cenu za vykonané práce a preto žalovaný
nie je v spore pasívne vecne legitimovanou stranou sporu. V prípade, ak nebudú preukázané predmetné
tvrdenia žalovaného o existencii D. E. ako osoby, ktorá zabezpečovala realizáciu predmetnej stavby
pre žalovaného ako skutočného objednávateľa, bude povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť nárok
žalobcu voči žalovanému ako bezdôvodné obohatenie.

7. Súd prvej inštancie v napadnutom druhom rozhodnutí konštatoval, že žalovaný so závermi
odvolacieho súdu nesúhlasil a tvrdil, že v prejednávanom spore dostatočným spôsobom preukázal, že
skutočným objednávateľom žalobcom vykonaných stavebných prác bol D. E., čo podľa žalovaného malo
byť preukázané výsluchom žalovaného, ako aj svedka F. C., ktorí uviedli, že práve osoba D. E. bola

zodpovedná za všetky vykonané práce pre žalovaného. Žalobca konkretizoval, že predžalobná výzva
zo dňa 18.10.2017, ktorou žalovaného vyzval na zaplatenie žalovanej sumy mu bola dňa 14.11.2017
vrátená ako nedoručená.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 261 ods. 1 a 8 zákona

číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník), upravujúceho obligatórnu
pôsobnosťObchodnéhozákonníka,ustanovenia§262ods.1a2Obchodnéhozákonníka,upravujúceho
fakultatívnu pôsobnosť Obchodného zákonníka, podľa ustanovenia § 536 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka, upravujúceho zmluvu o dielo, podľa ustanovenia § 631 zákona číslo 40/1964 Zb.Občianskeho zákonníka, upravujúceho zmluvu o dielo, podľa ustanovenia § 563 Občianskeho
zákonníka, upravujúceho čas plnenia dlhu, podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
upravujúceho bezdôvodné obohatenie, podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

upravujúceho omeškanie a jeho následky, podľa ustanovení § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka, § 369c ods. 1 a § 1 ods. 1, 2, § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z.
upravujúcich omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce, podľa ustanovenia § 151 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len C. s. p.), upravujúceho dôsledky popretia/nepopretia skutkových tvrdení
protistrany.

9. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný nerozporoval, a teda v spore bolo nesporné, že
žalobca na novostavbe žalovaného vykonal pre žalovaného stavebné práce, ktoré vyčíslil sumou 920,00
eur.

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobca so

žalovaným, čo i len neformálne uzatvoril zmluvu o dielo, keď žalobca toto skutkové tvrdenie nevedel
preukázať. Žalobcom prezentované skutkové tvrdenie o uzavretí zmluvy o dielo so žalovaným nebolo
preukázané ani inými dôkazmi vykonanými v spore, keď ani zo svedeckej výpovede stavebného dozoru
F. C. táto skutočnosť nevyplynula a osobu skutočného objednávateľa predmetných stavebných prác
nebolomožnézobjektivizovaťanivýpoveďouD.E.,ktoréhosanepodarilostotožniťaneskôrmalzomrieť.

Súd prvej inštancie konštatoval aj to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani skutkové
tvrdenie žalovaného o tom, že skutočným objednávateľom predmetných stavebných prác bol D. E., ktorý
je tak povinný zaplatiť žalobcovi cenu diela.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo preukázané

plnenie na základe zmluvy o dielo. Na základe toho, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca na
novostavbe žalovaného vykonal pre žalovaného stavebné práce, ktoré vyčíslil sumou 920,00 eur, súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca vykonal predmetné stavebné práce bez právneho dôvodu,
v dôsledku čoho vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, a to v rozsahu a hodnote, ktoré
nebolo v prejednávanom spore žalovaným spochybnené. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru,

že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
dôvodný a preto žalobcovi priznal istinu 920,00 eur.
11.1. Súd prvej inštancie pri otázke omeškania žalovaného sa zaoberal jeho začiatkom a dospel k
záveru, že žalovaný so zaplatením žalovanej sumy sa dostal do omeškania po tom, čo ho na toto plnenie
vyzval žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, výzvou zo dňa 18.10.2017, ktorá sa do

dispozičnej sféry žalovaného dostala najneskôr dňa 14.11.2017, keď bola vrátená odosielateľovi ako
nedoručená. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 920 eur od 15.11.2017 do zaplatenia a v
prevyšujúcejčastiuplatnenéhoúrokuzomeškaniaanákladovuplatneniapohľadávkysúdprvejinštancie
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj C. s. p.). Dôvodil, že žalobca bol
v konaní procesne úspešný v plnom rozsahu uplatnenej istiny, preto žalobcovi priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu proti žalovanému. Na nepatrný neúspech žalobcu v časti uplatneného úroku

z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky súd prvej inštancie neprihliadal, pričom
vychádzal z toho, že pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v
uplatnenej istine bez príslušenstva. Časť nároku žalobcu, ktorý súd zamietol sa týkal úroku z omeškania
a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a teda príslušenstva pohľadávky v zmysle § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu
z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písmena f) C. s. p.), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písmena h) C. s. p.).

13.1. Žalovanývprvomradenamietolpostaveniežalobcuakosubjektuoprávnenéhonauplatňovaniesi
nároku proti žalovanému, teda jeho aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný sa zároveň ohradil voči tvrdeniu
súdu prvej inštancie, že: „v konaní je nesporné, že žalobca na novostavbe žalovaného vykonal pre
žalovaného stavebné práce, ktoré vyčíslil sumou 920,00 eur“.13.1.1. Tak ako už viackrát žalovaný uviedol, so žalobcom sa nepoznal a nepozná, nikdy s ním
neprišiel do kontaktu ani telefonicky, ani ústne a nemal s ním uzatvorenú žiadnu zmluvu, čo už v spore
konštatoval tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd. Jediným dôkazom, ktorým žalobca preukazoval

svoj nárok, bola faktúra vystavená samotným žalobcom, ktorú žalovaný nikdy neprevzal, neodsúhlasil,
ani nepodpísal.
13.1.2. Potvrdil, a žalovaný to v spore ani nerozporoval, že na nehnuteľnosti boli urobené cementované
omietky, ktoré si žalovaný objednal u svojho dodávateľa D. E., tak ako aj iné práce, za ktoré D. E.
žalovaný aj následne zaplatil. Či dodávateľ tieto cementové omietky urobil sám alebo prostredníctvom

tretej osoby, žalovanému nie je známe.
13.1.3. Poukázal na to, že výkladom právnych predpisov a zhodnotením skutkového stavu súd prvej
inštanciedospelkabsurdnémuzáveru,vzmyslektoréhoktokoľvek–lennazákladetvrdenéhotelefonátu
a vystavenej faktúry - môže žiadať od žalovaného uhradenie nejakých prác a výkonov, keďže tieto museli
byť nevyhnutne vykonané pri stavbe nového domu.
13.2. Žalovaný v odvolaní namietol, aby z jeho strany vo vzťahu k žalobcovi došlo aj k bezdôvodnému

obohateniu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to v podobe majetkového prospechu
získaného plnením bez právneho dôvodu.
13.2.1. Majetkový prospech žalovaného má predstavovať sumu 920,00 eur ako ekvivalent ceny
za vykonanie prác - cementových omietok. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že takýto majetkový
prospech v žiadnom prípade žalovaný nezískal, lebo nebola naplnená skutková podstata bezdôvodného

obohatenia, pretože žalovaný za vykonané cementové omietky riadne zaplatil, a to svojmu dodávateľovi
D. E., pričom tak urobil na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi žalovaným ako objednávateľom a
D. E. ako dodávateľom.
13.3. Za nesprávny označil pokyn odvolacieho súdu v uznesení, sp. zn. 4Cob/102/2022 zo dňa 7.2.2023,
v ktorom odvolací súd súdu prvej inštancie nariadil, aby opätovne posúdil nárok žalobcu v rozsahu

namietaných a rozporovaných tvrdení strán sporu, pričom stanovil žalovanému povinnosť preukázať
svoje tvrdenia o tom, že D. E. bol skutočným objednávateľom prác vykonaných zo strany žalobcu a preto
D. E. bol povinný zaplatiť žalobcovi cenu za vykonané práce a z uvedeného dôvodu žalovaný nie je v
spore pasívne vecne legitimovaný.
13.3.1. Žalovaný zdôraznil, že takéto prenesenie dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného v

danom prípade nie je možné. Dôkazné bremeno v konaní zaťažuje predovšetkým žalobcu, ktorý musí
v konaní preukázať opodstatnenosť svojho nároku zo žaloby. Žalobca v prejednávanej veci ako jediný
dôkaz na preukázanie svojho nároku predložil ním vystavenú faktúru. Samotné predloženie faktúry a
tvrdenie žalobcu predsa nemôže bez ďalšieho založiť jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy 920,00
eur, ktorej výšku a rozsah vykonaných prác žalobca nevie žiadnym spôsobom preukázať. Za tejto

situácie,akžalobcariadnenepreukázaldôvodnosťsvojhonároku,nemožnoprenášaťdôkaznébremeno
na žalovaného a ukladať mu, aby sa vyviňoval z niečoho, čo mu ani nebolo preukázané.
13.3.2. Je potom nanajvýš neprípustné ukladať žalovanému preukazovať jeho vzťah so svojím
dodávateľom stavby, resp. právny vzťah medzi žalobcom a D. E., ktorý už zomrel a ktorého výpoveď
v konaní nemožno zabezpečiť. Súd tak dostal žalovaného do bezvýchodiskovej situácie, keď mu uložil

preukázať právny vzťah medzi tretími osobami, z ktorých už jedna ani nežije.
13.3.3. Opäť zopakoval, že pre žalobcu bez pochybností realizoval predmetnú stavbu D. E., čo bolo
podľa žalovaného preukázané, čo potvrdil aj svedok F. G. C., pričom uviedol, že “vykonané práce
zabezpečoval už nebohý Vereb”. Žalobca uvedenú skutočnosť nijako nespochybnil a bola potvrdená
jednak žalobcom a zabezpečeným svedkom.

13.4. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietne.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné v plnom
rozsahu.

14.1. Podľa žalobcu zjednodušene povedané, podstata odvolania žalovaného spočíva v tvrdení
žalovaného, že zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7.2.2023 je nesprávne, pričom
žalovaný sa opäť odvoláva na údajnú existenciu D. E., ktorého žalovaný neidentifikuje. S názormi
žalovaného uvedenými v odvolaní však žalobca rezolútne nesúhlasil.
14.2. Žalobcaopätovnepoukázalnato,žežalovanýnespochybňuje,žepredmetnéprácebolivykonané,

žalovaný len spochybňuje objednávateľa prác. Poukázal na to, že pred podaním žaloby žalobca riadne
komunikoval so žalovaným, ktorý prisľúbil žalobcovi uhradenie predmetnej sumy. Až keď sa žalovaný
odmlčal a žalobca podal žalobu, žalovaný prišiel s existenciou osoby D. E., ktorého žalovaný nijako
neidentifikoval, pričom táto osoba nie je evidovaná ani v živnostenskom a obchodnom registri. Tejtoosobe mal pritom žalovaný údajne v hotovosti zaplatiť viac ako 100.000,00 eur a keď mal túto osobu
žalovanýzabezpečiťnavýsluch,žalovanýoznámilsúdu,žetátoosobazomrela.AnisvedokF.C.nevedel
identifikovať D. E., čo je zjavne neštandardné, že stavebný dozor nevie, kto vlastne realizuje stavbu.

14.3. Žalobca závery odvolacieho súdu považoval za správne a súladné so zákonom. Uznesenie
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7.2.2023 pritom vychádza zo všeobecne akceptovanej doktríny o
bezdôvodnom obohatení uvedenej v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
14.4. Žalobca zdôraznil, že aj žalovaný ako strana sporu má v sporovom konaní povinnosť uniesť
bremeno svojho tvrdenia.

14.4.1. Žalobca konštatoval, že žalovaný žiaden dôkaz o tom, že D. E. bol objednávateľom predmetných
prác neoznačil a nepredložil, a to ani na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 20.4.2023, ktorou súd prvej
inštancie výslovne vyzval žalovaného, aby označil, resp. predložil dôkazy na podporu svojich tvrdení v
intenciách odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, keď
v súlade s § 391 ods. 2 C. s. p. rešpektoval názor odvolacieho súdu.
14.5. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne

správny.

15. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené 13.12.2023, žalovaný
odvolaciu repliku nepodal.

16 . Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti takému rozhodnutiu, na prejednanie ktorého
je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolanie prejednal podľa § 379
- § 385 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti I. a III. výroku napadnutého rozsudku

nie je dôvodné a odvolanie žalovaného proti II. výroku je potrebné odmietnuť.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C. s. p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného
proti I. a III. výroku napadnutého rozsudku, v ktorom žalovaný poukázal na nesprávne skutkové
a následne nesprávne právne posúdenie nároku žalobcu, keď súd prvej inštancie podľa žalovaného
dospel k nesprávnemu záveru, že nárok žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia bol preukázaný.

19. Žalovaný odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písmena f) a písmena h) C. s. p.
Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písmena f) C. s. p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,

a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C. s. p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z Civilného sporového poriadku o vykonávaní dokazovania.

21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Iba to, že žalovaný s názorom súdu prvej inštancie
nesúhlasí nepostačuje na to, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo možné označiť ako nesprávne,
nepreskúmateľné a riadne neodôvodnené.

22. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k predmetnému odvolaniu
žalovaného v posúdenom rozsahu výroku I. a III. a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto
odvolacom konaní, odvolací súd udáva:23. Odvolací súd z obsahu odvolania zistil, že žalovaný nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej
inštancie, že žalovaný je povinný preukázať tvrdenia o tom, že D. E. bol skutočným objednávateľom

prác. Zároveň vyčítal odvolaciemu súdu a následne aj súdu prvej inštancie, že neprimerane zasiahol do
práv žalovaného tým, že preniesol dôkazné bremeno zo žalobcu na žalovaného a zdôraznil, že žalovaný
nikdy netvrdil, že žalobca práce uvádzané vo faktúre vykonal.
23.1. Odvolací súd konštatuje, že predmetné tvrdenia žalovaného nie sú dôvodné a nevyplývajú ani
z obsahu spisu a vykonaného dokazovania a to z nasledujúcich dôvodov:

24. Odvolací súd konštatuje, že ani z ustanovenia § 631 Občianskeho zákonníka, prípadne ani
z ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka nevyplýva, žeby objednávateľom diela musel byť
vlastník, alebo budúci vlastník nehnuteľnosti a teda v zásade skutočný objednávateľ diela je povinný
zaplatiť zhotoviteľovi diela dohodnutú cenu diela, a ak nie je preukázaná dohoda o cene diela, tak
primeranú cenu diela podľa § 634 Občianskeho zákonníka.

25. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C. s. p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

26. Odvolací súd konštatuje, že z citovaného zákonného ustanovenia § 151 ods. 1, 2 C. s. p. vyplýva,
že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa
aplikuje právna domnienka uvedená v uvedenom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie
je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec, alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie
skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že

strana musí nielen popierať tvrdenia protistrany, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať,
resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení, inak sa takéto popretie
považuje za neúčinné.

27. Odvolací súd konštatuje, že nebolo sporné, že práce na stavbe realizoval žalovaný svojpomocne.

Odvolací súd zároveň zistil z obsahu odporu proti platobnému rozkazu, že žalovaný výslovne uviedol, že
žalobcavykonávalprácenastavbežalovanéhopreinúspoločnosť.Napojednávaní11.12.2018žalovaný
k veci výslovne uviedol aj to, že čo sa týka prác, ktoré si vyúčtoval žalobca k uhradeniu a sú predmetom
tohto sporu, tieto práce boli uhradené v rámci platby 17.500,- eur (D. E. pozn. odvolacieho súdu) a sú
označené ako záloha na dokončovacie práce, kúrenie – je tam elektrické kúrenie, na ktoré bolo potrebné

dať poter a dlažbu. Žalovaný zároveň nevedel uviesť nejaké konkrétne údaje týkajúce sa identifikácie F.
E. a tvrdil, že kontakt na F. E. dostal od bližšie neurčenej kamarátky žalovaného.
27.1. Z obsahu spisu odvolací súd zistil aj to, že F. E. zomrel už pred - v poradí prvým rozhodnutím
súdu prvej inštancie - a zároveň svedok F. C. vo svojej výpovedi uviedol, že nebol hlavným stavebným
dozorom (aj keď v stavebnom povolení je uvedený ako osoba spôsobilá vykonávať stavebný dozor),

k realizácii prác F. C. nebol nikdy prizvaný a pokiaľ vie, tak všetky práce zabezpečoval pre žalovaného
F. E.. F. C. dodal, že vykonával dohľad iba nad kvalitou prác a nevedel, kto práce realizoval.

28. Na základe takto zisteného skutkového stavu spočívajúceho v skutkovom závere, že žalovaný
nepoprel tvrdenia žalobcu o rozsahu prác vykonaných zo strany žalobcu pre žalovaného a vyčíslených

predmetnou faktúrou a uplatnených predmetnou žalobou v časti istiny, a zároveň žalobca nepreukázal
existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o dielo, a žalovaný
nepreukázal tvrdenia o existencii F. E. ako osoby, ktorá zabezpečovala realizáciu predmetnej
stavby, a tvrdenie žalovaného o úhrade za predmetné práce D. E. ako skutočnému objednávateľovi
predmetnýchprác,odvolacísúdvosvojomzrušujúcomuznesení zo7.2.2023,č.k.4Cob/202/2022–251

skutkovo ustálil, že v prejednávanom spore bol preukázaný rozsah prác realizovaný zo strany žalobcu
na novostavbe žalovaného v hodnote 920,00 eur a súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav
a následne vec nesprávne právne posúdil, keď napriek nepreukázaniu tvrdení žalovaného o skutočnom
objednávateľovi diela D. E., žalobu zamietol pre nepreukázanie bezdôvodného obohatenia žalovaného
zo strany žalobcu.

29. Odvolací súd dodáva, že až následne po vrátení veci súdu prvej inštancie žalovaný v konaní pred
súdom prvej inštancie a aj v predmetnom odvolaní začal spochybňovať rozsah vykonaných prác zo
strany žalobcu.30. Odvolací súd predmetné tvrdenia považuje za účelové a poukazuje na to, že zistený skutkový stav
spočívajúci v tom, že žalobca vykonal práce na stavbe žalovaného v rozsahu, ktorý žalovaný nepoprel,

teda v rozsahu uplatnenom predmetnou žalobou odvolací súd označil za preukázaný a preto bolo
povinnosťou súdu prvej inštancie už iba posúdiť nárok žalobcu v rozsahu namietaných a rozporovaných
tvrdení strán sporu pred v poradí prvým rozhodnutím súdu prvej inštancie.
30.1. Keďže žalovaný tvrdil, že skutočným objednávateľom predmetných prác bol D. E. (a nie žalovaný)
a preto D. E. bol povinný zaplatiť žalobcovi cenu za vykonané práce, a z uvedeného dôvodu žalovaný nie

je v spore pasívne vecne legitimovanou stranou sporu - bolo povinnosťou žalovaného v prejednávanom
spore po vrátení veci súdu prvej inštancie preukázať predmetné tvrdenia žalovaného o existencii
D. E. ako osoby, ktorá zabezpečovala realizáciu predmetnej stavby pre žalovaného ako skutočného
objednávateľa. Odvolací súd zároveň dodal, že v prípade ak predmetné tvrdenia žalovaného nebudú
preukázané, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť nárok žalobcu voči žalovanému ako
bezdôvodné obohatenie.

31. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že po vrátení veci súdu prvej inštancie žalovaný nenavrhol
vykonať žiadne dokazovanie, iba zotrval na svojich tvrdeniach, že žalovaný existenciu D. E. ako
objednávateľa prác, s ktorým mal žalovaný uzavretú zmluvu o dielo preukázal výpoveďou strany sporu
a to žalovaného a výpoveďou svedka F. G. C. a tvrdenie, že aj za práce realizované zo strany žalobcu

zaplatil D. E. preukazoval listinou z čl. 45 spisu, ktorú predložil už v konaní pred súdom prvej inštancie
pred v poradí prvým rozhodnutím. Odvolací súd poukazuje na to, že táto listina neobsahovala žiadne
relevantné údaje o skutočnom odovzdaní finančných prostriedkov kým a komu, a teda nepreukazuje
tvrdenia žalovaného „že čo sa týka prác, ktoré si vyúčtoval žalobca k uhradeniu a sú predmetom tohto
sporu, tieto práce boli uhradené v rámci platby 17.500,- eur o zaplatení ceny diela zo strany žalovaného

D. E.“.

32. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
správne dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal skutkové tvrdenie, že skutočným zadávateľom
(teda objednávateľom) prác bol D. E.. Žalovaný zároveň nepreukázal tvrdenie o existencii osoby D.

E., ktorého – podľa tvrdenia žalovaného, že kontakt na F. E. dostal od bližšie neurčenej kamarátky
žalovaného.

33. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že žalobca iba samotnou faktúrou nepreukázal tvrdenia
o vykonaní prác pre žalovaného v rozsahu vyčíslenom v istine predmetnou žalobou udáva, že toto

tvrdenie žalovaného by bolo dôvodné za predpokladu, žeby samotný žalovaný výslovne neuviedol
skutkové tvrdenia o tom, že žalobca realizoval práce v predmetnom rozsahu, avšak za uvedené práce
bol povinný zaplatiť F. D. E. ako skutočný objednávateľ prác.

34. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vec skutkovo a právne posúdil, ak

dospel k záveru, že nebolo preukázané, že F. D. E. bol objednávateľom prác realizovaných zo strany
žalobcu, a preto bol žalovaný, ako vlastník stavby, ktorá bola zhodnotená prácami realizovanými zo
strany žalobcu povinný zaplatiť žalobcovi za predmetné práce žalovanú sumu titulom bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

35. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
I. výroku, aj v závislom III. výroku, ktorým priznal plne úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania
proti neúspešnému žalovanému ako vecne správny.

36. Odvolací súd zároveň odmietol podľa § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku odvolanie

žalovaného proti II. výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti uplatnených
úrokov z omeškania zamietol, pretože odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou. Odvolací súd
poukazuje na to, že v tejto časti bol žalovaný úspešný a ako úspešná strana sporu, nie je oprávnená
podať odvolanie.

37. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný
úspech, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný.O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

38.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 C. s. p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C. s. p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.

V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).