Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. február 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200618
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Prof. JUDr. Peter Potásch

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200618.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu - prof. JUDr. PhDr.

Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského - v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Zvolen, Trhová 7, 960 19 Zvolen, proti
žalovanému (sťažovateľ): Mesto Zvolen, Námestie Slobody 22, 960 01 Zvolen, IČO: 00 320 439, za
účasti ďalších účastníkov konania: 1/ D.. D. Q., nar. XX. XX. XXXX, J. X, XXX XX I., 2/ D.. F. Q., X..,
nar. XX. XX. XXXX, J. X, XXX XX Zvolen, obaja zast.: JUDr. Michal Holčík, advokát, Námestie SNP
27, 960 01 Zvolen a osoby zúčastnenej na konaní: ZP Development Plus, s.r.o., Námestie SNP 74/28,
960 01 Zvolen, IČO: 52 803 538, zast.: kohút & partners, s.r.o., Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen,

IČO: 47 235 888, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SÚ 4250/2018/2-rozh. zo dňa
20.11.2018 - v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu
v Banskej Bystrici č. k. BB-76S/81/2022-132 zo dňa 17. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
III. Osobe zúčastnenej na konaní sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie, konanie pred správnym súdom

1. Žalovaný ako stavebný úrad vydal dňa 05.10.2011 pod č. SÚ 2597/2011-Šu stavebné povolenie
v spojenom stavebnom a územnom konaní stavby rodinný dom na pozemkoch registra „C“ parc. č.
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, v katastrálnom Y. Zvolen (ďalej aj ako „stavebné
povolenie“), v prospech stavebníkov - ďalších účastníkov konania. Medzi podmienkami pre umiestnenie
a uskutočnenie stavby stavebný úrad určil pod bodom č. 12 podmienku: „Stavbu alebo jej časť bude
možné užívať na základe kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu vydaného na základe návrhu
stavebníka. Kolaudačné rozhodnutie nebude možné vydať, pokiaľ nebude skolaudovaná technická

infraštruktúra v území, na ktorú má byť stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej miestnej
komunikácie.“.
2. Žalovaný ako stavebný úrad vydal dňa 20.11.2018 kolaudačné rozhodnutie č. SÚ 4250/2018/2-
rozh. (ďalej aj ako „kolaudačné rozhodnutie“) na stavbu „Rodinný dom“, umiestnenú na pozemku v
katastrálnom území I., parcela KN-C č. XXXX/XX, XXXX/XX.. V odôvodnení kolaudačného rozhodnutia
žalovaný uviedol, že nebola splnená podmienka č. 12 pre realizáciu stavby. V odôvodnení kolaudačného
rozhodnutia tiež uviedol, že stavebníci doložili stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej

účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch. Existujúca účelová komunikácia, ktorá nie
je v správe mesta Zvolen, postačuje prístupu k rodinnému domu. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.11.2018.3. Proti kolaudačnému rozhodnutiu podal dňa 21.09.2021 prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen
protest č. Pd 135/21/6611-7 zo dňa 17.09.2021 z dôvodu, že vydaním tohto rozhodnutia a postupom,
ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli porušené ustanovenia § 3 ods. 1 a ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 a § 47

ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj ako „Správny poriadok“)
v nadväznosti na § 81b písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebnýzákon)-ďalejajako„stavebnýzákon“.Prokurátornavrhol,abyžalovanýprotestomnapadnuté
kolaudačné rozhodnutie zrušil.
4. Mesto Zvolen ako stavebný úrad protestu prokurátora nevyhovelo a predložilo ho Okresnému

úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky, oddeleniu štátnej stavebnej správy, ktorý
rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2022/003566-11-SA zo dňa 09.06.2022 protestu prokurátora nevyhovel
a kolaudačné rozhodnutie ponechal v platnosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor odvolanie,
o ktorom rozhodlo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ministerstvo“)
rozhodnutím č. 34970/2022/SSSVP/96235 zo dňa 28. 09. 2022 tak, že odvolanie prokurátora zamietlo
a potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica. Rozhodnutie ministerstva nadobudlo

právoplatnosť dňa 17.10.2022.
5. Žalobca (prokurátor) - v nadväznosti na skutočnosti uvedené vyššie - podal vo veci správnu žalobu.
Domáhal sa preskúmania zákonnosti kolaudačného rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie. O tejto žalobe Správny súd v Banskej Bystrici rozhodol rozsudkom
č. k. BB-76S/81/2022-132 zo dňa 17. júla 2024 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného - mesta Zvolen -

č. SÚ 4250/2018/2-rozh. zo dňa 20.11.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ďalej aj ako „napadnutý
rozsudok“)-výrokInapadnutéhorozsudku.Otrováchkonania(výrokIInapadnutéhorozsudku)rozhodol
tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo na ich náhradu nepriznal.
6. V rámci napadnutého rozsudku ustálil, že podstatou správnej žaloby bola námietka, že žalovaný
pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia postupoval v rozpore s § 81b písm. c) v spojení s § 43b

ods. 3 stavebného zákona, keď vydal kolaudačné rozhodnutie na stavbu rodinného domu ďalších
účastníkov konania bez toho, aby títo splnili podmienku číslo 12 stavebného povolenia, t. j. povinnosť
vybudovaťprístupovúkomunikáciu,naktorúbudestavbarodinnéhodomupripojená,vrátaneprístupovej
miestnej komunikácie. Nebol tak zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbe rodinného domu ďalších
účastníkov konania, ako jedna z neopomenuteľných podmienok vydania kolaudačného rozhodnutia.

Správny súd skonštatoval, že skutočnosť, že ďalší účastníci konania pred vydaním kolaudačného
rozhodnutia nesplnili podmienku číslo 12 stavebného povolenia na stavbu ich rodinného domu,
nebola medzi účastníkmi konania sporná. Sám žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia
uviedol, že podmienka číslo 12 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie splnená
nebola. Sporným medzi účastníkmi konania zostalo posúdenie existujúcej komunikácie (cesty), ktorá

zabezpečuje prístup k rodinnému domu ďalších účastníkov konania, ako účelovej komunikácie a jej
spôsobilosti zaisťovať bezpečný prístup a príchod k stavbe rodinného domu tak, ako to vyžaduje § 81b
písm. c) stavebného zákona.
7. Správny súd v rámci konania zistil, že z návrhu ďalších účastníkov konania zo dňa 05.10.2018 na
vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu ich rodinného domu a príloh k nemu pripojených, ako

aj z protokolu zo dňa 20.11.2018 z ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením vo veci
kolaudácie rodinného domu je zrejmé, že ďalší účastníci konania v priebehu kolaudačného konania
žalovanémuakostavebnémuúradunepredložililistinu,ktoroubypreukázalisplneniepodmienkyčíslo12
stavebného povolenia. V odôvodnení kolaudačného rozhodnutia pritom žalovaný uviedol, že stavebníci
doložili stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok

- V potokoch. Správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu uznal námietku žalobcu,
že stavebníci stanovisko cestného orgánu k existujúcej komunikácii, na ktorú by mal byť ich rodinný
dom napojený, nepredložili. Zistil tiež, že takéto stanovisko nie je obsahom administratívneho spisu vo
veci návrhu ďalších účastníkov konania na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu ich rodinného
domu. Podľa názoru správneho súdu potom nie je zrejmé, z akých podkladov vychádzal žalovaný

pri vydávaní správnou žalobou napadnutého kolaudačného rozhodnutia, keďže stanovisko cestného
správneho orgánu, na ktoré vo svojom kolaudačnom rozhodnutí vyslovene odkazuje, netvorí obsah
administratívneho spisu.
8. V tejto súvislosti správny súd doplnil, že pokiaľ žalovaný vychádzal zo stanoviska označeného
žalobcom, t. j. zo stanoviska mesta Zvolen, odboru výstavby, životného prostredia a dopravy číslo

SSO-3444/2018 zo dňa 13.08.2018 k žiadosti o pripojenie cesty v katastrálnom území Zvolen, lokalita
Zlatý potok - V potokoch, adresovaného spoločnosti Master Consulting s.r.o., bol povinný v odôvodnení
kolaudačného rozhodnutia toto stanovisko konkretizovať a zároveň toto stanovisko by muselo byť
súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný však takto nepostupoval, ani bližšie nezdôvodnil, aké úvahyho viedli k záveru, že k stavbe rodinného domu ďalších účastníkov konania je zaistený bezpečný
prístup. V napadnutom rozsudku ďalej správny súd poukázal na to, že v zmysle § 140 stavebného
zákona bol žalovaný povinný postupovať podľa Správneho poriadku, ak stavebný zákon neustanovuje

inak, teda v kolaudačnom konaní bol povinný pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia rešpektovať
ustanovenia § 46 aj § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný však - podľa správneho súdu - rezignoval
na svoju zákonnú povinnosť odôvodniť rozhodnutie v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho
poriadku, t. j. v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,

na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny súd uznal, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného
môže byť stručné, ale súčasne musí vyhovovať zákonným požiadavkám na jeho preskúmateľnosť, teda
musí dostatočne ozrejmiť splnenie podmienok pre jeho vydanie. Napokon doplnil, že preskúmavané
kolaudačné rozhodnutie obsahuje záver, ku ktorému žalovaný dospel, s poukazom na nekonkretizované
stanovisko, avšak bližšie skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ani označenie právnych

predpisov (vo vzťahu k posúdeniu charakteru spornej komunikácie), na základe ktorých rozhodol, v
rozhodnutí nájsť nemožno.
9. I napriek vadám odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia (bod 8 tohto rozsudku), správny súd venoval
v napadnutom rozsudku priestor aj meritórnym otázkam súvisiacim s vecou, a to v nadväznosti na
vyjadrenia žalobcu aj osoby zúčastnenej na konaní vo vzťahu k nedostatočnému zisteniu skutkového

stavu žalovaným (vo vzťahu k existencii bezpečného prístupu k rodinnému domu ďalších účastníkov
konania) v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadne existencie verejnej účelovej
komunikácie zabezpečujúcej prístup a príchod k rodinnému domu účastníkov konania. Uviedol pritom,
že žalovaný na základe bližšie nekonkretizovaného stanoviska cestného správneho orgánu k existujúcej
účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch uzavrel, že existujúca účelová komunikácia,

ktorá nie je v správe mesta Zvolen, postačuje k prístupu k rodinnému domu ďalších účastníkov konania.
Hoci to z obsahu administratívneho spisu predchádzajúceho vydaniu preskúmavaného kolaudačného
rozhodnutia, ani z odôvodnenia tohto rozhodnutia nevyplýva, z obsahu protestu prokurátora, ako aj
rozhodnutíonevyhoveníprotestuprokurátoraasamotnejsprávnejžalobyvyplýva,žetýmtostanoviskom
zrejme bolo stanovisko, ktoré bolo súčasťou administratívneho spisu číslo 3640/2014 a bolo predložené

inými stavebníkmi k ich žiadosti o pokračovanie v kolaudačnom konaní. Tu potom správny súd doplnil,
že žalovaný nepostupoval v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a stavebného zákona, keď
toto stanovisko použil ako podklad kolaudačného rozhodnutia zrejme len ako skutočnosť jemu známu
z úradnej činnosti.
10. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu žalovaným, podľa správneho súdu sa tento obmedzil na

listiny predložené ďalšími účastníkmi konania k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia a na
ústnom pojednávaní spojenom s miestnym šetrením. Ako to vyplýva z protokolu zo dňa 20.11.2018,
žalovaný nezistil žiadne vady, ktoré by bránili vydaniu kolaudačného rozhodnutia na rodinný dom
ďalších účastníkov konania, ani nezistil, že by neboli dodržané podmienky územného rozhodnutia a
stavebnéhopovoleniaprerealizáciutejtostavby.Taktozistenýskutkovýstavvecizjavnenekorešponduje

so skutočnosťou, ktorá bola známa aj žalovanému pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia, že nebola
splnená podmienka číslo 12 pre realizáciu stavby, keď nebola vybudovaná prístupová komunikácia k
rodinnému domu. Podľa zistení správneho súdu, žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu ku
komunikáciivedúcejkrodinnémudomuďalšíchúčastníkovkonania,lenskonštatovalexistenciuúčelovej
komunikácie postačujúcej k prístupu k rodinnému domu. Navyše, žalovaný nevenoval pozornosť tomu,

či žalobcovia mali oprávnenie prechádzať po časti komunikácie nachádzajúcej sa na pozemkoch parc. č.
XXXX/XX, ktorá nebola vo vlastníctve ďalších účastníkov konania. Správny súd potom uzavrel, že takýto
postup žalovaného je v rozpore s § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorých
rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správny
orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady

pre rozhodnutie.
11. Správny súd v napadnutom rozsudku ďalej skonštatoval, že z odôvodnenia kolaudačného
rozhodnutia nie je zrejmý myšlienkový pochod žalovaného, na základe ktorého dospel k záveru o
splnení podmienky podľa § 81b písm. c) stavebného zákona, a to napriek nesplneniu podmienky
číslo 12 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie. Len poukaz na stanovisko

cestného orgánu v inej veci nemožno považovať za postačujúce pre prijatie záveru o existencii verejnej
účelovej komunikácie zaisťujúcej bezpečný prístup a príchod k rodinnému domu účastníkov konania.
Žalovaný mal zistiť, či v predmetnej lokalite Zlatý potok - V potokoch skutočne existuje verejná účelová
komunikácia v zmysle príslušných ustanovení cestného zákona (§ 22) a vo svojom rozhodnutí malposkytnúť vysvetlenie podporené príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktoré by ozrejmilo existenciu
spornej účelovej komunikácie zaisťujúcej prístup k rodinnému domu ďalších účastníkov konania.
12.Žalovanývovyjadreníksprávnejžalobeuviedol,žepodľaúdajovvkatastrálnomoperátesúpozemky

registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v katastrálnom území I. vedené ako druh
pozemku„zastavanéplochyanádvoria“sospôsobomvyužívaniaako„pozemok,naktoromjepostavená
inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté
parkovisko a ich súčasti“, a preto stavba rodinného domu je prístupná po existujúcej komunikácii a
nenastal dôvod na nevydanie kolaudačného rozhodnutia podľa § 81b písm. c) stavebného zákona.

Správny súd k tomuto v napadnutom rozsudku uviedol, že takéto úvahy žalovaného nie sú súčasťou
odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia a ich uvádzanie žalovaným až v priebehu správneho súdneho
konanianiejespôsobilézhojiťabsenciuodôvodneniapreskúmavanéhorozhodnutia.Zvecnéhohľadiska
sa pritom správny súd s touto argumentáciou nestotožnil, keď v napadnutom rozsudku uviedol, že
poznámka na liste vlastníctva nepreukazuje existenciu účelovej, ani inej pozemnej komunikácie na
uvedených pozemkoch. Z rozsudku správneho súdu vyplýva, že poznámku zapísanú na liste vlastníctva

nemožno považovať za spôsobilú preukázať existenciu verejnej účelovej komunikácie, a to navyše
za stavu, kedy z takto zapísanej poznámky ani nemožno jednoznačne vyvodiť existenciu účelovej
komunikácie - a nie napr. lesnej cesty, poľnej cesty, chodníka, nekrytého parkoviska (a pod).
13. V závere napadnutého rozsudku sa správny súd zaoberal aj otázkou proporcionality vo
vzťahu k právam stavebníkov, do ktorých by sa vstúpilo zrušením kolaudačného rozhodnutia,

resp. argumentáciou žalovaného, že v záujme zachovania stability právnych vzťahov založených
kolaudačným rozhodnutím, zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom
boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. V tomto kontexte správny súd stručne
zhrnul podstatu a význam inštitútu tzv. dozoru prokurátora, resp. prokurátorskej žaloby. Uviedol,
že úlohou prokurátora je chrániť zákonnosť aj práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb,

právnických osôb a štátu. V súvislosti s dobromyseľnosťou stavebníkov správny súdu uviedol, že
títo nevyvinuli žiadne úsilie o vybudovanie legálnej prístupovej účelovej komunikácie k ich rodinnému
domu (hoci toto by bolo relevantné práve vzhľadom na podmienku č. 12 právoplatného stavebného
povolenia), ale počkali na skolaudovanie ich rodinného domu aj bez splnenia tejto podmienky. Správny
súd sa stotožnil so žalobcom v tom smere, že dobromyseľnosť ďalších účastníkov konania vo vzťahu

k nadobudnutiu práva užívať stavbu ich rodinného domu, vyplývajúceho z napadnutého kolaudačného
rozhodnutia, je potrebné posudzovať v čase a za podmienok, kedy toto právo ďalší účastníci konania
nadobudli. Je nesporné, že ďalší účastníci konania o povinnosti uloženej im stavebným úradom už
v stavebnom povolení, t. j. o povinnosti vybudovať prístupovú komunikáciu k rodinnému domu, mali
vedomosť už v čase podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Ďalší účastníci konania

v tomto smere nepreukázali vykonanie žiadnych krokov smerujúcich k splneniu podmienky číslo
12 stavebného povolenia. K návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia nepripojili žiadny doklad
preukazujúci existenciu legálnej pozemnej komunikácie, na ktorú by bol ich rodinný dom napojený.
Neurobili tak ani v priebehu kolaudačného konania. Museli si byť vedomí toho, že zaistenie bezpečného
prístupu a príchodu k stavbe podľa § 81b písm. c) stavebného zákona je jednou z nevyhnutných

podmienok vydania kolaudačného rozhodnutia a bez jej splnenia nie je možné toto rozhodnutie vydať.
Pokiaľ sa spoliehali na to, že kolaudačné rozhodnutie vydané za absencie splnenia tejto podmienky je
zákonné, nemožno ich v tomto smere považovať za dobromyseľných.
14. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom správny súd dospel k záveru o nezákonnosti
preskúmavaného kolaudačného rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

Podľasprávnehosúdužalovanýnevyhovelpožiadavkámnaodôvodnenierozhodnutiaupravenýmv§47
ods. 3 Správneho poriadku, v dôsledku čoho nemožno z kolaudačného rozhodnutia vyvodiť komplexné
dôvody, na ktorých je toto rozhodnutie postavené. Súčasne uznal žalobné námietky žalobcu, že zistenie
skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (žalovaný nezisťoval, či k
rodinnému domu skutočne vedie legálna pozemná komunikácia zaisťujúca bezpečný prístup a príjazd

k stavbe) a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (súčasťou administratívneho spisu nebolo stanovisko
cestného správneho orgánu, na ktoré žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia poukázal).
Preto kolaudačné rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) SSP a podľa § 191
ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

15. O trovách konania (výrok II napadnutého rozsudku) rozhodol správny súd podľa § 170 písm. c) SSP
tak, že žiaden z účastníkov konania, čo zahŕňa aj osobu zúčastnenú na konaní, nemá právo na náhradu
trov konania, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.II. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenia k nej

16. Proti rozsudku správneho súdu podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“).

Formálne ju odôvodnil ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. b), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), t. j. tým, že ten, kto v konaní vystupoval, nemal procesnú
subjektivitu, ďalej nesprávnym právnym posúdením veci a napokon tým, že správny súd sa mal odkloniť
od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
17. Z materiálneho hľadiska sťažovateľ napádal nesprávne právne posúdenie toho, že správny

súd akceptoval prokurátora okresnej prokuratúry ako žalobcu v tomto konaní. Uviedol, že tak
prokurátor, ako ani osoba zúčastnená na konaní, neboli účastníkmi stavebného a ani kolaudačného
konania vo veci. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn.
2Sžo/228/2009 zo dňa 19.01.2010) a odkazom naň namietal, že kolaudačné rozhodnutie môže
napadnúť žalobou o preskúmanie jeho zákonnosti len účastník správneho konania, ktorý bol týmto
rozhodnutím priamo dotknutý na svojich subjektívnych právach spojených s užívaním stavby, ktoré boli

predmetom kolaudačného konania. Sťažovateľ namietal, že na naplnenie aktívnej legitimácie v konaní je
nevyhnutné, aby žalobca bol osobou, resp. chránil práva osoby, ktorá bola rozhodnutím priamo dotknutá
na svojich subjektívnych právach spojených s užívaním stavby, ktoré boli predmetom kolaudačného
konania.
18. Právne posúdenie (v merite) napádal sťažovateľ tým, že stavebný úrad (žalovaný/sťažovateľ) sa

s podmienkou č. 12 zo stavebného povolenia vysporiadal tak, že záver pre vydanie kolaudačného
rozhodnutia odôvodnil existenciu prístupovej komunikácie na základe stanoviska cestného správneho
orgánu,ktorémupredložilistavebnícianazákladepoznámkynalistevlastníctva,vktorombolouvedené,
že pozemky, na ktorých sa mala vybudovať prístupová cesta pre stavbu sa využívajú ako účelová
komunikácia. Akceptoval tak existujúcu účelovú komunikáciu, ktorá - podľa názoru stavebného úradu -

dostatočne zabezpečuje bezpečný prístup na pozemok.
19. Doplnil, že cesta v danej lokalite bola vybudovaná približne pred 60 rokmi. V dobe kolaudácie
predmetnej stavby bolo pre pracovníkov sťažovateľa nedohľadateľné kolaudačné rozhodnutie k
prístupovej ceste a z uvedeného dôvodu sa potom sťažovateľ zaoberal práve poznámkou na liste
vlastníctva, ktorá mala dokazovať existenciu prístupovej cesty.

20. Podľa názoru sťažovateľa je v súčasnosti v rámci odbornej verejnosti podmienka č. 12 uvedená v
stavebnom povolení považovaná za nezákonnú a dochádza k zmene rozhodovacej praxe nadriadených
orgánov v obdobných situáciách. V tomto kontexte poukázal na rozhodnutie Regionálneho úradu pre
územné plánovanie a výstavbu Banská Bystrica - sp. zn. 05886/2024-17.1.2 zo dňa 26.08.2024, ktorým
ruší rozhodnutie mesta Zvolen č. SÚ 2605/2024-3-Rozh. zo dňa 04.07.2024 a z ktorého ma vyplývať,

že „Ak prístupová cesta nebude verejnou komunikáciou, nemusí spĺňať požiadavku na pozemnú
komunikáciu, teda môže mať aj nespevnený povrch. V stavebnom konaní musí stavebník preukázať, že
má zabezpečený prístup ku stavbe nie prístupovú cestu“.
21. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia vychádzal z reálneho stavu v
mieste stavby v čase vydania kolaudačného rozhodnutia, ktoré na základe vedomostí, ktoré mal o

stavbe z administratívneho spisu, obhliadky na mieste a na základe dokladov, ktoré mu boli poskytnuté
účastníkmi konania posúdil tak, že uvedená cesta nachádzajúca sa pri rodinných domoch je postačujúca
pre bezpečný prístup k stavbám.
22. V ďalšom poukázal na to, že na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia začali vlastníci
stavieb tieto užívať a jeho zrušením došlo k zásahu do ich dobromyseľne nadobudnutých práv,

ktoré odvíjajú od predmetného kolaudačného rozhodnutia (vrátane evidencie trvalého pobytu). Podľa
žalovaného správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď vzhľadom na charakter konania a dôsledky
rozhodnutia za dôvod na zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť považoval za postačujúce
nedostatočné odôvodnenie toho, prečo je príjazdová cesta k stavebným pozemkom považovaná za
dostatočne bezpečnú a prístupnú príjazdovú cestu. V tomto kontexte poukázal na rozhodovaciu prax,

podľa ktorej formálne vady rozhodnutia, ktoré nespôsobujú účastníkovi konania ujmu, nie sú podstatnou
vadou, pre ktorú by bolo nevyhnutné rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Je dôležité zdôrazniť, že
prokurátor preskúmaval už právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, preto aj orgán oprávnený o ňom
rozhodnúťbypodľanázorusťažovateľaprijehovybavenímalpostupovaťpodľapravidielpreskúmavania
už právoplatných rozhodnutí. V nadväznosti na to tiež odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (sp. zn. 4Sž/31/02), podľa ktorého inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov
pri rešpektovaní stability práv priznaným právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie
procesnýchvádanedostatkov,ktorénemalivplyvnazákonnosťrozhodnutiazhľadiskahmotnéhopráva.23. Sťažovateľ doplnil, že pokiaľ by došlo k zrušeniu kolaudačného rozhodnutia, zo strany vlastníkov/
účastníkov konania by došlo k užívaniu stavby bez kolaudačného rozhodnutia t. j. v rozpore so zákonom,
čím by na základe podnetu stavebnému úradu mohlo dôjsť k zrušeniu súpisného čísla rodinného domu a

osobám, ktoré majú na mieste trvalý pobyt, by bol zrušený trvalý pobyt. Kolaudačné rozhodnutie takisto
predstavujeajpodkladprezapísanievlastníckehoprávavkatastrinehnuteľností,zrušeniekolaudačného
rozhodnutia by tak ohrozilo aj samotné vlastnícke právo vlastníkov. Sťažovateľ namieta, že uvedené
by zasiahlo do vlastníckych práv a v neposlednom aj do práva na bývanie (dotknutých osôb). Podľa
názoru sťažovateľa je potom zrušujúci rozsudok správneho súdu v rozpore s princípom právnej istoty

a zasahuje do mnohých dobromyseľne nadobudnutých práv chránených Ústavou Slovenskej republiky
a medzinárodnými dokumentmi.
24. V tejto súvislosti naviac doplnil, že z dôvodu, že z napadnutého rozsudku správneho súdu nevyplýva,
že by zrušenie kolaudačného rozhodnutia bolo nevyhnutné z dôvodu ochrany práva osoby, ktorá by bola
rozhodnutím priamo dotknutá na svojich subjektívnych právach spojených s užívaním stavby, zrušenie
kolaudačného rozhodnutia je neprimerane silným zásahom do vlastníckeho práva účastníkov konania

a narúša princíp právnej istoty a ochranu vlastníctva, ktorú zabezpečuje v čl. 20 aj Ústava Slovenskej
republiky.
25. V kasačnej sťažnosti žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax, podľa ktorej k imanentným znakom
právneho štátu v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky patrí aj princíp právnej istoty, ktorý
je spolu s princípom spravodlivosti znakom materiálneho právneho štátu. Princíp právnej istoty vyjadruje

požiadavku na jasnosť, určitosť a stálosť rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj požiadavku na ich
presadzovanie zákonom ustanoveným spôsobom v primeranom čase. Súčasťou právnej istoty je dôvera
osôb v právny poriadok, resp. v obsah rozhodnutí a postupov orgánov verejnej moci. Užšou kategóriou
ako právna istota je aj legitímne očakávanie (napríklad Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30.
apríla 2008, sp. zn. PL ÚS 16/06, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2007, sp.

zn.PL.ÚS12/05).Účelomlegitímnehoočakávaniajegaranciačitateľnostisprávaniasaorgánovverejnej
moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie,
na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (napríklad Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 24. júna 2009, sp. zn. PL ÚS 16/06, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 06.
februára 2008, sp. zn. PL. ÚS 10/04). Je povinnosťou všetkých štátnych orgánov zabezpečiť reálnu

možnosť ich uplatnenia tými subjektami, ktorým boli priznané. Ďalej (v nadväznosti na vybrané súdne
rozhodnutia) sťažovateľ argumentoval, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu v sebe zahŕňa
aj právo jednotlivca na legitímne očakávania. Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj
legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (napr. nález Ústavného súdu SR, sp.
zn.PL.ÚS16/06zodňa30.04.2008,nálezÚstavnéhosúduSR-sp.zn.PI.ÚS12/05zodňa28.11.2007).

Citujúc rozhodnutie ústavného súdu - sp. zn. PL. ÚS 21/08 uviedol, že tento poskytol pred princípom
ochrany ústavnosti a zákonnosti práve ochranu princípu právnej istoty dôvodiac, že: „Po uplynutí lehoty,
ktorú zákonodarca zohľadňujúci, rešpektujúci a chrániaci ústavné princípy a ústavou chránené hodnoty
považuje za primeranú na zásah do právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci, sa v materiálnom
právnom štáte v kolízii dvoch ústavných princípov - princípu právnej istoty a princípu ochrany ústavnosti

a zákonnosti - spravidla uprednostňuje princíp právnej istoty, čím sa okrem iného zabezpečuje ochrana
legálne, resp. v dobrej viere nadobudnutých práv.“.
26. V súvislosti s právnym posúdením veci, poukázal v ďalšom sťažovateľ na § 67 Správneho poriadku,
podľa ktorého rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania dal súhlas na občianskoprávny alebo
pracovnoprávny úkon alebo ktorým sa rozhodlo vo veci osobného stavu, nemožno mimo odvolacieho

konania zrušiť alebo zmeniť, ak účastník konania nadobudol práva dobromyseľne a odkázal na
bližšie nešpecifikovaný zdroj („ULC PRO BONO 2/2014“), z ktorého citoval časť týkajúcu sa ochrany
dobromyseľne nadobudnutých práv v kontexte § 67 Správneho poriadku.
27. Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľ zhrnul, že nesprávne právne posúdenie veci zo strany
správneho súdu spočíva v tom, že „správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne

aplikoval, keď rozhodol o nezákonnosti kolaudačného rozhodnutia, čím narušil princíp právnej istoty a
ochranu vlastníctva účastníkov konania“.
28. V závere sťažovateľ stručne namietol, že správny súd pochybil aj v tom, že sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď v tejto súvislosti len uviedol, že sa odklonil od rozhodnutí,
podľa ktorých „správny súd pri rozhodovaní o zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu zohľadňuje

právnu istotu a dobromyseľnosť nadobúdateľa práv (viď. rozhodnutia uvedené v bode 2 tejto kasačnej
sťažnosti)“ (k tomu pozri bod 18 a nasl. tohto rozsudku).29. Odkazujúc na vyššie uvedenú argumentáciu sťažovateľ napokon navrhol, aby Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky ako kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu, resp. tento zmenil
tak, že správnu žalobu zamietne alebo aby konanie zastavil.

30. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa podaním zo dňa 22.10.2024 vyjadril žalobca (prokurátor). V
súvislosti s námietkou sťažovateľa o nedostatku jeho aktívnej legitimácie poukázal na ustanovenie § 177
ods. 2 SSP a § 178 ods. 2 SSP. Skonštatoval, že ochrany iných ako subjektívnych práv sa v konaní pred
správnym súdom domáha práve prokurátor, pričom možnosť podať žalobu v podmienkach súdenej veci
sa odvíja do toho, že protestu prokurátora nebolo vo veci vyhovené. Vzhľadom na uvedené, žalobca

napadol zákonnosť protestovaného rozhodnutia pred súdom, a to v lehote podľa § 181 SSP.
31. Žalobca nesúhlasil s tým, že by skutkové okolnosti veci nevyhodnotil správny súd v súlade so
zákonom a fakticky zreplikoval zistenia správneho súdu vyjadrené v napadnutom rozsudku. Obdobne,
nestotožnilsaanisnámietkousťažovateľa,žebyvovecidošloknesprávnemuprávnemuposúdeniuveci
a zopakoval, že ochrana subjektívnych práv a princíp právnej istoty nemôžu prevážiť nad zákonnosťou
v správnom konaní. Doplnil, že stavebníci už zo stavebného povolenia vedeli o nutnosti vybudovania

účelovejalebomiestnejcestyapočasniekoľkýchrokovodvydaniastavebnéhopovoleniapokolaudačné
konanie nevyvinuli žiadnu snahu vybudovať takúto cestu. Podľa žalobcu stavebníci naviac vedeli, že
v dotknutej lokalite došlo k prerušeniu kolaudačného konania (k inej stavbe), a to práve z dôvodu, že
k nej nebola vybudovaná prístupová komunikácia. Z týchto dôvodov potom žalobca poprel námietku
sťažovateľa, že by napadnutým rozsudkom správny súd vstúpil do dobromyseľne nadobudnutých práv

stavebníkov.
32. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa podaním zo dňa 13.01.2025 vyjadrila osoba zúčastnená na
konaní (ZP Development Plus, s.r.o.). Uviedla, že z kasačnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v konaní
neargumentuje ako „nestranný orgán verejnej moci, ale skôr ako právny zástupca vlastníkov rodinných
domov“adoplnil,žetakýtopostojmalsťažovateľajvrámcikolaudačnéhokonania.Takýtopostojmalmať

sťažovateľ aj v situácii, kedy sa osoba zúčastnená na konaní ohradila voči tomu, že jej cestu používajú
vlastníci rodinných domov v dotknutej lokalite. Predmetným prístupom pritom sťažovateľ „za každú cenu
chráni záujmy vlastníkov rodinných domov, a to aj na úkor oprávnených záujmov iných subjektov a
zákonnosti“. Napadnutý rozsudok správneho súdu považuje za vecne správny a riadne odôvodnený.
33. V súvislosti s námietkou aktívnej legitimácie na strane prokuratúry osoba zúčastnená na konaní

uviedla, že žaloba bola podaná oprávneným subjektom podľa príslušných ustanovení SSP, ako aj to,
že prokurátor nemá povinnosť v žalobe označovať konkrétny subjekt, ktorého práva alebo právom
chránené záujmy boli rozhodnutím poškodené. V tejto súvislosti doplnila, že ona sama sa považuje za
poškodenú osobu z kolaudačného rozhodnutia, a to z dôvodu, že „v dôsledku nezákonnej kolaudácie
prechádzali a stále prechádzajú (protiprávne a aj proti našej vôli) manželia Q. k svojej stavbe po našej

súkromnej ceste“. Poukázala na to, že táto súkromná cesta bola skolaudovaná výlučne na účely prístupu
k stavbe súp. č. XXXX (Penzión Zlatý Potok) a na takúto dopravnú záťaž bola aj naprojektovaná.
Podľa ZP Development Plus, s.r.o. nie je pravda, že by stavebníci od kolaudácie nerušene užívali svoju
nehnuteľnosť, keďže z vyššie uvedených dôvodov došlo k legálnemu zamedzeniu prístupu manželov Q.
k ich domu po súkromnej účelovej komunikácii osoby zúčastnenej na konaní (pozn. kasačného súdu:

v súdnom spise sa nachádza fotodokumentácia zachytávajúca cestnú komunikáciu s mechanickými
prekážkami).
34. Spoločnosť ZP Development Plus, s.r.o. ďalej namietala, že kasačná sťažnosť žalovaného
neobsahuje právne posúdenie, ktoré on sám považuje za správne - ako zákonnú náležitosť kasačnej
sťažnosti (§ 440 ods. 2 SSP), čím je podľa neho daný dôvod na jej odmietnutie podľa § 459 písm. e) SSP.

35. Podľa názoru osoby zúčastnenej na konaní, poznámka na liste vlastníctva o spôsobe využívania
pozemku sa zapisuje na základe žiadosti, resp. informácií uvedených v žiadosti vlastníka alebo inej
oprávnenej osoby, avšak nezakladá právnu možnosť užívania stavby - cesty. Naviac, podľa osoby
zúčastnenej na konaní nie je zrejmé, na základe čoho vyhodnotil žalovaný cestnú stavbu na parcele
č. KN-C č. XXXX/XX . práve ako cestu a nie napr. ako parkovisko alebo chodník, na čo poukázal aj

správny súd v napadnutom rozsudku.
36. V súvislosti s princípom právnej istoty poukázala spoločnosť ZP Development Plus, s.r.o. na to,
že právna úprava presne vymedzuje, v akých lehotách sa môže vstúpiť do takto nadobudnutých práv,
a to vrátane použitia inštitútu protestu prokurátora. Princíp právnej istoty je teda premietnutý práve
do zákonného časového úseku, v rámci ktorého je ešte možné vstúpiť do právnej sféry dotknutých

subjektov. Podľa názoru osoby zúčastnenej na konaní, ak by mala platiť argumentácia sťažovateľa,
žiadne právoplatné rozhodnutie správneho orgánu by nemohlo byť správnym súdom zrušené.
37. Spoločnosť ZP Development Plus, s.r.o. sa nestotožnila ani s tvrdením sťažovateľa, že by sa
zrušením kolaudačného rozhodnutia vstúpilo do vlastníckych práv stavebníkov, keď poukázal na to,že zrušením kolaudačného rozhodnutia ich vlastnícke práva k stavbe nezanikajú. Doplnil tiež, že
dokonca aj rozostavaná stavba môže byť zapísaná v katastri nehnuteľností, a preto v súhrne uviedol, že
argumentácia sťažovateľa ohľadom vstupu do vlastníckych práv stavebníkov (zrušením kolaudačného

rozhodnutia napadnutým rozsudkom) je absolútne nesprávna.
38. Osoba zúčastnená na konaní sa stotožnila aj s právnymi názormi správneho súdu ohľadom
dobromyseľnosti práv stavebníkov v kontexte kolaudačného rozhodnutia, resp. jeho zrušenia. V
súvislosti s kasačnou námietkou týkajúcou sa odklonu od rozhodovacej praxe kasačného súdu
uviedla, že toto tvrdenie sťažovateľ relevantne nepreukázal. Naviac doplnil, že kolaudačné rozhodnutie

nevykazovalo len formálne vady odôvodnenia, ale bolo v priamom rozpore so zákonom a bolo
nepreskúmateľné, lebo v ňom absentovali úvahy k jednotlivým podmienkam kolaudácie.
39. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie spoločnosť ZP Development Plus, s.r.o. ako osoba
zúčastnená na konaní navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť
žalovaného odmietol alebo zamietol.
40. Ďalší účastníci konania (stavebníci) kasačnú sťažnosť nepodali, ku kasačnej sťažnosti žalovaného

sa nevyjadrili.

III. Konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

41. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“

alebo „Najvyšší správny súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej
sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP.
42. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa

vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
43. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že
podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou
osobou a včas.
44. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového

materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v ďalších bodoch tohto odôvodnenia.

IV. Vybraná súvisiaca právna úprava

45. Podľa § 81b písm. c) stavebného zákona, kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená

bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel,
najmä ak - c) nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám.
46. Podľa § 43b ods. 3 stavebného zákona, Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné
bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné
podlažia a podkrovie.

47. Podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona, stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom
rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene
spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení
výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú
rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa

vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84.
48. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
49. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
50. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

51. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.52. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
53. Podľa § 1 ods. 2 cestného zákona, pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného
významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové
komunikácie.
54. Podľa § 6 ods. 1 cestného zákona, premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné

predpisy; v ich medziach môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na
ktoré sú určené (ďalej len „všeobecné užívanie“). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a
dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.
55. Podľa § 16 ods. 1 cestného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie
a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad (§ 3a), ak ďalej
nie je ustanovené inak.

56. Podľa § 22 cestného zákona, (1) Účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných
závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo
komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. (2) Pre povolenie stavby účelovej
komunikácie platí ustanovenie § 16. (3) Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové
komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže

príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.
57. Podľa § 45 ods. 1 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až
d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal
protest, ktorému nebolo vyhovené
58. Podľa § 177 SSP, (1) Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. (2) Ochrany
iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený
zákonom.
59. Podľa § 178 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a

nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.
60. Podľa § 180 ods. 2 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ak
je žalobcom prokurátor alebo zainteresovaná verejnosť.

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

61. Kasačný súd sa v úvode meritórnej časti odôvodnenia tohto rozsudku vysporiada s procesnou
námietkou sťažovateľa, podľa ktorej žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby vo
veci, ktorú skutočnosť mal správny súd nesprávne vyhodnotiť.
62. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu - a to aj v spojení s citovanými zákonnými ustanoveniami

(k tomu pozri body 57 až 60 tohto rozsudku vyššie) je nesporné, že správnu žalobu vo veci bol prokurátor
oprávnený podať, t. j. bol aktívne legitimovaný na jej podanie. I keď kasačný súd nespochybňuje,
že prokurátor nebol účastníkom stavebného konania, ako ani kolaudačného konania (ako to uviedol
sťažovateľ v kasačnej sťažnosti), toto neznamená, že kolaudačné rozhodnutie nemohol napadnúť podľa
iných zákonných ustanovení, ktoré súd citoval vyššie v tomto rozsudku.

63. Prokurátor v tomto type konania nevystupuje ako subjekt domáhajúci sa ochrany svojich
subjektívnych práv (pozn.: v tomto režime sa súdnej ochrany domáhajú v zásade práve účastníci
správneho konania), ale ako orgán verejnej moci zabezpečujúci dohľad nad dodržiavaním zákonnosti
činnosti, resp. rozhodnutí orgánov verejnej správy in generali. Túto svoju právomoc pritom nevykonáva
(v rámci tohto typu súdneho konania) abstraktne, ale práve vo vzťahu ku konkrétnemu rozhodnutiu

správneho orgánu. Z uvedeného dôvodu je potom bezpredmetné, že prokurátor (žalobca) nebol
účastníkom stavebného, resp. kolaudačného konania, keďže jeho aktívna legitimácia má osobitný
právny režim, ktorý nie je závislý od podmienky procesného postavenia - účastníctva - v správnom
konaní, v ktorom bolo kolaudačné rozhodnutie vydané.
64. Naopak, procesnou podmienkou pre podanie správnej žaloby zo strany prokurátora (a teda aj pre

nadobudnutie statusu subjektu oprávneného podať správnu žalobu vo veci) je práve to, že jeho protestu
(podľa osobitného zákona) nebolo orgánmi verejnej správy v osobitnom konaní vyhovené, čo v súdenej
veci nepochybne splnené bolo (k tomu pozri bod 57 tohto odôvodnenia vyššie).65. Z vyššie uvedených dôvodov potom kasačný súd dospel k záveru, že správny súd nepostupoval v
rozpore so zákonom, ak akceptoval procesné postavenie prokurátora v tejto veci ako osoby oprávnenej
podať správnu žalobu, a to bez ohľadu na to, že prokurátor nebol účastníkom správneho konania, v

ktorom bolo vydané kolaudačné konanie, t. j. rozhodnutie, proti ktorému žalobu podal. Túto námietku
žalovaného preto kasačný súd vyhodnotil bez ďalšieho ako nedôvodnú.
66. Vo vzťahu k ďalším námietkam sťažovateľa je v prvom rade potrebné vo všeobecnosti uviesť, že
(jediným) dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia vo veci a vrátenie veci žalovanému na
ďalšie konanie neboli len „formálne nedostatky“ odôvodnenia - ako to naznačuje sťažovateľ v kasačnej

sťažnosti. Celé odôvodnenie napadnutého rozsudku poskytuje účastníkom konania pomerne detailný
popis všetkých zistení správneho súdu, ktoré viedli k zrušeniu kolaudačného rozhodnutia, a ktoré
prekračujú rámec bežných formálnych pochybení odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu.
67. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené v bode 66, skúmal kasačný súd v prvom rade kvalitu
odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia, keď sťažovateľ namietal, že s odôvodnením súvisiace otázky
správny súd neposúdil správne.

68. Tu je potom potrebné v prvom rade uviesť, že žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia
explicitne uviedol,že „Nebolasplnená podmienka č. 12 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej
komunikácie.“ (k tomu pozri aj body 1 a 2 tohto rozsudku vyššie). Už len táto skutočnosť sama osebe, t. j.
nesplnenie jednej z podmienok vyplývajúcich z právoplatného stavebného povolenia, kladie na správny
orgán v kolaudačnom konaní ešte väčšie bremeno riadneho zistenia súvisiacich skutkových okolností a

ich podrobného odôvodnenia. Správny orgán totiž vydaním kolaudačného rozhodnutia s tým, že zároveň
nebola splnená jedna z podmienok právoplatného stavebného povolenia, fakticky konvaliduje tento stav,
a preto je nevyhnutné, aby bolo odôvodnenie presvedčivé a vecne správne.
69. Sťažovateľ však napriek tomu v kolaudačnom rozhodnutí len stroho uviedol, že stavebníci predložili
„stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok

- V potokoch. Existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správne Mesta Zvolen postačuje k
prístupu k rodinnému domu.“. V tomto kontexte kasačný súd uvádza, že žalovaný žiadnym spôsobom
nešpecifikoval predmetné stanovisko cestného správneho orgánu (napr. jeho číslom, dátumom vydania,
príp. prevzatím podstatnej časti jeho obsahu a pod.), ktorý mali stavebníci predložiť a o ktorom však
správnysúdzistil,žeanilenniejesúčasťouadministratívnehospisu(ktomupozriajbod7tohtorozsudku

vyššie).
70. Fakticky teda žalovaný oprel svoje rozhodnutie vo veci o listinu, ktorú ani nešpecifikoval a ani
nie je súčasťou administratívneho spisu, keď táto listina má, paradoxne, preukazovať a odôvodňovať
možnosť skolaudovania stavby rodinného domu stavebníkov bez toho, aby bola splnená jedna z
podmienok uvedených v právoplatnom stavebnom povolení. Takéto pochybenie sťažovateľa určite

nie je možné považovať za nevýznamné formálne pochybenie odôvodnenia rozhodnutia, pre ktoré
by sa správne konania nemalo opakovať. Zjednodušene povedané, podstatná časť odôvodnenia
kolaudačného rozhodnutia vychádza - v tomto prípade - z nešpecifikovanej listiny, ktorú je naviac
z hľadiska právneho (vzhľadom na jej absenciu v administratívnom spise) možné považovať za
neexistujúcu listinu, resp. listinu, ktorej existencia v konaní nebola preukázaná.

71. Obdobne, aj ďalšia časť odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia, ktorá by mala „legalizovať“
nesplnenie podmienky č. 12 z právoplatného stavebného povolenia („Existujúca účelová komunikácia
[...] postačuje k prístupu k rodinnému domu.“) neobsahuje žiadne myšlienkové úvahy sťažovateľa o
tom, na základe čoho vyhodnotil predmetnú cestu ako účelovú komunikáciu, či, resp. ako skúmal jej
právny režim (vlastníctva a užívania) a fakticky túto komunikáciu dostatočne ani len nevymedzil (napr.

uvedenímparciel,cezktorébypredmetnácestamalaviesťažkdomu,ktorýjepredmetomkolaudačného
konania). Naopak, až v priebehu konania o proteste prokurátora, resp. v priebehu súdneho konania,
boli produkované právne názory správnych orgánov, ktoré by mohli naznačovať myšlienkové pochody
žalovaného v uvedenom smere, avšak tieto sú vo vzťahu k napadnutému kolaudačnému rozhodnutiu
bezpredmetné.

72. Ak má byť rozhodnutie správneho orgánu považované z hľadiska kvality jeho odôvodnenia za
zákonné, potom dôvody vydania alebo nevydania kolaudačného rozhodnutia (a s tým súvisiace vecné
a právne závery správneho orgánu), nemôžu vyplývať napr. z rozhodnutí vydaných v konaní o proteste
prokurátora (podľa osobitných zákonov) alebo z vyjadrení produkovaných žalovaným v priebehu
súdneho konania, v ktorom sa toto rozhodnutie preskúmava. Kvalita rozhodnutia správneho orgánu

(vecná správnosť a jeho odôvodnenie) sa testuje vždy vo vzťahu k samotnému zneniu predmetného
rozhodnutia, nie vo vzťahu k iným, ďalším - dodatočným vyjadreniam správnych orgánov produkovaných
mimosprávnehokonania,resp.správnehoaktu,vktorombolonapadnutérozhodnutievydané.Rovnako,
ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti reagoval napr. následnými zmenami v právnych názoroch v rámcirozhodovacej praxe orgánov verejnej správy (odkazujúc na rozhodnutie správneho orgánu z roku 2024
- k tomu pozri bod 20 vyššie, pozn.: kolaudačné rozhodnutie v tejto veci bolo vydané v roku 2018), príp.
na aktuálne odborné diskusie k tomu, či je podmienka uvedená v bode 12 právoplatného stavebného

povolenia vôbec zákonná, táto argumentácia je pre kasačný súd v tomto štádiu konania bez relevancie
nielen preto, že sa viaže na iný časový úsek (niekoľko rokov po právoplatnosti samotného kolaudačného
rozhodnutia vo veci), ale primárne z dôvodu, že žiadne takéto úvahy nie sú obsiahnuté v kolaudačnom
rozhodnutí.Ideoskutkovéaprávnenázorysťažovateľaprodukovanéexpost,neobsiahnutévsamotnom
kolaudačnom rozhodnutí.

73. Bez ohľadu na uvedené kasačný súd dopĺňa, že ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že nie
je možné dohľadať kolaudačné rozhodnutie k ceste, ktorá bola postavená pred cca 60 rokmi (sporná
komunikácia) a teda nie je preukázané, na aký účel bola predmetná komunikácia skolaudovaná, je
nesporne potrebné (po tom, čo sa správny orgán riadne vysporiada s právnym režimom komunikácie,
resp. s tým, či vôbec ide o cestnú komunikáciu), skúmať v primeranom rozsahu aj jej technický (faktický)
stav, jej bezpečnostné parametre a pod. (napr. z hľadiska spôsobilosti jej užívania nielen samotnými

stavebníkmi, ale napr. aj záchrannými zložkami). Ani týmto otázkam sa však kolaudačné rozhodnutie
nevenuje, a to ani v náznakoch.
74. V súhrne je preto potrebné uviesť - v zhode so závermi správneho súdu vyjadrenými v napadnutom
rozsudku - že dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie
sťažovateľovinebolilen(formálne)vadyodôvodneniapredmetnéhorozhodnutia,aleajskutkovézistenia

sťažovateľa, ktoré sa aj kasačnému súdu javia ako neúplné, resp. nedostatočné (k tomu pozri bod 27
napadnutého rozsudku, príp. bod 9 tohto rozsudku a i.).
75. Z týchto dôvodov je potom neopodstatnená aj tá námietka sťažovateľa, v ktorej tento brojil proti tomu,
že správny súd pochybil, ak kolaudačné rozhodnutie zrušil len z formálnych dôvodov, keď mal takto
zároveň (neprimerane) vstúpiť do právnej istoty stavebníkov, príp. tretích osôb. Vady, ktoré správny súd v

priebehukonaniaidentifikoval,vysokopresahujúrozmerreparáciedrobných-imateriálnychnedostatkov
správneho konania, resp. správneho rozhodnutia sťažovateľa. Rozhodnutie sťažovateľa „odobruje“
nesplnenie jednej z podmienok právoplatného stavebného povolenia (č. 12), robí tak na základe listiny,
ktorá v administratívnom spise neexistuje a nie je žiadnym spôsobom dostatočne špecifikovaná ani
v samotnom kolaudačnom rozhodnutí. Naviac, úvaha sťažovateľa, že existujúca účelová komunikácia

postačuje na prístup k rodinnému domu nie je žiadnym spôsobom v kolaudačnom rozhodnutí detailne
rozvitá tak po právnej, ako ani po vecnej stránke (zo skutkového hľadiska), a to najmä jej právny režim,
režim možnosti užívania verejnosťou, resp. tretími osobami, jej popis (napr. uvedeným parciel, cez ktoré
komunikácia má viesť) a pod.
76. V zhode so správnym súdom, aj kasačný súd je toho názoru (i keď pripomína, že z kolaudačného

rozhodnutia to ani len nevyplýva), že vymedzenie spôsobu užívania určitej parcely na konkrétny účel
podľa popisu na liste vlastníctva (napr. na pozemku sa nachádza na inžinierska stavba) nie je bez
ďalšieho dostatočným dôkazom toho, že sa na predmetnej parcele inžinierska stavba naozaj nachádza
a už vôbec nie dôkazom toho, o akú stavbu sa jedná (najmä ak popis na príslušných listoch vlastníctva
obsahuje viacero druhov inžinierskych stavieb, ktoré sa potenciálne na sporných parcelách môžu

nachádzať).
77. Záverom kasačný súd dopĺňa, že ak sťažovateľ (žalovaný správny orgán) argumentoval princípom
právnej istoty a vstupom do vlastníckych práv stavebníkov, javí sa, že ide o argumentáciu, ktorú mali
v konaní použiť najmä samotní stavebníci. Tí však kasačnú sťažnosť proti rozsudku správneho súdu
nepodali, sami proti zásahu do svojich subjektívnych práv nenamietali a ani neprodukovali ani len

vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti žalovaného, ktorým by tieto „obavy“ sťažovateľa a namietané zásahy
do ich subjektívnych práv potvrdzovali aspoň v kontexte podporného stanoviska vo vzťahu ku kasačnej
sťažnosti žalovaného.
78. Odhliadnuc však od uvedených skutočností (bod 77 tohto rozsudku) je relevantné poukázať na to, že
i keď je rozhodnutie vydané v správnom konaní právoplatné, neznamená to, že je absolútne nemenné.

Právny poriadok Slovenskej republiky pozná niekoľko právnych nástrojov, ktoré umožňujú opätovné
konanie vo veci (za splnenia ďalších kumulatívnych podmienok - najmä súvisiacich zákonných lehôt), a
to či už na návrh účastníka konania, na podnet tretej osoby, resp. príslušného orgánu (napr. prokurátor),
príp. z úradnej moci. Logicky, takýmto prípustným vstupom do práv vyplývajúcich z právoplatného
kolaudačného rozhodnutia je potom aj zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu správnym

súdom.
79. I keď kasačný súd - vo všeobecnosti - zdieľa názor sťažovateľa, že pri takýchto postupoch je
potrebné prihliadať na okolnosti veci - vrátane dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka konania
(pozn.: v kasačnej sťažnosti sťažovateľ odkazuje na právnu úpravu a názory vyslovené vo vzťahuk prieskumu právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa Správneho poriadku, čo
však nie je súdená vec - k tomu pozri napr. body 22 a 26 vyššie), v súdenej veci - v zhode so
správnym súdom - neidentifikoval ani kasačný súd také okolnosti, ktoré by prevažovali v prospech

„zakonzervovania“ nezákonného stavu vyplývajúceho z právoplatného kolaudačného rozhodnutia tak,
ako bol tento identifikovaný správnym súdom.
80. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci je napr. osobitne významné to, že proti sebe nestojí len
právo stavebníkov užívať svoj rodinný dom (na strane druhej) a prípadný rozpor tohto kolaudačného
rozhodnutia s objektívnym právom (na strane druhej), ale aj možný zásah do práv tretích osôb (osoba

zúčastnená na konaní). Kasačný súd pritom netvrdí, že takýto zásah tu naozaj existuje, avšak vady
správneho konania, resp. kolaudačného rozhodnutia, ktoré sa v určitej forme a intenzite týkajú aj práv
tretích osôb, si v podmienkach súdenej veci vyžadovali potrebu zrušenia kolaudačného rozhodnutia
správnym súdom, a preto tento postup týmto rozsudkom aproboval aj kasačný súd. Naviac, správny súd
podrobne a presvedčivo v napadnutom rozsudku uviedol, prečo on sám dospel k záveru, že zrušením
napadnutého kolaudačného rozhodnutie v skutočnosti nevstupuje do dobromyseľne nadobudnutých

práv stavebníkov (k tomu pozri aj bod 13 vyššie), keď osobitne poukázal na to, že o potrebe vybudovania
novej komunikácie mali vedomosť minimálne od právoplatnosti stavebného povolenia vo veci, pričom
žiadne úkony v tomto smere až do kolaudácie ich rodinného domu neuskutočnili.
81. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozhodnutie správneho súdu síce čiastočne vstupuje do práva
stavebníkov predmetnú nehnuteľnosť užívať (keďže došlo k zrušeniu kolaudačného rozhodnutia),

ale napadnutý rozsudok správneho súdu (v spojení s týmto rozhodnutím kasačného súdu) žiadnym
spôsobom nedopadá na vlastnícke práva stavebníkov (v užšom zmysle slova) k rodinnému domu, ku
ktorému sa kolaudačné rozhodnutie viazalo. Zrušením kolaudačného rozhodnutia nedošlo k zmene
vlastníckych vzťahov k predmetnému rodinnému domu. Tu pritom najvyšší správny súd opätovne
pripomína, že samotní stavebníci (ďalší účastníci konania) kasačnú sťažnosti proti rozsudku správneho

súdu nepodali, t. j. sami zásah do svojich subjektívnych práv zrušením kolaudačného rozhodnutia
v takej intenzite, že by sa domáhali súvisiacej ochrany napr. v podobe podania kasačnej sťažnosti
neidentifikovali(atotakvotázkevýkonuužívacích,akoaniichvlastníckychpráv),čosekundárneznačne
oslabuje argumentáciu sťažovateľa (žalovaného správneho orgánu) v uvedenom smere, ktorá sa naozaj
môže javiť ako „kasačný bod v prospech tretej strany“ (k tomu pozri aj bod 32 vyššie). Len pre úplnosť

je potrebné dodať, že ak dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia je nezákonnosť rozhodnutia,
ktorá je spojená s pochybnosťami o možnosti bezpečného užívania stavby (v kontexte bezpečného
prístupu k nej), resp. minimálne s tým, že existencia takéhoto bezpečného napojenia stavby na cestnú
komunikáciu nie je dostatočne skutkovo zistené a ani riadne odôvodnené v kolaudačnom rozhodnutí,
jedná sa o okolnosť, ktorá je dostatočne relevantná na to, aby tvorila základ pre súvisiaci rozsudok

správneho súdu.
82. Napokon, k namietanému odklonu správneho súdu od rozhodovacej praxe kasačného súdu najvyšší
správny súd uvádza, že táto je tiež nedôvodná. Ako to vyplýva z tohto rozsudku, dôvodom pre zrušenie
kolaudačnéhorozhodnutianebolilenformálnevadyrozhodnutia,resp.správnehokonania,alemnožstvo
podstatných nedostatkov. Ďalej - odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn.

4Sž/31/2002 sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Správneho poriadku, keď predmetom
konaniavtejtovecijesprávnažalobapodanáprokurátorom,ktorájekoncipovanánainýchvýchodiskách
(k tomu pozri aj napadnutý rozsudok správneho súdu), ale aj keby sa všeobecné východiská o ochrane
dobromyseľne nadobudnutých práv mali bez ďalšieho aplikovať aj v súdenej veci, takáto potreba v tu
posudzovanej veci nenastala, resp. nebola dôvodná (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie). Tento záver

primerane platí aj vo vzťahu k rozhodnutiam súdov, na ktoré sťažovateľ odkazoval, a ktoré sa týkali
princípu právnej istoty, ochrany súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom a pod.
(k tomu pozri - o. i. - bod 25 tohto rozsudku vyššie).
83. Ako už kasačný súd naznačil vyššie, v súdenej veci došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia
k rodinnému domu bez toho, aby bola splnená jedna z podmienok vyplývajúcich z právoplatného

stavebného povolenia. Stavebný úrad toto nielenže vydaným kolaudačným rozhodnutím „legalizoval“,
alevnapadnutomrozhodnutílendospelkvšeobecnémuzáveru,žeexistujúcakomunikáciapostačujena
prístup k príslušnému rodinnému domu, pričom toto mala preukazovať listina predložená stavebníkmi.
Táto listina však žiadnym spôsobom nie je v kolaudačnom rozhodnutí špecifikovaná a fakticky -
v aktuálnom štádiu konania - pre účely kolaudačného konania ani neexistuje, keďže nebola ani

len založená v administratívnom spise. Názory správneho orgánu, že existujúca komunikácia je
postačujúca (a aj to bez špecifikácie predmetnej komunikácie napr. vymedzením parciel, na ktorých sa
nachádza) a bez akýchkoľvek úvah o jej právnom režime, užívaní verejnosťou (vrátane stavebníkov) a
technickej „dostatočnosti“ (vzhľadom na to, že správny orgán nedisponuje kolaudačným rozhodnutímku komunikácii, a teda nie je preukázané, na aký účel bola cesta skolaudovaná - k tomu pozri napr.
bod 19 tohto rozsudku vyššie) vyvoláva stav podstatnej nezákonnosti kolaudačného rozhodnutia, a to
naviac v prípade, ak osoba zúčastnená na konaní je údajne vlastníkom (časti) predmetnej komunikácie

a jej užívanie by malo predstavovať zásah do jej práv. Kolaudačné rozhodnutie všetky tieto významné
skutočnosti skutkovo, ani právne nerieši. Naviac, stavebníci podľa stavebného povolenia vedeli o
potrebe vybudovania komunikácie k ich rodinnému domu, túto podmienku obsiahnutú v stavebnom
povolení odvolaním nenapadli a - naopak - po zrušení kolaudačného rozhodnutia napadnutým
rozsudkom správneho súdu kasačnú sťažnosť nepodali, t. j. neuskutočnili úkon, ktorým by sa sami

dožadovali ochrany pred týmto úkonom správneho súdu (napr. cez prizmu princípu právnej istoty,
ochrany ich vlastníckeho práva, legitímnych očakávaní a pod.). Za týchto okolností ani rozhodnutia
súdov, na ktoré sťažovateľ odkazoval, nemôžu odôvodňovať iný záver ako ten, ku ktorému dospel
správny súd vo výroku I. napadnutého rozsudku, s ktorým záverom sa kasačný súd stotožnil.
84. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného
ako nedôvodnú zamietol (§ 461 SSP). V tomto kontexte súd dopĺňa, že nepristúpil k odmietnutiu

kasačnej sťažnosti, keď z kasačnej sťažnosti žalovaného bolo možné aspoň implicitne vyvodiť právnu
interpretáciu relevantných zákonných ustanovení, ktorú považoval žalovaný za správnu (v porovnaní s
právnymi názormi správneho súdu) - k tomu pozri aj body 34 a 39 vyššie.
85. Záverom kasačný súd uvádza, že týmto rozsudkom nevyslovuje právny názor, ktorým by žalovaného
zaväzoval k tomu, aby v novom konaní užívanie rodinného domu stavebníkom nepovolil. Kasačný

súd v súvislosti s predmetom nového konania pred príslušným orgánom odkazuje najmä na bod 27
napadnutého rozsudku správneho súdu.
86. O trovách konania rozhodol kasačný súd tak, že ich náhradu nepriznal účastníkom konania, ďalším
účastníkom konania (vrátane ďalších účastníkov konania) - výrok II., ako ani osobe zúčastnenej na
konaní - výrok III. V súvislosti s náhradou trov konania prokurátora - hoci bol v konaní o kasačnej

sťažnosti úspešný, keď túto najvyšší správny súd zamietol - poukazuje kasačný súd na to, že podľa
SSP sa na prokurátora bez obmedzenia vzťahuje imunita vo vzťahu k náhrade trov konania. Z povahy
veci vyplýva, že v prípade prokurátora neprichádzajú do úvahy odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky spojené s jeho zastúpením advokátom alebo iným zástupcom, pričom jediný úkon, ktorý bol v
kasačnom konaní prokurátorom produkovaný, bolo jeho vyjadrenie k podanej kasačnej sťažnosti a toto

bolo vyhotovené priamo prokurátorom. Ostatné, najmä hotové výdavky, znáša príslušná prokuratúra v
rámci vlastného hospodárenia s verejnými prostriedkami. (BARICOVÁ, Jana, SEDLAČKO, František. §
170 [Náhrada trov konania v osobitných prípadoch]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK,
Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s.
839.). Zároveň prokurátorovi nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy konania [§ 170 písm. c) SSP].

Prokurátor si súčasne v prípade úspechu sám neuplatňuje náhradu trov konania, pretože jeho žaloba
má povahu výkonu zákonom mu zverenej právomoci a nie realizácie subjektívneho práva. (FEČÍK,
Marián. § 48 [Procesné postavenie prokurátora]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK,
Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 334.).
Vzhľadom na uvedené potom kasačný súd náhradu trov kasačného konania prokurátorovi nepriznal.

Berúc do úvahy neúspech žalovaného v konaní, tomuto by náhrada v konaní ani nepatrila, keď naviac
potom nebolo vo veci dôvodné ani skúmať, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie
náhrady trov konania sťažovateľovi (žalovanému) - § 168 SSP. Ďalším účastníkom konania náhrada trov
konaniapriznanánebola,keďtýmtožiadnenevznikli(kasačnúsťažnosťnepodali,vyjadreniekukasačnej
sťažnosti žalovaného nepodali) a naviac v súlade s ustanovením § 169 SSP, ďalším účastníkom konania

patrí náhrada trov konania len v prípade, ak plnia povinnosť uloženú súdom, keď im súd v konaní o
kasačnej sťažnosti žiadnu povinnosť neuložil. Obdobne, osoba zúčastnená na konaní síce produkovala
vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti žalovaného, nešlo však o plnenie povinnosti uloženej súdom, a preto
náhrada trov konania osobe zúčastnenej na konaní nepatrí. Tak v prípade ďalšieho účastníka konania,
ako ani osoby zúčastnenej na konaní neboli zistené žiadne osobitné dôvody, ktoré by opodstatňovali

priznať im náhradu trov konania (§ 169).
87. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0 (§ 452, § 463, § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.