Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 19Sas/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106225
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106225.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zast.:
Advokátska kancelária JUDr. Michaela Šteiningerová, s.r.o., IČO: 56 478 062, so sídlom Záhradnícka
726/24, 971 01 Prievidza, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8
- 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. 740 419 8087 0 zo dňa 25. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 08.06.2022 si žalobca podal žiadosť o invalidný dôchodok.

2. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 740 419 8087 0 zo dňa 05.09.2022 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) bola podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v z.n.p. žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá. Prvostupňový správny orgán na základe
lekárskej správy - odborného posudku o invalidite zo dňa 08.06.2022 uviedol, že žalobca má pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca
však nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, nakoľko v zmysle priloženého osobného
listu dôchodkového poistenia ku dňu vzniku invalidity určenému k 01.01.2020 získal 4 975 dní, t. j.
13 rokov a 230 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom u osoby staršej ako 45 rokov, čo bol
prípad žalobcu, sa v zmysle zákona o sociálnom poistení vyžadovala podmienka 15 rokov obdobia
dôchodkového poistenia. Žalobca tak podľa prvostupňového správneho orgánu uvedenú podmienku na
vznik nároku na invalidný dôchodok nesplnil. Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že v súlade

s čl. 57 ods. 2 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 mu bolo do obdobia
dôchodkového poistenia započítané aj obdobie poistenia získané v Rakúskej republike v rozsahu 22
dní, pri posúdení nároku boli zhodnotené všetky preukázané doby poistenia vrátané dôb, ktoré sa za
obdobia dôchodkového poistenia považujú a ďalšie obdobia dôchodkového poistenia zistené neboli.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal
predovšetkým nesprávne určenie dátumu vzniku invalidity, ktorý podľa jeho názoru nastal 03.01.2019,

kedy nastúpil na práceneschopnosť, lebo po tomto dátume už nemohol byť a ani nebol riadne
zamestnaný. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa nezlepšil ani podstúpením operácie dňa
18.04.2019, ktorý navrhoval ako najneskorší dátum invalidity. Ďalej žalobca v odvolaní namietal, že
v pôvodnom rozhodnutí, ktorým mu bola zamietnutá jeho žiadosť o invalidný dôchodok (rozhodnutieč. 740 419 8087 0 zo dňa 05.10.2020) mal uvedené obdobie dôchodkového poistenia 14 rokov a 18
dní a v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 05.09.2022 mal uvedených len 13 rokov a 230 dní obdobia
dôchodkového poistenia, pritom obe rozhodnutia vychádzali z rovnakého dátumu vzniku invalidity

(01.01.2020). Namietal, že mu nebolo započítané obdobie základnej vojenskej služby od 01.07.1994
do 30.11.1994, t. j. 153 dní.

4. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ako
príslušnéhoodvolaciehoorgánurozhodnutímč.74041980870zodňa25.07.2023(ďalejlen„napadnuté

rozhodnutie“) tak, že odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 72
ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobcovu
žiadosť o invalidný dôchodok zamietol. Invalidný dôchodok zamietol aj s použitím čl. 57 ods. 2 nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že na základe žalobcom podaného

odvolania bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza, ktorý nezmenil svoj posudkový záver. Posudkový spis tak bol
predložený posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre.
Ten v posudku zo dňa 19.04.2023 na základe dostupnej lekárskej dokumentácie určil mieru poklesu
schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť 45 % a to od 06.11.2019.

6. Odvolací orgán rozsiahlo citoval závery z odborného posudku o invalidite zo dňa 19.04.2023
a skonštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím v zmysle uvedeného posudku je porucha
lumbálnych medzistavcových platničiek s radikulopatiou, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.
z. zaradená do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia,

deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 – stavy po operácii chrbtice a medzistavcových
platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena b) – často recidivujúce prejavy nervového a svalového
dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu,
ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, z percentuálneho
rozpätia 35 až 45%. Medicínska podmienka na vznik nároku na invalidný dôchodok tak bola u žalobcu

splnená.

7. Ďalej odvolací orgán konštatoval, že k dátumu vzniku invalidity, určeného posudkovým lekárom
06.11.2019, žalobca dosiahol 45 rokov veku a podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení sa
u osoby nad 45 rokov veku vyžaduje najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Toto obdobie

sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, pričom žalobca pred 06.11.2019 získal 4 975 dní t. j. 13
rokov a 230 dní tohto obdobia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

8. Odvolací orgán citoval § 60 ods. 1, ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a z nich vyvodil

záver, že ak poistenec získal dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nie
je možné obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov
o sociálnom poistení. Žalobcovi bol od 01.08.2012 priznaný výsluhový dôchodok, pričom pre tento
nárok bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu náhradnej vojenskej služby od 01.07.1994 do 30.11.1994
a doba výkonu služby policajta od 15.12.1997 do 31.12.1999 a od 01.01.2000 do 31.07.2012. V období

od 29.05.2006 do 30.06.2006 bol žalobca dobrovoľne dôchodkovo poistený. Vzhľadom na uvedené
žalobcovi pre nárok na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy nebola zhodnotená doba výkonu
náhradnej vojenskej služby od 1. júla 1994 do 30. novembra 1994 a doba výkonu služby policajta od
15. decembra 1997 do 31. decembra 1999, od 1. januára 2000 do 28. mája 2006 a od 1. júla 2006 do
31. júla 2012. K odvolacej námietke o nezapočítaní doby výkonu základnej vojenskej služby žalobcu do

obdobia dôchodkového poistenia odvolací orgán konštatoval, že toto obdobie 153 dní bolo žalobcovi
zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok a preto nie je možné uvedené obdobie hodnotiť pre nárok
na invalidný dôchodok.

9. Odvolací orgán tiež citoval článok 57 ods. 1 a čl. 57 ods. 2 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu

a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a poukázal na to, že v súlade s čl.
57 ods. 2 uvedeného nariadenia bolo žalobcovi započítané aj obdobie poistenia získané v Rakúskej
republike v počte dní 22, t. j. v rozsahu kratšom ako jeden rok.10. Záverom odvolací orgán zhrnul, že aj napriek zmene v posudkovom závere posudkového lekára
sociálneho poistenia, že bol žalobca uznaný za invalidného od 06.11.2019, s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového

poistenianavzniknárokunainvalidnýdôchodokapretobolopotrebnéjehožiadosťoinvalidnýdôchodok
opätovne zamietnuť.

Správna žaloba, žalobné body

11. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a navrhoval obe tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanej
na ďalšie konanie.

12. V správnej žalobe žalobca stručne zhrnul priebeh administratívneho konania a namietal, že v jeho
prípade bol nesprávne určený dátum vzniku invalidity, v dôsledku čoho mu bol invalidný dôchodok

priznaný v nižšej sume ako mu patrí. Nesúhlasil s dátumom vzniku invalidity 06.11.2019, namietal, že
nie je jasné, z akých dôvodov posudkový lekár žalovanej určil za vznik invalidity práve tento dátum.
Podľa názoru žalobcu je určenie dátumu vzniku invalidity účelové a nesprávne. Poukazoval na to,
že podľa zákona o sociálnom poistení je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav taký, ktorý spôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorá má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie

ako jeden rok. V odbornom posudku sú pritom chronologicky popísané ťažkosti žalobcu, vyšetrenia
aoperácie,ktorésavšetkytýkajútejistejdiagnózy.Zdôraznil,žetietozdravotnéťažkostiužalobcuzačali
už v roku 2004 a vracali sa v rôznej intenzite, žalobca sa však vždy snažil o to, aby vykonával pracovnú
činnosť, aj keď pritom užíval silné lieky na zmiernenie bolestí. Až keď už nebolo iné východisko a fyzicky
nevládal pracovať, nastúpil na dlhodobú práceneschopnosť a dňa 18.04.2019 podstúpil operáciu, avšak

to nebol začiatok jeho dlhodobo zhoršeného zdravotného stavu. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
nastal vtedy, keď žalobcov zdravotný stav mu už nedovolil fyzicky pracovať, čo bolo podľa žalobcu dňa
03.01.2019 začatím dlhodobej práceneschopnosti, pričom snahou o zlepšenie jeho zdravotného stavu
bola operácia 18.04.2019, avšak s negatívnym výsledkom bez zlepšenia.

13. Žalobca poukázal na to, že vek 45 rokov dosiahol dňa 19.04.2019 a keby mu bol určený dátum
vzniku invalidity pred týmto dátumom, v zmysle zákona o sociálnom poistení by mu (ako osobe vo veku
nad 40 rokov do 45 rokov veku) na vznik nároku na invalidný dôchodok postačovalo 10 rokov obdobia
dôchodkového poistenia, čo spĺňal. Podľa názoru žalobcu žalovaná účelovo vybrala z celej chronológie
vyšetrení za dátum vzniku invalidity taký dátum, aby mu nárok na invalidný dôchodok vôbec nevznikol.

14. Žalobca namietal, že rozhodnutie bez náležitého vyhodnotenia zistených skutkových okolností (z
nálezov a lekárskych vyšetrení) smerujúcich k objasneniu dátumu vzniku invalidity a teda k tomuto
dátumu skutočného zdravotného stavu žalobcu, bez konkrétneho vecného a logického medicínskeho
vyhodnotenia, nezodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 209 ods. 4

zákona o sociálnom poistení.

15. Žalobca poukázal aj na to, že v prvostupňovom rozhodnutí sa uvádza, že podľa článku 57 ods.
1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 inštitúcia členského štátu nemusí
poskytovať dávky vo vzťahu k dobám dosiahnutým podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje a ktoré

sa zohľadňujú v čase vzniku poistnej udalosti, ak trvanie uvedených dôb je kratšie ako jeden rok
a zohľadnením iba týchto dôb sa nezískava žiaden nárok podľa týchto právnych predpisov. Podľa
výkladu slova „nemusí“ je ale zrejmé, že poskytovať uvedené dávky môže.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

16. Žalovaná v jej vyjadrení k správnej žalobe žiadala, aby správny súd podľa § 190 Správneho súdneho
poriadku správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. Žalovaná poukázala na to, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia generálneho

riaditeľa žalovanej bol odborný lekársky posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre zo dňa 19.04.2023, podľa ktorého je žalobca invalidný
od 06.11.2019 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Žalobca teda splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok, avšaknesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona
o sociálnom poistení.

18. K dátumu vzniku invalidity žalovaná citovala, čo posudkový lekár v posudku uviedol, že dátum vzniku
invalidity je možné určiť najskôr dňom vykonania neurologického vyšetrenia, t. j. od 06. novembra 2019,
kedyvyčerpanímkomplexnejliečbypooperácii,vrátanebalneoterapie,jemožnézdravotnýstavhodnotiť
ako ustálený. Dátum vzniku invalidity tak žalovaná považuje za medicínsky odôvodnený.

19. Žalovaná má za to, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu poškodenia zdravotného stavu
žalobcu boli dostatočne ozrejmené, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými
vyšetreniami a nálezmi, odborný posudok o invalidite, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia je odôvodnený, presvedčivý, úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o sociálnom
poistení. Postup žalovanej bol podľa nej správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad
v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku žalobcu na invalidný

dôchodok správne. Žalovaná sa preto pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvádzaných
v napadnutom rozhodnutí a trvala na jeho správnosti.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

20. V replike žalobca v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach uvádzaných v žalobe. V úvode poukázal
na to, že elementárnou náležitosťou každého rozhodnutia štátneho orgánu je náležite zdôvodniť svoje
rozhodnutie a poskytnúť odpovede na otázky podstatné pre posúdenie konkrétneho nároku, ako to
judikoval napríklad Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 12Sa/16/2022 zo dňa 19.01.2023.
K obsahu vyjadrenia žalovaného žalobca uviedol, že s týmto sa v žiadnom prípade nestotožňuje,

vyjadrenie žalovaného je strohé tak ako aj samotné posudky a neprináša zdôvodnenie a obhájenie
svojichtvrdeníookamihuvznikužalobcovejinvalidity,čojeprioritnépreposúdeniejehonároku.Tvrdenia
žalovanej ohľadom dátumu vzniku invalidity označil žalobca za zmätočné a vnútorne rozporné, pričom
poukázal na to, že posudkoví lekári v jeho veci určili dátum vzniku invalidity odlišne a bez náležitého
odôvodnenia. Namietal, že v posudku zo dňa 08.06.2022 ani v posudku zo dňa 19.04.2023 nie je

uvedené meno posudzujúceho lekára, ktorý ho vypracoval a jeho podpis a navyše, záver o dátume
vzniku invalidity nie je relevantne zdôvodnený a nie je zdôvodnené, prečo dátum vzniku invalidity nie
je skorší, keď žalobcove problémy pretrvávajú už od roku 2004 a PN bol od 03.01.2019. Namietal
tiež, že v období začiatkom roka 2019 absolvoval vyšetrenia u neurologičky a u ortopéda a následne
u neurochirurga v Martine a tvrdil, že najneskôr v tomto období mesiaca január 2019 bol invalidnou

osobou a k tomuto obdobiu sa má najneskôr viazať okamih vzniku jeho invalidity. K replike priložil
lekárske správy z obdobia od roku 2004 a z obdobia od januára 2019 a poukázal na to, že v apríli 2019
absolvoval operáciu, no napriek tomu sa jeho zdravotný stav nezlepšil a v novembri 2019 podstúpil
komplexné vyšetrenie zamerané na zhodnotenie pooperačného stavu, kedy bolo konštatované, že
tento už nikdy nebude ako predtým. Žalobca ďalej v replike namietal, že posudkový lekár pri určovaní

dátumu vzniku invalidity vychádzal iba z jedinej skutočnosti a to z posúdenia pooperačného stavu,
ktorý tento považoval za ustálený. Podľa žalobcu však posudkový lekár mal zohľadniť aj skutkové
okolnosti predchádzajúce jeho pooperačnému stavu, nakoľko operácia bola len snahou o vyriešenie
žalobcovho v tom čase už dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktorého prvotné príznaky vznikli
už v roku 2004 a vyústili do práceneschopnosti od 03.01.2019. Žalobca poukázal na rozhodnutie sp. zn.

10So/53/2015, podľa ktorého je rozhodujúce, odkedy dlhodobý zdravotný stav podmienil invaliditu, ako
aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 10So/19/2015, podľa ktorého otázka dlhotrvajúcej práceneschopnosti
z dôvodu zdravotných problémov nemôže byť bezpredmetná vo vzťahu k posudzovaniu invalidity
a napokon aj na rozhodnutie ISdo 14/2005, podľa ktorého dokazovanie o otázke dátumu vzniku invalidity
musí byť vykonané spôsobom, aby o tomto dátume nevznikli pochybnosti. Žalobca teda namietal

nesprávne určený dátum vzniku invalidity, s dátumom určeným k 06.11.2019 nesúhlasil z dôvodu, že
tento iba nadväzoval na vyšetrenia žalobcových pooperačných následkov a namietal, že posudkový
lekár sa sústredil iba na žalobcov pooperačný stav a nie na dlhodobo sa kumulujúce ťažkosti a bolesti.
Žalobca uviedol, že lekárske posudky vyhotovené v jeho veci sú podľa neho vnútorne rozporné
v tom smere, že posudkoví lekári určili dátum vzniku invalidity rozdielne, čo podľa žalobcu svedčí

o ich nedôveryhodnosti a žalobou napadnuté rozhodnutie tak nie je zákonné a správne, ale pôsobí
zmätočne, je nejasné, neurčité, arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. V závere repliky žalobca citoval
z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 30Sa/5/2022 zo dňa 15.12.2022, navrhoval
vykonať znalecké dokazovanie ohľadom okamihu vzniku jeho invalidity, nakoľko posudky posudkovýchlekárov sú podľa neho nedôveryhodné a pôsobia zmätočne, požiadal o nariadenie pojednávania vo veci
a zotrval na dôvodnosti podanej správnej žaloby, navrhoval, aby jej súd vyhovel a priznal mu nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

21. Žalovaná sa k replike žalobcu, doručenej jej dňa 06.02.2024, nevyjadrila.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

22. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj
postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci nariadil
pojednávanie, keďže o jeho nariadenie požiadal žalobca. Pojednávanie sa uskutočnilo dňa 05.03.2025.

23. Žalobca sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní v plnom rozsahu odvolával
na písomne podanú žalobu a jeho následné vyjadrenie nachádzajúce sa v súdnom spise. Uviedol, že
má za to, že posudkoví lekári v jeho prípade nezistili skutkový stav veci bez dôvodných pochybností
a tieto ani náležite neodôvodnili. Rozhodnutia posudkových lekárov na jednotlivých inštanciách sa líšia,
čo je podľa žalobcu už samo o sebe dôvodom, že určenie vzniku invalidity zo strany žalovaného je

absolútne zmätočné a protichodné. Žalobca doteraz nemá vysvetlenie toho, prečo bol dátum vzniku
invalidity na prvom a na druhom stupni určený inak, pričom oba tieto dátumy namietal. Má za to, že je
potrebné komplexne zhodnotiť zdravotný stav žalobcu, kedy tento bol dlhodobo chorý a zároveň PN od
03.01.2019. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 10So/19/2015 sa vyjadril presne k tejto
problematike. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo účelové, nakoľko sa tam

jedná len o rozdiel pol roka a bolo vydané účelovo tak, aby žalobcovi nárok na invalidný dôchodok
nevznikol, resp. nebol priznaný. V nadväznosti na uvedené žalobca navrhoval, aby súd jeho žalobe
vyhovel a aby mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. K otázke ohľadom návrhov na
dokazovanie žalobca uviedol, že zotrváva na návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania vykonaním
znaleckého posudku na zistenie dátumu vzniku invalidity žalobcu. Iné návrhy na dokazovanie nemal.

24. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že zotrváva na správnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa zo
dňa25.07.2023,taktiežsapridržiavasvojhovyjadreniaksprávnejžalobezodňa24.11.2023apoukázala
na skutočnosť, že v odbornom lekárskom posudku vypracovanom posudkovým lekárom v Nitre tento
vyslovene uviedol dôvody, posúdil zdravotný stav žalobcu a z akého dôvodu určil vznik invalidity na

06.11.2019. Návrhy na dokazovanie žalovaná nemala žiadne.

25. Po prejednaní veci aj pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci
a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP zamietnuť. Rozsudok bol vyhlásený

na pojednávaní dňa 05.03.2025.

26. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre
prejednávanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok,
ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku

invaliditynespĺňapodmienkynárokunastarobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný
dôchodok.

27. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

28.Podľa§71ods.2zákonaosociálnompoistenídlhodobonepriaznivýzdravotnýstavjetakýzdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

29. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovejschopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho
zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho
vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na

zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,
možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

31. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

32. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

33. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na
vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

34. Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

35.Podľa§60ods.2zákonaosociálnompoisteníobdobiedôchodkovéhopoisteniajeajobdobievýkonu
služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného

predpisu.

36. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho
poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového
poistenia, c) úrazového poistenia.

37. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa,
choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

38. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o

to poistenec alebo poškodený požiada.

39. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

40. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej

poisťovne, ktorým tento ako príslušný odvolací orgán rozhodol o opravnom prostriedku podanom proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorými to rozhodnutiami bola zamietnutá žiadosť pôvodného
žalobcu o invalidný dôchodok.41. Správne orgány považovali medicínsku podmienku na vznik nároku na invalidný dôchodok za
splnenú, nakoľko podľa posudkových lekárov sociálneho poistenia má žalobca pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, avšak nárok na invalidný

dôchodok mu nebol priznaný pre nesplnenie podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia. Dátum vzniku invalidity bol posudkovým lekárom pobočky určený k 01.01.2020, po opätovnom
posúdení zdravotného stavu žalobcu v rámci odvolacieho konania bol tento dátum posudkovým lekárom
ústredia zmenený na 06.11.2019. Podľa správnych orgánov žalobca k dátumu vzniku invalidity získal len
13 rokov a 230 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom v jeho prípade (osoby staršej ako 45 rokov)

zákon o sociálnom poistení vyžadoval na vznik nároku na invalidný dôchodok získanie 15 rokov obdobia
dôchodkového poistenia. Nosnou námietkou žalobcu obsiahnutou v ním podanej správnej žalobe bolo
žalobcom tvrdené nesprávne určenie dátumu vzniku invalidity, nesúhlasil s dátumom vzniku invalidity
06.11.2019, namietal, že nie je jasné, z akých dôvodov posudkový lekár žalovanej určil za vznik invalidity
práve tento dátum, zdôraznil, že jeho zdravotné ťažkosti začali už v roku 2004 a vracali sa v rôznej
intenzite, keď už nevládal pracovať, nastúpil na dlhodobú práceneschopnosť a dňa 18.04.2019 podstúpil

operáciu, avšak s negatívnym výsledkom bez zlepšenia.

42. Správny súd v prvom rade konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým
aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu, ako aj určovanie dátumu vzniku invalidity, je
vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach

dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa
vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení
s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods.
5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či

konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej
správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový

lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho
záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd
(vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný. Správny súd neposudzuje
medicínske otázky sám, ale len preskúmava jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť posudku.

43. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej
judikatúre Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky; pozri napr. rozsudok sp. zn. 6Ssk/73/2021
z 21. septembra 2022) potom správny súd posudzoval aj lekársku správu a k nej pripojený odborný
lekársky posudok relevantný pre prejednávanú vec. Správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám
posudzovaťodbornéotázkymedicínskehocharakteru,ktorésúpodkladomprestanoveniemierypoklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity; musí rovnako ako žalovaná vychádzať
z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti,
najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

44. V danom prípade obaja posudkoví lekári (tak pobočky ako aj ústredia) určili za rozhodujúce

zdravotné postihnutie žalobcu ochorenie podľa kapitoly XV – choroby podporného a pohybového
aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 – stavy po operácii
chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena b) – často recidivujúce prejavy
nervovéhoasvalovéhodráždenia,slabosťsvalovéhokorzetuchrbtaspodstatnýmobmedzenímcelkovej
výkonnosti organizmu. Obaja posudkoví lekári určili mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať

zárobkovú činnosť 45 % a to z percentuálneho rozpätia 35 % - 45 %, teda na hornej hranici. V zmysle
oboch posudkov tak žalobca splnil podmienku podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40
% v porovnaní do zdravou fyzickou osobou. Jediným rozdielom medzi posudkami posudkových lekárov
bolo určenie dátumu vzniku invalidity. Posudkový lekár pobočky tento dátum určil na 01.01.2020, t. j. od

komplexného doliečenia, napriek ktorému nedošlo k úplnej úprave zdravotného stavu. Posudkový lekár
ústredia po opätovnom zdravotnom posúdení žalobcu aj s prihliadnutím na všetky žalobcom predložené
lekárske správy a námietky, určil dátum vzniku invalidity k 06.11.2019 s konštatovaním, že dátum vzniku
invalidityjemožnéurčiťnajskôrtýmtodátumomneurologickéhovyšetrenia06.11.2019,kedyvyčerpanímkomplexnej liečby po operácii vrátane balneoterapie je možné zdravotný stav hodnotiť ako ustálený.
Posudkový lekár ústredia pritom pomerne rozsiahlo vo svojom posudku popísal vývoj zdravotného stavu
žalobcu, zhrnul výsledky jeho vyšetrení od roku 2004, kedy sa prvýkrát objavili u žalobcu zdravotné

problémy a svoje závery odôvodnil.

45. Žalobca vo svojich podaniach adresovaných správnemu súdu namietal, že lekárske posudky sú
strohé a neprinášajú zdôvodnenie a obhájenie tvrdení o okamihu vzniku žalobcovej invalidity, čo je
prioritné pre posúdenie jeho nároku. Tvrdenia žalovanej ohľadom dátumu vzniku invalidity označil

žalobca za zmätočné a vnútorne rozporné a namietal, že posudkoví lekári v jeho veci určili dátum vzniku
invalidity odlišne a bez náležitého odôvodnenia. Poukázal na to, že jeho problémy pretrvávajú už od roku
2004 a práceneschopný bol od 03.01.2019, v apríli 2019 absolvoval operáciu, no napriek tomu sa jeho
zdravotný stav nezlepšil a v novembri 2019 podstúpil komplexné vyšetrenie zamerané na zhodnotenie
pooperačného stavu, kedy bolo konštatované, že tento už nikdy nebude ako predtým. Žalobca v replike
namietal, že posudkový lekár pri určovaní dátumu vzniku invalidity vychádzal iba z jedinej skutočnosti

a to z posúdenia pooperačného stavu, ktorý tento považoval za ustálený. Podľa žalobcu však posudkový
lekár mal zohľadniť aj skutkové okolnosti predchádzajúce jeho pooperačnému stavu, nakoľko operácia
bola len snahou o vyriešenie žalobcovho v tom čase už dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,
ktorého prvotné príznaky vznikli už v roku 2004.

46. Ku všetkým týmto námietkam týkajúcim sa dátumu vzniku invalidity správny súd cituje z odborného
lekárskeho posudku zo dňa 19.04.2023, ktorý bol podkladom vydania napadnutého rozhodnutia časť,
v ktorej posudkový lekár ústredia uvádza: „49-ročný muž s ukončeným odborným učilišťom, prvýkrát
posúdený na účely žiadosti o invalidný dôchodok vo februári 2020, kedy mu bola stanovená miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od. 1. januára 2020, dôchodková dávka mu

nebola vyplácaná z dôvodu nesplnenia podmienky odpracovaných rokov. Pri opakovanej žiadosti
oinvalidnýdôchodokvjúni2022mubolaurčenámierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť
45 % od 1. januára 2020.V odvolaní žiada skorší dátum vzniku invalidity. Podľa predložených odborných
lekárskych vyšetrení sa začali ťažkosti s chrbticou v roku 2004, kedy si stav vyžiadal krátkodobé
pracovné neschopnosti a hospitalizáciu na neurologickom oddelení. Bolesti v dôsledku poruchy dvoch

medzistavcových platničiek v segmentoch L4/5 a L5/S1 boli infúznym preliečením zmiernené, kontrolné
ambulantné vyšetrenie bolo bez motorického deficitu či svalových atrofií ľavej dolnej končatiny, bez
potreby pravidelnej kontroly. V roku 2009 absolvoval kúpeľný pobyt za účelom preventívnej rehabilitácie
s liečebným cieľom zvýšenia fyzickej kondície, v klinickom obraze s fyziologickým zakrivením chrbtice,
bez obmedzenia hybnosti v celom rozsahu, bez radikulopatie dolných končatín. Recidíva ťažkostí

v roku 2010 v zmysle lumboischiadického syndrómu vľavo bola neurológom hodnotená ako ľahká
akútna exacerbácia, kontrolné vyšetrenie chrbtice preukázalo poruchu medzistavcovej platničky aj v
segmenteL3-L4pristaršejherniiL4-L5akalcifikovanejherniivsegmenteL5-S1.Stavbolhodnotenýako
pseudoradikulárny syndróm vľavo. Pri posudzovaní zdravotného stavu je rozhodujúcim kritériom klinický
nález a výsledky odborných lekárskych a funkčných vyšetrení. Samostatné degeneratívne zmeny

zistené zobrazovacími metódami bez závažnejšieho klinického korelátu nezapríčiňujú pokles schopnosti
zárobkovejčinnosti.Predloženéodbornévyšetreniaodroku2004sintermitentnouakutizáciouochorenia
podľa klinického obrazu so zaradením do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písmeno b - degeneratívne
zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi
nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom

úseku s prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 20-35 %
nepodmieňovali vznik invalidity. Ďalšie zhoršenie stavu je potvrdené až začiatkom roku 2019, kedy
si lumbalgie so senzitívnym a miernym motorickým deficitom ľavej dolnej končatiny bez sfinkterových
porúch vyžiadali konzervatívnu liečbu vrátane infúzneho preliečenia, stav bol od 3. januára 2019 liečený
lege artis v rámci dočasnej pracovnej neschopnosti v trvaní do 31. decembra 2019. Pre minimálny efekt

liečby bola v apríli 2019 prevedená operačná intervencia v zmysle diskektómie v segmentoch L3/4 -
L5/S1 so zadnou medzistavcovou fúziou. Kontrolné neurochirurgické vyšetrenie potvrdzuje zhojenie
rany s pretrvávajúcimi parestéziami prstov vľavo a intermitentnými bolesťami ľavej dolnej končatiny,
bez poruchy chôdze. Následne absolvoval balneoterapiu so zmiernením bolestí a zlepšením hybnosti
v chrbtici, liečbu vertebrogénneho aparátu je možné hodnotiť ako komplexnú. Aj napriek uvedenej

liečbe neurológ v novembri 2019 potvrdzuje klinickým vyšetrením pretrvávanie senzomotorického
deficitu s alterovanou chôdzou, podporené i elektromyografickým vyšetrením v januári 2020, ktoré
verifikovalo radikulopatiu v dermatóme S1 vľavo. V obraze magnetickej rezonancie je pooperačný
nález primeraný, so známkami postoperačnej fibrózy v segmente L5/S1 vľavo, algický stav je klinickyskôr s poruchou statodynamiky driekovej chrbtice bez významnej koreňovej lézie, s doporučením
pokračovania konzervatívnej liečby vrátane rehabilitácie a opakovania kúpeľnej liečby. Chôdza je bez
opory, hybnosť v ľavom bedrovom kĺbe je s ľahkým obmedzením hybnosti, röntgenologické vyšetrenie

bedrového kĺbu je bez tvarových štrukturálnych a úrazových zmien. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť pre stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, často recidivujúce
prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením
celkovej výkonnosti organizmu, na hornej hranici percentuálneho rozpätia, 45 %, je určená správne.
Dátum vzniku invalidity je možné určiť najskôr uvedeným neurologickým vyšetrením, 6. novembra 2019,

kedy vyčerpaním komplexnej liečby po operácii vrátane balneoterapie je možné zdravotný stav hodnotiť
ako ustálený. Pre bolesti na hrudníku bol komplexne vyšetrený bez ventilačnej poruchy s adekvátnou
výtlakovou funkciou srdca, pôvod bolesti bol uzatvorený ako muskuloskeletárny. V odvolaní uvádzaná
hypertenzia je ľahkého stupňa, bez orgánových komplikácií, nemá vplyv na zmenu percentuálnej miery.“

47. Z lekárskeho posudku zo dňa 19.04.2023 nepochybne vyplýva, že podkladom pre vypracovanie

posudku o invalidite žalobcu bolo množstvo lekárskych správ a odborných lekárskych nálezov od
roku 2004 až do roku 2022. Všetky tieto lekárske správy sú obsiahnuté aj v posudkovom spise ako
súčasti predložených administratívnych spisov žalovanej. Posudkový lekár ústredia pri posudzovaní
zdravotného stavu žalobcu zohľadnil celý priebeh jeho ochorenia, celkový jeho vývoj v priebehu rokov
a všetky lekárske správy za obdobie od roku 2004 do roku 2022, z ktorých konštatoval konkrétne

závery, až napokon v zhrnutí posudku uviedol vyššie citované skutočnosti. Z citovanej časti posudku
nepochybne vyplýva, že posudkový lekár vzal do úvahy, že zdravotné ťažkosti žalobcu začali už
v roku 2004, preliečením boli bolesti zmiernené, kontrolné ambulantné vyšetrenie bolo bez motorického
deficitu či svalových atrofií ľavej dolnej končatiny, bez potreby pravidelnej kontroly. V roku 2009 žalobca
absolvoval kúpeľný pobyt za účelom preventívnej rehabilitácie s liečebným cieľom zvýšenia fyzickej

kondície, v klinickom obraze s fyziologickým zakrivením chrbtice, bez obmedzenia hybnosti v celom
rozsahu, bez radikulopatie dolných končatín. Recidíva ťažkostí nastala znova až v roku 2010, aj tento
stav v predmetnom období posudkový lekár popísal a uzavrel, že zdravotné postihnutie, ktorým žalobca
trpel v danom období by spadalo do kategórie ochorenia so zaradením do kapitoly XV, oddiel E, položka
3, písmeno b - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným

postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie
pohybu v postihnutom úseku s prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v rozpätí 20-35 %. Posudkový lekár teda neopomenul, že žalobca mal zdravotné problémy s chrbticou
už od roku 2004, neopomenul ani to, že v určitých obdobiach sa bolesti žalobcu resp. jeho zdravotný stav
zhoršili, avšak zrozumiteľne vysvetlil, že by išlo o ochorenie v štádiu a rozsahu podľa kapitoly XV, oddiel

E, položka 3 písmeno b) a vzhľadom na tam stanovené rozpätie prislúchajúcej miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť (20 až 35 %) by toto ani v prípade určenia hornej hranice nepodmieňovalo
vznik invalidity.

48. Následne posudkový lekár konštatoval, že ďalšie zhoršenie zdravotného stavu žalobcu bolo

potvrdené podľa existujúcich odborných lekárskych nálezov a lekárskych správ až v roku 2019. Ako
uvádzal posudkový lekár a rovnako tak aj žalobca, od 03.01.2019 bol žalobca práceneschopný a v apríli
2019 (konkrétne dňa 18.04.2019) podstúpil operáciu chrbtice. Následne po vykonaní operácie bolo
potrebné, aby najprv prebehla pooperačná liečba, kým by bolo možné zhodnotiť, že pooperačný
stav sa ustálil. K tomuto došlo kontrolným neurologickým vyšetrením dňa 06.11.2019, kedy neurológ

klinickým vyšetrením potvrdil, že napriek liečbe, ktorú posudkový lekár zhodnotil ako komplexnú,
zdravotnéproblémyžalobcunaďalejpretrvávali.Tuužposudkovýlekárpristúpilkurčeniurozhodujúceho
zdravotného postihnutia žalobcu ako ochorenia zaradeného do kapitoly XV – choroby podporného
a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 –
stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena b) – často

recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným
obmedzením celkovej výkonnosti organizmu.

49. Pokiaľ žalobca žiadal vo svojich podaniach určiť dátum vzniku invalidity k 03.01.2019, kedy sa
stal práceneschopným, určenie dátumu vzniku invalidity k tomuto dňu by nebolo logické a dôvodné,

nakoľko začiatok práceneschopnosti nemožno automaticky stotožňovať so vznikom invalidity a v danom
čase ešte žalobca neabsolvoval operáciu chrbtice. Ako uvádzal posudkový lekár v posudku zo dňa
19.04.2023, pred operáciou chrbtice išlo v prípade žalobcu o ochorenie podľa kapitoly XV, oddielu
E, položky 3, písmena b) s prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosťod 20 % do 35 %. Až vykonaním operačného zákroku dňa 18.04.2019 teda logicky došlo k zmene
určenia rozhodujúceho ochorenia na ochorenie podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písmena b),
keďže položka 4 sa výslovne označuje „stavy po operácii chrbtice...“ s prislúchajúcou mierou poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 35 % do 45 %. Z uvedeného vyplýva, že pred operáciou
dňa 18.04.2019 nemožno posudzovať zdravotné postihnutie žalobcu ako stav podľa položky 4 (stavy
po operácii chrbtice) a pred jej vykonaním zas išlo o ochorenie spadajúce podľa posudkového lekára do
položky 3, ktorej prislúchala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len od 20 % do 35
% , teda ani v prípade uznania hornej hranice by nepodmieňovala invaliditu žalobcu. Posudkový lekár

tak podľa správneho súdu zohľadnil skutočnosti namietané žalobcom o tom, že zdravotné problémy
s chrbticou mal žalobca už od roku 2004 a tieto sa postupne časom zhoršovali, ale posudkový lekár
jasne uviedol, že neboli takého charakteru, aby podmienili invaliditu. Netvrdil však, že by žalobca pred
rokom 2019 zdravotné potiaže nemal, ako si to mylne vysvetľuje žalobca. Neobstojí tak námietka
žalobcu, že posudkový lekár pri určovaní dátumu vzniku invalidity vychádzal iba z jedinej skutočnosti a to
z posúdenia pooperačného stavu a nezohľadnil skutkové okolnosti predchádzajúce operácii vykonanej

v apríli 2019. Rovnako poukazovanie žalobcom na judikatúru súdov o tom, že je rozhodujúce, kedy
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podmienil invaliditu, nie je nijako v rozpore s vyššie uvedeným.

50.Pokiaľžalobcanamietal,žebymumalbyťdátumvznikuinvalidityurčenýnajneskôrkudňuvykonania
operácie 18.04.2019, ani s týmto sa správny súd nestotožňuje. V deň vykonania operácie ešte nemožno

určiť jej výsledok, ani považovať pooperačný stav za ustálený. Je potrebné, aby po vykonaní operačného
zákroku prebehla s tým spojená pooperačná liečba a rekonvalescencia, aby bolo možné určiť zdravotný
stav žalobcu za ustálený. K tomuto došlo práve neurologickým vyšetrením dňa 06.11.2019, z ktorého
vyplynulo, že napriek absolvovanej operácii a pooperačnej liečbe naďalej zdravotné problémy žalobcu
neboli odstránené a tak posudkový lekár určil tento dátum ako najskorší možný dátum vzniku invalidity.

Na tomto mieste správny súd poukazuje na to, že aj samotný žalobca na strane 4 jeho repliky uviedol, že
v novembri 2019, kedy podstúpil komplexné vyšetrenie zamerané na zhodnotenie pooperačného stavu,
bolo konštatované, že tento už nikdy nebude ako predtým. Na základe záverov posudkového lekára je
zrejmé, že až v novembri 2019 došlo k ustáleniu pooperačného stavu žalobcu a bolo ho možné hodnotiť
na účely nároku na invalidný dôchodok.

51. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 10So/19/2015, podľa ktorého otázka
dlhotrvajúcej práceneschopnosti z dôvodu zdravotných problémov nemôže byť bezpredmetná vo vzťahu
k posudzovaniu invalidity, ani s týmto rozhodnutím nie sú závery posudkového lekára v rozpore.
Rozhodnutie NS SR si nemožno vykladať tak, že invalidita by mala automaticky vzniknúť dňom začatia

práceneschopnosti, len hovorí o tom, že aj túto skutočnosť je potrebné pri posudzovaní invalidity vziať
do úvahy, čo posudkový lekár vzhľadom na obsah jeho posudku zo dňa 19.04.2023 aj urobil. Posudzoval
ho však aj v kontexte ďalších skutkových okolností tohto konkrétneho prípadu.

52. Správny súd je toho názoru, že posudkový lekár ústredia žalovanej náležitým spôsobom odôvodnil

svoje závery týkajúce sa dátumu vzniku invalidity. Za odôvodnenie nemožno považovať len záverečnú
vetu v znení, že: „Dátum vzniku invalidity je možné určiť najskôr uvedeným neurologickým vyšetrením,
6. novembra 2019, kedy vyčerpaním komplexnej liečby po operácii vrátane balneoterapie je možné
zdravotný stav hodnotiť ako ustálený.“ V uvedenej vete síce posudkový lekár zhrnul svoje odôvodnenie,
avšak tento svoj záver rozsiahlo vyjadroval a odôvodňoval aj v predchádzajúcej časti posudku, kde

rozsiahlo popisoval priebeh a výsledky lekárskych vyšetrení žalobcu a vývoj jeho zdravotného stavu
už od roku 2004, priebežne hodnotil druh rozhodujúceho zdravotného postihnutia a jeho kategorizáciu
s prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a žalobcom namietaná veta
bola len zavŕšením odôvodnenia záverov posudkového lekára. Odborný posudok o invalidite je potrebné
vnímať ako celok a jednotlivé jeho závery posudzovať aj vo vzájomných súvislostiach. Správny súd sa

preto nestotožnil s námietkou žalobcu o strohom odôvodnení určenia dátumu vzniku invalidity.

53.Správnysúdsanestotožnilanisnámietkoužalobcuotom,želekárskeposudkyvydanévjehovecisú
vnútorne rozporné resp. zmätočné. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia
pobočky a ústredia neboli zistené rozdiely ani rozpory (s výnimkou určenia dátumu vzniku invalidity) a

o odbornej úrovni posudkových lekárov nemal správny súd dôvod pochybovať. Posudky posudkových
lekárov boli zhodné čo do určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu aj miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rozdiel medzi nimi spočíval len v odlišnom určení dátumu
vzniku invalidity, avšak posudkový lekár ústredia zrozumiteľným a náležitým spôsobom odôvodnil,prečo určil za tento dátum práve 6. november 2019. Posudkový lekár ústredia je v rámci odvolacieho
konania pri opätovnom posudzovaní zdravotného stavu účastníka konania oprávnený zmeniť dátum
vzniku invalidity, pokiaľ dospeje k záveru, že tento v rámci prvostupňového administratívneho konania

posudkovým lekárom pobočky nebol určený správne. Takáto zmena, pokiaľ je odôvodnená, čo v danom
prípade je, nespôsobuje zmätočnosť či rozpornosť odborného lekárskeho posudku. Odborný lekársky
posudok zo dňa 19.04.2023, z ktorého vychádzal žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia,
nevykazuježiadnevnútornérozpory.Posudokjelogickýapresvedčivoobjasňujezáveryorozhodujúcom
zdravotnom postihnutí žalobcu, o určenej miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú

činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ako aj o dátume vzniku invalidity a preukázateľne
zohľadňuje všetky lekárske správy od roku 2004, kedy sa u žalobcu objavili prvé príznaky ochorenia až
do roku 2022, pričom zohľadnil aj lekárske správy predložené žalobcom v priebehu administratívneho
konania. Správny súd tak dospel k záveru, že posudkový lekár sa v dostatočnom rozsahu vyrovnal
so všetkými relevantnými skutočnosťami a z obsahu posudku je zrejmá jeho úvaha, na základe ktorej
dospel k svojim záverom. Rovnako možno hodnotiť aj posudok predchádzajúci vydaniu prvostupňového

rozhodnutia s tým, že pochybenie posudkového lekára pobočky čo do určenia dátumu vzniku invalidity
bolo posudkovým lekárom ústredia napravené a riadne odôvodnené.

54. Správny súd tak má za to, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, do ktorého boli
inkorporované závery posudkového lekára obsiahnuté v jeho posudku zo dňa 19.04.2023 a s poukazom

na ne bolo ďalej posudzované splnenie či nesplnenie podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok,
zodpovedázákonnýmnáležitostiamodôvodneniarozhodnutiavzmysle§209ods.4zákonaosociálnom
poistení. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 12Sa/16/2022 zo
dňa 19.01.2023 o tom, že elementárnou náležitosťou každého rozhodnutia štátneho orgánu je náležite
zdôvodniť svoje rozhodnutie a poskytnúť odpovede na otázky podstatné pre posúdenie nároku, správny

súd je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie obsahuje zákonné náležitosti, je náležite odôvodnené
a s prihliadnutím na vyššie uvedené a citácie záverov posudkového lekára z jeho posudku zo dňa
19.04.2023 je zrejmé, na akom základe bol určený dátum vzniku invalidity či iné rozhodujúce skutočnosti
pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok.

55. K námietke žalobcu o tom, že posudky zo dňa 08.06.2022 a 19.04.2023 neobsahujú meno
posudzujúceho lekára a jeho podpis, správny súd uvádza, že výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je
lekárska správa, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia. Tento odborný
lekársky posudok sa doručoval žalobcovi ako posudzovanej osobe spolu s rozhodnutím správneho
orgánu, nedoručuje sa celá lekárska správa. Lekárska správa, ktorej súčasťou je predmetný odborný

lekársky posudok sa nachádza v administratívnom spise (v posudkovom spise) a je na nej uvedené
aj meno posudzujúceho posudkového lekára, aj jeho podpis a pečiatka. Lekársku správu zo dňa
19.04.2023 vypracoval posudkový lekár sociálneho poistenia A. A. F., na konci lekárskej správy je
pečiatka a podpis tejto posudkovej lekárky. Lekársku správu zo dňa 08.06.2022 vypracoval posudkový
lekár A. A. D. a na konci je pečiatka a podpis tejto posudkovej lekárky. To, že sa účastníkovi konania

doručuje len posudková časť lekárskej správy, nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí
správnych orgánov. Námietka žalobcu je tak neopodstatnená.

56. K poslednej žalobnej námietke o tom, že v prvostupňovom rozhodnutí sa uvádza, že podľa
článku 57 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 inštitúcia členského

štátu nemusí poskytovať dávky vo vzťahu k dobám dosiahnutým podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje a ktoré sa zohľadňujú v čase vzniku poistnej udalosti, ak trvanie uvedených dôb je kratšie ako
jeden rok a zohľadnením iba týchto dôb sa nezískava žiaden nárok podľa týchto právnych predpisov,
že podľa výkladu slova „nemusí“ je ale zrejmé, že poskytovať uvedené dávky môže, správny súd
uvádza, že obdobie dôchodkového poistenia žalobcu získané v Rakúskej republike v trvaní 22 dní síce

správne orgány nemuseli zohľadňovať, no napriek tomu zohľadnili, preto uvedená námietka žalobcu je
neopodstatnená. Doba 22 dní obdobia dôchodkového poistenia žalobcovi nezaložila nárok na invalidný
dôchodok, ale pri zisťovaní obdobia dôchodkového poistenia bolo aj toto obdobie žalobcovi správnymi
orgánmi započítané. Žalobca nenamietal v žalobe ani v replike žiadne iné obdobie dôchodkového
poistenia, o ktorom by sa domnieval, že zohľadnené nebolo.

57. Pokiaľ žalobca v odvolaní v rámci administratívneho konania namietal, že v pôvodnom rozhodnutí,
ktorým mu bola zamietnutá jeho žiadosť o invalidný dôchodok (rozhodnutie č. 740 419 8087 0 zo
dňa 05.10.2020) mal uvedené obdobie dôchodkového poistenia 14 rokov a 18 dní, správny súd nadrámec žalobných bodov uvádza, že rozdiel pri pôvodnom a neskoršom výpočte počtu dní obdobia
dôchodkového poistenia predstavoval 153 dní, čo zodpovedalo práve obdobiu základnej vojenskej
služby žalobcu od 01.07.1994 do 30.11.1994. Keďže však ide o obdobie, ktoré bolo žalobcovi

zohľadnené pre nárok na výsluhový dôchodok, s poukazom na ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5
zákona o sociálnom poistení a ustálenú judikatúru súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sk/12/2017 zo dňa 26.02.2020 v spojení aj so závermi Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. PL. ÚS 16/2017-52 zo dňa 13.02.2019) do obdobia dôchodkového poistenia pre účely
invalidného dôchodku nemožno duplicitne započítať dobu služby (vrátane doby základnej vojenskej

služby), ktorá mu bola zohľadnená pre nárok na výsluhový dôchodok. Odvolací orgán v napadnutom
rozhodnutí náležite zdôvodnil aj tieto skutočnosti.

58. Správny súd teda z obsahu spisu nezistil ani nad rámec žalobných bodov žiadny dôvod na zrušenie
napadnutého rozhodnutia, má za to, že správne orgány riadne zistili skutkový stav veci, zohľadnili
všetky relevantné skutočnosti, ich rozhodnutia obsahujú zákonom predpísané náležitosti, v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na jeho vydanie, aj to akými
úvahami bola žalovaná vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých
základe rozhodovala.

59. V súvislosti s návrhom žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom okamihu vzniku

jeho invalidity, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So 109/2003, kde súd
konštatuje, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by znalecký posudok mal vyššiu právnu
silu alebo právny význam ako odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia. To,
že v rámci odvolacieho konania pri opätovnom posudzovaní zdravotného stavu žalobcu došlo k zmene
pôvodne určeného dátumu vzniku invalidity, je v právomoci posudkového lekára nadriadeného orgánu a

vzhľadomnato,žetentonovourčenýdátumvznikuinvaliditybolpodľanázorusúdunáležiteodôvodnený,
niejepotrebnéodbornýlekárskyposudokposudkovéholekárasociálnehopoisteniaverifikovaťznalcom.
Vzhľadom na rovnakú právnu hodnotu odborného posudku posudkového lekára a znaleckého posudku
vypracovaného súdnym znalcom a s prihliadnutím na to, že správny súd je spravidla viazaný skutkovým
stavom zisteným orgánom verejnej správy, správny súd nie je súdom skutkovým a jeho úlohou nie

je nahrádzať činnosť žalovanej pri zisťovaní skutkového stavu, pričom správny súd má za to, že
skutkový stav, z ktorého žalovaná vychádzala, v časti týkajúcej sa medicínskeho posúdenia zdravotného
stavu žalobcu má oporu v administratívnych spisoch a jednotlivé skutkové zistenia v časti týkajúcej
sa medicínskeho posúdenia zdravotného stavu žalobcu postačujú na to, aby na ich základe bolo
založené preskúmavané rozhodnutie, správny súd rozhodol, že nevykoná dôkaz navrhovaný žalobcom

na vykonanie znaleckého dokazovania.

60. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobcu
zamietol.

61. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom konania
nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na náhradu trov
konania v správnom súdnictve má len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný.
Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
Žalovanej, ktorá v konaní úspešná bola, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože

takýto postup sa podľa § 168 SSP uplatní len vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať a správny súd
takéto podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanej nezistil.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť podanú v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).