Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, March 5, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010706
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8318010706.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Monoka a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.03.2025,
v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn.
3T/118/2018 zo dňa 16.05.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. poriadku z r u š u j enapadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D.
E.XXX, C.

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

- v presne nezistenom čase dňa 13.07.2015 v Humennom uzatvoril s F. G. ako fyzická osoba
príkaznú zmluvu podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej mal vymôcť jej
pohľadávku vo výške 166.000,- Eur, ktorá bola v tom čase už premlčaná, pričom ako zálohu od nej
pred podpisom zmluvy vylákal pod rôznymi zámienkami sumu 32.000,- Eur, ktorú od nej prevzal v troch
splátkach, pričom na vymáhanie pohľadávok nemal oprávnenie, žiadnu finančnú čiastku v prospech F.
G. nevymohol a nezdokladoval jej použitie finančných prostriedkov vo výške 32.000,- Eur, čím F. G.

uviedol do omylu a spôsobil jej škodu vo výške najmenej 32.000,- Eur.

t e d a

- na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že iného uviedol do omylu a na cudzom majetku tak
spôsobil škodu väčšiu

č í m s p á c h a l

- prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona účinného od 06.08.2024

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona trest odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 18 (osemnásť)

mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej: F. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. E. XXX/XX, XXX XX C., spôsobenú škodu vo výške 32.000,- eur
(tridsaťdvatisíc eur).

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom sp. zn. 3T/118/2018 zo dňa 16.05.2024 uznal obžalovaného A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, C., vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
3 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- v presne nezistenom čase dňa 13.07.2015 v Humennom uzatvoril s F. G. ako fyzická osoba

príkaznú zmluvu podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej mal vymôcť jej
pohľadávku vo výške 166.000,- Eur, ktorá bola v tom čase už premlčaná, pričom ako zálohu od nej
pred podpisom zmluvy vylákal pod rôznymi zámienkami sumu 32.000,- Eur, ktorú od nej prevzal v troch
splátkach, pričom na vymáhanie pohľadávok nemal oprávnenie, žiadnu finančnú čiastku v prospech F.
G. nevymohol a nezdokladoval jej použitie finančných prostriedkov vo výške 32.000,- Eur, čím F. G.

uviedol do omylu a spôsobil jej škodu vo výške najmenej 32.000,- Eur.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 38 Tr. zákona pri žiadnej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zákona oproti žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona,
a v spojení s § 46 Tr. zákona, trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov. Podľa § 51 ods. 1, ods.

2 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona okresný súd obžalovanému výkon uloženého
trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe za súčasného ustanovenia skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov. Podľa §
51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona obžalovanému uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe poškodenej: F.
G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. E. XXX/XX, XXX XX C., spôsobenú škodu vo výške 32.000,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil
nejasnosťou a neúplnosťou deklarovaných skutkových zistení, ako aj skutočnosťou, že sa okresný
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie a z dôvodu, že napadnutým
rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona. In abstracto, namietaná nejasnosť a

neúplnosť deklarovaných skutkových zistení, je primáme predikovaná tým, že okresný súd v
napadnutom rozsudku síce formálne rešpektoval predpísané procesné požiadavky na jeho štruktúru,
osobitne štruktúru jeho odôvodnenia, ktoré sú normatívne ukotvené v ustanovení § 168 ods. 1 Tr.
poriadku, avšak fakticky (materiálne) ich neuplatňoval. Osobitne uvedené možno vzťahovať na spôsob,
akým sa vysporiadal s podstatou argumentácie uplatnenej obhajobou v záverečnej reči, ale rovnako tak

aj vo vzťahu k spôsobu, akým prezentoval svoje úvahy, ktorými sa mal riadiť pri hodnotení vykonaných
dôkazov. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva požiadavka, aby každé rozhodnutie bolo dostatočne a
presvedčivo odôvodnené, keďže rozhodnutie by malo byť zákonné a spravodlivé (z pohľadu výroku)
a presvedčivé (z pohľadu odôvodnenia). Odôvodnenie rozhodnutia má presvedčiť o opodstatnenosti
výrokov rozhodnutia z hľadiska vecnej správnosti, zákonnosti a spravodlivosti. Riadne odôvodnenie

rozhodnutia má vplyv jednak na možnosť uvádzať návrhy a argumenty procesnými stranami s tým,
aby bolo zaujaté stanovisko v odôvodnení rozhodnutia, resp. na možnosť účinne napadnúť rozhodnutie
opravným prostriedkom, jednak na zabránenie tomu, aby bolo rozhodnutie arbitrárne, resp. naopak, aby
bolo rozhodnutie preskúmateľné (porov. uznesenie NS SR, zo dňa 30.09.2020, sp. zn. 3To 4/2020).
Obžalovaný je toho názoru, že okresný súd pri plnení takto vymedzenej povinnosti sa mal riadiť pri

ustálení skutkových záverov vyššie špecifikovanými požiadavkami, nepostupoval dôsledne a dopustil sa
viacerých pomerne zásadných pochybností, ktoré majú za následok nelogickosť a v konečnom dôsledku
nedostatočnú preskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Skutkové zistenia vyjadrené v skutkovej vete a
ich odôvodnenie v napadnutom rozsudku trpia v dôsledku nedostatočne vykonaného zváženia všetkých
okolností prípadu viacerými závažnými rozpormi a medzerami (vrátane rozporov a medzier namietaných

obhajobou), na podklade čoho nemožno označiť okresným súdom formulované skutkové zistenia zalogicky udržateľné. V podstatných častiach sa javia ako neúplné a opomínajúce viacero, pre objasnenie
skutkového stavu veci dôležitých okolností, ktoré nemajú odraz ani v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Uvedené je potom v prirodzenom rozpore s vyššie uvedeným obsahom ustanovenia § 168

ods. 1 a nasl. Tr. poriadku. In concreto, namietaná nejasnosť a neúplnosť deklarovaných skutkových
zistení, postihuje tzv. ťažiskové skutkové okolnosti, tvoriace samotnú konštrukciu skutku (skutkovej
vety), ktorý je mu kladený za vinu v napadnutom rozsudku. Z konštrukcie skutkovej vety napadnutého
rozsudku je pritom zrejmé, že kruciálnou otázkou (od ktorej sa následne odvíjajú aj právne úvahy o
existencii pojmového znaku objektívnej stránky predmetnej skutkovej podstaty, vo forme „podvodného

konania“), je ustálenie (objektivizácia) skutkovej okolnosti, či pred podpisom Zmluvy vylákal pod
rôznymi zámienkami sumu 32.000,- eur od poškodenej, pričom na vymáhanie pohľadávok nemal
oprávnenie a žiadnu finančnú čiastku v prospech poškodenej nevymohol a ani nezdokladoval použitie
finančných prostriedkov vo výške 32.000,- eur. Z konštrukcie samotnej skutkovej vety však nie je zrejmé,
pod akými konkrétnymi zámienkami mal vylákať od poškodenej poskytnutie zálohových platieb, vo
výške 32.000,- eur. V tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky konštantné judikuje, že „popis

skutku (predovšetkým spôsob jeho spáchania) musí byť uvedený tak, aby jednotlivé časti zodpovedali
príslušným znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol obžalovaný uznaný vinným. Ak
neobsahuje skutková veta vo výroku o vine úplný popis skutočnosti rozhodujúcich pre naplnenie
všetkých znakov skutkovej podstaty, dochádza k porušeniu práva obžalovaného na spravodlivý
proces“ (III. ÚS 509/2015). V tejto súvislosti je obžalovaný toho názoru, že z obsahu žiadneho vo

veci produkovaného dôkazu nevyplýva, aby pod nejakou zámienkou vylákal od poškodenej sumu
32.000,- eur. Naopak, z obsahu výpovede poškodenej F. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa
16.05.2024 vyplýva, že táto sa s ním dohodla na vymožení predmetnej pohľadávky, a to už na prvom
ich stretnutí v hoteli Karpatia, pričom na doplňujúcu otázku predsedníčky senátu „na čom konkrétnom
ste sa dohodli?“, odpovedá: „Dohodli sme sa, že to bude vymáhať“. Ešte mi povedal, že na to potrebuje

tých prvých 5.000,- eur, ktoré mu v pondelok dala. Poškodená vo svojej výpovedi potvrdila, že už na
ich prvom spoločnom stretnutí v ústnej forme uzatvorili Príkaznú zmluvu (nakoľko na jej platnosť a
účinnosť Občiansky zákonník nepredpisuje písomnú formu), ktorej obsahom bola dohoda, že pre ňu
bude vymáhať predmetnú pohľadávku a že na tento účel potrebuje zálohovú platbu vo výške 5.000,- eur.
Jednoducho z obsahu výpovede poškodenej expressis verbis vyplýva, že táto vedela, už pri poskytnutí v

poradí prvej zálohovej platby, vo výške 5.000,- eur, účel jej poskytnutia, čo neguje deklarované skutkové
zistenia, že od nej predmetnú sumu vylákal pod nejakými zámienkami, pod nejakou vyfabulovanou
legendou. Referované skutočnosti vyplývajú nielen z obsahu výpovede poškodenej, ale sú podporované
aj svedeckými výpoveďami I. J. a I. K., ako aj obsahom uzatvorenej Príkaznej zmluvy (v písomnej
forme), zo dňa 13.07.2015, podľa ktorej „príkazník sa na základe tejto Zmluvy zaväzuje pre príkazcu

vykonávať činnosť smerujúcu k vymoženiu splatnej pohľadávky I. od G. J.“ (čl. I bod 1.1.). Zároveň
podľa predmetnej Príkaznej zmluvy, „príkazca je povinný poskytnúť Príkazníkovi vopred, primerané
prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu, ako aj zálohu, a to všetko vo výške 32.000,- Eur“ (čl. III
bod 3.1.) V konečnom dôsledku, účel poskytnutia predmetných finančných prostriedkov v úhrnnej výške
32.000,-eurvyplývaexpressisverbisajzobsahuvystavenýchjednotlivýchpísomnýchpotvrdeníopríjme

finančnej hotovosti od poškodenej „ako záloha na dohodnutú odmenu na základe príkaznej zmluvy“.
V tejto súvislosti časť skutkovej vety napadnutého rozsudku, ktorá popisuje, že ešte „pred podpisom
Zmluvy“ vylákal pod rôznymi zámienkami sumu 32.000,- eur od poškodenej rovnako nekorešponduje
obsahu vyššie referovaných dôkazov, nakoľko nedôvodné evokuje domnienku, že predmetnú finančnú
hotovosť prevzal od poškodenej bez existencie akéhokoľvek právneho titulu (dôvodu) - účelu, pričom

z obsahu označených dôkazov možno spoľahlivo a bez dôvodných pochybností skutkovo ustáliť, že
na ich prvom spoločnom stretnutí s poškodenou konsenzuálne uzatvorili predmetnú Príkaznú zmluvu v
ústnej forme, z obsahu ktorej vyplynul tak predmet jej plnenia (vymedzenie pohľadávky od G. J.), ako
aj účel vyžiadaných zálohových platieb. Orbiter dictum, z opatrnosti a v záujme právnej istoty, považuje
za potrebné reagovať na skutkové zistenia vyplývajúce z odôvodnenie napadnutého rozsudku, aj keď

tieto nemajú svoj základ v konštrukcii skutku výrokovej časti napadnutého rozsudku. Pokiaľ okresný
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku skutkovo uzatvára, že „obžalovaný už pri prvom stretnutí
s poškodenou túto uviedol do omylu, a to jednak svojím vystupovaním, predstieraným bratislavským
prízvukom a tvrdením, že pracuje ako zamestnanec spoločnosti Eagle Security, ktorá sa zaoberá
vymáhanímpohľadávok,poznamenal,žepredmetnéskutkovézistenie,vovzťahukmajetkovejdispozícii

poškodenej v súvislosti s poskytnutými zálohovými platbami, sa javí právne irelevantnými, a to v
kontexte výpovede poškodenej F. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.05.2024, podľa ktorej
poškodená sa dohodla s ním, ako fyzickou osobou (nie so spoločnosťou Eagle Security) na vymáhanie
predmetnej pohľadávky. Navyše, z obsahu uzatvorenej Príkaznej zmluvy (v písomnej forme) zo dňa13.07.2015 pritom vyplýva, že poškodená súhlasila s tým, že predmetnú pohľadávku bude vymáhať
buď osobne alebo zabezpečením spoločnosti, ktorá sa vymáhaním pohľadávok zaoberá (čl. I bod 2.2.
Príkaznej zmluvy, zo dňa 13.07.2015). V uvedenom smere považuje odvolateľ napadnutý rozsudok za

nepresvedčivý a nepreskúmateľný, nakoľko sa okresný súd nevysporiadal so všetkými skutočnosťami
významnými pre rozhodnutie, čím založil odvolací dôvod podľa § 321 ods. 1. písm. d) Tr. poriadku.
Rovnakoneobstojaaniskutkovézisteniadeklarovanévodôvodnenínapadnutéhorozsudku,žesasnažil
izolovať poškodenú od komunikácie s rodinou, keď jej mal prízvukovať, aby o týchto veciach s nikým
nehovorila. Odhliadnuc od vágnosti pojmu „o týchto veciach“, ktoré konajúci súd bližšie nešpecifikuje

v napadnutom rozsudku, akákoľvek izolácia poškodenej v komunikácii s jej rodinou je objektívne
vylúčená už len vzhľadom na skutočnosť, že poškodená bývala vo svojou rodinou doma, pričom počas
celého obdobia predmetného skutku ju opakovane a neobmedzene (pravidelne) navštevovala jej dcéra
svedkyňa L. J. a rovnako tak aj jej vnuk svedok B. J., ktorí vo svojich výpovediach nepotvrdili, aby
boli akýmkoľvek spôsobom obmedzovaní v kontakte s poškodenou. V uvedenom smere považuje
odvolateľ napadnutý rozsudok za arbitrárny a svojvoľný, nakoľko deklarované skutkové zistenia nemajú

oporu v obsahu vykonaných dôkazov. Odvolateľ sa nestotožňuje ani so skutkovým zistením, že podľa
jednotlivých potvrdení o príjme finančných prostriedkov spolu vo výške 32.000,- eur vyplýva, že tieto
prostriedky mali byť poškodenou poskytnuté ako zálohové platby na odmenu a nie ako zálohové platby
na tzv. režijné náklady, avšak v skutočnosti išlo o peniaze použité na výdavky práve v súvislosti s
vymáhaním pohľadávky, čo vyplýva tak z výpovede poškodenej, ako aj z výpovede svedka F. M., ktorý

uviedol, že poškodenej odporučil, aby si veci pokryla zmluvne, čím zjavne bol sledovaný účel právne
zmluvou pokryť odovzdanie peňazí obžalovanému, keďže poškodená v tom čase nemala žiaden doklad
o odovzdaní finančnej čiastky pre obžalovaného. Nemožno celkom porozumieť pointe predmetného
skutkového záveru, nakoľko poškodená nežila s ním v spoločnej domácnosti v rozhodnom období, a
preto objektívne nemohla mať vedomosť o tom, na aký účel použil poskytnuté zálohové platby. Navyše,

pokiaľ by sa aj zakladalo na pravde tvrdenie, že poskytnuté zálohové platby na odmenu použil na svoje
režijné náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním predmetnej pohľadávky, vyvstáva legitímna
otázka, aký to má význam vo vzťahu ku skutku, ktorý je mu kladený za vinu v napadnutom rozsudku, ako
aj vo vzťahu k prípadnému vyvodzovaniu jeho trestnoprávnej zodpovednosti za tento skutok. Formálne,
ale aj praktické rozlišovanie medzi zálohovou platbou poskytnutou na odmenu a na tzv. režijné náklady

nadobúda na význame výlučne v kontexte konečného vyúčtovania poskytnutých zálohových platieb,
pri zániku uzatvorenej Príkaznej zmluvy. K uvedenému sa žiada dodať, že poskytnuté zálohové platby
na základe uzatvorenej Príkaznej zmluvy, bez ohľadu na to, či ide o zálohové platby na odmenu alebo
na tzv. režijné náklady, predstavujú príjem príkazníka a ich prevzatím prechádzajú do jeho výlučného
vlastníctva. Nejde teda o vec vo význame zverenej veci. Nemožno porozumieť skutkovému zisteniu

deklarovaného v napadnutom rozsudku, že vykonaným dokazovaním „nebola preukázaná jeho obrana
vo výkone jednotlivých úkonov smerujúcich k vymoženiu pohľadávky pre poškodenú, nakoľko k jeho
obrane, že pre poškodenú zabezpečil sumu 50.000,- eur, na základe Dohody o pristúpení k záväzku,
podľa § 533 Občianskeho zákonníka a Uznanie dlhu, podľa § 558 Občianskeho zákonníka, zo dňa
19.04.2017, ktorej uzatvorenie sprostredkoval práve on, možno dospieť k záveru, že vymoženie tejto

pohľadávky v civilnom konaní mu nemožno pričítať, nakoľko z výpovede svedka I. J. totiž jednoznačne
vyplýva, že tento nemal v úmysle vrátiť poškodenej. Svedok argumentoval, že podpis Uznanie dlhu a
PristúpeniekzáväzkumalbyťakousipascounasvedkaJ.ažepretopristúpilkpodpisudanýchprávnych
úkonov“. Ďalej okresný súd skutkovo uzatvára, že „Dohoda o pristúpení k záväzku a Uznanie dlhu boli
uzatvorené až dňa 19.04.2017, teda v čase, keď od poškodenej už získal peniaze pod zámienkou krytia

svojich nákladov. Tieto skutočnosti ešte ale neznamenajú, že mohol dôvodne očakávať ich splnenie,
a teda splnenie svojho prezentovaného záväzku vymôcť pohľadávku pre poškodenú“ (s. 25, odsek
prvý napadnutého rozsudku). V tejto súvislosti je odvolateľ toho názoru, že okresný súd produkované
dôkazy hodnotí v rozpore s ich obsahom, selektívne a účelovo v jeho neprospech, pričom nerešpektuje
predpísané procesné pravidlá hodnotenia dôkazov, normatívne ukotvených v ustanovení § 2 ods.

12 Tr. poriadku. Predovšetkým skutkové zistenie v napadnutom rozsudku, že vymoženie pohľadávky
poškodenej vo výške 50.000,- eur voči svedkovi I. J. mu nemožno pričítať, je v dialektickom rozpore
s obsahom rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 6C/19/2021, zo dňa 22.02.2022, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/40/2022, zo dňa 27.10.2022. Validita predmetných
listinnýchdôkazovpremeritórnerozhodnutievpredmetnomcivilnomkonaníjepodporovanáajobsahom

samotnej výpovede poškodenej. Skutočnosť, že podľa výpovede svedka I. J. (odvolateľ mal na mysli
zrejme J.), že tento nemal v úmysle vrátiť peniaze poškodenej a že sa aktívne bránil v prebiehajúcom
civilnom konaní, nemožno v žiadnom prípade vyhodnotiť v jeho neprospech. Nič na veci nemení
tvrdenie svedka I. J. (zrejme mal odvolateľ na mysli svedka J.), o akejsi pasci na G. J., ktoré všaknebolo potvrdené žiadnym ďalším dôkazom, pričom tejto argumentácii I. J. (zrejme J.) neuverili ani
súdy v civilnom konaní a aj preto ho zaviazali k zaplateniu sumy 50 000,- eur v prospech poškodenej.
Samotná skutočnosť, že predmetná Dohoda o pristúpení k záväzku a Uznaní dlhu bola uzavretá až

dňa 19.04.2017 teda v čase, keď od poškodenej získal peniaze vo forme zálohových platieb, nemožno
dôkazné hodnotiť v jeho neprospech, nakoľko uzavretím predmetnej Dohody o pristúpení k záväzku
a Uznaní dlhu fakticky a reálne naplnil svoj záväzok podľa (v tom čase) už uzatvorenej Príkaznej
zmluvy zo dňa 13.07.2015, podľa ktorej sa zaviazal, že bude pre príkazcu (poškodenú) na základe
tejto zmluvy, vykonávať činnosť smerujúcu k vymoženiu splatnej pohľadávky (čl. I. bod 1.1. Príkaznej

zmluvy). Navyše, z obsahu dôkazov produkovaných v priebehu hlavného pojednávania vyplýva, že pre
vymoženie predmetnej pohľadávky poškodenej zrealizoval, okrem zabezpečenia predmetnej Dohody o
pristúpení k záväzku a Uznanie dlhu, aj ďalšie aktivity, a to opakované stretnutia s I. J. a G. J., a rovnako
tak zrealizoval aktivity súvisiace s medializáciou predmetnej veci, konkrétne sa stretol s redaktorkou
týždenníka PLUS 7 dní, pričom v tejto súvislosti dohodol aj osobné stretnutie poškodenej s redaktorom,
ktoré však poškodená nakoniec odmietla. V uvedenom smere sa súd v napadnutom rozsudku

presvedčivým spôsobom nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie,
čím naplnil odvolací dôvod podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku. Sumarizačne potom možno
konštatovať, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní sa nepodarilo spoľahlivo a bez
dôvodných pochybností skutkovo ustáliť, aby „pred podpisom Zmluvy vylákal pod rôznymi zámienkami
sumu 32.000,- eur. V uvedenom smere považuje odvolateľ napadnutý rozsudok za nepresvedčivý,

nepreskúmateľný a arbitrárny pre absenciu akýchkoľvek relevantných dôvodov, ktoré by viedli konajúci
súd k vyvodeniu deklarovaných skutkových zistení. Vzhľadom na namietanú nesprávnosť a neúplnosť
deklarovaných skutkových zistení v napadnutom rozsudku, ktoré postihujú tzv. ťažiskové skutkové
okolnosti, neobstoja potom ani okresným súdom deklarované právne závery, že svojím konaním, ktoré
je mu kladené za vinu, naplnil ustanovené obligatórne pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu

podvodupodľa§221ods.1,ods.3písm.a)Tr.zákona.Pritrestnomčinepodvodupodľa§221Tr.zákona
sa po objektívnej stránke vyžaduje na strane páchateľa konanie, ktoré vykazuje znaky podvodného
konania, pod ktorým treba rozumieť konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade
so skutočným stavom veci a na strane poškodeného existencia omylu pri jeho majetkovej dispozícii
vyvolaného v kauzálnej súvislosti s podvodným konaním páchateľa. Samotná konštrukcia skutkovej vety

vylučuje tak podvodnosť konania na jeho strane, ako aj existenciu omylu na strane poškodenej. Účel,
na ktorý mu poškodená poskytla jednotlivé zálohové platby v celkovej výške 32.000,- eur, expressis
verbis vyplýva tak z dikcie čl. III bod 3.1. predmetnej Príkaznej zmluvy, zo dňa 13.07.2015, podľa
ktorej sa príkazca (poškodená) zaviazal poskytnúť príkazníkovi (obžalovanému) zálohu na odmenu
vo výške 32.000,- eur, ako aj z obsahu jednotlivých potvrdení o príjme finančnej hotovosti, podľa

ktorých predmetné finančné prostriedky prevzal od poškodenej ako zálohy na dohodnutú odmenu na
základe uzatvorenej Príkaznej zmluvy. Nie je pravdou, aby pod bližšie nešpecifikovanými zámienkami
mal od poškodenej vylákať sumu 32.000,- eur. Inak povedané, suma 32.000,- eur mu bol poškodenou
poskytnutá ako zálohové platby na dohodnutú odmenu podľa legálne a legitímne uzatvorenej Príkaznej
zmluvy. Samotná skutočnosť, že ku dňu vydania napadnutého rozsudku žiadnu finančnú čiastku v

prospech poškodenej nevymohol, nezakladá podvodnosť jeho konania, nakoľko predmetná finančná
hotovosť mu bola vyplatená ako zálohová platba na jeho odmenu s tým, že podľa uzatvorenej Príkaznej
zmluvy sa tieto zálohové platby započítavajú na odmenu a budú zúčtované pri ukončení Príkaznej
zmluvy, ktorá je platná aj ku dnešnému dňu, a teda nedošlo k jej zániku niektorým zo spôsobov
ustanovenýchvZmluvealebovzákone.Samozrejme,ničnebránipoškodenej,abypozánikupredmetnej

Príkaznej zmluvy pristúpila k vysporiadaniu vzájomných pohľadávok a záväzkov s ním a v prípade, že
výsledná bilancia bude v prospech poškodenej, žiadať od neho vrátenie tej časti poskytnutej zálohy,
ktorá prevyšuje jeho nárok na odmenu. Jednoducho účelom trestného konania nie je vysporiadavať
bilančné pohľadávky medzi účastníkmi obligačného vzťahu. Rovnako ani skutočnosť, že nezdokladoval
použitie finančných prostriedkov, nezakladá podvodnosť jeho konania, nakoľko takáto právna povinnosť

pre neho nevyplýva z obsahu uzatvorenej Príkaznej zmluvy, ale predovšetkým z obsahu jednotlivých
potvrdení o prevzatí finančnej hotovosti v úhrnnej výške 32.000,- eur, podľa ktorých predmetné finančné
prostriedky boli poškodenou poskytnuté ako zálohové platby na odmenu a nie ako zálohové platby
na tzv. režijné náklady (prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazcu), na ktoré mal rovnako podľa
uzatvorenej Príkaznej zmluva (čl. II bod 3.1.) nárok. V konečnom dôsledku ani skutočnosť, že nemal

oprávnenie na vymáhanie pohľadávok, nezakladá podvodnosť jeho konania, nakoľko takúto skutočnosť
nikdy (ani v uzatvorenej Príkaznej zmluve) nedeklaroval. Vzhľadom na namietanú absenciu podvodnosti
v jeho konaní, namieta aj existenciu omylu na strane poškodenej. Podľa názoru odvolateľa, poškodená
celkom zjavne nekonala v omyle, nakoľko poznala všetky skutočnosti podstatné (rozhodujúce) tak preuzatvorenie predmetnej Príkaznej zmluvy, ako aj pre poskytnutie jednotlivých zálohových platieb na
jeho odmenu. Podmienky, za ktorých mu poškodená poskytla jednotlivé platby na odmenu, vyplývajú
z obsahu uzatvorenej Príkaznej zmluvy a vecne súvisiacich Potvrdení o prevzatí finančnej hotovosti,

pričom predmetná písomná Príkazná zmluva formalizovala právny vzťah uzatvorenej ústnej Príkaznej
zmluvy, pričom obsah písomnej Príkaznej zmluvy korešpondoval obsahu ústnej Príkaznej zmluvy
uzatvorenej v predchádzajúcom období, čo poškodená potvrdila aj svojím podpisom a v konečnom
dôsledku aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, pričom uvedené skutočnosti potvrdil vo
svojej výpovedi aj svedok F. M., ktorý predmetnú Príkaznú zmluvu vypracoval. K obsahu predmetnej

písomnej Príkaznej zmluvy sa žiada navyše poznamenať, že táto neobsahovala žiadne zložité právne
konštrukcie, ktoré by si vyžadovali určitú právnu erudovanosť, pokiaľ ide o porozumenie významu
jednotlivých obligačných povinností, na ktoré sa jej účastníci zaviazali. Ide o jednoduchú dvojstranovú
zmluvu.Vzhľadomnauvedenéskutočnostiodvolateľnamietaajexistenciukauzalitymedzijehokonaním
a majetkovou dispozíciou poškodenej v súvislosti s poskytnutými zálohovými platbami na odmenu.
Odvolateľ namieta absenciu ustanoveného následku vo forme škody na majetku poškodenej. Vzhľadom

na namietanú absenciu obligatórnych pojmových znakov objektívnej stránky predmetnej skutkovej
podstaty, objektívne neprichádza do úvahy ani existencia pojmových znakov subjektívnej stránky v
zákonom ustanovenej forme úmyselného zavinenia. Existenciu zavinenia, ktoré musí pokrývať všetky
obligatórne pojmové znaky objektívnej stránky, vylučuje už len samotná skutočnosť, že to bol práve on,
kto inicioval v záujme posilnenia právnej istoty poškodenej uzatvorenie Príkaznej zmluvy aj v písomnej

forme, ako aj vystavenie Písomných potvrdení o prevzatí finančných prostriedkov od poškodenej. Pokiaľ
by mal v úmysle uviesť do omylu poškodenú, potom s určitosťou by neinicioval formalizovanie ich
obligačného vzťahu, ako aj prevzatých finančných prostriedkov, bez existencie ktorých by poškodená
nemala ako preukázať ich prevzatie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolateľ navrhol, aby krajský
súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. poriadku, napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr.

poriadku, vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a vo veci rozhodol.

Proti výroku o treste podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor. Z písomného odôvodnenia odvolania
vyplýva, že prokurátor má za to, že výmera trestu v danom prípade nezodpovedá zásadám uloženia
trestu práve s poukazom na nasledujúce skutočnosti. Obžalovaný mal uviesť do omylu osobu vyššieho

veku, pričom zneužil jej momentálnu situáciu spojenú s tým, že nemohla reálne vymôcť svoju
pohľadávku. Poukázal na správanie obžalovaného práve počas vymáhania pohľadávky, kedy mala
poškodená s obžalovaným komunikovať prostredníctvom telefónu, ktorý jej poskytol, stretávali sa
mimo mesta Humenné, hovoril jej o medializácii prípadu, ak mu poskytne ďalšie finančné prostriedky.
Obžalovaný poškodenej, práve ním deklarovanou snahou týkajúcej sa pomoci pri vymožení pohľadávky,

spôsobil škodu. Napriek tomu, že počas celého hlavného pojednávania obžalovaný tvrdil, že chcel
poškodenej úprimne pomôcť, jeho správanie na hlavnom pojednávaní tomu nezodpovedalo. V rámci
celého konania nebolo zaznamenané, že by obžalovaný svoje konanie oľutoval, resp. sa poškodenej
ospravedlnil. Nad rámec poukázal prokurátor na to, že obžalovaný počas výpovede poškodenej na
hlavnom pojednávaní dňa 16.05.2024 opustil pojednávaciu miestnosť. Okresný súd v odôvodnení

rozsudku uvádza, že so zásadou individualizácie trestu súd zisťoval okolnosti prípadu a pomery
páchateľa,ktoréstarostlivoadôkladnezvážil,akoajokolnostirozhodnépreposúdeniemožnostinápravy
páchateľov, bral do úvahy ich doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu,
prostredie v ktorom žijú a pôsobia, a či sa v minulosti už dopustili takého protiprávneho konania. Z
odôvodnenia rozhodnutia však, podľa prokurátora, nie je zrejmé, aké skutočnosti viedli okresný súd

k uloženiu trestu odňatia slobody na dolnej hranici s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia
slobody(ajkeďzasúčasnéhouloženiaprobačnéhodohľadu)sustanovenímskúšobnejdobyrovnakotak
na dolnej hranici. K osobe obžalovaného, aj napriek zahladeným odsúdeniam, prokurátor poukázal na
to, že obžalovaný bol v minulosti sedemkrát súdne trestaný, a to za majetkovú trestnú činnosť. Z lustrácie
v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný má evidovaných 18

priestupkov na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. V nadväznosti na vyššie uvedené
skutočnosti prokurátor navrhol, aby krajský súd vyhovel jeho odvolaniu a zrušil odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok

v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolanímvytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
a dospel k nasledovným záverom.

Úvodom je potrebné uviesť, že predmetná trestná vec už bola raz prejednávaná Krajským súdom
v Prešove, ktorý svojím ostatným rozhodnutím zo dňa 07.02.2025 sp. zn. 8To/3/2024, na podklade
podaného odvolania zo strany okresného prokurátora podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku
napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorým obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku spod
obžaloby oslobodil, v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd má k výhradám obžalovaného proti hodnoteniu dôkazov, ktoré tvoria podstatnú časť
odvolacích námietok, za potrebné uviesť, že proces dokazovania v trestnom konaní je ovládaný zásadou
voľného hodnotenia, kedy po posúdení všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu
meritórnehorozhodnutia.Súdprihodnotenídôkazovvsúlades§2ods.12Tr.poriadkurozhodne,oktoré

z nich svoje rozhodnutie oprie tak, aby bol skutkový stav náležite zistený (§ 2 ods. 10 Tr. poriadku).
Vykonanie a hodnotenie dôkazov, odlišne od predstáv a želaní obžalovaného, pritom nie je porušením
práva na obhajobu (porovnaj analogicky uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Tdo/84/2016, 6
Tdo 71/2012 zo dňa 29.11.2012). V posudzovanej trestnej veci bolo podľa názoru krajského súdu
pred okresným súdom vykonané dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle

ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pri rešpektovaní zásady kontradiktórnosti pre správne zistenie
skutkového stavu nevyhnutné, a tak krajský súd z doposiaľ vykonaného dokazovania vychádzal.

Podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe (primerane R 36/1968, R 57/1984, ale najmä R 53/1992), ak súd
prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, to znamená,

že ich hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže
odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám
na základe svojho presvedčenia (a to ani na podklade námietok odvolateľa), hodnotí tie isté dôkazy
sinýmdoúvahyprichádzajúcimvýsledkom;vtakomtoprípadetotižniejemožnénapadnutémurozsudku

vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia. V predmetnej veci však ani krajský súd sám
na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy iným, do úvahy prichádzajúcim výsledkom,
ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Hodnotenie dôkazov okresným súdom si ale krajský súd
v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Vtejtosúvislostikrajskýsúdzdôrazňuje,žedoprávanaspravodlivýprocesnepatríprávostranyvkonaní,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na
spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd
neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných

dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.

Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. (II. ÚS
78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však

nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolateľom namietanú arbitrárnosť napadnutého rozsudku, krajský súd súhlasí s názorom

obžalovaného, že právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo obžalovaného (ale i ďalších
strán trestného konania) na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Je korelátom práva obžalovaného
prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na ne dostal primeranú odpoveď. Nutnosť odôvodniť
súdne rozhodnutie je daná rovnako vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon
spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Je

rovnako predpokladom toho, aby obžalovaný mohol účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré má
k dispozícii. V tomto smere však odvolací súd nezistil pochybenia v postupe a v rozhodnutí súdu prvého
stupňa.Skutočnosť,žeodvolateľsanestotožňujesoskutkovýmiaprávnyminázormisúduprvéhostupňav napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku
v odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali.
Neopomenul podať aj právne úvahy, ktorými sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva

teda aj to, ktoré skutočnosti vzal okresný súd do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Aj
krajský súd pritom nezávisle od okresného súdu zistil, že zákonným vykonaným dokazovaním zistené
skutočnosti vedú k správnosti výroku o vine obžalovaného.

Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, obžalovaný trestnú činnosť kladenú mu za vinu poprel s tým, že
niekedy v roku 2015 ho oslovil I. K., že potrebujú vymôcť peniaze. Následne sa stretli s I. J., od ktorého

sa dozvedel, že nejaká pani bola uvedená do omylu a požičala sumu 166.000,- eur. S poškodenou
sa stretol v hoteli Karpatia za prítomnosti pána J., kde mu ukázala zmluvu o pôžičke, ku ktorej jej
povedal, že zmluva je premlčaná a vec sa nedá riešiť súdnou cestou, ale že sa pokúsi peniaze vymôcť.
Poškodená mu dala zálohu 5.000,- eur. Následne šiel v Bratislave za kamarátom, ktorý má známych,
zmluvu rozobrali so záverom, že vymôcť sa dá všetko, ale 50% zostane im a 50% dostane poškodená.

Poškodená s tým súhlasila a tak došlo k stretnutiu ľudí z Bratislavy s poškodenou, pri ich dohovore nebol,
mal vedomosť, že nejakú zálohu im poškodená vyplatila. Poškodená si to potom rozmyslela, nechcela,
abytotítoľudiariešili,malastrach,chcela,abysatázmluvazrušila.Poškodenejmuboloľúto,pretozašiel
za advokátom F. M., kde podpísal nejakú zmluvu, asi príkaznú alebo o vymáhaní, v ktorej bola zahrnutá
aj odmena a vyplatená záloha z tej odmeny vo výške 32.000,- eur. F. M. predložil poškodenej predmetnú

zmluvu. Následne začal na tom pracovať sám ako fyzická osoba. K samotným krokom k vymoženiu
pohľadávky obžalovaný uviedol, že niekoľkokrát navštívil v Bratislave J. a niekoľkokrát v Humennom J.,
pričom J. bol podpísaný na zmluve, ale tvrdil, že peniaze vzal J.. Obaja sa vyhýbali konfrontácii. Potom
oslovil šéfredaktorku Plus 7-mičky, opísal jej, čo sa stalo, a povedal o tom poškodenej, ktorá bola najprv
nadšená. Po čase sa mu ozvala šéfredaktorka, že sa chce stretnúť s poškodenou, no poškodená s tým

nesúhlasila. Pán J. bol napokon ochotný priznať sumu 166.000,- eur, čo sa investovalo do prerábky
stavebnín (v tom čase milión a pol korún) a bol ochotný to priznať ako dlh voči poškodenej. Problém bol
s G. J., lebo sa mu začal vyhýbať. U notárky podpísali zmluvu o uznaní dlhu pána J. vo výške 50.000,-
eur. Následne mu OČTK prekazili prácu, chodil po polícii, že niečo spáchal a že má zlú minulosť, tak s
tým vymáhaním prestal. Vo februári toho roku súd zaviazal J. na zaplatenie 50.000,- eur poškodenej.

Obžalovaný tiež uviedol, že sa v minulosti živil rôzne, viackrát sedel, má rôznych známych, ľudia majú
voči nemu rešpekt a vie s ľuďmi rozprávať. Poškodená sa nepýtala, ako bude vymáhať pohľadávku.
S poškodenou uzavrel príkaznú zmluvu na vymáhanie pohľadávky, dohodli sa na odmene 50 % z
vymoženej sumy a tiež, že všetko budú riešiť písomne. Ešte dávno pred uzavretím príkaznej zmluvy mu
poškodená vyplatila zálohu 5.000,- eur, a to po ich prvom stretnutí. On napokon vymohol pre poškodenú

sumu 50.000,- eur. Vymohol by pre ňu viac, ale poškodená podala trestné oznámenie. Príkaznú zmluvu
poškodená doposiaľ nevypovedala a nikdy ho ani nevyzvala na zdokladovanie výdavkov. Poškodená
mu okrem zálohy na odmenu celkovo vo výške 32.000,- eur neposkytla zálohu na úhradu režijných
nákladov, resp. hotových výdavkov, reálne však od nej prevzal 5.000,- eur.

Obranu obžalovaného mal okresný súd za vyvrátenú predovšetkým výpoveďou poškodenej G., z ktorej
vyplynulo, že s manželom vlastnila firmu Stork, ktorú po smrti manžela predala manželom J.. Keďže
mala voľné peniaze, oznámila J., že mu ich môže požičať, peniaze od nej prevzal v aute s tým, že ich
požičia G. J. a presvedčil ju, že J. jej peniaze určite vráti. Dospelo to až k tomu, že sa obaja začali na seba
vyhovárať, nakoniec došlo k premlčaniu pohľadávky. Dňa 21.06.2015 jej J. zavolal domov s tým, že má

pre ňu jedného vymáhača, ktorý jej môže vymôcť pohľadávku. Na stretnutí bol okrem nej prítomný I. K.,
J. a obžalovaný A. B., ktorý sa jej predstavil, že je zamestnancom firmy Eagle Security, a.s., Bratislava
a že pohľadávka je síce premlčaná, ale že dokáže vymôcť uvedenú sumu, no potrebuje 5.000,- eur.
Po overení zmluvy ju odviezli domov. Dňa 23.06.2015 prišiel za ňou obžalovaný, ktorému dala sumu
11.000,- eur. Dňa 26.06.2015 obžalovaný prišiel znova a zase pýtal 16.000,- eur, túto mu dala, čiže

dokopy to činilo 32.000,- eur. Prvé peniaze mu odovzdala doma v obývačke, ďalšie peniaze v aute a
ďalšie tiež, pri odovzdaní peňazí nebol nikto prítomný. Obžalovaný jej to odôvodnil tým, že peniaze
potrebuje na cestovanie, aj na jej ochranku, ktorú ona ale nikdy nevidela. Potom ju zobral trikrát autom
do Strážskeho. Raz jej pustil nahrávku, kde boli vulgarizmy a niečo o tom, že J. dal 4.000,- eur na to,aby prišli zabiť ju a jej syna. Druhýkrát jej obžalovaný dal podpísať nejakú zmluvu o mlčanlivosti, ktorú
roztrhal, keď videl, aká bola z toho zhrozená. Tretíkrát sa jej priznal, že nebol a nie je zamestnancom
bratislavskej firmy. Schudla, nemohla z toho spať. Potom obžalovaný dohodol príkaznú zmluvu u F.

M.. Vystavili potvrdenia o prevzatí peňazí, najprv z 13.07.2015 na sumu 12.000,- eur, potom zo dňa
14.07.2015 tiež na sumu 12.000,- eur a zo dňa 16.08.2015 na sumu 8.000,- eur. Zmluvu a potvrdenia
boli overiť u notárky. Obžalovaný jej sľúbil vymoženie pohľadávky za 6 dní, potom za 10 dní a potom,
že s právnikom podá žalobu. Zavolala J. a ten jej povedal, že prečo dávala obžalovanému dopredu
peniaze, že sa to dáva až po vymožení. Obžalovanému prestala dôverovať. Obžalovaný jej tiež navrhol,

že celú záležitosť dá do relácie Črepiny a do časopisu Plus 7 dní, ale zase na to pýtal peniaze. Ponúkol
jej stretnutie s redaktorkou Plus 7 dní, ale ona nechcela. Neskôr pýtal od nej zmluvu pre nejakú SBS,
potom zase od nej pýtal peniaze na úver. Obžalovaný jej priniesol mobil z Tesca s tým, aby mu volala len
z tohto telefónu a vyžiadal si kontakty na deti a vnúčatá. Dňa 19.04.2017 jej obžalovaný poslal dohodu
o pristúpení k záväzku, v zmysle ktorej J. preberá z dlhu J. 50.000,- eur. Túto dohodu o pristúpení k
záväzku s advokátkou podali na okresný súd, ale J. sa odvolal, vec je na krajskom súde. Dňa 13.07.2017

podala trestné oznámenie. S obžalovaným sa dohodla, že vymôže pohľadávku od J., nedohodli sa v
akom čase, ale bolo tam v príkaznej zmluve, že odmena je 50 % z vymoženej sumy. Obžalovaný
jej nevymohol žiadne peniaze. Na otázku, či mala výhrady k príkaznej zmluve, uviedla, že sa tým
právnickým veciam nerozumie, bolo tam uvedených tých 32.000,- eur, čo prevzal obžalovaný, tak to
nechala tak. Na otázku, prečo nerozporovala dátumy prevzatia predmetných finančných prostriedkov,

ktoré sa nezhodovali so skutočnosťou, odpovedala, že verila obžalovanému, že nepoprie, že peniaze
prevzal. Poškodená nevedela, či mal obžalovaný vymáhať dlh osobne alebo prostredníctvom iného
subjektu.

Okrem výpovede poškodenej, okresný súd k súboru usvedčujúcich dôkazov, ktoré bezpochyby viedli

k záveru o vine obžalovaného, zaradil aj výpoveď svedkyne L. J., dcéry poškodenej, z ktorej vyplýva,
že mama sa jej časom priznala, že obžalovanému dala sumu 32.000,- eur. K samotnej pohľadávke
uviedla, že bývalý spoločník jej otca, pán J., sprostredkoval pôžičku pre pána J., ktorý ju nesplácal. Pán
J. im sprostredkoval obžalovaného, ktorý následne priniesol mame nejaký mobil, brával ju na stretnutia,
zktorýchsavracalavystrašená,razjejdokoncaobžalovanýpustilnahrávku,kdesamalimamevyhrážať.

Nemala vedomosť o zmluve medzi mamou a obžalovaným. Prišli jej zvláštne tie stretnutia v Strážskom,
zastrašovanie mamy, pýtanie odmeny vopred, pýtanie peňazí na ochranku. Zhodne tak vypovedal aj
vnuk poškodenej, svedok B. J..

Z výpovede svedka G. J. vyplýva, že žiadne peniaze od poškodenej neprevzal, zmluvu o pôžičke síce

podpísal, ale na nátlak J., ktorý kúpil od poškodenej firmu. Svedok od poškodenej nikdy žiadne peniaze
neprevzal, ani hotovosť 166.000,- eur od J. naraz nedostal, bral to tak, že sú to peniaze na prerábanie
jeho priestorov. Asi pred piatimi rokmi sa mu ozvala poškodená, ktorej povedal, že on si od nej žiadne
peniaze nepožičal, nech si to rieši s J.. Potom sa mu ozval nejaký pán s ukrajinským prízvukom a pýtal
peniazeprepoškodenú.Koncomroka2016muvolalobžalovaný,predstavilsastým,ževymáhapeniaze

od J.. Vysvetlil mu, že J. peniaze investoval do jeho nehnuteľností a všetko mu odovzdal pre nového
nájomcu. Obžalovaný ho od roku 2018 už nekontaktoval a ani iné osoby od poškodenej.

Svedok I. J. potvrdil stretnutie v hoteli Karpatia za účasti poškodenej, obžalovaného a pána K..
Z výpovede svedka tiež vyplýva, že celé to začalo tak, že pán J. zháňal peniaze a poškodená mala voľné

zdroje, ktoré chcela investovať a zhodnotiť. Zobral peniaze od pani G. a odniesol ich pánovi J. do bytu
v Michalovciach. Potom chcel poškodenej pomôcť, pán K. mu odporučil na vymáhanie obžalovaného.
Obžalovaný sa s poškodenou stretávali a riešili spolu, on do toho nezasahoval. Po čase sa dozvedel,
že obžalovaný vylákal od poškodenej solídne sumy a nič nevymohol. Urobil akurát jednu vec, že ho
presvedčil, že J. možno nachytať tak, že sa zaviaže k tomu, že zaplatí 50.000,- eur a vtedy pán J.

zaplatí poškodenej zvyšok. Tá zmluva na 50.000,- eur mala byť použitá proti J. a bola použitá proti
nemu. Nikdy si od poškodenej nič nepožičal, nemal jej čo platiť. Bola to zmluva čisto na J., a potom
sa mala zničiť. Nikdy nemal tou zmluvou v úmysle vrátiť poškodenej 50.000,- eur. Na odstránenie
rozporov vo výpovedi svedka bola prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi z prípravného konania, kde
uviedol, že obžalovanému povedal, že je ochotný vrátiť časť peňazí, ktoré skutočne investoval J. do

jeho nehnuteľnosti, ktorú znalec ohodnotil na 50.000,- eur. Svedok po prečítaní výpovede z prípravného
konania poprel jej obsah a uviedol, že pravdivá je výpoveď z hlavného pojednávania, a teda podpísanie
uznania dlhu voči poškodenej vo výške 50.000,- eur mala byť len pasca na pána J. a poškodenej nemal
v úmysle tieto peniaze dať, pretože si nič od nej nepožičal.Uzatvorenie príkaznej zmluvy medzi obžalovaným a poškodenou dňa 13.07.2015 svojou výpoveďou
potvrdil svedok F. N. M., z výpovede ktorého tiež vyplýva, že poškodenej oznámil, že záväzok

je pravdepodobne premlčaný a odporučil jej zmluvne podchytiť tieto veci, teda zmluvne aj upraviť
odovzdanie peňazí obžalovanému, keďže poškodená v tom čase nemala žiaden doklad o odovzdaní
finančnej čiastky pre obžalovaného. Pripravil im vzor príkaznej zmluvy, kde obžalovaný sa mal snažiť
o vymoženie finančných prostriedkov poškodenej právne, alebo aj inak od pána J. alebo od pána J., a
bola dohodnutá odmena. Na prípravu príkaznej zmluvy ho oslovil obžalovaný.

Na základe takto vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že obžalovaný v čase,
kedy si vyžiadal zálohové platby tvoriace celkovú poskytnutú sumu od poškodenej vo výške 32.000,-
eur, pre samotné vymoženie pohľadávky neurobil žiadne kroky. Obžalovaný už pri prvom stretnutí s
poškodenou túto uviedol do omylu, a to jednak svojím vystupovaním, predstieraným bratislavským
prízvukom a tvrdením, že pracuje ako zamestnanec spoločnosti Eagle Security, ktorá sa zaoberá

vymáhaním pohľadávok, pričom jej dal podpísať zmluvu o spolupráci s touto spoločnosťou na matrike
dňa 22.06.2015. Poškodenej sa priznal až oveľa neskôr, že v uvedenej spoločnosti nie je zamestnaný.
Okresný súd mal za to, že bolo evidentné, že obžalovaný sa snažil izolovať poškodenú od komunikácie s
rodinou, keď jej prízvukoval, že o týchto veciach nesmie s nikým hovoriť, opakovane ju bral na stretnutia
mimo miesta jej bydliska, napr. do Strážskeho, zabezpečil jej osobitný mobilný telefón z Tesca, a žiadal

ju, aby s ním komunikovala len prostredníctvom tohto mobilného telefónu, čím sú potvrdené jeho snahy
obmedziť dispozíciu poškodenej s jej majetkom a s inými osobami okrem neho. Na ovplyvňovanie
poškodenej neváhal použiť ani formu zastrašovania jej fyzickou likvidáciou ľuďmi okolo J., prípadne
neznámymi ukrajinskými osobami, ktorých nahrávky rozhovorov v ukrajinčine jej púšťal na spoločných
stretnutiach, s tým že ju dotlačil do podpisu zmluvy o mlčanlivosti, ktorú napokon sám obžalovaný po

tom, ako sa poškodená preľakla, roztrhal. Okresný súd konštatoval, že obžalovaný si systematicky
a sofistikovane vybudoval u poškodenej dôveru, že peniaze, ktoré si od nej vypýtal pod sľubom
reálneho vymoženia pohľadávky a ktoré mu dobrovoľne odovzdala, budú skutočne použité v súlade
s týmito sľubmi, teda na vymoženie jej premlčanej pohľadávky. Zároveň, hoci z obsahu jednotlivých
potvrdení o prevzatí finančnej hotovosti spolu vo výške 32.000,- eur vyplýva, že tieto prostriedky mali

byť poškodenou poskytnuté ako zálohové platby na odmenu, a nie ako zálohové platby na tzv. režijné
náklady, k tomuto okresný súd uviedol, že v skutočnosti išlo o peniaze použité na výdavky práve v
súvislosti s vymáhaním pohľadávky, čo vyplýva tak z výpovede poškodenej, ako aj z výpovede svedka F.
M.. Obžalovaný tieto peniaze prevzal od poškodenej ešte pred písomným uzatvorením príkaznej zmluvy,
t. j. pred 13.07.2015, čo korešponduje s výpoveďou poškodenej o odovzdaní peňazí v troch splátkach.

Okresný súd uzavrel, že dôvodom na uzavretia príkaznej zmluvy nebola skutočnosť, že obžalovanému
bolo poškodenej ľúto, ako to prezentoval vo svojich výpovediach, ale bola to jeho snaha dodatočne
právne upraviť účel poskytnutých peňazí a takýmto spôsobom zlegalizovať prevzatie finančnej hotovosti
od poškodenej. Obžalovaný zároveň svojím správaním u poškodenej vyvolal mylnú predstavu o
možnosti vymoženia jej premlčanej pohľadávky, pričom táto nebola súladná so skutočnosťou, keďže k

„vymoženiu“ pohľadávky nedošlo. V rámci dokazovania však nebola preukázaná obrana obžalovaného
vo výkone jednotlivých (akýchkoľvek) úkonov smerujúcich k vymoženiu pohľadávky pre poškodenú. K
obrane obžalovaného, že pre poškodenú zabezpečil sumu 50.000,- eur na základe Dohody o pristúpení
k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka a Uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka zo
dňa 19.04.2017, ktorej uzatvorenie sprostredkoval práve obžalovaný, okresný súd dospel k záveru, že

vymoženie tejto pohľadávky v civilnom konaní, nemožno pričítať obžalovanému. Z výpovede svedka I. J.
totiž jednoznačne vyplýva, že tento nemal v úmysle vrátiť peniaze poškodenej, čo napokon vyplýva aj z
priebehucivilnéhokonania,ktoréskončiloažrozhodnutímkrajskéhosúdu.Vykonanýmdokazovanímtak
mal okresný súd za preukázané, že obžalovaný vo výrokovej časti napadnutého rozsudku popísaným
konaním naplnil všetky príslušné pojmové znaky žalovaného trestného činu, a to takým spôsobom, že

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že iného uviedol do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku značnú škodu.

Z hľadiska skutkových zistení v danej veci z vykonaného dokazovania nepopierateľne, aj podľa názoru
krajského súdu, vyplýva existencia premlčanej pohľadávky poškodenej vo výške 166.000,- eur, ako aj

snaha poškodenej o jej vymoženie. Spochybnené nebolo ani stretnutie poškodenej a obžalovaného,
výsledkom ktorého bola dohoda medzi obžalovaným a poškodenou, že obžalovaný vymôže premlčanú
pohľadávku v prospech poškodenej, resp. že sa o to pokúsi a rovnako tak nebola spochybnená ani
existencia zmluvného vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou premietnutý do príkaznej zmluvyuzavretej dňa 13.05.2015. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú tak z výpovede obžalovaného,
z výpovedí vo veci vypočutých svedkov, ako aj z listinných dôkazov v spise obsiahnutých.

Dôkazom, usvedčujúcim obžalovaného z podvodného konania, bola aj podľa názoru krajského súdu
výpoveď poškodenej, ktorá podrobne a logicky opísala, ako prišla do kontaktu s obžalovaným, ako
tento od nej žiadal poskytnutie finančných prostriedkov v sume 5.000,- eur a následne opakovane dňa
23.06.2015 v sume 11.000,- eur a dňa 26.06.2015 v sume 16.000,- eur, ktorých poskytnutie odôvodňoval
výdajmi spojenými s vymožením pohľadávky a ktoré mu aj v celkovej výške 32.000,- eur odovzdala.

Dôvody, ktoré jej obžalovaný uvádzal, keď ju žiadal o jednotlivé sumy, že tieto potrebuje na jej aj svoju
ochranku, že ich potrebuje na lietanie, na redaktorku, ako aj správanie sa obžalovaného k poškodenej
v priebehu celého inkriminovaného obdobia, kedy ju bezdôvodne zastrašoval fyzickou likvidáciou ľuďmi
okolo J., prikázal jej, aby komunikácia medzi nimi dvoma prebiehala len prostredníctvom mobilného
telefónu, ktorý jej na tento účel zabezpečil s tým, že ho nesmie nikomu dávať, ďalej tým, že jej
predložil zmluvu o mlčanlivosti, ktorú z dôvodu jej silného rozrušenia napokon roztrhal, predstavujú,

podľa názoru krajského súdu, psychickú manipuláciu s osobnosťou poškodenej a jej systematické
a vopred premyslené uvádzanie do omylu zo strany obžalovaného za jednoznačným účelom, ktorým
bolo vylákania finančných prostriedkov od poškodenej.

Obžalovaný postupne podvodne vylákal od poškodenej pod vyššie uvedenými predstieranými

a nepravdivými skutočnosťami finančné prostriedky vo výške 32.000,- eur, pričom nebolo preukázané,
že by skutočne tieto prostriedky použil na účel, na ktorý boli poskytnuté, a ktorý mal zabezpečiť
vymoženie pohľadávky. Obžalovaný sofistikovaným spôsobom uvádzal poškodenú do omylu a v
priebehu celého obdobia využíval jej omyl, keď predstieral neexistujúce skutočnosti, pričom si počínal
veľmi skúsene a profesionálne.

K námietke obžalovaného, že z výpovede poškodenej vyplýva, že táto už pri poskytnutí v poradí prvej
zálohovej platby vo výške 5.000,- eur vedela účel jej poskytnutia, krajský súd má za potrebné uviesť,
že je pravdou, že poškodená vyššie uvedenú sumu poskytla obžalovanému na daný účel, avšak na
strane druhej je potrebné poukázať a vyzdvihnúť podvodné správanie sa obžalovaného. Poškodená

nemala spočiatku vedomosť, že obžalovaný nie je zamestnaný v spoločnosti Eagle Security, hoci sa
jej takto predstavil, pričom práve obžalovaným prezentované zamestnanie v uvedenej spoločnosti bolo
dôvodom, prečo mu poskytla prvotnú zálohu vo výške 5.000,- eur.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku a obranu obžalovaného spočívajúcu v tvrdení, že na ich prvom

spoločnom stretnutí došlo k uzatvoreniu príkaznej zmluvy vo forme ústnej, predmetom ktorej bola
dohoda, že pre poškodenú bude vymáhať predmetnú pohľadávku a na tento účel potrebuje zálohovú
platbu vo výške 5.000,- eur, má krajský súd za potrebné v prvom rade poukázať na samotnú výpoveď
obžalovaného, z ktorej vyplýva, že ešte pred uzavretím príkaznej zmluvy mu poškodená vyplatila zálohu
5.000,- eur, a to po ich prvom stretnutí, čo vyvracia jeho vyššie prezentovanú obranu a rovnako tak

má krajský súd za potrebné upriamiť pozornosť na už v tom čase podvodné konanie obžalovaného
spočívajúce v jeho vystupovaní a v predstieraní bratislavského prízvuku, v tvrdení, že pracuje ako
zamestnanec spoločnosti Eagle Security, ktorá sa zaoberá vymáhaním pohľadávok, pričom poškodenej
dal podpísať zmluvu o spolupráci s touto spoločnosťou na matrike dňa 22.06.2015. Skutočnosť, že
poškodená podpísala ako postupca s postupníkom Eagle Security zmluvu o postúpení, vyplýva z

výpovede poškodenej, ako aj z osvedčenej kópie o osvedčení podpisu poškodenej z Matriky Humenné.
Riaditeľ spoločnosti Eagle Security svedok A. J. poprel, aby poznal obžalovaného, nepoznal ani
poškodenú a potvrdil, že poškodená s uvedenou spoločnosťou nikdy zmluvu neuzatvorila. Podstatné
v tomto smere sú, podľa názoru krajského súdu, aj následné kroky obžalovaného, ktoré mali smerovať
k vymoženiu predmetnej pohľadávky.

V uzatvorení písomnej príkaznej zmluvy je, podľa názoru krajského súdu, potrebné vidieť evidentnú
snahu obžalovaného zakrývať trestnú činnosť a udržiavať poškodenú v omyle tak, aby nedošlo
k odhaleniu celého podvodu. V opačnom prípade by obžalovaný nevyhotovoval dodatočné potvrdenia
o prevzatí finančných prostriedkoch (dňa 13.07.2015 na sumu 12.000,-eur, dňa 17.07.2025 na sumu

12.000,- eur a dňa 10.08.2015 na sumu 8.000,- eur), keď v prípravnom konaní uviedol, že v čase
podpisu príkaznej zmluvy dňa 13.07.2015 síce boli vyhotovené potvrdenia o prevzatí peňazí, avšak tieto
prevzal od poškodenej dávno predtým, čo potvrdzuje svojimi tvrdeniami aj poškodená, a teda že peniaze
obžalovanému odovzdala ešte pred uzavretím príkaznej zmluvy.Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd konštatuje, že dôvodom uzavretia príkaznej zmluvy nebola
skutočnosť, že obžalovanému bolo poškodenej ľúto, ako to prezentoval vo svojich výpovediach, ale jeho

snaha dodatočne právne upraviť účel poskytnutých peňazí a takýmto spôsobom zlegalizovať prevzatie
finančnej hotovosti od poškodenej, čo napokon vyplýva aj z výpovede svedka F. M., ktorý sám odporučil
poškodenej zmluvne upraviť odovzdanie peňazí obžalovanému, keďže poškodená v tom čase nemala
žiaden doklad o odovzdaní finančnej čiastky pre obžalovaného. Ak mal obžalovaný úmysel vymôcť pre
poškodenú pohľadávku, nebol dôvod poškodenú ľutovať, ale bolo na mieste z jeho strany podniknúť

aktívne kroky smerujúce k jej vymoženiu. Samotné konštatovanie obžalovaného, ktoré ničím zásadným
nepodložil, že celú záležitosť chcel medializovať prostredníctvom relácie Črepiny, týždenníka Plus 7 dní
a dokonca sa stretnúť so šéfredaktorkou, mohli byť len snahy o zvýšenie dôvery, ktorú si u poškodenej
postupne budovať.

Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zákona predpokladá existenciu

príčinnej súvislosti medzi omylom určitej osoby (resp. jej neznalosťou všetkých podstatných skutočností)
a ňou urobenú majetkovú dispozíciu, a ďalej príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane
a škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa alebo inej osoby na strane druhej. Na podvode
môžu byť zainteresované celkom štyri osoby: páchateľ, osoba konajúca v omyle, osoba poškodená
a osoba obohatená. Okrem páchateľa môže ísť u ostatných osôb aj o právnické osoby (R5/2002-I).

Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným
stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie (R 57/1978). Uvedenie do omylu
môže byť uskutočnené ľsťou, ale môže ísť aj o nepravdivú informáciu.

Podľa ustálenej praxe Najvyššieho súdu SR, omyl je rozpor predstavy so skutočnosťou, pričom v zmysle
skutkovej podstaty trestného činu podvodu musí mať určitú kvalitu a musí byť prostriedkom spôsobilým
na oklamanie iného v konkrétnej situácii. Ak však osoba v omyle vykonávajúca majetkovú dispozíciu
má povinnosť (vyplývajúcu zo zákona, zo zmluvy alebo zo zvyklosti) preskúmať tvrdenia iných osôb,
a to prostriedkami bežne dostupnými a v obdobných prípadoch aj bežne používanými, nie je možné

len uvedenie nepravdy bez ďalšieho považovať za „uvádzanie do omylu” v zmysle skutkovej podstaty
trestného činu podvodu.

Rovnako je potrebné brať do úvahy aj dodržanie potrebnej miery opatrnosti osoby, ktorá je uvádzaná
do omylu alebo ktorej omyl chce páchateľ využiť.

Samotnéklamstvo,činepravdiváskutočnosť,niejesamaosebeuvedenímdoomylu,alekaždáosobaje
iná a každý vníma tvrdenia a konania iných osôb, na základe svojich životných skúseností a vedomostí,
inak. Lož, ktorá môže uviesť do omylu jednu osobu, nemusí uviesť do omylu inú osobu.

Preto je vždy nevyhnutné, každé podozrenie z tohto trestného činu posudzovať osobitne
a nepaušalizovať ho na všetky prípady. Z obvyklej miery opatrnosti však vyplýva aj to, že na vyvodenie
trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu podvodu sa inak nevyžaduje, aby klamaný
poškodený musel vynaložiť nejaké špeciálne úsilie, ktoré inak v obdobných prípadoch nie je bežné.

Ak osoba konajúca v omyle konala v tzv. ospravedlniteľnom omyle, teda okolnosti prípadu boli také,
že si nepočínala nedbalo, resp. konala s bežnou opatrnosťou, ktorú možno požadovať za podobných
okolností prípadu od osôb s obdobným postavením ako mala osoba konajúca v omyle, nie je možné
konštatovať, že nedodržala povinnú mieru opatrnosti.

Účelom trestného činu podvodu je nielen ochrana pred rafinovaným útokom ľstivosti, ktorému môže
jednotlivec len ťažko čeliť, ale aj ochrana proti takému ľstivému konaniu alebo tvrdeniu, ktorého
nepravdivosť nie je možné ihneď prehliadnuť a presvedčiť sa o pravom stave, stačí oklamanie dôvery
obvyklej v živote.

Pri trestnom čine podvodu je potrebné posudzovať dva aspekty, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú. Prvým
je osoba páchateľa, t. j. osoba, ktorá klame a uvádza nepravdivé skutočnosti a uvádza poškodeného do
omylu a druhým je osoba poškodeného, t. j. oklamaná osoba, ktorej sú uvádzané nepravdivé okolnosti
a ktorá nemá vedomosť, že tieto uvádzané okolnosti nie sú v súlade so skutočnosťou.Vyššie popísané konanie obžalovaného, podľa názoru krajského súdu, predstavuje od počiatku cielené
kvalifikované konanie spočívajúce v klamstve a zavádzaní poškodenej s úmyslom vylákať od nej

finančné prostriedky, s cieľom obohatiť sa na úkor poškodenej.

Čo sa týka osoby poškodenej, je potrebné vyzdvihnúť jednak jej vek, táto v čase prvého kontaktu
s obžalovaným mala vyše 70 rokov, ako aj s tým spojenú dôveru u obžalovaného, ktorá bola umocnená
o to viac, že osobne poznala svedka J., ktorý ju na obžalovaného nakontaktoval a rovnako tak poznala

aj právnika F. M.. Práve vyššie uvedená skutočnosť v poškodenej vzbudila dôveru, a preto aj napriek
tomu, že nebola znalá práva, príkaznú zmluvu (vidiac v nej tak sumu 32.000,- eur, ktorú obžalovanému
poskytla, ako aj jednotlivé potvrdenia o poskytnutí finančných prostriedkov), podpísala a z rovnakého
dôvodu ani nerozporovala dátumy na jednotlivých potvrdeniach o poskytnutí finančných prostriedkov
obžalovanému v celkovej sume 32.000,- eur.

Krajský súd tak konštatuje, že poškodená bola aktívnym cieleným konaním obžalovaného klamaná
a zavádzaná bez možnosť presvedčiť sa o pravdivosti tvrdení obžalovaného. Obžalovaný si
systematicky a sofistikovane vybudoval u poškodenej dôveru, že peniaze, ktoré si od nej vypýtal pod
sľubom reálneho vymoženia pohľadávky a ktoré mu dobrovoľne odovzdala, budú skutočne použité
v súlade s týmito sľubmi.

Nie je možné súhlasiť s obranou obžalovaného, že z obsahu jednotlivých potvrdení o prevzatí finančnej
hotovosti spolu vo výške 32.000,- eur vyplýva, že tieto prostriedky boli poškodenou poskytnuté ako
zálohovéplatbynaodmenu,anieakozálohovéplatbynatzv.režijnénáklady.Krajskýsúdmávdanomza
potrebnéuviesť,žeskutočnosť,žemaloísťopeniazepoužiténavýdavkyprávevsúvislostisvymáhaním

pohľadávky, vyplýva tak z výpovede poškodenej, ako aj z výpovede svedka F. M., ktorý uviedol, že
poškodenej odporučil, aby si veci pokryla zmluvne, čím zjavne bol sledovaný účel právne zmluvou pokryť
odovzdania peňazí obžalovanému, keďže poškodená v tom čase nemala žiaden doklad o odovzdaní
finančnej čiastky pre obžalovaného.

Skutočnosť, že došlo k vymoženiu pohľadávky v civilnom konaní, nemožno pričítať obžalovanému. Tieto
skutočnosti neznamenajú, že obžalovaný mohol dôvodne očakávať ich splnenie, a teda splnenie svojho
prezentovaného záväzku vymôcť jej pohľadávku.

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní argumentuje tým, že už pri prvom stretnutí s poškodenou došlo

k uzatvoreniu príkaznej zmluvy ústnou formou, krajský súd opakovane poukazuje na podvodné konanie
obžalovaného už pri prvom kontakte s poškodenou, kedy ju uviedol do omylu, predstierajúc, že je
zamestnancom vymáhačskej spoločnosti EAGLE Security. Nelogicky v danom smere potom vyznieva
následné uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodenou ako postupcom a spoločnosťou
EAGLE Security ako postupníkom, uzavretie ktorej obžalovaný nepopiera. Ako vyplýva z výpovede

obžalovaného, po uzavretí zmluvy o postúpení došlo k stretnutiu poškodenej s ľuďmi v Bratislave, on
bol v tom čase len sprostredkovateľ, no po danom stretnutí mu poškodená oznámila, že nechce, aby to
títo ľudia „robili“ (vymáhali pohľadávku), mala strach. Poškodenej mu prišlo ľúto, preto dňa 13.07.2015
uzatvoril s poškodenou príkaznú zmluvu a po overení podpisov u notára „pracoval“ na tom ďalej už
sám ako fyzická osoba. Z uvedeného je teda zrejmé, že k ústnej príkaznej zmluvy medzi poškodenou

ako príkazcom a obžalovaným ako príkazníkom nedošlo pri ich prvom stretnutí, ale až dňa 13.07.2015
v písomnej forme. Pokiaľ obžalovaný trvá na tom, že bola ústne uzavretá príkazná zmluva už pri
prvom stretnutí s poškodenou, nie je krajskému súdu známe, prečo by následne dňa 13.07.2015 bola
uzatváraná príkazná zmluva medzi rovnakými zmluvnými stranami ale už v písomnej forme, keďže ústne
uzavretá zmluva by mala byť aj naďalej platná a navyše z jeho výpovede vyplýva, že ešte pred uzavretím

príkaznejzmluvymupoškodenávyplatilazálohu5.000,-eur,atopoichprvomstretnutí.Tietoskutočnosti
bez akýchkoľvek pochýb preukazujú priamy úmysel obžalovaného, pokiaľ ide o spáchanie podvodu.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že skutok tak, ako sa
kladie obžalovanému za vinu, sa stal a tento spáchal obžalovaný, a to formou priameho úmyslu podľa

§ 15 písm. a) Tr. zákona. V tomto smere považuje odvolací súd odvolacie námietky obžalovaného
úmysel podviesť poškodenú, za neopodstatnené.Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie
niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona, odňatím slobody až na štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Podľa§221ods.3písm.a/Tr.zákona,odňatímslobodynadvarokyažosemrokovsapáchateľpotrestá,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

Vyššie citované ustanovenie 221 ods. 3 písm. a) Tr. zákona je kvalifikovanou skutkovou podstatou,
pričom v danom prípade kvalifikačným znakom bolo spôsobenie škody v značnom rozsahu.
Podľa § 2 ods. 1 Tr. zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť

viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa
priaznivejší.

Citované ustanovenie o časovej pôsobnosti upravuje možnú konkurenciu viacerých zákonov (rozumejú
sa ňou všetky zákony od času spáchania trestného činu dovtedy, keď sa o trestnom čine rozhoduje, a to

i na odvolacom súde) tak, že pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu sa použije ten (Trestný)
zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Pokiaľ ide o právne posúdenie okresným súdom ustáleného konania obžalovaného, je potrebné uviesť,
že medzi rozhodnutím okresného súdu a rozhodovaním krajského súdu o odvolaní obžalovaného

nadobudolúčinnosťzákonč.40/2024Z.z.ač.214/2024Z.z.(dňa06.08.2024),ktorýmidošlokzásadnej
zmene (nielen) v ustanoveniach Trestného zákona. Krajský súd tak musel pri svojom rozhodovaní
s poukazom na § 2 ods. 1 Tr. zákona zohľadniť vyššie uvedenú novelu Trestného zákona, teda
objektívnu skutočnosť, ktorá nastala po vyhlásení napadnutého rozsudku.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca
sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa
rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca
sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci
a rozsahu činu.

Novela Trestného zákona je pre obžalovaného konkrétne priaznivejšia z hľadiska posudzovania škody
ako kvalifikačného znaku (už nie je možné ním spáchaný trestný čin posúdiť ako spáchaný v značnom
rozsahu, ale len v rozsahu väčšom a predovšetkým zmiernenia trestnej sadzby trestu odňatia slobody
až na štyri roky oproti tej predošlej v rozmedzí dva až osem rokov).

Vyššie uvedené zmeny nemohli byť, samozrejme, okresnému súdu v čase jeho rozhodovania známe,
no krajský súd na nich v dôsledku vyššie uvedeného prihliadal a musel konštatovať rozpor s Trestným
zákonom.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd musel posúdiť konanie obžalovaného po právnej stránke
miernejšie, a to ako prečin podvodu § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.

Pravidlo „ultima ratio“ možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods.
2 Tr. zákona, teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri prečinoch (uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 13. augusta 2013, sp. zn. 2Tdo 35/2013). Materiálny korektív, ktorý je v preskúmavanej veci
daný mierou závažnosti je v prípade dotknutého činu nepochybne naplnený v intenzite charakteristickej
pre trestný čin. To je predovšetkým určené výškou škody, ku spôsobeniu ktorej konaním obžalovaného
došlo a ktorá je ako väčšia škoda i okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby
(§ 221 ods. 2 Tr. zákona). Platí, že občianskoprávny vzťah má vlastný právny rámec určený

ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ak však konaním fyzickej osoby v priebehu dotknutých udalostí
dôjde k naplneniu zákonných znakov trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
a následne súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa Trestného poriadku. Odvolací
súd opakuje, že aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ak páchateľ svojím konanímnaplní zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom
konaní a súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa Trestného poriadku.

Okrem výroku o vine, krajský súd ako súd odvolací na podklade odvolania obžalovaného a odvolania
prokurátora, preskúmal aj výrok o treste v napadnutom rozsudku.

Krajský súd zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu porušil ustanovenia Trestného zákona a uložil
aj neprimeraný trest odňatia slobody, pričom k uvedenému došlo v dôsledku nadobudnutia účinnosti

zákona č. 40/2024 dňa 06.08.2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Tr. zákon.

Ako už krajský súd vyššie konštatoval, vzhľadom na novelu Trestného zákona, vychádzajúc z § 2 ods.
1 Tr. zákona, konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2
Tr. zákona účinného od 06.08.2024, keďže na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že iného uviedol
do omylu a na cudzom majetku tak spôsobil škodu väčšiu.

Okresným súdom uložený trest odňatia slobody bol ukladaný podľa vtedy platnej právnej úpravy
v sadzbe dva roky až osem rokov. Po zmene Trestného zákona je možné za uvedený trestný čin uložiť
trest odňatia slobody až na štyri roky.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát odsúdený vždy za majetkovú
trestnú činnosť, pričom vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Z centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol 17-krát postihnutý za priestupky
na úseku dopravy.

Krajský súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku prokurátora, že trest odňatia slobody na dolnej hranici
s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody s ustanovením skúšobnej doby rovnako tak
na dolnej hranici, je vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti, za ktorých malo dôjsť k spáchaniu
trestného činu, v rozpore so zásadami ukladania trestu. Vzhľadom však k zmene právnej kvalifikácie
žalovaného trestného činu, prichádzalo do úvahy ukladanie trestu v trestnej sadzbe až na štyri roky,

pričom majúc na zreteli zásady pre ukladanie trestu a vyššie rozvedené okolnosti, za ktorých bol
žalovaný trestný čin spáchaný, a ktoré charakterizujú pomery obžalovaného, jeho osobu a možnosti
jeho nápravy, ako aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana
spoločnosti pred obžalovaným spočívajúca v tom, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorenie podmienok na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a okolnosť, aby uložený

trest súčasne iných odradil od páchania trestných činov a zároveň vyjadroval morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou, dospel krajský súd k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov
s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, predstavuje trest na nápravu obžalovaného
a ochranu spoločnosti primeraný a dostatočne individualizovaný.

Okresný súd správne a zákonne rozhodol o náhrade škody, ktorú si poškodená riadne a včas uplatnila,
čo do dôvodu a výšky, preto krajský súd nemal dôvod na výroku o škode nič meniť a o náhrade škody
rozhodol rovnako ako okresný súd.

Z uvedených dôvodov krajský súd na podklade podaných odvolaní obžalovaným a prokurátorom

postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu
a rozhodol vo veci sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.