Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/150/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2723200111
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2723200111.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dominika Horváthová a sudkýň:

JUDr.EvaBehranováaJUDr.ĽubicaSpálová,vsporežalobcu:RozhlasatelevíziaSlovenska,sosídlom
Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa B.
C., o zaplatenie sumy 70,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Senica č.k. SI-5C/13/2023-36 zo dňa 19. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomprvoinštančnýsúdvýrokomI.žalobuzamietolavýrokomII.otrováchkonania

rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie § 3, § 4 ods. 1, § 10 ods. 1 až 5, § 6 ods. 1, 5
a 6 zák. č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 150 ods. 1 a 2, § 151 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica
dňa 2.2.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 70,36 eur, poštovné vo
výške 2,10 eur a náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca je verejnoprávna
inštitúcia zriadená na základe Zák. č. 532/2010 Z.z. a žalovaná je zo zákona platiteľom úhrady za služby
verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona vo výške 4,64 eur podľa § 6 ods. 1 zákona s periodicitou platenia
úhrad mesačne. Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaná ku dňu podania žaloby na súd nezaplatila
úhradu za obdobie od 1.4.2021 do 31.3.2022. Žalobca výzvou zo dňa 31.3.2022 vyzval žalovanú na

zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko
žalovaná nezaplatila požadovanú úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej
výzvy je žalovaná povinná zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovanej predstavuje sumu 53,36 eur, sumu 2,10
eur za zaplatené poštovné a 17 eur pokutu. Žalovaná v podanom odpore voči platobnému rozkazu
uviedla, že býva v prenájme, nakoľko rodinný dom predala v roku 2022. O predaji domu informovala
žalobcu. Počas bývania v rodinnom dome poplatky boli uhrádzané, aj keď boli vystavované na meno
matky žalovanej. Po ukončení dedičského konania po matke žalovanej, dom prešiel do vlastníctva

žalovanej a žalovaná platila poplatky na svoje meno. Žalobca od žalovanej vyžaduje platby za obdobie,
za ktoré žalovaná poplatky uhradila. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a zistil z Prehľadu
predpisov a platieb (č. l. 6) súd zistil, že žalovaná neuhradila žalobcovi za obdobie od 01.1.2019 do
15.3.2022 platby za poskytovanie služby verejnosti zo strany žalobcu v celkovej sume 55,46 eur, pričomza obdobie ktoré je predmetom žaloby od 1.4.2021 do 31.3.2022 má od žalobcu vykázané úhrady
za každý mesiac uvedeného obdobia po 4,64 eur mesačne. Z výsledkov vykonaného dokazovania
teda mal súd za preukázané, že žalobca uplatnil voči žalovanej pohľadávku za neuhradené platby za

obdobie od 1.4.2021 do 31.3.2022, čo je v žalobe výslovne uvedené (č.l. 2 spisu: ... 11 neuhradených
mesačných predpisov v kontrolovanom období 1.4.2021 až 31.3.2022 ... ). Petit žaloby je určený nielen
sumou, ktorú žalobca voči žalovanej uplatňuje, ale aj uvedením skutkových tvrdení, o ktoré žalobný
petit opiera (11 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období 1.4.2021 až 31.3.2022).
Táto v žalobe tvrdená skutočnosť však nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu. Z prehľadu platieb

doloženéhodospisuzostranyžalobcu(č.l.6-7)vyplýva,žežalovanáuhradilažalobcovizakaždýmesiac
žalovaného obdobia od 1.4.2021 do 31.3.2022 predpis v sume 4,64eur a to platbami s evidovaným
dátumom dňa 15.4.2021, dňa 17.5.2021, dňa 14.6.2021, dňa 13.7.2021, dňa 13.8.2021, dňa 14.9.2021,
dňa14.10.2021,dňa11.11.2021,dňa13.12.2021,dňa12.1.2022,dňa15.2.2022adňa15.3.2022.Takže
za žalované obdobie žalovaná na platbách nemá žiadny nedoplatok a v danej časti súd žalobe nemohol
vyhovieť. Potom aj výzva na úhradu pohľadávky je bezdôvodná a preto žalobcovi nemohol vzniknúť ani

nárok na pokutu vo výške 17 eur za zaslanie výzvy. Z uvedeného dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal, že by žalovaná za žalované obdobie od 1.4.2021 do 31.3.2022
žalobcovi neuhradila mesačné platby 4,64 eur mesačne. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255
ods. 1 CSP a žalobcovi ako neúspešnému nepriznal náhradu trov konania, žalovanej nepriznal nárok
na náhradu trov konania z dôvodu, že trovy konania žalovaná neuplatnila a ani jej podľa spisu trovy

konania nevznikli.

4. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP
s tým, že sa domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil napadnutý
rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby ho zmenil

tak, že žalobe vyhovie.

5. Odvolanie odôvodnil tým, že z dôvodu enormného počtu platiteľov (v zmysle § 3 Zákona je platiteľom
každý odberateľ elektriny a zamestnávateľ s aspoň troma zamestnancami) žalobca vedie spomenutú
evidenciu platiteľov v elektronickej podobe. Výstupom z tejto evidencie je potom k žalobe priložený

prehľad predpisov a platieb. Podľa názoru žalobcu tento prehľad predpisov a platieb preto dostatočne
preukazuje povinnosť uhradiť žalovanú sumu, žalobcovi zákon totiž ani neumožňuje nárok preukazovať
iným spôsobom. Prehľad predpisov a platieb je rozdelený na dve časti. Prehľad predpisov sa skladá z
mesačných prepisov za konkrétne obdobie, v ktorom je platiteľ povinný platiť úhrady za služby verejnosti
poskytované RTVS. V prehľade platieb sú uvedené platby, ktoré platiteľ vykonal a v akej výške. Poukázal

na rozsudok Krajského súdu v Brne, sp. zn. 16Co 579/87 zo dňa 04.02.1988 v tom smere, že ak
dlžník neuvedie pri plnení dlhu, ktorý z viacerých dlhov chce plniť, uhradí sa dlh najskôr splatný ak keď
by mohol byť aj premlčaný. Vzhľadom na uvedené žalobca dopĺňa, že žalovaná pri svojich platbách
uviedla obdobie, za ktoré platí len pri platbách, ktoré žalobca eviduje zo dňa 16.03.2020 vo výške 13,92
eur, 14.4.2020 vo výške 4,64 eur, 15.5.2020 vo výške 4,64 eur a 15.6.2020 vo výške 4,64 eur. Pri

ostatných platbách, ktoré žalovaná uskutočnila neuvidela obdobie, za ktoré platí, a preto boli započítané
na pohľadávky žalobcu najskôr splatné. (do prílohy žalobca dopĺňa výpis platieb z interného systému).
Poukázal aj na závery Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/67/2021 zo dňa 14.02.2022.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1 CSP), s

prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,

že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom toho, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do

dôvodnosti uplatneného nároku voči žalovanej.

8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
(výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľa, dopĺňa iba nasledovné:

9. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

10. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

11. Odvolateľ namieta nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že by
žalovaná mala na koncesionárskych poplatkoch nedoplatok za obdobie od 01.04.2021 do 31.03.2022
(ďalej aj ako „rozhodné obdobie“), v dôsledku čoho vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú. Argumentuje
tým, že žalovaná pri platbách neoznačila obdobie, za ktoré platí, a preto boli jej platby započítané na
pohľadávky žalobcu najskôr splatné. Odvolací súd preskúmal obsah spisu a zhodne so súdom prvej

inštancie zistil, že žalobca výslovne v žalobe uviedol, že sa domáha platieb za rozhodné obdobie, ktoré
žalovaná neuhradila, pričom priložil Sumár predpisov a platieb (č.l. 5), z ktorého vyplynulo, že na meno
žalovanej od januára 2018 do februára 2020 neeviduje žiadnu úhradu, v marci 2020 žalovaná uhradila
sumu 13,92 eur a od apríla do marca 2022 uhrádzala po 4,64 eur.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti (§ 150 ods. 1
CSP) znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej
normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné
právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce
skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť

substancované tvrdenia. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať
pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Odvolací súd konštatuje,
že žalobca v žalobnom návrhu presne vymedzil obdobie, za ktoré si uplatňuje nedoplatok na
koncesionárskych poplatkoch (od 01.04.2021 do 31.03.2022) a predložil listiny, ktorými mal v úmysle
nedoplatok preukázať. V žalobe však nie je ani zmienka o tom, že by žalobca mal mať nárok na poplatky

aj za iné obdobie, než sám vymedzil, prípadne, že by platby žalovanej z dôvodu predošlého nedoplatku
mali byť priradené na skôr splatnú pohľadávku. Z prílohy k žalobe – Výzva na zaplatenie nedoplatku
(č.l. 4) síce vyplýva, že žalobca vypočítal nedoplatok za širšie vymedzené obdobie – od 14.12.2018 do
31.13.2022,zčohosamalsúdprvejinštanciepodľažalobcudomnievať,žežalovanámalanedoplatokna
poplatkoch za obdobie, ktoré predchádzalo rozhodnému obdobiu. Žalovaná však v rámci svojej aktívnej

procesnej obrany namietla, že jej matka (predošlá vlastníčka odberného miesta) zomrela v novembri
2018 a až do ukončenia dedičského konania chodili predpisy na koncesionárske poplatky na jej meno,
ktoré ona, ako dedička, aj uhrádzala. Pripojila aj mailové správy adresované žalobcovi, kde opakovane
uvádzala, že platby v mene zosnulej matky uhrádzala až do decembra 2019 a následne platila už vo
svojom mene. Žalobca prijatie platieb od žalovanej (hoci uhrádzaných žalovanou na predpis vstavený na

meno jej zosnulej matky, avšak týkajúci sa totožného odberného miesta) nepoprel. Tvrdenia žalovanej
korešpondujú aj so žalobcom predloženým sumárom platieb, kde sú v mene žalovanej evidované platby
od januára 2020 (resp. v marci 2020 je evidovaná súhrnná platba za 3 mesiace – t.j. január až marec
2020 a následne platby po 4,64 eur, teda mesačne).

13. Hoci je potrebné dať za pravdu žalobcovi v tom, že v zmysle § 3 zák. č. 340/2012 Z. z. je platiteľom
úhrady fyzická osoba, ktorá je evidovaná ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste (preto
oddecembra2018–posmrtipôvodnejodberateľkyelektriny(matkyžalovanej)bolopotrebnézaplatiteľa
úhrady považovať žalovanú), pokiaľ však žalovaná platby za obdobie od decembra 2018 do januára2020 uhrádzala na meno svojej matky a žalobca úhradu týchto platieb nepoprel, potom je potrebné
vychádzať z toho, že platba vzťahujúca sa k odbernému miestu bola žalobcovi plnená, aj keď predpis
nebol v období od decembra 2018 do januára 2020 vystavený na meno žalovanej. Pokiaľ by tomu tak

nebolo, žalobca by si za jedno odberné miesto uplatňoval koncesionársky poplatok duplicitne, teda od
dvoch osôb.

14. Odvolací súd dáva do pozornosti aj to, že súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy
neposkytujú ochranu právnemu vzťahu, právu ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca

nežiadal. Súd sa teda v sporovom konaní nebude vecne zaoberať iným právnym vzťahom, iným právom,
ani iným plnením (čo do druhu alebo výšky), než aké sú uvedené v žalobe a nemôže priznať iné
plnenie, ako je žiadané v petite. (pozri komentár k § 216 CSP – Števček a kol., C.H. Beck, 2016).
Súd prvej inštancie teda správne vychádzal z toho, že ak žalobca žalobou žiadal plnenie, ktoré malo
predstavovať nedoplatok na koncesionárskych poplatkoch za konkrétne vymedzené obdobie, a to od
01.04.2021 do 31.03.2022, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v tomto období žalovaná

poplatky riadne uhrádzala a netvrdil a ani nepreukazoval, že jej platby by mali byť priradené k skôr
splatnej pohľadávke žalobcu (resp. skôr splatnému nedoplatku), pričom v dôsledku účinnej procesnej
obrany žalovanej (žalobcom nepopretej) spočívajúcej v tvrdení, že platby za odberné miesto za obdobie
predchádzajúce rozhodnému obdobiu uhrádzala v mene jej matky, nepreukázal ani to, že by dôvodne
evidoval akýkoľvek nedoplatok vzťahujúci sa k odbernému miestu, potom správne vyhodnotil žalobu ako

nedôvodnú, čo viedlo k jej zamietnutiu. Úlohou súdu nie je dotvárať si skutkový stav, ani domýšľať si
skutkové tvrdenia podľa želania žalobcu.

15. Na základe vyššie uvedeného potom odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie,
včítane závislého a vzhľadom na spôsob rozhodnutia aj vecne správneho výroku II. o náhrade trov

prvoinštančného konania, s použitím § 387 CSP, potvrdil.

16. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

17.Vzmysle§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

18. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

19. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s čl. 17 CSP, keď
v odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak ich
náhradu si neuplatnila, k odvolaniu sa nevyjadrila a zo spisu nevyplýva, že by jej akékoľvek trovy vznikli,
preto odvolací súd v súlade so zásadou procesnej ekonómie žalovanej ich náhradu nepriznal.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).