Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. február 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-6Csp/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2523200098
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2523200098.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci sporu žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: F. H., X.. XX.XX.XXXX, V. L.
G. XXX/XX, R., zastúpená: WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov, IČO:
50 680 552 o zaplatenie 4.478,75 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (Poštová banka, a.s.) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa

25.03.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.158,69 Eur, úrok z
istinyvovýške280,41Eur,úrokzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy4.158,69Eurod24.05.2016
do zaplatenia, poplatky vo výške 39,65 Eur, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 07.07.2015 uzatvoril žalobca v právnom postavení veriteľa
a žalovaný v právnom postavení dlžníka zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou boli okrem iného obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery. Žalovaný

svojim podpisom na zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom.
Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 4.200,- Eur. Žalovaný sa
v zmysle zmluvy zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia
podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného
s plnením úveru žalobca v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením
§ 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka upozornil žalovaného na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru a nakoľko žalovaný na upozornenie nereagoval, vyhlásil dňa 23.05.2016 úver za predčasne

splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný dlžnú sumu z úveru neuhradil, a to ani
len čiastočne. Jednotlivé splátky žalovaného do zosplatnenia úveru sú uvedené v aktuálnom stave
úveru v časti zaplatené splátky. Žalobca pred podaním žaloby, výzvou zo dňa 27.02.2019 opätovne
vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný však do dnešného dňa žiadnu ďalšiu splátku úveru
neuhradil. V súlade so zmluvnými dokumentami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý
úver žalobcovi aj úroky. V zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 16,90 % ročne. Žalobca
si uplatňuje voči žalovanému od momentu zosplatnenia úveru len zákonné úroky z omeškania a to v

súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. V nadväznosti na to je
výška úroku z omeškania určená vo výške 5,05%. Určujúcim dátumom pre začatie úročenia zákonným
úrokom, a to percentom z dlžnej istiny úveru po jeho zosplatnení je deň nasledujúci po zosplatnení
úveru. Ako dôkazy žalobca predložil aktuálny stav úveru, upozornenie - výzva na splatenie dlžnej častiúveru zo dňa 27.04.2016, podací hárok č. U., výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 23.05.2016, Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička zo dňa 07.07.2015, podací hárok č. U., č. U., predžalobnú výzvu
zo dňa 27.02.2019, výpis z úverového registra, Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery.

3. Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 23Up/365/2019 dňa 04.04.2019 vydal platobný rozkaz, ktorým
rozhodol, že žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť
žalobcovi istinu 4.478,75 Eur, úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 4.158,69 Eur od 24.05.2016 do
zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor.

4. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, ktorý odôvodnila tým, že obchodné podmienky boli
neplatne inkorporované. Žalovaná podpísala formulárovú zmluvu tak, ako ju na podpis pripravil žalobca.
Žalovaná formulárovú zmluvu podpísala, ale Obchodné podmienky nikdy neprevzala, nikdy jej neboli
doručené, nikdy sa s nimi neoboznámila a nikdy s nimi neprejavila súhlas. Z tohto dôvodu Obchodné
podmienky neboli do zmluvy platne inkorporované a žalovaná nimi nemôže byť viazaná. Žalovaná tiež

uviedla dôvody, ktoré spôsobili bezúročnosť a bezpoplatkovosťou úveru. Podľa žalovanej je zmluva
v hrubom rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, smernicou Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS, zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a Občianskym zákonníkom. V
zmluve nie sú uvedené podstatné náležitosti, resp. sú uvedené nesprávne, a to predpoklady použité na

výpočet RPMN, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a výška, počet a termíny splátok v členení na istiny,
úroky a iné poplatky. Čo sa týka neuvedenia predpokladov pre výpočet RPMN, v zmluve nie sú uvedené,
v zmluve je uvedená len samotná výška RPMN. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa
zmluvy, je v zmluve uvedená vo výške 8.216,04 Eur. Táto suma je podľa žalovanej uvedená nesprávne,

a to z dôvodu, že podľa zmluvy mala zaplatiť 108 splátok po 77- Eur = 8.316,- Eur, čo je o 99,96 Eur viac,
ako je uvedené v zmluve. Následne bola vec postúpená Okresnému súdu Piešťany dňa 07.06.2019.

5. Žalobca sa k odporu žalovanej vyjadril v tom zmysle, že už z ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že zákon počíta s možnosťou neindividuálnych (štandardných) dokumentov typu

všeobecných obchodných podmienok. Navyše, aj pre priemerného spotrebiteľa musí byť zrejmé,
že veľké spoločnosti (vrátane nebankových subjektov) obchodné podmienky používajú aj v záujme
racionalizácie zmluvnej dokumentácie. Samotná zmluva pritom v bode 4.6. obsahuje zreteľný prejav
vôle o tom, že úverové zmluvné podmienky sa stávajú súčasťou zmluvy. Ak žalovaný tento prejav
podpísal, treba ho v zmysle § 40 ods. 1 Obč. zák. považovať za súčasť jeho písomného právneho úkonu.

V prípade, že žalovaný nemal k dispozícii obchodné podmienky, respektíve sa s nimi neoboznámil,
mal možnosť vyjadriť svoj nesúhlas nepodpísaním zmluvy. Podpisom zmluvy žalovaným sa tak stali
jasne určené úverové zmluvné podmienky súčasťou zmluvy. Sama existencia úverových zmluvných
podmienok pritom nepredstavuje neprijateľnú podmienku, pretože ich samotná existencia a inkorporácia
do zmluvy nevytvára ešte medzi účastníkmi zmluvy žiadne práva a povinnosti a nemôže teda mať za

následok ani značnú nerovnováhu v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. K inkorporácii obchodných podmienok
dochádza tým, že strany zmluvy na ne vo svojich prejavoch zhodne odkážu. Na tom nič nemení ani
požiadavka písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.) a na
to nadväzujúca požiadavka podpisu takéhoto právneho úkonu podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákona.
Žalobca má za to, že Zmluva o úvere obsahuje všetky predpoklady výpočtu RPMN. Právny zástupca

žalovaného nešpecifikoval v odpore, ktorý predpoklad podľa jeho názoru v zmluve chýba. Zmluva o
úvere obsahuje nasledovné údaje: Výška schváleného úveru: 4.200,00 Eur Počet mesačných splátok:
108 Dátum konečnej splatnosti úveru: 25.07.2024 Výška mesačnej úhrady anuitnej splátky úveru:
77,00 Eur Úroková sadzba: 16,90% p.a. RPMN a priemerná RPMN na trhu Dátum prvej platby do
25.08.2015Splácanieúveru:mesačnedo25.dňavmesiaciČerpanieúveru:naužzriadenýúčetvbanke.

Interný výpočtový systém banky umožňoval v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere výpočet jednotlivých
splátok anuity len v celých hodnotách bez desatinného čísla. Preto sa mohlo stať, že výška poslednej
splátky bola v nulovej výške, resp. v nižšej, než výška ostatných splátok. Preplatok takto vzniknutý sa
spotrebiteľovi vráti na základe 5.4 Všeobecných obchodných podmienok. Žalobca si taktiež dovoľuje
poznamenať, že od žalovaného nežiadal viac, ako prináleží na sumy uvedené v Zmluve o úvere. Aj z

daného dôvodu má za to, že údaje uvedené v Zmluve o úvere sú uvedené správne. V zmysle uvedeného
je dôvodný záver, že zmluva o úvere má obsahovať údaje v súlade so zákonom tým spôsobom, aby
boli pre spotrebiteľa čitateľné a bez pochybností. Žalobca má za to, že predmetné uvedenie sumy, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť nie je zavádzajúce, je presné a opakovane uvedené v zmluvnej dokumentáciitak, aby bol spotrebiteľ dostatočne informovaný o tom, aká bude jeho celková čiastka, ktorú nakoniec
zaplatí. V časti námietok absencie rozdelenia splátky úveru na istinu, úroky a poplatky žalobca apeloval
na znenie dôvodovej správy k zákonu č. 279/2017 Z. z., ktorý zo zákona č. 129/2010 Z. z. odstránil

také znenie ust. § 9 ods. 2 písm. l), podľa ktorého Zmluva o úvere mala obsahovať výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, a tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR: sp. zn. 3Cdo 146/2017, sp. zn. 3Cdo/56/2018,
sp. zn. 5Cdo/132/2017. Otázku možnosti sankcionovať úver bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou z titulu

absencie rozdelenia splátky na istinu, úroky a poplatky už skúmal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ktorý pritom v Uznesení zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017 uviedol nasledovné: „Vychádzajúc
z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné
ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ

predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť
požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne,
ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Vyššie uvedené
interpretačné prístupy a právne závery najvyššieho súdu sa vzťahujú na právny stav v čase, ktorý

bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. Treba však uviesť, že
zákonomz12.októbra2017č.279/2017Z.z.,ktorýmsameníadopĺňazákonč.483/2001Z.z.obankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z.
v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.04.2018.

6. Uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. 18Csp/59/2019 zo dňa 17.06.2019, právoplatným dňa
23.07.2019, súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava. Na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 1/2019 zo dňa 06.05.2019 uzatvorenej medzi žalobcom ako postupcom a spoločnosťou
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava ako postupníkom, bola
pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, postúpená postupníkovi.

7. Dňa 07.08.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe. Vo vyjadrení namietala aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu s tým, že pohľadávka pôvodného veriteľa bola neplatne zosplatnená a z toho
dôvodu ju nebolo možné platne previesť na inú osobu v zmysle ustanovenia § 92 odsek 8 zákona o
bankách. Postúpenie je neplatné z 3 dôvodov. A to pre rozpor s ustanovením § 17 odsek 1 písmeno
b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neurčitosť právneho úkonu postúpenia, resp. neexistencia
takej pohľadávky, aká je predmetom zmluvy o postúpení a rozpor s ustanovením § 92 odsek 8 zákona
o bankách. Predpokladom na postúpenie pohľadávky je teda skutočnosť, že ide o pohľadávku po
konečnom termíne splatnosti alebo že pôvodný veriteľ platne vyhlásil predčasnú splatnosť podľa ust. §
565 OZ. Pôvodný veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z. z., kedy neposudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
(pričom podľa zákona mal brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa, jeho výdavky a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru).
Vyhlásenie predčasnej splatnosti je teda neplatné z tohto dôvodu a postúpenie je neplatné z dôvodu
rozporu so zákonom č. 129/2010 Z. z. (§ 17 ods. 1 písm. b)). Navyše, žalovaná poukázala na skutočnosť,

že výzva podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka jej nebola žiadnym spôsobom doručená.
Rovnako jej nebolo žiadnym spôsobom doručené oznámenie o zosplatnení sp. úveru podľa ust. § 565
Občianskeho zákonníka. Neoboznámenie spotrebiteľa o možnosti zosplatnenia sp. úveru v zmysle ust.
§ 53 ods. 9, resp. neoboznámenie spotrebiteľa o zosplatnení sp. úveru podľa ust. § 565 Občianskeho
zákonníka má za následok neplatné zosplatnenie sp. úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka a

neplatné postúpenie pohľadávky pre rozpor s ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko podľa Zmluvy
konečná splatnosť má nastať až dňa 25.07.2024. Nakoľko pohľadávka postupcu neexistovala pre rozpor
zosplatnenia s Občianskym zákonníkom v takom rozsahu, v akom je uvedená v zmluve o postúpení
pohľadávok z postupcu na žalobcu, nemohlo dôjsť k jej platnému postúpeniu. Navyše, právny úkon jenásledne postihnutý vadou neurčitosti. Žalovanej nebola doručená žiadna výzva podľa ust. § 92 ods.
8 zákona o bankách a postúpenie je teda neplatné aj z tohto dôvodu. Žalovaná sa tiež vyjadrila, že
obchodnépodmienkynikdyneprevzala,nikdyjejnebolidoručené,nikdysasnimineoboznámilaanikdys

nimi neprejavila súhlas. Obchodné podmienky teda neboli inkorporované platne a žalovaná nimi nemôže
byť viazaná. Žalovaná taktiež uviedla dôvody, pre ktoré by mal byť úver považovaný za bezúročný a
bez poplatkov a to, že v zmluve o úvere nie sú uvedené predpoklady pre výpočet RPMN, v zmluve je
uvedená iba náležitosť RPMN banky 18,30 % p.a.. Taktiež celková čiastka úveru je uvedená v zmluve
nesprávne a pôvodný veriteľ hrubo porušil povinnosti konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 odsek

1 zákona. Žalovaná taktiež namietala neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to z dôvodu, že
zmluva je zmluvou formulárovou, ktorej obsah žalovaná nemohla meniť, mohla ju len ako celok prijať
alebo len ako celok odmietnuť. Zmluva je neplatná z dôvodu, že za pôvodného veriteľa ju nepodpísala
osoba na to oprávnená. Zo zmluvy nie je zrejmé kto, a kedy ju za stranu žalobcu podpísal, ani či
mala táto osoba právo túto zmluvu platne uzavrieť. Zmluva obsahuje iba nejaké nečitateľné podpisy,
pričom k nim nie je priradená osoba podpisujúceho, ani jeho funkcia. Žalovaná taktiež vzniesla námietku

premlčania, a to aj pre prípad, ak by súd vyhodnotil zmluvu ako neplatnú a plnenie na základe zmluvy
ako bezdôvodné obohatenie, ako aj pre prípad, ak by súd vyhodnotil že zmluva, zosplatnenie ako aj
postúpenie pohľadávky boli platné.

8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním doručeným súdu dňa 03.09.2019 s tým, že

nedošlo k porušeniu § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka, § 565 Občianskeho zákonníka ako ani § 92
odsek 8 zákona o bankách. Postupca v posudzovanom prípade podaním zo dňa 27.04.2016 upozornil
žalovaného, že žalovaného vyzval na úhradu dlžných splátok a upozornil ho na možnosť postupu podľa
ust. § 565 OZ. Následne podaním zo dňa 23.05.2016 oznámil žalovanému, že celá pohľadávka zo
zmluvy sa stala splatnou. Postupca toto svoje právo využil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ pre nesplnenie

splátky, ktorá využitiu tohto práva predchádzala po dobu 3 mesiacov. Na základe uvedeného má žalobca
za to, že v konaní bolo preukázané účinné zosplatnenie úveru zo strany postupcu, v dôsledku ktorého
sa všetky splátky úveru splatné do budúcna stali splatnými. K údajnej nejasnosti a neurčitosti výzvy
zo dňa 27.04.2016 si žalobca dovoľuje poukázať na to, že žalovaný nehradil splátky od januára 2016
- 4*77 EUR = 308 EUR. Žalobca má za preukázané, že žalovaná bola dostatočne zrozumiteľne a

určito upozornená na svoje omeškanie, a vyhlásenie predčasnej splatnosti sa stalo v súlade s právnym
poriadkom. Žalobca poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky,
ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ukladá. Žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané,
že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok.

Žalobcapoukázaltiežnaskutočnosť,ževkonanípredložiloznámeniepostupcužalovanémuopostúpení
pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, pričom
relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto
oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy

o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Taktiež skonštatoval, že k postúpeniu pohľadávky
došlo po jej splatnosti a po jej uplatnení na súde. Námietky žalovanej nepovažujú za relevantné.

9. Žalobca na základe výzvy súdu dňa 09.01.2020 oznámil, že žalovaná doposiaľ z dlžnej sumy uhradila

385,- Eur. Z úhrad žalovanej bolo na istinu započítaných 41,31 Eur, na riadny úrok bola započítaná suma
vo výške 343,69 Eur.

10. Na pojednávaní dňa 13.01.2020 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na svojej žalobe v
celom rozsahu, ako aj na písomných podaniach vykonaných žalobcom v tomto spore. Žalobca zdôraznil,

že právny predchodca žalobcu platne uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytnutí úveru. Pri uzatváraní
zmluvy postupoval s odbornou starostlivosťou, ktorá mu vyplýva z právnych predpisov Slovenskej
republiky, zároveň v rámci tejto odbornej starostlivosti skúmal schopnosť žalovaného splácať poskytnutý
úver. Za žalobcu uzatvorili zmluvu osoby na to poverené. Čo sa týka námietok žalovaného podaných už
v tomto spore vo vyjadrení zo dňa 08.08.2019 - tu žalobca, čo sa týka námietky premlčania aj námietok

týkajúcich sa argumentu bezúročnosti, na základe ktorých mal pôvodný veriteľ hrubo porušiť povinnosti
konať s odbornou starostlivosťou, žalobca je toho názoru, že tieto argumenty mohli byť predložené už
v prvom vyjadrení k žalobe, nakoľko tieto argumenty sa netýkajú písomného podania, teda vyjadrenia k
odporu žalobcu. V prípade ak aj súd v rámci sudcovskej koncentrácie pripustí tieto námietky, samotnápohľadávka, ktorú si žalobca vymáha v tomto konaní, nemôže byť premlčaná, nakoľko v prvom rade
nejde o vzťah vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným existoval
riadny platný titul a to zmluva o úvere, ktorá bola platne podpísaná. Tu žalobca poukazuje už na svoju

predošlú argumentáciu a nemôže byť premlčaná ani z dôvodu, že by došlo k zosplatneniu na základe
neuhradenej splátky z mesiaca január 2016, nakoľko podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov
premlčacia lehota pri zosplatnení celého dlhu sa počíta od poslednej neuhradenej splátky a tá bola
splatná v mesiaci máj, v ktorom žalobca uskutočnil úkon zosplatnenia celého dlhu. Žalobca na základe
svojej žaloby a ďalších písomných podaní aj ústneho prednesu navrhuje súdu, aby žalobe vyhovel

v celom rozsahu a žalobca je presvedčený, že riadne preukázal všetky namietané okolnosti ako aj
okolnosti, na základe ktorých by mu mal súd v celom rozsahu vyhovieť. V prípade ak by súd nemal za
riadne preukázané splnenie odbornej starostlivosti zo strany žalobcu pri uzatváraní zmluvy, resp. riadne
poverenie osôb, ktoré podpisovali zmluvu so žalovanou, žalobca je schopný doložiť ďalšie doklady a
dôkazy v lehote určenej súdom.

11. Dňa 25.01.2020 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že bonita žalovanej bola
posudzovaná dopytom na sociálnu poisťovňu, výdavky boli overené dopytom do úverového registra,
žiadateľka si uvádzala rodinný stav rozvedená a žiadne vyživované deti. Finančná analýza, platná v
tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 4.200,- Eur na 9 rokov s mesačnou splátkou
77,- Eur. K námietke žalovaného o neplatnosti zmluvy pre nedostatok na strane pôvodného veriteľa

uvádza, že pôvodný veriteľ z dôvodu ochrany osobných údajov zamestnanca banky im tento dokument
nemohol poskytnúť a vzhľadom na túto skutočnosť navrhuje, aby súd vyzval priamo pôvodného veriteľa
na predloženie tohto dôkazu. K vyjadreniu doložil výpis z registra klientských informácií a obchodné
podmienky pre spotrebiteľské úvery.

12. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 18Csp/59/2019-245 zo dňa 07.10.2020 súd žalobu
zamietol. Súd zároveň priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Voči uvedenému rozsudku podal žalobcu odvolanie. Uznesením č.k. 26CoCsp/7/2021-290 zo dňa
29.06.2021 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13. Proti uvedenú rozsudku podal žalobca dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením č.k. 5Cdo/224/2021-369 zo dňa 30.11.2022, ktorým rozsudok Krajského súdu v
Trnave z 29.06.2021 sp. zn. 26CoCsp/7/2021 a rozsudok Okresného súdu Piešťany zo 07.10.2020
č.k. 18Csp/59/2019-245 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Piešťany na ďalšie konanie. Sporným

podľa predmetného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zostalo, či pohľadávka žalobcu
je premlčaná alebo nie, pričom zároveň konštatoval, že dovolaním napadnuté rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení, nakoľko nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho
súdu(atiežsúduprvejinštancie),ževspotrebiteľskýchvzťahochpremlčaciadobaceléhozosplatneného
dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné

splatenie. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudlo právoplatnosť dňa
07.01.2023.

14. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský
spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci

so spotrebiteľskou zmluvou.

15. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

16. Súd po vrátení veci dovolacím súdom opätovne vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými
dôkazmi predloženými stranami, keď pojednával v neprítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu,

ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili, aby súd pojednával v ich neprítomnosti, pričom z
vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:17. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 07.07.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej
bezhotovostný úver vo výške 4.200,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť 108 mesačnými splátkami

vo výške 77,- Eur, a to k 25. dňu v mesiaci s tým, že dátum prvej platby bol stanovený do 25.08.2015.
V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 16,90 %, ročná percentuálna miera nákladov bola
uvedená vo výške 18,30 %, priemerná RPMN 11,53 % a celková čiastka úveru 8.216,04 Eur. Konečná
splatnosť úveru bola určená na deň 25.07.2024. V zmluve v bode 4.6 bolo uvedené, že právne vzťahy
neupravenévzmluvesariadiaObchodnýmipodmienkyaVšeobecnýmiobchodnýmipodmienkami,ktoré

tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a právnym poriadkom Slovenskej republiky. S tým, že dlžník
svojim podpisom potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi.

18. Z Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery Poštovej banky účinných od 13.6.2015 vyplynulo
z časti VI. upravujúcej splácanie úveru z bodu 6.8., že banka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne
splatný v prípade omeškania dlžníka s platením mesačných úhrad v zmysle zmluvy o úvere, ak je dlžník

v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky a banka upozornila dlžníka na uplatnenie tohto
práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.

19. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 28.02.2019 súd zistil, že žalovanej bol poskytnutý úver dňa
07.07.2015 vo výške 4.200,- Eur. Žalovaná jednotlivými splátkami uhradila celkovú čiastku vo výške

385,- Eur. Posledná úhrada bola zo strany žalovanej uskutočnená dňa 31.12.2015.

20. Upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 27.04.2016 bola žalovaná Poštovou
bankou, a.s. upozornená, že ku dňu 26.04.2016 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere
viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Bola vyzvaná na zaplatenie sumy vo výške 344,15 Eur v lehote

15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Žalovaná bola zároveň upozornená, že v prípade, ak nedôjde
k úhrade uvedenej dlžnej sumy banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka
a vyhlásiť úver predčasne splatným v zmysle príslušných ustanovení zmluvy o úvere a Obchodných
podmienok a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky.

21. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 23.05.2016 právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil,
že nakoľko svojím konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere a Obchodných
podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, stala sa jej úverová pohľadávka k
23.05.2016 predčasne splatnou v celom rozsahu. Dlžná suma vo výške 4.478,75 Eur pozostáva z dlžnej
istiny 4.158,69 Eur, úroku 280,41 Eur, poplatkov za upomienky 39,65 Eur a poistného 0 Eur. Žalobca

zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto
výzvy. Výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 24.05.2016. Zásielka sa vrátila ako neprevzatá v
odbernej lehote.

22.Poštovábanka,a.s.ažalobcauzatvorilidňa06.05.2019ZmluvuopostúpenípohľadávokčísloI/2019,

na základe ktorej bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania postúpená žalobcovi.

23. Na pojednávaní tiež žalobca uviedol, že postupca platne zosplatnil pohľadávku z úveru a túto platne
postúpil na žalobcu. Žalobca preukázal, že jeho právny predchodca v čase pred poskytnutím úveru mal k
dispozícii všetky potrebné informácie, ktorých výsledkom bola platobná schopnosť žalovanej s ohľadom

na výšku jej príjmov, ktorá bola overená dopytom do Sociálnej poisťovne. Žalobca poukázal na to, že sa
v žiadnom prípade nemôže stotožniť s názorom žalovanej, aby akýkoľvek veriteľ, v tomto prípade banka,
bol povinný skúmať osobné výdavky spotrebiteľa, napr. výdavky na bývanie, stravu, cestovanie, nakoľko
nie len že právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje banke tieto informácie získať legitímnym
spôsobom, ale práve naopak v zmysle osobitných právnych predpisov upravujúcich ochranu osobných

údajov, banka nemôže takéto informácie spracovávať, nakoľko v zmysle zákonných ustanovení je za
nezákonné získanie a spracovanie takýchto údajov možné udeliť banke sankciu v podobe peňažnej
pokuty zo strany príslušných inštitúcií. Tvrdenia žalovanej by mohli spôsobiť aj závažné porušenie
ústavného práva na súkromie, pokiaľ by banka svojvoľným spôsobom získavala takéto osobné údaje o
svojichklientoch.PráveztýchtodôvodovNBSvydávaopatreniavzmyslektorýchupravujepostupybánk

a pre posúdenie týchto nákladov môže slúžiť výlučne zohľadnenie životného minima, a v tomto prípade
by so zohľadnením životného minima bola mesačná splátka v sume 77,- Eur v platovej spôsobilosti
žalovanej.24. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

25. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

26. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa

zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak

výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

28. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.

29. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

30. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť
finančnými prostriedkami v hotovosti.

31. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

32. Podľa § 9 ods. 2 písm. g), k) a l) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce
jeho čerpanie, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa

všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.33. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

34. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver,
výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (1)
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom. (2)

35. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie

schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

36. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

37. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

38. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. (1) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené. (2)

39. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“) (v znení účinnom ku dňu
postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými aa) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

41. Podľa § 17 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,

ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

42. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

43. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

44. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

45. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobe
nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu.

46. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom

úvere právny vzťah, ktorý je od jeho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch), keďže zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod a zároveň právny predchodca
žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná

vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti.

47. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.05.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej
zmluvy zo spoločnosti Poštová banka, a.s. ako postupcu na spoločnosť žalobcu ako postupníka.

48. V súvislosti s otázkou platného postúpenia pohľadávky súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní
nebolo preukázané, že by pohľadávka pôvodného veriteľa voči žalovanej bola splatnou, či už z dôvodu
konečnej splatnosti alebo z dôvodu zosplatnenia. Vo Výzve na zaplatenie zo dňa 27.04.2016 banka
upozorňuje žalovanú na to, že je v omeškaní s plnením, s tým, že v prípade neuhradenia dlžného

záväzku v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy, je banka oprávnená využiť ust. § 565 OZ
a vyhlásiť úver za predčasne splatným a žiadať od žalovanej úhradu celej úverovej pohľadávky, avšak
žalobca nepreukázal doručenie uvedenej výzvy zo dňa 27.04.2016 žalovanej, a teda táto výzva ani
nemohla vyvolať voči žalovanej žiadne účinky.

49. Podmienkou platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy v zmysle § 17
ZoSÚ je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávka, ktorá sa
stala splatnou pred týmto termínom. Na druhej strane, postúpenie pohľadávky v rozpore s citovaným
ustanovením má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy, z ktorého
dôvodu nemôže byť žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný.

50. S poukazom na uvedené, pohľadávka z predmetnej zmluvy bola postúpená na žalobcu zmluvou zo
dňa 06.05.2019 bez toho, aby sa stala splatnou pred termínom postúpenia, a preto nebola preukázaná
výnimka zo zákazu prevodu práv vyplývajúcich zo zmluvy na tretiu osobu v zmysle § 17 ZoSÚ. Žalobcataknepreukázalpredpokladypreplatnépostúpenieprávvyplývajúcichzozmluvy,atedaanipredpoklady
pre nadobudnutie týchto práv, čím mu v konaní chýba aktívna vecná legitimácia.

51. Súd dodáva, že k zosplatneniu úveru by ani nemohlo platne dôjsť, a to z dôvodu, že žalobca v konaní
nepreukázal, že veriteľ pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 ZoSÚ). Veriteľ
bol pritom pred uzavretím zmluvy povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, keď mal brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru,

pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
relevantných údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

52. Žalobca predložil súdu iba výpis z úverového registra. I keď žalobca tvrdil, že príjem žalovanej
bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne, súdu takéto potvrdenie nepredložil. Zároveň žalobca

nepreukázal, že by si pôvodný veriteľ za účelom posudzovania bonity od žalovanej vyžiadal doklady
preukazujúce jej príjmy a výdavky a riadne zisťoval relevantné výdavky žalovanej, keď pri posudzovaní
žiadosti o úver nebola v rámci mesačných nákladov žalovanej braná do úvahy žiadna suma. Žalobca
súdu len uviedol, že jeho právny predchodca zistil, že žalovaná je rozvedená, nemá žiadne vyživované
deti, dosahuje príjem 600,- Eur a v úverovom registri má evidovaných 5 žiadostí. O uvedených

tvrdeniach žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz a zároveň ani nezdôvodnil, akým spôsobom jeho
právny predchodca vyhodnocoval tieto údaje, keď posudzoval bonitu žalovanej pred poskytnutím
spotrebiteľského úveru.

53. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, avšak táto

povinnosťnezbavujeveriteľakonaťsodbornoustarostlivosťou,tedavyžiadaťsiodspotrebiteľapotrebné
informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi
a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu,

príp.nezaopatrenédeti).Zákonospotrebiteľskýchúverochvyžadujeskúmaniebonityklientasodbornou
starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7
ods. 1 ZoSÚ, t.j. „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“
je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov,
ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní

relevantných informácií pritom veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom
(ktoré majú byť aj preukázané relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných
dostupných zdrojov, tak aby získal objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa.

54. Pôvodný veriteľ vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval (keď posudzoval schopnosť žalovanej

splácať úver bez riadnych údajov o jej príjmoch a výdavkoch a bez dokladov o nich), čím hrubým
spôsobomporušilsvojepovinnostistanovenév§7ods.1ZoSÚ.Vprípadehrubéhoporušeniapovinnosti
podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov
a zároveň veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. Súd pritom poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/2/2019-106 zo dňa

27.11.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016. Z uvedeného
vyplýva,ževtuprejednávanejvecibybolo(akbyknemudošlo)predčasnézosplatnenieúveruvylúčené,
a to s prihliadnutím na ustanovenie § 11 ods. 2 ZoSÚ.

55. Súd tiež poukazuje na to, že zákonnými podmienkami platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej

zo zmluvy o úvere uzavretej medzi bankou ako veriteľom a klientom ako dlžníkom je nepretržité
omeškanie klienta so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke v trvaní dlhšie ako 90
kalendárnych dní po tom, čo bol písomne vyzvaný bankou na plnenie, pričom tieto musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky.

56. Žalobca spolu so žalobou predložil výzvu zo dňa 27.04.2016, ktorú výzvu by bolo možné považovať
za výzvu banky vyžadovanú ustanovením § 92 ods. 8 ZoB, avšak žalobca nepreukázal, že by táto výzva
bola doručená žalovanej, keďže nepredložil doručenku k tejto výzve.57. Súd dospel k záveru, že z dôvodu nedodržania postupu pri postúpení pohľadávky voči žalovanej v
súlade s ustanovením § 92 ods. 8 ZoB, nie je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaným. Žalobca
totiž v konaní nepreukázal, že by pred postúpením pohľadávky od právneho predchodcu bola žalovanej

v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 ZoB preukázateľne doručená písomná výzva na zaplatenie dlhu
a následne uplynulo viac ako 90 kalendárnych dní od jej doručenia žalovanej, čo je podmienkou pre
vznik oprávnenia banky postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanej inej osobe, ktorá nie je bankou. Z
uvedeného dôvodu postúpenie pohľadávky na žalobcu je v rozpore s vyššie citovaným zákonom, a preto
je tento právny úkon v zmysle § 39 OZ absolútne neplatný, s poukazom na čo nie je žalobca oprávneným

z danej pohľadávky, a teda nie v konaní aktívne vecne legitimovaným (viď. napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018).

58. Podporne súd dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/14/2019-193 zo
dňa 22.05.2019, v ktorom odvolací súd v obdobnej veci uviedol, že „súd prvej inštancie žalobcovi
poskytollehotunapredloženiedôkazovosplnenípodmienokpostúpeniapohľadávky,keďvýzvouzodňa

12.7.2018 vyzval žalobcu na predloženie dokladu preukazujúceho doručenie Výzvy zo dňa 20.10.2009
žalovanému. Obsahom spisu síce je Výzva zo dňa 20.10.2009, dôkaz preukazujúci doručenie výzvy
žalovanému súdu prvej inštancie však žalobca nepredložil. Súd prvej inštancie považoval za relevantný
dôkaz o existencii a doručení výzvy banky žalovanému pred postúpením pohľadávky v zmysle
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý mohol vykonať aj bez návrhu. Uvedený postup

súdu je v súlade s ustanovením § 295 Civilného sporového poriadku (Súd môže vykonať aj tie
dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.) a zásadami, na ktorých spočíva konanie s tzv. slabšou stranou.
Posúdenie splnenia podmienok na postúpenie pohľadávky bankou podľa ustanovenia § 92 ods. 8
zákonaobankáchjenevyhnutnéprevyhodnotenieprávnehoúkonupostúpeniazhľadiskajehoplatnosti,

resp. absolútnej neplatnosti, čo má priamy vplyv na posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu, teda na
výsledok samotného sporu. Za stavu, kedy súd v spotrebiteľskom súdnom spore trvá na dôkaze,
pričom dodávateľ, resp. jeho právny nástupca nepreukáže existenciu ním tvrdenej skutočnosti, ktorá má
byť dokazovaním preukázaná, ustanovenie § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nespornosti
nepopretých skutkových tvrdení sa neuplatní. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých

predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o
bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky, doručenie výzvy dlžníkovi pred postúpením pohľadávky),
postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné. Preto správne súd prvej inštancie žalobu
zamietol po zistení, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, ktorý tak nie je v spore
vecne aktívne legitimovaný.“

59. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní pre neplatnosť postúpenia
pohľadávky (podľa § 39 OZ v spojení s § 17 ZoSÚ, ako aj s § 92 ods. 8 ZoB) bolo potom potrebné žalobu
v celom rozsahu vo výroku I. rozsudku zamietnuť, a keďže žalovaná nie je povinná zaplatiť žalobcovi
istinu, nemohla sa ani dostať do omeškania s jej zaplatením, a preto súd zamietol žalobu aj v časti

úrokov z omeškania.

60. Súd dodáva, že rozhodnutie súdu v tu prejednávanej veci nemôže byť prekvapivým rozhodnutím
pre žalobcu, pretože súd na pojednávaní dňa 02.02.2024 v súlade s § 181 ods. 2 CSP konštatoval
nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, nedostatočné skúmanie bonity žalovanej pred uzavretím

zmluvy, na čo žalobca mohol zareagovať a navrhnúť v konaní ďalšie dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. A zároveň uvedené sporovala počas priebehu celého konania i žalovaná. Vzhľadom na všetko
vyššie uvedené tak tento rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol, nie je možné považovať za prekvapivé
rozhodnutie, ale za dôsledok neunesenia dôkazného bremena žalobcu o splatnosti dlhu. Súd pred
vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania dopytoval žalobcu i vzhľadom na predbežné právne

posúdenie sporu, či má nejaké návrhy na doplnenie dokazovania, na čo žalobca odpovedal, že nemá,
pričom žalobca už mal vedomosť, že splatnosť pred postúpením pohľadávky nepreukázal.

61. Súd zároveň dáva do pozornosti, že nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi
stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2

písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2
ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových
náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje namietanú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g)
zákona o spotrebiteľských úveroch, a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú nazáklade údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve je uvedená výška
mesačnej splátky 77,- Eur. Celkový počet splátok je 108. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná splatiť
je tak 8.316,- Eur (77,- Eur x 108 splátok) a nie čiastka 8.216,04 Eur, tak ako je uvedené v zmluve.

62. Súd dodáva, že cieľom ustanovenia § 11 v spojení s § 9 ZoSÚ je ochrana spotrebiteľa tak,
aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, priamo v nej, poskytnúť všetky
relevantné údaje, na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhoduje, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie,
keďže uvedené údaje predstavujú informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o

jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Vzhľadom k uvedenému, i keby došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky, v prejednávanom prípade by sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym
predchodcovom žalobcu žalovanej považoval v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov.

63. Čo sa týka premlčania a vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej, z výpisu z úverového

účtu je zrejmé, že žalovaná od splátky splatnej dňa 25.1.2016 už nezrealizovala žiadnu platbu. Taktiež
je zrejmé, že mimoriadna splatnosť bola vyhlásená ku dňu 23.5.2016 a vzhľadom na uvedené mohla
byť vyhlásená len pre nezaplatenú splátku splatnú dňa 25.1.2016, keďže splátky boli splatné k 25.dňu
v príslušnom kalendárnom mesiaci. Splatnosť nesplnenej splátky, kvôli ktorej nastala zročnosť celého
dlhu teda nastala dňa 25.1.2016 a premlčacia lehota začala plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh
za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota
na upozornenie spotrebiteľa. Splátka, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, bola splatná
25.01.2016, lehota 3 mesiacov od omeškania uplynula 25.04.2016, premlčacia lehota tak začala plynúť
dňa 26.04.2016 a uplynula by 26.04.2019, pričom právny predchodca žalobcu žalobu podal na súd dňa

25.03.2019, čo znamená, že k premlčaniu nedošlo.

64. Ďalšie argumenty žalobcu a žalovanej súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.).

65. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

66. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

68. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).

69. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, a to i napriek, že
dovolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a tiež i rozhodnutie odvolacieho súdu, nakoľko po
zrušení rozhodnutí dovolacím súdom súd žalobu žalobcu opätovne zamietol, čo v konečnom dôsledku
znamená plnú úspešnosť žalovanej v konaní a jej nárok voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania (t.j. pred súdom prvej inštancie, odvolacím súdom i pred dovolacím súdom) v

rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a
súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).