Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoCsp/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123201364
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123201364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Aleny Radičovej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava – mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti
žalovanej A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. D., E. A. XXXX/XXX, o zaplatenie 7.172,38 eur s

príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 19Csp/11/2023-94
zo dňa 22. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie 7.172,38 eur
s príslušenstvom zamietol a žalovanej náhrada trov konania nepriznal. Na odôvodnenie tohto rozsudku

súduviedol,žežalobcasažalobouvočižalovanejdomáhalzaplateniasumy7.172,38eurspolusúrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.248,96 eur od 04.10.2022 do zaplatenia
a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 399,83 eur. Žalobu odôvodnil tým, že
na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 uzavretej medzi postupcom
VÚB a.s. (ďalej len „postupca") a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej.
Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 19.11.2014 zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol úver

za nasledujúcich podmienok: výška úveru: 9.000,- eur, druh úveru: bezúčelový, typ a výška úrokovej
sadzby: fixná, 11,40 % p. a., spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo dňa 19.11.2014, výška
splátky a splatnosť: 133,15 eur mesačne, k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť
prvej splátky: 15.12.2014, počet splátok: 120, konečná splatnosť úveru: 15.11.2024, RPMN: 11,98 %,
celková čiastka spojená s úverom: 15 103,63 eur. Žalovaná neplnila splátky úveru v
dohodnutých termínoch, čím sa dostala do omeškania, na základe čoho postupca opakovane vyzýval
žalovanú na úhradu dlžnej sumy, a to aj treťou upomienkou - pokus o zmier zo dňa 28.09.2020, kedy

postupca evidoval nesplatené splátky vo výške 410,09 eur. Žalovaná napriek opakovaným výzvam
postupcu, v ktorých ju postupca upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila
svoju povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala
do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornená v
lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka k 22.10.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej
sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške7.172,38 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5.248,96 eur, z riadneho úroku vo výške 1.373,50 eur,
z úroku z omeškania vo výške 511,26 eur a z poplatkov vo výške 38,66 eur. Žalovaná po postúpení
pohľadávky nevykonala žiadne úhrady. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

2. Súd vykonal v spore dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že VÚB a.s. (banka) ako veriteľ dňa
19.11.2014 uzatvorila so žalovanou Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č.
XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanej bezúčelový úver
vo výške 9.000,- eur a žalovaná sa zaviazala za dohodnutých podmienok úver vrátiť do 15.11.2024

v pravidelných 120 mesačných splátkach vo výške 133,15 eur, počnúc dňom 15.12.2014. Ďalej bol
dohodnutý úrok vo výške 11,40 % ročne, bola uvedená výška RPMN 11,98 % a priemerná RPMN vo
výške 11,25 %. Celková čiastka spojená s úverom bola uvedená vo výške 15.103,63 eur. Žalovaná
splácalasplátkyúveru dojúla2020.Potomsplátkyprestalasplácať.Ajpočasobdobiasplácaniaúveru
sa dostávala do omeškania so splácaním. Listom zo dňa 28.09.2020, označeným ako tretia upomienka,
banka vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy 410,09 eur s upozornením na možnosť zosplatnenia

celého dlhu z úveru. Tento list bol žalovanej odoslaný na poštovú prepravu ako to vyplýva z poštového
podacieho hárku. V tomto liste nie je uvedené s ktorou konkrétnou splátkou a v akej výške sa žalovaná
akodlžníčkadostaladoomeškania.Podľažalobcompredloženejlistinybankadňa22.10.2020vyhotovila
list, obsahom ktorého je oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, pričom jej adresátom
bola žalovaná. Potvrdenie o doručení tejto listiny je preukázané kópiou doručenky

(rubová strana). V tomto oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, resp. o
predčasnom splatení zostatku úveru s príslušenstvom nie je uvedené, pre ktorú konkrétnu
splátku úveru banka predčasne a jednorazovo zosplatnila celý dlh, resp. úver. Je v
ňom uvedená celková dlžná suma, a to 5.503,34 eur. Listom zo dňa 13.10.2022 oznámil postupca, teda
banka, žalovanej postúpenie celej pohľadávky na žalobcu. Dôkaz o doručení alebo aspoň o zaslaní tohto

listu žalobca nepredložil ani neoznačil. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020
uzavrela banka so žalobcom zmluvu o postúpení viacerých pohľadávok, medzi inými aj voči žalovanej zo
Zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX, pričom podľa vyčíslenia pohľadávky bola výška pohľadávky žalobcu
voči žalovanej postúpená v sume 7.172,38 eur, pričom pozostávala z istiny úveru v sume
5.248,96 eur, vyčísleného úroku v sume 1.373,50 eur, vyčísleného úroku z omeškania v sume 511,26

eur a neuhradených poplatkov v sume 38,66 eur.

3. Zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 488, § 489, § 491
ods. 1, § 497, § 524 ods.1 a 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.1 a 2, § 9 ods. 1, § 17 ods. 1 a
2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o úvere a podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Uviedol, že žalobca si v konaní
uplatňuje svoje právo na peňažné plnenie (pohľadávku) zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
pričom sa jedná o postúpenú bankovú pohľadávku, teda peňažný záväzok žalovanej voči banke (VÚB
a.s.). Túto pohľadávku mal nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo

dňa 13.11.2020. Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách definuje v citovanom ustanovení §
92 ods. 8 podmienky, z akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke. Podľa súdu
žalobca pohľadávku, ktorej splnenia sa voči žalovanej v tomto konaní domáha, platne nenadobudol. Je
tomu tak pre rozpor zmluvy o postúpení pohľadávok so zákonom, teda pre jej neplatnosť v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Uzavretím tejto zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo dodržané

ustanovenie § 17 ods.1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko predmetom postúpenia nebola
pohľadávka banky po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá
sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti celého úveru nebolo platné, pretože aj keď bolo urobené, veriteľ-postupca v ňom neuviedol
(nekonkretizoval), pre ktorú omeškanú splátku využil svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti súd poukázal na aktuálnu judikatúru súdov Slovenskej republiky, a to
napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024 a uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Prešove. Aj keby sa pre platnosť
samotného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého úveru nevyžadovala uvedená skutočnosť, dôvod
neplatnosti tohto vyhlásenia by spočinul aj v tom, že výzva, ktorá prechádzala tomuto vyhláseniu, teda

list banky z 28.09.2020, takisto neobsahovala údaj o tom, s ktorou konkrétnou splátkou a v akej
výške, bola žalovaná v omeškaní s jej zaplatením. Keďže v deň postúpenia pohľadávky táto pohľadávka
tak ako bola postúpená nebola splatná, nemohla byť platne postúpená z banky na žalobcu pre jej rozpor
s ustanoveniami § 17 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca tedaplatne nenadobudol od VÚB a.s. pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy voči žalovanej,
a preto nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore.

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1, § 262 ods.1 a 2 a § 257
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej len CSP/. Aj
napriek tomu, že žalovaná bola v konaní plne úspešná, v dôsledku čoho by jej patrilo právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, súd vzal do úvahy to, že žalovanej v priebehu konania nevznikli žiadne
trovy konania, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa, a preto jej súd náhradu trov konania v zmysle

§ 257 CSP nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že sa nestotožňuje s
právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, v zmysle ktorého, ak právny predchodca žalobcu
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 22.10.2020, pričom splátka, pre ktorú došlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nebola vo výzve v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

a následne ani v oznámení o zosplatnení presne špecifikovaná, tak uplatnenie práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka nebolo platné (zrejme z dôvodu neurčitosti týchto právnych úkonov, avšak
uvedené konajúci súd ani len neuviedol, čím je rozhodnutie o. i. i nepreskúmateľné). Žalobca poukazuje
najmä na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024, podľa
ktorého:„Dovolacísúdsanestotožňujesnázorom,ktorýprezentovalidovolatelia,žešpecifikáciasplátky,

pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.
Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací
súd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá
vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je označenie
takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení, ak však tieto listiny vymedzenie

relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby len právnym
konštruktom).Považujevšakzavhodnéuviesť,žepokiaľsavykonanýmdokazovanímnepreukážeopak,
treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade
so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka
je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia

tri mesiace po splatnosti.“. Žalobca konštatoval, že v súčasnosti existuje zásadný rozpor ohľadom
náležitostí/obsahu zosplatňujúcej výzvy (resp. výzvy, ktorá zosplatneniu predchádza), kedy dochádza
zdôvodu(diametrálne)odlišnéhoposudzovaniapredmetnejprávnejotázkysúdminavšetkýchúrovniach
k právnej neistote na strane subjektov súkromnoprávnych vzťahov v širšom rozsahu. Podľa názoru
žalobcu je však zároveň nutné v tejto súvislosti zdôrazniť, že výlučne právny názor vyjadrený

senátom 1Cdo vo vyššie uvedenom uznesení možno ohľadom riešenia tejto právnej otázky považovať
za vecne správny, majúci podklad v dotknutých ustanoveniach Občianskeho zákonníka, ale
aj všeobecnej aplikačnej praxe súdov za obdobie od prijatia znenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Pre správnosť tohto právneho názoru svedčí to, že zákon takéto označenie splátky v zosplatňujúcom
úkone, resp. výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka veriteľovi neukladá; v predmetnej veci

posudzované výzvy pred vyhlásením splatnosti, či zosplatňujúca, z hľadiska obsahu uvádzajú celkovú
dlžnú sumu, s ktorou bol dlžník toho času v omeškaní a priemerný spotrebiteľ tak mal vedomosť o výške
sumy, zaplatením ktorej zabráni zosplatneniu úveru; špecifikácia splátky nemá v konečnom dôsledku
žiaden pozitívny dopad na zvýšenie platobnej disciplíny dlžníka-spotrebiteľa, absencia špecifikácie
splátky nestavia spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia; predmetnú otázku posudzovali súdy

približne od roku 2008 – do roku 2024 z rozhodovacej praxe súdov (na všetkých úrovniach) pre banky
požiadavka na špecifikáciu splátky vo výzve zosplatňujúcej, resp. pred zosplatnením nevyplynula,
pričom až v roku 2024 došlo k zásadnej zmene pri posudzovaní obsahu predmetného ustanovenia;
predmetnúproblematikuposudzovaldovolacísúdpririešeníprávnejotázkypremlčania(výsledkomčoho
bol aj judikát publikovaný pod č. R29/2023, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

7Cdo/268/2020z 29. novembra 2022), kedy nevyhnutne musel dovolací súd posudzovať aj
náležitosti jednotlivých výziev (ak posudzoval začiatok plynutia premlčacej doby), pričom nedospel k
záveru o tom, že by zákon veriteľovi ukladal povinnosť uviesť rozhodnú splátku v tej-ktorej
výzve. S ohľadom na uvedené má žalobca za to, že výklad dotknutých zákonných ustanovení v tom
zmysle, že veriteľ je povinný uviesť rozhodnú splátku v upozornení pred zosplatnením podľa

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a rovnako aj v samotnom zosplatnení nemôže v žiadnom ohľade
obstáť, keďže v praktickej realite by veriteľ uvádzal v týchto právnych úkonoch rôzne splátky,
pričom spotrebiteľovi by táto informácia nepriniesla vôbec žiadnu informačnú hodnotu. Naopak by sa
spotrebiteľ paradoxne mohol dostať do informačnej asymetrie práve v prípade, kedy by veriteľ uviedolvo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka akúkoľvek omeškanú splátku, nakoľko by
spotrebiteľ mohol nadobudnúť mylnú domnienku, že uhradením len tejto splátky zabráni zosplatneniu
– čo by však nemohlo nastať, nakoľko pri úhrade (len) tejto splátky by podmienky podľa § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka zostali zachované (spotrebiteľ by bol naďalej v omeškaní so splácaním
dlhu po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, keďže zvyšné splátky neuhradil a zároveň bol upozornený na možné
uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti). Žalobca zároveň upozornil na skutočnosť, že predmetné
znenie Občianskeho zákonníka bolo s účinnosťou od 01.11.2024 novelizované a poukázal
na nové znenia § 53 ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka, čím podľa neho zákonodarca s konečnou

platnosťou vyriešil predmetnú problematiku. Z novelizovaných ustanovení § 53 ods. 9 a 10 Občianskeho
zákonníka je pritom zrejmé, že ani po ich novelizácii nebude „obligatórnou“ náležitosťou výzvy uvedenie
konkrétnej splátky, resp. jej špecifikácia, ale postačujúcim údajom na platné zosplatnenie bude uvedenie
sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní (obdobne ako je splnené v danom prípade a napokon ako činili
veritelia, resp. banky vždy). Veriteľ je aj podľa úpravy účinnej od 01.11.2024 (podľa názoru
žalobcu obdobne ako aj pri úprave účinnej pred 01.11.2024) povinný vo výzve upozorniť spotrebiteľa na

následok zosplatnenia a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní - obligatórnou
náležitosťou takejto výzvy, dokonca pod sankciou neurčitosti, teda ani po účinnosti novelizácie
nebude špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú sa veriteľ chystá úver zosplatniť, resp. pre ktorú úver
zosplatňuje. Jedná sa pritom o reakciu zákonodarcu na rozhodovaciu prax Súdneho dvora
EÚ, ktorá taktiež uvedenú povinnosť konkretizovať splátku, pre ktorú k zosplatneniu došlo, nevyžaduje.

Žalobca potom poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z
01.04.2015, podľa ktorého:„... sú prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu
predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej
právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov
neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany

účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a
plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii
výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“. Tiež podľa nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 796/2016-65 z 22. júna 2017: „Právomoc všeobecných súdov vykladať
zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky „novelizovať“.

Išlo by totiž o porušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že právomoc
meniť zákony patrí Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu zákonodarnej moci, nie teda súdom.
Žalobca uviedol, že z uvedených dôvodov zastáva názor, že zo strany veriteľa nedošlo pri uplatnení
práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti. V
konaní bolo riadne preukázané, že možnosť zosplatnenia úveru bola medzi postupcom a žalovaným

dohodnutá, čo napokon nemal za sporné ani samotný súd. Žalovaný bol preukázane
v omeškaní so zaplatením splátok aspoň tri mesiace, pričom bolo zároveň preukázané, že postupca
upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva v zmysle § 565 Občianskeho
zákonníka (podaním zo dňa 05.05.2022). V zmysle vyššie uvedeného má žalobca za
to, že je zrejmé, že v prípade, ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa

22.10.2020 – toto svoje právo uplatnil v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka a v súlade s aktuálnou
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pre nezaplatenie splátky splatnej dňa
15.07.2020 (t. j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala po dobu troch
mesiacov a pre ktorej nezaplatenie mohol ako jedinej (!) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru) a zároveň
toto svoje právo uplatnil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní

spotrebiteľa(žalovaného)splatenímsplátokpodobudlhšiuako3mesiace,pričomspotrebiteľ(žalovaný)
bol nesporne na toto oprávnenie veriteľa upozornený (podaním zo dňa 28.09.2020). Napokon žalobca
poukázal na rozhodovaciu prax odvolacích súdov, ktoré potvrdzujú jeho právny názor, že povinnosť
špecifikovať splátku, pre ktorú dochádza k zosplatneniu úveru, zákon veriteľovi neukladá.
Záverom potom žalobca uviedol, že sa nestotožňuje ani s tým, že by bez uvedenia splátky,

pre ktorú dochádza k zosplatneniu v upozornení na možné zosplatnenie, resp. v samotnom
úkone, ktorým veriteľ dosiahol splatnosť dlhu dlžníkov, boli takéto právne úkony neurčité. Prejav vôle
je totiž neurčitý len v tých prípadoch, pokiaľ je neistý jeho obsah, t. j. keď sa konajúcemu
nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom stanoviť. Z obsahu uvedených úkonov je však celkom
zrejmý úmysel veriteľa, t. j. upozornenie dlžníka v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na to, že

je v omeškaní po dobu viac ako 3 mesiacov, je z neho zrejmá aj celková výška jeho omeškania a rovnako
upozornenie na to, že v prípade, ak omeškané plnenie neuhradí v dodatočnej lehote, je veriteľ
oprávnený žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Rovnako z obsahu zosplatnenia je zrejmá vôľa
veriteľa, aby nastala splatnosť celej pohľadávky z dôvodu porušenia povinností na stranedlžníka – nedodržania jeho platobnej disciplíny. Z obsahu týchto úkonov je teda bez akýchkoľvek
pochybností zrejmá vôľa konajúcej osoby, čo vylučuje možné právne posúdenie uvedených právnych
úkonov ako neurčitých. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu podľa názoru žalobcu

absentuje vysvetlenie, v čom identifikoval neurčitosť právnych úkonov, t. j. ako konkrétne sa
pri absencii určenia splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie (za dodržania podmienok podľa § 53 ods. 9 a §
565 Občianskeho zákonníka) v uvedených právnych úkonoch prejavil vnútorný rozpor takýchto úkonov.
Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že rozsudok súdu je rovnako nepreskúmateľný pre nedostatok
odôvodnenia. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

podľa § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1
CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu

a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario,
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny.

8. Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu dospel k

záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej
inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne

aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie
a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu
na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

9.Súdprvejinštancieodôvodnilsvojerozhodnutieozamietnutížalobyžalobcutým, žežalobcanie

je aktívne vecne legitimovaný v tomto spore, keď svoju pohľadávku voči žalovanej mal nadobudnúť od jej
veriteľa zmluvou postúpení pohľadávky, ktorá je podľa súdu absolútne neplatným právnym úkonom pre
rozpor s ustanoveniami § 17 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého predmetom
postúpenia môžu byť pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru, pričom v predmetnej veci vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého
spotrebiteľského úveru nebolo platné, pretože veriteľ-postupca v ňom neuviedol (nekonkretizoval), pre
ktorú omeškanú splátku využil svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Veriteľ na žalobcu
teda postupoval pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá nebola po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru a ani sa nestala riadne splatnou pred termínom konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru.

10. Proti týmto záverom súdu prvej inštancie žalobca vo svojom odvolaní brojí, tvrdiac, že
došlo k riadnemu zosplatneniu spotrebiteľského úveru a následne teda aj k platnému postúpeniu
pohľadávky voči žalovanej na jeho osobu, keď veriteľ nemá povinnosť v úkone zosplatnenia alebo

v upozornení podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere uvádzať omeškanú splátku, pre ktorú dlžníka upozorňuje na možnosť
zosplatnenia spotrebiteľského úveru, resp. už využíva toto svoje právo.

11. Z dokazovania vykonaného vo veci súdom prvej inštancie vyplýva, že VÚB a.s. (banka) ako veriteľ

uzatvorila dňa 19.11.2014 so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru "Flexipôžička" č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa banka zaviazala
poskytnúť žalovanej bezúčelový úver vo výške 9.000,- eur a žalovaná sa zaviazala za
dohodnutých podmienok úver vrátiť do 15.11.2024 v pravidelných 120 mesačných splátkach
vo výške 133,15 eur, počnúc dňom 15.12.2014. Ďalej bol dohodnutý úrok vo výške 11,40 % ročne, bola

uvedená výška RPMN 11,98 % a priemerná RPMN vo výške 11,25 %. Celková čiastka spojená s úverom
bola uvedená vo výške 15.103,63 eur. Žalovaná splácala splátky úveru, aj keď nie riadne a včas, do júla
2020 a potom splátky prestala splácať. Listom zo dňa 28.09.2020, označeným ako tretia
upomienka, banka vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy 410,09 eur s upozornením namožnosť zosplatnenia celého dlhu z úveru. V tomto liste nie je uvedené, s ktorou konkrétnou splátkou a
v akej výške sa žalovaná ako dlžníčka dostala do omeškania. Listom zo dňa 22.10.2020 adresovanom
žalovanej banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. V tomto oznámení o vyhlásení splatnosti

spotrebiteľského úveru nie je uvedené, pre ktorú konkrétnu omeškanú splátku úveru banka predčasne
zosplatnila celý úver. Je v ňom len uvedená celková dlžná suma, a to 5.503,34 eur. Následne Rámcovou
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020, ktorú banka uzatvorila so žalobcom, malo dôjsť
k postúpení viacerých pohľadávok z veriteľa na žalobcu, medzi nimi aj pohľadávky voči žalovanej
zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru "Flexipôžička" č. XXXXXXXXXXXXXXX.

12. Z uvedeného zisteného skutkového stavu veci je teda nepochybné, že veriteľ žalovanej – VÚB, a.s.
neuviedol v liste zo dňa 28.09.2020, ktorým žalovanú upozornil na možnosť predčasného zospaltnenia
úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, splátku úveru, so zaplatením ktorej
bola žalovaná v omeškaní. Rovnako veriteľ v liste zo dňa 22.10.2020, ktorým využil svoje právo na
predčasné zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka neuviedol,

pre omeškania žalovanej so zaplatením ktorej konkrétnej splátku úveru toto svoje právo využíva.

13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie

niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ
použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak

prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že právne posúdenie dokazovaním zisteného
skutkového stavu podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonník a zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch súdom prvej inštancie bolo správne.

17. Je nutné dať za pravdu žalobcovi, že existoval zásadný rozpor ohľadom náležitostí/obsahu
zosplatňujúcej výzvy (resp. výzvy, ktorá zosplatneniu predchádza – upozornenie na možnosť využitia
práva veriteľa na zosplatnenie úveru), kedy dochádzalo z dôvodu (diametrálne) odlišného posudzovania
predmetnej právnej otázky súdmi na všetkých úrovniach k právnej neistote na strane

subjektov súkromnoprávnych vzťahov v širšom rozsahu. Jedným dychom je však tiež potrebné uviesť,
že aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako najvyššej súdnej inštancie
všeobecného súdnictva Slovenskej republiky, ktorá dbá na zjednocovanie výkladu zákonov a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov, sa práve za účelom nastolenia právnej istoty na
strane subjektov súkromnoprávnych vzťahov priklonila k výkladu dotknutých zákonných ustanovení

v tom zmysle, ako ho v tejto veci vyslovil súd prvej inštancie.

18. Nejde pritom len o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.
januára2024,naktorépoukázalvodôvodnenínapadnutéhorozsudkusúdprvejinštancie.Užvuznesení
sp. zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 6. septembra 2023 sa najvyšší súd nijako nevymedzil proti právnemu

záveru odvolacieho súdu /tam Krajský súd v Žiline/, že upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka musí obsahovať identifikáciu konkrétnej splátky, s ktorou je
spotrebiteľ v omeškaní, a že možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky vzniká len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo vzťahu kuktorej bol upozornený na uplatnenie tohto práva. Najvyšší súd tu dal do pozornosti svoje rozhodnutia
týkajúce sa zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok (§ 565 v spojení s § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka) a plynutia premlčacej doby (§ 101 a § 103 Občianskeho zákonníka) pri

spotrebiteľských zmluvách, a to uznesenie z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020 (R 71/2018),
uznesenie z 30. novembra 2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021, uznesenie z 15. decembra 2022 sp. zn.
4Cdo/132/2021, uznesenie z 31. januára 2023 sp. zn. 5Cdo/26/2022 a uznesenie z 31. januára 2023
sp. zn. 9Cdo/368/2021 a uviedol, že aj keď je v týchto rozhodnutiach prioritne riešená otázka začiatku
plynutia premlčacej doby pri uplatnení zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok, tak zároveň

je tam zdôraznená aj potreba identifikácie splátky, pre ktorú nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle §
565 Občianskeho zákonníka a prepojenosť tohto zákonného ustanovenia na § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka.

19. Aj v uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2024 z 26. júna 2024 najvyšší súd konštatoval, že v prípade,
ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením

§ 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť
celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej lehoty,
ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to

podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma
sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver
zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého
úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

20. Tento svoj právny názor zopakoval najvyšší súd aj vo svojom uznesení sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa
25. septembra 2024 a odkázal naň aj v rozsudku sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31. júla 2024.

21. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, prijíma uvedený výklad
dotknutých zákonných ustanovení najvyšším súdom v tom zmysle, že veriteľ má právo žiadať o

zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky úveru len vtedy, ak je dlžník v omeškaní
s tou konkrétnou splátkou, vo vzťahu ku ktorej bol upozornený na uplatnenie tohto práva v zmysle §
53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Ak upozornenie veriteľa na možnosť
využitia tohto práva identifikáciu konkrétnej omeškanej splátky úveru neobsahuje, je takýto právny úkon
neurčitý a dôsledkom toho podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Pre následné vyhlásenie

splatnosti celého úveru veriteľom tak neboli splnené zákonné podmienky stanovené v § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka /absentuje platné a účinné upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť využitia
práva na vyhlásenie splatnosti celého úveru/, a preto je aj tento právny úkon pre rozpor so
zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Ak potom veriteľ postúpil na tretiu osobu svoju
pohľadávku voči dlžníkovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je aj takýto právny úkon pre rozpor

s ustanoveniami § 17 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatný, pretože predmetom postúpenia môžu byť pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou
pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

22. Uvedené závery vyslovuje odvolací súd aj pri vedomí si skutočnosti, že samotný Občiansky zákonník
v § 53 ods. 9, prípadne v § 565, a ani iný všeobecne záväzný právny predpis, výslovne nestanovuje
ako obligatórnu náležitosť upozornenia veriteľa dlžníkovi na možnosť využitia práva na
vyhlásenie splatnosti celého úveru identifikáciu konkrétnej omeškanej splátky úveru. Určitosť právneho
úkonu ako požiadavka na jeho obsahové náležitosti však nie je naplnená len uvedeným obligatórnych

náležitostí, ktoré pre konkrétny právny úkon stanovuje právny poriadok. Aj pri ich uvedení v právnom
úkone musí byť z právneho úkonu pre adresáta právneho úkonu vôľa konajúceho subjektu výkladom
objektívne pochopiteľná, teda bez rozumných pochybností adekvátne vnímateľná. Právny úkon aj pri
uvedení obligatórnych náležitosti stanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise musí mať
určitú kvalitu, aby bol pre jeho adresáta poznateľný obsah prejavenej vôle konajúceho subjektu.

23. V intenciách danej veci teda nestačí, že veriteľ vo svojom úkone podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka upozorní dlžníka-spotrebiteľa na možnosť využitia práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka /teda na zosplatnie celého úveru/, pretože Občiansky zákonník stanovil, že toto upozornenieje,spolusomeškanímsozaplatenímsplátkytrvajúcimviacakotrimesiace,predpokladomnavyhlásenie
predčasnej splatnosti celého dlhu veriteľom. Dlžníkovi-spotrebiteľovi tak musí byť zrejmé, pre ktorú
konkrétnu omeškanú splátku úveru veriteľ zvažuje možnosť využiť svoje právo na vyhlásenie splatnosti

celého dlhu. Len pri takto objektívne poznateľnej vôli veriteľa je dlžník schopný verifikovať dĺžku
svojho omeškania so zaplatením konkrétnej splátky a tým aj „vážnosť hrozby“ predčasného zosplatnenia
a vyhlásenie splatnosti celého dlhu odvrátiť tým, že konkrétnu omeškanú splátku zaplatí. Ako zdôraznil
najvyšší súd, identifikácia splátky je potrebná pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, že zaplatením akej
sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo

k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale
neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu
s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku
informačnej asymetrie môže byť poškodený /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/197/2024 z 26. júna 2024/.

24. Nepostačuje preto, ako uvádza žalobca vo svojom odvolaní, že z obsahu upozornenia veriteľa na
možnosť zosplatnenia je celkom zrejmý úmysel veriteľa, t. j. upozornenie dlžníka v súlade s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka na to, že je v omeškaní po dobu viac ako 3 mesiacov, je z neho zrejmá aj
celkovávýškajehoomeškaniaarovnakoupozornenienato,ževprípade,akomeškanéplnenieneuhradí
v dodatočnej lehote, je veriteľ oprávnený žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Pri takto prejavenej vôli

veriteľa nemá dlžník možnosť verifikovať svoje omeškanie, teda so zaplatením ktorej splátky a ako dlho
je v omeškaní, a tak ani nemôže zabrániť zosplatneniu celého dlhu zaplatením konkrétnej omeškanej
splátky. Tento úkon veriteľa tak potom dlžníka „núti“ uhradiť celú veriteľom v upozornení vyčíslenú dlžnú
sumu, aby sa vyhol zosplatneniu celého dlhu. Odvolací súd pritom nerozporuje, že na zaplatenie
celej v upozornení vyčíslenej dlžnej sumy môže mať veriteľ právo /ak je teda dlh vyčíslený veriteľom

riadne/, na druhej strane ale „hrozbu“ zosplatnenia môže veriteľ využiť len pre prípad, že tu je dlžná
splátka, s ktorou je dlžník v omeškaní po dobu dlhšiu ako tri mesiace, nie akákoľvek dlžná splátka.
Upozornenie veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka totiž nemá byť prostriedkom, ktorý
dlžníka bude viesť k zaplateniu celého jeho doposiaľ splatného dlhu ale len toho dlhu, pre ktorý by mohol
veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu.

25. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu /s poukazom na nález ústavného súdu/, že úloha všeobecného súdu
pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva
vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale
v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania a táto má byť založená okrem

iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov
a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. V
spotrebiteľských veciach, akou je aj predmetná právna vec, sa spotrebiteľ v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti. Vzhľadom na takéto znevýhodnené postavenie musí

konajúci súd pri rozhodovaní o právach a povinnostiach zo spotrebiteľskej zmluvy /teda aj pri žalobách
na plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy ako je táto/ nahradiť formálnu rovnováhu skutočnou rovnováhou.
To platí aj pri skúmaní výkladu právnych úkonov adresovaných dodávateľom spotrebiteľovi /tu výzva
na plnenie omeškanej splátky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/. Ak zákon stanovil, že veriteľ
môže pristúpiť k predčasnému zosplatneniu len vtedy, ak je dlžník-spotrebiteľ v omeškaní s plnením

splátky po dobu najmenej tri mesiace a veriteľ súčasne upozornil dlžníka-spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, môže priemerný spotrebiteľ legitímne očakávať, že zaplatením
takejto omeškanej splátky sa vyhne následku predčasného zosplatnia celého dlhu, a preto je oprávnený
očakávať, že dodávateľ ho vo svojej výzve zrozumiteľne vyzve na zaplatenie tejto konkrétnej
omeškanej splátky. Len takýmto spôsobom môže byť naplnený účel samotnej výzvy veriteľa dlžníkovi-

spotrebiteľovi pred predčasným zosplatnením, ktorým nie je vytvorenie nástroja pre dodávateľa, ktorý
spotrebiteľa svojou výzvou s „hrozbou“ zosplatnenia pohne k zaplateniu jeho omeškaného dlhu ale
vytvorenie dodatočného časového rámca, v ktorom sa môže spotrebiteľ splnením omeškanej splátky
vyhnúť zosplatneniu celého dlhu. Preto musí konajúci súd, ktorý má zaistiť plnú mieru ochrany práv
spotrebiteľa, trvať na uvedený konkrétnej omeškanej splátky vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka aj pri vedomí si zásady preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho
úkonu.26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2
CSP ako vecne správny potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá tak má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanej v odvolacom konaní preukázane nevznikli
žiadne trovy, odvolací súd žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).