Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/86/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120212496
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:7120212496.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu
JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletú A. T., nar. XX.X.XXXX, bytom u otca, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny O., pochádzajúcu z matky P. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Č.
XXXX/XX, O., právne zastúpenej Mgr. Vandou Durbákovou, advokátkou so sídlom Krivá 23, Košice

a otca H. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Č. XXXX/XX, O.G., prechodne bytom M. XX, O., právne
zastúpeného JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o úpravu
práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky a odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Košice I pod č. k. 12P/71/2020 - 511 zo dňa 16.3.2023 v spojení s opravným uznesením č. k.
12P/71/2020 - 559 zo dňa 12.5.2023, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka maloletej podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, kde
žiadala, aby súd maloletú dcéru zveril do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca určil vyživovaciu
povinnosť vo výške 400 eur mesačne, ktorú je otec povinný prispievať na jej výživu vždy do 15. dňa v

mesiaci vopred k rukám matky.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Košice I, ako súd prvej inštancie (ďalej „súd prvej inštancie“) rozhodol vo veci rozsudkom
pod č. k. 12P/71/2020 - 511 zo dňa 16.3.2023 tak, že:

I. Maloletá A. T., nar. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca.
II. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletou A. T., nar. XX.X.XXXX každý párny týždeň v sobotu od
10,00 hod. do 18,00 hod. a každý párny týždeň v nedeľu od 10,00 hod. do 18,00 hod. bez prítomnosti
otca, s tým že matka je oprávnená maloletú A. T., nar. XX.X.XXXX v čase určenom pre začiatok styku
prevziať v mieste bydliska otca a je povinná maloletú v čase určenom pre koniec styku otcovi odovzdať v

mieste jeho bydliska. Otec je povinný maloletú A. T., nar. XX.XX.XXXX na styk s matkou riadne pripraviť.

III. Ukladá výchovné opatrenie maloletej A. T., nar. XX.X.XXXX a matke P. T., nar. XX.X.XXXX a to
povinnosť zúčastniť sa odborného poradenstva v psycho-sociálnom centre v O. na D. ulici č. X v
trvaní troch mesiacov a otcovi H. T., nar. XX.X.XXXX povinnosť zabezpečiť účasť maloletej A. T., nar.
XX.X.XXXX na odbornom poradenstve.

IV. Právo zastupovať maloletú A. T., nar. XX.X.XXXX a spravovať jej majetok majú obidvaja rodičia.V. Matka P. T., nar. XX.X.XXXX je povinná prispievať na výživu maloletej A. T., nar. XX.X.XXXX sumou
75 eur mesačne vopred k rukám otca vždy do 10. dňa v mesiaci a to od 26.01.2021 do budúcna.

VI. Dlžné výživné zo strany matky P. T., nar. XX.X.XXXX k maloletej A. T., nar. XX.X.XXXX za obdobie
od 26.1.2021 do 31. 3.2023 vo výške 1 215,46 eur je matka povinná zaplatiť k rukám otca do 60 dní.

VII. Otec je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške 306,40 eur do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

VIII. Matka je povinná nahradiť trovy konania štátu vo výške 306,40 eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

IX. Týmto zrušuje rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/16/2019 zo dňa 3.6.2020 výrok č. II.

- VI..

3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku pri odôvodnení výroku o zverení maloletej do osobnej
starostlivosti otca dôvodil, že prihliadol na citové väzby a vývinové potreby maloletého dieťaťa,

emocionálnustabilitumaloletej,akoajnazachovaniekontinuálnehovýchovnéhoprostrediaanazáklade
toho dospel k záveru, že otec bude schopný zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie
pre maloleté dieťa. Súd prvej inštancie tu vychádzal z aktuálnej situácie, kedy dňa 12.1.2021 maloletá v
sprievode otca opustila spoločnú domácnosť matky a otca. Počnúc týmto dňom zabezpečoval osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa otec, ktorý žil v spoločnej domácnosti s maloletou, ako aj so staršou

plnoletou sestrou maloletej. Maloletá A. niekoľkokrát počas konania vyslovila svoj názor, že nechce byť
zverená do starostlivosti matky, chce ostať bývať v domácnosti otca. V priebehu konania bolo zistené,
že maloletá má ku svojej matke výrazne negatívny vzťah. Aj z vykonaného znaleckého dokazovanie
vyplynulo, že maloletá je schopná slobodne a otvorene vyjadriť svoj názor pri komunikácii s oboma
rodičmi. Súd prvej inštancie teda rozhodol na základe stavu v čase po opustení domácností matky, ktorý

pretrvával až do vydania rozhodnutia.

4. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti matky súd uviedol, že vychádzal z odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa, ako aj príjmových pomerov na strane matky, ako aj otca. Súd prvej inštancie mal
preukázané, že priemerný čistý príjem otca za obdobie od januára 2020 do decembra 2022 bol vo výške

1 768,88 eur mesačne, a priemerný mesačný príjem matky za uvedené obdobie vo výške 635,54 eur
mesačne. Matka okrem výživného na maloletú dcéru uhrádza aj výživné na plnoletú dcéru vo výške
125 eur mesačne. Po zohľadnení príjmov a výdavkov matky s tým, že niektoré výdavky, ako napríklad
suma 80 eur mesačne na cigarety, ako aj náklady súvisiace so štartmi na bežeckých pretekoch, súd
prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodné, určil výživné zo strany matky vo výške 75 eur mesačne a

zároveň určil aj dlžné výživné.

5. Pri úprave styku maloletej s matkou súd prvej inštancie zohľadnil predovšetkým potrebu primárne
vzťah matky a dcéry zastabilizovať tak, aby postupne mohol napredovať. Súd prvej inštancie zároveň
rozsudkom nariadil aj výchovné opatrenie, a to matke a maloletej A., keďže správanie matky a otca

maloletej je dlhodobo vzájomne nekompatibilné a aj podľa názoru znalca je potrebné tento ich vzájomný
vzťah napraviť. Súd prvej inštancie pristúpil k uloženiu takéhoto výchovného opatrenia v súlade s
najlepším záujmom maloletého dieťaťa, ktorým je riadny citový vzťah k obom rodičom. Je nevyhnutná
zmena v správaní matky, jej väčšia empatia k pocitom maloletej, v čom by jej malo pomôcť aj uložené
výchovné opatrenie.

6. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania štátu, a to trov znaleckého dokazovania súd prvej inštancie
uviedol, že znalecké dokazovanie bolo vykonané z dôvodu protichodných tvrdení a návrhov rodičov
ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Z uvedených dôvodov
majúobajarodičiarovnakýpodielnavzniknutýchtrováchdôkazu,pričomvýsledkyznaleckéhoskúmania

objektivizovali subjektívne predstavy rodičov o nich samotných, ako aj o maloletom dieťati. Súd prvej
inštancie uložil povinnosť obom rodičom zaplatiť náhradu trov konania štátu za odmenu znalca za
vypracovanie znaleckého posudku, každému v pomere 1-ice celkovej sumy 612,80 eur.III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka, a to proti výrokom I., II., V., VI. a VIII.
rozsudku. Zároveň matka s poukazom na § 225 Civilného sporového poriadku navrhla, aby súd doplnil
rozsudok vo výroku VI., kde uložil matke zaplatiť dlžné výživné do 60 dní, avšak výrok je potrebné doplniť
uvedením od kedy uvedená lehota matke plynie.

8. Matka v podanom odvolaní vo vzťahu k zvereniu maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca
namietala, že toto rozhodnutie sa opiera najmä o závery znaleckého posudku, pričom ona navrhovala
v tomto smere doplnenie dokazovania na pojednávaní výsluchom znalca, čomu súd prvej inštancie
nevyhovel, pričom argumentoval, že znalecký posudok je len jedným z dôkazov v konaní a nie je úlohou
súdu preskúmavať metódy, na základe ktorých znalec dospel k svojim zisteniam. Matka argumentovala,

žetakýmtozamietnutímnávrhunadoplneniedokazovaniavýsluchomznalcasúdprvejinštanciepochybil
a nevykonal dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, čo v konečnom dôsledku viedlo
k tomu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd nedal
možnosť matke, resp. jej právnej zástupkyni kladením otázok znalcovi na pojednávaní zistiť, doplniť
závery tohto znaleckého posudku, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie

pri svojom rozhodnutí neprihliadal na skutočnosť, že matka maloletej v minulosti čelila zo strany otca
maloletej násilnému správaniu, fyzicky ju napádal, vulgárne jej nadával, osočoval ju a podobne, o čom
svedčí aj odsúdenie otca za priestupok. Matka vo svojom odvolaní uvádzala, že opakovane sa stávalo,
že boli s maloletou dcérou zatvorené spolu v izbe a báli sa vyjsť z obavy z násilného správania sa
otca. Znalec a ani súd neskúmali, či stanovisko maloletej nie je ovplyvňované strachom z otca, keďže v

minulosti bola svedkyňou násilného správania sa voči matke a otca sa bála. Súd toto násilie voči matke
aj v prítomnosti maloletej bagatelizoval. Aj na ďalšie dôkazy, ktoré svedčili o tom, že sa otec v minulosti
správal k matke násilne, súd prvej inštancie neprihliadal, neprihliadal ani na závery lekárskej správy
psychiatričky P.. Rosenbergovej zo dňa 28.2.2020, ktorá je súčasťou spisu, kde psychiatrička konštatuje
„dieťa prišlo na vyšetrenie pre nadmernú úzkosť, strach z odlúčenia od matky, od kedy otec zvýšil

aktivity na zverenie dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, dieťa je depresívne, plačlivé, vystrašené,
chce ostať s mamou, nechce byť s otcom“. Podľa záverov psychiatričky je maloletá hypersenzitívna,
nadmerne úzkostná, zverenie maloletej do starostlivosti otca nie je podľa nej vhodné riešenie. Matka
uviedla, že rozhodnutie súdu, ktorým súd prvej inštancie zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca,
považujevzhľadomnauvedenúskutočnosťzanezákonné,súdprvejinštancieknemudospelnazáklade

nedostatočne vykonaného dokazovania a na základe nesprávne interpretovaných dôkazov.

9. Matka vo vzťahu k vyživovacej povinnosti, ktorá bola určená rozsudkom súdu prvej inštancie uviedla,
že takto určenou výškou výživného sa nestotožňuje. Namietala, že ona bola povinná zdokladovať
svoje príjmy, ako aj pravidelné výdavky a za tým účelom predložila listinné dôkazy. Otec svoje

výdavky a výdavky na maloletú len deklaroval v písomnom podaní, avšak žiadnym spôsobom ich
nepreukázal. Argumentácia matky je založená na tom, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky
výživného nedostatočne skúmal potreby maloletej a schopnosti a možnosti matky ako povinného rodiča
nesprávne vyhodnotil. Jej príjem je vo výške cca 635 eur mesačne a z tohto príjmu hradí aj vyživovaciu
povinnosť vo vzťahu k plnoletej dcére. Po zaplatení všetkých svojich výdavkov a súdom určeného

výživného ostáva matke mesačne suma 120 eur na stravu, oblečenie, drogériu, lieky, čo pri dnešných
cenách nepostačuje. Súd prvej inštancie taktiež zaviazal matku k zaplateniu dlžného výživného vo výške
1 245,46 eur, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaplatenie dlžného výživného v tak vysokej
čiastke v plnej výške bez možnosti splátok predstavuje pre matku maloletej ohrozenie uspokojovania jej
základných životných potrieb. Súd jej nepriznal ani možnosť splátok popri bežnom výživnom, v takejto

situácii sa bude teda matka maloletej bude musieť zadlžiť.

10. Matka v podanom odvolaní nesúhlasila ani s úpravou styku s maloletou dcérou. Argumentovala, že
súd prvej inštancie upravil jej styk s maloletou rovnako ako v nariadenom neodkladnom opatrení, ktoré
sa malo realizovať doposiaľ. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že styk matky s maloletou sa dlhodobo

nerealizuje, teda je v rozpore so záujmami maloletej, aby bol upravený totožne tak, ako doposiaľ. V
praxi to síce bude znamenať, že maloletá po uplynutí troch mesiacov - doby realizácie výchovného
opatrenia, nebude mať plnohodnotný kontakt s matkou. Matka uviedla, že pravidelne každý druhý týždeň
prichádzala k dverám bytu otca, kde maloletá otvorila dvere a odmietla s ňou kamkoľvek ísť, k dverámotca takto prišla 52-krát. Ona navrhovala alternatívne formy a rozsah realizácie styku, okrem iného aj
asistovanýstykvpsychosociálnomcentre,činainommiesteakovbyteotca,ktorýmsúdvšaknevyhovel,
namiesto toho určil styk v rozsahu spôsobom, ktorý sa dlhodobo nerealizuje. Je v záujme maloletej,

aby mala kontakt s oboma rodičmi a mala príležitosť s nimi budovať vzťahy a taktiež obaja rodičia majú
právo podieľať sa na výchove dieťaťa.

11. Matka podala odvolanie aj voči výroku súdu prvej inštancie, ktorým ju zaviazal na úhradu trov
konania štátu v sume 306,40 eur, pričom súd prvej inštancie neskúmal, či je to možné vo vzťahu k

matke v súlade s ust. § 257 CSP, výnimočne náhradu trov štátu nepriznať z dôvodu existencie dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Má za to, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o trovách konania
štátu prihliadať na jej majetkové pomery, pretože výška trov konania štátu predstavuje polovicu jej príjmu
a náhrada trov konania štátu v takejto výške do 3 dní pre matku predstavuje ohrozenie jej základných
životných potrieb.

12. Matka navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v častiach napadnutých odvolaním
s poukazom na ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrhu matky na zverenie maloletej do jej osobnej
starostlivosti, úpravu styku a určenie výživného vyhovie. V prípade, ak bude mať za to, že nie sú splnené
podmienky na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie, tak tento rozsudok vo výrokoch napadnutých týmto
odvolaním zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj otec, a to vo výroku II., III., V. a VI. rozsudku.
Žiadal, aby odvolací súd styk matky s maloletou dcérou neurčil a čo sa týka výšky výživného, aby
určil výživné zo strany matky vo výške 150 eur mesačne, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení odvolania argumentoval tým, že súd

prvej inštancie napriek preukázanej situácii určil styk matky s maloletou A. tak, ako bol určený doteraz
neodkladným opatrením, hoci za dva roky takýto styk nepriniesol žiadny posun v správaní sa matky a
postoja maloletej. Myslí si, že matku by viac motivovalo, keby musela vyvinúť nejakú snahu stretnúť sa
s maloletou, poskytla jej aj iné zázemie, keďže on ako otec nijakým spôsobom nebráni styku dcéry s
matkou,právenaopak,jenasprávanímatky,abysinašlacestuavzťahkmaloletejdcére.Nesúhlasíanis

rozhodnutím súdu o uložení výchovného opatrenia, a to povinnosti zúčastniť sa odborného poradenstva
v psychosociálnom centre po dobu troch mesiacov, keďže takéto opatrenie a takýto spôsob styku je
pre dcéru frustrujúci, nepriniesol doposiaľ žiaden výsledok situácie aj napriek tomu, že takáto povinnosť
už bola vykonaná doteraz. Dcéra naďalej odmieta sa zúčastňovať styku s matkou. Otec v podanom
odvolaní uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie pochybil aj vo svojom rozhodnutí pri určení výšky

výživného vo výške 75 eur mesačne, keďže nebral do úvahy odôvodnené potreby maloletej dcéry a
tú skutočnosť, že výživné na maloletú dcéru je prednostná pohľadávka. Matka pri svojich výdavkoch,
pokiaľ môže dať 80 eur na cigarety a bližšie nešpecifikované náklady súvisiace so štartmi na bežeckých
pretekoch, môže uhradiť aj výživné na dcéru vo výške 150 eur mesačne.

14. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že neurčenie styku s maloletou tak, ako to
navrhuje otec, nie je v záujme maloletej dcéry. Maloletá má právo na rozvíjanie a budovanie vzťahu
s obidvoma rodičmi. Neurčený styk by v praxi znamenal, že by matka s dcérou nemala už vôbec
žiadny kontakt. Otec, aj keď to navonok deklaruje, nepodporuje maloletú ku kontaktu s matkou a
po skúsenostiach s otcom a jeho násilným správaním počas ich manželstva, matka nevylučuje, že

súčasne odmietavý postoj maloletej k matke pramení z obáv, strachu z otca. Kontakt s maloletou v
psychosociálnomcentrejekontaktomnabezpečnommiesteaajpodľasvedeckejvýpovedepracovníčky
centra sa postupne zlepšoval. Z uvedeného dôvodu navrhla po ukončení výchovného opatrenia, aby
styk s maloletou prebiehal formou asistencie, preberania a odovzdávania maloletej v psychosociálnom
centre, či na inom verejnom mieste. Matka naďalej zotrvala na svojej argumentácii v podanom odvolaní

vo vzťahu k ostatným napádaným výrokom rozsudku.

15. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uvádza, že matka neuvádzala žiadne nové skutočnosti,
ktoré by neuvádzala pred súdom prvej inštancie. Matka absolútne nerešpektuje výsledky dokazovania
v tomto konaní, z ktorých jednoznačne vyplýva, že maloletá sa s matkou stretávať nechce a napriek

tomu matka naďalej žiada, aby bola maloletá zverená do jej výchovy, čo je vzhľadom na vykonané
dokazovanie absurdné. Otec sa vyjadril aj k tomu, že matka namieta náhradu trov konania štátu vo
výške 306,40 eur, a to odmenu znalca, pričom podľa jeho názoru tento znalecký posudok bol vykonanýna matkinu požiadavku, preto nie je dôvod, aby nehradila tieto trovy spojené s vykonaním znaleckého
dokazovania.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), dospel k záveru,

že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom a rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d)
CSP a v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity

dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Odvolací sud pri rozhodovaní o odvolaní matky a o odvolaní otca proti napadnutému rozsudku
vychádzal zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie. Rodičia maloletej dcéry nežijú v
spoločnej domácnosti od 12.1.2021, kedy sa odsťahoval otec spolu s plnoletou a maloletou dcérou z
dôvodu dlhodobých konfliktných vzťahov medzi rodičmi.

20. Rozsudkom Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 18P/16/2019 zo dňa 3.6.2020 bolo ich manželstvo
rozvedené a maloletá dcéra bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že
otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou vo výške 200,- eur mesačne. Rodičia po
rozvode ostali žiť v spoločnej domácnosti až do 12.1.2021.

21. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca, pričom
vychádzal z aktuálneho stavu, kedy maloletá odišla spolu s otcom zo spoločnej domácnosti s matkou.
Maloletá sa potom s matkou stretávala v jej domácnosti, sťažovala sa na matkino správanie, na jej
požívanie alkoholických nápojov, zlý vzťah s partnerom matky a následne po incidente, kedy ju matka
pod vplyvom alkoholu vyhodila z bytu, sa už s matkou nechcela ani stretávať. Negatívny vzťah s matkou

bol preukázaný aj znaleckým posudkom znalca z odboru klinickej psychológie detí a dospelých ako
aj správou z psychosociálneho centra, ktorú za účelom obnovenia vzťahu matky a dcéry, maloletá s
matkou navštevovali.22. Matka maloletej v podanom odvolaní voči výroku I. napadnutého rozsudku nesúhlasila so zverením
maloletej dcéry do osobnej starostlivosti otca. Namietala, že súd prvej inštancie zamietol jej návrh na
doplnenie dokazovania výsluchom znalca na pojednávaní a nezohľadnil tom, že otec maloletej sa k

nej v minulosti správal agresívne, čo je preukázané listinnými dôkazmi a to rozhodnutím o spáchaní
priestupku. Svedkom agresívneho správania sa otca voči matke bola aj maloletá dcéra, preto sa matka
domnieva, že dcéra sa otca bojí a z uvedeného dôvodu sa zmenilo jej právanie voči nej.

23. Odvolací súd v rámci prieskumu napadnutého rozsudku ako aj dokazovania, z ktorého súd prvej

inštancie vychádzal, dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Súd prvého stupňa pochybil, ak návrh matky na doplnenie dokazovania výsluchom znalca na
pojednávaní zamietol. Matka, potom čo jej bol doručený znalecký posudok vzniesla prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne podstatné námietky voči znaleckému posudku a žiadala o predvolanie znalca

na pojednávanie za účelom doplnenie dokazovania vypočutím znalca k jej námietkam voči znaleckému
posudku.

25. Odvolací súd považuje rovnako za dôležité doplnenie dokazovania vypočutím znalca za účelom
zistenia skutočného stavu veci. Znalec sa v znaleckom posudku nevyjadril k tomu, či tvrdené násilné

správanie sa otca voči matke môže mať vplyv na psychiku dieťaťa v tom smere, aby matku odmietalo
zo strachu pred otcom. Rozporuplným sa javí byť aj vyjadrenie znalca, ktorý osobu maloletej A. T.
zhodnotil tak, že je schopná slobodne a otvorene vyjadriť svoj názor. Súčasťou spisu je aj správa P..
H. zo dňa 28.2.2020, kde psychiatrička konštatuje „dieťa prišlo na vyšetrenie pre nadmernú úzkosť,
dieťa je depresívne, plačlivé, vystrašené. Podľa záverov psychiatričky je maloletá hypersenzitívna,

nadmerne úzkostná. V ďalšej správe psychiatrička P.. H. zo dňa 9.3.2021 konštatuje, že : „dieťa je
nadmerne úzkostné, utiahnuté, ťažko sa presadzuje, v škole má problém s pasivitou. Uvedené správy
psychiatričky o vyšetrení maloletej (pričom ide o správy s odstupom jedného roka) nekorešpondujú
s vyššie uvedenými závermi znalca o tom, že maloletá je schopná slobodne a otvorene vyjadriť svoj
názor. Tento rozpor je možné odstrániť vypočutím znalca, keďže k týmto správam sa znalec vo svojom

znaleckom posudku nevyjadril a nie je zrejmé, či pri koncipovaní záverov znaleckého posudku bral do
úvahy aj výsledky vyšetrenia maloletej psychiatričkou. Ak tieto rozpory nebudú odstránené vypočutím
znalca bude potrebné vo veci neriadiť doplnenie znaleckého dokazovania. Vypočutie znalca z odboru
psychológie je potrebné vykonať tak, aby sa znalec podrobne vyjadril k rodičovskej spôsobilosti oboch
rodičov, čo ich v tejto spôsobilosti diskvalifikuje, aká je ich rodičovská komunikácia ako aj k tomu, aký

je vzťah maloletého dieťaťa k obom rodičom, ich vzájomné citové väzby, dôvery dieťaťa k rodičom ako
aj možnej manipulácie zo strany niektorého z rodičov či už vedomej alebo nevedomej. Otázka zverenia
dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov a úprava styku s druhým rodičom je otázkou
právnou, ku ktorej znalec z odboru psychológie nemá kompetenciu sa vyjadrovať ani ju hodnotiť.

26. Súd prvej inštancie musí zamerať svoju pozornosť aj na to, z akých dôvodov rodičia boli s maloletou
dcérou na psychiatrickom vyšetrení a či absolvujú aj pravidelné kontroly s maloletou dcéru u tejto
psychiatričky.Jepotrebné,abynazákladevypočutiarodičovvtomtosmere,sisúdprvejinštancievytvoril
obraz o tom, či tieto vyšetrenia boli vykonané len za účelom, aby mohli byť predložené v tomto konaní
alebo s cieľom pomôcť maloletej dcére v ťažkej emočne vypätej rodinnej situácii.

27. Po doplnení dokazovania v naznačenom smere, súd prvej inštancie posúdi, či je potrebné vykonať
ešte ďalšie dôkazy na zistenie skutočného stavu a to aj vypočutím plnoletej dcéry oboch rodičov, za
účelom zistenia a popísania aktuálnej situácie v rodine, ako aj v čase keď bývali v spoločnej domácnosti.
Odvolací súd si uvedomuje, že takáto výpoveď ich plnoletej dcéry bude pre ňu nesmierne stresujúca,

avšak vzhľadom k tak závažným, protichodným a konfliktným vzťahom medzi rodičmi, by mohla byť táto
svedecká výpoveď dôkazom umožňujúcim pochopenie a zistenie dôvodov rozpadu rodiny a tak vysoko
negatívneho vzťahu maloletej dcéry k jej matke.

28. Súd prvej inštancie správne rozhodol o uložení výchovného opatrenia s cieľom podporiť vzťah matky

a dcéry. Z vykonaného znaleckého dokazovania z odboru psychológie, však vyplýva záver, že výchovné
opatrenie je potrebné uložiť obom rodičom ako aj maloletej dcére s cieľom eliminovať konfliktný vzťah
rodičov,kdeznalecdoslovauviedol,že:„rozhodujúcivplyvnasprávaniesamaloletéhodieťaťavovzťahuk matke je vysoko konfliktný a nenávistný vzťah oboch rodičov a ich prenášanie negatívnych prejavov
na maloleté dieťa.

29. Nevyhnutným predpokladom toho, aby si súd prvej inštancie vedel utvoriť názor o osobnosti
maloletej A., jej prežívaní, správaní, prejavovaní svojich názorov je potreba, aby bolo maloleté dieťa
v tomto prípade vypočuté zákonným sudcom. Je pravdou, že maloletá A. bola v konaní niekoľkokrát
vypočutá, ale vždy kolíznym opatrovníkom, ktorý o tom súdu podal správu. Ide o spôsob zisťovania
názoru maloletého dieťaťa nepriamo. Súčasná právna úprava presadzuje priamy spôsob zisťovania

názoru maloletého dieťaťa (v súlade s participačnými právami dieťaťa) súdom bez prítomnosti tretích
osôb, hlavne v prípadoch, kedy súdne rozhodnutie má výrazný dopad na základné práva dieťaťa a to
zachovanie kontaktu s oboma rodičmi.

30. Po doplnení dokazovania v naznačenom smere súd prvej inštancie sa v novom rozhodnutí bude
musieť vysporiadať s dôkaznou situáciou tak, aby bol v prvom rade zohľadnený najlepší záujem

maloletého dieťaťa na tom, aby bolo v kontakte a vyrastalo s oboma rodičmi. Aj v prípade zverenia do
starostlivosti jedného z rodičov je nevyhnutné, aby styk s druhým rodičom bol upravený spôsobom, ktorý
takéto právo dieťaťa zabezpečí.

31. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil postupom vyplývajúcim z

ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).