Rozsudok – Majetok – Sloboda a ľudská… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123010864
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pohorelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123010864.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v trestnej veci odsúdených: 1/ P. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Š. X/XXA, O., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, 2/ J. A., nar. XX.XX.XXXX,
hlásený trvalý pobyt F. O., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona z časti dokonaný, z časti
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, postupom
podľa § 405d ods. 2 Trestného poriadku, na verejnom zasadnutí v Trnave 17. októbra 2024

r o z h o d o l :

Podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku ruší výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.

2T/10/2023 - 394 z 3. októbra 2023, právoplatný 3. októbra 2023 vo vzťahu k odsúdenému P. A., nar.
X. Q. XXXX v K., bytom Š. X/XXA, O. - Š., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave
na výkon väzby Leopoldov, a právoplatný 16. novembra 2023 vo vzťahu k odsúdenému J. A., nar. XX.
H. XXXX v K., hlásený trvalý pobyt F. O., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na
výkon väzby Ilava.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Odsúdený 1/ P. A.

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona
per analogiam, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 46 Trestného zákona
na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona ruší výrok o treste uloženom rozsudkom Okresného súdu Trnava
č. k. 5T/66/2022 - 308 zo 16. novembra 2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.
6To/7/2023 - 406 z 9. marca 2023 na nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 212 ods. 1 Trestného

zákona vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili podklad.

Odsúdený 2/ J. A.

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm.

m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1Trestného zákona § 46 Trestného zákona na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona ruší výrok o treste uloženom rozsudkom Okresného súdu Trnava
č. k. 5T/66/2022 - 308 zo 16. novembra 2022 na nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 212

ods. 1 Trestného zákona vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili podklad.

O započítaní vykonaného trestu odňatia slobody súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č. k. 2T/10/2023 - 394 z 3. októbra 2023 súd uznal odsúdených P. A. a J. A. vinnými zo
spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa §
20 Trestného zákona z časti dokonaného, z časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.

b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a odsúdenému P. A. uložil
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťštyri mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia a odsúdenému J. A. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere tridsať
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Svojím protiprávnym konaním odsúdení spôsobili poškodenému škodu krádežou vo výške 695,- eur.

Rozsudkom č. k. 5T/66/2022 - 308 zo 16. novembra 2022 súd uznal odsúdených vinnými zo spáchania
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona a uložil im tresty odňatia slobody vo výmere dvadsať mesiacov (odsúdený P. A.)

a dvanásť mesiacov (odsúdený J. A.) so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Poškodenému spôsobili krádežou škodu v celkovej výške 2 045,- eur.

Podľa § 125 ods. 1 prvá veta Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024 škodou malou sa rozumie
škoda prevyšujúca sumu 266 eur.

Podľa § 125 ods. 1 prvá veta Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 škodou malou sa rozumie
škoda prevyšujúca sumu 700 eur.

Podľa § 84 Trestného zákona trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného

činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je
trestným činom.

Podľa § 405a ods. 1 Trestného poriadku ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona
podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie

takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

Podľa § 405a ods. 2 Trestného poriadku v konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci
rozhodol v prvom stupni a vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát,
a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmeny zákona.

Podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku ak ide o skutok a trestný čin, za ktorý bol
uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti činu právoplatné
rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží primeraný trest
za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestnéhozákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého
trestu započítanie možné.

Podľa § 405d ods. 2 Trestného poriadku rozsudok v konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom
zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom
zasadnutí sa použijú primerane.

Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene

zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 194 ods. 2 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu.

Podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí

tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona v znení účinnom do 5. augusta 2024 (ďalej len „Trestný
zákon“) pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných
činov.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno
prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 ods. 1 prvá veta Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných

činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný.

Podľa § 42 ods. 2 prvá a druhá veta Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší
výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest
nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.

Podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na
dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 48 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch
na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav na výkon trestu“) minimálneho, stredného alebo
maximálneho stupňa stráženia.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

Vzhľadom na nedávnu novelu Trestného zákona s účinnosťou od 6. augusta 2024, ktorá sa predmetnej
trestnej veci dotkla tak, že došlo k zániku trestnosti u jedného zo zbiehajúcich sa trestných činov, bolo
potrebné určiť termín verejného zasadnutia za účelom vyhlásenia rozsudku a uloženia primeraného
trestuzazbiehajúcusatrestnúčinnosť,priktorejnedošlokzánikutrestnostičinu.Keďženedošlokzániku

trestnosti činu, ktorý bol stíhaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 5T/66/2022
a v predmetnej trestnej veci 2T/10/2023 došlo k zániku trestnosti jedného zo zbiehajúcich sa trestných
činov, podľa názoru súdu naďalej zostali splnené podmienky aj existencia rovnakých poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností na vyhlásenie trestov tak, ako tomu bolo v momente vyhlásenia prvotného
rozsudku 3. októbra 2023, ktorý je doposiaľ právoplatný a odsúdeným boli na základe tohto rozsudku

uložené právoplatné tresty. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu súd uložil tresty obidvom
odsúdeným s tým, že tieto sú totožné s prvotne uloženými trestami, keďže v súvislosti so zánikom
trestnosti jedného zo zbiehajúcich sa trestných činov nedošlo k takým okolnostiam, pre ktoré by súd
akýmkoľvek spôsobom zasahoval do pôvodne uloženej výmery trestov.

Súčasne bolo rozhodnuté o tom, že o započítaní vykonaného trestu odňatia v ústave so stredným
stupňom stráženia do právoplatnosti tohto rozsudku o primeranom treste po zániku trestnosti jedného zo
zbiehajúcich sa trestných činov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Trnava. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, musí byť zároveň

odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku
alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzníobžalovanéhovpriamomrade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí
s podaním odvolania v svoj prospech uvedenými osobami.

Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.