Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124200033
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124200033.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, Bajkalská 30, Bratislava, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XXX, D., zastúpená: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., IČO:
50 217 020, Ševčenkova 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, 2. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G., 3. mal. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Čadca, zastúpený zákonným zástupcom: E. F., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, G., o zaplatenie 14.916,70 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 14.916,70 eura spolu s úrokom vo
výške 5,29 % ročne zo sumy 13.682,65 eura od 28.04.2023 do zaplatenia, najviac do sumy 16.712,48
eura a úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 13.842,45 eura od 28.04.2023 do zaplatenia
s tým, že žalovaná v 1. rade má povinnosť plniť z tejto sumy žalobcovi najviac do výšky 3.770,05 eura,
a to v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom v rozsahu jej plnenia zaniká povinnosť plniť
žalovaných v 2. a 3. rade uložená platobným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k. 11Csp/1/2024-95

zo dňa 22.03.2024 a v rozsahu plnenia žalovaných v 2. a 3. rade zaniká povinnosť plniť žalovanej v 1.
rade uložená týmto rozsudkom.

II. Žalobca m á voči žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom
v rozsahu jej plnenia zaniká povinnosť plniť žalovaných v 2. a 3. rade uložená platobným rozkazom
Okresného súdu Trnava č.k. 11Csp/1/2024-95 zo dňa 22.03.2024 a v rozsahu plnenia žalovaných v 2.

a 3. rade zaniká povinnosť plniť žalovanej v 1. rade uložená týmto rozsudkom a osobitným uznesením
o výške náhrady trov konania, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.01.2024 (v spojení s jej opravou resp.
doplnením doručeným súdu dňa 14.03.2024) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovaným v 1.-3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.916,70 eura spolu s úrokom vo výške
5,29 % ročne zo sumy 13.682,65 eura od 28.04.2023 do zaplatenia, najviac do sumy 16.712,48 eura
a úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 13.842,45 eura od 28.04.2023 do zaplatenia s

tým, že žalovaná v 1. rade má povinnosť plniť z tejto sumy žalobcovi najviac do výšky 3.770,05 eura,
žalovaný v 2. rade má povinnosť plniť z tejto sumy žalobcovi najviac do výšky 12.327,50 eura, žalovaný
v 3. rade má povinnosť plniť z tejto sumy žalobcovi najviac do výšky 24.655,- eur s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných, ako aj priznania
nároku na náhradu trov konania.

2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11Csp/1/2024-95 zo dňa
22.03.2024. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala výlučne žalovaná v 1. rade v lehote odpor
s odôvodnením vo veci samej, čím sa platobný rozkaz v zmysle § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z.Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení so skutočnosťou, že ide o samostatné spoločenstvo
v zmysle § 76 CSP, zrušil iba vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a voči ostatným žalovaným (t.j. v 2. a 3.
rade) nadobudol právoplatnosť dňom 19.04.2024.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola
s I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, G., uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 2900967
6 03 zo dňa 07.01.2019, v súlade s ktorou poskytol žalobca dlžníkovi medziúver vo výške 30.000,-
eur. V zmysle čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate

medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku. Dlžník
sa zaviazal splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške 227,35 eura, ktoré
bol povinný uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria
vklady na konto sporenia vo výške 80,10 eura, 5,29% p.a. úroky za medziúver vo výške 132,25 eura
a poplatok za poistenie vo výške 15,- eur. Dlžník sa tak zaviazal platiť splátku úrokov, vklad na účet
sporenia a poplatok za poistenie jednou splátkou v prospech účtu stavebného sporenia. Žalobca po

pripísaní vkladu na konto sporenia preúčtoval na účet medziúveru len časť zodpovedajúcu úroku za
medziúver a poplatku za poistenie. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia
uspokojovania v súlade s čl. V. bod 5.3. zmluvy o úvere, teda splátka za úroky z medziúveru a poplatok
za poistenie. Splátky boli splatné k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom
pre výpočet úrokov medziúveru. V súlade s čl. I., čl. V. a VI. zmluvy o úvere dlžník sa zaviazal platiť

poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 15,- eur. Dlžník prehlásil a
svojim podpisom potvrdil prijatie do poistenia ako poistená osoba. Dlžník dňa XX.XX.XXXX zomrel. Na
základe Uznesenia č.k. 9D/120/2020, Dnot 243/2020 zo dňa 22.09.2021 vydaného Okresným súdom
v Čadci sa stali dedičmi 1. A. F., F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. J. XXXX/XXX D., 2. E. F., F. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, G. ako účastník konania v časti vyporiadania BSM (účastník len pre

určitý úsek konania) a súčasne ako zákonný zástupca za: 3. E. F., F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
XX, G., 4. mal. E. F. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, G.. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté
podmienky a úver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 09.03.2023 žalobca vyzval žalovaných
na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané
splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom

pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca listom dňa
27.04.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa
08.09.2023 vyzval žalovaných na plnenie, no žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Dňa 21.05.2021 bolo
prijaté plnenie zo strany poisťovne za RŽP vo výške 14.136,55 eura. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 2.180,80 eura so sumou poskytnutého

medziúveru vo výške 30.000,- eur (poskytnuté úverové prostriedky), poníženú o plnenie za RŽP vo
výške 14.136,55 eura, čo predstavuje po započítaní sumu 13.682,65 eura (istina). Dlžná suma ku
dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (27.04.2023), predstavuje sumu 14.916,70 eura, pričom
pozostáva z istiny vo výške 13.682,65 eura, z nezaplatených 5,29% p.a. úrokov za medziúver zo sumy
30.000,- eur do 27.04.2023 spolu vo výške 1.074,25 eura, nezaplatených poplatkov za poistenie RŽP

vo výške 90,- eur a nezaplatených ostatných poplatkov vo výške 69,80 eura. Žalobca si neuplatňuje
sumu nezaplatených poplatkov za upomínanie ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo
výške 90,- eur. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 27.04.2023 v Oznámení
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.04.2023. 14.961,70 eura - 45,- eur = 14.916,70
eura, t.j. dlžná suma k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podľa Výpisu z účtu medziúveru. Požadovaním

predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca úročí istinu dohodnutým 5,29% p.a.
úrokom za úver a zároveň istinu s nezaplatenými poplatkami ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
7,50 % p.a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j.
od 28.04.2023). V súvislosti s nárokom na úrok za úver po vyhlásení splatnosti, žalobca si dovoľuje
poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.07.2019 sp.zn. 6Cdo/113/2018, rozhodnutie

NajvyššiehosúduSRzodňa16.06.2020sp.zn.5Cdo/42/2020.RozhodnutieKrajskéhosúduvBratislave
zo dňa 30.06.2020 sp.zn. 8Co/268/2019.

4.Vdoplnenížalobydoručenomsúdudňa20.02.2024(nač.l.67)žalobcauviedol,žededičomzozákona
je fyzická osoba, ktorá je v určitom blízkom osobnom vzťahu k poručiteľovi. Tak ako vyplýva z uznesenia

o dedičstve č.k. 9D/120/2020, Dnot 243/2020 zo dňa 22.09.2021, E. F. bol bývalým manželom, nebol
zákonným dedičom a bol účastníkom dedičského konania len pre určitý úsek konania a to práve pre
úsek, ktorým došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dedič sa nemôže dostať
do horšej majetkovej situácie, v akej bol, a práve preto platí, že zodpovedá za dlhy po poručiteľovi len dovýšky ceny nadobudnutého dedičstva, ktorý fakticky nadobudol. E. F. ako bývalý manžel nenadobudol
po poručiteľke žiadne aktíva z jej majetku, teda fakticky žiaden majetok nenadobudol a z tohto dôvodu
ani nemôže zodpovedať za dlhy po poručiteľovi, keďže nie je daná výška ceny nadobudnutého dedičstva

a nie je možné určiť do akej výšky má za dlhy po poručiteľovi zodpovedať. Na základe vyššie uvedeného
má žalobca za to, že E. F., nar. nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, nemá pasívnu legitimáciu, keďže v
rámci dedičského konania nenadobudol žiadne aktíva, ktoré by určovali výšku jeho zodpovednosti za
dlhy poručiteľa.

5. V doplnení žaloby doručenom súdu dňa 14.03.2024 (na č.l. 77) žalobca uviedol, že od poskytnutia
úveru bola na riadnych úrokoch za úver zaplatená suma 3.666,15 eura. Podľa amortizačnej tabuľky je
celková čiastka úrokov za úver vo výške 21.452,88 eura. Žalobca si žalobou už uplatnil sumu 1.074,25
eura. Zostatok na úrokoch za úver, aký by pri riadnom plnení povinností žalovaní zaplatili ako cenu
peňazí s prihliadnutím na čiastočné úhrady, je vo výške 16.712,48 eura (predpísané úroky 21.452,88
eura-zaplatenásumanaúrokoch3.666,15eura-užuplatnenásumavžalobe1.074,25eura).Základom

pre výpočet úroku vo výške 5,29% p.a. bola do 08.06.2020 (kedy došlo k celkovému dočerpaniu úveru)
suma vo výške 27.360,- eur. Pre výpočet úrokov sa počíta mesiac 30 dní a rok 360 dní. Z uvedeného
vyplýva, že denný úrok za úver je vo výške 4,02 eura. Mesačný úrok za úver je vo výške 120,61 eura,
ktorý zodpovedá splátke úroku poskytnutého medziúveru. Základom pre výpočet úroku vo výške 5,29%
p.a. bola od 09.06.2020 do 21.05.2021 suma 30.000,- eur. Pre výpočet úrokov sa počíta mesiac 30 dní

a rok 360 dní. Z uvedeného vyplýva, že denný úrok za úver je vo výške 4,41 eura. Mesačný úrok za
úver je vo výške 132,25 eura, ktorý zodpovedá splátke úroku poskytnutého medziúveru. Základom pre
výpočet úroku vo výške 5,29% p.a. bola od 22.05.2021 (kedy došlo k čiastočnému plneniu z poistenia)
do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti suma 15.863,45 eura. Pre výpočet úrokov sa počíta mesiac 30
dní a rok 360 dní. Z uvedeného vyplýva, že denný úrok za úver je vo výške 2,33 eura. Mesačný úrok

za úver je vo výške 69,90 eura, ktorý zodpovedá splátke úroku poskytnutého medziúveru. Výpočet
úroku je nasledovný: 27.360,- eur x 0,0529 = 1.447,34 eura ročný úrok za úver; 1.447,34 eura / 360
= 4,02 eura denný úrok za úver; 30.000,- eur x 0,0529 = 1.587,- eur ročný úrok za úver; 1.447,34
eura / 360 = 4,41 eura denný úrok za úver; 15.863,45 x 0,0529 = 839,18 eura ročný úrok za úver;
839,18 eura / 360 = 2,33 eura denný úrok za úver. Úrok za medziúver vo výške 1.074,25 eura sa teda

rovná 461,05 dňa omeškania x denný úrok 2,33 eura. V zmysle čl. VIII. bod 8.9. zmluvy o úvere je
dlžník povinný uhradiť veriteľovi poplatok za predĺženie lehoty stanovený v zmluve o úvere vo výške
17,- eur. V zmysle čl. IV. bod 4.2. a 4.3. zmluvy o úvere veriteľ realizoval výplatu 90% úveru bez
dokladov účelového použitia, pričom úplne dočerpanie úveru nastane až po zdokladovaní účelového
použitia. Pôvodná dlžníčka mala v lehote 12-tich mesiacov od uzatvorenia zmluvy o úvere predložiť

doklady účelového použitia na cieľovú sumu, pričom ich predložila dňa 05.06.2020 a teda v zmysle
zmluvných podmienok ako aj všeobecných podmienok stavebného sporenia bolo konto medziúveru
zaťažené poplatkom za predlženie lehoty vo výške 17,- eur. V zmysle čl. IV bod 4.3. zmluvy o úvere, ak
dlžník nevyčerpá celý úver v lehote 12 mesiacov od uzatvorenia zmluvy, je veriteľ oprávnený účtovať
jednorazovo paušálnu náhradu nákladov vo výške 2% zo sumy nevyčerpaného zostatku. Z dôvodu, že

v lehote 12 mesiacov od uzatvorenia zmluvy nebola dočerpaná suma 2.640,- eur, tak konto medziúveru
bolo zaťažené poplatkom 52,80 eura, t.j. 2% z 2.640,- eur = 52,80 eura. Mesačný poplatok za rizikové
životné poistenie bol vo výške 15,- eur, ku dňu úmrtia poručiteľky zostalo neuhradených šesť mesačných
predpisov,t.j.6x15,-eur=90,-eur.ŽalovanáA.B.-prebraladedičstvopozostávajúcezúčtustavebného
sporenia vo výške 1.681,53 eura + z účtu raiffeisenu vedeného v Tatra banke, a.s. vo výške 695,95

eura + daňový preplatok vo výške 695,95 eura (pozn. súdu: správne 393,02 eura) + osobné vozidlo
v hodnote 1.000,- eur, t.j. spolu 3.770,50 eura. Žalovaný E. F. - nadobudol rodinný dom v hodnote
60.000,- eur + pozemky v hodnote 13.965,- eur v podiele 1/6, t.j. spolu 73.965,- eur / 6 = 12.327,50
eura. Žalovaný E. F. - nadobudol rodinný dom v hodnote 60.000,- eur + pozemky v hodnote 13.965,- eur
v podiele 2/6, t.j. spolu 73.965,- eur / 6 = 12.327,50 eura = 24.750,- eur. Ku skúmaniu bonity žalobca

uviedol, že pred poskytnutím úveru požadoval od poručiteľky potvrdenie o príjme. Poručiteľka predložila
potvrdenie o príjme od zamestnávateľa: Kysucká nemocnica s poliklinikou v Čadci, ktorý potvrdil čistý
príjem bez prídavkov na deti a dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru za posledných
12 mesiacov vo výške 8.837,49 eura, pričom boli doložené aj výplatné pásky za posledné dva mesiace
predchádzajúce schváleniu úveru. Predložený príjem bol verifikovaný aj v sociálnej poisťovni. Žalobca

vykonal dopyt aj do Spoločného registra bankových informácii. Zároveň zo žiadosti o úver vyplýva, že
v čase podania žiadosti bola poručiteľka rozvedená a mala tri nezaopatrené deti. Žalobca zohľadnil pri
skúmaníbonityajnákladypotrebnénazabezpečeniezákladnýchekonomickýchživotnýchpotriebrodiny
ako je strava, bývanie, hygiena, v žiadosti zohľadnené ako náklady na plnoletú osobu vo výške 205,07eura, náklady na nezaopatrené deti vo výške 280,83 eura, zároveň zohľadnil aj požadovanú rezervu
stanovenúNárodnoubankouSlovenskavovýške105,82euraakoajostatnézáväzkyvovýške139,-eur.

6. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe vyjadrila v odpore zo dňa 16.04.2024 proti platobnému rozkazu
v tom zmysle, že Okresný súd Čadca svojím rozhodnutím sp.zn. 9D/120/2020 zo dňa 22.09.2021 v
dedičskej veci po poručiteľke záväzky vyplývajúce z pohľadávky žalobcu vzniknuté na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 2900967603 zo dňa 07.01.2019 prebral na seba E. F., nar. XX.XX.XXXX.
Žalovaná v 1. rade dáva do pozornosti, že dedič, ktorý prebral na seba záväzky vyplývajúce zo žalovanej

pohľadávky žalobcu, nie je v postavení žalovaného. Žalovaná má za to, že pokiaľ veriteľ zažaluje dlh
poručiteľa až po právoplatnom skončení dedičského konania, vecná legitimácia dedičov sa odvíja od
dedičskéhorozhodnutia.Žalovanáv1.radetýmtonamietanedostatoksvojejpasívnejvecnejlegitimácie.
Žalovaná v 1. rade rovnako z opatrnosti namieta aj premlčanie žalobou uplatneného nároku, nakoľko
má za to, že premlčacia doba začala plynúť dňom 19.10.2020 resp. dňom, kedy poručiteľka zomrela.
Právo žalobcu podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho

zákonníka. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 02.01.2024. K premlčaniu dlhu dôjde najneskôr 3 roky
po smrti poručiteľa a táto už uplynula. Žalovaná v 1. rade súčasne namieta výšku uplatňovanej istiny
a príslušenstva. Žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje zaplatenie istiny vo výške 14.916,- eur.
Žalovaná v 1. rade má za to, že žalobcom uplatňovaná istina je neadekvátna a jej výška nezodpovedá
rozsahu pozostávajúcej istiny, keďže ju vysoko presahuje. Žalobca pri uplatňovaní istiny vychádzal

zo svojich výpočtov, v ktorom zohľadnil aj 5,29% p.a. úrokov za medziúver zo sumy 30.000,- eur do
27.04.2023 spolu vo výške 1.074,25 eura, nezaplatených poplatkov za poistenie RŽP vo výške 90,- eur a
nezaplatenýchostatnýchpoplatkovvovýške69,80eura.Žalobcaistinuúročilúrokom5,29%p.a.úrokom
za úver a zároveň istinu s nezaplatenými poplatkami ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 7,50 %
p.a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Žalovaná v 1.

rade poukazuje na skutočnosť, že uzavretá zmluva o spotrebnom úvere je formulárová typová zmluva,
teda predtlačená spotrebiteľská zmluva, ktorej obsah žalovaná nemala možnosť meniť ani žiadnym
spôsobom ovplyvniť, pričom táto obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré nepochybne spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech poručiteľa (žalovanej v 1. rade)
ako spotrebiteľa, a preto tieto považuje žalovaná v 1. rade v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka

za neplatné. V zmluve (konkrétne v prílohe zmluvy - sadzobníku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy) sú dohodnuté neprimerane vysoké poplatky za upomienky o nezaplatení dlžnej sumy, ako
aj poplatky za výzvu na plnenie záväzkov, keďže uvedené poplatky presahujú náklady, ktoré veriteľ
môže mať so zaslaním upomienok či výzvy, a preto uvedené poplatky vo vzťahu k poplatkovému úkonu
žalovaná v 1. rade považuje za neprimerané, čím sú nedôvodne zaťažovaní klienti veriteľa vysokými

poplatkami za úkony, s ktorými nie sú spojené také náklady, aké sú dojednané v zmluve. Takto stanovený
poplatok z hľadiska výšky je spôsobilý privodiť nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu je potrebné vyhodnotiť dojednania o
uvedených poplatkoch ako neprijateľné zmluvné podmienky, teda za neplatné. Žalovaná v 1. rade ďalej
namieta oprávnenosť žalobou uplatneného nároku, nakoľko žalobca nepreukázal splnenie zákonných

podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Pred vyhlásením splatnosti úveru pôvodný
veriteľ nevyzval na úhradu dlžnej sumy dediča E. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý dohodou dedičov prebral
na seba pohľadávku. Z obsahu žaloby ani jej príloh nevyplýva od neuhradenia ktorej konkrétnej splátky
pôvodný veriteľ uplatnil právo na vyhlásenia splatnosti celého úveru, ani či svoje právo využil najneskôr
do splatnosti nasledujúcej splátky. Z uvedeného dôvodu, nárok žalobcu na zaplatenie celého úveru

považuje žalovaná za nepreukázaný. Žalovaná v 1. rade namieta aj nárok žalobcu na zaplatenie
zmluvných úrokov za obdobie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru až do podania žaloby. Podľa
názoru žalovanej v 1. rade, žalobca nemá nárok na zmluvný úrok už od okamihu zosplatnenia úveru.
V zmysle účinnej právnej úpravy ako aj konštantnej judikatúry, žalobca má nárok na zmluvné úroky
iba do času zosplatnenia úveru. Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov

iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z
omeškania. Z toho dôvodu má žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého úveru iba do
dňa kedy vyhlásil úver za predčasne splatným s tým, že po tomto termíne už veriteľ nemá nárok za
zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku. V opačnom prípade by mohol nastať stav, kedy spotrebiteľ
už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať a niet dôvodu ani na to, aby veriteľ

inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V
tomto prípade by bol tiež založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by
bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom na vynútenie povinnosti a veriteľ by naďalej pohodlne
inkasoval ako keby k zmene záväzku ani nedošlo. Preto by sa jednalo o hrubú nerovnováhu vovzťahu medzi veriteľom – žalobcom a spotrebiteľom – žalovaným, kedy by si mohol veriteľ nárokovať
a domáhať jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí pritom
znášať žiadne obmedzenia ako užívateľa svojho majetku podľa uzavretej zmluvy. V tejto súvislosti

žalovaná v 1. rade poukazuje na právny názor Krajského súdu v Nitre konštatovaný v rozsudku pod
sp.zn. 25Co/352/2017 zo dňa 05.09.2018 v obdobnej veci. Rovnaký názor vyslovil aj Ústavný súd SR v
rozhodnutí IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012. Žalovaná v 1. rade taktiež namieta aj postup veriteľa,
ktorý pred uzatvorením zmluvy o spotrebnom úvere si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 7 zákona
o spotrebiteľských úveroch, keď pri uzatváraní zmluvy nekonal s odbornou starostlivosťou ohľadom

posudzovania schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver, v dôsledku čoho je potrebné poskytnutý
úver v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov.
Podľa citovaného zákonného ustanovenia povinnosťou žalobcu ako veriteľa bolo pred uzavretím zmluvy
zohľadniťnielenvýškuspotrebiteľskéhoúverualepríjemspotrebiteľaaprípadneajúčelspotrebiteľského
úveru, čo môže mať vplyv na schopnosť spotrebiteľa dodržiavať povinnosti vyplývajúce z uzavretej
zmluvy. Dôsledkom nesplnenia si tejto povinnosti zo strany veriteľa rovnako spôsobuje bezúročnosť a

bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Záverom žalovaná v 1. rade navrhla, aby bol platobný rozkaz vo
vzťahu k žalovanej v 1. rade zrušený a žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

7. V replike žalobca uviedol, že tak ako vyplýva z uznesenia o dedičstve, E. F. bol bývalým manželom,
nebol zákonným dedičom a bol účastníkom dedičského konania len pre určitý úsek konania, a to práve

pre úsek, ktorým došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobca má za to, že
menovaný nemá pasívnu legitimáciu, keďže v rámci dedičského konania nenadobudol žiadne aktíva,
ktoré by určovali výšku jeho zodpovednosti za dlhy poručiteľa a žalovaná v 1. rade je pasívne vecne
legitimovaná. S vyššie uvedeným súvisí aj námietka žalovanej v 1. rade, že neboli splnené podmienky
pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, keďže pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti žalobca nevyzval

E. F., nar. XX.XX.XXXX, na úhradu dlhu. Žalobca uvedené tvrdenie výslovne popiera, keďže takáto
povinnosť mu v zmysle uznesenia o dedičstve nevznikla. Žalobca výslovne popiera vznesenú námietku,
že by pohľadávka žalobcu bola premlčaná. Premlčacia doba voči žalovaným nezačala plynúť dňom
úmrtia poručiteľa, týmto dňom žalovaní síce vstúpili do práv a povinností po poručiteľovi, ale uvedené
nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Žalovaní sa dostali do omeškania so splátkou splatnou ku dňu

15.08.2022, t.j. žalovaní boli v omeškaní od 16.08.2022. Žalobca si svoju pohľadávku uplatnil žalobou
podanou na súde dňa 02.01.2024, t.j. v trojročnej premlčacej lehote. Žalobca považuje námietku, že
zmluva je formulárová, predtlačená, typová, že nemohli obsah zmluvy ovplyvniť, a preto obsahuje
neprijateľné podmienky, ktorými nie sú žalovaní viazaní, za neopodstatnenú, nakoľko ich prípadná
neprijateľnosť nie je podmienená spôsobom, akým sú vytvorené a spotrebiteľovi predložené, ale

ich obsahom, ktorý musí byť jasný, zrozumiteľný a nesmie vytvárať nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami spotrebiteľa a právami a povinnosťami dodávateľov. Zároveň si žalobca dovoľuje uviesť,
že si osobitne poplatky za upomínanie voči žalovaným neuplatňoval. V prípade, ak by aj zmluva
obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, tak uvedené nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku,
ale je neplatná len tá časť zmluvy, ktorej sa takáto podmienka týka. V spotrebiteľskom práve sa uplatňuje

koncepcia priemerného spotrebiteľa, t. j. spotrebiteľa, ktorý má dostatok informácií a je v rozumnej miere
pozorný a opatrný s ohľadom na sociálne, kultúrne a jazykové faktory. Tvrdenia žalovanej v 1. rade,
že zmluva o úvere bola žalobcom vopred pripravená a pri jej podpise nemala možnosť predpísané
podmienky ovplyvniť, zmluvné dojednania neboli jasné a zrozumiteľné, považuje žalobca výslovne za
účelové, nakoľko v čase uzavretia zmluvy mala poručiteľka 39 rokov a teda mala všetky predpoklady,

od ktorých možno legitímne očakávať, že pred uzavretím zmluvy konala rozumne a zodpovedne, t. j.
zmluvu si pred podpisom dôkladne prečítala, vyžiadala si všetky potrebné informácie a jej vlastnoručný
podpis potvrdzuje prejav jej slobodnej a vážnej vôle nielen nadobudnúť práva zo zmluvy, ale byť aj
viazaná povinnosťami, ktoré zo zmluvy jednoznačne a nezameniteľne vyplývajú. Žalobca má za to,
že zmluva o úvere bola uzatvorená platne, keďže bola vyhotovená písomne a zároveň poručiteľka

svojim podpisom potvrdila, že so znením zmluvy o úvere súhlasí. Žalobca má za to, že zmluvné
podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere sú definované jasne, zrozumiteľne, transparentne, určito a
medzi stranami sporu nespôsobujú značnú nerovnováhu. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti
predpísané pre tento typ zmluvy, či už z pohľadu OZ, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník,
zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. Zákon o spotrebiteľských

úveroch, ktoré boli platné v čase uzavretia zmluvy. Žalobca k nároku požadovať riadny úrok za úver
popri úroku z omeškania poukazuje opätovne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.06.2020,
sp.zn. 5Cdo/42/2020. Žalovaná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (27.04.2023),
predstavuje sumu 14.916,70 eura, pričom pozostáva z: istiny vo výške 13.682,65 eura, z nezaplatených5,29% p. a. úrokov za medziúver zo sumy 30.000,- eur do 27.04.2023 spolu vo výške 1.074,25 eura,
z nezaplatených poplatkov za poistenie RŽP vo výške 90,- eur, z nezaplatených ostatných poplatkov
vo výške 69,80 eura. Žalobca si neuplatňuje istinu 14.916,70 eura, tak ako tvrdí žalovaná v 1. rade, ale

istinu 13.682,65 eura. Žalobca výslovne popiera tvrdenia žalovanej v 1. rade, že by porušil ustanovenia
§ 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
Ku skúmaniu bonity by si žalobca dovolil uviesť, že pred poskytnutím úveru požadoval od poručiteľky
potvrdenie o príjme. Poručiteľka predložila potvrdenie o príjme od zamestnávateľa: Kysucká nemocnica
s poliklinikou v Čadci, ktorý potvrdil čistý priemerný mesačný príjem vo výške 8.837,49 eura, pričom boli

doložené aj výplatné pásky za posledné dva mesiace predchádzajúce schváleniu úveru. Predložený
príjem bol verifikovaný aj v sociálnej poisťovni. Žalobca vykonal dopyt aj do Spoločného registra
bankových informácii. Zároveň zo žiadosti o úver vyplýva, že v čase podania žiadosti bola poručiteľka
rozvedená a mala tri nezaopatrené deti. Žalobca zohľadnil pri skúmaní bonity aj náklady potrebné na
zabezpečenie základných ekonomických životných potrieb rodiny ako je strava, bývanie, hygiena, v
žiadosti zohľadnené ako náklady na plnoletú osobu vo výške 205,07 eura, náklady na nezaopatrené

deti vo výške 280,83 eura, zároveň zohľadnil aj požadovanú rezervu stanovenú Národnou bankou
Slovenska vo výške 105,82 eura ako aj ostatné záväzky vo výške 139,- eur. Výpočet ukazovateľa
schopnosti poručiteľky splácať poskytnutý úver: 1. čistý príjem = + 1.015,- eur (Príjem zo závislej činnosti
na dobu neurčitú v SR vo výške 735,- eur + prídavky na deti +280,- eur); 2. celková výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb = - 591,72 eura; 2.1. životné minimum na plnoletú osobu

= 205,07 eura; 2.2. životné minimum o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu = 0,00
eur; 2.3. životné minimum na dieťa = 280,83 eura; 2.4. 20% rozdiel medzi celkovou výškou čistého
príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa = (1.015,- eur - 485,90 eura) x 20% = 105,82
eura; 3. výška splátky spotrebiteľského úveru = - 240,29 eura; 4. peňažné záväzky znižujúce príjem
= - 139,- eur. Ukazovateľ schopnosti poručiteľky splácať úver (bonita): (591,72 eura + 240,29 eura +

139,- eur) : 1.015,- eur = 0,9566, tzn. poručiteľka bola v čase posudzovania žiadosti o úver bonitná
(hodnota ukazovateľa schopnosti klienta splácať úver neprekročila hodnotu 1), bonita bola > 0. Žalobca
poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu Prešov 4Co/100/2019 zo dňa 13.02.2020.

8. Žalovaná v 1. rade možnosť vyjadriť sa v duplike nevyužila.

9. Na pojednávaní žalovaná v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že všetky záväzky
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere prebral na seba E. F., ktorý je podľa uznesenia o dedičstva
jediným dedičom zodpovedným za splatenie týchto záväzkov. Žalovaná neprevzala žiadne záväzky
po poručiteľke v zmysle uvedeného uznesenia o dedičstve. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

sp.zn. 2Cdo/205/2018, dedič, ktorý neprevzal žiadne záväzky po poručiteľovi, nemôže byť považovaný
za solidárne zodpovedného za tieto záväzky. V tomto prípade prevzal všetky záväzky E. F., a preto je
jediným dedičom, zodpovedným za splatenie dlhov. Žalovaná nenadobudla žiadne aktíva, ktoré by mohli
určiť jej zodpovednosť za dlhy poručiteľky s výnimkou daňového preplatku za zdaňovacie obdobie 2020
vo výške 393,02 eura a osobného vozidla Škoda Octavia v hodnote 1.000,- eur. Tieto aktíva však podľa

§ 470 OZ nezakladajú zodpovednosť za dlhy poručiteľky, keďže ich hodnota bola určená na vyplatenie
zákonných dedičských podielov maloletým dedičom E. a E. F.. Tento záver je podporený aj judikatúrou
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/78/2015, kde sa uvádza, že ak dedič nenadobudne aktíva, ktoré
by zakladali zodpovednosť za dlhy alebo ak nadobudnuté aktíva sú viazané na vyplatenie dedičských
podielov, nemôže byť zodpovedný za dlhy poručiteľa. Navyše podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

sp.zn. 2Cdo/205/2018, ak je hodnota nadobudnutého majetku určená na vyplatenie ďalších dedičov,
tento majetok nemôže byť použitý na uspokojenie dlhov poručiteľa. Žalobca požaduje sumu 14.916,70
Eur s príslušenstvom, pričom ide o úver, ktorý už mal byť riadne splácaný inou osobou, konkrétne
E. F.. Vzhľadom na dedičské rozhodnutie, na základe ktorého E. F. prevzal všetky záväzky, považuje
žalovaná v 1. rade za neprimerané, aby žalobca vymáhala úhradu od žalovanej v 1. rade, ktorá nemá

žiadne právne spojenie so záväzkom. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/42/2019,
zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa je individuálna a závisí od rozsahu nadobudnutého dedičstva.
V tomto prípade prevzal všetky záväzky E. F., a preto nie je dôvod aby bola žalovaná zaviazaná
na úhradu akýchkoľvek súm. Rovnako žalovaná namieta, že podmienky spotrebiteľského úveru boli
neprimerané a obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobca síce argumentuje, že podmienky

boli jasné a zrozumiteľné, avšak zmluva bola formulárová a tak poručiteľka, už vôbec nie žalovaná v 1.
rade, nemali možnosť meniť jej obsah. Žalovaná má za to, že v tomto prípade podmienky vytvárali
značnú nerovnováhu, keďže boli jednostranne formulované a nebolo možné ich meniť, čo ich robí
neprijateľnými.Záverommážalovanáv1.radezato,žežalobanepreukazuje,žebyjejvzniklaakákoľvekpovinnosť voči žalobcovi, nie je predložený dôkaz o tom, že by sa žalovaná podieľala na akýchkoľvek
právnych úkonoch týkajúcich sa zmluvy o úvere.

10. Ako dôkazy žalobca predložil nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
2900967 6 03 zo dňa 07.01.2019, Amortizačná tabuľka pre medziúver (MÚ) a stavebný úver (SÚ),
Žiadosť o spotrebiteľský úver s rizikovým životným poistením zo dňa 14.12.2018, Všeobecné podmienky
stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby, Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
zo dňa 09.03.2023 adresované žalovanej v 1. rade s kópiou doručenky, Upozornenie na vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti zo dňa 09.03.2023 adresované žalovanému v 3. rade s kópiou obálky,
Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 09.03.2023 adresované žalovanému v 2. rade
s kópiou obálky, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.04.2023 adresované
žalovanému v 2. rade s kópiou obálky, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
27.04.2023 adresované žalovanému v 3. rade s kópiou obálky, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 27.04.2023 adresované žalovanej v 1. rade s kópiou doručenky, Výpis z účtu

medziúveru, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 08.09.2023 adresovaná žalovanej v 1. rade
s kópiou obálky, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 08.09.2023 adresovaná žalovanému v 3.
rade s kópiou obálky, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 08.09.2023 adresovaná žalovanému
v 2. rade s kópiou obálky, Potvrdenie o príjme pre zamestnancov, výplatné pásky, Odpoveď zo Sociálnej
poisťovne, Výpis z registra bankových informácii, rozsudok OS Čadca sp.zn. 8P/28/2017 (1. strana).

11. Žalovaná v 1. rade navrhla vykonať dokazovanie jej výsluchom.

12. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

13. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom,

ako aj uznesením Okresného súdu Čadca sp.zn. 9D/120/2020, Dnot:243/2020 zo dňa 22.09.2021
(zabezpečeným v súlade s § 295 CSP), a výsluchom žalovanej v 1. rade, keď na pojednávaní,
ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku, pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť
ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti (na č.l. 137), pričom z nesporných
skutkových tvrdení strán a z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:

15. Dňa 07.01.2019 bola medzi žalobcom ako veriteľom a K. I. F. (matkou žalovaných) ako dlžníčkou
uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 2900967 6 03. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
medziúveru vo výške 30.000,- eur zo strany žalobcu ako veriteľa dlžníčke, a to na preklenutie obdobia,
kým dlžníčka splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru.

Pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok stavebného sporenia
a úverov pre fyzické osoby sa mal medziúver zúčtovať s nasporenou sumou na účte stavebného
sporenia, čím sa mal medziúver zmeniť na stavebný úver vo výške cca 17.735,94 eura. Z článku III.
ods. 3.1. zmluvy vyplýva, že účelom úveru v súlade so zák.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení
sú stavebné úpravy, modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných

stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich. Žalobca ako veriteľ poskytol dlžníčke
medziúver vo výške 30.000,- eur s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 5,29 % ročne. Dlžníčka
sa zaviazala splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 227,35 eura, ktoré pozostávali
z vkladu na konto sporenia vo výške 80,10 eura, zo splátky úroku za medziúver 5,29 % ročne vo
výške 132,25 eura a poplatok za poistenie vo výške 15,- eur, ktoré jednotlivé splátky boli splatné

do 15. dňa v mesiaci. Dlžníčka dňa XX.XX.XXXX zomrela, pričom dedičské konanie po dlžníčke ako
poručiteľke bolo skončené uznesením Okresného súdu Čadca sp.zn. 9D/120/2020, Dnot 243/2020 zo
dňa 22.09.2021, právoplatným dňa 22.09.2021. Listom zo dňa 09.03.2023 žalobca vyzval žalovaných na
doplatenie omeškaných splátok s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru v prípade,
ak omeškané splátky nebudú doplatené. Keďže omeškané splátky neboli zaplatené, žalobca listom dňa

27.04.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru. Dňa 21.05.2021 bolo prijaté plnenie zo strany
poisťovne za rizikové životné poistenie vo výške 14.136,55 eura.16. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa § 579 ods. 1 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré

mal osobne vykonať dlžník.

19. Podľa § 470 ods. 1 a 2 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou. (1) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru
toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. (2)

20. Podľa § 531 ods. 1 OZ, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho
miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu,
kto dlh prevzal.

21. Podľa § 534 OZ, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči
dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.

22. Podľa § 168 písm. a) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
veriteľ poručiteľa je účastníkom

a) v rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa, ktorou sa vyporiadava pohľadávka
veriteľa.

23. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

25. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.

26. Podľa § 503 ods. 1 až 3 OBZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažnýchprostriedkov,súsplatnéajúroky,ktorésahotýkajú.(1)Aksaposkytnutépeňažnéprostriedky
majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (2) Dlžník
je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný
zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. (3)

27. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2)28. Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom do 31.10.2024), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej

ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

29. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

30. Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva. (2)

31. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

32. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

33. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby
alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné

poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b)
a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na

bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

34. Poznámka pod čiarou 1b) odkazuje na § 7 ods. 7 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v
znení zákona č. 90/2016 Z.z..

35. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (ďalej len „zák.č. 310/1992 Zb.)
(v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak stavebná sporiteľňa poskytuje stavebnému sporiteľovi,
ktorý je fyzickou osobou-nepodnikateľom, alebo inej fyzickej osobe-nepodnikateľovi stavebný úver alebo
úver podľa § 2 ods. 4 písm. d) na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 písm. c), i), k), l) a o) alebo

na úhradu záväzkov súvisiacich s týmito stavebnými účelmi, pri poskytnutí takéhoto úveru postupuje aj
podľa osobitného predpisu;2) to neplatí, ak ide o poskytnutie takéhoto úveru,
a) ktorý je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, alebo iným právom
týkajúcim sa nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej,
b) ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur okrem stavebného úveru alebo úveru podľa

§ 2 ods. 3 písm. d) na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 písm. c) a o) alebo na úhradu záväzkov
súvisiacich s týmito stavebnými účelmi,
c) ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
d) ktorý je bez úroku a bez ďalších poplatkov alebo
e) ktorý poskytuje stavebná sporiteľňa svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s

úrokovou sadzbou nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka verejne.36. Poznámka pod čiarou 2) odkazuje na zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

37.Podľa§2ods.4písm.d)zák.č.310/1992Zb.(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy),vbankovom
povolení sa môže stavebnej sporiteľni okrem vykonávania bankových činností podľa odseku 2 povoliť
aj vykonávanie týchto bankových činností:
d) poskytovanie úverov zo zdrojov mimo fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v §

11 ods. 1.

38. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zák.č. 310/1992 Zb. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), cieľovú
sumu, ak jej súčasťou je aj poskytnutý stavebný úver, môže stavebný sporiteľ použiť na tieto stavebné
účely:
c) stavebné úpravy, modernizáciu a obnovu bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb,

bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich.

39. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver,
výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (1)
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným

zákonom.17) (2)

40. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

41. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(1) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (2)

42. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

43. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba
je v celom rozsahu dôvodná.

44. Medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade bolo predovšetkým sporným, či je žalovaná v 1. rade v konaní
pasívne vecne legitimovaná, a preto sa súd venoval najskôr tejto otázke.

45. Dlh z predmetnej zmluvy o úvere smrťou pôvodnej dlžníčky nezanikol, a to s poukazom na

ustanovenie § 579 ods. 1 OZ, keďže nejde o tam uvedenú výnimku. Dedičstvo tvoria nielen všetky veci,
práva a iné majetkové hodnoty, ktoré v okamihu smrti patrili poručiteľke a ktoré jej smrťou nezanikajú,
ale aj dlhy poručiteľky. S poukazom na ustanovenie § 470 ods. 1 a 2 OZ, za poručiteľkine dlhy, ktoré nanich prešli poručiteľkinou smrťou, zodpovedajú dedičia poručiteľky, a to do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva, podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

46. Zodpovednosť dediča je ohraničená cenou nadobudnutého dedičstva, ale to neznamená, že dlhy
sa uspokojujú iba z vecí, ktoré zdedil, ale aj z dedičovho majetku, pretože Občiansky zákonník tu
vychádza zo zásady zodpovednosti v rozsahu ceny zdedeného majetku, a nie zo zásady zodpovednosti
výlučne zdedeným majetkom. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čo nadobudol (in natura),
ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol.

Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal
pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia. Zodpovednosť má iba ten dedič,
ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. Kto dedil a v akej hodnote, je známe a aj potvrdené rozhodnutím
súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve, ktoré vydá notár. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, v akej
(čistej) hodnote dedič dedičstvo nadobudol (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/74/2010
zo dňa 29.09.2010).

47. Z vyššie uvedeného a s prihliadnutím na uznesenie Okresného súdu Čadca sp.zn. 9D/120/2020,
Dnot:243/2020 zo dňa 22.09.2021, je zrejmé, že dedičmi po poručiteľke, ktorí v dedičskom konaní
nadobudli majetok po poručiteľke, sú výlučne jej deti, t.j. žalovaní v 1.-3. rade, ktorí zodpovedajú za
poručiteľkine dlhy z predmetnej zmluvy o úvere, a to do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, t.j.

žalovaná v 1. rade najviac do výšky 3.770,50 eura, žalovaný v 2. rade najviac do výšky 12.327,50 eura
a žalovaný v 3. rade najviac do výšky 24.655,- eur, a títo sú aj pasívne vecne legitimovanými.

48. Nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou žalovanej v 1. rade, že keďže podľa dedičského
rozhodnutia záväzky vyplývajúce z pohľadávky žalobcu vzniknuté na základe predmetnej zmluvy prebral

na seba E. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je podľa uznesenia o dedičstva jediným dedičom zodpovedným
za splatenie týchto záväzkov, tento je pasívne vecne legitimovaným. Súd predovšetkým poukazuje na
to, že žalovaná v 1. rade nesprávne E. F., nar. XX.XX.XXXX, označuje ako dediča, pričom uvedená
osoba podľa dedičského rozhodnutia dedičom nie je. Menovaný bývalý manžel pôvodnej dlžníčky síce
bol účastníkom dedičského konania, ale nie ako dedič, ale len z dôvodu, že v dedičskom konaní sa

vyporiadavalo jeho BSM s bývalou manželkou – poručiteľkou. Skutočnosť, že sa jeho meno uvádza
v dedičskom rozhodnutí z neho dediča nerobí, keď tento ako bývalý manžel nebol zákonným dedičom,
nebol ani závetným dedičom, a teda z majetku patriaceho do dedičstva nič nenadobudol, nemôže
zodpovedať voči veriteľovi za dlhy po poručiteľke, ale zúčastnil sa konania o dedičstve výlučne v časti
vyporiadania dovtedy nevyporiadaného BSM bývalých manželov.

49. Ak sa v rámci uznesenia z dedičského konania po pôvodnej dlžníčke ako poručiteľke uvádza, že E.
F., nar. XX.XX.XXXX, na seba preberá záväzok vyplývajúci z pohľadávky žalobcu vzniknutej na základe
predmetnej zmluvy vo výške 16.581,83 eura s príslušenstvom, pričom tu absentuje súhlas žalobcu ako
veriteľa, uvedené znamená iba záväzok menovaného voči dedičom, nie záväzok menovaného voči

žalobcovi. Ide totiž o situáciu podľa ustanovenia § 534 OZ, a síce, že E. F., nar. XX.XX.XXXX, sa
s dedičmi ako dlžníkmi dohodol, že splní ich záväzok voči veriteľovi. Menovaný tak má voči žalovaným
povinnosť poskytovať plnenie žalobcovi ako veriteľovi, ale žalobcovi z toho priame právo nevzniklo, ale
zostalo mu iba voči dedičom.

50. Z uznesenia z dedičského konania nevyplýva, že by žalobca ako veriteľ bol v zmysle § 168 písm. a)
CMPúčastníkomdedičskéhokonania,atedanedošlokuzavretiuaschváleniudohodydedičovažalobcu
ako veriteľa, ktorou by sa vyporiadavala pohľadávka veriteľa. Keďže z dedičského rozhodnutia (ani
z iného dôkazu) nevyplýva, že by žalobca ako veriteľ dal k prevzatiu dlhu súhlas, nejde o prevzatie
dlhu v zmysle § 531 ods. 1 OZ, ale o pristúpenie k záväzku v zmysle § 534 OZ, ktoré zakladá iba

záväzkový vzťah medzi dedičmi a ich otcom. Vzhľadom na to E. F., nar. XX.XX.XXXX, nenastúpil na
miesto žalovaných ako dlžníkov a títo sa tak nezbavili svojho záväzku (ktorý na nich prešiel titulom
dedenia) voči žalobcovi. Z uvedeného dôvodu je žalovaná v 1. rade, tak ako aj ostatní žalovaní v 2. a 3.
rade, z dôvodu dedenia po poručiteľke, v konaní pasívne vecne legitimovanými.

51. Ako už súd uviedol, v prípade, že by dedičia chceli v konaní o dedičstve pri vyporiadaní pohľadávky
veriteľa voči poručiteľovi zodpovedať inak, než je stanovené v § 470 ods. 2 OZ, bol by potrebný súhlas
veriteľa (R 48/1975).52. Podporne súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo/18/2009 zo dňa
22.07.2010, v ktorom dovolací súd uviedol, že „ak k vyporiadaniu dlhu dohodou medzi dedičmi a
veriteľom nedôjde, spôsob, akým zodpovedajú za poručiteľove dlhy vyplýva priamo z ustanovenia §

470 ods. 2 OZ. Ide o delenú zodpovednosť, podľa ktorej zodpovedajú za dlhy v pomere k hodnote, v
akej nadobudli dedičstvo (zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol). Pre
určenie pomeru, v akom dedič zodpovedá za každý dlh poručiteľa je preto postačujúce, ak rozhodnutie
o dedičstve obsahuje rozdelenie majetkových práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu týchto práv. Inak
povedané, skutočnosť, v akom rozsahu dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa a teda v akom rozsahu

prechádzajú na neho povinnosti poručiteľa, je zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve alebo z osvedčenia
o dedičstve vydaného notárom bez ohľadu na to, či veriteľ do dedičstva pohľadávku prihlásil a či v
rozhodnutí bol tento dlh v súpise pasív uvedený. Napokon deľba dlhu (pokiaľ nedošlo k dohode dedičov
a veriteľa) nie je v rozhodnutí o dedičstve deklarovaná v žiadnej jeho časti.“

53. Z výsluchu žalovanej v 1. rade nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie

jej pasívnej vecnej legitimácie v konaní. To, či a v akom rozsahu na žalovanú v 1. rade prešli záväzky
z predmetnej zmluvy, vyplýva z právnej úpravy (§ 470 OZ) v spojení s uznesením dedičstve a nezáleží
od subjektívneho posúdenia žalovanej v 1. rade. To že žalovaná v 1. rade podľa uznesenia o dedičstve
výslovne neprevzala žiadne záväzky po poručiteľke, nie je rozhodujúce, pretože dlhy po poručiteľke na
ňu prešli zo zákona poručiteľkinou smrťou (§ 470 ods. 1 OZ). Na posúdení pasívnej vecnej legitimácie

nič nemení ani skutočnosť, že žalovaná v 1. rade nemala žiadnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, zmluva jej nebola predložená na preštudovanie ani schválenie, nepodieľala
na právnych úkonoch týkajúcich sa zmluvy o úvere. Žalovaná v 1. rade nie je zodpovedná za záväzky
zo zmluvy ako pôvodný dlžník, ale ako dedič po pôvodnej dlžníčke, ktorý vstúpil nielen do jej práv, ale
aj povinností.

54. Pokiaľ ide o hodnotu majetku, ktorý žalovaná v 1. rade po poručiteľke nadobudla, žalobca
v doplnení žaloby výslovne uviedol, aké dedičstvo v akej hodnote (hoci pri daňovom preplatku chybou
v písaní uvádza sumu 695,95 eura namiesto správnej 393,02 eura), pričom uviedol aj celkovú hodnotu
dedičstvom nadobudnutého majetku 3.770,50 eura. Na uvedené žalovaná vo vyjadrení k žalobe ani

v duplike (ktorú nevyužila) nereagovala a uvedené skutkové tvrdenia nepoprela, preto súd konštatoval
ako nespornú výšku dedičstva nadobudnutú žalovanou v 1. rade. Vzhľadom na zastúpenie žalovanej
v 1. rade ako spotrebiteľa advokátom sa ustanovenia o koncentrácii konania použijú a na popretie
skutkových tvrdení urobené až na pojednávaní nebolo možné prihliadať, pretože nebolo urobené včas
(§ 291 ods. 3 CSP v spojení s § 296 CSP).

55. Okrem toho však súd poukazuje na uznesenie o dedičstve, podľa ktorého žalovaná v 1. rade prebrala
dedičstvo pozostávajúce: z účtu stavebného sporenia v PSS, a.s. so zostatkom vo výške sumy ku dňu
smrtiporučiteľky1.681,53euraspoluspríslušenstvom;zRaiffeisenúčtuvedenéhovTatrabanke,a.s.so
zostatkom vo výške sumy ku dňu smrti poručiteľky 695,95 eura s príslušenstvom; z daňového preplatku

za zdaňovacie obdobie 2020 na dani z príjmov fyzickej osoby vo výške sumy 393,02 eura; z osobného
vozidla Škoda Octavia v cene 1.000,- eur; spolu tak ide o hodnotu dedičstva vo výške 3.770,50 eura.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade na pojednávaní, že nenadobudla žiadne aktíva, ktoré by mohli určiť jej
zodpovednosť za dlhy poručiteľky s výnimkou daňového preplatku a osobného vozidla, je tak nielen
oneskoreným skutkovým tvrdením, ale aj v rozpore s listinným dôkazom (uznesením o dedičstve).

56. V prípade žalobkyňou uvedených aktív (daňový preplatok a osobné vozidlo) je potrebné aj tieto
zarátať do hodnoty nadobudnutého dedičstva, pretože zo žiadneho právneho predpisu ani zo súdnej
praxe nevyplýva, že by na určenie výšky, do akej dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa, mala vplyv otázka,
či je dedič povinný vyplatiť iným dedičom ich zákonné dedičské podiely.

57. K rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazovala žalovaná v 1. rade na pojednávaní, súd
uvádza, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/205/2018 a sp.zn. 5Cdo/42/2019 sa týkajú
skutkovo úplne odlišných vecí, ktoré sa otázkou zodpovednosti dedičov za záväzky poručiteľa vôbec
nezaoberajú, a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/78/2015 je nedohľadateľné.

58. Súd dodáva, že žalovanej v 1. rade nič nebránilo po poučení notárom dedičstvo po poručiteľke
odmietnuť, čím by nevstúpila do jej práv a povinností, t.j. neprešiel by na ňu ani dlh z predmetnej
zmluvy. Na rozdiel, od toho, žalovaná v 1. rade dedičstvo prijala, v rámci dedičského konania neuviedla,že pohľadávku žalobcu neuznáva, ale naopak, táto bola bez námietok dedičov zaradená do dlhov po
poručiteľke.

59. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené bola námietka žalovanej v 1. rade o nedostatku jej pasívnej
vecnej legitimácie v konaní nedôvodná. V prípade, že žalovaná v 1. rade na pohľadávku, ktorá je
predmetom tohto konania, niečo uhradí, má voči E. F., nar. XX.XX.XXXX, nárok s poukazom na
ustanovenie § 534 OZ.

60. Ďalej žalovaná v 1. rade vzniesla námietku premlčania nároku, pričom dôvodila, že premlčacia doba
začala plynúť dňom, kedy poručiteľka zomrela, t.j. dňom 19.10.2020. S uvedeným sa však nemožno
stotožniť, keďže začiatok plynutia premlčacej doby nie je daný smrťou dlžníka, ale ustanovením § 103
OZ.

61. V tu prejednávanej veci bolo plnenie dlhu dohodnuté v splátkach. V takom prípade môže veriteľ od

dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou v zmysle dohody účastníkov
zmluvy. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich trojročná premlčacia
doba plynie samostatne odo dňa ich splatnosti (§ 103 OZ). Veriteľ s dlžníkom sa môžu v zmysle § 565 OZ
dohodnúť, že v prípade nesplnenia niektorej splátky, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
(tzv. strata výhody splátok). Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína v takom

prípade plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

62. Účastníci zmluvy sa dohodli na možnosti veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v článku X.
odseku 10.1. zmluvy. V konaní nebolo sporným, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo
listom zo dňa 27.04.2023, ktorý bol podľa doručenky doručený žalovanej v 1. rade dňa 03.05.2023,

a zároveň sa podľa predložených kópií obálok dostal aj do sféry dispozície ostatných žalovaných.
Pokiaľ ide o zosplatnenú časť úveru, premlčacia doba začala plynúť až po mimoriadnom zosplatnení
úveru, a žaloba bola v tejto časti podaná včas, keďže bola podaná 02.01.2024. Pokiaľ ide o omeškané
splátky splatné pred mimoriadnym zosplatnením, v konaní nebolo sporným skutkové tvrdenie žalobcu,
že žalovaní sa dostali do omeškania so splátkou splatnou dňa 15.08.2022, a teda aj pokiaľ ide o splátky

splatné pred mimoriadnym zosplatnením, žaloba bola podaná rovnako včas.

63. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, súd ho považoval za platné, keď pred
vyhlásenímmimoriadnejsplatnostiúveruzodňa27.04.2023bolinaplnenieomeškanýchsplátokvyzvaní
žalovaní, a to listom zo dňa 09.03.2023, ktorý bol podľa doručenky doručený žalovanej v 1. rade dňa

14.03.2023, a zároveň sa podľa predložených kópií obálok dostal aj do sféry dispozície ostatných
žalovaných. Keďže E. F., nar. XX.XX.XXXX, nebol dedičom pôvodnej dlžníčky, nebolo potrebné mu
adresovať výzvu pred zosplatnením, ani samotné oznámenie o zosplatnení úveru, zo strany veriteľa.

64. S poukazom na začiatok plynutia premlčacej doby, ak žalobca podal žalobu na súde dňa 02.01.2024,

podal ju včas a preto námietku premlčania súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

65. Právny vzťah založený zmluvou o úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou
a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497
a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§

52 a nasl. OZ). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva je formulárovou
spotrebiteľskou zmluvou, keďže text zmluvy bol vopred pripravený, pôvodná dlžníčka ako spotrebiteľ
nemala možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Žalobca pri uzatváraní
zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň
ako veriteľ, keď poskytol pôvodnej dlžníčke spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a pôvodná

dlžníčka vystupovala ako spotrebiteľ, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, a úver jej bol poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis
derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom prípade ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník,

súd vyhodnotil zmluvný vzťah podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

66. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi žalobcom a pôvodnou dlžníčkou
(poručiteľkou) vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol matke žalovaných akodlžníkovi peňažné prostriedky, ktoré sa táto zaviazala dohodnutým spôsobom vrátiť. Zmluvný vzťah
založený na základe predmetnej zmluvy spadá pod úpravu ZoSÚ, pretože ide o úver poskytnutý podľa
§ 7 ods. 7 v spojení s § 2 ods. 3 písm. d) na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 písm. c) zák.č.

310/1992 Zb. (stavebné úpravy, modernizáciu a obnovu bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich
drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich – viď čl. III. ods. 3.1. zmluvy). Súd
dodáva, že zmluvný vzťah nespadá pod úpravu zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, keďže
nejde o úver poskytnutý podľa § 7 ods. 6 v spojení s § 2 ods. 3 písm. d) na stavebné účely uvedené
v § 11 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h), j) a n) zák.č. 310/1992 Zb., ale ako už súd uviedol, úver bol

poskytnutý na stavebný účel uvedený v § 11 ods. 1 písm. c) zák.č. 310/1992 Zb., pričom použitie zákona
č. 129/2010 Z.z. vyplýva aj z čl. XI. ods. 11.1. zmluvy.

67. Po preskúmaní zmluvy dospel súd k záveru, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti
požadované ustanovením § 9 ods. 2 ZoSÚ, ktoré náležitosti sú uvedené v zmluve v spojení
s amortizačnou tabuľkou, ktorá je prílohou zmluvy. Súd tiež poukazuje na to, že žalovaná v 1. rade

v konaní chýbajúce náležitosti zmluvy ani netvrdila.

68. V súvislosti s náležitosťami zmluvy uvedenými v amortizačnej tabuľke súd poukazuje na uznesenie
Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/18/2018-129 zo dňa 19.09.2018, v ktorom odvolací súd v
prípade sporu totožného žalobcu uviedol, že „pokiaľ súd prvej inštancie postihuje amortizačnú tabuľku

neplatnosťou dôvodiac, že ju spotrebiteľ nepodpísal, je tento jeho záver nesprávny, keďže amortizačná
tabuľka je pevne spojená so zmluvou o úvere spolu s ďalšími prílohami, je uvedená v zozname príloh
v texte zmluvy o úvere, preto je nespochybniteľné, že tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, pri
ktorej nie je potrebné, aby bola podpísaná účastníkmi zmluvy o úvere. Odvolací súd sa preto nemôže
stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie

výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov v zmluve o úvere. ......... predpoklady, ktoré žalobca ako veriteľ
použil na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov medziúveru a stavebného úveru sú podrobne
rozpísane v prílohe zmluvy o úvere pevne s ňou spojenou.“

69. Žalovaná v 1. rade v konaní namietala, že podmienky spotrebiteľského úveru boli neprimerané

a obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaná poukazovala na to že zmluva bola formulárová
a tak nebolo možné meniť jej obsah, z ktorého dôvodu podmienky vytvárali značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa, keďže boli jednostranne formulované a nebolo možné ich meniť, čo ich robí
neprijateľnými, a preto v zmysle § 53 OZ neplatnými.

70. Žalovaná v 1. rade však konkrétne netvrdila a súd sám nezistil, že by zmluva obsahovala také
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mali vplyv na nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní.
Žalovaná v 1. rade uviedla, že v prílohe zmluvy - sadzobníku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,
sú dohodnuté neprimerane vysoké poplatky za upomienky o nezaplatení dlžnej sumy, ako aj poplatky
za výzvu na plnenie záväzkov.

71. Súd však poukazuje na to, že žalobca si v konaní nárok na zaplatenie poplatkov uvádzaných
žalovanou neuplatnil, keď si uplatnil nárok na zaplatenie poplatku za predĺženie lehoty vo výške 17,- eur
(dojednaný v čl. VIII. ods. 8.9. zmluvy), poplatku za nevyčerpanie úveru vo výške 52,80 eura (dojednaný
v čl. IV ods. 4.3. zmluvy) a poplatkov za poistenie 6 x 15,- eur, t.j. vo výške 90,- eur (dojednané v čl.

II. zmluvy). Uvedené poplatky neboli uvedené iba v sadzobníku poplatkov, ale boli riadne dohodnuté
v zmluve, pričom súd ich nepovažoval za neprimerane vysoké. Žalobca nárok na uvedené poplatky
riadne zdôvodnil, pričom v tomto smere žalovaná v 1. rade voči uvedeným poplatkom ani nenamietala.

72. Žalovaná v 1. rade ďalej vo vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca pred uzavretím zmluvy riadne

neskúmal schopnosť pôvodnej dlžníčky splácať úver. Následne žalobca v rámci repliky a jej príloh
preukázal, že riadne skúmal bonitu pôvodnej dlžníčky a konal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1 ZoSÚ. Súd pritom poukazuje na to, že žalovaná v 1. rade sa k replike ani nevyjadrila, ani nespochybnila
skutkové tvrdenia žalobcu a listinné dôkazy preukazujúce skúmanie bonity pôvodnej dlžníčky, ktoré
žalobca predložil. Z repliky a jej príloh je zrejmé, že nemožno konštatovať, že by veriteľ posudzoval

schopnosť spotrebiteľa splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Naviac, pôvodná dlžníčka až do svoje smrti riadne
splácala úver a nedostala sa so žiadnou z nich do omeškania, z čoho je tiež možné uzavrieť, že jejbonita bola skúmaná riadne. Vzhľadom na všetko uvedené považoval súd námietku žalovanej v 1. rade
v tomto smere za nedôvodnú.

73. V tejto súvislosti súd opäť odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/18/2018-129
zo dňa 19.09.2018, v ktorom odvolací súd uviedol, že „hrubým porušením povinnosti veriteľa overovať
bonitu spotrebiteľa sa rozumie nečinnosť veriteľa spočívajúca v nezisťovaní údajov o príjmoch,
výdavkoch, rodinnom stave alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch. Pri
overovaní bonity žalovaných mal žalobca k dispozícii údaje o rodinnom stave žalovaných, o ich príjmoch,

existujúcich záväzkoch a inej úverovej angažovanosti, pričom tieto údaje mal podložené aj potvrdeniami
o príjme, výplatnými páskami, rozhodnutím o zvýšení invalidného dôchodku a výpisom z príslušného
registra dlžníkov. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie konštatuje,
že žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že pri posudzovaní žiadosti žalovaných o úver mal k dispozícii
všetky relevantné údaje a nebola naplnená hypotéza právnej normy, ktorá by zakladala hrubé porušenie
povinnosti veriteľa overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.“

74. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca nárok na úroky a poplatky zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

75. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca má nárok na uhradenie istiny vo výške

13.682,65 eura, a to s poukazom na to, že ako medziúver bola poskytnutá suma 30.000,- eur, pričom na
istinu bola započítaná nasporená suma 2.180,80 eura a plnenie za RŽP vo výške 14.136,55 eura, z čoho
vyplýva istina 13.682,65 eura (30.000,- eur - 2.180,80 eura - 14.136,55 eura). Zároveň súd žalobcovi
priznal aj vyčíslené úroky za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 1.074,25 eura,
keď žalobca má na úroky z úveru nárok, pričom zároveň žalovaná v 1. rade výpočet úrokov uvedený

v doplnení žaloby ani nespochybnila. Súd žalobcovi priznal tiež nezaplatené poplatky, a síce poplatok
za predĺženie lehoty vo výške 17,- eur, poplatok za nevyčerpanie úveru vo výške 52,80 eura a poplatky
za poistenie vo výške 90,- eur, keď žalobca má na poplatky nárok, t.j. spolu poplatky v sume 159,80
eura. Spolu súd zaviazal žalovanú v 1. rade zaplatiť celkom sumu 14.916,70 eura (istina 13.682,65 eura
+ úrok 1.074,25 eura + poplatky 159,80 eura).

76. V prípade nároku žalobcu na zmluvný úrok po zosplatnení úveru súd poukazuje na to, že kumulácia
dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania je možná do výšky, akú by pri riadnom plnení povinností
dlžník na dohodnutých úrokoch zaplatil. Aj po predčasnom zosplatnení úveru zostáva záväzok platiť
úrok rovnaký ako v čase jeho dojednania, t.j. patrí v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu

na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Dohodnuté úroky predstavujú cenu
peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi
zaplatiť (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020). V citovanom
uznesení dovolací súd uzavrel, že „v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží

úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí“. V zmysle
uvedeného má žalobca nárok na úrok z úveru po zosplatnení.

77. Súd žalobcovi priznal úrok po zosplatnení úveru vo výške 5,29 % ročne zo sumy 13.682,65
eura od 28.04.2023 do zaplatenia, najviac však do výšky 16.712,48 eura, ktorá suma je zostatkom

riadnych úrokov, ktoré by žalobcovi patrili, ak by neboli porušené zmluvné podmienky a úver by bol
splácaný riadne a včas (21.452,88 eura) s prihliadnutím na plnenia započítané na úroky (3.666,15
eura), s prihliadnutím na vyčíslený a už priznaný úrok do 27.04.2023 (1.074,25 eura), t.j. 21.452,88 eura
– 3.666,15 eura – 1.074,25 eura = 16.712,48 eura.

78. Keďže žalovaná v 1. rade ako dlžník peňažný záväzok včas a riadne nesplnila, vznikol žalobcovi
nárok požadovať od žalovanej v 1. rade popri plnení istiny aj úrok z omeškania, pretože ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu. Žalovaná v 1. rade sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného
dlhu dňa 28.04.2023, pretože k mimoriadnemu zosplatneniu úveru došlo dňa 27.04.2023. Vychádzajúc
z uvedeného a s poukazom na nariadenie vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie

úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 28.04.2023,
t.j. vo výške 7,5% (5 + 2,50 %) ročne. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo
sumy 13.842,45 eura (istina + poplatky) od 28.04.2023 do zaplatenia.79. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené považoval súd žalobu (po jej oprave v časti maximálnej výšky
riadneho úroku) za dôvodnú v celom rozsahu, t.j. v časti zaplatenia sumy 14.916,70 eura (z toho:

13.682,65 eura ako istina + 1.074,25 eura ako úrok ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti + 159,80
eura ako poplatky), spolu s úrokom vo výške 5,29 % ročne zo sumy 13.682,65 eura od 28.04.2023 do
zaplatenia, najviac do výšky 16.712,48 eura a s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy
13.842,45 eura od 28.04.2023 do zaplatenia, a preto jej vo výroku I. rozsudku vyhovel.

80. Zároveň súd vo výroku I. rozsudku určil, že žalovaná v 1. rade má povinnosť plniť z tejto sumy
žalobcovi najviac do výšky 3.770,05 eura, t.j. do výšky do ktorej plnenie požadoval žalobca s poukazom
na výsledok dedičského konania po pôvodnej dlžníčke. Hoci žalovaná v 1. rade nadobudla hodnotu
dedičstva vo výške 3.770,50 eura, keďže žalobca žiadal pri žalovanej v 1. rade v žalobe jej plnenie
maximálne do výšky 3.770,05 eura, súd určil túto maximálnu výšky, keď nemôže prekročiť žalobu
a priznať viac.

81. Súd tiež vo výroku I. rozsudku vyjadril vzťah medzi plnením žalovaných v 2. a 3. rade na základe
právoplatného platobného rozkazu a plnením žalovanej v 1. rade na základe tohto rozsudku tak, že
v rozsahu jej plnenia zaniká povinnosť plniť žalovaných v 2. a 3. rade uložená platobným rozkazom
Okresného súdu Trnava č.k. 11Csp/1/2024-95 zo dňa 22.03.2024 a v rozsahu plnenia žalovaných v 2.

a 3. rade zaniká povinnosť plniť žalovanej v 1. rade uložená týmto rozsudkom.

82. Podľa § 232 ods. 2 až 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)

83. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovanú v 1. rade,
ako aj rozsah, do akého je povinná plniť, poskytol súd žalovanej v 1. rade primerane dlhšiu lehotu na
plnenie 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

84. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

85. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

86. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

87. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

88. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní plne úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená
nárok žalobcu voči žalovanej v 1. rade na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu
100 %, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil
dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

89. Rovnako aj pri náhrade trov konania súd zohľadnil skutočnosť, že voči žalovaným v 2. a 3. rade je
exekučným titulom právoplatný platobný rozkaz, v ktorom bolo rozhodnuté aj o náhrade trov konania,
a preto v rozsudku súd určil, že v rozsahu plnenia náhrady trov konania žalovanou v 1. rade zaniká
povinnosť plniť žalovaných v 2. a 3. rade uložená platobným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k.

11Csp/1/2024-95 zo dňa 22.03.2024 a naopak, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší
súdny úradník osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).