Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-12Sa/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200061
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200061.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M.,

v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX. XXXXXXX XX/XX, XXX
XX D. (za pôvodného žalobcu: C. E. F. C. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom XX. XXXXXXX XX/XX, XXX XX D.), právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Michaela
Šteiningerová, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 726/24, 971 01 Prievidza, IČO: 56 478 062, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 641 220 9034 0 zo
dňa 16. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. 641 220 9034 0 zo dňa 16.
decembra 2022 z r u š u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie – generálny riaditeľ na ďalšie
konanie.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu
(100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 01.12.2021 požiadal C. E. F. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX. XXXXXXX
XX/XX, XXX XX D. (ďalej len „pôvodný žalobca“), o invalidný dôchodok.

2. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.03.2022 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) táto podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť pôvodného žalobcu o invalidný dôchodok. V odôvodení
prvostupňový správny orgán citoval ustanovenie § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. K medicínskej

podmienke uviedol, že pôvodný žalobca bol uznaný za invalidného z dôvodu poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a to na základe
odborného posudku o invalidite zo dňa 01.12.2021, vyhotoveného posudkovým lekárom sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza. K podmienke potrebného počtu rokov dôchodkového
poistenia uviedol, že u osoby vo veku nad 45 rokov je potrebných najmenej 15 rokov, pričom toto sa
zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Podľa priloženého osobného listu dôchodkového poistenia
pôvodný žalobca získal ku dňu invalidity len 3 543 dní, t. j. 9 rokov a 249 dní obdobia dôchodkového

poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia považujú), čím nesplnil podmienku
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal pôvodný žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
namietal, že mu pri určovaní obdobia dôchodkového poistenia nebolo započítané obdobie vedenia
v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.01.2001 do 22.07.2002 a od 18.09.2001 do 01.12.2002

a taktiež obdobia po 31.12.2003, nebola zistená doba zamestnania od 01.01.1993 do 07.02.1993,
neboli mu započítané roky odpracované v Alžírsku vo francúzskej firme CTM Oran a ani jeho štúdium
v Moskve (Dohoda ČSSR a ZSSR z 01.07.1960) a v Alžírsku – Ministerstvo školstva uznáva alžírske
doklady o vzdelaní pre účely Sociálnej poisťovne. Všetky doklady o vzdelaní a zamestnaní boli priložené
k žiadosti. Ďalej pôvodný žalobca v odvolaní uviedol, že jeho ochorenie – zlyhanie obličiek nastalo po

ochorení covidom, keď vykonával prácu pre slovenského zamestnávateľa v Belgicku a má zato, že jeho
ochorenie nastalo ako dôsledok pracovnej choroby a podľa § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa
podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia považuje za splnenú.

4. O odvolaní žalobcu rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako príslušný odvolací orgán
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.12.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa

§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že podľa § 70 ods. 1 a §
72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietol
žiadosť pôvodného žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 01.12.2021.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že podľa posudku posudkového

lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza zo dňa 01.12.2021 bol pôvodný
žalobca uznaný za invalidného, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, konkrétne bola
táto miera poklesu schopnosti pôvodného žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť určená na 80 % od
01.12.2021. Skonštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo potrebné zmeniť, avšak táto zmena nemá

vplyv na výsledok posúdenia nároku na invalidný dôchodok.

6. Odvolací orgán uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav pôvodného žalobcu
opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom
v Nitre a to dňa 07.11.2022 v neprítomnosti pôvodného žalobcu v súlade s opatreniami prijatými počas

krízovej situácie a tento vo svojom posudku po zhodnotení predloženej zdravotnej dokumentácie určil
za rozhodujúce zdravotné postihnutie chronické zlyhanie obličiek 5. štádium, zaradené v kapitole XI –
choroby močovej sústavy, oddiel A – postihnutia obličiek, položky 6 – stavy liečené umelou obličkou
(dialýzou) s prihliadnutím na prítomné komplikácie prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % z percentuálneho

rozpätia 40 % až 80 % a to od 24.08.2021.

7. Odvolací orgán tak skonštatoval, že pôvodný žalobca splnil medicínsku podmienku nároku na
invalidný dôchodok. Ďalej sa zaoberal otázkou získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia. Skonštatoval, že pôvodný žalobca k dátumu vzniku invalidity dosiahol 56 rokov a teda pri

osobe nad 45 rokov veku zákon vyžadoval najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Podľa
záveru odvolacieho orgánu ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 24.08.2021, v zmysle priloženého osobného
listu dôchodkového poistenia pôvodný žalobca získal 3 473 dní, t. j. 9 rokov a 188 dní, obdobia
dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia považujú podľa
zákona č. 461/2003 Z. z.), čím nesplnil podmienku vyžadovanú na vznik nároku na invalidný dôchodok.

8. K odvolacím námietkam pôvodného žalobcu odvolací orgán uviedol, že do zamestnania sa na
dôchodkovéúčelyzapočítaajvobdobípred1.januárom2001dobavedeniavevidenciinezamestnaných
a v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 doba vyplácania podpory v nezamestnanosti
v zmysle § 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z.. Obdobie vedenia

v evidencii uchádzačov o zamestnanie hľadajúcich zamestnanie od 01. januára 2001 do 22. júla 2001
a od 18. septembra do 1. decembra 2002, počas ktorého nebola pôvodnému žalobcovi vyplácaná
podpora v nezamestnanosti, nebolo na dôchodkové účely hodnotené, nakoľko uvedené obdobie
nemožno považovať za náhradnú dobu, ani za obdobie dôchodkového poistenia. Obdobie vedenia
v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie od 9. júna 2018 do 17. júla 2018, od 12.

marca 2019 do 15. septembra 2019, od 30. novembra 2019 do 3. marca 2020 a od 10. júna 2020 do
11. augusta 2020 nebolo na dôchodkové účely hodnotené, nakoľko uvedené obdobie nie je obdobím
dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.9. K námietke týkajúcej sa nezhodnotenia doby zamestnania od 1. januára 1993 do 7. februára 1993,
kedy pôvodný žalobca pracoval v Alžírsku v spoločnosti Lafarge v spoločnosti CTM Oran, odvolací orgán
uviedol, že toto obdobie v odvolacom konaní bolo zhodnotené pre nárok na invalidný dôchodok.

10. Dobu štúdia od 1. septembra 1980 do 28. júna 1983 a od 1. septembra 1986 do 30. júna
1989, ktorú získal pôvodný žalobca v Alžírsku, nie je možné zhodnotiť, nakoľko Slovenská republika
nemá uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení s Alžírskom a zároveň pôvodný žalobca nespĺňal
podmienky ustanovené v § 11 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Z rovnakých dôvodov

nebola pôvodnému žalobcovi zhodnotená pre nárok na invalidný dôchodok ani doba zamestnania od
12. septembra 1991 do 15. septembra 1992, od 21. novembra 2004 do 4. marca 2006, od 17. júna 2007
do 11. septembra 2011 a od 5. júla 2012 do 4. júna 2013, ktorú získal v Alžírsku.

11. K dobe štúdia v Moskve od 1. septembra 1984 do 30. júna 1986 a od 1. septembra 1990 do 30. júna
1991, odvolací orgán uviedol, že túto dobu nebolo možné zhodnotiť, pretože na pôvodného žalobcu sa

nevzťahuje Dohoda medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík
o sociálnom zabezpečení. Predpokladom aplikácie tejto dohody je skutočnosť, že občan sa presídlil
z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany, pričom podľa právnych predpisov
Ruskej federácie doba štúdia je na dôchodkové účely hodnotiteľná len vtedy, ak poistenec získal aj dobu
zamestnania alebo inej činnosti. Nakoľko pôvodný žalobca nepoberal žiadny dôchodok podľa právnych

predpisov Ruskej federácie a ani nezískal žiadnu dobu zabezpečenia (poistenia) podľa právnych
predpisov Ruskej federácie, dohoda sa naňho nevzťahuje.

12. V závere napadnutého rozhodnutia odvolací orgán skonštatoval, že ustanovenia aplikované pri
posúdení nároku pôvodného žalobcu na invalidný dôchodok sú kogentného charakteru, nemožno

sa od nich odchýliť. Pôvodnému žalobcovi bolo započítané predtým nesprávne zhodnotené obdobie
dôchodkového poistenia od 1. januára 1993 do 7. februára 1993, no napriek tomu pôvodný žalobca
nesplnil podmienku počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia a keďže všetky podmienky nároku na
invalidný dôchodok musia byť splnené kumulatívne, žiadosť pôvodného žalobcu o invalidný dôchodok
musela byť zamietnutá.

Správna žaloba, žalobné body

13. Včas podanou správnou žalobou sa pôvodný žalobca domáhal preskúmania oboch rozhodnutí
Sociálnej poisťovne, tak prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia a navrhoval tieto zrušiť

z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) Správneho súdneho poriadku a vec vrátiť na nové
konanie, ako aj priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. V odôvodnení správnej žaloby pôvodný žalobca uviedol, že je toho názoru, že v jeho prípade ide
o chorobu z povolania, nakoľko jeho ochorenie – zlyhanie obličiek nastalo potom ako bol chorý na

COVID-19, pričom týmto ochorením sa nakazil od pozitívneho kolegu počas výkonu práce vykonávanej
v Belgicku pre slovenského zamestnávateľa. Bol teda v tom čase slovenským zamestnancom. Namietal,
že žalovaná v tomto smere nevykonala žiadne dokazovanie, len stroho skonštatovala, že pôvodný
žalobca mal negatívny test na COVID-19. Pôvodný žalobca však poukazoval na nepresnosť týchto
testov, ktoré často ukazovali aj nesprávny výsledok, zdôraznil, že išlo len o antigénový test a nie

PCR test, ktorý bol presnejší, poukázal na to, že následne s vykonaním testu mu boli odobraté aj
krvné testy, z ktorých mu vyšli protilátky na prekonané ochorenie COVID-19 a teda je jednoznačné,
že toto ochorenie prekonal a jeho súčasné ochorenie obličiek je následok ochorenia COVID-19. Tiež
poukázal na lekárske správy priložené k správnej žalobe, ktoré boli predložené aj správnym orgánom
v rámci administratívneho konania a zdôraznil, že z týchto vyplýva, že uňho nešlo o prípad chronického

ochorenia, ale o náhle zlyhanie obličiek a to v dôsledku ochorenia COVID-19. Navrhoval preto aj
vykonanie znaleckého dokazovania za účelom preukázania príčin vzniku jeho choroby a či ide o chorobu
z povolania. Pôvodný žalobca tiež poukázal na lekárske správy z nemocnice Banská Bystrica, kedy test
na ochorenie COVID-19 cez nos mal negatívny a následne z krvi v tej istý deň pozitívny a že samotný
ošetrujúci lekár v správe uvádzal, že sa nedá vylúčiť zhoršenie zdravotného stavu pôvodného žalobcu

v dôsledku ochorenia COVID-19. Pôvodný žalobca mal za to, že skutkový stav veci nebol žalovanou
dostatočne zistený a posúdený, posudkový lekár ho „odbil“ jednou vetou o tom, že nemal ochorenie
COVID-19. Na podklade uvedeného tak došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu a nesprávnemu
konečnému rozhodnutiu.15. V ďalšom texte pôvodný žalobca namietal nezrozumiteľné, nelogické a nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie, jednotlivé doby dôchodkového poistenia na účely posúdenia jeho nároku na invalidný

dôchodok, doby jeho zamestnania v Alžírsku. Uvádzal, že jednotlivé doby uvádzané žalovanou vôbec
nekorešpondujú s realitou a s priloženými prílohami. Za absolútne podstatné pochybenie žalovanej
považoval to, že odvolací orgán mu v napadnutom rozhodnutí síce uznal jeho námietku a priznal mu
obdobie dôchodkového poistenia za obdobie práce v Alžírsku v spoločnosti Lafarge a v spoločnosti CTM
Oran, avšak priznal mu namiesto takmer šiestich rokov len jeden mesiac od 01.01.1993 do 07.02.1993.

Z dokladov, ktoré predkladal a priložil ich aj k správnej žalobe však vyplýva, že v spoločnosti CTM
Oran pracoval od 24.11.2004 do 04.03.2006 a v spoločnosti Lafarge od 17.06.2007 do 11.09.2011.
Nezrozumiteľnosť a nelogickosť napadnutého rozhodnutia videl pôvodný žalobca aj v tom, že na jednej
strane mu žalovaná uznala zamestnanie v Alžírsku (aj keď v nesprávnej dobe) v spoločnosti CTM Oran
a spoločnosti Lafarge, no na druhej strane podľa názoru žalovanej nie je možné uznať dobu zamestnania
v Alžírsku od 12.09.1991 do 15.09.1992, kedy pôvodný žalobca pracoval ako profesor. Nedáva teda

logiku, prečo jedno zamestnanie v Alžírsku mu žalovaná uznala a iné nie a toto žalovaná nijako ani
neodôvodnila. Tiež namietal, že mu žalovaná neuznala dobu zamestnania v Alžírsku v spoločnosti
CAMP SUPPORT SERVICES INTEGRATED CSSI od 05.07.2012 do 04.06.2013 a to bez bližšieho
odôvodnenia, prečo jedno zamestnanie v Alžírsku mu uznáva a iné nie.

16. Ďalej pôvodný žalobca nesúhlasil ani s tým, že mu nebolo do doby dôchodkového poistenia
započítané obdobie jeho štúdia na vysokej škole v Moskve od 01.09.1984 do 30.06.1986 a od
01.09.1990 do 30.06.1991. Medzitým študoval v Orane na vysokej škole od roku 1986 do roku 1989.
Zásadne nesúhlasil s tvrdením, že Dohoda medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych
socialistických republík o sociálnom zabezpečení sa naňho nevzťahovala. Pokiaľ žalovaná tvrdila,

že podľa predpisov Ruskej federácie je doba štúdia hodnotiteľná na dôchodkové účely len vtedy,
ak poistenec získal aj dobu zamestnania alebo inej činnosti, tak ide o nepreskúmateľné a arbitrárne
tvrdenie, keďže žalovaná ani neuviedla bližšie, ktorými konkrétnym predpismi Ruskej federácie sa pri
svojom rozhodovaní riadila a súčasne poukázal na ustanovenia článkov 3 a 4 Dohody medzi ČSR
a ZSSR.

17. Pôvodný žalobca mal tiež za to, že mu žalovaná nezapočítala všetky doby jeho zamestnania na
území Slovenskej republiky, konkrétne mu nezapočítala zamestnanie v spoločnosti CassCo Building
s.r.o. od 15.05.2021 do 23.12.2021, započítala mu ho len do 23.08.2021. Poukázal aj na to, že
spoločne so synom založil na účely podnikania dňa 22.01.2022 obchodnú spoločnosť INTERFERA

WORK s.r.o. a riadne odvádzal štátu odvody a preto má zato, že mu malo byť aj toto obdobie od
22.01.2022 započítané do doby dôchodkového poistenia. Ďalej pôvodný žalobca namietal, že mu
nebola uznaná doba jeho zamestnania v spoločnosti ZEFITEX s.r.o. od 02.09.2003 a obdobie práce na
území Slovenskej republiky, kedy bol riadne zamestnaný na Gymnáziu v Handlovej od 24.09.1992 do
30.06.1993 ako vyučujúci konverzácie vo francúzskom jazyku.

18. Napokon pôvodný žalobca v žalobe namietal, že posudkový lekár ho nikdy osobne nevyšetril, ani raz
ho nevidel a jeho zdravotný stav posúdil len preštudovaním lekárskych záznamov, čo pôvodný žalobca
považoval za nedostatočné a nesprávne. Navrhoval vykonať dokazovanie za účelom určenia príčiny
jeho zdravotného ochorenia a to buď formou znaleckého dokazovania alebo odborného posúdenia

nezávislým odborníkom ustanoveným súdom, navrhoval pripojiť do súdneho konania kompletný spisový
materiál žalovanej týkajúci sa posudzovania jeho nároku na invalidný dôchodok.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

19.Žalovanávjejvyjadreníkžalobeuviedla,žesapridržiavaskutkovýchaprávnychdôvodovuvedených
v napadnutom rozhodnutí a trvá na správnosti aj prvostupňového rozhodnutia, ktoré je vecne totožné
s napadnutým rozhodnutím, má za to, že obe rozhodnutia sú zákonné a správne a žiadala, aby správny
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Zopakovala závery z napadnutého rozhodnutia ohľadom posúdenia zdravotného stavu pôvodného
žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre zo
dňa 07.11.2022, skonštatovala, že pôvodný žalobca splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný
dôchodok tým, že miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 80 %.V zmysle posudku posudkového lekára invalidita pôvodného žalobcu vznikla v dôsledku choroby, preto
nie je možné uznať invaliditu podľa § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko nemal priznanú
chorobu z povolania COVID-19. Posudok o invalidite, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia

žalovaná označila za presvedčivý, úplný a zodpovedajúci zákonným kritériám. Podľa žalovanej pôvodný
žalobca nepreukázal ani v odvolacom konaní žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali závery
posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej.

21. K námietke pôvodného žalobcu o tom, že posudkový lekár ho nevyšetril osobne, žalovaná uviedla,

že táto je nedôvodná, nakoľko posudkový lekár považoval predloženú dokumentáciu za postačujúcu
na vyhodnotenie zdravotného stavu pôvodného žalobcu na účely invalidity a poukázala pritom aj na
ustanovenia § 153 ods. 5 a § 155 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 293eu zákona č. 461/2003 Z.
z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 20Sa/1/2021
z 08.03.2022.

22. Žalovaná citovala § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 a § 72 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., zdôraznila,
že počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred
vznikom invalidity a na obdobie dôchodkového poistenia získané po tomto dátume (vzniku invalidity)
sa na vznik nároku na invalidný dôchodok neprihliada. Keďže dátum vzniku invalidity bol posudkovým
lekárom určený k 24.08.2021, na neskoršie obdobie dôchodkového poistenia žalovaná neprihliadala

a k dátumu vzniku invalidity pôvodný žalobca získal len 3 473 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím
nesplnil podmienku získania potrebného počtu (najmenej 15) rokov obdobia dôchodkového poistenia na
vznik nároku na invalidný dôchodok. Medicínska podmienka a podmienka počtu rokov dôchodkového
poisteniapritommusiabyťprevzniknárokunainvalidnýdôchodoksplnenésúčasne,čovdanomprípade
nebolo.

23. K žalobnej námietke o nezhodnotení doby štúdia v Alžírsku a v Moskve a nezhodnotenia
doby zamestnania v Alžírsku sa žalovaná podľa jej názoru vyčerpávajúco a zrozumiteľne vyjadrila
v napadnutom rozhodnutí. K námietke tákajúcej sa zamestnania na Gymnáziu v Handlovej žalovaná
uviedla, že pre nárok pôvodného žalobcu bolo započítané preukázané obdobie od 08.02.1993 do

30.06.1993 a vymeriavacie základy dosiahnuté v tomto období a to na základe údajov uvedených
v žiadosti o dôchodok a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej.

24. K žalobnej námietke o nesprávnom započítaní obdobia výkonu zamestnania v Alžírsku v spoločnosti
Lafarge v spoločnosti CTM Oran od 01.01.1993 do 07.02.1993 žalovaná uviedla, že išlo o chybu

v písaní, uvedené obdobie bolo zohľadnené, správne však malo byť uvedené, že išlo o výkon práce
v Združenej strednej škole stavebnej, Prievidza. O uvedenom bol pôvodný žalobca informovaný listom
zo dňa 23.03.2023. Chyba v písaní nemá vplyv na posúdenie nároku na invalidný dôchodok.

25. V závere žalovaná uviedla, že v odvolacom konaní zaťažuje pôvodného žalobcu dôkazné bremeno

vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré do konania vzniesol. Žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými
by preukázal ďalšie obdobia dôchodkového poistenia, ktoré by bolo možné zhodnotiť na nárok na
invalidný dôchodok, aby tak splnil podmienku potrebného počtu rokov doby poistenia. Žalovaná teda
snámietkamipôvodnéhožalobcunesúhlasí,považujeichzanedôvodnéajejpostuppriposúdenínároku
pôvodného žalobcu považuje za správny a súladný so zákonom.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

26. Pôvodný žalobca v replike zotrval na tom, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich
právach. Žalovaná sa podľa neho nevyjadrila ku skutočnostiam podstatným pre toto súdne konanie.

Nevysporiadala sa s jeho tvrdením, že išlo o chorobu z povolania, pričom pôvodný žalobca naďalej na
tomto svojom tvrdení zotrváva. Nemal priznanú chorobu z povolania COVID-19, pretože túto skutočnosť
niekto neskúmal, hoci to tvrdil všetkým lekárom. Jediná na to reagovala C. G. v Banskej Bystrici, ktorá
sa prikláňala k verzii, že to môže byť spôsobené Covid 19 a z tohto dôvodu bola pôvodnému žalobcovi
odobratá krv na protilátky, ktoré boli pozitívne. C. G. navrhovala aj biopsiu, za týmto účelom bol pôvodný

žalobca aj hospitalizovaný, ale jej kolegyňa s biopsiou nesúhlasila. Hoci sa pôvodný žalobca liečil na
vysoký krvný tlak, zlyhanie obličiek z vysokého krvného tlaku má postupný a nie náhly priebeh. Takže
odborní lekári sa vyjadrujú, že dodnes nebola stanovená príčina zlyhania obličiek. Navrhoval výsluch
C. F. G. – primárky nefrologických transplantácií. K tvrdenej chybe v písaní v napadnutom rozhodnutípôvodný žalobca uviedol, že list žalovanej ohľadom tejto chyby v písaní mu bol doručený až po podaní
správnej žaloby, zjavne ako reakciu na podanú žalobu v snahe zhojiť pochybenia žalovanej. Vo zvyšku
už pôvodný žalobca len opakoval svoje námietky uvádzané v správnej žalobe, na ktorej petite zotrvával

a žalobu považoval za dôvodnú.

27. Žalovaná v duplike uviedla, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k správnej žalobe, kde sa
vyčerpávajúco vyjadrila ku všetkým námietkam pôvodného žalobcu. K návrhu na nariadenie znaleckého
dokazovania uviedla, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na

schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, táto činnosť
je zverená posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, poukazovala na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. So 109/2003, kde súd konštatuje, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva,
že by znalecký posudok mal vyššiu právnu silu alebo právny význam ako odborný lekársky posudok
posudkového lekára sociálneho poistenia. Poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 So
7/99, ktorý v odôvodnení uvádza, že znalecký posudok znalca a zhodné posudky posudkových komisií

sociálneho zabezpečenia sú rovnocenné a súd ich hodnotí na základe ich odbornosti a presvedčivosti.
S poukazom na uvedené nie je potrebné odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho
poistenia verifikovať znalcom. K listu týkajúcemu sa opravy chýb v písaní žalovaná uviedla, že pokiaľ
išlo o obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.1993 do 07.02.1993 správne malo byť uvedené, že išlo
ovýkonzamestnaniavZdruženejstrednejškolestavebnejvPrievidzialenomylombolouvedené,žeišlo

o zamestnanie v spoločnosti Lafarge v spoločnosti CTM Oran v Alžírsku. Sám pôvodný žalobca uvádzal,
že v Alžírsku pre spoločnosť CTM Oran pracoval od 24.11.2004 do 04.03.2006 a v spoločnosti Lafarge
od 17.06.2007 do 11.09.2011. Predmetné obdobia nebolo možné zohľadniť pre nárok na invalidný
dôchodok, nakoľko Slovenská republika nemá uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení s Alžírskom
a žalobca nespĺňa podmienky ustanovené v § 11 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

Pôvodnémužalobcovitakbolosprávnezhodnotenéobdobievýkonupráceod01.01.1993do07.02.1993
v Združenej strednej škole stavebnej v Prievidzi. Zrejmá nesprávnosť alebo chyba v písaní nemala
žiadny vplyv na posúdenie nároku a preto žalovaná zotrvala na tom, aby súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

Ďalší priebeh konania

28. Dňa 30.08.2024 bolo správnemu súdu doručené podanie právnej zástupkyne pôvodného žalobcu
zo dňa 27.08.2024, ktorým táto informovala správny súd o tom, že pôvodný žalobca zomrel, pričom
priložila aj kópiu jeho úmrtného listu.

29. Lustráciou zo strany správneho súdu bolo overené a zistené, že pôvodný žalobca dňa XX.XX.XXXX
zomrel, preto Uznesením Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-12Sa/4/2023-94 zo dňa
18.09.2024 súd rozhodol o tom, že pokračuje v konaní s manželkou pôvodného H. A. B. C. (ďalej len
„žalobkyňa“) a to v súlade s ustanovením § 118 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p..

30. V odpovedi na výzvu súdu žalobkyňa podaním zo dňa 30.09.2024 oznámila, že naďalej trvá
na podanej správnej žalobe a na svoje zastupovanie splnomocnila advokátku, ktorá zastupovala aj
pôvodného žalobcu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

31. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z

krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

32. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) teda ako vecne príslušný podľa § 10

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci nariadil
pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 08.01.2025.33. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a svojich ostatných podaniach. Uviedla,
že pôvodný žalobca bol štátnym občanom Alžírskej demokratickej ľudovej republiky. Pracovná zmluva

uzavretá medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou ZEFITEX s.r.o. zo dňa 02.09.2003, priložená k
správnej žalobe, nebola predložená v rámci administratívneho konania, ale nemôže to stopercentne
potvrdiť. Nevie, prečo nebola predložená, ani to, v akom období presne bol pôvodný žalobca v
tejto spoločnosti zamestnaný. Pracovná zmluva uzavretá medzi pôvodným žalobcom a Gymnáziom
Handlová zo dňa 23.09.1992 bola podľa žalobkyne predložená v rámci administratívneho konania,

avšak nevie presne uviesť akým spôsobom, respektíve kedy. Mrzí ju, že sa nezapočítava obdobie
štúdia jej zomrelého manžela, ale mal by sa podľa nej zohľadňovať aj jeho prínos v rámci Slovenskej
republiky, nakoľko pracoval v štátnej správe. Je toho názoru, že by sa aspoň alikvotná čiastka z tých
desiatich rokov mala vyplácať takýmto ľuďom. Tiež uviedla, že v období, kedy pôvodný žalobca bol
vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, v skutočnosti vykonával spolu s ňou podnikateľskú
činnosť. Tiež uviedla, že je bezpredmetné, či pracovná zmluva s Gymnáziom Handlová bola alebo

nebola doložená v rámci administratívneho konania, pretože Sociálna poisťovňa je povinná zisťovať
skutočný stav veci a išlo o pracovnú zmluvu uzavretú so štátnou inštitúciou, teda by mala vyplývať z
evidencie žalovanej. Na záver doplnila, že pôvodný žalobca bol zamestnaný v Alžírsku v spoločnosti
Lafarge, pričom sa jedná o francúzsku spoločnosť, čo ešte pôvodný žalobca namietal aj v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaná teda mala vedomosť, že sa jednalo o francúzsku spoločnosť

a bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne, aby si vyžiadala informáciu, či odvody boli odvádzané vo
Francúzsku alebo v Alžírsku. Pokiaľ ide o Gymnázium v Handlovej, žalovaná vedela, alebo musela
vedieť minimálne od roku 1993, že žalobca bol na tomto gymnáziu zamestnaný, nakoľko ako uvádzala
od roku 1993 zamestnávateľ bol povinný nahlasovať do systému svojho zamestnanca, Namietala, že
Sociálna poisťovňa vo veci nevykonala náležité dokazovanie skutkového stavu. Navrhovala, aby súd

žalobe vyhovel a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

34. Žalovaná sa na pojednávaní tiež pridŕžala svojich vyjadrení zaslaných správnemu súdu, trvala
na tom, že napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa je správne, vydané v súlade s právnymi
normami s tým, že čo sa týka podmienky nároku na dávku, je vyslovene v napadnutom rozhodnutí

zdôvodnené, prečo sa nemohli započítať jednotlivé sporné obdobia do doby poistenia. Ustanovenia
aplikované v prejednávanej veci pri posúdení nároku na invalidný dôchodok sú kogentného charakteru
a neumožňujú žiadnu inú alternatívu rozhodnutia. Pôvodný žalobca pracoval v Slovenskej republike od
roku 1993 do roku 1996, potom bol v evidencii na úrade práce, čiže v tomto období odvody neplatil a
vlastne pracoval, respektíve bol poistený v Slovenskej republike znova až od roku 2018. Poukázala na

to, že žiadosť o invalidný dôchodok sa spisuje na predloženom tlačive, v ňom sú uvedené jednotlivé
doby poistenia, v prípade, že nie sú, tak tieto sú doplnené v prílohe číslo 1 k tejto žiadosti. Namietala,
že žiadateľ o dôchodok je povinný v zmysle zákona o sociálnom poistení uviesť všetky skutočnosti
rozhodujúce pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Ak určité obdobie poistenia pôvodný žalobca
v žiadosti neuviedol a ak zamestnávateľ ho ako zamestnanca riadne nenahlásil, resp. nepredložil

evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, žalovaná nemala odkiaľ vedieť o tejto dobe zamestnania.
Pokiaľ počas podnikania žalobkyne pôvodný žalobca s ňou spolupracoval, mohol byť poistený ako
spolupracujúca osoba. Žalovaná poukázala na pisársku chybu v napadnutom rozhodnutí, ktorá bola
následne opravená a pôvodnému žalobcovi teda nebolo započítané obdobie práce pre spoločnosť
Lafarge v Alžírsku, v období od 01.01.1993 do 07.02.1993 sa nemalo jednať o zamestnanie pre

spoločnosť Lafarge, ale o zamestnanie pre Združená stredná škola stavebná Prievidza. Na záver
žalovaná doplnila, že pokiaľ ide o prácu pre spoločnosť Lafarge, pre žalovanú je rozhodujúce, čo uvedie
žiadateľ o invalidný dôchodok v jeho žiadosti. V tejto žiadosti uvádza, kde získal obdobie dôchodkového
poistenia a pokiaľ v tejto žiadosti o invalidný dôchodok uviedol, že pracoval v Alžírsku a odvádzal poistné
v Alžírsku, žalovaná nemala dôvod, prečo šetriť, či odvody neboli odvádzané vo Francúzsku. Trvala

preto na správnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa a žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú podľa
§ 190 SSP zamietol.

35. V súvislosti s návrhmi na dokazovanie, žalobkyňa uviedla, že zotrváva len na návrhu na vykonanie
znaleckého dokazovania, hoci si nie je istá, či vzhľadom na úmrtie pôvodného žalobcu by bolo možné

takéto znalecké dokazovanie vôbec vykonať len na základe písomných lekárskych správ. Žalovaná
žiadne návrhy na vykonanie resp. doplnenie dokazovanie nemala.36. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku, pričom tento bol vyhlásený dňa
15.01.2025.

37. Po prejednaní veci v zmysle vyššie uvedeného a pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je
konaním v sociálnej veci a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2
SSP, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pre jeho nezákonnosť zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie.

38. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre
prejednávanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) choroba z povolania podľa tohto zákona je
choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu,26a) zaradená
do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto
prílohe a) zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh
alebovpriamejsúvislostisplnenímpracovnýchúlohaleboslužobnýchúloh,b)fyzickejosobeuvedenejv

§ 17 ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

39. Podľa § 60 ods. 9 zákona o sociálnom poistení československé obdobie dôchodkového poistenia
na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa § 66a, predčasného starobného dôchodku podľa
§ 68a alebo invalidného dôchodku podľa § 73a je doba zamestnania a náhradná doba získané

pred 1. januárom 1993 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993. Československé obdobie
dôchodkového poistenia sa započítava podľa predpisov Slovenskej republiky účinných ku dňu, od
ktorého sa priznáva starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.

40. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

41. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

42. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na
vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

43. Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

44. Podľa § 72 ods. 3 zákona o sociálnom poistení poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v

ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa
podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.

45. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho
poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového

poistenia, c) úrazového poistenia.

46. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa,

choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

47. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo

poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.48. Podľa § 184 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávkové konanie sa začína, ak tento zákon
neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok
na výplatu dávky.

49. Podľa § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive
určenomSociálnoupoisťovňou,akodseky12až14neustanovujúinak.Fyzickáosobauvedenávodseku
1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom
určeným Sociálnou poisťovňou.

50. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

51. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

52. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará

potrebné podklady na rozhodnutie.

53.Podľa§209ods.1zákonaosociálnompoistenírozhodnutieorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí

obsahovať predpísané náležitosti.

54. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

55. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142
ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

56. Podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 100/1988 Zb. účinného do 30.04.1990, zamestnaním sa rozumie

štúdium od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.

57. Podľa § 11 zákona č. 100/1988 Zb. účinného do 30.04.1990, ak nevyplýva niečo iné z
medzinárodných zmlúv, hodnotia sa z dôb zamestnania a náhradných dôb v cudzine pre vznik alebo
výšku nároku na dôchodok iba doby uvedené v § 8 ods. 1 písm. a) až d) a f) a v § 9 ods. 1 písm.

e), f) a h), a to a) československým štátnym občanom, ktorí sa zdržiavali v cudzine s povolením
príslušného československého štátneho orgánu; Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže
po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi povoliť výnimku z dôvodov hodných osobitného
zreteľa; b) cudzím štátnym príslušníkom, ktorí na území československého štátu boli zamestnaní v
československej organizácii aspoň 10 rokov; do doby zamestnania sa pritom nezahŕňajú náhradné doby.

58. Podľa článku 1 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických
republík o sociálnom zabezpečení zo dňa 02.12.1959, platnej od 01.07.1960, vyhláška č. 116/1960
Zb. (ďalej aj len „dohoda medzi ČSR a ZSSR“), táto Dohoda sa vzťahuje na všetky druhy sociálneho
zabezpečenia, ktoré sú zavedené podľa právnych predpisov zmluvných strán. Sociálnym zabezpečením

sa rozumejú všetky druhy materiálneho zabezpečenia (peňažné i vecné dávky), ktoré poskytujú
občanom orgány štátu, družstevné a spoločenské organizácie Československej republiky a Zväzu
sovietskych socialistických republík v starobe, v prípade choroby, v materstve, pri invalidite bez ohľadu
na jej príčiny, rodinám pri strate živiteľa a i..

59. Podľa článku 2 dohody medzi ČSR a ZSSR občania jednej zmluvnej strany, ktorí trvalo bývajú na
území druhej zmluvnej strany, sú vo všetkých otázkach sociálneho zabezpečenia i pracovných vzťahov
postavení úplne na roveň občanom tejto zmluvnej strany, pokiaľ táto Dohoda neustanovuje inak.60. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne, ktorým tento ako príslušný odvolací orgán rozhodol o opravnom prostriedku podanom proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorými to rozhodnutiami bola zamietnutá žiadosť pôvodného

žalobcu o invalidný dôchodok. Podľa oboch rozhodnutí bola medicínska podmienka nároku na invalidný
dôchodok u pôvodného žalobcu splnená, tento bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 80 %. Táto otázka nebola medzi účastníkmi konania sporná a ani správny
súd o nej nemá pochybnosť.

61. Dôvodom zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok však bolo nesplnenie podmienky získania
zákonom požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia a sporným bol aj záver posudkového
lekára o tom, že v danom prípade nemožno uznať invaliditu podľa § 72 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení, pretože pôvodný žalobca nemal priznanú chorobu z povolania.

62. Správny súd v prvom rade konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj

súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré
súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú
schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone
sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že
konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej
činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s
určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa
určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery

posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok
vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na
základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym
súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti)
odkázaný, správny súd neposudzuje medicínske otázky sám, ale len preskúmava jednoznačnosť,

úplnosť, určitosť a presvedčivosť posudku.

63. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej
judikatúre Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky; pozri napr. rozsudok sp. zn. 6Ssk/73/2021
z 21. septembra 2022) potom správny súd posudzoval aj lekársku správu a k nej pripojený odborný

lekársky posudok relevantný pre prejednávanú vec. Správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám
posudzovaťodbornéotázkymedicínskehocharakteru,ktorésúpodkladomprestanoveniemierypoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity; musí rovnako ako žalovaná vychádzať
z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti,
najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

64. V tu prejednávanej veci podľa záverov posudkových lekárov a to tak posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza ako aj posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre, rozhodujúcim zdravotným postihnutím pôvodného
žalobcu bolo chronické zlyhanie obličiek 5. štádium, zaradené v kapitole XI – choroby močovej sústavy,

oddiel A – postihnutia obličiek, položka 6 – stavy liečené umelou obličkou (dialýzou), pričom obaja
posudkoví lekári určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u pôvodného žalobcu na
80 %, t. j. na hornej hranici percentuálneho rozpätia 40 % až 80 %.

65. Pokiaľ ide o dátum vzniku invalidity, tento bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej

poisťovne, pobočka Prievidza, pôvodne určený k 01.12.2021, nakoľko trvala pracovná neschopnosť
pôvodného žalobcu. Po podaní odvolania pôvodným žalobcom bol jeho zdravotný stav opätovne
posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre,
ktorý dátum vzniku invalidity určil k 24.08.2021, t. j. ku dňu začatia dialýzy.

66. Otázka, čo bolo rozhodujúcim zdravotným postihnutím u pôvodného žalobcu, miera poklesu jeho
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ani dátum vzniku invalidity žalobkyňa (ani pôvodný žalobca)
nerozporovala. Z odborného lekárskeho posudku vyhotoveného posudkovým lekárom sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 07.11.2022, ktoré bolo podkladom pre vydanienapadnutého rozhodnutia, žalobkyňa (zhodne s pôvodným žalobcom) rozporovala len neuznanie
invalidity podľa § 72 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

67. Správnou žalobou bolo v danom prípade namietané, že pôvodný žalobca mal mať v novembri 2020
kontakt s kolegom v práci, ktorý bol pozitívny na Covid-19, od ktorého sa mal nakaziť týmto ochorením
a následne mu uvedené ochorenie Covid-19 malo spôsobiť akútne zlyhanie obličiek, pre ktoré sa stal
invalidným. Tiež bolo namietané, že posudkový lekár sa len stručne vysporiadal s námietkou o tom, že by
sa malo u pôvodného žalobcu jednať o chorobu z povolania, keď posudkový lekár uviedol, že invalidita

vznikla u pôvodného žalobcu v dôsledku choroby a invaliditu podľa § 72 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení nemožno uznať, nakoľko pôvodný žalobca nemal priznanú chorobu z povolania Covid-19.

68. Správny súd je toho názoru, že náležité odôvodnenie určitého záveru posudkového lekára nemožno
stotožňovať s rozsahom takéhoto odôvodnenia. Aj čo do kvantity rozsiahle odôvodnenie určitého záveru
nemusí dávať účastníkovi konania náležitú odpoveď na jeho námietku a naopak, aj stručné odôvodnenie

môže poskytovať dostatočné objasnenie, na akom základe bol daný záver prijatý. Správny súd tiež
poukazuje na to, že odborný posudok o invalidite je potrebné vnímať ako celok a jednotlivé jeho závery
posudzovať aj vo vzájomných súvislostiach.

69. Správny súd poukazuje na definíciu pojmu „choroba z povolania“ obsiahnutú v § 8 ods. 2 zákona

o sociálnom poistení, v zmysle ktorého choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná
príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu,26a) zaradená do zoznamu
chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe a)
zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v
priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, b) fyzickej osobe uvedenej v § 17

ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Teda
v prípade choroby z povolania musí ísť o niektorú z chorôb uvedenú v prílohe č. 1 zákona o sociálnom
poistení, musí byť uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu a musí
vzniknúť za podmienok ustanovených zákonom.

70. Poznámka 26a) uvedená vo vyššie citovanom ustanovení § 8 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
odkazuje na osobitný predpis, ktorým je § 31a až 31g zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore
a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 204/2014 Z.
z.. Uvedené odkazované zákonné ustanovenia upravujú legislatívny postup uznávania určitej choroby
ako choroby z povolania. Stručne zhrnuté, v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore

a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti, ktorý má podozrenie, že ochorenie osoby súvisí s vykonávanou prácou, odošle túto
osobu na vyšetrenie na špecializované pracovisko, ktoré posúdi zdravotný stav osoby a požiada
príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o prešetrenie pracovných podmienok a spôsobu
práce posudzovanej osoby vo vzťahu k posudzovanému ochoreniu. Výsledkom je lekársky posudok,

ktorý obsahuje záver o uznaní alebo neuznaní choroby z povolania. K takémuto postupu však
u pôvodného žalobcu v prejednávanej veci nedošlo a chorobu z povolania nemal uznanú.

71. V správnej žalobe nebolo tvrdené, že by sa mal pôvodný žalobca pri výkone pracovnej činnosti
priamo nakaziť ochorením obličiek v dôsledku pracovných podmienok, ale z obsahu správnej žaloby je

zrejmé, že námietka ohľadom choroby z povolania je založená na tom, že pôvodný žalobca sa mal počas
výkonu zamestnania v novembri 2020 nakaziť od pozitívneho kolegu ochorením Covid-19, ktoré mu
malo podľa jeho tvrdenia následne spôsobiť akútne zlyhanie obličiek, ktoré bolo posudkovými lekármi
určené za rozhodujúce zdravotné postihnutie a viedlo k jeho invalidite.

72. Zo žiadnej lekárskej správy, ani iného dôkazu obsiahnutého v administratívnom a súdnom spise,
však nevyplýva, že by bola žalobcovi v minulosti priznaná choroba z povolania Covid-19, dokonca nebol
produkovaný ani žiadny konkrétny dôkaz o tom, že pôvodný žalobca bol pozitívny na ochorenie Covid-19
v ním namietanom období v novembri 2020. Zo záverov odborného lekárskeho posudku posudkového
lekára zo dňa 07.11.2022 (strana 5 posudku) vyplýva, že v novembri 2020 mal pôvodný žalobca kontakt

s pozitívnym na Covid-19, s prevedeným negatívnym testom na ochorenie, rovnako negatívny test bol
aj dňa 29. decembra 2020 pri asi mesiac trvajúcich ťažkostiach v leže. V nasledujúcom odseku bolo
posudkovým lekárom konštatované, že pôvodný žalobca nemal priznanú chorobu z povolania Covid-19
a preto mu nemožno uznať invaliditu podľa § 72 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na to,že v spise absentuje akýkoľvek konkrétny dôkaz o tom, že by mal pôvodný žalobca priznanú chorobu
z povolania či dôkaz o tom, že by mal pozitívny výsledok na ochorenie Covid-19 v ním namietanom
období november 2020 alebo o tom, že ochorenie Covid-19 malo byť v prípade pôvodného žalobcu

príčinouvznikuochoreniaobličiek,záverposudkovéholekáraotom,ženemožnovdanomprípadeuznať
invaliditu podľa § 72 ods. 3 zákona o sociálnom poistení považuje správny súd za logický a presvedčivý.

73. Pokiaľ bolo v správnej žalobe namietané, že malo ísť o akútne zlyhanie obličiek, čo preukazuje,
že išlo o zlyhanie v dôsledku ochorenia Covid-19, správny súd uvádza, že v jednotlivých lekárskych

správach je ako diagnóza uvádzaná chronická choroba obličiek, pričom táto bola u pôvodného
žalobcu diagnostikovaná po prvýkrát v lekárskej prepúšťacej správe z jeho hospitalizácie v Nemocnici
s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach. Pôvodný žalobca bol hospitalizovaný od 29.12.2020 do
05.01.2021, pričom na strane 7 tejto lekárskej správy je ako jedna z prepúšťacích diagnóz uvedená
chronická renálna insuficiencia (novozistená) vs pri hypertonickej nefroskleróze, s významnou retenciou
N látok KDIGO 2013 G5. V neskorších lekárskych správach z jednotlivých vyšetrení pôvodného žalobcu

sa tiež uvádza, že uňho išlo o chronické zlyhanie obličiek na podklade nefrosklerózy. Správny súd teda
ani v tomto smere nevzhliadol žiadnu pochybnosť o logickosti, či presvedčivosti záverov uvádzaných
posudkovým lekárom.

74. K žalobnej námietke o tom, že k žalobe priložená lekárska správa (výsledky laboratórneho

vyšetrenia) zo dňa 27.03.2018 preukazuje nízku hladinu kreatinínu a že to má byť dôkaz v prospech
žalobnej argumentácie o chorobe z povolania a o tom, že malo ísť o akútne (nie chronické)
zlyhanie obličiek, správny súd opakovane zdôrazňuje, že nakoľko nedisponuje odborným medicínskym
vzdelaním, nie je oprávnený vytvárať medicínske závery o príčinách vzniku ochorenia pôvodného
žalobcu, ktoré viedli k jeho uznaniu za invalidného, ani o tom, čo môže spôsobiť zmenu hladinu

kreatinínu v krvi človeka. Avšak vzhľadom na dátum vykonania predmetného laboratórneho vyšetrenia
(27.03.2018) a teda skutočnosť, že k zmene zdravotného stavu pôvodného žalobcu mohlo dôjsť
kedykoľvek v medziobdobí, uvedená lekárska správa nevyvoláva dôvodné pochybnosti o správnosti či
presvedčivosti odborného posudku o invalidite.

75. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky Prievidza a ústredia
neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal správny súd dôvod pochybovať. Jediný rozdiel
medzi posudkami spočíval v určení dátumu vzniku invalidity, ktorého neskoršie určenie posudkovým
lekárom ústredia však tiež bolo náležite odôvodnené a napokon dátum vzniku invalidity nebol zo
strany žalobkyne ani namietaný. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom

zdravotnom postihnutí pôvodného žalobcu a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Správny súd dospel k záveru, že posudkoví lekári sa v
dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami a z obsahu posudkov je zrejmá
ich úvaha, na základe ktorej dospeli k svojim záverom.

76. Vzhľadom na vyššie uvedené, aj s prihliadnutím na absenciu lekárskej správy o pozitivite pôvodného
žalobcu na ochorenie Covid-19 v novembri 2020 a o tom, že toto malo byť príčinou vzniku ochorenia
obličiek u pôvodného žalobcu, odstup času a úmrtie žalobcu, ktoré neumožňujú jeho ďalšie osobné
vyšetrenie, s prihliadnutím na to, že posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia má v konaní
o priznanie alebo odňatie dávky, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, rovnakú

právnu hodnotu ako znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom (viď napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1So 109/2003) a s prihliadnutím na to, že správny súd je spravidla viazaný skutkovým
stavom zisteným orgánom verejnej správy, správny súd nie je súdom skutkovým a jeho úlohou nie je
nahrádzať činnosť žalovanej pri zisťovaní skutkového stavu, pričom správny súd má za to, že skutkový
stav, z ktorého žalovaná vychádzala, v časti týkajúcej sa medicínskeho posúdenia zdravotného stavu

pôvodného žalobcu má oporu v administratívnych spisoch a jednotlivé skutkové zistenia v časti týkajúcej
sa medicínskeho posúdenia zdravotného stavu pôvodného žalobcu postačujú na to, aby na ich základe
bolo založené preskúmavané rozhodnutie, správny súd rozhodol, že nevykoná dôkazy navrhované
žalobkyňou na vykonanie znaleckého dokazovania. Dokazovanie posudkom súdneho znalca by malo
významvprípadepretrvávajúcichalebopodstatnýchrozporovprizisťovaníavyhodnocovanískutkového

stavu, čo však nie je tento prípad.

77. Žalobnú námietku spočívajúcu v tom, že zdravotný stav pôvodného žalobcu bol posudzovaný v
jeho neprítomnosti, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd nepovažoval za pochybenie vštádiu posudkovej činnosti, keď posudkový lekár sociálneho poistenia ústredie zhodnotil zdravotný stav
v neprítomnosti pôvodného žalobcu, nakoľko takýto postup v tom čase umožňovala právna úprava §
153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

78. Keďže v danom prípade nebola uznaná invalidita v dôsledku choroby z povolania, správny súd
pristúpil k preskúmaniu zákonnosti vyhodnotenia podmienky získania zákonom požadovaného počtu
rokov obdobia dôchodkového poistenia žalovanou. Žalovaná mala za to, že pôvodný žalobca uvedenú
podmienku nesplnil a zákonom požadovaný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku

invalidity nezískal. Žalobkyňa zotrvávala na podanej žalobe a teda aj na tom, že pôvodnému žalobcovi
neboli správne započítané resp. vôbec zohľadnené viaceré obdobia dôchodkového poistenia, čo viedlo
žalovanú k nesprávnemu zisteniu dĺžky tohto obdobia a teda aj k nesprávnemu rozhodnutiu o nesplnení
zákonnej podmienky počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia.

79. Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik

nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, pričom podľa § 72 ods. 1
písm. g) zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov, čo bol prípad pôvodného žalobcu, je najmenej 15 rokov.

80. V prvom rade je tak potrebné jednoznačne určiť dátum vzniku invalidity, čo prislúcha posudkovým

lekárom sociálneho poistenia, nakoľko ani správny súd na tento účel nedisponuje potrebnými
medicínskymi poznatkami. Podľa posudku o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnejpoisťovne,pobočkaPrievidzazodňa01.12.2021boldátumvznikuinvalidityurčený01.12.2021
s odôvodnením, že k uvedenému dátumu trvala pracovná neschopnosť. Podľa posudku o invalidite
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre zo dňa

07.11.2022 bol dátum vzniku invalidity určený 24.08.2021, t. j. odo dňa začatia dialýzy. S prihliadnutím
na skutočnosť, že rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené ako ochorenie obličiek - stav liečený
umelou obličkou (dialýzou), správny súd považuje okamih určenia invalidity ku dňu začatia dialýzy
za dostatočne odôvodnený a odborný posudok o invalidite považuje aj v tomto smere za logický
a presvedčivý. Napokon tento dátum rozporovaný žalobkyňou ani nebol.

81. Pokiaľ ide o námietku, že žalovaná započítala do obdobia dôchodkového poistenia pôvodnému
žalobcovi zamestnanie v spoločnosti CassCo Building s.r.o. od 15.05.2021 len do 23.08.2021, hoci
v predmetnej spoločnosti pracoval až do 23.12.2021, správny súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú.
Pokiaľ bol dátum vzniku invalidity určený 24.08.2021, bolo v súlade s ustanovením § 72 ods. 2

zákona o sociálnom poistení, že žalovaná započítala do obdobia dôchodkového poistenia len obdobie
zamestnania do 23.08.2021. Skutočnosť, že pôvodný žalobca v danej spoločnosti pracoval aj naďalej,
nemá vplyv na posúdenie jeho nároku na invalidný dôchodok a obdobie po vzniku invalidity už nemožno
v zmysle § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení do počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia
započítavať.

82. Z rovnakého dôvodu ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku o tom, že pôvodný
žalobca spoločne so synom založil na účely podnikania obchodnú spoločnosť INTERFERA WORK s.r.o.
a riadne odvádzal štátu odvody. Správny súd má za preukázané z obsahu spisu, podanej správnej
žaloby a z výpisu z obchodného registra priloženého k správnej žalobe, že uvedená spoločnosť bola

založená a vznikla zápisom do obchodného registra až dňa 22.01.2022, teda po dátume vzniku invalidity
určeného posudkovým lekárom. Preto s poukazom na ustanovenie § 72 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení žalovaná správne na toto obdobie neprihliadla pri zisťovaní počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok.

83. K námietke žalobkyne o tom, že pôvodný žalobca mal počas zaradenia v evidencii nezamestnaných
spolu so žalobkyňou vykonávať podnikateľskú činnosť, správny súd túto námietku vyhodnotil ako
nedôvodnú. Pokiaľ počas podnikania žalobkyne pôvodný žalobca s ňou spolupracoval, mohol byť
poistený ako spolupracujúca osoba. Keďže tomu tak nebolo a poistné na dôchodkové poistenie za toto
obdobie pôvodný žalobca neodvádzal, nemožno na uvedené obdobie prihliadať. Napokon táto námietka

nebola v rámci administratívneho konania nikde uvádzaná a nebola ani ničím potvrdená.

84. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj žalobnú námietku o nezohľadnení doby štúdia v Moskve
v období od 01.09.1984 do 30.06.1986 a od 01.09.1990 do 30.06.1991 do obdobia dôchodkovéhopoistenia pôvodného žalobcu. V tomto smere žalovaná zastávala názor, že na pôvodného žalobcu sa
nevzťahuje Dohoda medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík
o sociálnom zabezpečení (vyhláška č. 116/1960 Zb.). Žalobkyňa bola toho názoru, že predmetná

dohoda sa na pôvodného žalobcu vzťahovala, namietala nedostatočné odôvodnenie vysporiadania sa
s touto námietkou zo strany žalovanej a poukazovala na konkrétne ustanovenia dohody týkajúce sa
započítavania dôb zamestnania a iných dôb v zmluvných štátoch navzájom.

85. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v prvom rade je vždy potrebné skúmať

z obsahu medzinárodnej zmluvy, v tomto prípade Dohody medzi Československou republikou a Zväzom
sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení (vyhláška č. 116/1960 Zb.) tzv. všeobecné
ustanovenia, ktoré určujú vecnú a osobnú pôsobnosť dohody. V tomto konkrétnom prípade ide o články
1 a 2 uvedenej dohody. Článok 1 vymedzuje vecnú pôsobnosť a uvádza, na ktoré druhy nárokov
sociálneho zabezpečenia sa dohoda vzťahuje. Článok 2 definuje osobnú pôsobnosť, keď uvádza, že
občania jednej zmluvnej strany, ktorí trvalo bývajú na území druhej zmluvnej strany, sú vo všetkých

otázkach sociálneho zabezpečenia i pracovných vzťahov postavení úplne na roveň občanom tejto
zmluvnej strany, pokiaľ táto Dohoda neustanovuje inak.

86. Z citovaného článku 2 dohody, aj s prihliadnutím na to, že v ďalšom texte dohody sa opakovane
používa pojem „občan“, gramatickým aj logickým výkladom možno dospieť k záveru, že zmluvné strany

dohody mali za cieľ upraviť resp. zrovnoprávniť nároky týkajúce sa sociálneho zabezpečenia vo vzťahu
k svojim občanom voči druhej zmluvnej strane. Zo žiadneho ustanovenia dohody nevyplýva, že by sa
táto mala vzťahovať aj na cudzích štátnych príslušníkov, preto správny súd dospel k záveru, že dohoda
sa vzťahuje len na občanov niektorej zmluvnej strany resp. ich nástupníckeho štátu. Z vyjadrení na
pojednávaní, zo žiadosti o invalidný dôchodok, z obsahu administratívneho a súdneho spisu, potvrdené

aj lustráciou vykonanou správnym súdom, nepochybne vyplynulo, že pôvodný žalobca bol občanom
Alžírskej demokratickej ľudovej republiky. Nebol teda občanom žiadnej zo zmluvných strán dohody, ani
občanom Slovenskej republiky či občanom Ruskej federácie ako ich nástupníckych štátov. Vzhľadom
na uvedené sa na pôvodného žalobcu dohoda o sociálnom zabezpečení uzavretá medzi ČSR a ZSSR
v zmysle jej článku 2 nevzťahuje.

87. V súvislosti so žalobnou námietkou o nezapočítaní doby štúdia v Alžírsku, správny súd uvádza,
že sa stotožnil s názorom žalovanej, že toto obdobie nemožno započítať, nakoľko Slovenská republika
nemá uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení s Alžírskom a pôvodný žalobca nespĺňal ani
podmienky podľa § 11 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. V zmysle § 8 ods. 1 písm.

f) zákona č. 100/1988 Zb. sa zamestnaním rozumie štúdium od prvého ročníka strednej školy, najskôr
však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky a podľa § 11 zákona č. 100/1988 Zb. účinného
do 30.04.1990, ak nevyplýva niečo iné z medzinárodných zmlúv, hodnotia sa z dôb zamestnania
a náhradných dôb v cudzine pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok iba doby uvedené v § 8 ods.
1 písm. a) až d) a f) a v § 9 ods. 1 písm. e), f) a h), a to československým štátnym občanom, ktorí

sa zdržiavajú v cudzine s povolením príslušného československého štátneho orgánu, pričom federálne
ministerstvo práce a sociálnych vecí môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi povoliť
výnimku z dôvodov hodných osobitného zreteľa, alebo cudzím štátnym príslušníkom, ktorí na území
československého štátu boli zamestnaní v československej organizácii aspoň 10 rokov, pričom do doby
zamestnania sa pritom nezahŕňajú náhradné doby. Ani jedno z uvedeného nie je prípad pôvodného

žalobcu, pretože nebol československým občanom a ako cudzí štátny príslušník nespĺňal podmienku
získania zákonom požadovanej doby zamestnania v československej organizácii.

88. Pokiaľ však ide o dobu výkonu zamestnania v Alžírsku, tu je situácia odlišná. Ako dôvodne namietala
žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 08.01.2025 pred správnym súdom, pôvodný žalobca síce

vykonával prácu na území Alžírska, avšak pracovnú činnosť vykonával pre francúzsku spoločnosť.
Uvedenú skutočnosť pôvodný žalobca síce neuviedol priamo v žiadosti o invalidný dôchodok, ale
uvádzal ju neskôr v priebehu administratívneho konania. Správny súd má z obsahu administratívneho
spisu preukázané, že v písomnom odvolaní pôvodného žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu
(v druhom odseku textu odvolania) pôvodný žalobca výslovne uvádzal, že v Alžírsku pracoval pre

francúzsku spoločnosť a namietal, že toto obdobie mu nebolo zohľadnené na účely posudzovania
jeho žiadosti o invalidný dôchodok. Žalovaná tak disponovala informáciou o tom, že hoci výkon
práce bol v Alžírsku, zamestnávateľom pôvodného žalobcu bola francúzska spoločnosť, teda dôvodneargumentovala žalobkyňa, keď namietala, že poistné na dôchodkové poistenie mohlo byť platené do
francúzskeho systému sociálneho poistenia.

89. Hoci možno do určitej miery prisvedčiť argumentu žalovanej, že v zmysle § 184 ods. 5 zákona
osociálnompoistenífyzickáosoba,ktorásiuplatnilanároknadávkuanároknavýplatudávky,jepovinná
preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na túto dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným
Sociálnou poisťovňou, avšak toto dôkazné bremeno žiadateľa o dávku nemožno vnímať ako absolútne.

90. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

91. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že hoci v dávkovom konaní žiadateľ má povinnosť

uviesť a preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku, o ktorý žiada, avšak v danom prípade
zo strany pôvodného žalobcu ani nebolo možné zabezpečiť na účely administratívneho konania
dôkazy, ktoré by preukazovali, v ktorej krajine boli za pôvodného žalobcu jeho zamestnávateľom
plnené odvodové povinnosti. Ak by pôvodný žalobca ani len netvrdil, že pracoval pre francúzsku
spoločnosť, nebolo by zrejme možné žalovanej vytýkať, že vyhodnotila, že pri práci v Alžírsku bolo

poistné platené v tejto krajine. Avšak pokiaľ pôvodný žalobca výslovne uviedol, že pracoval pre
francúzsku spoločnosť, čo je nepochybné minimálne z textu jeho odvolania proti prvostupňovému
administratívnemu rozhodnutiu, tak bolo zákonnou povinnosťou žalovanej sa touto otázkou zaoberať
a v zmysle § 196 ods. 6 posledná veta zákona o sociálnom poistení vykonať v tomto smere dokazovanie
potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, aj keď pôvodný žalobca ako účastník

konania žiadne konkrétne dôkazy nenavrhol. V prejednávanej veci však žalovaná nijakým spôsobom
nepreverovala, do sociálneho systému ktorej krajiny bolo odvádzané poistné za pôvodného žalobcu a to
napriek tomu, že v prípade, ak by išlo o francúzsky sociálny systém, nakoľko ide o členský štát Európskej
únie (rovnako ako v prípade Slovenskej republiky), uplatňuje sa úplne odlišný postup ako v prípade, ak
by bolo poistné platené v Alžírsku, s ktorým Slovenská republika nemá uzatvorenú žiadnu medzinárodnú

zmluvu o sociálnom zabezpečení. Aj za situácie, že to pôvodný žalobca vôbec nenavrhoval, pokiaľ
preukázateľne aspoň tvrdil, že pracoval síce v Alžírsku, ale pre francúzsku spoločnosť, bolo povinnosťou
žalovanej náležite zistiť skutočný stav veci, nie automaticky bez opory v dokazovaní uzavrieť, že poistné
na dôchodkové poistenie bolo platené v Alžírsku a teda dotknuté obdobie výkonu zamestnania nemožno
pôvodnému žalobcovi započítať do obdobia dôchodkového poistenia na účely posúdenia jeho žiadosti

o invalidný dôchodok.

92. V danom prípade neobstojí len jednoduché zotrvávanie na dôkaznom bremene účastníka
administratívneho konania (resp. žiadateľa o dávku sociálneho poistenia) použitím doslovného výkladu
ustanovení § 184 ods. 5 vety druhej, v spojení s § 196 ods. 6 vety prvej zákona o sociálnom poistení.

Je potrebné mať na zreteli, že hoci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a preukázanie
skutočností rozhodujúcich na vznik nároku na dávku zaťažuje účastníka konania tohto návrhového
typu správneho konania, zodpovednosť za určenie postupu smerujúceho k presnému a úplnému
zisteniu skutočného stavu veci a za obstaranie potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci nesie
predovšetkým konajúci orgán sociálneho poistenia (§ 184 ods. 5 veta druhá in fine, § 195 ods. 1 a §

196 ods. 6 in fine, ods. 7 zákona o sociálnom poistení, vrátane zákonných nárokov na presvedčivosť
a zákonnosť rozhodnutia v zmysle § 209 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení). Je to práve Sociálna
poisťovňa, ktorá určuje spôsob, akým má žiadateľ o dávku preukázať skutočnosti rozhodujúce pre
uplatnený nárok, rovnako tak určuje, ktorý dôkaz (či už účastníkom navrhnutý alebo nenavrhnutý) sa za
účelom úplného zistenia skutočného stavu veci v konaní vykoná alebo doplní a v neposlednom rade,

zákonosociálnompoisteníSociálnejpoisťovniexplicitneukladápovinnosťpresneaúplnezistiťskutočný
stav veci a na ten účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutie, dokonca vykonať aj iné dôkazy, ktoré
účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci (§ 196 ods.
6 in fine zákona o sociálnom poistení).

93. Na to, aby sa dosiahol účel poskytovania jednotlivých dávok sociálneho poistenia sledovaný
zákonom o sociálnom poistení, je potrebné postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a podľa
potreby využívať inštitúty zákona o sociálnom poistení a to za súčasného zachovania a dodržania zásad
ovládajúcich správne konanie vo všeobecnosti.94. Hoci sa podľa § 172 ods. 1 vety prvej zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho
poistenia všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /správny

poriadok/ v znení neskorších predpisov) nevzťahuje, nemožno v preskúmavanom administratívnom
konaní upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia
správnych orgánov; v zmysle Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77) 31 zo dňa 28.09.1977 o
ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, resp. Odporúčania Výboru ministrov
Rady Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.06.2007 o dobrej verejnej správe. S prihliadnutím na vývoj

v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky a medzinárodné záväzky vyplývajúce Slovenskej republike z vyššie uvádzaných signovaných
rezolúcií (čl. 7 ods. 5 Ústavy SR v spojení s čl. 154c Ústavy SR) možno konštatovať, že pre orgány
verejnej správy vo všeobecnosti platí povinnosť v procese administratívnych konaní priamo aplikovať
zásady správneho konania bez ohľadu na to, či sa na tieto explicitne vzťahuje použitie správneho
poriadku, alebo nie. Zásada súčinnosti, ako jedna zo základných zásad správneho konania, je zásadou,

ktorá musí byť bezvýhradne uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach a to aj vtedy, ak je
konanie vyňaté z pôsobnosti správneho poriadku.

95. Vzhľadom k tomu, že v dávkovom konaní zákon o sociálnom poistení neukladá účastníkom
konania povinnosť právneho zastúpenia advokátom a s prihliadnutím na skutočnosť, že v prevažnej

väčšine ide o účastníkov konania bez právnického vzdelania, povedomia a s možným sociálnym a
zdravotným hendikepom, je namieste aplikovať per analogiam zvýšenú manudukčnú (poučovaciu)
povinnosť príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, vyplývajúcu zo základných zásad
správneho konania podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány sú povinné
postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje

práva a záujmy účinne obhajovať a v neposlednom rade musia poskytovať účastníkom konania pomoc
a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu (§ 3 ods. 2 in fine správneho
poriadku).

96. Preto bolo v záujme presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, potrebného pre rozhodnutie

o oprávnenosti pôvodným žalobcom uplatneného nároku na invalidný dôchodok, aby žalovaná pred
vydaním rozhodnutia preverila skutočnosť, do sociálneho systému ktorej krajiny bolo za pôvodného
žalobcu v súvislosti s výkonom jeho pracovnej činnosti v Alžírsku pre francúzsku spoločnosť platené
poistné na dôchodkové poistenie. Pokiaľ tak neurobila, spôsobuje to vadu nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia a v tomto smere bola námietka žalobkyne dôvodná.

97. V súvislosti so žalobnou námietkou, že žalovaná niektoré doby zamestnania pôvodného žalobcu
v Alžírsku zohľadnila a iné nie, konkrétne že mu bolo zohľadnené obdobie zamestnania od 01.01.1993
do 07.02.1993, sa správny súd stotožnil s tým, že v danom prípade išlo len o pisársku chybu v označení
zamestnávateľa v uvedenom období v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom uvedená chyba

v písaní bola žalovanou opravená. Je nepochybné, že v období, ktoré bolo pôvodnému žalobcovi
započítané, t. j. od 01.01.1993 do 07.02.1993, pôvodný žalobca v Alžírsku nepracoval, čo aj sám
výslovne potvrdil. Toto obdobie bolo vedené v evidencii žalovanej ako obdobie zamestnania pôvodného
žalobcu v Združenej strednej škole stavebnej, z tohto titulu bolo pôvodnému žalobcovi započítané do
obdobia dôchodkového poistenia a je zjavné, že pri písomnom vyhotovovaní napadnutého rozhodnutia

žalovaná len omylom v súvislosti s predmetným obdobím uviedla nesprávny názov zamestnávateľa,
keď namiesto Združenej strednej školy stavebnej uviedla názov spoločnosti, pre ktorú pracoval
pôvodný žalobca o niekoľko rokov neskôr v Alžírsku. Uvedené obdobie bolo započítané do obdobia
dôchodkovéhopoisteniasprávne,pričomsprávnemaloísťozamestnanieprezamestnávateľaZdružená
stredná škola stavebná a toto nepochybne vyplývalo aj z potvrdení Sociálnej poisťovne, pobočky

Prievidza, aj z prílohy č. 1 k žiadosti o invalidný dôchodok. Pisárska chyba bola žalovanou opravená
a oprava bola pôvodnému žalobcovi oznámená, čo nebolo v konaní ani rozporované.

98.Znapadnutéhorozhodnutiajenepochybnezrejmé,žežalovanáneuznalaanezapočítalapôvodnému
žalobcovi do obdobia dôchodkového poistenia žiadne obdobie zamestnania v Alžírsku a to z dôvodu

absencie medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Alžírskom o sociálnom zabezpečení
a nesplnenia podmienok podľa § 11 zákona č. 100/1988 Zb.. Žalovaná však pochybila, ak automaticky
prijala záver, že ak pôvodný žalobca vykonával pracovnú činnosť v Alžírsku, poistné bolo odvádzané
v Alžírsku a to napriek tomu, že pôvodný žalobca ešte v priebehu administratívneho konania výslovneuviedol, že bol zamestnávaný francúzskou spoločnosťou. V tomto smere je teda dôvodná námietka
žalobkyne o nedostatočnom zisťovaní skutkového stavu zo strany žalovanej, ktorá napriek informácii
o francúzskom zamestnávateľovi, nijako nepreverovala, do systému sociálneho poistenia ktorej krajiny

boli za pôvodného žalobcu odvádzané platby poistného.

99. K námietkam o nezapočítaní obdobia zamestnania pôvodného žalobcu v spoločnosti ZEFITEX s.r.o.
v období od 02.09.2003 do bližšie neurčeného dňa a na I. D. v období od 24.09.1992 do 30.06.1993,
správny súd poukazuje na to, že v zmysle § 184 ods. 5 druhá veta zákona o sociálnom poistení fyzická

osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky, je povinná preukázať skutočnosti
rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.
Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na
podporu svojich tvrdení. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a čiastočne aj z vyjadrení
účastníkov konania na pojednávaní, pôvodný žalobca ani pri podávaní žiadosti o invalidný dôchodok,
ani počas prvostupňového ani druhostupňového administratívneho konania vôbec neuvádzal, že bol

zamestnaný v spoločnosti ZEFITEX s.r.o. a na Gymnáziu Handlová. V závere žiadosti pôvodného
žalobcu o invalidný dôchodok je obsiahnuté vyhlásenie podpísané pôvodným žalobcom, v ktorom tento
vyhlásil, že bol informovaný o obdobiach poistenia, ktoré sa nachádzajú v evidencii Sociálnej poisťovne,
ostatné obdobia sú uvedené v prílohe č. 1 k žiadosti o dôchodok, rovnako ako vyhlásenie o pravdivosti
a úplnosti údajov obsiahnutých v podanej žiadosti. Ani v zozname vedenom Sociálnou poisťovňou,

ktorý priložil aj samotný pôvodný žalobca k správnej žalobe, ani v prílohe č. 1 žiadosti o invalidný
dôchodok však nie sú spomenuté obdobia zamestnania pôvodného žalobcu v spoločnosti ZEFITEX
s.r.o. a na Gymnáziu Handlová. Skutočnosť, že mal byť pôvodný žalobca zamestnaný v uvedených
organizáciách nevyplýva ani zo žiadneho iného jeho podania v rámci administratívneho konania a tieto
skutočnosti neboli namietané ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Vo vzťahu k obdobiu od

08.02.1993 do 30.06.1993, ktoré bolo žalovanou zohľadnené a žalobkyňa namietala, že išlo len o časť
obdobia zamestnania pôvodného žalobcu na Gymnáziu Handlová, z obsahu administratívneho spisu
a žiadosti o invalidný dôchodok je zjavné, že toto obdobie bolo pôvodnému žalobcovi zohľadnené ako
obdobie zamestnania v Združenej strednej škole obchodu a služieb Handlová. Pokiaľ pôvodný žalobca
v rovnakom alebo čiastočne sa prelínajúcom období mal aj ďalšie zamestnanie, bolo jeho povinnosťou

toto aspoň uviesť a následne by sa žalovaná musela s takýmto tvrdením vysporiadať a podľa potreby
vykonať s tým spojené dokazovanie. Je tak zrejmé, že uvedené obdobia dôchodkového poistenia boli po
prvýkrát uvedené až v správnej žalobe. Žalovaná nedisponovala informáciou o zamestnaní pôvodného
žalobcu v spoločnosti ZEFITEX s.r.o. a na Gymnáziu Handlová, pôvodný žalobca tieto skutočnosti
v rámci celého administratívneho konania ani len netvrdil, nepredložil o tom žiadne dôkazy ani pracovné

zmluvy, ani nenavrhoval v tomto smere žiadne dôkazy vykonať. Hoci, tak ako bolo uvedené vyššie,
dôkazné bremeno žiadateľa o dávku nemožno vnímať ako absolútne, v tomto smere, na rozdiel od
posudzovania obdobia vykonávania pracovnej činnosti v Alžírsku pre francúzsku spoločnosť, nemožno
žalovanej vytýkať, že uvedené obdobia pri svojom rozhodovaní nezohľadnila. Rozdiel totiž spočíval
v tom, že pokiaľ išlo o vykonávanie práce v Alžírsku pre francúzsku spoločnosť, tu pôvodný žalobca tvrdil

skutočnosti, ktoré boli dôležité pre rozhodnutie a žalovaná majúc o nich vedomosť tak mala vykonať
potrebné dokazovanie a vysporiadať sa s takouto námietkou, avšak v súvislosti s prácou pre spoločnosť
ZEFITEX s.r.o. a pre Gymnázium Handlová, tieto skutočnosti pôvodný žalobca v administratívnom
konaní ani len netvrdil, preto žalovaná o nich nemala vedomosť.

100. Keďže žalovaná pochybila tým, že sa nevysporiadala s námietkou uvádzanou už v odvolaní
proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu ohľadom možnosti či nemožnosti započítania obdobia
vykonávania zamestnania pôvodného žalobcu pre francúzsku spoločnosť v Alžírsku, v predmetnej časti
nevykonala potrebné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci, hoci preukázateľne disponovala
informáciou o francúzskom zamestnávateľovi, čím porušila okrem iného aj svoju povinnosť podľa §

195 ods. 1 a § 196 ods. 6 posledná veta zákona o sociálnom poistení a jej rozhodnutie je v dôsledku
toho zaťažené vadou nezákonnosti, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, správny súd na základe vyššie uvedeného rozhodol tak, že
podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 SSP
druhostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

101. Správny súd zrušil len druhostupňové správne rozhodnutie, nakoľko pôvodný žalobca skutočnosť,
že pracoval pre francúzsku spoločnosť a námietku, že odvody mohli byť odvádzané do francúzskeho
systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyjadril až v odvolaní, vada nezákonnosti tak zaťažujeprimárne napadnuté rozhodnutie a tiež z dôvodu, že vadu, ktorá viedla k zrušeniu napadnutého
rozhodnutia, môže v rámci svojej kompetencie odstrániť aj odvolací orgán.

102. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu vykonať dokazovanie za účelom zistenia,
do ktorého systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) ktorej krajiny bolo odvádzané poistné za
pôvodného žalobcu za obdobie výkonu jeho práce v Alžírsku a podľa výsledku tohto zisťovania znova
posúdiť, či je možné dané obdobia započítať do obdobia dôchodkového poistenia. Nakoľko aktuálne už
žalovanámávedomosťajozamestnanípôvodnéhožalobcuvspoločnostiZEFITEXs.r.o.anaGymnáziu

Handlová, zistí presné obdobie trvania zamestnania pôvodného žalobcu v spoločnosti ZEFITEX s.r.o.
a následne obe obdobia posúdi pri svojom rozhodovaní.

103. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobkyňa bola v konaní pred
správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,
ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu

v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).