Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 6S/125/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101323
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0723101323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XXX, XXX XX E., právne zastúpená: FAIRSQUARE advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2021/001784-003 zo dňa 07.04.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa bola personálnym rozkazom generálneho riaditeľa sekcie personálnych a sociálnych
činností a osobného úradu žalovaného (ďalej len „SPSČaOÚ MV SR“) č. 727/2019 dňom 01.10.2019
podľa § 14 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru“)
prijatá do služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru (ďalej len „služobný
pomer“), podľa § 6a ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru zaradená do štátnej
služby kadeta s tým, že jej bola určená skúšobná doba počas celej doby výkonu štátnej služby kadeta
a zároveň bola podľa § 42 ods. 1 a ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru
zaradená do zálohy pre študujúcich policajtov. Tým istým personálnym rozkazom bola žalobkyňa podľa
§ 142a ods. 1 a § 142b ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru povolaná na denné

štúdium na získanie policajného vzdelania.

2. Personálnym rozkazom generálneho riaditeľa sekcie personálnych a sociálnych činností žalovaného
č. 323/2020 bolo dňom 31.07.2020 podľa § 142b zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru
skončené povolanie žalobkyne na štúdium. Tým istým personálnym rozkazom bola dňom 31.07.2020
podľa § 40 ods. 6 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru žalobkyňa vyňatá zo zálohy
pre študujúcich policajtov.

3. Personálnym rozkazom riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, úradu
hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej len „RHaCP Bratislava“) č. 139/2020
bola dňom 01.08.2020 podľa § 21 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboružalobkyňa vymenovaná do hodnosti strážmajster. Tým istým personálnym rozkazom jej bola určená
skúšobná doba v dĺžke 12 mesiacov.

4. Rozhodnutím lekárskej komisie žalovaného (ďalej len „lekárska komisia“) č. SPOU-OZ-204-005/2020-
PL zo dňa 28.08.2020 bola žalobkyni určená zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby
ustanovením zdravotnej klasifikácie „D“ – nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta podľa I. stĺpca
prílohy nariadenia žalovaného č. 139/2015 o lekárskej posudkovej činnosti, podľa ktorého sa určuje
zdravotná klasifikácia policajta v prieskumnom konaní. Lekárska komisia totiž na základe doložených

odborných lekárskych nálezov zistila, že u žalobkyne ako posudzovanej došlo k zmene jej zdravotného
stavu, a že jej aktuálny zdravotný stav zodpovedá uvedenej klasifikácii.

5.RiaditeľRHaCPBratislavanáslednelistomč.CPBA-OP-2020/003138-003zodňa06.10.2020oznámil
žalobkyni, že podľa § 190 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru zrušuje v skúšobnej
dobe jej služobný pomer.

6. Žalovaný potom rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA1-2020/053884-003 zo dňa 09.11.2020 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná uhradiť žalovanému pomernú časť
nákladov na jej vzdelanie vynaložených služobným úradom na získanie vysokoškolského vzdelania
prvého stupňa (bakalárskeho) na Akadémii Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „APZ“) vo výške X

XXX,XX eura v termíne splatnosti do 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na
účet uvedený vo výroku tohto rozhodnutia.

7. Žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol najprv skutkové okolnosti
preskúmavanej právnej veci a po následnej citácii relevantných právnych predpisov aj výpočet nákladov

na vzdelávanie žalobkyne a sumu nákladov na jej vzdelávanie, ktorú bola povinná uhradiť. Tieto náklady,
t.j. náklady na vzdelávanie žalobkyne, ktoré bola tá povinná uhradiť, žalovaný vyčíslil sumou X XXX,XX
eura.

8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný

rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2021/001784-003 zo dňa 07.04.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

9. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že štúdium žalobkyne na APZ trvalo
od dňa 01.10.2019 (t.j. dňa povolania na štúdium) do dňa 31.07.2020 (t.j. dňa ukončenia povolania

na štúdium), teda spolu 305 dní, čo bola doba štúdia započítaná pre výpočet nákladov spojených so
získaním jej policajného vzdelania. Po ukončení policajného vzdelania (dňa 31.07.2020) doba, po ktorú
bola žalobkyňa počnúc nasledujúcim dňom po skončení štúdia (t.j. odo dňa 01.08.2020) povinná zotrvať
podľa § 142b ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v služobnom pomere,
predstavovala trojnásobok započítanej doby štúdia, t.j. 915 dní.

10. Žalobkyňa po skončení štúdia na získanie základného policajného vzdelania zotrvala v služobnom
pomere ku dňu 19.10.2020 iba 80 dní. Nedošlo teda k splneniu povinnosti, ktorá pre ňu vyplývala z
§ 142b ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Na úplné splnenie predmetnej
povinnosti zostávalo žalobkyni zotrvať v služobnom pomere ešte po dobu 835 dní. Následne žalovaný

uviedol výpočet nákladov na vzdelávanie žalobkyne a sumu nákladov na jej vzdelávanie, ktorú bola
povinná uhradiť.

11. Preskúmaním prvostupňového rozhodnutia, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,
žalovaný nezistil žiadne právne pochybenia ani logické nesprávnosti. Pred vydaním prvostupňového

rozhodnutia príslušný orgán verejnej správy presne a úplne zistil skutočný stav veci a rovnako dôkladne
posúdil všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčili v prospech alebo neprospech žalobkyne.
Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami relevantných právnych
predpisov. Povinnosť uhradiť pomernú časť nákladov na vzdelávanie bola žalobkyni uložená správne
a správne bola určená aj výška týchto nákladov.

II.
Žaloba12. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 11.06.2021 domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie ako aj priznania práva na náhradu trov konania.

13. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie boli nezákonné, pretože
vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov. Na podporu tohto stanoviska žalobkyňa rozsiahlo citovala právny názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v rozsudku sp. zn. 3Sžo/67/2015 zo dňa

02.12.2015.

14. Z ustanovenia § 143 ods. 7 v spojení s § 192 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru vyplývalo, že povinnosť uhradiť náklady na vzdelanie by žalobkyni nevznikla, ak by
bola prepustená z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti vykonávať službu v Policajnom zbore. Z časovej
následnosti prijatia rozhodnutia lekárskej komisie č. SPOU-OZ-204-005/2020-PL zo dňa 28.08.2020 a

následného písomného oznámenie riaditeľa RHaCP Bratislava č. CPBA-OP-2020/003138-003 zo dňa
06.10.2020 o skončení služobného pomeru jednoznačne vyplývalo, že skutočným dôvodom skončenia
služobného pomeru žalobkyne bola strata zdravotnej spôsobilosti vykonávať službu v Policajnom zbore,
t. j. dôvod v zmysle § 192 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Tento
fakt zdôrazňovala aj skutočnosť, že písomné oznámenie o skončení služobného pomeru bolo žalobkyni

doručené hneď na konci domáceho liečenia, t.j. 16.10.2020.

15.Žalobkyňamalazato,žetakprvostupňovérozhodnutieakoajnapadnutérozhodnutie(ďalejspolulen
„rozhodnutia žalovaného“) boli v rozpore s § 2a ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s

dobrými mravmi, pričom nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Skončenie
služobného pomeru žalobkyne bez uvedenia dôvodu v skúšobnej dobe bolo možné považovať za
úkon in fraudem legis (obchádzajúci zákon), ako aj úkon contra bonos mores (v rozpore s dobrými
mravmi), odporujúci záverom, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky prezentoval v rozsudku sp. zn.
3Sžo/67/2015 zo dňa 02.12.2015.

III.
Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.10.2021 konštatujúc, že prvostupňové rozhodnutie

akoajnapadnutérozhodnutiebolivydanévsúladesozákonomoštátnejslužbepríslušníkovPolicajného
zboru.

17. Žalovaný po zhrnutí skutkových okolností preskúmavanej právnej veci konštatoval, že žalobkyňa v
podanej žalobe namietala spôsob skončenia jej služobného pomeru bez uvedenia dôvodu v skúšobnej

dobe a mala za to, že ide o úkon in fraudem legis (obchádzajúci zákon), ako aj úkon contra bonos
mores (v rozpore s dobrými mravmi). V nadväznosti na žalobné námietky potom žalovaný poukázal
na to, že žalobkyni bol zrušený služobný pomer v skúšobnej dobe podľa § 190 zákona o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru písomným oznámením riaditeľa RHaCP Bratislava pod č.: CPBA-
OP-2020/003138-003 zo dňa 06.10.2020 a nie podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej

službe príslušníkov Policajného zboru. V prípade žalobkyne, ktorá bola toho času v skúšobnej dobe,
mal žalovaný za to, že bol zvolený správny druh skončenia služobného pomeru v zmysle § 189 ods. 1
písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.

18. Skúšobná doba je inštitút služobného pomeru, ktorý slúži na overenie odbornej a morálnej

spôsobilosti príslušníka Policajného zboru na výkon štátnej služby. Počas tejto lehoty sa overuje, či je
čakateľ pre štátnu službu vhodný alebo či mu bude štátna služba vyhovovať. Z uvedeného vyplýva, že
tento inštitút má slúžiť na to, aby sa príslušník Policajného zboru prakticky oboznámil s výkonom služby
a mohol ohodnotiť svoje schopnosti a ochotu podriadiť sa všetkým povinnostiam a obmedzeniam, ktoré
vyplývajú zo služobného pomeru. Skúšobná doba je tak obdobím, počas ktorého je poskytnutý určitý

časový priestor pre príslušného nadriadeného, ako aj pre príslušníka Policajného zboru (žalobkyňu),
aby zvážili, či je konkrétna osoba (žalobkyňa) vhodná pre výkon štátnej služby príslušníka Policajného
zboru a v prípade, že ktorýkoľvek z nich dospeje k negatívnemu záveru, zákon poskytuje autonómnu
možnosť služobný pomer zrušiť menej formalizovaným spôsobom, ako je to pri ostatných druhochskončenia služobného pomeru. Z oznámenia o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe č. p.:
CPBA-OP-2020/003138-003 zo dňa 06.10.2020 je zjavné, že žalobkyňa nebola vhodná pre výkon
štátnejslužbypríslušníkaPolicajnéhozboruataknadriadenývrámcijehodiskrečnejprávomocirozhodol

ukončiť jej služobný pomer týmto spôsobom.

19. Pri zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe sa vydáva „Oznámenie nadriadeného o zrušení
služobného pomeru v skúšobnej dobe“, a to vo forme registratúrneho záznamu. Voči uvedenému
oznámeniu nie je možné podať riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. Služobný úrad postupoval v

danej veci správne a neporušil ustanovenie § 2a ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s
dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností z hľadiska zákonnosti žalovaný konštatoval, že v
konaní o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe ako aj o uložení povinnosti žalobkyne uhradiť

pomernú časť nákladov na vzdelávanie, bolo postupované v zmysle zákona o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru a v jeho medziach, ako aj v medziach nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky
č. 153/2011 o odbornom vzdelávaní príslušníkov Policajného zboru v znení účinnom ku dňu 01.10.2019,
t.j.kudňupovolaniažalobkynenadennéštúdiumnazískanievysokoškolskéhovzdelaniaprvéhostupňa
(bakalárskeho) na APZ.

21. Žalobkyňa možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovaného nevyužila.

IV.
Konanie na správnom súde

22. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S/165/2021-70 zo dňa 12.05.2022 rozhodol tak, že
rozhodnutia žalovaného zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odôvodnení tohto rozsudku Krajský súd v Bratislave konštatoval, že rozhodnutiami žalovaného došlo
k porušeniu § 2a ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, t.j. k porušeniu dobrých

mravov a k následnému neproporcionálnemu zásahu do práv a povinností žalobkyne ako slabšej strany
v rámci konania o jej služobnom pomere. Rozhodnutia žalovaného preto bolo potrebné považovať za
rozhodnutia nezákonné, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/165/2021-70 zo dňa 12.05.2022 podal žalovaný

kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.
6Ssk/102/2022 zo dňa 27.07.2023 tak, že tento rozsudok zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave
na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozsudku Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konštatoval,
že z postupu žalovaného, ktorý bol preukázaný aj z listín založených v súdnom aj administratívnom
spise, ustálil, že zrušenie služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe pramenilo zo straty

zdravotnej spôsobilosti vykonávať funkciu v Policajnom zbore. Žalobkyňa tento dôvod nepoprela, práve
naopak, v kasačnej sťažnosti túto skutočnosť zdôraznila. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
ďalej konštatoval, že v danom prípade sa nemohol stotožniť s názorom Krajského súdu v Bratislave,
ktorý na prejednávanú vec aplikoval výlučne ustanovenie § 2a zákona o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru z dôvodu, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu cti, dôstojnosti

fyzickej osoby alebo dobrej povesti právnickej osoby je nielen to, že došlo k zásahu do týchto práv, ktorý
je neoprávnený a objektívne spôsobilý privodiť ujmu na týchto právach, ale aj ustálenie subjektu, ktorý
je za takýto zásah zodpovedný, teda je nositeľom povinnosti od takéhoto zásahu upustiť a odstrániť
jeho následky poskytnutím satisfakcie. Nie vždy je však priamy pôvodca zásahu totožný so subjektom,
ktorý je za zásah zodpovedný. Zodpovedným subjektom môže byť fyzická osoba, právnická osoba, ale

i štát. Z dôkazov, na základe ktorých Krajský súd v Bratislave o správnej žalobe rozhodol, svoj právny
záver vyplývajúci z ustanovenia § 2a ods. 2 odôvodnil právnym názorom, ktorý vyplýval zo skoršieho
rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Sžo/67/2015zodňa02.12.2015aopomenul
vec po právnej stránke posúdiť aj podľa následného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Sžk/1/2017 zo dňa 24.10.2019 vo veci posúdenia zákonnosti postupu a rozhodnutia podľa §

143 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru totožných účastníkov konania.

24. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, súc viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky prezentovaným v rozsudku sp. zn. 6Ssk/102/2022 zo dňa 27.07.2023 podľa §
469 SSP, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania,
keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadiť pojednávanie. Deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 28.01.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

25. Správny súd z plnomocenstva zo dňa 21.11.2023, ktorým žalobkyňa splnomocnila na zastupovanie
svojho právneho zástupcu (čl. 121), zistil, že žalobkyňa zmenila svoje priezvisko na „Vircsíková“, a že
sa zmenila aj adresa jej trvalého pobytu. Správny súd preto v záhlaví tohto rozsudku uvádza aktuálne
priezvisko žalobkyne a aktuálnu adresu jej trvalého pobytu.

V.
Relevantné právne predpisy

26.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

28. Podľa § 2a ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, výkon práv a povinností
vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto
práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej
služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného

sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej
protispoločenskej činnosti.

29. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, policajtovi,
ktorý so súhlasom služobného úradu študuje pri výkone štátnej služby, je nadriadený povinný poskytnúť

služobné voľno s nárokom na služobný plat za týchto podmienok a v nevyhnutne potrebnom čase na
účasť na vyučovaní, študijných sústredeniach alebo predpísaných konzultáciách podľa schváleného
učebného plánu alebo študijného programu.

30. Podľa § 142 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, služobný úrad

v súlade s potrebami Policajného zboru je povinný starať sa o získavanie, zvyšovanie a prehlbovanie
kvalifikácie policajtov. Na ten účel najmä zabezpečuje odborné vzdelávanie policajtov v školách (ďalej
len „policajná škola“) a ďalších vzdelávacích ustanovizniach ministerstva.

31. Podľa § 142a ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, služobný úrad umožní

policajtovi zaradenému v prípravnej štátnej službe získať policajné vzdelanie štúdiom v policajnej škole
alebo inej vzdelávacej ustanovizni ministerstva.

32. Podľa § 142b ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, súhlas služobného
úradu so získaním kvalifikácie alebo zvýšením si kvalifikácie policajta sa udeľuje rozkazom, ktorým

sa policajt povoláva alebo vysiela na štúdium. Rozkazom sa povolanie alebo vyslanie na štúdium aj
ukončuje.

33. Podľa § 142b ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, policajt, ktorému
služobný úrad umožnil získať kvalifikáciu alebo zvýšiť si kvalifikáciu, je povinný po skončení štúdia

zotrvať po určený čas v služobnom pomere v tej zložke podľa § 1 ods. 1, ktorá mu umožnila získať
kvalifikáciualebozvýšiťsikvalifikáciu,alebouhradiťnákladyspojenésozabezpečenímzískavaniaalebo
zvyšovania kvalifikácie (ďalej len „náklady na vzdelávanie“) alebo ich pomernú časť. Policajt je povinnýzotrvať po určený čas v služobnom pomere alebo uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú
časť aj vtedy, ak štúdium neskončil a nezískal alebo si nezvýšil kvalifikáciu.

34. Podľa § 142b ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, čas určený na zotrvanie
policajta v služobnom pomere podľa odseku 3 je pri dennej forme štúdia trojnásobkom doby trvania
štúdia a pri štúdiu pri výkone štátnej služby dvojnásobkom doby trvania štúdia.

35. Podľa § 143 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, policajt, ktorý nezotrval

v služobnom pomere po čas ustanovený v § 142b ods. 4, je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie
alebo ich pomernú časť.

36. Podľa § 143 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, do nákladov na
vzdelávanie sa započítavajú náklady, ktoré vznikli služobnému úradu
a) vyplácaním služobného príjmu podľa § 84 ods. 1 a ak ide o príslušníka Policajného zboru podľa

odseku 2, ktorý sa policajtovi poskytoval počas denného štúdia, alebo vyplácaním služobného príjmu
podľa § 103a,
b) poskytovaním služobného voľna s nárokom na služobný plat,
c) poskytovaním náhrad cestovných výdavkov súvisiacich so štúdiom,
d) úhradou poplatkov za štúdium, ak ich služobný úrad za policajta uhradil.

37.Podľa§143ods.3zákonaoštátnejslužbepríslušníkovPolicajnéhozboru,výškuúhradynákladovna
vzdelávanie vypočítava a určuje služobný úrad podľa skutočných nákladov na vzdelávanie v období, keď
policajt získaval alebo zvyšoval si kvalifikáciu. Najvyššia suma úhrady nákladov na vzdelávanie, ktorú
je policajt povinný uhradiť, nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy skutočne vynaložených nákladov

na vzdelávanie vypočítaných podľa odseku 2.

38.Podľa§143ods.5zákonaoštátnejslužbepríslušníkovPolicajnéhozboru,povinnosťuhradiťnáklady
na vzdelávanie alebo ich zníženie alebo odpustenie sa vyhlasuje v rozhodnutí nadriadeného, ktorý je
oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru policajta. Rozhodnutie musí obsahovať aj výšku

nákladov, ktoré je policajt povinný uhradiť, spolu s lehotou na ich úhradu.

39.Podľa§143ods.7zákonaoštátnejslužbepríslušníkovPolicajnéhozboru,povinnosťuhradiťnáklady
na vzdelávanie nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu podľa § 192 ods. 1
písm. a) až c) a ods. 3.

40. Podľa § 190 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, v skúšobnej dobe môže
nadriadený alebo policajt zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. S tehotnou
policajtkou, policajtkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou policajtkou môže nadriadený
skončiť služobný pomer v skúšobnej dobe len vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej

tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite odôvodniť, inak je neplatné. Služobný pomer
sa končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia
nadriadeného alebo policajta, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby; ustanovenia § 266 ods. 3
a 4 sa použijú primerane.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

41. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia žalovaného, ktorými
bola žalobkyni uložená povinnosť uhradiť žalovanému pomernú časť nákladov vynaložených služobným

úradom na získanie policajného vzdelania z jej strany (ďalej len „povinnosť uhradiť pomernú časť
nákladov na štúdium“). Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či
žalovaný pri vydaní predmetných rozhodnutí a v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, postupoval
v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné námietky,
presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť odpovede

správneho súdu na tieto námietky.

42. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia žalovaného,
ktorými bola žalobkyni uložená povinnosť uhradiť pomernú časť nákladov na štúdium, správny súdprvotne poukazuje na samotný význam ustanovení týkajúcich sa možnosti získania alebo zvyšovania
kvalifikácie policajtov v služobnom pomere. Ak služobný úrad umožní policajtovi vzdelávať sa, cieľom nie
je len dať priestor na sebarealizáciu a ďalší odborný rast, ale sleduje sa ním i zvyšovanie kvalifikovanosti

príslušníkov Policajného zboru, ktoré má pozitívny vplyv na jeho celkové fungovanie, je teda vo
všeobecnosti žiadúce. Je preto v záujme samotného služobného úradu, aby k takémuto vzdelávaciemu
procesu došlo a aby následne bola získaná (zvýšená) kvalifikácia využitá v rámci plnenia služobných
povinností. Zodpovedá tomu i zákonná podmienka povinnosti zotrvať po skončení štúdia po určený
čas v služobnom pomere (§ 142b ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru) s

tým, že v tomto prípade nedochádza k vzniku povinnosti nahradiť náklady súvisiace so vzdelávaním.
Ide o zákonom aprobovanú vzájomnosť poskytovania výhod spočívajúcu na jednej strane v umožnení
získať/zvýšiť si kvalifikáciu zo strany služobného úradu a na druhej strane v zotrvaní príslušníka
Policajného zboru so získanou/zvýšenou kvalifikáciou v služobnom pomere po určitý čas, ktoré zotrvanie
predstavuje akési kompenzačné pravidlo. Alternatívou neposkytnutia tejto kompenzácie je povinnosť
uhradiť vynaložené náklady. To platí aj pre situáciu, ak štúdium nebolo ukončené alebo kvalifikácia

nebola získaná či zvýšená (§ 142b ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru).

43. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia žalovaného,
ktorými bola žalobkyni uložená povinnosť uhradiť pomernú časť nákladov na štúdium, správny súd,
s prihliadnutím ku skutočnosti, že uvedená povinnosť bola žalobkyni uložená v nadväznosti na zrušenie

jej služobného pomeru v skúšobnej dobe, uvádza, že podľa právneho názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky prezentovaného v rozsudku sp. zn. 3Sžo/67/2015 zo dňa 02.12.2015, na ktorý
poukázala aj žalobkyňa v žalobe, nemožno považovať za proporcionálne, keď policajný orgán vyžaduje
nahradiť náklady na štúdium bez toho, aby bolo zrejmé, z akých dôvodov došlo k skončeniu služobného
pomeru s príslušníkom Policajného zboru v skúšobnej dobe a keď nie je možné z napadnutého

rozhodnutia overiť, či vôbec mohol svoj záväzok vo vzťahu k Policajnému zboru objektívne splniť.
Tieto dve roviny nemožno chápať izolovane a skutočnosť, že dôvody skončenia služobného pomeru v
skúšobnej dobe spočívajú na objektívnych základoch, je povinný v prípade „sporu“ preukázať policajný
orgán. Z predmetného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo všeobecnej rovine
vyplýva, že pokiaľ správny súd preskúmava rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi v nadväznosti na

zrušenie jeho služobného pomeru v skúšobnej dobe uložená povinnosť uhradiť náklady, resp. pomernú
časť nákladov na jeho vzdelávanie v zmysle § 143 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, je v medziach žalobných námietok povinný posúdiť, či je zrejmé, z akých dôvodov
došlo k zrušeniu služobného pomeru žalobcu v skúšobnej dobe, a ak áno, či tieto dôvody spočívajú na
objektívnych základoch. Uvedený právny názor však už bol prekonaný v rozhodovacej praxi Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Ssk/102/2022zodňa27.07.2023,ods.28).Správnysúdpretododáva,ževintenciáchprávnehonázoru
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (prezentovaného v rozsudku sp. zn. 6Ssk/102/2022
zo dňa 27.07.2023) a právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (prezentovaného
v rozsudku sp. zn. 2Sžk/1/2017 zo dňa 24.10.2019) je vzhľadom na dikciu § 190 zákona o štátnej

službe príslušníkov Policajného zboru, ktorý oprávňuje nadriadeného zrušiť služobný pomer v skúšobnej
dobe aj bez uvedenia dôvodov (až na niektoré zákonom stanovené výnimky), potrebné k posudzovaniu
objektívnych základov zrušenia služobného pomeru policajta v skúšobnej dobe pristupovať zdržanlivo
s tým, že o prípad absencie objektívnych základov zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe
by mohlo ísť vtedy, keď celkom zjavne absentujú akékoľvek rozumné dôvody na zrušenie služobného

pomeru a keď je zrušenie služobného pomeru zo strany nadriadeného úplne svojvoľné. Je pritom
zrejmé, že v rámci správneho súdneho konania účelom skúmania dôvodu zrušenia služobného pomeru
v skúšobnej dobe a existencie objektívnych základov zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe
je „iba“ posúdenie toho, či zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe nie je prejavom svojvôle
nadriadeného, ktorú v medziach právneho poriadku nemožno aprobovať.

44. V nadväznosti na predmet správneho súdneho prieskumu správny súd tiež pripomína, že zákon
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v ustanovení § 189 taxatívne vymenúva jednotlivé
druhy skončenia služobného pomeru, pričom jedným z rozlišujúcich kritérií uvedených druhov je aj
miera diskrécie alebo úvahy, či už policajta alebo orgánu verejnej správy pri aplikácii príslušného

druhu skončenia. Pokiaľ niektoré druhy skončenia služobného pomeru sú podmienené tým, že nastala
zákonom vymedzená právne významná skutočnosť – napr. strata hodnosti (§ 189 ods. 1 písm. d/ zákona
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru); úmrtie policajta (§ 189 ods. 1 písm. f/ zákona o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru) alebo plynutie času (§ 189 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službepríslušníkovPolicajnéhozboru),prvétridruhymenovanévoznačenomustanovení(§189ods.1písm.a/
až c/ zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru) sú primárne závislé od vôle, či už policajta
alebo správneho orgánu, ktorých rozhodnutie je buď materiálne (čo do odôvodnenia) neobmedzené

[skončenie služobného pomeru zrušením v skúšobnej dobe podľa (§ 189 ods. 1 písm. a/ a § 190 zákona
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a skončenie služobného pomeru uvoľnením podľa (§ 189
ods. 1 písm. b/ a § 191 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru)], alebo je obmedzené
taxatívne vymenovanými dôvodmi (konkrétne pre skončenie služobného pomeru prepustením splnenie
niektorej z podmienok uvedených v § 192 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru). Čo

sa týka zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe, tento druh skončenia služobného pomeru je
samostatný, pričom podmienky jeho aplikácie sú uvedené v ustanovení § 190 zákona o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru. Podľa prvej vety tohto ustanovenia, v skúšobnej dobe môže nadriadený
alebo policajt zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. Následné limity sa vzťahujú
výlučne na tehotnú alebo dojčiacu policajtku, kde zákonodarca dôvody (prípady) špecifikuje pozitívne
(ako výnimočné prípady) a negatívne (nesúvisiace s tehotenstvom alebo materstvom), to všetko za

požiadavky náležitého odôvodnenia. Pokiaľ teda nejde o kvalifikovaný prípad, možno služobný pomer
skončiť písomne aj bez uvedenia dôvodov, a teda z akýchkoľvek dôvodov nepriečiacich sa zákonu, resp.
neatakujúcich základné ľudské práva a slobody (napr. diskriminácia).

45. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v medziach žalobných námietok posúdiť aj

preskúmavanú právnu vec.

46. Aplikujúc vyššie uvedené úvahy na preskúmavanú právnu vec správny súd uvedomujúc si
a akceptujúc, že právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v rozsudku sp. zn.
3Sžo/67/2015 zo dňa 02.12.2015 už bol následnou rozhodovacou praxou uvedenej súdnej inštancie

prekovaný, považuje s prihliadnutím k žalobným námietkam za vhodné uviesť, že dôvod zrušenia
služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe zo strany jej nadriadeného bol zrejmý. Týmto dôvodom
bola zmenená zdravotná spôsobilosť žalobkyne na výkon akejkoľvek ďalšej funkcie v rámci Policajného
zboru. Pokiaľ ide o opodstatnenosť takto ustáleného dôvodu zrušenia služobného pomeru žalobkyne
v skúšobnej dobe, správny súd poukazuje na rozhodnutie lekárskej komisie č. SPOU-OZ-204-005/2020-

PL zo dňa 28.08.2020, ktorým bola žalobkyni určená zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby
ustanovením zdravotnej klasifikácie „D“ – nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta podľa I. stĺpca
prílohy nariadenia žalovaného č. 139/2015 o lekárskej posudkovej činnosti. K záveru, že dôvod zrušenia
služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe zo strany jej nadriadeného bol zrejmý, a že mal
oporu v administratívnom spise, ostatne dospel aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (porovnaj

rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/102/2022 zo dňa 27.07.2023,
ods. 29). Možno teda uzavrieť, že zrušenie služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe zo strany
jej nadriadeného nebolo realizované bez rozumného dôvodu, a že nebolo ani svojvoľné.

47. Keďže § 190 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru oprávňoval nadriadeného zrušiť

služobný pomer aj bez uvedenia dôvodov (okrem prípadov, kedy išlo o tehotnú policajtku, policajtku
do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacu policajtku, pričom žalobkyňu pod tieto prípady
subsumovať nebolo možné), samotné neuvedenie dôvodu zrušenia služobného pomeru žalobkyne
v liste riaditeľa RHaCP Bratislava č. CPBA-OP-2020/003138-003 zo dňa 06.10.2020, či v rozhodnutiach
žalovaného nemožno považovať za úkon in fraudem legis (obchádzajúci zákon) ani za úkon contra

bonos mores (v rozpore s dobrými mravmi). Z administratívneho spisu navyše, ako to už bolo uvedené,
je zrejmé, že zrušenie služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe zo strany jej nadriadeného
nebolo realizované bez rozumného dôvodu, a že nebolo ani svojvoľné.

48. Pokiaľ žalobkyňa v súvislosti s námietkou postupu žalovaného in fraudem legis (obchádzajúci

zákon), resp. contra bonos mores (v rozpore s dobrými mravmi) pri zrušení jej služobného pomeru
v skúšobnej dobe poukazovala na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný
v rozsudku sp. zn. 3Sžo/67/2015 zo dňa 02.12.2015, správny súd pripomína, že táto súdna inštancia
v predmetnom rozsudku uviedla, že „ak má služobný orgán záujem na náhrade nákladov vynaložených
na vzdelanie, tak samotné dôvody skončenia nemusia byť explicitne vyjadrené v oznámení o skončení

služobného pomeru v skúšobnej dobe, avšak bolo by vhodné, aby vyplývali napríklad z osobného spisu
konkrétnej osoby, prípadne aby bolo inak preukázané, že spočívajú na objektívnych základoch.“ Táto
„požiadavka“, v zmysle už uvedeného, v preskúmavanej právnej veci naplnená bola.49. Sumarizujúc vyššie prezentované východiská a úvahy možno konštatovať, že k skončeniu
služobného pomeru žalobkyne nepochybne došlo zrušením v skúšobnej dobe podľa § 189 ods. 1 písm.
a) v spojení s § 190 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, a že zrušenie služobného

pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe malo objektívny základ a nebolo realizované ako prejav svojvôle
zo strany jej nadriadeného.

50. V nadväznosti na dôvod skončenia služobného pomeru žalobkyne zrušením v skúšobnej dobe
správny súd pripomína, že skončenie služobného pomeru podľa § 189 ods. 1 písm. a) v spojení s

§ 190 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru vylučuje aplikáciu nasledujúcich dvoch
druhov skončenia služobného pomeru podľa § 189 ods. 1 písm. b) a c) uvedeného zákona, t.j. uvoľnenie
a prepustenie, použitie ktorých prichádza do úvahy až uplynutím skúšobnej doby (porovnaj rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/102/2022 zo dňa 27.07.2023, ods. 28).
Správny súd sa preto nemohol stotožniť s námietkou žalobkyne, že v jej prípade išlo o skončenie
služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.

51. Správny súd nepopiera, že k zrušeniu služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe viedli
v konečnom dôsledku zdravotné dôvody na jej strane. To ale nič nemení na tom, že k skočeniu jej
služobného pomeru došlo podľa § 189 ods. 1 písm. a) v spojení s § 190 zákona o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru. Pri uplatnení nároku žalovaného na úhradu vynaložených nákladov

na vzdelávanie príslušníka Policajného zboru v nadväznosti na zrušenie jeho služobného pomeru
v skúšobnej dobe ale táto skutočnosť v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej
veci nie je rozhodujúca. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani znenie dôvodovej správy k § 142 a §
143 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v ich pôvodnom znení. Dôvodová správa
totiž nie je právne záväzná. Rozhodujúci je zákonodarcom schválený text zákona, od ktorého sa možno

odchýliť len za celkom výnimočných okolností, ktoré v kontexte správneho súdnictva musí tvrdiť a aj
preukázať žalobca. Existenciu takýchto výnimočných okolností v preskúmavanej právnej veci žalobkyňa
netvrdila a teda ani nepreukazovala. Správny súd navyše dodáva, že právna úprava povinnosti uhradiť
náklady na vzdelávanie príslušníka Policajného zboru z dôvodu, že ten nezotrval po skončení štúdia,
resp. vzdelávania po určený čas v služobnom pomere, prešla zmenami. Spomenúť tu možno novelu

zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru vykonanú zákonom č. 513/2007 Z. z., ktorým
zákonodarca upravil znenie § 143 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru tak, že v jeho
odseku 7 vypustil slová „alebo zrušením v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného“. Z dôvodovej správy
k zákonu č. 513/2007 Z. z., je pritom zrejmé, že zákonodarca zámerne vypustil upustenie od povinnosti
nahradiť náklady na vzdelávanie, ak služobný pomer skončil zrušením v skúšobnej dobe zo strany

nadriadeného. V dôvodovej správe k zákonu č. 513/2007 Z. z. sa výslovne uvádza, že v návrhu nového
znenia § 143 ods. 7 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru sa už neuvažuje s tým,
že povinnosť uhradiť náklady za vzdelávanie policajtovi nevznikne, ak sa jeho služobný pomer skončil
zrušením v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného.

52. Pokiaľ žalobkyňa v rámci žalobných námietok poukázala na § 2a ods. 2 zákona o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, správny súd zdôrazňuje, že v preskúmavanej právnej veci bol viazaný
žalobnými námietkami. Žalobkyňa pritom svoj poukaz na predmetnú právnu normu rozvinula len veľmi
stručne, keď v zásade iba poukázala na to, že skutočným dôvodom skončenia jej služobného pomeru
bol dôvod podľa § 192 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a uviedla,

že skončenie jej služobného pomeru bez uvedenia dôvodu v skúšobnej dobe možno považovať za úkon
in fraudem legis (obchádzajúci zákon), resp. contra bonos mores (v rozpore s dobrými mravmi). K týmto
žalobným námietkam sa správny súd už vyjadril vyššie s tým, že ich nepovažoval za dôvodné.

53. Žalobkyňa ďalšie žalobné námietky v kontexte poukazu na § 2a ods. 2 zákona o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru neuviedla. Nebolo úlohou správneho súdu, aby namiesto žalobkyne
vyhľadával eventuálne žalobkyňou neuplatnené dôvody nezákonnosti rozhodnutí žalovaného z dôvodu
ich rozporu s § 2a ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Inými slovami, nebolo
úlohou správneho súdu skúmať, či rozhodnutia žalovaného nie sú v rozpore s § 2a ods. 2 zákona
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru z dôvodov, ktoré samotná žalobkyňa nenamietala.

54. Správny súd napokon v kontexte poukazu žalobkyne na § 2a ods. 2 zákona o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru dodáva, že žalobkyňa získala vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa
s tým, že žalovaný vynaložil náklady na jej vzdelávanie. Získané vysokoškolské vzdelanie prvéhostupňa predstavuje z hľadiska ďalšej pracovnej kariéry žalobkyne, i keď možno v inej sfére, ako je
pôsobenie v Policajnom zbore, určitú „neodňateľnú“ výhodu. Správny súd preto vychádzajúc z obsahu
súdnehospisu,resp.administratívnehospisunevzhliadoldôvodnakonštatovanie,žebybolirozhodnutia

žalovaného, ktorými bola žalobkyni uložená povinnosť uhradiť pomernú časť nákladov na štúdium,
vydané v rozpore s § 2a ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.

55. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných
námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa §

190 SSP zamietol.

56. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v
súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

57. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.