Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-4Sa/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200142
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200142.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka

a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu: A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. C. E., B. F., občan Vietnamskej socialistickej republiky,
právne zastúpeného JUDr. Marekom Tkáčom, advokátom so sídlom Nám. Sv. Martina 39, 082 71 C.,
proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, so sídlom Jarková 31, 080 01
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-151-001/2022 zo dňa
27. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov vyplýva, že žiadosť o
udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania bola podaná na
Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Hanoi dňa 12.07.2022.

2. Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru Prešov (ďalej aj „správnemu orgánu prvého stupňa“)
bola žiadosť predložená dňa 16.08.2022. Účel pobytu na území Slovenskej republiky doložil žalobca
osvedčením o živnostenskom oprávnení zo dňa 08.06.2022.

3. Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Hanoi vykonal so žalobcom pohovor v deň podania žiadosti,
z ktorého vyplýva, že žiadateľ má 33 rokov (pozn. v čase rozhodovania správneho súdu), neovláda

slovenský jazyk, pričom s podnikaním na území Slovenskej republiky by mu pomohol brat, ktorý mu
podnikanie na Slovenskej republiky aj odporučil. Poukázal na to, že jeho brat žije v Bardejove od roku
2018,kdeprevádzkujereštauráciuSenViet.Uviedol,žechcemaťobchod.Naotázku,akémáskúsenosti
s podnikateľskou činnosťou, ktorú chce vykonávať na území Slovenskej republiky a či niekedy podnikal
vo svojej domovskej krajine nevedel odpovedať. Taktiež nevedel odpovedať na otázku, či má na území
Slovenskej republiky už zmapovaný podnikateľský trh, prípadne dohodnuté podnikateľské kontakty.
Neodpovedal ani na otázku, či pozná zákony týkajúce sa podnikania na území Slovenskej republiky.

Žalobca ďalej uviedol, že má ku dňu podania žiadosti na bankovom účte sumu cca 10.000 Eur, že ide
o peniaze jeho brata Le Van Nam, pričom uviedol, že predpokladá, že finančné prostriedky už nie sú
na uvedenom účte. Uviedol, že v čase podania žiadosti poberá čistý mesačný príjem vo výške 320 Eur.Žalobca ďalej uviedol, že vo svojej domovskej krajine predáva mäso (neoficiálne). Ubytovanie by mal
žalobca zabezpečené u svojho brata.

4.ZastupiteľskýúradSlovenskejrepublikyvHanojivosvojomstanoviskuzodňa18.07.2022konštatoval,
že žiadateľovi - žalobcovi povolenie na pobyt udeliť neodporúča. Uvedené odôvodnil na tom základe, že
v súčasnej dobe žiadateľ pracuje ako predajca distribútor mäsa vo Vietname, avšak pracuje neoficiálne,
bez pracovnej zmluvy. Nemá skúsenosti s podnikaním domovskej krajine. Na Slovensku by si chcel
otvoriť obchod s ingredienciami. Žiadateľ nemá žiadnu predstavu o podnikaní na Slovensku, spolieha

sa na brata, ktorý odporučil bratovi podnikanie na Slovensku. Finančné prostriedky približne 10.500 Eur
má žiadateľ na účtoch na Slovensku, avšak zastupiteľský úrad sa domnieval, že finančné prostriedky na
účtochsaužnenachádzajú.ŽiadateľnemázmapovanýpodnikateľskýtrhnaSlovensku,žiadnepoznatky
zákonov týkajúcich sa podnikania na Slovensku. Nevedel uviesť presnú adresu ubytovania, ani adresu
podnikania.

5. Správny orgán si vyžiadal stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky ku skutočnosti,
či pobyt žalobcu bude vo verejnom záujme a z jeho stanoviska zistil, že podnikateľská činnosť žalobcu
nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej
republiky vo svojom stanovisku prihliadalo na neodporúčajúce stanovisko Veľvyslanectva Slovenskej
republiky v Hanoi.

6. Výzvou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 30.08.2022 bolo vyžiadané preverenie
zostatku na účtoch v E. F., G., pričom odpoveď na žiadosť bola zaslaná dňa 21.09.2022.

7. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO8-7217-016/2022-PC zo dňa 02.11.2022 (ďalej len „rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa“) správny orgán prvého stupňa zamietol žiadosť žalobcu podľa§ 33
ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej „zákon o pobyte cudzincov“, resp. „ZoPC“) o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej
republiky na účel podnikania. Poukázal na tú skutočnosť, že stanovisko Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky je len jednou skutočnosťou popri existencii ostatných právnych skutočností, ktoré

boli hodnotené jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a ktoré vytvárajú množinu skutočností, ktorej
záverečným zhodnotením je výsledné určenie, či udelenie pobytu je alebo nie je vo verejnom záujme.
Ďalšími rozhodnými prvkami v tomto prípade sú stanovisko zastupiteľského úradu, posúdenie osobných
pomerov, dĺžky doterajšieho pobytu, na ktoré správny orgán má povinnosť prihliadať pri rozhodovaní
v zmysle § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Správny orgán prvého stupňa na zistené skutočnosti

prihliadol, následne ich vyhodnotil v kontexte výkladu pojmu verejný záujem a žiadosť žalobcu zamietol,
nakoľko dospel k záveru, že udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie s odvolacími námietkami, ktoré obsahovo
zodpovedajú žalobným námietkam.

9. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-151-001/2022 zo dňa
27.12.2022 (ďalej tiež „preskúmavané rozhodnutie“), a to tak, že rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol, nakoľko odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako
nedôvodné. Právna argumentácia žalovaného v preskúmavanom rozhodnutá vo veľkej časti zodpovedá

tej, ktorá je uvedená vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe (časť III. odôvodnenia tohto rozsudku).

II.
Správna žaloba

10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného. Namietal, že predmetné rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

zistený skutkový stav, ktorý vzal prvostupňový orgán a žalovaný za základ ich napadnutých rozhodnutí
je v rozpore s administratívnym spisom, v konaní prvostupňového orgánu a žalovaného došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok
vydanie nezákonných napadnutých rozhodnutí.11. Žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie a zároveň
žiadal, by mu boli nahradené trovy konania. Zároveň bol toho názoru, že prvostupňové rozhodnutie

a napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovaného boli vydané v rozpore so zákonom a Ústavou
Slovenskej republiky, pričom sú neodôvodnené, nepreskúmateľné a arbitrárne.

12. Poukázal na tú skutočnosť, že zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Hanoji, ako aj prvostupňový
orgán žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania prijali, keďže žalobca splnil všetky

náležitosti a doklady k danej žiadosti, vrátane preukázania účelu pobytu, a z tohto dôvodu z ich
strany v zmysle § 32 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov nedošlo k neprijatiu tejto žiadosti žalobcu a
nebola žalobcovi ani poskytnutá písomná informácia o tom, ktoré doklady musí k žiadosti o udelenie
prechodného pobytu doložiť, aby sa jeho žiadosť prijala. Keďže v súlade s ustanovením § 32 ods. 1
zákona o pobyte cudzincov Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Hanoji a prvostupňový orgán
žiadosť žalobcu prijali, vrátane dokladu potvrdzujúceho oprávnenie na podnikanie, ak ide o štátne

príslušníka tretej krajiny podľa § 22, ktorým bolo Osvedčenie o živnostenskom oprávnení č. OU-BJ-
OZP-2022/007093-2, č. živnostenského registra XXX-XXXXXX, vydané v Bardejove dňa 08.06.2022
a ktorým sa prvostupňový orgán a žalovaný vôbec ako dôkazom nezaberali, čím vo veci podľa
žalobcu pochybili, nemohol prvostupňový orgán podľa názoru žalobcu následne vyžadovať ani podanie
stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, keďže žalobca nepredkladal podnikateľský

zámer vo forme podľa osobitného predpisu alebo podnikateľský zámer na realizáciu inovatívneho
projektu, ktorý žalobca ani nemusel predkladať a ani zastupiteľský úrad a správny orgán ho nevyzývali
na jeho predloženie.

13. Považoval za nespravodlivé a rozporné, aby Slovenská republika na jednej strane vydala oprávnenie

na podnikanie prostredníctvom miestneho živnostenského úradu a prijala žiadosť o prechodný pobyt, čo
bolo v hospodárskom záujme Slovenskej republiky, získala peňažné prostriedky do štátneho rozpočtu,
napríklad za vydanie voľnej živnosti v sume 5 Eur (položka 148 písm. a) bod 1 zákona č. 145/1995
Z. z. o správnych poplatkoch, za podanie žiadosti o prechodný pobyt na účel podnikania v sume 232
Eur (položka 24 písm. a) zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch), ktorú prijala, na úkor

žalobcu, a na druhej strane mala mať za to, že nie je v hospodárskom záujme Slovenskej republiky mať
na prechodnom pobyte žalobcu, resp. aby tu podnikal, ktorý však získaním oprávnenia na podnikanie
naplnil hospodársky záujem Slovenskej republiky a naplnil aj podmienku na udelenie prechodného
pobytu na účely podnikania. Bol toho názoru, že v opačnom prípade by mu nemalo byť ani vydané
oprávnenie na podnikanie a nemala by byť prijatá ani žiadosť o prechodný pobyt na účel podnikania

už na samom začiatku.

14. Konštatoval, že následne vyžiadanie stanoviska od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky,
ktoré zákon umožňuje vyžiadať správnemu orgánu len v prípade, ak policajný útvar posudzuje
predložený podnikateľský zámer, čo podľa názoru žalobcu nebol tento prípad, bolo toto stanovisko

prvostupňovým orgánom vyžiadané v rozpore so zákonom o pobyte cudzincov, resp. v rozpore s
ustanovením § 33 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov.

15. Žalobca nesúhlasil s dôvodom zamietnutia jeho žiadosti o prechodný pobyt na účel podnikania.
Považoval za nesprávne, že oba orgány (prvostupňový orgán a žalovaný) spojili dve rozdielne

skutočnosti, a to na jednej strane verejný záujem a na druhej strane hospodársky záujem štátu -
Slovenskejrepubliky,podverejnýzáujem.Poukázalnaustanovenie§33ods.1písm.a)zákonaopobyte
cudzincov, ktoré rozlišuje verejný záujem a hospodárske záujmy Slovenskej republiky, ktoré nie sú
verejným záujmom, ktorý by prinášal majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo
mnohým občanom. Hospodársky záujem štátu - Slovenskej republiky nebol podľa žalobcu v konaní ani

nijako preukázaný. Podľa žalobcu skutočnosť, že tu nie je hospodársky záujem Slovenskej republiky,
aby žalobca alebo ktokoľvek iný podnikal, nezakladá postup podľa § 33 ods. 6 písm. d) zákona o pobyte
cudzincov (žalobca mal pravdepodobne na mysli dôvod podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte
cudzincov – pozn. správneho súdu).

16. Mal za to, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného a v rozhodnutí prvostupňového orgánu nie
je žiadna zmienka, ako sa vysporiadali so živnostenským oprávnením, resp. konkrétnymi živnosťami
udelenými žalobcovi, čím sú ich rozhodnutia riadne neodôvodnené a nepreskúmateľné.17. Konštatoval, že žalobcovi prvostupňový orgán a žalovaný spolu s Ministerstvom hospodárstva
Slovenskej republiky ani nedali priestor, aby vykonával podnikateľskú činnosť, ale a priori v súvislosti
s riadne neodôvodneným a nepreskúmateľným stanoviskom Ministerstva hospodárstva Slovenskej

republiky, ktoré nemalo byť v konaní ani vyžiadané a nemalo byť naň vôbec prihliadané, keďže žalobca
splnil podmienky na vydanie prechodného pobytu na účely podnikania vrátane účelu pobytu, vyslovili
napriek štátnym orgánom vydanému oprávneniu na podnikanie v prospech žalobcu nedôvodne a
nesprávne sa spravovali stanoviskom ministerstva, že žalobca nebude prínosom pre hospodárske
záujmy Slovenskej republiky.

18. Mal za to, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného a rozhodnutí prvostupňového orgánu nie je
uvedené, z akých dôkazov vychádzali, resp. ktoré dôkazy preukazujú zistenie skutkového stavu, okrem
stanovísk Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Hanoji a Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky, na ktoré má síce za iných okolností správny orgán prihliadať, ale aj tieto musia podliehať
riadnemu prieskumu správneho orgánu zodpovednému za vydané rozhodnutie a musia sa opierať o

dôkazy, pričom nesmú byť, ako to bolo v tomto prípade, nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a
svojvoľné, bez toho, aby bolo uvedené, z akých dôkazov vychádzajú, o čo sa opierajú, a podľa názoru
žalobcu nestačí iba všeobecné konštatovanie v nich, ako napríklad v prípade stanoviska ministerstva,
že podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.
Konštatoval, že toto stanovisko je bez akéhokoľvek možného prieskumu, nie je dostatočné odôvodené,

je nepreskúmateľné a svojvoľné tak, ako aj celkové rozhodnutie prvostupňového orgánu.

19. Poukázal na tvrdenie správneho orgánu prvého stupňa, že správny orgán neposudzoval prínos
podnikateľskej činnosti účastníka konania, ale za týmto účelom požiadal o vyjadrenie Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky ako subjektu, ktorý je kompetentný vyjadrovať sa ako ústredný orgán

štátnejsprávyauviedol,žeprvostupňovýorgánvtejtočastisvojhorozhodnutiauviedol,ženeposudzoval
prínos podnikateľskej činnosti žalobcu, preto podľa názoru žalobcu ani nemal pri rozhodovaní vziať do
úvahy v rozpore so zákonom ním vyžiadané a riadne neodôvodnené stanovisko ministerstva. Naopak,
žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že správny orgán prihliadal na prínos podnikateľskej činnosti
pre hospodárstvo Slovenskej republiky, čím je rozpor v ich rozhodnutiach.

20. Žalobcovi nebolo zrejmé, aké minimálne kritériá pri celkovom hodnotení prínosu podnikateľskej
činnosti nemal žalobca splniť a aký podnikateľský zámer, ktorý nebol vo vzťahu k žalobcovi potrebný
a nebol ani vyžiadaný zastupiteľským úradom a prvostupňovým orgánom a ani žalobcom doložený
malo ministerstvo posudzovať. Tiež mu nebolo zrejmé z napadnutého rozhodnutia žalovaného a

rozhodnutia prvostupňového orgánu, ako aj stanoviska ministerstva hospodárstva, ako sa vysporiadali
s dôkazom, resp. s Osvedčením o živnostenskom oprávnení žalobcu č. OU-BJ-OZP-2022/008075-2,
č. živnostenského registra 760-23534, vydané v Bardejove dňa 08.07.2022, resp. sa nevyjadrili ani k
predmetom živnostenskej činnosti žalobcu, čím podľa jeho názoru nepresne a neúplne zistili skutkový
stav na riadne posúdenie veci.

21. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného tiež vyplýva, že
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky malo vykonať aktivitu, aby zhodnotilo, či podnikateľská
činnosť účastníka konania nebude prínosom. Z uvedeného však podľa žalobcu nie je zrejmé, akú aktivitu
za týmto účelom ministerstvo vykonalo, čím je napadnuté rozhodnutie aj v tejto časti nepreskúmateľné

a riadne neodôvodnené.

22. Poukázal na tvrdenia Zastupiteľského úradu v Hanoji, pričom tieto boli podľa žalobcu vyvrátené
aj dodatočným dokazovaním vo vzťahu k finančným prostriedkom na bankovom účte žalobcu, čím
sa podľa jeho názoru nepreukázali tvrdenia zastupiteľského úradu v súvislosti s jeho neodporúčacím

stanoviskom. Ak by boli dôvodné, zastupiteľský úrad by neprijal žiadosť žalobcu o prechodný pobyt na
účel podnikania, s čím sa prvostupňový orgán a žalovaný vôbec nezaoberali a nevysporiadali. Mal za to,
že sám žalovaný uviedol, že úrad vykonal so žalobcom osobný pohovor na účel predbežného posúdenia
žiadosti, ktorú však následne prijal.

23. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán podľa žalobcu nepresne a neúplne zistili skutkový stav
na riadne posúdenie veci. Naviac v rozpore s predloženými dôkazmi nesprávne zistili skutkový stav
a ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. To malo za následok nesprávne
právne posúdenie veci. Tiež mal žalobca za to, že prvostupňový orgán a druhostupňový orgán iba vovšeobecnosti odôvodňovali verejný záujem bez akéhokoľvek preukázania verejného záujmu vo vzťahu
k žalobcovi.

24. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán vo vzťahu k osobným a rodinným pomerom žalobcu a dĺžke
doterajšieho pobytu, na ktoré poukázali, že pri svojom rozhodovaní na ne prihliadali, neuviedli podľa
žalobcu nič, čo podľa názoru žalobcu nie je správne, keďže nie je možné zistiť, ako tieto skutočnosti
ovplyvnili napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu vo veci žiadosti
žalobcu o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, hoci správne orgány mali preukázané, že

na území Slovenskej republiky žije a pracuje brat žalobcu, ktorý je ochotný mu pomôcť.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

25. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe konštatoval, že žalobca uviedol zväčša totožné žalobné námietky, s
ktorými sa žalovaný vysporiadal už v odvolacom konaní. Aj keď žalovaný na svojich záveroch uvedených
v napadnutom rozhodnutí zotrval, považoval za potrebné tieto doplniť.

26. Poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 veta druhá zákona o pobyte

cudzincov, zastupiteľský úrad alebo policajný útvar poskytne písomnú informáciu o tom, ktoré doklady
musí štátny príslušník tretej krajiny k žiadosti o udelenie prechodného pobytu doložiť iba v prípade, ak
tento jeho žiadosť neprijme. Keďže ZÚ SR v Hanoji žiadosť žalobcu prijal, nemal dôvod poskytovať mu
opakovane namietanú písomnú informáciu.

27. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom zhodnotenia osvedčenia o živnostenskom oprávnení
preukazujúceho účel jeho plánovaného pobytu správnym orgánom uviedol, že živnostenský úrad
neposudzuje podnikateľskú činnosť fyzickej osoby, ktorá ohlási živnosť, ako to uvádza žalobca.

28. Žalovaný citoval ustanovenie § 10 ods. 1 zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a konštatoval, že žalobcovi tak dňom vydania osvedčenia o živnostenskom oprávnení
nevzniklo oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť, ako to argumentoval vo vyššie uvedenej
žalobnej námietke. Predložením predmetného osvedčenia tak žiadateľ naplní iba formálnu podmienku
zdokladovaniaúčelupobytuvzmysleustanovenia§32ods.2písm.a)zákonaopobytecudzincov,avšak

tento je iba jednou z náležitostí podanej žiadosti, ktoré musí správny orgán zhodnotiť v kontexte ďalších
právnych skutočností. Pre udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej
republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny (bez ohľadu na štátnu príslušnosť) nepostačuje mať
iba vydané osvedčenie o živnostenskom oprávnení, aj napriek skutočnosti, že ho vydal orgán na to
príslušný, je potrebné prihliadať aj na skutočnosti uvedené v § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte

cudzincov. Samotné predloženie osvedčenia o živnostenskom oprávnení nedeklaruje skutočnosť, či
bude podnikateľská činnosť žiadateľa prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. K tejto
skutočnosti je kompetentné vyjadriť sa práve Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len
„MH SR“). Podmienky udelenia prechodného pobytu v zmysle ustanovení zákona o pobyte cudzincov
tak nemajú byť splnené iba formálne pre účely rozhodovania o žiadosti v zmysle ustanovenia § 33

zákona o pobyte cudzincov, ale je práve v kompetencii správneho orgánu vykonať následné komplexné
dokazovanie, ktorého záverečným vyhodnotením je, či bude udelenie prechodného pobytu na účel
podnikania vo verejnom záujme.

29. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/20/2019

zo dňa 08.12.2020, podľa ktorého: „...kasačnému súdu je navyše z jeho rozhodovacej činnosti známa
prax orgánov verejnej správy, ktoré v zmysle vyššie uvedeného vyžadujú vyjadrenie MH SR k
podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny aj v prípade nepredloženia podnikateľského
zámeru, pričom takúto prax kasačný súd v zmysle svojej ustálenej rozhodovacej praxe odobril (viď
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/18/2016 zo dňa 22.05.2018). Preto

neobstojí ani žalobný bod, v ktorom žalobca namietal, že správny orgán postupoval v rozpore so
zákonom a jeho žiadosť spolu s predloženým osvedčením o živnostenskom oprávnení nie je možné
v zmysle zákona o pobyte cudzincov po jej prijatí preskúmavať a posudzovať prostredníctvom MHSR tak, ako je to v prípade, ak žiadateľ preukazuje účel svojho plánovaného pobytu predložením
podnikateľského zámeru.“

30. S námietkou žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí nie je žiadna zmienka, ako sa žalovaný
vysporiadal so živnostenským oprávnením, resp. konkrétnymi živnosťami udelenými žalobcovi. sa
žalovaný nestotožnil, nakoľko v 2. ods. na 17. strane preskúmavaného rozhodnutia sa žalovaný s
uvedenou námietkou podľa jeho názoru riadne vysporiadal a v tomto vyjadrení už len doplnil svoje
odôvodnenie.

31. K žalobným námietkam týkajúcich sa kódového odôvodnenia stanoviska MH SR a jeho
nezrozumiteľnosti pre žalobcu a nevysporiadania sa s ním predloženými dôkazmi v konaní uviedol, že
správny orgán má za účelom vykonania hodnotenia doručeného stanoviska MH SR k dispozícii „Kódové
odôvodnenie stanoviska“, ktoré tvorí prílohu číslo 3 k smernici 1/2020 MH SR zo dňa 06.07.2020 pre
posudzovanie prínosu podnikateľskej činnosti pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov, v ktorom je ku každému kódu uvedený jeho konkrétny význam. Mal za to, že
žalobca disponoval výzvou pred vydaním meritórneho rozhodnutia, prvostupňovým rozhodnutím vo
veci a využitím inštitútu nazerania do spisu v zmysle Správneho poriadku bol oboznámený s obsahom
všetkých podkladov a dôkazov, ktorými správny orgán disponoval (teda aj stanoviskom MH SR a ZÚ
SR v Hanoji).

32. Žalobné námietky týkajúce sa toho, že správny orgán, ako aj žalovaný sa nezaoberali žalobcom
predloženýmidôkazmi,považovalžalovanýzaneopodstatnené.Správnyorgánposúdilvšetkyžalobcom
predložené doklady k žiadosti o udelenie pobytu, záznam z osobného pohovoru žalobcu vedený
pracovníkmi ZÚ SR v Hanoji a nimi vypracované stanovisko, a tieto zaslal ako prílohu spolu so žiadosťou

na MH SR o posúdenie prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky,
preto považoval žalobcovu námietku za neopodstatnenú.

33. Poukázal na tú skutočnosť, že ak žiadosť o udelenie pobytu obsahuje všetky obligátne náležitosti
v zmysle zákona o pobyte cudzincov, zastupiteľský úrad nemá dôvod ju neprijať. Práve na účely

ďalšieho konania vo veci udelenia prechodného (prípadne trvalého) pobytu, ktoré vedie až policajný
útvar príslušný alebo určený podľa § 125 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, vykonáva zastupiteľský
úrad osobný pohovor so žiadateľom na účel predbežného posúdenia žiadosti a vypracováva k nemu
stanovisko.

34. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd žalobu zamietol podľa § 190 Správneho súdneho
poriadku.

IV.

Replika žalobcu

35. Žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a zopakoval svoju právnu argumentáciu zo
správnej žaloby.

V.
Relevantná právna úprava

36. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.38. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

39. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

40. Podľa § 22 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný
útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny,

ktorý
a) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo
b) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom
vzťahu.

41. Podľa § 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov účel pobytu podľa odseku 2 písm.

a) štátny príslušník tretej krajiny preukáže predložením podnikateľského zámeru vo forme podľa
osobitného predpisu, osvedčenia o živnostenskom oprávnení alebo dokladu potvrdzujúceho oprávnenie
na podnikanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22.

42. Podľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie

prechodného pobytu prihliada na
a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky,
najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej
republiky a na ochranu verejného zdravia,
b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho

príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu,
c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.

43. Podľa § 33 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri posudzovaní podnikateľského
zámeru, ktorý štátny príslušník tretej krajiny predložil podľa § 32 ods. 5 písm. a), si vyžiada stanovisko

od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej
krajiny je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.

44. Podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie
prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.

45. Podľa § 33 ods. 8 veta prvá zákona o pobyte cudzincov policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie
prechodného pobytu do 90 dní.

VI.
Konanie pred správnym súdom

46. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods.
3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny
súd v Košiciach.

47. Správny súd rozhodol na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 19.03.2025. Pojednávania sa zúčastnil
právny zástupca žalobcu a zástupca žalovaného, ktorí sa pridržali svojej právnej argumentácie v rámci
svojich predošlých písomných prednesov.

48. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal

napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že
správna žaloba žalobcu nie je dôvodná a je ju preto potrebné zamietnuť (§ 190 SSP).VII.
Právny názor správneho súdu

49. Predmetom preskúmania správneho súdu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-
PO2-151-001/2022 zo dňa 27.12.2022, ktorý rozhodol tak, že rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. PPZ-HCP-
PO8-7217-016/2022-PC zo dňa 02.11.2022 zamietol žiadosť žalobcu podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona

o pobyte cudzincov o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania.

50. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal toho, aby bolo preskúmavané rozhodnutie zrušené
a vrátené žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. V žalobe žalobca namieta nesprávne právne
posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy

je nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), že skutkový stav, ktorý vzal
orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a
nemá v nich oporu (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno f) SSP) a že postupom žalovaného došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP).

51. Súd sa najprv zaoberal tými námietkami žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie
zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu

(obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v
ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní
preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú
následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny

orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie
neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z
odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto
náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné alebo protirečivé.

52. Žalobca v tejto súvislosti predovšetkým namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného
v spojitosti s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov a to konkrétne, že
sa správne orgány vôbec nezaoberali predloženou prílohou k žiadosti žalobcu o udelenie prechodného
pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky – Osvedčením o živnostenskom oprávnení zo
dňa 08.06.2022. K uvedenému správny súd konštatuje, že na strane č. 17 preskúmavaného rozhodnutia

sa žalovaný venuje aj tejto prílohe k žiadosti, ktorú predložil žalobca, kde uvádza okrem iného:
„...Živnostenský úrad, ale neposudzuje podnikateľskú činnosť fyzickej osoby, ktorá ohlási živnosť, ako
to uvádza právny zástupca účastníka konania v odvolaní. Ak Živnostenský úrad zistí, že ohlásenie
má náležitosti podľa § 45 a podnikateľ spĺňa podmienky ustanovené živnostenským zákonom, vydá
osvedčenie o živnostenskom oprávnení. Predložením predmetného osvedčenia však účastník konania

naplní iba formálnu podmienku dokladovania účelu pobytu zmysle ustanovenia § 32 ods. 2 písm. a)
zákona o pobyte cudzincov, avšak tento je iba jednou z náležitosti podanej žiadosti, ktoré musí správny
z správny orgán zhodnotiť v kontexte ďalších právnych skutočností pre udelenie prechodného pobytu
na účel podnikania na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Nepostačuje
mať iba vydané osvedčenie o živnostenskom oprávnení, je potrebné prihliadať aj na skutočnosti

uvedené v § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Samotné predloženie osvedčenia o
živnostenskom oprávnení nedeklaruje skutočnosť, či bude podnikateľská činnosť účastníka konania
prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, ku ktorej skutočnosti je kompetentné vyjadriť
sa Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Podmienky udelenia prechodného pobytu zmysleustanovení zákona o pobyte cudzincov tak nemajú byť splnené iba formálne pre účely rozhodovania
o žiadosti v zmysle ustanovenia § 33 zákona o pobyte cudzincov. Je práve v kompetencii správneho
orgánu vykonať následne komplexné dokazovanie, ktorého záverečným vyhodnotením je, či bude

udelené opravujem udelenie prechodného pobytu na účel podnikania vo verejnom záujme.“ Uvedené
zhodnotenie listiny predloženej žalobcom ako prílohy k jeho žiadosti - živnostenského oprávnenia,
v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného považuje správny súd za dostatočné a vecne správne.

53. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť stanoviska Zastupiteľského úradu v Hanoi a stanoviska

Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným má
správny súd za preukázané, že Zastupiteľský úrad v Hanoi vydal svoje stanovisko dňa 18.07.2022, ktoré
vychádzalo z osobného pohovoru so žalobcom v deň podania jeho žiadosti, teda zo dňa 16.08.2022.
Zastupiteľský úrad vydal stanovisko, že žalobcovi povolenie na pobyt vydať neodporúča. Uvedené
stanovisko obsahuje aj stručné odôvodnenie tohto svojho právneho záveru. Správny súd považuje
uvedené stanovisko za dostatočne odôvodnené, pričom záver vychádzal z dôkazov, ktoré boli pred

ním vykonané, predovšetkým z osobného pohovoru so žalobcom. Závery z neho vyplývajúce plne
korešpondujú so skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca pri osobnom pohovore.

54. Žalobca namieta aj nepreskúmateľnosť stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že úlohou tohto orgánu na základe žiadosti

správneho orgánu prvého stupňa je len posúdiť či podnikateľská činnosť žalobcu ako príslušníka tretej
krajiny bude alebo nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, a to s poukazom na
ustanovenie § 33 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Uvedený dôkaz sa správny orgán prvého
stupňa rozhodol vykonať práve z dôvodu, že vo vzťahu k žiadosti žalobcu už bolo vydané stanovisko
ZastupiteľskéhoúraduvHanoi,ktorýmneodporúčalžalobcoviudeliťpovolenienapobyt,apretopožiadal

oposúdenieprínosužalobcuakožiadateľaprehospodárskezáujmyštátuorgán,ktorýjenatooprávnený
(ústredný orgán štátnej správy).

55. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na odôvodnenie stanoviska používa kódové
označenie, ktoré vychádza z prílohy č. 3 k smernici č. 1/2020 zo dňa 06.07.2020 pre posudzovanie

prínosu podnikateľskej činnosti pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, v ktorom je ku každému
kódu uvedený jeho konkrétny význam. O uvedenom postupe bol žalobca informovaný výzvou zo dňa
05.10.2022 (doručenka je súčasťou administratívneho spisu) nachádzajúcou sa v administratívnom
spise, ktorý predložil žalovaný, kde mu bolo oznámené, že kódy odôvodnenia stanoviska Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 09.09.2022: C, D, 01, 02, 03, 05 a 06 sa týkajú chýbajúcich

údajov, nesplnených minimálnych kritérií pri celkovom hodnotení prínosu podnikateľskej činnosti,
osobnostných predpokladov žiadateľa k vykonávaniu podnikateľskej činnosti, podnikateľskému zámeru,
opisu podnikateľskej činnosti, doplňujúcich údajov a podpornej dokumentácii. Na uvedené dôvody
napokon poukázal aj žalobca vo svojej správnej žalobe, pričom žalobcovi prekáža predovšetkým
nedostatočná konkretizácia dôvodov prečo sa aplikovali uvedené kódy.

56. Aj keď správny súd pripúšťa, že odôvodnenie stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky, pokiaľ ide o konkretizáciu dôvodov pre konštatovanie, že podnikateľská činnosť žalobcu ako
príslušníka tretej strany nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, je v zásade
„všeobecné a strohé“, je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že zákon o pobyte cudzincov ani

iný právny predpis nestanovuje pre tento typ stanoviska obsahové náležitosti, pre ktoré by bolo
možné konštatovať nedostatočné odôvodnenie. Táto listina nachádzajúca sa v súdnom spise tvorí
len jeden z dôkazov, ktorý bol vykonaný na žiadosť správneho orgánu prvého stupňa, pričom tento
dôkazov tvorí s ďalšími listinami nachádzajúcimi sa v administratívnom spise jeden celok, ktorý na
seba nadväzuje a ako taký bol aj hodnotený správnym orgánom a žalovaným vo vzájomnej súvislosti.

ZuvedenéhostanoviskajezrejmýzáverMinisterstvahospodárstvaSlovenskejrepublikyakoústredného
orgánu štátnej správy vo veci možného prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárske
záujmy Slovenskej republiky, ako aj dôvody, ktoré vyplývajú z ďalších dôkazov nachádzajúcich
sa v administratívnom spise správneho orgánu, predovšetkým zo vstupného pohovoru žalobcu na
Zastupiteľskom úrade, stanoviska Zastupiteľského úradu, ako aj z výpisu z bankového účtu, ktorý

predložil samotný žalobca k žiadosti ako aj ďalších dôkazov. Z vyššie uvedeného dôvodu správny súd
aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.57. Žalobca namietal aj to, že v dôsledku tej skutočnosti, že Zastupiteľský úrad prijal žiadosť žalobcu,
a teda túto neodmietol, mal byť žalobcovi bez ďalšieho udelený prechodný pobyt na účel podnikania na
území Slovenskej republiky, nakoľko splnil podmienky, ktoré stanovuje právny predpis, v tomto prípade

zákon o pobyte cudzincov. Správny súd poznamenáva, že procesný úkon „prijatia žiadosti žalobcu“
predstavuje tú skutočnosť, že žalobca splnil formálne náležitosti žiadosti, teda podal riadnu žiadosť
o udelenie povolenia na pobyt a predložil listiny a písomnosti v súlade s podanou žiadosťou. Tento
procesný úkon teda znamená len to, že žalobca splnil formálnu stránku v súvislosti s podanou žiadosťou.
Na vydanie povolenia na prechodný pobyt však nie je automaticky nárok po splnení formálnych

náležitostí, ako to tvrdí žalobca, ale je potrebné aj zo strany zastupiteľského úradu a následne zo
strany správneho orgánu prvého stupňa vykonať ďalšie úkony vo veci, ktoré budú smerovať k vydaniu
rozhodnutia. Pri uvedenom procesnom postupe musí správny orgán (ale v obmedzenom rozsahu aj
zastupiteľský úrad) okrem iného posúdiť (zohľadniť) v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 písm. a) zákona
o pobyte cudzincov a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko a hospodárske záujmy
Slovenskej republiky.

58. Z ustanovení zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že prechodný pobyt na účel podnikania
môže policajný útvar udeliť aj cudzincovi (štátnemu príslušníkovi tretej krajiny), ktorý podniká alebo
bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba. Podnikanie na území Slovenskej
republiky ako účel prechodného pobytu na území Slovenskej republiky štátny príslušník tretej krajiny v

konaní preukazuje (okrem iných dokladov) podnikateľským zámerom a dokladom potvrdzujúcim jeho
oprávnenie na podnikanie.

59. Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účely podnikania
prihliada aj na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä prínos podnikateľskej činnosti

štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky, ako aj na stanovisko
zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu. Správnemu orgánu (policajnému útvaru), ktorý
rozhoduje o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účely podnikania, teda prináleží posúdiť,
či je udelenie prechodného pobytu žiadateľovi vo verejnom záujme, pričom pri uvážení prínosu
podnikateľského zámeru žiadateľa pre hospodárstvo Slovenskej republiky sa správny orgán opiera

o stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V uvážení, či je na základe zákonom
stanovených hľadísk udelenie na prechodného pobytu žiadateľovi vo verejnom záujme, je policajný útvar
nezastupiteľný, pričom výsledok tejto správnej úvahy je povinný uviesť v rozhodnutí o žiadosti a náležite
ho odôvodniť. Pokiaľ uváženie správneho orgánu nevybočuje z medzí a hľadísk stanovených zákonom,
neprináleží správnemu súdu takéto rozhodnutie preskúmavať (§ 27 ods. 2 SSP).

60. V prejednávanej veci bol na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky vo Vietname v Hanoi,
ktorý prijal žalobcovu žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účely
podnikania, vykonaný podrobný pohovor so žalobcom, v rámci ktorého žalobca odpovedal na množstvo
otázok týkajúcich sa jeho podnikania vo Vietname, podnikateľských plánov na Slovensku, znalosti

tunajšieho podnikateľského prostredia, ovládania slovenského jazyka a ďalších skutočností potrebných
pre zaujatie stanoviska zastupiteľského úradu k podanej žiadosti. Po vyhodnotení zistených skutočností
zaujalo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Hanoi neodporúčajúce stanovisko k žiadosti žalobcu o
udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej
republiky v odpovedi na žiadosť správneho orgánu prvého stupňa o zaujatie stanoviska k podnikateľskej

činnosti žalobcu konštatovalo, že jeho podnikateľská činnosť nebude prínosom pre hospodárske záujmy
Slovenskej republiky. Žiaden konkrétny prínos žalobcu k svojmu budúcemu podnikaniu vo svojich
vyjadreniach neuviedol ani samotný žalobca, a tento podľa názoru správneho súdu ani nevyplýva
z vykonaného dokazovania správnych orgánov.

61. Správny súd je toho názoru, že hoci žalobca nepredložil spolu so žiadosťou o udelenie pobytu
žiaden formálne spracovaný podnikateľský zámer, ktorým by dokladoval účel pobytu a území Slovenskej
republiky, poskytol zastupiteľskému úradu Slovenskej republiky vo Vietname pri vstupnom pohovore
dostatok informácií o zámeroch podnikať na území Slovenskej republiky, ktoré spolu s informáciami
získanými z vykonaného dokazovania (napr. výpisy z účtu) umožňovali správnemu orgánu i Ministerstvu

hospodárstva Slovenskej republiky vytvoriť si dostatočný obraz o prínose plánovanej podnikateľskej
činnosti žalobcu, pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní o žalobcovej žiadosti
postupoval správny orgán v súlade so zákonom, keď vzal do úvahy neodporúčajúce stanovisko
zastupiteľského úradu Slovenskej republiky vo Vietname, ako aj vyjadrenie Ministerstva hospodárstvaSlovenskej republiky, že podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej
republiky. Záver žalovaného o tom, že udelenie prechodného pobytu žalobcovi na území Slovenskej
republiky na účely podnikania nie je vo verejnom záujme a z toho vyplývajúce zamietnutie jeho žiadosti

sa v žiadnom z namietaných ohľadov neprieči zákonu a nevybočuje z jeho medzí a hľadísk.

62. Žalobca namietal aj to, že správny orgán prvého stupňa v rozpore so zákonom o pobyte cudzincov si
vyžiadal od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky stanovisko podľa § 33 ods. 2 písm. a) a ods.
3 zákona o pobyte cudzincov aj keď nebol predložený zo strany žalobcu podnikateľský zámer. Zároveň

namietal, že skutočnosť, že tu nie je hospodársky záujem Slovenskej republiky, aby žalobca podnikal
na území Slovenskej republiky nezakladá postup podľa § 33 ods. 6 písm. d) zákona o pobyte cudzincov
(žalobca mal pravdepodobne na mysli postup podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov).

63. Správny súd v zhode so žalovaným poukazuje na ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít
(napr. rozsudok sp. zn. 1Sža/18/2016 zo dňa 22.05.2018), podľa ktorej aj v prípade nepredloženia

podnikateľského zámeru žalobcu v rámci jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel
podnikania je v každom prípade povinnosťou správnych orgánov podľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte
cudzincov prihliadať na a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy
Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre
hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa

štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho
finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského
úradu k udeleniu prechodného pobytu.

64. Správny súd má za to, že z gramatického a logického výkladu vyplýva, že verejný záujem je

širší pojem ako je pojem hospodársky záujem. Inými slovami, verejný záujem „konzumuje“ aj pojem
hospodársky záujem. Správny súd sa preto nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že skutočnosť, že tu
nie je hospodársky záujem Slovenskej republiky, aby žalobca podnikal na území Slovenskej republiky
nezakladá postup správneho orgánu na rozhodnutie podľa ustanovenia § 33 ods. 6 písm. g) zákona
o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu,

ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. Práve naopak, ak správny orgán dospel
k záveru, že tu nie je hospodársky záujem Slovenskej republiky, aby žalobca podnikal na území
Slovenskej republiky, došlo k naplneniu skutkovej podstaty podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte
cudzincov ako jednému z taxatívne vymedzených dôvodov pre zamietnutie žiadosti žalobcu o udelenie
prechodného pobytu na účely podnikania na území Slovenskej republiky.

65. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 10Sžak/7/2017 zo dňa 20.06.2017, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/173/2015-30 zo dňa 28.09.2016 v obdobnej právnej veci
(preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcu – občana Vietnamskej socialistickej republiky

na udelenie prechodného pobytu na účel podnikania v zmysle ustanovenia § 33 ods. 6 písm. g) zákona
o pobyte cudzincov). V predmetnom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného uviedol:
„...podľa ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov v spojení s ustanovením §
33 ods. 2 zákona je správny orgán pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu povinný prihliadať
(okrem iného) na verejný záujem (záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech

všetkým občanom alebo mnohým občanom) - osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej republiky
(či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny bude prínosom pre hospodárske záujmy
Slovenskej republiky), ku ktorým je kompetentný vyjadrovať sa ako ústredný orgán štátnej správy
práve Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, nakoľko je žiaduce, aby sa regulovala situácia
hospodárskeho trhu a trhu práce aj tým spôsobom, že správne orgány dozerajú na imigráciu cudzincov,

ktorých podnikateľská činnosť (a s tým súvisiaci pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky) má
nepochybne vplyv na hospodárstvo Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že ako hospodárny
sa javí len prechodný pobyt takého cudzinca, ktorého podnikateľská činnosť bude benefitom pre
hospodárstvo Slovenskej republiky.“

66. Správny súd vzhľadom na obsah administratívneho spisu, z ktorého bolo potrebné pri súdnom
prieskume rozhodnutia vychádzať a ktorý nasvedčuje tomu, že prvostupňový, ale aj odvolací správny
orgán si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzali, nemal
žiadne pochybnosti o zákonnosti vykonaných dôkazov, spôsobe vykonania a vyhodnotenia dôkazov,ktoré viedli správne orgány k správnym záverom o tom, že bolo spoľahlivo zistené, že udelenie povolenia
na prechodný pobyt žalobcovi nie je vo verejnom záujme. Správny súd preto nemal pochybnosti o
správnosti zistenia správnych orgánov o naplnení dôvodov na zamietnutie žiadosti žalobcu o udelenie

prechodného pobytu na účel podnikania.

67. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I.

ÚS 241/07).

68. Vzhľadom na to, že správne orgány oboch stupňov v konaní dostatočne zistili skutkový stav, tento
po právnej stránke správne posúdili a svoje závery aj náležite zdôvodnili, dospel správny súd k záveru,
že žalobu žalobcu je potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť, nakoľko postup i rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

69. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom
nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo
na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

70. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.