Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19C/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724204764
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. et Mgr. Michala Lunterová Švandová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6724204764.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v spore žalobkyne A. B. C., C. D.,
nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt E. F. XX, G. G., v konaní zast. JUDr. Katarína Barlová, advokátka so
sídlom Námestie Slobody 397/2, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 42 195 527, proti žalovanému A. H. C., C. C., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt I. XXXX/XX, I., v
konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I.Súdžalovanému ukladázákazvyhotovovaťobrazovézáznamy,zvukovézáznamyazvukovoobrazové
záznamy týkajúce sa žalobkyne alebo jej prejavov osobnej povahy bez súhlasu žalobkyne.

II. Súd žalovanému ukladá zákaz použiť obrazové záznamy, zvukové záznamy a zvukovoobrazové
záznamy týkajúce sa žalobkyne alebo jej prejavov osobnej povahy bez súhlasu žalobkyne.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 33,33 %,
a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 02. 12. 2024, spolu s jeho

doplnením, doručeným dňa 04. 12. 2024 a predložením dôkazov, doručeným dňa 03. 12. 2024, sa
žalobkyňa domáhala, aby súd žalovanému uložil (i) povinnosť zničiť všetky obrazové záznamy, zvukové
záznamy a zvukovoobrazové záznamy týkajúce
sa navrhovateľky alebo jej prejavov osobnej povahy vyhotovené bez súhlasu navrhovateľky, a to vrátane
kópii týchto záznamov; (ii) zákaz vyhotovovať obrazové záznamy, zvukové záznamy a zvukovoobrazové
záznamy týkajúce sa navrhovateľky alebo jej prejavov osobnej povahy bez súhlasu navrhovateľky;

(iii) zákaz použiť obrazové záznamy, zvukové záznamy a zvukovoobrazové záznamy týkajúce sa
navrhovateľky alebo jej prejavov osobnej povahy bez súhlasu navrhovateľky. Žalobkyňa žiadala priznať
nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný bez jej súhlasu
vyhotovoval a používal zvukové záznamy zachytávajúce žalobkyňu

a jej prejavy osobnej povahy súkromného charakteru (hlas žalobkyne počas súkromných aktivít
s maloletými deťmi). Žalobkyňa v odôvodnení neodkladného opatrenia uviedla,
že na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 9P/133/2024 prebieha konanie o rozvod manželstva ktorého
účastníkmi sú žalobkyňa a žalovaný (ďalej len „rozvodové konanie“). V priebehu rozvodového konania
boli na pojednávaniach ako dôkazy označené a neskôr predložené zvukové záznamy, na ktorých má
byť zachytený aj prejav osobnej povahy žalobkyne súkromného charakteru, žalovaný na pojednávaní

v rozvodovom konaní čítal pravdepodobne prepis zvukového záznamu vyhotoveného dňa 09. 09.
2024 v domácnosti žalobkyne. Neskôr mali byť súdu predložené uvedené zvukové záznamy naUSB nosiči. Žalobkyňa tiež poukázala na ďalšiu, podobnú situáciu, ktorá nastala dňa 22. 09. 2024.
V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa označila state záznamov z pojednávaní,
z ktorých má vyplývať, že žalovaný vyhotovil viaceré zvukové záznamy žalobkyne, žalobkyňu pravidelne

(permanentne) nahráva, pričom na pojednaní v rozvodovom konaní dňa 15. 11. 2024
na otázku súdu koľkými nahrávkami disponuje žalovaný túto informáciu odmietol uviesť. Z predmetného
pojednávania zároveň podľa tvrdení žalobkyne vyplynulo, že žalovaný má viacero záznamov týkajúcich
sa žalobkyne rôzneho dáta. Žalobkyňa sa pritom o takomto správaní žalovaného už dlhšie domnievala,
avšak nemala o rozsahu nezákonného konania žalovaného dôkaz, pričom vedomie žalobkyne o tom,

že je nahrávaná zo strany žalovaného najmä počas jej starostlivosti o maloleté deti podľa jej tvrdení
mimoriadne zasahuje do kvality rozvíjania spontánnych vzťahov žalobkyne a maloletých detí, a teda
mimoriadne intenzívne zasahuje jej súkromnú až intímnu sféru a negatívne ovplyvňuje nielen žalobkyňu
ale aj maloleté deti v ich prežívaní. Žalobkyňa uviedla, že má za to, že žalovaný zasahoval do
jej súkromia, do jej intímnej sféry, ktorú s ním a s inými osobami nechce zdieľať a zdôraznila, že
žalovanému nikdy neudelila súhlas na vyhotovenie akéhokoľvek jej záznamu a ani na jeho použitie a

zároveň prejavila obavu, resp. presvedčenie, že žalovaný bude vo svojej činnosti, ktorú označila za
neoprávnenú, pokračovať, pričom práve v nariadení neodkladného opatrenia videla možnosť ukončenia
existencie protiprávneho stavu, pokiaľ žalovaný na základe nariadeného neodkladného opatrenia upustí
od uvedeného konania, dôjde tým k ukončeniu neoprávnených zásahov do práv navrhovateľky.

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
pripojila listinné dôkazy, a to Zápisnicu o pojednávaní
(č. l. 10 súdneho spisu) tabuľku označenú ako Rozsah starostlivosti (č. l. 19 súdneho spisu) emailovú
komunikáciu (č. l. 23 súdneho spisu), žiadosť adresovanú Okresnému súdu Zvolen (č. l. 24rub súdneho
spisu) a výpis z platformy Edupage (č. l. 25 súdneho spisu). Ako dôkaz žalobkyňa súdu predložila tiež

dátový nosič údajov (USB kľúč), na ktorom sa nachádzajú zvukové záznamy z pojednávania zo dňa 02.
10. 2024 a z pojednávania zo dňa 15. 11. 2024 v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen v sp. zn.
9P/133/2024 (prílohová obálka žurnalizovaná na č. l. 35 súdneho spisu).

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré
sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní
sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať
len po určený čas.

14. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

15. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu
vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením
možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

16. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“),
fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

17. Podľa § 12 ods. 1 OZ, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky

a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú
vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

18. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov

a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

19. Neodkladné opatrenie je inštitútom, ktorého funkciou je neodkladnou úpravou pomerov zabrániť
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli medzi subjektmi konania (sporovými stranami) nastať. Z
charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky

skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov
strán. Osobitnej povahe procesného inštitútu neodkladného opatrenia tak zodpovedá zjednodušený
a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o jeho nariadení. Súd pravidla rozhoduje bez

vykonania výsluchu strán konania a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v zmysle ust. § 185
a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vychádza z návrhu na jeho nariadenie a zo skutočností, ktoré navrhovateľ (žalobca) osvedčil
pripojenými, spravidla listinnými, dôkazmi.

20. Súd teda pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza
zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom predloženými dôkazmi hodnoverne
osvedčené. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom
navrhovateľom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní týchto skutočností tak

nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie
(§ 329 ods. 1 CSP) a súd o návrhu rozhoduje bez výsluchu a vyjadrení strán a bez nariadenia
pojednávania. Na tomto mieste súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2MCdo 3/2010, ktoré potvrdzuje, že „osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených dôkazov a skutkových

okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.
Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý
zásahsúdu.“Akovyplývazuvedeného,podmienkoupreto,abysúdnávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia vyhovel, je osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť inak. Dôkazná povinnosť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia pritom

zaťažuje výlučne navrhovateľa (žalobcu).

21. Ochrana osobnosti je v Občianskom zákonníku koncipovaná ako všeobecná ochrana imateriálnych
stránok osobnosti človeka. Predmetom ochrany osobnosti fyzickej osoby podľa Občianskeho zákonníkasú okrem života, zdravia, súkromia, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a mena aj prejavy osobnej
povahy, pričom sa jedná o právo na ochranu podobizní, obrazových snímkov a obrazových, zvukových
a zvukovoobrazových záznamov týkajúcich

sa fyzickej osoby a jej prejavov pred ich vyhotovovaním (zachytávaním prejavov
na hmotnom substráte) alebo používaním bez súhlasu tejto fyzickej osoby.

22.Pokiaľideovyhotovovaniezvukových,obrazovýchazvukovoobrazovýchzáznamovzachytávajúcich
hlasový či iný prejav osoby na nosičoch rôzneho charakteru, predmetom ochrany nie sú nosiče

zvukových, obrazových alebo zvukovoobrazových záznamov ako také, ale práve na nosičoch zachytený
myšlienkový obsah a forma prejavu jednotlivca. Každá osoba má pritom právo rozhodnúť, či sa jej
prejav môže (a má) zachytiť, a teda zachytenie prejavu (obsahu) osobnej povahy fyzickej osoby bez jej
privolenia je zásahom do jej práva
na ochranu osobnosti. Privolenie fyzickej osoby o prejav ktorej ide sa nevyžaduje len v zákonom presne
vymedzených situáciách, resp. len v zákonom vymedzených prípadoch,

a to v prípadoch existencie zákonných licencií resp. úradných licencií, kedy je všeobecný (verejný)
záujem uprednostnený pred záujmom osobným (súkromným).

23. V posudzovanom prípade sa žalobkyňa domáhala jednak zničenia všetkých obrazových záznamov,
zvukových záznamov a zvukovoobrazových záznamov týkajúcich

sa jej osoby a ich kópií, ako aj uloženie zákazu vyhotovovania ďalších obrazových, zvukových
a zvukovoobrazových záznamov a zákazu použitia takýchto zásahov žalovaným.

24. Pokiaľ ide o uloženie zákazu vyhotovovania ďalších obrazových, zvukových a zvukovoobrazových
záznamov zachytávajúcich osobné prejavy žalobkyne a uloženie zákazu použitia takýchto záznamov

žalovaným mal súd z vyjadrení žalobkyne
ako aj z vykonaného dokazovania za dostatočne osvedčenú potrebu uloženia takého zákazu, vďaka
ktorému by bolo možné (preventívne) zasiahnuť na ochranu práv žalobkyne. Súd mal za to, že zo strany
žalovaného k zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobkyne
už došlo, resp. dochádzalo, pričom sa jednalo o opakované, resp. prebiehajúce konanie smerujúce voči

žalobkyni a zároveň sa jednalo o konanie, ktoré bolo zásahom do jej súkromnej sféry, resp. zásahom
do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, keď žalobkyňa
na zachytávanie svojich prejavov osobnej povahy neudelila žiadny súhlas a uvedené konanie
žalovaného zároveň nespadalo pod vyššie uvedený prípad existencie zákonných, resp. úradných,
licencií.

25. Zo zápisnice o pojednávaní, z e-mailovej komunikácie ako aj po vypočutí zvukových záznamov
z pojednávania, ktoré žalobkyňa predložila v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
ako dôkazy, súd konštatoval, že mal osvedčenú existenciu neurčitého počtu záznamov týkajúcich sa
žalobkyne, resp. zachytávajúcich prejavy žalobkyne, ktoré sú osobnej povahy. Zároveň súd, vzhľadom

na vyjadrenia žalobkyne a konanie žalovaného spočívajúce vo vyhotovovaní záznamov zachytávajúcich
osobné prejavy žalobkyne, považoval za odôvodnené obavy žalobkyne, že žalovaný bude v tomto
svojom konaní pokračovať aj v budúcnosti.

26. Súd preto v časti týkajúcej sa zákazu vyhotovovania ďalších obrazových, zvukových

a zvukovoobrazových záznamov týkajúcich sa žalobkyne a jej prejavov a tiež ich použitia návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a tento zákaz žalovanému uložil
(I. a II. výrok uznesenia). Súd o uvedených zákazoch rozhodoval dvoma výrokmi,
keď samotný Občiansky zákonník rozlišuje medzi vyhotovovaním a používaním záznamov
zachytávajúcich prejavy osobnej povahy, pričom ani samotný súhlas s použitím záznamov osoby by

nemohol nahradiť súhlas s vytvorením takýchto záznamov a naopak.

27. Súd považoval takto uložený zákaz za taký, ktorým je možné dosiahnuť spravodlivé usporiadanie
vzťahov sporových strán do budúcna, keď žalovaného na žiadnom jeho práve neobmedzil a zároveň
poskytol ochranu oprávneným záujmom žalobkyne. Následky ďalšieho prípadného vyhotovovania

a používania záznamov žalovanej zo strany žalobcu súd považoval za závažnejší zásah do
osobnostných práv žalobkyne, než akým je povinnosť uložená žalobcovi spočívajúca len v tom, že tento
sa musí zdržať vyhotovovania záznamov zachytávajúcich osobné prejavy žalobkyne bez jej dovolenia.28. Pokiaľ ide o žalobkyňou navrhnutý výrok uznesenia o neodkladnom opatrení spočívajúci v uložení
povinnosti zničiť všetky obrazové záznamy, zvukové záznamy a zvukovoobrazové záznamy týkajúce sa
navrhovateľky alebo jej prejavov osobnej povahy vyhotovené bez súhlasu navrhovateľky, súd, berúc do

úvahy skutočnosť, že tieto tvoria práve obsah spisu vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.
9P/133/2024, kde boli predložené ako dôkazy, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti
zamietol (III. výrok uznesenia), a to z nasledovných dôvodov.

29. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a rovnako aj z lustrácie súdnych konaní mal súd

osvedčené, že na tunajšom súde prebieha pod sp. zn. 9P/133/2024 súdne konanie, ktorého sú sporové
strany účastníkmi.

30.Vkaždomjednotlivomkonanísúddôkazypredkladanésporovýmistranamialeboúčastníkmikonania
hodnotí z hľadiska ich prípustnosti a tiež z hľadiska ich dôkaznej sily
vo vzťahu k prejednávanej veci, vždy prísne individuálne, a v súlade s princípmi, na ktorých spočívajú

procesné predpisy (Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok), ktorými je súd viazaný.
Nakoľko zvukové záznamy, ktoré žalovaný predložil v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/133/2024 tvoria
v podobe dôkazov obsah uvedeného spisu a z pohľadu žalobkyne sa jedná o nezákonne získané
dôkazy, žalobkyňa sa ňou tvrdenej nezákonnosti musí domáhať práve v konaní, kde boli takéto dôkazy
predložené (teda v konaní 9P/133/2024). Súdu v inom konaní, než v akom boli dôkazy predložené,

neprináleží hodnotiť dôkazy z hľadiska ich zákonnosti či prípustnosti a zároveň nemôže súd rozhodnutím
v jednom súdnom konaní nariadiť zničenie dôkazov, ktoré boli použité v inom súdnom konaní.

31. Po zvážení všetkých možných dôsledkov vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd v tomto bode návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že žalobkyňou

navrhovaný výrok by bol neprimeraným zásahom
do dokazovania prebiehajúceho v inom súdnom konaní, ktorý sa súdu zároveň javil
ako neoprávnený.

32. Žalobkyňa pritom naďalej disponuje všetkými právnymi prostriedkami na to,

aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/133/2024 namietala vykonanie ale aj zákonnosť
tam predložených dôkazov.

33. Nad rámec už uvedeného súd dodáva, že povinnosť zničiť všetky záznamy bez bližšieho určenia
toho, o aké konkrétne záznamy sa jedná, tak ako bola táto povinnosť koncipovaná žalobkyňou práve

pre jej široké koncipovanie, a z neho plynúcu neurčitosť,
nie je vykonateľná. V prípade, že by súd takúto povinnosť žalovanému uložil, nebolo možné určiť, či
došlo k splneniu povinnosti a ani by nebolo možné autoritatívnou mocou štátu vynútiť jej splnenie.

34. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že svojim rozhodnutím pri rozhodovaní o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom neprejudikoval to, ako sa súd vysporiada
s dôkazmi a dôkaznou situáciou v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/133/2024 a zároveň neprejudikoval
výsledok tohto či iných prípadne vedených konaní medzi sporovými stranami. Úlohou a cieľom
nariadenia tohto neodkladného opatrenia bolo zabrániť zásahom do zákonom garantovaného práva
na ochranu osobnosti žalobkyne do budúcna, keď doterajšie konanie žalovaného voči žalobkyni by

mohlo viesť k opakovaniu a prípadnej eskalácii situácií, ktoré, ako popisuje žalobkyňa, sa medzi ňou
a žalovaným vyskytli.

35. Súd zároveň dodáva, že sa nezaoberal tvrdeniami žalobkyne týkajúcimi sa vzťahov k spoločným
k maloletým deťom žalobkyne a žalovaného, keď predmetom tohto konania bola ochrana osobnostných

práv žalobkyne a o otázkach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti rozhoduje súd práve v konaní
9P/133/2024.

36. Civilný sporový poriadok výslovne pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah je
totožný s výrokom vo veci samej. Spravidla ide práve o zdržovacie nároky, v rámci ktorých môže byť

súdna ochrana žalobcovi (navrhovateľovi neodkladného opatrenia) poskytnutá už samotnými účinkami
nariadeného neodkladného opatrenia, keď neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu
sa môže poskytnúť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Navrhovateľ (žalobca) sa v takom prípade
nemusí domáhať svojho nároku,resp. úpravy pomerov medzi stranami, samotnou žalobou vo veci samej. Súd, ak dospeje k záveru,
že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, neuloží žalobcovi
(navrhovateľovi neodkladného opatrenia) povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

37. Uvedené sa vzťahuje aj na posudzovaný prípad, keď súd mal za to, že nariadením neodkladného
opatrenia vo vyššie uvedenom znení je možno v tomto smere efektívne dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným a chrániť tak osobnostné práva žalobkyne bez toho, aby súd
neprimeraným spôsobom zasiahol do práv žalovaného. Nakoľko za súčasného stavu veci nie je možné

anilenpredpokladať,nietopresneurčiť,vakomčasovomhorizontedôjdekstabilizovaniuvzťahovmedzi
žalobkyňou a žalovaným, a teda kedy dôjde k odpadnutiu dôvodov trvania účinkov takto nariadeného
neodkladného opatrenia, toto neodkladné opatrenie bude platiť bez časového obmedzenia s tým, že
ak dôjde k zastabilizovaniu situácie medzi sporovými stranami a k ozdraveniu ich vzájomných vzťahov,
žalobkyňa i žalovaný majú možnosť podať na súd návrhu sa zrušenie nariadeného neodkladného
opatrenia podľa § 334 CSP. Vzhľadom na uvedené súd neukladal povinnosť v stanovenej lehote podať

žalobu vo veci samej.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40.Podľa§262ods.1CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Pokiaľ ide o trovy konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a ods. 2, t. j. pomerne podľa pomeru úspechu strán sporu.
V spore bola úspešnejšia žalobkyňa, ktorej tak vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania.
Žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala, aby súd v troch výrokoch uložil

žalovanému povinnosti resp. obmedzenia vo forme vykonania či naopak zdržania sa istých činností.
Dvom z týchto žalobkyňou navrhovaných výrokov súd vyhovel, v jednom výroku súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Úspech žalobkyne tak možno vyjadriť v pomere dva ku jednej.
Pokiaľ ide o percentuálne vyjadrenie tohto úspechu súd uvádza, že žalobkyňa mala úspech v 66,66 %
a žalovaný mal úspech v 33,33 %, čistý úspech žalobkyne potom predstavuje 33,33 % (66,66 % - 33,33

%), preto súd rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33 % (IV.
výrok uznesenia). O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne a v potrebnom počte
vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší
rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

Ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci
samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť

škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením.