Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200164
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A.

B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta
č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.
XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej
len „správny orgán prvého stupňa“) vychádzajúc z ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom
poistení“) uložila žalobcovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok za dobu
od 18.06.2011 do 31.01.2013 v celkovej sume 8 934,64 EUR do 30 dní od doručenia rozhodnutia (ďalej
ako „zmenové rozhodnutie“). Rozhodnutie odôvodnila tým, že zamestnancom na účely dôchodkového

poistenia je od 01.01.2011 aj fyzická osoba vykonávajúca činnosť poslanca obecného zastupiteľstva,
poslanca mestského zastupiteľstva alebo poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave
alebo v Košiciach. Orgánmi mestského zastupiteľstva sú komisie a výbory zriadené mestským
zastupiteľstvom podľa § 11 ods. 4 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom
v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“). Správny orgán prvého stupňa ďalej poukázal
na to, čo je považované za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003
o daní z príjmov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“). Žalobca

bol uznesením č. 71/2011 miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Karlova Ves zo dňa
10.05.2011 delegovaný za člena finančnej a podnikateľskej komisie z radov občanov – neposlancov.
Poslanec nemá právne postavenie zamestnanca podľa § 4 ods. 1 a 2 zákon o sociálnom poistení len
vtedy, ak v zásadách odmeňovania poslancov je uvedené, že odmena nepatrí poslancovi, ktorý vyhlásil,
že svoj mandát bude vykonávať bez odmeny. Správny orgán dospel k záveru, že delegovaním žalobcu
za člena finančnej a podnikateľskej komisie (ďalej len „Komisia“) vzniklo žalobcovi na základe pravidiel
odmeňovanie poslancov, volených a menovaných funkcionárov samosprávy Mestskej časti Bratislava –

Karlova Ves a ďalších občanov pracujúcich pre samosprávu (ďalej len „Pravidlá odmeňovania“) právo
na nepravidelný príjem. Od 01.01.2011 vznikla nová skupina povinne dôchodkovo poistených osôb, a to
osôb s nepravidelným príjmom, ktorí sa museli rozhodnúť medzi príjmom a poberaním predčasného
starobného dôchodku. Žalobcovi podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa muselo byť zrejmé,že bude dostávať odmenu za výkon funkcie člena Komisie – neposlanca, pričom je zrejmé, že Komisia
zasadala v priebehu decembra 2011 až júna 2012 štyrikrát a žalobca podpisom potvrdil účasť na jej
zasadnutí. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od najbližšieho výplatného

termínu po vzniku povinného dôchodkového poistenia, ak poberateľ dôchodku po 31.12.2010 začne
vykonávať zárobkovú činnosť zakladajúcu povinné dôchodkové poistenie zamestnanca. Žalobcovi preto
nepatril predčasný starobný dôchodok za obdobie od 18.06.2011 do 31.01.2013 a vyplatenú sumu za
uvedené obdobie je povinný vrátiť.

2. Žalobca v odvolaní proti zmenovému rozhodnutiu uviedol, že nezákonnosť postupu správneho orgánu
prvéhostupňaspočívavnesprávnomprávnomposúdeníveci,pretoževrozhodnomobdobínevykonával
žiadnuzárobkovúčinnosť,neuzavrelžiadnyprávnyvzťahzakladajúciprávonapríjemzozávislejčinnosti
a nebol nikým o prihlásení na starobné dôchodkové sporenie ako zamestnanec informovaný. Tvrdil, že
nemal vedomosť o svojej nominácii na členstvo v Komisii a nedal súhlas s delegovaním do Komisie
a bez splnenia týchto podmienok sa nemohol stať platne členom Komisie. Ak by sa aj stal členom

Komisie, nebol v postavení starostu ani poslanca, ktorí sú orgánmi obce podľa čl. 69 Ústavy SR.
Zákon č. 595/2003 Z. z. nie je možné vykladať tak, že odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch,
v orgánoch územnej samosprávy a orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev je príjmom zo
závislej činnosti aj pre členov Komisie. Napriek vypusteniu dôvodu „nesplnenia ohlasovacej povinnosti“
v novom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, žalobca nesúhlasí s tvrdením správneho orgánu

prvého stupňa, že musel vedieť alebo predpokladať, že mu vzniklo povinné dôchodkové poistenie
na základe zamestnaneckého pomeru. Žalovaná nepredložila dôkazy, že žalobca vedel alebo mohol
vedieť o prihlásení na dôchodkové poistenie a teda, že sa mu dôchodok vypláca neprávom. Žalovaná
procesne pochybila pre chybu vo svojom informačnom systéme (žalobca nedostal notifikáciu o jeho
prihlásení na dôchodkové poistenie), ktorej dôsledky by nemal znášať žalobca. Žalobca poukázal na

to, že nevykonával žiadnu zárobkovú činnosť ani neuzavrel žiaden právny vzťah zakladajúci právo na
príjem zo závislej činnosti, ani nebol v postavení zamestnanca informovaný o prihlásení na dôchodkové
poistenie. Namietal tiež posúdenie Pravidiel odmeňovania na úrovni zákona, ktorý by mal poznať každý.
Správnym orgánom uvádzaný dôkaz – osobný dotazník nikdy nemal slúžiť ako formulár pri uzatváraní
pracovného pomeru a boli v ňom uvedené neaktuálne údaje. Namietal tiež spracovanie jeho osobných

údajov na tento účel bez jeho súhlasu.

3. Keďže správny orgán prvého stupňa nevyhovel odvolaniu žalobcu v celom rozsahu, postúpil ho na
rozhodnutie žalovanej.

4. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX odvolanie
žalobcu proti zmenovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaná považovala na základe obsahu administratívneho spisu
za preukázané, že žalobca bol členom Komisie ako neposlanec, bol od 15.06.2011 do 31.01.2013
prihlásený do Sociálnej poisťovne ako zamestnanec s nepravidelným príjmom a bol dôchodkovo

poistený. Žalovaná poukázala v súvislosti s posúdením postavenia žalobcu na účel posúdenia
postavenia žalobcu na ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b), § 293bt, § 4 a § 67 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení, na § 11 ods. 4 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb. a na § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.
z. Žalobca si podľa názoru žalovanej musel byť vedomý, že mu vzniklo právo na nepravidelný príjem,
a tým sa stal zamestnancom na účely dôchodkového poistenia.

II. Správna žaloba

5. Správnou žalobou zo dňa 04.02.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 04.02.2019,
sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

V žalobnom návrhu síce žalobca žiada zrušiť prvostupňové zmenové rozhodnutie, ale z obsahu žaloby
je zrejmé, že namieta aj druhostupňové rozhodnutie žalovanej.

6. Žalobca namietal najmä nasledujúce skutočnosti:

- žalobca bol bez svojho súhlasu a prítomnosti zvolený poslancami miestneho zastupiteľstva mestskej
časti Bratislava – Karlova Ves do Komisie a prihlásený do Sociálnej poisťovne ako fyzická osoba
vykonávajúca zárobkovú činnosť s nepravidelným príjmom na dôchodkové poistenie;- správny orgán prvého stupňa vo veci už raz rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorý je predmetom prieskumu v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 10Sd/236/2013, ktoré nebolo k času podania tejto žaloby právoplatne skončené;

- napriek prebiehajúcemu súdnemu konania vydala žalovaná po viac ako piatich rokoch nové
rozhodnutie, ktorým zmenila, ale iba formálne, predchádzajúce rozhodnutie, pričom z odôvodnenia
vypustila dôvod nesplnenia ohlasovacej povinnosti zo strany žalobcu;

- žalobca nebol poslancom, Komisia nie je orgánom zriaďovaným obecným (miestnym) zastupiteľstvom
podľa § 11 ods. 4 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb. a členovia Komisie nemajú postavenie členov orgánov
právnických osôb ako uvádza žalovaná;

- ak by bolo zámerom zákonodarcu, aby aj členovia poradných komisií bolo považovaní za
zamestnancov s nepravidelným príjmom, bolo by to v zákone č. 595/2003 Z. z. explicitne uvedené, ako

je to v prípade členov volebných komisií (§ 5 ods. 1 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z.);

- Sociálna poisťovňa kvôli chybe v informačnom systéme neoznámila žalobcovi prihlásenie na
dôchodkové poistenie a nezastavila ihneď vyplácanie predčasného starobného dôchodku.

7. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočíva v tom, že nikdy nebol zvolený za
členaKomisiesjehosúhlasomavčasezvoleniasadlhodobonachádzalusynavzahraničí.Namietaltiež
nedostatočné zistenie skutkového stavu, pretože žalovaná nepredložila žiaden dôkaz, že žalobca vedel
o neoprávnenom vyplácaní predčasného starobného dôchodku a pre chybu v jej informačnom systéme
ho neinformovala o prihlásení ako zamestnanca na povinné dôchodkové poistenie, hoci o tom mala

vedomosť a mala zo zákona bezodkladne zastaviť výplatu jeho predčasného starobného dôchodku.
Žalobca uviedol, že žalovaná sa nezaoberala jeho námietkami v správnom konaní a namietal tiež
premlčaniespoukazomnapremlčaciudobupodľapredpisovobčianskehoprávaavydanienapadnutého
rozhodnutia po viac ako siedmich rokoch. Ak by žalobca bol skôr vedel o jeho nezákonnom prihlásení na
dôchodkové poistenie, mohol konať a využiť svoje právo rozhodnúť sa medzi prijatím odmeny vo výške

75 EUR a vyplácaním predčasného starobného dôchodku, ktorý ho žalovaná zaviazala vrátiť. Žalovaná
nepreukázala, že žalobca o prihlásení na dôchodkové poistenie vedel alebo mohol vedieť, a teda že
nesplnil povinnosti voči žalovanej. V tomto smere sa oproti ostatným poistencom cíti diskriminovaný,
pretože on jediný nedostal notifikáciu o jeho prihlásení na dôchodkové poistenie a len jemu nebolo
vyplácanie predčasného starobného dôchodku pozastavené. Ak by žalovaná nepochybila, nedozvedel

by sa o protizákonnom prihlásení na dôchodkové poistenie až na základe začatia exekučného konania
v októbri 2013. Keďže žalobca vyplácanie dávky neprávom nezavinil ani neuviedol v tomto smere
žalovanú do omylu, nie je v jeho prípade možné uplatniť § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom
poistení.

8. Poukázal v tejto súvislosti na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 96/2011 zo dňa 28.11.2012
a na potvrdenie Miestneho úradu mestskej časti Bratislava – Karlova Ves, že žiadnu odmenu
neprijal. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je chybne uvedená doba, za ktorú má žalobca
vrátiť neoprávnene vyplatenú sumu, keďže v predchádzajúcom rozhodnutí bolo uvedené obdobie od
18.06.2011 (v novom rozhodnutí je uvedené obdobie od 18.11.2011, ale bez zmeny sumy, ktorú je

povinný vrátiť). Žalobca tvrdil, že informácie z webovej stránky mestskej časti nie sú dôkazom o jeho
zvolení a v roku 2011 zverejňovanie na webových stránkach neexistovalo.

9. Žalobca namietal aj právnu silu Pravidiel odmeňovania, keďže tie podľa jeho názoru nie sú
normou, ktorá je známa a záväzná pre všetkých a nevzťahuje sa na ňu zásada „neznalosť zákona

neospravedlňuje“. Okrem toho išlo len o úpravu odmien poslancov, ktorým žalobca nebol.

10. Žalobca namietal ako dôkaz aj osobný dotazník, ktorý mal podľa žalovanej osvedčovať vedomosť
žalobcu o tom, že je členom Komisie a vznikol mu nárok na odmenu v súvislosti s výkonom tejto činnosti,
keďže tam uviedol aj číslo účtu, na ktorý mu mala byť odmena zasielaná. Žalobca tvrdil, že tento dotazník

bol vyplnený za iným účelom a nespĺňa formálne náležitosti formulárov, ktoré slúžia ako podklady pre
prihlásenie fyzickej osoby na dôchodkové poistenie. Tieto skutočnosti uvádzal už v odvolaní a žalovaná
sa k nim nijakým spôsobom nevyjadrila. Vo veci tiež nebola rešpektovaná ochrana jeho osobných údajovzo strany mestskej časti, ako ani princíp oprávnených očakávaní v súvislosti s právom na predčasný
starobný dôchodok či princíp predvídateľnosti konania orgánov verejnej správy a princíp spravodlivosti.

III. Vyjadrenie žalovanej

11.Vovyjadrenížalovanejkžalobezodňa22.04.2020,žalovanážiadala,abysúdžalobuakonedôvodnú
zamietol. Uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom
rozhodnutí, ktoré je vecne totožné s prvostupňovým rozhodnutím a má za to, že napadnuté rozhodnutia

sú zákonné a vecne správne.

12. Žalovaná uviedla, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 10Sd/236/2013-131 zo dňa
28.01.2020 bolo zrušené rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX vo veci
uloženia povinnosti žalobcovi vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok a vec jej bola
vrátená na ďalšie konanie.

13. Dôvody, ktoré uvádza žalobca v žalobe, nepovažuje žalovaná za opodstatnené. Žalovaná obdobne
ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázala na ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b), § 293bt, §
4 a § 67 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, na § 11 ods. 4 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb. a na § 5 ods.
1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. V ostatnom vo vyjadrení k správnej žalobe zopakovala argumentáciu

uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

14. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) zo dňa 20.06.2020 uviedol, že žalovaná

naďalej trvá na svojich argumentoch uvedených v žalobe, ku ktorým sa žalovaná vo vyjadrení žiadnym
spôsobom nevyjadrila. V ostatnom uviedol rovnaké tvrdenia ako v správnej žalobe. Naviac uviedol, že
osobný dotazník nevyplnil v súvislosti so zvolením do Komisie, ale v súvislosti s vyplatením honoráru
(zrejme za príspevok) do Karloveských novín.

15. Žalovaná sa napriek výzve k vyjadreniu žalobcu zo dňa 20.06.2020 nevyjadrila.

V. Konanie na správnom súde

16. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa

tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

17. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“

18. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické
potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby
a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“

19. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“

20. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a

§ 182 ods. 1.“

21. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“

22. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.“23. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a
§ 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je

potrebné zrušiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Správny súd rozhodol vo veci na
pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.03.2025 (§ 137 ods. 3 SSP).

VI. Aplikovaná právna úprava

24. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom
čase „Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v
nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný
príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd
o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri
praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.“

25. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom
čase „Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva,
ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z
právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem

nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej
činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu.“

26. Podľa § 263 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení „Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku
alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak prijímal dávku

alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej
sume, ako patrila.“

27. Podľa § 293bt ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Nárok
na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný

dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a ktorému po 31. decembri 2010 vznikne
dôchodkové poistenie zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej
osoby pred dovŕšením dôchodkového veku, sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie tohto
dôchodkového poistenia podľa zákona účinného od 1. januára 2011.“

28. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. „Príjmami zo závislej činnosti sú
a) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru,
štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je
daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu,
ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania,

b)príjmyzapráculikvidátorov,prokuristov,nútenýchsprávcov,členovdružstiev,spoločníkovakonateľov
spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú
povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,
c) platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv,
poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov

Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky
ustanovené osobitnými predpismi,
d) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných
právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo
odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g),

e) odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované
podľa osobitného predpisu,
f) príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu,
g) príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo
funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude

vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,
h) obslužné,i)vrátenépoistnézozaplatenéhopoistnéhonaverejnézdravotnépoistenie,sociálnepoistenieasociálne
zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil podľa odseku 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach
príjmy zo závislej činnosti.

29. Podľa § 22a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. „Osobitné postavenie hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy, štruktúru a postavenie jeho orgánov upravuje osobitný zákon.“

30. Podľa § 7 ods. písm. b) zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky

Bratislave v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 377/1990 Zb.“) „Orgánmi miestneho
zastupiteľstva sú komisie.“

31. Podľa § 15 ods. 2 písm. n) zákona č. 377/1990 Zb. „Miestnemu zastupiteľstvu je vyhradené
schvaľovať poriadok odmeňovania poslancov a členov komisií.“

VII. Právne posúdenie veci správnym súdom

32.Správnysúduvádza,žesodkazomnazákonč.151/2022Z.z.ozriadenísprávnychsúdovaozmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v
Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023.

V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna
vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského
oddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21. mája
2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa.

33. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že
žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná
(najmä § 6 a 7 SSP).

34. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť
súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom
vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§
119 a § 135 ods. 1 v spojení s ustanovením § 493e SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd
vychádzal zo žalovanou predloženého administratívneho spisu.

35. Žalobca na pojednávaní dňa 25.03.2025 uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby a svojich
doterajších vyjadrení vo veci. V prvom rade poukázal na to, že rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX
X zo dňa XX.XX.XXXX bol rozsudkom krajského súdu zrušené a rozhodnutie preskúmavané v tomto
konaní je v zásade totožné s uvedeným zrušeným rozhodnutím. Nemal vedomosť o tom, že bol zvolený

za člena Komisie, nevedel o podaní prihlášky zo strany mestskej časti z tohto dôvodu na dôchodkové
poistenie ani o svojej oznamovacej povinnosti voči žalovanej. Zasadnutí Komisie sa nezúčastňoval
ani nemal s mestskou časťou podpísanú žiadnu pracovnú zmluvu. V správnom konaní malo byť
preukázané, že o poberaní dávky neprávom vedel alebo mal vedieť a zároveň samotná žalovaná mala
po podaní prihlášky na dôchodkové poistenie zastaviť vyplácanie predčasného starobného dôchodku.

Ostatným poistencom v obdobnej situácii bolo vyplácanie predčasného starobného dôchodku žalovanou
zastavené. Chyba nastala v jej informačnom systéme, o čom má žalobca dôkaz. Odmenu za výkon
činnosti člena Komisie dostal, ale mestskej časti ju vrátil. Pohľadávku žalovanej považuje za premlčanú.
Osobný dotazník, na ktorý poukazuje žalovaná a ktorý sa nachádza v administratívnom spise, nie
je oficiálnym tlačivom „Osobný dotazník pre zamestnanca“. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní

poukázala na argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a vo vyjadrení k žalobe.
Poukázala na list Mestskej časti Bratislava – Karlova Ves č. KV/PAM/2573/2013/16858/ZK zo dňa
20.11.2013, z ktorého vyplýva, že žalobca bol zvolený ako neposlanec za člena Komisie a od 15.06.2011
do 31.01.2013 bol prihlásený ako zamestnanec s nepravidelným príjmom, bol dôchodkovo poistený
a opakovane dostal za výkon činnosti člena Komisie odmenu s poukazom na Pravidlá odmeňovania.

Skutočnosť, že na strane žalovanej nastal problém s informačným systémom v prípade žalobcu
nezbavuje žalobcu zodpovednosti za splnenie povinnosti podľa § 227 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by boli poistenci v súvislosti s novelou zákona
o sociálnom poistení účinnou od 01.01.2011 individuálne informovaní o možnosti rozhodnúť sa medzipoberaním predčasného starobného dôchodku a príjmom zo závislej činnosti patriacim do kategórie tzv.
nepravidelných príjmov. Nemala ani informáciu o tom, či sa bezprostredne pozastavovalo vyplácanie
predčasných starobných dôchodkov v obdobných prípadoch. Poukázala aj na vyjadrenie žalovanej

zo dňa 25.10.2018, doručené súdu v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
10Sd/236/2013, ktoré sa nachádza v administratívnom spise.

36. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla
odvolanie žalobcu a potvrdila zmenové rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým uložil

žalobcovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok za dobu od 18.06.2011
do 31.01.2013 v celkovej sume 8 934,64 EUR do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Žalobca namietal
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z
dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, z dôvodu rozporu skutkového stavu, ktorý vzal
správnyorgánzazákladsvojhorozhodnutiasobsahomadministratívnehospisuazdôvodu,žežalovaná
sa v rozhodnutí nevysporiadala dostatočne s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.

37. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobcovi bol priznaný právoplatným rozhodnutím
žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa XX.XX.XXXX predčasný starobný dôchodok od 09.11.2007.
Spornou bola skutočnosť, či sa žalobca stal členom Komisie a ak áno, či mu na základe tejto skutočnosti
v spojení s odmenou, ktorá bola žalobcovi v súvislosti s výkonom činnosti člena Komisie vyplácaná,

vzniklo žalobcovi povinné dôchodkové poistenie podľa § 4 v spojení s § 293bt ods. 2 zákona o sociálnom
poistení. V nadväznosti na uvedené bolo sporným, či žalobcovi zanikol nárok na výplatu predčasného
starobného dôchodku a či bol povinný podľa napadnutého rozhodnutia vrátiť dávky, ktoré mu boli
vyplatené neprávom.

38. Žalobca v prvom rade poukazoval na to, že o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené dávky bolo už
rozhodnuté rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré žalobca napadol
opravným prostriedkom a ktoré Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č. k. 10Sd/236/2013-131 zo dňa
28.01.2020, zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) OSP a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie
na ďalšie konanie. Správny súd zistil, že žalovaná vyjadrením zo dňa 25.10.2018 v konaní vedenom

na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 10Sd/236/2013 informovala súd o vydaní rozhodnutia č.
XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX (zmenové rozhodnutie), pričom vo vyjadrení uviedla, že týmto
rozhodnutím bolo zmenené rozhodnutie napadnuté v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 10Sd/236/2013 a že proti tomuto zmenovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Krajský
súd však na uvedené vyjadrenie žalovanej nereflektoval.

39. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že
v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 10Sd/236/2013 došlo k pochybeniu,
keď krajský súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX
neprihliadol na zmenové rozhodnutie, ktoré bolo vydané viac ako rok pred rozhodnutím súdu vo

veci samej, pričom krajský súd bol o vydaní zmenového rozhodnutia a o podaní odvolania proti
nemu žalovanou informovaný. Správny súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu uvedenom
vodôvodnenírozsudku,žeodúčinnostiSSP,podľaktoréhosúvšetkyvydanérozhodnutiaod01.07.2016
dvojstupňové, súd nemôže v tomto konaní preskúmať rozhodnutia, ktoré sú dvojstupňové, aj s ohľadom
na poučenie v týchto rozhodnutiach, kde sa už opravné prostriedky nepodávajú na súd, ale v poučení

uvedenému správnemu orgánu.

40. Právne názory na otázku, akým spôsobom majú byť posudzované zmenové rozhodnutia vydané po
účinnosti Správneho súdneho poriadku, nie sú jednotné (v otázke, či o odvolaní proti nim má rozhodovať
generálny riaditeľ žalovanej alebo súd), ale zhodujú sa v tom, že je potrebné pôvodné rozhodnutie

posudzovať s prihliadnutím na tieto zmenové rozhodnutia. Tu správny súd poukazuje napríklad na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7 So/7/2018 zo 04.12.2018, v ktorom
najvyšší súd uvádza: „V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na už vyššie citované ustanovenie §
293db ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého konanie o opravnom prostriedku začaté pred
1. júlom 2016 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2016. Je nesporné, že v predmetnej

veci konanie začalo podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, a preto aj na vydané rozhodnutie z
19. júna 2017 sa mal vzťahovať právny režim účinný do 30. júna 2016, a to bez ohľadu na dátum
jeho vydania ako aj to, že odporkyňa v rozhodnutí účastníka správneho konania nesprávne poučila
o možnosti podať v lehote 30 dní od jeho doručenia odvolanie. Možno teda uzavrieť, že ak konanieo opravnom prostriedku začalo podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, potom v takom režime
treba posudzovať všetky nadväzujúce rozhodnutia odporkyne vydané v rámci tohto konania bez ohľadu
na dátum ich vydania. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že „Súd

pri preskúmavaní rozhodnutia orgánu sociálneho poistenia rozhoduje o zákonnom nároku na dávku
dôchodkového poistenia na základe skutkového stavu veci (§ 153 ods. 1 v spojení § 246s OSP). Ak
v priebehu konania o preskúmanie rozhodnutia o dôchodku orgán sociálneho poistenia vydal ďalšie
rozhodnutie, týkajúce sa nároku na niektorú z dôchodkových dávok, je povinnosťou súdu posúdiť aj
jeho zákonnosť, pokiaľ z neho nie je zrejmé, že sa stalo už len samo predmetom konania a nahradilo

v plnom rozsahu predtým vydané rozhodnutie. O takomto novom vydanom rozhodnutí treba rozhodnúť
popri predošlom a pokiaľ ho zmeňuje, v spojení s ním, lebo sa týka takisto vyplývajúceho zo spoločného
základu a ohľadne ktorého bol podaný opravný prostriedok. Obdobne treba postupovať aj v prípade,
keď odporkyňa v priebehu konania o nároku na niektorú z dávok vydá viacero rozhodnutí“ (napríklad
uznesenie z 31. marca 2009, sp. zn. 7So/121/2008).“ Príkladom iného právneho prístupu je uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9So/18/2017 zo dňa 27.02.2019, v ktorom najvyšší súd uviedol, že krajský

súdjepovinnýpostúpiťodvolaniaprotiprvostupňovýmzmenovýmsprávnymrozhodnutiamgenerálnemu
riaditeľovi žalovanej Sociálnej poisťovne na rozhodnutí o odvolaní, súdne konanie na tento čas prerušiť
a následne prihliadnuť na výsledok týchto odvolacích konaní, keď vo veci bude rozhodovať.

41. Súdne konanie o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX bolo

právoplatne ukončené a uvedené rozhodnutie žalovanej bolo súdom zrušené z dôvodu podľa § 250j
ods. 2 písm. c) a d) OSP (teda rozsudkom, proti ktorému nie je prípustné odvolanie - § 250s druhá veta
OSP). Krajský súd neprihliadol na zmenové rozhodnutie a zrušil pôvodné rozhodnutie práve z dôvodu,
ktorý už bol v administratívnom konaní odstránený a pre ktorý bolo vydané zmenové rozhodnutie.
Správny orgán prvého stupňa následne konanie na základe zrušujúceho rozsudku súdu prerušil do

skončenia aktuálne vedeného súdneho konania, v ktorom je preskúmavané napadnuté rozhodnutie.
Keďže pochybenie krajského súdu nie je možné odstrániť v tomto konaní a o napadnutom rozhodnutí
nebolovpredchádzajúcomsúdnomkonanírozhodnuté,pričomsastaloužlensamopredmetomkonania
a nahradilo v plnom rozsahu predtým vydané rozhodnutie, správny súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je potrebné preskúmať a o správnej žalobe podanej proti napadnutému rozhodnutiu, ktorým

bolo potvrdené zmenové rozhodnutie, meritórne rozhodnúť.

42. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd vychádzal z
nasledujúcich skutkových zistení vyplývajúcich administratívneho spisu žalovanej.

43. Žiadosťou zo dňa 09.11.2007 požiadal sťažovateľ o predčasný starobný dôchodok s dátumom
jeho priznania od 01.10.2007. Rozhodnutím zo dňa 12.12.2007 (v administratívnom spise sa nachádza
kópia rozhodnutia bez preukázania doručenia a bez vyznačenia právoplatnosti) bol sťažovateľovi od
09.11.2007 priznaný predčasný starobný dôchodok. V administratívnom spise sa nachádza poučenie
adresované žalobcovi o povinnosti oznámiť zmenu skutočností rozhodných pre nárok na predčasný

starobný dôchodok a jeho výplatu v rámci dokumentu „Poukazovanie dôchodkových dávok na účet
dôchodcu v banke“, ktoré je pripojené k žiadosti o dôchodok a podpísané žalobcom.

44. V prvom rade bolo potrebné vyriešiť právnu otázku, či žalobcovi vzniklo dôchodkové poistenie
zamestnanca po 31.12.2010 a v tejto súvislosti posúdiť nárok na výplatu predčasného starobného

dôchodku žalobcovi podľa ustanovenia § 293bt ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

45. Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok upravuje § 67 zákona o sociálnom poistení, a
to tak vznik nároku na dávku, ako aj vznik nároku na výplatu predmetnej dávky. Podľa ustanovenia § 67
ods. 5 zákona o sociálnom poistení nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa

jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku
tohto dôchodkového poistenia. Kto je považovaný za zamestnanca na účely dôchodkového poistenia
je vymedzené v § 4 zákona o sociálnom poistení. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku
opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo

povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo odo dňa nasledujúceho po
dni, v ktorom fyzická osoba prestala byť považovaná na účely dôchodkového poistenia za zamestnanca.46. V prípade žalobcu boli splnené podmienky pre trvanie nároku na predčasný starobný dôchodok
a sporným bol zánik nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku v súvislosti so vznikom
dôchodkovéhopoisteniazamestnanca.Žalobcanamietalzákonnosťuloženiapovinnostivrátiťneprávom

vyplatenú dávku z dôvodu, že ako poistenec bol mestskou časťou Bratislava – Karlova Ves prihlásený na
dôchodkové poistenie bez jeho vedomia, počas prihlásenia na dôchodkové poistenie neodviedol žiadne
poistné a nemal z výkonu funkcie člena Komisie žiadny príjem (odmenu), keďže vyplatenú odmenu
vcelkovejvýške75EURmestskejčastivrátil,očomsvedčípotvrdeniemestskejčastizodňa16.01.2014.

47. Mestská časť Bratislava - Karlova Ves v liste adresovanom žalovanej zo dňa 20.11.2013 potvrdila,
že v § 11 Pravidiel odmeňovania je upravené odmeňovanie členov komisií – neposlancov a že Pravidlá
odmeňovanianeupravujúmožnosťvyhlásiť,žemandátposlancabudevykonávanýbezodmeny.Vtomto
liste tiež uviedla, že žalobca bol zvolený tamojším zastupiteľstvom ako neposlanec do Komisie, bol ako
zamestnanec s nepravidelným príjmom prihlásený do Sociálnej poisťovne od 15.06.2011 do 31.01.2013
dostal za výkon činnosti člena Komisie odmenu, a to v 12/2011 vo výške 16 EUR, v 9/2012 vo výške

35 EUR a v 12/12 vo výške 24 EUR.

48. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazuje na ustanovenie § 11 ods. 4 písm. n)
zákona č. 369/1990 Zb. Žalovaná však opomenula, že osobitné postavenie hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy, štruktúru a postavenie jeho orgánov upravuje podľa § 22a zákona č. 369/1990

Zb. osobitný zákon, ktorým je zákon č. 377/1990 Zb. Aj tento však, obdobne ako zákon č. 369/1990
Zb., v ustanovení § 7 ods. 2 písm. b) uvádza, že orgánmi miestneho zastupiteľstva sú komisie. Podľa
ustanovenia § 15 ods. 2 písm. n) zákona č. 377/1990 Zb. miestnemu zastupiteľstvu je vyhradené
schvaľovať poriadok odmeňovania poslancov a členov komisií. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy
je možné Komisiu považovať za orgán územnej samosprávy. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. d)

príjmami zo závislej činnosti sú odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej
samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena
a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g).

49. Na základe vyššie vedených skutočností podľa § 293bt ods. 2 zákona o sociálnom poistení a § 5 ods.

1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. je možno žalobcu počas doby, keď bol členom Komisie a za výkon
tejto funkcie dostával odmenu, považovať za zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Správny
súd konštatuje, že žalobca sa stal po 31.12.2010 členom finančnej a podnikateľskej komisie mestskej
časti Bratislava – Karlova Ves (ako neposlanec), a to na základe Uznesenia č. 71/2011 Miestneho
zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava – Karlova Ves zo dňa 10.05.2011. Žalobca zároveň v rozhodnom

období nespĺňal podmienku dovŕšenia dôchodkového veku, ktorý dovŕšil dňa 07.03.2014.

50. Pokiaľ žalobca uvádzal, že vyplatené odmeny za výkon funkcie člena Komisie vrátil mestskej
časti, správny súd uvádza, že pre zánik nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku nie je
rozhodujúce, pokiaľ mal ako člen Komisie nárok na odmenu za výkon tejto činnosti, v akej výške odmenu

popri dôchodkovej dávke z titulu výkonu funkcie člena Komisie poberal a či ju následne vrátil, ale to, že
mu vzniklo povinné dôchodkové poistenie zamestnanca po 31.12.2010. Žalobca tiež tvrdil, že o svojom
zvolení za člena Komisie nevedel a zasadnutí Komisie sa nezúčastňoval. Uvedené tvrdenie je v rozpore
s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise, konkrétne s kópiami prezenčných
listín zo zasadnutia Komisie zo dňa 08.12.2011, 19.01.2012, 08.03.2012 a 07.06.2012, na ktorých je

účasť žalobcu potvrdená jeho podpisom.

51. Účastníci konania poukazovali aj na dokument nachádzajúci sa v administratívnom spise označený
ako „Osobný dotazník“ zo dňa 26.05.2011, v ktorom sa nachádzajú údaje žalobcu vrátane informácie
o bankovom účet, na ktorý má byť zasielaná odmena. Žalobca tvrdil, že uvedený dotazník bol vyplnený

v súvislosti s jeho publikačnou činnosťou pre mestskú časť Bratislava – Karlova ves. Žalovaná tvrdila,
že tento dokument potvrdzuje, že žalobca ho vyplnil v súvislosti s výkonom činnosti v Komisii, a preto
musel vedieť, že za výkon činnosti mu patrí odmena a je považovaný sa účely dôchodkového poistenia
za zamestnanca s nepravidelným príjmom. Z administratívneho spisu nie je zrejmé, za akým účelom bol
uvedený dotazník vyplnený (hoci z hľadiska dátumu jeho vyplnenia by bolo možné predpokladať, že išlo

odotazníkvsúvislostisvýkonomčinnostičlenaKomisie),apretoniejemožnéjednoznačnekonštatovať,
že táto listina osvedčuje vedomosť žalobcu o vzniku statusu zamestnanca na účely dôchodkového
poistenia podľa zákona o sociálnom poistení.52. Žalobca tiež namietal premlčanie nároku žalovanej na vrátenie neprávom vyplatenej dávky
odkazujúc na predpisy občianskeho práva. Správny súd dáva žalobcovi do pozornosti osobitné
ustanovenie § 236 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa právo na vrátenie dávky

poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna
poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka
vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, počas výkonu rozhodnutia alebo
aksanaúhradupreplatkuvykonávajúzrážkyzdávky.Námietkupremlčaniapretosprávnysúdvyhodnotil
ako nedôvodnú.

53. Žalovaná napadnutým rozhodnutím uložila žalobcovi vo výroku preskúmavaného rozhodnutia
povinnosť vrátiť mu nepatriacu dávku podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Podľa
tohto ustanovenia v prípade, ak dávka jeho príjemcovi vôbec nepatrila, je tento povinný dávku vrátiť
odo dňa, od ktorého mu nepatrila, ak dávku prijal, hoci vedel alebo z okolností musel predpokladať, že
sa mu vyplatila neprávom. Skutková podstata podľa § 236 ods. 1 písm. b) je založená na subjektívnej

zodpovednosti, keďže sa pre jej naplnenie vyžaduje určitá miera zavinenia (rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR, sp. zn. 7Ssk/32/2024 zo dňa 29.01.2025, bod 22. odôvodnenia). V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobca musel na základe skutočnosti, že (i) bol
delegovaný za člena Komisie, (ii) vyplnením dotazníka, v ktorom uviedol číslo jeho bankového účtu, na
ktorý mu mala byť zasielaná odmena a (iii) z verejne dostupných informácií uvedených na internetovej

stránke žalovanej vedieť, že mu vzniklo právo na nepravidelný príjem, čím sa stal zamestnancom na
účely dôchodkového poistenia.

54. Pokiaľ ide o naplnenie skutkovej podstaty podľa vyššie citovaného § 236 ods. 1 písm. b) zákona
o sociálnom poistení, pri tejto skutkovej podstate je chránený príjemca, ktorý dávku prijímal v dobrej

viere, že mu patrí. Žalovaná musí mať preukázané, že príjemca vedel alebo musel z okolností
predpokladať, že dávka sa vyplatila neprávom (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn.
7Ssk/32/2024 zo dňa 29.01.2025, bod 23. odôvodnenia). Žalovaná uloženie povinnosti vrátiť vyplatenú
dávku podľa tejto skutkovej podstaty odôvodila tým, že žalobca musel priznanie dávky neprávom
predpokladať, keďže bol členom Komisie, za výkon funkcie v ktorej dostával odmenu, a žalovaná

predpokladala jeho vedomosť o informáciách, týkajúcich sa tejto veci, zverejnených na jej internetovej
stránke. Vychádzajúc aj z aktuálnej judikatúry kasačného súdu sa správny súd s týmto názorom
žalovanej nestotožňuje, keďže ide o všeobecnú formuláciu a v konaní nebolo preukázané, že žalobcovi
boli konkrétne vysvetlené všetky podmienky (aj negatívne) zániku nároku na výplatu predčasného
starobného dôchodku v prípade, ak nadobudol právo na vyplácanie nepravidelného príjmu za výkon

činnosti, ktorá sa pokladá za závislú činnosť podľa osobitného zákona, na ktorý zákon o sociálnom
poistení v tomto prípade odkazuje, a to § 5 ods. 1 písm. a) až h) zákona č. 595/2003 Z. z. Skutočnosť, že
v prípade žalobcu došlo na strane žalovanej k ojedinelému zlyhaniu informačného systému, keď nebola
z jej strany zaregistrovaná mestskou časťou Bratislava – Karlova ves riadne podaná prihláška žalobcu
na povinné dôchodkové poistenie, nemôže byť pripísaná na vrub žalobcovi.

55. Žalovaná namietala, že žalobca si nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 227 ods. 3 zákona
o sociálnom poistení a neoznámil, že mu vzniklo povinné dôchodkové poistenie. Uvedená argumentácia
žalovanej je zmätočná, keďže k vydaniu zmenového rozhodnutia došlo práve z dôvodu, že na
základe doplneného dokazovania bolo zistené, že ohlasovacia povinnosť týkajúca sa vzniku povinného

dôchodkového poistenia žalobcu bola riadne splnená, ale nebola pre ojedinelú chybu v informačnom
systéme žalovanej zaznamenaná. Žalovaná preto zmenila pôvodné rozhodnutie zo dňa 17.04.2013
vydané na základe § 236 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení a preskúmavané rozhodnutia
sa opierajú už iba o dôvod podľa ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení,
to znamená, že bol vypustený dôvod „nesplnenia povinnosti uloženej zákonom o sociálnom poistení.“

Okrem toho z protokolu č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX o vykonaní kontroly odvodu poisteného na
sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové poistenie vo veci žalobcu za obdobie od
15.06.2011 do 31.01.2013, kontrola vykonaná v dňoch 21.11.2014 – 10.12.2014, vyplýva, že mestská
časť Bratislava – Karlova Ves riadne za žalobcu v kontrolovanom období odvádzal poistné na sociálne
poistenie, s výnimkou sumy 4,72 EUR, ktorá bola vyhodnotená ako zaplatená bez právneho dôvodu.

Žalovaná preto aj na základe vykonaných odvodov poistného musela mať vedomosť o tom, že žalobca
bol v období od 15.06.2011 do 31.01.2013 prihlásený ako poistenec na povinné dôchodkové poistenie
a že došlo v prípade žalobcu došlo k zániku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku.56. V konaní nebolo preukázané, že by bol žalobca žalovanou poučený o tom, že výplata dávky by
mu nepatrila v prípade vzniku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca. Žalovaná poukazovala
na už neplatné ustanovenie § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. (ktorý bol zrušený zákonom č. 400/2015

Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; správne mal byť uvedený odkaz na § 15 zákona
č. 400/2015 Z. z.), týkajúce sa všeobecnej znalosti všetkého, čo bolo vyhlásené v Zbierke zákonov.
Aj keď zo samotného zákona o sociálnom poistení podmienky na priznanie a výplatu predčasného
starobného dôchodku vyplývajú, len z tohto dôvodu nie je možné vysloviť záver, že žalobca bol pri jeho

prijímaní nedobromyseľný. V tomto smere správny súd opätovne odkazuje na rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR, sp. zn. 7Ssk/32/2024 zo dňa 29.01.2025, v ktorom kasačný súd uvádza: „V tejto
súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3So/253/2001 (týkajúci sa
obdobného § 107 ods. 1 z. č. 100/1988 Zb.), podľa ktorého tvrdenie odporkyne nie je opodstatnené ani
v tom, že s poukazom na § 2 zákona č. 1/1993 Z. z., podľa ktorého platí nevyvrátiteľná domnienka,
že všetko, čo bolo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnené, sa dňom uverejnenia stalo

známym každému, koho sa týka, a preto musela navrhovateľka predpokladať, že jej dôchodok patril v
nižšej sume. Ak by totiž bezvýhradne platil výklad použitý odporkyňou, potom by nemala opodstatnenie
ochrana dobromyseľného požívateľa dávky, ktorá je nepochybne v § 107 ods. 1 zákona č. 100/1988
Zb. obsiahnutá, lebo pri výklade použitom odporkyňou by žiadny príjemca dávky, ktorá bola vyplatená
neprávom alebo vo vyššej výmere ako patrila, nemohol byť dobromyseľný.“

57. Nemožno preto vyčítať žalobcovi, že mal predpokladať neoprávnené vyplácanie dávky, keď s
ohľadom na okolnosti sama žalovaná predčasný starobný dôchodok žalobcovi naďalej vyplácala aj po
tom, ako sa žalobca stal povinne dôchodkovo poisteným, čo bolo žalovanej aj riadne oznámené, hoci
sa javí, že pre chybu v informačnom systéme žalovanej táto skutočnosť nebola žalovanou reflektovaná.

58. Žalobca tak, ako mu to vytýka napadnuté rozhodnutie, o nesprávnom vyplácaní dávky nevedel a
s prihliadnutím na okolnosti prípadu (absencia relevantného poučenia, vyplácanie dávky aj po podaní
prihlášky na dôchodkové poistenie zamestnanca) to na základe nich ani nepredpokladal. Právne
posúdenie zodpovednosti žalobcu na vrátenie dávky žalovanou je tak nesprávne, čo je dôvod na

zrušenia preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.

59. V ďalšom konaní žalovaná, pokiaľ dospeje k záveru, že sú splnené predpoklady podľa § 236 ods.
1 písm. b) zákon o sociálnom poistení, musí riadne zistené skutkové okolnosti priliehavo subsumovať
pod skutkovú podstatu uvedenú v tomto zákonnom ustanovení. Žalovaná sa zároveň dôslednejšie

vysporiada s námietkami žalobcu, ktoré uviedol už v priebehu administratívneho konania a ktorým
žalovaná v odôvodnení napadnutého a zmenového rozhodnutia nevenovala dostatočnú pozornosť.

60. Na záver považuje správny súd za potrebné poukázať na značnú neprehľadnosť administratívneho
spisu predloženého žalovanou, ktorý je v nezviazanej forme, s absentujúcou žurnalizáciou a bez

vecného a chronologického zoradenia dokumentácie. V tejto súvislosti, odkazujúc aj na vyššie
uvedené rozhodnutie kasačného súdu, sp. zn. sp. zn. 7Ssk/32/2024 zo dňa 29.01.2025 (bod 30.
odôvodnenia), dáva správny súd žalovanej do pozornosti judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 4Sž/40/1997 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. R 66/1998 (cit. „pojmom spis správneho orgánu sa rozumie úplný, žurnalizovaný a

originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí“) a naň
nadväzujúce početné rozhodnutia, napr. 2Sžo/259/2008, 3Sžp/12/2011, 8Sžo/18/2011.

61. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s
poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal

právo na ich náhradu v celom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti
tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§
443 ods. 1 SSP).

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).