Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108210588
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5108210588.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., právne zastúpený JUDr. Tijanou Ćećezovou, LL.M., advokátkou,
s miestom výkonu činnosti E. XX/XX, F., proti žalovanej: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/
XX, F. – B., právne zastúpenej Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom, so sídlom Veľká Okružná 39,
Žilina, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 4C/97/2008-923 zo dňa 05.04.2017 v spojení s opravným uznesením č. k.
4C/97/2008-968

zo dňa 22.11.2017 a opravným uznesením č. k. 4C/97/2008-998 zo dňa 06.08.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami vo výroku, ktorým súd rozhodol, že
preberateľom záväzku zo zmluvy o pôžičke sa stáva žalobca, mení tak, že preberateľmi záväzku zo
Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2003 vo výške 8.298,50 eur sa stávajú žalobca v 1/2 a žalovaná v 1/2.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu
z vyporiadaného BSM sumu 54.665,19 eur mení tak, že na vyrovnanie podielu z vyporiadaného BSM je

žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 15.247,16 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania
v rozsahu 48,88 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že preberateľom záväzku
zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2003 vo výške 8.298,50 eur sa stáva žalobca. Na vyrovnanie podielu
z vyporiadaného BSM uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 54.665,19 eur do 30 dní po právoplatnosti
rozsudku. Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

1.1 V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že manželstvo strán sporu bolo
rozvedenérozsudkomOkresnéhosúduŽilinač.k.23C/204/2005-20zodňa05.10.2005,ktorýnadobudol
právoplatnosť dňa 13.10.2005. Pretože účastníci vyporiadanie zaniknutého BSM nevykonali dohodou,
boli splnené podmienky, aby na základe žaloby podanej na súde pred uplynutím lehoty troch rokov
od zániku BSM súd vykonal vyporiadanie BSM podľa zákonných hľadísk uvedených v ust. § 150
Občianskeho zákonníka. Účastníci mohli majetok nadobúdať do BSM v čase od uzatvorenia manželstva

dňa XX.X.XXXX do 13.10.2005, kedy právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva došlo k zániku
BSM. Vzhľadom na to, že strany v čase podania žaloby už nevlastnili žiadny majetok, ktorý pôvodne
do BSM nadobudli, predmetom vysporiadania BSM tak bolo finančné vysporiadanie kúpnej ceny zaodpredaj pozemku parc. č. 482/5 o výmere 669 m2, orná pôda, zapísaný na LV č. XXX k. ú. H. a kúpnej
ceny za odpredaj bytu č. X na G. I. XX
J. F. (kúpne ceny za predaj uvedených nehnuteľností prevzala žalovaná), všeobecná hodnota

obchodnéhopodielužalovanejvobchodnejspoločnostiKOGATechnologies,s.r.o.zistenákudňuzániku
BSM, ako i dlhy, ktoré vznikli za trvania BSM. Pasíva ku dňu zániku BSM predstavovali titulom úverov
uvedených v časti I. rozsudku sumu 44.217,11 eur. Medzi stranami bol nesporný vznik týchto záväzkovo-
právnych vzťahov uvedených v časti I. rozsudku, nesporné boli i sumy nesplatených zostatkov úverov
ku dňu zániku BSM v celom rozsahu, v celkovej sume 35.337,05 eur (13.368,02 + 8.707,42 + 2.112,79

+ 5.157,86 + 5.990,96), ktoré po zániku BSM splatil žalobca okrem úveru poskytnutého K. F. L. na
základe Zmluvy o pokynutí spotrebiteľského úveru č. 05-0000318060 zo dňa 20.5.2005, ktorý po zániku
BSM splatila žalovaná celkom v sume 8.880,06 eur. Žalobca má tak nárok voči žalovanej na zaplatenie
polovice sumy 35.337,05 eur, teda sumy 17.668,53 eur. Žalovaná má nárok voči žalobcovi na zaplatenie
polovice sumy 8.880,06 eur teda sumy 4.440,03 eur. Vo vzťahu k finančnému vysporiadaniu strán
ohľadom odpredaných nehnuteľností - pozemku v H. a bytu č. X na G. I. XX J. F., súd prvej inštancie

na základe vykonaného dokazovania zistil, že predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 03.10.2005
medzi A. B. C. a G. C. ako predávajúcimi a A. G. J. ako kupujúcim bol prevod vlastníckych práv k
nehnuteľnosti - parcele č. 482/5 o výmere 669 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. H. za kúpnu
cenu 750.000,- Sk. Žalobca potvrdil, že z kúpnej ceny 750.000,- Sk vyplatenej stranám za odpredaj
pozemku v H. vyplatila žalovaná žalobcovi sumu 290.000,- Sk (č. l. 391 spisu), teda pokiaľ žalovaná

zaplatila žalobcovi na účet 290.000,- SK, táto suma patrí i žalovanej, preto predmetom vysporiadania
bude suma 170.000,- Sk. Strany zhodne navrhli na vysporiadanie sumu 85.000,- Sk/2.821,50 eur. Z tejto
sumy je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi 1, t. j. 1.410,75 eur. Keďže žalobca tvrdil, že na kúpu
pozemku v H. boli použité finančné prostriedky vo výške 250.000,- Sk, ktorú sumu požičali žalobcovi
jeho rodičia a žalovaná toto tvrdenie poprela, súd prvej inštancie na túto spornú skutočnosť vykonal

dokazovanie, z ktorého mal preukázané, že medzi rodičmi žalobcu a stranami sporu bola uzatvorená
dňa 08.06.2003 zmluva o pôžičke peňazí vo výške 250.000,- Sk, ktorá suma bola použitá na zakúpenie
pozemku v H.. Uvedené vyplynulo i z následného vyjadrenia žalovanej, ktorú spočiatku poskytnutie
akejkoľvek sumy zo strany rodičov žalobcu na tento účel popierala, následne uviedla, že sumy bola
rodičmi žalobcu na tento účel poskytnutá, domnievala sa však, že sa jedná o dar obidvom manželom.

Pokiaľ aj žalobca predložil listinný dôkaz s názvom "pôžička", podľa ktorého mala byť pôžička poskytnutá
rodičmi žalobcu len žalobcovi, z vykonaného dokazovania výsluchom svedkyne G. J. C. vyplynulo, že
sa suma 250.000,- Sk bola požičaná obidvom manželom, pričom sa jednalo o pôžičku, ale nie o dar, ako
tvrdila žalovaná. Zostatok dlhu z tejto zmluvy o pôžičke ku dňu zániku manželstva predstavuje 250.000,-
Sk/8.298,50eur.Preberateľomcelejpôžičkysastalžalobca,pretomávočižalovanejnároknazaplatenie

sumy zodpovedajúcej 1 požičanej sumy, teda sumy 4.149,25 eur. Pokiaľ ide o byt č. X na G. I. XX
J. F., strany nadobudli za jeho predaj sumu 1.221.630,90 Sk/40.550,72 eur po odpočítaní od dohodnutej
kúpnej ceny 6.200.000,-Sk sumy 4.758.369,10 Sk použitej na vyplatenie zostatku hypotekárneho
úveru a sumy 220.000,- Sk sprostredkovateľovi predaja pozemku. Spornou medzi stranami bola práve
odmena, ktorú z poukázanej sumy uhradila žalovaná realitnej kancelárii. Pokiaľ žalobca namietal, že

záväzok nie je možné pojať do masy BSM, keďže vznikol až po zániku manželstva, teda po zániku
BSM a nemožno ho započítať ani ako prostriedky vynaložené z vlastného na spoločný majetok, nakoľko
v tom čase už BSM zaniklo a finančné prostriedky neboli vynaložené na zabezpečenie spoločného
majetku a prípadné vymáhanie bezdôvodného obohatenia je premlčané, súd prvej inštancie vyslovil
názor, že síce BSM strán dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva zaniklo, nedošlo však

k jeho vysporiadaniu, preto veci, ktoré nadobudli manželia počas trvania manželstva do BSM sú
stále v režime BSM. Manželia sa až do vyporiadania správajú stále ako bezpodieloví spoluvlastníci
a včasným podaním žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov si tento štatút
zachovávajú až do úplného vyporiadania majetku. Pokiaľ v súvislosti s týmito vecami učinia obidvaja
manželia akékoľvek dispozície slúžiace na vysporiadanie BSM, resp. na zabezpečenie týchto vecí, sú

z týchto právnych úkonov zaviazaní obaja bývalí manželia, čo je nesporné zo zmluvy o sprostredkovaní
prevodu nehnuteľnosti, ktorú dňa 23.11.2006 uzatvorili so spoločnosťou M. P. Development, s.r.o.
obidvaja manželia ako záujemcovia, pričom provízia sprostredkovateľovi predaja bytu bola vyplatená z
kúpnej ceny za odpredaj nehnuteľnosti - bytu č.X, ktorý nesporne je súčasťou BSM. Správnosť výšky
provízie mal súd preukázanú z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 22.01.2007 medzi G. C. a A. B. C. ako

predávajúciminajednejstraneaM.B.aA.N.B.akokupujúcimivspojitostisozmluvouosprostredkovaní
prevodu nehnuteľnosti uzatvorenou dňa 23.11.2006, ktorou pre prípad predaja nehnuteľnosti za kúpnu
cenu 6.000.000,- Sk bola dohodnutá provízia vo výške 120.000,- Sk a pre prípad navýšenia kúpnej
ceny bolo dohodnuté navýšenie provízie o 50 % zo zvýšenej kúpnej ceny. Keďže kúpna cena bytu,za ktorú bol byt predaný novým vlastníkom bytu, predstavovala 6.200.000,- Sk, bola teda vyššia o
200.000,- Sk, mal sprostredkovateľ predaja nehnuteľnosti nárok na zvýšenie provízie o 50 % z tejto
sumy, teda o 100.000,- Sk. Dohodnutá provízia 120.000,- Sk tak bola dôvodne zvýšená na celkovú sumu

220.000,- Sk, ktorú mali povinnosť uhradiť obidvaja manželia. O túto sumu je preto potrebné znížiť kúpnu
cenu bytu za účelom vysporiadania kúpnej ceny medzi stranami, ktorú kúpnu cenu prevzala žalovaná.
Suma pre finančné vysporiadanie strán ohľadom tejto nehnuteľnosti tak predstavuje sumu 1.221.630,90
Sk/40.550,72 eur. Z tejto sumy je žalovaná povinná žalobcovi uhradiť 1, t. j. 20.275,36 eur. Zároveň vo
vzťahu k záväzku zo zmluvy

o financovaní bývania č.: 001/051086/05-001/000 uzatvorenej dňa 18.04.2005 medzi J. L. ako veriteľom
a B. C. a G. C. ako dlžníkmi, predmetom ktorej je financovanie investičného zámeru dlžníkov k
nehnuteľnosti - bytu č. X, suterén, priestor č. X/XX, -X. p. v F., H. J., súd prvej inštancie mal preukázané,
že z celkovej sumy určená na financovanie 4.671.000,- Sk, žalobca zo svojho vynaložil na splatenie
úveru sumu 441.759 Sk/14.663,71 eur. Z uvedenej sumy je žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť 1,
čo predstavuje 7.331,85 eur. Predmetom vyporiadania BSM bolo aj vyplatenie ceny diela spoločnosti

Ekonomické stavby s.r.o. za výkon inžinierskej činnosti a zhotovenie projektovej dokumentácie na
výstavbu rodinného domu v H. na pozemku parc. č. 482/5. Ku dňu zániku manželstva bol záväzok
vo výške 130.170,- Sk/4.320,85 eur. Z dohody o ukončení zmluvy o budúcej zmluve o dielo č. 89/03
uzatvorenej dňa 20.12.2005 medzi A. B. C. a G. C. ako budúcimi objednávateľmi a spoločnosťou
Ekonomické stavby s.r.o. ako budúcim zhotoviteľom súd zistil, že budúci objednávateľ požiadal

o ukončenie zmluvného vzťahu, ktoré budúci zhotoviteľ akceptuje s podmienkou úhrady doposiaľ
vzniknutých nákladov. Zmluvné strany konštatovali, že budúci objednávateľ na základe zmluvy o
budúcej zmluve o dielo doposiaľ uhradil na účet budúceho zhotoviteľa celkom sumu 170.000,- Sk,
budúcemu zhotoviteľovi vznikli náklady vo výške 202.244,- Sk. Budúci objednávateľ je povinný uhradiť
zmluvnú pokutu 50.000,- Sk (bez DPH), celkom 300.170,- Sk. Vzniknutý rozdiel vo výške 130.170,- Sk

uhradí budúci objednávateľ po vzájomnej dohode v 3 splátkach vo výške 43.309,- Sk, splatných do
31.01.2006, do 28.02.2006 a do 31.03.2006. Keďže k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve o dielo
č. 89/03 došlo za trvania manželstva, nadväzne na to súd prvej inštancie vyslovil záver, že pokiaľ
aj až v čase po zániku BSM dohodou uzatvorenou dňa 20.12.2005 so spoločnosťou Ekonomické
stavby s.r.o. ukončili účastníci zmluvy o budúcej zmluve o dielo č. 89/03 tento zmluvný vzťah, zo

záväzkov titulom tejto zmluvy boli manželia zaviazaní spoločne a nerozdielne. Záväzok strán vzniknutý
titulom Dohody o ukončení zmluvy o budúcej zmluve o dielo č. 89/03 uzatvorenej dňa 20.12.2005
vo výške 130.170,- Sk/4.320,85 eur v celom rozsahu uhradil žalobca, preto má nárok voči žalovanej
na zaplatenie polovice tejto sumy - 2.160,43 eur. Pokiaľ sa týka obchodného podielu v spoločnosti
KOGA Technologies, s.r.o., táto spoločnosť bola založená počas trvania manželstva dňa 16.06.2004.

Základné imanie spoločnosti v čase vzniku bolo 200.000,- Sk (splatené). BSM pre tieto účely nebolo
zrušené. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej dňa 02.07.2007 vyplynulo, že prevodca
p. G. C. previedla na nadobúdateľa G. H. celý svoj obchodný podiel vo výške 50 % v spoločnosti
KOGA Technologies, s.r.o. za dohodnutú sumu 1,- Sk. Podľa názoru súdu prvej inštancie je potrebné
na otázku oceňovania hodnoty obchodného podielu aplikovať ustálenú rozhodovaciu prax slovenských

súdov v zmysle aktuálnej slovenskej judikatúry, teda predmetom vyporiadania BSM je vždy všetko, čo
do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3 Cdo 56/2008). Nie je možné opomenúť zahrnúť do vyporiadania BSM aj obchodný podiel
v obchodnej spoločnosti, ktorý ku dňu zániku BSM patril do BSM a ktorý k tomuto dňu existoval.
Právny predpis ani judikatúra nepredpokladá, že by sa z vyporiadavania BSM vylúčilo čokoľvek (vrátane

obchodného podielu), čo existovalo a patrilo ku dňu zániku BSM do tohto spoluvlastníctva a následne
pri jeho vyporiadavaní už súčasťou BSM nebolo. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sa vychádza zo stavu obchodného podielu v dobe zániku BSM, t. j. ku dňu právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva, avšak z obvyklej ceny obchodného podielu v čase vyporiadania. Nie je
teda rozhodujúce, či žalovaná previedla po zániku manželstva (t. j. po zániku BSM) obchodný podiel na

inú osobu a v čase vyporiadania už nemala žiadny obchodný podiel v spoločnosti. Stav v čase zániku
BSM bol taký, že k tomuto dňu žalovaná bola spoločníčkou v spoločnosti
s ručením obmedzeným, mala teda obchodný podiel v spoločnosti, a tento obchodný podiel
k tomuto dňu patril do BSM. Skutočnosť, že obchodný podiel bol súčasťou masy BSM nerozporuje
ani jedna z procesných strán. Súd teda musí vychádzať zo stavu ku dňu zániku BSM, a preto

žiadna ďalšia okolnosť, ktorá po okamihu zániku BSM nastala, nie je pri vyporiadaní BSM a určení
hodnoty obchodného podielu relevantná. Iný postup by bol v prípade, pokiaľ by k prevodu obchodného
podielu došlo ešte pred zánikom BSM, teda ešte za trvania manželstva, takáto situácia však v tomto
prípade nenastala. Znaleckým posudkom vypracovaným spoločnosťou Patria s.r.o. Žilina bola určenávšeobecná hodnota obchodného podielu spoločnosti KOGA Technologies, s.r.o. ku dňu 13.10.2005
v celkovej výške 130.254,- eur, z toho obchodný podiel G. C. predstavuje 50 % = 65.127,- eur.
Žalobca má voči žalovanej nárok na 1/2 hodnoty obchodného podielu žalovanej v spoločnosti KOGA

Technologies, s.r.o., - 32.563,50 eur. Do masy BSM bola zahrnutá aj pôžička poskytnutá žalovanej
spoločnosťou KOGA Technologies, s.r.o. vo výške 2.480.000,- Sk. Medzi stranami bolo nesporné, že
po zániku BSM žalobca uhradil zo svojho z pôžičky KOGA Technologies, s.r.o. sumu 60.000,- Sk a
do zániku BSM vrátili strany z pôžičky spoločnosti KOGA Technologies, s.r.o. sumu 325.000,- Sk.
Medzi stranami bolo tiež nesporné, že po zániku BSM splatila zvyšok pôžičky vo výške 2.095.000,- Sk

žalovaná zo svojich finančných prostriedkov. Sporným bolo, aká suma z pôžičky poskytnutej žalovanej
od spoločnosti KOGA Technologies, s.r.o. bola použitá na prestavbu bytu č. X na G. I. O. XX J. F..
Po vykonanom dokazovaní mal okresný súd preukázané z predložených listinných dôkazov - faktúr a
dodacích listov, ako i z výpovede svedka A. G. G., vynaloženie nákladov na prestavbu bytu v zmysle
špecifikácie predloženej žalovanou, a to v celkovej výške 1.815.932,80 Sk. Vzhľadom na zaplatenie
pôžičky stranami sporu veriteľovi KOGA Technologies, s.r.o. do zániku BSM vo výške 325.000,- Sk je

potrebné odpočítať od preukázanej sumy použitej na prestavbu bytu v celkovej výške 1.815.932,80 Sk
túto sumu, na vysporiadanie pôžičky tak ostáva suma 1.490.932,80 Sk. Žalovaná má tak voči žalobcovi
nárok na zaplatenie 1/2 tejto sumy, čo predstavuje 24.744,95 eur. Medzi stranami bolo nesporné, že po
zániku BSM žalobca uhradil zo svojho z pôžičky KOGA Technologies, s.r.o. sumu 60.000,- Sk/1.991,60
eur, žalobca má tak voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 1/2 tejto sumy, čo predstavuje 995,80

eur. V konaní bolo preukázané, ako je konštatované v časti VII. rozsudku, že žalovaná po rozvode,
teda po zániku BSM dňa 13.12.2006 zaplatila žalobcovi sumu 5.410,61 eur (163.000,- Sk), z ktorej
sumy je žalobca povinný uhradiť žalovanej 1/2, čo predstavuje 2.705,30 eur. Celkom má žalobca
zaplatiť žalovanej sumu 31.890,28 eur (4.440,03 + 24.744,95 + 2.705,30). Žalovaná má celkom zaplatiť
žalobcovi sumu 86.555,47 eur (17.668,53 + 1.410,75 + 20.275,36 + 2.160,43 + 32.563,50 + 4.149,25

+ 995,80 + 7.331,85). Vyporiadací podiel z BSM, ktorý je tak žalovaná povinná uhradiť žalobcovi
predstavuje rozdiel týchto súm 54.665,19 eur. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol
v súlade s § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na čiastočný úspech strán tak, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

2. Voči citovanému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Vo vzťahu k prvému výroku
namietala jeho nedostatočné odôvodnenie súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho je nepreskúmateľný.
Súd prvej inštancie ustálil, že suma 250.000,- Sk bola požičaná obom manželom rodičmi žalobcu,
avšak bez odôvodnenia dospel k záveru, že preberateľom celej pôžičky sa stal žalobca. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že tento záväzok je premlčaný (splatnosť pôžičky bola do konca roku 2010),

vzhľadom k čomu mal byť tento záväzok prikázaný na úhradu obom stranám sporu v rovnakom pomere.
Na podporu uvedenej argumentácie poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 3Cz/6/1989
zo dňa 29.03.1989, ako aj na rozhodovaciu činnosť slovenských súdov. Pokiaľ ide o druhý výrok
napádaného rozsudku, nesúhlasila s uloženou povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 54.665,19 eur na
vyrovnanie podielu z vyporiadaného BSM. Súd prvej inštancie nesprávne zohľadnil platbu žalobcu vo

výške 4.320,85 eur v prospech spoločnosti Ekonomické stavby, s.r.o. v súvislosti s dohodou o ukončení
zmluvy o budúcej zmluve o dielo č. 89/03 zo dňa 20.12.2005. Žalovaná zdôraznila, že záväzok na
zaplateniesumy4.320,85eurnevznikolzozmluvyobudúcejzmluveodieloč.89/03aneexistovalkudňu
zániku BSM, ale vznikol až po zániku BSM, a to na základe Dohody o ukončení zmluvy o dielo č. 89/03 zo
dňa 20.12.2005. V konaní nebolo preukázané, že ku dňu zániku BSM tento záväzok existoval a či ku dňu

13.10.2005 vznikli spoločnosti náklady vo výške 202.244,-Sk bez DPH a či uvedené náklady boli strany
povinné zaplatiť podľa zmluvy o budúcej zmluve o dielo. Pokiaľ ide o ďalšiu zo zložiek vyporiadaného
BSM, ktorou je obchodný podiel žalovanej v spoločnosti KOGA Technologies, s. r. o. a ktorého hodnotu
ustálil súd prvej inštancie na sume 65.127,-eur na základe znaleckého posudku č. 21/2013, aj tu súd
prvej inštancie postupoval v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít,

pričom svoj odklon od rozhodovacej praxe v rozpore s ust. § 220 ods. 3 CSP nijako neodôvodnil.
Žalovaná zastáva názor, že nie je možné ignorovať právne názory odbornej právnickej obce, hoci
aj len názor Najvyššieho súdu ČR, a to aj vzhľadom k totožnosti právnej úpravy vyporiadania BSM
medzi slovenským a českým právnym poriadkom. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe, v prípade
ak v čase zániku BSM bol súčasťou masy BSM aj obchodný podiel jedného z manželov v spoločnosti

s ručením obmedzeným, ktorý bol následne v čase medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním prevedený
na tretiu osobu, stáva sa predmetom vyporiadania čiastka získaná za prevod obchodného podielu,
a to za predpokladu, že druhý z manželov sa nedovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, na
základe ktorého došlo k prevodu obchodného podielu v spoločnosti. V prejednávanej veci obchodnýpodiel nebol v čase vyporiadania súčasťou BSM strán sporu. Súd prvej inštancie nerešpektoval ani
ustálenú súdnu prax, podľa ktorej pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet BSM platí zásada,
podľa ktorej treba vychádzať zo stavu vecí ku dňu zániku BSM, avšak z ceny, ktorú majú veci

v čase ich vyporiadania. Inak by bol jeden z manželov nepomerne zvýhodnený alebo znevýhodnený
oproti druhému, pretože vychádzaním z ceny v čase zániku BSM by sa podstatne popieral trhový
systém. Znaleckým posudkom č. 21/2013 však bola určená všeobecná hodnota obchodného podielu
žalovanej v spoločnosti KOGA Technologies, s.r.o. ku dňu 13.10.2005. a teda zaradil do masy BSKM
hodnotu obchodného podielu žalovanej v spoločnosti KOGA Technologies, s.r.o. určenú nie k momentu

vyporiadavania, ale ku dňu zániku BSM. Súd prvej inštancie tak vychádza z hodnoty, ktorú mal obchodný
podiel viac ako jedenásť rokov pred okamihom vyporiadania BSM a na základe znaleckého posudku
vypracovaného takmer 4 roky pred vyhlásením rozsudku, ktorý došlo k vyporiadaniu BSM. Nesúhlasila
ani s tvrdením okresného súdu, že strany nenavrhli na skutočnosť ocenenia obchodného podielu
vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, ani nepredložili dôkazy spochybňujúce správnosť
znaleckého posudku. Žalovaná spochybnila znalecký posudok na pojednávaní dňa 26.03.2014 a dňa

01.02.2017. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam aj ohľadne platby žalovanej v prospech
žalobcu vo výške 5.410,61 eur. Táto platba sa neviazala k úhrade zo žiadnych pasív strán sporu, na
ktorú by bola povinná aj žalovaná, ale jednalo sa o čiastočné plnenie žalovanej titulom vyporiadania
BSM strán sporu, preto mal byť správne vyporiadací podiel žalobcu ponížený o túto sumu v celosti.
Napokon žalovaná poukázala aj na to, že súd prvej inštancie rozhodnutie o predlžení paričnej lehoty

náležite neodôvodnil. Z týchto dôvodov odvolateľka navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštanciezmenil tak,žepreberateľomzáväzkuzozmluvyopôžičkesastávažalobcarozsahu1žalovaná
v rozsahu 1 a na vyrovnanie podielu z vyporiadaného BSM je povinná zaplatiť žalovaná žalobcovi sumu
13.086,72 eur, prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd postupoval správne
v súlade s návrhom žalobcu, aby záväzok z pôžičky bol vyporiadaný tak, že mu zostane a polovicu z
tohto záväzku mu vyplatí žalovaná. Takýto spôsob vyporiadania nie je neobvyklý, obzvlášť za situácie,
že aj všetky zvyšné záväzky, ktoré boli predmetom vyporiadania v tomto spore (spolu 5 úverov) uhradil

výlučne žalobca. Čo sa týka námietky premlčania, táto nikdy nebola v priebehu sporu namietaná. Tento
záväzok bol žalovanou namietaný iba výlučne
z hľadiska povahy záväzku (pôžička/dar). Žalovanou nikdy nebolo namietané premlčanie. Okrem toho
žalobca o behu premlčacej doby vedel a bol pripravený na túto námietku reagovať, keby bola vznesená,
pretože doba splatnosti pôžičky bola dvakrát predlžená dodatkami k zmluve, a to dodatkom z 27.11.2010

do konca roka 2015 a dodatkom
z 11.12.2015 do konca roka 2018. Pokiaľ ide o záväzok Ekonomické stavby – zhotovenie projektovej
dokumentácie 130.170,- Sk (4.320,85 eur), trval na tom, že záväzok vznikol počas trvania manželstva
z dôvodu vypracovania projektovej dokumentácie na výstavbu rodinného domu v H.. V spore bolo
preukázané, že pozemok bol následne predaný, to však nič nemení na skutočnosti, že projektová

dokumentácia bola vyhotovená a z toho dôvodu ju bolo potrebné uhradiť. Taktiež by nebol vznikol
nárok na zmluvnú pokutu, pokiaľ by zmluva bola dodržaná. Keď aj v spore nebola predložená zmluva
o budúcej zmluve, nemá táto skutočnosť za následok, že záväzok neexistoval a že by nevznikol počas
trvania manželstva. Jednalo sa o spoločný záväzok. Teda pokiaľ žalobca po zániku manželstva uhradil
spoločnosti Ekonomické stavby sumu 130.000,- Sk, hradil tak financie zo svojho na spoločný záväzok

a má nárok na jeho vyporiadanie. K odvolacej argumentácii žalovanej týkajúcej sa obchodného podielu
vo firme KOGA Technologies, s.r.o., v tejto súvislosti žalobca zotrval na svojom stanovisku zo dňa
04.05.2012, pričom vychádzal z gramatického výkladu ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka,
ktoré má jednoznačne na mysli také právne úkony, ktoré sa týkajú spoločnej veci a navyše musia byť
vykonané manželmi, z čoho jednoznačne vyplýva, že takýto právny úkon musel byť vykonaný počas

trvania manželstva a nie po jeho zániku. Takýto výklad má aj svoju logiku, keďže vychádza z postavení
manželov ako rovnocenných partnerov v manželskom zväzku, v ktorom môžu aj určité veci ovplyvňovať
a mať na nich dosah. Zatiaľ čo po zániku manželstva túto pozíciu strácajú. Okrem toho obchodný podiel
má svoju špecifiku, nakoľko (okrem iného) aj na nakladanie sním sa aplikujú ustanovenia špeciálneho
hmotnoprávneho predpisu Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo 9/97

platí, že do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov
počas trvania manželstva a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Pričom v poznámke tohto rozhodnutia
je uvedené, že sa jedná o ďalší krok k postupnej zmene aplikačnej praxe v prospech meniacich
sa vzťahov v trhovom hospodárstve. Plné rešpektovanie týchto princípov a zabezpečenie rovnostipráv a povinností postavenia účastníkov občianskoprávnych vzťahov zabezpečí iba také vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom v danom okamihu vyporiadania budú práva a
povinnosti zodpovedať majetkovým hodnotám, za ktoré je možné v danom mieste a čase tieto práva

(povinnosti) nadobudnúť, tržným hodnotám. S poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 168/2005
je potrebné uviesť, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria aj iné majetkové práva.
Spoločným atribútom všetkého, čo patrí do BSM je ich majetková hodnota. Obchodný podiel predstavuje
účasť spoločníka v spoločnosti a z nej plynúce práva a povinnosti. Obchodný podiel je majetkovým
právom oceniteľným, je hodnotou, ktorá je obchodovateľná. Takú povahu má už od svojho vzniku bez

ohľadu na to, či nastane situácia predpokladaná v § 61 ods. 2 a 4 Obchodného zákonníka. Z uvedeného
vyplýva, že obchodný podiel nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných
prostriedkov sa stáva súčasťou BSM. Nemožno však opomenúť, že cena obchodného podielu by mala
byť stanovená tzv. obvyklou cenou (trhovou alebo všeobecnou). Podľa dovolacieho súdu iba takýto
záver môže mať atribút spravodlivého vyporiadania BSM. Takúto cenu stanovil aj znalecký posudok. Je
pravdou, že cena bola stanovená k 13.10.2005. Sám znalec sa však

k posudku vyjadril, že sa v prevažnej miere jednalo o pohľadávky, ktorých hodnota časom neklesá. Bolo
by problematické oceňovať obchodný podiel v čase ukončenia súdneho konania, ktoré môže trvať a aj
trvá až niekoľko rokov, v danom prípade 9 rokov. Aplikácia ust. § 145 OZ o potrebnom súhlase druhého
manžela na nakladanie s "nie bežnou spoločnou vecou" a napadnutie relatívnej neplatnosti právneho
úkonu by prichádzala do úvahy

v prípade, keby právny úkon vykonal manžel počas trvania manželstva a nie po jeho zániku a okrem
toho by muselo ísť o právny úkon, ktorý druhý z manželov môže napadnúť neplatnosťou. Podľa
hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka je nesporné, že do BSM patrí všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva. Počas trvania
manželstva žalovaná nesporne nadobudla obchodný podiel v spoločnosti KOGA Technologies, s.r.o.

Podľa rozhodnutia sp. zn. 6 Obdo 30/2009 pokiaľ ide o rozsah práv a povinností , ktorým disponuje
manžel z titulu účasti v spoločnosti
s ručením obmedzeným, je potrebné vychádzať z Obchodného zákonníka. Spoločníkom tejto
spoločnosti je výhradne ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu. Preto nikto iný ako spoločník,
nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu za podmienok

ustanovených v § 115 Obchodného zákonníka a podmienky prevodu ovplyvňovať. Z tohto jednoznačne
vyplýva, že druhý z manželov nemôže zasahovať do obchodnoprávnych vecí druhého manžela –
spoločníka a nemôže napadnúť relatívnou neplatnosťou tento prevod, nakoľko k tomu nemá zákonný
predpoklad. Žaloba o napadnutie neplatnosti právneho úkonu pre nesúhlas druhého manžela by nebola
byť úspešná (viď R NS SR sp. zn. 6 Obdo 30/2009). Zároveň žalobca poukázal na to, že žalovanej

boli vyplatené podiely na zisku za rok 2004 a za rok 2005 súhrne až v roku 2006 a to v celkovej sume
2.929.000,- Sk (1.441.000,- Sk za rok 2004 a 1.488.000,- Sk za rok 2005). Mal za to, že účelovo došlo k
výplate podielu na zisku za rok 2004 až v roku 2006 (nie už v roku 2005), aby sa tak stalo až po zániku
manželstva a táto suma už nebola predmetom vyporiadania. Spoločnosť KOGA mala v tom čase (v roku
2005) dostatok voľných finančných prostriedkov na účte, ktoré mohla žalovanej vyplatiť ako podiel na

zisku za rok 2004, na časť ktorých by mal žalobca pri vyporiadaní jednoznačne nárok, pokiaľ by boli
vyplatené ešte v roku 2005. Tieto prostriedky mohli byť použité na rekonštrukciu bytu. Tým, že by boli
spotrebované počas trvania manželstva, neboli by predmetom vyporiadania. Namiesto toho spoločnosť
poskytla žalovanej tieto finančné prostriedky formou pôžičky, ktorá sa stala ako spoločné pasívum
predmetomvyporiadania,naktoromsamusípodieľaťajžalobca.Pričomžalobcanemalosohznásledne

vyplateného podielu na zisku, ktorý si celý ponechala žalovaná. Čo sa týka úhrady sumy 5.410,61 eur,
ktorúuhradilažalovanážalobcovi13.12.2006.Súdvtejtootázkerozhodolsprávne,nakoľkotátosumasa
týkala prejednávanej veci, bola žalovanou deklarovaná ako úhrada z vlastných prostriedkov. V opačnom
prípade by sa jej vrátenia musela žalovaná domáhať osobitne z titulu bezdôvodného obohatenia v
dvojročnej premlčacej dobe.

4. Žalovaná sa s uvedeným vyjadrením žalobcu nestotožnila. Pokiaľ ide o prvý výrok, z vykonaného
dokazovania vyplýva, že neboli žiadne dodatky k zmluve o pôžičke zo dňa 08.06.2003. Tento záväzok je
premlčanýamalbyťprikázanýnaúhraduobomstranámsporuvrovnakompomere.Pokiaľideozáväzok
voči spoločnosti Ekonomické stavby s.r.o., žalovaná trvala na tom, že tento záväzok na zaplatenie

130.170,- Sk neexistoval ku dňu zániku BSM strán sporu. Nebolo hodnoverne preukázané, či ku dňu
13.10.2005 vznikli spoločnosti Ekonomické stavby s. r.o. náklady vo výške 202.244,- Sk bez DPH a či
boli uvedené náklady povinné strany zaplatiť podľa zmluvy o budúcej zmluve o dielo č. 89/2003. Záväzok
na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol stranám sporu až po zániku BSM, a to nie na základe zmluvyo budúcej zmluve o dielo č. 89/2003, ale na základe dohody o ukončení zmluvy o budúcej zmluve
o dielo č. 89/03 zo dňa 20.12.2005. Pokiaľ ide o obchodný podiel v spoločnosti KOGA Technologies,
s.r.o. žalovaná poukazovala na rozhodovaciu prax súdov, ktoré zaujali názor, že v prípade, ak v čase

zániku BSM bol súčasťou masy BSM obchodný podiel jedného z manželov v spoločnosti s ručením
obmedzeným, ktorý bol následne v čase medzi zánikom BSM a jeho vyporiadavaním prevedený na tretiu
osobu, stáva sa predmetom vyporiadania čiastka získaná za prevod obchodného podielu. Žalovaná
opätovne poukázala na judikatúru súdov v ČR. Tvrdenia žalobcu vo vzťahu k vyplateným podielom na
zisku, považovala za nepreukázané, ničím nepodložené tvrdenia žalobcu.

5. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovanej rozsudkom z 30. apríla 2019 sp. zn.
11Co/237/2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami zmenil
tak, že preberateľmi záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2003 vo výške 8.289,50 eur sa stávajú
žalobca v 1 a žalovaná v 1 (prvý výrok); na vyrovnanie podielu
z vyporiadaného BSM je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 47 810,63 eur do 30 dní po

právoplatnosti tohto rozsudku (druhý výrok) s tým, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania (tretí výrok). V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd
konštatoval, že žalovaná v odvolaní namietala nesprávny spôsob vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo strany súdu prvej inštancie, spornými a teda predmetom odvolania ostali
tieto položky zahrnuté do masy BSM: záväzok zo Zmluvy

o pôžičke z 9. júna 2003, záväzok z Dohody o ukončení Zmluvy o budúcej zmluve o dielo č. 89/2003 z
20. decembra 2005, suma 5410,61 eur a obchodný podiel žalovanej v spoločnosti KOGA Technologies,
s.r.o. Odvolací súd ďalej v odôvodnení mimo iného skonštatoval, že pokiaľ súd prvej inštancie zahrnul
do masy BSM pri jeho vyporiadaní aj hodnotu tohto obchodného podielu a vzhľadom k tomu, že
došlo k jeho prevodu, určil, že predmetom vyporiadania bude jeho hodnota určená ku dňu zániku

BSM, postupoval správne. Iný spôsob usporiadania vzájomných pomerov strán sporu ako bývalých
manželov by odporovalo spravodlivému usporiadaniu veci. Len takýto výklad je dostatočne šetrným
ku všetkým účastníkom konania i z pohľadu naplnenia štandardov spravodlivého usporiadania vecí
a nezneužívania práv. Pokiaľ by súd akceptoval argumentáciu žalovanej, podľa ktorej pri vyporiadaní
obchodného podielu je potrebné vychádzať zo sumy, za ktorú došlo k jeho prevodu, súd by odobril

špekulatívne prevody obchodných podielov na iné osoby, ku ktorým by došlo v období medzi zánikom
BSM a jeho vyporiadaním, za neprimerane nízke ceny
v úmysle vyhnúť sa spravodlivému vyrovnaniu v rámci vyporiadania BSM, ako tomu bolo aj v
tomto prípade. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že hodnota obchodného podielu žalovanej
predstavovala 130.254 eur (ku dňu zániku BSM), potom suma 1.-Sk, za ktorú bol obchodný podiel

prevedený je nesporne zneužitím práva a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu. V ďalšej
časti odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd označil za nedôvodnú odvolaciu argumentáciu žalovanej
týkajúcu sa dovolania relatívnej neplatnosti zmluvy
o prevode obchodného podielu v tom, že pokiaľ sa nikto jej neplatnosti nedovolá, je zmluva platná a
predmetom vyporiadania BSM bude čiastka dohodnutá za prevod obchodného podielu. Pri oceňovaní

obchodného podielu patriaceho do BSM sa vychádza z jeho stavu
v dobe zániku BSM, avšak z jeho ceny v dobe vyporiadania. V súdenej veci však z dôvodu
prevodu obchodného podielu nebolo možné určiť jeho všeobecnú hodnotu v čase vyporiadania. Keďže
znaleckým posudkom vypracovaným spoločnosťou Patria s.r.o. Žilina bola určená všeobecná hodnota
obchodného podielu ku dňu zániku BSM v celkovej výške 130 254 eur, podiel pripadajúci žalovanej

podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje 65 127 eur.

6. Proti druhému výroku rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie,
v ktorom žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu
v druhom a treťom výroku i rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami zrušil a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 6Cdo/177/2019-1058 rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. apríla
2019 sp. zn. 11Co/237/2018 zrušil a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie.

7.1 Dovolací súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že hoci sa odvolací súd stotožnil s konečným
záverom súdu prvej inštancie o stanovení všeobecnej hodnoty obchodného podielu ku dňu zániku BSM,
avšak na základe odlišných právnych úvah. Kým súd prvej inštancie pri riešení tejto právnej otázky
v podstate vylúčil význam zmluvy o prevode obchodného podielu, na rozdiel od toho odvolací súdsprávnosť svojej právnej argumentácie založil (práve) na jej právnom hodnotení z pohľadu viacerých
právnych inštitútov a právnych princípov (zneužitie práva, konanie v rozpore s dobrými mravmi,
spravodlivosti, resp. spravodlivého usporiadania veci), pritom sa na rozdiel od súdu prvej inštancie

nemohol vyhnúť zohľadneniu (hodnoteniu) tých skutkových okolností prípadu, ktoré boli nevyhnutné pre
takéto právne posúdenie veci. Ide o celý rad skutkových okolností vyplývajúcich zo zmluvy o prevode
obchodného podielu [tiež o výške dohodnutej ceny, dobe jej uzavretia, prejavov vôle zmluvných strán,
(ne)platnosti zmluvy a iné]. V súvislosti s vyššie uvedenou dovolacou námietkou dovolateľky je potrebné
skonštatovať, že pokiaľ odvolací súd dospel

kzáveru,žeuzavretímzmluvyoprevodeobchodnéhopodielumalodôjsťnastranežalovanejk„zneužitiu
práva“, v dôsledku čoho bolo potrebné prikloniť sa k názoru o určení hodnoty obchodného podielu ku
dňu zániku BSM, bolo jeho povinnosťou označiť právny predpis, na základe ktorého bol tento „nový“
názor (o zneužití práva žalovanou) prijatý a umožniť jej zaujať k nemu vlastné stanovisko. Rovnaké
právo i možnosť vyjadriť sa k prípadnému stanovisku žalovanej mal mať i žalobca. Za situácie, kedy
síce rovnaký právny názor je zdôvodnený novými právnymi argumentami vyžadujúcimi si zistenie takých

skutočností, na ktoré sa doposiaľ dokazovanie cielene nezameralo, čo je aj tento prípad (pritom nie
je rozhodujúce, či z doposiaľ vykonaných dôkazov mohli byť niektoré skutočnosti zistené, pokiaľ ich
súd prvého stupňa nehodnotil, lebo ich nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie), je potrebné, aby
odvolací súd zopakoval a prípadne i doplnil dokazovanie spôsobom, ktorým sporovým stranám vytvorí
priestor na vyjadrenie sa k takému dokazovaniu i s možnosťou navrhovať ďalšie dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení a zároveň uviedol i právny predpis, na základe ktorého vec bude posudzovať tak, aby
strany mali možnosť
knemuzaujaťsvojestanovisko.Zdôvodovuvedenýchvyššiedospeldovolacísúdkzáveru,žedovolanie
žalovanej je nielen prípustné (§ 420 písm. f/ CSP), ale tiež dôvodné, lebo sa
v ňom opodstatnene namieta, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby mohla

uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8. Krajský súd následne rozhodol druhým svojím rozsudkom zo dňa 27. júla 2021 tak, že rozsudok súdu
prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami vo výroku, ktorým súd rozhodol, že preberateľom

záväzku zo zmluvy o pôžičke sa stáva žalobca, zmenil tak, že preberateľmi záväzku zo Zmluvy
o pôžičke zo dňa 08.06.2023 vo výške 8.298,50 eur sa stávajú žalobca v 1/2 a žalovaná v 1/2.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu
z vyporiadaného BSM sumu 54.665,19 eur zmenil tak, že na vyrovnanie podielu z vyporiadaného
BSM je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 47.810,63 eur do 30 dní po právoplatnosti tohto

rozsudku. Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho
konania. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že sporné medzi stranami ostali, a teda sú predmetom
odvolacieho prieskumu, nasledujúce položky zahrnuté do masy BSM: záväzok zo Zmluvy o pôžičke zo
dňa 09.06.2003, záväzok z Dohody o ukončení Zmluvy o budúcej zmluve o dielo č. 89/2003 (ďalej len
„ZoBZ“) uzatvorenej dňa 20.12.2005, suma 5.410,61 eur, obchodný podiel žalovanej spoločnosti KOGA

Technologies, s.r.o.. Pokiaľ ide o pôžičku poskytnutú rodičmi žalobcu na nákup pozemku v k. ú. H. vo
výške 250.000,- Sk, ktorá nebola splatená, súd potom, čo výsledky dokazovania nasvedčovali tomu, že
dlh je premlčaný, prihliadol na uvedenú skutočnosť a záväzok ponechal ako spoločný obom bývalým
manželom. Ďalšou spornou vyporiadavanou položkou je záväzok strán sporu z Dohody o ukončení
Zmluvy o budúcej zmluve o dielo č. 89/2003 zo dňa 20.12.2005 (ďalej len ,,ZoBZ“). V zmysle tejto

dohody žalobca vyplatil spoločnosti Ekonomické stavby, s.r.o. sumu 130.170,- Sk. Nemožno sa stotožniť
s argumentáciu žalovanej, že zo Zmluvy o budúcej zmluve o dielo žiaden záväzok nevznikol a ani ku
dňu zániku BSM neexistoval, ale záväzok na zaplatenie vznikol až na základe Dohody o ukončení
ZoBZ. Aj podľa názoru odvolacieho súdu išlo o platbu súvisiacu so Zmluvou o budúcej zmluve o dielo č.
89/2003, ktorú uzatvorili obaja manželia a ktorej predmetom bolo vyhotovenie projektovej dokumentácie

k rodinnému domu. Keďže z dôvodu rozvodu manželstva došlo k predčasnému zrušeniu tejto zmluvy,
Dohodou o ukončení ZoBZ podpísanou oboma sporovými stranami, bolo ich povinnosťou zaplatiť
zmluvnú pokutu 50.000,- Sk, ako aj náklady vynaložené spoločnosťou. I keď Dohoda bola podpísaná
až po zániku manželstva, bola podpísaná oboma bývalými manželmi a nesporne ide o dohodu, ktorá
má akcesorickú povahu k ZoBZ, od ktorej závisí a nesporne sa jej obsah odvíjal od ZoBZ. Keby nedošlo

počas trvania manželstva k uzatvoreniu ZoBZ, nedošlo by ani k uzatvoreniu Dohody o ukončení tejto
ZoBZ z dôvodu zániku manželstva. Touto zmluvou sa len vyporiadava záväzok bývalých manželov
z pôvodnej zmluvy o dielo. Pokiaľ teda žalobca zaplatil z titulu Dohody o ukončení ZoBZ sumu 4.320,78
eur, je povinná žalovaná zaplatiť mu na vyrovnanie polovicu z tejto sumy, t. j. 2.160,43 eur. So záveromsúduprvejinštanciesapretoodvolacísúdstotožnil. Spornoumedzistranamivodvolacomkonaníostala
aj otázka povahy sumy 5.410,61 eur. Žalovaná zaplatenie tejto sumy na účet žalobcu dňa 13.12.2006
preukázala, pričom tvrdila, že ide o čiastočné plnenie v prospech žalobcu titulom vyporiadania BSM. Aj

podľanázoruodvolaciehosúdusúdprvejinštancietútosumunesprávnerozdelilmedziobestranysporu.
Povaha uvedenej sumy nebola žalobcom popretá. Odvolací súd od sumy, ktorú je povinná žalovaná
zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu z vyporiadaného BSM, odpočítal v celej výške sumu 5.410,61
eur. Ďalšou spornou položkou, ktorá bola riešená aj dovolacím súdom, bola otázka vyporiadacej hodnoty
obchodného podielu v spoločnosti KOGA Technologies, s.r.o. Je nepochybné, že spoločnosť KOGA

Technologies,s.r.o.bolazaloženázatrvaniamanželstva.Spoločníčkousastalažalovaná.Kudňuzániku
BSM obchodný podiel existoval a ako iná majetková hodnota preto musí byť hodnota obchodného
podielu zahrnutá do masy BSM. Zároveň je nesporné, že v období po zániku manželstva a BSM, ku
ktorému došlo 13.10.2005, avšak ešte pred vyporiadaním BSM žalovaná previedla Zmluvou o prevode
obchodného podielu zo dňa 02.07.2007 svoj obchodný podiel spoločnosti na dovtedajšieho spoločníka
G. H.. Cena za obchodný podiel predstavovala sumu 1,- Sk. Zodpovedá ustálenej judikatúre vyšších

súdnych autorít, že ak jeden z manželov za trvania manželstva nadobudne z prostriedkov patriacich
do BSM obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, stáva sa takto získaný majetok zo
zákona súčasťou BSM. Cena obchodného podielu by mala byť stanovená tzv. obvyklou cenou. Pokiaľ
ide o otázku ocenenia obchodného podielu patriaceho do BSM, vychádza sa z jeho stavu v dobe
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak z jeho ceny či cenových relácií platných v dobe

vyporiadania. Uvedené však platí iba za predpokladu, že ku dňu vyporiadania BSM je oprávneným
vo vzťahu k obchodnému podielu aspoň jeden z manželov. Pokiaľ v čase vyporiadania BSM patrí
obchodný podiel tretej osobe, takéto ocenenie je vylúčené. Žalovaná sa dovolávala aplikácie pravidla,
ktoré vyvodzuje z judikatúry českých súdov, že ak došlo k prevodu veci/práva v čase medzi zánikom
a vyporiadaním BSM, je potrebné vychádzať z ceny, za ktorú vec bola prevedená. Takýto postup však

v zmysle českej judikatúry prichádzal do úvahy iba za predpokladu, že obchodný podiel bol prevedený za
cenu obvyklú, t. j. za cenu, za ktorú bolo možné prevod v danom mieste a čase uskutočniť. Aby teda súd
mohol vychádzať z prevodnej ceny obchodného podielu, ktorá predstavovala sumu 1,- Sk, musel by mať
preukázané, že ide o obvyklú cenu. Takéto skutočnosti však v konaní preukázané neboli. Ak žalovaná
tvrdila, že cena 1,- Sk zodpovedala v danom čase a mieste stavu spoločnosti, ktorej obchodný podiel sa

prevádzal, zaťažovalo ju dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutočností. Žalovaná však žiadne
dôkazy v konaní nenavrhla. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo určiť vyporiadaciu cenu obchodného
podielu. Za týmto účelom nariadil súd prvej inštancie znalecké dokazovanie. Znaleckým posudkom
vypracovaným spoločnosťou PATRIA s. r. o. Žilina, bola určená všeobecná hodnota obchodného podielu
žalovanej spoločnosti KOGA Technologies, s. r. o. na sumu 65.127.- eur. Znalec vychádzal zo stavu

obchodného podielu ku dňu zániku BSM. Svoje závery na pojednávaní primerane zdôvodnil, objasnil
a poukázal na to, že v prevažnej časti boli oceňované pohľadávky, ktorých hodnota časom neklesá.
Pokiaľ sa žalovaná nestotožňovala so závermi znaleckého posudku, mala možnosť navrhnúť vykonanie
dôkazu - nariadenie ďalšieho znaleckého posudku, resp. sama takýto znalecký posudok predložiť.
Žalovaná však v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, do vyhlásenia uznesenia o skončení

dokazovania, vykonanie takéhoto dôkazu nenavrhla. Prvostupňový súd nemal povinnosť ani oprávnenie
z úradnej povinnosti nariaďovať vykonanie ďalšieho, prípadne kontrolného znaleckého posudku. Jeho
povinnosťoubolovyporiadaťbezpodielovéspoluvlastníctvomanželov.Vychádzajúczdôkazov,ktoréboli
v konaní vykonané, súd prvej inštancie potom správne, zvážiac procesnú situáciu v konaní, vychádzal
z hodnoty obchodného podielu tak, ako ho určil znalecký posudok. V uvedených súvislostiach odvolací

súd poukazuje, že neboli splnené podmienky na vykonanie nových dôkazov v odvolacom konaní,
vychádzajúc z ustanovenia § 366 CSP, kedy prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací
súd potom vychádzal z hodnoty obchodného podielu tak, ako ju stanovil súd prvej inštancie (v tejto
časti má rozsudok odvolacieho súdu potvrdzujúci charakter). Výrok o trovách prvoinštančného, ako aj
odvolacieho a dovolacieho konania sa opiera o vyššie citované ustanovenia. Vzhľadom na čiastočný
úspech oboch strán v konaní odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov

prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania.

9. Voči citovanému rozsudku krajského súdu podala žalovaná dovolanie, v ktorom žiadala, aby dovolací
súd rozsudok odvolacieho súdu v druhom a treťom výroku, i rozsudok súdu prvej inštancie v spojenís opravnými uzneseniami zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Navrhla tiež odložiť vykonateľnosť odvolacieho rozhodnutia.

9.1 Prípustnosť dovolania odôvodnila poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a)
a b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).

9.2 V odôvodnení dovolania konkretizovala, že všetky dovolacie dôvody v dovolaní dopadajú na
rozsudok odvolacieho súdu len vo vzťahu k položke „obchodný podiel žalovanej v spoločnosti KOGA

Technologies, s.r.o.“.

9.3 Dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP odôvodnila porušením kasačnej záväznosti rozhodnutia
dovolaciehosúdutým,žeodvolacísúdvyslovilprávnyzáver,žehodnotaobchodnéhopodielusasprávne
stanovila ku dňu zániku BSM a nie ku dňu jeho vyporiadania, lebo tento v čase vyporiadania už nebol v
dispozícii jedného z bývalých manželov. Podľa názoru dovolateľky pre takýto právny názor bolo potrebné

zistiť skutočnosti, ktoré doposiaľ neboli predmetom dokazovania. Odvolací súd dokazovanie neopakoval
ani ho nedoplnil. Dovolateľka tiež namieta správnosť právneho záveru odvolacieho súdu o neunesení jej
dôkazného bremena ohľadom opodstatnenosti odplaty 1,- Sk za prevod obchodného podielu. Odvolací
súd prekvapivo zaujal právny názor, že hodnotu obchodného podielu určuje k okamihu zániku BSM.

9.4 V odôvodnení dovolania, ktorého prípustnosť vyvodila z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP,
dovolateľka uviedla, že predmetom vyporiadania BSM je podľa názoru odvolacieho súdu hodnota
obchodného podielu určená ku dňu zániku BSM. Týmto nesprávnym riešením sa odvolací súd odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorú reprezentujú najmä rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/168/2005, R 27/2007, R 42/1972. V zmysle nich pri ocenení

obchodného podielu patriaceho do BSM sa podľa zaužívanej praxe vychádza z jeho stavu, (ktorý je
určený jeho kvalitou a kvantitou) v danom čase v dobe zániku BSM, z jeho ceny či cenových relácii
platných v dobe vyporiadania. Svoj odklon odvolací súd náležite neodôvodnil. Dovolateľka ďalej uviedla,
že odvolací súd riešil právnu otázku, čo má byť predmetom vyporiadania
v prípade, ak medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním dôjde k prevodu obchodného podielu, dospel

k nesprávnemu záveru, že predmetom vyporiadania je hodnota obchodného podielu určená ku dňu
zániku BSM. Správne mala byť riešená otázka odvolacím súdom tak, že ak došlo k platnému prevodu
obchodného podielu (v období po zániku BSM a pred vyporiadaním BSM) do vyporiadania nemožno
zahrnúť majetkovú hodnotu obchodného podielu, ale len hodnotu prevodom zaň získanú. Tým sa
odvolacísúdodklonilodustálenejrozhodovacejpraxedovolaciehosúdu(Cpj86/1971,R42/1972,NSSR

6Obdo/30/2009, 2Cdo/9/97). Svoj odklon dôkladne a presvedčivo nevysvetlil.

9.5 V odôvodnení dovolania, ktorého prípustnosť vyvodila z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP,
dovolateľka podmieňuje jej neúspechom pri dovolacom dôvode v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP pre
prípad neexistencie odklonu a preto uviedla, ako doposiaľ dovolacím súdom neriešenú právnu otázku v

znení: „Aká majetková hodnota je predmetom vyporiadania v prípade, ak bol obchodný podiel, jedného
z bývalých manželov patriaci do BSM ku dňu jeho zániku, platne prevedený na tretiu osobu po zániku
BSM a pred jeho vyporiadaním; teda či má byť predmetom vyporiadania BSM peňažná suma získaná
za jeho prevod“. Podľa názoru dovolateľky v prípade platného prevodu obchodného podielu (v období
po zániku avšak pred vyporiadaním BSM), do vyporiadania možno zahrnúť len majetkovú hodnotu

(peňažnú čiastku) prevodom získanú.

10. Žalobca navrhol dovolanie ako neopodstatnené zamietnuť.

11. Dovolací súd svojím uznesením pod sp. zn. 9Cdo/95/2022 zo dňa 27. marca 2024 zrušil rozsudok

Krajského súdu v Žiline z 27. júla 2021 sp. zn. 11Co/91/2020 a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie.
11.1 Dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je dôvodné v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm.
a) CSP, lebo sa v ňom opodstatnene namieta, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil.

11.2 Odvolací súd pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z rozhodného právneho názoru, že ak v

čase po zániku a do vyporiadania BSM bol obchodný podiel prevedený na tretiu osobu, je potrebné
vychádzať z jeho hodnoty v čase zániku BSM. Iné názory žalovaného
v dôsledku toho nepovažoval za správne.11.3 Zásadným protiargumentom, na ktorom dovolateľ konštituoval svoju právnu otázku, je, že v prípade
takého prevodu obchodného podielu sa má vychádzať z jeho ceny (ako hodnoty získanej za prevod).

11.4 Z hľadiska uvedeného právne otázky ohľadom hodnoty obchodného podielu viažuce sa k okamihu
vyporiadaniaBSMpretotokonanie(zatiaľ)strácajúsvojzásadnýprávnyvýznam,apretoichvymedzenie
nezodpovedá zákonu (§ 432 CSP).

11.5Podľanázorudovolaciehosúdu,akdošlokprevoduobchodnéhopodielupozánikuBSMavšakpred

vyporiadaním BSM, potom samotný obchodný podiel netvorí masu BSM a tak vo výroku o vyrovnaní
podielov sa zohľadní čiastka získaná za prevod obchodného podielu. Ak by sa jednalo o neplatný
právny úkon nakladania stáva sa obchodný podiel predmetom vyporiadania BSM v zmysle zásady, že
pri stanovení ceny veci pre účely vyporiadania BSM sa vychádza z ceny veci v dobe vyporiadania, avšak
z jej stavu v dobe zániku BSM. Táto všeobecná zásada pre oceňovanie vysporiadavaného BSM bola
vyjadrená už v stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR k výkladu ustanovení

občianskeho zákonníka o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, publikovanému
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 42, ročník 1972, R 2/1970, R 42/1972 a
neskoršie potvrdená judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj napr. R 27/07, Zo
súdnej praxe 25/98 č.3, 4Cdo/110/2011, 7MCdo/1/2011, 7Cdo/9/2012, 2Cdo/8/2007, 3Cdo/174/2012,
3Cdo/343/2014, 6Cdo/53/2019). Obchodný podiel

v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania
manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predstavuje
majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vyporiadava. Pri oceňovaní obchodného podielu v spoločnosti
s ručením obmedzeným v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza

z jeho stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva, avšak z obvyklej ceny v dobe vyporiadania (R 27/07).

11.6Odvolacísúdnedospelkzáveruoneplatnostiúkonuoprevodeobchodnéhopodielu,pretonemožno
považovať za správny jeho záver o určení hodnoty obchodného podielu
k zániku BSM, keď odkaz súdu na argument o jeho nadobudnutí treťou osobou, by skôr svedčil o

potvrdeníplatnostitakéhoprevoduatedazohľadneníčiastkyzískanejzaprevodobchodnéhopodielu,čo
zakladá nesprávnosť jeho názoru. Na uvedenom - či ide o (ne)platný úkon prevodu obchodného podielu
- nič nemení ani názor odvolacieho súdu na to, či žalovaná (ne)uniesla dôkazné bremeno ohľadom
otázky, či cena za prevod obchodného podielu vo výške 1 Sk je cenou obvyklou teda cenou, za ktorú
v danom čase a mieste bolo možné obchodný podiel previesť. Lebo neprimeraná výška kúpnej ceny

sama o sebe a bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy (porovnaj napr. 3Cdo/244/2018).

11.7 Ak prípadne odvolací súd dospel k záveru o neplatnosti úkonu o prevode obchodného podielu, bolo
potrebné vychádzať zo zásady, že pri stanovení ceny veci pre účely vyporiadania BSM sa vychádza z
cenyvecivdobevyporiadania,avšakzjejstavuvdobezánikuBSM.Prípadnýodklonodtejtovšeobecnej

zásady mal odvolací súd zdôvodniť, čo neučinil.

12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania
žalovanej v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle ust.

§ 219 ods. 3 CSP podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

13. Odvolanie žalovanej vyhodnotil odvolací súd za čiastočne dôvodné.

14. Odvolací súd po zrušení jeho skôr vydaného rozhodnutia dovolacím súdom vychádzal zo záverov

Najvyššieho súdu SR vyslovených vo vyššie citovanom zrušujúcom uznesení.

15. Pokiaľ aj odvolací súd pristúpil k zmene rozsudku súdu prvej inštancie, vychádzal zo skutkového
stavu veci, ako ho zistil súd prvej inštancie. Odvolací súd sa od skutkových záverov súdu prvej inštancie
nijako neodchýlil, preto nebolo potrebné nariaďovať na prejednanie veci pojednávanie.

16. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka.
Vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j.
usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorásatýkajednotlivýchhodnôtúčastníkov–bývalýchmanželov.PredmetomvyporiadaniaBSMjevšetko,čo
do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako
vyporiadanievtzv.širšomzmysle,toznamená,žedoúvahysaberúavyporiadavajúajpohľadávkyadlhy

vzniknutézatrvaniamanželstvaúčastníkovaichspoločnéhohospodárenia.Privyporiadanísavychádza
z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu
uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilonajehoostatnýmajetok.PredmetomvyporiadaniaBSMjevšetko,čodotohtospoluvlastníctva
patriloačoexistovalokudňujehozániku.VrámcivyporiadaniaBSMsúdibeznávrhumusíprihliadnuťna

to,čobolozospoločnéhomajetkuvynaloženénaoddelený(samostatný)majetokniektoréhozmanželov.
Na druhej strane, manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným
vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov
späť do jeho výlučného vlastníctva.

17.VprejednávanejvecidomasyBSMbolizahrnutéatedapredmetomvyporiadaniabolijednakzáväzky

strán sporu voči bankám vzniknuté za trvania manželstva, ako aj záväzok z titulu zmluvy o pôžičke
voči rodičom žalobcu a voči spoločnostiam Ekonomické stavby, s.r.o. a KOGA Technologies, s.r.o.,
obchodný podiel žalovanej v spoločnosti KOGA Technologies, s.r.o., ako aj finančné vysporiadanie
ohľadom odpredaných nehnuteľností – pozemku v H. a bytu č. X na G. I. XX J. F., tak ako boli prejednané
súdom prvej inštancie. Sporné medzi stranami ostali a teda sú predmetom odvolacieho prieskumu

nasledujúce položky zahrnuté do masy BSM:
- záväzok zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 09.06.2003,
- záväzok z Dohody o ukončení Zmluvy o budúcej zmluve o dielo č. 89/2003 (ďalej len „ZoBZ“)
uzatvorenej dňa 20.12.2005,
- suma 5.410,61 eur,

- obchodný podiel žalovanej v spoločnosti KOGA Technologies, s.r.o.

18. Pokiaľ ide o pôžičku poskytnutú rodičmi žalobcu na nákup pozemku v k. ú. H. vo výške 250.000,-
Sk, ktorá doposiaľ nebola splatená, súd prvej inštancie prvým výrokom rozsudku určil, že preberateľom
záväzku z tejto zmluvy je žalobca. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo,

že táto suma bola poskytnutá bývalým manželom ešte počas trvania manželstva ako pôžička. I keď
žalovaná spočiatku popierala existenciu zmluvy a neskôr tvrdila, že išlo o dar rodičov žalobcu
bývalým manželom, žalovaná napokon uznala, že sa jedná o pôžičku, čo je zrejmé aj z jej odvolacej
argumentácie. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa 08.06.2003, pričom splatnosť bola dohodnutá na
koniec roka 2010. Keďže pôžička nebola splatená, čo vyplynulo aj z dokazovania pred súdom prvej

inštancie a žiadna zo strán nepreukázala opak, je dôvodný záver, že záväzok zo zmluvy je premlčaný.
Súd pri vyporiadaní BSM prihliada na to, či dlh, ktorý je predmetom vyporiadania, nie je premlčaný.
V konaní o vyporiadanie BSM však súd nemôže rozhodovať, či došlo k premlčaniu pohľadávky tretej
osoby voči manželom, ktorá tvorí ich spoločný dlh, keďže v tomto konaní ide o vyporiadanie dlhu
medzi manželmi a nie medzi veriteľom a dlžníkmi. Námietku premlčania môže vzniesť iba dlžník voči

veriteľovi. Inak povedané, otázka, či je záväzok skutočne premlčaný a otázka vznesenia námietky
premlčania,nemôžebyťvyriešenáskonečnouplatnosťouvkonaníovyporiadaníBSM.Akvšakvýsledky
dokazovania nasvedčujú tomu, že dlh je premlčaný, súd v konaní o vyporiadanie BSM musí na uvedenú
skutočnosť prihliadnuť a záväzok ponechať ako spoločný obom bývalým manželom. Keďže v danom
prípade výsledky dokazovania pred súdom prvej inštancie naznačujú, že záväzok strán sporu ako

bývalých manželov voči rodičom žalobcu je premlčaný, súd prvej inštancie mal k uvedenej skutočnosti
prihliadať a za preberateľov záväzku z tejto zmluvy mal určiť oboch bývalých manželov, každého
v podiele 1. Ak by preberateľom spoločného dlhu, ktorý je premlčaný, bol len jeden z manželov
a spoločný dlh by sa pri vyporiadaní započítal iba jemu, v prípade úspešnosti námietky premlčania
v konaní medzi ním a veriteľom by bol zvýhodnený iba tento manžel (obdobne rozhodnutie Najvyššieho

súdu sp. zn. 3Cz 6/1989 zo dňa 29.03.1989, publikované pod R 7/1991). Pokiaľ žalobca poukazuje
na to, že k premlčaniu nedošlo, nakoľko doba splatnosti pôžičky bola dvakrát predĺžená dodatkami k
zmluve, a to do konca r. 2015 a do konca r. 2018, uvedené skutočnosti nepreukázal, i keď mu nič
nebránilo poukázať na ne už v prvostupňovom konaní. Rovnako neobstojí ani námietka žalobcu, že
premlčanie žalovaná nenamietala, keďže ako už bolo vyššie uvedené, námietkou premlčania v konaní

o vyporiadanie BSM sa súd ani zaoberať nemôže, len prihliada na okolnosť premlčania záväzku, ktorý
je predmetom vyporiadania. Otázkou včasnosti uplatnenia námietky premlčania, ako aj jej dôvodnosťou
sa môže zaoberať súd len v konaní medzi veriteľom a dlžníkom. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej
inštancie v prvom výroku zmenil tak, že za preberateľov záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2003vo výške 8.298,50 eur určil žalobcu v podiele 1 a žalovanú v podiele 1. Uvedená zmena sa dotkla aj
výroku o výške vyporiadania manželov. Keďže odvolací súd sa nijako neodchýlil od skutkového stavu
správne zisteného súdom prvej inštancie a uvedená zmena sa týkala iba právneho posúdenia, nebolo

potrebné opakovať alebo dopĺňať dokazovanie.

19. Ďalšou spornou vyporiadavanou položkou je záväzok strán sporu z Dohody o ukončení Zmluvy
o budúcej zmluve o dielo č. 89/2003 zo dňa 20.12.2005(ďalej len ,,ZoBZ“). V zmysle tejto dohody
žalobca vyplatil spoločnosti Ekonomické stavby, s.r.o. sumu 130.170,- Sk. Nemožno sa stotožniť

s argumentáciu žalovanej, že zo ZoBZ žiaden záväzok nevznikol a ani ku dňu zániku BSM neexistoval,
ale záväzok na zaplatenie vznikol až na základe Dohody o ukončení ZoBZ. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu išlo o platbu súvisiacu so ZoBZ č. 89/2003, ktorú uzatvorili obaja manželia a ktorej predmetom
bolo vyhotovenie projektovej dokumentácie k rodinnému domu. Keďže z dôvodu rozvodu manželstva
došlo k predčasnému zrušeniu tejto zmluvy Dohodou o ukončení ZoBZ podpísanou oboma sporovými
stranami, bolo ich povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu 50.000,- Sk, ako aj náklady vynaložené

spoločnosťou. I keď Dohoda bola podpísaná až po zániku manželstva, bola podpísaná oboma bývalými
manželmi a nesporne ide o dohodu, ktorá má akcesorickú povahu k ZoBZ, od ktorej závisí a nesporne
sa jej obsah odvíjal od ZoBZ. Keby nedošlo počas trvania manželstva k uzatvoreniu ZoBZ, nedošlo by
ani k uzatvoreniu Dohody o ukončení tejto ZoBZ z dôvodu zániku manželstva. Touto zmluvou sa len
vyporiadava záväzok bývalých manželov z pôvodnej zmluvy o dielo. Pokiaľ teda žalobca zaplatil z titulu

Dohody o ukončení ZoBZ sumu 4.320,78 eur, je povinná žalovaná zaplatiť mu na vyrovnanie polovicu
z tejto sumy, t. j. 2.160,43 eur. So záverom súdu prvej inštancie sa preto odvolací súd stotožnil.

20. Spornou medzi stranami v odvolacom konaní ostala aj otázka povahy sumy 5.410,61 eur. Žalovaná
zaplatenie tejto sumy na účet žalobcu dňa 13.12.2006 preukázala, pričom ohľadne tejto sumy tvrdila,

že ide o čiastočné plnenie v prospech žalobcu titulom vyporiadania BSM a preto mal byť vyporiadací
podiel žalobcu znížený o túto sumu v celosti. Aj podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie
túto sumu nesprávne rozdelil medzi obe strany sporu a žalobcovi uložil zaplatiť žalovanej polovicu z
tejto sumy, teda 2.705,30 eur. Povaha uvedenej sumy nebola žalobcom popretá, a ani z vykonaného
dokazovania nevyplýva, že by sa platba viazala k úhrade pasív, na ktoré by bola povinná aj žalovaná

a tomuto záveru nasvedčuje aj konštatovanie žalobcu, že uvedenej sumy sa má žalovaná domáhať
v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvod iniciovať
ďalšie konanie (o vydanie bezdôvodného obohatenia), ale je dôvodné uvedenú platbu riešiť v rámci
vyporiadania BSM, v ktorom sa vyporiadavajú všetky záväzky manželov, ktoré s BSM súvisia. Vzhľadom
na tieto závery, odvolací súd od sumy, ktorú je povinná žalovaná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu

z vyporiadavaného BSM, odpočítal v celej výške sumu 5.410,61 eur.

21. Pokiaľ ide o vyššie uvedené závery, odvolací súd nemal dôvod odchýliť sa od svojho právneho
záveru, ktorý vyjadril v rozsudku zrušenom dovolacím súdom, keďže dovolací súd sa správnosti týchto
záverov nijako nedotkol.

22. Dovolacím súdom bola riešená otázka spôsobu vyporiadania a vyporiadacej hodnoty obchodného
podielu v spoločnosti KOGA Technologies, s.r.o.

23. Odvolací súd poukazuje na to, že k uvedenej právnej otázke existuje v rámci právnej teórie

pluralita názorov, keď zástancovia jedného názoru nepovažujú obchodný podiel jedného z manželov
ex definitione za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov (napríklad Gabriela Kubíčková,
Ján Lazar a kolektív, Občianske právo hmotné. 1. diel, 3. vydanie. Bratislava: Iura Edition 2010,
strana 522), zatiaľ čo druhá časť názorov bez ďalšieho s prihliadnutím najmä na českú právnu
úpravu, ktorá však vykazuje oproti slovenskej podstatné odlišnosti, navrhuje zahrnutie obchodného

podielu do tohto majetkového manželského režimu (napríklad Imrich Fekete, Občiansky zákonník. Veľký
komentár. 1. diel. Bratislava: Eurokódex 2011, strana 829). Medzi týmito názormi sa objavuje množstvo
návrhov kompromisných riešení. Určitá časť spektra právnej vedy navrhuje analogickú aplikáciu
pravidiel v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov aj na obchodný podiel (napríklad Tomašovič,
M. Aplikácia inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov na majetkové účasti v právnických

osobách, Justičná revue, 6 – 7/2007, strana 805 – 817), iní autori navrhovali v dôsledku nejasnej
judikatúry rozlišovať medzi záverom, že obchodný podiel je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a záverom, že práva vyplývajúce z tohto obchodného podielu prislúchajú spoločníkovi
samému (napríklad Ernest Valko: Aký je vzťah obchodného podielu k BSM? In: Bulletin slovenskejadvokácie, 3/2008, strana 6 – 8). Nejednotný prístup spočiatku vykazovala aj rozhodovacia činnosť
Najvyššieho súdu SR, keď napríklad podľa rozsudku sp. zn. 6Obdo/30/2009 zo dňa 20.11.2009 nie
je obchodný podiel súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ten z manželov, ktorý nie

je spoločníkom, nemôže namietať relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, avšak
naproti tomu podľa rozsudku sp. zn. 5Obdo/11/2007 zo dňa 25.06.2008 nedostatok súhlasu druhého
z manželov s predajom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným je dôvodom na
vyslovenie neplatnosti takejto zmluvy. Na uvedenú názorovú nejednotnosť a úlohu Najvyššieho súdu
SR zabezpečovať v rámci procesne prípustných možností jednotnosť rozhodovacej činnosti poukázal

aj Ústavný súd v uznesení č. k. IV. ÚS 185/2012-32 zo dňa 12.04.2012. Odvolací súd poukazuje na
to, že doposiaľ bol v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR publikovaný
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/168/2005 zo dňa 31.03.2006 (pod č. R27/2007), ktorý sa
síce priamo vplyvom nedostatku súhlasu manžela na platnosť zmluvy o prevode obchodného podielu
druhým manželom nezaoberá, avšak v aplikačnej praxi ponúkol právny záver, z ktorého vychádza
neskoršia rozhodovacia prax súdov, a ktorý nebol doposiaľ v rozhodovacej činnosti Najvyššieho

súdu SR prekonaný. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v tomto rozhodnutí:
„Ak manželia alebo jeden z nich nadobudne za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným,
stane sa takto získaný majetok (hodnota obchodného podielu) zo zákona súčasťou bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktoré možno vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov podľa § 149 ods. 3 OZ. V tomto smere teda odvolací súd v danej veci
správne argumentoval odkazom na znenie § 149 ods. 4 posledná veta OZ, z ktorého vyplýva, že sa
v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadajú aj spoločné
majetkové práva manželov. Uvedené, pravda, platí iba vtedy, ak dohodou manželov nedošlo k zúženiu
zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 143a ods. 1 OZ alebo k zrušeniu

bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva podľa § 148 ods. 2 OZ alebo podľa
§ 148a ods. 2 OZ, t. j. vtedy, ak bezpodielové spoluvlastníctvo naďalej trvá. Možno teda konštatovať,
že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý jedným z manželov za trvania
manželstva zo spoločných prostriedkov, sa stáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Súdrozhodujúciojehovyporiadaníneprikazujehodnotuobchodnéhopodielu,aleobchodnýpodiel,ktorý

môže byť prikázaný len spoločníkovi obchodnej spoločnosti. Ak teda odporca za trvania manželstva
a bezpodielového spoluvlastníctva s navrhovateľkou nadobudol zo spoločných prostriedkov obchodný
podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, stal sa tento majetok súčasťou ich bezpodielového
spoluvlastníctva, a ako taký musí byť vyporiadaný podľa zásad uvedených
v § 150 OZ.“ Pokiaľ ide o rozsudok sp. zn. 5Obdo/11/2007 zo dňa 25.06.2008, Najvyšší súd SR

v tomto vychádzal z citovaného rozsudku sp. zn. 2Cdo/168/2005, pričom v odôvodnení uviedol, že
„bez ohľadu na skutočnosť, že tento judikát R27/2007, ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2/2007, dovolateľmi uvádzanú vetu neobsahuje (judikát
znie: „Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý manželmi alebo jedným
z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

predstavujemajetok(hodnotu),ktorýsavrámcikonaniaovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov vyporiadava. Pri oceňovaní obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným
v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z jeho stavu v dobe zániku tohto
spoluvlastníctva, avšak z obvyklej ceny v dobe vyporiadania“), ani táto veta, ktorá rieši vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nič nemení na závere oboch súdov, že nedostatok súhlasu

druhého z manželov s predajom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným je dôvodom
na vyslovenie neplatnosti takejto zmluvy. Treba súhlasiť s názorom dovolateľov, že medzi práva
spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným patrí aj právo za podmienok upravených v ust. §
115 Obchodného zákonníka previesť svoj podiel na inú osobu. Pokiaľ však takýmto spoločníkom je
manžel, ktorý svoj obchodný podiel nadobudol za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takýto právny úkon (t. j. zmluva o prevode obchodného
podielu) musí byť v súlade aj s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, najmä s § 145 ods.
1. Podľa ustálenej judikatúry, hodnota obchodného podielu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, preto pri jeho predaji, ktorý sa vymyká z kategórie bežných vecí, je potrebný súhlas
oboch manželov. Iný záver nevyplýva ani z ust. § 148a ods. 1 OZ, na ktoré poukazujú dovolatelia,

pretože nadobudnutie obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno stotožniť
so začatím podnikania, ako ho má na mysli toto ustanovenie (tým je získanie oprávnenia na výkon
podnikateľskej činnosti podľa osobitných predpisov).“ Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku
sp. zn. 6Obdo/30/2009 zo dňa 26.11.2009 prijal záver: „Pokiaľ však ide rozsah práv a povinností,ktorými disponuje za trvania manželstva manžel z titulu účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným
ako spoločník, je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Spoločníkom
v spoločnosti je výhradne ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu, on je majiteľom

obchodného podielu a nositeľom práv a povinnosti spoločníka. Obchodný podiel potom nie je súčasťou
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa
stane napríklad: podiel na zisku, ak zanikne účasť manžela – spoločníka v spoločnosti za trvania
manželstva, tak je to vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena
obchodného podielu. Je potrebné prisvedčiť odvolaciemu súdu, že obchodný podiel predstavuje

práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti, a tieto jeho práva sú obmedzené len zákonom
a spoločenskou zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú upravené Obchodným zákonníkom
ako lex specialis. Preto nikto iný ako spoločník, ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv
spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu za podmienok stanovených § 115 Obchodného
zákonníka a spoločenskou zmluvou spoločnosti, ktorej podiel je predmetom prevodu.“ Najvyšší súd
SR sa v rozsudku sp. zn. 8Cdo/196/2018 zo dňa 28.01.2020 vrátil k pôvodným záverom z roku 2007

a znova sa priklonil k výkladu, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným je spôsobilý byť
predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak bol nadobudnutý jedným z manželov počas
trvania manželstva zo spoločných prostriedkov. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí vyslovil, že „z
toho, že obchodný podiel je inou majetkovou hodnotou, ako aj uviedol najvyšší súd v rozhodnutí sp.
zn. 2Cdo/168/2005, vychádzajúc z § 149 ods. 4 in fine OZ a môže byť predmetom občianskoprávnych

vzťahov v zmysle ust. § 118 ods. 1 OZ, analogicky preto vyplýva, že ak jeden z manželov nadobudne za
trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným zo spoločných prostriedkov,
stáva sa tento obchodný podiel súčasťou BSM.“

24. Pokiaľ ide o otázku ocenenia obchodného podielu patriaceho do BSM, vychádza sa z jeho stavu

(ktorý je určený jeho kvantitou a kvalitou v danom čase) v dobe zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, avšak z jeho ceny či cenových relácií platných v dobe vyporiadania. Táto všeobecná
zásada pre oceňovanie vyporiadavaného BSM bola vyjadrená v stanovisku Občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu ČSR k výkladu ustanovení Občianskeho zákonníka o bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. XX, ročník 1972, R 2/1970,

R 42/1972 a neskoršie potvrdená judikatúrou Najvyššieho súdu SR (porovnaj napríklad R 27/07, Zo
súdnej praxe 25/98 č. 3, 4Cdo/110/2011, 7MCdo/1/2011, 7Cdo/9/2012, 2Cdo/8/2007, 3Cdo/174/2012,
3Cdo/343/2014, 6Cdo/53/2019). Toto pravidlo sa však uplatní iba vtedy, ak je vec/hodnota v čase
vyporiadania v dispozícii jedného z manželov.

25. Je nepochybné, že spoločnosť KOGA Technologies, s.r.o. bola založená za trvania manželstva dňa
16.06.2004, spoločníčkou sa stala žalovaná a pán G. H., ku dňu zániku BSM obchodný podiel existoval,
a preto obchodný podiel (jeho majetková hodnota) nevyhnutne patrí do BSM. Zároveň je však nesporné,
že v období po zániku manželstva a BSM, ku ktorému došlo 13.10.2005, avšak ešte pred vyporiadaním
BSM, žalovaná previedla Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 02.07.2007 svoj obchodný

podiel v spoločnosti na dovtedajšieho spoločníka G. H., ktorý sa stal jediným spoločníkom spoločnosti
s účinkami ku dňu 04.12.2007. Cena za obchodný podiel bola dohodnutá vo výške 1,- Sk.

26. Dovolací súd v svojom zrušujúcom rozhodnutí vydanom pod sp. zn. 9Cdo/95/2022
zo dňa 27. marca 2024 vyslovil právny názor, ktorým je odvolací súd viazaný, a to, že pokiaľ došlo

k prevodu obchodného podielu po zániku BSM, avšak pred vyporiadaním BSM, potom samotný
obchodný podiel netvorí masu BSM a tak vo výroku o vyrovnaní podielov sa zohľadní čiastka získaná
za prevod obchodného podielu. Uvedený právny názor vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu
Českej republiky (pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/3450/2009, 22Cdo/4002/2011, 22Cdo/3089/22).
Uvedené platí za predpokladu, že právny úkon prevodu obchodného podielu je platným právnym

úkonom, vyvolávajúcim účinky prevodu obchodného podielu na tretiu osobu. Dôvodom neplatnosti
takéhoto prevodu by mohli byť dôvody opierajúce sa o relatívnu alebo absolútnu neplatnosť právneho
úkonu.

27. Je nesporné, že žalobca platnosť zmluvy o prevode obchodného podielu námietkou relatívnej

neplatnosti nenapadol. Podmienkou relatívnej neplatnosti zmluvy je dovolanie sa tejto relatívnej
neplatnosti oprávnenou osobou, preto v prejednávanej veci neprichádza
do úvahy neplatnosť právneho úkonu prevodu obchodného podielu z titulu relatívnej neplatnosti.28. Iba v prípade, že by odvolací súd zistil absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - zmluvy
o prevode obchodného podielu medzi žalovanou a jej spoločníkom, prichádzalo by do úvahy zahrnutie
hodnoty obchodného podielu do masy BSM a jeho ocenenie vychádzajúc z ceny v dobe vyporiadania,

avšak zo stavu obchodného podielu v dobe zániku BSM.

29.KonanieovyporiadanieBSM,atoajvzhľadomnajehošpecifiká,jezaradenémedzisporovékonania.
Uvedenésaprejavujepočasceléhokonania,dotýkasavšaknajmädôkaznejpovinnostistránsporu.Súd
ex offo dôkazy nevykonáva (súd môže bez návrhu vykonať iba dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov

a zoznamov, prípadne na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude
vykonateľné a na zistenie cudzieho práva - § 185 CSP). Dôkazné bremeno vychádzajúc zo zásady
kontradiktórnosti konania a rovnosti strán konania zaťažuje strany sporu.

30. Strana konania má jednak povinnosť tvrdenia, jednak povinnosť dôkaznú, následky spojené s ich
nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá si tieto povinnosti

nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení je
vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť
na svoje tvrdenia dôkazy. Zároveň možno konštatovať, že nie je postačujúce splniť si povinnosť tvrdenia,
strana musí uniesť na svoje tvrdenie dôkazné bremeno.

31. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní
neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie veci. Okruh
rozhodujúcich skutočností, ktoré strana musí tvrdiť a preukázať, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej

normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. Táto norma zásadne určuje aj rozsah
dôkazného bremena a aj nositeľa dôkazného bremena. Dôkazné bremeno ohľadne určitej skutočnosti je
natejstranekonania,ktorázjejexistencievyvodzujepresebapriaznivéprávnedôsledky.Ideotústranu,
ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. V danom prípade možno konštatovať, že dôkazné bremeno
na preukázanie absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu mal žalobca. Žalobca

však v konaní takúto argumentáciu nepoužil a neuviedol ani okolnosti smerujúce k prípadnej absolútnej
neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu.

32. Žalobca síce v priebehu konania uvádzal, že cena za prevod obchodného podielu
vo výške 1,- Sk bola neprimeraná a nezodpovedala hodnote obchodného podielu v čase prevodu. Ako

to však uviedol vo svojom odôvodnení Najvyšší súd SR, v zmysle judikatúry výška kúpnej ceny sama
o sebe a bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy (pozri 3Cdo/244/2018).

33. Z celého obsahu spisu nevyplývajú žiadne tvrdenia žalobcu okrem tvrdenia o neprimeranosti ceny
za prevod obchodného podielu, ktoré by boli relevantné pre posúdenie zmluvy o prevode obchodného

podielu z hľadiska absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Tvrdenie o účelovosti tohto prevodu je
samo o sebe nešpecifické, neurčité a nepreukázané. Aby odvolací súd mohol prihliadnuť na absolútnu
neplatnosť ex offo, museli by vyjsť počas konania najavo skutočnosti, ktoré takýto dôvod absolútnej
neplatnosti zakladajú. Okrem neprimeranosti kúpnej ceny však žiadna takáto skutočnosť počas konania
tvrdená nebola.

34. Za takejto procesnej pasivity žalobcu, vychádzajúc z právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý je
pre odvolací súd záväzný, odvolací súd za vyporiadaciu hodnotu obchodného podielu považoval cenu,
za ktorú bol obchodný podiel zmluvou o prevode obchodného podielu prevedený, t.j. 1 Sk.

35. Odvolací súd sa zaoberal aj tým, či nedôjde k prekvapivosti vydaním rozhodnutia bez nariadenia
pojednávania. Uvedený záver, že pokiaľ sa nepreukáže absolútna neplatnosť právneho úkonu – zmluvy
o prevode obchodného podielu, je potrebné vychádzať z ceny, za ktorú bol podiel prevedený, vyslovil
jednoznačne Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 9Cdo/95/2022 zo dňa 27.
marca 2024. Od doručenia tohto rozhodnutia až po vydanie rozhodnutia odvolacieho súdu mal žalobca

možnosť argumentovať a predkladať procesné návrhy, žiadne však neučinil. Preto nebol dôvod na
nariadenie pojednávania na odvolacom súde, keďže odvolací súd sa nijako neodchýlil od skutkových
zistení súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že došlo v čase medzi zánikom a vyporiadaním BSM k prevodu
obchodného podielu na spoločníka žalovanej za 1,- Sk, nebola medzi stranami sporu spornou .36. Z vyššie uvedených záverov, v súlade s vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu, potom
odvolací súd už samotný obchodný podiel, resp. jeho hodnotu do masy BSM nezahŕňal a vo výroku

o vyrovnaní podielov zohľadnil čiastku získanú za prevod obchodného podielu, t. j. 1,- Sk, čo po prepočte
predstavuje sumu 0,0332 eur (pri kurze 1,- eur = 30,126 Sk).

37. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd upravil sumu vyrovnacieho podielu, tak ako ho určil súd
prvej inštancie, o tie položky, ktoré boli predmetom odvolacieho prieskumu a ktoré posúdil inak ako súd

prvej inštancie. Súd prvej inštancie určil sumu vyrovnacieho podielu sumou 54.665,19 eur. Túto sumu,
ktorú má zaplatiť žalovaná žalobcovi, znížil odvolací súd o sumu 2.705,30 eur, teda polovicu zo sumy
5.410,61 eur, ktorú žalovaná už vyplatila žalobcovi z titulu vyporiadania BSM - viď odsek 20 odôvodnenia
tohto rozsudku. Druhú polovicu tejto sumy zohľadnil už prvostupňový súd.

37.1 V prospech žalovanej odvolací súd započítava aj sumu 4.149,25 eur, keďže na rozdiel od súdu

prvej inštancie za preberateľov dlhu určil v 1/2 oboch bývalých manželov – viď odsek 18 odôvodnenia
tohto rozsudku. O túto sumu preto odvolací súd tiež znížil vyporiadací podiel, ktorý má zaplatiť žalovaná
žalobcovi.

37.2 Pokiaľ ide o výplatok, ktorý má zaplatiť žalovaná žalobcovi z titulu ceny za prevod obchodného

podielu, táto predstavuje 0,0166 eur ako polovicu ceny za prevod obchodného podielu, ktorá bola vo
výške 1,- Sk, po prepočte 0,0332 eur. Keďže súd prvej inštancie nesprávne zahrnul do vyporiadacieho
podielu v prospech žalobcu sumu 32.563,50 eur ako polovicu hodnoty obchodného podielu, pričom
správne mal ako polovicu hodnoty obchodného podielu započítať sumu 0,0166 eur, vyporiadací podiel
určený súdom prvej inštancie je potrebné znížiť o sumu 32.563,4834 (ako rozdiel sumy 32.563,50 eur

a sumy 0,0166 eur) po zaokrúhlení sumu 32.563,48 eur.

37.3 Súd prvej inštancie sa zaoberal výpočtom vyrovnacieho podielu v odsekoch 91. až 103.
preskúmavaného rozsudku, na ktoré odôvodnenie odvolací súd odkazuje. Pokiaľ potom súd prvej
inštancie určil, že žalovaná má žalobcovi na vyrovnanie podielu zaplatiť sumu 54.665,19 eur, po

zohľadnení úspešných odvolacích námietok žalovanej táto suma predstavuje 15.247,16 eur, t. j. suma
54.665,19 eur znížená o sumy 2.705,30 eur, 4.149,25 eur a 32.563,48 eur.

38. V súlade s uvedenými závermi odvolací súd potom zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že
preberateľmi záväzku zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2003 vo výške 8.298,50 eur sa stávajú žalobca

v 1/2 a žalovaná v 1/2 a na vyrovnanie podielu z vyporiadaného BSM je žalovaná povinná zaplatiť
žalobcovi sumu 15.247,16 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

39. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

40. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

41. Podľa § 453 ods. 3 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec odvolaciemu súdu alebo

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.

42. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o náhradu trov konania, každá
zo sporových strán mala v konaní čiastočný úspech a čiastočný neúspech. Hoci konanie prebiehalo aj
na odvolacom a dovolacom súde (na odvolacom súde bola žalovaná opakovane čiastočne úspešná,
na dovolacom súde bola úspešná), pri skončení konania treba úspech a neúspech strany v spore

vyhodnotiť ako celkový úspech alebo neúspech v spore. Je potrebné vychádzať z podaní sporových
strán, keď vstupovali do súdneho sporu, pričom žalobca sa vtedy podanou žalobou domáhal finančného
vyrovnania od žalovanej vo výške 1.797.109,- Sk, čo po prepočte predstavuje 59.653,- eur, pričom na
základe rozhodnutia odvolacieho súdu mu bol priznaný výplatok od žalovanej 15.247,16 eur. Žalovanávo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že nie je dôvod na výplatok žalobcu a žiadala jeho žalobu
zamietnuť. Nenavrhovala teda vyplatiť žalobcovi žiadnu sumu, zaviazaná bola na vyplatenie výplatku vo
výške 15.247,16 eur. Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ žalobca dostal sumu 15.247,16 eur z pôvodne

požadovanej sumy 59.653,- eur, jeho úspech predstavuje
25,56 %, neúspech 74,44 %, potom čistý neúspech žalobcu predstavuje 48,88 %. Tento čistý neúspech
žalobcu zároveň znamená aj čistý úspech žalovanej v spore. Odvolací súd preto zaviazal žalobcu
nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 48,88 %.

44. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)