Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/79/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200256
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3022200256.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Michaely Kútikovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr.
Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: A. B. – Gaz-term, s miestom podnikania Žilinská 775,
Považská Bystrica, IČO: 32 901 143, právne zastúpený: TAX LAW, s.r.o., so sídlom Břeclavská 3,
Malacky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101643398/2022 zo dňa 02.06.2022, č.
101644147/2022 zo dňa 02.06.2022, č. 101644378/2020 zo dňa 02.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101643398/2022 zo dňa 02.

júna 2022 z a m i e t a.

II. Správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101644147/2022 zo dňa 02.
júna 2022 z a m i e t a.

III. Správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101644378/2022 zo dňa 02.
júna 2022 z a m i e t a.

IV. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „správca dane“) začal dňa
12.01.2021 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2020
a túto rozšíril oznámením zo dňa 24.03.2021 aj o zdaňovacie obdobia júl 2020 a október 2020. O
výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 102333198/2021 zo dňa 22.11.2021.
2. Na základe výsledkov daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za obdobie júl, september, október

2020, ktorú vykonal u žalobcu správca dane vydal :
- rozhodnutie č. 100253358/2022 zo dňa 08.06.2022, ktorým Daňový úrad Trenčín podľa § 68 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubuje daňovému subjektu A. B., DIČ
XXXXXXXXXX, IČO 32901143, IČ DPH C., Papradno 715, 018 13 Papradno rozdiel dane v sume
2 994,20 EUR, slovom dvetisícdeväťstodeväťdesiatštyri eur a dvadsať eurocentov, na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2020. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 25.08.2020
vo výške 57,10 eur. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 3 051,30 eur. Rozdiel dane

v sume 2 994,20 eur.
- rozhodnutie č. 100252858/2022 zo dňa 08.06.2022, ktorým Daňový úrad Trenčín podľa § 68 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubuje daňovému subjektu A. B., DIČ
XXXXXXXXXX, IČO 32901143, IČ DPH C., Papradno 715, 018 13 Papradno rozdiel dane v sume 3237,52 eur, slovom tritisícdvestotridsaťsedem eur a päťdesiatdva eurocentov, na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie september 2020. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 23.10.2020
vo výške 114,31 eur. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 3 351,83 eur. Rozdiel dane

v sume 3 237,52 eur.
- rozhodnutie č. 100253579/2022zo dňa 08.06.2022, ktorým Daňový úrad Trenčín podľa § 68 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubuje daňovému subjektu A. B., DIČ
XXXXXXXXXX, IČO 32901143, IČ DPH C., Papradno 715, 018 13 Papradno rozdiel dane v sume
3 402,50 eur, slovom tritisícštyristodva eur a päťdesiat eurocentov, na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie október 2020. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 24.11.2020 vo
výške 111,25 eur. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 3 513,76 eur. Rozdiel dane v
sume 3 402,50 eur.
3. Na odvolanie žalobcu žalovaný potvrdil:
- rozhodnutím č. 101643398/2022 zo dňa 02.06.2022 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z v znení
neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Trenčín číslo 100253358/2022 zo dňa 08.02.2022,

ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 2 994,20
eura, slovom dvetisícdeväťstodeväťdesiatštyri eur a dvadsať eurocentov na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2020 daňovému subjektu A. B., DIČ XXXXXXXXXX, IČO 32901143, IČ DPH C.,
B. XXX, XXX XX B..

- rozhodnutím č. 101644147/2022 zo dňa 02.06.2022 § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z v znení
neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Trenčín číslo 100252858/2022 zo dňa 08.02.2022,
ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 3 237,52
eur, slovom tritisícdvestotridsaťsedem eur a päťdesiatdva eurocentov na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie september 2020 daňovému subjektu A. B., DIČ XXXXXXXXXX, IČO 32901143, IČ
DPH C., B. XXX, XXX XX B..
- rozhodnutím č. 101644378/2022 zo dňa 02.06.2022 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z v znení
neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Trenčín číslo 100253579/2022 zo dňa 08.02.2022,
ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 3 402,50
eura, slovom tritisícštyristodva eur a päťdesiat eurocentov na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie október 2020 daňovému subjektu A. B., DIČ XXXXXXXXXX, IČO 32901143, IČ DPH C., B.
XXX, XXX XX B..
4. Žalovaný v zhode so správcom dane založili svoje rozhodnutia na konštatovaní, že na základe

vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období
(júl, september, október 2020) v rozpore so zákonom, nakoľko nepreukázal, že zdaniteľné plnenia
boli skutočne realizované dodávateľom – Torsello, s.r.o. za prenájom strojov a stavebnej techniky bez
obslužného personálu a prenájom stavebnej plošiny na základe predložených faktúr č. 2020/07002 zo

dňa 31.07.2020, č. 2020/08006 zo dňa 31.08.2020, č. 2020/08005 zo dňa 29.09.2020.

Správne žaloby a žalobné body
5. Žalobca sa včas podanými správnymi žalobami domáhal, aby správny súd rozhodnutia žalovaného
ako aj rozhodnutia správcu dane zrušil v zmysle § 191 ods. 1 písm. c, e), g) zákona č. 162/2015 Z.z.

Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,SSP“) ako aj Protokol zo dňa 22. 11. 2021 zrušil. Zároveň si
uplatnil právo na náhradu trov konania.
6. V odôvodnení správnych žalôb poukázal na vady nezákonnosti rozhodnutí žalovaného ako aj správcu
dane, in concreto:
- Nesprávne právne posúdenie hmotnoprávneho nároku

V tejto súvislosti žalobca uviedol, že zásada daňovej neutrality sa odráža v režime odpočítania dane,
ktoréhocieľomjeúplnezbaviťpodnikateľabremenaDPHsplatnejalebozaplatenejvrámcivšetkýchjeho
hospodárskych činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu
všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto
činnosti samé v zásade podliehajú DPH. DPH sa uplatňuje na všetky transakcie výroby alebo distribúcie

po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu. Z toho
vyplýva, že čo sa týka DPH, každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na
DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (viď rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
C-267/15 Gemeente Woerden). Z ustálenej európskej judikatúry teda vyplýva, že právo zdaniteľnýchosôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli,
alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou
úpravou EÚ (viď najmä rozsudky z 25. októbra 2001 Komisia/Taliansko, C-78/00, Zb. s. I-8195, bod

28; z 10 júla 2008 Sosnowska, C-25/07, Zb. s. I-5129, bod 14, a z 28. júla 2011, Komisia/Maďarsko,
C-274/10, Zb. s. I-7289, bod 42). Žalovaný a správca dane mali za cieľ daňový subjekt zbaviť práva
na odpočet, čím by sa naplnilo porušenie zásady neutrality DPH. Právo na odpočet je neoddeliteľnou
súčasťou spoločného systému DPH, ktoré nemôže byť obmedzené a uplatňuje sa bezprostredne na
všetky dane zaťažujúce plnenie uskutočnené na vstupe (pozri v tomto zmysle rozsudky Mahagében a

Dávid, C-80/11 a C-142/11, EU:C:2012:373, body 37 a 38, ako aj citovanú judikatúru; Bonik, C-285/11,
EU:C:2012:774, body 25 a 26, ako aj Petroma Transports a i., C-271/12, EU:C:2013:297, bod 22).
- Dôkazné bremeno daňovom procese
V rámci tejto námietky žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS
401/09-17. Má za to, že povinnosť preukázať svoje tvrdenia si platiteľ splnil, predložil všetky potrebné
doklady ako aj vysvetlenia k predmetnej kontrole a to napríklad úkonmi, predloženie stavebných

povolení,predloženiekolaudačnýchrozhodnutí,predloženiefotodokumentácie,predloženiešpecifikácie
VIN čísel a označení predmetných strojov, opakovanou ponukou a žiadosťou na vykonanie miestneho
zisťovania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Sžfk 1/2011 zo dňa 15. marca 2011 a rozhodnutie Súdneho dvora EÚ: C-154/20, C-277/14. Ďalej
skonštatoval,žežalobcasisplnilpovinnostivrámcidaňovejkontrolyna100%avmiereakejmujemožné

pričítať dôkazné bremeno ho uniesol v plnom rozsahu. Splnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a
navyše vykonal dodatočné a ďalšie činnosti smerujúce k podpore svojich tvrdení.

- Porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (Neexistencia spisu a evidencie konania
pod číslom konania, Podstatné porušenie ustanovení o konaní, Vydanie rozhodnutia v rozpore s

judikatúrou Súdneho dvora)

7. Žalobca uviedol, že správca dane a žalovaný konali v rozpore s Vyhláškou Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky č. 410/2015 Z.z. o podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej
moci a o tvorbe spisu, § 23 ods. 2 a § 33 zákona č. 563/2009 Z.z. a Daňová kontrola nie je evidovaná

podčíslomkonania.Protokoldoručenýkontrolovanémudaňovémusubjektudňa22.11.2021neobsahuje
číslo konania, číslo 102333198/2021, ktoré je uvedené na protokole nie je číslo konania, nakoľko ide
o unikátne číslo, zrejme vygenerované len pre daný dokument a ktoré sa nenachádza na žiadnom
inom dokumente z predmetnej daňovej kontroly. Prvostupňové rozhodnutia vydané kontrolovanému
daňovému subjektu dňa 08.02.2022 neobsahuje číslo konania, číslo 100253358/2022, ktoré je uvedené

na prvostupňovom rozhodnutí nie je číslo konania, ale rovnako ako v prípade Protokolu zo dňa
22.11.2021 ide o unikátne číslo, zrejme vygenerované len pre daný dokument a ktoré sa nenachádza
na žiadnom inom dokumente z predmetnej daňovej kontroly. Protokol ani prvostupňové rozhodnutia
neobsahujú číslo konania, avšak zásadnejšie je, že číslo konania ani neexistuje, teda nemôže byť
konanie takto vedené a ani skončené. Ak číslo uvedené v záhlaví jednotlivých dokumentov spisu nie

je označením spisu, toto jednoznačne potvrdzuje naše tvrdenie, že správca dane netvorí z daňovej
kontroly žurnalizovaný spis a jednotlivé dokumenty vydávané správcom dane nie sú žiadnym spôsobom
označené a evidované pod jednotným číslom konania. Správca dane teda koná v rozpore s § ust.
§ 47, písm. b) a § 63, ods. 3, písm. b) Daňového poriadku. Správca dane, ani žalovaný nemohli na
základe neexistujúceho spisu dospieť k žiadnemu záveru. Ak dospeli tak tento záver je absolútne

nepreskúmateľný. Podľa stanoviska ministerstva financií zo dňa 6.10.2021, správca dane je povinný
viesť spis a mať ho vždy žurnalizovaný, toto stanovisko prikladáme k žalobe. V duchu zákona,
podporujúci stanoviskom MF SR je teda evidentné, že ak správca dane nemal spis, nemožno považovať
celé konanie od počiatku za zákonné. Skutočný spis nikdy nebol. Ak spis v čase podania tejto správnej
žaloby existuje, nemôže byť datovaný a žurnalizovaný od začiatku prebiehajúcej daňovej kontroly.

8. Tiež uviedol, že zo strany príslušného správcu dane došlo v rámci daňovej kontroly k viacerým
pochybeniam, Správca dane nemal vôbec vydať protokol za okolností, ktoré nastali v predmetnej
daňovej kontrole.
9. Protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v
daňovom konaní nemožno použiť a nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia.

10. Výkon daňovej kontroly je priamo v rozpore aj s uznesením Súdneho dvora vo veci C-610/19,
D.:D.:E.:XXXX:XXX. V tomto uznesení Súdny dvor priamo konštatuje, že „bráni vnútroštátnej praxi,
na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce satýchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru,
uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani
dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená,

po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský
reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade
niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli
nezrovnalosti.
11. Ďalej uviedol, že takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom

preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala
vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá
vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného
dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“
12. Plnenie, t.j. prenájom stavebných sa reálne uskutočnilo a daňový subjekt zaplatil faktúry na bankový
účet a má tieto faktúry riadne zaúčtované – všetky tieto skutočnosti priznáva samotný správca dane

a žalovaný. Správca dane absolútne chybne viedol a vedie celé dokazovanie. Jednoznačne trváme na
závere, že pokiaľ nie je preukázaná účasť na daňovom podvode, alebo vedomosť o ňom, nie je možné
rozhodnúť tak, ako uvádza správca dane alebo Žalovaný.
13. Z toho vyplýva, že „ak sa preukáže, že došlo k dodaniu, nemožno považovať skutočnosti, že sa
reťazec transakcií vedúcich k týmto dodaniam z ekonomického hľadiska nejaví ako racionálny alebo

primerane odôvodnený, alebo skutočnosť, že si niektorý z účastníkov tohto reťazca nesplnil svoje
daňové povinnosti, za také, že sú samy osebe daňovým podvodom.“ Súdny dvor zdôraznil, že je to
daňový orgán, ktorý „má z právneho hľadiska v každom konkrétnom prípade na základe objektívnych
okolností dostatočne preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila daňového podvodu alebo že vedela
alebomalavedieť,žepredmetnátransakciajesúčasťoudaňovéhopodvodu,ktoréhosadopustilaosoba,

ktorá vyhotovila faktúru alebo iný subjekt zapojený do dodávateľského reťazca tovarov alebo služieb.“

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám

14. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach navrhol správne žaloby žalobcu zamietnuť.

15. K žalobným námietkam uviedol, že žalobca si nárokoval odpočítanie dane zo sporných faktúr, v
predmete ktorých neboli prenajaté stroje a stavebná technika bližšie špecifikované. Predmety prenájmu
neboli bližšie špecifikované ani v objednávkach, ktoré predložil žalobca k sporným faktúram, a ani v
žiadnom inom písomnom dôkaze, napr. zmluve, keďže nebola žalobcom s deklarovaným dodávateľom
uzatvorená. Podľa názoru žalovaného nie je obvyklé prenajať inému podnikateľskému subjektu stroje a

stavebnú techniku na niekoľko dní, bez ich bližšej špecifikácie a bez toho, aby bola medzi obchodnými
partnermi uzatvorená písomná zmluva, ktorá by bližšie upravovala podmienky prenájmu, ako aj vrátenia
predmetov prenájmu, resp. postup zmluvných strán v prípade akýchkoľvek škôd spôsobených na
prenajatých strojoch a stavebnej technike. Podľa názoru žalovaného, výpovede samotného žalobcu a
jeho syna, splnomocneného na konanie v mene žalobcu, ohľadne špecifikácie predmetov prenájmu, nie

sú jednoznačné, ani úplne zhodné. Žalobca sa vyjadril len všeobecne, že od spoločnosti Torsello, s.r.o.
si prenajal traktobager a vozidlá, ktoré odvážali hlinu. Jeho syn uviedol, že od spoločnosti Torsello, s.r.o.
si prenajal kolesový bager, pásový bager a tatru. Dodatočne predložil žalobca VIN čísla bagrov, avšak
po ich preverení správcom dane v spolupráci s Kriminálnym úradom FS bolo zistené, že takéto čísla
sa v evidencii vozidiel nenachádzajú. Nakoľko stavebné stroje nemajú pridelené ŠPZ, nie je možné ich

vlastníka v databázach dohľadať. K vozidlu TATRA T815 S1 žalobca žiadny identifikátor správcovi dane
neposkytol.
16. Nakoľko správca dane nespochybnil samotnú realizáciu prestavby prevádzky žalobcu, ani
predložené dôkazy ako stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie a fotodokumentácia, na ktoré
žalobca poukazuje aj v podanej správnej žalobe, nepreukazujú prenájom stavebných strojov a techniky

v zmysle spornej faktúry. Okrem toho na fotografiách je zachytené aj vozidlo zn. MAN domiešavač
a stavebný stroj s označením CAT 313 C, ktoré nie sú obsiahnuté v zozname vozidiel dodatočne
predloženom žalobcom.
17. Z dokazovania vykonaného správcom dane je tiež zrejmé, že sporné faktúry boli uhradené na
podnikateľský účet spoločnosti Torsello s.r.o., pričom spoločnosť Torsello s.r.o. nevyužila finančné

prostriedky na svoju podnikateľskú činnosť, ale ich účelovo presunula na účet spoločnosti SLIVSTAV
s.r.o., kde je konateľom a jediným disponentom k účtu p. B. C., napriek tomu, že spoločnosť Torsello
s.r.o. a spoločnosť SLIVSTAV s.r.o. na základe údajov z kontrolných výkazov spoločnosti Torsello s.r.ovzájomne nespolupracovali počas zdaňovacích období roku 2020. Peniaze mali byť následne z účtu
spoločnosti SLIVSTAV s.r.o. vybraté v hotovosti z bankomatu, t. j. ďalší pohyb peňazí nie je možné zistiť.
18. V preverovanom prípade deklarovaný dodávateľ v zastúpení konateľom B. C., ktorý sa zúčastnil na

ústnom pojednávaní v procesnom postavení svedka, odmietol v danej veci vypovedať s odôvodnením,
že využíva svoje zákonné právo, pričom sa k preverovaným zdaniteľným plneniam vôbec nevyjadril.
Svedok neuviedol dôvod odopretia svedeckej výpovede svoj zdravotný stav. Pokiaľ by sa aj svedok
necítil v daný deň zdravotne v poriadku, mohol požiadať správcu dane o zmenu termínu jeho vypočutia,
čo však neurobil, ale uviedol, že využíva svoje zákonné právo a odmieta vypovedať. Tiež nie je pravda,

že si nespomínal na detaily obchodnej spolupráce, ako tvrdil žalobca vo vyjadrení k protokolu, ale keďže
svedok odmietol vypovedať, absolútne sa k obchodnej spolupráci so žalobcom nevyjadril.
19. Žalovaný uvádza, že žalobca sa výsluchu svedka B. C. nezúčastnil, čím sa sám obral o možnosť
klásť svedkovi pri ústnom pojednávaní otázky a preukázať tak ním tvrdené skutočnosti.
20. Účasť daňového subjektu, resp. jeho zástupcu na výsluchu svedka nie je síce zákonnou povinnosťou
daňového subjektu, avšak je to jeho významné zákonné právo, ktoré žalobca v tomto konkrétnom

prípade nevyužil. Svedok síce odmietol v prejednávanej veci vypovedať, avšak ťažko možno povedať,
či by tak urobil aj keby bol pri pojednávaní prítomný samotný daňový subjekt.
21. Žalovaný predložil v konaní dodatočne čestné prehlásenie B. C., v ktorom tvrdil, že v preverovaných
faktúrach uviedol presné, pravdivé a úplné údaje, že stroje boli dovezené podľa požiadavky
objednávateľa na jeho rozostavanú prevádzku na ul. F. XXX, B. G., čestné prehlásenie predstavuje o

jednostranný úkon, ktorý v procese dokazovania nemôže nahrádzať dôkaz a bez ďalších kontrolných
zisteníavyhodnotenídôkazovnemôžezvrátiťskutkovýstav.Dodávateľžiadnymspôsobompredložením
relevantných dôkazov a poskytnutím relevantných vyjadrení nepotvrdil uskutočnenie deklarovaného
zdaniteľného plnenia v zmysle preverovaných dokladov. Žalovaný k tvrdeniu B. C. v čestnom prehlásení,
že v preverovaných faktúrach uviedol presné, pravdivé a úplné údaje, poukazuje na skutočnosť, že v

zmysle údajov zverejnených v Obchodnom registri SR, je B. C. stále jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti Torsello, s.r.o., napriek tomu, že počas ústneho pojednávania dňa 25.10.2021 predložil
Zmluvu o predaji podniku uzatvorenú dňa 10.05.2021.
22. Nakoľko sa správcovi dane nepodarilo získať vyjadrenie B. C. v rámci predmetnej daňovej kontroly,
využil zistenia z iného konania (kontrola DPH, december 2020), z ktorých je zrejmé, že B. C. sa

nevedel absolútne vyjadriť k činnosti spoločnosti Torsello s.r.o., nespomínal si akú ekonomickú činnosť
spoločnosť vykonávala, či mala na adrese sídla len virtuálne sídlo, kto zabezpečoval preberanie
zásielok na uvedenej adrese, keďže zásielky zasielané správcom dane sa vracali späť s poznámkou
adresát neznámy, kde vykonávala svoju ekonomickú činnosť, takisto si nepamätal kto boli obchodní
partneri spoločnosti v danom období, či mala spoločnosť zamestnancov, kto viedol účtovníctvo

spoločnosti, aký mala majetok, nevedel sa vyjadriť k obchodnej spolupráci so spoločnosťou Tornelo,
s.r.o., čo bolo predmetom vzájomných faktúr, na základe ktorých si uplatnila spoločnosť Torsello s.r.o.
odpočítanie dane, kto vystupoval pri obchodných rokovaniach, ani z akého dôvodu bol disponentom
účtu dodávateľskej spoločnosti Tornelo s.r.o., ktorého majiteľom bol A. A..
23. Z údajov uvedených v informačnom systéme Finančnej správy správca dane zistil, že spoločnosť

Torsello s.r.o. nepodala žiadne daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby a ani žiadnu účtovnú
závierku (čo je zrejmé aj z verejne dostupných zdrojov na internete H., H. ), z čoho vyplýva, že vlastníctvo
prenajatých strojov a stavebnej techniky nie je uvedenou spoločnosťou deklarované, pričom vlastníka
stavebných vozidiel a mechanizmov, ktoré mali byť predmetom prenájmu sa nepodarilo správcovi dane
zistiť ani na základe daňovým subjektom poskytnutých VIN čísiel bagrov, ktoré správca dane preveril v

spolupráci s Kriminálnym úradom FS, pričom zistil, že takéto čísla sa v evidencii vozidiel nenachádzajú.
24. Dodávateľ žalobcu sa dlhodobo vyhýbal povinnostiam voči správcovi dane, nereagoval na zaslané
výzvy, nepredkladal doklady k daňovým kontrolám a konaniam, dôvodne sa javil správcovi dane ako
rizikový subjekt, v dôsledku čoho zrušil správca dane spoločnosti Torsello s.r.o. registráciu pre DPH ku
dňu 30.09.2021 v zmysle § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona o DPH.

25. Správca dane preveril v danom prípade aj jediného dodávateľa spoločnosti Torsello s.r.o. , ktorého
uviedol v kontrolnom výkaze DPH, spoločnosť Tornelo, s.r.o., pričom zistil, že ani spoločnosť Tornelo,
s.r.o. si neplní povinnosti voči správcovi dane, adresu sídla využívala neoprávnene, po zmene konateľa
nepodávaladaňovépriznaniakdanizpríjmovPO,aniprehľady,hlásenia,kontrolnévýkazy,dodecembra
2021 podávala len daňové priznania k DPH. Konateľ A. A. sa v rámci iného konania vyjadril, že

spoločnosť Torsello s.r.o. nepozná, spoločnosť Tornelo, s.r.o. so spoločnosťou Torsello s.r.o. nikdy
neobchodovala.26. Na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by dodávateľ žalobcu predmetné
stroje vlastnil, ani že by nimi disponoval, že by reálne vykonával ekonomickú činnosť, pričom jediný
deklarovaný dodávateľ žalobcovho dodávateľa, spoluprácu s dodávateľom žalobcu poprel.

27. Je nesporné, že daňový subjekt disponuje právom uplatniť si nárok na odpočet DPH, avšak len
za zákonom ustanovených a splnených podmienok. Keďže je iniciátorom odpočítania DPH, je jeho
povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene v súlade so zákonom. Ak daňový subjekt, na
ktoromležídôkaznébremeno,svojetvrdeniespoľahlivonepreukáže,nemôžebyťnároknaodpočetDPH
uznanýakooprávnený(rozsudokNSSRzodňa23.06.2010,sp.zn.2Sžf/4/2009vspojenísrozhodnutím

ÚS SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III.ÚS/78/2011-17, rozsudok NS SR 8Sžfk/10/2020 z 08.07.2020).
28. Aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva že, dôkazná povinnosť v daňovom konaní
zaťažuje primárne daňový subjekt (2Sžf/4/2009, 5Sžf/11/2014). Na preukázanie reálneho uskutočnenia
zdaniteľného plnenia nie je postačujúca iba formálna existencia faktúry (8Sžf/51/2010). Je na správcovi
dane, aby s poukazom na konkrétny predmet daňového konania vymedzil potrebný rozsah dokazovania
(4Sžf/84/2012, 4Sžf/74/2015). Ak počas prebiehajúceho dokazovania s ohľadom na zistené objektívne

skutočnosti sa niektoré tvrdenia žalobcu správcovi dane javia ako pochybné, spochybnené, resp.
nedostatočne preukázané, a túto pochybnosť správca dane daňovému subjektu zrozumiteľne oznámi a
riadne vecne zdôvodní, t. j. procesne korektne spochybní tvrdenia daňového subjektu (1Sžf/81/2015),
je tu procesná povinnosť daňového subjektu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie
(5Sžf/97/2010, 3Sžf/26/2016).

29. Žalovaný poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa
31.05.2018, podľa ktorého „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte
a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne
nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo

vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočnenia obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený,
aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“
30. V tomto konkrétnom prípade má žalovaný za to, že žalobca nebol dôsledný už pri ním vystavenej
objednávke, keďže nie je absolútne zrejmé, prenájom akých konkrétnych strojov a stavebnej techniky
si u dodávateľa objednáva, pričom táto skutočnosť nie je zrejmá ani z predmetu sporných faktúr, na

základe ktorých si nárokoval odpočítanie dane .
31. Správca dane preukázateľne spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu, priamo medzi
deklarovaným dodávateľom a daňovým subjektom, pričom primárnym dôvodom pre obmedzenie
základného práva platiteľa na odpočítanie dane bolo porušenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods.
1 písm. a) zákona o DPH, ktoré správca dane preukázal na základe zákonným spôsobom vykonaného

dokazovania.
32. K žalobným námietkam uvedeným v bode III. časti IV. podanej žaloby (Porušenia ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy) žalovaný uvádza, že nie sú dôvodné.
33. Žalobca poukazuje na neexistenciu spisu a evidencie konania pod číslom konania, čím mal správca
dane a žalovaný postupovať v rozpore s vyhláškou MV SR č. 410/2015 Z. z. o podrobnostiach výkonu

správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu, § 23 ods. 2 a § 33 daňového poriadku.
Podľa názoru žalobcu, daňová kontrola nie je evidovaná pod číslom konania a Protokol doručený
kontrolovanému daňovému subjektu neobsahuje číslo konania (§ 47 písm. b) daňového poriadku), že
číslo 102333198/2021 je len unikátne číslo, vygenerované len pre daný dokument, ktoré sa nenachádza
na žiadnom inom dokumente z predmetnej daňovej kontroly. Podobne sa žalovaný vyjadruje aj k

rozhodnutiu a číslu 100253358/2022 , uvedenému na tomto rozhodnutí.
34. K uvedeným žalobným námietkam žalovaný uvádza, že správca dane vedie u každého daňového
subjektu spis v súvislosti s jednotlivými konaniami, ktoré sú/boli u neho vykonávané (daňové kontroly,
vyrubovacie konania, miestne zisťovania, exekučné konania, odvolacie konanie..).
35. Každá daňová kontrola vykonávaná správcom dane je v Informačnom systéme Finančnej správy

SR vedená pod konkrétnym ID číslom aktivity, ktoré sa však neuvádza na jednotlivých dokumentoch
vystavovaných počas daňovej kontroly, príp. v nasledujúcich konaniach. Všetky dokumenty vyhotovené
v rámci daňovej kontroly a po nej nasledujúcich konaniach sú zaevidované pod konkrétnym jedinečným
evidenčným číslom v daný deň, ako to bolo aj v prípade predmetného protokolu a rozhodnutia, pričom
toto číslo sa uvedie v úvodnej časti daného dokumentu. V rámci náležitostí protokolu sa pod číslom

konania (§ 47 písm. b) daňového poriadku) rozumie evidenčné číslo protokolu, nie však ID samotnej
daňovej kontroly, podobne aj rozhodnutie (§ 63 ods. 3 písm. b) daňového poriadku) musí obsahovať
dátum a číslo rozhodnutia, nie však číslo kontroly.36. Žalovaný má za to, že správca dane postupoval v danom prípade v súlade s daňovým poriadkom,
ako aj Zákonom č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov, pričom
príslušné dokumenty označil evidenčnými číslami, pod ktorými sú zaevidované v Informačnom systéme

FS. Skutočnosť, že správca dane neoznačil príslušné dokumenty číslom spisu, čo ani nie je povinný,
ani mu to zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, neznamená, že správca dane netvorí z príslušnej
daňovej kontroly spis, a že jednotlivé dokumenty nie sú evidované pod jednotným číslom konania.
37. K žalobným námietkam žalobcu, v zmysle ktorých malo dôjsť zo strany správcu dane v rámci daňovej
kontroly k viacerým pochybeniam, že správca dane nemal vydať protokol za okolností, ktoré nastali v

predmetnej kontrole (bod B.), žalovaný uvádza, nie sú dôvodné. Žalovaný má za to, že správca dane
postupoval pri vyhotovení protokolu v súlade s daňovým poriadkom.
38. K žalobnej námietke obsiahnutej v bode C. podanej žaloby (Vydanie rozhodnutie v rozpore s
judikatúrou Súdneho dvora) žalovaný uvádza, že nie je dôvodná. Dôkazná povinnosť jednoznačne
spočívala na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému správca dane poskytol dostatok priestoru, aby
svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal (nielen

formálnymi dokladmi). Žalobca však nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s
odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne
uskutočnenie obchodu, čo do osoby dodávateľa, nebude spochybnené. V prejednávanom prípade nebol
hodnoverne preukázaný základný hmotnoprávny predpoklad pre priznanie práva na odpočítanie dane,
ktorým je reálne poskytnutie fakturovaných služieb deklarovaným platiteľom. Keďže práve nesplnenie

tejto podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane viedlo správcu dane k vyrubeniu rozdielu dane
žalobcovi, nebolo povinnosťou správcu dane dokazovať existenciu okolností vylučujúcich priznanie
uplatneného práva na odpočítanie dane, napríklad zapojenie sťažovateľa do daňového podvodu, resp.
riešiť otázku vedomosti daňového subjektu na takejto účasti.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
39. Uznesením č.k. TN-11S/79/2022 – 83 zo dňa 20.08.2024, správny súd rozhodol s poukazom na §
65 ods. 1 SSP tak, že spojil na spoločné konanie veci, ktoré sú vedené na Správnom súde v Banskej
Bystrici pod sp. zn. TN-11S/79/2022, sp. zn. TN-13S/78/2022 a sp. zn. TN-13S/79/2022 s tým, že veci
budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou značkou TN-11S/79/2022.

40. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane, ako aj postup daňových orgánov, a to v
rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na pojednávaní dňa 30.01.2025
pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto správnu
žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

41. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
42. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
43. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

44. Sporným v prejednávanej veci je, že žalovaný ako aj správca dane neuznal žalobcovi v zdaňovacom
období júl, september a október 2020 odpočítanie dane v celkovej sume 9634,52 eura za prenájom
strojov a stavebnej techniky bez obslužného personálu a prenájom stavebnej plošiny zo sporných faktúr
(č.2020/07002zodňa31.07.2020,č.2020/08006zodňa31.08.2020,č.2020/08005zodňa29.09.2020)
z dôvodu, že nebolo preukázané, že fakturované služby boli skutočne dodané dodávateľom Torsello,

s.r.o. (resp. inou zdaniteľnou osobu), a že mu z titulu ich dodania vznikla daňová povinnosť.
45. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že
právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v
zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň

splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje
základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované
závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu
odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci
všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú

neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky,
za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí
C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie
uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetomvyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane
judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa
22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

46. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä
v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo
k daňovému podvodu, (3) došlo k prípadu zneužitia práva.
47. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (1) že poskytovateľom plnenia
(deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného

dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna
existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho
ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú
splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia
podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.
48. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň: dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49

ods. 1 zákona o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo
služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu
uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§
49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého
mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou

podmienkou na odpočítanie dane.
49. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej
základnýmpredpokladompreodpočetDPH.Splneniepodmienokpre odpočítaniedanevovšeobecnosti
preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane,

a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie
dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená
v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov
nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre

neuznanieodpočítaniadaneajeprinichodlišnýobsaharozsahdôkaznéhobremenadaňovéhosubjektu
a správcu dane.
50. Z uvedenej úvodnej argumentácie je zrejmé, že zákon o DPH, ktorý prevzal právnu úpravu smernice
o DPH stanovuje podmienky, za ktorých si daňový subjekt môže uplatniť právo na odpočítanie dane,
pričom tieto sú vymedzené kumulatívne a nesplnenie čo len jednej z týchto podmienok je dôvodom

pre neuznanie odpočtu DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok. Splnenie týchto kumulatívne
vymedzených podmienok nemožno odpustiť. Na preukázanie nároku na odpočítanie dane nestačí len
predloženie faktúry a ostatných účtovných dokladov preukazujúcich formálnu stránku deklarovaného
plnenia. Zákonodarca pri uplatnení nároku na odpočet DPH požaduje aj preukázanie materiálnej stránky
- preukázanie reálneho uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia. Z uvedeného vyplýva,

že je potrebné preukázať skutočné/reálne dodanie tovaru resp. poskytnutie služby deklarovaným
dodávateľom a zároveň, že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho
ekonomickej činnosti.
51. Námietka žalobcu, že žalovaný a správca dane svojím postupom a rozhodnutiami, ktoré vychádzali
z nesprávneho právneho posúdenia veci, mali za cieľ žalobcu zbaviť práva na odpočet DPH, čím

by došlo k porušeniu zásady neutrality DPH, je nedôvodná. Predmetnú žalobnú námietku žalobca
formuloval natoľko všeobecne, že správny súd nemohol vykonať v tomto ohľade súdny prieskum
napadnutých rozhodní žalovaného a správcu dane. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca
v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť
zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky

rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne
tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie
toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu
verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP

je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných bodov preto
musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza na podporu svojich
tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiestožalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne uplatnené
dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný
prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Ak by tak správny súd urobil, nebol by už
nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu, čo by bolo v hrubom
rozpore nielen so základnými princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým zásady podľa § 5
ods.2SSP,podľaktorej„konaniepredsprávnymsúdomjejednouzozárukochranyzákladnýchľudských
práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania,“ ale

predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 SSP, podľa ktorej „v konaní pred správnym súdom majú účastníci
konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v
lehote určenej správnym súdom,“ najmä však čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
„Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ V prípade, ak by
správnysúdzažalobcusámdopĺňalvšeobecneuplatnenéžalobnédôvody,resp.ichsámkonkretizovala

proaktívne vyhľadával z obsahu administratívneho spisu dôvody nezákonnosti rozhodovania a postupov
orgánov verejnej správy, porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a negoval by princíp
materiálneho právneho štátu, ktorý je povinná presadzovať a chrániť predovšetkým súdna moc. Taktiež
možno konštatovať, že podľa § 178 ods. 1 SSP je potrebné považovať za osobitnú náležitosť správnej
žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím

orgánu verejnej správy, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí
iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, resp. že žalobca sa so záverom orgánu verejnej
správy nestotožňuje. Žalobca je povinný poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje
porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré
mal orgán verejnej správy porušiť, a rovnako ani poukaz, resp. citáciu rozhodnutí súdov bez toho,

aby závery vyplývajúce z citovaných rozhodnutí súdov boli konkretizované na daný prípad s jasnou
a zrozumiteľnou argumentáciou vychádzajúcou z celkového kontextu citovaných rozhodnutí súdov
(nemožno teda považovať za prípustné vytrhávať z kontextu rozhodnutí súdov len vybrané vety,
ktoré sa samé o sebe môžu žalobcovi argumentačne hodiť, ak je celkový kontext poukazovaného
rozhodnutia iný). Je pravda, že vymedzenie pojmu „žalobný bod,“ resp. „žalobná námietka“ nemožno

chápať príliš zužujúco, avšak pre správny súd musí byť aspoň v hrubých rysoch možné dovodiť,
prečo žalobca považuje rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné. Dôvody nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia musia byť vymedzené aspoň tak, aby správny súd pri aplikácii všeobecného
pravidla, že súd pozná právo (curia novit iura), mohol dostatočne určiť, akým smerom bude zameraný
jeho súdny prieskum. Vzhľadom na uvedené je povinnosťou žalobcu v správnej žalobe jasným a

zrozumiteľným spôsobom sformulovať, z akých dôvodov a v akej skutkovej alebo právnej otázke sa
orgán verejnej správy mýli s uvedením konkrétneho následku na zákonnosť napadnutého rozhodnutia,
čo v danom prípade žalobca neurobil. Žalobca len všeobecne a nekonkrétne skonštatoval, že napadnuté
rozhodnutia žalovaného a správcu dane trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia, pričom orgány
verejnej správy mali za cieľ zbaviť žalobcu práva na odpočet DPH, čím by došlo k porušeniu zásady

neutrality DPH. Takto formulovaná žalobná námietka neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny
prieskum zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalobcu a správcu dane. Nepostačuje len skonštatovať,
že napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia,
ale žalobca bol povinný uviesť, v čom konkrétne táto vada spočíva a ktoré konkrétne právne závery
správcu dane a žalovaného sú v rozpore so zákonom. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalobca

uviedol viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa zásady neutrality DPH, s ktorými
sa správny súd môže len stotožniť, avšak bez toho, aby závery z nich vyplývajúce konkretizoval na
okolnosti daného prípadu. Navyše, pokiaľ žalobca namietal, že orgány verejnej správy „mali za cieľ“
zbaviť žalobcu práva na odpočet DPH, takéto konštatovanie je len ničím nepodložený dohad, resp. názor
žalobcu,ktorýniejespôsobilýspochybniťzákonnosťnapadnutýchrozhodnísprávcudaneažalovaného.

52. Čo sa týka ďalšej námietky spočívajúcej v unesení dôkazného bremena žalobcu je potrebné
uviesť, že dôkazné bremeno v daňovom konaní je skutočne primerane rozložené medzi daňovníka a
správcu dane, ako tvrdí žalobca. Žalobca namietal, že svoju povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie
dokázať si splnil predložením všetkých potrebných dokladov ako aj vysvetlení k predmetnej kontrole, tiež
navrhovaním výsluchu svedkov. Správny súd uvádza, že úlohou správcu dane je následne verifikovať

skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje. Ak správca dane identifikuje konkrétne skutočnosti, ktoré
vzbudzujú pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu, predložených dokladoch alebo údajoch v nich
uvedených, je povinný tieto pochybnosti a ich dôvody daňovému subjektu oznámiť a vyzvať ho na
vyjadrenie k nim a na opravu alebo doplnenie dokladov, či objasnenie alebo korekciu údajov (§ 46 ods.5 Daňového poriadku). Ak tak správca dane urobí, je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp.
ich korigovať) na strane daňového subjektu. Ten je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí
a deklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, rozhodnutie Ústavného

súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, bod 21).
53. V súvislosti s vyššie uvedenou námietkou žalobca v podanej žalobe uviedol, že povinnosť preukázať
svoje tvrdenia si splnil (aj v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa
15.03.2011, na ktorý žalobca poukázal), predložil všetky potrebné doklady, t.j. stavebné povolenia,
kolaudačné rozhodnutia, fotodokumentáciu, špecifikácie VIN čísel a označenie predmetných strojov,

tiež navrhol opakovane vykonanie miestneho zisťovania, ako aj vysvetlenia k predmetnej kontrole.
54. Z administratívneho spisu vyplýva, že v preverovanom prípade deklarovaný dodávateľ v zastúpený
konateľom B. C., ktorý sa zúčastnil na ústnom pojednávaní v procesnom postavení svedka, odmietol
v danej veci vypovedať s odôvodnením, že využíva svoje zákonné právo, pričom sa k preverovaným
zdaniteľným plneniam vôbec nevyjadril. Svedok neuviedol ako dôvod odopretia svedeckej výpovede
svoj zdravotný stav. Žalovaný sa výsluchu svedka B. C. nezúčastnil. Následne žalobca predložil v konaní

čestné prehlásenie B. C., v ktorom tvrdil, že v preverovaných faktúrach uviedol presné, pravdivé a
úplné údaje, že stroje boli dovezené podľa požiadavky objednávateľa na jeho rozostavanú prevádzku
na ul. F. XXX, B. G., pričom však správca dane a žalovaný v zhode uzavreli, že čestné prehlásenie
predstavuje jednostranný úkon, ktorý v procese dokazovania nemôže nahrádzať dôkaz a bez ďalších
kontrolných zistení a vyhodnotení dôkazov nemôže zvrátiť skutkový stav. Žalovaný k tvrdeniu B. C. v

čestnom prehlásení, že v preverovaných faktúrach uviedol presné, pravdivé a úplné údaje, poukazuje
na skutočnosť, že v zmysle údajov zverejnených v Obchodnom registri SR, je B. C. stále jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti Torsello, s.r.o., napriek tomu, že počas ústneho pojednávania dňa
25.10.2021 predložil Zmluvu o predaji podniku uzatvorenú dňa 10.05.2021.
55. Správny súd poukazuje na to, že pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že žalobca

nepreukázal, že mu boli služby dodané od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti Torsello, s.r.o. (resp.
dodanie od deklarovaného dodávateľa bolo spochybnené), spochybnili práve splnenie materiálnej/
hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet - dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby
podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o
DPH (z materiálneho hľadiska). V danej veci tak bola spochybnená osoba dodávateľa Torsello, s.r.o.,

t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa. V prípade tejto hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie
dane došlo, ako vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20 Kemwater ProChemie v súvislosti
s otázkou statusu dodávateľa k určitému posunu právneho náhľadu na túto otázku, keď zo záverov
tohto rozhodnutia vyplýva, že a) uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je
hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby dodávateľa (t.j. poskytovateľom

plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH) hmotnoprávnou podmienkou je a b) dôkazné bremeno
ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Pokiaľ
však existujú osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže považovať za splnenú i bez
jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. V takom prípade nie je potrebné
preukazovať podvodné konanie. Aj s poukazom na vyššie uvedené preto správny súd vychádzal z toho,

že v danej veci bol spochybnený žalobcom deklarovaný dodávateľ Torsello, s.r.o, t.j. bola spochybnená
hmotnoprávna podmienka na odpočítanie dane z pridanej hodnoty - status osoby dodávateľa. Dôkazné
bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane
- žalobca. Pokiaľ však existujú osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže považovať za
splnenú i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. V danom prípade

osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli a ani žalobca ich netvrdil -
trval na tom, že tovar mu mal byť dodaný spoločnosťou Torsello, s.r.o. Keďže splnenie hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje (žalobca), bol
žalobca následne povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť a preukázať, že hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane splnil.

56. V predmetnej veci vzniesli daňové orgány dôvodné pochybnosti o splnení už uvedenej
hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane zo sporného obchodu žalobcu. Zo zistení správcu dane
viažucich sa k dodávateľovi – Torsello, s.r.o. sa správcovi dane nepodarilo získať vyjadrenie konateľa B.
C. v rámci predmetnej daňovej kontroly, preto využil zistenia z iného konania (kontrola DPH, december
2020), z ktorých je vyplýva, že B. C. sa nevedel absolútne vyjadriť k činnosti spoločnosti Torsello

s.r.o., nespomínal si akú ekonomickú činnosť spoločnosť vykonávala, či mala na adrese sídla len
virtuálne sídlo, kto zabezpečoval preberanie zásielok na uvedenej adrese, keďže zásielky zasielané
správcom dane sa vracali späť s poznámkou adresát neznámy, kde vykonávala svoju ekonomickú
činnosť, takisto si nepamätal kto boli obchodní partneri spoločnosti v danom období, či mala spoločnosťzamestnancov, kto viedol účtovníctvo spoločnosti, aký mala majetok, nevedel sa vyjadriť k obchodnej
spolupráci so spoločnosťou Tornelo, s.r.o., čo bolo predmetom vzájomných faktúr, na základe ktorých
si uplatnila spoločnosť Torsello s.r.o. odpočítanie dane, kto vystupoval pri obchodných rokovaniach,

ani z akého dôvodu bol disponentom účtu dodávateľskej spoločnosti Tornelo s.r.o., ktorého majiteľom
bol A. Dolinský.Z údajov uvedených v informačnom systéme Finančnej správy správca dane zistil,
že spoločnosť Torsello s.r.o. nepodala žiadne daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby a
ani žiadnu účtovnú závierku (čo je zrejmé aj z verejne dostupných zdrojov na internete H., H. ), z
čoho vyplýva, že vlastníctvo prenajatých strojov a stavebnej techniky nie je uvedenou spoločnosťou

deklarované, pričom vlastníka stavebných vozidiel a mechanizmov, ktoré mali byť predmetom prenájmu
sa nepodarilo správcovi dane zistiť ani na základe daňovým subjektom poskytnutých VIN čísiel bagrov,
ktoré správca dane preveril v spolupráci s Kriminálnym úradom FS, pričom zistil, že takéto čísla sa v
evidencii vozidiel nenachádzajú.
57. Vyššie zmienené skutočnosti (chýbajúce konkrétne informácie o zdaniteľných obchodoch na
strane deklarovaného dodávateľa) predstavujú pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov

spoločnosťou Torsello, s.r.o., ktoré spochybňujú hodnovernosť listinných dôkazov predkladaných
žalobcom a prenášajú dôkazné bremeno (v záujme obnovenia hodnovernosti listinných dôkazov)
opätovne na žalobcu. Zistené pochybnosti boli komunikované žalobcovi.
58. V danom prípade nebolo sporné materiálne plnenie ako jedna z hmotnoprávnych podmienok
odpočítania práva na DPH a teda, že služby boli dodané, ale práve osoba deklarovaného dodávateľa, a

preto argumenty a návrhy žalobcu ohľadom predloženia stavebných povolení, kolaudačných rozhodnutí,
fotodokumentácie, špecifikácie VIN čísel prenajatých strojov a návrh na vykonanie miestneho zisťovania
neboli dôvodné.
59. Čo sa týka žalobných námietok ohľadom porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, tieto nemal správny súd preukázané. Hoci v ust. § 47 písm. b) Daňového poriadku je uvedené

ako náležitosť protokolu o výsledku daňovej kontroly „číslo konania“, nemal správny súd preukázanú
dôvodnosť podanej námietky žalobcu. Protokol o výsledku daňovej kontroly zo dňa 22.11.2021 je
uvedený pod číslom 102333198/2021. Podľa správneho súdu je protokol o výsledku daňovej kontroly
dostatočne a jasne identifikovaný, má požadované náležitosti v zmysle zákona, hoci nie je doslovne
označený pod číslom konania ako takým, keďže správca dane nevedie daňovú kontrolu pod jednotným

číslom, ale identifikátorom vygenerovaným pre konkrétny daňový subjekt a jemu prebiehajúcu daňovú
kontrolu. Rovnako nedôvodnú námietku vzniesol žalobca i k číslu konania prvostupňového rozhodnutia
správcu dane, pričom z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že prvostupňové
rozhodnutie obsahuje aj číslo, pod ktorým je identifikované a aj dátum vyhotovenia prvostupňového
rozhodnutia. Je zrejmé, z akej daňovej kontroly bol Protokol vyhotovený, akého daňového subjektu

sa týka, akých zdaňovacích období, taktiež aké je jeho identifikačné číslo, je datovaný a podpísaný.
Žalobca ďalej namietal nevedenie žurnalizovaného spisu z daňovej kontroly správcom dane, čo
správny súd nepovažoval za preukázané, keďže závery tohto rozsudku správneho súdu majú oporu
v administratívnom spise, ktorý bol na základe výzvy súdu žalovaným predložený spolu s vyjadrením
k správnej žalobe žalobcu. Správny súd nad rámec uvádza, že administratívny spis orgánu verejnej

správy predstavuje základný dôkaz o priebehu celého správneho konania, podkladoch rozhodnutia a
spôsobe ich obstarania. Má preto zásadný význam v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov
verejnej správy a nepochybne aj v kontexte realizácie procesných práv účastníka konania. I prípadné
formálne nedostatky administratívneho spisu, pokiaľ netvoria prekážku pre súdny prieskum a nie je
relevantným spôsobom spochybnená úplnosť spisu, nezakladajú zásadnú vadu konania odôvodňujúcu

zrušenie vydaného rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžk/27/2020 zo
dňa 16.12.2021, bod 53 a 54, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 8/2019
zo dňa 26. februára 2020, bod 98).
60. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí
žalovaného a správcu dane, z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia

žalovaného a správcu dane sú v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu
zamietol.
61. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom
alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov

konania účastníkom konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady
trov konania žalovanému.
62. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).