Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425010069
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4425010069.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného

A. B., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona, na základe obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1Pv 340/24/4404 zo dňa 13.02.2025, na hlavnom
pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 20.03.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. F. G. XXX, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS
Nitra,

j e v i n n ý , ž e

dňa 28.09.2024 v čase približne medzi 18.00 h až 18.45 h v rodinnom dome, na adrese XXX XX D. E. F.
G. XXX, poškodenú F. H., narodenú XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. G. XXX, napriek jej nesúhlasu
vtlačil do spálne, kde ju následne sotil na posteľ, ľahol si na ňu obkročmo váhou svojho tela, vyzliekol jej
blúzku, pod ktorou nemala žiadne ďalšie oblečenie, ani spodné prádlo, silno jej ohmatával prsníky, ktoré

jej zároveň oblizoval, bradavky aj prsníky jej sal a vkladal do úst, pričom jej opakoval ako ju pretiahne,
zároveň ju škrtil na krku a oblizoval ju na krku a tvári, oblizoval jej aj pery, ktoré poškodená zovrela, aby
svojím jazykom páchateľ nevnikol do jej úst, poškodenej, tiež sťahoval legínové nohavice a nohavičky
pod kolená, a to opakovane približne 4 až 5 krát, obchytkával ju za obnažený zadok, pričom poškodená
sa dávala do bočnej polohy, aby mu zabránila ohmatávaniu jej genitálií, čo sa jej podarilo, zároveň sa
snažil vyzliecť si svoje nohavice, čo sa mu však nepodarilo, a poškodená si počas jeho snáh o stiahnutie
jehonohavícvždysvojelegínyanohavičkynatiahlanaspäť,čosaniekoľkokrátajnapriekjejsnahebrániť
sa ako aj jej výslovného nesúhlasu opakovalo, na čo sa v snahe brániť, poškodená snažila dreveným

šuflíkom udrieť ho do hlavy, čo sa jej nepodarilo, na čo jej obžalovaný povedal „ Ty kurva, čo si ma chcela
udrieť do hlavy, za toto ťa zadusím“ a začal ju škrtiť na krku, poškodená následne v snahe brániť sa vošla
do svojej kuchyne, kde vzala do rúk kuchynský nôž, ktorý jej chcel obžalovaný vytrhnúť z ruky, čo sa
mu nepodarilo, potom sa zľakol a z domu utiekol, pričom týmto svojím konaním nespôsobil poškodenej
zranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie,

t e d a

násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám,

č í m s p á c h a l

zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona) na trest odňatia slobody 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal pod sp.zn. 1Pv/340/24/4404 dňa 13.02.2025
obžalobu na obvineného A. B. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako zločin sexuálneho násilia
podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý je mu kladený za vinu podanou
obžalobou v tejto veci, súd preto obžalovanému položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno
c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obžalovaný na
všetky tieto mu položené otázky odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora a poškodenej,
ktorí navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať, podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie

obžalovaného o vine prijal a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne
žalovaného skutku sa nevykoná.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy
zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania,

súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládol za vinu prokurátor podanou obžalobou,
naplnil všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek
1 Trestného zákona, z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže
úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu, chráneného Trestným zákonom,
a to záujmu na ochrane slobody rozhodovania človeka v oblasti svojho sexuálneho života tak, že násilím

donútil iného k iným sexuálnym praktikám. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej
príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na
jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Z tohto dôvodu súd obžalovaného
uznal vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd vykonal dôkazy súvisiace
s výrokom o treste a prípadne i o ochrannom opatrení, a to znaleckým dokazovaním a oboznámením
listinných dôkazov.

Súd za podmienok podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítal

znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria I. A. J., ktorý
v závere ním podaného písomného znaleckého posudku uviedol, že obžalovaný v čase trestného
činu trpel syndrómom zníženého intelektu nedosahujúceho stupeň duševnej poruchy a osobnosťou
v neharmonickom vývine, pričom táto komorbidita nemala u neho forenzne relevantný vplyv na jeho
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Podľa zistení znalca obžalovaný nie je závislý na alkohole ani

iných návykových látkach a je schopný chápať zmysel trestného konania. Znalec tiež dospel k záveru,
že pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný a na nariadenie
ochranného liečenia u neho niet medicínskeho dôvodu. Podľa záverov znalca v čase spáchania
trestného činu sa u obžalovaného nejednalo o prejav správania náhodný, t.j. nevyplývajúci z nijakých
vopred predpokladateľných príčin a ani patologický, t.j. determinovaný duševnou poruchou v zmysle

psychotického stavu, ale išlo u neho o prejav málo diferencovanej osobnosti v neharmonickom vývine.

Obžalovaný A. B. je slobodný, bezdetný, žije v mieste trvalého bydliska a pochádza z mnohopočetnej
rodinynanižšejsociálnejúrovni.Zmiestatrvaléhobydliskajeobžalovanýobcouhodnotenýkladnestým,
že sa aktívne zapájal do športovej činnosti v obci, je členom miestneho futbalového zväzu ako aktívny

hráč, v obci je obľúbený, bezkonfliktný, spoľahlivý, pracovitý, pomáhal pri organizovaní športovýchpodujatí v obci, nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku a neboli na neho podávané sťažnosti
zostranyspoluobčanov.Obžalovanýdosiaľnebolsúdnetrestanýanipostihnutývpriestupkovomkonaní.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. § 34
Trestnéhozákonaprihliadolnaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, jeho správanie po
spáchaní činu a ostatné zákonné kritériá.

Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (t.j. že sa
k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval) a tiež aj poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písmeno j) Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život). Priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného nevzhliadol žiadnu. Súd podľa § 38 odsek
2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti zistených poľahčujúcich okolností a pri
absencii priťažujúcej okolnosti ukladal obžalovanému trest podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona, kde

je základná sadzba trestu odňatia slobody 5 až 10 rokov.

Súd pri rozhodovaní o výmere trestu odňatia slobody zohľadňoval všetky zákonné kritériá pre
individualizáciu trestu a jeho dostatočnosti z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie a musel
tak posudzovať nielen osobu a pomery obžalovaného z hľadiska jeho doterajšej bezúhonnosti, ale

aj z hľadiska jeho osobnostných charakteristík a tiež, a to predovšetkým, okolnosti obžalovaným
v prejednávanej veci spáchanej trestnej činnosti, mieru jeho zavinenia a jeho pohnútku. Obžalovaný
totiž poškodenú napriek jej verbalizovanému nesúhlasu sotil do spálne, tam následne na posteľ, kde
ju opakovane s narastajúcou frekvenciou sexuálne atakoval spôsobom, opísaným v skutkovej vete
výroku o vine tohto rozsudku, škrtil ju a opakovane verbalizoval svoj zámer s poškodenou vykonať

aj súlož, čomu zodpovedala aj jeho snaha poškodenej vyzliecť spodnú časť odevu a súčasne aj jeho
vyzliekanie nohavíc. Poškodená sa tomuto správaniu obžalovaného bránila nielen tým, že sa otáčala
nabok, aby zabránila obžalovanému dotýkať sa jej genitálií a snažila si zakaždým obliecť spodnú časť
svojho odevu, ale aj tým, že obžalovaného chcela udrieť po hlave drevenou zásuvkou. Obžalovaný
nato dokonca reagoval tak, že sa poškodenej vyhrážal zadusením, pričom ju začal škrtiť na krku,

pričom poškodenej sa podarilo ďalšiemu ataku obžalovaného na ňu zabrániť duchaprítomnou reakciou,
keď odvrátila jeho agresívne správanie odpútaním pozornosti na potrebu zatiahnuť rolety a následne
definitívne až použitím kuchynského noža, kedy obžalovaný z miesta jej bydliska ušiel. Obžalovaný
pritom aj v minulosti pred tretími osobami pod vplyvom alkoholu verbalizoval svoj sexuálny záujem
o poškodenú s tým, že by s ňou chcel mať pohlavný styk. Znaleckým psychiatrickým skúmaním

síce u obžalovaného nebola zistená duševná porucha ani závislosť na alkohole a znalec v súvislosti
s konštatovaním absencie medicínskych dôvodov na uloženie ochranného liečenia obžalovanému
uviedol, že tento nie je pri pobyte na slobode z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný,
na druhej strane bolo znalcom zistené, že obžalovaný v čase spáchaniu činu ako aj v súčasnosti trpí
syndrómom zníženého intelektu a jednoduchou osobnosťou v neharmonickom vývine a ním spáchaný

skutok nie je prejavom správania náhodný a ani patologický, ale je prejavom práve málo diferencovanej
osobnostiobžalovanéhovneharmonickomvývine,t.j.prejavomjehopovahovýchvlastností.Obžalovaný
pritom ani sám nevie svoje konanie voči poškodenej ako ani jeho nezvládnutie vysvetliť s tým, že
„nevie, čo mu preplo a prečo to spravil“. Obžalovaný pritom v úvode trestného stíhania popieral nielen
spáchanie trestného činu, ale aj svoju prítomnosť v obydlí poškodenej v rozhodnom čase a pokiaľ

obhajoba zdôrazňovala zmenu postoja obžalovaného už v prípravnom konaní tým, že obžalovaný si
dodatočneuvedomilnesprávnosťsvojhokonania,neuniklopozornostisúdu,žektomutodošloažpotom,
ako bola znaleckým dokazovaním z odboru kriminalistiky, odvetvia kriminalistickej genetickej analýzy
na zaistenom noži potvrdená prítomnosť DNA, zodpovedajúca DNA obžalovaného. Obžalovaný sa
v prejednávanej veci dopustil násilnej trestnej činnosti vysokej závažnosti, ktorá nepredstavuje iba jeden,

krátky okamih trvajúci sexuálne motivovaný atak voči poškodenej, ale naopak, obžalovaný poškodenú
násilím nútil k tomu, aby strpela jeho sexuálne motivované správanie voči nej, napriek jej slovne
prejavenému nesúhlasu mal zasiahnuť do jej intímnej sféry tak, že jej silno ohmatával prsníky, oblizoval
jej ich, sal jej bradavky, prezentujúc slovne aj fyzicky jeho zámer s poškodenou vykonať súlož, škrtiac
ju, pričom v tejto svojej aktivite pokračoval napriek tomu, že poškodená sa jej snažila zabrániť rôznymi

spôsobmi tak, ako už bolo vyššie uvedené.

S poukazom na hore uvedené súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov
majúc za to, že trest uvedenej výmery na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnejsadzby splní účel trestu tak z hľadiska represívneho ako následok obžalovaným spáchaného zločinu,
tiež z hľadiska očakávaného nápravného účinku na obžalovaného, individuálnej prevencie, ale
predovšetkým dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou a splní účel aj

zhľadiskagenerálnejprevencie,keďževpotrebnejmierezabezpečíochranuspoločnostipredpáchaním
trestnej činnosti zo strany obžalovaného a aj iných odradí od jej páchania. Súd je toho názoru, že
takto uložený trest reflektuje spôsob a okolnosti obžalovaným spáchaného sexuálne motivovaného
protiprávneho konania voči poškodenej, tiež intenzitu jeho zásahu do intímnej sféry poškodenej ako
aj dôvodov, pre ktoré už v ďalšom násilí a sexuálnom správaní voči poškodenej nepokračoval a ktoré

výlučne spočívali v účinnej fyzickej a duchaprítomnej obrane poškodenej. Práve vyššie uvedené
okolnosti a spôsob obžalovaným spáchaného skutku, motív jeho konania (keď na kompenzáciu svojej
sexuálnej potreby použil voči poškodenej násilie vysokej intenzity a tak ju nútil strpieť jeho sexuálne
praktiky) s tým, že toto jeho konanie je výlučne prejavom jeho povahových vlastností, pri rozhodovaní
o výmere trestu u súdu prevážili nad doterajšou absolútnou bezúhonnosťou obžalovaného a jeho
pozitívnymi charakteristikami z miesta jeho bydliska. V prípade zločinu, z ktorého súd obžalovaného

uznal vinným, ide totiž o trestný čin vysokej závažnosti, ktorú závažnosť zákonodarca vyjadril nielen
stanovením trestnej sadzby 5 až 10 rokov trestu odňatia slobody, ale aj z hľadiska systematiky Trestného
zákona jeho zaradením do II. hlavy jeho osobitnej časti hneď za trestné činy proti životu a zdraviu.
Z týchto dôvodov súd považoval za dostatočný a primeraný práve nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 5 rokov bez toho, aby mal splnené podmienky pre ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej

sadzby a s podmienečným odkladom jeho výkonu tak, ako sa domáhala obhajoba.

Za podmienok podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doteraz nebol
súdne trestaný a vo výkone trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na skutočnosť, že poškodená nárok na náhradu škody neuplatnila, súd podľa § 287 a nasl.
Trestného poriadku ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od

oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti

konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).