Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1S/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100297
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100297.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Soňa Tóthová, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Šafárikovo námestie 2, 811 02 Bratislava, IČO: 55 358 322, proti žalovanému:
Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Nitra, Novozámocká 3976/67D, 949 05 Nitra, (Úrad
pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky), za účasti: 1/ RED_constructor s. r. o., so
sídlomPribišova47,84105Bratislava,IČO:52441016,zastúpený:iusaegiss.r.o.,sosídlomNedbalova
12, 811 01 Bratislava, IČO: 36 857 203, 2/ E. F. G., bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpená: JUDr.

Soňa Tóthová, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Šafárikovo námestie 2, 811 02 Bratislava, IČO:
55 358 322, 3/ E. C. H., I. XX, XXX XX J., 4/ D. B., Rázusova 50, 949 01 Nitra, 5/ E. A., bytom I. XX, XXX
XX J., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2024/002909-009
zo dňa 12.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému a ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Stavebník (ďalší účastník konania v 1/ rade) podal dňa 28.10.2020 na miestne príslušný stavebný
úrad žiadosť o vydanie stavebného povolenia pre stavbu „Rezidencia F.“ (pôvodný názov v ÚK Nájomné
byty F.) – H. K., situovanú na pozemkoch par. č. XXXX, XXXX, k. ú. J., v rozsahu stavebných objektov
A) SO 01 Bytový dom, SO 09 Sadové úpravy, B) v rozsahu prevádzkových súborov PS 01 Výťah.

2. Pre umiestnenie stavby bolo mestom J. vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby č. j. SP

5875/2020-005-Ing.Sázodňa25.08.2020,právoplatnédňa29.09.2020azmenaúzemnéhorozhodnutia
č. k. SP 18096/2022-011-Ing. Sá zo dňa 07.02.2023, právoplatné dňa 08.03.2023.

3. Stavebné konanie bolo niekoľkokrát prerušené z dôvodu neúplnosti žiadosti o vydanie stavebného
povolenia. Stavebný úrad listom zo dňa 19.04.2023 oznámil začatie stavebného konania s upustením
od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom
konania. V súlade s § 61 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“) stavebný úrad upozornil účastníkov konania, že svoje
námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní od doručenia oznámenia, inak
sa na ne neprihliadne.4. Dňa 12.05.2023 uplatnila námietky ďalšia účastníčka konania v 2/ rade. Dňa 19.05.2023 bol
stavebnému úradu doručený list označený ako „Žiadosť o znovu začatie konania“, v ktorom žalobca
uviedol, že sa stal účastníkom konania, pretože sa stal spolumajiteľom rodinného domu vedeného na

LV č. XXX. Stavebný úrad po overení si uvedenej skutočnosti zistil, že žalobca sa stal na základe
kúpnej zmluvy a zápisu do katastra nehnuteľností vykonaného dňa 10.05.2023 spoluvlastníkom k stavbe
susediacej parcele CKN č. XXXX, XXXX, k. ú. J. a k stavbe susediaceho rodinného domu súp. č.
XXX, a teda sa stal účastníkom stavebného konania. Z uvedeného dôvodu dodatočne poslal stavebný
úrad žalobcovi dňa 19.05.2023 oznámenie o začatí stavebného konania. V stanovenej lehote podal

žalobca námietky, v ktorých namietal neprimerané obmedzenie a ohrozenie práv účastníka konania vo
väčšomrozsahu,nedostatočnépodkladynapreukázaniesúladusverejnýmzáujmomanerešpektovanie
podmienok uvedených v územnom rozhodnutí, zároveň požiadal o predlženie lehoty na doplnenie
námietok. Dňa 14.07.2023 svoje námietky doplnil. Stavebný úrad námietkam žalobcu nevyhovel a na
námietky doplnené po lehote na ich podanie neprihliadol.

5. Stavebný úrad mesto Nitra vydal dňa 11.08.2023, č. SP 15600/2020-042-Ing.Sá stavebné povolenie,
ktorým povolil stavbu „Rezidencia F.“, (pôvodný názov v ÚK Nájomné byty F.) – H. K., situovanú na
pozemkoch par. č.XXXX, XXXX, k. ú. J. v rozsahu stavebných objektov A) SO 01 Bytový dom, SO 09
Sadové úpravy, B) v rozsahu prevádzkových súborov PS 01 Výťah.

6. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo žalobou napadnutým rozhodnutím
žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2024/002909-009 zo dňa 12.01.2024 zamietnuté a bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný správny orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu, pričom nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia stavebného
úradu. Postup stavebného úradu žalovaný nespochybnil, konštatoval, že v konaní stavebný úrad

nezistil dôvody, ktoré by bránili vydaniu stavebného povolenia pre uvedenú stavbu. Stanoviská
dotknutých orgánov boli vo vzájomnom súlade a požiadavky z nich plynúce boli premietnuté do
podmienok stavebného povolenia pre realizáciu stavby. Dokumentácia stavby vyhovuje všeobecným
technickým požiadavkám na výstavbu, je vypracovaná odborne spôsobilým projektantom. Stavebný
úrad určil v stavebnom povolení záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby. Taktiež rozhodol

o námietkach účastníkov konania a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, s ktorého dôvodmi sa stotožnil
aj žalovaný. Žalovaný považoval za správne, pokiaľ stavebný úrad neprihliadol na doplnenie námietok
žalobcu po lehote, ktorá uplynula na ich podanie, keďže bol žalobca o následkoch neskorého vznesenia
námietok stavebným úradom riadne poučený. Tento postup vyhodnotil ako súladný so zákonom,
v súlade s koncentráciou konania v stavebnom konaní. Akceptovaním oneskorených námietok by došlo

k zásahu do procesnej rovnosti účastníkov konania. Žalovaný neprihliadol na žalobcom v odvolaní
predloženú technickú správu. V tej súvislosti uviedol, že pre umiestnenie stavby bolo stavebným úradom
vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby č. j. SP 5875/2020-005-Ing. Sá zo dňa 25.08.2020,
právoplatné dňa 29.09.2020 a zmena územného rozhodnutia č. k. SP 18096/2022-011-Ing. Sá zo dňa
07.02.2023, právoplatné dňa 08.03.2023, z ktorých vyplýva, že umiestnenie stavby je v súlade so

záväznoučasťouÚPNmestaJ..Tietorozhodnutiabolipodkladomprevydaniestavebnéhopovolenia.Zo
svetlotechnického posudku E. L. zo dňa 23.01.2023 (predloženého v rámci územného konania - pozn.
správneho súdu) predloženého stavebníkom vyplýva jednoznačný záver, že vplyv plánovanej výstavby
„RezidenciaF.“naH.K.napar.č.XXXXM.XXXXvJ.vyhovujepožiadavkámSTN734301napreslnenie
okolitých bytov, taktiež vyhovuje požiadavkám STN 733 0580-1, zmena 2 a STN 730580-2 na denné

osvetlenie okolitých obytných miestností a miestností s dlhodobým pobytom osôb. Plánovaná výstavba
tak svojou polohou a výškou negatívne neovplyvní vyhovujúce osvetlenie okolitých miestností. Navyše
žalovaný nemôže rozporovať tvrdenia znalca, pretože ide o odbornú otázku a žalobca nepredložil žiaden
dôkaz, ktorým by dôveryhodne napadol závery autorizovaného stavebného inžiniera E. L., oprávneného
na vyhotovenie svetlotechnického posudku. Záverom svojho rozhodnutia skonštatoval, že napadnuté

rozhodnutie stavebného úradu obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, bolo vydané v súlade
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vydal ho príslušný orgán, ktorý vychádzal zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a rozhodnutie je dostatočne odôvodnené.

II.

Rozsah a dôvody správnej žaloby
(Argumentácia žalobcu)7. Žalobca sa včas podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí správnych
orgánov oboch stupňov z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/,e/ a f/ zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a priznania práva na náhradu

trov konania.

8. Žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí v tom, že do spisu predložil dôkazy, na ktoré
správny orgán neprihliadol na základe čoho neúplne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil
a rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca poukázal na § 62 ods.

1 písm. b/ a § 62 ods. 4 stavebného zákona, v zmysle ktorých stavebný úrad ex offo skúma, či
dokumentácia spĺňa požiadavky ochrany zdravia a života ľudí a či zodpovedá všeobecným technickým
požiadavkám na výstavbu ustanoveným stavebným zákonom a osobitnými predpismi a zároveň skúma,
či stavba môže neprimerane obmedziť alebo ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom
rozsahu.
9. Žalobca namietal, že v konaní neexistuje žiadny podklad, na základe ktorého by sa preukázalo, že

rezidencia nebude mať na vlastnícke právo účastníka konania negatívny vplyv vo väčšom rozsahu.
Žalobca mal za to, že z minimálnej vzdialenosti a výšky plánovanej rezidencie rezultuje ohrozenie
možnosti užívania stavby do takej miery, že obytné miestnosti v rozpore s príslušnou STN nebudú
presvetlené, pričom sa rapídne znížia hygienické požiadavky na existujúce miestnosti. Stavebný úrad
odignoroval jeho námietky s poukazom na svetlotechnický posudok a neskúmal skutočnosti, ktoré boli

nevyhnutné pre zistenie skutkového stavu. Zastával názor, že pokiaľ stavebný úrad nemal pochybnosti,
že na tej strane nie sú obytné miestnosti, mal uviesť na základe akých dôkazných prostriedkov
k tomu dospel, v opačnom prípade, ak nevedel verifikovať skutočnosti, ktoré žalobca rozporoval, mal
vykonať miestnu ohliadku. Na podporu poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Sžp/13/2011.

10. Stavebný úrad ako i žalovaný podľa žalobcu ignorovali jeho námietky a poukazovali na
svetlotechnický posudok. Podľa názoru žalobcu však nie sú správne orgány viazané svetlotechnickým
posudkom, a to z dôvodu, že sa nejedná o znalecký posudok a jednak aj odborné výstupy majú správne
orgány povinnosť riadne preveriť, v rozsahu napr. prípravy skúmania, zabezpečovania podkladov,
priebehu skúmania ako aj záverov, v tom smere, či vychádzajú z podkladov, ktoré mal znalec k dispozícií,

a či sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami. Na podporu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Sžsk/63/2019. Vytýkal, že stavebný úrad ani žalovaný neskúmali a nedokazovali zásah do
pohodlia bývania žalobcu a ani jeho relevantné námietky.
11. Žalobca ďalej namieta, že stavebný úrad ho spolu so žalovaným ukrátili na jeho procesných právach,
keď stavebný úrad neakceptoval doplnenie námietok žalobcu, ktoré sa uskutočnili po nahliadnutí a

preštudovaní spisu, pričom žiadosť o predĺženie lehoty odignoroval. Žalovaný neakceptoval informácie
a doposlanie po podaní odvolania, ktoré však vyšli najavo až po podaní odvolania. Správne orgány
sa striktne formalisticky odvolali na koncentráciu konania pri 7 dňovej lehote, pričom vôbec neskúmali
ani žiadosť o predĺženie lehoty, ani primeranosť lehoty a nereflektovali na skutočnosť, že podklady
sa doposlali po podaní odvolania v čase, keď vyšli najavo. Na podporu svojho názoru poukázal na

rozhodnutie Krajského súdu v Prahe sp. zn. 46A/103/2013 z 30.09.2015 a rozhodnutie Najvyššieho
správne súdu ČR sp. zn. 4As/232/2015 z 22.02.2015. V dôsledku obmedzenia žalobcových procesných
právsasprávneorgányenblocnevysporiadalianisoskutočnosťami,ktorésúuvedenévčl.IIžalobcovho
odvolania. Predloženie technickej správy č. 10/2023, vypracovanej E. N. H., v ktorej sa konštatoval
zásah do domu žalobcu, považuje žalobca za plne aprobovateľné. Žalovaný bol povinný na dôkazy

o nesúlade stavby podľa § 62 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. prihliadať.
Uvedené potvrdzuje rozsudok Krajského súdu v Prahe zo dňa 18.04.2019, sp. zn. 48A 118/2016.
12. Ďalej vytýkal žalovanému, že nepostupoval v súlade s § 29 ods. 1 správneho poriadku, keď
neprerušil konanie z dôvodu posudzovania predbežnej otázky. Žalovaný mal vedomosť o tom, že
územné rozhodnutia, ktoré slúžili ako legálny podklad pre stavebné povolenie, boli napadnuté protestom

prokurátora, v dôsledku čoho boli aj zrušené a aktuálne prebieha odvolacie konanie.
13. Žalobca opätovne uvádza, že v danom prípade neboli splnené technické podmienky špecifikované
v § 6 ods. 3 vyhlášky, pretože navrhovaná rezidencia je priamo na hranici a vzdialená od domu žalobcu
iba dva metre. Taktiež vytkol správnym orgánom, že sa nevysporiadali ani s námietkami, ktoré mimo
koncentrácie uznali v otázke charakteru miestností, ktoré neboli posudzované ako obytné. Právny

názor žalovaného, že postačí svetlotechnický posudok s vadami a ostatné skutočnosti nemusí riešiť ani
odôvodňovať považuje žalobca za rozporný so záväznými právnymi normami. Na podporu poukázal
žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/2020/2010 z 02.08.2011.14. Rozhodnutím žalovaného došlo podľa žalobcu k porušeniu práva na spravodlivé konanie v zmysle
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, spočívajúceho v dostatočnom a presvedčivom odôvodnení rozhodnutia.
Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len na strohú rekapituláciu skutkových zistení

a citáciu ustanovení zákona. Náležite sa nevysporiadal s dôvodmi odôvodňujúcimi posúdenie ohrozenia
vlastníckych práv žalobcu a nesplnenia podmienok odstupných vzdialeností medzi nehnuteľnosťami.
Rovnako absentuje zdôvodnenie, ako mal žalobca postupovať, keď mu 7 dňová lehota nepostačovala
na preštudovanie celého spisu a zaslanie komplexného vyjadrenia, pokiaľ žalovaný neakceptuje žiadosť
o predĺženie lehoty na vyjadrenie.

III.
Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov

15. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k žalobe z 15.07.2024 nestotožnil s názorom žalobcu. Zotrval
na právnom stanovisku správnych orgánov. Mal za to, že žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané

v súlade so zákonom, na základe spoľahlivo zisteného stavu veci a sú riadne odôvodnené. Správnu
žalobu považuje za nedôvodnú a navrhol, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal
k náhrade trov konania.
16. Žalovaný poukázal na závery svetlotechnického posudku vypracovaného E. L., z ktorého
jednoznačne vyplýva, že vplyv plánovanej výstavby „Rezidencia F.“ na H. K., na parcelách XXXX, XXXX

v J. vyhovuje požiadavkám STN 73 4301 na preslnenie okolitých bytov. Plánovaná výstavba svojou
polohou a výškou negatívne neovplyvní vyhovujúce preslnenie okolitých existujúcich bytov, rovnako
vplyv plánovanej výstavby vyhovuje požiadavkám STN 73 0580-1, Zmena 2 a STN 73 0580-2 na
denné osvetlenie okolitých obytných miestností s dlhodobým pobytom osôb. Plánovaná výstavba svojou
polohou a výškou negatívne neovplyvní vyhovujúce denné osvetlenie okolitých miestností. Žalobcom

predloženú technickú správu vypracovanú E. H. nepovažuje žalovaný za právne relevantnú, a to z
toho dôvodu, že nebola predložená v územnom ani stavebnom konaní. Zároveň dal do pozornosti, že
technická správa nebola vypracovaná od autorizovaného stavebného inžiniera, odboru stavebná fyzika
(odbor prislúchajúci svetlotechnike), ale od stavbyvedúceho a stavebného dozoru. Taktiež poukazom
na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného uviedol, že stavebný úrad v priebehu konania nezistil dôvody,

ktoré by bránili vydaniu stavebného povolenia pre uvedenú stavbu.
17. Vo vzťahu k námietke o neakceptovaní doplnenia námietok žalobcu v stavebnom konaní ako aj
neakceptovanie informácií predložených po podaní odvolania žalovaný postupoval v intenciách § 61
ods. 6 stavebného zákona. Ďalej dal žalovaný do pozornosti správnemu súdu, že dňa 13.02.2024 bol
žalovanému od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky doručený list označený ako späťvzatie

protestu prokurátora č.VI/2 Gd 350/23/1000-11 zo dňa 12.02.2024, ktorým prokurátor Generálnej
prokuratúry vzal v celom rozsahu späť protest prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. k. Pd
187 /23/4403-4 zo dňa 27.09.2023 proti rozhodnutiam vydaným v územnom konaní. Odvolacie konanie
žalovaný zastavil a predmetné rozhodnutia stavebného úradu o proteste prokurátora zmenil tak, že
územné rozhodnutie o zmene územného rozhodnutia ponechal v platnosti, t. j. obidve rozhodnutia

stavebného úradu sú právoplatné.
18. Žalovaný má za to, že otázky, ktorými sa zaoberá ustanovenie § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., a
to odstupy stavieb, sú predmetom územného konania a následného rozhodnutia o umiestnení stavby,
v ktorom sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom a určujú sa podmienky na
umiestnenie stavby. V stavebnom konaní už nie je možné meniť podmienky umiestnenia stavby, ktoré

boli stanovené v územnom rozhodnutí, t. j. ani odstupy od hraníc pozemku susedných stavieb.
19. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného uviedol, že stavebný úrad
ako aj žalovaný jasne a zrozumiteľne zdôvodnili všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom konania, rozhodnutie taktiež obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti
a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Rovnako má žalovaný za to, že jeho postupom

ako aj postupom prvostupňového správneho orgánu nedošlo k porušeniu práv žiadneho účastníka
konania. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je taktiež zrejmé a preukázateľné, z akého dôvodu
správny orgán považuje námietky žalobcu za nedôvodné, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho
rozhodnutia, podľa ktorej právnej normy rozhodol a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov.
Žalovaný zdôraznil, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie stavebného úradu bolo vydané

na základe právoplatného územného rozhodnutia a rovnako právoplatného rozhodnutia o zmene
územného rozhodnutia. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s odôvodnením predmetných rozhodnutí ešte
nepreukazuje nezákonnosť týchto rozhodnutí.20. Ďalší účastník v 2/ rade vo svojom vyjadrení zo dňa 09.05.2024 navrhol zrušiť správne rozhodnutia
oboch stupňov a vrátiť vec na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil náhradu trov konania pred správnym
súdom. Pri otázke hodnotenia podkladov odbornej povahy je podľa ďalšieho účastníka v 2/ rade

treba mať na zreteli, že podklady odborného charakteru nie sú vyňaté z povinnosti správneho orgánu
preskúmať ich a zhodnotiť ich použiteľnosť. Pokiaľ odborný záver vychádza z podkladov, ktoré sú
v príkrom rozpore s realitou, je nielen možné, ale nutné hodnotiť takýto (ne)odborný výstup ako
nepoužiteľný pre vydanie rozhodnutia. Dal do pozornosti rozhodnutia Mestského súdu v Prahe č.j. 5A
94/2015-48-54 z 17.10.2018, Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 299/069 z 30.04.2007. Závery plynúce

z českej súdnej praxe sú v danej veci o to viac aplikovateľné vo vzťahu k hodnoteniu svetlotechnického
posudku. Pokiaľ posudok konštatuje, že sa v relevantnej časti susednej budovy nenachádzajú obytné
miestnosti bez toho, aby toto tvrdenie akokoľvek podložil, ide o vadu takej intenzity, že na posudok nemal
správny orgán ani prihliadnuť, a nie nekriticky považovať tam uvedené tvrdenia za správne bez toho,
aby vyvinul akúkoľvek snahu o zistenie skutočného stavu veci. Pre úplnosť dal do pozornosti aj rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/101/2019 z 29.07.2020.

21. V súvislosti s neprimeranou lehotou na podanie námietok sa ďalší účastník v 2/ rade stotožnil
s rozhodnutím Krajského súdu v Prahe sp. zn. 46A/103/2013, z 30.09.2015, na ktoré poukázal žalobca
v žalobe, pričom pre podporu správnosti týchto záverov podotkol, že toto bolo zverejnené v Zbierke
rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu ČR pod č. 3378/2016.
22. K otázke zákonnosti ďalší účastník v 2/ rade uviedol, že žalobca počas správneho konania

prezentoval dôkazy o nesúlade stavby s § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a v tej súvislosti svoje úvahy
podporil poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prahe sp. zn. 48A 118/2016, z 18.04.2019, ktorý sa
taktiež stal súčasťou Zbierky rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu ČR pod č. 3902/2019. Argumenty
v ňom uvedené považuje za aplikovateľné v slovenskom právnom prostredí, prezentuje ich ako vlastné
a zároveň ich považuje za zásadné.

23. Ďalší účastník konania v 1/ rade (stavebník) vo svojom vyjadrení k žalobe z 03.05.2024 túto
navrhol zamietnuť. Zastával názor, že žalobca si v stavebnom konaní uplatňoval námietky, ktoré si
mal uplatňovať v územnom konaní. K spochybneniu svetlotechnického posudku žalobcom v odvolaní
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/87/2013, v ktorom súd poukazuje
na to, že jeho spracovateľ je odborne spôsobilá osoba, ktorá za svoje prípadné odborné pochybenie

zodpovedá. Zastáva názor, že účastník konania ani stavebný úrad nie sú tí, ktorí majú hodnotiť závery
svetlotechnického posudku, pričom stavebný úrad sa má tak, ako v prípade iných stanovísk, pridržať
vyjadrenia odborníka, a preto považuje za správne, že stavebný úrad sa vysporiadal s týmto posudkom
tak, ako sa vysporiadal. Taktiež žalobca vytrhol z kontextu z projektovej dokumentácie, že požiarne
nebezpečný priestor bytov zasahuje na obvodnú stenu susedného objektu na parc. č. XXXX, pričom

projektant konštatoval, že keďže je tam požiarne nebezpečný priestor, tak je potrebné spraviť opatrenia,
čo aj sám navrhol. Z výsledkov vykonaného dokazovania, a to predovšetkým zo stanovísk dotknutých
orgánov štátnej správy, ktoré sú pre stavebný úrad záväzné, nevyplýva, že by stavebný úrad nemal
vydať stavebné povolenie.
24. Vo vzťahu k namietnutému porušeniu procesných práv ďalší účastník v 1/ rade uviedol, že žalobcovi

bol uvedený projekt známy, pretože uvažoval o jeho kúpe.
25.VyzdviholdôležitosťúzemnéhoplánumestaNitra,akozákladnéhodokumenturegulujúcehoprocesy,
ktoré sa dejú v meste, a jeho ciele. Kompaktná zástavba je definovaná v ÚPNO mesta J., pričom ďalší
účastníkv1/radepostupovalvzmyslepokynovadefinovaniatejtokompaktnejzástavby.Odvolávaniesa
žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/63/2019 nepovažuje za priliehavé, pretože

nejde o rozhodnutie, v ktorom sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu o nároku na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, čo s danou vecou nesúvisí.
26. Ďalší účastníci v 3/ až 5/ rade sa k žalobe písomne nevyjadrili.
27. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 19.09.2024 k vyjadreniam účastníkov konania uviedol, že
s vyjadrením ďalšej účastníčky v 2/ rade sa plne stotožňuje. Argumentácia žalovaného odpútava

pozornosť od skutočnosti, že vada svetlotechnického posudku je zistiteľná na základe jednoduchého
oboznámenia sa s objektívnou realitou. Obytné miestnosti budú obytnými miestnosťami bez ohľadu na
predložené posudky. Podstatný rozpor odborných podkladov nespočíva v miere presvetlenia dotknutých
miestnosti, ale v povahe dotknutých miestností. Pokiaľ žalovaný akcentuje, že dokumentácia stavby je
vypracovaná odborne spôsobilým projektantom, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva prezumpcia

jej úplnosti a správnosti. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného o namietnutom porušení procesných práv
žalobcu uviedol, že stavebný zákon stanovuje minimálnu lehotu, ktorú stavebný úrad nemôže skrátiť
za žiadnych okolností, avšak nevyplýva z toho, že bude táto lehota za každých okolností aj primeraná.
V tej súvislosti upriamil pozornosť aj na znenie § 3 ods. 2 správneho poriadku. Žalobca nesúhlasils argumentáciou ďalšieho účastníka v 1/ rade, zotrval na svojich podaniach v danej veci. Žalobca
odhliadnuc od polemiky o primeranosti lehoty má za to, že správny orgán nesprávne vyložil ustanovenie
§ 61 ods. 3 stavebného zákona aj v tom zmysle, že nesprávne určil množinu námietok, ktoré je možné

koncentrovať. Žalobca opätovne poukázal na českú judikatúru, podľa ktorej môžu účastníci konania
navrhovať dôkazy na podporu včas uplatnených námietok po celú dobu konania až do momentu vydania
rozhodnutia, ako aj v prípade, že obsahom uplatnenej námietky je tvrdenie o porušení kogentného
predpisu hmotného práva alebo procesného práva. Správny orgán je povinný sa námietkou zaoberať
aj v prípade, že bola uplatnená po márnom uplynutí lehoty, ktorú považuje za rozumne aplikovateľnú

aj v slovenskom právnom prostredí. Kontrast medzi ohrozením verejného záujmu a záujmu účastníkov
konania, predpokladaný územným rozhodnutím a skutočnými dôsledkami, je evidentný, čím napĺňa
hypotézu ustanovenia § 62 ods. 4 stavebného zákona. Žalobca zotrval na svojom návrhu a žiadal
žalobou napadnuté rozhodnutia oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
28. Žalovaný v replike zo dňa 14.11.2024 na vyjadrenie žalobcu k nedostatočne zistenému skutkovému
stavu, resp. k odstupovým vzdialenostiam zdôraznil, že v stavebnom konaní už nie je možné meniť

podmienky umiestnenia stavby, ktoré boli stanovené v územnom rozhodnutí, t.j. ani odstupy od hraníc
pozemku a susedných stavieb. Žalobca účelovo dezinterpretuje ustanovenia vyhlášky č. 532/2002 Z.
z. Podľa názoru žalovaného ust. § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. nie je možné na danú vec
aplikovaťzdôvodu,žeuvedenéustanovenieustanovujepovinnosťzachovávaťvzdialenostimedzidvomi
rodinnými domami, a nie medzi rodinným domom a bytovým domom. Zotrval na názore, že E. N.

H. nie je autorizovaným stavebným inžinierom v odbore stavebná fyzika (odbor prislúchajúci práve
svetlotechnike). Poukázal na skutočnosť, že ním vypracovaná technická správa č. 10/2023 nebola
predložená v územnom ani stavebnom konaní, čo zásadne odporuje argumentácií žalobcu založenej na
tvrdeniach o nemožnosti predložiť predmetnú technickú správu z dôvodu, že správny orgán nepredĺžil
účastníkovi konania lehotu na jej predloženie. Nepredloženie technickej správy ani v jednom z konaní je

dôkazom neobozretnosti žalobcu a ignorovania zásady vigilantibus iura scripta sunt (právo platí bdelým)
a uvedená nečinnosť nemôže byť na ťarchu žalobcu ani ďalších účastníkov konania.
29. Žalobca v reakcii (duplike) na vyjadrenie žalovaného nesúhlasil s jeho názorom, že účelovo
dezinterpretuje ustanovenia vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a taktiež nesúhlasí s tým, že by sa ust. § 6 ods.
3 citovanej vyhlášky na danú vec nedalo aplikovať. Názor žalovaného vychádza z čisto gramatického

výkladu, pričom to odporuje logickému výkladu, pretože ak má byť dodržaná vzdialenosť medzi dvoma
rodinnýmidomami,otoviacsamádbaťnaadekvátnyodstuprodinnéhodomuabytovéhodomu.Žalobca
zotrvávananázore,žeE.H.jekompetentnýnavyhotovenietechnickejsprávyvovzťahuksvetlotechnike
stavby, vychádza pritom zo znenia § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 138/1992 Zb., podľa výkladu ku kategórii
A1, písm. h) – technické poradenstvo, spadá do tohto oprávnenia “vypracúvanie odborných posudkov

a technicko–ekonomických odhadov“.
30. Ďalší účastník v 1/ rade v replike z 30.01.2025 na vyjadrenia účastníkov konania zotrval v celom
rozsahu na svojom vyjadrení z 03.05.2024 ako aj na vyjadrení žalovaného z 15.07.2024. Žalobca
v žalobe neuviedol také žalobné body, ktorými by preukázal nezákonnosť vydaného rozhodnutia,
jeho argumentácia je podporená súdnymi rozhodnutými, ktoré z väčšej časti nie sú aplikovateľné na

prejednávanú vec. Žalobu považuje za nedôvodnú, nepodloženú relevantnými dôkazmi, v dôsledku
čoho sú tvrdenia žalobcu vyfabulované a účelovo postavené len na úvahách žalobcu, ktoré však nemajú
žiadny racionálny základ a právnu relevantnosť k namietaným skutočnostiam.
31. Vo vzťahu k svetlotechnike ďalší účastník v 1/ rade poukázal na znenie § 61 ods. 1 stavebného
zákona, pričom zdôraznil, že na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené

v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Námietku žalobcu
ako odvolateľa ohľadne osvetlenia susedného rodinného domu v jeho vlastníctve umiestnením stavby
ďalšieho účastníka v 1/ rade je problematická týkajúca sa umiestňovania stavby a tá je riešená
v rámci územného konania, ako uvádza aj ustanovenie § 4, § 6 vyhlášky MŽP č. 532/2002 Z. z.
Svetlotechnický posudok sa vypracúva pri návrhu stavieb a ich umiestňovaní do územia z dôvodu

posúdenia vplyvu navrhovanej stavby na okolité existujúce a plánované budovy z hľadiska preslnenia
a denného osvetlenia. Nie je to štandardným dokladom, ktorý sa predkladá do konania na vydanie
územného rozhodnutia. Umiestnenie radových domov s infraštruktúrou v plnom rozsahu rešpektuje
STN 73 4301 budovy na bývanie, STN 73 0580 denné osvetlenie budov, STN 73 0580 - 1 denné
osvetlenie budov. Časť 1 základné požiadavky, STN 73 0580/2 denné osvetlenie budov. Časť 2: denné

osvetlenie budov na bývanie. V prejednávanej veci svetlotechnický posudok vypracovala osoba odborne
spôsobilá, ktorá zodpovedá za všetky výpočty a údaje tam uvedené. V posudku sa kvalifikovanou
osobou deklaruje, že do priestoru vchádza dostatočná intenzita priameho svetla. Žalobca nepredložil
relevantný doklad ani vyjadrenie odborníka s potrebným vzdelaním, ktorým by mohol akýmkoľvekspôsobom spochybňovať legalitu záverov zo svetlotechnického posudku. Odborné stanovisko E. N. H.
nie je relevantný protiargument svetlotechnickému posudku vypracovanému znalcom 3 ES - projekt
s.r.o., navyše bol predložený až v odvolacom konaní, a to po lehote na predkladanie námietok,

čím bola porušená zásada koncentrácie, a teda k nemu nebolo možné prihliadať. Taktiež nebol
vypracovaný autorizovaným stavebným inžinierom v odbore stavebnej fyziky, ale osobou vykonávajúcou
činnosť stavbyvedúceho a stavebného dozoru, teda de facto osobou odborne neoprávnenou. Žalovaný
ako stavebný úrad nie je, podľa názoru ďalšieho účastníka v 1/ rade, oprávnený ani kompetentný
overovať závery svetlotechnického posudku vypracovaného odborne spôsobilou osobou. Poukazovanie

žalobcu na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/63/2019 nepotvrdzuje
ním uvádzané tvrdenia. Ďalej ďalší účastník v 1/ rade uviedol, že územné rozhodnutie mesta J.
zo dňa 25.08.2020 ako aj o zmena územného rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 07.02.2023,
ktoré slúžili ako legitímny základ pre vydanie stavebného povolenia, sú právoplatné. Ďalší účastník
v 1/ rade na podporu svojej argumentácie poukázal na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn.5Sžo/192/2010, ktorý pojednáva práve o konkurencii územného a stavebného konania,

ako aj na závery rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/29/2013 o tom, že každá námietka
účastníka konania musí byť podložená autorizovanou listinou od autorizovaného stavebného inžiniera,
a nie laickým subjektívnym úsudkom. Taktiež zdôraznil, že problematika umiestňovania stavby podľa
relevantnej vyhlášky bola predmetom územného konania, a teda v stavebnom konaní sa na námietku,
ktorá mala, resp. mohla byť uplatnená v územnom konaní, neprihliada.

32. Vo vzťahu k územnému plánu mesta Nitra ďalší účastník v 1/ rade opätovne zdôraznil jeho význam
a podporne uviedol rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/16/2019, podľa ktorého „kritériami
zákonnosti rozhodnutia o umiestnení stavby, na ktoré musí stavebný úrad vziať zreteľ, sú hľadiská
stanovené platným stavebným právom a najmä aktuálnou územnoplánovacou dokumentáciou, ktorá
rozhodujúcou mierou determinuje spôsob rozvoja a využitia daného územia a starostlivosti o životné

prostredie, čím zároveň definuje verejný záujem v danej oblasti. Pokiaľ sa ten nezmení, nemožno len
na základe súkromných (hoci celkom pochopiteľných ) záujmov vlastníka očakávať zachovanie status
quo a obmedzovať vlastníkov nehnuteľností v ich využití právne dovoleným spôsobom.“
33. Námietka žalobcu, týkajúca sa ohrozenia jeho stavby z dôvodu zásahu požiarne nebezpečného
priestoru bytov N2. 01, N3. 01, N4. 01 na obvodovú stenu jeho stavby, je podľa názoru ďalšieho

účastníka v 1/ rade vytrhnutá z kontextu projektovej dokumentácie. Projektant konštatoval, že keďže tam
je požiarne nebezpečný priestor, tak sú potrebné spraviť opatrenia, ktoré sám navrhol a uviedol
v projektovej dokumentácii. Príslušný úrad - Hasičský a záchranný zbor vydal kladné stanovisko
do stavebného konania.
34. Ďalší účastník v 1/ rade vo vzťahu k žalobcovej námietke, že stavebný úrad neakceptoval doplnenie

námietok žalobcu, ktoré sa uskutočnili po nahliadnutí a preštudovaní spisu a boli podané po lehote
na podanie námietok, zdôraznil, že účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je
stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu
nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. Vo všeobecnosti
podstata koncentračnej zásady spočíva v tom, že pokiaľ sa právo neuplatní alebo úkon nevykoná

v stanovenej lehote, neprihliada sa naň. V územnom konaní je koncentračná zásada upravená v §
36 stavebného zákona a v stavebnom konaní § 61 stavebného zákona. Pre účastníkov územných
a stavebných konaní to znamená, že svoje námietky (a v územnom konaní aj pripomienky) môžu
uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, resp. ak od nariadenia ústneho pojednávania stavebný úrad
upustí, môžu ich uplatniť len v stanovenej lehote stavebným úradom, inak sa na neprihliada. K námietke

žalobcu o neakceptovaní žiadosti o predĺženie lehoty na doplnenie podania považoval ďalší účastník
konania v 1/ rade za potrebné uviesť, že argumentácia ohľadne potreby naštudovania 800 strán spisu
je absolútne irelevantná a zavádzajúca, vzhľadom na skutkové okolnosti, ako aj na to, že žalobca je
účastníkom územného a stavebného konania, či už priamo alebo prostredníctvom inej osoby (ďalšieho
účastníka v 2/ rade) od počiatku. Ďalší účastník v 1/ rade zotrval na názore, že žalobca relevantnou

argumentáciou nepreukázal, v čom má spočívať ohrozenie jeho práva vlastníka susedného rodinného
domu, ktorý nevyužíva na bývanie, ale v rodinnom dome prevádzkuje ubytovňu. Namietol, že ohrozenia
a obmedzenie svojich práv žalobca nenamietal v územnom konaní, predmetom ktorého je práve
skúmanie týchto podmienok. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 333/2009,
ktoré determinuje ohrozenie práv a oprávnených záujmov vo väčšom rozsahu, než s akým počítalo

územné rozhodnutie. To by bolo možné v stavebnom konaní konštatovať len v prípade, ak by určitý
rozsah tohto oprávnenia bol ustálený už v územnom konaní. V predmetnej veci však žiadne ohrozenia
v územnom rozhodnutí ani v rozhodnutí o zmene umiestnenia stavby ustálené nebolo, preto podľapravidiel logického uvažovania, nemôže byť v stavebnom konaní konštatovaný stav ohrozenia práv vo
väčšom rozsahu, než s akým počítalo územné rozhodnutie.
35. Na ďalšie podanie ďalšieho účastníka v 1/ rade zo dňa 07.02.2025 ako i na podania ďalšieho

účastníka v 1/ rade a žalobcu, predložené súdu krátkou cestou na pojednávaní, súd v súlade s ust. §
106 ods. 2 SSP neprihliadol.

IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

36. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal od 1.
júna 2023.
37. Správny súd priznal žalobe uznesením zo dňa 19.08.2024, č. k. 1S/24/2024-220 odkladný účinok,
a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

38. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia
správnych orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu
existujúceho v čase vydania rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok vec
prejednal na pojednávaní dňa 11.02.2025 (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

39. Žalobca na pojednávaní zotrval na dôvodoch svojej žaloby, ktoré stručne zhrnul. Navrhol, aby súd
žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si
náhradu trov konania. Krátkou cestou doručil súdu vyjadrenie zo dňa 11.02.2025.
40. Ďalší účastník v 1/ rade taktiež zotrval na svojich vyjadreniach, ako aj vyjadrení žalovaného, ktoré
považuje za relevantné. Navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal mu právo na náhradu

trov konania. Krátkou cestou doručil súdu vyjadrenie zo dňa 10.02.2025.
41.Podľa§54zák.č.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(stavebnýzákon)vznení
platnom v rozhodnom čase, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba
podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
42. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou

dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti
uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na
určitú dobu aj dobu užívania stavby.
43. Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.

Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
44.Podľa§61ods.3zák.č.50/1976Zb.,stavebnýúradoznámiúčastníkomzačatiestavebnéhokonania

najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak
stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a
upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
45. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky

územného rozhodnutia,
b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)
c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie

technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,
d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude
uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným
dozoromalebokvalifikovanouosobou;akzhotoviteľstavbybudeurčenývovýberovomkonaní,stavebník
oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania,

e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických,
funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií,
vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie
a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.46. Podľa § 62 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb., stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich
vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.

47. Podľa § 62 ods. 4 zák. č. 50/1976 Zb., ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť
verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť
práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,
stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
48. Podľa § 66 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné

podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný
úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
49.Podľa§66ods.3zák.č.50/1976Zb.,záväznýmipodmienkamiuskutočňovaniastavbysazabezpečí,

prípadne určí
a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným
konaním,
b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,
c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie,
d) lehotu na dokončenie stavby,
e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak
nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného
dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete,

f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou,
g) použitie vhodných stavebných výrobkov, 1k)
h) povinnosť oznámiť začatie stavby.

50. Podľa § 66 ods. 4 zák. č. 50/1976 Zb., v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa

potreby ďalej určí:
a) predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu
dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby,
b) oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu,
c) predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov,

d) podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti,
napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových
vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia,
e) vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska,
f) podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135,

g) spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby,
h) oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní
[ § 62 ods. 1 písm. d)],
i) úľavy na vytýčenie stavby ( § 75a ods. 1),
j) požiadavky na označenie stavby na stavenisku.

51. Podľa § 140 zák. č. 50/1976 Zb., ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
52. Podľa § 84 ods. 23 zák. č. 25/2025 Z. z. stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(Stavebný zákon), do nadobudnutia účinnosti vykonávacích právnych predpisov vydaných na základe

tohto zákona (§ 83), najneskôr do 31. marca 2027 zostávajú v platnosti a účinnosti
a) vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona,
b) vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných

technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie
v znení vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 34/2020 Z.z.,c) vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 547/2003 Z.z. o
obsahu a rozsahu odbornej prípravy a postupe pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného
predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného úradu.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

53. Správny súd sa pri prieskume zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí v rozsahu žalobných

námietok zameral na posúdenie, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
54. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že stavebník (ďalší účastník konania v 1/

rade) podal dňa 28.10.2020 na miestne príslušný stavebný úrad mesto J. žiadosť o vydanie stavebného
povolenia pre stavbu „Rezidencia F.“ (pôvodný názov v ÚK Nájomné byty F.) – H. K., situovanú na
pozemkoch par. č. XXXX, XXXX, k. ú. J., v rozsahu stavebných objektov A) SO 01 Bytový dom, SO 09
Sadové úpravy, B) v rozsahu prevádzkových súborov PS 01 Výťah. Stavebné konanie bolo niekoľkokrát
prerušené z dôvodu neúplnosti žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Stavebný úrad listom zo dňa

19.04.2023 oznámil začatie stavebného konania s upustením od ústneho pojednávania a miestneho
zisťovania (§ 61 ods. 2 staveného zákona) dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom
konania. V súlade s § 61 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb. stavebný úrad upozornil účastníkov konania, že
svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní od doručenia oznámenia,
inak sa na ne neprihliadne. Zároveň boli účastníci konania oboznámení s možnosťou nahliadať do

podkladov rozhodnutia (predloženej projektovej dokumentácie stavby, dokladov, stanovísk a posúdení)
na Mestskom úrade v J., B. N. XX J..
55. Dňa 19.05.2023 obdržal stavebný úrad list označený ako „Žiadosť o znovu začatie konania č.
SP 15600/2020-032-Ing.Sá“, v ktorom žalobca uviedol, že sa stal účastníkom konania, pretože sa
stal spolumajiteľom rodinného domu vedeného na LV č. XXX. Stavebný úrad listom z 19.05.2023,

č. SP 15600/2023-035-Ing.Sá doručil žalobcovi oznámenie o začatí stavebného konania č. j. SP. SP
15600/2023-032-Ing. zo dňa 19.04.2023 podľa § 18 ods. 2 druhá veta správneho priadku v spojení s §
61 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. – doposlanie účastníkovi konania. Žalobca dňa 21.06.2023 podal námietky,
v ktorých namietal neprimerané obmedzenie a ohrozenie práv účastníka konania vo väčšom rozsahu,
nedostatočné podklady na preukázanie súladu s verejným záujmom a nerešpektovanie podmienok

uvedených v územnom rozhodnutí, zároveň vzhľadom na komplikovanosť prípadu a rozsiahlosť
podkladov administratívneho spisu požiadal o predlženie lehoty na doplnenie námietok. Dňa 30.06.2023
nahliadol v zastúpení právnej zástupkyne do administratívneho spisu v čase od 9:03 do 11:33 hod. Dňa
14.07.2023 svoje námietky doplnil.
56. Stavebný úrad mesto J. vydal dňa 11.08.2023, č. SP 15600/2020-042-Ing.Sá stavebné povolenie,

ktorým povolil stavbu „Rezidencia F.“, (pôvodný názov v ÚK Nájomné byty F.) – H. K., situovanú na
pozemkoch par. č.XXXX, XXXX, k. ú. J. v rozsahu stavebných objektov A) SO 01 Bytový dom, SO 09
Sadové úpravy, B) v rozsahu prevádzkových súborov PS 01 Výťah. Pre umiestnenie stavby bolo mestom
J. vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby č. j. SP 5875/2020-005-Ing. Sá zo dňa 25.08.2020,
právoplatné dňa 29.09.2020 a zmena územného rozhodnutia č. k. SP 18096/2022-011-Ing. Sá zo

dňa 07.02.2023, právoplatné dňa 08.03.2023. Navrhovaná stavbu bude osadená podľa vzdialeností
a výškových osadení uvedených v tomto rozhodnutí. Pre uskutočnenie stavby v rozsahu stavby stanovil
podmienky pod bodom 1 až 21. Námietkam žalobcu nevyhovel a doplnenie námietok dňa 14.07.2023
nevzal do úvahy. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo preskúmavaným
rozhodnutím žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2024/002909-009 zo dňa 12.01.2024 zamietnuté a bolo

potvrdené prvostupňové rozhodnutie.
57. Zákonodarca v právnej úprave v §§ 60 a nasl. stavebného zákona ustanovuje postavenie a
postup stavebného úradu v konaní o povolenie stavby a postavenie a práva a povinnosti účastníkov
stavebného konania. Na základe dokladov a predpísanej dokumentácie predloženej stavebníkom a
stanovísk dotknutých orgánov stavebný úrad posudzuje splnenie zákonných podmienok pre vydanie

povolenia na stavbu v súlade s § 62 ods. 1 stavebného zákona a finálne v kladnom prípade vydá
časovo obmedzené stavebné povolenie, v ktorom určí záväzné podmienky uskutočnenia a užívania
stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Predmetom stavebného povolenia však môže
byť jedine stavba, ktorá bola navrhnutá v projektovej dokumentácii pre účely územného konaniaa stavebného konania a ktorá bola umiestnená podľa právoplatného územného rozhodnutia. V rámci
preskúmavacieho procesu stavebný úrad posudzuje budúcu stavbu okrem ďalšieho aj z pohľadu, či
dokumentácia, ktorá sa prikladá k žiadosti o vydanie stavebného povolenia (§ 8 ods. 2 vyhl. č. 453/2000

Z. z.) spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia,
ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu
ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pojem verejného záujmu nie je v stavebnom
zákonepresnedefinovaný,avšakvychádzajúczjudikatúryústavnéhosúduanajvyššiehosúduverejným
záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými

vyhláškami,nariadeniami,záväznýmičasťamislovenskýchtechnickýchnoriemapod.Posúdeniesúladu
s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. V ust. § 62 ods.
4 stavebného zákona zákonodarca upravuje niektoré dôvody, pre ktoré možno žiadosť o vydanie
stavebného povolenia zamietnuť. K zamietnutiu žiadosti o vydanie stavebného povolenia môže dôjsť
v prípade, keď jej uskutočnenie alebo užívanie ohrozí verejný záujem chránený týmto zákonom (napr.
ohrozenie života a zdravia osôb alebo životného prostredia) alebo ak dôjde neprimeranému obmedzeniu

či ohrozeniu práv a oprávnených záujmov účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom
rozhodnutí.
58. V stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným
úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov,
ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto

skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok.
Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného
konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom
dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5 Sžp/6/2012 z 28.02.2013)

59. Správne orgány oboch stupňov v stavebnom konaní v danej veci správne skúmali podmienky pre
vydanie stavebného povolenia podľa § 62 stavebného zákona a vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pričom
nezistili, že by uskutočnením stavby a jej užívaním boli ohrozené verejné záujmy spoločnosti a že by
boli neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Nezistili,
že by predložená dokumentácia nevyhovovala požiadavkám vyhlášky č. 532/2002 Z. z., alebo že

by nebola vypracovaná odborne spôsobilým projektantom. Stanoviská dotknutých orgánov boli kladné
a vo vzájomnom súlade, pričom ich požiadavky boli premietnuté do podmienok stavebného povolenia
pre realizáciu stavby. Projektová dokumentácia je v súlade so schváleným územným plánom mesta J.
a v súlade s funkčným využitím územia podľa Územnoplánovacej dokumentácie mesta J. – Územného
plánu mesta J., schváleného Mestským zastupiteľstvom v J. uznesením č. 169/6-MZ zo dňa 22.05.2003

a Všeobecne záväzným nariadením mesta J. č. 3/2003 zo dňa 22.05.2003, ktorým sa vyhlasuje
záväzná časť Územného plánu mesta J., v znení neskorších zmien a doplnkov 1-6. Rozhodnutia boli
vydané na podklade riadne zisteného skutkového stavu a boli aj riadne odôvodnené. Stavebný úrad pri
posudzovaní žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia vychádzal z dokladov, ktoré predložil
stavebník v súlade s vyhláškou č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného

zákona. Stavebný úrad upustil od miestneho zisťovania z dôvodu, že mu boli pomery na stavenisku
dobre známe.
60. Za zásadnú žalobnú námietku, ktorá má podľa žalobcu dosah na namietanú neúplnosť zisteného
skutkového stavu ako i nesprávnosť právneho posúdenia, možno považovať námietku týkajúcu sa
záverov svetlotechnického posudku, ktorý bol predložený v územnom konaní stavebníkom a ktoré

žalobca nepovažuje za správne, keďže merania nezohľadnili okná umiestnené na severovýchodnej
fasáde objektu rodinného domu na parc. č. XXXX, o ktorých žalobca tvrdí, že sú obytné. Taktiež žalobca
tvrdí, že správne orgány nie sú viazané svetlotechnickým posudkom, keďže sa nejedná o znalecký
posudok, hoci má za to, že správne orgány majú odborné výstupy riadne preveriť. Správne orgány však
podľa názoru žalobcu ignorovali jeho námietky vznesené v stavebnom konaní poukazovaním práve na

svetlotechnický posudok.
61. Charakter námietok, ktoré žalobca vznášal počas stavebného konania, podľa názoru súdu,
svojou povahou patrili do územného konania. V územnom konaní totiž stavebný úrad posudzuje,
či umiestnenie stavby a jej užívanie nezaťažuje okolie nad prípustnú mieru a neohrozuje
bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách, taktiež či zodpovedá

urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody
bývania. Svetlotechnický posudok vypracovaný 3S-Projekt s. r. o. E. O. L. dňa 23.01.2023 slúžil ako
podklad pre vydanie zmenového územného rozhodnutia o umiestnení stavby č. SP 18096/2022-011-
Ing. Sá z 07.02.2023. Vyplynulo z neho, (str. 8 v poznámke), že okná na severovýchodnej fasádeobjektu na parc. č. XXXX sú okná, za ktorými sa nenachádzajú obytné miestnosti, odstupová vzdialenosť
od hranice parcely nedovoľuje, aby na túto stranu boli orientované okná z obytných miestností.
Ostatné fasády rodinného domu, ako severozápadná a juhozápadná nebudú plánovanou výstavbou

negatívne ovplyvnené. Pre umiestnenie stavby bolo mestom Nitra vydané územné rozhodnutie
o umiestnení stavby č. j. SP 5875/2020-005-Ing. Sá zo dňa 25.08.2020, právoplatné dňa 29.09.2020
a zmena územného rozhodnutia č. k. SP 18096/2022-011-Ing. Sá zo dňa 07.02.2023, právoplatné
dňa 08.03.2023. V rámci územného konania bolo konštatované, že navrhované umiestnenie stavby je
v súlade so záväznou časťou územného plánu a zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie

a predchádzajúcim rozhodnutiam o území. Taktiež vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu a všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu stavby užívané osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu podľa ust. vyhl. č. 532/2002 Z. z.
62. K charakteru územného rozhodnutia správny súd uvádza, že rozhodnutím o umiestnení stavby
sa stavba umiestňuje na konkrétnom pozemku a v stavebnom konaní sa neprihliada na tie námietky,
ktoré mohli byť uplatnené v územnom konaní. Stavebný úrad práve v podmienkach na umiestnenie

stavby určuje požiadavky predovšetkým na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o
životné prostredie a na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby
s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov
od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, na napojenie na siete technického
vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo

stavebného pozemku, vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch. V danej veci nešlo
o spojené územné a stavebné konanie, ale o dve samostatné konania. V územnom konaní sa, obdobne
ako v stavebnom konaní, uplatňuje tzv. koncentračná zásada, a to tak pokiaľ ide o účastníkov ako aj
dotknuté orgány. Povinnosťou stavebného orgánu je v územnom konaní aplikovať ustanovenia právnych
noriem stavebného zákona (§§ 34 až 39a), upravujúce postup pre vydanie územného rozhodnutia o

umiestnení stavby v spojení s ustanoveniami vyhlášky č. 532/2002 Z. z. upravujúcimi odstup stavby (§
6) a podmienky pri umiestnení stavby (§ 4).
63. Na žalobcom namietané nesplnenie požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie susednej
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobu ako aj nesúlad navrhovanej stavby s § 6 vyhlášky č. 532/2002
Z. z. nemal stavebný úrad v súlade s § 61 ods. 1 stavebného zákona prihliadať. Len pre úplnosť

správny súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní o zmene územného rozhodnutia o umiestnení stavby
podala námietky ďalšia účastníčka konania v 2 rade ako vlastníčka susedných pozemkov (toho času
v spoluvlastníctve so žalobcom), ktorým stavebný úrad nevyhovel. Námietky sa o. i. týkali aj porušenia
STN normy a znehodnotenia stavby v jej vlastníctve z dôvodu výšky navrhovaného bytového domu.
Taktiež trvala na tom, aby bola dodržaná vyhláška č. 532/2002 Z. z. v časti § 6 v otázke odstupov od

stavieb. V bode 5.2.1 písm. c) a 5.2.2. písm. b), c) odôvodnenia rozhodnutia stavebný úrad reflektoval na
uvedené námietky. V zásade sa jedná o totožné námietky, ktoré vzniesol žalobca v stavebnom konaní.
64. Stavebný úrad sa však v stavebnom konaní vysporiadal s námietkami žalobcu, hoci ich charakter
presahoval rozsah stavebného konania. V tom smere preto možno súhlasiť s názorom žalovaného ako
i ďalšieho účastníka konania v 1/ rade, že otázky, ktorými sa zaoberá ustanovenie § 6 vyhlášky č.

532/2002 Z. z., a to odstupy stavieb, sú predmetom územného konania a následného rozhodnutia o
umiestnení stavby, v ktorom sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom a určujú sa
podmienky na umiestnenie stavby. V stavebnom konaní už nie je možné meniť podmienky umiestnenia
stavby, ktoré boli stanovené v územnom rozhodnutí, t. j. ani odstupy od hraníc pozemku susedných
stavieb.

65. V odvolacom konaní žalobcom predložená technická správa vypracovaná E. H., ktorá podľa názoru
žalobcu, preukazuje zásah do jeho domu, nemohla byť v stavebnom konaní zohľadnená z dôvodu, že
jednak nebola predložená v rámci lehoty na podávanie námietok a jednak smeruje k otázke, ktorá bola
právoplatne vyriešená v územnom konaní. Z uvedeného dôvodu nepovažoval súd námietku týkajúcu sa
nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia za dôvodnú.

66. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani žalobnú námietku týkajúcu sa porušenia jeho procesných
práv, keď stavebný úrad neakceptoval doplnenie námietok žalobcu (po lehote na podanie námietok),
neskúmajúc pritom jeho žiadosť o predĺženie lehoty na podanie námietok a ani primeranosť tejto
lehoty. Podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného
konania najmenej 7 dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak

stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, čo v danej veci upustil, pretože mu boli pomery na
stavenisku známe, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky a upozorní ich, že sa na neskoršie
podané námietky neprihliadne. Ako už bolo uvedené vyššie, v stavebnom konaní platí koncentračná
zásada, ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietkyúčastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú
za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť
a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok. Účelom zásady koncentrácie

konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť
neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej
činnosti. V danej veci stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď účastníkom listom zo dňa
19.04.2023 oznámil dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom konania začatie stavebného
konania s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania (§ 61 ods. 2 staveného zákona).

Miestne zisťovanie nie je potrebné, ak sú pomery na stavenisku správnemu orgánu známe. Taktiež
v súlade s § 61 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad upozornil účastníkov konania, že svoje
námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní od doručenia oznámenia,
inak sa na ne neprihliadne. Zároveň boli účastníci konania oboznámení s možnosťou nahliadať do
podkladov rozhodnutia (predloženej projektovej dokumentácie stavby, dokladov, stanovísk a posúdení)
na Mestskom úrade v J., B. N. XX J.. Účelom vymedzenia lehoty pre tento úkon je najmä požiadavka

na zabezpečenie plynulosti a hospodárnosti konania, keď vznášanie stále ďalších námietok zo strany
účastníkov konania by prakticky sťažovalo vydanie rozhodnutia a správne konanie by sa neúmerne
predlžovalo. Z obsahu administratívneho spisu bolo zrejmé, že žalobca podal námietky dňa 21.06.2023,
t. j. posledný deň lehoty, pričom zároveň požiadal o jej predĺženie, čo odôvodnil komplikovanosťou
prípadu a rozsiahlosťou podkladov administratívneho spisu. Z obsahu spisu pritom nevyplýva, že by

žalobca využil možnosť nahliadnuť do podkladov rozhodnutia od momentu, kedy mu bolo oznámené
začatie správneho konania s upustením od ústneho pojednávania až do dňa 21.06.2023, kedy uplynula
lehota na podávanie námietok. S námietkami žalobcu, ktoré boli vznesené v stanovenej lehote sa
stavebný úrad zaoberal a tieto vyhodnotil ako nedôvodné. S námietkami doplnenými po lehote na ich
predkladanie sa nezaoberal, vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady.

67. Postup stavebného úradu, ktorý na námietky podané po lehote na podávanie námietok neprihliadol,
bol podľa názoru správneho súdu správny, súladný so zákonom a zásadou koncentrácie stavebného
konania. Na predĺženie lehoty na vykonanie procesného úkonu nie je právny nárok, pričom však
v ojedinelých prípadoch hodných osobitného zreteľa by skutočne mohlo dôjsť k predĺženiu takto
stanovenej lehoty, ktorú stavebný úrad určil na podávanie námietok vo vzťahu ku všetkým účastníkom

konania ako i na podanie záväzných stanovísk dotknutých orgánov. V danom prípade však takáto
okolnosť nenastala, preto ak stavebný úrad žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty nevyhovel, nekonal
v rozpore so zákonom. V súlade s koncentračnou zásadou, ktorou je stavebné konanie ovládané, by
bezdôvodné predlžovanie lehoty, založené na neodôvodnených subjektívnych požiadavkách účastníkov
konania, poprelo účel koncentračnej zásady a výrazne zasiahlo do rovnakého postavenia účastníkov

konania a postavenia dotknutých orgánov. Lehotu (7 pracovných dní), ktorú stavebný úrad určil na
uplatnenie námietok účastníkov konania, považuje správny súd za primeranú a v obdobných stavebných
konaniach za lehotu obvyklú.
68. Žalobca ďalej v žalobe žalovanému vytýkal, že nepostupoval v súlade s § 29 ods. 1 správneho
poriadku, keď neprerušil konanie z dôvodu, že územné rozhodnutia boli napadnuté protestom

prokurátora, v dôsledku čoho boli aj zrušené a aktuálne prebiehalo odvolacie konanie. K uvedenej
námietke správny súd uvádza, že z obsahu spisu ako i z verejne dostupných zdrojov, najmä
z rozhodnutia Okresného úradu Nitra č. OU-NR-OVBP2-2024/008719-006 zo dňa 23.02.2024,
zverejneného na úradnej tabuly Okresného úradu Nitra na internetovej stránke P., zistil, že proti
rozhodnutiu o umiestnení stavby č. SP 5875/2020-005-Ing.Sá zo dňa 25.08.2020, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 29.09.2020, podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra listom č. Pd 187/23/4403-4
zo dňa 27.09.2023 podľa § 23 ods. 1 v spojení s ust. § 24 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov protest prokurátora. Stavebný úrad v súlade s § 23
ods. 5 zákona o prokuratúre vydal dňa 06.11.2023 rozhodnutie č. SP 5875/2020-009-Ing.Sá, ktorým
vyhovel protestu prokurátora a protestom napadnuté územné rozhodnutie o umiestnení stavby č.

SP 5875/2020-005-Ing.Sá zo dňa 25.08.2020 zrušil. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie
ďalší účastník v 1/ rade. Vzhľadom na to, že boli administratívne spisy predložené Generálnej
prokuratúre SR, odvolací orgán konanie o odvolaní rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2024/008719-004
zo dňa 17.01.2024 prerušil. Dňa 13.02.2024 bol odvolaciemu orgánu od Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky doručený list - Späťvzatie protestu prokurátora - č. VI/2 Gd 350/23/1000-11

zo dňa 12.02.2024, ktorým prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podľa ust. § 23
ods. 3 zákona o prokuratúre vzal v celom rozsahu späť protest prokurátora Okresnej prokuratúry
Nitra č.k. Pd 187/23/4403-4 zo dňa 27.09.2023 proti rozhodnutiam stavebného úradu č. SP
5875/2020-005- Ing.Sá zo dňa 25.08.2020 (územné rozhodnutie) a č. SP 18096/2022-011-Ing.Sázo dňa 07.02.2023 (zmena územného rozhodnutia). Pretože prokurátor Generálnej prokuratúry SR
vzal protest prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. k. Pd 187/23/4403-4 zo dňa 27.09.2023 proti
rozhodnutiu stavebného úradu č. SP 5875/2020-005-Ing.Sá zo dňa 25.08.2020 v celom rozsahu späť,

odvolacíorgánrozhodnutímč.OU-NR-OVBP2-2024/008719-006zodňa23.02.2024zmenilrozhodnutie
stavebného úradu č. SP 5875/2020-009-Ing.Sá zo dňa 06.11.2023 o proteste prokurátora tak, že
protestom prokurátora napadnuté a následne stavebným úradom zrušené územné rozhodnutie č. SP
5875/2020-005-Ing.Sá zo dňa 25.08.2020 ponechal v platnosti a konanie o proteste prokurátora v
zmysle ust. 24 ods. 15 zákona o prokuratúre zastavil. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že

preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2024/002909-009 zo dňa 12.01.2024 bolo
napriek prebiehajúcemu odvolaciemu konaniu v konaní o proteste prokurátora, vydane ešte pred tým,
neždošlokvyriešeniuotázkytýkajúcejsazákonnostiúzemnéhorozhodnutiakonečnýmspôsobom.Hoci
je konanie o proteste prokurátora špecifické prieskumné konanie, ktoré vytvára orgánom verejnej moci
priestor na odstránenie nezákonnosti, v danom prípade napadnutého územného rozhodnutia, je otázka
platnosti územného rozhodnutia ako právneho základu stavebného povolenia pre stavebné konanie

(aj odvolacie) zásadná. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil súd túto námietku žalobcu ako dôvodnú,
avšakzadanéhoskutkovéhoaprávnehostavu(popísanéhovyššie),kedyzostaloprotestomprokurátora
napadnuté územné rozhodnutie z dôvodu späťvzatia protestu prokurátorom generálnej prokuratúry
právoplatné, nepovažuje toto procesné pochybenie žalovaného za spôsobilé privodiť tak závažný zásah
do subjektívnych práv žalobcu, ktorý by bol dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného. Správny súd

dodáva, že vo všeobecnosti výsledok konania o proteste prokurátora má zásadný vplyv pre stavebné
konanie (územné konanie je podkladovým rozhodnutím pre vydanie stavebného rozhodnutia) a táto
skutočnosť by mala byť odvolacím orgánom zohľadnená, hoci stavebný zákon priamo neupravuje, že
nemôže byť vydané stavebné povolenie bez územného rozhodnutia.
69. Správny súd na judikatúru českých súdov, na ktorú poukazoval žalobca ako i ďalšia účastníčka v 2/

rade, neprihliadol, pretože vychádza z právnej úpravy odlišnej a neaplikovateľnej na právne pomery
realizované v rámci platného slovenského právneho poriadku pre riešenú stavebnú oblasť, pričom
jedinou (aj to nie vyslovene normatívne) záväznou je existujúca judikatúra - ustálená rozhodovacia
prax Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. Akceptovaním záverov žalobcom
uvedenej českej judikatúry by došlo k interpretácii normy, vychádzajúcej z českého stavebného zákona

č. 183/2006 Sb. Zákon o územním plánování a stavebním řádu (stavební zákon), ktorá sa v našom
právnom poriadku nenachádza ani neuplatňuje. Taktiež závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Sžo/220/2010 nie sú na danú vec aplikovateľné, keďže vychádzajú z odlišných skutkových
okolností, keďže predmetom súdneho prieskumu zákonnosti bolo rozhodnutie o umiestnení stavby, a nie
stavebné povolenie. Obdobne, aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/13/2011, v ktorom sa

riešili právne otázky v spojenom územnom a stavebnom konaní.
70. Správny súd sa osobitne návrhom ďalšieho účastníka konania v 1/ rade na zrušenie priznaného
odkladného účinku správnej žalobe uznesením zo dňa 19.08.2024, č. k. 1S/24/2024-220 nezaoberal,
vzhľadom na meritórne rozhodnutie vo veci samej, kedy po právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu
odkladný účinok zaniká zo zákona. (§186 ods. 2 SSP)

71. Záverom správny súd k pasívnej legitimácii orgánu verejnej správy dáva do pozornosti, že v súlade
s § 35 ods. 1 SSP v spojení s § 180 ods. 1 až 3 SSP konal so žalovaným Regionálnym úradom pre
územné plánovanie a výstavbu Nitra, na ktorý v zmysle § 118 stavebného zákona v znení účinnom od
01.04.2024prešlapôsobnosťvykonávaťštátnusprávuvdruhomstupnivoveciach,vktorýchvsprávnom
konaní v prvom stupni koná obec. V danom prípade ide pre účely súdneho konania podľa Správneho

súdneho poriadku o tzv. administratívnu procesnú subjektivitu orgánu verejnej správy, ktorá je odvodená
od pôsobnosti a právomoci orgánu verejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom konaní, hoci
osobitným zákonom takémuto správnemu orgánu nemusí byť právna subjektivita priznaná (pre daný
prípad napr. § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého regionálne úrady nemajú právnu subjektivitu).

72. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa ust. § 190 SSP
zamietol.
73. O trovách konania žalovaného rozhodol súd podľa ust. § 168 SSP a úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy možno ich náhradu priznať
iba výnimočne.

74. O trovách konania ďalších účastníkov konania rozhodol súd podľa § 169 SSP tak, že im ich náhradu
nepriznal, keďže im žiadne v súvislosti s plnením povinnosti uloženej súdom nevznikli.
75. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Opomenutý sťažovateľ musí podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o
rozhodnutí správneho súdu dozvedel, najneskôr v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
správneho súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.