Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement was issued by JUDr. Ivana Jaďuďová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/76/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4224203299
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2025:4224203299.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/X, občan SR, v konaní zastúpený: Advokátka kancelária Mgr. Jozef
Vida, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Jazdecká 28, IČO: 47 258 250, proti žalovaným : 1/ E. F., G. H.,
(na neznámom mieste), 2/ I. H., (na neznámom mieste), 3/ J. H., (na neznámom mieste), 4/ K. H., (na
neznámom mieste), 5/ B. I., G. H., (na neznámom mieste), žalovaní v 1, 2, 3, 4, 5 rade zastúpení :
Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 34, 6/ H. L. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., G. XXX/XX, občianka SR, 7/ C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. M. K. N. XXX,
občan SR, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v rade 1/ až 7/ k nehnuteľnosti, ktorá
je zapísaná na Okresnom úrade Komárno, katastrálny odbor, pre obec C., katastrálne územie C., na
liste vlastníctva číslo XXXX, parcely registra „E“ ako parcelné číslo XXXX o výmere 140 m2 – orná pôda.

Súdvyporiadavapodielovéspoluvlastníctvožalobcuažalovanýchvrade1/až7/ knehnuteľnosti,
ktorá je zapísaná na Okresnom úrade Komárno, katastrálny odbor, pre obec C., katastrálne územie
C., na liste vlastníctva číslo XXXX, parcely registra „E“ ako parcelné číslo XXXX o výmere 140 m2 –

orná pôda, a to tak, že túto nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu A. B., G. B., nar.
XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom C., D. XXXX/X v celosti v podiele 1/1.

Žalobca je povinný vyplatiť titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovanej v 1/ rade sumu
3,22 Eur, žalovanému v 2/ rade sumu 3,22 Eur, žalovanému v 3/ rade sumu 3,22 Eur, žalovanému v 4/
rade sumu 3,22 Eur, žalovanej v 5/ rade sumu 3,22 Eur, žalovanej v 6/ rade sumu 48,35 Eur, žalovanému
v 7/ rade sumu 88,64 Eur s tým, že v prípade žalovaných v 1/ až 5/ rade je platobným miestom Slovenský
pozemkový fond, IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Štátnej pokladnici VS: XXXXXXX.

Žalobca je povinný túto náhradu zaplatiť do pätnástich dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.11.2024 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
(ďalej len PS) k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Komárno, katastrálny odbor, pre obec C.,
katastrálne územie C., na liste vlastníctva číslo XXXX, parcely registra „E“ ako parcelné číslo XXXX o

výmere 140 m2 – orná pôda. Žalobca nemá záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanými,
ktorí mu nie sú známi (1.-5. rade), má záujem nehnuteľnosť nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva
v celosti. Dodal, že nehnuteľnosť sa nachádza v extraviláne obce Kolárovo, preto v prípade ornej pôdy
platí zákaz drobenia pôdy, keďže podiely vo výmere u jednotlivých vlastníkov sú hlboko pod zákonomstanovené minimum. Súčasne je žalobca ochotný vyplatiť žalovaným sumu vo výške určenej znaleckým
posudkom znalca O. P. číslo 13/2023, ktorý určil hodnotu nehnuteľnosti v sume 257,8510 Eur (za celok
1/1), z čoho potom vyplýva, že na podiel žalovaných v 1 až 5. rade pripadá čiastka po 3,22 Eur, na podiel

žalovanej v 6. rade pripadá čiastka 48,35 Eur a na podiel žalovaného v 7. rade pripadá čiastka 88,64 Eur.
Žalobca tiež uviedol, že on je vlastníkom aj priľahlých pozemkov k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
tohto sporu, a to buď výlučným vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom (spolu so svojou matkou
L. B.), preto navrhnutý petit žaloby je v súlade aj so zásadou hospodárnosti a racionálneho využívania
predmetného sporného pozemku.

2. Slovenský pozemkový fond uviedol, že v zmysle Zákona č. 330/91 Zb. v znení noviel s pozemkami
nezisteného vlastníka 1 až 5 nakladá Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, ktorý
zastupuje nezistených vlastníkov (žalovaní v 1.-5. rade ) v konaní pred súdom alebo pred orgánmi
verejnej správy ako správca.

Pokiaľ sa jedná o samotné vyporiadane podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu tak
sa stotožňuje s navrhnutým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Uprednostňuje rovnako ako žalobca, zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva formou
prikázania spoluvlastníckych podielov žalovaných nezistených vlastníkov do vlastníctva žalobcu, ako
majoritného spoluvlastníka, temer na všetkých žalovaných pozemkoch, ktoré sú predmetom tohto

sporu, nakoľko reálna deľba nie je vhodná z dôvodu, že pozemky v k.ú. C. zapísané v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Komárno, katastrálneho odboru, na hore uvedených listoch vlastníctva
nachádzajúcich sa v extraviláne obce cca 4 km od mesta Kolárovo, vedené síce ako orná pôda, ale v
skutočnosti v častiach, ako zastavané plochy objektom poľnohospodárskej výroby, resp. manipulačná
plocha hospodárskeho dvora, tak ako vyplýva zo znaleckého posudku č.13/2023 znalca G. O. P..

Pozemky sa nachádzajú v lokalite s miestnym názvom K. Q. – “C. F.” s rozsiahlou štruktúrou prízemnej
zástavby hospodárskych objektov. Lokalita je zásobovaná iba elektrickou energiou. Podľa predloženého
znaleckého posudku sa jedná o zjavný nesúlad medzi stavom evidenčným pokiaľ sa jedná o druh
pozemku – orná pôda a stavom faktickým v prírode.

Čo sa týka určenia výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely, Slovenský pozemkový fond
uvádza, že sa jedná o pozemky v extraviláne obce cca 4 km od mesta Kolárovo, vedené síce ako orná
pôda, ale v skutočnosti v častiach, ako zastavané plochy objektom poľnohospodárskej výroby, resp.
manipulačná plocha hospodárskeho dvora, tak ako vyplýva zo znaleckého posudku č.13/2023 znalca
G. O. P., tak súhlasil s navrhovanou výškou kompenzácie na úrovni 3,05 Eur/m2.

3. Žalovaná v rade 6. uviedla, že súhlasí so žalobou a nesúhlasila s náhradou trov konania, nakoľko
tento spor nezavinila.

4. Žalovaný v rade 7. uviedol, že súhlasí so žalobou a nesúhlasil s náhradou trov konania, nakoľko tento

spor nezavinil a žalobca vôbec s ním nekomunikoval, komunikoval len s jeho sestrou p. A..

5. Súd sa oboznámil sa s LV č. XXXX pre k.ú. C., vyjadreniami strán sporu, znaleckým posudkom O.
P. č. 13/2023 zo dňa 29.06.2023 a ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v spise a ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

6. Podľa čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní
rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s

princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

7. Právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného)
stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok

je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté
skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k
dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje
lenotom,ktorýznavrhnutýchdôkazovsavykonáaktorýnie.Súdzvlastnejiniciatívyužniejeoprávnený
vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

8. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Komárno,
katastrálny odbor, ktorá je zapísaná na Okresnom úrade Komárno, katastrálny odbor, pre obec C.,
katastrálne územie C., na liste vlastníctva číslo XXXX, parcely registra „E“ ako parcelné číslo XXXX –
140 m2 – orná pôda, patriaca podľa B6 do vlastníctva žalobcu v 13/32 z celku, podľa B1 E. F., G. H. v

2/160 z celku, podľa B2 I. H. v 2/160 z celku, podľa B3 J. H. v 2/160 z celku, podľa B4 K. H. v 2/160
z celku, podľa B5 B. I., G. H. v 2/160 z celku, podľa B7 H. L. M. v 3/16 z celku a podľa B12 C. A. v
11/32 z celku.

9. Podľa § l42 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu

alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza
Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.

Návrhmi strán sporu súd nie je viazaný. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení upravuje jednotlivé
spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre

súd záväzné. Prvý spôsob je reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov – prichádza do úvahy iba
tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Druhý spôsob je prikázanie veci za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom – prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie
predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné. Súd prihliada pritom na účelné využitie veci. Tretí spôsob
je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce. Pre rozhodnutie

súdu, komu nehnuteľnosť prikáže, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie
veci; musí ísť vždy o posúdenie celého súhrnu skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Posudzujú
sa okrem iného hľadiská územného plánovania, prístupu ku komunikáciám a účelnosť technického
spôsobu navrhovaného riešenia. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto
ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží na úvahe súdu. Hľadisko

účelného využitia veci sa uplatní najmä v prípade rovnosti podielov. Pri posudzovaní, či rozdelenie je
dobre možné súd vždy prihliada na to, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby umiestnenej
na ňom alebo na susednom pozemku znemožnený prístup k tejto stavbe. Prikázanie veci je nevyhnutnespojené s povinnosťou poskytnutia primeranej náhrady. Podľa ustálenej judikatúry základom pre
stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste.

10. Dokazovanie je upravené v Civilnom sporovom poriadku ( ďalej CSP) v ust. § 185 a nasl. pričom
jedným z dôkazov môže byť aj súkromný znalecký posudok v zmysle § 209 CSP. Žalobca predložil takýto
súkromný znalecký posudok č. 13/2023 O. P., ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti 257,85 Eur.

11. V danom prípade medzi stranami sporu k dohode nedošlo. Ak súd o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, musí pri procesnom postupe dodržať poradie
a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania, lebo je pre ne záväzné.

S poukazom na hore uvedené, ako aj súhlasné vyjadrenia žalovaných súd mal za to, že boli splnené
všetky zákonné podmienky pre zrušenie podielového spoluvlastníctva a súd sa riadil ustanoveniami
§ 142 Občianskeho zákonníka, preto prikázal tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu,

rešpektujúc aj účelnosť využitia nehnuteľnosti. Prikázanie veci je nevyhnutne spojené s povinnosťou
poskytnutia primeranej náhrady. Za primeranú náhradu treba považovať hodnotový ekvivalent vyjadrený
v peniazoch. Podľa ustálenej judikatúry základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť
je jej všeobecná cena. S poukazom na znalecký posudok potom súd rozhodol o náhrade tak ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

12. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Tu súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že žalobca
nepreukázal, že sa chcel mimosúdne dohodnúť so žalovanými v rade 6,7 (nemali ani námietky voči
žalobe). Avšak ak by tomu aj tak bolo nevyhol by sa súdnemu konaniu v časti žalovaných 1.-5. rade

s poukazom na to, že sú na neznámom mieste.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
– Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.