Rozsudok · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Rozhodnutie

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-26S/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200058
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4019200058.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. E. XX, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40,
949 01 Nitra a JUDr. Viktor Mlynek, advokát so sídlom Štúrova 43, Nitra, proti žalovanému: Úrad pre
územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 64A, Bratislava, 4, za účasti ďalších
účastníkov: 1. MH Invest, s. r. o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO 36 724 530, právne zastúpený:
JUDr. Allan Böhm, advokát so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, 2. Mesto Nitra, so sídlom
Štefánikova trieda 60, Nitra, 3. Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Nábrežie za

hydrocentrálou 4, Nitra, IČO 36 550 949, právne zastúpeny: JUDr. Anna Polonyová, advokátka so
sídlom Chorvátska 12, Bratislava, 4. Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO
35 697 270, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10956/2018/SV/97445 zo
dňa 14.12.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému a ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n

e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad“, „prvostupňový orgán“,
„vyvlastňovací orgán“) rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/007113-097 zo dňa 10.07.2018 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) v konaní o návrhu na vyvlastnenie č. G../XXXX/XXXXXXXX/XXXXX zo dňa
16.10.2017 doručeného okresnému úradu dňa 18.10.2017, podaného ďalším účastníkom konania v 1.
rade spoločnosťou MH Invest, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724
530 (ďalej len „vyvlastniteľ“) a jeho doplnení zo dňa 06.11.2017 a 20.12.2017, na základe výsledkov

vyvlastňovacieho konania, rozhodol (výrokom I) tak, že vyvlastnil vlastnícke právo k pozemkom
uvedeným vo výroku rozhodnutia okresného úradu, v katastrálnom území H., vo výlučnom vlastníctve
žalobcu, v prospech vyvlastniteľa, vo verejnom záujme podľa zák. č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní
pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“) v spojení s § 4a zákona
č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z. z.“), pre stavbu

„Vybudovanie strategického parku“, k. ú. I., H., J., K., H., E., L.“ (ďalej len „vybudovanie Strategického
parku“).2. Vo výroku II prvostupňového rozhodnutia bola žalobcovi určená podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona
o vyvlastňovaní náhrada za vyvlastnené pozemky vo výške XXX XXX,XX eura; žalobca bol ďalej podľa §
13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní v spojení s § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. odkázaný bez

prerušenia konania na súd, pričom požiadavku na vyššiu náhradu voči vyvlastniteľovi možno uplatniť na
súdevlehotejednéhorokaododňaprávoplatnostiprvostupňovéhorozhodnutia,inaktotoprávozanikne.

3. Proti rozhodnutiu okresného úradu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom
rozhodol pôvodný žalovaný, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, rozhodnutím č.

10956/2018/SV/94745 zo dňa 14.12.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), tak že odvolanie žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
07.01.2019.

II. Podstatné argumenty žalobcu
4. Žalobou zo dňa 06.02.2019 doručenou Krajskému súdu v Nitre rovnakého dňa sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a žiadal, aby
správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

5.ŽalobcavpodanejžalobenamietalnedodržaniepodmienokDohovoruoprístupekinformáciám,účasti

verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia
(Aarhuský dohovor) publikovaným v Zbierke zákonov SR pod č. 43/2006 Z. z. (ďalej len „Aarhuský
dohovor“), keďže v prípade výstavby a realizácie strategického priemyselného parku M. F. je spojený
výrazný dopad tejto výstavby na životné prostredie. Mal za to, že nebol rešpektovaný čl. 9 ods. 3
Aarhuského dohovoru, keďže s jeho odvolacími námietkami, sa žalovaný riadne nevysporiadal.

6. Žalobca zdôraznil svoje legitímne očakávania pri nerušenom užívaní vlastného majetku v súvislosti
s verejne predneseným prísľubom vtedajšieho predsedu vlády Slovenskej republiky p. A. N. dňa
25.02.2016, ktorý uviedol, že štát žalobcove pozemky nepotrebuje, žalobca si môže realizovať svoje
zámery a nikto mu v tom nebude brániť.

7. Na rozhodovaní sa podľa žalobcu mali podieľať vylúčení zamestnanci správneho orgánu, keď
poukázal na priebeh ústneho pojednávania konaného dňa 06.02.2018, na ktorom sa zamestnankyňa
prvostupňového orgánu L. O. P. na dlhší čas vzdialila z pojednávacej miestnosti aj s právnym zástupcom
vyvlastniteľa, čo bolo následne odôvodnené tak, že L. P. sa len spýtala, či vyvlastniteľ trvá v plnom

rozsahu na podanom návrhu. Pri základných požiadavkách kladených na nezaujatosť rozhodovania
spravodlivosť má byť nielen nestranne a nezaujato vykonávaná, ale sa musí takou aj javiť. Okolnosťou
svedčiacou tomu, že vo veci rozhodoval vylúčený zamestnanec je aj to, že písomné podanie žalobcu zo
dňa 29.06.2018 bolo vyhodnotené ako podané po lehote, hoci na jeho podanie bol žalobca okresným
úradom vyzvaný postupom podľa § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len Správny poriadok“), pretože do spisu bolo doplnené
vyjadrenie znalca. Rovnako na pojednávaní dňa 24.04.2018, ktoré viedla v tom čase už namietnutá L. P.,
žalobca nemohol k veci namietať všetky skutočnosti ani vyjadriť sa vo veci pred nestranným úradníkom.

8. Za závažný nedostatok v konaní žalobca považoval to, že oznámenie o začatí vyvlastňovacieho

konania mu bolo doručené dňa 16.01.2018, pričom okresný úrad prijal návrh na vyvlastnenie už dňa
18.10.2017; toto oznámenie zverejnil na úradnej tabuli dňa cca 21.12.2017. V oznámení o začatí
vyvlastňovacieho konania bolo výslovne uvedené, že „sa vyvlastní vlastnícke právo k pozemkom..“,
a teda už na začiatku bolo okresnému úradu zrejmé, bez ohľadu na akokoľvek relevantné námietky, že
k vyvlastneniu nakoniec dôjde.

9. Žalobca tiež namietal, že nie je doposiaľ zrejmé, ako sa správne orgány vysporiadali s jeho námietkou
smerujúcou proti obsahu záväzného stanoviska mesta F. dotknutého súladu s územným plánovaním
podľa § 9 ods. 3 písm. h) zákona o vyvlastňovaní, ktoré bolo vydané k dopravnej štúdii stavby: Napojenie
vybudovanej infraštruktúry strategického parku na cestu I/64 v styku s R1A vrátane napojenia mestskej

časti H., v lokalite C. - Q., J. R. F. B. S..

10. Vyvlastnenie nebolo v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, keďže Strategický park
nie je v územnom pláne mesta F. zahrnutý, a teda bola porušená podmienka podľa § 2 ods. 2 zákonao vyvlastňovaní. Rovnako ani v zmenách a doplnkoch územného plánu mesta F. Strategický park nie
je zahrnutý.

11. Osvedčenie o významnej investícii predkladané vyvlastniteľom je bez vyznačenej právoplatnosti
a žalobcovi nebolo doposiaľ riadne doručené, hoci predmetným osvedčením došlo jednoznačne k
priamemu zásahu do jeho vlastníckych oprávnení, a preto je tento akt nutné považovať za individuálny
správnyaktvydanýštátnymorgánomdotýkajúcisaprávaoprávnenýchzáujmovfyzickýchaprávnických
osôb a z tohto dôvodu mal byť predmetný správny akt aj riadne doručený.

12. Žalobca poukázal na ústavné podmienky vyvlastnenia (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR), pričom
vyvlastňovací orgán sa vždy musí zaoberať otázkou primeranej náhrady. V predmetnej veci neexistoval
na vyvlastnení verejný záujem, keďže vyvlastniteľom je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom
registri SR, teda podnikateľský subjekt a nie napríklad Slovenská republika - správca Slovenská správa
ciest. Verejný záujem úzko súvisí so záujmom na dodržiavaní základný práv a slobôd, medzi ktoré patrí

aj právo na ochranu životného prostredia. Na výstavbu Strategického parku boli vydané osvedčenia
ovýznamnejinvestícii,avšakpodmienkuverejnéhozáujmujepotrebnéposudzovaťzpohľadudodržania
všetkých administratívnych procesov potrebných pre legitimitu očakávateľnosti, že skutočne takýto
stavebný zámer bude a má byť realizovaný. Stavba „Vybudovanie Strategického parku“ a ani „Príprava
Strategického parku“ ako navrhovaný zámer, nebola predmetom procesu posudzovania vplyvov na

životné prostredie, a to ani základného stupňa zisťovacieho konania navrhovanej činnosti. Uvedená
investícia v dôsledku neposúdenia jej vplyvov na životné prostredie v režime podľa zákona č. 24/2006
Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EIA“), nemôže byť legitímna a ani vo verejnom záujme. V
nedostatku posúdenia podľa zákona o EIA žalobca videl aj nesplnenie podmienky, aby vyvlastnenie bolo

v nevyhnutnej miere.

13. Žalobca mal tiež za to, že vyvlastnenie bolo uskutočnené na základe neaplikovateľného právneho
predpisu, keď zákon o vyvlastňovaní neobsahuje žiadnu derogačnú klauzulu v súvislosti so zrušením
doposiaľ platného všeobecného predpisu o vyvlastňovaní, a to zákona č. 50/1976 Zb. o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný
zákon“). Zákon č. 175/1999 Z.z. výslovne upravuje aplikáciu Stavebného zákona, a to v poznámke
pod čiarou 4a odkazom na § 112 ods. 3 a 4 stavebného zákona, ako aj v čl. II zákona č. 175/1999
Z.z., kde je obsiahnutá novelizácia predmetného skoršieho všeobecného vyvlastňovacieho predpisu,
ktorá taktiež nebola nijako zmenená či zrušená. Zákon č. 175/1999 Z.z. sa naďalej odvoláva na skorší

všeobecný vyvlastňovací predpis, a teda pokiaľ sa viedlo vyvlastňovacie konanie pre uskutočnenie
stavieb, ktoré sú významnou investíciou, bolo nutné na vec aplikovať Stavebný zákon. Rovnako z
obsahu osvedčenia na stavbu „Vybudovanie Strategického parku“ ako významnej investície, vydaného
Ministerstvom hospodárstva SR dňa 27.02.2017 pod číslom XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX, vyplýva, že
sa vydáva k návrhu na začatie územného konania podľa § 35 ods. 1 Stavebného zákona, na začatie

stavebného konania podľa § 58 ods. 1 Stavebného zákona a k návrhu na začatie vyvlastňovacieho
konania podľa § 112 ods. 2 Stavebného zákona.

14. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmý účel vyvlastnenia, keď okresný úrad
rozhodol o vyvlastnení pre stavbu „Vybudovanie Strategického parku“, čo je všeobecný a neurčitý pojem.

Účel vyvlastnenia bolo nutné špecifikovať tak, aby bola jednoznačne zrozumiteľná skutočnosť, že ide
o vyvlastnenie v nevyhnutnom rozsahu, v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a za primeranú
náhradu. Nie je zrejmé, na aký presný účel sa v rámci Strategického parku vyvlastňuje, dôvod prečo
práve označené pozemky v rámci Strategického parku majú byť vyvlastnené a práve o výmere XX XXX
m2 a pre aké konkrétne stavby má dôjsť k vyvlastneniu. Uvedenú skutočnosť žalobca namietal aj v

odvolaní, avšak žalovaný sa k uvedenému nevyjadril.

15.Pokiaľinvestícia„VybudovanieStrategickéhoparku“,nebolaposúdenávúzemnomkonaní,nemožno
hovoriť o nevyhnutnej miere, keďže až v územnom rozhodnutí by sa rozhodlo, aký presný rozsah
bude potrebný pre danú stavbu s presnými výmerami, a teda nevyhnutný rozsah vyvlastnenia. Stavba

VybudovanieStrategickéhoparkunebolavôbeczahrnutávúzemnomplánemestaF.aanivregionálnom
územnom pláne F. samosprávneho kraja, ani v koncepcii územia a rozvoja Slovenska, a teda pri
vyvlastnení na účel danej výstavby nebola naplnená nevyhnutná miera pre takéto vyvlastnenie.16. Žalobca mal za to, že za vyvlastnené pozemky mu nebola poskytnutá primeraná náhrada. Znalcom
použité metódy oceňovania nezodpovedajú judikovaným názorom Najvyššieho súdu SR, pričom obsahu
predloženého znaleckého posudku žalobca vyčítal najmä nejednoznačné uvedenie dátumu miestneho

šetrenia, absenciu porovnávacej metódy, nečitateľnosť a neprehľadnosť príloh, nedostatky znaleckej
doložky, nesprávny dátum, ku ktorému bol znalecký posudok vypracovaný (rozhodujúci mal byť termín
obhliadky), skutočnosť, že objednávateľom posudku nebol štát, ale vyvlastniteľ, použitie nesprávnych
koeficientov.

17. Žalobca vo vyvlastňovacom konaní predložil dňa 31.01.2018 zámer využitia pozemkov z mája
2015, pričom o jeho predložení bol spísaný úradný záznam, v ktorom sa nachádza aj informácia, že
profit vysoko prekračuje XXX XXX XXX,- eur, a to pri jednotkovej cene XXX,- eur/m2. Toto podanie vo
vyvlastňovacom konaní nebolo zohľadnené; rovnako nebola zohľadnená kvartálna analýza slovenského
stavebníctva vrátane zámerov žalobcu na predmetných vyvlastňovacích pozemkoch, kde bol oznámený
a očakávaný profit pre investora cca XXX XXX XXX,- eur, a to pri nákupe (predaji žalobcu) pozemku

v cene XXX,-XXX /m2 bez DPH.

18. Znalecký posudok predložený vyvlastniteľom ohodnocoval predmetné pozemky ako priemyselné,
hoci s ohľadom na legitímne ocenenie pozemkov mal jednoznačne vychádzať z ich povahy
determinovanej územným plánom, podľa ktorého sa jedná o pozemky určené na komerčnú výstavbu

do 6 nadzemných podlaží s možnosťou 7 ustúpeného podlažia so zastavanosťou 100% v zmysle
STN noriem, kde sa jedná o obchodnú polohu pre vybavenosť a bývanie, čiže s možnosťou napríklad
2000 bytov, obchodného centra, hotelov, kancelárií a pod. Ide o jeden z najlukratívnejších pozemkov v
nitrianskom regióne vôbec; tieto skutočnosti sú významným momentom určujúcim pochybenie znalca
vyvlastniteľa, čoho dôsledkom je aj podstata nesprávnosti prvostupňového rozhodnutia vo výroku o

výške náhrady za vyvlastnenie. Okresný úrad nezabezpečil znalca na ústne pojednávanie a ignoroval
aj očakávané výnosy na vyvlastňovaných pozemkoch a rovnako ignoroval znalecký posudok týkajúci
sa prakticky zaťaženého pozemku na H., ktorého cena bola stanovená takmer na 5 násobok hodnoty
pozemkovžalobcu.Vkonanídošloajkporušeniu§4ods.4zákonaovyvlastňovaní,keďokresnýúradpo
namietnutíobsahuznaleckéhoposudkupredloženéhovyvlastniteľom,požiadalovyjadrenievrozporeso

zákonom práve znalca, ktorý namietaný znalecký posudok vyhotovil. Žalobca v tejto súvislosti poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/15/2016 zo dňa 08.11.2017, ktorý riešil analogický
prípad, pričom rovnaké závery, vo vzťahu k povinnosti správneho orgánu vychádzať z preukázanej
primeranej náhrady za vyvlastnenie, vyplývajú aj z ďalších rozsudkov Najvyššieho súdu SR (napr.
sp. zn. 5Sžk/3/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 10Sžrk/1/2017 zo dňa 28.2.2018). Správny orgán bol

povinný vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu vo vzťahu k náhrade za vyvlastnenie,
nebolo nepostačujúce vychádzať len z metódy polohovej diferenciácie a nebrať do úvahy analýzu
porovnateľných kúpnych cien vyvlastňovaných pozemkov.

19. Žalobca v administratívnom konaní predložil ním objednaný znalecký posudok znalca, ktorý bol v

záveroch ohľadom stanovenia hodnoty nehnuteľností v zjavnom nepomere so závermi vyvlastniteľom
predloženéhoznaleckéhoposudku(stanovená12násobnevyššiacenazam2predmetnéhostavebného
pozemku). Vo vyvlastňovacom konaní nebol náležite zistený skutkový stav, keďže bol ignorovaný
žalobcom predložený znalecký posudok a okresný úrad nevykonal žiadne dokazovanie za účelom
zistenia možnosti poskytnutia náhrady za vyvlastnenie vo forme náhradného pozemku, pričom takáto

možnosť má prednosť pred finančnou náhradou.

20. Okresný úrad rovnako pochybil, keď s ohľadom na § 13 ods. 2 písm. d) zákona o vyvlastňovaní
nerozhodol o rozšírení predmetu vyvlastnenia a ani si nezabezpečil v tejto veci znalecký posudok,
resp. posúdenie znalca na posúdenie využiteľnosti zostávajúcej časti pozemku, napriek tomu, že

žalobca potenciálne rozšírenie vyvlastnenia pozemku na ústnom pojednávaní žiadal. Fakticky sa
jednalo o vyvlastnenie len častí z pôvodného pozemku žalobcu, ktorému predchádzalo účelové konanie
smerujúce k rozdeleniu pozemkov žalobcu pre potreby vyvlastniteľa.

21. Žalobca už dňa 11.11.2015 vyvlastnené pozemky ponúkol vyvlastniteľovi ako aj Ministerstvu

hospodárstva SR, ktorí ponuku na využitie predkupného práva štátu na odkúpenie predmetných
pozemkov nevyužili. Aj z tohto dôvodu neexistoval legitímny dôvod pre vyvlastnenie. Keďže predkupné
právo štátu nebolo zapísané na liste vlastníctva, štát a ani vyvlastniteľ nevyužili predkupné právo z tituluponuky na využitie predkupného práva, teda uplynula lehota na realizáciu tohto práva, uplynula už aj 2
ročná zákonná lehota na využitie predkupného práva.

22. Vyvlastňovací orgán nepreskúmal relevantné zhodnotenie pokusov o nadobudnutie vlastníctva
dohodou, pričom žalobca takúto možnosť odpredaja majetku za férových a tržných podmienok a
okolností neodmietol. Okresný úrad tiež ignoroval zákonom stanovenú lehotu 90 dní v súvislosti s
návrhom na uzatvorenie dohody medzi terajším vyvlastniteľom a vyvlastňovaným. Písomný návrh
vyvlastniteľa neobsahoval odôvodnenie verejného záujmu na uskutočnenie účelu vyvlastnenia a ani

v rozsahu vyvlastnenia s odôvodnením.

23. V konaní bol podľa žalobcu porušený aj § 7 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, pretože hoci bol
na konanie príslušný okresný úrad v sídle kraja, v písomnostiach nebolo nikde uvádzané, že koná
okresný úrad v sídle kraja. Vyvlastniteľ naviac k návrhu nepripojil právoplatné územné rozhodnutie alebo
jeho úradne osvedčenú kópiu. Okresný úrad nevyžadoval územné rozhodnutie napriek tomu, že pre

vybudovanieStrategickéhoparkujepotrebné.Jedinýmspoločníkomvyvlastniteľavčasepodanianávrhu
boloMinisterstvodopravy,výstavbyaregionálnehorozvojaSR,ktoréakoústrednýorgánverejnejsprávy
koordinuje a metodicky usmerňuje okresný úrad v sídle kraja ako vyvlastňovací orgán, a teda účastník
vyvlastňovacieho konania resp. jeho spoločník má riadiť a koordinovať vyvlastňovací správny orgán a
sám dokonca rozhodovať v druhom stupni.

24. Vyvlastňovací orgán ďalej v rozpore so zákonom nevyzval osoby, ktoré mali k vyvlastňovanému
pozemku alebo k vyvlastňovanej stavbe vecné bremená zapísané v katastri nehnuteľností (I. F.,
Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. a Orange Slovensko, a.s.), aby v lehote 10 dní odo dňa
doručenia výzvy prihlásili svoje nároky s určením ich výšky voči náhrade za vyvlastnenie a súčasne

ich neupozornil, že na neprihlásené nároky alebo na nároky prihlásené po lehote neprihliada; s týmito
subjektmi ani nekonal ako s účastníkmi konania. Vyvlastňovací orgán žalobcovi neoznámil pokračovanie
ústneho pojednávania na deň 10.05.2018 a neoznámil ani synovi žalobcu konanie tohto ústneho
pojednávania a neumožnil mu, aby bol vypočutý a obhajoval rodinné ako aj jeho vlastné záujmy.

III. Podstatné argumenty žalovaného
25. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 02.05.2019, v ktorom navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný zdôraznil, že námietky žalobcu sú prevažne totožné s námietkami ním
uplatňovanými v administratívnom konaní, s ktorými sa vysporiadal v napadnutom rozhodnutí.

26. Pokiaľ žalobca namietal porušenie Aarhuského dohovoru, žalovaný poukázal, že vyvlastňovacie
orgány sa vo vyvlastňovacom konaní zaoberajú výlučne námietkami účastníkov konania, ktoré sa
viažu k splneniu zákonných podmienok vyvlastnenia, pričom zákon o vyvlastňovaní neukladá povinnosť
vyvlastňovacieho orgánu skúmať konanie a rozhodovanie orgánov štátnej správy na úseku životného
prostredia.

27. Tvrdenia žalobcu o porušení jeho legitímnych očakávaní v súvislosti s verejným prísľubom A. N.,
považoval žalovaný za irelevantné, keďže žalobca sa nedôvodne domáhal plnenia „verejného prísľubu“
daného verejnými činiteľmi pri výkone ich činnosti, od vyvlastňovacích orgánov.

28. Žalovaný k pochybnostiam žalobcu o nezaujatosti konajúcich zamestnancov okresného úradu
poukázal, že viacerými procesnými rozhodnutiami bolo rozhodnuté o tom, že L. O. P., S. T. P., S. L. U.
nie sú vylúčení z prejednania a rozhodnutia vo veci predmetného vyvlastňovacieho konania vedeného
na okresnom úrade; vzhľadom vo veci nekonali a nerozhodovali predpojatí a vylúčení zamestnanci
okresného úradu.

29. Oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania bolo žalobcovi riadne doručené dňa 16.01.2018,
pričom žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že z oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania
by bol „prejudikovaný“ spôsob rozhodnutia vo veci samej. Okresný úrad postupoval v súlade so
zákonom, keď po obdržaní návrhu na vyvlastnenie dňa 18.10.2017, listom zo dňa 24.10.2017 v súlade

s § 10 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní informoval verejnosť o začatí vyvlastňovacieho konania, pričom
keď zistil, že návrh neobsahuje náležitosti podľa § 9 zákona o vyvlastňovaní, vyzval vyvlastniteľa na
jeho doplnenie a súčasne prerušil konanie na dobu 60 dní odo dňa doručenia výzvy. Po doplnení
návrhu vyvlastniteľom v požadovanom rozsahu pokračoval okresný úrad v konaní vykonávaním ďalšíchprocesných úkonov v zmysle zákona o vyvlastňovaní, pričom žalobcovi listom zo dňa 21.12.2017
oznámil začatie vyvlastňovacieho konania a na deň 06.02.2018 nariadil ústne pojednávanie. Listom zo
dňa 20.06.2018 doposlal oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania a oznámenie o pokračovaní

ústneho pojednávania zo dňa 06.02.2018 mestu Nitra, Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s.
a Orange Slovensko a.s.

30. K námietke žalobcu proti obsahu záväzného stanoviska č. XXXXX/XXXX, XXXXX/XXXX zo dňa
19.06.2017 a tvrdenému rozporu s cieľmi a zámermi územného plánovania, žalovaný zdôraznil, že

preukazovanie súladu s cieľmi a zámermi územného plánovania vo vyvlastňovacom konaní pri stavbe,
ktorá je významnou investíciou v prípade, ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený
územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je
územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície rieši § 4a ods. 1 zákona č. 175/1999
Z. z., pričom dokladom, na základe ktorého okresný úrad skúmal súlad s cieľmi a zámermi územného
plánovania boli osvedčenia o významnej investícii, ktoré boli na predmetnú stavbu vydané, čím bol

preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania.

31. Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou
investíciou, nejedná sa o rozhodnutie orgánu štátu, nevydáva sa v správnom konaní, postup pri jeho
vydávaní je upravený v zákone č. 175/1999 Z. z., pričom príslušné ministerstvo pri vydávaní osvedčenia

o významnej investícii vykonáva pôsobnosť podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády
a ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o organizácii činnosti vlády“).
Schválenie návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii uznesením vlády Slovenskej republiky
je politické rozhodnutie v rámci ústavnej právomoci vlády podľa článku 119 Ústavy SR. Slovenskej
republiky; zo zákona č. 175/1999 Z. z., ani zo žiadneho iného predpisu nevyplýva povinnosť doručiť

žalobcovi osvedčenie.

32. K podmienke vyvlastnenia „vo verejnom záujme“ žalovaný uviedol, že okresný úrad pri skúmaní
existencie/preukázania verejného záujmu na vyvlastnení predmetných pozemkov ako podklad zohľadnil
osvedčenie o významnej investícii č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX zo dňa 13.07.2015 vydané

Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky podľa bodu B.1 uznesenia vlády Slovenskej republiky
č. 401/2015 zo dňa 08.07.2015, osvedčenie č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX zo dňa 22.07.2015 vydané
Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky podľa bodu D.1 uznesenia vlády Slovenskej republiky
č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015 a osvedčenie č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX zo dňa 27.02.2017 vydané
Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky podľa bodu B.1. uznesenia vlády SR č. 95/2017 zo

dňa 22.02.2017 (ďalej len „osvedčenia o významnej investícii“), podľa ktorých je predmetná stavba
významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

33. V prejednávanej veci bol verejný záujem na vyvlastnení nehnuteľností pre účely predmetnej stavby
je nespochybniteľný, všeobecný záujem na uskutočnení predmetnej stavby prináša taký prospech

rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom vlastníka
stavbou dotknutej nehnuteľnosti na jej nerušenom užívaní. Predmetnou investíciou sa ovplyvní výroba a
zamestnanosť v Slovenskej republike, čo sa priaznivo prejaví v ekonomike a v sociálnej sfére zvýšením
zamestnanosti vytvorením nových pracovných miest, vybudovanie Strategického parku bude mať
pozitívne dopady na hospodárstvo Slovenskej republiky, a to najmä v oblasti zníženia nezamestnanosti

a zlepšenia ponuky pracovných miest v Nitrianskom kraji, zlepšenia dopravnej infraštruktúry, najmä
vybudovaním nových pozemných komunikácií, ako aj v oblasti podpory a rozvoja podnikateľov a
podnikateľského prostredia. Táto investícia bude mať pozitívny vplyv aj na sekundárnu zamestnanosť
v oblasti subdodávateľskej siete vo vzťahu k priamej investícii. Prvostupňové rozhodnutie bolo v časti
týkajúcej sa existencie verejného záujmu presvedčivo odôvodnené.

34. S námietkou žalobcu, že k vyvlastneniu došlo rozhodnutím vydaným na základe zákona o
vyvlastňovaní, ktorý nie je na daný prípad aplikovateľný a správne orgány mali aplikovať Stavebný
zákon, žalovaný považoval za nedôvodnú. Zákon o vyvlastňovaní nie je vo vzťahu k Stavebnému
zákonu špeciálnym zákonom, uplatní sa výkladové pravidlo lex posterior derogat legi priori, pričom dňom

01.07.2016 sa prestali aplikovať ustanovenia § 108 a nasl. Stavebného zákona a vyvlastňovacie orgány
boli povinné aplikovať zákon o vyvlastňovaní, s výnimkou konaní začatých a právoplatne neukončených
pred účinnosťou zákona o vyvlastňovaní. Keďže návrh na vyvlastnenie zo dňa 16.10.2017 bol podanýna okresný úrad dňa 18.10.2017, t. j. po nadobudnutí účinnosti zákona o vyvlastňovaní, okresný úrad
správne konal a rozhodoval podľa zákona o vyvlastňovaní.

35. Námietky žalobcu o porušení postupu podľa zákona o EIA a neexistencii podmienky vyvlastnenia
vnevyhnutnejmiere,považovalžalovanýzanedôvodné.Vprejednávanejvecibolidokladom,nazáklade
ktorého správny orgán skúmal súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, osvedčenia o významnej
investícii; súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania bol preukázaný osvedčeniami podľa § 4a ods.
1 zákona č. 175/1999 Z. z.

36. Okresný úrad určil výšku náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k vyvlastňovaným pozemkom
na základe znaleckého posudku č. 110/2017 zo dňa 08.09.2017 vypracovaného podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“). Z dôvodu, že žalobca namietal v
konaní na okresnom úrade skutočnosti, ktoré boli obsahom znaleckého posudku č. 110/2017 zo dňa

08.09.2017, a ktoré boli dôležité na rozhodnutie okresného úradu o sume náhrady za vyvlastnenie,
okresný úrad postupom podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní listom zo dňa 14.05.2018 vyzval
zhotoviteľa znaleckého posudku o odborné vyjadrenie/vysvetlenie k namietaným skutočnostiam.
Zhotoviteľ znaleckého posudku predložil na okresný úrad vyjadrenie, v ktorom sa vyjadril k námietkam
žalobcu týkajúcim vypracovaného znaleckého posudku a taktiež aj znaleckému posudku č. 453/2017

vyhotoveného znalcom S. M. Q., predloženého žalobcom, pričom uviedol, že všeobecná hodnota
pozemkov v k. ú. H., ktorá bola vypracovaná metódou polohovej diferenciácie je v znaleckom posudku č.
453/2017 nadhodnotená. Keďže v konaní nedošlo medzi vyvlastniteľom a žalobcom k dohode o náhrade
zavyvlastnenie,vrozhodnutívovýrokuonáhradeokresnýúradurčilnáhraduzavyvlastnenienazáklade
znaleckého posudku vyvlastniteľa [§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní] a v spojení s § 4a ods.

4 zákona č. 175/1999 Z. z. odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia
konania. Okresný úrad postupoval vo veci určenia náhrady za vyvlastnenie v súlade so zákonom a
nemohol podľa § 36 Správneho poriadku ustanoviť znalca na opätovné ocenenie vyvlastňovaných
nehnuteľností.

37. Pokiaľ žalobca argumentoval vo vzťahu k výške náhrady pojmom „trhová cena“, v zmysle zákona
o vyvlastňovaní bola podkladom pre určenie náhrady za vyvlastnenie všeobecná hodnota pozemku
určená znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu, nebolo možné aplikovať judikatúrne závery
vychádzajúce z právnej úpravy náhrady za vyvlastnenie platnej do 30.06.2016 (§ 111 ods. 2 Stavebného
zákona), ktorá používala pojem trhová cena. Žalovaný poukázal, že pojem trhová cena v súvislosti

s náhradou za vyvlastnenie používa iba Stavebný zákon; zákon č. 175/1999 Z. z. ani zákon o
vyvlastňovaní pozemkov nestanovuje, že náhrada za vyvlastnenie má byť určená ako trhová cena.

38. Na spôsob riešenia poskytnutia náhrady za vyvlastnenie pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú
významnou investíciou, je potrebné aplikovať § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. V prípade, ak by

vyvlastňovací orgán zabezpečoval vyhotovenie (tretieho) znaleckého posudku, konal by nad rámec
zákona č. 175/1999 Z. z. Zákonodarca pre určenie výšky náhrady upravil špecifický revízny postup, resp.
prostriedok, a to určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Okresný úrad
nemal inú možnosť, než určiť náhradu za vyvlastnenie v sume určenej znaleckým posudkom, pričom
podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní ide o znalecký posudok, ktorý predloží vyvlastniteľ,

ktorý postup bol v konaní dodržaný.

39. K námietke odvolateľa týkajúcej sa § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní žalovaný uviedol, že návrhom
na vyvlastnenie bol okresný úrad viazaný, nemohol rozhodnúť nad rámec návrhu. Predmetom návrhu
boli samostatne definované pozemky podľa evidencie katastra nehnuteľností, nie podľa geometrického

plánu, nebolo tak možné uplatniť postup podľa § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní.

40. Vyvlastniteľ preukázal, že žalobca odmietol dohodu o zmluvnom prevode nehnuteľnosti, pričom za
pokus o dosiahnutie dohody je nutné považovať doručenie písomnej výzvy č. G../XXXX/XXXXXXXX/
XXXXX zo dňa 13.09.2017 žalobcovi spolu s návrhom Kúpnej zmluvy č. H../XXXX/XXXXXXXX/XXXXX,

na ktorú výzvu žalobca reagoval listom zo dňa 13.10.2017, v ktorom k pozemkom, ktoré boli predmetom
zmluvy uviedol, že ponuku na uzavretie kúpnej zmluvy považuje za neakceptovateľnú. Bezvýslednosť
pokusu o dohodu bola preukázaná v súlade s § 4a ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z., ktorý je osobitným
právnym predpisom vo vzťahu k zákonu o vyvlastňovaní. Predkupné právo štátu upravené v § 3 ods.7 zákona č. 175/1999 Z. z. je vecným právom, zánikom ktorého, vlastník pozemku, na ktorom bolo
zapísané predkupné právo štátu, môže svoj pozemok odpredať akémukoľvek inému subjektu bez toho,
aby tento pozemok najprv ponúkol štátu.

41. K námietke žalobcu o nedodržaní lehoty 90 dní v súvislosti s návrhom na uzavretie dohody medzi
vyvlastniteľomažalobcom,žalovanýuviedol,ževzhľadomnapravidlolexspecialisderogatlegigenerali,
lehota sa uplatňuje podľa zákona č. 175/1999 Z. z. ako osobitného predpisu, a to 15 dní miesto 90 dní
uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) zákona o vyvlastňovaní.

42. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, je okresným úradom v sídle kraja a bol
podľa § 7 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, príslušným vyvlastňovacím orgánom na vyvlastňovacie
konanie. Zákon o vyvlastňovaní rovnako určil odvolací orgán, ktorým je žalovaný, pričom ani samotná
existencia majetkového prepojenia účastníka so správnym orgánom bez ďalšieho nemôže preukazovať
predpojatosť tohto štátneho orgánu a nie je možné hovoriť o strete záujmov.

43. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie možno uskutočniť len vo verejnom
záujme na účel ustanovený zákonom, pričom účely vyvlastnenia podľa úpravy účinnej od 01.07.2016
sú upravené výlučne v osobitných predpisoch. Vyvlastniteľ v návrhu na vyvlastnenie uviedol účel
vyvlastnenia, pričom z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že sa vo verejnom záujme vyvlastnilo

vlastnícke právo k pozemkom za účelom realizácie významnej investície (vybudovanie Strategického
parku). Existencia verejného záujmu v rámci konania bola preukázaná, nemožno spochybniť ani účel
a verejný záujem na vyvlastnení pozemkov potrebných na prípravu územia, ktorú tvoria činnosti
nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku – výstavba alebo pokračovanie výstavby
súvisiacich alebo doplnkových stavieb a zariadení a iné obdobné prípravné činnosti, bez uskutočnenia

ktorých stavba nemôže plniť svoju funkciu.

44. Žalovaný zdôraznil, že žalobca bol okresným úradom v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania
riadne poučený o možnosti uplatniť námietky proti vyvlastneniu najneskôr pri prerokovaní návrhu na
vyvlastnenie na ústnom pojednávaní a o dôsledku ich neuplatnenia, pričom žalobca svoje právo využil

a aj po ukončených ústnych pojednávaniach opakovane predkladal rôzne dokumenty.

IV. Podstatné argumenty vyvlastniteľa

45. K podanej žalobe sa podaním zo dňa 19.07.2019 vyjadril vyvlastniteľ - ďalší účastník konania v 1.

rade tak, že žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

46. Vyvlastniteľ uviedol, že nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu vyplývajúcich z Aarhuského
dohovoru, keďže z Aarhuského dohovoru priamo neplynú fyzickým ani právnickým osobám žiadne
práva; Aarhuský dohovor ukladá povinnosti zmluvným štátom. Vyvlastňovacie konanie nie je

záležitosťou životného prostredia, a teda ani nemohlo dôjsť k porušeniu povinností, ktoré Slovenskej
republike vyplývajú z Aarhuského dohovoru. Taktiež nebolo zrejmé, akým postupom malo dôjsť k
porušeniu čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, keďže žalobca bol účastníkom vyvlastňovacieho konania,
využil všetky práva účastníka vyvlastňovacieho konania a podal správny opravný prostriedok ako aj
žalobu.

47. Námietku rozporu vyvlastňovacieho konania s verejným prísľubom bývalého premiéra Slovenskej
republikypovažovalvyvlastniteľzairelevantnú.Legitímneočakávaniamôžusmerovaťlenužkdoterajšej
rozhodovacej praxi; z tvrdenia žalobcu nebolo zrejmé, od akej ustálenej praxe sa mal žalovaný odchýliť.

48. K námietke zaujatosti konajúcej pracovníčky vyvlastniteľ uviedol, že vzdialením sa z pojednávacej
miestnosti s právnym zástupcom vyvlastniteľa, sa správny orgán riadne zaoberal, pričom konanie
pracovníčky nepredstavuje dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. L. P. konala správne, keď
aj po vznesení námietky zaujatosti pokračovala v ústnom konaní a po uplynutí času, ktorý bol na toto
konanie vyhradený, ústne konanie ukončila. Navyše, L. P. nebola osobou, ktorá vydala prvostupňové

rozhodnutie.

49. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že správny orgán sa nezaoberal jeho vyjadrením zo dňa 29.06.2018,
vyvlastniteľzdôraznil,žežalobcanahliadaldospisudňa06.06.2018,19.06.2018aopätovne29.06.2018,atedamalmožnosťapríležitosťoboznámiťsasvyjadrenímznalcaavyjadriťsakuvšetkýmdokumentom
obsiahnutým v spise, avšak obsahom vyjadrenia zo dňa 29.06.2018 boli najmä skôr uvádzané
skutočnosti. Okresný úrad postupoval správne, keď na vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.06.2018 z dôvodu

koncentrácie konania (nové námietky) a z dôvodu uplatnenia princípu hospodárnosti a procesnej
ekonómie (opakovane uvádzané námietky) už neprihliadal.

50. Vyvlastniteľ k námietke neskorého oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania uviedol, že
vzhľadomktomu,ženávrhdoručenýokresnémuúradudňa18.10.2017nebolúplný,ažpojehodoplnení,

dňa 21.12.2017 okresný úrad vydal oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania. Postup správneho
orgánu bol plne zákonný a správny, nebolo dôvodné, aby správny orgán, ktorý nemá úplné podklady
pre konanie a rozhodovanie v danej veci, doručoval písomnosti všetkým účastníkom konania okrem
vyvlastniteľa, pretože v prípade nesplnenia výzvy konanie zastaví.

51. Oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania spĺňalo všetky zákonom vyžadované náležitosti,

argumentáciu žalobcu o „prejudikovaní“ meritórneho rozhodnutia považoval vyvlastniteľ za
nepodloženú.

52. K námietkam proti záväzným stanoviskám Mesta Nitra č. 10447/2017 a 10326/2017 a o nesúlade
vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania, k námietke, že Strategický park nie je obsiahnutý

v územnom pláne mesta F., k námietke, že vyvlastniteľ k návrhu na vyvlastnenie nepriložil územné
rozhodnutie a k výhrade, že žalobca namietol záväzné stanovisko obce a správny orgán o tejto
námietke nerozhodol, vyvlastniteľ poukázal na osvedčenia o významnej investícii, ktoré nahrádzajú
tak územný plán, ako aj územné rozhodnutie a stanovisko obce o súlade účelu vyvlastnenia s
územnoplánovacou dokumentáciou. Tieto osvedčenia boli ako príloha návrhu na vyvlastnenie doložené,

a preto nebolo potrebné predkladať územné rozhodnutie a stanovisko obce o súlade účelu vyvlastnenia
s územnoplánovacou dokumentáciou. S námietkami týkajúcimi sa záväzného stanoviska sa okresný
úrad náležite vysporiadal (s. 16, 17 prvostupňového rozhodnutia).

53. V súvislosti s námietkou žalobcu o tom, že osvedčenie o významnej investícii nie je právoplatné

z dôvodu, keďže mu nebolo doručené, vyvlastniteľ zdôraznil, že osvedčenie je správnym aktom sui
generis, na jeho vydávanie sa nevzťahuje Správny poriadok, pretože sa nejedná o rozhodnutie v
zmysle Správneho poriadku. Schválenie návrhu na vydanie osvedčenia uznesením vlády Slovenskej
republiky je politické rozhodnutie v rámci ústavnej právomoci vlády podľa článku 119 Ústavy Slovenskej
republiky. Zo zákona 175/1999 Z. z. ani z iného predpisu nevyplývala povinnosť doručiť osvedčenie

žalobcovi.Zápisosvedčeniadokatastranehnuteľnostímálendeklaratórnycharakter,pričom predkupné
právo štátu na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia, vzniká
dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Najvyšší súd SR v
rozhodnutiachsp.zn.6Sžk/1/2017zodňa31.05.2017(bod66),asp.zn.2Sžk/2/2017zodňa26.07.2017
(bod 64) považoval za nesporné, že vybudovanie Strategického parku je významnou investíciou

uskutočnenou vo verejnom záujme; v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/1/2018 zo dňa
12.06.2018 sa Najvyšší súd SR taktiež stotožnil s existenciou verejného záujmu na základe osvedčenia.

54. Vyvlastniteľ zaslal žalobcovi ponuku na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorá mu bola doručená dňa
02.10.2017, a teda urobil prejav vôle smerujúci k využitiu zákonného predkupného práva štátu. Žalobca

reagoval listom zo dňa 13.10.2017, pričom ponuku na uzatvorenie kúpnej zmluvy odmietol, a na
základe tejto skutočnosti vyvlastniteľ podal návrh na vyvlastnenie. Podľa zákona 175/1999 Z. z. zákonné
predkupné právo štátu zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia
o významnej investícii vládou Slovenskej republiky nevykoná, alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie
konanie. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 95/2017 zo dňa 22.02.2017 schválila návrh na

vydanie osvedčenia č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX. Vzhľadom na to, že vyvlastňovacie konanie začalo
dňa 18.10.2017, a teda v rámci dvojročnej zákonnej lehoty.

55. Vyvlastniteľ považoval za správny postup žalovaného ako aj okresného úradu, keď pri skúmaní
existencie verejného záujmu prihliadali na osvedčenia o významnej investícii, z ktorých jednoznačne

vyplýva, že stavba „Vybudovanie Strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je
vo verejnom záujme.56. K námietke, že Strategický park nebol posudzovaný podľa zákona o EIA vyvlastniteľ poukázal,
že podkladom pre vyvlastňovacie konanie nie je rozhodnutie podľa zákona o EIA, avšak jednotlivé
navrhované činnosti v rámci Strategického parku boli riadne posúdené podľa zákona o EIA, o čom má

žalobcavedomosť,keďževystupujevpozíciižalobcuvsúdnychkonaniach,vktorýchsakonánazáklade
ním podaných správnych žalôb o preskúmanie jednotlivých rozhodnutí vydávaných na základe zákona
o EIA v súvislosti s výstavbou Strategického parku.

57. Okresný úrad ako aj žalovaný postupovali správne na základe zákona o vyvlastňovaní. Skutočnosť,

že v poznámke pod čiarou je uvedený odkaz na zákon, ktorý sa už neaplikuje v dôsledku uplatnenia
zásady prednosti iného zákona, nie je neobvyklá a v danom prípade bola spôsobená neprijatím
pripravovaného nového stavebného zákona. Poznámka pod čiarou nemá normatívnu povahu, úloha
poznámky pod čiarou je len informatívna.

58. Pri posúdení existencie nevyhnutného rozsahu/miery vyvlastnenia žalovaný a okresný úrad

vychádzali z osvedčení o významnej investícii, v ktorých je jasne a zrozumiteľne uvedené, že významná
investícia sa bude realizovať na pozemkoch o celkovej výmere X.XXX XXX m2 nachádzajúcich sa
v katastrálnom území E., J., L., I., H., K. V. H. (ďalej len „Podnikový pozemok“), pričom súčasťou
Podnikového pozemku boli tiež vyvlastnené pozemky žalobcu, ktorých celková výmera v danom
katastrálnom území vrátane čísla parcely, druhu pozemku a označenia listu vlastníctva, na ktorom

sa jednotlivé vyvlastňované pozemky nachádzajú, je uvedená v prílohe č. 1 osvedčení. Z osvedčení
o významnej investícii a ich príloh jasne vyplýva, že pre realizáciu stavby významnej investície
bolo potrebné vyvlastniť pozemky žalobcu v rozsahu aký bol uvedený v prvostupňovom rozhodnutí.
S verejným záujmom je úzko spätý aj účel vyvlastnenia, pričom z vládou schváleného návrhu na vydanie
osvedčení o významnej investícii ako aj z obsahu osvedčení o významnej investície vyplýva, že ide

o významnú investíciu. Účel vyvlastnenia bol preukázaný zákonným spôsobom, a to osvedčeniami
o významnej investícii.

59. Vyvlastniteľ ďalej namietal právomoc správneho súdu na preskúmanie výroku o náhrade za
vyvlastnenie. Žalovaný má podľa § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní právomoc len na meritórne

preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 daného zákona, na meritórne preskúmanie výrokov podľa § 13
ods.3nemáprávomocavtomtorozsahupotomnemáanisprávnysúdprávomocposudzovaťzákonnosť
výroku správneho orgánu prvého stupňa o výške priznanej náhrady za vyvlastnenie. Naviac žalobca
nesprávne označil žalovaného vo veci výroku o náhrade za vyvlastnenie podľa § 13 ods. 3 písm. a)
zákonaovyvlastňovaní.Žalovanýpodľa§14ods.1zákonaovyvlastňovanínemáprávomocrozhodovať

v tejto veci, a preto by mal byť na strane žalovaného správny orgán, ktorý rozhodol o výroku podľa §
13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní.

60. Pri vyvlastnení patrí žalobcovi náhrada za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote
podľa zákona č. 175/1999 Z. z., a nie trhovej cene. Znalecký posudok č. 110/2017 vypracovaný

znaleckou organizáciou W. – G., V., zapísanou v registri znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky pod evidenčným číslo XXXXXX od 06.05.1994, určil všeobecnú hodnotu
vyvlastňovaného pozemku, čím bola naplnený zákon č. 175/1999 Z. z. a tiež zákon o vyvlastňovaní.
Všeobecná hodnota vyvlastňovaných pozemkov bola určená metódou polohovej diferenciácie v súlade
s Vyhláškou a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pokiaľ žalobca nebol je spokojný s

výškou náhrady za vyvlastnenie, tak bol povinný postupovať v zmysle ustanovenia § 4a ods. 4 zákona
č. 175/1999 Z. z. a podať civilnú žalobu, a nie namietať výšku náhrady v správnej žalobe. V prípadoch
vyvlastnenia podľa osobitného zákona sa úprava osobitného zákona musí v zmysle právnej zásady lex
specialis derogat legi generali uplatniť prioritne oproti úprave všeobecného predpisu. V danom prípade
tak má úprava zákona č. 175/1999 Z. z. prednosť pred úpravou zákona o vyvlastňovaní, a preto si

akýkoľvek nárok na priznanie vyššej náhrady za vyvlastnenie mal žalobca uplatňovať prostredníctvom
inštitútu uvedeného v § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. Rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Sžk/3/2017 zo dňa 30.05.2017 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/15/2016 zo
dňa 08.11.2017, považoval vyvlastniteľ za neaplikovateľné na prejednávanú vec, keď vychádzali len
z právnej úpravy Stavebného zákona.

61. K námietke, že správny orgán nerozhodol o rozšírení predmetu vyvlastnenia, vyvlastniteľ uviedol,
že § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní sa týka teda len tej časti pozemku, ktorý bol predmetom návrhu
na vyvlastnenie, a nie nejakého iného pozemku, aj keď by sa malo jednať o zvyšnú časť pôvodnéhopozemku, z ktorého vznikli nové pozemky. Predmetom návrhu na vyvlastnenie v zmysle jeho doplnenia
boli samostatne definované a odčlenené pozemky, a tieto pozemky navrhol vyvlastniteľ vyvlastniť v
podiele 1/1, teda v celom rozsahu, nevyvlastňovali sa žiadne časti pozemku podľa geometrického plánu.

Keďže preukázanie existencie predpokladov, ktoré sú pre posúdenie využiteľnosti zostávajúcej časti
pozemkunazákladeznaleckéhoposudku,atedaneprimeranýchťažkostí,zaťažuježalobcu,vyvlastniteľ
mal za to, že ak by sa aj aplikoval postup podľa § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, znalecký posudok
na podporu svojich tvrdení mal predložiť žalobca, čo však neurobil.

62. Pokiaľ žalobca namietal, že správny orgán nepreskúmal možnosť nadobudnutia vlastníctva
dohodou, ktorú žalobca neodmietol, vyvlastniteľ poukázal, že vyvlastňovaciemu konaniu predchádzalo
zaslanie a doručenie písomnej výzvy zo dňa 13.09.2017 spolu s návrhom kúpnej zmluvy, na ktorú
žalobca odpovedal listom, v ktorom oznámil vyvlastniteľovi, že jeho ponuka na uzatvorenie kúpnej
zmluvy je vzhľadom neakceptovateľná. Až keď pokus nadobudnúť právo k nehnuteľnostiam dohodou
zostal neúspešný, podal vyvlastniteľ návrh vyvlastnenie.

63. V prejednávanej veci taktiež nebolo možné aplikovať lehotu 90 dní na vyjadrenie sa k ponuke
na odkúpenie pozemkov tak, ale len lehotu 15 dní, pretože vyvlastňovacie konanie prebehlo nielen
podľa zákona o vyvlastňovaní, ale aj podľa zákona č. 175/1999 Z. z., ktorý ako lex specialis obsahuje
ustanovenie o 15 dňovej lehote.

64. Verejný záujem na vyvlastnení bol v návrhu na odkúpenie pozemkov riadne odôvodnený, keď
podrobne popisoval osvedčenie o významnej investícii ako aj potenciál zvýšenia zamestnanosti. Rozsah
vyvlastnenia bol presne zachytený v prílohe č. 1 ponuky na uzatvorenie kúpnej zmluvy, v ktorej
boli vymenované všetky pozemky, vrátane ich výmery. Žalobca bol vyvlastniteľom informovaný aj o

možnosti nahliadnuť do geometrického plánu na oddelenie nevyhnutne potrebných pozemkov, ako aj
do znaleckého posudku, ktorým boli predmetné pozemky ohodnotené.

65. Námietku o rozhodovaní žalovaného ako odvolacieho orgánu vo vyvlastňovacom konaní, keď v čase
podania návrhu na vyvlastnenie bol žalovaný 100 % spoločníkom vyvlastniteľa, považoval vyvlastniteľ

za nedôvodnú, keďže žalovaný je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý vykonáva štátnu správu
v druhom stupni vo veciach vyvlastnenia, v ktorých vo vyvlastňovacom konaní v prvom stupni koná
okresný úrad v sídle kraja ako vyvlastňovací orgán, pričom nemožno dospieť k záveru, že zamestnanci
žalovaného sú zaujatí len na základe skutočnosti, že jediným spoločníkom stavebníka je štát, v čase
vydania napadnutého rozhodnutia konajúci prostredníctvom Ministerstva hospodárstva SR.

V. Vyjadrenia ďalších účastníkov konania

66. Dňa 27.09.2019 bolo Krajskému súdu v Nitre doručené vyjadrenie ďalšieho účastníka konania v 3.
rade, ktorý uviedol, že vyvlastnením predmetných pozemkov, na ktorých viaznu vecné bremená v jeho

prospech – právo uloženia a vedenia vodovodného potrubia a právo zriadenia pásma jeho ochrany,
ostali zachované a jeho právne postavenie nezmenilo.

67. Dňa 10.10.2019 bolo Krajskému súdu v Nitre doručené vyjadrenie ďalšieho účastníka konania v 4.
rade, ktorý navrhol správnu žalobu zamietnuť, s tým, že napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie

považoval za zákonné a v plnom rozsahu odkázal na vyjadrenia a prednesy žalovaného.

68. Ďalší účastník konania v 2. rade sa k žalobe nevyjadril samostatne nevyjadril, v podaní zo dňa
02.07.2021, ktorým sa ospravedlnil z účasti na pojednávaní konanom dňa 08.07.2021, uviedol, že sa
stotožňuje s vyjadrením žalovaného k podanej žalobe.

VI. Posúdenie veci správnym súdom
69. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.

1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola
na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislavena rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie senátu 4S
Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. NR-26S/10/2019. Na základe dodatku č. 4/2024
k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná

a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová
a JUDr. Martin Hraboš.

70. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z.
o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým

sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo od 01.01.2023 k zmene kompetencií na úseku územného
plánovania,výstavbyavyvlastnenia,ktoráprešlazpôvodnežalovanéhoMinisterstvadopravyavýstavby
Slovenskej republiky na nový ústredný orgán štátnej správy, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky, s ktorým orgánom na strane žalovaného konal už Krajský súd v Nitre, na ktorom
pred účinnosťou zákona o správnych súdoch konanie začalo.

71. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a na pojednávaní konanom dňa 11.12.2024
vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol.

72. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,

konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

73. Podľa § 177 ods. 1 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023
(ďalej len „SSP“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti

rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

74. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z., tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania
vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov
štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii.

75. Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 175/1999 Z. z., významná investícia je stavba, ktorej výstavbu
bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „podnik“), ak
vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

76. Podľa § 1 ods. 8, 9 zákona č. 175/1999 Z. z., osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa
osvedčenia, že stavba je významnou investíciou. Držiteľom osvedčenia je podnik, ktorý zabezpečuje
významnú investíciu a ktorému bolo postupom podľa tohto zákona vydané príslušným ministerstvom
osvedčenie o významnej investícii.

77. Podľa § 1 ods. 11 zákona č. 175/1999 Z. z., strategickým parkom sa rozumie súhrn
a) pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne
susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a
b) stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej
výroby, služieb, činností v oblasti výskumu a vývoja.

78. Podľa § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z., prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na
zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a) usporiadanie vlastníckych vzťahov, b) výstavba
alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy
alebo jej súčasti, d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a

zariadení, e) iné obdobné prípravné činnosti.

79. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý
podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania, k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania
a k návrhu na začatie stavebného konania.

80. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať
významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu
na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastranehnuteľnostínanávrhpríslušnéhoministerstva.Predkupnéprávoštátuniejeinýmprávomkpozemkom
a stavbám.

81. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 175/1999 Z. z., predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do
dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná
alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie.

82. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., písomný návrh podniku na uzavretie dohody o prevode

vlastníckeho práva k podnikovému pozemku, ktorý obsahuje náležitosti podľa osobitného predpisu,
sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi na preberanie
zásielok, oprávnenému z vecného bremena alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok, a
to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do
vlastných rúk". Súčasťou písomného návrhu je upozornenie, že ak na návrh vlastník nehnuteľnosti alebo
oprávnený z vecného bremena nereaguje písomne do 15 dní odo dňa doručenia, považuje sa návrh na

uzavretie dohody za odmietnutý a bude možné konať podľa § 4a.

83. Podľa § 4a ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z., na účel realizácie významnej investície možno za
náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak
je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento

zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu
začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom
pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej
investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa § 3.

84.Podľa§4aods.2zákonač.175/1999Z.z.,bezvýslednosťpokusunadobudnúťprávoknehnuteľnosti
dohodou podľa § 4 ods. 4 až 6 sa preukazuje písomným
a) odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vlastníkom nehnuteľnosti alebo oprávneným z vecného
bremena alebo
b) potvrdením o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vlastníkovi nehnuteľnosti alebo

oprávnenému z vecného bremena, najmä doručenkou, ak vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z
vecného bremena neodpovedal v lehote 15 dní odo dňa doručenia návrhu na uzavretie dohody.

85. Podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. , ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi
k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za

vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S
požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.
Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne.

86. Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie možno uskutočniť len v nevyhnutnej miere,
vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí
preukázať vo vyvlastňovacom konaní, za primeranú náhradu, a ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť
dohodou alebo iným spôsobom.

87. Podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi
územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným
stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní.

88. Podľa § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý

sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie.
Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod,
rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri
prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie
účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo

spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto
stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu.89. Podľa § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho
práva iba k časti pozemku alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu
časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými

ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak
to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj
keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na
dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby
posúdi vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku.

90. Podľa § 4 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada,
ktorá sa poskytuje v peniazoch.

91. Podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je
všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva
roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.

92. Podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na
vyvlastnenienaústnompojednávaníúčastníkkonaniaaleboináoprávnenáosobanamietneskutočnosti,

ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací
orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú
dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného
vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.

93. Podľa § 9 ods. 3 písm. f) zákona o vyvlastňovaní, k návrhu vyvlastniteľ priloží znalecký posudok
o všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu nie starší ako dva roky.

94. Podľa § 13 ods. 2 písm. a), b) zákona o vyvlastnení, výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo

ku stavbe vyvlastňovací orgán
a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme,
b) rozhodne o
1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe,
2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo

3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku
stavbepotrebnéhonauskutočneniestavby,aleboopatreniavoverejnomzáujme;opatrenímvoverejnom
záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia,
nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho
dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme.

95. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastnení, výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací
orgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu
podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a
vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie

v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s
požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.

96. Podľa § 19 zákona o vyvlastňovaní, § 19 (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla

2016), konania o vyvlastnení začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2016 sa dokončia podľa
predpisu účinného do 30. júna 2016.

97. Správny súd prvotne uvádza, že pokiaľ žalobca na pojednávaní dňa 11.12.2024 odvolal plnú moc
danú na zastupovanie v konaní L. Q. X., správny súd na toto ústne podanie neprihliadal, s tým, že

žalobca bol upovedomený, že takýto úkon môže s ohľadom na § 56 ods. 1 SSP vykonať písomne.
Písomné odvolanie plnej moci správnemu súdu doručené nebolo.98. Žalobca v podanej žalobe namietal, že na konanie a rozhodovanie správnych orgánov sa nemal
aplikovať zákon o vyvlastňovaní, ale Stavebný zákon, uvedenú námietku však správny súd vyhodnotil
ako nedôvodnú. Zákon č. 175/1999 Z. z. upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov

potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou, pričom v otázke rozhodovania o
vyvlastnení a náhrade zaň predstavuje komplexnú úpravu, na základe ktorej koná príslušný orgán.

99. Z dôvodovej správy k návrhu zákona o vyvlastňovaní vyplýva, že zámerom predkladaného
materiálu je „..zakotviť právnu reguláciu vyvlastnenia v samostatnej zákonnej úprave. Všeobecná

úprava vyvlastňovania bola doposiaľ ustanovená v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Návrh zákona o vyvlastňovaní
pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých
zákonov bude nadväzovať na nový zákon o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (stavebný zákon), ktorý je v procese prípravy spolu so zákonom o vyvlastňovaní,
a ktorý už nebude upravovať problematiku vyvlastnenia. Nový stavebný zákon sa vo vzťahu k

zákonu o vyvlastňovaní dostane do polohy osobitného predpisu, ktorý bude ustanovovať iba účely
na vyvlastnenie vyplývajúce z územnoplánovacej dokumentácie, najmä stavby vo verejnom záujme
vymedzenej schvaľujúcim orgánom v územnoplánovacej dokumentácii. Predložený návrh zákona
upravuje problematiku vyvlastnenia z hmotnoprávneho hľadiska, ako aj z hľadiska procesného...Účel
vyvlastnenia je viazaný na osobitné zákony z dôvodu, že účel vyvlastnenia vo verejnom záujme ako aj

ďalšie hmotnoprávne podmienky vyvlastnenia, sú zakotvené v jednotlivých osobitných zákonoch, ktoré
komplexne upravujú problematiku osobitných druhov stavieb vrátane vyvlastnenia na konkrétne účely,
ktoré tvoria predmet ich úpravy (napr. cesty, železnice, letiská, banské stavby a dobývacie priestory,
stavby pre obranu štátu, vodné stavby, protipovodňové úpravy a pod.). Konkrétnejšie sú prepracované
práva tretích osôb. V procesnej časti návrhu zákona sa využívajú osvedčené inštitúty z platnej právnej

úpravy vyvlastnenia s tým, že tieto ustanovenia sa precizujú“.

100. V zmysle § 19 zákona o vyvlastňovaní, ktorý predstavuje prechodné ustanovenie vo vzťahu
k prebiehajúcim administratívnym konaniam, ktoré sa dokončia podľa dovtedajšej právnej úpravy,
t.j. podľa Stavebného zákona. Na konania o vyvlastnení, začaté po 30.06.2016 sa vzťahuje zákon

o vyvlastňovaní, ktorý v zmysle zásady „lex posterior derogat legi priori“ nahrádza dovtedy aplikovanú
právnu úpravu obsiahnutú v § 108 a nasl. stavebného zákona. S účinnosťou od 01.07.2016 je tak
všeobecným predpisom o vyvlastňovaní zákon o vyvlastňovaní. Pokiaľ teda zákon č. 175/1999 Z. z. v §
4a ods. 1 odkazuje na podpornú aplikáciu všeobecného predpisu o vyvlastňovaní, je ním práve zákon
o vyvlastňovaní.

101. Z § 4 a ods. 1 zákona č. 175/1999 vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje
sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní, pričom všeobecným predpisom v oblasti
vyvlastňovania je práve zákon o vyvlastňovaní, a to bez ohľadu na poznámku pod čiarou k § 4a ods. 1

zákona č. 175/1999 Z. z odkazujúcu na aplikáciu Stavebného zákona. Poznámka pod čiarou z hľadiska
ustálenej judikatúry a právnej teórie nie je normatívnym textom, ani záväzným pravidlom, ale len možnou
interpretačnou pomôckou, z ktorej nemožno vyvodzovať aplikabilitu Stavebného zákona.

102. Konanie o vyvlastnení bolo začaté na základe návrhu podaného dňa 18.10.2017, a preto v

predmetnejvecinebolisplnenépodmienkypodľaprechodnéhoustanovenia§19zákonaovyvlastňovaní
na postup podľa Stavebného zákona. Na základe uvedeného nebolo možné na prejednávanú vec
ani použiť právne závery ohľadne zisťovania výšky náhrady za vyvlastňované pozemky vyplývajúce
z rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/3/2017 zo dňa 30.05.2017 a sp. zn. 10Sžk/15/2016 zo
dňa 08.11.2017, keďže vychádzali z iného právneho stavu.

103. Pravidlo lex specialis derogat legi generali (zákon osobitný ruší zákon všeobecný) znamená, že
ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov, prednosť má konkrétnejší právny
predpis oproti všeobecnejšiemu. Jeho podstatou je, že „ak je jedna skutková situácia upravená dvoma
normami tej istej právnej sily odlišne, potom prednostne (ako prvú) treba aplikovať tú z nich, ktorá je

konkrétnejšia, ktorá na daný skutkový stav prilieha tesnejšie“ (G., I., Q., A.. S. Q., A., G., M. Teória práva.
2. vyd. Bratislava: C. H. P., 2019, s. 138.).
104. Z uvedenej zásady je nutné vyvodiť, že ak úprava v zákone č. 175/1999 Z. z. obsahuje odlišné
pravidlo ako zákon o vyvlastňovaní, použije sa prednostne zákon č. 175/1999 Z. z. (lex specialis), pričomsúčasneplatí,žepokiaľkonkrétnaotázkaniejeupravenázákonomč.175/1999Z.z.,správneorgányboli
povinné postupovať v rámci všeobecnej právnej úpravy zákona o vyvlastňovaní (lex generalis), pričom
v danom prípade tak aj učinili. Ako nedôvodná bola tak vyhodnotená aj námietka žalobcu o aplikácii

lehoty 90 dní na vyjadrenie sa k návrhu na uzavretie dohody na odkúpenie pozemkov, keďže zákon č.
175/1999 Z. z. ako lex specialis vyžaduje na preukázanie bezúspešnosti dohody nečinnosť vlastníka
nehnuteľnosti v lehote 15 dní.
105. Ako nedôvodná bola vyhodnotená aj námietka žalobcu týkajúca sa určenia poskytnutej náhrady
za vyvlastnené pozemky.

106. Výrok o finančnej náhrade podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní je možné v rámci správneho
súdnictva preskúmať na základe podanej správnej žaloby s poukazom na § 14 ods. 2 druhej a tretej vety
zákona o vyvlastňovaní, a to v rozsahu námietok, ktoré vyplývajú z § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní,
podľa ktorého, ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní
účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého

posudku priloženého k návrhu, vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie
znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie.
(rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Ko 19/2020 z 25. novembra 2020).

107. Uvedený záver zodpovedá aj právnemu názoru kompetenčného senátu vyjadreného v rozhodnutí

sp.zn.18Komp9/2022zodňa25.01.2023,ktorývychádzalzpovahynárokunanáhraduzavyvlastnenie
ako súkromnoprávneho, ktorý „...sa môže stať predmetom dvoch samostatných súdnych konaní - na
jednej strane ho možno uplatniť v civilnom sporovom konaní podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona
o vyvlastňovaní v takom rozsahu, v akom o ňom nebolo rozhodnuté v rozhodnutí o vyvlastnení. V
tomto prípade ide o typický príklad tzv. následnej (konzekutívnej, delenej) právomoci, kedy právomoc

súdu podľa Civilného sporového poriadku vzniká až potom, čo vo veci rozhodol orgán verejnej správy.
Na druhej strane však môže byť tento nárok aj predmetom správneho súdneho konania v rozsahu, v
akom bol priznaný rozhodnutím vyvlastňovacieho orgánu, pretože toto rozhodnutie možno preskúmať
na základe správnej žaloby. V takomto prípade tak nie je možné rozhraničiť právomoc medzi správnym
súdom a inými súdmi len na základe povahy nároku, pretože rozhodovať o ňom má (hoci aj za rôznych

podmienokavrôznomrozsahu)taksprávnysúd,akoajsúdypodľa§3CSP.Vtakomtoprípadejetakpre
posúdenie právomoci predovšetkým rozhodná vôľa vyvlastneného, ktorý spôsob súdneho uplatnenia
alebo kontroly tohto nároku zvolí. Pritom je potrebné vychádzať z obsahu jeho žaloby (§ 124 ods. 1 CSP,
§ 55 ods. 3 SSP), na základe ktorého je potrebné ustáliť, či jeho cieľom je, aby súd priamo zaviazal
vyvlastniteľa na zaplatenie vyššej náhrady než vyvlastniteľovi priznal vyvlastňovací orgán podľa § 13

ods. 3 zákona o vyvlastňovaní. Bude teda potrebné posúdiť, či žalobný návrh (petit) smeruje priamo na
platenie alebo len na preskúmanie a zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia a či žalovaným je priamo
vyvlastniteľ, ktorý je podľa citovaného § 6 ods. 1 a 2 zákona o vyvlastňovaní povinným (dlžníkom) z
vyvlastňovacej náhrady, alebo len vyvlastňovací orgán, prípadne odvolací orgán.“ (pozn. správneho
súdu, zvýraznenie pridané).

108. Rovnako zo staršej judikatúry vyplýva, že súd v civilnom procese rozhoduje, pokiaľ sa jedná
o určenie vyššej náhrady za vyvlastnenie pozemku podľa ustanovenia § 4a ods. 4 predposledná veta
zákona č. 175/1999 Z.z. (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Ko 35/2017 zo dňa 10.10.2017, sp.
zn. 10 Ko 36/2017 zo dňa 10.10.2017).

109. Vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o určení výšky náhrady
v konaní pred správnym súdom musí mať žalobca možnosť namietať nedostatky, ktorými bolo zaťažené
konanie a rozhodovanie orgánu verejnej správy o určení výšky náhrady za vyvlastnenie. Ide však
predovšetkým o vady týkajúce sa postupu správneho orgánu, ktoré by mali vplyv na zákonnosť výroku o

určení náhrady za vyvlastnenie, medzi ktoré patrí napr. neobstaranie zákonom stanovených podkladov
pre rozhodnutie, či nedodržanie s tým spojeného procesného postupu (zabezpečenie odborného
vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca) a podobne (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
8Sžk/28/2019 zo dňa 30.09.2021).

110. Orgán verejnej správy rozhodujúci o výške náhrady za vyvlastnenie nemá možnosť zasahovať
do odborného vyjadrenia/vysvetlenia znalca, ktorému je zákonom zverené posúdenie skutočností
dôležitých pre rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Pre orgán verejnej správy sú závery
znaleckého posúdenia podkladom pre rozhodnutie vo veci a nie je oprávnený do výpočtov v nichuvedených akokoľvek zasahovať, robiť si o nich vlastný úsudok, či meniť ich. Z § 4 ods. 4 zákona
o vyvlastňovaní v prípade nesúhlasu so stanovením výšky náhrady za vyvlastnenie znaleckým
posudkom nevyplýva prehodnocovanie týchto odborných záverov ďalším dokazovaním, ale zakotvuje

povinnosť orgánu verejnej správy zabezpečiť odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca, ktorú
povinnosť žalovaný rešpektoval. Ak by orgán verejnej správy postupoval pri vysporiadaní sa s námietkou
smerujúcou voči výšky náhrady za vyvlastnenie štandardným spôsobom ako pri každom inom dôkaze,
či námietke, došlo by k popretiu zmyslu a účelu § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, keď by nebolo
zrejmé, čo by malo byť predmetom civilného sporového konania, keď celé dokazovanie vo vzťahu k

otázke správnosti určenia výšky náhrady za vyvlastnenie, by bolo realizované v administratívnom -
vyvlastňovacom konaní. Pri uplatnení takéhoto procesného postupu by sa právna úprava § 4 ods. 4
zákona o vyvlastňovaní stala v zásade obsolétnou.

111. Správny súd na tomto mieste poukazuje aj na závery kasačného súdu týkajúce sa „odčlenenia“
rozhodovania o vyššej náhrade za vyvlastnenie do civilného súdneho konania napr. v rozsudku sp. zn.

8Sžk/28/2019 zo dňa 2019 (bod 28): „.. Zákon o vyvlastňovaní, ktorý upravuje proces vyvlastňovania je
potrebné považovať za ústavne konformnú reguláciu obmedzenia základného ústavou garantovaného
práva vlastniť majetok, ktorá je prípustná a predpokladaná v čl. 20 ods. 3 Ústavy SR. Podstatou
názorových rozporov medzi účastníkmi bola zákonnosť postupu žalovaného orgánu verejnej správy
rozhodujúceho o vyvlastnení v súvislosti s aplikáciou zákona o vyvlastnení na rozhodovanie vo

veci náhrady za vyvlastnené pozemky, resp. vymedzenie rozsahu povinnosti aplikácie príslušných
ustanovení Správneho poriadku na rozhodovací proces týkajúci sa náhrady za vyvlastnenie. Právna
úprava - zákon o vyvlastnení predstavuje v otázke rozhodovania o vyvlastnení a náhrade zaň pomerne
komplexnú právnu úpravu, na základe ktorej príslušný orgán verejnej správy, po zistení nemožnosti
dohody na sume náhrady za vyvlastnené pozemky, stanovenej postupom súdneho znalca v zmysle

Vyhlášky odkáže pôvodného vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti v súlade s § 13 ods. 3 písm. a)
zákona o vyvlastňovaní s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie na súd. V civilnom sporovom
konaní sa môže domáhať navýšenia ceny určenej znalcom, napríklad aj na základe spochybnenia
správnosti záverov znaleckého posudku. Takýmto postupom sa dosiahne vyváženie verejného záujmu
na vysporiadaní vlastníckych vzťahov a záujmu a práva pôvodného vlastníka vyvlastňovaného pozemku

na primeranú náhradu za odňatie vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.
Kasačný súd nepovažoval za logicky správnu a ústavne konformnú argumentáciu krajského súdu, ktorý
zotrvával na stanovisku o povinnosti správneho orgánu riešiť v konaní o vyvlastnení podľa zákona
o vyvlastňovaní správnosť výšky náhrady za vyvlastnenie určenej znaleckým posudkom.“ Obdobné
závery vyplývajú aj z novšieho rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn 4Svk/57/2022 zo

dňa 24.04.2024, body 53, 54, 59).

112. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového
rozhodnutia, teda nedomáhal sa, aby priamo súd zaviazal žalovaného (ktorým naviac nie je podnik,
v prospech ktorého boli pozemky vyvlastnené) k náhrade vyššej sumy za vyvlastnené pozemky, a teda

správny súd vo svetle vyššie načrtnutých východísk v rozsahu žalobných námietok preskúmal výrok
o priznanej náhrade a jemu predchádzajúce konanie.

113. Na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z.
v spojení s príslušnými ustanoveniami Vyhlášky použitá metóda polohovej diferenciácie, voľbu ktorej

metódy znalec odôvodnil v znaleckom posudku č. 10/2017, tak, že k dispozícii neboli porovnateľné
podklady na použitie porovnávacej metódy pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku, použitie
výnosovej metódy nebolo možné z dôvodu, že z pozemku sa nedosahuje výnos z prenájmu resp. nie sú
dostupné informácie o možných výnosoch podobných pozemkov. V podaní doručenom prvostupňovému
orgánu dňa 20.12.2017 znalec uviedol, že zvažoval aj možnosť použitia porovnávacej metódy, ktorá

však použitá nebola, pretože viacero kúpnych zmlúv, ktoré mal k dispozícii sa netýkalo technickej
infraštruktúry, ale výstavby nebytových budov a priemyselných objektov (pozemky znalec ohodnocoval
ako ležiace mimo zastavaného územia obce určené na výstavbu verejnej cestnej komunikácie). Kúpne
cenydojednanévzmyslejednotlivýchkúpnychzmlúvvykazovalivýraznérozdielyvjednotkovýchcenách
pozemkov, ktoré boli vyššie ako jednotkové kúpne ceny pozemkov pre výstavbu rodinných domov

v lukratívnej štvrti pod Zoborom; na základe uvedeného by všeobecná hodnota pozemkov určená
porovnávacou metódou, vzhľadom na nedostatočne dôveryhodné podklady pre jej použitie, neznáme
pohnútky pri kúpe a predaji, neznalosť podmienok pri uzatváraní zmlúv, nezodpovedala realite a výška
náhrady za vyvlastňované pozemky by mohla byť s pravdepodobnosťou blízkou istote stanovenánesprávne. Uvedené závery hodnotil správny súd ako konzistentné a riadne odôvodnené, s tým, že
aj zo znaleckého posudku bolo zrejmé, z akých dôvodov znalec volil určenie všeobecnej hodnoty
oceňovaných nehnuteľností metódou polohovej diferenciácie.

114. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplynulo, že na základe námietok žalobcu správny orgán
zabezpečil odborné vyjadrenie znalca zo dňa 28.05.2018, ktorý sa vyjadril k žalobcom predloženému
znaleckému posudku a taktiež odôvodnil výber použitej metódy v znaleckom posudku. Zo zákona
o vyvlastňovaní, ani zo zákona č. 175/1999 Z. z. nevyplýva povinnosť ústneho podania vyjadrenia

znalcom, a preto námietku, že znalec nebol predvolaný na pojednávanie vyhodnotil správny súd ako
nedôvodnú.

115. Rovnako pokiaľ z § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní vyplýva, že správny orgán zabezpečí
odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca, k námietkam, ktoré boli proti obsahu znaleckého posudku
vznesené, podľa názoru správneho súdu, je logickým záverom, že sa má jednať práve o znalca,

ktorý znalecký posudok podal, a to aj s poukazom na § 17 ods. 7 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého znalec na
požiadanie zadávateľa potvrdí a doplní písomne podaný znalecký posudok alebo jeho obsah bližšie
vysvetlí. Z uvedeného je zrejmé, že postup zisťovania všeobecnej hodnoty pozemkov v konaní pred
správnymi orgánmi bol súladný s § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní ako aj s § 4a ods. 4 zákona č.

175/1999 Z. z.

116. Pokiaľ teda žalobca ako vyvlastnený predložil vo vyvlastňovacom konaní znalecký posudok,
nestotožňujúc sa so závermi pôvodného znaleckého posudku, z ktorého vychádzal žalovaný pri určení
výšky náhrady za vyvlastnenie, jediným zákonným a do úvahy prichádzajúcim postupom bolo uplatnenie

§ 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní resp. v súlade s § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní s
požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázať žalobcu ako vyvlastneného na civilný súd.

117. Správny súd nijako nespochybňuje žalobcom subjektívne vnímanú nezákonnosť resp.
nespravodlivosť určenej výšky poskytnutej náhrady za vyvlastnené pozemky, avšak zákon v tejto otázke

upravuje osobitný postup, ktorým je uplatnenie požiadavky na vyššiu náhradu voči podniku na civilnom
súde v stanovenej lehote, čo žalobca aj urobil, keď voči vyvlastniteľovi podal na Okresnom súde
Bratislava II žalobu o zaplatenie, konanie o ktorej sa momentálne vedie na Mestskom súde Bratislava IV.

118. Na zdôraznenie správnosti svojich záverov vo vzťahu k aplikácii zákona o vyvlastňovaní ako

aj preskúmavaniu výšky poskytnutej náhrady za vyvlastnenie správny súd poukazuje aj na totožné
závery prezentované v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/45/2019 zo dňa 13.07.2021 (pozn.
správneho súdu: podčiarknutie doplnené): „Právna úprava zákona 175/1999 Z.z. predstavuje v otázke
rozhodovania o vyvlastnení a náhrade zaň pomerne komplexnú úpravu, na základe ktorej príslušný
správny orgán, po zistení nemožnosti dohody na sume náhrady za vyvlastnenie, stanovenej postupom

súdneho znalca v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z.,
odkáže pôvodného vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti na súdne konanie pred civilným súdom. V
civilnom konaní sa môže domáhať priznania navýšenia ceny určenej znalcom, napríklad aj na základe
spochybnenia správnosti záverov znaleckého posudku. Takýmto postupom sa dosiahne vyváženie
záujmu a potrieb štátu na vysporiadaní vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú

významnou investíciou a záujmu a práva pôvodného vlastníka vyvlastňovaného pozemku na primeranú
náhradu za odňatie vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň kasačný
súd podotýka, že na konania o vyvlastnení, začaté po 30.06.2016 sa vzťahuje zák. č. 282/2015 Z.z.,
ktorý v zmysle zásady „lex posterior derogat legi priori" nahrádza dovtedy aplikovanú právnu úpravu
obsiahnutú v § 108 a nasl. stavebného zákona. S účinnosťou od 01.07.2016 je tak všeobecným

predpisom o vyvlastňovaní zák. č. 282/2015 Z.z. Pokiaľ teda zák. č. 175/1999 v § 4a ods. 1 odkazuje
na podpornú aplikáciu všeobecného predpisu o vyvlastňovaní, má tým na mysli práve zák. č. 282/2015
Z.z.“ Obdobné závery vyplývajú aj z rozsudkov Najvyššieho súdu SR 2Sžk/2/2017 zo dňa 26.07.2017,
sp. zn. 2Sžk/10/2018 zo dňa 30.09.2020, Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžk/28/2019 zo dňa
30.09.2021, citovaný v bode 110 vyššie).

119. Správny súd vo vzťahu k námietke žalobcu, že na rozhodovaní vo veci sa podieľali vylúčení
zamestnanci, konkrétne L. P., poukazuje, že o námietke zaujatosti uplatnenej voči tejto osobe
bolo rozhodnuté tak, že nebola vylúčená z prejednania a rozhodovania vo veci (o námietkevznesenej žalobcom rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/013079 zo dňa 14.03.2018, právoplatným
dňa 09.04.2018), a teda bol dodržaný zákonný postup v prípade uplatnenia námietky zaujatosti
žalobcom. Skutočnosť, že orgán rozhodujúci o vylúčení nevzhliadol dôvody zaujatosti podľa očakávaní

žalobcu, nemá vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Pochybnosti o predpojatosti možno
vyvodzovať v zmysle § 9 Správneho poriadku so zreteľom na pomer zamestnanca k veci, k účastníkom
konania alebo k ich zástupcom, z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj
ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Tieto
skutočnosti žalobca v administratívnom konaní ani v podanej žalobe neuvádzal, zaujatosť uvedenej

zamestnankyne videl výlučne v jej postupe v konaní. Rovnako pokiaľ L. P. po vznesení námietky
zaujatosti neukončila pojednávanie konané dňa 06.02.2018, správny súd poukazuje na § 11 ods. 2
Správneho poriadku, v zmysle ktorého predpojatý zamestnanec urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú
odklad, pričom uvedené ustanovenie je potrebné použitím logického argumentu a maiori od minus
aplikovať aj na zamestnanca, u ktorého bola predpojatosť „len“ namietaná, a preto v uvedenom postupe
nemohol správny súd vzhliadnuť vadu konania.

120. K námietke týkajúcej sa teórie legitímneho očakávania a prísľubu predsedu vlády voči osobe
žalobcu a vyvlastňovania jeho pozemkov, správny súd ju nepovažoval za relevantná. Účelom
legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana
súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie

ktorej do určitého výsledku sa oprávnene spoliehali. V prípade, že rozhodnutím orgánu verejnej správy
sú tieto princípy narušené, je úlohou správneho súdu poskytnúť subjektu priamo dotknutému takýmto
rozhodnutím náležitú právnu ochranu.

121. Zo žalobcom označených vyjadrení správny súd nevzhliadol náležitý súvis s prejedávanou vecou,

keďže predseda vlády nebol administratívnym orgánom alebo jeho členom, ktorý by konal a rozhodoval
vo veci vyvlastnenia žalobcu. Predseda vlády síce v zmysle § 1 ods. 1 zákona o organizácii činnosti
vlády riadi činnosť vlády a zvoláva a vedie jej schôdze, členovia vlády (a teda ani vedúci pôvodného
žalovaného – minister dopravy) však nie sú za výkon svojej funkcie zodpovední predsedovi vlády, ale
Národnej rade SR (čl. 116 ods. 1 Ústavy SR). Vyjadrenia predstaviteľov vlády, politických strán či hnutí

alebo iných aktérov voľnej politickej súťaže, vyslovené v rámci politického boja, nemožno bez ďalšieho
považovať za záruku konkrétneho (totožného) výsledku následnej rozhodovacej činnosti jednotlivých
administratívnych orgánov pri výkone ich právomocí. Legitímne očakávanie žalobcu a jeho relevancia v
tom smere, že v súvislosti s politickým vyhlásením predsedu vlády neočakával vyvlastnenie dotknutých
pozemkov, tak nebola založená na náležitom podklade vychádzajúcom z predchádzajúcej resp.

dovtedajšej rozhodovacej činnosti či už žalovaného alebo okresného úradu v obdobných prípadoch.

122. Rovnako ako nedôvodnú posúdil správny súd námietku týkajúcu sa neexistencie verejného záujmu
na vyvlastnení a nevymedzenia resp. nedostatočne vymedzeného účelu vyvlastnenia. Správny súd
považoval účel vyvlastnenia vo verejnom záujme vychádzajúc z výroku prvostupňového rozhodnutia,

kde bol tento účel určený stavbu „Vybudovanie Strategického parku“ k. ú. I., H., J., K., H., E., L., za
vymedzený dostatočne určito, a to aj vo vzťahu k osvedčeniam o významnej investícii, v zmysle ktorých
je vyššie uvedená stavba významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Preto pokiaľ
prvostupňový správny orgán vyššie uvedeným spôsobom určil účel vyvlastnenia, postupoval v súlade
s § 13 ods. 2 písm. a) zákona o vyvlastňovaní. Existenciou verejného záujmu sa dôsledne zaoberal aj

žalovaný, keď v napadnutom rozhodnutí uviedol (s. 51), okrem poukazu na osvedčenia o významnej
investícii, dostatočné dôvody, pre ktoré považoval verejný záujem na vyvlastnení za daný.

123. Pokiaľ žalobca uvádzal, že stavba „Vybudovanie Strategického parku“ nebola predmetom
posudzovania vplyvov na životné prostredie, z čoho mal rovnako vyplývať nedostatok verejného záujmu,

správny súd poukazuje, že rozhodnutie podľa zákona o EIA nepatrí k podkladom rozhodnutia vo
vyvlastňovacom konaní, rovnako prvostupňový orgán nebol v tomto konaní oprávnený skúmať súlad
alebo nesúlad uvedenej stavby vo vzťahu k jej vplyvu na životné prostredie, taktiež predmetom tohto
konania nie je prieskum zákonnosti rozhodnutí podľa zákona o EIA. Správne orgány sa aj v tejto
súvislosti zaoberali existenciou verejného záujmu na vyvlastnení, pričom jeho existenciu aj odôvodnili

(s. 51 napadnutého rozhodnutia).

124. Vyvlastniteľom je spoločnosť, v ktorej je jediným spoločníkom ústredný orgán štátnej správy:
Ministerstvo hospodárstva SR, (v čase od 17.03.2016 do 23.03.2018 Ministerstvo dopravy, výstavbya regionálneho rozvoja Slovenskej republiky), a preto námietku, že nie je daný v tomto smere
verejný záujem, keďže sa jedná o podnikateľský subjekt, považoval správny súd za neopodstatnenú.
Neboli žalobcom uvedené žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by vyvlastnenie v prospech štátom

vlastnenej obchodnej spoločnosti, vylučovalo existenciu verejného záujmu na vyvlastnení. Rovnako
len zo skutočnosti, že vyvlastniteľom bola spoločnosť s majetkovou účasťou štátu, nemožno vyvodiť
nezákonnosť v rozhodovaní pôvodného žalovaného o podanom odvolaní (prípade okresného úradu vo
vyvlastňovacom konaní); v tejto súvislosti žalobca nepredostrel riadnu argumentáciu svedčiacu napr.
vylúčeniu zamestnancov rozhodujúcich v konaní pred správnymi orgánmi.

125. Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, správnemu súdu nebolo
zrejmé, akým spôsobom mali byť dotknuté subjektívne práva žalobcu, keďže článok 9 ods. 3 zaručuje
členom dotknutej verejnosti prístup k spravodlivosti vo veciach životného prostredia. Odhliadnuc od
skutočnosti, že vyvlastňovacie konanie nemožno považovať za konanie vo veci životného prostredia,
žalobca vo všeobecnosti preukázateľne prístup k spravodlivosti mal, keďže podal správnu žalobu, ktorá

bola aj meritórne prejednaná. Rovnako v konaní pred správnymi orgánmi žalobca mohol a aj využíval
všetky procesné inštitúty, ktoré mu ako účastníkovi konania náležali.

126. Pokiaľ žalobca namietal, že osvedčenie o významnej investícii nie je právoplatné, keďže mu nebolo
doručené, správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

127. Osvedčenia o významnej investícii predstavujú v zmysle § 1 ods. 8 zákona č. 175/1999 Z. z.
doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou, v žiadnom prípade nejde o individuálny
správny akt, ktorý by mal povahu rozhodnutia, ktorým by bolo zasahované do právnej sféry žalobcu;
na vydávanie osvedčení sa nevzťahuje Správny poriadok, keďže zákon č. 175/1999 Z. z. autonómne

upravuje aj postup štátnych orgánov pri ich vydávaní. Z § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 175/1999
Z. z. jednoznačne vyplýva, že konštitutívne účinky statusu „stavba významnej investície“ vznikajú už
okamihom prijatia uznesenia vlády SR o tom, že určitá stavba je významnou investíciou. Uvedené
potvrdzuje aj § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., ktoré predpokladá vznik predkupného práva štátu k
nehnuteľnosti už okamihom prijatia uznesenia vlády SR, ktorým schválila návrh na vydanie osvedčenia o

významnejinvestíciiadokatastranehnuteľnostísazapisujelenformouzáznamu,ktorýmsadeklarujeuž
skôr existujúci právny stav, a teda vydaním osvedčení o významnej investícii nevzniklo štátu predkupné
právo na pozemky vo vlastníctve žalobcu. Osvedčenia o významnej investícii vydané Ministerstvom
hospodárstva SR majú deklaratórny charakter vo vzťahu k existujúcemu právnemu stavu konkrétnej
nehnuteľnosti, že je významnou investíciou. Inými slovami, vydaním osvedčenia sa len potvrdzuje to,

čo už reálne existuje, nekonštituuje sa nový právny stav. Keďže osvedčenia deklarujú už existujúce
skutočnosti, nemôžu byť považované ani za rozhodnutia, ktorým by došlo k dotyku s právami žalobcu,
a preto nebolo potrebné postupovať podľa Správneho poriadku a žalobcovi ich doručovať.

128. Vo vzťahu k námietke, že správny orgán nerozhodol o rozšírení predmetu vyvlastnenia, správny

súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že predmetom vyvlastnenia boli samostatné pozemky,
nie ich časti, pričom argumentáciu žalobcu ohľadne „faktického“ vyvlastnenia „účelovo“ odčlenených
pozemkov nepovažoval za relevantnú. Postup správnych orgánov pri zápise geometrického plánu č.
XXXXXXXX-XXXXXG.W.H.,týkajúcehosarozdeleniatamoznačenýchparciel,ajemupredchádzajúce
konanie nie sú predmetom konania v prejednávanej veci. Vyvlastniteľ podal návrh na vyvlastnenie

samostatných pozemkov v celosti, ktorému návrhu bolo vyhovené. Naviac pokiaľ žalobca vzniesol
požiadavku na vyvlastnenie aj ostatnej časti z pôvodne ucelených pozemkov, k uvedenému nebolo
v konaní preukázané a napokon ani žalobcom tvrdené, že nemôže vôbec užívať zostávajúcu „časť“
pozemku/ostatné samostatné pozemky alebo ich môže užívať len s neprimeranými ťažkosťami; žalobca
v tejto súvislosti uviedol len to, že na ostatných pozemkoch nemôže realizovať ním plánovaný obchodný

zámer, čo však nezodpovedá zákonnej dikcii § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní. Pokiaľ žalobca namietal
nedostatky v zisťovaní skutkového stavu k možnosti poskytnutia náhradného pozemku, uvedený postup
je možný za situácie, ak by navrhovateľ vyvlastnenia takýto pozemok vlastnil a jeho ponuka na zámenu
by bola prijatá, pričom žalobca v podanej žalobe v konkrétnostiach netvrdil, že vyvlastniteľ pozemok
vhodný na zámenu vlastní, ako ani to, že by s prevodom vlastníctva takto hypoteticky existujúceho

pozemku ponúknutého na zámenu súhlasil.

129. Vo vzťahu k žalobcom predloženému rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
2Svk/13/2023 zo dňa 31.07.2024 správny súd prvotne uvádza, že v zmysle § 131 SSP tento rozsudoknepatríkrozhodnutiam,ktorýmibybolprirozhodovaníviazaný;spoukazomna§469SSPjesprávnysúd
viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným len v ním rozhodnutej konkrétnej veci. Naviac
tu predložené rozhodnutie skutkovo neprilieha na prejednávanú vec, keď dôvodom zrušenia rozhodnutí

správnych orgánov bolo nedostatočné sa vysporiadanie sa s námietkou žalobcu ohľadne navrhovaného
rozšírenia predmetu vyvlastnenia, keď žalobca miesto časového obmedzenia vlastníckeho práva
požadoval jeho vyvlastnenie; v prejednávanej veci sa s obdobnou námietkou žalovaný dostatočne
vysporiadal, keď ju nepovažoval za dôvodnú pre nesplnenie zákonných podmienok, čo je zrejmé
z napadnutého rozhodnutia (s. 55).

130. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa absencie dôvodov
správnych rozhodnutí vo vzťahu k obsahu záväzného stanoviska mesta Nitra predloženému k návrhu
na vyvlastnenie. S touto námietkou sa okresný úrad riadne vysporiadal, keď uviedol, že podkladom
pre vydanie rozhodnutia nebolo záväzné stanovisko obce o súlade účelu vyvlastnenia s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou, ale osvedčenie o významnej investícii (s. 17 prvostupňového

rozhodnutia).

131. Pokiaľ žalobca namietal, že vyvlastnenie nebolo v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania
a vyvlastniteľ k návrhu na vyvlastnenie nepriložil územné rozhodnutie, správny súd poukazuje na § 4a
ods. 1 posledná veta zákona č. 175/1999 Z.z., z ktorého vyplýva, že ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho

konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v
územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom
na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie o významnej investícii. V prejednávanej veci boli
predložené osvedčenia o významnej investícii, ktoré nahrádzajú tak územný plán, ako aj územné
rozhodnutie a stanovisko obce o súlade účelu vyvlastnenia s územnoplánovacou dokumentáciou, preto

ak boli ako príloha návrhu na vyvlastnenie doložené osvedčenia, nebolo potrebné predkladať aj územné
rozhodnutie a stanovisko obce o súlade účelu vyvlastnenia s územnoplánovacou dokumentáciou.

132. Vo vzťahu k posúdeniu existencie nevyhnutného rozsahu vyvlastnenia správny súd poukazuje na
osvedčenia o významnej investícii, z ktorých nepochybne vyplýva, že významná investícia sa bude

realizovať na pozemkoch o celkovej výmere X.XXX XXX m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území
E., J., L., I., H., K. V. H. (ďalej len „podnikový pozemok“), pričom súčasťou podnikového pozemku boli
tiež vyvlastnené pozemky žalobcu, ktorých celková výmera v danom katastrálnom území vrátane čísla
parcely, druhu pozemku a označenia listu vlastníctva, na ktorom sa jednotlivé vyvlastňované pozemky
nachádzajú, vyplýva z prílohy č. 1 osvedčenia č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX zo dňa 27.02.2017.

Rozsah a miera vyvlastnenia vyplývajú priamo z osvedčení, a preto súd uvedenú námietku posúdil ako
nedôvodnú. Pre realizáciu stavby „Vybudovanie Strategického parku“ bolo potrebné vyvlastniť pozemky
žalobcu v rozsahu, ako bolo uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, pričom účel vyvlastnenia považoval
správny súd za dostatočne určito vymedzený, keď z obsahu výrokovej časti je zrejmé, že sa vyvlastňuje
pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“.

133. Pokiaľ žalobca namietal, že lehota na využitie predkupného práva uplynula a vyvlastniteľ nebol
oprávnený podať návrh na vyvlastnenie, pričom žalobca neodmietol predať vyvlastniteľovi predmetné
pozemky, uvedené vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Predkupné právo štátu a jeho prípadný zánik
nemá vplyv na zákonnosť následného rozhodnutia o vyvlastnení, keďže dôsledkom zániku predkupného

práva je, že povinný z predkupného práva nie je ďalej povinný v prípade predaja ponúknuť prevádzanú
nehnuteľnosť oprávnenému z predkupného práva. V prejednávanej veci naviac vláda Slovenskej
republiky uznesením č. 95/2017 zo dňa 22.02.2017 schválila návrh na vydanie osvedčenia č. XXXXX/
XXXX-XXXX-XXXXX, pričom vyvlastňovacie konanie začalo dňa 18.10.2017, a teda vyvlastňovacie
konanie nepochybne začalo v rámci dvojročnej zákonnej lehoty podľa § 3 ods. 7 zákona č. 175/1999 Z. z.

Z obsahu administratívneho spisu rovnako vyplýva, že žalobca označil návrh vyvlastniteľa na uzavretie
kúpnej zmluvy za neakceptovateľný, čo možno podľa názoru správneho súdu v súlade s pravidlami
výkladu obsahu právnych úkonov považovať za prejav vôle vyjadrený slovami, z ktorého je zrejmé
odmietnutie návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy.

134. Pokiaľ žalobca namietal procesné pochybenia v konaní pred okresným úradom (neakceptovanie
vyjadrenia zo dňa 29.06.2018, oznámenie začatia vyvlastňovacieho konania až dňa 16.01.2018
a jeho obsah, označenie správneho orgánu na jednotlivých písomnostiach), tieto neboli spôsobilé
negatívne zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu; námietka neoznámenia ústneho pojednávania nadeň 10.05.2018 rovnako bola irelevantná, keďže žalobca sa uvedeného pojednávania preukázateľne
zúčastnil, ako to vyplýva zo zápisnice č. Y./XXXXXX-XXX, ktorú žalobca odmietol podpísať.

135. Správny súd sa v ďalšom nezaoberal argumentmi žalobcu, ktoré boli do konania vnesené ako
novoty po uplynutí 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby (napr. týkajúce sa predpojatosti
ďalších osôb, postup pri vydávaní osvedčení podľa zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, tvrdený správny delikt podávateľa znaleckého posudku a.i.). Rovnako sa
správny súd bližšie nezaoberal žalobnými námietkami, v ktorých žalobca namietal porušenie práv 3.

osôb (synovia žalobcu, osoby oprávnené z vecných bremien).

136. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov správny súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez zachádzania do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (napríklad rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, sp. zn. III.ÚS 209/04, sp. zn. II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu účastníkov, s ktorou sa správny súd nevyporiadal v rámci tohto odôvodnenia, nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

137. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru,
že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového
stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a
správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba

nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa § 190 SSP.

138.Onáhradetrovkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§168SSPaúspešnémužalovanémunepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani

ďalším účastníkom konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil takú povinnosť, v dôsledku ktorej by
im v konaní vznikli trovy.

139. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca
od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 13. 3. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… , Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2024

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2024