Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200119
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200119.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Ľ. Fafaľák (sudca

spravodajca) a členmi senátu: JUDr. Dana Bystrianska a Mgr. Slavomír Podhorský, v právnej veci
žalobcu: A. B. C., so sídlom Hlavná 12/27, 059 21 Svit, právne zastúpený: JUDr. Ladislav CSAKÓ,
advokát, Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Veliteľstvo 1. mechanizovanej brigády,
Továrnická 1249, 955 01 Topoľčany, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1.mb-49-5/2022 zo dňa 19.01.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Správny orgán na prvom stupni – 103. Prápor radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Rožňava
disciplinárnym rozkazom č. 103. prrchbo-EL-5/8-11-4/2021 zo dňa 17. decembra 2021 uznal žalobcu
vinným z porušenia základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. m) zákona
č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov (ďalej len „ZŠSPV“) čím došlo k spáchaniu
disciplinárneho previnenia podľa § 138 ods. 2 ŠSPV, začo mu veliteľ práporu uložil disciplinárne

opatrenie zníženie služobného platu o 10% na dva mesiace formou zrážok zo služobného platu.

2. Disciplinárneho previnenia sa mal dopustiť na skutkovom základe tak, vo výcvikovom roku 2021
ako profesionálny vojak nesplnil požadované normy pohybovej výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii
podľa čl. 4 ods. 1 písm. d) a čl. 4 ods. 2 služobného predpisu hlavného služobného úradu č. 100/2015
o podrobnostiach preskúšania profesionálnych vojakov z pohybovej výkonnosti, pričom pohybová
výkonnosť menovaného vojaka bola, na základe výsledkov preskúšania z pohybovej výkonnosti, súčtom

dosiahnutých bodov hodnotená komisiou „nevyhovujúco (4)“.

3. Proti rozhodnutiu o priestupku podal žalobca včas odvolanie, na základe ktorého druhostupňový
správny orgán – žalovaný – Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, krajský dopravný inšpektorát
rozhodnutím č. KRPZ-PO-KDI3-63-003/2022-P zo dňa 10. novembra 2022 toto zamietol a rozhodnutie
prvostupňového orgánu potvrdil. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 26.01.2022. Voči
uvedenému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu a následne aj návrh na priznanie odkladného

účinku.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia4.Správnyorgánnaprvomstupniodôvodnilsvojerozhodnutietým,ževovýcvikovomrokubolourčených
26 termínov k preskúšaniu, 20 termínov mal žalobca objektívne prekážky, 2 termínov sa zúčastnil

s nevyhovujúcim výrokom (16.11. a 18.11.2021) a v 4 prípadoch (13.7., 27.7., 29.7. a 31.8.2021) nebola
zistená žiadna prekážka, ktorá by bránila žalobcovi zúčastniť sa preskúšania ani mu neboli udelené
žiadne úľavy z výkonu štátnej služby. Na základe vyššie uvedeného bolo jednoznačne preukázané, že
žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia.

5. Voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca včas odvolanie v ktorom uviedol,
že má za to, že vydaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia predchádzalo porušenie celého radu
procesných noriem. Tvrdil, že z tohto rozhodnutia nie je zrejmé, kto ho vlastne vydáva, čo odporuje
§ 150 ods. 1 písm. b) ZŠSPV. Ďalej tvrdil, že napadnutý disciplinárny rozkaz nevydal orgán, ktorý
môže uložiť disciplinárne opatrenie zníženia platu, tiež to, že správny orgán prvého stupňa nie vo
všetkom rešpektoval povinnosti jemu plynúce z právneho zastúpenia žalobcu. Taktiež namietal, že

predmetné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané predčasne, keďže mu bol uložený
disciplinárny trest za nesplnenie takej povinnosti, ktorá sa viaže na výcvikový rok 2021, a jemu bol tento
uložený už rozhodnutím zo dňa 17.12.2021. Ďalšie procesné pochybenia videl žalobca v tom, že vec
nebola prejednaná na ústnom pojednávaní, a že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe
akých dôkazov, a ako bol posúdený jeho zdravotný stav, čo je nevyhnutným predpokladom zákonného

rozhodnutia v tejto veci. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné a žalovanému ho navrhol v celom rozsahu zrušiť, postupom podľa § 145 ods. 2
ZŠSPV.

6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že odvolanie nereflektuje na princípy disciplinárneho

konania, obsahuje najmä právne názory a úvahy de lege ferenda a nevzťahuje sa k podstate
disciplinárneho previnenia, podrobne reagoval na jednotlivé námietky žalobcu, rozhodnutie je po
formálnej stránke správne, podpísal ho určený zástupca. Odvolateľ aj jeho zástupca boli upovedomení
o všetkých úkonoch, nežiadali ústne prejednanie. Napadnutý rozkaz bol vydaný v zákonnej lehote,
podstatné je stanovenie termínov pre daný kalendárny rok. Žalovaný zdravotný stav neposudzoval,

všetky skutočnosti ohľadom zdravotného stavu boli vyhodnotené striktne k jednotlivým termínom
preskúšania. Odvolací orgán zároveň doplnil odôvodnenie k uloženej výške sankcie.

Správna žaloba, vyjadrenie k nej, replika žalobcu, duplika žalovaného

7. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 15.03.2022 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako
pôvodnému správnemu súdu dňa 16.03.2022 domáhal toho, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať voči žalovanému právo na náhradu trov
konania.

8. V správnej žalobe žalobca konkrétne namietal:

- v prejednávanej veci sú dané také právne významné skutočnosti, pre ktoré disciplinárne konanie
ani nebolo prípustné začať, nakoľko už aj v tom čase bolo zjavné, že existujú skutočnosti vylučujúce
protiprávnosť jemu vytýkaného konania (nepriaznivý zdravotný stav);

- z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nie je zrejmé, kto ho vlastne vydáva;

- správny orgán prvého stupňa nekonal s jeho právnym zástupcom v potrebnom rozsahu, nebol prizvaný
k jeho výsluchom, nebol oboznámený s podkladom rozhodnutia;

- napadnutý disciplinárny rozkaz bol vydaný predčasne, výcvikový rok končí až 31.12.;

- vec nebola prejednaná na ústnom pojednávaní, pričom sa jedná o jeho disciplinárnu zodpovednosť,
čo je na úrovni priestupkovej zodpovednosti;

- správny orgán prvého stupňa žalobcu neupovedomil o tom, že mieni vo veci rozhodnúť, a ani o tom,
že už nemieni vykonať žiadne dôkazy; nebola zriadená komisia, prípadne nebol o nej upovedomený
s možnosťou namietať jej členov;- došlo k nesprávnemu zameraniu vykonaného dokazovania, a to v zmysle, že sa dokazovanie vykonalo
výlučne v tom smere, kedy sa žalobca nemohol zúčastniť preskúšania z pohybovej výkonnosti pre

rôzne prekážky, vrátane jeho práceneschopnosti v rôznych termínoch, a že posudzovaný mal byť jeho
celkový zdravotný stav nie len doby jeho práceneschopnosti, nebola vzatá v úvahu zlomenina jeho ruky
či prekonané ochorenie COVID-19;

- nemal svojim veliteľom nariadenú účasť na žiadnom termíne previerok, termíny síce boli stanovené,

to však nemožno subsumovať pod pojem nariadenie, pretože dáva možnosť výberu a nestanovuje
direktívny termín;

- prípadnú neúčasť na previerkach nemôže ospravedlňovať len listina vopred;

- v správnom konaní sa rozhodlo bez nariadenia a vykonania znaleckého dokazovania tak, ako sa toho

dožadoval;

- konajúci orgán výrok o treste nijako neodôvodnil, ani čo do druhu ani čo do výmery, nie je stanovená
dolná hranica, nebolo prihliadnuté na povahu zavinenia, okolnosti, mieru, následky, doterajší postoj.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23.01.2023 uviedol, že:

- žalobca účelovo zavádza keď tvrdí, že bol disciplinárne postihnutý za to, že nemohol absolvovať
pre závažné zdravotne problémy preskúšanie pohybovej výkonnosti, keďže žalobca sa dvakrát
predmetného preskúšania zúčastnil, ale vzhľadom na dosiahnutý počet bodov, bol jeho výsledok

hodnotený ako nevyhovujúci;

- v súlade s § 137 ods. 1,2 ZŠSPV je v záhlaví disciplinárneho rozkazu zo dňa 17.12.2021 uvedený
veliteľ,ktorývšak bolvčasevydaniapredmetnéhorozhodnutianaslužobnejceste,apretohovtomčase
zastupoval zástupca veliteľa práporu a má za to, že z disciplinárneho rozkazu jednoznačne vyplýva, kto

ho vydáva a aj dostatočne jasne je uvedené, kto ho podpisuje a z akého dôvodu;

- čo sa týka poukazu žalobcu na porušenie práva na obhajobu, z administratívneho spisu nevyplýva, že
vrámciprejednaniapriestupkusaakoúkonrealizovalpohovorsožalobcom,ktorýsmerovalkobjasneniu
predmetu disciplinárneho konania;

- k námietke prejednania veci na ústnom pojednávaní má za to, že v tomto prípade povaha veci
nevyžadovala jej prejednanie na ústnom pojednávaní, keďže základným podkladom pre rozhodnutie
vo veci boli skutočnosti, ktoré žalovaný v záujme zistenia skutočného stavu veci sám obstaral, a ktoré
podrobne opísal v odôvodnení disciplinárneho rozkazu, navyše ani žalobca o ústne prejednanie

nežiadal;

- v napadnutom rozhodnutí jednoznačne a jasne sformuloval dôvody, ktoré viedli k uznaniu viny žalobcu
z porušenia základnej povinnosti profesionálneho vojaka – nesplnenie požadovaných noriem pohybovej
výkonnosti v príslušnej kategórii, a zároveň neexistovala prekážka alebo schválená úľava v štátnej

službe vo vzťahu k jednotlivým termínom preskúšania;

- pokiaľ ide o argumenty žalobcu ohľadne jeho zdravotnej indispozície na absolvovanie preskúšania, jej
uznanie by prichádzalo do úvahy len v prípade, ak by mal žalobca v súlade s § 125 ZŠSPV veliteľom
povolenú úľavu v štátnej službe;

- profesionálny vojak ma v súlade s § 134 ods. 1 písm. i) ZŠSPV povinnosť poskytnúť služobnému
úradu údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,
a bezodkladne hlásiť zmenu týchto údajov;

- rovnako nesúhlasí ani s konštatovaním žalobcu o tom, že ho správny orgán neupovedomil o tom, že
už mieni rozhodnúť a nemieni už vykonať žiadne dôkazy, keďže žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť
sa k veci možného spáchania disciplinárneho previnenia;- návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania je absurdný, keďže práve pre prípad, keď
zdravotný stav profesionálneho vojaka neumožňuje v plnom rozsahu plnenie jeho úloh, má možnosť
žiadaťospomínanépovolenieúľavy,anavyšepredmetomdisciplinárnehokonanianeboloposudzovanie

zdravotného stavu žalobcu ale ustálenie toho, či došlo k spáchaniu disciplinárneho previnenia;

-povinnosťúčastinaprevierkachvyplývapriamozoZŠSPVabližšiejudopĺňanariadenieveliteľa,ktorým
sa určujú jednotlivé termíny, kedy je možné preskúšanie absolvovať;

- žalobca bol oboznámený s jednotlivými termínmi, v dvoch termínoch aj preskúšanie absolvoval, preto
tvrdenie o neexistencii nariadenia a popretie povinnosti absolvovania preskúšania považuje za účelové
a tendenčné;

- na základe vyššie uvedeného má za to, že predmetné rozhodnutie obsahuje všetky formálne,
ako aj obsahové zákonné náležitosti; najmä to, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými

úvahami sa orgán verejnej správy riadil pri hodnotení dôkazov, pri použití akých právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodol a preto zastáva názor, že v prejednávanej veci nedošlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia, s obsahom podanej správnej žaloby sa nestotožňuje, rozhodnutie považuje
za zákonné a trvá na záveroch v ňom uvedených; žiadal predmetnú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

10. Dňa 10.02.2023 bola súdu doručená replika žalobcu v ktorej žalobca zopakoval svoju
predchádzajúcu argumentáciu, zdôraznil, že produkoval dôkazy ohľadom svojho zhoršeného
zdravotného stavu. Zotrval na svojej argumentácii ohľadom formálnych pochybení – kto vydal
disciplinárny rozkaz, pričom na výkon disciplinárnej právomoci je nutné špeciálne poverenie. Zotrval na

pochybeniach v rovine vykonania osobných pohovorov, dĺžke výcvikového roka, nesúhlasí s tým že mal
sám iniciovať ústne konanie, zdravotný stav mal byť posudzovaný znalecky. Za mimoriadne dôležité
priznanie žalovaného považuje konštatovanie, že posudzovanie zdravotného stavu nebolo predmetom
disciplinárneho konania. Je indiferentné, že komisia nie je odvolací ale poradný orgán, podľa zákona
mala byť zriadená a indiferentné je aj to, ako o veci rozhodla Generálna prokuratúra. Zdôraznil, že

správny orgán prvého stupňa disponoval množstvom listinných dôkazov, najmä lekárskych správ a teda
mal za to, že splnil povinnosť profesionálneho vojaka poskytnúť služobnému úradu informácie okrem
iného, aj o svojom zdravotnom stave. Nad rámec správnej žaloby uviedol, že jeho zdravotný stav sa
nezlepšil ani do dňa spísania predmetného podania, a aj z tohto podstatného dôvodu považoval podanú
žalobu za plne dôvodnú, a navrhol o nej rozhodnúť v zmysle jej petitu.

11. Ku skutočnostiam, ktoré žalobca uviedol v replike nad rámec správnej žaloby žalovaný vo svojej
duplike zo dňa 03.03.2023 uviedol, že množstvo listinných dôkazov, na ktoré žalobca v replike odkazoval
neboli relevantnými pre posúdenie splnenia podmienok pre uloženie disciplinárneho opatrenia, pretože
neboli predložené vo forme a spôsobom, ktorý upravuje Služobný predpis č. 132 o podrobnostiach

úľav v štátnej službe. Žalovaný v disciplinárnom konaní veľmi dôsledne posúdil všetky prekážky, ktoré
objektívne bránili žalobcovi zúčastniť sa jednotlivých termínov preskúšania a ustálil, že v prípade
štyroch termínov nebola zistená žiadna prekážka, a preto argumentácia žalobcu, ak mala mať význam
pre rozhodovanie o uložení disciplinárneho opatrenia, mala nadväzovať na konkrétne termíny, ktoré
žalovaný vo vzťahu k žalobcovi posúdil ako možné pre absolvovanie preskúšania z pohybovej zdatnosti.

Vo zvyšku žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.01.2023 v celom rozsahu, žalobou
napadnuté rozhodnutie považoval aj naďalej za zákonné a náležite odôvodnené, a súdu navrhol
predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

Konanie na správnom súde

12. Po podaní žaloby, žalobca podaním zo dňa 16.03.2022, doručeným Krajskému súdu v Košiciach ako
pôvodnémusprávnemusúdudňa18.03.2022žalobcažiadalpodanejsprávnejžalobezodňa15.03.2022
priznať odkladný účinok. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.: KE-8S/17/2022-63 zo dňa 22.09.2022,
právoplatným dňa 19.10.2022 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.13. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej len súd). V súlade s
§ 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z
Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023
danáprávomocsprávnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávny
súd v Košiciach.

14. Žalovaný podaním doručeným súdu 02.09.2022 požiadal o prerušenie konania s poukazom na
skutočnosť, že na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky prebieha konanie o preskúmanie
zákonnostípríslušnýchdisciplinárnychrozhodnutížalovaného.ProkurátorGenerálnejprokuratúrylistom
zo dňa 03.08.2022 oznámil žalobcovi, že podnet na preskúmanie jeho disciplinárnych rozhodnutí
odkladá ako nedôvodný.

15. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 19.12.2024 o 11:30 hod., na
pojednávaní tak právny zástupca žalobcu, ako aj poverená zástupkyňa žalovaného vo svojich
prednesoch zotrvali na svojich doterajších podaniach, pričom pojednávanie bolo odročené za účelom
doplnenia dôkazov, zároveň bol účastníkom oznámený nový termín pojednávania, a to 16.01.2025
o 11:30 hod., ktorý títo vzali na vedomie. Prítomná zástupkyňa žalovaného zároveň na pojednávaní

uviedla, že vzhľadom na vybavenie podnetu žalobcu zo strany Generálnej prokuratúry, netrvá na návrhu
na prerušení konania.

16. Pojednávanie dňa 16.01.2025 sa uskutočnilo za neprítomnosti žalobcu a tiež za neprítomnosti
jeho právneho zástupcu, pojednávania sa zúčastnila poverená zástupkyňa žalovaného. Keďže predošlé

pojednávanie bolo odročené za účelom doplnenia dôkazov, konkrétne doplnenia vyjadrení účastníkov
konania o tom, či žalobca požiadal o nejaké úľavy alebo nie, súd po preskúmaní týchto vyjadrení
skonštatoval, že žiadne nové relevantné skutočnosti sa v týchto nenachádzali. Zástupkyňa žalovaného
vo svojej záverečnej reči uviedla, že profesionálni vojaci v štátnej službe sú okrem iného povinní podrobiť
sa predmetnému preskúšaniu fyzickej zdatnosti, a ak sa ho zúčastniť nemôžu, tak požiadajú o úľavy,

prípadne preukážu práceneschopnosť, či akúkoľvek inú skutočnosť, potvrdzujúcu nemožnosť zúčastniť
sa preskúšania. Žalobcovi bolo poskytnutých 26 termínov preskúšania, pričom žalobca sa zúčastnil
dvoch termínov, v ktorých požadované pohybové výkonnosti nesplnil. Záverom dodala, že veliteľ nie je
oprávnený ani povinný skúmať zdravotný stav žalobcu, ak by mu úľavy ošetrujúcim lekárom priznané
boli, veliteľ to akceptuje, berie na vedomie, a tým pádom by bol ospravedlnený.

Výber z relevantnej právnej úpravy
17. Podľa § 132 ZŠSPV, služobná disciplína je povinnosť dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky,
ústavné zákony, právne záväzné akty Európskej únie, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne
predpisy a vojenskú prísahu. Služobná disciplína je aj povinnosť dodržiavať vojenské rozkazy,

nariadenia,príkazyapokynyveliteľov,Etickýkódexprofesionálnehovojaka,vojensképredpisy,služobné
predpisy a ostatné interné predpisy, s ktorými bol profesionálny vojak riadne oboznámený.

Podľa § 134 ods. 1 písm. m) ZŠSPV, profesionálny vojak je povinný zúčastniť sa každoročne na
preskúšaní z pohybovej výkonnosti podľa nariadenia veliteľa, ak to zdravotný stav profesionálneho

vojaka a výkon štátnej služby umožňuje, a splniť požadované normy z pohybovej výkonnosti v príslušnej
vekovej kategórii.

Podľa § 137 ods. 1 ZŠSPV, profesionálny vojak počas výkonu štátnej služby podlieha disciplinárnej
právomoci podľa tohto zákona. Disciplinárnu právomoc podľa tohto zákona voči profesionálnemu

vojakovi má veliteľ.

Podľa § 137 ods. 2 ZŠSPV, o uložení disciplinárneho opatrenia alebo o udelení disciplinárnej odmeny
v rozkaznom konaní rozhoduje veliteľ disciplinárnym rozkazom.

Podľa § 138 ods. 1 ZŠSPV, profesionálny vojak je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.

Podľa § 138 ods. 2 ZŠSPV, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie alebo nesplnenie
základných povinností veliteľa alebo profesionálneho vojaka alebo zavinené porušenie zákazov aleboobmedzení profesionálneho vojaka, ak nie je trestným činom alebo priestupkom; zavineným porušením
alebo nesplnením základných povinností a zavineným porušením zákazov alebo obmedzení sa
rozumie úmyselné konanie alebo nedbanlivostné konanie veliteľa alebo profesionálneho vojaka alebo

opomenutie konania veliteľom alebo profesionálnym vojakom.

Podľa § 139 ods. 1 písm. a) a b) ZŠSPV, za disciplinárne previnenie sa profesionálnemu vojakovi
uloží disciplinárne opatrenie, ktorým je písomné pokarhanie alebo zníženie služobného platu až o 15 %
najdlhšie na šesť mesiacov formou zrážok zo služobného platu, ktorý mu bol priznaný ku dňu, v ktorom

sa profesionálny vojak disciplinárneho previnenia dopustil.

Podľa § 139 ods. 3 ZŠSPV, za disciplinárne previnenie porušenia základnej povinnosti profesionálneho
vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. m) sa profesionálnemu vojakovi uloží disciplinárne opatrenie podľa
odseku 1 písm. b). Za ostatné disciplinárne previnenia možno profesionálnemu vojakovi uložiť len jedno
z disciplinárnych opatrení uvedených v odseku 1.

Podľa § 125 ods. 1 ZŠSPV, profesionálnemu vojakovi, ktorému sa skončila dočasná neschopnosť pre
chorobualeboúraz,veliteľnanávrhošetrujúceholekáraaleboinéholekáraurčenéhoslužobnýmúradom
povolí úľavy v štátnej službe. Na návrh ošetrujúceho lekára alebo iného lekára určeného služobným
úradom veliteľ povolí úľavy v štátnej službe aj v prípade, ak to vyžaduje zdravotný stav profesionálneho

vojaka.

Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), ak správny súd
po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
rozsudkom ju zamietne.

Právny názor správneho súdu
18. Správny súd v Košiciach ako súd správny preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil
sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj s obsahom administratívneho konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná, a je potrebné

ju zamietnuť.

19. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím
správnehoorgánuprvéhostupňa,ktorýmžalovanýodvolaniežalobcuzamietol,arozhodnutiesprávneho
orgánu prvého stupňa – disciplinárny rozkaz, ktorým sa žalobca uznáva vinným z porušenia základnej

povinnosti profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. m) ZŠSPV, čím došlo k spáchaniu
disciplinárneho previnenia podľa § 138 ods. 2 ZŠSPV, potvrdil.

20. Podstatou tohto konania je zodpovedanie otázky, či sa správne orgány mali zaoberať zdravotným
stavom žalobcu predtým, ako mu bolo uložené disciplinárne opatrenie.

21. V súlade s § 134 ods. 1 písm. m) ZŠSPV patrí medzi základné povinnosti profesionálneho
vojaka zúčastniť sa každoročne preskúšania z pohybovej výkonnosti podľa nariadenia veliteľa, za
podmienky, že mu to jeho zdravotný stav umožňuje, a splniť požadované normy z pohybovej výkonnosti
v príslušnej vekovej kategórii. Zdravotný stav teda nepochybne determinuje splnenie či nesplnenie

uvedenej povinnosti, avšak, podľa § 125 ZŠSPV, profesionálnemu vojakovi, ktorému sa skončila
dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, veliteľ na návrh ošetrujúceho lekára alebo iného lekára
určeného služobným úradom povolí úľavy v štátnej službe. Na návrh ošetrujúceho lekára alebo iného
lekára určeného služobným úradom veliteľ povolí úľavy v štátnej službe aj v prípade, ak to vyžaduje
zdravotný stav profesionálneho vojaka.

22. Žalobca mal k dispozícii celkovo 26 termínov preskúšania, z ktorých zostali relevantné 4 termíny,
v ktorých sa mohol zúčastniť predmetného preskúšania. Vo vzťahu k týmto štyrom termínom žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žiadal o úľavu v zmysle vyššie citovaného § 125 ZŠSPV, a keďže
uvedenú skutočnosť nepreukázal, nemožno ustáliť, že by o uvedenú výnimku žiadal, a teda správny

orgánprvéhostupňa,rovnakoanižalovaný,nemalpodkladktomu,abysazdravotnýmstavomvovzťahu
k týmto štyrom termínom zaoberal. Žalobca v konaní nepredložil ani dostatočne nepreukázal nič čo
by potvrdzovalo, že by svoj zdravotný stav vopred riešil so svojimi nadriadenými, naopak, dvakrát sapredmetného preskúšania zúčastnil, a teda správne orgány nemali dôvod sa jeho zdravotným stavom
ex post pri ukladaní trestu zaoberať.

23. Keďže sa žalobca dvakrát zúčastnil preskúšania s nevyhovujúcim výsledkom, pričom na svoje
zdravotné ťažkosti začal preukázateľne poukazovať až po tom, čo mu bolo oznámené začatie
disciplinárneho konania pre nesplnenie požadovaných noriem z pohybovej výkonnosti v príslušnej
vekovej kategórii, súd toto konanie vyhodnotil ako špekulatívne. Súdu skutočne nie je zrejmé, akým
myšlienkovým pochodom dospel žalobca k záveru, že prvostupňový správny orgán sa mal zaoberať

jeho zdravotným stavom vo vzťahu k 4 možným termínom preskúšania, keď sa žalobca následne na 2
termínoch zúčastnil. Na zdôraznenie súd opakuje, že zákon pamätá na situácie, kedy sa profesionálny
vojak zo zdravotných dôvodov nemôže zúčastniť termínu preskúšania, a tým je vyššie uvedené ust. §
125 ZŠSPV, jedná sa o inštitút úľavy, o ktoré vo vzťahu k 4 nariadeným termínom žalobca preukázateľne
nepožiadal. Súd za účelom dôkladného preverenia tejto skutočnosti, ku prospechu žalobcu odročil
pojednávanie a tým vytvoril žalobcovi priestor, aby využitie uvedeného inštitútu preukázal, to sa mu však

nepodarilo.

24. Súd nepopiera, že dotknuté ust § 134 ods. 1 písm. m) vo svojej dispozícii obsahuje podmienku
zdravotného stavu („ak to zdravotný stav profesionálneho vojaka umožňuje“) avšak toto ustanovenie
nie je možné vykladať oddelene ale len v kontexte práve s ust. § 125, ktoré rovnako tak súvisí so

zdravotným stavom. Incivile est nisi tota lege perspecta una aliqua particula eius proposita iudicare vel
respondere. (Je neprávnické, ak sa nezohľadní celý zákon, ale iba podľa nejakej jeho časti sa súdi alebo
vydáva dobrozdanie.) Celsus D. 1,3,24. Iný výklad by znamenal povinnosť správneho orgánu ex offo
skúmať zdravotný stav profesionálneho vojaka pred každým termínom preskúšania, ktorého sa vojak
zúčastniť mohol, ale nezúčastnil a podmienky preskúšania nakoniec nesplnil. Takýto výklad považuje

súd za nesprávny a navyše v praxi nerealizovateľný.

25. Na základe vyššie uvedeného správny orgán nemal žiadny dôvod zaoberať sa zdravotným stavom
žalobcu a správne to aj v rozhodnutí konštatoval. Z tohto dôvodu sú poukazy na zdravotný stav
žalobcu – prekonaný COVID 19 či zlomenina ruky irelevantné (ešte viac irelevantné sú lekárske

správy vypracované po vydaní rozhodnutia, ktoré žalobca doložil k replike). Keďže sa správne orgány
zdravotným stavom žalobcu v kontexte vyššie uvedeného zaoberať nemuseli, tobôž nemuseli skúmať
zdravotný stav cestou znaleckého posudku, a teda námietka žalobcu, že v správnom konaní sa rozhodlo
bez nariadenia a vykonania znaleckého dokazovania nie je dôvodná.

26. K námietke žalobcu o tom, že rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nie je zrejmé, kto
ho vlastne vydáva súd uvádza, že v súlade s § 8 ods. 2 písm. a) ZŠSPV sa za veliteľa považuje aj
profesionálny vojak, ktorému zastupovanie neprítomného veliteľa vyplýva z funkcie. To znamená, že
ak je v záhlaví disciplinárneho rozkazu zo dňa 17.12.2021 uvedený veliteľ, ktorý bol v čase vydania
predmetného rozhodnutia na služobnej ceste (čo mal súd preukázané z administratívneho spisu), a pod

tým je umiestnená vojenská hodnosť, titul, meno aj priezvisko zástupcu veliteľa práporu, ktorý ho
v rozhodnom čase zastupoval, je z takého rozhodnutia dostatočne zrejmé, kto ho vydal. Pokiaľ by
predmetný rozkaz podpisoval veliteľ, je zrejmé, že by na ňom nebolo uvedené „v zastúpení, hodnosť,
meno, priezvisko“. K záznamu o prevzatí disciplinárneho rozkazu, kde je uvedené kto ho vypracoval,
kto s ním súhlasí, koľko krát bol vyhotovený, etc. správny súd uvádza, že táto listina je vo vzťahu

k rozhodnutiu irelevantná, pretože relevanciu má len to, čo je uvedené v rozhodnutí, napriek tomu
ani v tejto listine súd žiadne pochybenie nevzhliadol. Na dôvažok súd dodáva, že ani tento rozsudok
nebude podpísaný všetkými členmi senátu, dôvod je uvedený na konci rozhodnutia, navzdory tomu sa
jedná o štandardný postup v zmysle príslušných ustanovení SSP, ktorý ak je dodržaný, nerobí tento
rozsudoknezákonným.RovnakotakžalovanýpostupovalvzmyslepríslušnýchustanoveníZŠSPV,resp.

interných predpisov, ktoré citoval vo svojom rozhodnutí, pričom tento postup dodržal. Zo žaloby ani
z administratívneho spisu sa súd nedozvedel, kto teda mal podľa žalobcu predmetný rozkaz podpísať,
keď veliteľ bol na služobnej ceste. Azda bude žalobca súhlasiť s tým, že neprítomnosť veliteľa na
služobnej ceste nemôže paralyzovať útvar tak, že nemôže byť vydaný žiadny rozkaz. K nečitateľnosti
podpisu či k jeho umiestneniu súd dodáva, že uvedené námietky sú celkom zjavne šikanózne.

27. Žalobca ďalej namietal porušenie jeho práva na obhajobu, ktoré videl v neprítomnosti jeho právneho
zástupcu na pohovoroch, ktoré s ním boli vykonané. Súd konštatuje, že v tomto prípade ide o námietku,
ktorá by bola schopná privodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, avšak z administratívnehospisu nevyplýva, že by sa v rámci prejednania priestupku ako úkon realizoval pohovor so žalobcom,
ktorý by smeroval k objasneniu predmetu disciplinárneho konania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí
nepoukazuje na skutočnosti či dôkazy, ktoré by vyplynuli zo spomínaných pohovorov, navyše,

zúčastňovať sa pohovorov s veliteľom má byť pre žalobcu, ako profesionálneho vojaka v služobnom
pomere bežnou praxou vykonávanou v súvislosti s plnením služobných povinností.

28. Z výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že disciplinárne
opatreniesaukladázdôvodudopusteniasadisciplinárnehoprevineniavovýcvikovomroku2021,pričom

na účely vydania disciplinárneho rozkazu ide o výcvikový rok, nie kalendárny, určený jednotlivými
termínmi možného preskúšania z pohybovej výkonnosti, ktoré boli vopred určené a žalobca o nich bol
s predstihom informovaný. Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že po vydaní rozhodnutia
neboli k dispozícií žiadne ďalšie termíny preskúšania pre rok 2021, preto nič nebránilo tomu, aby bol
rozkaz vydaný, nakoľko v čase vydania rozhodnutia bolo zrejmé, že žalobca si svoju povinnosť nesplnil
a ani si ju do konca roka už splniť nemôže.

29. V časti v ktorej žalobca vytýka správnemu orgánu, že vec nebola prejednaná na ústnom pojednávaní
súd konštatuje, že správny orgán postupoval v súlade s § 21 zákona č. 71/1967 Zb. Zákon
o správnom konaní (Správny poriadok), podľa ktorého správny orgán nariaďuje ústne pojednávanie, ak
to vyžaduje povaha veci, nariadenie ústneho pojednávania na prejednanie veci teda nie je povinnosťou

správneho orgánu. Z administratívneho spisu navyše nevyplynulo, ani to žalobca sám netvrdil, že by
sám iniciatívne o ústne pojednávanie požiadal.

30. Vo vzťahu k námietke, že v danom prípade sa nejednalo o nariadenie, keďže veliteľ nenariadil
účasť na žiadnom konkrétnom termíne previerok, termíny síce boli stanovené, avšak toto nemožno

subsumovať pod pojem nariadenie. Súd poukazuje nato, že pokiaľ bezpochyby je nariadením určenie
konkrétneho termínu pre konkrétneho vojaka, potom argumentom sily (a fortiori), od silnejšieho po
slabšie (a maiori ad minus) je nariadením aj určenie viacerých konkrétnych termínov pre viacerých
vojakov, nakoľko tieto termíny sú im dané ku prospechu na výber. Vojak musí poslúchnuť konkrétny
rozkaz veliteľa, pričom z ničoho nevyplýva, že by ho poslúchnuť nemal, ak ho má splniť alternatívne.

Rozkaz „strieľaj alebo utekaj“ je stále rozkazom.

31. S námietkou žalobcu, že prípadná neúčasť na previerkach nemôže byť ospravedlniteľná iba takou
listinou, ktorá je daná vopred možno súhlasiť. Zaiste, v zásade čokoľvek je ospravedlniteľné aj následne,
najmä v prípade vojaka v kóme, ktorý príklad uviedol žalobca, avšak žalobca v kóme nebol, pričom

nepreukázal a ani len netvrdil, že by bol v takom stave, ktorý by mu objektívne bránil požiadať
nadriadeného o výnimku z preskúšania, preto je táto námietka nedôvodná.

32. Ďalšou námietkou, ktorá podľa žalobcu spochybňuje zákonnosť procesného postupu správneho
orgánu je jeho tvrdenie, že nebol oboznámený o tom, že správny orgán prvého stupňa už mieni

rozhodnúť, a to bez vykonania ďalších dôkazov. Uvedená námietka je celkom zjavne neopodstatnená,
keď žalobca bol upovedomený o začatí disciplinárneho konania, mal možnosť sa vyjadriť, a to aj
prostredníctvom svojho zástupcu. V zápise o vyjadrení profesionálneho vojaka zo dňa 07.12.2021,
podpísaným žalobcom sa uvádza, že pred uložením disciplinárneho opatrenia sa vojak vyjadril: písomné
vyjadrenie doručím do stanoveného termínu. To aj vykonal. Zriadenie komisie k odvolaniu žalobcu mal

súd preukázané zo súdneho spisu (výpis z rozkazu zo dňa 10.01.2022). Nemožnosť namietať členov
komisie, ako ďalšiu námietku žalobcu súd vyhodnotil rovnako ako nedôvodnú, nakoľko komisia je len
poradným orgánom.

33. Namietané nedostatočné odôvodnenie výroku o treste, ktorého sa dopustil prvostupňový správny

orgán, bolo zhojené žalovaným v napadnutom rozhodnutí, kde uviedol presné kritériá pri ukladaní
trestov, pričom žalobcovi bol uložený práve taký trest, ako vyplýva z uvedených kritérií.

34. Z administratívneho spisu nevyplynuli skutočnosti tvrdené v žalobe, rovnako správny súd nenašiel
žiadne také pochybenie správnych orgánov, ktoré by mohlo odôvodňovať potrebu zrušenia ich

rozhodnutí, a preto, v súlade s vyššie uvedeným dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a podľa
§ 190 SSP ju zamietol.35. Vzhľadom k tomu, že podania žalobcu sú popretkávané viacerými ďalšími námietkami, súd dodáva,
že podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,
že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre

rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Z práva na spravodlivú súdnu
ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie
dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Ďalšie dôvody uvádzané v podaniach
a prednesoch účastníkov konania nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci,

a preto sa im v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne nevenoval.

36. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že armáda Slovenskej republiky predstavuje základ
obranyschopnosti štátu a štát má legitímny záujem na jej funkčnosti tak, aby dokázala zabezpečiť svoje
základné poslanie. Je preto na mieste, ak od profesionálnych vojakov vyžaduje dôsledné dodržiavanie
disciplíny, rozkazov či nariadení v miere najvyššej, vyššej ako u príslušníkov iných ozbrojených zložiek,

iných zamestnancov štátu, či v súkromnoprávnych vzťahoch. Na dôslednom a prísnom dodržiavaním
povinností profesionálnych vojakov treba trvať aj cez prizmu doby pohnutých časov a nástrah, ktorým
Európa čelí. Pri rešpektovaní práva na súdnu ochranu a rešpektovaní všetkých práv garantovaných
Ústavou je potrebné si uvedomovať najprv svoje povinnosti, uvedené platí pre všetkých, nota bene pre
profesionálneho vojaka.

37. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom
právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a
žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno

podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej

sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.