Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 22Pc/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824205567
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Bebjaková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3824205567.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou, v právnej veci

navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, D. - E. C., štátnej občianky SR a
osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX,
D. - E. C., štátnej občianky SR, o návrhu na určenie vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné F. B., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n á, s
účinnosťou od 17.10.2024 prispievať na výživu navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške
120 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

II. Zameškané výživné za obdobie od 17.10.2024 do rozhodnutia súdu vo výške 652 eur j e osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 30 eur, ktoré sú splatné s bežným výživným až do úplného zaplatenia s
tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

III. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom, doručeným súdu dňa 17.10.2024, žiadala, aby súd určil vyživovaciu
povinnosť jej matky ako osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživne k nej ako osobe oprávnenej z
vyživovacej povinnosti, a to vo výške 200 eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu. V odôvodnení
svojho návrhu navrhovateľka uviedla, že dňa 21.07.2024 bola po siedmich rokoch navštíviť svojich
starých rodičov, s ktorými jej matka nekomunikuje. Keďže je dospelá, chcela ich vidieť, a tak sa s
jej krstnou mamou dohodla, že ich pôjde navštíviť. Keď sa vrátila a matke oznámila kde bola, matka
reagovala s hnevom. Chcela sa s ňou v pokoji porozprávať, ale ona nechcela a navrhovateľku vyhnala

preč z domu. Odišla teda s krstnými rodičmi a odvtedy nie je s matkou v žiadnom kontakte. Odvtedy
matku nezaujíma vôbec kde je, ako sa má, či je zdravá, či má čo jesť a podobne. Kontaktovala ju len keď
potrebovala potvrdenie o návšteve školy, aby na navrhovateľku dostávala peniaze. Navrhovateľka jej
takéto potvrdenie nedala, pretože má za to, že matku okrem peňazí nezaujíma. Navrhovateľka študuje
na G. H., fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, v dôsledku čoho jej podstatne narástli náklady spojené
so štúdiom. Tri mesiace býva buď u krstných rodičov, keď má školu. Keď nemá vyučovanie tak prespí
po práci u známych. Cez víkendy chodieva k starým rodičom na A.. Matka jej ničím za celé obdobie

neprispela. Navrhovateľka sa snaží nájsť brigádu, aby mohla sama zvládať náklady spojené so štúdiom
na vysokej škole. Zatiaľ má brigádu, z ktorej má príjem 100 eur mesačne.2. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej aj "matka navrhovateľky") sa k podanému
návrhu písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 25.11.2024. Uviedla, že navrhovateľka jej o
návšteve starých rodičov klamala, tvrdila, že ide na hasičskú súťaž s DHZ D.. Po návrate domov a

následnom incidente medzi navrhovateľkou, jej matkou a ďalšími prítomnými rodinnými príslušníkmi
matka navrhovateľky túto opakovane vyzývala, aby sa vrátila domov. Mala za to, že stará matka
navrhovateľku manipuluje proti nej. Podľa matky navrhovateľky, navrhovateľka pracuje brigádne iba
fiktívne a za prácu má príjem 50 eur mesačne. Navrhovateľka má stále trvalý pobyt na adrese matky
navrhovateľky, kde za ňu hradia smeti, platia paušál na mobil, ktorý si dcéra zrušila. Myslí si, že

požadovaná výška vyživovacej povinnosti v sume 200 eur mesačne je neadekvátna, vzhľadom k tomu,
že matka navrhovateľky má ešte 2 vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Navrhla preto, aby súd
určil jej vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke vo výške 60 eur mesačne.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 31.10.2024 uviedla prehľad svojich
pravidelných osobných výdavkov nasledovne: cestovné 40 eur mesačne, oblečenie a obuv 60 eur

mesačne, školské potreby (zošity, toner, papier, skriptá, zakladače) 100 eur, hygienické potreby 30 eur
mesačne, kozmetické potreby 30 eur mesačne, lekáreň 40 eur, vitamíny 50 eur mesačne, strava 300
eur mesačne. Dodala, že by si chcela nájsť súkromné ubytovanie so spolužiačkami, aby sa mohla popri
škole brigádnicky zamestnať a nemusela toľko cestovať. Zároveň predložila doklady preukazujúce ňou
deklarované pravidelné mesačné výdavky.

4. Súd, v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
"C.m.p."), vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky,
matky navrhovateľky, navrhovaných svedkov a listinami, a to: návrh č.l. 1-2, Dohoda o brigádnickej práci
študenta č.l. 5, rodný list navrhovateľky č.l. 6, potvrdenie o návšteve školy č.l. 7, rozsudok Okresného

súdu Partizánske sp. zn. 2P/94/2019 č.l. 10-13, lustrácie v SP č.l. 14-17, správa ÚPSVaR č.l. 29, mzdový
list matky navrhovateľky č.l. 30, mzdový list navrhovateľky č.l. 32-34, správa zo SP č.l. 35-38, správa od
zamestnávateľa navrhovateľky č.l. 38-42, prehľad výdavkov navrhovateľky s dokladmi o nich č.l. 45-55,
správa od zamestnávateľa matky navrhovateľky č.l. 59-60, vyjadrenie matky navrhovateľky k návrhu č.l.
65-66, rodné listy mal. detí matky navrhovateľky č.l. 67-68, uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn.

24Pc/29/2024, výpis z OR SR č.l. 78, správa od zamestnávateľa matky navrhovateľky č.l. 84, správa
ODI OO PZ Partizánske č.l. 95, lustrácie bankových účtov účastníčok konania č.l. 97-102, vyjadrenie
matky navrhovateľky vrátane príloh preukazujúcich výdavky matky navrhovateľky č.l. 103 -117, dohoda
o skončení brigádnickej práci študenta č.l. 120-121 ako aj ostatný spisový materiál. Z vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Navrhovateľka, po zákonnom poučení, pri výsluchu uviedla, že aktuálne študuje na vysokej škole v
1. ročníku, v štúdiu plynulo pokračuje po ukončení strednej školy. Od augusta 2024 nežije v spoločnej
domácnosti s matkou. V spoločnej domácnosti žije so svojimi krstnými rodičmi, ktorí jej pomáhajú, keď
má voľno tak ide k starým rodičom a potom má brigádu v C., keďže v C. chodí aj na prax čo sa týka školy.

Brigádne si zarobí mesačne 100 eur, sem-tam dostane aj niečo navyše, ale to je málokedy, keď má
voľno v škole, tak tam aj prespí. Od ďalšieho semestra to už bude asi také, že skončí s touto brigádou,
lebo škola bude častejšie a bude mať toho viacej. Majetok vyššej hodnoty nevlastní. Výživné od otca má
vo výške 250 eur mesačne. Iné pravidelné mesačné príjmy nemá. Od podania návrhu jej matka finančne
aninijakinakneprispela.Matkaju kontaktuje,aleonajejneodpisovala.Jejpravidelnémesačnévýdavky,

na tých zotrváva tak ako ich uvádzala do spisu sú: cestovné 40 eur mesačne do školy, oblečenie a
obuv 60 eur, školské potreby 100 eur - cca jeden semester, hygienické a kozmetické potreby 60 eur.
Tie lieky 40 eur mesačne to bol jednorazový výdavok, bola chorá, vitamíny si kupuje každý mesiac.
Nemá zhoršený zdravotný stav, ale bola na operácii s cystami, tak jej doktor odporučil brať vitamíny
každý mesiac ju to vychádza 50 eur. Strava cca 300 eur mesačne. Na ďalšom pojednávaní dodala, že

v práci dostala výpoveď. Keďže školu navštevuje trikrát do týždňa a potom má prax v detskom domove,
nemá už na brigádu čas. Príjem z brigády teda aktuálne nemá žiadny, nepracuje od marca 2025. Na
výdavkoch zotrvala tak ako boli doposiaľ uvádzané. Od posledného pojednávania jej matka na výživu
neprispela žiadnou sumou.

6. Matka navrhovateľky ako osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, po zákonnom poučení,
pri výsluchu uviedla, že dcére od októbra 2024 finančne neprispela. Preposielala jej celé výživné od
otca, pokiaľ ho ešte poberala ona. Pracuje v ZŠ v C. a jej mesačný príjem zo zamestnania je cca 1.200
eur spolu s daňovým bonusom, ale tento sa už znižoval. Poberala ho na dve maloleté deti a aj nanavrhovateľku, ale teraz na navrhovateľku už nepoberá. Ďalej poberá invalidný dôchodok vo výške 235
eur. Iný pravidelný mesačný príjem nemá. Majetok vyššej hodnoty nevlastní. Úspory nevlastní. Má ďalšie
dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, obe deti žijú s ňou v spoločnej domácnosti. Okrem detí v

spoločnej domácnosti s nimi žije jej partner, on je otcom maloletého I. a od otca maloletého Silvestra má
matka navrhovateľky určenú vyživovaciu povinnosť. Jej partner podniká, má s.r.o.-čku. Na nákladoch
spoločnejdomácnostisapodieľajúspoločnespartnerom.Platia670eur hypotékunadom,nehnuteľnosť
je vo vlastníctve partnera, ale podieľa sa na platení hypotéky, 80 eur energie, 50 eur plyn, strava škola,
škôlkacca70eurmesačnenaobidvemaloletédeti,stravavdomácnosticcado400eurmesačnenacelú

domácnosť,vtomsúzahrnutéajhygienicképotreby.Naftadopráce130eurmesačne.Onamázhoršený
zdravotný stav, má problémy so srdcom, na lieky nedopláca, ale potrebuje brať vitamíny, tie dopláca cca
30 eur mesačne. Oblečenie, obuv ona a deti okolo 100 eur mesačne. Telefón 130 eur, to je telefón na
firmu a tam sú vlastne všetky 4 telefóny. Maloletým deťom kupuje vitamíny mesačne 10 eur na každého
a inak len podľa toho keď sú chorí. Krúžky, futbal cca 30 eur mesačne. Na nasledujúcom pojednávaní
matka navrhovateľka doplnila, že na jej strane od posledného pojednávania nedošlo k žiadnej zmene

skutkových okolností. Od posledného pojednávania navrhovateľke na výživu neprispela. Daňový bonus,
kým ho ešte poberala jej tiež nepoukazovala.

7. Svedkyňa J. K. po zákonnom poučení, pri výsluchu uviedla, že vo vzťahu k navrhovateľke je jej krstná
matka a matka navrhovateľky je jej sestra. Navrhovateľka u nich býva, keď má školu, aby nemusela

dochádzať. Keď má brigádu tak prespáva v práci. Do mesiaca u nich navrhovateľka prespí raz alebo
dvakrát. Je to podľa školy. V spoločnej domácnosti žije so synom a manželom. Jej dcéra s priateľom
sú v samostatnej jednotke. K pravidelným mesačným výdavkom na domácnosť sa vyjadriť nevedela.
Keď je navrhovateľka u nich, tak sa u nich aj naje, keď prespí nabalí ju potravinami. Finančne jej ale
neprispievajú.

8. Svedok L. K. po zákonnom poučení, pri výsluchu uviedol, že vo vzťahu k navrhovateľke je jej
krstný otec a matka navrhovateľky je jeho švagriná. Navrhovateľka bola za posledný mesiac u nich
3-4 krát. Presne nevie, lebo je často v práci, tak to nesleduje. Vozí ju ale potom k vlaku od nich.
Väčšinou navrhovateľka u nich prespí, keď má školu, od štvrtka do nedele. V spoločnej domácnosti

okrem manželky, žije ešte ich syn a teraz sa prisťahovala dcéra s priateľom. Výdavky na domácnosť
uviedol nasledovne: plyn cca 90 eur mesačne, elektrika 47 eur mesačne, voda 20 eur mesačne. Keď
je navrhovateľka u nich tak sa u nich stravuje.

9. Z rodného listu navrhovateľky vyplýva, že jej matkou je osoba, ktorá je v tomto konaní podľa návrhu

povinná platiť výživné.

10. Z potvrdenia o návšteve školy, zo dňa 03.09.2024 vyplýva, že navrhovateľka je v akademickom roku
2024/2025 študentkou 1. ročníka bakalárskeho stupňa štúdia v dennej forme na Fakulte zdravotníctva
a F. D. G. H. E. G..

11. Z uznesenia Okresného súdu Prievidza sp. zn. 24Pc/29/2024-131 zo dňa 09.01.2025 vyplýva, že
v zmysle schváleného zmieru medzi účastníkmi tohto konania sa otec navrhovateľky ako povinný z
vyživovacejpovinnostisúčinnosťouod01.12.2024zaväzujeplniťvyživovaciupovinnosťknavrhovateľke
vo výške 250 eur mesačne.

12. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, zo dňa 23.10.2024 vyplýva, že matka
navrhovateľky je poberateľkou prídavku na tri deti (navrhovateľku a dve maloleté deti) na každé vo
výške 60 eur mesačne. Rodičovský príspevok matka navrhovateľky poberala na maloletého I. B., nar.
XX.XX.XXXX, od 01.07.2021 do 31.07.2024 v sume 473,30 eur mesačne.

13. Zo mzdového listu od spoločnosti I. M. F. vyplýva, že matka navrhovateľky v tejto spoločnosti
pracovala na trvalý pracovný pomer od 01.04.2019 do 31.08.2024, pričom za rok 2024 jej bola vyplatená
čistá mzda spolu vo výške 105,18 eur. Navrhovateľka v tejto spoločnosti pracovala na Dohodu o
brigádnickej práci študenta. Za rok 2024 jej bola vyplatená čistá mzda spolu vo výške 200 eur a za rok

2023 čistá mzda spolu vo výške 300 eur (obdobie od 06.07.2022 do 30.06.2023) a čistá mzda spolu vo
výške 292,86 eur (obdobie od 06.07.2023 do 30.06.2024).14. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany zo dňa 24.10.2024 vyplýva, že matke
navrhovateľky je vyplácaný invalidný dôchodok v sume 235,10 eur mesačne.

15. Zo správy od zamestnávateľa navrhovateľky (D. spol. s.r.o.) zo dňa 24.10.2024 vplýva, že
navrhovateľka pracuje u tohto zamestnávateľa od 24.07.2024 na pozícii predavačka. V predajni predáva
päťkrát za mesiac po štyroch hodinách, za čo má plat 100 eur v čistom. Z Dohody o brigádnickej práci
študenta vyplýva, že navrhovateľka pracuje u uvedeného zamestnávateľa na dobu určitú do 30.06.2025.
Z výplatných pások navrhovateľky za júl 2024 - september 2024 vyplýva čistá mzda vo výške 100 eur

mesačne. Z Dohody o skončení Dohody o brigádnickej práci študenta zo dňa 28.02.2025 vyplýva, že
navrhovateľka s uvedeným zamestnávateľom sa dohodli na rozviazaní Dohody o brigádnickej práci
študenta, s tým, že pracovná činnosť navrhovateľky končí k 28.02.2025.

16. Z dokladov predložených navrhovateľkou dňa 31.10.2024 (č.l. 43-57) vyplývajú výdavky
navrhovateľky na stravu, cestovné, oblečenie a obuv, školské pomôcky.

17. Zo správy od zamestnávateľa matky navrhovateľky (ZŠ a MŠ pre deti a žiakov s NKS internátna C.)
vyplýva, že matka navrhovateľky pracuje ako vychovávateľka od 01.09.2024. Za september 2024 je bol
vyplatený čistý príjem 1208,13 eur, za október 2024 čistý príjem 1.208,13 eur, za november 2024 čistý
príjem 1.305,01 eur a za december 2024 čistý príjem 1.441,36 eur. Za obdobie od 09/2024 do 12/2024

jej bol v rámci čistého príjmu vyplatený aj daňový bonus uplatnený na navrhovateľku v sume 50 eur
mesačne a na dve jej ďalšie maloleté deti v sume 140 eur mesačne na každé z maloletých detí.

18. Z daňového priznania obchodnej spoločnosti partnera matky navrhovateľky I. M. F. za rok 2023 ako
aj výpisu z obchodného registra SR vyplýva, že partner matky navrhovateľky je jediným spoločníkom

a jediným konateľom uvedenej obchodnej spoločnosti. Hospodársky výsledok uvedenej obchodnej
spoločnosti pred zdanením bol za rok 2023 v hodnote - 1.003,17 eur.

19. Zo správy Okresného dopravného inšpektorátu Partizánske vyplýva, že navrhovateľka ani matka
navrhovateľky nie sú evidované ako vlastníčky, či držiteľky motorového vozidla.

20. Z lustrácie účastníkov konania v bankách vyplýva, že matka navrhovateľky má vedený účet v F. F.,
J. s účtovným zostatkom 950,89 eur. Navrhovateľka má vedený účet v F. F. J. s účtovným zostatkom
194,61 eur.

21. Z dokladov predložených matkou navrhovateľky (č.l. 105-117) vyplývajú výdavky na pohonné hmoty,
splátka úveru na bývanie partnera matky navrhovateľky vo výše 670 eur mesačne, poplatky za stravu a
školné maloletých detí matky navrhovateľky, poplatky za lieky a vitamíny pre maloleté deti, výdavok na
telefón, záloha na elektrinu, plyn a vodu v sumách matkou navrhovateľky uvádzaných na pojednávaní.

22. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len "zákon o rodine"), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovnirodičov.Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorýzrodičovavakejmiere

sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

23. Podľa § 63 ods. 1, 2 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U

rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.24. Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

25. Podľa § 76 ods.1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Pri posudzovaní aktuálnych pomerov na strane navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka má
aktuálne 20 rokov a v školskom roku 2024/2025 je študentkou denného štúdia na vysokej škole v

G.. Svoje pravidelné nevyhnutné mesačné výdavky navrhovateľka uvádzala a následne preukázala
vo výške priemerne 530 eur mesačne, a to nasledovne: cestovné 40 eur mesačne, oblečenie a
obuv 60 eur mesačne, školské potreby 100 eur za jeden semester, t.j. cca 17 eur mesačne (100
eur : 6 mesiacov), hygienické a kozmetické potreby 60 eur mesačne, vitamíny 50 eur mesačne
a strava 300 eur mesačne (10 eur na jeden deň). Majetok vyššej hodnoty ani úspory vo vyššej
hodnoty súd na strane navrhovateľky nezistil. Navrhovateľka býva striedavo u svojich starých rodičov,

krstných rodičov, kde za bývanie neplatí. Vyživovaciu povinnosť zo strany druhého povinného rodiča
- otca navrhovateľky má súdom určenú vo výške 250 eur mesačne. Iný pravidelný mesačný príjem
navrhovateľka nemá. Pri posudzovaní aktuálnych pomerov na strane matky navrhovateľky súd zistil,
že táto má príjem zo zamestnania v priemere 1.290 eur mesačne (priemer jej čistého príjmu za
09/2024-12/2024 uvádzaných zamestnávateľom matky navrhovateľky), a to vrátane daňového bonusu,

ktorý poberala na navrhovateľku (50 eur mesačne) a ďalšie dve maloleté deti (140 eur mesačne na
každé z maloletých detí). Zároveň poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 235 eur mesačne.
Na obe maloleté deti ako aj navrhovateľku poberá prídavok na tri deti, spolu v sume 180 eur mesačne.
Iný pravidelný mesačný príjem nemá. Majetok vyššej hodnoty nevlastní a tiež neboli na jej strane
zistené úspory. Spoločnú domácnosť zdieľa so svojím partnerom, ktorý je zárobkovo činný a dvoma

maloletými deťmi (súrodencami navrhovateľky). Matka navrhovateľky deklarovala a preukázala svoje
pravidelné mesačné výdavky nasledovne: splátka hypotéky na nehnuteľnosť vo vlastníctve partnera 670
eur mesačne, energie 80 eur mesačne, plyn 50 eur mesačne, strava oboch maloletých detí v školských
zariadeniach 70 eur mesačne, strava v domácnosti 400 eur mesačne, pohonné hmoty 130 eur mesačne,
lieky 30 eur mesačne, oblečenie a obuv (matka navrhovateľky a maloleté deti) 100 eur mesačne, telefón

na 4 osoby 130 eur mesačne, vitamíny pre maloleté deti 20 eur mesačne a krúžky maloletých detí 30
eur mesačne.
27. Po prejednaní veci a vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky bol
podaný dôvodne. Súd mal za preukázanú potrebu určenia výživného zo strany matky navrhovateľky
k navrhovateľke, keďže o výške tejto sa účastníčky tohto konania nevedeli dohodnúť, navrhovateľka

sa zároveň stále sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie denným štúdiom na vysokej škole, z
ktorého dôvodu nie je schopná sama sa živiť, a teda aj vyživovacia povinnosť matky navrhovateľky voči
navrhovateľke stále trvá.

28. Pri určovaní vyživovacej povinnosti matky navrhovateľky k navrhovateľke súd vychádzal z toho,

že navrhovateľka má k dispozícii sumu 250 eur mesačne, ktorá suma predstavuje výšku súdom
určenej vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky k navrhovateľke. Iný pravidelný mesačný príjem
navrhovateľka nemá. Jej prípadné ďalšie príjmy sú len príležitostné a nepravidelné (v priebehu konania
brigádovala od 10/2024 do 02/2025 s mesačným príjmom z tejto brigádnej činnosti v sume 100 eur
mesačne, od 03/2025 už nepracuje), podmienené možnosťami navrhovateľky popri štúdiu na vysokej

škole. Obaja rodičia navrhovateľky sú povinní podieľať na výžive navrhovateľky až do času kým nebude
schopná sama sa živiť, avšak každý z rodičov podľa svojich možností, schopností a majetkových
pomerov. Na strane navrhovateľky súd, pri určovaní vyživovacej povinnosti jej matky k nej, zohľadnil
pravidelné, nevyhnutné mesačné výdavky navrhovateľky priemerne v sume 530 eur mesačne, a to
nasledovne: cestovné do školy 40 eur mesačne, oblečenie a obuv 60 eur mesačne, školské potreby

100 eur za jeden semester, t.j. cca 17 eur mesačne (100 eur : 6 mesiacov), hygienické a kozmetické
potreby 60 eur mesačne, vitamíny 50 eur mesačne a strava 300 eur mesačne (v prepočte 10 eur na
1 deň čo súd považuje za primerané). Na strane matky navrhovateľky súd, pri určovaní vyživovacej
povinnosti vychádzal z príjmu matky navrhovateľky zo zamestnania vo výške priemerne 1.000 eur
mesačne (zo správy od zamestnávateľa vyplynul priemerný mesačný príjem matky navrhovateľky 1.290

eur mesačne, z tejto sumy súd nezohľadnil sumu 280 eur ako daňový bonus na dve maloleté deti, ktorý
je súčasťou čistého príjmu matky navrhovateľky). Zároveň matka navrhovateľky poberá aj čiastočný
invalidný dôchodok vo výške 235 eur mesačne, čo tvorí jej ďalší pravidelný mesačný príjem. Na tomto
mieste súd dodáva, že matka navrhovateľky poberá na navrhovateľku prídavok na dieťa vo výške 60eur mesačne a do 12/2024 aj daňový bonus 50 eur mesačne, pričom na jej výživu nijako od podania
návrhu neprispela. Avšak matka navrhovateľky má okrem vyživovacej povinnosti k navrhovateľke ešte
ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, pričom ale súd zohľadnil, že rovnako vyživovaciu

povinnosť k maloletým deťom matky navrhovateľky majú aj otcovia oboch maloletých detí matky
navrhovateľky (s jedným matka navrhovateľky žije v spoločnej domácnosti a druhý otec maloletého
dieťaťa matky navrhovateľky má súdom určenú vyživovaciu povinnosť). Na základe uvedeného súd na
strane matky navrhovateľky zohľadnil jej pravidelné, nevyhnutné mesačné výdavky, a to nasledovne:
elektrina 40 eur mesačne, plyn 25 eur mesačne, strava maloletých detí matky navrhovateľky v školských

zariadenia 35 eur mesačne, strava 100 eur mesačne (1/4 z matkou uplatnenej sumy 400 eur mesačne
na celú štvorčlennú domácnosť), pohonné hmoty 130 eur mesačne, lieky 30 eur mesačne, oblečenie
a obuv 33 eur mesačne (1/3 zo sumy uplatnenej matkou navrhovateľky na ňu a deti), telefón 32,50
eur mesačne (1/4 zo sumy 130 eur uplatnenej titulom štyroch mobilných zariadení), vitamíny pre
maloleté deti 10 eur mesačne, krúžky pre maloleté deti 15 eur mesačne. Na strane matky navrhovateľky
súd nezohľadnil matkou uplatnené výdavky na hypotéku v sume 670 eur mesačne, nakoľko nejde o

nevyhnutný výdavok na strane matky navrhovateľky, ktorý by mal mať prednosť pred jej vyživovacou
povinnosťou k navrhovateľke, navyše matka nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti a pri výbere výšky
úverového zaťaženia si musí byť vedomá najmä svojej vyživovacej povinnosti. Ďalej súd na strane matky
navrhovateľky nezohľadnil výdavky prevyšujúce polovicu výdavku uplatneného na energie spoločnej
domácnosti (spoločnú domácnosť zdieľa s partnerom), polovicu výdavkov uplatnených na dve maloleté

deti matky navrhovateľky (k obom maloletým deťom matky navrhovateľky majú vyživovaciu povinnosť
aj otcovia maloletých detí) ako výdavky, ktoré nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou matky
navrhovateľky k navrhovateľke. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že je v majetkových,
zárobkových a finančných možnostiach a schopnostiach matky navrhovateľky; po zohľadnení jej
nevyhnutných výdavkov a skutočnosti, že má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom,

po zohľadnení nevyhnutných výdavkov na strane navrhovateľky, skutočnosti, že vyživovaciu povinnosť
k nej má aj otec navrhovateľky; prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 120 eur mesačne,
ktorúvyživovaciupovinnosťsimatkanavrhovateľkybudeplniťvždydo15. dňavmesiacivopredkrukám
navrhovateľky. Vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľky súd určil s účinnosťou od podania návrhu,
t.j. s účinnosťou do 17.10.2024, nakoľko už v čase podania návrhu mala navrhovateľka ňou tvrdené a

preukázané nevyhnutné výdavky, pričom matka si svoju vyživovaciu povinnosť k nej nijako neplnila.

29. Zameškané výživné od 17.10.2024 do rozhodnutia súdu, súd určil vo výške 652 eur mesačne
(pomernáčasť13dnízmesiacaoktóber2024vovýške52eurplusvýživnévovýške120eurmesačneza
5 mesiacov od 11/2024 do 03/2025), s tým, že zameškané výživné umožnil matke navrhovateľky splácať

v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur mesačne, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným,
počnúc prvým splatným výživným, až do úplného zaplatenia sumy zameškaného výživného, s tým, že
v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

30. Vo zvyšnej časti návrhu navrhovateľky súd návrh zamietol ako prevyšujúci majetkové, zárobkové a

finančné možnosti a schopnosti matky navrhovateľky.

31.Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdvzmysle§52C.m.p.,tak,žežiadenzúčastníkovkonanianemá
nárok na náhradu trov konania. Konanie o vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu je konanie
vedené podľa Civilného mimosporového poriadku, kde sa o trovách konania rozhoduje v zmysle § 52

C.m.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Súd síce má možnosť, ak by to bolo s ohľadom na okolnosti spravodlivé, priznať
právo na náhradu trov konania (§ 55 C.m.p.), avšak v danom prípade súd takéto okolnosti nevzhliadol
a takýto nárok ani nebol zo strany účastníkov konania uplatnený.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Žiline. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote
podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bol rozsudok vydaný.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutia

o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho vzdal.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí

oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo
tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).