Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122202099
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8122202099.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

20 17C/13/2021

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Michal Feciľak, advokát so sídlom Jesenná 8, 080 05
Prešov,protižalovanej:Východoslovenskávodárenskáspoločnosť,a.s.,sosídlomKomenského50,042
48Košice,IČO:36570460,právnezastúpenému:ADVOKÁTSKAKANCELÁRIAJUDr.PeterKerecman
spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

2 17C/13/2021

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 145,94 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 145,94 EUR od 26.02.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu s tým, že pri
výpočte trov konania sa bude vychádzať z hodnoty predmetu konania rovnajúcej sa prísudku, pričom
o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

20 17C/13/2021

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28.02.2022 domáhala, aby súd titulom bezdôvodného
obohatenia na strane žalovanej zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 5 747,94 EUR spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 26.02.2022 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti – pozemku parc. KN E č. XXX/
X – orná pôda o výmere 1 161 m2 zapísaného na LV č. XXXX v kat. úz. B.. Dotknutý pozemok
žalobkyne vznikol odčlenením z pôvodnej parc. KN E č. XXX - roľa o výmere 1249 m2, tak ako to
vyplýva z geometrického plánu č. XXX-XX-XXX-XX-XX, ktorý vyhotovila spoločnosť GEODEZIA a.s.
PREŠOV v máji 1993, a ktorý bol overený Katastrálnym úradom Prešov dňa 31.05.1993 pod č. XXX/

XX. Na pozemku žalobkyne sa nachádza vodohospodárska stavba - „Prešov – Sekčov, kanalizácia, I.
stavba“, ktorá je vo vlastníctve žalovanej – kanalizačný zberač. Súčasťou stavby kanalizačného zberača
– jeho jednotlivými stavebnými objektmi sú kanalizačný zberač „A“, kanalizačný zberač „G“ a drenážne
potrubie, tak ako boli vytýčené a zakreslené v situačnom pláne zo dňa 31.07.2021, ktorý vyhotovilE. F. G. – GeoPraktic. Stavbou žalovanej je žalobkyňa obmedzená v užívaní svojho pozemku, keďže
kanalizačný zberač sa, okrem iného, nachádza nad úrovňou okolitého terénu, čo má vyplývať aj z
vyjadrenia právneho predchodcu žalovanej - bývalého Štátneho podniku Východoslovenské vodárne

a kanalizácie Košice, odštepný závod Prešov, zo dňa 02.05.1994, adresovaného p. H. G. (vlastníčke
susedného pozemku vo vzdialenosti približne 100 metrov od dotknutého pozemku žalobkyne, na ktorom
sa taktiež nachádza predmetný kanalizačný zberač). Žalobkyňa uviedla, že zo spomínaného listu tiež
vyplýva, že geometrický plán z 1993 bol vyhotovený na objednávku právneho predchodcu žalobkyne
za účelom vysporiadania pozemkov, avšak k majetkovoprávnemu vysporiadaniu pozemku doposiaľ zo

strany žalovanej nedošlo. V zmysle geometrického plánu z 1993 sa kanalizačný zberač nachádza na
pôvodnej parc. KN E č. XXX - roľa o výmere 1 259 m2 (teraz ako parc. KN E č. XXX/X – pozemok
vo vlastníctve žalobkyne) v rozsahu: - diel 49 o výmere 96 m2, diel 107 o výmere 66 m2 a diel 106 o
výmere 89 m2, t.j. spolu 251 m2. Žalobkyňa ešte vo februári 2017, listom zo dňa 16.02.2017, písomne
vyzvala žalovanú na majetkovoprávne vysporiadanie predmetného pozemku, avšak žalovaná na jej
žiadosť doposiaľ nereagovala. Podľa žalobkyne žalovaná užíva jej pozemok bez právneho dôvodu

- bez toho, aby mala so žalobkyňou uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu, čím sa žalovaná na úkor
žalobkyne bezdôvodne obohacuje. Uviedla, že žalovaná v dotknutom období užívala pozemky v jej
vlastníctve, na ktorých sa nachádza kanalizačný zberač a tak vykonávala právo nájmu cudzej veci bez
platnej nájomnej zmluvy. Žalobkyňa poukázala na v tom čase neprávoplatný rozsudok Okresného súdu
Prešov č.k. 25C/21/2017-691 zo dňa 02.09.2021, v ktorom sa ako žalobkyňa v 1. rade domáhala voči

žalovanej totožného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie jej pozemku stavbou
kanalizačného zberača, avšak za iné časové obdobie ( č. 2015-2020). Žalobkyňa bola v konaní úspešná
a bola jej priznaná finančná náhrada za užívanie dotknutého pozemku, ktorú súd právne posúdil
ako bezdôvodné obohatenie. Taktiež poukázala na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn.
32C/22/2017, v ktorom sa vlastník susedného pozemku (vo vzdialenosti približne 100 m) domáhal voči

žalovanej rovnakých nárokov ako žalobkyňa v tejto veci a bol v konaní úspešný, keď mu bola priznaná
finančná náhrada za užívanie jeho pozemku, ktorú súd posúdil ako bezdôvodné obohatenie. Predmetný
rozsudok bol potvrdený aj odvolacím súdom. Ďalej poukázala na obdobné konanie vedené na tunajšom
súde pod sp. zn. 11C/87/2015 a citovala bod 27. odôvodnenia rozsudku, vydaného dňa 24.05.2017,
ktorý bol potvrdený odvolacím súdom, kde sa konštatuje, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré

predstavuje primerané a obvyklé nájomné. Napokon poukázala aj na konanie vedené na tunajšom
súde pod sp. zn. 29C/23/2017, v ktorom sa nový vlastník tých istých pozemkov ako vo veci sp. zn.
11C/87/2015 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej, totožne ako jeho právny
predchodca, avšak za iné, pokračujúce časové obdobie, pričom v tejto veci bolo žalobe vyhovené a bolo
priznané finančné plnenie posúdené ako náhrada za bezdôvodné obohatenie. Dodala, že rozsudok

bol potvrdený aj rozsudkom odvolacieho súdu. Poukázala aj na závery súdnej praxe – rozsudok NS
ČR sp. zn. 30 Cdo 1789/2000, v zmysle ktorého výška náhrady v prípade bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho v užívaní cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy sa odvodzuje od prospechu, ktorý
tento užívajúci účastník získal plnením bez právneho dôvodu. Na podporu svojich záverov taktiež
poukázala na judikatúru NS SR (uznesenie sp. zn. 5Cdo/8/2009 zo dňa 13.11.2009, uznesenie sp. zn.

4Cdo/52/2009 zo dňa 31.01.2011), NS ČR (rozsudok sp. zn. 33Odo/1405/2005 zo dňa 25.10.2006,
rozsudok sp. zn. 28Cdo/924/2011 zo d§a 08.07.2011) a zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.01.2013. Záverom žalobkyňa
špecifikovala, že uplatnený nárok má predstavovať bezdôvodné obohatenie za užívanie jej pozemku za
obdobie 2 rokov spätne odo dňa podania žaloby, t.j. od 26.02.2020 (vrátane) do 25.02.2022 (vrátane).

Výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslila vychádzajúc z všeobecnej hodnoty nájmu dotknutého
pozemku v rokoch 2020 až 2022 stanovenú znalcom E. H. A., znalcom v odbore odhadu hodnoty
nehnuteľností, súkromným znaleckým posudkom č. 24/2022 zo dňa 27.01.2022, a to vo výške 10,972
EUR/m2 pozemku ročne. Vzhľadom na skutočnosť, že sa na jej pozemku nachádza kanalizačný zberač
o výmere 251 m2, tak za obdobie dvoch rokov spätne predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu

5 507,94 EUR (251 m2 x 10,972 EUR/m2 x 2 roky). Žalobkyňa si taktiež uplatnila sumu 240 EUR
predstavujúcu polovicu nákladov na vypracovanie znaleckého posudku E. H. A. č. 24/2022 zo dňa
27.01.2022 ako výdavok vzniknutý síce v priamej súvislosti so žalobou, avšak ešte pred začatím
súdneho konania, v dôsledku čoho by nemusel byť akceptovaný ako trovy súdneho konania. Pre účely
uplatneného úroku z omeškania uviedla, že žalobu dňa 26.02..2022 zaslala aj žalovanej na vedomie

prostredníctvom jej mailovej adresy zverejnenej na jej internetovej stránke I..

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 21.03.2022, ktorým navrhla žalobu zamietnuť.
Uznala, že v záujmovom území sa nachádza kanalizačný zberač – vodohospodárska líniová stavbav jej vlastníctve. Užívanie predmetnej stavby (po zmenách) bolo povolené do užívania rozhodnutím
Obvodného úradu životného prostredia právoplatným dňa 07.10.2009. Žalovaná prevádzkovaním
dotknutej vodohospodárskej infraštruktúry vykonáva povinnosť uloženú jej zákonom. Poukázala na

§ 42 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, v zmysle
ktorého oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred
účinnosťou tohto zákona ostávajú nedotknuté. Zákonné vecné bremeno podľa žalovanej v tomto
prípade nevzniklo spätne ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o povolení stavby do užívania, ale vzniklo
účinnosťou zák. č. 199/1995 Z.z., t.j. 01.10.1995. Podľa § 37a ods. 1 zák. č. 138/1973 Zb. o vodách

(zavedeného jeho novelizáciou vykonanou zákonom č. 199/1995 Z.z.) vodovodné a kanalizačné
rady, ktoré sú vodohospodárskymi líniovými stavbami a ich výstavba je vo verejnom záujme, možno
zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenia na
vodohospodárske dielo podľa ustanovenia § 9. Následne podľa § 37a ods. 3 zák. č. 138/1973 Zb.
povinnosti vlastníka podľa odseku 1 sú vecným bremenom podľa osobitných predpisov (§ 151n
Občianskeho zákonníka). Vlastnícke právo k parcelám je obmedzené vo verejnom záujme a verejné

vodovody a verejné kanalizácie sú vodnými stavbami podľa osobitného predpisu – zák. č. 442/2002 Z.z.,
ktorý predstavuje špeciálnu právnu normu vo vzťahu k Občianskemu zákonníku a upravuje postavenie
správcu a vlastníka verejného vodovodu a verejnej kanalizácie a ich oprávnenia vo verejnom záujme vo
vzťahu k vlastníkom nehnuteľnosti, v súvislosti s výstavbou a údržbou verejného vodovodu a verejnej
kanalizácie. Postavenie vlastníka a správcu týchto zariadení je nadradené postaveniu vlastníka

pozemku, na ktorom sa tieto zariadenia nachádzajú, lebo tu dochádza ku stretu verejného záujmu
so záujmom súkromným, pričom verejný záujem prevažuje. Zákon č. 442/2002 Z.z. priamo upravuje
aj postupy pre uplatnenie práv na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností,
pričom vlastník dotknutej nehnuteľnosti sa môže domáhať u vlastníka a užívateľa verejného vodovodu
a verejnej kanalizácie uvedenia dotknutého pozemku do pôvodného stavu alebo finančnej náhrady, ak

to nie je možné a tiež náhrady za nútené obmedzenie v jeho užívaní. Nárok si pritom musí uplatniť
v lehote uvedenej v uvedenom zákone. V prípadoch, keď dôvod obmedzenia vznikol pred dňom
účinnosti zák. č. 442/2002 Z.z. začala táto lehota plynúť dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
V prípade nečinnosti vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie sa môže opäť obrátiť
v stanovenej lehote na súd. S poukazom na uvedené žalovaná trvala na tom, že žalobkyni nevznikol

nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného, pretože žalovaná
neužíva pozemky žalobkyne bez právneho titulu, ale z titulu núteného obmedzenia v dôsledku výkonu
oprávnení prevádzkovateľa vodných stavieb vo verejnom záujme. Žalobkyňa si mohla uplatniť náhradu
za nútené obmedzenie užívacieho práva k pozemkom, ale tak neurobila v prekluzívnej, ani premlčacej
dobe, preto jej nárok zanikol. K svojmu vyjadreniu pripojila rozsudky Okresného súdu Košice sp. zn.

18C/13/2010 a sp. zn. 19C/24/2019 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/138/2018.

4. Žalobkyňa vo svojej replike zo dňa 25.04.2022 zotrvala na podanej žalobe a nesúhlasila
s argumentáciou žalovanej. Mala za to, že žalovaná sa na jej úkor bezdôvodne obohacuje, pretože
žalovaná nedisponuje vecným bremenom. Zákon č. 199/1995 Z.z. nemá žiadne prechodné ustanovenia

a vznik vecného bremena ako práva na zriaďovanie a prevádzkovanie vodovodných a kanalizačných
radov na cudzích nehnuteľnostiach konštruuje ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
vodohospodárskeho orgánu na zriadenie vodohospodárskeho diela. V zmysle úvahy žalovanej by
vecné bremeno vzniklo zo zákona k dátumu mnoho rokov predchádzajúcemu účinnosti zákona č.
199/1995 Z.z., čo vykazuje znaky neprípustnej pravej retroaktivity, pretože kanalizačný zberač bol

povolený v roku 1976 a kolaudovaný v roku 1984. Poukázala pritom na predložené rozhodnutia
ONV v Prešove, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. Pôd. 5052/1975
z 22.03.1976 a kolaudačné rozhodnutie Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach,
odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 178/1984-Vu z 08.03.1984. Popierala,
že by stavba žalovanej bola povolená do užívania rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia

právoplatným dňa 07.10.2009. Mala za to, že ak zákon č. 199/1995 Z.z. neobsahoval prechodné
ustanovenia a vznik vecných bremien spájal s právoplatnosťou rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu
na zriadenie vodohospodárskeho diela, nie je možné dospieť k inému záveru ako takému, že predmetná
úprava sledovala vznik tohto práva k časovému obdobiu nepredchádzajúcemu jeho účinnosť. Právne
normy nepôsobia spätne a výkladom § 37a zák. č. 138/1973 Zb. nemožno dospieť k záveru o vzniku

vecných bremien k stavbám, ktoré boli realizované pred účinnosťou dotknutého ustanovenia. Poukázala
skutočnosť, že ku stavbe kanalizačného zberača G existuje pomerne rozsiahla judikatúra, ktorá je
okrem iného dôsledkom toho, že žalovaná doposiaľ nevysporiadala vlastnícke práva k pozemkom,
ktoré neoprávnene zabrala dotknutou stavbou. Keďže žalobkyňa a ani jej právni predchodcovia nikdynedali súhlas s výstavbou dotknutej stavby, je predmetná stavba postavená v rozpore so zákonom.
Ani zo zákona č. 138/1973 Zb. ani zo zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) nevyplývalo právo
stavebníka vodohospodárskej stavby stavať tieto stavby na cudzích pozemkoch bez súhlasu vlastníkov

dotknutých pozemkov a v danom prípade takýto súhlas nikdy nebol zo strany žalobkyne ani jej právnych
predchodcov daný. V súvislosti s argumentáciou žalovanej (o vzniku vecného bremena) žalobkyňa
poukázala na súdne rozhodnutia, v ktorých bola táto odmietnutá, osobitne na rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 9Co/129/2017 zo dňa 06.03.2018, v ktorom sa odvolací súd vyčerpávajúcim
spôsobom vysporiadal s možnosťou vzniku vecného bremena podľa § 37a zák. č. 138/1973 Zb.

a tiež podľa § 20 (4) zák. č. 442/2002 Z.z. a ustálil, že vecné bremeno v zmysle dotknutej zákonnej
formulácie vzniká len k tým vodohospodárskym stavbám, ktoré budú zriadené po účinnosti zákona,
pričom takéto právne posúdenie predstavuje jedinú ústavne súladnú interpretáciu, a to aj s poukazom
na princípy právneho štátu a neprípustnosť retroaktívneho výkladu právnych noriem. Žalobkyňa okrem
toho poukázala aj na dôvodovú správu, z ktorej vyplýva úmysel zákonodarcu prijať právnu úpravu
zabezpečujúcu zjednodušenie, najmä zrýchlenie postupu pri výstavbe vodohospodárskych líniových

stavieb. Na základe uvedeného mala za to, že cieľom právnej úpravy nebola náprava pochybení pri
výstavbe vodohospodárskych stavieb za predchádzajúce obdobie (do minulosti). Uzavrela, že žalovaná
nemá užívací titul k pozemku žalobkyne, pretože právo žalovanej zriadiť stavbu na cudzom pozemku má
svoj význam v konaniach podľa stavebných predpisov, kedy žalovaná nemusí preukazovať vlastnícke
alebo iné právo k nehnuteľnosti, avšak právo zriadiť stavbu na cudzej nehnuteľnosti v sebe nezahŕňa

právo užívať cudziu nehnuteľnosť, navyše bezplatne, a súčasne práve prevádzkovať stavbu na cudzej
nehnuteľnosti, inak povedané, právo udržiavať stavbu v chode, v činnosti, nezahŕňa v sebe právo
užívať cudziu nehnuteľnosť, obsahom je iba povinnosť povinného z vecného bremena strpieť prípadné
udržiavacie či opravné práce na stavbe. Záverom žalobkyňa poukázala na nepoužiteľnosť rozhodnutí
Okresného súdu Košice I sp. zn. 18C/13/2010 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/138/2018

pre rozdielnosť skutkových okolností (v prejednávanej veci ide o kanalizačný rad a žalovaný sa
domáha aplikácie § 37a zák. č. 138/1973 Zb., kým v dotknutých veciach šlo o areál úpravovne vody
a súdy sa nezaoberali a neaplikovali § 37a zák. č. 138/1973 Zb., lebo sa na vec nevzťahoval, nešlo
o vodohospodársku líniovú stavbu). Rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 19C/24/2019 nie
je právoplatné, vedie sa odvolacie konanie pred Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 2Co/79/2022.

Rozsudok v totožnej veci, časovo predchádzajúcej riešenej veci, ktoré bolo vedené na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 25C/21/2017 (v čase podania vyjadrenia) bolo predmetom prieskumu v odvolacom
konaní na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2Co/4/2022.

5. Žalovaná nevyužila možnosť dupliky. Následne však ale ešte pred vytýčením prvého pojednávania

doručila súdu vyjadrenie zo dňa 23.12.2022. Zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii,
predovšetkým na tvrdení, že vzťah vlastníka pozemku a líniovej stavby nachádzajúcej sa pod
jeho povrchom je vyporiadaný existenciou zákonného vecného bremena, ktorému zodpovedá právo
žalovanej na uloženie a prevádzkovanie kanalizačného zberača a povinnosť žalobkyne jeho uloženie
a prevádzku strpieť. Zotrvala na názore, že žalobkyni patrí za obmedzenie užívania jej pozemku

náhrada, pričom jej výšku a dôvodnosť za konkrétne obdobie je potrebné posudzovať v zmysle zák.
č. 442/2002 Z.z. Čo sa týka skutkovej stránky veci zopakovala a doplnila, že nepovažuje za sporné,
že pod povrchom pozemku vo vlastníctve žalobkyne sa nachádza časť líniovej stavby vo vlastníctve
žalovanej, a to časť kanalizačného zberača G tvoriaceho súčasť stavby „Prešov-Sekčov, kanalizácia, I.
etapa“, ktorej stavba bola právoplatne povolená rozhodnutím o povolení zriadenia vodohospodárskeho

diela č. Pôd. 5052/1975 z 22.03.1976 býv. ONV Prešov a právoplatne kolaudovaná rozhodnutím č.
178/1984-Na z 08.03.1984 býv. Východoslovenským krajským národným výborom. Žalovaná ďalej
nepovažovala za sporné ani to, že podzemný kanalizačný zberač tvorí monolitická obdĺžniková stoka
so zaobleným dnom vybudovaná z prefabrikovaných dielcov o rozmeroch 250 x 205 x 153 cm
so stropnou prefabrikovanou doskou ako to podrobnejšie vyplýva z kolaudačného rozhodnutia. Za

nespornú taktiež považoval skutočnosť, že „Geometrický plán na majetkovo právne vysporiadanie“
č. XXX-XX-XX-XX-XX vyhotovený Geodézia Prešov, a.s. v máji 1993 objednala žalovaná, avšak
jeho účelom bolo vytvorenie pozemku, ktorý mala žalovaná záujem nadobudnúť, a teda jeho účelom
nebolo vymedzenie plochy obmedzenia žalobkyne v užívaní jej pozemku. Ostatné skutkové tvrdenia
žalobkyne považovala za sporné. Predovšetkým považovala za sporné: 1. výmeru časti pozemku, za

ktorú žalobkyňa požaduje náhradu, 2. výšku žalobkyňou požadovanej náhrady a 3. tvrdenie žalobkyne,
podľa ktorého umiestnenie kanalizačného zberača znemožňuje akékoľvek využitie pozemkov, pretože
je kanalizačný zberač umiestnený nad povrchom pozemkov, v dôsledku čoho mala žalobkyňa za to,
že žalovaná jej pozemok užíva, resp. že ho nemôže užívať žalobkyňa, pretože je z užívania úplneobmedzená, resp. vylúčená. Žalovaná mala za to, že žalobkyni môže patriť plnenie iba za 126 m2, a to
vo výške maximálne 0,05 EUR/m2/ročne vo vzťahu k výmere 63 m2 (spolu 3,15 EUR/rok) a vo výške
0,31 EUR/m2/rok vo vzťahu k výmere 63 m2 (spolu 19,53 EUR/rok), t.j. za žalované obdobie dvoch

rokov spolu v maximálnej výške 45,36 EUR. Poukázala na súkromný znalecký posudok Ústavu súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity číslo 65/2021 z 15.06.2021, ktorý bol podaný podľa stavu k 15.06.2021,
a teda podľa stavu v období, za ktoré sa žalobkyňa domáha plnenia. Rovnako tak ohliadka bola znalcom
vykonaná v rozhodnom čase. Žalovaná poukázala na to, že v čase ohliadky boli pozemky žalobkyne
reálne využívané na poľnohospodárske účely okrem miest, kde sú na povrch vyústené betónovej šachty,

kanalizačný zberač sa nachádza pod povrchom pozemku, ktorý rovinatý. Geometrický plán č. 181/2020
vyhotovený GEOTEAM MZ, s.r.o. v októbri 2020, ktorý je súčasťou uvedeného znaleckého posudku,
určuje rozsah obmedzenia využívania pozemkov v dôsledku existencie kanalizačného zberača a jeho
ochranného pásma vo vzťahu k pozemku žalobkyne - diely č. 1 a č. 2 vo výmere 63 m2 a 63 m2, teda
spolu 126 m2. Ďalšie listiny, ktoré sú obsahom znaleckého posudku (časti územného plánu Mesta
Prešov, územnoplánovacia informácia Mesta Prešov, stanovisko Slovenského vodohospodárskeho

podniku, š.p.) preukazujú, aké regulatívy územného plánu sa vzťahujú na predmetné pozemky –
predovšetkým, že sa jedná o záplavové územie, v ktorom je zákaz zriaďovania stavieb. Žalovaná
mala a to, že s poukazom na uvedené je potrebné posudzovať otázku, či príčinou obmedzenia
vlastníckeho práva žalobkyne je práve kanalizačný zberať žalovanej, resp. do akej miery, ako aj
výšku uplatneného nároku žalobkyne. Poukázala na skutočnosť, že pri vypracovaní dotknutého

znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity bola použitá kombinovaná metóda,
teda metóda polohovej diferenciácie a súčasne metóda porovnávacia, pretože kombinovaná metóda
poskytuje spoľahlivejšie závery, než využitie iba jedinej metódy. Poukázala na to, že znalecký posudok
bol vypracovaný v súvislosti s predchádzajúcim konaním vedeným na tunajšom súde pod sp. zn.
25C/21/2017, avšak netýkal sa obdobia žalovaného v konaní sp. zn. 25C/21/2017. Naproti tomu

poukázala na to, že znalecký posudok Ing. Milana Vinklera mal za cieľ iba určiť všeobecnú hodnotu
nájmu časti pozemku žalobkyne spolu vo výmere 438m2 k 27.01.2022, pričom znalec použil výlučne
porovnávaciu metódu, pri ktorej navyše vychádzal výlučne z troch nájomných zmlúv predložených
žalobkyňou, a to prenajímateľov COMPRO, s.r.o., E. D. J. a jeho spoločností BENC, s.r.o., PONECO,
s.r.o., CORS, s.r.o. a E. D. K., uzatvorených v rokoch 2009 a 2012, v prípade dvoch z nich dokonca

iba na dobu dvoch mesiacov. Navyše poukázala na skutočnosť, že porovnávané nájomné zmluvy sa
netýkali pozemkov so v zásade rovnakými parametrami, ale sa týkali zastavaných plôch a nádvorí a ich
účelom bol nájom pre podnikateľskú činnosť nájomcu spojenú s výstavbou diaľničného privádzača.
Dotknutému znaleckému posudku tiež vytýkala, že nie je odôvodnené použitie výlučne porovnávacej
metódy a posudok sa vzťahuje iba ku dňu vypracovania posudku 27.01.2022. Preto mala za to,

že žalobkyňou predložený znalecký posudok neobstojí, je nepresvedčivý, založený na nesprávnych
postupoch (nevyužitie kombinovanej metódy), účelovo zvolených porovnávaných pozemkoch a nijako
nezohľadňuje skutkové okolnosti prejednávanej veci, teda charakteristiku a umiestnenie pozemkov
žalobkyne, ani ďalšie s tým súvisiace okolnosti, ktoré boli považované za významné znaleckým
ústavomprivypracúvaníjehoznaleckéhoposudku(územnoplánovaciadokumentácia,záplavovépásmo

atď.). Bez ohľadu na to, či vzťah medzi stranami je alebo nie je vyporiadaný zákonným vecným
bremenom, podstatou nároku žalobkyne na zaplatenie náhrady vyjadrujúcej v peniazoch rozsah
obmedzenia jej vlastníckeho práva umiestnením vodohospodárske líniovej stavby prechádzajúcej pod
jej pozemkom. Žalovaná mala ďalej za to, že s ohľadom na charakter stavby, ktorá sa nachádza
pod povrchom pozemku, žalobkyňa nie je úplne vylúčená z užívania pozemku, hoci pripustila, že

sú tu určité obmedzenia súvisiace s ochranným pásmom, a to v zmysle § 19 zák. č. 442/2002 Z.z.
Obmedzenie výkonu vlastníckeho práva pritom podľa žalovanej v danom prípade zahŕňa predovšetkým
zákaz vykonávať zemné práce, umiestňovať stavby, vykonávať terénne úpravy, umiestňovať skládky
a podobne, čo obsahovo korešponduje s obmedzeniami vlastníckeho práva vlastníka pozemku právami
k cudzím veciam, teda vecnému bremenu zodpovedajúcemu právu umiestnenia podzemného vedenia,

prístupu k nemu a obmedzeniam stanoveným pre jeho ochranné pásmo. Mala za to, že výška náhrady
za takéto obmedzenie vlastníckeho práva sa má odvíjať od povahy a rozsahu obmedzenia bez ohľadu
na právne posúdenie, či vzniklo vecné bremeno alebo či má byť právo vlastníka posúdené ako právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa žalovanej povahe a rozsahu obmedzenia vlastníckeho
právažalobkynekdanémupozemkuzodpovedáurčenievýškyplneniaakovšeobecnejhodnotyvecného

bremena s uvedeným obsahom a na druhej strane mu vôbec nezodpovedá jej určenie stanovením
všeobecnej hodnoty nájmu, a to najmä z dôvodu, že ide iba o čiastočné obmedzenie vlastníckeho
práva. Mala za to že nájomné vyjadruje odplatu za plné užívanie veci. Podzemná stavba však úplne
neznemožňuje užívanie povrchu pozemku, preto všeobecná hodnota nájmu nevyjadruje v takomtoprípade ekonomickú ujmu vlastníka pozemku. Žalovaná mala napokon za to, že predmetná otázka je
otázkou odbornou, ktorej riešenie patrí znalcovi, ktorý na základe zistených skutkových okolností veci
a s potrebným odôvodnením určí spôsob postupu pri vypracovaní znaleckého posudku. Žalovaná preto

objednala vypracovanie znaleckého posudku znalca Ing. Františka Hežela, ktorého úlohou je určiť výšku
všeobecnej hodnoty ročnej odplaty za obmedzenie vlastníckeho práva uložením kanalizačného zberača
vodohospodárskej stavby „Prešov – Sekčov, kanalizácia, I. stavba“ na pozemku KNE č. XXX/X - orná
pôda o výmere 1161 m2 zap. na LV č. XXXX k.ú. B. v období od 26.02.2020 do 25.02.2022 za 1
m2. Zároveň navrhla vypočuť k rovnakej otázke aj znalca Ing. Vyparinu ako osobu oprávnenú podať

vysvetlenie k znaleckým záverom znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
č. 65/2021 z 15.06.2021.
Čo sa týka právnej stránky veci, žalovaná mala za to, že rozhodovacia prax tunajšieho odvolacieho
súdu je zásadne odlišná od rozhodovacej praxe ostatných krajských súdov, ktorá sa žalovanej javila
argumentačne presvedčivejšia, ako aj od právneho názoru vysloveného v stabilnej rozhodovacej praxi
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k základným vecným bremenám, ich povahe a s

tým súvisiacej otázky náhrad za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku potvrdenej aj
rozhodovacoupraxouÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky.Malazato,žekzriadeniuaprevádzkovaniu
predmetného kanalizačného zberača nedochádza bez právneho dôvodu a tento bol zriadený vo
verejnom záujme, pričom právne vzťahy sú riešené osobitnou právnou úpravou vznikom zákonného
vecného bremena, ktoré vylučuje vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Zastávala

názor, že vecné bremeno podľa § 37a ods. 1 zák. č. 138/1973 Zb. vzniklo dňom 01.10.1995 a
dosiaľ existuje. Poukázala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa vecných bremien,
v zmysle ktorej zákonné vecné bremeno k pozemku v prípade, ak bola stavba na pozemku zriadená
pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona, vzniká účinnosťou zákona a za jeho zriadenie patrí
povinnému jednorazová náhrada, právo na ktorú sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá

začína plynúť dňom vzniku zákonného vecného bremena, t.j. dňom nadobudnutia účinnosti zákona.
Poukázala konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/2014 z 24.03.2015. Žalovaná
komparovala dotknuté vecné bremeno so zákonným vecným bremenom podľa § 23 ods. 5 zák. č.
182/1993 Z.z. a poukazovala na závery najvyššieho súdu ohľadom zákonného vecného bremena
podľa § 23 odseku 5 zák. č. 182/1993 Z.z., okrem iného aj o jednorazovej povahe náhrady za

jeho zriadenie, ako aj o premlčaní tejto náhrady a plynutí premlčacej doby. Vychádzajúc z rozhodnutí
najvyššieho súdu dôvodila, že závery najvyššieho súdu sú použiteľné aj na ďalšie zákonné vecné
bremená s obdobnou charakteristikou a obsahom, pričom ako príklad uviedla zákonné vecné bremená
podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. Spomenula aj ústavnoprávnu udržateľnosť uvedených záverov
aprobovanú Ústavným súdom SR napr. v rozhodnutiach sp. zn. I. ÚS 474/2013, IV. ÚS 227/2012,

I. ÚS 1/2012, II. ÚS 506/2011, II. ÚS 323/2017. Uzavrela, že opačný názor, podľa ktorého zákonné
vecné bremeno k pozemku v prospech vlastníka stavby nevzniká účinnosťou zákona v prípade, ak bola
stavba zriadená na pozemku pred dňom jeho účinnosti, už bol súdnou praxou vo vzťahu k zákonným
vec bremenám odmietnutý a ustálená je aj otázka jednorazovej povahy náhrady, ktorá sa premlčuje
vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe plynúcej od účinnosti zákona, ktorým bolo zákonné vecné

bremeno zriadené. Aplikovateľnosť záverov najvyššieho súdu k zákonným vecným bremenám aj na
daný prípad odvodzovala od jednotiacich znakov týchto zákonných vecných bremien. S poukazom
na § 9 ods. 1, § 37a a § 38 ods. 1 písm. c) zák. č. 138/1973 Zb., ako aj na § 42 ods. 6 zák.
č. 442/2002 Z.z. mala za to, že jednotiace kritéria, na ktoré poukazuje najvyšší súd sú naplnené aj
v prípade dotknutého zákonného vecného bremena, pretože zákonné vecné bremeno podľa § 37a

zák. č. 138/1973 Zb. predstavuje obmedzenie vlastníckeho práva založené verejnoprávnymi normami
kogentného charakteru, dôvodom jeho vzniku je stavba vo verejnom záujme, okruh oprávnených
subjektov je vymedzený druhovo, vecné bremeno sa nezapisuje do katastra nehnuteľností a jeho
pretrvanie v rozhodnom období je výslovne zakotvené v § 42 ods. 6 zák. č. 442/2002 Z.z. Aplikáciu
§ 37a ods. 1 zák. č. 138/1973 Zb. na všetky vodohospodárske stavby existujúce ku dňu 01.10.1995

odvodzovala aj od samotného znenia právnej úpravy, ktorá vyslovene povoľuje prevádzkovanie
vodohospodárskychdiennacudzíchnehnuteľnostiach.Súhlasilazozákazomspätnejretroaktivity,avšak
poukazovalanato,ževdanomprípadenejdeopravúretroaktivitu,keďžepredmetomsporusúnárokyza
obdobie od 26.02.2020 do 25.02.2022. Do pozornosti dala aj uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/173/2018
z 27.05.2020, kde sa súd zaoberal zákonným vecným bremenom v prípade stavby zriadenej pred

01.10.1995. Žalovaná záverom taktiež uviedla, že si je vedomá, že v predchádzajúcom spore (sp. zn.
25C/21/2017) nebola jej argumentácia akceptovaná, avšak namietala, že odvolací súd sa nevyporiadal
s jej argumentáciou presvedčivo. Poukázala aj na zmenu právnej úpravy – novelu zák. č. 442/2002 Z.z. v
§ 19 a 20 tohto zákona s účinnosťou od 01.01.2022. Žalovaná napokon vzniesla aj námietku premlčaniauplatneného nároku. Dodala tiež, že zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia Krajského súdu v Prešove z 10.01.2013 sa vzťahovalo na pozemky zastavané na povrchu
pozemnou komunikáciou a žiadne z rozhodnutí najvyšších súdov, na ktoré žalobkyňa odkazovala,

neriešilo obmedzenie pozemku v dôsledku podzemnej líniovej stavby. Naopak poukázala na viaceré
rozhodnutia súdov (okresných, či krajských), v ktorých súdy dospeli k nevyhnutnosti zamietnutia
obdobných žalôb. Tieto rozhodnutia zvýrazňujú riešenie vzťahu vlastníka pozemku a stavby žalovanej
existujúcimzákonnýmvecnýmbremenom,akoajnevyhnutnosťuprednostneniaaplikácieúpravyzákona
o verejných vodovodoch a kanalizáciách pred úpravou bezdôvodného obohatenia v občianskom

zákonníku na základe zásady špeciality, ktorá vylučuje priznanie iného nároku než náhrady za zákonné
vecné bremeno. Prípadné opakujúce sa plnenie, ktoré by donekonečna vznikalo každému ďalšiemu
vlastníkovi zaťaženého pozemku, by podľa žalovanej odporovalo zásade spravodlivého usporiadania
vzťahov medzi stranami sporu. Žalovaná tak navrhla vykonať dokazovanie okrem predloženého
znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity č. 65/2021 z 15.06.2021, vrátane
listín tvoriacich jeho súčasť, aj výsluchom znalca E. A., vykonaním obhliadky na mieste samom,

znaleckým posudkom E. L. a tiež jeho výsluchom.

6. Súd nariadil termín pojednávania na deň 21.03.2023.

7. Podaním zo dňa 06.03.2023 žalovaná predložila súdu súkromný znalecký posudok č. 11/2023

vypracovaný E. G. L. dňa 27.02.2023. Súčasne navrhla výsluch znalcov E. L., E. A. i E. A. z dôvodu, že
závery znaleckých posudkov E. L. ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline sú v podstatnom rozpore so závermi
znaleckého posudku E. A..

8. Žalobkyňa podaním zo dňa 15.03.2023 reagovala na vyjadrenie žalovanej zo dňa 23.12.2022.

Predovšetkým navrhovala, aby súd aplikoval sudcovskú koncentráciu konania s poukazom na § 153
Civilného sporového poriadku, nakoľko mala za to, že žalovaná neuplatnila prostriedky procesnej obrany
včas a nekonala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Mala za to, že nevyužila
možnosť dupliky a všetky tvrdenia a dôkazné prostriedky mohla namietať a predložiť súdu skôr. Preto
navrhovala, aby súd na vyjadrenie žalovanej neprihliadal. V tejto súvislosti poukázala na neprávoplatný

rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 9C/14/2022 z 26.01.2023, v ktorom súd neprihliadol na oneskorené
vyjadrenie žalovaného obsahovo v zásade totožné ako v prejednávanej veci. Poukázala aj na to, že
znalecký posudok ÚSI Žilinskej univerzity je datovaný ku dňu 15.06.2021, teda z obdobia ešte pred
podaním žaloby, preto žalovaná všetky svoje tvrdenia založené na uvedenom posudku mohla predložiť
už vo vyjadrení k žalobe. Uvedené sa týka rovnako aj prípadnej výmery zabratia pozemku podľa

geometrického plánu č. 181/2020 spoločnosti GEOTEAM M.Z. s.r.o. zo dňa 12.10.2020. K veci samej
uviedla, že čo sa týka výmery založenej na záveroch geometrického plánu č. 181/2020, poukázala na
ňou predložený situačný plán zo dňa 31.07.2021 E. G., ktorý na podklade údajov z katastrálnej mapy
okrem iného porovnáva aj zaberanie pozemku žalobkyne kanalizačnými zberačmi v zmysle GP č. XXX/
XXXX so stavom zaberania pozemku kanalizačnými zberačmi a drenážnym potrubím podľa zamerania

E. G. dňa 30.01.2020 a s vonkajšími hranicami záberu pozemkov žalobkyne zameranými geometrickým
plánom č. XXX-XX-XXX-XX-XX z mája 1993 spoločnosti GEODÉZIA a.s. Prešov. Dala do pozornosti, že
zo situačného plánu vyplýva, že kanalizačný zberač A sa nachádza bližšie toku rieky Torysa, vyčnieva
nad úroveň okolitého terénu, nakoľko je na ňom násyp zakrývajúci predmetný kanalizačný zberač,
ktorý zabraňuje jeho zamŕzaniu. Žalobkyňa nemohla a nemôže ovplyvniť výšku uvedeného násypu.

Podľa situačného plánu prechádza kanalizačný zberač A spoločne s jeho ochranným pásmom cez
pozemok žalobkyne v diele č. 7 o výmere 66 m2. Na rozdiel od uvedeného GP č. XXX/XXXX uvádza,
že kanalizačný zberač A s jeho ochranným pásmom prechádza cez pozemok žalobkyne v diele č. 1
o výmere 63 m2. Rozdiel medzi uvedenými mierami je spôsobený tým, že GP č. XXX/XXXX neuvažoval
pri stanovení hodnoty ochranného pásma s konštrukčnou hrúbkou stien betónových prefabrikátov

použitých na výstavbu zberača, keď situačný plán uvažuje s 20 cm hrúbkou steny zberača. Ďalej má
zo situačného plánu vyplývať, že kanalizačný zberač G spoločne s drenážnym potrubím sa nachádza
ďalej od toku rieky Torysa, nevyčnieva nad úroveň okolitého terénu a podľa situačného plánu prechádza
spoločne s drenážnym potrubím s prislúchajúcimi ochrannými pásmami cez pozemok žalobkyne v diele
č. 9 o výmere 88 m2. GP č. XXX/XXXX, ktorý nepočítal s drenážnym potrubím, zameral jeho záber na

pozemku žalobkyne o výmere 63 m2 v diele č. 2. V zmysle situačného plánu sa javí kanalizačný zberač
G zameraný v GP č. 181/2020 nesprávne, keď jeho stredová os sa nachádza v mieste, kde sa podľa
situačného plánu nachádza drenážne potrubie.GP č. XXX/XXXX opätovne neuvažoval s konštrukčnou
hrúbkou stien betónových prefabrikátov. V zmysle situačného plánu boli zamerané aj nasledujúce diely:- diel č. 6 o výmere 54 m2 – pri porovnaní vonkajších hraníc záberu podľa pôvodného GP z roku 1993
s meraniami E. G. žalobkyňa konštatovala v zásade ich totožnosť iba s výnimkou dotknutého dielu č. 6,
ktorý GP z roku 1993 nezameral. Uvedený diel predstavuje zbytkovú časť pozemku žalobkyne, ktorá je

neprístupná v dôsledku vyčnievania kanalizačného zberača A nad úroveň terénu a zarasteniu krovinami,
čím je v konečnom dôsledku nevyužiteľná. Preto konštatovala užívanie pozemku zo strany žalovanej
bez právneho titulu. Žalobkyňa sa však bezdôvodného obohatenia za daný diel nedomáhala;
- diel č. 8 o výmere 101 m2 - medzipriestor medzi jednotlivými kanalizačnými zberačmi a ich ochrannými
pásmami, ktorá je v konečnom dôsledku nevyužiteľná – uvedený medzipriestor by nevznikol, ak by boli

zberače realizované vo svojej tesnej blízkosti;
- diel č. 10 o výmere 26 m2 – obslužná komunikácia – nespevnená cesta o šírke 3 m, ktorou je
zabezpečený prístup ku kanalizačným zberačom a drenážnemu potrubiu vo vlastníctve žalovanej,
pričom uvedený pozemok nemôže žalobkyňa užívať práve z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia
prístupu k stavbám žalovanej, s ktorým zjavne počítal aj GP z roku 1993.
Žalobkyňa tak zhrnula, že vychádzajúc zo situačného plánu je rozsah užívania pozemku žalobkyne

žalovanou možné určiť sčítaním výmery dielov č. 7 až 10, čo predstavuje úhrnne 281 m2. Mala preto za
to, že ňou uplatnený nárok je v zásade uplatnený správne, dokonca je poddimenzovaný v jej neprospech
o 30 m2. Z GP č. XXX/XXXX nemožno vychádzať, pretože nesprávne zameral stavbu kanalizačného
zberača G, úplne opomenul zamerať drenážne potrubie DN 600 a jeho ochranné pásmo, nevzal do
úvahy konštrukčnú hrúbku stien betónových prefabrikátov kanalizačných zberačov a tvorí len prílohu

znaleckého posudku.
Čo sa týka námietok voči znaleckému posudku E. A., mala za to, že tieto námietky mohla žalovaná
uvádzať už vo vyjadrení k žalobe. Ak žalovaná namieta metódu použitú pri stanovení všeobecnej
hodnoty nájmu pozemku, žalobkyňa poukazovala na to, že voľba výberu metódy oceňovania je
vecou znalca a zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že znalec musí použiť tú-ktorú metódu

ohodnocovania. Porovnávané neboli kvalitatívne odlišné pozemky, pretože sa porovnávali nájmy
stavebných pozemkov, ktorý charakter má aj dotknutý pozemok žalobkyne, pretože je na ňom stavba
– kanalizačný zberač a porovnávali sa podnikateľské nájmy, nakoľko žalovaná využíva na svoju
podnikateľskú činnosť. Sám znalec považoval zmluvy predložené žalobkyňou k znaleckému skúmaniu
za vhodné na vypracovanie znaleckého posudku. Poukázala aj na v predchádzajúcich konaniach

predložené znalecké závery o všeobecnej hodnote nájmu za pozemky v k.ú. B. v rokoch 2015, 2016
a 2017 na úrovni 9,06 až 9,10 EUR/m2/rok a prirodzené stúpanie tejto hodnoty v priebehu rokov. Za
nemysliteľné považovala závery znaleckého posudku ÚSI Žilinskej univerzity o všeobecnej hodnote
pozemku žalobkyne vo výške 15,30 EUR/m2, resp. 29,83 EUR/m2 a nemôže podľa nej obstáť rozdiel
v hodnotách tej istej parcely v dvoch dieloch vzdialených 18 metrov v skokovom rozdiele o takmer 100 %

hodnoty. V súvislosti s hodnotou pozemku žalobkyne žalobkyňa predložila súdu desať kúpnych zmlúv na
pozemky, ktoré nadobúdala do vlastníctva SR – Slovenská správa ciest za účelom výstavby neďalekej
cesty I. triedy č. 68A v časti od Škultétyho ulice po odbočku pri ZVL a k následnému napojeniu cesty
na okružnú križovatku na M., ktorá cesta sa nachádza v bezprostrednej blízkosti pozemku žalobkyne
a uzavrela, že vychádzajúc z týchto zmlúv sa priemerná všeobecná hodnota pozemkov v období rokov

2009 až 2011 pohybovala na úrovni viac ako 90 EUR/m2. Mala za to, že vzhľadom na uvedené závery
ÚSI Žilinskej univerzity nekorešpondujú s reálnou trhovou hodnotou pozemkov žalobcov, a preto na
uvedený znalecký posudok nemožno prihliadať.
Napokon čo sa týka nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, uviedla, že je presvedčená, že jej
patrí nárok vo výške všeobecnej hodnoty nájmu predmetného pozemku, a to s poukazom na rozhodnutia

z predchádzajúceho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 25C/21/2017 a na Krajskom
súde v Prešove pod sp. zn. 2Co/4/2022, v ktorých bola žalobkyňa úspešná. S odkazom na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 1Cdo/44/2010 (R40/2013) majú podľa žalobkyne uvedené rozhodnutia prejudiciálny
účinok. Okrem citácie uvedeného rozhodnutia tunajšieho súdu odkázala aj na iné rozhodnutia súdov,
v ktorých bola argumentácia žalovanej odmietnutá, pričom osobitne poukázala na rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 9Co/129/2017 zo dňa 06.03.2018, v ktorom sa odvolací súd vyčerpávajúcim
spôsobom vysporiadal práve s možnosťou vzniku vecného bremena podľa § 37a zákona č. 138/1973
Zb. a tiež podľa § 20 (č) zák. č. 442/2002 Z.z.

9. Žalovaná ešte písomne reagovala aj po prvom pojednávaní podaním zo dňa 30.08.2023, kde

poukázala na rozsudok Okresného súdu Košice sp. zn. 19C/24/2019 zo dňa 09.09.2021 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/79/2022 zo dňa 27.04.2023, ktoré
zároveň priložila v prílohe aj doložkami právoplatnosti. Uvedené rozsudky akceptovali argumentáciužalovanej o aplikácii § 37a ods. 1 zák. č. 138/1978 Zb. na obdobný prípad v prípade vodohosodárskeho
diela skolaudovaného pred 01.10.1995.

10. Na pojednávaniach dňa 21.04.2023, 16.06.2023 a 20.10.2023, ako aj obhliadke na mieste samom
dňa 12.09.2023 strany sporu zotrvali na svojej argumentácii.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (na čl. 6 rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 2Co/4/2019 – 201 zo dňa 22. januára 2020, na čl. 9 rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

7Co/55/2019 zo dňa 30.09.2019, na čl. 12 rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/129/2017
zo dňa 06.03.2018, na čl. 19 rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 25C/21/2017 - 691 zo dňa
02.09.2021, na čl. 25 rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/23/2017 - 181 zo dňa 29.10.2018,
na čl. 29 rozsudok Okresného súdu Prešov vo veci č.k. 32C/22/2017 - 154 zo dňa 01.10.2018,
na čl. 34 geometrický plán overený pod číslom XXX/XX zo dňa 31.05.1993, na čl. 41 rozhodnutie
Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach - odbor poľnohospodárstva, lesného a

vodného hospodárstva č. XXX/XXXX - Ve zo dňa 08.03.1984, na čl. 40 grafické znázornenie pozemkov
na katastrálnej mape, na čl. 43 kópia z mapy určeného operátu na parcelu 1 – 274/1, vyhotovená
25.02.2022, na čl. 44 žiadosť o majetkovo právne vysporiadanie zo dňa 16.02.2017 spolu s podacím
lístkom na čl. 44 rubovej strane a čl. 45, na čl. 46 úprava pozemku v katastrálnom území M. - odpoveď
zo dňa 02.05.1994, na čl. 47 výpis z LV č. XXXX v katastrálnom území B. vyhotovený dňa 25.02.2022,

na čl. 52 rozhodnutie Okresného národného výboru v Prešove odbor poľnohospodárstva, lesného a
vodného hospodárstva číslo Pôd.5052/1975 zo dňa 22.03.1976, na čl. 56 situačný plán na porovnanie
stavu podľa ZPMZ 3892 a stavu podľa zamerania dňa 30.01.2020, a to zo dňa 31.07.2021 vyhotovený
E. F. G., GeoPraktic, na čl. 60 vyúčtovanie 24/2022 zo dňa 01.02.2022 týkajúce sa vyúčtovania odmeny
a náhrad znalca E. H. N., na čl. 51 potvrdenka transakcie z výpisu z účtu zo dňa 23.02.2022 na sumu

480 EUR, na čl. 62 rozhodnutie Okresného súdu Prešov vo veci 11C/87/2015 zo dňa 24.05.2017, na
čl. 67 znalecký posudok číslo 24/2022 vyhotovený E. H. N., znalcom v odbore stavebníctvo, na čl. 147
emailová komunikácia medzi právnym zástupcom žalobkyne a žalovaným zo dňa 25.02.2022, na čl. 148
emailovákomunikáciamedziprávnymzástupcomžalobkyneažalovanéhozodňa25.02.2022,načl.170
znalecký posudok číslo 65/2021 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline

číslo 65/2021, na čl. 213 znalecký posudok číslo 11/2023 vypracovaný E. G. L., na čl. 246 doplnenie č.
1 znaleckého posudku číslo 65/2021, vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
v Žiline, na čl. 261 rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci č.k. 2Co/4/2022 - 752 zo dňa 19.10.2022,
na čl. 274 kúpna zmluva číslo XXX/XXXX/XXXX zo dňa 20.07.2010, na čl. 275 kúpna zmluva číslo XXX/
XXXX/XXXX zo dňa 28.06.2011, na čl. 276 kúpna zmluva číslo XXX/XXXX/XXXX zo dňa 20.06.2011,

na čl. 277 kúpna zmluva číslo XX/XXXX/XXXX zo dňa 12.01.2010, na čl. 278 kúpna zmluva číslo I./
XXXX/XXXX zo dňa 09.12.2009, na čl. 279 kúpna zmluva číslo XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 10.11.2009,
na čl. 280 kúpna zmluva číslo I. zo dňa 11.01.2010, na čl. 281 kúpna zmluva číslo XXXX/XXXX/
XXXX zo dňa 02.02.2010, na čl. 282 kúpna zmluva číslo XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 14.10.2009, na
čl. 283 kúpna zmluva číslo I./XXXX/XXXX zo dňa 29.06.2010, na čl. 314 sa nachádza kúpna zmluva

č. XXXXX/XX-XXX/XXXX/XXXXXXX/XXXX/XXXXX zo dňa 27.08.2013, na čl. 316 kúpna zmluva č.
XXXXX/XX-XXX/XXXX/XXXXXX/XXXX/XXXXX zo dňa 24.02.2014, na čl. 318 kúpna zmluva č. XXXXX/
XX-XXX/XXXX/XXXXXX/XXXX/XXXXXzodňa08.08.2014,načl.320kúpnazmluvač.XXXXX/XX-XXX/
XXXX/XXXXXX/XXXX/XXXXX zo dňa 05.09.2014, na čl. 322 kúpna zmluva č. I./XXXX/XXXX zo dňa
29.06.2010, na čl. 323 kúpna zmluva č. I./XXXX/XXXX zo dňa 09.12.2009, na čl. 324 kúpna zmluva č.

XXX/XXXX/XXXX zo dňa 20.07.2010, na čl. 325 nájomná zmluva č. XXX/XXXX/XXXX bez uvedenia
dátumu, je to zmluva medzi Mestom Prešov a Slovenskou republikou, Slovenskou správou ciest, na čl.
327 a 328 výňatok z katastrálnej mapy s označením pozemkov, ktorých sa uvedené zmluvy týkali, na čl.
406 odborné vyjadrenie č. úkonu 48/2023 vypracované E. G. L. dňa 12.10.2023, na čl. 416 vyjadrenie
Znaleckého ústavu k predloženým listinám zo dňa 13.10.2023), vykonaním obhliadky na mieste samom

a výsluchmi znalcov E. H. A., E. H. A., D. a E. G. L., oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu v
žalobe a vyjadreniach strán sporu (ako písomných, tak aj ústnych na pojednávaniach), ako aj ostatným
spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu i z listu vlastníctva č. XXXX v k.ú. B. vyplýva, že

žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti – pozemku parc. KN E č. XXX/X – orná pôda o výmere
1 161 m2 zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. B..13. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu vyplynulo, že na pozemku žalobkyne sa nachádza
vodohospodárska stavba - „Prešov – B., kanalizácia, I. stavba“, ktorá je vo vlastníctve žalovanej –
kanalizačný zberač. Súčasťou stavby kanalizačného zberača – jeho jednotlivými stavebnými objektmi sú

kanalizačný zberač „A“, kanalizačný zberač „G“ a drenážne potrubie. Stavba bola právoplatne povolená
rozhodnutím o povolení zriadenia vodohospodárskeho diela č. Pôd. XXXX/XXXX z 22.03.1976 býv. ONV
Prešov a právoplatne kolaudovaná rozhodnutím č. 178/1984-Na z 08.03.1984 býv. Východoslovenským
krajským národným výborom (viď rozhodnutia na č.l. 41 a č.l. 52).

14. Z geometrického plánu č. XXX-XX-XXX-XX-XX, ktorý vyhotovila spoločnosť GEODÉZIA a.s.
PREŠOV v máji 1993 a ktorý bol overený Katastrálnym úradom Prešov dňa 31.05.1993 pod č. XXX/
XX, vyplýva rozčlenenie jednotlivých parciel pre účely majetkovoprávneho vyporiadania (viď názov na
úvodnej strane geometrického plánu). Z uvedeného geometrického plánu vyplývajú z parcely KNE č.
XXX v k. ú. Šváby o výmere 1 259 m2 odčlenené diely č. 49 o výmere 96 m2, č. XXX o výmere 66 m2
a č. 10 o výmere 89 m2 (spolu teda 251 m2).

15. Geometrický plán č. 181/2020 vyhotovený GEOTEAM MZ, s.r.o. v októbri 2020, ktorý je súčasťou
znaleckého posudku č. 65/2021 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity,
určuje rozsah obmedzenia využívania pozemkov v dôsledku existencie kanalizačného zberača a jeho
ochranného pásma vo vzťahu k pozemku žalobkyne - diely č. 1 a č. 2 vo výmere 63 m2 a 63 m2,

teda spolu 126 m2. Uvedený geometrický plán nie je dobre čitateľný, jeho závery však boli prevzaté do
znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity.

16. Zo situačného plánu vypracovaného E. F. G. dňa 31.07.2021 (č.l. 56), konkrétne profilov 1 až
3 vyplýva výška pomerov terénu v jednotlivých prierezoch. Z uvedených profilov 1 až 3 vyplýva, že

výškový rozdiel medzi úrovňou časti pozemku smerujúcou od kanalizačných zberačov smerom na
východ (severovýchod), t.j. smerom k Colnému úradu v Prešove a úrovňou povrchu pozemku v časti,
kde je umiestnený kanalizačný zberač A je maximálne 1 meter. V miestach od kanalizačných zberačov
(najvyššieho miestna nad kanalizačným zberačom A) smerom k rieke Torysa sa následne pozemok
zváža postupne nižšie až o 3 metre. Zo situačného plánu vyplýva, že diel č. 6 má výmeru 54 m2,

diel č. 7 má výmeru 66 m2, diel č. 8 má výmeru 101 m2, diel č. 9 má výmeru 88 m2, diel č. 10 má
výmeru 26 m2 (spolu teda 337 m2). Z uvedených dielov iba diely č 7, 9 a 10 predstavujú územie, na
ktorom bezprostredne (pod povrchom) sa majú nachádzať kanalizačné zberače A a G, ako aj drenážne
potrubie, resp. ich ochranné pásmo. Diel č. 8 sa nachádza medzi dvoma kanalizačnými zberačmi a diel
č. 6 je smerom za kanalizačným zberača A smerom ku rieke Torysa. V zakreslení situačného plánu sú

zakreslenétakhranicepodľaGPč.XXX/XXXXGEOTAMM.Z.s.r.o.,akoajpodľaGPzroku1993č.XXX-
XX-XXX-XX-XX GEODÉZIA a.s. Prešov a napokon aj vlastné zakreslenie podľa meraní dňa 30.01.2020.

17. Znalec E. H. A. dospel v znaleckom posudku č. 24/2022 porovnávacou metódou k všeobecnej
hodnote výšky nájmu pozemkov parc. KN E č. XXX/X a č. XXX/X dielov podľa geometrického plánu č.

10,972 EUR/m2/rok pre roky 2020 až 2022.

18. Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 65/2021 zo
dňa 15.06.2021 vyplýva, že čo sa týka výmery zabraného pozemku, tento vychádza z Geometrického
plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného spoločnosťou GEOTEAM M.Z. s.r.o. autorizačne overeného dňa

12.10.2020 E. I., D., úradne overeného Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor dňa 19.10.2020
pod č. XXXX/XXXX. Na strane č. 9 uvedeného znaleckého posudku sa uvádza, že kanalizačné vedenia
sa nachádzajú na častiach pozemku KNE č. XXX/X v k.ú. B., pričom pre ich presnú identifikáciu polohy
ich vedení a ich ochranných pásiem bol vypracovaný práve uvedený geometrický plán. Z pozemku
žalobkyne parc. KN E č. XXX/X v k.ú. B. majú byť stavbou žalovanej zaťažené diely č. 1 a 2, každý

o výmere 63 m2 (t.j. spolu o výmere 126 m2). Samotný geometrický plán (ako príloha č. 3 uvedeného
znaleckého posudku) je ťažšie čitateľný, avšak pri jeho špecifikácii na úvodnej strane sa uvádza, že mal
slúžiť k zriadeniu vecného bremena práva uloženia a údržby inžinierskych sietí na pozemku parciel KNE
č. XXX/X F. XXX/X vo vyznačenom rozsahu s ochranným pásmom.

19. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa
15.06.2021 dospel k záveru o ročnej odplate za zriadenie vecného bremena ku dňu 15.07.2021 na
diele č. 1 o výmere 63 m2 z pozemku KN E č. XXX/X identifikovanom geometrickým plánom č. XXX/
XXXX vyhotovenom spoločnosťou GEOTEAM M.Z. s.r.o. vo výške 3,15 EUR a na diele č. 2 o výmere63 m2 z pozemku KN E č. XXX/X identifikovanom geometrickým plánom č. XXX/XXXX vyhotovenom
spoločnosťou GEOTEAM M.Z. s.r.o. vo výške 19,53 EUR. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva
rozdielnosť funkčného využitia dielov č. 1 a 2 – diel č. 1 bol v zmysle územného plánu plochou verejnej

a súkromnej zelene, ktorej hlavnou funkciou je udržiavanie plôch verejnej a súkromnej zelene pre
zabezpečenie ich pozitívnych účinkov a životné prostredie. Diel č. 1 možno využívať ako lesoparky, lesy
osobitného určenia, hospodárske lesy, trvalé trávnaté porasty, ochranná a izolačná zeleň, sprievodná
zeleň vodných tokov, nešpecifikovaná krajinná zeleň, prvky ÚSES – biocentrá, biokoridory, interakčné
prvky. Na uvedený diel sa vzťahoval regulatív RL 9.2 a RL 9.2.5. Diel č. 2 bol v zmysle územného

plánu plochou polyfunkčnou (funkčne zmiešanou) s regulatívom RL A. Navyše oba diel znalecký ústav
definoval ako súčasť územia ohrozeného povodňami s regulatívom RL 2.4, inundačné územie, pričom
s odkazom na § 20 ods. 6 zák. č. 7/2010 Z.z. uzavrel, že v týchto nie je možná výstavba polyfunkčných
a výrobných objektov.

20. Zo znaleckého posudku č. 11/2023 vypracovaného E. G. L. dňa 27.02.2023 vyplýva ročná

odplata vecného bremena za obmedzenie vlastníckeho práva uložením kanalizačného zberača
spočívajúceho v práve uloženia kanalizačných potrubí, v nevyhnutnej miere na ne vstupovať v súvislosti
s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv
a údržby verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, kanalizačných prípojok vrátane potrebných
kontrolných a ochranných zariadení a oporných vytyčovacích bodov v rozsahu vyznačenom v dieloch

49, 107 a 106 podľa geometrického plánu č. XXX-XX-XXX-XX-XX vyhotovenom GEODÉZIA a.s. Prešov
v máji 1993, v k.ú. B. k rozhodnému dátumu v období od 26.02.2020 do 25.02.2022 vo výške 0,29 EUR/
m2/rok, t.j. v súhrnnej sume 72,97 EUR ročne za záber o výmere súhrnne 251 m2. Z predmetného
znaleckého posudku vyplýva tiež všeobecná hodnota nájmu dotknutého pozemku KNE č. XXX vo výške
1,948 EUR/m2/rok. Znalecký posudok E. L. bol vypracovaný po nahliadnutí do spisu tunajšieho súdu.

21. Z výpovede znalca E. A. vyplynulo, že tento znalecký posudok vypracoval na základe
žalobkyňou predložených podkladov (geometrického plánu, listov vlastníctva a nájomných zmlúv.
Zvolil porovnávaciu metódu nakoľko mal k tomu žalobkyňou predložené podklady, ktoré považoval za
dostatočné a vhodné a výsledok považoval za adekvátny, pretože ho porovnal s prípadnými inzerátmi na

internete. Pri výpočte všeobecnej hodnoty nájmu následne zohľadňoval tri faktory – fyzikálny, polohový
a ekonomický. Znalec nevedel, či sa pozemok žalobkyne nachádza v záplavovom pásme rieky Torysa,
ani aký regulatív podľa územného plánu Mesta Prešov sa naň vzťahuje.

22. Z výpovedí znalcov Ing. Vyparinu (za Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline)

a E. L. na pojednávaní dňa 16.06.2023 vyplynulo, že znalci pri vypracúvaní znaleckých posudkov
použili kombinovanú metódu (metódu polohovej diferenciácie a porovnávaciu metódu) určenia hodnoty
všeobecnej hodnoty pozemku, následne všeobecnej hodnoty nájmu a všeobecnej hodnoty vecného
bremena, pričom vychádzali z geometrických plánov predložených žalovanou, avšak z kúpnych
zmlúv, prípadne iných podkladov získaných vlastnou činnosťou. Pre účely vypracovania oboch týchto

znaleckých posudkov (E. L. i ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline) boli znalcami vykonané obhliadky na
mieste samom. Obaja znalci pri výsluchu podrobne a presvedčivo opísali postup pri vykonávaní
znaleckého skúmania, predovšetkým spôsob získavania materiálov pre znalecké skúmanie (vlastné
dohliadanie kúpnych zmlúv, obhliadka na mieste samom, dopyt po informáciách od tretích subjektov,
napr. o územných plánoch, záplavových územiach a podobne), ako aj použité metódy (kombinované –

porovnávacia metóda a metóda polohovej diferenciácie, pričom všeobecnú hodnotu vecného bremena
vypočítavali kapitalizáciou hospodárskej ujmy). Predovšetkým E. A. uvádzal aj konkrétne skutkové
okolnosti týkajúce sa dotknutej parcely, ktoré zohľadňovali pri vypracúvaní znaleckého posudku –
obmedzenia vo vzťahu k časti pozemku spadajúcej do inundačného územia, obmedzenia súvisiace
s regulatívmi vzťahujúcimi sa na dané časti parcely žalobkyne (časť pozemku spadajúca pod krajinnú

zeleňsekostabilizačnoufunkciou).Obajaznalciuviedli,ževýnosovámetódajepristanovenívšeobecnej
hodnoty nájmu neprípustná, nemožno ju využiť a rovnako tak nemožno stanoviť všeobecnú hodnotu
nájmu iba metódou polohovej diferenciácie. Všeobecnú hodnotu nájmu možno stanoviť porovnávaním
alebo výpočtom na báze návratnosti hodnoty investície.

23. Z obhliadky na mieste samom dňa 12.09.2023 súd mal za preukázané, že pozemok žalobkyne je
včasti,kdesanenachádzajúkanalizačnézberače,využívanýnapoľnohospodárskučinnosť(jesúčasťou
poľa, ktoré bolo obhospodarované, po žatve) a v časti, kadiaľ vedú kanalizačné zberače a drenážne
potrubia, ako aj za nimi ďalej smerom k rieke Torysa, je neobhospodarovaný, v čase obhliadky sícepokosený a vyčistený od náletových drevín, avšak zjavne nevyužívaný na poľnohospodársku činnosť.
Priamo na pozemku žalobkyne sa nachádza aj vstupná šachta (fotografie 13 a 14) do kanalizačného
zberača A. V miestach umiestnenia kanalizačného zberača A (priečne križujúc pozemok žalobkyne) sa

nachádza aj nános zeminy – tzv. val, ktorý sa tiahne plynule aj naprieč susednými pozemkami vo svojej
podstate súbežne s vedením kanalizačného zberača.

24. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

28. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

29. Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon), správcovia (vlastníci, užívatelia)

nehnuteľností sú povinní bez náhrady: a) umožniť osobám, ktoré sa preukážu príslušným preukazom
na vodohospodársky dozor, vstupovať za účelom jeho výkonu na nehnuteľnosti a do objektov, pokiaľ
na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, b) trpieť na svojich nehnuteľnostiach za
podmienok určených vodohospodárskym orgánom umiestňovanie a udržiavanie vodočtov, vodomerov,
vodných značiek (ciach), označujúcich najvyššie, prípadne najnižšie povolené vzdutie vody, a iných

zariadení potrebných na účely vodného hospodárstva. Ustanovenie § 36 ods. 3 platí obdobne.

30. Podľa § 37 ods. 2 zák. č. 138/1973 Zb., pokiaľ je to potrebné na výkon oprávnenia plynúceho z
rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu, najmä na vybudovanie alebo prevádzku vodohospodárskych
diel, ďalej na prieskumné a iné odborné práce nevyhnutne potrebné na účely vodného hospodárstva,

na výkon správy vodných tokov, na vyhľadávanie a zabezpečovanie zásob podzemných vôd, ako aj na
umožnenie prístupu k vodám za účelom ich všeobecného používania a na zriadenie vodovodných alebo
kanalizačných prípojok, možno potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť, ak ich nemožno
získať dohodou.

31. Podľa § 37 ods. 3 zák. č. 138/1973 Zb., o vyvlastnení, o vstupe na vyvlastňovanú nehnuteľnosť a o
jej užívaní pred začatím vyvlastňovacieho konania platia osobitné predpisy.16)

32. Podľa § 37 ods. 4 zák. č. 138/1973 Zb., práva a povinnosti založené podľa odseku 2 dohodou alebo
rozhodnutím príslušného orgánu prechádzajú na právnych nástupcov strán.

33. Podľa § 37a ods. 1 zák. č. 138/1973 Zb. vodovodné a kanalizačné rady, ktoré sú vodohospodárskymi
líniovými stavbami a ich výstavba je vo verejnom záujme, možno zriaďovať a prevádzkovať na cudzích
nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenia na vodohospodárske dielo podľa § 9.

34. Podľa § 37a ods. 2 zák. č. 138/1973 Zb. oprávnenia stavebníka podľa odseku 1 vznikajú dňom
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu na zriadenie vodohospodárskeho
diela.

35. Podľa § 37a ods. 3 zák. č. 138/1973 Zb. povinnosti vlastníka podľa odseku 1 sú vecným bremenom

podľa osobitných predpisov.15a)

36.Podľa§37aods.4zák.č.138/1973zavýkonoprávnenípodľaodseku1patrínáhradaobdobnepodľa
predpisov o vyvlastnení.16a) Ak medzi stavebníkom a vlastníkom (správcom, užívateľom) nehnuteľnostinedôjde k dohode, o náhrade rozhodne vodohospodársky orgán, ktorý je príslušný na povolenie
vodohospodárskeho diela.

37. Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z. z., je prevádzkovateľ oprávnený podľa pís. a/ v nevyhnutnej
miere vstupovať na cudzie pozemky v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou,
modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu alebo verejnej
kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane potrebných
kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov.

38. Podľa § 20 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o
zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach
povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 na pozemku mimo zastavaného územia
obce a povinnosti vlastníka pozemku vyplývajúce z rozhodnutia o určení pásma ochrany sú vecnými
bremenami spojenými s vlastníctvom pozemku;12a) ak je vlastník pozemku v dôsledku výkonu týchto

oprávnení obmedzený v užívaní pozemku, má vlastník pozemku za zriadenie vecného bremena nárok
na primeranú náhradu. Ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie nevyhovie nároku
alebo je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo
dňa, keď uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.

39. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

41. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

42. V prvom rade súd považuje za potrebné z procesného hľadiska ozrejmiť svoje úvahy, pre ktoré
nepristúpil k sudcovskej koncentrácii konania ohľadom vyjadrenia žalovanej zo dňa 23.12.2022. Súd
s poukazom na § 153 ods. 2 CSP mal za to, že napriek tomu, že vyjadrenie žalovanej bolo podané

až po lehote stanovenej pre podanie dupliky, nemožno naň neprihliadnuť z dôvodu, že uvedené
vyjadrenie v zásade nepredstavovalo úkon obštrukčného charakteru, ktorým by žalovaná hodlala
zdržiavať a naťahovať konanie. Zákonná koncentrácia konania je ohraničená momentom vyhlásenia
dokazovania za skončené a do tohto momentu môžu strany súdu navrhovať a predkladať dôkazy,
vykonanie ktorých súd zváži práve aj pri zvážení možnosti využitia sudcovskej koncentrácie konania.

Je potrebné poznamenať, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/14/2022, súd
aplikoval ustanovenia o sudcovskej koncentrácii za inej procesnej situácie, a síce, že vo veci sp. zn.
9C/14/2022 bol stanovený termín pojednávania na deň 12.01.2023, pričom predvolanie na pojednávanie
bolo žalovanej doručené dňa 24.10.2022 a žalovaná následne až dňa 20.12.2022 doručila súdu najprv
plnomocenstvo pre právneho zástupcu a následne dňa 26.12.2022 vyjadrenie v rozsahu 18 strán spolu

s prílohami v rozsahu cca 30 strán. Žalovaná až v podaní zo dňa 28.12.2022 prvýkrát rozporovala
tvrdenia žalobkyne o obmedzení jej užívania pozemku, rozsah zastavaného pozemku, ako aj znalecký
posudok E. A.. Sudcovskú koncentráciu súd použil ako následok pasivity žalovanej, ktorá až v relatívne
krátkom čase pred termínom pojednávania doručila pomerne rozsiahle podanie s rozsiahlejšími
prílohami. V prejednávanej veci súd na rozdiel od uvedeného konania ešte v čase doručenia vyjadrenia

nemal vytýčený termín pojednávania a čas plynúci do následne stanoveného termínu pojednávania
súd považoval za dostatočný pre oboznámenie sa s tvrdeniami a dôkazmi žalovanej. Prihliadnutie
na vyjadrenie žalovanej si nevyžadovalo odročenie pojednávania. Za nenaplnenú tak považoval
smerodajnú vôdzku ohľadom možnosti skoncentrovať konanie a neprihliadať na podanie žalovanej
podľa § 153 ods. 2 CSP v prípadoch, ak by si prihliadnutie na podania žalovanej vyžadovali nariadenie

ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

43. Súd na základe zisteného skutkového stavu považoval za potrebné v prvom rade ustáliť, či v danom
prípade má žalovaná zákonné vecné bremeno k pozemku žalobkyne. V tejto súvislosti súd plneodkazuje na predchádzajúce súdne konania týkajúce sa dotknutých kanalizačných zberačov A a G,
a to rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 25C/21/2017-691 zo dňa 02.09.2021 s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/4/2022 zo dňa 19.10.2022, ako aj rozsudok

OkresnéhosúduPrešovč.k.32C/22/2017-154zodňa01.10.2018spotvrdzujúcimrozsudkomKrajského
súdu v Prešove sp. zn. 2Co/4/2019 zo dňa 22.01.2020, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.
zn. 11C/87/2015 zo dňa 24.05.2017 s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn.
9Co/129/2017 zo dňa 06.03.2018, či rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/23/2017 zo dňa
29.10.2018spotvrdzujúcimrozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.7Co/55/2019zodňa30.09.2019.

V uvedených rozhodnutiach súdy opakovane v zásade zhodne dospeli k záveru, že zákonnej formulácii
§ 37a zák. č. 138/1973 Zb. nemôže zodpovedať iný výklad ako ten, že vecné bremeno vzniká len
k tým vodohospodárskym stavbám, ktoré budú zriadené až po účinnosti zákona (pro futuro), pričom iba
takýto výklad daného ustanovenia môže byť ústavne súladným s poukazom na princípy právneho štátu
a neprípustnosť retroaktívneho výkladu právnych noriem. Zdôraznená bola aj absencia prechodného
ustanovenia, ktoré by viazalo prípadný vznik (zriadenie) zákonného vecného bremena alebo iné

dôsledky úpravy na obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, na deň
účinnosti dotknutého ustanovenia tak, ako tomu bolo (je) v prípade iných zákonných vecných bremien
(napr. v prípade zákonov č. 79/1957 Zb, zák. č. 67/1960 Zb.). V prípade aplikácie § 37 a § 37a zák.
č. 138/197 Zb. by došlo k neprípustnej pravej retroaktivite neskorších právnych predpisov. Čo sa týka
možnosti aplikácie § 20 ods. 1 a 4 zákona č. 442/2002 Z.z., tieto ustanovenia upravujú charakterovo

odlišné obmedzenie užívania nehnuteľností, a to primeranú náhradu za nútené obmedzenie pri realizácii
práva nevyhnutného vstupu na pozemky za účelom rekonštrukcie vodovodov a kanalizácií, právo na
odstraňovanie porastov na pozemkoch a právo na umiestňovanie orientačných označení. Podľa názoru
súdu teda zákonné vecné bremeno zákonom č. 199/1995 Z.z. v tomto prípade nevzniklo. Rovnako tak
nevzniklo vecné bremeno ani na základe ust. § 20 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch

a verejných kanalizáciách. Vstupovanie v nevyhnutnej miere nie je pretrvávajúci stav existencie
stavby kanalizačného zberača. Okrem toho, ak by aj ust. §20 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z.z. obsahovalo
formuláciu, z ktorej by sa dalo dedukovať, že ním zákonodarca mienil upraviť aj obmedzenia inej kvality
v zmysle zásahu do vlastníckych práv, napr. umiestnenie stavby, platí, že by mali platiť len na tie stavby,
ktoré budú zriadené po účinnosti zákona. Vyplýva to z toho, že zákonodarca v ust. § 42 ods. 6 tohto

zákona výslovne uviedol, že oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania,
ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona zostávajú zachované, čo nie je možné vyložiť inak ako tak,
že režim skôr vzniknutých obmedzení nie je novou úpravou dotknutý. Preto ani námietka, že došlo k
uplynutiu prekluzívnej doby na uplatnenie finančnej náhrady nemôže obstáť.

44. Pri závere o neexistencii zákonného vecného bremena podľa zák. č. 138/1973 Zb., či podľa zák.
č. 442/2002 Z.z. súd dospel k záveru, že žalobkyni patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa § 451 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaná istým spôsobom užíva pozemky žalobkyne bez
právneho dôvodu.

45. Námietku premlčania vznesenú žalovanou vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, súd považoval
za nedôvodnú, nakoľko nárok na bezdôvodné obohatenie žalobkyňa uplatnila v rámci subjektívnej
premlčacej doby dvoch rokov podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj v rámci trojročnej
objektívnej premlčacej doby, keďže si svoj nárok na bezdôvodné obohatenie za obdobie od 26.02.2020
do 25.02.2022 uplatnila žalobou podanou dňa 25.02.2022.

46. Pri posúdení bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej na úkor žalobkyne súd vychádzajúc
z vykonaného dokazovania (predovšetkým obhliadky na mieste samom a znaleckého dokazovanie)
dospel k záveru, že žalobkyni má patriť bezdôvodné obohatenie iba v tom rozsahu, ktorý bude
odzrkadľovať skutočné obohatenie na strane žalovanej a skutočné obmedzenie vlastníckeho práva

na strane žalobkyne. Vychádzajúc z uvedeného tak súd dospel na rozdiel od žalobkyne a v zhode
so žalovanou k záveru, že výšku bezdôvodného obohatenia je potrebné odvodzovať od prospechu,
ktorý žalovaná získala plnením bez právneho dôvodu, a teda bezdôvodnému obohateniu vo výške
zodpovedajúcej hodnote odplaty za výkon práv obdobných vecnému bremenu. Výška náhrady za
takéto obmedzenie vlastníckeho práva sa podľa názoru súdu musí odvíjať od povahy a rozsahu

obmedzenia bez ohľadu na právne posúdenie, či vzniklo vecné bremeno alebo či má byť právo vlastníka
posúdené ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd má za to, že iba hodnota výkonu práva
obdobného vecnému bremenu predstavuje príslušný ekvivalent k obmedzeniam na strane žalobkyne.
Obmedzenia na strane žalobkyne totiž obsahovo korešpondujú s obmedzeniami vlastníckeho právavlastníka pozemku právami k cudzej veci, t.j. vecnému bremenu zodpovedajúcemu právu umiestnenia
podzemného vedenia, prístupu k nemu a obmedzeniam stanoveným pre jeho ochranné pásmo.

47. V uvedenom rozsahu sa teda súd odchýlil od doterajších rozhodnutí v obdobných veciach, nakoľko
nedospel k záveru, že by stavbou žalovanej bola žalobkyňa úplne vylúčená z užívania svojho pozemku,
a teda že by jej malo patriť bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájomného, ktoré by bola
žalovaná inak povinná plniť, ak by vec užívala na základe platnej nájomnej zmluvy (úplne vylučujúcej
z užívania žalobkyňu). Predovšetkým súd považuje za potrebné zdôrazniť, že stavba žalovanej sa

okrem jednej vstupnej šachty skutočne nenachádza na povrchu pozemku žalobkyne. Súd však ani
nedokázal na základe vykonaného dokazovania vymedziť konkrétnu výmeru plochy, kde sa nachádza
nad povrchom pozemku časť zastavaná šachtou – v konaní absentovali dôkazy, ktoré by sa venovali
stanoveniu danej výmery. Vychádzajúc aj z výsluchov znalcov niektoré časti pozemku žalobkyne, kde
sa má nachádzať aj kanalizačný zberač A pritom spadajú pod regulatív územného plánu Mesta Prešov,
ktorý tiež obmedzuje žalobkyňu v spôsobe využívania jej pozemku. Taktiež zo zákona č. 7/2010 Z.z.

sa na časť územia vzťahujú obmedzenia príslušné pre inundačné územie. Preto súd nepovažoval
za jednoznačne preukázané, že by žalobkyňa bola v celom rozsahu vylúčená z užívania dotknutej
časti pozemku v dôsledku stavby žalovanej umiestnenej pod povrchom pozemku. Skôr naopak, všetky
tieto uvedené skutočnosti skôr nasvedčujú záveru o tom, že pozemok žalobkyne stále má istý užívací
potenciál, stále na ňom môže so súhlasom správcu vodného toku byť prípadne umiestnená aj nejaká

stavba, prípadne môže aj so súhlasom správcu kanalizačného zariadenia iným spôsobom využívať
dotknuté časti pozemku (napríklad aj na poľnohospodársku činnosť v súlade aj s jej predurčením
s ohľadom na druh daného pozemku – orná pôda). Súd nepovažoval za preukázané, že by nebolo
možné vykonávať na danom území poľnohospodársku činnosť, ako tomu býva bežne v prípade vedení
kanalizačných potrubí naprieč lúkami, či poliami, kedy jedinou poľnohospodársky nevyužiteľnou časťou

pozemku býva okolie vstupnej šachty. Rovnako súd nepovažoval za preukázané, že by val, ktorý
sa nachádza nad kanalizačným zberačom A, mal nejakú ochrannú funkciu vo vzťahu k dotknutému
kanalizačnému zberaču, resp. že by bol súčasťou danej stavby. Žalobkyňa sa odvolávala iba na jediný
listinný dôkaz, ktorý má svedčiť o skutočnosti, že by stavba žalovanej mala byť nad úrovňou terénu, a to
list právneho predchodcu žalovanej zo dňa 02.05.1994 (na č.l. 46). V danom liste sa však vyslovene

uvádza, že „zberače sú vybudované čiastočne nad úrovňou terénu“ a nie je z neho zrejmé, že v akej
výmere sú nad úrovňou terénu, prípadne, že sa tým vôbec myslí samotný val a nie iba vstupné šachty.

48. Čo sa týka výmery pozemku žalobkyne, na ktorej je obmedzovaná výkonom práv žalovanej bez
právneho dôvodu, súd sa vzhľadom na absenciu iných dôkazov priklonil k záverom geometrického

plánu XXX-XX-XXX-XX-XX z mája 1993 spoločnosti GEODÉZIA a.s. Prešov a vychádzal z výmery
251 m2, na ktorej sa nielen má pod povrchom nachádzať stavba žalovanej, ale súčasne predstavuje
aj medzipriestor medzi kanalizačnými zberačmi A a G, ktorého využívanie je taktiež obmedzené
s ohľadom na umiestnenie stavieb a zostatkovú výmeru. Súd nepovažoval za použiteľnú výmeru určenú
geometrickým plánom č. XXX/XXXX vypracovaného GEOTEAM M.Z .s.r.o. (ktorý je navyše veľmi zle

čitateľný), nakoľko v uvedenom geometrickom pláne sú zrejme zamerané iba samotné časti územia,
ktoré sú (pod povrchom zeme) zastavené stavbami žalovanej, a teda bez medzipriestoru medzi danými
kanalizačnými zberačmi (ktorý má napríklad vychádzajúc zo situačného plánu výmeru 101 m2).

49. Súd po vyhodnotení dôkazov každého jednotlivo i všetkých v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na

zistený skutkový stav a citovanú právnu úpravu dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok na bezdôvodné
obohatenie pri výpočte ktorého je potrebné vychádzať z výmery zabraného pozemku o rozlohe 251 m2
a plneniu v prospech žalovanej bez právneho dôvodu zodpovedajúcemu výkonu jej práv na pozemku
žalobkyne, ktorých obsah je v zásade totožný s obsahom práv zodpovedajúcich vecnému bremenu,
ktoré by inak žalovaná mala k pozemku žalobkyne. Súd pritom mal k dispozícii iba jediný využiteľný

výsledok odbornej otázky týkajúcej sa stanovenia tejto hodnoty, a to vo výške 0,29 EUR/m2/rok
vychádzajúc zo znaleckého posudku E. G. L. č. 11/2023.

50. V danom prípade ani jedna zo strán sporu nenavrhla ďalšie znalecké dokazovanie za účelom
odstránenia diametrálne odlišných záverov znaleckých posudkov E. L. a E. A. ohľadom všeobecnej

hodnoty pozemku, všeobecnej hodnoty nájmu, a následného prípadného stanovenia všeobecnej
hodnoty obmedzenia vlastníckeho práva žalobkyne právami žalovanej v odlišnej sume, než bola určená
E. L.. Súd môže v zmysle § 206 a 207 CSP vykonať dôkaz znaleckým dokazovaním a odbornýmvyjadrením iba na návrh strany sporu, a tak rešpektujúc rovnosť strán sporu nemohol sám iniciovať
vykonanie ďalších dôkazov (ktoré tiež predstavujú záťaž strán v podobe nárastu trov konania).

51. Za daného stavu sa tak súd priklonil k záverom znaleckého posudku E. G. L. č. 11/2023 zo
dňa 27.02.2023 ako úkonu znaleckej činnosti. K námietke žalobkyne, že jeho závery neodzrkadľujú
reálnu trhovú hodnotu nájmu, prípadne hodnoty pozemku, súd uvádza, že uvedená skutočnosť nebola
preukázaná, a to ani predložením početných kúpnych zmlúv ohľadom iných pozemkov, nachádzajúcich
sa hoci aj v prípadne relatívnej blízkosti pozemku žalobkyne. Otázka stanovenia všeobecnej

hodnoty pozemku, všeobecnej hodnoty nájmu, či všeobecnej hodnoty obmedzenia vlastníckeho práva
predstavuje odbornú otázku, pri skúmaní ktorej tak, ako znalci popísali pri výsluchu na pojednávaní
dňa 16.06.2023, zohľadňujú mnohé faktory a využívajú rôzne metódy. Znalecký posudok E. L. ako
jediný zo znaleckých posudkov predložených v danom konaní určoval všeobecnú hodnotu práv a závad
ako ročnej odplaty za obmedzenie vlastníckeho práva žalobkyne uložením kanalizačného zberača
spočívajúce v práve uloženia kanalizačných potrubí, v nevyhnutnej miere na ne vstupovať v súvislosti

s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv
a údržby verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, kanalizačných prípojok vrátanee potrebných
kontrolných a ochranných zariadení a oporných vytyčovacích bodov v rozsahu vyznačenom v dieloch
49, 107 a 106 geometrického plánu č. XXX-XX-XXX-XX-XX vyhotovenom GEODÉZIA as. Prešov
v máji 1993, a teda zodpovedajúcej aj konkrétnej ploche o výmere 251 m2. Pri neexistencii iného

relevantného znaleckého úkonu, ktorý by spochybňoval, resp. sa zásadným spôsobom odlišoval od
výsledkov dotknutého znaleckého úkonu, súd nemal možnosť vychádzať z inej hodnoty obmedzenia
vlastníckeho práva žalobkyne. Napokon, nedá sa nespomenúť, že znalec E. L. (ako aj znalec E. A.)
pri výsluchu objasnili správnosť postupu pri danom znaleckom posudku a významne spochybňovali
správnosť postupu E. A. (predovšetkým voľbu metódy už samotným zadávateľom – žalobkyňou /

porovnávacia metóda/, použitie podkladov, ktoré vychádzali zo znaleckej činnosti daného znalca, ako aj
nezohľadnenie špecifík pozemku – záplavové územie, územnoplánovací zámer).

52. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu súd zaviazal žalovaného
vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 145,94 EUR, vypočítané nasledovným spôsobom:

výmera stavbou žalovanej zabraného pozemku a pozemku, v časti ktorej je vlastnícke právo žalobkyne
obmedzené stavbou žalovanej 251 m2 x 0,29 EUR/m2/rok x 2 roky.

53. Žalobkyňa si uplatnila aj nárok na úrok z omeškania, a to odo dňa 26.02.2022, pričom preukázala,
že dňa 25.02.2022 doručila žalobu aj samotnej žalovanej. V súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie
príslušných úrokov z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (v danom
prípade 0,00 % ), teda vo výške 5,00 % ročne od 26.02.2022 do zaplatenia (

54. V prevyšujúcej časti istiny a úrokov z omeškania súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s dovetkom, že pri výpočte trov konania sa
bude vychádzať z prísudku. V prejednávanej veci rozhodnutie súdu záviselo od výsledkov odborného
posúdenia nároku, pričom od žalobkyne podľa názoru súdu nemožno požadovať, aby sa s absolútnou
presnosťou „trafila“ do výsledkov odborného posúdenia už v čase podania žaloby. Navyše je zrejmé, že

aj jej žaloba sa odvíjala od výsledkov znaleckého dokazovania, ktoré súd ale neprevzal ako smerodajné.
Úspech žalobcu v konaniach, ktorých výsledok závisí od znaleckého dokazovania, resp. znaleckej
činnosti, v takomto prípade nemožno zaťažiť povinnosťou zhody s výsledkom konania a je potrebné
úspech žalobcu odvodiť od jeho úspechu v základe nároku. K tomu podporne súd poukazuje naliteratúru, napr. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 926-927, cit. „Zásadu úspechu
vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo)

alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak
mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti“.
Pre dovŕšenie spravodlivej náhrady trov konania a odstránenie právnej neistoty strán sporu ohľadom
hodnoty predmetu sporu pre účely výpočtu trov konania súd k rozhodnutiu o plnom úspechu žalobkyne,

a teda plnom rozsahu nároku na náhradu trov konania voči žalovanému, pridal dovetok o hodnote
predmetu konania pre účely výpočtu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. O výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

59. Žiada sa dodať, že ak žalovaný namietal, že obdobné rozhodnutie o trovách konania považuje za
nespravodlivé s ohľadom na vzniknuté trovy na jeho strane týkajúce sa zloženého preddavku na trovy

výsluchovznalcov(300EUR),čivšeobecnenákladovnaznaleckédokazovanie,súdpovažovaluvedené
skutočnostizavyváženépráveajtým,žežalobkynitaktiežsúdneakceptovaluplatnenýnároknanáhradu
trov znaleckého dokazovania za posudok E. A. (480 EUR), ktorý súd nepovažoval za účelne vynaložené
náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a to predovšetkým s ohľadom na neupotrebiteľnosť tohto
znaleckého posudku pre účely priznania náhrady za vzniknuté bezdôvodné obohatenie.

Poučenie:

2 17C/13/2021

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov,
písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.