Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18C/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122208134
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8122208134.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobkyne: A. B. C., nar.

X.X.XXXX, bytom D. XX, C. XXX XX, zast. JUDr. Michal Kmec, advokát so sídlom Pod Kalváriou 51A,
080 01 Prešov, proti žalovaným: 1/ C. E. B. F., nar. X.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX, 2/ C. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom H. I. X, 082 52, zast. JUDr. Branislav Kahanec, advokát so sídlom Vajanského 33,
080 01 Prešov, o vypratanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej v I. rade náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalovanému v II. rade sa voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. spoločne a
nerozdielne vypratať priestor č. 12 na 1. poschodí polyfunkčného objektu so s. č. 15016 na parcele č.
C-KN 449/4 v k. ú. C. zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. C. vo vlastníctve žalobkyne,
vyznačenom v prílohe č. 4.15. Znaleckého posudku č. 4/2019 vyhotovenom znalcom Ing. Mikulášom
Ilkovičom, Vajanského 25 Prešov dňa 18.3.2019, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a tiež

povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne oddeliť múrom priestor č. 12 na 1. poschodí
polyfunkčného objektu s. č. 15016 na parcele č. C-KN 449/4 zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX v
k. ú. C. vo vlastníctve žalobkyne a polyfunkčný objekt so s. č. 6843 zapísaný na liste vlastníctva XXXX v
k. ú. C. vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v súlade s hranicou parciel č. C-KN 449/4 a C-KN 449/1
v k. ú. C., a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Uplatnila si nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou polyfunkčného objektu s. č. 15016 na parcele č.

C-KN 449/4 v k. ú. C. zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou zo
dňa 18.6.2019. Žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi polyfunkčného objektu s. č. XXXX
na parcele č. C-KN 449/1 v k. ú. C. zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý nadobudli kúpnou
zmluvou zavkladovanou dňa 1.7.2020. Za ostatných 10 mesiacov došlo päťkrát k vytopeniu priestoru
v nehnuteľnosti s. č. 15016 v jej vlastníctve, v časti nachádzajúcej sa bezprostredne pod priestorom
označeným v prílohe č. 4.15. Znaleckého posudku č. 4/2019 vyhotoveného Ing. Mikulášom Ilkovičom,
Vajanského 25 Prešov dňa 18.03.2019, ako priestor č. 12 na 1. poschodí polyfunkčného objektu s.

č. 15016. Žalobkyňa prostredníctvom svojho syna J. C., ktorý polyfunkčný objekt s. č. 15016 užíva,
zakaždým žalovaného v 2. rade na túto skutočnosť upozornila a vyzvala ho k riešeniu tejto situácie z
dôvodu vzniknutej škody na majetku (hudobných nástrojoch nachádzajúcich v miestnosti pod priestorom
č. 12 na 1. poschodí), ktorá mu v príčinnej súvislosti s vytápaním vznikla a tiež s upozornením, ževodorovné nosné konštrukcie, ktoré oddeľujú jednotlivé podlažia v budovách s. č. 15016 a s. č. 6843 sú
jednoduché trámové stropy, ktoré pôsobením vody a vlhkosti môžu byť vážne a nenávratne poškodené,
usudzujúc pritom, že problém zdroj zatápania je pravdepodobne v susednej nehnuteľnosti nakoľko v

priestore nad vytopeným priestorom v nehnuteľnosti žalobkyne nie sú vodovodné potrubia. Žalobkyňa
sa prostredníctvom syna, ktorý osobne ohliadol susediacu nehnuteľnosť z miesta, kde malo dôjsť k
vytápaniu, v prítomnosti nájomcov, ktorí užívajú susediacu nehnuteľnosť žalovaných v 1. a 2. rade,
dozvedela, že priestor označený v prílohe č. 4.15. Znaleckého posudku č. 4/2019 dňa 18.3.2019, ako
priestorč.12na1.poschodípolyfunkčnéhoobjektus.č.15016užívajúžalovanív1.a2.rade(vpriestore

sa nachádza kúpeľňa so sprchovým kútom). Mala za to, že je tiež evidentné, že uvedený priestor
je súčasťou polyfunkčného objektu s. č. 15016 a teda nehnuteľnosťou, ktorú žalobkyňa na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 18.6.2019 nadobudla do svojho vlastníctva. Predmetná skutočnosť vyplýva aj
zo znaleckého posudku č. 4/2019 na str. 6 písm. e), v ktorom sa konštatuje, že „Objekt je v súlade s
evidenčnýmstavompodľapredloženéhovýpisuzlistuvlastníctvaagrafickouidentifikáciou(predloženou
kópiou mapy časti katastra a vypracovaným GP.) Hranice oceňovaných parciel sú v teréne ohraničené

zreteľne zvislými obvodovými konštrukciami posudzovanej a susediacej stavby.“ Uvedené vyplýva aj z
katastrálnej mapy obsiahnutej v geometrickom pláne, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 4/2019,
podľaktoréhojezrejmé,žeobvodovýmúrdeliacistavbužalobkyneastavbužalovanýchkopírujehranicu
parciel č. C-KN 449/4 a č. 449/1. „Dutina“ v stavbe s. č. 15016 označená v prílohe č. 4.15. Znaleckého
posudku č. 4/2019 dňa 18.3.2019, ako priestor č. 12 na 1. poschodí polyfunkčného objektu s. č. 15016,

je teda súčasťou tejto stavby vo vlastníctve žalobkyne a zo strany žalovaných v 1. a 2. rade dochádza
k jeho užívaniu neoprávnene. Žalobkyňa prostredníctvom advokáta na túto skutočnosť žalovaných v 1.
a 2. rade upozornila a vyzvala žalovaných v 1. a 2. rade, aby bezodkladne upustili od protiprávneho
konania, t.j. upustili od užívania nehnuteľnosti v jej vlastníctve a zároveň v ňou určenej lehote uviedli vec
do pôvodného stavu, t.j. zamurovali dverný otvor, resp. zamurovali deliacu priečku v súlade s hranicou

obvodového múru deliaceho budovy s. č. 15016 vo vlastníctve žalobkyne a s. č. 6843 vo vlastníctve
žalovaných v 1. a 2. rade.

3. Žalovaný v 2. rade namietal preukázanie vlastníckeho práva žalobkyne k ňou tvrdeného priestoru
č. 12 a poukázal aj na tú skutočnosť, že priestor č. 12 skutočnosti ani neexistuje. Príloha č. 4. 15

znaleckému posudku č. 4/2019 je len nákresom zo zamerania nehnuteľnosti deň ohliadky, pričom ako
taký nie tento nákres záväzný, a to ani pre znalca, keďže jeho úlohou bolo podať znalecké posúdenie
o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti. Poukázal tiež na to, že z predmetného nákresu je evidentné, že
celý priestor č. 12 mal byť zamurovaný a bez prístupu doň, zatiaľ čo ostatné priestory majú detailne
zachytené vstupné dvere. Znalec sám v nákrese uvádza, že tento priestor nebol sprístupnený, rovnako

sa v tejto časti nákresu nachádza text: „uvedená kóta je len orientačná.“. so zreteľom na uvedené mal
podľa jeho názoru znalec sám v tomto prípade kótovania pochybnosti o zakreslení daného priestoru.
Priestor, ktorý žalobkyňa označuje len za akúsi dutinu, fakticky neexistuje, pričom na danom mieste
sa nachádzajú miestnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných. Z pôdorysu poschodia z roku 1999 je
zrejmé, že obvodový múr medzi stavbou vo vlastníctve žalobkyne a žalovaných je medzi miestnosťami

č. 218 na strane žalobkyne a č. 211, 210, 214, 213 a 215 na strane žalovaných. Priestor č. 211 je
podľa legendy miestnosťou, v ktorej sa nachádza sprcha a WC. Priestor zakreslený znalcom v nákrese,
ktorý je prílohou znaleckého posudku č. 4/2019 tak podľa žalovaných v skutočnosti neexistuje a tento
zodpovedá časti obvodového múru s poukazom na nákres z roku 1999. Len v prípade suterénu a
prízemia je obvodová priečka posunutá smerom ako keby do nehnuteľnosti žalovaných, avšak v prípade

1. poschodia je táto priečka v stave, ako je tento zakreslený na schematickom zameraní domu z roku
1999. V znaleckom posudku č. 4/2019 na strane 5 znalec nekonštatuje, že by od roku 1999 došlo k
stavebným prácam, ktorými by došlo k zásahu do obvodových priečok, resp. by sa vytvorili iné priestory,
ako tie, ktoré sú zachytené v zameraní z roku 1999. Aj pôdorys danej nehnuteľnosti a príslušného 1.
poschodiazroku1976zodpovedátomuzroku1999.Stavnehnuteľnostíjeodroku1976faktickytotožný,

pričom tak právni predchodcovia žalovaných, ako aj žalovaní samotní tieto nehnuteľnosti užívajú, pričom
vlastníckeprávažalovanínadobudlinazákladekúpnejzmluvy,vkladktorejbolpovolenýdňa01.07.2020.
Žalobkyňa tieto miestnosti nikdy neužívala. Pokiaľ žalobkyňa odvíja jej vlastnícke právo od kúpnej
zmluvy z roku 2019, tak je potrebné uviesť, že predmet prevodu (stavba) nebola určená tak určitým a
nezameniteľným spôsobom, aby od uvedeného titulu táto mohla odvíjať jej žalobou uplatnený nárok.

Na základe uvedeného považujúc žalobu za nedôvodnú navrhol, aby súd žalobu zamietol a uplatnil si
nárok na náhradu trov konania.4. Žalobkyňa využila právo repliky k vyjadreniu žalovaného v 2. rade nepovažujúc vlastníctvo priestoru
č. 12 na 1. poschodí polyfunkčného objektu s. č. 15016 za sporné. Predložila súdu kúpnu zmluvu zo dňa
18.6.2019, ktorou nadobudla polyfunkčný objekt so s. č. 15016 na parcele č. C-KN 449/4 v k. ú. do svojho

výlučnéhovlastníctva,podľaktoréhojepriestorč.12súčasťoutohtopolyfunkčnéhoobjektu.Vymedzenie
predmetu kúpy je v predmetnej kúpnej zmluve je zrozumiteľné a určité. Naproti tomu žalovaný v 2. rade
nepreukázal nadobudnutie priestoru č. 12 do svojho vlastníctva, nakoľko súdu nepredložil nadobúdaciu
zmluvu k polyfunkčnému objektu s. č. XXXX na parcele č. C-KN 449/1 v k. ú. C., ktorého súčasťou
by mal byť aj priestor č. 12. Žalovaný v 2. rade namieta záväznosť Znaleckého posudku č. 4/2019

čo do určovania hraníc stavieb polyfunkčných objektov s. č. 15016 a s. č. 6843, avšak žalovaný v 2.
rade v odvolaní nepredložil žiaden iný hodnoverný podklad, ktorý by preukazoval opak. Žalovaný síce
predložil v prílohe odvolania schematické zameranie domu Slovenská 49 z roku 1999 a pôdorys stavby
z roku 1976, avšak tieto dokumenty evidentne pochádzajú z čias, keď polyfunkčné objekty s. č. 15016
a s. č. 6843 tvorili jeden objekt. Prílohou č. 4.3. Znaleckého posudku č. 4/2019 je aj Oznámenie Mesta
Prešov o určení súpisného čísla pre polyfunkčný objekt s. č. 15016. V uvedenom Oznámení Mesta

Prešov sa uvádza, že kolaudačné rozhodnutie, ktorým sa povoľuje užívanie budovy (s. č. 15016) vydalo
Mesto Prešov na základe stanoviska stavebného úradu č. B 2904/2012-Kč/21 zo dňa 8.3.2012, ktoré
je prílohou č. 4.4 Znaleckého posudku č. 4/2019 a v ktorom sa konštatuje, že: „obhliadkou na tvare
miesta bolo zistené že uvedenú stavbu (rozumej objekt so s. č. 6483) je možné deliť - odčleniť na dve
samostatné časti /stavby/, tak ako je to uvedené v znaleckom posudku vyhotovenom A. K. A. - znalcom v

odbore stavebníctvo, číslo znaleckého posudku 4/2012.“ V Predmetnom Znaleckom posudku č. 4/2012
sú hranice stavieb s. č. 15016 s. č. 6483 znázornené totožne s hranicou stavieb v znaleckom posudku
č. 4/2019, ktorý žalobkyňa predložila súdu v prílohe žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. Žalovaným v 2.
rade predložené nákresy z pred roka 2012 nepreukazujú vlastnícke právo žalovaného v 2. k priestoru
č. 12, pretože je zrejmé, že v období od roku 2012 do roku 2019 došlo k reálnemu rozdeleniu pôvodnej

stavby s. č. 6483, pričom hranicou rozdelených stavieb s. č. 15016 s. č. 6483 je práve hranica parciel
č. C-KN 449/4 a C-KN 449/1. Keďže v období od roku 2012 do roku 2019 došlo k rozdeleniu stavby s.
č. 6483 práve na základe znaleckého posudku č. 4/2012, v ktorom je hranica polyfunkčného objektu s.
č. 15016 znázornená rovnako ako v znaleckom posudku č. 4/2019, považovala znázornenie hranice jej
nehnuteľnosti v znaleckom posudku č. 4/2019 za záväzné a správne. Je evidentné, že priestor č. 12 sa

nachádza na pozemku č. C-KN 449/4 v jej vlastníctve, pričom mala za to, že žalovaný v 1. a 2. rade
nemôžu byť vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá by čo i len v časti zasahovala do parcely č. C-KN 449/4 v jej
vlastníctve, resp. za hranicu parcely č. C-KN 449/1 vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, na ktorom
stojí polyfunkčný objekt so s. č. 6483.

5. Žalovaná 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že oni ako súčasní vlastníci od kúpy v roku 2020
nevykonávali žiaden zásah do prijatie do priečelia, ani na prízemí či iných nadzemných podlažiach.
Taktiež nezmenili žiadne nosné, či iné deliace steny. O danej skutočnosti už vypovedala aj na polícii
dňa 24.10.2022. Nehnuteľnosť sa aj v súčasnosti nachádza presne v takom stave, ako ju zakúpili v roku
2020 od predchádzajúcich majiteľov a k tomu chce dodať, že sú to tí istí majitelia budovy, ktorí predali

susednú nehnuteľnosť žalobkyni v roku 2019. Z predloženej dokumentácie je zrejme, že nedošlo k
premiestňovaniu stavebných častí domu ani žiadny iný časti. Mala za to, že znalecký posudok č. 4/2019
ostanovenievšeobecnejhodnotynehnuteľnostiniejevsúladespôdorysnýmbudovy,akojeznázornené
na podkladoch. Nehnuteľnosť kupovali po niekoľkých obhliadkach a v ich rámci sa aj niekoľkokrát stretli
s pánom C. a ten nikdy nespochybňoval nejaké nesprávne zameranie budovy či nepresnosť na prvom

poschodí. Žalobkyňa si musela byť vedomá pri zakúpení nehnuteľnosti stav budovy, v akej sa nachádza
pri kúpe. Žalobkyňu a pána C. upozorňovali na problém s vytopením v stredovej časti domu, podľa
posúdenia stavu sa jedná aj o problém zatekania dažďovou vodou zo strešnej krytiny pri spoji na ich
strechy a strechy žalobkyne. žalobkyňa sa odmieta podieľať na celkovej oprave strešnej krytiny, ktorá
malaposlúžiťprotizatekaniudažďovejvodydointeriérunehnuteľnosti,pretobolaporuchalenprovizórne

odstránená, čo asi spôsobuje zatekanie. Dňa 15. novembra 2022 sa na svoje náklady rozhodli ešte
aj vymenili strešnú krytinu v čase delenia stavby a následne hydroizoláciu, aby vylúčili zatekanie zo
strednej časti deliaceho múru, no ani dané riešenie nemusí byť konečné, ak chýba spolupráca medzi
susedmi. Poukázala na to, že predávajúci im predložil situačné pôdorysy budovy, ktoré korešpondovali
s aktuálnym stavom a oni to akceptovali a v dobrej viere budovu kúpili.

6. Žalovaný v 2. rade v duplike uviedol, že súdny znalec A. A. pri vypracovaní znaleckého posudku
č. 4/2012 nevychádzal zo všetkých listín, ktoré by mu umožnili objektívne vyhotoviť znalecký posudok
a pristúpil len k vertikálnemu rozdeleniu stavby bez toho, aby do úvahy zobral osobitosti danejnehnuteľnosti. Žalobkyňa síce svoje právo odvíja od kúpnej zmluvy z roku 2019 s poukazom na znalecké
posudku č. 4/2012 a č. 4/2019, avšak žalobkyňa nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k veci (v tomto
prípade k nehnuteľnosti) ktorá v skutočnosti neexistuje a ani neexistovala. So zreteľom na uvedené

pre určenie vlastníckeho práva k spornej časti nehnuteľnosti nie je rozhodujúce, či a akým spôsobom
došlo k rozdeleniu nehnuteľnosti príslušnými orgánmi, pokiaľ skutočný a objektívny stav nezodpovedá
záverom týchto orgánov, a to obzvlášť za situácie pokiaľ je podľa jeho názoru preukázané, že „priestor
č. 12“ sa v skutočnosti v danej nehnuteľnosti nenachádza. Poukázal na to, že miestnosti, ktoré sa
nachádzajú v časti, ktorá má zodpovedať „priestoru č. 12,“ užívajú ako podieloví spoluvlastníci žalovaní

a paradoxne samotná komunikácia žalobkyne so žalovaným v 2. rade, ktorú v konaní predložila je
dôkazným prostriedkom o tom, že aj samotná žalobkyňa vedela o tom, že tieto miestnosti sú vo
vlastníctve žalovaných.

7. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovanej 1. rade a k duplike žalovanému 2. rade poukázala na
to, že predložila súdu kúpnu zmluvu z 18.6.2019, ktoré vymedzenie predmetu kúpy je zrozumiteľné a

určité, keď sa mi uvádza, že predávajúci predávajú a kupujúci kupuje polyfunkčný objekt so súp. č.
15016 postavený na parcele č. C-KN 449/4. Ak preto žalovaní na základe kúpnej zmluvy z 27.3.2020
nadobudli polyfunkčný objekt s. č. XXXX na parcele č. C-KN 449/1, nemohli ňou nadobudnúť časť
budovy so súp. č.15016 označenej ako priestor č. 12 na parcele C-KN 449/4, ktorý predtým nadobudla
žalobkyňa. Keďže ide o 2 samostatné polyfunkčné objekty, je nemožné, aby boli stavby rozdelené iná

ako naprieč priamočiaro. Skutočnosť, že priestor č. 12 nepochybne tvorí súčasť polyfunkčného objektu
so súp. č. 15016 vyplýva aj zo znenia bodu 4. 8 článku IV. kúpnej zmluvy. Mala za to, že pokiaľ právny
predchodca žalobkyne rozdelil stavbu na 2 polyfunkčné objekty s jasne definovanými hranicami a takéto
rozdelenie bolo príslušným orgánom zapísané do katastra ako stav právny a zároveň takto definované
stavbystranysporuajnadobudlidosvojhovlastníctva,jeužívacístavprávneirelevantnýajenevyhnutné

zosúladiť so stavom právnym. V ďalšom uviedla, že skutočnosť, že žalovaní užívajú časť nehnuteľnosti
v jej vlastníctve a až po konzultácii so znalcom Ing. Ilkovičom, a to po tom, čo žalovaní začali vytápať
miestnosť nachádzajúcu sa bezprostredne pod priestorom č. 12. Dovtedy nemala o tejto nezrovnalosti
vedomosť, pretože právny stav s užívacím stavom nebol v priestore poznateľný. Poukázala tiež na to,
že objaví sa nenachádza v stave, ako ho žalovaný predávajúcich nadobudli, pretože v ňom prebiehala

rekonštrukcia. Priestory 210 a 214 zakreslené v sémantickom zameraní z roku 1999 v skutočnosti
neexistujú. Priečka oddeľujúca priestor č. 12 a 11 zakreslená posudku 4/2019 súdneho znalca Ing.
Ilkoviča je tá istá priečka, ktorá je zakreslená schematickou zameraní z roku 1999 medzi priestorom
210, 211, 214 a priestorom 218.

8. Žalovaná 1. rade v duplike uviedla, že ak žalobkyňa tvrdí, že k rozdeleniu budovy došlo v
rokoch 2012 až 2019, verí, že doloží právoplatné stavebné konanie alebo kolaudačné rozhodnutie o
danom rozdelení, lebo žiadny doložený dokument od žalobkyne neobsahuje potvrdenie, že došlo aj k
fyzickému rozdeleniu budovy tak, ako to tvrdí. Znalecký posudok č. 4/2012 ani č. 4/2019 neobsahuje
presné zameranie a zmeny delenia múru a vzniknutej „dutiny“. všade sú len poznámky, že kvóta je len

orientačná. Aj na týchto posudkoch nie je nikde zakreslený fakt o tom, že by žalobkyňa mala dodanej
dutiny prístup. Len v prípade suterénu a prízemia je obvodová priečka posunutá smerom ako keby do
nehnuteľnosti žalovaných, avšak v prípade 1. poschodia je táto priečka v stave, ako je tento zakreslený
na schematickom zameraní domu z roku 1999. Pokiaľ ide o rekonštrukčné práce uviedla, že miestností
sa vykonal len bežné sanačné práce pri výmene obkladov a sanity a dodala, že aj osadenie novej sprchy,

umývadla a toalety je na pôvodnom mieste tak, ako tomu bolo pri kúpe nehnuteľnosti, lebo ich zmena po
verifikácii pôvodného stavu by pre nich znamenala logicky zbytočné navýšenie finančných nákladov na
ich presun a vybavovanie stavebného povolenia. Mala za to, že stavebné povolenie zo dňa 17.09.1998
jasne vymedzuje hranice domu a aj to, ako je dom delený. V ďalšom poukázala na dlhodobé odmietanie
žalobkyne podieľa sa na celkovej opravy strešnej krytiny a situáciu so zatekaním vody.

9. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov J. C., L. B., A.
D. M., súdneho znalca Ing. Mikuláša Ilkoviča, oboznámením sa so znaleckými posudkami Ing. Mikuláša
Ilkoviča č. 4/2019 a 4/2012, kúpnymi zmluvami a ďalšími do spisu doloženými listinnými dôkazmi, ako
aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

10. Z výsluchu žalobkyne plynie, že nehnuteľnosť kúpila v roku 2019 pre syna, bola ako investor a
pri podpisoch, všetko ostatné riešil syn. Nevidí v tom problém, je geodet, nehnuteľností sa zobrazujú
ortogonálnym zvislým priemetom, preto nevidí dôvod na odskok. Bol jej predložený znalecký posudok,všetko bolo jasné, vyšrafované. Nejako podrobne sa tým nezaoberala. K dispozícii mala 1 znalecký
posudok asi z roku 2012. Nehnuteľnosť, ktorá predmetom tohto konania, túto nikdy neužívala, nie je
duch, aby prešla cez priečku. Problém zistila, keď ich začali vytápať asi v roku 2021. Vlastnícka hranica

je v nákrese v znaleckom posudku zjavne vyznačená a korešponduje s geometrickým plánom.

11. Z výsluchu žalovanej v 1. rade vyplýva, že v roku 2020 kúpili nehnuteľnosť spolu so žalovaným
v 2. rade, predtým boli s pánom K. na obhliadke. Priestor č. 12 tam bol aj doteraz v takom istom
stave, v akom ho nadobudli, taký aj teraz. V roku 2021 sa začal problém so zatekaním, vtedy prvýkrát

počula o slove dutina. minulý rok bola na polícii, že neoprávnene využívajú nehnuteľnosť vo vlastníctve
žalobkyne. Uviedla, že všetko je v rovnakom stave, v takom, v akom ho nadobudli a ktorý pri obhliadke
videla. Vymaľovali, vymenili toalety, v tej časti je sprcha, kde aj pôvodne sprcha bola. Ich nehnuteľnosť
je poistená, preto prišiel technik na obhliadku, avšak pán C. ho nepustil do priestorov, preto nevedeli
uhradiť škodu, keďže to nevedeli overiť. Pri vyšetrení technik išiel na strechu a konštatoval, že je problém
pravdepodobne v spoji striech. Uviedla, že priestor č. 12 neexistuje, domnieva sa, že ide o nosnú stenu.

Pokiaľ ide o rekonštrukciu, uviedla, že kúpeľňa je v tom istom stave, v akom ju nadobudli, rovnako sprcha
a toaleta, vymaľovalo sa, menili sa kachličky, podlahy, robili stierky, dávali úsporné svetlá, znižovali strop,
nové radiátory, ktoré sú však na tom istom mieste. kúpili to, čo im predtým ukázali. Pri riešení škodovej
udalosti z dôvodu vytápanie nebola, avšak ihneď kontaktovala poisťovňu. Po tom, čo jej bola doručená
žaloba, dala pozrieť nákres, ktorý je pripojený k žalobe, architektom zo Sniny a tí uviedli, že mnohé

historické budovy sa takto stavali z dôvodu stability.

12. Z výsluchu žalovaného v 2. rade vyplýva, že ho v roku 2020 oslovil jeho známy, pán B. ohľadne
inzerátu na kúpu nehnuteľnosti. S pánom K. vykonali obhliadky priestorov. Priestory, ktoré videli, tak u
všetkých si mysleli, že sú predmetom predaja a uzatvorili zmluvu s predávajúcimi v zastúpení pánom

K.. Dispozíciu kúpenej nehnuteľnosti nemenili, nezasahovali do obvodových konštrukcií. Menili podlahy,
dávali nové rozvody kúrenia, vody, elektriny, znižovali stropy, stierky múrov a zamurovali susedovi dvere,
aby nenarušoval jeho súkromie. V priestore, ktorý je predmetom sporu, tak aj predtým tam bola kúpeľňa,
nič tam nemenili, len vymenili batériu, rozvody vody, keramickú dlažbu, menilo sa WC a vymieňali sa
okná. Na mieste, kde došlo k tým prienikom, k tým dieram, tam bola kedysi drevená priečka. Vybrala

sa drevená konštrukcia a nahradili ju murovanou konštrukciou. Prevŕtané diery boli spôsobené tým, že
sa kotvila priečka. Nový múr kotvili do obvodového muriva, tak k uvedeným dieram došlo. V tom čase
im pán C. neprezentoval, že by zasiahli niečo, čo by malo patriť jemu. Dispozícia priestoru iná nebola.
Kúpili priestor, ktorý im bol odprezentovaný, nenapadlo im vôbec, že by mohol byť na inom pozemku.
Na obhliadke nehnuteľnosti boli niekoľkokrát.

13.ZvýsluchusvedkaJ.C.plynie,žejesynomžalobkyneanehnuteľnosťspravuje,žijetam,starásaoto
a užíva to. V lete zaznamenal rekonštrukčné práce, nakoľko sa mu prevŕtali cez stenu, ktorá ich delí, ide
o priestor č. 12. Išlo o 3 diery nad sebou, pravdepodobne asi kotvili priečky. Užívanie jeho nehnuteľnosti
znemožnilo vytápanie, ktoré sa dialo v pravidelných intervaloch. Komunikoval osobne, SMS, mailom,

kontaktoval pána B. a žalovaného v 2. rade, keďže sa to opakovalo, zaslal predsúdnu výzvu, po ktorej
sa to opakovalo a nemal inú možnosť, len to riešiť súdnou cestou.

14. Z výsluchu svedka L. B. plynie, že nehnuteľnosť kupovali pred troma rokmi, mali obhliadku, bol tam
prítomný pán K., ktorý im ukazoval kopu dokladov, schému priestorov. Priestory sedeli. Boli tam zas

po dvoch týždňoch, stretli pána C., ktorým uviedol, že nevidí problém. Nehnuteľnosť vymaľovali, menili
radiátory, okná . Problém začal pred dvoma rokmi, kedy malo dôjsť k vytopeniu priestorov suseda. Nie je
to prvý spor s pánom K.. Búracie práce neboli vykonávané. Podal na znalca trestné oznámenie. Polícia
to vyhodnotila tak, že všetko je v poriadku, pretože kataster to zle vyhodnotil. Nemal vedomosť o tom,
že pri prácach bol poškodený múr žalobkyne. Priečku murovali tak, aby nebolo vidno, keď človek sedí

na záchode.

15. Z výsluchu svedka N. K. plynie, že desať, pätnásť rokov dozadu mu dcéra so zaťom poskytli finančné
zdroje, aby zakúpil nehnuteľnosť. Potom peniaze potrebovali, tak ho požiadali, aby túto nehnuteľnosť
predal a urobil to cestou realitnej kancelárie. Jeho dcéra so zaťom tam boli iba dvakrát, o nehnuteľnosti

nemajúžiadnuvedomosť.Počastýchdesiatichažpätnástichrokovzabezpečilrozdelenienehnuteľnosti,
a to tým, že znalec napísal znalecký posudok na rozdelenie, odbor výstavby to vyhodnotil kladne a
kataster to preskúmal a zistil, že sú splnené podmienky na rozdelenie nehnuteľnosti. Kupujúci boli
oboznámení so všetkými detailmi pri kúpnej zmluve. Kupujúci sa obhliadky nezúčastnili, vôbec sanezaujímali. Bol tam iba pán B., ktorý tam chodil a keď si sadli, bol bez záujmu. Odkedy nadobudli
jeho dcéra so zaťom nehnuteľnosť, od ulice sa urobila výmena okien a menila sa plávajúca podlaha
priečky sa nemenili. Deliaca priečka medzi kúpeľňou a miestnosťou tam asi bola. Využívali to ako sklad.

Užívali to presne tak, ako to bolo pôvodne kúpené a takisto to aj následne predali novým kupujúcim.
Na detaily ohľadne toho, či znalec videl všetky priestory predtým, ako realizoval posudok, si nepamätal.
Na rozdelenie nehnuteľnosti objednal znalca Ing. Ilkoviča, pretože nebola šanca, aby ju predali ako
celok. V ďalšom uviedol, že hranicou oboch budov mal byť nosný múr, je zakreslený v geometrickom
pláne, presne ukazuje hranice rozdelenia pozemkov, teda ide od základov až po strechu. Vedomosť

o tom, že časť nehnuteľnosti zasahuje do druhej nehnuteľnosti, nemal. Uviedol, že škriatok, ktorý
tu pred dvadsiatimi rokmi urobil, že sa posunuli priečky, nemôže spôsobiť, že by tieto nehnuteľnosti
boli samostatne prevádzkyschopné. Vo vzťahu k rozdeleniu nehnuteľnosti uvažoval len nad jednou
možnosťou. Svedok zakreslil, ako vyzeral žalovaný priestor v čase, keď bol vo vlastníctve jeho dcéry
a zaťa (čl. 403), mal tvar obdĺžnika.

16. Z výsluchu svedka A. D. M. plynie, že mal prenajaté priestory ktoré toho času vlastnila páni C.. Užíval
priestory č. 11,10, 9, 7, 8, 2, 5, 4 a 2 zakreslené v znaleckom posudku Ing. Ilkoviča č. 4/2012.

17. Z výsluchu súdneho znalca Ing. Mikuláša Ilkoviča vyplýva, že počiatočným zámerom bolo, aby
sa zadný trakt rozpredal na nebytové priestory. Vtedy mal sprístupnené všetky priestory, zamerané,

dokumentované, prepočítané údaje, ktoré bolo treba. Prešlo nejaké obdobie a vlastník nenašiel
záujemcov, nevedel zobchodovať tie priestory. Takže nastala iná varianta s tým, že to dverové krídlo
sa bude predávať spôsobom reálnej deľby nehnuteľnosti. Opätovne ho v tejto veci oslovil. Povedal
mu, že v podstate ten poklad technický alebo graficky, ktorý bol v prvej variante, dá sa použiť aj pre
druhú variantu s tým, že zdokumentuje nejakú časť, ktorá vtedy nebola sprístupnená a bohužiaľ, nebola

mu ani následne sprístupnená. C. K. na to upozornil, že nesie to isté riziká, že môže z toho nastať
problém, kritizoval to. Nebola mu daná možnosť, aby tam vstúpil a poobzeral si to nejakým spôsobom,
zdokumentoval to graficky a vyjadril sa k tomu. Musel sa preto zariadiť podľa zákonitostí. Zvislá nosná
konštrukcia musí nasledovať na ďalšie zvislé konštrukcie, čo má za následok istú nadväznosť na
životnosť stavby, stabilitu a požiarnu odolnosť. Podľa toho nastavil aj reálnu deľbu nehnuteľnosti, aby

tieto veci neboli narušené. Prvý znalecký posudok je predložených v spise. Ten druhý je takmer identický
s tým, že je tam znázornená tá deliaca priečka. N. K. ho ďalej ako za deliacu priečku v miestnosti č. 11
nepustil (súdom perom zakreslené na čl. 142), preto ten druhý znalecký posudok, ktorý bol podklad pre
zápis stavebného úradu, bol robený intuitívne, teda na základe tých zákonitostí, aby zvislice konštrukcií
neboli vyosené. Ďalej uviedol, že robil viacero posudkov a dokonca aj doplnky k nim. Robil 2 posudky na

rozdelenie a 1 na hodnotu nehnuteľnosti, grafický podklad bol rovnaký. Deliacu priečku nevidel, keďže
mu priestory neboli sprístupnené. Nosné konštrukcie videl všetky s výnimkou tej na hornom poschodí
na východnej strane. V prípade, ak by stavba bola rozdelená na nebytové priestory, bolo by možné, aby
jeden priestor zasahoval nad druhý.

18. Z LV č. XXXXX kat. úz. C. plynie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely C-KN č. 449/1
o výmere 150 m2, zastavené plochy a nádvoria a č. 449/5 o výmere 59 m2, zastavené plochy a nádvoria
a polyfunkčného objektu súp. č. 15016 stojaceho na parc. č. 449/4.

19. Z kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena z 18.6.2019 uzavretej medzi O. K.

a P. K. Q. ako predávajúcimi a žalobkyňou ako kupujúcou plynie, že predmetom zmluvy je parcela
C-KN č. 449/1 o výmere 150 m2 - zastavené plochy a nádvoria, č. 449/5 o výmere 59 m2 -
zastavené plochy a nádvoria, stavba - polyfunkčný objekt súp. č. 15016, postavenej na pozemku C-
KN 449/4, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 150 m2, číslo orientačné 49A, spolu
s príslušným spoluvlastníckym podielom predávajúcich v príslušenstve stavby č. 15016, ktorým je

elektrická, kanalizačná, vodovodná a plynová prípojka vedúca cez parcelu C-KN 449/3 a stavbu súp.
č. XXXX na parc. č. C.KN 449/1.

20. Z bodu 4.6. kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena z 18.6.2019 plynie cit.: „Kupujúci
vyhlasuje, že prevádzané nehnuteľnosti od predávajúcich v 1. a 2. rade kupuje a nadobúda do svojho

výlučného vlastníctva v stave, v akom sú tieto nehnuteľnosti popísané v znaleckom posudku č. 4/2019
vyhotovenom ku dňu 14.03.2019 znalcom Ing. Mikulášom Ilkovičom, bytom C., B. R. XX a podpisom tejto
zmluvy potvrdzuje, že s predmetným znaleckým posudkom bol podrobne oboznámený pred podpisom
tejto zmluvy.“21. Z bodu 4.8. kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena z 18.6.2019 plynie cit.:
„Predávajúci v 1. a 2. rade, každý samostatne vyhlasujú, že stavba č. súpisné 15016, na par. č. C-KN
449/4 a susediaca stavba č. súpisné XXXX, na parc. č. C-KN 449/1 nie sú nad úrovňou 2. nadzemného

podlažia v ich podkrovnej časti až po strechu stavebno-technicky predelené deliacou priečkou, pričom
zároveňvyhlasujúspolusKupujúcim,žehranicaobochbudovvichpodkrovnejčastiažpostrechumedzi
nimi nie je sporná a priamo kopíruje hranicu spoločnej deliacej priečky oboch stavieb znázornenej podľa
GP č. 7/2012 overeným Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom pod č. G1-84/2012. Kupujúci
je oprávnený na vlastné náklady vybudovať deliacu priečku oboch stavieb nad úrovňou 2. nadzemného

podlažia by podkrovnej časti až po strechu, a to na hranici znázornenej podľa GP č. 7/2012 a predávajúci
v 1. a 2. rade, každý samostatne vyhlasujú, že mu za týmto účelom poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť.“

22. Z LV č. XXXX kat. úz. C. plynie, že žalovaný v 1. a 2. rade sú podielový spoluvlastníci, každý v 1-ici,
parc. č. C-KN 449/1 o výmere 140 m2, zastavené plochy a nádvoria a C-KN č. 449/3 o výmere 28 m2,
zastavené plochy a nádvoria a polyfunkčného objektu so súpis. č. XXXX.

23. Zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Mikuláša Ilkoviča č. 4/2019 vo veci stanovenia
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti nebytového priestoru č. 1, 2, 3 vchod č. 49A v polyfunkčnom objekte
s.č. 15016, p.č. 449/4 podľa geometrického plánu č. 7/2012 na „zameranie parciel č.p. 449/3, 449/4,
449/5“, k. ú. C. vyplýva všeobecná hodnota vo výške 168 000 eur. Pokiaľ ide o štruktúru a rozsah

jednotlivých oceňovaných priestorov a ich miestností, zo znaleckého posudku vo vzťahu k nebytovému
priestoru č. 2 plynie, že podlahová plocha je 101,79 m2 pozostávajúca zo zádveria chodby, predsiene
WC, WC muži, WC ženy, kancelária, archív, sklad, kuchyňa a kotol ÚK, kancelária a kancelária (pod
číslom 2 - 11). Ďalej z neho plynie, že k posúdeniu nebola poskytnutá projektová dokumentácia.
Znalec ďalej konštatoval, že objekt je v súlade s evidenčným stavom podľa predloženého výpisu z listu

vlastníctva a grafickou identifikáciou (predloženou kópiou mapy časti katastra a vypracovaným GP) s
tým,žehraniceoceňovanýchparcielsúvteréneohraničenézreteľnezvislýmiobvodovýmikonštrukciami
posudzovanej a susediacej stavby.

24. Prílohou znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Mikuláša Ilkoviča č. 4/2019 je aj nákres zo

zamerania nehnuteľnosti deň ohliadky, v rámci ktorého je zakreslený priestor č. 12 s uvedením cit.:
„keďže priestor nebol v deň obhliadky sprístupnený, uvedená kóta je len orientačná.“

25. Z mailovej komunikácie medzi žalovaným v 2. rade a J. C. plynie ich komunikácia vo vzťahu k
vytápaniu nehnuteľnosti. Vytápanie nehnuteľnosti plynie aj z predložených fotografii (čl. 29 – 34).

26. Výzvou zo dňa 20.06.2022 boli žalovaní vyzvaní na upustenie od protiprávneho konania a uvedenie
veci do pôvodného stavu.

27. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 29C/56/2022-54 z 31.8.2022 bolo nariadené neodkladné

opatrenie, ktorým bolo žalovaným v 1. a 2. rade zakázané užívať polyfunkčný objekt so súpisným č.
15016 na parc. č. CKN-449/4 kat. úz. C., zapísaného na LV č. XXXXX v rozsahu vyznačenom v prílohe
č. 4.15 znaleckého posudku č. 4/2019 vyhotovenom znalcom Ing. Mikulášom Ilkovičom dňa 18.03.2019
označenom v nákrese ako priestor č. 12 na prvom poschodí. Žalobkyni bola uložená povinnosť podať
žalobu o vypratanie uvedeného priestoru do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

28. Zo schematického zamerania domu z apríla 1999, a to z pôdorysu poschodia plynie že miestnosť
číslo 211 tvorila sprcha + WC, č. 210 šatňa, č. 214 chodba, č. 213 kancelária (čl. 74). Uvedenému
zameraniu zodpovedá aj pôdorys poschodia vypracovaného v prospech investora O. K. na účely
plynofikácie domu č. 49 v septembri 2005 (čl. 104) a plynovej inštalácie v novembri 2009 (čl. 112).

29. Dňa 17.09.1998 bolo vydané stavebné povolenie za účelom obnovy dvorového krídla na ul.
Slovenská č. 49 s tým, že sa vykoná statické zabezpečenie objektu oceľovými tiahlami a následne
zaháji úpravu murív, omietok, podláh, výmeny okien a dverí, zrealizuje nové rozvody elektrického prúdu,
zdravotechniky a ústredného kúrenia a vykoná sa vonkajšia úprava fasády komplexne na celom objekte.

Dňa 04.06.1999 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie stavby „Slovenská
49 – obnova meštianskeho domu – dvorové krídlo“.30. Dňa 27.02.2019 Mesto Prešov oznámilo určenie súpisného čísla a orientačného čísla budovy
stojacej na parcele č. 449/4, a to súpisné číslo 15016 a orientačné číslo 49A.

31. Mesto Prešov dňa 08. marca 2012 k žiadosti o stanovisko k rozdeleniu nehnuteľnosti oznámilo
cit.: „obhliadkou na tvári miesta bolo zistené, že uvedenú stavbu je možné reálne deliť - odčleniť na
2 samostatné časti /stavby/, tak ako je uvedené v znaleckom posudku vyhotovenom Ing. Mikulášom
Ilkovičom - znalcom v odbore stavebníctvo, číslo znaleckého posudku 4/2012.“

32. Zo znaleckého posudku Ing. Mikuláša Ilkoviča č. 4/2012 vo veci stanovenia spoluvlastníckych
podielov k jednotlivým nebytovým priestorom a popisu a určeniu rozsahu spoločných častí, spoločných
zariadení domu a príslušenstva v tejto budove k zápisu vlastníckeho práva jednotlivých nebytových
priestorov, a to zo zamerania nebytového priestoru číslo 2 na 1. poschodí vyplýva, pozostáva z
jedenástich miestnosti – č. 6 kancelária, č. 10 kancelária, č. 11 kancelária, č. 1 vonkajšie schodisko, č.
2 zádverie chodba, č. 3 predsieň WC, č. 4 WC ženy, č. 5 WC muži, č. 7 archív, č. 8 sklad, č. 9 kuchyňa

a kotol ÚK, spolu vo výmere 101,7909 m2.

33. Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva polyfunkčnej budovy a pozemkov zo dňa 27.03.2020
uzatvorenej medzi O. K. a P. K. Q. ako predávajúcimi a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi
plynie, že predmetom tejto zmluvy je polyfunkčná budova súpisné č. XXXX, pozemok parc. č. KN-C

449/1 a pozemok parc. č. KN-C 449/3, kat. úz. C.. Z článku V. bodu 9 a a 10 plynie cit: „Zmluvné
strany vyhlasujú, že stav predmetných nehnuteľností je im dostatočne známy. Kupujúci pred podpisom
tejto zmluvy vykonali obhliadku predmetných nehnuteľností, oboznámili sa dôkladne s ich stavom,
predovšetkým so stavom polyfunkčnej budovy a nemajú voči nemu žiadne výhrady. Kupujúci vyhlasujú,
že vykonali kompletnú a dôkladnú obhliadku polyfunkčnej budovy, nehnuteľnosti si riadne preverili a

majú vedomosť o objektívnom stave prevádzaných nehnuteľností.“

34. Z listiny označenej ako „Uzavreli sme Vašu škodovú udalosť“ z 15.11.2021 spoločnosti UNIQA
vyplýva, že vzhľadom na to, že nedošlo k žiadnemu poškodeniu majetku vodovodnou škodou, nemôžu
poskytnúť poistné plnenie.

35. Z čestného vyhlásenia J. C. zo dňa 20.10.2022 vyplýva, že vie s istotou minimálne o jednej priečke,
ktorú predmetnom priestore /priestor č. 12/ majitelia zmenili, pretože pri jej kotvení sa im prevŕtali do
izby na troch miestach.

36. Zo zápisnice o obhliadke na mieste samom z 30.3.2023 a vyhotovených fotografií vyplýva, že

na druhom nadzemnom podlaží žalobkyňa užíva 11 miestnosti tak ako sú zaznamenané v znaleckom
posudku č. 4/2012 Ing. Ilkoviča. Rovnako bolo zistené, že v miestnosti číslo 11 súd pri diere v stene.
Na druhom nadzemnom podlaží v budove v užívaní žalovaných išla stena obytnej časti vodorovne po
celej časti obytnej miestnosti až po kúpeľňu, ide o časť budovy kde sa má nachádzať žalovaný priestor
č. 12. Nosný múr sa nachádzal v priestoroch pivnice zároveň na prvom nadzemnom podlaží, na druhom

nadzemnom podlaží takýto nosným múr nie je. tiež bolo zistené, že strop na prvom nadzemnom podlaží
na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne zamáka.

37. Zo Zborníka znalcov v odbore stavebníctvo VII. odborný seminár z 30.1.2004 vyplýva cit.: „Keďže
stavebnými úpravami majú vzniknúť samostatné veci, stavby či budovy, rozdelenie je možné len zvislou

deliacou rovinou. Nie je dovolené lomenie deliacej roviny vo smere vodorovnom.“

38. Z čestného vyhlásenia O. K. a P. K. Q. zo dňa 6.4.2023 plynie cit.: Našou vôľou bolo pôvodnú
stavbu so súpisným číslom XXXX rozdeliť na 2 samostatné stavby na základe znaleckého posudku
č. 4/2012. Našou vôľou bolo kúpnou zmluvou zo dňa 18.06.2019 odpredať kupujúcej polyfunkčný

objekt so súpisným číslom 15 016 na parcele C - KN 449/4 z jasne definovanou hranicou medzi
obomi polyfunkčnými budovami, stanovenou práve hranicou parcely C - KN 449/4 v celej jej vertikálnej
rovine, t.j. vrátane priestoru označeného v znaleckom posudku č. 4/2019 vypracovanom Ing. Mikulášom
Ilkovičom ako priestor. 12.“

39. Z vyjadrenia Krajského pamiatkového úradu Prešov vyplýva, že akékoľvek stavebné úpravy alebo
zásahy v objekte je možné robiť až po vydaní rozhodnutia tamojšieho úradu, ktoré vydá na základe
žiadosti vlastníka.40. Zo stanoviska projektanta A. S. T. z 16.4.2023 vyplýva cit.: „z predložených údajov v plánoch a
odbornej literatúry vyplýva, že podľa historických podkladov a podkladov od Pamiatkového úradu, nie
je možné rozdelenie budovy kolmo zhora nadol z hľadiska statiky budovy a využitých technologických a

materiálnych možností daných k dispozícii v uvedenom období na základe vtedy využívaných postupov
pri stávaní vysokých budov formou prekladov a viazanosti podlaží na rožných úrovniach. Pri budovaní
novej nosnej konštrukcie by bolo nutné nielen vyžadovať riadne stavebné povolenie, ale aj posúdenie
statika, či stavba zvládne nosnú oddeľujúcu stenu, vrátane toho, že druhá strana v súčasnosti nemá ani
možnosť vstupovať do priestoru, ktorý je všade označený kótou ako orientačná kóta.“

41. Z emailovej komunikácie medzi O. K. a N. K. vyplýva, aj, že N. K. poslal O. K. čestné prehlásenie
na podpis, ktoré by malo pomôcť pri doriešení nezrovnalosti hranice rozdelenia nehnuteľnosti.
42. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach

zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 438 ods. 2 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné

a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

43. V predmetnom spore sa žalobkyňa domáhala vypratania priestoru č. 12 na 1. poschodí
polyfunkčného objektu súp. č. 15016 vyznačenom v prílohe č. 4.15. znaleckého posudku č. 4/2019
vyhotovenom znalcom Ing. Mikulášom Ilkovičom

44. Niet sporu o tom, že polyfunkčný objekt pôvodne tvoriaci jeden celok bol rozdelený na dva

samostatné objekty.

45. Spor medzi stranami je v tom, či každá zo strán užíva aj v reáli tú časť polyfunkčného objektu, ku
ktorému nadobudla vlastníctvo na základe kúpnej zmluvy.

46. Predtým, ako by túto otázku (užívanie – oprávnené/neoprávnené - priestoru č. 12) mohol súd vôbec
riešiť, bolo nevyhnutné mať nielen tvrdené, ale i za preukázané, ako bol rozdelený polyfunkčný objekt.

47. Žalobkyňa predložila súdu znalecký posudok Ing. Mikuláša Ilkoviča č. 4/2012 (čl. 139), na základe
ktorého v období od 2012 do 2019 malo dôjsť k rozdeleniu stavby súp. č. XXXX (vyjadrenie z čl. 135).

48. Z uvedeného znaleckého posudku Ing. Mikuláša Ilkoviča č. 4/2012 plynie, že jeho predmetnom je
cit.: „stanovenie spoluvlastníckych podielov k jednotlivým nebytovým priestorom s polohou v budove
„polyfunkčný objekt“ postavenej na p.č. 449/4, podiel na pozemku p.č. 449/4, 449/5, odčlenenom podľa
geometrického plánu č. 7/2012 na „zameranie parciel č.p. 449/3, 449/4, 449/5“, katastrálne územie C.,

obec Prešov, U. Prešov, adresa: Prešov, G. F. a popisu a určeniu rozsahu spoločných častí, spoločných
zariadení domu a príslušenstva v tejto budove k zápisu vlastníckeho práva jednotlivých nebytových
priestorov.“ Posudok bol vyhotovený na základe osobnej požiadavky zadávateľa N. K..49. Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeuvedenétvrdeniežalobkynenezodpovedaloskutočnosti.
Predložený znalecký posudok Ing. Ilkoviča č. 4/2012 rozdeľuje nehnuteľnosť na nebytové priestory -
nebytový priestor č. 1 (prízemie), 2 (1.poschodie) a 3 (suterén).

50. Z výsluchu súdneho znalca Ing. Ilkoviča bolo zistené, že na základe objednávky pána K. vyhotovoval
dva posudky na rozdelenie nehnuteľnosti, dokonca aj doplnky k nim a jeden posudok na hodnotu
nehnuteľnosti. Svedok K. síce túto skutočnosť pri svojom výsluchu poprel, avšak samotná existencia
znaleckého posudku č. 4/2012 Ing. Mikuláša Ilkoviča vyhotovená na jeho objednávku za účelom

stanovenie spoluvlastníckych podielov k jednotlivým nebytovým priestorom k zápisu vlastníckeho práva
jednotlivých nebytových priestorov toto jeho tvrdenie vyvracia. Objednal si totiž v roku 2012 u súdneho
znalca A. znalecký posudok za účelom rozdelenia nehnuteľnosti na jednotlivé nebytové priestory, čo
súdny znalec znaleckým posudok č. 4/2012 aj učinil.

51. Obsahom spisu je však iba znalecký posudok na hodnotu nehnuteľnosti na čl. 16 (znalecký posudok

Ing. Mikuláša Ilkoviča č. 4/2019) a znalecký posudok na rozdelenie budovy na nebytové priestory čl. 139
(znalecký posudok Ing. Mikuláša Ilkoviča č. 4/2012).

52. Súdu teda nebol ako dôkaz predložený znalecký posudok (prípadne aj jeho doplnky), ktorým by
nehnuteľnosť (polyfunkčný objekt), ktorá je predmetom sporu, bola rozdelená na dva samostatné veci,

to znamená reálnou deľbou nehnuteľnosti. Na veci nemení nič ani konštatovanie súdneho znalca, že
grafický a technický podklad je totožný, ani jeho vyjadrenie, že je v podstate identický so znaleckým
posudkom do spisu predloženým s tým, že je v druhom znázornená deliaca čiara. Naviac z predloženého
znaleckého posudku Ing. Ilkoviča č. 4/2012 pri zameraní nebytového priestoru č. 2 na 1 poschodí je
zameraných 11 miestností s podlahovou plochou spolu vo výmere 101,7909 m2 (čl. 142). Priestor č. 12

nie je v rámci nebytového priestoru č. 2 zameraný ani zakreslený. Vychádzať z neho aj z tohto dôvodu
súd preto nemohol.

53. V tomto smere súd nemohol vychádzať ani zo znaleckého posudku č. 4/2019 súdneho znalca Ing.
Ilkoviča, ktorým sa stanovila všeobecná hodnota nehnuteľnosti, nakoľko tento posudok rovnako nebol

podkladom pre reálnu deľbu nehnuteľnosti. Pôdorys 1. poschodia so zameraným nebytovým priestorom
č. 2 tvorí iba jeho prílohu a naviac pokiaľ ide o zakreslený priestor č. 12, tam uvedená kóta je len
orientačná, preto súd ani na základe uvedeného nemohol učiniť žiadne závery.

54. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na bod 4.8. kúpnej zmluvy (čl. 8), ani z uvedeného bodu nemožno

vyvodiť rozdelenie budovy, keďže sa v ňom konštatuje, že stavba č. súpisné 15016, na par. č. C-KN
449/4 a susediaca stavba č. súpisné XXXX, na parc. č. C-KN 449/1 nie sú nad úrovňou 2. nadzemného
podlažia v ich podkrovnej časti až po strechu stavebno-technicky predelené deliacou priečkou, pričom
zároveň vyhlasujú spolu s Kupujúcim, že hranica oboch budov v ich podkrovnej časti až po strechu
medzi nimi nie je sporná a priamo kopíruje hranicu spoločnej deliacej priečky oboch stavieb znázornenej

podľa GP č. 7/2012 overeným Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom pod č. G1-84/2012.
Keďže žalovaný priestor č. 12 sa nachádza na 2. nadzemnom podlaží, uvedený bod kúpnej zmluvy túto
časť nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nerieši.

55. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu

muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť
nemohla byť preukázaná vôbec).

56. Za tohto stavu súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k reálnej deľbe
nehnuteľnosti tak, aby bolo nepochybne preukázané, ako došlo k reálnej deľbe nehnuteľnosti a kde sa
nachádza deliaca priečka. Uvedená deliaca priečka oddeľujúca žalovaný priestor č. 12 má v konanízásadný význam, keďže bez nej nemôže súd vyriešiť otázku, či užívanie priestoru na 1. poschodí
žalovanými, a teda najmä v akom rozsahu je oprávnené alebo neoprávnené.

57. Keďže žalobkyňa súdu nepredložila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o rozsahu užívania
nehnuteľnosti žalovanými, ktoré považovala za neoprávnené, preto nezostávalo súdu nič iné ako žalobu
zamietnuť, keďže ju v tomto smere ťažilo bremeno dôkazu.

58. Pokiaľ ide o druhý petit žaloby o uloženie povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne

oddeliť múrom priestor č. 12 na 1. poschodí polyfunkčného objektu s. č. 15016 na parcele č. C-KN 449/4
zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX v k. ú. C. vo vlastníctve žalobkyne a polyfunkčný objekt so s.
č. XXXX zapísaný na liste vlastníctva XXXX v k. ú. C. vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v súlade
s hranicou parciel č. C-KN 449/4 a C-KN 449/1 v k. ú. C., ani v tomto smere nie je žaloba dôvodná.

59. V ust. § 489 OZ sú vymedzené právne skutočnosti, na základe ktorých dochádza k vzniku záväzkov.

Teória takéto skutočnosti označuje aj ako právne dôvody (tituly) vzniku záväzkov.

60. Žalobkyňa netvrdila, že ide o nárok zo zmluvy. Zo skutkových tvrdení žaloby plynie, že sa žalobkyňa
domáha, aby žalovaní uviedli vec do pôvodného stavu, ide teda podľa názoru súdu o nárok titulom
náhrady škody, ktorá jej mala byť spôsobená v zmysle výsluchu svedka J. C. vybúraním priečky.

61. Na žalobkyni bolo, aby preukázala, že práve žalovaní v 1.a 2. rade porušili svoju právnu povinnosť
inému neškodiť (§ 415 OZ).

62. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní skutočne vykonávali na nehnuteľnosti vo svojom

vlastníctve rekonštrukciu, a to aj v časti, kde má byť situovaný žalovaný priestor č. 12 na 1. poschodí.
Sporným ostal rozsahu rekonštrukcie.

63. Kým žalobkyňa sa domnievala, že búracími prácami v lete žalovaní búrajú priečku, nakoľko tam bolo
veľa prachu a prevŕtali sa cez stenu, kde urobili 3 diery, asi kotvili priečky, čo plynie z výsluchu svedka

J. C., žalovaní túto skutočnosť účinné popreli a uviedli, aký rozsah rekonštrukčných prác sa realizoval.
Išlo o výmenu podláh, nové rozvody, znižovanie stropu, stierky, zamurovanie dverí. V priestore, ktorý
je predmetom sporu, bola a aj toho času je kúpeľňa (čo plynie nielen z predloženého pôdorysu z roku
1999, ale i ďalších pôdorysov vypracovaných na účely plynofikácie nehnuteľností na základe objednávky
predchádzajúcich vlastníkov budovy tvoriacej jeden celok), pri rekonštrukcii ktorej sa menili batéria, WC,

okná, rozvod vody, keramická dlažba, tiež radiátory (výsluch žalovaných v 1. v 2. rade a svedka B.,
čiastočne výsluch svedka K.).

64. V prvom rade súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania nebolo vôbec preukázané, že
v čase, keď žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k stavbe, existovala v reáli deliaca priečka na hranici

parciel tak, ako to definovala v žalobe.

65. Uvedený záver (o nepreukázaní existencie priečky v rozhodnom čase) plynie jednak z výsluchu
znalca Ing. Ilkoviča, ktorý nosnú deliacu priečku na 1. poschodí nevidel, priestor mu nebol sprístupnený
a do znaleckého posudku, ktorý bol podkladom pre reálnu deľbu nehnuteľnosti (a ktorý nie je do spisu

predložený), vypracoval intuitívne, na základe zákonitosti, aby zvislice neboli vyosené a tiež z výsluchu
svedka N. K..

66. Svedok N. K. totiž pri výsluchu po nazretí do fotografie vyhotovenej súdom pri obhliadke uviedol, že
oproti pôvodnému stavu, keď nehnuteľnosť ako celok vlastnila jeho dcéra a zať, sú tam nové kachličky,

nová podlaha. Popísal izbu tak, že mala tvar obdĺžnika a izbu v pôvodnom stave aj zakreslil (nákres
na čl. 403). Žiadnu výduť, priečku zasahujúcu do priestoru nespomenul ani nezakreslil. Naopak svedok
K. spomenul pri výsluchu škriatka, ktorý mal pred dvadsiatimi rokmi urobiť, že sa posunuli priečky, čo
rovnako podporuje záver, že v čase realizácie kúpnych zmlúv (nadobudnutia vlastníckych práv, či už
žalobkyne alebo žalovaných) deliaca priečka neexistovala tak, ako to v konaní tvrdia žalovaní.

67. Keďže nebolo v konaní preukázané, že by v čase, keď žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo
k stavbe ( a to ani v čase vlastníctva O. K. a P. K. Q. – s poukazom na tvrdenia svedka N. K.),
existovala deliaca priečka, a to nielen že výsluchom strán sporu, ale ani výsluchom svedkov, či súdnehoznalca, nebolo možné dospieť ani k záveru o porušení právnej povinnosti žalovaných tým, že táto deliaca
priečka mala byť nimi odstránená. Táto skutočnosť v konaní nebola žiadnym navrhovaným dôkazom
preukázaná.

68. Pokiaľ nebolo preukázané porušenie povinnosti zo strany žalovaných, nemôže im byť uložená
reštitučná povinnosť, a to povinnosť spoločne a nerozdielne oddeliť múrom priestor č. 12 na 1. poschodí
polyfunkčného objektu s. č. 15016 na parcele č. C-KN 449/4 zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX
v k. ú. C. vo vlastníctve žalobkyne a polyfunkčný objekt so s. č. 6843 zapísaný na liste vlastníctva XXXX

v k. ú. C. vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v súlade s hranicou parciel č. C-KN 449/4 a C-KN
449/1 v k. ú. C..

69. Majúc na zreteli uvedené súd aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

70. V danom prípade súd s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie v zmysle ustanovenia § 153

CSP neprihliadal na prostriedky procesného útoku žalobkyne predložených na pojednávaní konanom
dňa 31.1.2024 z dôvodu, že tieto neboli uplatnené včas, pričom právny zástupca uviedol, že ich predložil
až teraz, lebo nimi chcel konfrontovať navrhovaných svedkov, a to O. K. a P. K. Q.. Uvedené podľa
názoru súdu však nie súd žiadne objektívne okolností, ktoré by mu bránili predložené dôkazy (emailová
komunikácia z 24.4.2019 a 30.4.2019) súdu doručiť tak, aby súd mal vytvorený dostatočný časový

priestor na zabezpečenie ich doručenia žalovaným so zachovaním všetkých ich procesných práv a
povinností. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd v súlade s ust. § 153 CSP neprihliadal na predložené dôkazy
na pojednávaní dňa 31.1.2024 bola skutočnosť ich doručenia na pojednávaní vo veci samej a z dôvodu
zachovaniaprocesnýchprávapovinnostížalovanýchbybolonevyhnutnéuvedenépojednávanieodročiť
a umožniť im v primeranej lehote zaujať stanovisko. Naviac nebol dôvod na uvedené prihliadať, keďže

právny zástupca žalovaného v 2. rade upustil od návrhu na vykonania dôkazu výsluchom svedkov O.
K. a P. K. Q. a na ich výsluchu netrvala ani žalobkyňa.

71. Už len záverom súd dodáva, že pokiaľ právny zástupca žalobkyne na obhliadke uviedol, že mieni
predložiť odborné vyjadrenie vo vzťahu, či priečka deliaca nehnuteľnosti je nosná alebo nie, uvedený

dôkaz do konania predložený nebol. Formulovanie „mienim predložiť dôkaz“ nie je návrhom na jeho
vykonanie, preto súd za týmto účelom nerozhodoval o zložení preddavku ani neustanovoval znalca
o tejto otázke.

72. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

73. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

74. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobe súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods.

1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná v 1. rade si trovy neuplatnila, preto jej súd náhradu trov
konania nepriznal a procesne úspešnému žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.