Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoCsp/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520201146
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2520201146.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dominika Horváthová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C.
XXXX/XXX, D., zastúpeného právnym zástupcom: Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A,
Hlohovec, IČO: 52635970, proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy
1, Bratislava, IČO: 31320155, zastúpenej právnym zástupcom: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53255739, o zaplatenie 3.821,05 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. PN-15Csp/39/2020-297 zo dňa 14.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomprvoinštančnýsúdvýrokomI.žalobuzamietolavýrokomII.otrováchkonania
rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka, § 39, § 41, § 53 ods. 6 a 9, § 451 ods. 1 a 2, § 457 , § 489, § 517 ods. 1 a 2, § 565 § 657 a
§ 658 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm.

a), b) a d), § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZoSÚ“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 215 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zák. č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k skutkovým zisteniam,
že právny predchodca žalovanej ako veriteľ a žalobca ako dlžník v pozícii spotrebiteľa uzatvorili dňa

16.6.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1720017308 na formulári označenom ako: Slovenská
požičovňa. Touto zmluvou právny predchodca žalovanej, ako nebankový subjekt, vykonávajúci
podnikateľskú činnosť aj na úseku poskytovania spotrebiteľských úverov, sa zaviazal poskytnúť
žalobcovi pôžičku ako bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 10.000 eur na účet žalobcu uvedený
v zmluve. Žalobca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi z úveru v 108-ich
mesačných splátkach vo výške 177,94 eura, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.7.2017 a s konečnou
splatnosťou úveru dňa 20.6.2026. Fixná ročná úroková sadzba podľa zmluvy bola 17,90 %, priemerná

hodnota RPMN bola 9,68 %, RPMN bola 17,90 %, najvyššia prípustná výška odplaty bola 19,62 %.
Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, bola podľa zmluvy 19.217,52 eura a celkové
náklady spotrebiteľa boli podľa zmluvy vo výške 9.217,52 eura. Všetky splátky boli splatné vždy do 20.
dňa v mesiaci. Výpočet, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov sú uvedené v splátkovomkalendári podľa článku X. zmluvy. Pôvodný veriteľ zanikol dňom 1.1.2018, pričom právnym nástupcom
majetku a záväzkov pôvodného veriteľa, týkajúcich sa produktov Quatro a Slovenská požičovňa, sa
stala žalovaná, a teda je pasívne vecne legitimovaná v tomto spore. Žalobca nesplácal úver riadne

a včas, nakoľko uhradil iba 10 splátok úveru, pričom s niektorými už bol v omeškaní. Po neuhradení
ďalších troch splátok úveru sa rozhodla žalovaná postupovať podľa článku 9, bodu 9.2. predmetnej
zmluvy, v ktorom sa dohodli zmluvné strany na možnosti veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky v
prípade omeškania žalobcu s platením splátok úveru, a listom zo dňa 27.09.2018 oznámila žalobcovi,
že predmetný úver sa stal splatným v celom rozsahu naraz, pričom celková dlžná suma úveru k danému

dňu zodpovedala sume 10.215,94 eura, z toho istina 10.214,61 eura. Žalobca uhradil dňa 10.3.2020
neuhradenú (zosplatnenú) časť úveru v sume 12.033,67 eura. Z predmetného úveru zaplatil žalobca
celkom sumu 13.821,05 eura. Žalobca podal žalobu proti žalovanej z dôvodu, že bol presvedčený, že:
1) predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu niektorých obligatórnych
náležitostí (§ 9 ods. 2 písm. b), k) a i) ZoSÚ v príslušnom znení), ako aj pre hrubé porušenie povinností
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ZoSÚ pri zisťovaní platobnej schopnosti spotrebiteľa

pred uzatváraním zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s absenciou ktorých náležitosti a s porušením
povinnosti veriteľa podľa § 7 ZoSÚ spája zákon sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti, 2) dohoda
o úrokoch z úveru je absolútne neplatná podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 OZ), a
keďže dohoda o úrokoch z úveru je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, neplatná je potom celá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, 3) keďže veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ

postupovať s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity platobnej schopnosti spotrebiteľa, podľa §
11 ZoSÚ nebol veriteľ oprávnený vyhlásiť spotrebiteľský úver za predčasne splatný, a preto je absolútne
neplatný jednostranný právny úkon žalovanej o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Preto zastával
žalobca názor, že žalovaná sa obohatila na jeho úkor, nakoľko prijala od neho peňažné plnenie v rozsahu
prevyšujúcom sumu istiny reálne poskytnutého úveru (10.000,- eur). Suma predstavujúca tento rozdiel v

zodpovedajúcej výške 3.821,05 eura, je bezdôvodným obohatením žalovanej podľa § 451 ods. OZ, a to
a) majetkovým plnením bez právneho dôvodu, na ktorý nemala žalovaná nárok, keďže predmetný úver
sapovažujezabezúročnýabezpoplatkový,resp.b)plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonupreabsolútne
neplatné dojednanie úrokov z úveru ako podstatnej náležitosti zmluvy o úvere, ktorá neplatnosť robí
absolútne neplatným celý právny úkon zmluvy o úvere.

4. Súd prvej inštancie zistil, že zmluva netrpí takými vážnymi nedostatkami, pre ktoré by bolo možné
predmetný spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ZoSÚ, alebo
pre ktoré by bola celá zmluva absolútne neplatná podľa § 39 OZ. Súd uzavrel, že v zmluve je
dostatočne identifikovaný finančný agent (§ 9 ods. 2 písm. b/ ZoSÚ), pretože zmluvu je nevyhnutné

posudzovať v celom kontexte aj so všetkými jej prílohami, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, vrátane
prílohy: Informácia o finančnom sprostredkovaní (VFA), podpísanej žalobcom (viac v odseku 13. tohto
odôvodnenia). Žalovaná strana na pojednávaní dňa 14.2.2024 dostatočným spôsobom ozrejmila súdu
dôvody, pre ktoré v iných častiach zmluvy je finančný agent označený iba menom a priezviskom konateľa
finančného agenta - právnickej osoby, predovšetkým tá skutočnosť, že potencionálni spotrebitelia pri

uzatváraní zmluvy namietali označenie právnickej osoby ako finančného agenta, keďže chceli mať v
zmluve uvedenú konkrétnu fyzickú osobu, s ktorou pri uzatváraní zmluvy komunikovali, ktorá osoba
zmluvu reálne podpísala (hoc aj konajúc za právnickú osobu - pozn. súdu). Zmluva ďalej obsahuje
aj obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, a to RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Žalobca aj v tomto smere opätovne opomenul na prílohy zmluvy, ktorých prevzatie potvrdil svojím
podpisom. V prílohe s názvom: Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej
RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, je uvedený vzorec výpočtu konkrétnej RPMN s dosadenými
konkrétnymi číselnými údajmi, s vysvetlením jednotlivých parametrov. V zmluve aj v jej prílohách je

uvedená aj priemerná hodnota RPMN: 9,68 %. Vzorec konkrétneho výpočtu RPMN je uvedený aj v
prílohe s názvom: Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (čl. 3 prílohy), rovnako
podpísanej žalobcom v deň uzatvorenia zmluvy. Správnosť údaju o RPMN uvedeného v zmluve si
súd orientačne overil na interaktívnej kalkulačke (viac v odseku 39. tohto odôvodnenia), podľa ktorej
informácia o RPMN uvedená v zmluve (17,90 %) nie je uvedená v neprospech spotrebiteľa, keďže

podľa interaktívnej kalkulačky by mala byť RPMN nižšia (cca 16,44 %). Z obsahu zmluvy aj z jej
všetkých príloh je nepochybné, že jediným nákladom spotrebiteľa spojeným s poskytnutým úveru bol
iba dohodnutý úrok z úveru vo výške 17,90 % ročne, a práve preto je RPMN uvedená v rovnakej
výške. Súčasťou zmluvy je aj podrobný splátkový kalendár, obsahujúci štruktúru jednotlivých splátok, t.j. výšku splátky istiny a výšku splátky úveru pri každej splátke jednotlivo, pri všetkých 108-ich splátkach
podľa zmluvy spolu s dátumami splatnosti jednotlivých splátok. Zmluva obsahuje aj ďalšiu žalobcom
namietanú obligatórnu náležitosť, ktorou je úroková sadzba spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm.

i/ ZoSÚ). Táto je riadne uvedená v samotnej zmluve, ako aj v jej prílohách ako fixná úroková sadzba
17,90 % ročne. Neobstojí tvrdenie žalobcu, podľa ktorého takto dojednané úroky z úveru by sa mali
priečiť dobrým mravom, z ktorého dôvodu by malo byť toto dojednanie absolútne neplatné podľa §
39 OZ. Súd poznamenáva, že súdna prax vo veci posudzovania neprípustnej výšky dojednaných
úrokov z úveru pre ich rozpor s dobrými mravmi (§ 3 OZ) sa priebežne menila a modifikovala aj v

súvislosti so zavedením ust. § 1a do vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. K uzneseniu
NS SR sp. zn. 1 MCdo 1/2009 a k rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 a
sp. zn. 8Co/112/2014 zo dňa 18.12.2014, na ktoré sa odvolával žalobca, konajúci súd poznamenáva,
že sa tieto týkali dohodnutých úrokových sadzieb vo výške 60 % ročne, 70 % ročne a 82 % ročne,
ktoré nepochybne sú úrokmi dojednanými v rozpore s dobrými mravmi, a podľa právnej úpravy účinnej
1.9.2014 výrazne prevyšujú aj najvyššiu prípustnú výšku odplaty zo spotrebiteľského úveru podľa

§ 53 ods. 6 OZ v spojení s § 1a vykonávacieho nariadenia č. 87/1995 Z. z. v príslušnom znení.
Súd zdôrazňuje, že predmetná zmluva bola uzatvorená za účinnosti § 1a vykonávacieho nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. v príslušnom znení, pričom dojednaná sadzba úrokov z úveru (17,90 %) je v
danom prípade totožná s celkovou odplatou za poskytnutie spotrebiteľského úveru (17,90 %), keďže
úroky z úveru tvorili jediné náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutím predmetného spotrebiteľského

úveru. Takto dojednaná odplata zo spotrebiteľského úveru je nižšia, než bola najvyššia prípustná
výška odplaty v danom čase (19,62 %), zverejnená MFSR a NBS, predovšetkým na internetovom
Portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR: www.fininfo.sk, konkrétne na odkaze:
https://www.fininfo.sk/ fininfo/dokumenty /maximalna-odplata/ (viac v odseku 17. tohto odôvodnenia).
Dojednanú výška úveru považuje súd za súladnú so zákonom aj s dobrými mravmi. Pokiaľ dohodnutá

výška odplaty zo spotrebiteľského úveru je v zákonom stanovenom limite, neprípustný je potom výklad
v rozpore so zákonom (contra legem) pripúšťajúci záver, že takto dojednaná odplata napriek tomu je
v rozpore s dobrými mravmi (porov. uznesenie NSSR sp. zn. 4Cdo/191/2022 zo dňa 26.1.2023; viac v
odseku 48. tohto odôvodenia). O výklad v rozpore so zákonom by išlo aj vtedy, ak odplatu v zákonom
stanovenom limite z poskytnutého úveru tvoria iba dohodnuté úroky z úveru, čo je aj daný prípad. Súd

poznamenáva, že ani pred zavedením ust. § 1a do vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
nebolo možné zakaždým nekriticky rozhodnúť, že všetky dojednané úroky z úveru, ktoré prevyšujú
dvojnásobok priemerných úrokových sadzieb bánk v čase uzatvorenia zmluvy sú vždy dojednané v
rozpore s dobrými mravmi, pričom práve takéto rôznorodé výklady viedli zákonodarcu k zavedeniu
zákonných mantinelov pre určenie maximálnej najvyššej prípustnej výšky odplaty na spotrebiteľských

úverov. Z uvedených dôvodov ani tvrdenia žalobcu o neplatnom dojednaní úrokov z úveru v danom
prípade neobstoja. Na druhej strane, nesprávny je názor žalovanej, že najvyššia prípustná miera odplaty
v danom období mala byť až 39,24 % ako dvojnásobok údaju zverejneného v tabuľke o najvyššej
prípustnej výške odplaty za poskytovanie spotrebiteľského úveru, zverejnenej na www.fininfo.sk. Súd
zdôrazňuje, že na internetovej stránke www.fininfo.sk (Portál finančnej osvety a ochrany finančného

spotrebiteľa MF SR - pozn. súdu) je uvedená informácia o najvyššej prípustnej výške odplaty pre zmluvy
o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.5.2017 do 15.08.2018 (č. l. 134) so zmluvnou platnosťou nad
5 do 10 rokov vrátane, ktorá bola v danom čase 19,62 %. Ide však už o vypočítanú najvyššiu prípustnú
výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, a nie o priemernú RPMN, z ktorej bol tento údaj
vypočítaný. Tabuľka o najvyššej prípustnej výške odplaty obsahuje v závere aj poznámku s odkazom

na súhrnné informácie, z ktorých bola táto vypočítaná. Nesprávnosť uvedeného názoru žalovanej však
nemala žiadny vplyv na súdom zistený skutkový stav.

5. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že vykonaným dokazovaním neboli preukázané ani tvrdenia
žalobcu, že by právny predchodca žalovanej ako veriteľ zo spotrebiteľského úveru nepostupoval s

odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ktorá
povinnosť mu vyplýva z § 7 ZoSÚ. Žalovaná totiž preukázala, že jej právny predchodca pri uzatváraní
zmluvy zisťoval informácie o žalujúcom spotrebiteľovi dvomi dopytmi do Sociálnej poisťovne (zistil
zamestnávateľa, vymeriavací základ, že žalobcovi neboli vykonávané zrážky z mzdy, že nie je
dôchodcom), dopytom do registra nebankových informácií (odtiaľ zistil pôvodný veriteľ, že žalobca

mal iba jeden nesplatený záväzok z úveru vo E., F., ktorý bol povinný žalobca splácať splátkami vo
výške 157,- eur mesačne). Veriteľ si vyžiadal od žalujúceho spotrebiteľa pred uzatvorením zmluvy
aj výpis z jeho účtu, podľa ktorého bol žalobca poberateľom mzdy v čistom vo výške 756,52 eura
(č. l. 126). Žalobca predložil veriteľovi aj občiansky preukaz. Pri uzatváraní zmluvy oznámil žalobcaveriteľovi, že má iba jedno nezaopatrené dieťa, napriek tomu, že v skutočnosti mal dve deti, čo súd
vyhodnotil ako účelový a nekorektný prístup žalobcu smerujúci k získaniu úveru. Zámerné uvedenie
nižšieho počtu vlastných nezaopatrených detí samotným spotrebiteľom nemohol súd v žiadnom prípade

hodnotiť v neprospech veriteľa. Pri uzatváraní predmetnej zmluvy zároveň žalobca výslovne odmietol
poskytnúť veriteľovi súhlas s prístupom do Spoločného registra bankových informácií (SRBI), pričom
odmietnutie tohto súhlasu znemožnilo veriteľovi, ktorý bol nebankovým subjektom, získať informácie
o žalobcovi z registra bankových informácií, v ktorom registri bol žalobca uvedený ako dlžník. Veriteľ
nemal teda už žiadnu zákonnú možnosť preveriť v registri bankových informácií, či žalobca nie je

dlžníkom niektorej z bánk. V tomto konaní vyšlo najavo, že práve v registri bankových informácií bol
žalobca vedený ako dlžník zo 4 ďalších úverov v danom čase. Pri uzatváraní zmluvy žalobca uviedol,
že je ženatý, uviedol výšku mzdy 750,- eur tak, ako to vyplýva z výpisu z jeho účtu, ktorý predložila
žalovaná, z čoho možno usúdiť, že pri uzatváraní zmluvy bol to práve žalobca, ktorý predložil veriteľovi
pozmenený výpis z účtu s vyššou sumou mzdy, a to s jediným cieľom - získať úver. Pri uzatváraní
zmluvy žalobca zámerne uviedol klamlivý údaj o tom, že jeho mesačné finančné výdavky (napr. splátky

úverov, hypoték, lízingov) boli iba vo výške 150,- eur, pričom práve z registra nebankových informácií
veriteľ zistil, že žalobca je dlžníkom zo spotrebného úveru vo vzťahu k E., F., ktorý bol žalobca povinný
splácať splátkami vo výške 157,- eur mesačne. Žalobca túto zmluvu podpísal, pričom údaje doplnené
do formulára zmluvy si mohol, a mal pred popisovaním zmluvy veľmi jednoducho overiť, pretože sú
uvedené hneď na začiatku zmluvy prehľadným spôsobom. Na ťarchu veriteľa nemohla byť ani tá

skutočnosť, že v zmluve je uvedené pri iných mesačných výdavkoch (SIPO, náklady na bývanie, telefón)
suma 0,- eur, keďže veriteľ pri posudzovaní platobnej schopnosti spotrebiteľa vychádzal zo všetkých
možných dostupných údajov, ktoré mal k dispozícii, pričom pri klientoch, ktorí mali ako rodinný stav
uvedené ženatý/vydatá, posudzovali ich platobnú schopnosť koeficientom podľa interných pravidiel
spoločnosti. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že bankové aj nebankové inštitúcie poskytujúce úvery,

majú prispôsobené koeficienty pre výpočet platobnej schopnosti žiadateľa o úver, ktorý koeficient zahŕňa
vsebepočetčlenovdomácnostiapredpokladanúminimálnusumumesačnýchnákladovpredomácnosť.
Žalobca predložil súdu rovnaký výpis z účtu za obdobie 5/2017, aký predložila žalovaná, avšak s tým
rozdielom, že výška mzdy žalobcu prijatá na jeho účet dňa 5.5.2017 bola vo výpise predloženom súdu
žalobcom o 100,- eur nižšia. Oba výpisy však boli predložené súdu iba vo fotokópii, takže nebolo možné

zistiť bez ďalších pochybností, či žalobca pred uzatvorením predmetnej zmluvy sám odovzdal veriteľovi
už pozmenenú fotokópiu výpisu z účtu za účelom získania úveru od veriteľa (nebankového subjektu)
potom, čo veľký počet žiadostí žalobcu o poskytnutie spotrebného úveru, osobného úveru, kreditných
kariet a hypotekárneho úveru bolo zamietnutých. Tvrdenia žalobcu, že veriteľ pozmenil túto sumu na
jeho výpise z účtu, sa javí konajúcemu súdu ako veľmi nepravdepodobné, keďže veriteľ nemal dôvod

poskytovať úver osobe, o ktorej by vopred vedel, že je platobne neschopná, a bude nútený od neho
dlžnú sumu vymáhať, aj to s neistým výsledkom. K výhrade žalobcu, že výpis predložený žalovanou,
ktorý označila žalovaná ako výpis z nebankového registra klientskych informácií, že tento iba navonok
pripomína výpis z registra nebankových klientskych informácií, že ide zrejme o výpis z internej evidencie
žalovanej, konajúci súd poznamenáva, že zákon nezakazuje veriteľom spotrebiteľských úverov mať

vlastnúinertnúevidenciuprepojenúnajednotlivéregistrebankovýchanebankovýchinformácií.Vdanom
prípade obsah výpisu z registra nebankových informácií obsahoval v podstate tie isté informácie z
rozhodného obdobia, ktoré obsahoval aj výpis predložený žalobcom, ktorý však bol získaný v roku 2020,
apretoniektoréúdajesúodlišné.Jedináďalšiavýraznejšiaobsahováodlišnosťbolavoznačeníveriteľov
z jednotlivých úverov, ktorí vo výpise predloženom žalovanou boli identifikovaní iba číselnými kódmi, na

rozdiel od výpisu predloženého žalobcom, kde sú veritelia označení celým obchodným menom.

6. Súd prvej inštancie pokračoval, že vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že veriteľ
skúmal bonitu žalujúceho spotrebiteľa pred uzatvorením predmetnej zmluvy, o čom predložil aj listinné
dôkazy z obdobia ku dňu uzatvárania zmluvy, a preto nemožno v žiadnom prípade dospieť k rozumnému

záveru, že by tento hrubo porušil svoje povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, nakoľko za hrubé porušenie
tejto povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov
o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej
databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak,
ako je to výslovne uvedené v paragrafe 11 ods. 2 ZoSÚ. Žalovaná preukázala dostatočným spôsobom,

že pri posudzovaní platobnej schopnosti žalobcu vychádzal veriteľ z údajov poskytnutých mu priamo
žalobcom, a to z výpisu z účtu žalobcu predloženého mu žalobcom (s veľmi veľkou pravdepodobnosťou
s pozmenenou výškou mzdy) a z údajov z registra nebankových informácií, do ktorých mal prístup.
Nemal však prístup do centrálneho registra bankových informácií, pretože na prístup do tohto registraodmietol žalobca poskytnúť súhlas. V neprospech žalobcu v tomto spore svedčili skutočnosti, že tento
pri uzatváraní zmluvy uviedol nižší počet detí, než reálne mal, vyššiu sumu mzdy, než reálne dosahoval,
a navyše s vysokou pravdepodobnosťou predložil žalobca pozmenený výpis z účtu v časti prijatej

mzdy, pričom v tomto spore dokonca obvinil žalovanú, že tento údaj pozmenila v jeho výpise z účtu
práve ona. Žalobca zámerne neposkytol súhlas veriteľovi s prístupom Spoločného registra bankových
informácií (SRBI), z ktorého potom nemohol následne veriteľ (právny predchodca žalovanej) získať
potrebné informácie, keďže bol v pozícii nebankového subjektu. Takéto konanie žalujúceho spotrebiteľa
pred uzatváraním zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyhodnotil súd ako účelové, nekorektné, priečiace

sa dobrým mravom, všetko s jediným cieľom - získať úver, ktorý mu opakovane neposkytli iné peňažné
ústavy (banky a nebankové subjekty). Žalobný nárok odvodzoval žalobca od informácií, ktoré sám
poskytolveriteľovivpozmenenejpodobepreduzatváranímzmluvy,akoajodinformáciíoštyrochďalších
úveroch, ktoré žalobca veriteľovi zatajil, informácia o ktorých bola súčasťou registra, do ktorého nemal
veriteľ prístup z dôvodu výslovného neudelenia súhlasu žalobcom. Žalobca navyše poprel prevzatie
príloh zmlúv, pričom aj toto jeho tvrdenie sa ukázalo v tomto spore ako nepravdivé, keďže žalovaná

predložila súdu všetky prílohy predmetnej zmluvy, prevzatie ktorých potvrdil žalobca svojím podpisom.
K výhrade žalobcu, podľa ktorého tabuľka žalovanej v podaní zo dňa 12.3.2021 (č. l. 124) podľa
výpočtu žalovanej obsahuje informáciu výdavkoch: 0, konajúci súd zdôrazňuje, že ide o nesprávnu
interpretáciu podania protistrany žalobcom, keďže je z neho zrejmé, že slovo „VÝDAVKY“ je uvedené
veľkýmipísmenamizdôvodu,ževďalšíchtrochriadkochbezprostrednenasledujúcichpodtýmtoslovom

sa nachádzajú 3 položky výdavkov. V riadku VÝDAVKY nie je pritom uvedená žiadna číslica, ani slovné
označenie hodnoty, Z obsahu tejto tabuľky nemožno preto dospieť k rozumnému záveru, že by tam bola
uvedená 0. V rámci dokazovania sa súd veľmi podrobne zaoberal výhradami žalobcu k ním tvrdenému
hrubému porušeniu povinnosti veriteľa podľa § 7 ZoSÚ, a práve v tejto súvislosti považuje konajúci súd
za potrebné zdôrazniť, že bol to práve žalobca, ktorý svojím správaním zapríčinil neposkytnutie všetkých

relevantných údajov veriteľovi, nevyhnutných pre posúdenie jeho platobnej schopnosti. Niektoré údaje
zámerne pozmenil (uviedol nižší počet nezaopatrených detí, uviedol vyšší čistý príjem o 100,- eur)
alebo niektoré informácie zámerne zatajil (záväzky z ďalších 4 úverových zmlúv, informácie o ktorých
nemohol veriteľ získať zo Spoločného registra bankových informácií z dôvodu odopretia súhlasu
žalobcom veriteľovi na prístup do tohto registra). Takéto konanie žalobcu v súvislosti s poskytovaním

pozmenených informácií, zatajením ďalších úverov a znemožnením prístupu veriteľovi do centrálneho
registra bankových informácií, nemožno vyhodnotiť inak, než ako úmyselné konanie v rozpore s dobrými
mravmi, ktoré nemožno pričítať na ujmu veriteľa. Žalobca ako priemerne obozretný spotrebiteľ si musel
byť veľmi dobre vedomý svojho nekorektného konania vo vzťahu k veriteľovi, dokonca aj možných
následkov takéhoto konania, ktorého sa dopustil s jasným cieľom - získať úver potom, čo množstvo iných

jeho žiadostí v iných bankových a nebankových inštitúciách bolo zamietnutých. Súd dodáva, že ochrana
spotrebiteľa nie je absolútna, nie je neobmedzená o to viac, ak správanie spotrebiteľa vyhodnotil súd
ako zjavné konanie rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu (§ 3 OZ), a podanie
predmetnej žaloby vyhodnotil súd ako zjavné zneužitie práva žalujúcim spotrebiteľom, ktoré nepožíva
právnu ochranu (čl. 5 CSP), a žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu veriteľa. Súd prvej inštancie

ustálil, že predmetný spotrebiteľský úver nemožno považovať za bezúročný a bezpoplatkový, zmluvu
o spotrebiteľskom úvere nemožno považovať za absolútne neplatnú, dojednanie o úrokoch nemožno
považovať za absolútne neplatné, pričom žalobca nepreukázal dostatočným spôsobom, že by veriteľ
porušil povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať platobnú schopnosť žalujúceho spotrebiteľa,
a keďže konanie žalujúceho spotrebiteľa v rámci poskytovania informácii veriteľovi pred uzatvorením

zmluvy vyhodnotil súd ako zjavné konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu.
K vzniku žiadneho bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej z predmetného záväzkového vzťahu
na úkor žalobcu nedošlo, a preto ani nemohol žalovanú zaviazať na jeho vydanie, z ktorého dôvodu súd
žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Nakoľko žalovaná bola v spore
plne úspešná, a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné

nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, súd jej podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na
náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s § 262 ods. 2 CSP. Vzhľadom na
nekorektné správanie žalobcu vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi v rámci preverovania jeho platobnej
schopnosti považoval súd za nespravodlivé prihliadať ani na prípadné nepriaznivé majetkové, osobné,

rodinné či zdravotné pomery žalobcu, a nepriznať tak plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania.

7. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP
a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.8. Odvolanie odôvodnil tým, že v odôvodnení rozhodnutia súd citoval aplikované zákonné ustanovenia,
avšak náležite neoznačil príslušné právne normy, keďže neuviedol celý názov právneho predpisu deň

účinného znenia aplikovaného v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie v Rozhodnutí v odsekoch 29.
– 45, následne 49 - 56 síce cituje celé znenia ustanovení právnych predpisov používa však len ich
skrátené označenia a to nie len pokiaľ ide o zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ktorý súd
uvádza ako „OZ“) t. j. v skrátenom tvare, rovnako absentuje údaj o komplexnom označení zákona č.
129/2010 zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov kde súd použil len skratku „ZoSÚ“. Uvedené žalobca považuje za vadu
preskúmateľnosti rozhodnutia ako celku, ktorá je dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti,
neurčitosti a neodôvodnenosti rozhodnutia. Súd od bodu 28. Rozhodnutia cituje ustanovenia právnych
predpisov, avšak sa vôbec nevyjadruje k interpretácii ním citovaných právnych noriem aplikovaných na
daný prípad. Uvedené potom navodzuje zdanie, že súd prvej inštancie cituje v napadnutom rozsudku
právne normy bez zjavného súvisu s predmetom sporu. Nie je zrejmá napríklad aplikácia § 1 ods.

2 ZoSÚ, § 2 ods. 1 písm. a), b) a d) ZoSÚ, § 39 OZ), napriek tomu že tieto cituje a naopak sa
súd v bode 78. Rozhodnutia odvoláva na ustanovenie § 3 OZ, avšak toto necituje. Ďalej sa podľa
názoru odvolateľa súd prvej inštancie dopustil nie len neprípustného eklektického a neopodstatneného
výberu dôkazov smerujúci k jednostranným záverom, pričom závery ktoré i vyslovil nemajú buď oporu
vo vykonanom dokazovaní a/alebo sú nesprávne a v časti i prekvapivé z dôvodu, že o týchto spor

neexistoval. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil náležitosť podľa § 9 písm. b) ZoSÚ - údaje o
finančnom agentovi. Nemožno súhlasiť s tým, že (bod 10 Rozhodnutia) prílohami Zmluvy boli aj ďalšie
dva dokumenty, a to Udelenie súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov a Informácie o
finančnom sprostredkovaní (VFA), ktoré sú tiež podpísané žalobcom. Zo žiadneho bodu Zmluvy ani
číslovania strán Zmluvy totiž nevyplýva, že by naposledy označené listiny mali byť pojaté do Zmluvy

ako jej prílohy resp. súčasti. Uvedenému tiež nenasvedčuje ani žiadny dôkaz vnesený do konania. Ide
preto o nesprávny skutkový záver súdu, na základe ktorého súd urobil i nesprávne právne závery v
tomto konaní uvedené v bode 13 a 65 Rozhodnutia nie len pri posudzovaní vady Zmluvy v zmysle
ustanovenia podľa § 9 písm. b) ZoSÚ. Informácia o finančnom sprostredkovaní (VFA), je informácia pre
klienta pred uzatvorením zmluvy o poskytnutí finančnej služby poskytovaná v zmysle § 33 zákona č.

186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoFSaP“). Každý finančný agent (v čase uzatvorenia
Zmluvy) bol povinný postupovať v zmysle ustanovenia § 33 ZoFSaP t. j. poskytnúť všetky informácie
v rozsahu vymedzenom označenom ustanovení a to písomné alebo na trvanlivom médiu. Uvedený
formulár teda rovnako (ako iné prílohy Zmluvy) nie je ničím iným ako plnením zákonných povinností

žalovaného (resp. finančného agenta) v predzmluvnej fáze. Charakter tejto listiny nemá ani povahu
zmluvných dojednaní medzi žalobcom a žalovaným, lež jednostranne sprostredkovávaných informácii,
spotrebiteľovi poskytnutý „pred uzatvorením zmluvy“, pričom zo žiadneho bodu ustanovení Zmluvy
(ani číslovania strán Zmluvy) nevyplýva, že by súčasťou Zmluvy mala byť i Informácia o finančnom
sprostredkovaní(VFA).Súdnajednejstranepoznamenalzistenie,žesprostredkovateľbolosobou,ktorá

zmluvu reálne podpísala (konajúc za právnickú osobu - pozn. súdu) zjavne však nemal preukázané,
či táto osoba za žalovaného konať mohla. Inak povedané, žalovaný uzatváral zmluvu prostredníctvom
svojho mandatára, spoločnosti Finance Trading - Consulting, s. r. o., v mene ktorej konal štatutárny
orgán tejto spoločnosti. Konajúci mandatár mal preto k takejto zmluve na preukázanie jeho oprávnenia
pripojiť dohodu o plnomocenstve, na základe ktorej bol oprávnený na takéto právne úkony. Takáto

dohoda, ale zjavne nebola súčasťou zmluvnej dokumentácie od uzavretia zmluvy a žalovaný túto
dohodu nepredložil ani súdu (keď predkladal ním tvrdené súčasti Zmluvy, či súvisiace dôkazy). Keďže
predmetom tohto konania je vo svojej podstatne skúmanie neplatnosti právneho úkonu (Zmluvy) a
dôvodom pre ktorý by mala/mohla byť Zmluva neplatná je skutočnosť, že spoločnosť Finance Trading
- Consulting, s. r. o., konajúca prostredníctvom štatutárneho orgánu v mene žalovaného nemala na

tento právny úkon žiadne oprávnenie – bol súd túto neplatnosť povinný skúmať z úradnej povinnosti.
Pokiaľ ide o porušenie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ,
dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov,
tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo
strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. K bodu 69 a 70 odôvodnenia

uviedol, že kategoricky odmieta závery súdu o tom, že by sám mal súdu predkladal pozmenené
dôkazy (výpis z osobného účtu) ako aj to, že by mal pred uzatvorením Zmluvy žalovanému poskytovať
nepravdivé údaje. Žalobcovi vôbec nie je zrejmé z akého dôvodu súd vo viacerých častiach Rozhodnutia
o žalobcovi uvádza označené nepriaznivé subjektívne závery, ktoré v tomto konaní neboli preukázanéo to viac, ak sám súd (bod 70 Rozhodnutia) uvádza, že podľa jeho názoru nebolo možné verifikovať,
či žalobca žalovanému pred uzatvorením Zmluvy odovzdal pozmenenú fotokópiu výpisu z účtu. Pre
úplnosť žalobca poznamenáva, že súdu žalobcom neboli predložené stranami sporu výpisy z osobného

účtu žalobcu „len“ vo fotokópii, pretože žalobca súdu doručil výpis z osobného účtu v jeho originálnej
podobe. Žalobca má k dispozícii mailovú komunikáciu adresovanú sprostredkovateľovi úveru, v obsahu
ktorej sprostredkovateľovi úveru doručoval rovnaký výpis z osobného účtu ako predložil súdu v tomto
konaníazobsahuktorejtiežvyplýva,žesprostredkovateľúverudisponovalajvýplatnoupáskoužalobcu.
Súd postupoval len na základe subjektívnych a ničím nepodložených úvah o tom, že mal žalobca konať

v rozpore s dobrými mravmi a mal žalovaného zavádzať. Pre žalobcu je rozhodnutie prekvapivé, z
obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 14.02.2024 nevplýva, že by súd v rámci predbežného právneho
posúdenia, ktoré na pojednávaní z dňa 14.02.2024 uviedol vyslovil pochybnosť (spornosť) o žalobcom
predložených dôkazoch – a ani sám žalovaný žiadny dôkaz predložený žalobcom nerozporoval. Teda aj
v prípade, že by sa žalobca bol býval pojednávania zúčastnil, neboli naplnené predpoklady povinnosti
súdu v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže súd strany neinformoval,

ako sa mu javí predbežné právne posúdenie veci, hoci uviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi
stranami za sporné a ktoré za nesporné a ktoré dôkazy vykoná. Z dôvodu predvídateľnosti postupu súdu
a tým aj práva na spravodlivý súdny proces je v citovanom ustanovení § 181 ods. 2 Civilného sporového
poriadku zakotvená povinnosť samosudcu uviesť stranám rozsah sporných a nesporných skutočností
a dokazovania, predbežné právne posúdenie veci. Toto oboznámenie má prebehnúť po úvode prvého

pojednávania. Strane má byť tým vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť
uplatňovanie - realizáciu svojich procesných oprávnení.

9.Ďalejodvolateľpoukázalnato,žemalvčaseuzatvoreniaZmluvykdispozíciiúdaj(vychádzajúcpritom
izolovane len z údajov zo Zmluvy, informácie zo sociálnej poisťovne, žalovaným získanej informácie o

1 existujúcom úvere a výpisom z účtu žalobcu za 5/2017) o tom, že žalobcov hrubý príjem predstavoval
maximálne sumu 800 eur; žalobca mal najmenej 1 nezaopatrené dieťa; žalobca mal splácal najmenej 2
úvery ( pozn. žalobcu: jedna splátka vo výške 157 eur bola zistená žalovaným a 1 splátka úveru vo výške
124,40 eur vyplýva priamo z výpisu z účtu predložené žalobcom aj žalovaným); žalobcovi poskytnutím
úveru vznikla povinnosť ďalšej splátky vo výške 177,94 eur. Výsledkom prepočtu je suma 100,24 eur

ktorá zostala žalobcovi k dispozícii na jeho životné náklady, avšak táto očividne nedosahuje ani sumu
životného minima, ktorá do 06/2017 predstavovala sumu 198,09 eur. Zo sumy 650 eur ako čistého
mesačného príjmu žalobcu (žalovaný vedel, že údaj zo sociálnej poisťovne je údajom o hrubej mzde
žalobcu) odpočítame náklady : (splátka na úver) 157 eur – (životné minimum na 1 nezaopatrené dieťa)
90,42 eur - (splátka na úver) 177,94 eur – (splátka na úver) 124,40 eur pričom výsledkom prepočtu

je suma 100,24 eur. Žalovaný teda aj len na základe informácií, ktorými preukázateľne disponoval, a
ktoré v tomto konaní vyšli najavo jednoznačne konal v priamom rozpore s ustanovením § 7 ods. 1
ZSÚ a hrubo porušil svoje povinnosti. K bodu 69. odôvodnenia uviedol, že súd prvej inštancie mal
za preukázané, že žalovaný sa žalobcu na výdavky nedopytoval, nakoľko z logiky veci vyplýva že by
také informácie boli obsiahnuté priamo v Zmluve (bod I. Osobné údaje o klientovi). Ak v tejto časti

Zmluvy žalovaný uviedol 0, je zrejmé že tieto skutočnosti nezisťoval, pričom s prihliadnutím na stav
žalobcu(ženatý,najmenej1dieťa)azákladnéexistenčnépotrebykaždéhojednotlivcavtejtospoločnosti
(náklady na bývanie, stravu, telefón, ošatenie a iné.) by údaj o nákladoch vo výške 0 EUR obstáť.
Nie je zrejmé (a z obsahu odôvodnenia Rozhodnutia toto ani nevyplýva) ako mohli žalovaného z
nesplnenia zákonnej povinnosti „ospravedlniť“ jeho interné (a pravdepodobne i súdu neznáme) pravidlá

spoločnosti žalovaného. Žalovaný si nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalobcu,
keď vychádzal len z informácií o jeho hrubom príjme, za stavu že žalovaný nemal k dispozícii údaje o
skutočných výdavkoch žalobcu. Žalovaný však vedel, že žalobca je zaťažený najmenej 2 mesačnými
splátkami úveru vo výške 281,40 EUR, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalobcu o úver
nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Nie menej významnou informáciou, ktorou žalovaný rovnako

disponoval je i tá (a o ktorej žalobca súd informoval), že žalobca spolu s manželkou mali len pokiaľ
ide o žalovaného načerpaných najmenej 5 spotrebiteľských úverov (bod 3 Rozhodnutia), ktoré napokon
nezvládli splácať a nehnuteľnosť, v ktorej existovali s maloletými deťmi museli na úhradu (aj týchto)
záväzkov predať. Žalovaný preukázateľne poskytoval žalobcovi (a jeho manželke) spotrebiteľské úvery
nezodpovedne, bez odpornej starostlivosti, čo ich priviedlo do ťaživej životnej situácie ako už opísali.

Žalovaný inkasoval odplatu z úverov bez akejkoľvek zodpovednosti na tomto stave, pričom je zrejmé
že si je prinajmenšom vedomý tejto skutočnosti nakoľko sporové konania pred okresným súdom Trnava
sp. zn.: 6Csp/40/2020 a sp. zn.: 4Csp/38/2020 (iniciované manželkou žalobcu) skončili mimosúdnym
urovnaním.10. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný s tým, že používanie skratiek právnych predpisov je v súdnych
rozhodnutiach štandardnou praxou. Pred použitím týchto skratiek súd špecifikoval právny predpis,

ktorý bude konkrétna skratka v texte zastupovať. Rozsudok považuje za jasný a zrozumiteľný, a
to nie len pre kvalifikovaného právneho zástupcu žalobcu, ale aj pre samotného žalobcu. Právny
predchodca žalovaného nevychádzal len z údajov poskytnutých žalobcom, ale aj z údajov zistených
z iných zdrojov, ktoré korešpondovali s údajmi, ktoré ako správne potvrdil žalobca v častiach I. a II.
zmluvy. V priebehu konania bolo nesporne preukázané, že žalobca cielene a vedome klamal a zavádzal

právneho predchodcu žalovaného, keď mu napríklad zamlčal informácie o jeho záväzkoch v bankových
inštitúciách a prístup k týmto informáciám zamedzil. S napadnutým rozsudkom sa stotožňuje a navrhuje
ho potvrdiť.

11.Navyjadreniežalovanéhoreagovalžalobca(odvolaciareplika)stým,ževnadväznostinanekorektné
tvrdenia žalovaného o akomsi cielenom a vedomom klamaní a zavádzaní právneho predchodcu

žalovaného žalobcom opätovne zdôrazňuje, že uvedené preukázané v tomto konaní nebolo a čo je
rovnako podstatné - žalobca postupoval v rámci predzmluvnej fázy v súčinnosti so sprostredkovateľom
spotrebiteľského úveru a pokiaľ sa sprostredkovateľ na údaje (v tomto smere o bankových úveroch
žalobcu) nedopytoval – je logicky vylúčený záver o akomkoľvek „vedomom klamaní a zavádzaní“
žalobcom. Žalobca dáva žalovanému do pozornosti, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi

na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, čo žalobca aj urobil – ak žalobca dopytovaný
sprostredkovateľom na akúkoľvek informáciu nebol, taký nesprávny a neodborný postup ide výlučne
na ťarchu veriteľa konajúceho prostredníctvom sprostredkovateľa úveru (o ktorého oprávnení za
žalovaného konať existujú v tomto štádiu konania prinajmenšom dôvodné pochybnosti). Totiž - nie
spotrebiteľ, ale veriteľ je garantom odborného postupu v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č.

129/2010 Z. z. zákon o spotrebiteľských úveroch a spotrebiteľ nie je povinný (a v zásade ani oprávnený)
dedukovať, ktoré informácie sú/môžu byť pre veriteľa v tejto súvislosti.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.

2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch

vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom nedôvodnosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. b) ZoSÚ, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

15. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy
ospotrebiteľskomúverealebopredzmenoutejtozmluvyspočívajúcejvnavýšeníspotrebiteľskéhoúveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (ods. 1) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z

príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom (ods. 2).

16. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

17. Odvolateľ v prvom rade namietal, že napadnuté rozhodnutie je obsahovo a gramaticky
nezrozumiteľné a neurčité v dôsledku toho, že súd citoval aplikované zákonné ustanovenia, avšak
náležite neoznačil príslušné právne normy, keďže neuviedol celý názov právneho predpisu deň účinného
zneniaaplikovanéhovprejednávanejveci.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutérozhodnutieakonštatuje,
že pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia použil skratku pre označenie aplikovanej právnej

normy, napr. „ZoSÚ“, predtým jasne uviedol označenie právnej normy číslom aj názvom s odkazom,
že ďalej v texte bude používať zaužívanú skratku (napr. bod 2. odôvodnenia rozsudku, kde súd prvej
inštancie odkazuje na zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ďalej bude označovať aj ako „ZoSÚ“),
nijakým spôsobom tak neprivodil zmätočnosť, či nezrozumiteľnosť samotného rozhodnutia. Z pohľadu

odvolacieho súdu nie je nijakou vadou, ak súd v odôvodnení rozhodnutia používa skratky, ktorých
použitie náležite vysvetlí, najmä ak ide o právne normy, na ktoré v odôvodnení opakovane odkazuje,
čím zvyšuje prehľadnosť tej časti odôvodnenia rozhodnutia, kde sa obsiahlo vyporiadava s argumentami
strán konania, spornými otázkami a právne vec posudzuje.

18. Ďalej odvolateľ namieta, že od bodu 28. odôvodnenia súd prvej inštancie cituje právne normy, ktoré
na vec nijako neaplikoval (napr. § 1 ods. 2 ZoSÚ), alebo naopak v bode 78. odôvodnenia odkázal na
§ 3 OZ, ktoré však necitoval. Odvolací súd konštatuje, že súd nemusí obsiahlo vysvetľovať aplikáciu
všetkých relevantných právnych noriem na prejednávanú vec, zameria sa najmä na to, aby prepojil
svoje právne závery, ktoré reflektujú vyhodnotenie pre spor podstatných a takisto aj sporných otázok

s aplikovanými právnymi normami, a to v takom rozsahu, aby dal odpoveď na podstatné (zásadné)
otázky a námietky oboch strán a kompaktne a presvedčivo vysvetlil, ako dospel k uvedeným skutkovým
a právnym záverom. Preto napr. ak súd prvej inštancie v bode 33. odôvodnenia cituje ust. § 1 ods.
2 ZoSÚ, pričom z ďalšieho textu odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd považoval žalovaným
poskytnutý úver za spotrebiteľský, je jednoznačné, že súd na vec aplikoval citované ust. ZoSÚ a nie

je vôbec potrebné, aby súd opakovane odkazoval na toto ustanovenie v ďalšom texte. Takisto, ak
súd prvej inštancie prijal záver, že správanie žalobcu ako spotrebiteľa považoval za konanie v rozpore
s dobrými mravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu a necitoval celé ust. § 3 ods. 1 OZ (výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), hoci naň výslovne odkázal,

z uvedeného je jednoznačné a zrejmé, v čom spočíval za pohľadu súdu prvej inštancie rozpor s dobrými
mravmi, aká právna norma bola vo veci aplikovaná a ako ju súd prvej inštancie vo vzťahu k správaniu
žalobcu interpretoval.

19. Ďalej odvolateľ napáda právne posúdenie súdu prvej inštancie splnenia podmienky náležitosti podľa

§ 9 písm. b) ZoSÚ (odvolateľ mal zrejme na mysli ust. § 9 ods. 2 písm. b) ZoSÚ – pozn. odvolacieho
súdu) - údaje o finančnom agentovi. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že za súčasť zmluvy je
potrebné považovať aj dokumenty - a to Udelenie súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných
údajov a Informácie o finančnom sprostredkovaní (VFA), ktoré sú tiež podpísané žalobcom (bod 10.
odôvodnenia). Ďalej mal súd prvej inštancie za to, že listina - Informácie o finančnom sprostredkovaní

(VFA) obsahuje dostatočnú identifikáciu finančného agenta v zmysle cit. ustanovenia. Odvolateľ má
za to, že listina - Informácie o finančnom sprostredkovaní (VFA) nemá povahu zmluvných dojednaní
medzi žalobcom a žalovaným, ale iba jednostranne sprostredkovávaných informácii, spotrebiteľovi
poskytnutých „pred uzatvorením zmluvy“, pričom zo žiadneho bodu ustanovení Zmluvy (ani číslovaniastrán Zmluvy) nevyplýva, že by súčasťou Zmluvy mala byť i táto listina. Odvolací súd po preskúmaní
obsahu spisu zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.06.2017,
ktorej súčasťou boli aj ďalšie prílohy a zmluvná dokumentácia (č.l. 76 rub až 81), ktorá je vyhotovená

tak, že má 13 strán, pričom na prvej až tretej strane je listina – Štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere, strana 4 až strana 11 zahŕňa samotnú zmluvu o úvere, strana 12 – informácia
o RPMN a na strane 13 je informácia v zmysle zákona o ochrane osobných údajov. Na č.l. 219 rub –
220 sa nachádza listina - Informácie o finančnom sprostredkovaní (VFA), podpísaná žalobcom v ten
istý deň, ako bola podpísaná zmluva o úvere, ktorá obsahuje označenie finančného agenta – FINANCE

TRADING – CONSULTING s.r.o. G. G., H. XXXX, E. I. C., reg. č. 171267. Na očíslovanej strane
4 zmluvnej dokumentácie, v záhlaví zmluvy o spotrebiteľskom úvere je označený veriteľ (Consumer
Finance Holding, a.s. vrátane sídla a ďalších identifikačných údajov) a ako sprostredkovateľ je označený
len: G. G.. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ bol spotrebiteľ preukázateľne oboznámený so všetkými
náležitosťami zmluvy o úvere, hoci tieto sa nenachádzali na jednej listine, je potrebné považovať
zákonnúpožiadavkupodľa§9ods.2ZoSÚnazmluvuospotrebiteľskomúverezasplnenú.Ajzrozsudku

Súdneho dvora vo veci C-42/15 vyplynulo, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako
jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom
nosiči. Nakoľko žalobca vlastnoručne podpísal listinu - Informácie o finančnom sprostredkovaní (VFA)
je potrebné konštatovať, že bol oboznámený aj s údajmi o finančnom agentovi, uvedená náležitosť
zmluvy teda neabsentovala. Z pohľadu odvolacieho súdu je irelevantné aj to, v akom poradí došlo

k podpisu jednotlivých dokumentov, resp. či žalobca podpísal najskôr listinu - Informácie o finančnom
sprostredkovaní a až následne zmluvu o spotrebiteľskom úvere a či všetka zmluvná dokumentácia
a prílohy boli očíslované, alebo nie.

20. Následne odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nemal za preukázané, či osoba, ktorá zmluvu

podpísala za žalovaného, mohla za neho konať a poukázal na to, že k zmluve nebola pripojená dohoda
o plnomocenstve, na základe ktorej bol oprávnený na takéto právne úkony. Odvolací súd poukazuje na
č. l. 12 spisu – výpis z vyhľadávania v Registri finančných agentov a finančných poradcov, z ktorého je
zrejmé, že v období od 30.04.2013 do 20.09.2017 (do ktorého spadá aj deň uzavretia predmetnej zmluvy
o úvere) pod reg. číslom, ktoré korešponduje s číslom uvedenom aj v listine - Informácie o finančnom

sprostredkovaní (VFA) mohla za veriteľa Consumer Finance Holding, a.s. ako viazaný finančný agent
konať spoločnosť FINANCE TRADING – CONSULTING s.r.o.. v zmysle § 8 zák. č. 186/2009 Z. z. o
finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda
bola oprávnená vykonávať finančné sprostredkovanie v prospech veriteľa, pričom zákon nevyžaduje,
aby pri podpise zmluvy o úvere finančný agent navyše disponoval osobitným splnomocnením, keď

oprávnenie konať za veriteľa vyplýva priamo zo zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom
poradenstve.

21. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal aj porušenie povinnosti veriteľa konať s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ s tým, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že

žalovaný túto povinnosť neporušil. V prvom rade odvolateľ tvrdí, že žalovaný mal povinnosť analyzovať
spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet aj na strane výdavkov, preto ak je v zmluve uvedené v časti
iných mesačných výdavkov (SIPO, náklady na bývanie, telefón) suma 0,- eur, potom je zrejmé, že
s prihliadnutím na stav žalobcu (ženatý, najmenej 1 dieťa) a základné existenčné potreby každého
jednotlivca, tento údaj obstáť nemohol, teda si nemohol ani urobiť záver o tom, či je spotrebiteľ schopný

splácať úver. Odvolací súd preskúmaní obsahu úverovej zmluvy dospel k záveru, že v čl. II – údaje
klienta o zamestnaní a finančnej situácii sú uvedené nasledovné údaje: názov a identifikačné údaje
zamestnávateľa žalobcu, mesačný čistý príjem 750,- eur, mesačné finančné výdavky (napr. splátky
úverov, hypoték, lízingov) 150,- eur, iné mesačné výdavky 0,- eur. Je teda zrejmé, že žalovaný sa
pri uzatváraní zmluvy dopytoval žalobcu na uvedené údaje, pričom žalobca uviedol údaje, ktoré sa

premietli do uvedenej časti zmluvy, a z ktorých žalovaný mohol vychádzať pri posudzovaní schopnosti
splácať úver. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že znenie ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase uzavretia
zmluvy definuje hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ako posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z uvedeného je potrebné vyvodiť, že žalovaný dopytoval
žalobcu na údaje o jeho zamestnávateľovi, výške príjmu, výdavkoch a rodinnom stave (tieto sú uvedené
v čl. I zmluvy, kde žalobca uviedol, že je ženatý, má 1 nezaopatrené dieťa, výšku vyživovacej povinnosti
0,- eur). Už len na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaný neposudzoval schopnosť žalobcu splácaťúver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žalobcu, teda sa nemohol
dopustiť takého porušenia povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, ktoré by bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie tejto povinnosti.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že to bol práve žalobca, kto poskytol (a mal povinnosť poskytnúť) uvedené
údaje veriteľovi, preto ak samotný žalobca uviedol, že iné výdavky okrem splátky na úver vo výške 150,-
eur nemá, resp. sú vo výške 0,- eur, nie je prípustné akýmkoľvek spôsobom prenášať zodpovednosť za
správnosť týchto údajov na veriteľa, ktorý nemá možnosť výšku týchto výdavkov inak zistiť. Povinnosťou

veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ nie je vyhodnocovať potencionálnu pravdivosť údajov poskytnutých
žalobcom, ale vyvinúť aktivitu k získaniu týchto údajov dopytom na spotrebiteľa, čo aj urobil. Je nutné
podotknúť, že z výpisu z účtu žalobcu, ktorým disponoval žalovaný (č.l. 126) nevyplývajú také platby
(výdavky), ktoré by bolo možné podradiť pod kategóriu - SIPO, náklady na bývanie, telefón atď.
K výdavkom, ktoré predstavujú splátky úverov a ich existenciu možno vyvodiť z predmetného výpisu
z účtu - viď nasledujúci bod odôvodnenia.

23. Ďalej odvolateľ kategoricky odmietol, že by predložil veriteľovi pozmenený výpis z účtu, z ktorého by
vyplývala mzda vyššia o 100,- eur, než zodpovedalo skutočnosti. Odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie konštatuje, že v spise sa nachádza výpis z účtu žalobcu vedený v J. za obdobie od 01.05.2017
– 31.05.2017, ktorý do spisu založil žalovaný, a z ktorého vyplýva, že žalobcovi bola pripísaná na účet

mzda vo výške 756,52 eur. Naproti tomu, žalobca založil do spisu výpis z účtu z totožnej bankovej
inštitúcie, za totožné obdobie (č. l. 158), kde transakčné položky korešpondujú s výpisom na č.l. 126
s výnimkou výšky pripísanej mzdy na účet vo výške 656,52 eur, teda o 100,- eur nižšia. V tomto smere
odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nemožno prijať jednoznačný záver, že žalobca
úmyselne konal tak, že pozmenil výpis z účtu tak, aby veriteľ nadobudol dojem, že jeho mzda je vo vyššej

výške, než bola v skutočnosti (hoci sa to javí ako veľmi pravdepodobné), avšak nemožno opomínať
závažné skutočnosti, ktoré z dokazovania jednoznačne vyplynuli, a to že 1) žalobca pri dopyte na výšku
jeho príjmu uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je 750,- eur (čl II. zmluvy – údaje klienta o zamestnaní
a finančnej situácii), pričom v rozpore s uvedeným sám v konaní uviedol aj preukazoval výplatnými
páskami, že jeho príjem bol len vo výške 650,- eur a 2) žalobca pri dopyte na počet nezaopatrených detí

úmyselne uviedol, že má jedno dieťa (čl. I. zmluvy – osobné údaje o klientovi), hoci sám uvádza, že deti
má dve. Toto konanie nemožno vyhodnotiť inak, ako úmyselne zavádzajúce veriteľa v snahe dosiahnuť
poskytnutie úveru, preto súd prvej inštancie správne poukázal v bode 78. odôvodnenia rozsudku na
to, že je potrebné ho hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a odvolací súd dodáva, že aj
priamo porušujúce ust. § 7 ods. 2 ZoSÚ, podľa ktorého je spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na

jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

24. Pokiaľ ide o splátky ďalších úverov, ktoré mal žalobca v čase žiadosti o poskytnutie úveru, z čl.
II. zmluvy je zrejmé, že žalobca uviedol, že splátky úveru mal len vo výške 150,- eur, čo si veriteľ

mohol preveriť a aj preveril z jeho interného registra úverov (č.l. 131), kde evidoval jeden už poskytnutý
úver s výškou splátky 157,- eur. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ platí, že veriteľ je povinný postupovať pri
poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať
a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou
starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Odvolací

súd však poukazuje aj na to, že veriteľ – spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. si nemohla
zabezpečiť informácie o spotrebiteľovi podľa § 7 ods. 6 a 27 ZoSÚ zo spoločného registra bankových
informácií aj bez súhlasu spotrebiteľa, pretože nebola veriteľom podľa § 20 ods. 1 písm. a), bankou,
zahraničnou bankou ani pobočkou zahraničnej banky (vychádzajúc z údajov z registra veriteľov
a podregistra iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska, ako aj údajov z obchodného

registra, pričom jej právnym nástupcom sa stala E. K. D., F. až dňa 01.01.2018, t.j. po uzavretí zmluvy
so žalobcom) a podľa č.l. 216 žalobca súhlas na vyžiadanie si údajov z registra neudelil. Z vykonaného
dokazovania však vyplynulo, že žalobca veriteľovi poskytol aj výpis z účtu, kde sa uvádzajú debetné
operácievpodobestrhnutýchsplátokúveruvovýške124,40eurdňa05.05.2017avovýške5,22eurdňa
15.05.2017 (č.l. 126 a zhodne č. l. 158). Je preto potrebné konštatovať, že pri posudzovaní schopnosti

spotrebiteľa splácať úver v časti, kde veriteľ zohľadňuje výdavky v podobe finančných záväzkov, veriteľ
pochybil, keď akceptoval údaj uvedený žalobcom len vo výške 150,- eur, keď z jemu dostupných údajov
z výpisu z účtu si mohol (a mal) všimnúť, že žalobca mal minimálne dva ďalšie úvery s výškou splátky
124,40 eur a 5,22 eur, čo evidentne pri posudzovaní schopnosti žalobcu splácať úver nezohľadnil.Pokiaľ však ide o intenzitu porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, je potrebné konštatovať,
že síce veriteľ bol uvedený do omylu úmyselným zavádzajúcim konaním žalobcu, keď pri dopyte na
existujúce finančné záväzky zamlčal existenciu ďalších úverov, pri vynaložení odbornej starostlivosti pri

zhromažďovaní a vyhodnocovaní údajov potrebných pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať
úver, mal a mohol zistiť, že žalobca má okrem ním deklarovaného úveru, minimálne dva ďalšie úvery,
čo by nepochybne ovplyvnilo jeho posúdenie schopnosti žalobcu splácať úver, teda v tomto smere
nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. 7 ods. 1 ZoSÚ. V žiadnom prípade však nemožno
konštatovať, že išlo k porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ hrubým spôsobom (§ 11 ods. 2

veta druhá a tretia ZoSÚ), ale išlo o porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou podľa
§ 11 ods. 1 veta prvá ZoSÚ, teda s následkom nemožnosti vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na to, že medzi žalobcom a žalovaným nie je žiaden spor
týkajúci sa oprávnenia veriteľa jednorazovo zosplatniť úver, resp. žalobca zaplatil úver v celom rozsahu,
konštatovanie, že veriteľ pochybil pri posudzovaní žalobcovej schopnosti splácať úver formou menej
závažného porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, nemôže privodiť žalobcovi úspech v spore,

keď tento sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré by predstavovalo prostriedky, ktoré by
žalobcazaplatilveriteľovinavyšeibavprípade,žebyúverbolhodnotenýakobezúročnýabezpoplatkov,
pričom v prejednávanej veci žalobca uvedený následok vyplývajúci z ust. § 11 ods. 2 veta druhá ZoSÚ
nepreukázal.

25. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nedodržal postup podľa § 181 ods. 2 CSP
(po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové
tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje
predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu),
odvolací súd ju hodnotí ako nedôvodnú. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 14.02.2024 (č.l. 278) je

zrejmé, že súd prvej inštancie riadne uviedol, ktoré tvrdenia nie sú medzi stranami sporné, ktoré sporné
sú a pristúpil aj k predbežnému právnemu posúdeniu veci, postupu súdu prvej inštancie teda niet čo
vytknúť.Pokiaľideoto,žesúdprvejinštanciesavrámciprávnehoposúdeniavecinevyslovilpochybnosť
(spornosť) o žalobcom predložených dôkazoch – konkrétne výpisu z účtu, odvolací súd konštatuje, že
hodnotenie pravdivosti tvrdení strán konania v nadväznosti na vykonané dokazovanie je súčasťou až

procesu hodnotenia dôkazov, ktorého výsledky súd uvádza v rozhodnutí vo veci samej. Preto pokiaľ
súd prvej inštancie v rámci postupu podľa § 181 ods. 2 CSP skonštatoval, že spornou otázkou je vznik
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, týmto konštatovaním je skonzumovaná aj spornosť
a dôveryhodnosť akýchkoľvek dôkazov, ktoré strany súdu predložili za účelom preukázania svojich
skutkových tvrdení.

26. Preskúmaním napadnutého rozsahu má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
týkajúce sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom

opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a
námietky oboch strán. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,

podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie
nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Napadnutý rozsudok tak
nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

27. Na základe vyššie uvedeného potom odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie,

včítane závislého a vzhľadom na spôsob rozhodnutia aj vecne správneho výroku II. o náhrade trov
prvoinštančného konania, s použitím § 387 CSP, potvrdil.

28. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

31. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konaniavočižalobcovivplnomrozsahu,stým,žeodvolacísúdnezistildôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,
ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424CSP).Dovolaniemôžepodaťintervenient,akspoluso

stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže
podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť

iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací
dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a
uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod
nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred
odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania (§ 435 CSP).