Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200322
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200322.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBratislavevkonanípredsudcomJUDr.MarekomMichaláčom,vprávnejvecižalobcu:Ing.

A. B., so sídlom: C. XX, D., IČO: XX XXX XXX, v zastúpení: AKFU LEGAL s.r.o., so sídlom: Havlíčkova
11A, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava,
o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 85921-2/2020-BA zo
dňa 30. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. 700-0211556320-GC04/20 zo dňa 09. júla 2020 Sociálna poisťovňa,
pobočka Bratislava (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle § 144 ods. 1, § 152a, § 178 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZSP“) predpísala
žalobcovi poistné za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009,
júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010,
február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010,

október 2010, november 2010, december 2010, január 2011, február 2011, marec 2011, apríl 2011,
máj 2011, jún 2011, júl 2011, august 2011, september 2011, október 2011, november 2011, december
2011, január 2012, február 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012, jún 2012, júl 2012, august 2012,
september 2012, október 2012, november 2012, december 2012, január 2013, február 2013, marec
2013, apríl 2013, máj 2013, jún 2013, júl 2013, august 2013, september 2013, október 2013, november
2013, december 2013, január 2014, február 2014, marec 2014, apríl 2014, máj 2014, jún 2014 spolu
v sume XX.XXX,XX eur.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila podľa § 144 ods. 1, § 152a, § 178 ods. 1 písm. a/, § 128 ods. 1 písm.
c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/, § 129 ZSP a vecne tým, že na základe kontroly odvodu poistného
a povinných príspevkov bolo zistené, že poistné a povinné príspevky žalobca neodviedol vôbec za
mesiace január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009,
september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec
2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november

2010, december 2010, január 2011, február 2011, marec 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, júl 2011,
august 2011, september 2011, október 2011, november 2011, december 2011, január 2012, február
2012,marec2012,apríl2012,máj2012,jún2012,júl2012,august2012,september2012,október2012,
november 2012, december 2012, január 2013, február 2013, marec 2013, apríl 2013, máj 2013, jún2013, júl 2013, august 2013, september 2013, október 2013, november 2013, decembert2013, január
2014, február 2014, marec 2014, apríl 2014, máj 2014, jún 2014, čím porušil ustanovenia §128 ods. 1
písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona, § 128 ods. 11 písm. b), § 20 ods. 1 písm. b), §26 ods.

1, §27 ods. 1 a § 28 ods. 1, § 21 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 ZSP.

3. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom vzniesol
námietku premlčania.

4. Žalovaná Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. 85921-2/2020-BA zo dňa 30. decembra 2020
podľa § 179 ods. 1 písm. b/ ZSP odvolanie žalobcu zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie
orgánu prvého stupňa.

5. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 5, § 14 ods. 1 písm. h/, § 15 ods. 1
písm. b/, § 21 ods. 1, § 138 ods. 9, § 138 ods. 5, 9, § 128 ods. 1 písm. c/, § 129 ods. 2, § 130 písm.

c/, § 131 ods. 1 písm. c/, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 ZSP a vecne tým, že podľa údajov z Daňového
riaditeľstva (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) príjem žalobcu zo živnosti
za rok 2007 (X XXX XXX,XX SKK - daňové priznanie z 31. marca 2008) presiahol zákonom ustanovenú
sumu XX XXX,XX SKK pre rok 2007, príjem žalobcu zo živnosti za rok 2008 (X XXX XXX,XX SKK -
daňové priznanie z 31. marca 2009) presiahol zákonom ustanovenú sumu XXX XXX,XX SKK pre rok

2008, príjem účastníka konania zo živnosti za rok 2009 (XX XXX,XX eur - daňové priznanie z 31. marca
2010) presiahol zákonom ustanovenú sumu X XXX,XX eur pre rok 2009, príjem žalobcu zo živnosti za
rok 2010 (XX XXX,XX eur - daňové priznanie z 31. marca 2011) presiahol zákonom ustanovenú sumu X
XXX,XX eur pre rok 2010, príjem žalobcu zo živnosti za rok 2011 (XX XXX,XX eur - daňové priznanie z
30. marca 2012) presiahol zákonom ustanovenú sumu X XXX,XX eur pre rok 2011, a príjem žalobcu zo

živnosti za rok 2012 (XX XXX,XX eur - daňové priznanie z 4. júna 2013) presiahol zákonom ustanovenú
sumu X XXX,XX eur pre rok 2012. Na základe tejto skutočnosti bol žalobcu v období, za ktoré mu bolo
napadnutým rozhodnutím predpísané poistné, povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo
poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou.

6. Prvostupňový orgán kontrolou platieb poistného zistil, že žalobca, ako povinne nemocensky poistená
a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za obdobie január 2009 do
jún2014dodňavydanianapadnutéhorozhodnutianeuhradilvôbec,čímvznikladlžnásumanapoistnom
spolu vo výške XX XXX,XX eur.

7. Žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, trvalo v predmetnom období, povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože splnil zákonom ustanovené podmienky
pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j.
mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia (t.j. mal
živnostenské oprávnenie) a zároveň jeho príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2007 až

2012 presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti. Žalobcovi,
ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej
osobe, vyplývala priamo zo zákona povinnosť odvádzať poistné v lehote splatnosti, v správnej výške a
spôsobom ustanoveným zákonom v znení neskorších predpisov.

8. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, listom č. 58544-1/2019-BAM, zo dňa 25. júla 2019, písomne
vyzvala žalobcu na predloženie registračných listín fyzickej osoby - Prihláška od 1. júla 2007. Žalobca si
list č. 58544-1/2019-BAM, zo dňa 25. júla 2019, prevzal dňa 31. júla 2019. Pretože žalobca nepredložil
tieto dokumenty, t. j. nepodal Registračný list fyzickej osoby - prihlášku, Sociálna poisťovňa, pobočka
Bratislava, dňa 21. februára 2020 vydala rozhodnutie č. 700-0209011820-GC09/20 vo veci vzniku

povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne
zárobkovo činnej osobe ku dňu 1. júla 2007.

9. Na základe uvedených skutočností, Sociálna poisťovňa, ústredie, námietku premlčania, ktorú
vzniesol žalobca voči napadnutému rozhodnutiu neuznala, pretože žalobca nesplnil zákonom stanovenú

povinnosť, t.j. nepodal Registračný list fyzickej osoby - prihlášku, a o vzniku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia bolo rozhodnuté rozhodnutím pobočky Sociálnej
poisťovne.II. Správna žaloba

10. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.03.2021 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo dňa 30. decembra 2020 v spojení s rozhodnutím zo dňa 09.
júla 2020.

11. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že je rezidentom Českej republiky a samostatne zárobkovo
činnou osobou. Dňa 28.07.1993 žalobcovi vzniklo oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti na území
Českej republiky, kde však podnikateľskú činnosť nevyvíja.

12. Podstatnú časť podnikateľskej činnosti žalobca vykonáva prostredníctvom obchodnej spoločnosti
ATRIOS Projektmanagement & Development GmbH, so sídlom Brachelligasse 15-2, 1220 Wien,

založenej dňa 31.12.1999 podľa práva Rakúskej republiky. Na území tohto štátu má žalobca zároveň
svoje bydlisko a centrum svojich životných a podnikateľských záujmov. Z uvedených dôvodov je
žalobca od 31.12.1999 platiteľom poistného v Rakúskej republike, ktorej legislatíve v oblasti sociálneho
zabezpečenia podlieha. Žalobca od 23.06.2006 vykonáva ako fyzická osoba v súlade so zákonom
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom časť podnikateľskej činnosti aj na území Slovenskej republiky. S

prihliadnutím na riadne uhrádzanie poistného do systému sociálneho zabezpečenia Rakúskej republiky
mal žalobca za to, že v Slovenskej republike mu táto povinnosť nevznikla a z tohto dôvodu v rozhodnom
období nevykonával platby poistného v Slovenskej republike.

13. V nadväznosti na túto skutočnosť Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím zo dňa

21.02.2020 určila, že žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
s účinnosťou od 01.07.2007. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. O odvolaní voči
rozhodnutiu o vzniku poistného nebolo do dňa podania žaloby žalobcovi doručené žiadne rozhodnutie,
a to napriek skutočnosti, že od podania odvolania uplynulo 12 mesiacov. Napriek nevysporiadaniu sa s
uvedeným odvolaním pobočka vydala rozhodnutie zo dňa 09.07.2020, ktorým predpísala žalobcovi za

obdobie január 2009 až jún 2014 poistné. Voči Rozhodnutiu o predpísaní poistného vzniesol žalobca v
rámci odvolania zo dňa 16.11.2020 námietku premlčania podľa § 147 ZSP, na základe presvedčenia, že
právopredpísaťpoistnébolozdôvoduuplynutiadesiatichrokovododňasplatnostipoistnéhopremlčané.
O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 30.12.2020. Žalovaný v celom rozsahu
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil napadnuté rozhodnutie pobočky. Žalovaný nepovažoval právo

predpísať poistné za premlčané, a to najmä s poukazom na § 147 ods. 2 ZSP, v zmysle ktorého sa
právo predpísať poistné nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť stanovená v § 228 ods. 3 a § 231
ods. 1 písm. b) ZSP.

14. Žalobca v súlade s § 177 zákona č. 160/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako

„SSP“) podáva voči rozhodnutiu správnu žalobu z dôvodu, že rozhodnutie je nezákonné a jeho prijatím
bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch.

15. Žalobca upozorňuje, že v rámci odvolania vzniesol výhradu spočívajúcu v neuplatnení zásady
zamedzenia prekrývania uplatňovaných právnych predpisov rôznych členských štátov EÚ. Žalobca mal

za to, že podlieha legislatíve v oblasti sociálneho zabezpečenia Rakúskej republiky, kde vykonáva
úhrady poistného. Hoci vyššie uvedenú námietku žalobca nevzniesol výslovne aj v rámci odvolania voči
napádanému rozhodnutiu, toto rozhodnutie priamo nadväzovalo na rozhodnutie o vzniku poistného, v
ktorom túto námietku vzniesol, a o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. So zreteľom na podstatu tejto
výhrady bolo povinnosťou žalovaného, aby postupom podľa § 195 ods. 1 ZSP riadne zistil skutkový stav

i v tomto smere, čo však nevykonal. Súčasne má žalobca za to, že otázkou zamedzenia uplatňovania
sociálneho systému viacerých členských štátov sa mal správny orgán pri rozhodovaní o vzniku a
predpísaní poistného zaoberať aj bez ingerencie žalobcu, nakoľko príslušné nariadenia, sú priamo
uplatniteľné vo všetkých členských štátoch Európskej únie.

16. Ďalej žalobca namieta, že na zamedzenie situácií, v ktorých by sa na samostatne zárobkovo činné
osoby alebo zamestnancov vzťahovali vnútroštátne právne predpisy rôznych členských štátov boli
prijaté koordinačné nariadenia, najmä Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z
29.04.2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia a vykonávacie Nariadenie Európskehoparlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania
nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Nariadenia sú priamo
uplatniteľné v členských štátoch, vzhľadom na čo mal žalovaný posúdiť vec aj v súlade s týmito

všeobecnezáväznýmiprávnymiaktamiEÚ,nielenpodľavnútroštátnehopráva.Základnýmvšeobecným
pravidlom Nariadenia č. 833/2004 je zásada, že na osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje,
podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Predmetné nariadenie sa v zmysle
predchádzajúcej vety a v súlade s prvou časťou súvetia čl. 2 ods. 1 Nariadenia č. 833/2004 vzťahuje na
štátnych príslušníkov členského štátu EÚ s vecnou pôsobnosťou podľa čl. 3 ods. 1 a nasl. Nariadenia

č. 833/2004 aj na v tomto konaní posudzované časti sociálneho zabezpečenia. Z čoho je zrejmé, že na
prejednávanú vec žalobcu je priamo aplikovateľné citované nariadenie, a v tejto súvislosti sa na žalobcu
v súlade s čl. 11 ods. 1 Nariadenia č. 833/2004 vzťahuje legislatíva len jedného členského štátu.

17. Pokiaľ ide o splnenie podmienok v písm. a) cit. Nariadenia č. 883/2004, bydliskom podľa tohto
nariadenia je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Týmto miestom bolo v prípade žalobcu E. F. X/XXXX,

XXXX A. a od 18.05.2010 D. XX – C. X, XXXX A.. Podstatnou časťou činnosti sa v zmysle čl. 14
bod 8 písm. b) vykonávacieho Nariadenia č. 987/2009 a contrario rozumie obrat, pracovný čas, počet
poskytovaných služieb alebo príjem vyšší ako 25%. Nakoľko žalobca spĺňa kritériá v čl. 13 ods. 2 písm.
a) Nariadenia č. 883/2004, na žalobcu sú podľa Nariadenia č. 883/2004 priamo aplikovateľné právne
predpisy Rakúskej republiky. Zároveň nie je potrebné v tejto súvislosti subsidiárne skúmať podmienky

uvedené v písm. b) cit. ustanovenia.

18. Dokazovanie v tomto smere mal vykonať žalovaný, resp. pobočka, a to najmä zabezpečením
si dôkazov nevyhnutných na zamedzenie duplicitného plnenia poistného v Rakúskej republike a
Slovenskej republike. Žalovaný však nedopytoval príslušné inštitúcie v Rakúskej republike a náležite

nezistil skutkový stav napriek skutočnosti, že príslušné nariadenia sú priamo aplikovateľné v členských
štátoch.

19. Žalobca má za to, že nakoľko vykonáva (podstatnú) časť činnosti na území Rakúskej republiky, kde
má bydlisko, vzťahujú sa naňho podľa Nariadenia č. 1408/71 právne predpisy Rakúskej republiky. Z

vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že Nariadením č. 883/2004 nedošlo k uplatňovaniu odlišných
právnych predpisov, ako zakladá hlava II. Nariadenia č. 1408/71, nakoľko v oboch prípadoch sa na
žalobcu vzťahujú právne predpisy Rakúskej republiky.

20. Podľa názoru žalobcu sa mal žalovaný, resp. Pobočka v rámci zisťovania skutkového stavu

vysporiadať so zásadnými skutočnosťami uvedenými aj v tejto žalobe. V tomto smere mal žalovaný
dospieť k záveru, že poistné v rozhodnom období nemohlo vzniknúť v Slovenskej republike, nakoľko sa
na žalobcu v súlade s čl. 13 ods. 2 Nariadenia č. 883/2004 vzťahoval systém sociálneho zabezpečenia
Rakúskej republiky.

21. Za týmto účelom bolo podľa názoru žalobcu povinnosťou žalovaného požiadať o súčinnosť príslušnú
inštitúciu sociálneho zabezpečenia v Rakúskej republike, a to za účelom preukázania registrácie a
úhrad poistného zo strany žalobcu v tomto členskom štáte. V prípade zaobstarania si esenciálnych
podkladov pre rozhodnutie by bolo žalovanému zrejmé riziko dvojitého plnenia poistného zo strany
žalobcu (viď. napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.11.2013, spis. zn.

10Sžso/27/2013). Ako je však zrejmé z rozhodnutí žalovaného a pobočky, v odôvodnení absentuje
akékoľvek vysporiadanie sa s otázkou uplatniteľnej legislatívy v zmysle priamo aplikovateľného
Nariadenia č. 883/2004, resp. Nariadenia č. 1408/71 a ich vykonávacích nariadení.

III. Vyjadrenie žalovanej.

22. K námietkam v správnej žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá poukazuje na zistený skutkový stav
v konaní. Poukazuje na to, že u žalobcu došlo k 1. júlu 2007 k naplneniu všetkých ZSP taxatívne

ustanovených podmienok pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia, bol žalobca povinný sa v zmysle § 228 ods. 3 ZSP prihlásiť na nemocenské poistenie a
dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení. Z dôvodu, že žalobca si
túto svoju povinnosť nesplnil (nepodal Registračný list fyzickej osoby - prihlášku na poistenie k 1. júlu2007), a to i napriek výzve pobočky Sociálnej poisťovne číslo: 58544-1/2019-BAM, zo dňa 25. júla 2019,
doručenej žalobcovi dňa 31. júla 2019, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, povinná podľa §
178 ods. 1 písm. a) bod prvý ZSP rozhodnúť o vzniku povinného poistenia žalobcu k 1. júlu 2007.

23. Rozhodnutím zo dňa 21. februára 2020, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodla, že
žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, dňa 1. júla 2007 vzniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania
prvostupňové rozhodnutie nadobudlo dňa 3. apríla 2020 právoplatnosť. Žalobca v správnej žalobe

uvádza, že proti rozhodnutiu číslo: 700-0209011820-GC09/20 podal odvolanie, avšak Sociálna
poisťovňa o tom nemá vedomosť (z uvedeného dôvodu preto došlo k správoplatneniu daného
rozhodnutia a následnému predpísaniu poistného). K správnej žalobe síce žalobca predložil podanie
označené ako „Odvolanie voči rozhodnutiu číslo: 700-0209011820-GC09/20 zo dňa 21. februára 2020“,
avšak toto podanie nie je opatrené pečiatkou Sociálnej poisťovne o jeho prevzatí správnym orgánom a
žalobca taktiež nepredložil žiaden relevantný dôkaz o podaní odvolania.

24. V súvislosti s tým žalovaná uvádza, že rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo vo veci vzniku povinného
poistenia žalobcu, nadobudlo právoplatnosť, čo znamená, že konečným a záväzným spôsobom upravilo
právne pomery žalobcu (právoplatné rozhodnutie teda konečným spôsobom upravilo status žalobcu na
účely sociálneho poistenia, a preto toto nemôže byť opätovne posudzované v následnom konaní).

25. Právoplatné rozhodnutie svojim obsahom zaväzuje nielen účastníkov konania, ale aj orgán, ktorý ho
vydal i ďalšie subjekty. Právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorej existenciu podmieňuje všeobecný
záujem na stabilite právnych vzťahov založených rozhodovacou činnosťou. Z uvedeného dôvodu bola
Sociálna poisťovňa povinná prihliadať na právoplatné rozhodnutie vo veci vzniku povinného poistenia

žalobcu. Žalovaná poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/1/2015,
zo dňa 28. septembra 2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 2Sa/18/2017, zo dňa 8.
decembra 2017, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 9Sžso/23/2013, zo dňa 27.
novembra 2013 a ďalšie súdu známe rozhodnutia.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaná za to, že otázka vzniku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby už bola
právoplatne vyriešená, a to ešte pred vydaním rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava,
číslo: 700-0211556320-GC04/20, zo dňa 9. júla 2020, vo veci predpísania poistného.

27. So vznikom povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby zákon o sociálnom poistení spája aj vznik odvodovej povinnosti, t.j. povinnosti
odvádzať poistné včas a v správnej sume. Z dôvodu, že žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil, bola
pobočka Sociálnej poisťovne v zmysle § 144 ods. 1 ZSP povinná mu poistné predpísať. Sociálna
poisťovňa, pobočka Bratislava, tak urobila rozhodnutím číslo: 700-0211556320-GC04/20, zo dňa 9. júla

2020, ktorým žalobcovi predpísala dlžnú sumu poistného za obdobie január 2009 až jún 2014 vo výške
XX XXX,XX eur.

28. Žalobca sa v správnej žalobe snaží navodiť dojem, že Sociálna poisťovňa porušila svoje povinnosti,
keď nezačala konanie o určenie uplatniteľných právnych predpisov, ktoré sa mali v prípade žalobcu

uplatňovať, resp. že neakceptovala skutočnosť, že podlieha právnym predpisom Rakúskej republiky.
Tomuto žalovaná oponuje, keď Sociálna poisťovňa až do podania predmetnej správnej žaloby nemala
vedomosť o tom, že u žalobcu nastali také právne skutočnosti, ktoré si v jeho prípade vyžadujú
aplikáciu Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, zo dňa 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho
zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva v znení neskorších

zmien a doplnkov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, zo dňa 21. marca 1972, t.j. že
vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť vo viacerých členských štátoch. Podľa článku 12 a ods. 1 písm.
a) vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá obvykle vykonáva činnosť na území dvoch alebo viacerých
členských štátov alebo v podniku so sídlom alebo miestom podnikania na území jedného členského
štátu a ktorým prechádza spoločná hranica dvoch členských štátov alebo ktorá súčasne vykonáva

zamestnanie na území jedného členského štátu a samostatnú zárobkovú činnosť na území druhého
členského štátu, oznámi túto situáciu inštitúcii určenej príslušným orgánom členského štátu, na území
ktorého má bydlisko. Bydliskom sa v zmysle článku 1 písm. h) základného nariadenia rozumie zvyčajné
bydlisko. Žalobca v správnej žalobe uvádza, že jeho bydliskom je adresa v Rakúskej republike. V zmyslečlánku 12 a ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá obvykle vykonáva zamestnanie
alebo samostatne zárobkovú činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov a ktorá vykonáva
časť svojej činnosti v členskom štáte, na území ktorého má bydlisko, podlieha právnym predpisom

tohto členského štátu, inštitúcia určená príslušným orgánom tohto členského štátu, vydá tejto osobe
osvedčenie potvrdzujúce, že sa na ňu vzťahujú právne predpisy tohto členského štátu, a kópiu tohto
osvedčenia zašle inštitúcii určenej príslušným orgánom ktoréhokoľvek druhého členského štátu na
území ktorého dotknutá osoba vykonáva časť svojej činností, a/alebo ak ide o zamestnanca, na území
ktorého má podnik alebo zamestnávateľ, ktorý ho zamestnáva, sídlo alebo miesto podnikania.

29. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vzniesol námietku premlčania poistného.
Opätovne však žalovaná uvádza, že Sociálna poisťovňa, ústredie, na ňu nemohla v rámci odvolacieho
konania prihliadať. Z ustanovenia § 147 ods. 1 ZSP vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí
za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Následne v odseku 2 tohto
ustanovenia zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 kladie premlčaniu

poistného jednu podmienku, keď hovorí, že právo predpísať poistné samostatne zárobkovo činnej osobe
sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 (samostatne zárobkovo
činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do
ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku).
Ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b), na ktoré zákon o sociálnom poistení v § 147 ods. 2 odkazuje upravuje

povinnosť zamestnávateľa, čím žalobca nebol (v prejednávanom prípade sa posudzuje premlčanie
práva predpísať poistné žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, preto sa posudzuje len
splnenie povinnosti podľa § 228 ods. 3). V znení účinnom od 1. januára 2011 odkazoval § 147 ods. 2
zákona o sociálnom poistení na § 228 ods. 1 (predmetné ustanovenie v znení účinnom od 1. januára
2011 znelo: samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a

dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení
do ôsmich dní od ich zániku). Zákon o sociálnom poistení teda jasne ustanovuje podmienky, kedy
dochádza k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné. Okrem uplynutia premlčacej lehoty
je Sociálna poisťovňa povinná skúmať aj to, či si samostatne zárobkovo činná osoba splnila ohlasovaciu
povinnosť. Pričom žalobca si nesplnil túto svoju zákonnú povinnosť, preto bola pobočka Sociálnej

poisťovne povinná následne vydať rozhodnutie vo veci vzniku povinného poistenia žalobcu. S poukazom
na vyššie uvedené, desaťročná premlčacia lehota za obdobie január 2009 až jún 2010 síce uplynula
(poistnézamesiacjún2010bolosplatnédňa8.júla2010,t.j.desaťročnápremlčacialehotatedauplynula
dňa 8. júla 2020), avšak k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné vzhľadom na § 147
ods. 2 ZSP nedošlo.

IV. Replika žalobcu

30. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý aj po vyjadrení žalovanej zotrval na svojej žalobe,
ako aj na tvrdeniach uvedených v žalobe, najmä na tom, že ku vzniku poistného v Slovenskej republike
nedošlo z dôvodu rozporu rozhodnutí žalovanej s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
883/2004 z 29.04.2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia a vykonávacím Nariadením
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup

vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Zároveň
má za to, že žalovaná nemala právomoc rozhodnúť o vzniku poistného na základe rozhodnutia č.
700-0209011820-GC09/20 zo dňa 21.02.2020 ako aj o predpísaní poistného na základe rozhodnutia
č. 700-0211556320-GC04/20 zo dňa 09.07.2020, následne potvrdeného rozhodnutím č. 85921-2/2020
zo dňa 30.12.2020. Všeobecná záväznosť nariadenia a jeho priama uplatniteľnosť vo všetkých

členských štátoch vyplýva priamo z čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V prípade, ak sú
splnené hmotnoprávne podmienky priamo aplikovateľnej právnej úpravy sekundárnych prameňov práva
Európskejvoformenariadení,právnevzťahynimiupravenésaspravujúrežimompredmetnýchprávnych
aktov Európskej únie. Podľa ustálenej judikatúry je pri výklade ustanovenia práva Únie nutné vziať do
úvahy nielen jeho doslovné znenie, ale aj vzájomný kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej

je súčasťou (rozsudok z 21. marca 2018, Klein Schiphorst, C-551/16, bod 34). Cieľom koordinačných
nariadení je bezpochyby zamedzenie uplatňovania viacerých právnych úprav členských štátov v
oblasti sociálneho zabezpečenia. Účel je zároveň možné abstrahovať i z nosného ustanovenia článku48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v zmysle ktorého sa prijmú opatrenia v oblasti sociálneho
zabezpečenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov.

31. V prejednávanom prípade to znamená, že naplnením hypotézy čl. 13 ods. 2 Nariadenia č. 883/2004
dochádza bez ďalšieho k uplatňovaniu právnych predpisov sociálneho zabezpečenia členského štátu,
v ktorom má žalobca bydlisko, a kde vykonáva podstatnú časť svojej činnosti, t.j. Rakúskej republiky.
A contratio tak neprichádza do úvahy aplikácia vnútroštátneho práva Slovenskej republiky v oblasti
sociálneho zabezpečenia v dávkových alebo nedávkových konaniach, na ktoré sa vzťahujú koordinačné

nariadenia, ako je zrejmé aj z čl. 11 ods. 1 Nariadenia č. 883/2004.

32. Žalobca ďalej v tomto smere poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 30.06.2020, sp. zn. 9Sžsk/103/2019. Nadväzujúc na uvedené má žalobca za to, že na vznik
a predpísanie poistného nebola žalovaná vecne príslušná a o otázkach súvisiacich so sociálnym
zabezpečením mal právomoc rozhodnúť len príslušný orgán v Rakúskej republike. Napokon, takýto

záver predpokladá aj Nariadenie č. 883/2004, ktoré v článku 13 ods. 5 ustanovuje: „Osoby uvedené v
odsekoch 1 až 4 sa na účely právnych predpisov určených v súlade s týmito ustanoveniami považujú
za osoby, ktoré vykonávajú všetky svoje činnosti ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné
osoby a ktoré získavajú celý svoj príjem v danom členskom štáte.“

33. Neprípustnosť argumentácie žalovanej dôvodí žalobca aj z interpretácie článku 10 Nariadenia
č. 883/2004, ktoré zamedzuje súbehu dávok, ustanovujúc: „Pokiaľ nie je ustanovené inak, toto
nariadenie nepriznáva ani nezachováva nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú
dobu povinného poistenia.“ Ak by teda žalovaná prijala platby poistného predpísané Rozhodnutím o
predpísaní poistného, v prípade vzniku nároku žalobcu by bol povinný vyplatiť príslušné dávky v rámci

sociálnehozabezpečeniapodľavnútroštátnehoprávaSlovenskejrepubliky.Tútopovinnosťbyvšakmala
aj príslušná inštitúcia Rakúskej republiky, nakoľko v nej žalobca za rozhodné obdobie uhrádzal platby
poistného. Týmto postupom by pri vyplácaní dávok došlo ku konaniu v priamom rozpore s článkom 10
cit. nariadenia.

34. Pokiaľ ide o námietku o nesplnení si notifikačnej povinnosti žalobcu podľa čl. 3 ods. 2 vykonávacieho
Nariadeniač.987/2009,žalobcauvádza,žeajvprípade,akbyneinformovalpríslušnúinštitúciuRakúska
v oblasti sociálneho zabezpečenia (resp. žalovanú) o súčasnom výkone samostatne zárobkovej činnosti
voviacerýchštátoch,tátoskutočnosťnemáakýkoľvekvplyvnajehohmotnoprávnepostaveniepoistenca
v danom členskom štáte. Koordinačne nariadenia v žiadnom smere nespájajú priame uplatňovanie

právnych predpisov sociálneho zabezpečenia iného štátu s podmienkou prvotnej notifikácie príslušnej
inštitúcie. Opačný záver by ad absurdum legitimizoval záver, že na žalobcu by sa vzťahovali súčasne
dva, resp. viaceré systémy sociálneho zabezpečenia a to až dovtedy, kým by takúto skutočnosť
neoznámil príslušnej inštitúcii. Takýto záver je podľa žalobcu neprípustný a v rozpore s účelom
koordinačných nariadení ako aj samotnou dikciou čl. 11 ods. 1 a čl. 13 ods. 2 Nariadenia č. 883/2004.

V. Duplika žalovanej

35. K replike žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá upriamila pozornosť na tú skutočnosť, že predmetom

tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci predpísania
poistného žalobcovi, nie preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci vzniku
povinného poistenia žalobcu. Žalobca sa však svojimi námietkami snaží navodiť dojem, že rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, číslo: 700-0209011820-GC09/20, zo dňa 21. februára 2020,
ktorým pobočka rozhodla, že žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, vzniklo povinné

nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2007, je bez právnej relevancie,
pričom absolútne neberie ohľad na to, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, teda že konečným
a záväzným spôsobom upravilo status žalobcu na účely sociálneho poistenia.

36. Žalovaná poukazuje na to, že po prvýkrát žalobca uviedol, že vykonáva samostatnú zárobkovú

činnosť vo viacerých členských štátoch až v správnej žalobe proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
ústredie, číslo: 85921-2/2020-BA, zo dňa 30. decembra 2020. Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo
objektívne možné, aby Sociálna poisťovňa v čase rozhodovania vo veci vzniku povinného poistenia a
následne pri rozhodovaní vo veci predpísania dlžnej sumy poistného vedela o tom, že žalobca vykonávačinnosť vo viacerých členských štátoch (Sociálna poisťovňa tieto skutočnosti nemala odkiaľ vedieť). Na
tomto mieste poukazuje na § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého na rozhodnutie
správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v

čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

37. Keďže u žalobcu došlo v spornom období (od 1. júla 2007 a nasl.) k naplneniu všetkých zákonom o
sociálnom poistení taxatívne ustanovených podmienok pre vznik povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia (§ 21 ods. ZSP) a žalobca si nesplnil svoju povinnosť uloženú mu v

§ 228 ods. 3 ZSP - povinnosť prihlásiť na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do
ôsmich dní od vzniku týchto poistení, Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku povinného poistenia žalobcu
(nevediac o tom, že u žalobcu existovali skutočnosti rozhodujúce pre aplikovanie nariadení Európskej
únie). Následne, po nesplnení si povinnosti odviesť poistné zo strany žalobcu, pristúpila Sociálna
poisťovňa k predpísaniu tejto dlžnej sumy poistného rozhodnutím, pričom vychádzala zo skutočností
vtedy jej známych.

VI. Ďalšie vyjadrenie žalobcu

38. K duplike žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý zotrváva na doteraz ním v konaní prezentovaných

námietkach. Má za to, že berúc do úvahy uvedené a účel koordinačných nariadení sa podľa
žalobcu nemožno uspokojiť s výkladom, na základe ktorého by nesplnenie informačnej povinnosti
a absencia vedomosti žalovaného o výkone činnosti v inom členskom štáte (z dôvodu prípadného
neposkytnutia informácie žalobcu príslušnej inštitúcii v Rakúskej republiky) odôvodnilo zákonnosť
rozhodnutia žalovaného, ktorým rozhodol o vzniku poistného a následne o jeho výške, za situácie,

kedy sa na žalobcu vzťahujú práva a povinnosti podľa príslušnej legislatívy Rakúskej republiky, keďže
legislatíva vyplýva z koordinačných nariadení a je priamo aplikovateľná.

39. Pokiaľ ide o právomoc žalovaného, žalobca je presvedčený, že vzhľadom na výlučnú aplikáciu
právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia Rakúskej republiky žalovaný nemal od počiatku

právomoc rozhodovať o otázkach vzniku a predpísania poistného žalobcovi. Žalovaný odkazuje na
ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, ktorý však podľa žalobcu nie je možné aplikovať za
daných skutkových okolností. Žalobca je presvedčený, že v prípade naplnenia podmienok stanovených
koordinačnými nariadeniami na uplatnenie legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia určitého
štátu žalovaný nie je a nebol oprávnený v posudzovaných veciach rozhodnúť, a to z dôvodu

nemožnosti aplikácie vnútroštátnych noriem, vrátane Zákona o sociálnom poistení. Predmetná otázka
bola predmetom viacerých súdnych konaní, pričom veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sa vo svojom rozhodnutí zo dňa 04.12.2018, spis. zn. 1Vs/1/2018 zaoberal
problematikou právomoci vnútroštátneho orgánu (Sociálnej poisťovne) rozhodovať o určení uplatniteľnej
legislatívy a súčasne o právomoci konať v nedávkových konaniach. Najvyšší súd SR v uznesení

konštatoval: „Ak bolo žalobkyni definitívne určené poľské zákonodarstvo, žiadna slovenská vnútroštátna
norma na žalobkyňu použitá byť nemôže, a to ani normy o právomoci žalovanej na nedávkové konanie.
Prijatím opačného záveru by došlo k popretiu samotného cieľa nariadenia, ktorým je o.i., aby osoby,
ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného
členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych

predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15 preambuly základného nariadenia).
Ak by žalovaná naďalej mohla uplatňovať ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z., nie je jasné, čím
by hmotnoprávne bolo naplnené určenie poľskej legislatívy. Určenie vzniku, či nevzniku sociálneho
poistenia tak poľskou ako aj slovenskou inštitúciou by mohlo viesť k situácií, že rozhodnú rôzne,
následkom čoho by jedna osoba podliehala systému sociálneho zabezpečenia viacerých štátov alebo

nepodliehala systému sociálneho zabezpečenia žiadneho zo štátov. Práve na vylúčenie takýchto situácii
európsky normotvorca prijal základné a vykonávacie nariadenie, pričom vykonávacie nariadenie v čl.
16 v spojení prípadne s rozhodnutím č. A 1 stanovuje postup určovania uplatniteľnej legislatívy. Z
uvedených dôvodov senát 9S vo vzťahu k druhej nastolenej otázke vyslovil záver, že ak bola postupom
podľa čl. 16 vykonávacieho nariadenia v spojení s II. hlavou základného nariadenia osobe určená poľská

legislatíva,nemážalovanáprávomocrozhodnúťo(ne)vznikupovinnéhosociálnehopoisteniatejtoosoby
podľa slovenskej legislatívy.“ Obdobný záver bol ustálený aj v iných rozhodnutiach (napr. R 47/2011,
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 9Sžsk/86/2017).VII. Relevantná právna úprava

40. Podľa § 5 ZSP, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou
uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone
osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

41.Podľa§293cuZSP,navznikazánikpovinnéhonemocenskéhopoisteniaapovinnéhodôchodkového
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije
§ 5 v znení účinnom do 31. decembra 2013.

42.Podľa§14ods.1písm.b)ZSP,povinnenemocenskypoistenájesamostatnezárobkovočinnáosoba,
ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo

výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.

43.Podľa§14ods.1písm.b)ZSP,povinnenemocenskypoistenájesamostatnezárobkovočinnáosoba,
ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo

výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

44.Podľa§15ods.1písm.b)ZSP,povinnedôchodkovopoistenájesamostatnezárobkovočinnáosoba,

ktorá je povinne nemocensky poistená.

45. Podľa § 21 ods. 1 ZSP, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za
ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo

výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho
po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon

neustanovuje inak (§ 138 ods. 5, § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z., účinnom od 1.
januára 2011 do 31. decembra 2013).

46. Podľa § 21 ods. 1 ZSP, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za

ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom
roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

47. Podľa § 138 ods. 9 ZSP, vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy
zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu
kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové
poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.

48. Podľa § 138 ods. 9 ZSP, vymeriavací základ je pre povinne nemocensky poistenú a povinne
dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu,
dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti mesačne
najmenej vo výške 44,2% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok,
ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné (§ 138 ods. 5 zákona v znení

zákona č. 543/2010 Z. z. účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012).

49. Podľa § 138 ods. 5 ZSP, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľnedôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo
výške 50% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky
predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné

50. Podľa § 147 ods. 1 ZSP, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti,
ak tento zákon neustanovuje inak.

51. Podľa § 147 ods. 2 ZSP, právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť

ustanovená v § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b.).

52. Podľa § 228 ods. 3 ZSP, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské
poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z
týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

53. Podľa § 228 ods. 6 ZSP, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa odseku
3 na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob určí Sociálna poisťovňa.

54. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

VIII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

55. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol
s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci
podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie

orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) a vo veci dospel
k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.

56. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené
podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.

57. Vo veci mal správny súd za preukázané, že čo Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, listom č.
58544-1/2019-BAM, zo dňa 25. júla 2019, písomne vyzvala žalobcu na predloženie registračného listu
fyzickej osoby - Prihláška od 1. júla 2007, žalobca si list č. 58544-1/2019-BAM, zo dňa 25. júla 2019,
prevzaldňa31.júla2019.Pretožežalobcanepredložilregistračnýlistfyzickejosoby-prihlášku,Sociálna

poisťovňa, pobočka Bratislava, dňa 21. februára 2020 vydala rozhodnutie č. 700-0209011820-GC09/20
vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako
samostatne zárobkovo činnej osobe ku dňu 1. júla 2007. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 03. apríla 2020.

58. V tejto súvislosti súd zároveň uvádza, že preskúmal kompletný administratívny spis týkajúci sa veci
žalobcu a nenašiel v ňom žiadne podanie, ktorým by sa žalobca odvolal voči rozhodnutiu zo dňa 21.
februára 2020. Ak žalobca v rámci svojej žaloby tvrdí, že podal odvolanie, v rámci ktorého okrem iného
namietal aj to, že je poistencom dôchodkového a nemocenského poistenia na území iného členského
štátu Európskej únie (Rakúska), nemôže sa súd s touto námietkou stotožniť. Hoci žalobca v správnej

žalobe predložil aj dôkaz (zažurnalizovaný na č.l. 16 súdneho spisu) ako „odvolanie voči rozhodnutiu
číslo 700-0209011820-GC09/20 zo dňa 21. februára 2020“ toto podanie okrem toho, že je datované
zo dňa 06.03.2020 neobsahuje ani pečiatku Sociálnej poisťovne, žalobca k nemu nepriložil ani len
poštovú obálku s dátumom jej odoslania Sociálnej poisťovni resp. potvrdenie o odoslaní elektronickými
prostriedkami, teda súd nemá preukázané, že by žalobca podal voči rozhodnutiu zo dňa 21.02.2020

odvolanie.59. Čo sa týka splnenia si povinnosti podľa § 228 ods. 3 ZSP, žalobca podanie registračného listu fyzickej
osoby v súdnom konaní netvrdí a žiaden list nie je ani súčasťou predloženého administratívneho spisu,
teda súd má nepodanie registračného listu žalobcu za nesporné medzi účastníkmi konania.

60. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa, vydal rozhodnutie č. 700-0211556320-GC04/20,
zo dňa 9. júla 2020, ktorým podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod ZSP
predpísal samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobcovi za obdobie január 2009 až jún 2014 poistné
na nemocenské poistenie v sume X XXX,XX eur, poistné na starobné poistenie v sume XX XXX,XX eur,

poistné na invalidné poistenie v sume X XXX,XX eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume
X XXX,XX eur spolu v sume XX XXX,XX eur. Žalovaným rozhodnutím zo dňa 30.12.2020 žalovaná
odvolanie zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa.

61. Skutočnosť, že žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodcovské poistenie
dňa 01. júla 2007 má súd preukázanú, obsahom administratívneho spisu, konkrétne rozhodnutím č.

700-0209011820-GC09/20 zo dňa 21. februára 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 03.07.2020. V tomto konaní, ktorého predmetom je preskúmanie predpísania poistného na
nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity
už tunajší súd nie je oprávnený riešiť otázku, či žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie alebo nie. Vzhľadom na uvedené preto súd považoval otázku dátumu

vznikupovinnéhonemocenskéhopoisteniaapovinnéhodôchodkovéhopoisteniažalobcuod01.07.2007
za rozhodnutú. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9Sžsk/78/2018, zo dňa 25. septembra 2019, podľa ktorého „sa súd v danom prípade mohol
zaoberať iba preskúmaním napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorým
sa rozhodovalo o poistnom, pretože o zániku poistenia už bolo právoplatne rozhodnuté ... žalobkyňa

žiadalavžalobepreskúmanieazrušenierozhodnutiaopoistnom.Argumenty,ktoréuviedlavšaksmerujú
proti rozhodnutiu o zániku poistenia, ktoré v tomto konaní preskúmavať nemožno, keďže nadobudlo
právoplatnosť a žalobkyňa v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovanej, ktorým
potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu o zániku poistenia, nepodala. “

62. Následne na základe kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov bolo Sociálnou poisťovňou
zistené, že poistné a povinné príspevky žalobca neodviedol vôbec za mesiace január 2009, február
2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október
2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010,
jún2010,júl2010,august2010,september2010,október2010,november2010,december2010,január

2011, február 2011, marec 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, júl 2011, august 2011, september 2011,
október 2011, november 2011, december 2011, január 2012, február 2012, marec 2012, apríl 2012,
máj 2012, jún 2012, júl 2012, august 2012, september 2012, október 2012, november 2012, december
2012, január 2013, február 2013, marec 2013, apríl 2013, máj 2013, jún 2013, júl 2013, august 2013,
september 2013, október 2013, november 2013, december 2013, január 2014, február 2014, marec

2014, apríl 2014, máj 2014, jún 2014, Čím porušil ustanovenia §128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods.
3 písm. c) zákona, § 128 ods. 11 písm. b/, § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta a ďalšie ZSP. Výpočet
a rozrátanie jednotlivých dlžných čiastok poistného Sociálna poisťovňa uviedla v prílohe (neoddeliteľnej
súčasti rozhodnutia), žalobca samotný výpočet ani výslednú čiastku dlžného poistného nenamietal ani
v rámci administratívneho konania a nerozporuje ju ani v podanej správnej žalobe, teda súd spôsob

výpočtu ani jednotlivé dlžné čiastky na poistnom považuje za medzi účastníkmi konania nesporné.

63. K žalobcom vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že zo znenia ustanovenia § 147 ZSP
vyplýva zákonná podmienka, že právo predpísať poistné samostatne zárobkovo činnej osobe sa
nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 ZSP, teda, že samostatne

zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie
najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich
dní od ich zániku. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaná preukázala, že žalobca si svoju
zákonnú povinnosť prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
ku dňu 01.07.2007 nesplnil, nepodal Registračný list fyzickej osoby - prihlášku, a o vzniku povinného

nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia bolo rozhodnuté rozhodnutím pobočky
Sociálnej poisťovne. Vzhľadom k uvedenému je žalobcom vznesená námietka premlčania práva
predpísať poistné nedôvodná.64. Ďalej žalobca namieta tým, že podlieha legislatíve v oblasti sociálneho zabezpečenia v Rakúskej
republike, kde vykonáva úhrady poistného. V tomto smere tunajší súd poukazuje na to, že Sociálna
poisťovňa nedisponovala žiadnymi informáciami, že by žalobca vykonával činnosť v iných členských

štátoch,resp.žebyvprejednávanomobdobípodliehalprávnympredpisomRakúskejrepubliky(Sociálna
poisťovňa nedisponuje osvedčením, že sa na žalobcu vzťahujú právne predpisy Rakúskej republiky).
O uvedenej skutočnosti sa žalobca prvý raz zmieňuje až v súdnom konaní, v podanej žalobe.
Vadministratívnomkonanížalobcaaniraztútoskutočnosťneuvádza,pričomvzmysle§227ods.2písm.
a/ ZSP bol žalobca povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik

sociálneho poistenia, avšak tak neurobil (a to ani po výzve Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava,
číslo: 58544-1/2019-BAM, zo dňa 25. júla 2019), a teda porušil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá zákon
o sociálnom poistení. Pokiaľ žalobca v súdnom konaní predkladá ako dôkaz „potvrdenie o čiastočnom
plnení“ (nachádzajúci sa na č.l. 13 súdneho spisu) vydanom Rakúskou Sociálnou poisťovňou zo dňa
24.02.2021, z dátumu jeho vydania je zrejmé, že bolo vydané až po ukončení administratívneho konania
vo veci žalobcu. Žalované rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo vydané dňa 30.12.2020, teda v čase

ešte pred vydaním tohto potvrdenia žalobcovi, pričom v zmysle § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie
správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

65. Taktiež súd uvádza, že je nelogické a aj nevykonateľné, aby Slovenská Sociálna poisťovňa pri

predpisovaní poistného každej jednej samostatne zárobkovo činnej osobe podnikajúcej na Slovensku,
skúmala v každom jednom členskom štáte Európskej únie to, či táto osoba nie je už poistencom
dôchodkového a nemocenského poistenia na území iného členského štátu Európskej únie. Je predsa
v záujme žalobcu (ako osoby povinnej odvádzať poistné a príspevky na Sociálne poistenie), aby riadne
a včas informoval príslušné inštitúcie tých členských krajín (medzi nimi aj Slovenské), o všetkých

informáciách týkajúcich sa jeho osoby a ktoré sú nevyhnutné na riadne posúdenie jeho postavenia ako
osoby povinnej na platenie zákonom vyžadovaných odvodov, ak si žalobca tieto povinnosti nesplní, sám
sa vystaví do situácie, kde napriek snahe, záujmu a zákonnému postupu Sociálnej poisťovne, nebude
v tom dôsledku úplne a presne zistený skutkový stav.

66. Na záver súd zdôrazňuje, že žalobca v rámci odvolania nevzniesol námietku spočívajúcu v
neuplatnení zásady zamedzenia prekrývania uplatňovaných právnych predpisov rôznych členských
štátov EÚ.

67. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie orgánu

prvého stupňa za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

68. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal
právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobcovi
nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie

vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemalspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439

ods. 3 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).