Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. marec 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 19Csp/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123365212
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Macková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:6123365212.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Ivanou Mackovou, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa,

a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, Bratislava – mestská časť Ružinov, proti žalovanému:
A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/X, D., právne zastúpený FISCHEROVA Legal s.r.o., so sídlom
Landererova 12, Bratislava, IČO:55 837 671, o zaplatenie 4.602,42 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 801,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 801,80 eur od 19.10.2021 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že
jeho povinnosť zaniká v rozsahu plnenia žalovanou 1/ E. F. podľa platobného rozkazu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 4Up/1242/2023 z 19.2.2024.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 65,16 %, pričom o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal voči žalovanej 1/ E. F.
a žalovanému 2/ A. B. zaplatenia istiny 4.199,35 eur, úrokov za úver k splatnosti vo výške 93,09 eur,
nedoplatku z konta medziúveru vo výške 304,98 eur, poplatkov 5 eur, úroku 4,75% ročne zo sumy

4.199,35 eur od 19.10.2021 do zaplatenia, najviac vo výške 1.222,21 eur, 5% úroku z omeškania zo
sumy 4.509,33 eur od 19.10.22021 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.3.2013 bola so žalovanou 1/ E. F. (ako dlžníčkou) a E. F. (ako
spoludlžníkom) uzatvorená zmluva o úvere č. 2877836 8 07, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovanej 1/ a spoludlžníkovi E. F. medziúver vo výške 7.000,- eur. V zmysle čl. VIII. bod 8.1 zmluvy
o úvere, poplatok za spracovanie úveru sa zaúčtoval pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov tak, že

celková suma poskytovaných prostriedkov bola znížená o výšku poplatku. Žalovaná 1/ a spoludlžník
sa zaviazali splatiť úver v mesačných splátkach prvé tri roky vo výške 60,72 eur a po uplynutí tejto
doby splátkami vo výške 66,55 eur na konto stavebného sporenia. Prvá splátka úrokov medziúveru bola
splatná k 15. dňu mesiaca nasledujúceho po čerpaní medziúveru. Ďalšie splátky mali byť uhradené
do 15. dňa mesiaca. Dňa 30.4.2021 nastalo pridelenie cieľovej sumy a zúčtovaním konta medziúveru
s kontom stavebného sporenia sa medziúver zmenil na stavebný úver. Ku dňu pridelenia stav
medziúveru predstavoval sumu -7.304,98 eur a pozostával z poskytnutého medziúveru v sume 7.000

eur a z rozdielu medzi vkladmi, úrokmi a poplatkami ku dňu pridelenia a to vo výške – 304,98 eur.
Dňa 30.4.2021 došlo k vyrovnaniu medziúveru nasporenou sumou do výške 2.800,65 eur na základe
pridelenia. Keďže medziúverové prostriedky boli poskytnuté v sume 7.000 eur, výška stavebného úveru
predstavovala rozdiel, teda sumu 4.199,35 eur. Žalovaná 1/ a spoludlžník sa zaviazali splácať stavebnýúver vrátane úrokov vo výške 4,75 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 66,55 eur.
Žalovaný prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaná 1/ alebo
spoludlžník. Spoludlžník XX.XX.XXXX zomrel. Dedičské konanie bolo uznesením sp.zn. 14D/169/2019,

Dnot 18/2020 z 29.4.2020 zastavené (bol vydaný majetok nepatrnej hodnoty).
Žalovaná 1/ porušila zmluvne dohodnuté podmienky a stavebný úver prestala riadne a včas splácať.
Listom z 26.7.2021 žalobca vyzval žalovanú 1/ na doplatenie omeškaných splátok, pričom ju upozornil,
že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého
zostatku úveru pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca

dňa 18.10.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku stavebného úveru. Rovnopis vyhlásenia bol
8.12.2021 zaslaný na vedomie aj žalovanému s upozornením, že ak žalovaná 1/ nezaplatí celý dlh, bude
si žalobca vymáhať pohľadávku súdnou cestou a následne prostredníctvom súdneho exekútora aj voči
žalovanému. Žalovaná 1/ ani žalovaný dlžnú sumu neuhradili.

3. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. 4Up/1242/2023 zo dňa 19.2.2024 vyhovel

návrhu žalobcu s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť
ostatných. Žalovaný 2/ (v tomto konaní už len ako žalovaný) podal proti platobnému rozkazu odpor a
vec bola postúpená tunajšiemu súdu. Vo vzťahu k žalovanej 1/ predmetný platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť 12.3.2024
4. Žalovaný v podanom odpore poprel tvrdenia žalobcu a označil ich za nepravdivé a neopodstatnené.

Uviedol, že záväzok uhradiť žalobcom uplatňovaný nárok mu vznikol dňom uzavretia zmluvy o úvere
ako sekundárnemu dlžníkovi, pričom žalovaná 1/ a zosnulý spoludlžník neuhrádzali svoje záväzky
ako primárni dlžníci riadne a včas. V roku 2018 podal z dôvodu platobnej neschopnosti návrh na
vyhlásenie konkurzu formou oddlženia. Dňa 2.10.2018 bol uznesením Okresného súdu Trenčín pod
sp. zn. 40OdK/365/2018 vyhlásený na jeho majetok konkurz. Súd ho oddlžil od všetkých dlhov, ktoré

môžu byť uspokojené iba v konkurze. Žalobca je povinný sledovať v obchodnom vestníku, či nielen
primárni dlžníci sú v konkurze, ale aj sekundárni, t.zn. ručitelia. Žalobca si do predmetného konkurzu
svoju pohľadávku neprihlásil. Žalovaný má za to, že uplatňovaný nárok je voči nemu nevymáhateľným,
čo dal žalobcovia viackrát na vedomie. Je podľa neho neprijateľné, aby žalobca tvrdil, že pohľadávka
voči nemu vznikla až po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úver, vzhľadom na to, že záväzok uhradiť

pohľadávku za žalovanú 1/ ako primárnu dlžníčku mal od uzatvorenia zmluvy o úvere. Konanie žalobcu
považuje za nemorálne a priečiace sa dobrým mravom vzhľadom k tomu, že žalobca ak keď zistil
v roku 2022, že bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a pohľadávky žalobcu sa stala ex lege
nevymáhateľnou, zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie z 25.1.2022 spolu s vypracovanou listinou
„uznanie dlhu“, ktorú ak by podpísal, mal by žalobca podklad na úspešné vymáhanie dlhu voči nemu.

Žalobu navrhol zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že na základe Zmluvy o úvere č. 2877836 8 07 zo dňa
25.03.2013 poskytol žalovanej 1/ ako dlžníkovi a E. F. ako spoludlžníkovi medziúver v celkovej
výške 7 000,- eur. Žalovaný ako ručiteľ prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku,

ak ju neuspokojí žalovaný 1/ a spoludlžník. Z povahy ručiteľského záväzku vyplýva jeho akcesorický
a subsidiárny charakter. Akcesorická povaha ručiteľského záväzku znamená, že tento záväzok je
záväzkom vedľajším a riadi sa obsahom hlavného (primárneho) záväzku, ktorému je podriadený.
Základným atribútom, v ktorom sa prejavuje akcesorická povaha ručenia je, že ručením možno
zabezpečiťlenplatnýzáväzok.Preplatnosťsamotnéhoručeniajepodstatné,abyvokamihuručiteľského

vyhlásenia existoval platný záväzok dlžníka a veriteľa ako hlavný (primárny) záväzok, z ktorého
vyplýva povinnosť dlžníka, za ktorú sa ručiteľ zaväzuje. Naproti tomu, nie je vylúčená možnosť
zabezpečiť ručením aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia
podmienky, hoci to Občiansky zákonník priamo nevymedzuje. Treba však zdôrazniť, že v takomto
prípade nastane okamih vzniku ručenia až okamihom vzniku tohto budúceho hlavného záväzkového

vzťahu, resp. okamihom splnenia odkladacej podmienky. Ďalším atribútom, v ktorom sa naplno prejavuje
akcesorický princíp ručenia, je tá skutočnosť, že primárny záväzok dlžníka trvá aj naďalej popri existencii
predmetného vedľajšieho ručiteľského záväzku. Subsidiárna povaha ručiteľského záväzku sa prejavuje
v tom, že povinnosť ručiteľa splniť dlh, nastupuje až vtedy, ak tento dlh nesplnil dlžník, hoci ho na to
veriteľ vyzval (§ 548 OZ). Veriteľ je tak povinný v prvom rade žiadať splnenie dlhu samotným dlžníkom.

Až následne, ak hlavný dlžník (pricipalis debitor) nesplní svoj dlh, môže sa veriteľ obrátiť na ručiteľa a
požadovať od neho uspokojenie pohľadávky dlžníka.S princípom subsidiarity úzko súvisí uhradzovacia funkcia ručenia, vyjadrujúca možnosť splnenia
záväzku prostredníctvom tretej osoby odlišnej od dlžníka. Z titulu ručiteľského záväzku, je veriteľ
oprávnený nárokovať si splnenie svojej splatnej (zročnej) pohľadávky, okrem dlžníka aj od ďalšej

osoby, prípadne osôb. Ide o zákonné vyjadrenie uhradzovacej (reparačnej) funkcie ručenia, ktorá
ustanovuje povinnosť ručiteľa splniť dlh, ak ho nesplní dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
Predpokladom vzniku povinnosti ručiteľa splniť dlh, za ktorý sa veriteľovi zaručil, je nesplnenie dlhu
dlžníkomapredchádzajúcapísomnávýzvaveriteľanasplnenietohtodlhu,ktorájeadresovanádlžníkovi.
Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.

V čase vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného (09.10.2018) nebola pohľadávka veriteľa voči
dlžníkovi splatná, t. j. pohľadávka sa splácala riadne a včas, a teda nebolo možné voči žalovanému ako
ručiteľovi aktivizovať v danom čase subsidiárnu povahu ručiteľského záväzku. Uhradzovacia povinnosť
vznikla ručiteľovi až dňom, keď sa dlžník dostal do omeškania a dlžník bol na toto plnenie vyzvaný,
splatnosť pohľadávky bola vyhlásená z dôvodu omeškania dňa 18.10.2021, tzn. pohľadávka žalobcu

voči žalovanému z titulu ručiteľského záväzku vznikla až po 09.10.2018, po kalendárnom mesiaci, v
ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného.

Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že povinnosť žalovaného plniť dlh vznikla
až po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného, a teda nebolo možné si pohľadávku uplatniť v

konkurznom konaní tak, ako uvádza žalovaný. V čase vyhlásenia konkurzu povinnosť žalovaného plniť
za žalovaného 1/ neexistovala.

Žalobca poukázal na Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.12.2023, spis. zn.
4Up/1242/2023, kde Okresný súd Banská Bystrica v celom rozsahu vyhovel odvolaniu žalobcu s

odôvodnením akceptácie vyššie uvedenej právnej argumentácie žalobcu, vo vzťahu k akcesorickej a
subsidiárnej povahe ručiteľského záväzku, kedy konštatoval, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému v
čase vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného neexistovala, v dôsledku čoho si ju žalobca nemohol
voči žalovanému uplatniť.

6. Žalovaný vo vyjadrení z 23.8.2024 prostredníctvom právneho zástupcu poukazoval na to, že
spoludlžník zomrel. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by svoju pohľadávku prihlásil do
dedičského konania po spoludlžníkovi. Rovnako nepreukázal, že by dlh vymáhal akýmkoľvek spôsobom
od dedičov spoludlžníka. Žalobca ďalej nepreukázal, že dedičia spoludlžníka, ktorí sú povinní záväzky
spoludlžníka zo zmluvy o úvere primárne uhradiť, či riadne a určitú sumu uhradili predtým ako žalobca

zosplatnil úver a vyzval na úhradu žalovaného. Podľa informácií žalovaného mal spoludlžník 3 deti,
ktoré zodpovedajú za dlh spoludlžníka. Žalobca nepreukázal, že by vyzýval uhradiť týchto dedičov nárok
uplatňovaný žalobou. Ďalej poukazoval na to, že návrh na vydanie platobného rozkazu voči žalovanému
mal byť zamietnutý, nakoľko nebola splnená podmienka prípustnosti návrhu vzhľadom na § 3 ods.
6 písm. d) zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní. Žalovanému nebola ako spotrebiteľovi

doručená predžalobná výzva v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu. Trval na tom, že
mu vznikol záväzok uhradiť pohľadávku žalobcu dňom uzavretia zmluvy o úvere a najmä písomným
vyhlásením žalovaného s poukazom na § 546 Občianskeho zákonníka. K písomnému vyhláseniu došlo
pri uzatvorení zmluvy o úvere a to dňa 25.03.2013. Vyhlásením konkurzu mal žalobca povinnosť, (z
dôvodu splatnosti záväzku žalovaného z ručiteľského vyhlásenia), prihlásiť si pohľadávku do konkurzu

vyhláseného na majetok žalovaného. Nakoľko žalobca mal v tom čase podmienenú pohľadávku voči
žalovanému, ktorá bola podmienená neuhradením dlhu žalovanej 1/ a spoludlžníka na základe zmluvy o
úvere. Takúto podmienenú pohľadávku si žalobcu voči žalovanému mal prihlásiť do konkurzu prihláškou.
Pohľadávka uplatňovaná žalobcom voči žalovanému nespadá pod pohľadávky, ktoré sú nedotknuté
oddlžením. Žalobca mal svoju pohľadávku prihlásiť do konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného

ako podmienenú pohľadávku. Žalovaný podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu formou oddlženia mal
zámer zbaviť sa všetkých dlhov a záväzkov a to z dôvodu, že je platobne neschopný. Logicky z toho
vyplýva, že vyhlásením konkurzu mal žalovaný zámer zbaviť sa všetkých dlhov a záväzkov, a to nielen
ako primárny dlžník, ale aj ako sekundárny. Účelom oddlženia je zbavenie všetkých dlhov a záväzkov aj
tých, ktoré sú podmienené alebo sú definované ako budúce pohľadávky. Je právne neobstojné tvrdiť to,

že by sa žalovaný chcel zbaviť iba svojich dlhov, kde je primárnym dlžníkom a to za účelom možného
budúceho zaplatenia dlhu za iných - v tomto prípade za žalovanú 1/ a spoludlžníka. Priznaním nároku
žalobcu voči žalovanému by došlo k ústavne neudržateľnému právnemu stavu, kedy by inštitúcie ako
je žalobca, zosplatňovali úvery svojich primárnych dlžníkov (aj keď primárny dlžník už niekoľko rokovneuhrádza) až po čase, keď ručitelia „prejdu“ oddlžením a zbavia sa všetkých svojich dlhov ako primárni
dlžníci. Žalobca ako právnická osoba by mala byť bdelá a v obchodnom vestníku sledovať oznámenia o
vyhlásení konkurzu nielen na svojich primárnych dlžníkov, ale aj na ručiteľov ako sekundárnych dlžníkov.

7. Žalobca v ďalšom vyjadrení poukazoval na to, že podmienená pohľadávka sa nevzťahuje na
oddlženie (O – tzv. osobný konkurz), ale len na všeobecný konkurz (K).Trval na uplatnených nárokoch
v nezmenenom rozsahu.

8. Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že pracoval v bani, mal dobrý zárobok. Pani F.
(žalovaná 1/) bola matkou jeho vtedajšej priateľky. Bolo im treba vypomôcť - ísť ručiť. Pokiaľ vie, dlh
splácali. Manžel pani F. zomrel a už nemali z čoho splácať. Potom začal žalobca vyzývať na splácanie
jeho. Vôbec nevie, aká suma bola žalobcovi uhradená, on nikdy nič žalobcovi neuhradil. V roku 2018
podstúpil osobný bankrot. Bolo mu povedané, že keď to vyjde, zbaví sa všetkých dlhov a môže začať
lepšiu kapitolu života bez finančného bremena. Konkurz bol vyhlásený v roku 2018, vyplatil všetko. V

októbri 2024 uplynula lehota 6 rokov. S pani F. v poslednej dobe nebol v kontakte.

9. Žalobca na výzvu súdu preukázať skúmanie bonity spotrebiteľov poukázal na to, že v roku marci 2013
ešte neexistovali Opatrenia NBS, ktorými sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa
splácať úver na bývanie resp. spotrebiteľský úver. Schopnosť žalovaného, dlžníka a spoludlžníka plniť si

svoje finančné záväzky bola aj napriek neexistencií opatrení NBS preskúmaná na základe predložených
podkladov.

Priemerný čistý mesačný príjem Dlžníka a spoludlžník = 610,10 eur ( priemerný čistý mesačný príjem
dlžníka = 235,90 eur, priemerný čistý mesačný príjem spoludlžníka = 374,20 eur).

Celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného = - 370,00 eur
životné minimum na plnoletú osobu = - 220,00 eur.
Životné minimum o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu = - 150,00 eur
(pozn. k 1. júlu 2012 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych

vecí a rodiny SR č. 291/2007 Z. z.:
• 194,58 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu
• 135,74 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu
• 88,82 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa
tzn. PSS, a.s., pristupovala k stanoveniu nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb

prísnejšie ako bolo uvedené v opatrení MPSVaR)
1. ostatné záväzky = - 162,00 eur
2. splátka úveru = - 66,55 eur

Ukazovateľ schopnosti dlžníka a spoludlžníka splácať úver (bonita):
(370,00 eur + 162,00 eur + 66,55 eur) : 610,10 eur = 0,9810
tzn. dlžník a spoludlžník boli v čase posudzovania žiadosti o úver bonitní (hodnota ukazovateľa
schopnosti žalovaných splácať úver neprekročila hodnotu 1), bonita bola > 0.

Preverenie bonity žalovaného:
1. priemerný čistý mesačný príjem žalovaného = 523,33 eur
2. celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného = - 220,00 eur
3. ostatné záväzky = - 43,00 EUR
4. splátka úveru = - 66,55 EUR

Ukazovateľ schopnosti žalovaného splácať úver (bonita):
( 220,00 eur + 43,00 eur + 66,55 eur) : 523,33 eur = 0,6297
tzn. žalovaný bol v čase posudzovania žiadosti o úver bonitný (hodnota ukazovateľa schopnosti
Žalovaného splácať úver neprekročila hodnotu 1), bonita bola > 0.

Žalobca pred uzavretím zmluvy o úvere preveril príjem žalovaného, tak že pred poskytnutím úveru
požadovalodžalovanéhopotvrdenieopríjme.Žalovanýpotvrdenieopríjmepredložilodzamestnávateľa
Hornonitrianske Bane, Prievidza, a.s., ktorý potvrdil čistý príjem zo závislej činnosti za poslednýchukončených 12 mesiacov vo výške 6.280,00 eur, pričom boli doložené aj výplatné pásky za mesiace
12/2012 a 01/2013.

Rovnako žalobca pred uzavretím zmluvy o úvere preveril príjem dlžníka a spoludlžníka a to tak,
že požadoval potvrdenie o príjme. Dlžník a spoludlžník predložili rozhodnutie Sociálnej poisťovne o
poberaní starobného dôchodku vo výške 374,20 eur, resp. 235,90 eur.

Žalobca na základe predložených podkladov v rámci žiadosti o spotrebiteľský úver zo dňa 14.03.2013

zhodnotil príjmy a výdavky, posúdil schopnosť splácať predmetný úver a v to v zmysle vtedy platnej
legislatívy.

Zároveň zo žiadosti o úver vyplýva, že v čase podania žiadosti boli dlžník a spoludlžník v manželskom
zväzku bez nezaopatrených detí a žalovaný bol slobodný a bezdetný. Žalobca zohľadnil rovnako pri
skúmaníbonityajnákladypotrebnénazabezpečeniezákladnýchekonomickýchživotnýchpotriebrodiny

ako je strava, bývanie, hygiena (v žiadosti zohľadnené ako náklady na plnoletú osobu, na ďalšiu plnoletú
osobu).

Žalovaný, dlžník a spoludlžník boli z dôvodu preverenia ekonomickej situácie preverení dopytmi do
spoločného registra bankových a nebankových informácií (SRBI / NRKI).

Údaje o príjme z potvrdenia o príjme z predložených výplatných pások boli preverené žalobcom aj
vykonaním dopytu do Sociálnej poisťovne, ktorá údaje o príjme a ako aj trvanie pracovného pomeru
žalovaného potvrdila.

Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške
45.000,00 eur a to nasledovne:
28.03.2013 výplata medziúveru - 5.600,00 eur
28.03.2013 poplatok za spracovanie úveru -100,00 eur
04.11.2013 výplata medziúveru - 1.300,00 eur.

V tejto časti bolo vyjadrenie zmätočné, keďže súčet vyplatených súm nezodpovedá sume 45.000 eur.
Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, a tak túto nezrovnalosť nevysvetlil. Z tvrdení uvádzaných v žalobe
a priložených listín možno predpokladať, že išlo o chybu v písaní a suma poskytnutých prostriedkov
predstavovala 7.000 eur.

Žalobca ďalej uviedol, že spolu so žalovaným a dlžníkmi sa ako zmluvné strany slobodne dohodli
na tom, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov bude znížená o výšku poplatku za
spracovanie úveru, ktorého presná suma bola uvedená v amortizačnej tabuľke 100,00 eur a žalovaným
bola celkovo vyplatená suma 6.900,00 eur.

V súlade s čl. VIII bod 8.1. sa poplatok za spracovanie medziúveru stal splatný pri prvom poukázaní
finančných prostriedkov medziúveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov bola
znížená o výšku tohto poplatku. Nárok žalobcu ako veriteľa na poplatok za spracovanie medziúveru
predstavuje nárok vyplývajúci priamo zo zákona, konkrétne ide o odplatu, ktorú je banka oprávnená
od dlžníka požadovať v zmysle ustanovenia § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník: „Za

dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak
poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.“ Vyplatená suma bola znížená o sumu poplatku
za spracovanie medziúveru, aby žalovaný a dlžníci neboli osobitne zaťažení povinnosťou uhradiť tento
poplatok.

Na konto medziúveru boli ku dňu pridelenia cieľovej sumy prijaté vklady v celkovej výške 3.297,55 eur,
pričom z uvedenej sumy boli uhradené úroky za úver vo výške 3.297,55 eur.

Na konto stavebného sporenia ku dňu pridelenia bola nasporená suma 2.800,65 eur, ktorá sa zúčtovala
s kontom medziúveru pri poskytnutí stavebného úveru. Dlžná suma na konte medziúveru bola vo

výške 7.304,98 eur (pozostávajúca z poskytnutého medziúveru v sume 7.000,00 eur a z rozdielu medzi
vkladmi,úrokmiapoplatkamikudňuprideleniaatovovýške304,98eur)–2.800,65eurnasporenásuma
na konte sporenia = 4.504,33 eur suma poskytnutého stavebného úveru. Po preklopení do stavebného
úveru neboli prijaté žiadne vklady.10. Žalovaný mal za to, že žalobca nepostupoval pri skúmaní bonity spotrebiteľa pred uzatvorením
spotrebiteľskej zmluvy s odbornou starostlivosťou. Poukazoval na to, že dlžník E. F. mala v čase spísania

žiadosti 62 rokov. Spoludlžník E. F. mal v čase spísania žiadosti 70 rokov. Žalobca poskytol sumu
7.000 eur dlžníkovi a spoludlžníkovi na dobu 15 rokov. V čase možného splatenia spotrebiteľského
úveru by mala dlžníčka 77 rokov a spoludlžník 85 rokov. Podľa Slovenskej tlačovej agentúry a.s. bol
roku 2013 priemerný vek úmrtia žien 79 rokov a u mužov 71 rokov. Pri posudzovaní veku dlžníka
a spoludlžníka nemožno pri vynaložení odbornej starostlivosti zo strany žalobcu predpokladať, že by

sa dlžník a spoludlžník dožili toho, aby splatili úver vo výške 7.000 eur za 15 rokov. Je zrejmé, že
žalobca riadne neposúdil dobu, na ktorú poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru
ako ani vek spotrebiteľov, t. j. schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Žalobca nepostupoval s odbornou
starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľsky úver aj z dôvodu, že
dlžník ako aj spoludlžník už pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere mali záväzky voči
žalobcovi vo výške 162 eur mesačne z iných finančných produktov. Zároveň žalobca preukázal, že

dlžníkovi ako aj spoludlžníkovi prefinancoval skôr poskytnutý úver, ktorý pravdepodobne nesplácali
riadne a včas. Aj samotné prefinancovanie skôr poskytnutého úveru mali žalobcovi evokovať riziko, že
dlžník a spoludlžník nebudú schopní riadne a včas splácať úver vo výške 7.000 eur spolu s úrokmi.

11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zopakoval, že žalobca nepostupoval s odbornou

starostlivosťoupriposúdeníspotrebiteľasplácaťúver,poukazovalnazmätočnosťposlednéhovyjadrenia
žalobcu.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: žaloba č.l.
2, zmluva o úvere č.l. 6, všeobecné podmienky č.l. 11, sadzobník poplatkov č.l. 16, amortizačná tabuľka

pre medziúver a stavebný úver č.l. 17, uznesenie 14D/169/2019 č.l. 19, upozornenie na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti č.l. 70 + doručenka, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti č.l. 21, 23,
doručenka č.l. 22, 23, predžalobná výzva č.l. 24, 25 + doručenky, výpis z účtu konta medziúveru č.l.
26, výpis z účtu zo zosplatneného stavebného úveru č.l. 32, vyjadrenie žalobcu č.l. 39, uznesenie č.l.
41, uznesenie č.l. 53, platobný rozkaz č.l. 58, odpor č.l. 66, pokus o mimosúdnu dohodu č.l. 67, návrh

uznania dlhu č.l. 69, uznesenie o vyhlásení konkurzu č.l. 69, vyjadrenie k odporu č.l. 83, vyjadrenie
žalovaného č.l. 101, obchodný vestník 195/2018 č.l. 105, vyjadrenie žalobcu z 18.2.2025 č.l. 117,
výsledok lustrácie v Sociálnej poisťovni č.l. 120, výsledok lustrácie v SRBI č.l. 121. 123, 126, potvrdenie
o príjme č.l. 129, výplatné pásky č.l. 129, 130, žiadosť o úver č.l. 131, rozhodnutie Sociálnej poisťovne
o dôchodku č.l. 132, vyjadrenie žalovaného z 7.3.2025 a zistil tento skutkový stav:

13. Žalobca uzavrel 25.3.2013 s E. F. (ako dlžníkom), E. F. (ako spoludlžníkom) a žalovaným (ako
ručiteľom) zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi na preklenutia obdobia, kým
splní podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru, medziúver vo výške
7.000 eur. Výška mesačnej splátky medziúveru, ktorú mal dlžník realizovať, bola prvé tri roky 60,72 eur,

(pozostávala z úrokov z medziúveru 33,20 eur a mesačného vkladu na sporiaci účet 27,52 eur) a štvrtý
a piaty rok predstavovala splátka 66,55 eur (pozostávala z úrokov z medziúveru 39,03 eur a mesačného
vkladu na sporiaci účet 27,52). Počet splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy bol
105, splatnosť 15. deň mesiaca. Pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa medziúver zúčtuje
bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na

stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške cca 4.318,70 eur, so 79 mesačnými splátkami po
66,55 eur, s úrokovú sadbou 4,75%. Konečná splatnosť medziúveru/stavebného úveru bola dohodnutá
do 15.4.2028, s RPMN pri medziúvere 6,44% a stavebnom úvere 5,38%. Celkovo mal dlžník uhradiť za
poskytnutý medziúver sumu 12.200,94 eur. V článku VI. zmluvy o úvere bolo dohodnuté zabezpečenie
pohľadávky ručením. Žalovaný ako ručiteľ zo zmluvy vyhlásil, že ručí za zaplatenie záväzku dlžníka

podľa zmluvy o úvere vrátane príslušenstva úveru.

14. Spoludlžník E. F. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Konanie o dedičstve bolo zastavené a majetok nepatrnej
hodnoty bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o pohreb (t.j. E. F., dlžníkovi zo zmluvy o úvere).

15. Dňa 26.7.2021 žalobca vyzval dlžníka na úhradu dlžných splátok úveru vo výške 383,29 eur do
31.8.2021 a upozornil dlžníka na to, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy vyhlási mimoriadnu splatnosť
úveru k 31.8.2021. Dlžník výzvu prevzal 30.7.2021. Podaním z 18.10.2021 žalobca vyhlásil mimoriadnusplatnosť úveru k 18.10.2021 a vyzval na vrátenie dlžnej sumy 4.617,42 eur. Oznámenie o mimoriadnej
splatnosti dlžník prevzal 20.10.2021.
16. Podaním z 8.12.2021 oznámil žalobca žalovanému, že došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru

s upozornením, že ak dlžník celý dlh v stanovenej lehote neuhradí, pristúpi žalobca k vymáhaniu svojej
pohľadávky aj voči nemu ako ručiteľovi, ak nesplatí pohľadávku v primeranej lehote po uplynutí doby
poskytnutej dlžníkovi na plnenie. Žalovaný oznámenie prevzal 17.1.2022.

17. Podaním z 27.6.2023 žalobca vyzval dlžníka a žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy 5.344,87

eur, inak podá žalobu na súd.

18. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX zo dňa 2.10.2018, ktoré bolo
v Obchodnom vestníku zverejnené 9.10.2018, súd vyhlásil konkurz na majetok žalovaného a oddlžil ho
tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom
nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.

19. Z výpisu z účtu medziúveru vyplýva, že 28.3.2013 bola dlžníkovi vyplatená suma 5.600 eur.
V rovnaký deň bol zúčtovaný poplatok za spracovanie úveru v sume 100 eur a 4.11.2013 bolo dlžníkovi
poskytnutých 1.300 eur. Podľa výpisu dlžná suma ku dňu 30.4.2021 predstavuje 7.304,98 eur (304,98
eur nezaplatené úroky a poplatky + 7.000 eur poskytnuté medziúverové prostriedky). Dlžník uhradil na

účet medziúveru celkovo vklady vo výške 3.297,55 eur.

20. Z výpisu z účtu stavebného sporenia vyplýva, že dlžníkom nasporená suma predstavuje 2.800,65
eur.

21. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, stavebným sporením sa rozumie prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov
alebo v prospech stavebných sporiteľov, poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu
stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len "stavebný úver").

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednaj úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len
Občianskeho zákonníka), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

26. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

27. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.28. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa § 1 ods. 2 zákona. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

30. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za
splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami

alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o
spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

31. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú
výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

32. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

33. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že

pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

34. V danej veci nebolo sporným, že žalovaný (ako ručiteľ) podpísal zmluvu o úvere a vyhlásil, že ručí za
zaplatenie záväzku dlžníka podľa tejto zmluvy vrátane príslušenstva. Sporným nebolo ani to, že žalobca
vyzval dlžníka na zaplatenie dlhu a žalovanému podaním z 8.12.2021 oznámil, že došlo k mimoriadnej

splatnosti úveru s upozornením, že ak dlžník nezaplatí, bude dlh vymáhať od neho. Spornou bola otázka
vzniku pohľadávky žalobcu voči žalovanému a možnosť prihlásenia pohľadávky do konkurzu na majetok
žalovaného, otázka dodržania ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

35. Ručenie, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka veriteľa, vzniká dohodou veriteľa a ručiteľa, v ktorej

ručiteľpísomnezoberienasebapovinnosťuspokojiťveriteľovupohľadávku,akjuneuspokojísámdlžník.
Záväzkový právny vzťah z ručenia môže existovať iba popri hlavnom (základnom) záväzkovom právnom
vzťahu (veriteľ - dlžník), a preto má povahu vedľajšieho právneho vzťahu (ide o akcesorický právny
vzťah). Z tejto jeho povahy vyplýva, že ručiteľský záväzok možno prevziať iba vo výške záväzku dlžníka,
primárny záväzok dlžníka trvá aj naďalej popri existencii vedľajšieho ručiteľského záväzku. V ustanovení

§ 548 Občianskeho zákonníka je vyjadrená subsidiárna povaha ručenia. Povinnosť ručiteľa uspokojiť
pohľadávku zabezpečenú ručením je totiž založená na tom, že dlžník nezaplatil zročný dlh napriek tomu,
že ho veriteľ na to písomne vyzval. S princípom subsidiarity úzko súvisí uhradzovacia funkcia ručenia.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dlžník prestal dlh riadne splácať po smrti spoludlžníka, ktorý
zomrel XX.XX.XXXX. Listom z 26.7.2021 žalobca vyzval dlžníka na doplatenie omeškaných splátok.

Následne ku dňu 18.10.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (listom z 18.10.2021), pričom listom
z 8.12.2021 informoval o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaného, ktorého zároveň upozornil,
že ak dlžník celý dlh v stanovenej lehote neuhradí, pristúpi veriteľ k vymáhaniu svojej pohľadávky aj voči
nemu ako ručiteľovi, ak nesplatí pohľadávku v primeranej lehote po uplynutí doby poskytnutej dlžníkovina plnenie. Prílohu listu tvorilo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 18.10.2021.
Žalovaný list prevzal 17.1.2022.

Predpokladom vzniku povinnosti rušiteľa splniť dlh, za ktorý sa zaručil, je nesplnenie dlhu dlžníkom
a predchádzajúca písomná výzva veriteľa na splnenie tohto dlhu adresovaná dlžníkovi. Zákon bližšie
nešpecifikuje náležitosti výzvy. Z obsahu listu z 18.10.2021 možno bez pochýb vyvodiť, že ním žalobca
vyzýval dlžníka na zaplatenie dlhu s poukazom na predchádzajúce upozornenia. Primárny záväzok bol
vlistedostatočneidentifikovanýuvedenímčíslaúverovejzmluvyadátumujejuzatvorenia.Dlžníkprevzal

list 20.10.2021. Vychádzajúc z uvedeného má súd za to, že boli splnené predpoklady na vznik povinnosti
ručiteľa splniť dlh.

36. Žalovaný namietal, že žalobca neprihlásil svoju pohľadávku do dedičského konania po
spoludlžníkovi, ani nepreukázal, že by dlh vymáhal akýmkoľvek spôsobom od dedičov spoludlžníka,
ani že by žalobca vyzýval dedičov na úhradu nároku uplatneného žalobou. Zodpovednosť dediča za

poručiteľove dlhy je vždy obmedzená výškou ceny nadobudnutého dedičstva (§ 470 Občianskeho
zákonníka). Uznesením Okresného súdu Prievidza sp.zn. 14D/169/2019, Dnot 18/2020 vydanom
v dedičskej veci po poručiteľovi E. F. (spoludlžníkovi) dňa 29.4.2020 bolo preukázané, že konanie
o dedičstve bolo zastavené a majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o pohreb
poručiteľa. Záväzok teda neprešiel na právnych nástupcov spoludlžníka, a preto je táto námietka

žalovaného nedôvodná a súd sa ňou ďalej nezaoberal.

37. Žalovaný namietal, že pohľadávka žalobcu je voči nemu nevymáhateľná v dôsledku konkurzu,
ktorý bol vyhlásený na jeho majetok uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX
z 2.10.2018. Podľa neho záväzok uhradiť pohľadávku žalobcu vznikol žalovanému v deň uzatvorenia

zmluvy o úvere (t.j. 25.3.2013), kedy žalovaný písomne vyhlásil, že berie na seba povinnosť voči
veriteľovi uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Na žalovaného bol 9.10.2018 vyhlásený
konkurz. Žalobca mal podľa neho povinnosť (z dôvodu splatnosti záväzku žalovaného z ručiteľského
vyhlásenia - § 46 zákona č. 7/2005 Z. z.) prihlásiť si pohľadávku do konkurzu ako podmienenú
pohľadávku, ktorá bola podmienená neuhradením dlhu dlžníkom a spoludlžníkom na základe zmluvy

o úvere.
38. Podmienené pohľadávky sú v zákone č. 7/2005 Z. z. definované v § 28 ods. 5. Ide o ustanovenia
upravujúce prihlasovanie a popieranie pohľadávok do konkurzu podľa druhej časti zákona č. 7/2005
Z.z., t. j. tej časti, podľa ktorej návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok môže podať iba ten
dlžník, ktorý je právnickou osobou. Na žalovaného bol však vyhlásený konkurz podľa štvrtej časti

zákona č. 7/2005 Z.z. (tzv. oddlženie), v ktorej sú osobitne upravené spôsoby a podmienky prihlasovania
a popierania pohľadávok (§ 167 l), pričom podmienené pohľadávky nie sú v týchto ustanoveniach
zahrnuté a prihláškou sa podľa tejto časti zákona uplatňujú pohľadávky uspokojované v konkurze (§
166aods.1)anedotknutépohľadávky(§166c).Včasevyhláseniakonkurzunamajetokžalovanéhobola
pohľadávka žalobcu splácaná, žalovaný nemal voči žalobcovi povinnosť plniť za dlžníka. Až neskôr (po

vyhlásení konkurzu) prestal dlžník platiť a žalobca ho vyzval na plnenie, čím sa „aktivovala“ povinnosť
žalovaného plniť za dlžníka. Až po vzniku dlhu a výzve adresovanej dlžníkovi vznikla žalobcovi reálna
možnosť domáhať sa zaplatenia dlhu od žalovaného (ručiteľa). Z vyjadrení oboch sporových strán, ako
aj z listinných dôkazov je pritom zrejmé, že k tomu došlo až v čase po vyhlásení konkurzu na majetok
žalovaného. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému teda nevznikla pred vyhlásením konkurzu, a preto

sa nestala nevymáhateľnou v zmysle § 166a ods. 1/ písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z, ako tvrdil žalovaný.
39. S poukazom na akcesorickú povahu ručenia sa súd ďalej zaoberal samotnou zmluvou o úvere
a dospel k záveru, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu účastníkov,
obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári), a preto na vzťah medzi
veriteľom (žalobca) a dlžníkom (žalovaný) je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského

práva. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je zároveň v zmysle § 2 písm. d) zákona
o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto musí spĺňať obligatórne náležitosti
vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu spisu je zrejmé, že
žalobca uzavrel s dlžníkom a spoludlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej mal dlžníkovi poskytnúť
medziúver v sume 7.000 eur, ktorý sa mal pri dodržaní stanovených podmienok zmeniť na stavebný

úver. Podľa čl. VIII ods. 8.1. zmluvy o úvere, dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky a náklady
súvisiace s úverom podľa platného Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby, ktorý je prílohou zmluvy,
predovšetkým: poplatok za spracovanie úveru, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných
prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude zníženáo výšku tohto poplatku. Žalobca v zmysle tohto ustanovenia poskytol dlžníkovi úver vo výške 6.900
eur (5.600 + 1.300 eur), a teda sumu zníženú o výšku poplatku za spracovanie úveru (100 eur). V
prípade, že pri poskytnutí úveru je okamžite zrazený poplatok za poskytnutie tohto úveru, de facto nebola

poskytnutá suma úveru 7.000 eur, ale len suma 6.900 eur. Okamžité zníženie poskytovaného úveru
o tento poplatok skresľuje všetky obligatórne parametre zmluvy podľa § 9 zákona o spotrebiteľských
úveroch v neprospech spotrebiteľa. V zmluve je tak zjavne nesprávne uvedený údaj o celkovej výške
úveru, čo je podstatnou náležitosťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 1 písm. g)
zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca automaticky inkasoval poplatok za poskytnutie úveru vo

výške 100 eur, a tak bola dlžníkovi reálne k dispozícii len suma 6.900 eur. Uvedený poplatok predstavuje
náklady spojené s poskytnutím úveru, a preto mal byť zahrnutý do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, a nie do samotnej istiny. Takéto konanie žalobcu potom malo
vplyv aj na ďalšie relevantné údaje v zmluve, vrátane hodnoty RPMN, a teda je potrebné konštatovať,
že ani ostatné náležitosti uvedené v zmluve nemohli byť uvedené správne, nakoľko si žalobca vypočítal
všetky ostatné relevantné údaje zo sumy 7.000 eur, nie zo sumy 6.900 eur. Vzhľadom k uvedenému

má súd za to, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej výške úveru a v nadväznosti na to
aj údaj o RPMN, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok
bezpoplatkovosť a bezúročnosť poskytnutého úveru.
40. Ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy ukladá
veriteľovi pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom je potrebné brať do úvahy najmä dobu, na
ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj
účel spotrebiteľského úveru. Cieľom § 7 (ako aj § 11 ods.2) zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je
pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä
jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím

zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom
kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu
a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver

bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu
zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní

relevantnýchinformáciízaúčelomposúdeniaúverovejschopnostispotrebiteľatakveriteľvychádzaakoz
informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Súd vyzval žalobcu na preukázanie

splnenia tejto povinnosti. Žalobca vo svojom vyjadrení oboznámil s postupom pri posudzovaní bonity
spotrebiteľov (bod 9 odôvodnenia), predložil listiny, z ktorých je zrejmé, že preveroval výšku príjmu
dlžníkov aj žalovaného, overoval ich úverovú zaťaženosť v registri SRBI, prihliadal na výšku výdavkov
v rozsahu životného minima a na základe overených údajov poskytol dlžníkovi úver. Z predložených
listín vyplýva, že bonita spotrebiteľov bola pred uzavretím zmluvy skúmaná. Žalobca preukázal, že konal

s odbornou starostlivosťou, a teda neporušil svoju povinnosť uvedenú v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z.
41.Keďžeposkytnutýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov(viďbod39odôvodnenia),žalobca
má nárok na zaplatenie sumy, ktorú reálne vyplatil, t.j. 6.900,- eur, zníženej o sumu zúčtovanú z účtu
stavebného sporenia vo výške 2.800,65 eur a sumu vkladov v prospech účtu medziúveru vyplývajúcich

z výpisu účtu medziúveru vo výške 3.297,55 eur (žalobca túto sumu započítal na úroky z úveru), a teda
na zaplatenie sumy 801,80 eur.
42. Žalovaný nie je (priamym) dlžníkom z úverového vzťahu, ale je ručiteľom. Ručiteľ v zmysle §
548 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti
veriteľovi dlžník. Teda aj žalovaný sa môže brániť, resp. mu môže byť poskytnutá ochrana pred veriteľom

uplatneným nárokom v rovnakom rozsahu, ako priamemu dlžníkovi. Na uvedené nemá vplyv ani
nadobudnutie právoplatnosti platobného rozkazu vo vzťahu k dlžníkovi – pôvodne žalovanej 1/.
43. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Dlžník sa dostal do omeškania s platením zosplatnenej istinyúveru dňa 19.10.2021 (deň nasledujúci zo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru). Žalovaný ako ručiteľ
vyhlásil, že ručí za zaplatenie záväzku dlžníka vrátane príslušenstva (teda aj úrokov z omeškania). Preto
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 5 % z dlžnej istiny 801,80 eur

odo dňa 19.10.2021 až do zaplatenia.
44. Vo zvyšnej časti súd s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľskej zmluvy žalobu
zamietol.
45. Vzhľadom na to, že o rovnakom nároku bolo rozhodnuté aj právoplatným platobným rozkazom,
súd povinnosť žalovaného vyjadril tak, že jeho povinnosť zaniká v rozsahu plnenia E. F. (dlžníkom

zo zmluvy o úvere) podľa právoplatného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.
4Up/1242/2023 z 19.2.2024.
46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V spore
nebola ani jedna zo strán plne úspešná, a preto súd vychádzal z pomeru procesného úspechu strán
sporu,ktorýurčilna65,16%vprospechžalovaného.Pripomernomrozdelenítrovkonaniasúdvychádzal
z uplatneného práva žalobcu vo výške 4.602,42 eur a priznanej sumy 801,80 eur. Žalobca bol teda

úspešný v rozsahu 17,42 % a žalovaný v rozsahu 82,58 %. Čistý úspech žalovaného teda predstavoval
65,16 % a v tomto rozsahu mu bola náhrada trov konania priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný
súd Prievidza. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie musí obsahovať okrem

všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku,
čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365
ods. 1,2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.