Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2025

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 18Nt/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9524100271
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Filo
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2025:9524100271.1

Uznesenie

Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Fila a členov senátu
JUDr. Milana Cisarika a Mgr. Miroslava Mazúcha, v trestnej veci o návrhu odsúdeného H. F. na povolenie
obnovy konania, na verejnom zasadnutí dňa 27.01.2025 v Pezinku

r o z h o d o l :

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh odsúdeného H. F., nar. XX.XX.XXXX, t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na

Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. PK-2Tš/17/2005 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18.09.2024 bolo na Špecializovaný trestný súd doručené podanie odsúdeného H. F., ktorým sa
domáhal povolenia obnovy konania vo veci pôvodne vedenej na Špeciálnom trestnom súde pod sp. zn.
PK-2Tš/17/2005, v ktorej bol rozsudkom zo dňa 17.09.2007 právoplatne odsúdený na nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov. V písomnom návrhu v podstate poukázal na to, že bol

odsúdený v konaní, ktoré bolo voči nemu vedené ako proti ušlému, pričom na to podľa jeho názoru
neboli splnené procesné podmienky, pretože sa trestnému stíhaniu pobytom v cudzine nevyhýbal.
Územie Slovenskej republiky odpustil cca 6 mesiacov ešte predtým, ako mu vôbec bolo vyšetrovateľom
vznesené obvinenie. O vznesení obvinenia ako ani o následne prebiehajúcom hlavnom pojednávaní
pred súdom nemal žiadnu vedomosť. O tom, že bol súdený a aj odsúdený sa dozvedel, až keď bol
zadržaný v cudzine a dodaný do výkonu trestu. V rámci konania proti ušlému mu v prípravnom konaní

bol ustanovený obhajca JUDr. Štefan Z.. Ten bol celé prípravne konanie pasívny, nepodal sťažnosť
voči uzneseniu o vznesení obvinenia, po celé prípravné konanie nevzniesol jediný návrh a nevyužil ani
právo na záverečné preštudovanie spisu. Následne opatrením súdu zo dňa 22.09.2005 bol obhajca
JUDr. Z. oslobodený od povinnosti obhajovania a bola mu ustanovená obhajkyňa JUDr. Mária P..
Menovaná obhajkyňa bola zároveň ustanovená ako náhradná obhajkyňa spoluobžalovanému E. F..
Spoluobžalovaný F. spočiatku spáchanie skutku lúpeže popieral a tvrdil, že je nevinný. Toto svoje

stanovisko zmenil až na hlavom pojednávaní dňa 12.09.2007, keď k odposluchom z 05.02.2002 začal
tvrdiť, že „...je to hlas H. F.. Tu by som chcel uviesť, že H. F. je človek, ktorého som sprostredkoval
priamo“. Obžalovaný F. teda začal súdu na hlavom pojednávaní tvrdiť, že ho (F.) sprostredkoval Z. k
spoluúčasti na krádeži, z ktorej bola nakoniec lúpež. Vzhľadom k týmto vyjadreniam F. nemohla podľa
jeho názoru obhajkyňa JUDr. Mária P. zastupovať ich oboch a to pre existenciu zjavného konfliktu
záujmov medzi obvinenými. Pokiaľ sa týka obhajkyne JUDr. P., k menovanej dodal, že obhajkyňa

dňa 17.09.2007 predniesla na hlavom pojednávaní záverečnú reč, ktorá bola v jeho neprospech.
Uviedla v nej, že si myslí, že na základe vykonaného dokazovania bola jeho trestná činnosť dostatočne
ustálená. Zastáva preto názor, že záverečná reč obhajkyne prispela k jeho odsúdeniu, ku ktorému došlo
rozsudkom zo dňa 17.09.2007, sp. zn. Pk-2Tš/17/2005, ktorý bol uznaný za vinného zo spáchania
trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3 Tr. zák. spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov so zaradením do

III. NVS. Obhajkyňa JUDr. P. odvolanie voči rozsudku nepodala, čím mu zmarila možnosť preskúmania
rozsudku odvolacím súdom a zároveň prišiel pre nevyčerpanie všetkých opravných prostriedkov aj omožnosť podať sťažnosť na ESĽP. V tejto súvislosti odsúdený zdôraznil, že obvinená osoba má právo
na reálnu právnu pomoc aj v prípade ustanoveného obhajcu ex offo. Prevzatie obhajoby ustanovenou
obhajkyňou JUDr. P. bez toho, aby mu poskytla potrebnú právnu pomoc znamenalo len formálne

naplnenie práva obvineného na obhajobu, pričom stav v posudzovanej veci sa približuje stavu, ako keby
obhajcuvdanejvecianinemal.Jehoodsúdeniejepritomzaloženélennavýpovedispoluobžalovanéhoa
záznamoch telefonických hovorov zaznamenaných v inej trestnej veci. Spoluobžalovaný E. F. vypovedal
na hlavom pojednávaní nepravdivo a to s cieľom privodiť trestné stíhanie spoluobžalovanému Z., ktorý
predtým nepravdivo usvedčoval E. F. a K. Š. zo spáchania vrážd. V súvislosti s nepravdivou výpoveďou

F. navrhol vypočuť na verejnom zasadnutí ako svedka L. C., o ktorom uviedol, že menovaný bol v rokoch
2012 až 2014 v bezprostrednom kontakte s E. F. a bude sa vedieť vyjadriť k dôvodom prečo F. zmenil
svoju výpoveď a prečo ho začal nepravdivo usvedčovať. Ďalej poukázal na to, že odpočuté telefonické
hovory zo dňa 05.02.2002, na ktorých súd založil jeho odsúdenie a ktoré boli analyzované na strane
42-43 rozsudku zo dňa 17.09.2007, boli získané na základe príkazu na odpočúvanie Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 10.01.2002, avšak príkaz bol vydaný v inej trestnej veci - vo veci podvodu. V rámci

skutku lúpeže, pre ktorý bol odsúdený, bolo začaté trestné stíhanie uznesením vyšetrovateľa až zo dňa
06.02.2002 (neskôr, ako prebehol odpočutý hovor). Keďže odposluchy zo dňa 05.02.2002 boli získané
v čase, keď pre trestný čin lúpeže nebolo ešte ani vedené trestné stíhanie, bolo vykonanie takéhoto
dôkazu podľa § 88 ods. 7 Tr. por. neprípustné. Okrem toho namietol aj interpretáciu týchto záznamov
hovorov zo strany súdu, keď ho tieto v skutočnosti vôbec neusvedčujú zo spáchania trestného činu

lúpeže. Naviac poukázal i na to, že na podklade žiadosti podľa zák. č. 211/2000 Z.z. mu Krajský súd v
Bratislave sprístupnil informáciu, že Krajský súd v Bratislave v roku 2002 nemal k dispozícii technický
prostriedok na spracovanie utajovaných skutočností požadovaný zákonom č. 215/2004 Z.z., z čoho
podľa jeho názoru vyplýva, že príkaz na odpočúvanie zo dňa 10.01.2002 je nezákonný, pretože ho de
facto vyhotovil policajt, ktorý o jeho udelenie požiadal.

Na rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania nariadil súd v zmysle § 402 ods. 1 Tr. por. verejné
zasadnutie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného a postupom podľa § 269 Tr. por.
sa oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi.

Odsúdený H. F. sa na verejnom zasadnutí pridržal písomne podaného návrhu na povolenie obnovy
konania a dodal, že je nevinný a už viac ako 10 rokov „sedí za niečo, čo nespáchal“. V rámci svojej
následnej výpovede pred súdom v podstate vypovedal, že sa nikdy trestnému stíhaniu pobytom v
cudzine nevyhýbal. Slovenskú republiku opustil cca 6 mesiacov predtým, ako mu bolo vznesené
obvinenie, pričom sa nachádzal vo Francúzku, kde žil, mal tam priateľku a pracoval tam, i keď prevažne

na čierno. V prípade potreby však vo Francúzku používal svoje pravé slovenské doklady a neskrýval sa.
Počas celého pobytu vo Francúzku nebol v kontakte s nikým zo Slovenska a netušil, že bol obvinený,
súdený a nakoniec aj odsúdený. Ďalej vypovedal, že E. F. poznal. Pred odchodom do Francúzska pre
neho pracoval - vymáhal pre neho pohľadávky a robil mu aj šoféra. Poznal aj J. Z., ktorý bol F. kamarát
a mal v prenájme hotel „J. Z.“ v P., kam chodieval a bol párkrát aj u neho doma. Taktiež poznal aj K. Š..

Š. bol výsadkár a poznal ho ešte z vojenského útvaru. Š. mal s F. SBS, pričom vymáhanie pohľadávok
robil pre nich dvoch. Vychádzal s nimi všetkými dobre. Skutku lúpeže, pre ktorý bol odsúdený, sa však
nedopustil. Spoluobžalovaný E. F.Á. ho krivo obvinil a to z dôvodu, že touto krivou výpoveďou sa chcel
pomstiť J. Z. za to, že ten na neho krivo vypovedal ohľadom spáchania vrážd, pričom si myslel, že on
(F.) je mŕtvy a teda, že mu krivou výpoveďou už neublíži. V čase spáchania skutku lúpeže nebol v H.

ale bol v F.C.. Ak by boli v spise všetky odposluchy a nie len tie, ktoré potreboval prokurátor, tak by sa
tam určite nachádzal aj telefonický hovor z toho večera, ktorý by podľa signálu z vysielaču preukázal,
že nebol v H., ale bol v F.. V noc skutku išiel do kasína H. v L. na bingo, kde vyhral značnú časť peňazí,
o čom určite existoval aj písomný záznam. Skutočnosť, že E. F. vypovedal pred súdom nepravdu by
vedel potvrdiť svedok L. C., ktorému sa k tomu F. v minulosti priznal. Zároveň navrhol ako dôkaz vykonať

príkaz na odpočúvanie vydaný Krajským súdom v Bratislave dňa 10.01.2002, aby bolo preukázané, že
príkaz nebol riadne odôvodnený, čo by znamenalo, že nespĺňa zákonné náležitosti a je nezákonný.

Z vykonaných listinných dôkazov súd zistil nasledovné:

Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku zo dňa 17.09.2007, sp. zn. PK-2Tš/17/2005 bol (mimo iných
osôb) obžalovaným H. F. uznaný v bode II. rozsudku za vinného na skutkovom základe, že
obžalovaní E. F., H. F. a J. Z. spoločne s ďalšími pravdepodobne dvomi nestotožnenými osobami
ako členovia organizovanej skupiny po získaní informácie Petrom Z. od J. R., nar. XX.XX.XXXX, že vrodinnom dome v H. - F. Č. XXX majiteľa Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX sa nachádza väčšia suma peňazí v
hotovosti a po tom, čo J. Z. zabezpečil plán uvedeného rodinného domu, ktorý dňa 05.02.2002 približne
medzi 17.00 hod. a 17.30 hod. sprostredkoval E. F., toho istého dňa v čase asi o 20.50 hod. E. F.

spoločne s H. F. a ďalšími pravdepodobne dvomi nestotožnenými osobami v čiernom oblečení s kuklami
na hlavách a baseballovými palicami vnikli po vytlačení vchodovej uzamknutej brány do tohto rodinného
domu, vošli do kuchyne cez neuzamknuté dvere a tu za použitia vulgárnych nadávok, hrozby usmrtenia
jeden z páchateľov napadol R. E., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ju baseballovou palicou udieral do
oblasti hlavy a chrbta, potom ju prinesenou lepiacou páskou poviazal a takto požadovali od nej peniaze

o ktorých vedeli, že ich rodina získala predajom bytu, zároveň jej manžela Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX
ďalší z páchateľov počas vymáhania peňazí udrel v obývačke rodinného domu baseballovou palicou po
hlave, čím mu spôsobil zranenie a to drobné exkorácie kože vo vlasovej časti hlavy, krvácanie, závraty s
bolesťami hlavy s dĺžkou PN a liečenia najmenej 7 dní, pri tomto ďalší páchatelia prehľadali dve obývacie
miestnosti na poschodí rodinného domu, odkiaľ z obývacej steny odcudzili igelitovú tašku s obsahom
najmenej 2.700.000,- Sk a z domu všetci spoločne odišli na neznáme miesto,

čím spáchal trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa 9 ods. 2 k § 234 ods.1, ods. 2 písm. a),
písm. b), ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom
do 30.06.2002, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov so zaradením pre jeho
výkon do III. NVS.

Ďalším výrokom predmetného rozsudku bol obžalovaný H. F. oslobodený spod obžaloby prokurátora GP
SRzodňa25.10.2004sp.zn.VIIGv/340/04zoskutku,ktoréhosamaldopustiťnaskutkovomzáklade,že
obžalovaní J. L., A. L., J. F., J. K., H. F., K. R., D. R. a Š. Z. ako členovia zločineckej skupiny, ktorú
začiatkom roku 2000 založili O. H., E. F. a K. Š. na účely páchania trestnej činnosti s cieľom dosiahnuť
zisk, ktorá pôsobila na území celej SR, hlavne v regióne miest L. a Ž., spoločne s ďalšími osobami, ktoré

postupne do tejto skupiny priberali, pričom Š. Z., H. F., J. L., A. L., J. K., J. F., D. R., K. R. pracovali
pre E. F.F. a K. Š. ako ochranka a vykonávali ich príkazy, 01.02.2001 asi o 00.30 hod. do telefonickom
vylákaní a následnom príchode O. H. do domu č. XXX na ul. X. v H. - F. majiteľa J. Z., kde už boli K.
Š., E. F. spoločne so Š. Z., H. F., J. L., A. L., J. K., J. F., D. R., K. R., ktorí sa nachádzali na rôznych
miestach v priestoroch domu a jeho okolí, došlo v dome k fyzickému konfliktu O. H. s E. F., na čo O. H.

poviazali na rukách a po jeho nastúpení do nezisteného osobného motorového vozidla všetci spolu odišli
aj na ďalších motorových vozidlách na chatu č.p. 3909 v katastri obce H. - Č. majiteľa H. J., kde O. H.
držali niekoľko dní a odtiaľ ho poviazaného v presne nezistený deň najneskôr 08.02.2001 vo večerných
hodinách K. Š. a E. F. previezli do objektu bývalého JRD H. - F., kde O. H. usmrtili a jeho telo rozpustili
v kyseline sírovej, nakoľko nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Prípravné konanie a i hlavné pojednávanie bolo voči odsúdenému F. vykonané v jeho neprítomnosti ako
proti ušlému.

Na hlavom pojednávaní zastupovala odsúdeného F. súdom ustanovená obhajkyňa JUDr. H. P.. V

zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 12.09.2007 - 17.09.2007 nie je zaznamenané vyjadrenie
obhajkyne JUDr. P. k opravnému prostriedku po vyhlásení rozsudku zo dňa 17.09.2007. Z obsahu
spisového materiálu je však zrejmé, že odvolanie voči vyhlásenému odsudzujúcemu rozsudku
obhajkyňa nepodala.

Rozsudok Špeciálneho súdu zo dňa 17.09.2007, sp. zn. PK-2Tš/17/2005 nadobudol právoplatnosť dňa
27.10.2009 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Toš/10/2007, ktorým boli odvolania
podané obžalovaným F., Z., Š. a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry (ktorý podal odvolanie aj
vo vzťahu k obžalovanému F. čo do oslobodzujúcej časti rozsudku) zamietnuté.

Odsúdený F. nastúpil výkon uloženého 12 ročného trestu odňatia slobody dňa 02.10.2014, pričom bol
dodaný z O.B. na základe súdom vydaného Európskeho zatýkacieho rozkazu.

Odsúdený F. dňa 28.10.2014 podal návrh na opätovné prejednanie veci v jeho prítomnosti.

Uznesením Špecializovaného trestného súdu zo dňa 30.04.2015, sp. zn. PK-2Tš/17/2005 v spojení s
uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2015, sp. zn. 6Tos/17/2015 bol podľa § 362 ods. 2 Tr.
por. návrh odsúdeného zamietnutý. Z odôvodnenia predmetných rozhodnutí vyplýva, že odsúdený v
návrhu argumentoval nesplnením procesných podmienok na vykonanie konania proti ušlému, keďžedo O. odišiel ešte v júni 2002 a o vedenom trestnom stíhaní nemal žiadnu vedomosť a teda sa mu ani
nevyhýbal.

Krajský súd v Bratislave odpoveďou zo dňa 26.01.2023, sp. zn. ISprI/16/2023 oznámil odsúdenému
na podklade jeho žiadosti o sprístupnenie informácie, že Krajský súd v Bratislave v roku 2002 nemal
k dispozícii technický prostriedok na spracovanie utajovaných skutočností požadovaný zákonom č.
215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

***

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Predpokladom povolenia obnovy konania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, je preukázanie
splnenia podmienok, pokiaľ ide o trestné stíhanie, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom,
vymedzených v § 394 ods. 1 Tr. por.

Podľa tohto ustanovenia sa povolí obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, ak vyjdú

najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré
by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Vrámcikonaniaonávrhunapovolenieobnovykonanianiejemožnépreskúmavaťsprávnosťpôvodného
rozhodnutia,jehozákonnosťaodôvodnenosť,niejemožnéposudzovaťzákonnosťpostupuvpôvodnom
konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní, a to vrátane rozhodovania o treste, vysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a obhajobou obvineného, či rešpektoval zásady
bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, či bolo zachované právo na obhajobu, či vykonal a

prihliadol na všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a podobne (primerane R 35/88, R 6/1997). V rámci
posudzovania splnenia podmienok obnovy konania súd výlučne skúma len to, či vyšli najavo skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a či by tieto dôkazy alebo skutočnosti samy osebe alebo
v spojení so skutočnosťami a dôkazmi, skôr známymi, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo
o treste.

Skutočnosťou súdu skôr neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci
dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por.,
alebo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv
alebo slobôd obvineného bez možnosti nápravy jeho negatívnych dôsledkov (§ 394 ods. 4 Tr. por.).

Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec
uplatnený alebo vykonaný, prípadne ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po
právoplatnosti rozhodnutia nadobudol nový obsah (R 72/1980).

Ak návrh na povolenie obnovy konania takéto nové skutočnosti alebo dôkazy obsahuje, až potom súd
posudzuje, či tieto nové skutočnosti/dôkazy by mohli samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami
alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému rozhodnutiu o vine alebo treste v porovnaní s pôvodným
právoplatným rozsudkom.

Až v prípade, že sú kumulatívne splnené obe vyššie uvedené podmienky, súd môže obnovu konania
v zmysle citovaného ustanovenia povoliť, v opačnom prípade návrh na obnovu konania zamietne pre
nesplnenie zákonných predpokladov.***

Vychádzajúc z návrhu odsúdeného F. na povolenie obnovy konania a z výpovede odsúdeného na

verejnom zasadnutí možno dôvody, o ktoré odsúdený svoj návrh opieral rozdeliť tak, že odsúdený F.:
- namietal nesplnenie procesných podmienok na vykonanie konania proti ušlému,
- namietal porušenie práva na obhajobu tým, že A/ jemu ustanovený obhajca v prípravnom konaní
bol nečinný, B/ jemu ustanovená obhajkyňa v súdnom konaní zastupovala ako náhradná obhajkyňa aj
spoluobžalovaného,ktorýhousvedčoval,C/jemuustanovenáobhajkyňanepodalaprotiodsudzujúcemu

rozsudku opravný prostriedok a svojou záverečnou rečou naviac aj prispela k jeho odsúdeniu,
- namietal nezákonnosť vydaného príkazu na odpočúvanie Krajského súdu v Bratislave, ktorý bol vydaný
v inej trestnej veci, zároveň namietal procesnú nepoužiteľnosť samotných záznamov z inej trestnej veci
a namietal aj interpretáciu odpočutých telefonických hovorov súdom,
- namietal, že spoluobžalovaný F. ho krivo usvedčoval na hlavom pojednávaní.

Pokiaľ sa týka námietok odsúdeného F., ktoré smerovali k spochybneniu zákonnosti konania v jeho
neprítomnosti z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre konanie proti ušlému, tieto nie sú
podraditeľné pod dôvody obnovy konania uvedené v § 394 ods. 1 Tr. por. Osobitným predpisom (lex
specialis) upravujúcim možnosť odsúdeného namietať nesplnenie zákonných podmienok konania proti
ušlému upravuje ustanovenie § 362 Tr. por. Odsúdený F. návrh podľa § 362 Tr. por. na opätovné

prejednanie veci súdom v jeho prítomnosti podal dňa 28.10.2014, pričom tento bol právoplatne
zamietnutý uznesením Špecializovaného trestného súdu zo dňa 30.04.2015, sp. zn. PK-2Tš/17/2005 v
spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2015, sp. zn. 6Tos/17/2015. Z odôvodnenia
týchto súdnych rozhodnutí pritom vyplýva, že odsúdený argumentoval v zásade úplne rovnako ako v
návrhu na povolenie obnovy konania a teda, že do O. odišiel ešte predtým, ako mu bolo vznesené

obvinenie, že vo O. sa neskrýval a že o trestnom stíhaní nemal žiadnu vedomosť. S týmito tvrdeniami sa
súd prvého stupňa a predovšetkým sťažnostný súd v rámci svojho rozhodovania o návrhu odsúdeného
na opätovné prejednanie veci vysporiadali. Predmetné právoplatné rozhodnutie o návrhu podľa § 362
Tr. por. preto predstavuje prekážku už rozhodnutej veci, o ktorej nie je možné na podklade tých istých
tvrdených skutočností opätovne rozhodovať a to ani v rámci návrhu na povolenie obnovy konania.

V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je súd oprávnený skúmať ani to, či došlo v
pôvodnom konaní k porušeniu práva na obhajobu alebo či bolo zachované právo na spravodlivý proces.
Skutočnosti, ktoré odsúdený F. namietal v súvislosti s ustanovenými obhajcami by mohli byť predmetom
prieskumu v odvolacom, príp. dovolacom konaní, nie však v konaní o návrhu na povolenie obnovy

konania, v ktorom sa rieši výlučne len to, či vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy.

Ak odsúdený namietal zákonnosť rozhodnutia súdu (Krajského súdu v Bratislave), na podklade ktorého
došlo k nasadeniu informačno-technického prostriedku, o ktorého výsledky súd oprel svoje rozhodnutie
o vine odsúdeného, tak je potrebné odsúdenému zdôrazniť, že účelom obnovy konania nie je ani revízia

pôvodného konania čo do verifikácie a prehodnocovania už vykonaných (a obsahovo nezmenených)
dôkazov, či skutočností, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav súdom v pôvodnom konaní,
ani preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia (R 6/1997). Uvedené platí rovnako k námietkam
odsúdeného týkajúcich sa interpretácie odpočutých telefonických hovorov súdom a tiež aj jeho námietok
k procesnej nepoužiteľnosti dôkazu, ktorú odvodzoval od toho, že informačno-technický prostriedok bol

nasadený v inej trestnej veci v čase, keď sa pre skutok lúpeže, pre ktorý bol odsúdený, ešte neviedlo
trestné stíhanie.

Pokiaľ odsúdený ako nový dôkaz predložil odpoveď Krajského súdu v Bratislave na jeho žiadosť o
poskytnutie informácie podľa zák. č. 211/2000 Z.z., podľa ktorej Krajský súd v Bratislave v roku 2002

nedisponoval technickým prostriedkom na spracovanie utajovaných skutočností požadovaným zák. č.
215/2004 Z.z. a od tejto odpovede potom odvodzoval tvrdenie o nezákonnosti vykonaných odposluchov
ako dôkazu, tak s touto argumentáciou sa súd po vykonanom dokazovaní však nemohol stotožniť. K
predloženej odpovedi Krajského súdu v Bratislave je vhodné uviesť, že v roku 2002 ani nemohol Krajský
súd v Bratislave mať k dispozícii technický prostriedok na spracovanie utajovaných skutočností, ktorý

vyžadovalzákonč.215/2004Z.z.atozjednoduchéhodôvodu-zákonč.215/2004Z.z.vroku2002nebol
platný. Odpoveď Krajského súdu v Bratislave, ktorú odsúdený predložil v rámci návrhu na povolenie
obnovy konania ako nový dôkaz teda v skutočnosti nedokazuje žiadnu nezákonnosť rozhodnutia, ktorým
boli nasadené informačno-technické prostriedky. Legalitu, legitimitu a proporcionalitu tohto rozhodnutiauž pritom v minulosti preskúmal súd v pôvodnom konaní, pričom jeho závery v rámci konania o
návrhu na povolenie obnovy konania neboli žiadnym novým dôkazom, prípadne novou skutočnosťou
spochybnené, resp. vyvrátené.

Pokiaľ odsúdený navrhoval vykonať na verejnom zasadnutí predmetné rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave, na poklade ktorého bol nasadený informačno-technický prostriedok v inej trestnej veci
a to za účelom preukázania, že predmetné rozhodnutie neobsahovalo dostatočné odôvodnenie, čo
by ho podľa názoru odsúdeného malo robiť nezákonným, odmietol súd tento dôkaz vykonať, pričom

opakuje, že legalita predmetného rozhodnutia bola súdom posúdená už v pôvodnom konaní a v rámci
rozhodovania o návrhu na povolenie obnovy konania nemôže súd pôvodné zistenia vyplývajúce z
obsahovo nezmenených dôkazov revidovať.

Jediným novým dôkazom, ako to má na mysli § 394 ods. 1 Tr. por., ktorý bol na verejnom zasadnutí
vykonaný, je výpoveď odsúdeného F., keďže v pôvodnom konaní nebol vypočutý. Odsúdený v rámci

svojej výpovede poprel spáchanie trestnej činnosti s tým, že v čase skutku sa nenachádzal v H., ale
v F., pričom v ten večer išiel do kasína H. na bingo, kde vyhral väčšiu sumu peňazí, pričom výpoveď
spoluobžalovaného F. označil za krivú výpoveď, ktorou sa menovaný chcel pomstiť J. Z. za to, že na
neho a K. Š. krivo vypovedal ohľadom spáchania vrážd.

Vychádzajúc z právoplatného rozsudku zo dňa 17.09.2007, sp. zn. PK-2Tš/17/2005 (odôvodnenie na str.
58-59) bol odsúdený F. usvedčený výpoveďou spoluobžalovaného E. F. (rozvedená na str. 18 rozsudku)
v spojení s výsledkami nasadeného odpočúvania (rozvedeného na str. 42 rozsudku), pričom práve na
podklade obsahu zaznamenaných telefonických hovorov súd skonštatoval, že bola bez akýchkoľvek
pochybností ustálená nielen zaangažovanosť odsúdeného F. na príprave skutku, ale i to, že odsúdený

F. a F. boli v dome poškodených počas skutku, pričom odsúdený F. sa na prepad evidentne vopred
pripravoval.

Výpoveď odsúdeného F., ktorý účasť na skutku vo svojej výpovedi v podstate veľmi vágnym spôsobom
poprel s tvrdením, že v čase skutku sa nachádzal v mestskej časti Bratislava - F., nie je spôsobilá

bez iných dôkazov zmeniť pôvodné rozhodnutie o jeho vine za spáchaný skutok. Inak povedané, aj
keby odsúdený F. takto vypovedal v minulosti na hlavom pojednávaní, jeho výpoveď sama osebe bez
iných podporných dôkazov, by na výrok o jeho vine vyplývajúci z vykonaného dokazovania výpoveďou
spoluobžalovaného F., ktorú v tom čase vyhodnotil súd ako vierohodnú v spojení s výsledkami
nasadeného odpočúvania nemala vplyv.

Výpoveď odsúdeného F. teda síce predstavuje nový dôkaz súdu skôr neznámy, avšak nie je spôsobilý
privodiť iné rozhodnutie o vine, ako ku ktorému dospel prvostupňový súd v rámci rozsudku zo dňa
17.09.2007.

Pokiaľ odsúdený F. navrhol vypočuť svedka L. C. s odôvodnením, že Branislavovi C. sa mal E. F. v
rokoch 2012-2014 vo výkone trestu odňatia slobody priznať ku krivej výpovedi, tak aj tento dôkazný
návrh odmietol súd vykonať. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou, ktorá bola v minulosti aj pomerne
silno medializovaná, že E. F. v roku 2015 zomrel vo výkone trestu odňatia slobody. Ak by svedok
L. C. na verejnom zasadnutí aj potvrdil tvrdenia odsúdeného F. o tom, že sa mu F. priznal ku krivej

výpovedi, takáto výpoveď svedka by vzhľadom na smrť E. F. bola neoveriteľná. Išlo by preto síce o dôkaz
nový, avšak taký, ktorého obsah nie je možné objektívne nijako overiť. Dôkaz s takýmto neoveriteľným
obsahom by potom nebol spôsobilý privodiť iné rozhodnutie o vine, ako ku ktorému dospel súd po
kontradiktórne vykonanom dokazovaní na hlavom pojednávaní.

Na podklade dokazovania, ktoré bolo vykonané na verejnom zasadnutí bolo potrebné skonštatovať, že
jediným novým a skôr neznámym dôkazom, ktorý bol na verejnom zasadnutí vykonaný, bola výpoveď
odsúdeného H. F., ktorá však nebola spôsobilá dosiahnuť iné rozhodnutie o vine odsúdeného, ako ku
ktorému dospel senát Špeciálneho súdu v rozsudku zo dňa 17.09.2007, sp. zn. PK-2Tš/17/2005- Z
týchto dôvodov, keďže súd nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por., návrh odsúdeného

na povolenie obnovy konania jednomyseľne zamietol.Poučenie:

Proti tohto uznesenia môže prokurátor a odsúdený podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho
oznámenia. O podanej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.